vývoj náuky aj u pápežov

od Pavel Pakoš | jan 30, 2020 | veriť vedieť vidieť

Vakcínam, pri výrobe ktorých boli použité bunkové línie z potratených detí, majú zdravotníci a otcovia rodín odvážne so sv. vierou ODPOROVAŤ
sv. Ján Pavol II. 2005, príklad tzv. ortodoxie a katolíckeho ideálu

Vakcíny, o ktorých odborníci prehlásili, že sú dobré, /aj keď sú poškvrnené potratenými plodmi?/, sú vraj už morálne prípustné… Nerozumiem tým, čo sa očkovať nechcú… Veď je to ako samovražda!
„Očkovať sa považujem za svoju povinnosť
Je to skutok nezištnej lásky.“
pp František 2021, príkladná heterodoxia a zníženie morálnej laťky, ktoré pochádzajú z informácií od neúprimných poradcov, čiže diletantov a pochádza to z prílišnej ľudskosti a panického strachu

/ Polovica slovenských katolíkov, čo sa držala svojho svedomia a odkazu sv. JP II boli zastrašovaní a vyhadzovaní z práce, lámali ich na násilnú vakcináciu, nedali im informovaný súhlas a nik im nevysvetlil, čo sú lipidové nanočastice, čo je MRNA, čo robí v tele spike proteín, nebola pripustená dosť dlhý čas na bohoslužby v kostole. čiže boli už za svoju kresťanskú vieru prenasledovaní.
V hlavnoprúdových médiách boli prenasledovaní ako nezodpovední dezoláti/

Viera podľa Magistéria Cirkvi

Zakázaná a prikázaná náboženská sloboda

/v rôznych storočiach a v tej istej matke cirkvi/

Ak sa povie napr. nejaké
„A“ z cirkevnej histórie…

Pápež Gregor XVI. v encyklike „Mirari vos“z roku 1832:
„…Cirkev je dnes postihnutá ďalším zlom, ktorým je náboženský indiferentizmus (ľahostajnosť k pravému náboženstvu), ktorý sa podvodom šíri v spoločnosti zvrátenými ľuďmi. Blud je v tom , že vraj spásu možno získať akýmkoľvek náboženstvom pokiaľ ľudia sa správajú spravodlivo a čestne…A z tohto zhnitého zdroja ľahostajnosti vychádza absurdný a mylný názor alebo lepšie povedané pomätenosť, že totiž sloboda svedomia musí byť vyžadovaná a chránená pre každého…plná sloboda názorov sa šíri k skaze nadprirodzeného života ako aj spoločenského dobra…Pretože zábrany , ktorými ľudia boli chránení pred bludmi sa odstránili, a keďže ľudská prirodzenosť je naklonená viac k zlu celá ľudská prirodzenosť sa zrúti do priepasti…“
Pápež Pius IX. v encyklike „Quanta cura“ z roku 1864:
„…neboja sa šíriť bludný názor, veľmi nebezpečný Cirkvi a spáse duší. Náš predchodca Gregor XVI. to nazval pomätenosťou, že totiž sloboda svedomia a náboženstva je vlastným právom každého človeka a že táto sloboda by mala byť legalizovaná v každej právnej spoločnosti…a že táto sloboda by nemala byť brzdená žiadnou cirkevnou a civilnou vrchnosťou a mala by sa šíriť verejne, či už hlasom, tlačou alebo inou cestou…Týmto si oni neuvedomujú, že je to sloboda záhuby… V starosti o spásu duší a o blaho samotnej ľudskej spoločnosti…odmietame všetky tieto zvrátené názory a našou najvyššou apoštolskou právomocou ich zakazujeme, preklíname a chceme aby synovia Katolíckej Cirkvi ich považovali za plne odsúdené, zakázane a zavrhnuté.“
Pápež Lev XIII. v encyklike „Libertas praestantisimum“1888.:
„…Popierať Božiu zvrchovanosť alebo nechcieť ju uznať, podriadiť sa jej, nie je známkou slobodného človeka, ale buriča, ktorý zneužíva svoju slobodu a práve z tohto zmýšľania pochádza základný omyl liberalizmu… Nie je v žiadnom prípade dovolené obhajovať alebo zaručovať neobmedzenú slobodu myslenia, písania, vyučovania a výberu náboženstva ako keby to patrilo k prirodzenosti človeka…
Pápež Lev XIII.v encyklike „Immortale Dei“z roku 1885:
„…pretože nikto nemá byť ľahostajný v službe Bohu, je hlavnou povinnosťou ľudí priľnúť sa k náboženstvu , k jeho náuke a praxi, ale nie k náboženstvu, aké by oni uprednostňovali, ale k náboženstvu, ktoré založil Boh…“
Pápež Pius XI. v encyklike „Quas primas “ z roku 1925:
„…pre upevnenie mieru nevidím účinnejšieho prostriedku , než je obnova vlády Kristovej…z hypostatického spojenia plynie, že Kristus má moc nad všetkým stvorenstvom…veľmi by sa niekto mýlil, kto by Kristovi-človekovi popieral vládu nad všetkými občianskymi záležitosťami..
Ak je Boh a Ježiš vylúčený zo zákonodarstva a z verejného života a ak sa neodvodzuje autorita od Boha, ale od ľudí, sú vyvrátené stĺpy každej autority…a tým sa otrasie celá spoločnosť…
Kristova ríša sa nevzťahuje iba na katolícke národy… ale zahŕňa bez výnimky všetkých tých, ktorí majú účasť na kresťanskej viere…
Jeho kráľovská dôstojnosť si vyžaduje, aby celý štátny život bol usporiadaný podľa Božích prikázaní a kresťanských zásad a to v zákonodarstve, súdnictve, vo výchove mládeže atď…
Mor laicizmu …začal popierať zvrchovanosť Krista nad všetkými národmi..

„To, čeho se bojím, není Pařížská komuna – ne – to, čeho se bojím, je liberální katolicismus … To jsem řekl více než čtyřicetkrát a nyní vám to opakuji pro lásku, kterou k vám mám. Skutečnou pohromou Francie je liberální katolicismus, který se snaží sjednotit dva principy tak neslučitelné jako jsou sobě oheň a voda.“ bl.Pius IX.

o slobode svedomia do 20 st.hovorili iba tzv. osvietenci a slobodomurári

… treba dodať aj katolícke „B“ z našej súčasnosti

Všeobecné aspekty
náboženskej slobody

Predmet a základ náboženskej slobody

Tento vatikánsky snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať v náležitých medziach podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, individuálne alebo v spojení s inými. Okrem toho vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priamo v dôstojnosti osoby, ako to vyplýva zo zjaveného Božieho slova a zo samého rozumu. Toto právo človeka na náboženskú slobodu má byť uznané v právnom poriadku spoločnosti tak, aby sa stalo občianskym právom.
Všetci ľudia, v súlade so svojou dôstojnosťou, ako osoby obdarené rozumom a slobodnou vôľou – a teda osobne zodpovední – sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň mravne povinní hľadať pravdu, predovšetkým pravdu týkajúcu sa náboženstva. Sú povinní poznanú pravdu aj prijať a celý svoj život usporiadať podľa jej požiadaviek. Tejto povinnosti však nemôžu zadosťučiniť spôsobom, ktorý by zodpovedal ich prirodzenosti, ak nemajú psychologickú slobodu a ak nie sú zároveň chránení pred vonkajším donucovaním. Právo na náboženskú slobodu sa nezakladá na subjektívnej osobnej dispozícii, ale má základ v samej ľudskej prirodzenosti. Preto právo na ochranu pred vonkajším donucovaním nezaniká ani u tých, ktorí nerobia zadosť povinnosti hľadať a prijať pravdu; a neslobodno zamedzovať uplatňovanie tohto práva, pokiaľ sa zachováva spravodlivý verejný poriadok.
Dignitatis humanae, II. Vatikánsky koncil, 1965

papalencyclicals

Spoločné dedičstvo

Dalo by sa povedať, že medzi základnými právami a slobodami, ktoré sú zakorenené v dôstojnosti osoby, sa osobitnému postaveniu teší náboženská sloboda. Uznávaním náboženskej slobody sa rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby v jej koreňoch a tým sa posilňuje étos aj rôzne inštitúcie národov. Naopak, keď sa náboženská sloboda popiera a keď sa bráni ľuďom vyznávať ich náboženstvo či vieru a žiť v súlade s nimi, uráža to ľudskú dôstojnosť a zároveň ohrozuje spravodlivosť a pokoj, ktoré sa opierajú o správny spoločenský poriadok vybudovaný vo svetle najvyššej Pravdy a najvyššieho Dobra.
Náboženská sloboda je v tomto zmysle aj výdobytkom politickej a právnej civilizácie. Predstavuje základné dobro: každý človek musí mať možnosť individuálne i skupinovo vyznávať a prejavovať vlastné náboženstvo alebo vlastnú vieru – či už verejne alebo v súkromí, pri vyučovaní, vo svojich zvykoch, vyjadreniach, v kulte či v zachovávaní určitých obradov. Ak by sa niekto chcel pridať k inému náboženstvu alebo nevyznávať žiadne, nemalo by sa mu v tom brániť. V tejto oblasti sa ukazuje ako dôležitá medzinárodná smernica – ako základný referenčný bod pre všetky štáty –, ktorá neumožňuje žiadnu výnimku z náboženskej slobody, okrem legitímnych požiadaviek verejného poriadku založeného na spravodlivosti. Keďže právam náboženskej povahy priznáva ten istý status, aký majú právo na život a právo na osobnú slobodu, dosvedčuje, že všetky prináležia k podstatnému jadru práv človeka, k tým univerzálnym a prirodzeným právam, ktoré ľudský zákon nemôže nikdy poprieť.
Náboženská sloboda nie je výlučným dedičstvom veriacich, ale patrí celej rodine národov na zemi. Je pevnou súčasťou právneho štátu; nemožno ju poprieť bez toho, aby sa to zároveň nedotklo všetkých základných práv a slobôd, keďže ona je ich syntézou a vrcholom. Je to „lakmusový papierik, ktorým sa overuje rešpektovanie všetkých ostatných ľudských práv“.Umožňuje totiž nielen realizáciu najšpecifickejších ľudských schopností, ale vytvára aj nutné predpoklady pre integrálny rozvoj, ktorý sa týka celistvosti osoby
vo všetkých jej rozmeroch. Benedikt XVI. 1.1.2O11

Na niektoré veci musí človek vekom dozrieť. Aj nevesta cirkev si na
slobodu musela počkať dvadsať storočí, teda v oficiálnom učení…
Je to znakom, že je už dospelá. Asi sa bude zakrátko už vydávať

Rovnako nie sú celkom ponechané na ľubovôľu človeka jeho voľné prostriedky, totiž tie, ktoré nepotrebuje na zabezpečenie primeranej a dôstojnej životnej úrovne. Naopak, Sväté Písmo a svätí cirkevní otcovia jasne a vytrvalo pripomínajú bohatým vážnu povinnosť, ktorá ich zaväzuje k almužne, dobročinnosti a štedrosti. Povinnosť bohatých investovať nadbytočný zisk do vytvárania ďalších pracovných miest. A tak z princípov anjelského učiteľa možno vyvodiť, že investovanie týchto bohatších ziskov do diel, ktoré ponúkajú širšiu možnosť zamestnania, pokiaľ táto práca vedie k vytváraniu skutočne užitočných dobier, nielenže nepodlieha žiadnej vine alebo mravnej nedokonalosti, ale treba to, naopak, považovať za významný skutok cnosti veľkodušnosti, vo všetkom rešpektujúci potreby doby. Pius XI.

„Ak by nebolo na svete pápežského úradu

bolo by toľko druhov kresťanstva

koľko je kňazov“

Pius XI.

Prirodzené práva, ktoré sme práve uviedli, sú nerozlučne prepojené v tom istom človeku, ktorému náležia, s toľkými istými povinnosťami. Tieto práva a povinnosti majú svoje korene, svoju živnú pôdu a nezničiteľnú silu v prirodzenom zákone, ktorý ich udeľuje, alebo ukladá.
Aby sme uviedli niektoré príklady, právo človeka na život súvisí s povinnosťou udržovať si život; právo na dôstojnú životnú úroveň s povinnosťou dôstojne žiť; právo na slobodné hľadanie pravdy s povinnosťou čoraz prenikavejšie a rozsiahlejšie poznať pravdu. sv.Ján XXIII.

cirkevná história

vývoj postoja cirkvi k interupciám

anulácie manželstiev v USA

až do roku 1963 mali katolíci Zákaz kremácie

cirkevné učenie sa mení.bodka.

„Je absolútne zásadné byť najskôr človekom“

„ Používanie takých metód ako mučenie či upalovanie

v skutočnosti znamenalo , že zodpovední ľudia /predstavitelia cirkvi/

nečítali evanjelium pozorne a v zásadných otázkach na neho zabudli“

„Človek by sa mal snažiť prežívať vlastný príbeh, a nie byť kópiou niekoho iného“

“Utekajte pred modloslužbou!“

„Hriech, vplyv satanizmu a tolerancia kacírstva sú koreňmi škandálov týkajúcich sa sexuálneho zneužívania kňazmi. Keďže je to Bohom založená inštitúcia, v ktorej sa sviatostne ’sprítomnil pre všetkých ľudí‛, diabol má záujem zničiť kňazstvo.“

„Byť v cirkvi nie je to isté ako byť v nejakom spolku, ale je to bytie v Pánovej sieti, ktorou on vyťahuje dobré aj zlé ryby z vôd smrti do krajiny života. Môžem si uvedomovať, že v tejto sieti som vlastne vedľa zlých rýb a pociťovať to, ale pravdou je, že ja tam nie som kvôli nim alebo kvôli iným, ale som tam preto, že je to sieť Pánova.“

„Cirkev by mala chrániť človeka pred sebazničením.“

„Viera je protijed proti sebectvu.“

„On je lekár a my sme pacienti. Uznať ho, je prvý krok k záchrane, k východu z bludiska, do ktorého sa sami zatvárame svojou namyslenosťou. Pozdvihnúť oči k nebu, vystrieť ruky a žiadať pomoc je tým východiskom – za predpokladu, že je tu Niekto, kto načúva, a kto nám môže prísť na pomoc.“

„V intelektuálnej a pedagogickej činnosti je pokora potrebná cnosť, ktorá nás chráni pred samoľúbosťou, ktorá uzatvára prístup k pravde. Nesmieme priťahovať študentov k nám samotným, ale posielať ich k onej Pravde, ktorú všetci hľadáme.“

„Musíme byť skutočne preniknutí Božou realitou, aby celý náš život – a nie iba niektoré myšlienky – bol liturgiou, bol uctievaním.“

„Nikdy nesmieme zabudnúť – ako kňazi – že jediným správnym prístupom k službe Pastiera nie je úspech, ale kríž.“

„Viera prirodzene musí byť znovu premyslená a predovšetkým žitá dnes novým spôsobom, aby sa stávala niečím, čo patrí prítomnosti.“

„Práve stretnutie s ľudskosťou Boha sa premenilo na radosť: jeho dobrota vytvára skutočnú slávnosť.“

„Nie je iba unavená Cirkev, ako tá v Európe.“

„Viera je priateľkou inteligencie.“

„Treba si zachovať úctu ku tajomstvu iného človeka.“

„Boh nepovyšuje svoj ľud na veľmoc,ale znova sa prejavuje a účinkuje cez to, čo je malé.“

„ Najväčšie chvíle Cirkvi sú chvíľami jej utrpenia a prenasledovania,

a nie obdobia, v ktorých má veľa peňazí a svetskú moc.“

„ Kľúč ku Starému zákonu nám dáva až Nový zákon.“

„Láska sa neprejavuje mäkkým srdcom, poddajnosťou, ale práve náročnosťou.“

„/Ku životu s Kristom/ patrí v určitej miere aj nepohodlnosť žiť z ťažkosťami jeho vlastnej rodiny“.

„Kresťan je človek slobodný od seba samého.“

„ Panna Mária je víťazka nad všetkými kacírstvami.“

„Najautentickejší výklad Svätého písma nám dávajú svätí.“

„Existuje aj jednoduchá, pokorná svätosť,

o ktorej nikto nepíše a ktorá je predsa taká podstatná pre život Cirkvi.“

„Aby sme sa stretli s Bohom, musíme sa naučiť pozerať srdcom. Srdcom mladým, nezaťaženým predsudkami či oslepeným pyšnými záujmami… Dajte si pozor na modly, vstupujúce do našej viery… Z Cirkvi treba vyhnať všetko, čo protirečí službe a dobrote, ktoré uzdravujú.“

“Kňazi, evanjelizujte internet!”

emeritný pápež Benedikt XVI.

v Rio de Janeiro 25. 07. 2013

„Pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci!

A brazílsky ľud, zvlášť tí najjednoduchší ľudia, môžu dať svetu cennú lekciu solidárnosti – slovo tak často pozabudnuté alebo zamlčiavané, pretože sa ťažko počúva. Chcel by som apelovať na tých, ktorí majú väčšie možnosti, na verejné autority a na všetkých ľudí dobrej vôle, angažujúcich sa v oblasti spoločenskej spravodlivosti: neúnavne pracujte v záujme spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta!

Nikto nemôže zostať ľahostajný voči nerovnostiam,

ktoré stále existujú vo svete!

Kiež by každý, podľa vlastných možností

a vlastnej zodpovednosti, dokázal ponúknuť svoj príspevok,

aby sa urobil

koniec toľkým nespravodlivostiam.

Nie „kultúre“ egoizmu a individualizmu,

často ovládajúcu našu spoločnosť, nie tá buduje a robí svet obývateľnejším, ale kultúra solidárnosti; kultúra, ktorá nevidí v druhom človeku súpera alebo len číslo, ale brata. A my všetci sme bratia.

Chcem vysloviť podporu úsiliu, ktoré brazílska spoločnosť vynakladá v záujme sceliť všetky časti svojho tela, aj tie najviac trpiace a núdzne, prostredníctvom boja proti hladu a chudobe. Nijaké úsilie o nastolenie pokoja nebude mať dlhé trvanie a nebude ani harmónie či šťastia v takej spoločnosti, ktorá ignoruje, vysúva na okraj a zanecháva na periférii niektorú svoju časť. Takáto spoločnosť jednoducho ochudobňuje samu seba, ba stráca čosi, čo je pre ňu podstatné. Vždy pamätajme: len ak sme schopní sa podeliť, len vtedy sa skutočne stávame bohatšími. Všetko, s čím sa podelíme, sa znásobuje! Mieru veľkosti nejakej spoločnosti určuje to, akým spôsobom zaobchádza s tým najnúdznejším, ktorý nemá nič okrem svojej chudoby!

Chcel by som vám tiež povedať, že Cirkev,

„advokátka spravodlivosti a obhajkyňa chudobných

je zásadne

proti už netolerovateľným

sociálnym a ekonomickým nerovnostiam

ktoré kričia do neba“

(Dokument z Aparecidy, 395), túži ponúknuť svoju spoluprácu každej iniciatíve, ktorá môže znamenať pravý rozvoj každého človeka a celého človeka. Drahí priatelia, je určite nevyhnutné poskytnúť chlieb hladnému. Je to akt spravodlivosti. No jestvuje i hlad, ktorý je hlbší, hlad po šťastí, ktorý dokáže utíšiť iba Boh. Nemožno hovoriť o skutočnom napomáhaní spoločného dobra, ani o pravom rozvoji človeka tam, keď sa ignorujú základné piliere, na ktorých spočíva krajina, jej nemateriálne dobrá: život, ktorý je Božím darom, hodnotou, ktorú treba ochraňovať a vždy presadzovať; rodina, základ spolunažívania a prostriedok proti spoločenskému rozvratu; integrálne vzdelávanie, ktoré sa neobmedzuje len na jednoduchý prenos informácií, zameraný na zisk; zdravie, ktoré sa má usilovať o celkové blaho osoby, vrátane duchovného rozmeru, podstatného pre duševnú rovnováhu človeka a pre zdravé spolunažívanie; bezpečie, v tom presvedčení, že nad násilím možno zvíťaziť iba ak sa začne od premeny ľudského srdca.“

Jeho Svätosť pápež František
„Veľmi ma preto trápi, keď sa v niektorých komunitách a dokonca medzi zasvätenými osobami stretávam s rôznymi formami nenávisti, rozdelenia, ohovárania, pomsty, žiarlivosti, túžby vnucovať vlastné ideje za každú cenu až k perzekúciám, ktoré sa podobajú neúprosnému honu na čarodejnice.
Koho chceme evanjelizovať týmto konaním?“
(Evangelli gaudium 100)
Spirituálna diagnostika a veľká sebareflexia
od pápeža Františka
ktorá nemá obdobu po dobu dvoch tisícročí
Vatikán 22. Decembra 2014
Pápež František inšpirovaný otcami púšte, ktorí v prvých storočiach kresťanstva zostavovali katalógy nerestí, vzápätí predstavil zoznam 15 druhov chorôb, ktoré môžu toto telo napadnúť.
„1. Choroba cítenia sa «nesmrteľnými», «imúnnymi», či priam «nepostrádateľnými», zanedbávajúc potrebné a pravidelné kontroly. Kúria, ktorá voči sebe nie je kritická, ktorá sa neobnovuje, ktorá sa nesnaží zlepšiť, je chorým telom. Bežná návšteva cintorínov by nám mohla pomôcť všimnúť si mená toľkých osôb, z ktorých si možno niektoré mysleli, že sú nesmrteľné, imúnne a nepostrádateľné! Je to choroba bohatého pochábľa z evanjelia, ktorý sa domnieval, že bude žiť večne (porov. Lk 12,13-21), ako aj tých, ktorí sa menia na vládcov a cítia sa nadradení nad všetkými namiesto toho, aby slúžili všetkým. Často pochádza z patológie moci, z «komplexu vyvolených», z narcizmu, ktorý sa zaľúbene díva na vlastný obraz a nevidí Boží obraz vtlačený do tvárí iných, zvlášť najslabších a najnúdznejších (porov. Evangelii gaudium, 197-201). Protiliek na túto epidémiu je milosť cítiť sa hriešnikmi a vysloviť s celým srdcom: «Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť» (Lk 17,10).
2. Ďalšia choroba je «martizmus» (pomenovaná podľa Marty), je choroba prehnanej činnosti, čiže tých, ktorí sa pohrúžia do práce, zabúdajúc pritom načisto na «lepší podiel», a to: sadnúť si k Ježišovým nohám (porov. Lk 10,38-42). Kvôli tomu Ježiš volal svojich učeníkov, aby si trochu oddýchli (porov. Mk 6,31), pretože zanedbávanie potrebného odpočinku vedie k stresu a nepokoju. Čas oddychu pre toho, ktorý zavŕšil svoje poslanie, je potrebný, povinný a má sa prežívať seriózne: pobudnutím nejaký čas s príbuznými a v zachovávaní odpočinku počas sviatočných dní ako chvíľ načerpania nových duchovných i telesných síl. Prospeje nám naučiť sa tomu, čo učí Kazateľ, že «všetko má svoj čas a svoju chvíľu» (Kaz 3, 1-15).
3. Je tu aj choroba mentálnej a duchovnej skamenenosti, čiže choroba tých, ktorí majú srdce z kameňa a «tvrdú šiju» (porov. Sk 7,51-60), tých, ktorí počas cesty strácajú vnútornú vyrovnanosť, živosť a odvahu a skrývajú sa za papiere, a tak sa z nich stanú «výkonné stroje» a nie «Boží ľudia» (porov. Hebr 3,12). Je nebezpečné stratiť ľudskú citlivosť, ktorú potrebujeme, aby sme mohli plakať s tými, ktorí plačú a tešiť sa s tými, ktorí sa radujú! Je to choroba tých, ktorí strácajú Kristovo zmýšľanie (porov. Flp 2,5-11), pretože ich srdce sa postupom času zatvrdí a stane sa neschopným bezpodmienečne milovať Otca a blížneho (porov. Mt 22,34-40). Byť kresťanom vskutku znamená «zmýšľať tak, ako Ježiš Kristus» (Flp 2,5), zmýšľať v pokore, s darovaním sa, so schopnosťou zriekať sa a s veľkorysosťou (Generálna audiencia pápeža Benedikta XVI., 1. júna 2005).
4. Choroba prehnaného plánovania a funkcionalizmu je vtedy, keď apoštol plánuje všetko dopodrobna a verí, že vďaka dokonalému naplánovaniu veci účinne napredujú, a stáva sa tak účtovníkom či obchodníkom. Všetko dobre nachystať je dôležité, avšak bez to, aby sme upadli do pokušenia uzavrieť a ovládať slobodu Ducha Svätého, ktorá zostáva vždy väčšia, vždy prekypujúcejšia než každé ľudské plánovanie (porov. Jn 3,8). Do tejto choroby upadáme, pretože «vždy je ľahšie a pohodlnejšie uvelebiť sa vo vlastných statických a nemenných pozíciách. Vskutku, Cirkev sa ukazuje ako verná Duchu Svätému v takej miere, v akej si nenárokuje obmedzovať ho a skrotiť… – skrotiť Ducha Svätého! On je sviežosť, fantázia a novosť» (Homília pápeža Františka počas sv. omše 30. novembra 2014 v Turecku).
5. Choroba zlej koordinácie nastáva vtedy, keď sa spomedzi členov vytratí jednota a telo príde o svoju harmonickú funkčnosť a vyváženosť, stanúc sa tak orchestrom, ktorý vytvára hluk, pretože jeho časti nespolupracujú a neprežívajú ducha spoločenstva a tímu. Keď noha povie ramenu: «nepotrebujem ťa», alebo ruka hlave: «rozkazujem ja», spôsobí tak nepokoj a pohoršenie.
6. Je tu aj choroba zvaná «duchovný alzheimer», čiže zabúdanie na «dejiny spásy», na osobné dejiny s Pánom, na «prvú lásku» (porov. Sk 2,4). Ide o postupný pokles duchovných schopností, ktorý vo väčších či menších časových intervaloch spôsobuje človeku vážny hendikep tým, že z neho robí neschopného vykonávať akúkoľvek autonómnu činnosť a zapríčiňuje, že žije v stave úplnej závislosti na svojich často nereálnych názoroch. Vidno to na tých, ktorí stratili spomienky na svoje stretnutie s Pánom; na tých, ktorí nepripisujú svojmu životu tzv. deuteronomický zmysel; na tých, ktorí celkom závisia od svojej prítomnosti, vášní, rozmarov a mánií; na tých, ktorí okolo seba stavajú múry a zvyky, stávajúc sa čoraz viac otrokmi modiel, ktoré si vykresali vlastnými rukami.
7. Choroba rivality a márnej slávy (porov. Evangelii gaudium, 95-96). Prejavuje sa vtedy, keď sa vonkajšie zdanie, farby šiat a počestné insígnie stanú prvotným zmyslom života, zabúdajúc pritom na slová sv. Pavla: «Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných» (Flp 2,3-4). Je to choroba, ktorá nás privádza k tomu, že sa stávame falošnými mužmi a ženami a prežívame falošný «mysticizmus» a falošný «kvietizmus». Ten istý Pavol ich definuje ako «nepriateľov Kristovho kríža», pretože «hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky» (Flp 3,19).
8. Choroba existenciálnej schizofrénie. Je to choroba tých, ktorí žijú dvojitý život, ovocie pokrytectva typického pre priemernosť a pre postupujúce duchovné prázdno, ktoré ani doktoráty, ani akademické tituly nemôžu vyplniť. Je to choroba, ktorá často zasahuje tých, ktorí opustia pastoračnú službu a obmedzia sa na byrokratické práce, stratiac tak kontakt s realitou, s konkrétnymi osobami. Vytvárajú tak svoj paralelný svet, kde dajú bokom všetko, čo striktne učia ostatných a začnú žiť skrytý a neraz nezriadený život. Dostať sa z tejto veľmi vážnej choroby umožní obrátenie, ktoré je rovnako naliehavé ako nevyhnutné (porov. Lk 15,11-32).
9. Choroba klebetenia, ohovárania a tárania. O tejto chorobe som už viackrát hovoril, avšak nikdy nie dostatočne. Je to vážna choroba, ktorá sa začína jednoducho, snáď iba kvôli prehodeniu reči, zmocní sa celého človeka a urobí z neho «rozsievača kúkoľa» (akým je Satan), a v mnohých prípadoch chladnokrvne zabíja dobrú povesť vlastných kolegov a spolubratov. Je to choroba podlých ľudí, ktorí, keďže nemajú odvahu hovoriť priamo, hovoria poza chrbát. Sv. Pavol nás napomína: «Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní» (Flp 2,14-18). Bratia, chráňme sa terorizmu klebetenia!
10. Choroba zbožstvovania šéfov je chorobou tých, ktorí sa líškajú predstaveným v nádeji, že dosiahnu ich blahosklonnosť. Sú to obete karierizmu a prospechárstva, uctievajú si ľudí, a nie Boha (porov. Mt 23,8-12). Títo ľudia vykonávajú službu mysliac jedine na to, čo chcú získať, a nie na to, čo majú dať. Úbohí, nešťastní ľudia, pobádaní jedine vlastným sebectvom (porov. Gal 5,16-25). Táto choroba by mohla postihnúť i predstavených, keď sa zaliečajú niektorým zo svojich spolupracovníkov preto, aby dosiahli ich podriadenosť, lojálnosť a psychologickú závislosť, avšak konečným výsledkom je ozajstné spolupáchateľstvo.
11. Choroba ľahostajnosti voči ostatným je vtedy, keď každý myslí iba na seba a stráca nefalšovanosť a vľúdnosť v medziľudských vzťahoch. Vtedy, keď skúsenejší neposkytne svoju kompetenciu v prospech menej kompetentných kolegov. Vtedy, keď na niečo príde, avšak drží si to pre seba, namiesto toho, aby sa o to rád podelil s ostatnými. Keď zo žiarlivosti a prefíkanosti prežíva škodoradosť z pádu iného, namiesto toho, aby ho pozdvihol a povzbudil.
12. Choroba smútočnej tváre, čiže nevrlých a zachmúrených osôb, ktoré sa domnievajú, že byť vážnymi znamená zafarbiť si tvár melanchóliou, prísnosťou a správať sa k iným – najmä k tým, ktorých považujú za menejcenných – s drsnosťou, tvrdosťou a aroganciou. Vskutku – teatrálna vážnosť a sterilný pesimizmus (porov. Evangelii gaudium, 84-86) sú často príznakmi strachu a vnútornej neistoty. Apoštol sa musí snažiť, aby bol človekom zdvorilým, vyrovnaným, nadšeným a radostným, ktorý odovzdáva radosť kdekoľvek sa nachádza. Srdce plné Boha je šťastné srdce, ktoré vyžaruje a nakazí radosťou všetkých, ktorí sú vôkol neho: to sa ihneď vidí! Nestraťme teda toho radostného ducha, plného humoru, ba viac, schopného zasmiať sa na sebe samom, ktorý z nás robí prívetivých ľudí, aj v náročných situáciách (porov. Evangelii gaudium, 2). Ako dobre nám urobí poriadna dávka zdravého humoru! Veľmi nám prospeje často odriekať modlitbu sv. Tomáša Mora: ja sa ju modlím denne, robí mi dobre. [Modlitba sv. Tomáša Mora: „Pane, daj mi dobré trávenie a aj niečo na jedenie. Daruj mi zdravie tela a dobrý humor, ktorý potrebujem k tomu, aby som si ho udržal. Daj mi, Pane, jednoduchú dušu, ktorá dokáže objaviť poklad vo všetkom, čo je dobré a nezľakne sa zla, ale skôr, vždy nájde spôsob ako dať veci do poriadku. Daj mi dušu, ktorá nebude poznať nudu, šomranie, povzdychy, sťažnosti, a nedovolí mi príliš sa zaoberať tou vecou, ktorá najviac stojí v ceste, mojím «ja». Daj mi, Pane, zdravý zmysel pre humor. Daj mi milosť pochopiť vtip, aby som v živote objavil trochu radosti a podelil sa o ňu i s inými. Amen.“]
13. Choroba hromadenia, keď sa apoštol usiluje naplniť existenciálnu prázdnotu vo svojom srdci hromadením materiálnych dobier nie preto, že ich potrebuje, ale aby sa cítil v bezpečí. V skutočnosti si nič hmotné so sebou nemôžeme odniesť, pretože «pohrebný rubáš nemá vrecká» a všetky naše pozemské poklady – aj keď sú to dary – nemôžu nikdy vyplniť to prázdno, dokonca spôsobia, že sa stane ešte náročnejším a hlbším. Týmto osobám Pán opakuje: «Ty hovoríš: ‚Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‛ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý… Buď teda horlivý a rob pokánie» (Zjv 3,17-19). Hromadenie iba čo neúprosne zaťažuje a spomaľuje cestu! Mám na mysli jednu anekdotu: svojho času španielski jezuiti označovali Spoločnosť Ježišovu za «ľahkú jazdu Cirkvi». Spomínam si na sťahovanie jedného mladého jezuitu, ktorý, keď sa balil, potreboval priam kamión na naloženie toľkých svojich vecí: kufre, knihy, predmety a darčeky. Vtedy jeden starší jezuita s múdrym úsmevom poznamenal: «Toto má byť tá ‚ľahká jazda Cirkvi‛?» Naše sťahovania sú indikátormi tejto choroby.
14. Choroba uzavretých kruhov, kde sa príslušnosť ku skupinke stáva silnejšou ako tá k celému telu, a v niektorých situáciách, ako tá k samému Kristovi. Aj táto choroba vždy začína s dobrými úmyslami, ale postupom času zotročuje členov a stáva sa rakovinou, ktorá ohrozuje súlad v tele a zapríčiňuje veľa zla – pohoršenia – zvlášť našich najmenších bratov. Sebapoškodzovanie či «streľba do vlastných radov» u kolegov je najzákernejším nebezpečenstvom (Evangelii gaudium, 88). Je to zlo, ktoré zasahuje zvnútra (Bl. Pavol VI., odvolávajúc sa na situáciu v Cirkvi potvrdil, že má dojem, že «cez nejakú štrbinu prenikol Satanov dym do Božieho chrámu» /Homília Pavla VI. na slávnosť sv. Petra a Pavla, 29. júna 1979/. Porov. Evangelii gaudium, 98-101) a ako hovorí Kristus, «každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne» (Lk 11,17).
15. A posledná: choroba svetských výhod a predvádzania sa, keď apoštol zmení svoju službu na moc a svoju moc na obchod, aby dosiahol svetské výhody a viacej moci. Je to choroba osôb, ktoré sa nenásytne usilujú o znásobenie moci a za týmto účelom sú schopní klamať, osočovať a diskreditovať ostatných, dokonca i v novinách a časopisoch. Samozrejme preto, aby sa predvádzali a ukázali sa schopnejší ako iní. Aj táto choroba veľmi škodí Telu, pretože privádza ľudí k tomu, aby ospravedlňovali použitie akéhokoľvek prostriedku, len aby dosiahli tento cieľ, často v mene spravodlivosti a transparentnosti! A tu mi prichádza na myseľ spomienka na jedného kňaza, ktorý zvolával novinárov, aby im rozpovedal – a povymýšľal si – osobné a súkromné veci svojich spolubratov a farníkov. Bolo preňho dôležité iba to, aby sa videl na prvých stranách, pretože vtedy sa cítil «mocný a príťažlivý», spôsobiac veľa zla ostatným a Cirkvi. Chudák!“
Svätý otec ďalej poznamenal, že uvedený zoznam môže byť užitočný nielen pre pracovníkov Vatikánu:
„Bratia, takéto choroby a takéto pokušenia sú prirodzene nebezpečenstvom pre každého kresťana a každú kúriu, komunitu, kongregáciu, farnosť, cirkevné hnutie, a môžu nás zasiahnuť ako na individuálnej, tak aj na komunitnej úrovni.“
Po podrobnom popise jednotlivých chorôb sa Svätý otec zameral na otázku uzdravenia z nich. Ponajprv pripomenul, že jedine Duch Svätý, ktorý je dušou mystického Kristovho tela, je schopný uzdravovať akýkoľvek neduh. „Je to On, ktorý nám dáva pochopiť, že každý úd sa podieľa na posväcovaní tela i na jeho oslabovaní.“ Uzdravenie je však podľa slov pápeža Františka tiež „plodom uvedomenia si ochorenia ako aj rozhodnutia – osobného i komunitného – liečiť sa, znášajúc liečbu trpezlivo a s vytrvalosťou“
ENCYKLIKA PÁPEŹA PAVLA VI.
POPULORUM PROGRESSIO, 1967

23. „Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“21 Je známe, ako rozhodne cirkevní otcovia vymedzili vzťahy tých, čo majú, k tým, čo sú v núdzi: „Nie zo svojho uštedruješ chudobnému,“ tvrdí svätý Ambróz, „ale mu len vraciaš, čo mu patrí. Lebo si privlastňuješ to, čo je dané vedno do úžitku všetkým. Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom.“22 To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, „podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra“. Ak sa stane, že vznikne spor „medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti“, je povinnosťou verejných vrchností „usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín“.23
Použitie zisku
24. Verejené blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil24 a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti.25
Spriemyselňovanie ako znak a činiteľ rozvoja
25. Zavádzanie priemyslu, potrebné pre hospodársky rast a ľudský pokrok, je znakom a zároveň činiteľom rozvoja. Húževnatým uplatňovaním svojho rozumu a svojej práce človek sa postupne zmocňuje tajomstiev prírody a lepšie využíva jej bohatstvá. Súčasne s vtláčaním discipliny svojim návykom rozvíja v sebe bádateľské a objaviteľské záujmy, vystavuje sa vypočítanému riziku, pestuje odvážnosť v podnikaní, veľkodušnú iniciatívnosť, zmysel pre zodpovednosť.

Lev XIII

v roku 1884

Humanum genus

Pokolení lidské se rozdělilo na dva tábory stojící v ostrém protikladu,

a to již tehdy, když závistí ďáblovou hanebně odpadlo

od svého Stvořitele a Dárce nebeských darů,

od svého Boha.

A z těchto táborů jeden se ustavičně bije za pravdu a ctnost,

druhý za to, co je s pravdou a ctností v rozporu.

První tábor je království Boží na zemi, pravá to Církev Ježíše Krista, a ti, kdož k němu chtějí přináležet z hloubi duše své a cílevědomým úsilím o spásu, jsou ponoukáni k tomu, aby sloužili Bohu a Jeho Jednorozenému Synu celou svou myslí, s nejvyšším vypětím své vůle. Druhý tábor je královstvím Satanovým, jemuž jsou poddáni všichni ti, kdož se řídí neblahým vzorem svého vůdce a prarodičů, vzpírající se uposlechnout věčného Zákona Božího a mnoho věcí podnikající bez ohledu na Boha, mnoho pak proti Bohu. Toto dvojí království, jež se podobá dvěma obcím, řízeným protichůdným zákonodárstvím a sledujícím protichůdné cíle, jasně zřel a popsal sv. Augustin a těmito slovy stručně a výstižně vyjádřil příčinu, jež oběma dala vznik:

„Dvě lásky zplodily dvě obce:

pozemskou totiž lásku k sobě,

ústící až v pohrdání Bohem,

nebeskou vpravdě lásku k Bohu,

ústící až k pohrdání sebou.“

(De civitate Dei, XIV 17)

Zednářství obcí Satanovou

Vybaven nejrozmanitějšími zbraněmi a s využitím nejrůznější bojové taktiky srazil se během všech těch století jeden tábor s druhým, i když ne vždy se stejným zápalem a náporem. V dnešní době je však zřejmo, že stoupenci zla vcházejí ve spiknutí a za vedení a podpory tzv. zednářů – svazu, jež je široko a daleko rozvětven a má pevnou organizaci –

šikují se k rozhodnému boji.

Vždyť již vůbec neskrývají svých úmyslů a v nejvyšší opovážlivosti povstávají proti Božímu Majestátu, Církvi svaté veřejně a otevřeně chystají záhubu, a to s tím cílem, aby úplně oloupili, kdyby to bylo možné, křesťanské národy o dobrodiní, vykoupená Ježíšem Kristem, Spasitelem světa. Nás pak v zármutku nad těmito zly pudí láska, abychom často volali k Bohu: „Hle, jak zuří nepřátelé Tvoji a Ti, kdož Tě nenávidí, pozvedají hlavu. Na lid Tvůj se tajně smlouvají a v úradu vcházejí proti Tvým svatým. Pojďte, praví, vyhladíme je z počtu národů.“ (Žalm 82, 2-4)

„Keď rozdávam biednym polievky a chlieb, tak ma volajú svätým.

A keď sa začnem pýtať, prečo nemajú tí biedni na ten chlieb a polievku,

tak ma začnú volať: aha – komunista“

brazílsky biskup Herder Camara

Diagnózy zúfalý polokatolicizmus

alebo aj konformistická omámenosť povrchom

sú asi následky dedičného hriechu pre mnohých z nás

Je to ukryté pod veľmi nebezpečnou maskou superkatolíka,

ktorý naoko predstiera obrovskú úctu voči SVATÉMU OTCOVI .

Volá sa to papalatria, je to nie zlomyselné,

ale už to môže zaváňať modlárstvom,

svedčiace o tom, že sme ešte v predpubertálnej fáze kresťanskej viery a

„olej v lampe“ ani spása duše z toho „nehrozia“

Vonkajšia úcta nestačí!

Hlboko úctivo pápežovu autoritu síce rešpektujeme

ale akoby sme v stave zamilovanosti neregistrovali to podstatné

čo nám náš súčasný pápež František konkrétne radí, aby sa náš život

nasmeroval do normálneho stavu dôstojného života

Dospelý kresťan na túto infantilitu jasne upozorní

a miesto manekýnsky našminkovaného superkatolicizmu

skúša žiť a byť príkladom v normálnych a úctivých vzťahoch

ku všetkým prolife spoločenským autoritám

ale najmä ku morálnej autorite č.1

tejto planéty a to je 266. nástupca apoštola Petra v Ríme

A túto úctu prejaví nie teatrálnym vrhaním sa

pred pápežom na kolená

ale skôr vážnym uvedomením si

ku čomu nás to František vyzýva

a snažením sa aplikovať jeho slov aj do praxe

Veľké túžby po zmene chorého systému

ktoré nosí s srdci každý slušný človek

sa aplikujú neraz do strašne veľa napísaných strán

v rôznych sociálnych analýzach, ako by to vraj malo byť…

Až desivé sú rozdiely medzi chudobnými a bohatými

treba urobiť čo sa nám dá a presadiť do ústavného zákona aby

v našej kresťanskej krajine bolo

elementárnou povinnosťou

správať sa slušne a žiť dôstojne

a bohatým bolo dané za povinnosť postarať sa o najchudobnejších

a ak si nebudú túto povinnosť chcieť plniť

tak budú ich nadbytočné zisky jednoducho zdanené

v prospech projektov pre ľudí žijúcich v biede

chudoba je mať iba to, čo potrebujeme na prežitie

bieda je nemať to základné, čo ku životu potrebujeme

žobrať musí ten, komu ide o holé prežitie

Zažil to, vidí to a upozorňuje na to

i náš pápež František

Skúste sa nie iba povrchne či na chvíľu zamyslieť

nad slovami a pre našu dobu veľmi dôležitými vetami,

ktoré povedal pri návšteve veľmi chudobnej časti mesta, tzv. favely

v Rio de Janeiro 25. 07. 2013

„Pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci!

Nikto nemôže zostať ľahostajný voči nerovnostiam,

ktoré stále existujú vo svete!

Kiež by každý, podľa vlastných možností

a vlastnej zodpovednosti, dokázal ponúknuť svoj príspevok,

aby sa urobil

koniec toľkým nespravodlivostiam.

Nie „kultúre“ egoizmu a individualizmu,

Chcel by som vám tiež povedať, že Cirkev,

„advokátka spravodlivosti a obhajkyňa chudobných

je zásadne

proti už netolerovateľným

sociálnym a ekonomickým nerovnostiam

ktoré kričia do neba“

Jeho Svätosť pápež František 
"Karneval sa skončil."

zdroj

Slováci, kresťania, najmä katolíci

čo konkrétne sme urobili?

okrem zdesenia a onemenia

pred už do prasknutia sa nafukujúcou

modlou bezbrehého zisku

ktorá zabezpečuje pár jednotlivcom

ktorí to ku dôstojnému životu už dávno nepotrebujú

prísun už nepotrebných stoviek miliónov eur?

Ich stav luxusu a doslova hriešneho nadbytku

je v porovnaní so živoriacim vyše milióna slovákov

privádza celý národ do stále nedôstojnejšieho stavu

nafukujúceho sa luxusu vchádzajúceho do obludných rozmerov

ktorá je tu vedľa donebavolajúcej biedy mnohých

Dal niekto v parlamente za 26 rokov

slušný návrh

aby sa zdanili

tie najväčšie príjmy tých najbohatších

a aby sa pomohlo

v slovenskom národe najnúdznejším

a ďalším zbedačeným?

Nikto doteraz neprebúdza väčšinou katolícky slovenský národ

že je jeho povinnosťou

keďže je podľa Ústavy SR sú dospelí občania nositeľmi moci v krajine
poslať do výkonnej moci toho
kto spravodlivejšie prerozdelenie prostriedkov
pre dôstojný život pre ľudí dobrej vôle
aj uskutoční
Tým, že strkáme hlavy do piesku alebo neideme voliť
alebo volíme politikov, ktorí túto prioritu
tzv.subsidiarity / čiže vzájomnej výpomoci/nemajú
vlastne
podporujeme zlo
a mali by sme z neho robiť všetci mentálne príčetní
napríklad trojdňové celonárodné
pokánie

Sapientiae Christianae

O křesťanech jako občanech

Papež Lev XIII. – 1890

Patriarchům, primasům, arcibiskupům a biskupům katolického světa v milosti a společenství s Apoštolským stolcem.

Den ode dne je stále zřejmější, jak je nutné, aby se stále připomínaly zásady křesťanské moudrosti a aby život, mravy a instituce národů byly zcela v souladu s nimi. Neboť když se tyto zásady přehlížejí, nahromadilo se zlo tak obrovské, že žádný správně smýšlející člověk nemůže čelit zkouškám doby bez vážné úzkosti nebo bez obav uvažovat o budoucnosti. Pokrok, vskutku nezanedbatelný, byl učiněn směrem k zajištění blahobytu těla a hmotných věcí, ale hmotný svět s bohatstvím, mocí a zdroji, i když může dobře opatřit pohodlí a zvýšit radost ze života, není schopen uspokojit naši duši stvořenou pro vyšší a slavnější věci. Rozjímat o Bohu a pečovat o Něj je nejvyšším zákonem života člověka. Byli jsme totiž stvořeni k božskému obrazu a podobě a jsme svou přirozeností pobízeni k tomu, abychom se těšili z našeho Stvořitele. K Bohu však nepostupujeme tělesným pohybem nebo úsilím, nýbrž skutky duše, to jest poznáním a láskou. Neboť Bůh je vskutku první a nejvyšší pravdou a mysl se živí pouze pravdou. Bůh je dokonalá svatost a svrchované dobro, po němž může toužit a dosáhnout ho pouze vůle, je-li ctnost jeho vůdcem.

2. Ale to, co platí pro jednotlivé lidi, platí stejně i pro společnost, jak pro domácí, tak pro občanskou. Příroda nevytvořila společnost proto, aby v ní člověk hledal svůj poslední cíl, nýbrž proto, aby v ní a jejím prostřednictvím nacházel vhodné pomůcky k dosažení své vlastní dokonalosti. Pokud tedy politická vláda usiluje pouze o vnější výhody a o dosažení kulturního a prosperujícího života; je-li při správě veřejných záležitostí zvyklá odsouvat Boha stranou a neprojevuje žádnou starost o dodržování mravního zákona, žalostně se odklání od svého správného směru a od příkazů přírody; Ani by neměla být považována za společnost nebo společenství lidí, ale pouze za klamnou napodobeninu nebo zdání společnosti.

3. Pokud jde o to, co jsme nazvali dobrem duše, které spočívá hlavně v praktikování pravého náboženství a v neochvějném zachovávání křesťanských předpisů, vidíme, že denně ztrácejí mezi lidmi úctu, ať už kvůli zapomnětlivosti nebo nedbalosti, a to takovým způsobem, že se zdá, že vše, co je získáno pro blaho těla, je ztraceno pro blaho duše. Pádným důkazem umenšování a oslabování křesťanské víry jsou urážky, které jsou až příliš často páchány na katolické církvi, otevřeně a veřejně – urážky, které by věk milující náboženství netoleroval. Z těchto důvodů je neuvěřitelné množství lidí v nebezpečí, že nedosáhnou spásy; a dokonce ani samotné národy a říše nemohou dlouho zůstat nepoškozeny, protože když křesťanské instituce a morálka upadají, jde s nimi i hlavní základ lidské společnosti. K zachování veřejného klidu a pořádku zůstane pouze síla. Síla je však velmi slabá, když je odstraněna bašta náboženství, a protože má větší sklon plodit otroctví než poslušnost, nese v sobě zárodky stále rostoucích potíží. Současné století se setkalo s památnými katastrofami a není jisté, zda některé stejně strašlivé nehrozí.

Doba, ve které žijeme, nás varuje, abychom hledali nápravu tam, kde jedině ji lze nalézt, totiž v tom, že v rodinném kruhu a v celé společnosti znovu zavedeme nauky a praktiky křesťanského náboženství. V tom spočívá jediný způsob, jak nás osvobodit od neduhů, které nás nyní tíží, jak předejít nebezpečím, která nyní ohrožují svět. K dosažení tohoto cíle, ctihodní bratři, musíme vynaložit veškerou činnost a píli, která je v naší moci. Ačkoliv jsme se již za jiných okolností a kdykoli to vyžadovalo, zabývali jsme se těmito věcmi, považujeme za účelné v tomto dopise podrobněji vymezit povinnosti katolíků, protože by při jejich přísném dodržování podivuhodně přispěly k dobru společenství. Upadli jsme do doby, kdy se odehrává prudká a téměř každodenní bitva o věci nejvyšší důležitosti, bitva, v níž je těžké nenechat se někdy oklamat, nesejít z cesty a pro mnohé neklesat na mysli. Sluší se, ctihodní bratři, varovat, poučovat a napomínat každého věřícího s opravdovostí, která se hodí k této příležitosti, aby nikdo neopustil cestu pravdy. [1]

katolíci sú stvorení pre boj

4. Nemůže být pochyb o tom, že na katolíky spočívají četnější a důležitější povinnosti než na těch, kteří buď nejsou dostatečně osvíceni ve vztahu ke katolické víře, nebo nejsou vůbec obeznámeni s jejím učením. Vzhledem k tomu, že Ježíš Kristus ihned po vynesení spasení pro lidstvo vložil svým apoštolům příkaz „kázat evangelium všemu stvoření“, uložil, jak je zřejmé, povinnost důkladně se učit a věřit tomu, čemu byli učeni. Tato povinnost je úzce spjata s dosažením věčné spásy: „Kdo uvěří a pokřtí se, bude spasen; ale kdo nevěří, bude odsouzen.“ [2] Ale člověk, který přijal křesťanskou víru, jak je to z povinnosti povinné, je právě tím poddaným církve jako jedno z dětí, které se z ní narodily, a stává se údem onoho největšího a nejsvětějšího těla, jemuž je římský papež zvláštním pověřením, aby mu vládl nejvyšší mocí. pod jeho neviditelnou hlavou, Ježíšem Kristem.

5. Jestliže nám přirozený zákon přikazuje, abychom oddaně milovali a bránili zemi, ve které jsme se narodili a v níž jsme byli vychováni, takže každý dobrý občan váhá, zda nechce pro svou vlast zemřít, tím spíše je naléhavou povinností křesťanů, aby byli stále povzbuzováni podobnými pocity vůči církvi. Církev je totiž svaté město živého Boha, zrozené ze samého Boha a jím vybudované a upevněné. Na této zemi sice uskutečňuje svou pouť, ale poučováním a vedením lidí je povolává k věčnému štěstí. Jsme tedy povinni vroucně milovat zemi, z níž jsme obdrželi prostředky k požitku, který nám tento smrtelný život poskytuje, ale máme mnohem naléhavější povinnost milovat vroucí láskou církev, které vděčíme za život duše, život, který bude trvat navěky. Neboť je vhodné dávat přednost dobru duše před blahem těla, protože povinnosti vůči Bohu jsou mnohem posvěcenější než povinnosti vůči lidem.

6. A dále, chceme-li správně soudit, nadpřirozená láska k církvi a přirozená láska k naší vlasti vycházejí z téhož věčného principu, protože Bůh sám je jejich původcem a původní příčinou. Z toho vyplývá, že mezi povinnostmi, které jim přikazují, se ani jedna z nich nemůže dostat do kolize s druhou. Jistě můžeme a měli bychom milovat sami sebe, chovat se laskavě ke svým bližním, živit náklonnost ke státu a vládnoucí moci; ale zároveň můžeme a musíme pěstovat vůči církvi pocit synovské úcty a milovat Boha nejhlubší láskou, které jsme schopni. Pořadí těchto povinností je však někdy buď pod tlakem veřejných pohrom, nebo kvůli zvrácené vůli lidí obráceno. Vyskytují se totiž případy, kdy se zdá, že stát požaduje od lidí jako poddaných něco úplně jiného a náboženství od lidí jako křesťanů něco zcela jiného; a to ve skutečnosti bez jakéhokoli jiného důvodu, než že vládcové státu buď nemají posvátnou moc Církve žádnou cenu, nebo se ji snaží podřídit své vlastní vůli. Z toho vyplývá konflikt a příležitost, aby se ctnost vystavila důkazu. Obě mocnosti jsou konfrontovány a naléhají na své příkazy v opačném smyslu; Poslouchat obojí je zcela nemožné. Nikdo nemůže sloužit dvěma pánům,[3] protože zalíbit se jednomu znamená pohrdat druhým.

7. Pokud jde o to, čemu by se mělo dát přednost, nikdo by neměl ani na okamžik váhat. Je vskutku těžkým zločinem odejmout věrnost Bohu, aby se zalíbil lidem, je skutkem dokonalé zkaženosti porušovat zákony Ježíše Krista, podřizovat se poslušnosti pozemským vládcům, nebo pod záminkou zachovávání občanského zákona ignorovat práva Církve; „měli bychom poslouchat Boha více než lidi.“ [4] Tuto odpověď, kterou dávný Petr a ostatní apoštolové dávali občanským autoritám, které přikazovaly nespravedlivé věci, musíme za podobných okolností dávat vždy a bez váhání. Není lepšího občana, ať už v době míru nebo války, než křesťan, který si je vědom své povinnosti; ale takový člověk by měl být připraven vytrpět všechny věci, dokonce i samotnou smrt, než aby opustil věc Boží nebo Církve.

8. Proto ti, kteří obviňují a nazývají vzpourou tento neochvějný postoj při volbě povinnosti, nepochopili správně sílu a povahu pravého zákona. Mluvíme o věcech, které jsou všeobecně známy a které jsme již nejednou plně vysvětlili. Zákon je ze své podstaty mandátem zdravého rozumu, vyhlášeným řádně ustanovenou autoritou pro obecné dobro. Pravá a oprávněná autorita je však neschválená, pokud nepochází od Boha, nejvyššího Vládce a Pána všeho. Jedině Všemohoucí může svěřit člověku moc nad jeho bližními; [5] Ani to nelze považovat za správný rozum, který je v rozporu s pravdou a s Božím rozumem; ani to, co je považováno za pravé dobro, které odporuje nejvyššímu a nezměnitelnému dobru, nebo co odtrhává a odvádí lidskou vůli od Boží lásky.

9. V myslích křesťanů je tedy posvěcena samotná myšlenka veřejné autority, v níž uznávají jakousi podobnost a symbol božského majestátu, i když je vykonáván někým nehodným. Spravedlivá a náležitá úcta k zákonům v nich nespočívá z násilí a hrozeb, ale z vědomí povinnosti; „Neboť Bůh nám nedal ducha bázně.“ [6]

10. Jsou-li však státní zákony zjevně v rozporu s Božím zákonem, jsou-li obsažena ustanovení, která jsou pro Církev škodlivá, nebo předávají-li příkazy, které jsou v rozporu s povinnostmi uloženými náboženstvím, nebo porušují-li v osobě nejvyššího pontifika autoritu Ježíše Krista, pak se vskutku odpor stává pozitivní povinností, uposlechnout, zločin; zločin navíc spojený s přestupkem proti státu samému, protože každý přestupek proti náboženství je také hříchem proti státu. Zde se znovu ukazuje, jak nespravedlivá je pohana pobuřování; Neboť poslušnost vládců a zákonodárců není odmítnuta, ale odchylka od jejich vůle je jen v těch příkazech, které nemají moci přikázat. Příkazy, které jsou vydány v rozporu se ctí náležející Bohu, a proto jsou mimo rámec spravedlnosti, musí být považovány spíše za něco jiného než za zákony. Jste si plně vědomi, ctihodní bratři, že právě to tvrdí apoštol sv. Pavel, který v dopise Titovi poté, co připomněl křesťanům, že se mají „podřizovat knížatům a mocnostem a poslouchat na slovo“, dodává: „A být připraven ke každému dobrému skutku.“ [7] Tím otevřeně prohlašuje, že pokud lidské zákony obsahují příkazy, které jsou v rozporu s věčným Božím zákonem, je správné je neposlouchat. Podobně Kníže apoštolů dal tuto odvážnou a vznešenou odpověď těm, kteří by ho chtěli připravit o svobodu kázat evangelium: „Je-li spravedlivé slyšet vás více než Boha, suďte, neboť nemůžeme nemluvit to, co jsme viděli a slyšeli.“ [8]

33. Pokud jde o ty, kteří se chtějí podílet na veřejném dění, ať se co nejpečlivěji vyvarují dvou trestných excesů: takzvané opatrnosti a falešné odvahy. Jsou vskutku někteří, kteří tvrdí, že není vhodné směle útočit na zlo v jeho síle a na vzestupu, aby, jak říkají, odpor nepopudil již nepřátelské mysli. Ty vyvolávají dohady, zda jsou pro Církev nebo proti ní, protože na jedné straně se vydávají za vyznavače katolické víry, a přesto si přejí, aby Církev dovolila, aby se některé názory, které jsou v rozporu s jejím učením, beztrestně šířily. Naříkají nad ztrátou víry a zvráceností mravů, a přesto se trápí, aby nepřinesli žádný lék; Ba nezřídka dokonce zvyšují intenzitu neštěstí přílišnou shovívavostí nebo škodlivým přetvářkou. Titíž jedinci nechtějí, aby někdo pochyboval o jejich dobré vůli vůči Svatému stolci; přesto mají vždy něco jako výtku vůči nejvyššímu papeži. 34. Opatrnost lidí tohoto druhu je toho druhu, který apoštol Pavel nazývá „moudrostí těla“ a „smrtí“ duše, „protože není poddána Božímu zákonu a ani nemůže být“. [32] Nic není méně vypočítané k nápravě takových neduhů než opatrnost tohoto druhu. Neboť nepřátelé Církve mají za cíl – a neváhají to hlásat a mnozí z nich se tím chlubí – zničit pokud možno katolické náboženství, které jediné je pravým náboženstvím. S takovým záměrem se nezaleknou ničeho, protože jsou si plně vědomi toho, že čím bázlivějšími se stanou ti, kteří jim odporují, tím snadnější bude uskutečňovat jejich zlou vůli. Proto ti, kteří ctí „prozíravost těla“ a kteří předstírají, že si neuvědomují, že každý křesťan by měl být statečným vojákem Krista; Ti, kteří by rádi získali odměnu náležející vítězům, zatímco vedou životy zbabělců, nedotčeni v boji, jsou tak vzdáleni od toho, aby zmařili další pochod zlých lidí, že jim naopak pomáhají kupředu. 37… Každý ať má na paměti ono nejmoudřejší učení Řehoře Velikého: „Poddaní ať nejsou ukvapeně napomínáni, aby soudili své preláty, i kdyby náhodou viděli, že jednají bezúhonně, aby nebyli svedeni pýchou k ještě většímu zlu, když spravedlivě kárají, co je špatné. Je třeba je varovat před nebezpečím, že se postaví do troufalého odporu proti představeným, jejichž nedostatků si mohou všimnout. Pokud by se tedy představení skutečně dopustili těžkých hříchů, jejich podřízení, proniknuti bázní Boží, by jim neměli odepřít uctivou podřízenost. Jednání představených by nemělo být zasaženo mečem slova, i když jsou právem posouzeni jako zasluhující pokárání.“ 43. A nyní se zdá, že jsme se dotkli těch věcí, které by katolíci měli v dnešní době hlavně sledovat nebo se jim hlavně vyhýbat. Záleží na vás, ctihodní bratři, abyste učinili opatření, aby náš hlas doléhal všude a aby všichni do jednoho pochopili, jak naléhavé je omezit učení vyložené v tomto našem listě na praxi. Plnění těchto povinností nemůže být obtížné nebo obtížné, neboť jho Ježíše Krista je sladké a Jeho břímě lehké. Zdá-li se však, že je něco příliš obtížné, pomůžete autoritou svého příkladu, aby každý z věřících mohl vynaložit větší úsilí a projevit duši nepřemoženou těžkostmi. Připomeňte jim to, jak jsme je sami mnohokrát varovali, že v sázce jsou věci nejvyššího okamžiku a hodné veškeré úcty, pro jejichž ochranu je třeba ochotně snášet každou nejnamáhavější námahu. a že za námahu křesťanského života je připravena vznešená odměna. Na druhou stranu, zdržet se boje za Ježíše Krista se rovná boji proti Němu; On sám nás ujišťuje: „Zapře před svým Otcem v nebesích ty, kteří Ho odmítli vyznat na zemi.“ Pokud jde o nás a vás všechny, nedovolíme, aby autorita Naše, rady Naše a starost Naše v tomto sporu jakkoli chyběly, dokud bude trvat život. Nelze pochybovat ani o tom, že dokud bude boj trvat, bude stádci i pastýřům poskytována zvláštní pomoc velkého Boha.

Podporováni touto důvěrou, jako záruku nebeských darů a naší milující laskavosti v Pánu vám, ctihodní bratři, vašemu kléru a celému vašemu lidu, udělujeme apoštolské požehnání.

Dáno v bazilice sv. Petra v Římě desátého dne měsíce ledna 1890, ve dvanáctém roce našeho pontifikátu.

Kráľovská presnosť

od Pavel Pakoš | okt 27, 2017 | veriť vedieť vidieť

Vážne veci netreba brať ľahkovážne

Snaha Byť férovým človekom

ctiť si Pravdu, Dobro a Krásu

Hľadať Boží plán vo svojom príbehu

Čo je Tvoja vôľa, Otče

Umenie rozlišovať

čo pochádza z falošného ega a čo z nášho najhlbšieho vnútra

rady priamo od svätých

Ponorenie sa /sv.krst= lat.baptizó/ do večného života znamená aj radikálne rozlúčenie sa s večným trápením, ktoré moderná doba uctieva ako zákon karmy a reinkarnácie a Prokrastinácie

je to aj neotročenie svojmu nižšiemu ja – egu a jeho rozmarom

Krst má tri dimenzie

Pokrstenie vodou

ako vstupná brána do cirkvi

Krst Duchom Svätým

život v správnej spiritualite

Krst ohňom

skúšky, prenasledovania, duchovné boje či choroby

Duchovný boj proti lžiam, hriechom a nerestiam je znakom, že ideme do absolútna. Kto sa klania iba harmónii v tomto veľmi disharmonickom svete, ten je obeťou spirituálneho pohodlnizmu

PASCE NA DUCHOVNEJ CESTE

Stovky bludov

Víťazné poznanie

Ak porazíme mocou Božou všetky nízkosti, neľudskosti, podlosti, lži, poloklamstvá. smútky, hnevy, chlípnosti, hrubosti, strachy, paranoje, obviňovania, nemiernosti, sebaľútosti… Každý rok skús zvíťaziť nad jednou neresťou, a to bude ten správny zmysel Tvojho života

Každý deň sa v niečom zdokonaľujeme, buď v nerestiach alebo v cnostiach. Každý náš čin nám zadymuje alebo očisťuje naše krídla. Každá naša myslienka či slovo nás posväcuje alebo znesväcuje.

„Posväť ich Pravdou“

katolicita = kompletnosť

original place

Gallery of Pali

Originálne obrazy vyžarujú niečo maliarovho ducha. V podstate je to biofilná alebo nekrofilná jemná sila. Ak je okrem zladených farieb, vyváženej kompozície v diele aj etické posolstvo, tak to tak, ako to byť má.

„Nie je dôležité vedieť až tak maľovať,

ale skôr milovať“ Jan Zrzavý

apokalyptická doba

Všetko pre nebo so spojenými srdciami Ježiša a panny MáriE

Čokoľvek robíme, je to buď na slávu Božiu, alebo našu

Preto si pred každou činnosťou vzbuď ten správnejší úmysel, lebo raz sa nám spočíta, koľko energie sme dávali správnym alebo tým nesprávnym cieľom

čas je vzácny

Sme tu

krátko.

Využívaj

drahocenný

čas

Milosť posledného miesta

Kontakt

Niečo Vám vážení čitatelia týchto riadkov napíšem o jednej zo špeciálnych Božích milostí, ktorú mi ráčila Prozreteľnosť darovať. Navonok to vyzerá ako absurdná tragédia. Z pohľadu zhora ide však aj o veľký Boží Dar. Máme tu znovu po tisíc rokoch Wichinga. Po...

Apokalyptická doba

Kontakt

sme blízko triumfu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie „Ako som ti povedala, keď sa ľudia nebudú kajať a nepolepšia sa, Otec dá dopadnúť strašný trest na celé ľudstvo. Bude to väčší trest ako potopa, taký, akého nikdy nebolo. Oheň spadne z neba a zničí veľkú časť...

art for sale, Origenes , Tyconius

Kontakt

autor: Ľudovít Fulla rok: 1962 materiál: glazovaná keramika veľkosť: 240 x 690 cm Gallery of Pali - Artmajeur Trikrát exkomunikovaný svedok Pravdy: kňaz Origenes poučenie z 3.storočia Pozor na svedkov Pravdy lebo aj keď ich mnohorako prizabijú či...

Aj prenasledovania sú milosť sv. Vincent de Paul

Kontakt

"Korupcia je rúhanie. Kto ju vidí v cirkvi a mlčí o nej, stáva sa spolupáchateľom" pápež František „Korupcia zapácha, skorumpovaná spoločnosť zapácha. Kresťan, ktorý do seba vpustí korupciu, zapácha," povedal pápež vo svojom príhovore. Vyzval cirkev a veriacich, aby...

Ako obrodiť slovanstvo?

Kontakt

Odborno kritická spirituálna recenzia knihyPavol Peter Kysucký: Obroda kresťanského náboženstva Slovenovr. 2023, vydavateľ Obroda Slovanov OZ Šokujúce. Zaujímavé. Uletené. Bludné! Presne trafené. Odvážne. Nehorázne Originálne. Smiešne? Úprimné. Tieto pocity Vás budú...

Postrehy inteligentov

Kontakt

Je absolútne zásadné byť najskôr človekom Veru, veru, najskôr sa musíme snažiť byť dobrými ľuďmi, až potom môžeme byť nefalošnými učeníkmi života a nakoniec aj spoľahlivými kompletnými bytosťami Ak by sme nedodržali toto poradie, budeme stavať nie chrám, ale naklonenú...

Etikoterapia

Vykúpenie ženy

„Potrat to vyrieši“ Vyrieši, ale s akými následkami... Oslobodí nás od desaťtisíc povinností, a tisícov eur, ktoré sú dieťaťu dlžní dať jeho rodičia. Gynekogilotína túto prirodzenú hypotéku splatí. A okamžite. Ale vezme sa iná, neprirodzená. Tiesne z nej im budú verné...

Ako obrodiť slovanov?

Kontakt

čestní Metodovia a podlí Wichingovia

Kontakt

Tam kde pôsobia statoční Metodovia zákonite vyčíňajú aj podlí Vichingovia Niekoľko príkladov doráňaných z prvej línie v boji proti lži KTO BOL PRÍČINOU ZRUŠENIA JEZUITOV? Neznamená obrátený kríž sv. Petra náhodou, že všeličo v kresťanstve bolo, je a bude v stave...

prenasledovanie spravodlivých vo vnútri cirkvi „v rukavičkách“

Kontakt

dobré iných učíme a celkom opačne konáme? diagnóza pokrytectvo + vážne poškodená duša V asi 30 r. histótrii sledovania následkov vakcín jednoznačne najväčie škody na zdraví a životoch. Už + MUDr V. Zelenko prezradil, že realita je oveľa horšia než tie oficiálne...

z kňazského denníka

Kontakt

Ja nie som dôležitý Pri návšteve Poľska pápež Ján Pavol II. povedal skandujúcemu davu mladých, ktorí opakovali nahlas zostaň s nami, zostaň s nami: „Ja nie som dôležitý. Dôležitý je Kristus. A ten ostáva s Vami.“ Hľa, aký krásny človek. Hoci bol...

Každý deň ďakuj nebu. Máš za čo

Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem

Mt, 5 kap

Blahoslavenstvá

Pokora je Pravda

sv.Terézia z Avily

Patristika

obrátení ku nebu

o trpkom umučení

Umenie Žiť

pakospavel@gmail.com

Bludy, čiže spirituálne dezinformácie

od Pavel Pakoš | okt 17, 2017 | veriť vedieť vidieť

zoznam katolíckych dogiem

Ak niekto robí inak ako hlása, evanjelium Ježišovo ho pomenúva pokrytcom. Je to náboženský podvodník. To je ten, kto berie Božie Meno v skutočnosti nadarmo. Ten čo hreší slovami je až v druhej kategórii etickej nahnitosti. Ak niekto nežije tie správne zásady, ktoré mu biblický ideál ponúka, ten je podľa učenia II.Vatikánskeho koncilu postihnutý najťažšou herézou moderného veriaceho človeka.

„Tento nesúlad vyskytujúci sa u mnohých medzi vierou,

ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom,

treba zarátať medzi najvážnejšie bludy našej doby.“

Radosť a nádej 43 kap.

Zapamätajme si, že

ORTODOXIA je mať to správne spirituálne poznanie a chápanie.

ORTOPRAXIA je ešte dôležitejšia, lebo znamená mať správne konanie.

Zatratený nebudeme, ak sa v niečom mýlime.

Podľa evanjelia o našej spáse a zatratení budú rozhodovať milosrdné skutky.

Dať hladnému jesť a smädnému piť…

Čiže ortopraxia je pre vieru a život podstatnejšia.

ORTOPÉDIA, čiže správne kráčanie, znamená pre nás urobiť ten správny krok,

ktorý mám dnes a teraz podľa Božej vôle urobiť.

Na toto umenie žiť sa treba ešte vedieť aj modliť.

Pomýlený názor voláme heréza alebo blud. Zotrvať vedome v takomto stave je vážnou poruchou ducha. Podobne chovať sa choro, čiže pestovať heretickú ortopraxiu je sociopatia, ktorú treba liečiť. Najlepšie už tu na zemi a v tomto živote, nie v nejakých iných životoch. Do neba nás s ňou totiž nevezmú.

Slovo „heréza“ teda kacírstvo, pochádza z gréckeho heresis, čo znamená zvoliť si svojvoľný smer myslenia, t. j. uprednostňovať vlastný názor. A ignorovať odborný, objektívnejší a vyzretejší pohľad

heterodoxný názor je alternatívny a ortodoxiu doplňujúci / napr. k mužskému ten ženský pohľad na vec/ tiež ešte nevyzretý, nedokončený, ku pravde smerujúci, ale ešte nie s ňou jednotný či totožný

špekulácia o tom, čo by mohlo byť pravdivé, čo raní kresťanskí teológovia nazývali „ilúziami, výmyslami“ (grécky fantázia), musíme sa začať tým, že sa naučíme utíšiť tie mnohé súperiace hlasy, ktoré prehlušujú Slovo Božie, a najmä hlas Zlého, ktorý sa nás pokúša chytiť do pasce (otcami nazývaný logismoi). Katolícka teológia je spirituálna disciplína, čo sa za 20 storočí vyopracovala na vedu a veľmi praktickými spôsobmi nás učí potláčať nutkanie tárať, to znamená, že sa musíme aj naučiť potláčať túžbu presadzovať pre všetkých iba ten svoj vlastný, polovzdelaný, subjektívny či neideálny názor, ktorý čím je nekvalitnejší, tým sa zvykne iným viac nanucovať

„Ak sa niekto drží jednej z týchto (heréz), nie je katolík“
– pápež Lev XIII. (z encykliky Satis Cognitum:28)

máme právo na vlastný názor, na osobné spirituálne zážitky, na voľbu žiť nejakú spiritualitu, ale mali by sme sa postupne oslobodzovať od svojvôle, a nezabudnúť, že tu boli mnohí pred nami, ktorí na niečo dôležité prišli, a že naše zážitky treba porovnať aj s inými mystickými zážitkami duchovne od nás kvalitnejších, ktorých nazývame svätci, a urobíme niečo dôstojné a správne, keď sa necháme poučiť Magistériom Petrovej cirkvi, ktoré bolo určené samým Ježišom, aby nastavilo správne pravidlá pre všetkých duchovne hľadajúcich

„Materiálny heretik“ je výraz, ktorý teológovia používajú na označenie katolíka, ktorý sa v dobrej viere mýli, pokiaľ ide o nejaké učenie Cirkvi, ale ktorý ho nepopiera úmyselne, ako tzv. popletený katolík, , pretože existujú určité veci, ktorých sa musí každý dospelý človek z nevyhnutnosti držať, aby bol katolíkom, Sú to tí, ktorí nepoznajú to, čo musia z nevyhnutnosti vedieť, aby boli spasení…“/ Benedikt XIV/. Pápež sv. Pius X., Acerbo Nimis (# 2), 15. apríl 1905: „A tak mal náš predchodca, Benedikt XIV., náležitú príčinu, aby napísal: ‘Vyhlasujeme, že veľké množstvo tých, čo sú odsúdení na večný trest, trpí touto večnou pohromou pre neznalosť tých tajomstiev viery, ktoré sa musia poznať a v ktoré sa musí veriť, aby bol človek započítaný medzi vyvolených.“ Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928: „Takéto pokusy sa katolíkmi rozhodne nijak schvaľovať nemôžu, keďže sa zakladajú na tom bludnom názore, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné, keďže všetky rozličnými spôsobmi prejavujú a značia ten zmysel, ktorý je v nás všetkých vrodený a ktorým sme vedení k Bohu a poslušnému uznaniu jeho zákona. Nielenže sú tí, čo sa tohto názoru držia, v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho, a kúsok po kúsku sa uchyľujú k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z čoho jasne vyplýva, že ten, čo podporuje tých, čo tieto teórie zastávajú a pokúšajú sa ich zrealizovať, celkom opúšťa božsky zjavené náboženstvo.“

Formálni heretici: 1) veľmi dobre poznajú dogmy, ktoré popierajú; 2) ako „katolíci“ sú povinní poznať katolícku vieru, obzvlášť dogmy, ktoré popierajú; a 3) nedržia sa a protirečia základným tajomstvám viery, ktorých sa človek musí držať, aby bol katolíkom.

Ak je heréza verejná, zjavná a notorická, zodpovedajúca vonkajšiemu fóru ohlasovania evanjelia,

Kánon 188.4, Kódex kánonického práva z r. 1917: „Existujú určité príčiny, ktoré spôsobujú tichú rezignáciu z úradu, ktorá je prijatá vopred na základe pôsobenia zákona, a preto je účinná bez akéhokoľvek vyhlásenia. Tieto príčiny sú… (4) ak verejne odpadol od viery.“

Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30: „…lebo ľudia nie sú povinní alebo schopní čítať srdcia; ale keď vidia, že niekto je heretikom na základe jeho vonkajších skutkov, súdia, že je heretikom, jasno a prosto, a odsúdia ho ako heretika.“

Predpokladajme, že máte ovce a ustanovili ste pastiera, aby na nich dozeral. Predpokladajme, že jedného dňa sa pastiera stane vlk a začne ovce žrať a trhať ich na kusy. Trvali by ste na tom, aby bol vlk hlavou oviec, keď sa staráte o ich blaho? Vyžadovali by ste, aby sa ostatné, ešte nezjedené ovce podriadili vlkovi, a tým sa vystavili bezprostrednému nebezpečenstvu, že budú zjedené? Samozrejme, že by ste to neurobili, a ani Boh by to neurobil.

Boh by nikdy nedovolil, aby si ten, čo na vonkajšom fóre prehlasuje herézu, udržal v Cirkvi autoritu alebo mohol vyžadovať podriadenosť katolíkov, bez ohľadu na to, aké sú jeho úmysly. Pamätajte, že heréza zabíja duše.

Navyše, ktorý vlk, čo sa snaží ľudí oklamať, by sa otvorene vyhlásil za nekatolíka alebo nepriateľa Cirkvi?

Evanjelium podľa Matúša 7:15 – „Chráňte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, zvnútra však sú dravými vlkmi.“

Formálnym heretikom je každý pokrstený, ktorý tvrdošijne popiera nejakú dogmu alebo ju spochybňuje. Materiálnym heretikom je vtedy, ak si nie je vedomý protirečenia s dogmou.

HERÉZA je vo všeobecnom význame zásadná odchýlka od akéhokoľvek filozofického, náboženského, politického či iného oficiálneho názoru (učenia); názor, ktorý si volí alebo vyberá určitý odlišný pohľad nezlučiteľný so všeobecne uznávaným názorom (presvedčením, vierou), s ortodoxiou; Na rozdiel od apostázy heréza znamená popieranie len niektorých vieroučných alebo mravoučných článkov náboženstva. Na rozdiel od schizmy, ktorá znamená rozštiepenie cirkvi na nové subjekty pri zachovaní spoločnej vierouky, heréza je odchýlkou od základných dogiem vnútri cirkvi.

V rímskokatolíckej cirkvi Kódex kánonického práva (Codex iuris canonici) rozlišuje medzi heretikom, ktorý je pokrstený, považuje sa za pokrsteného katolíka, ale popiera, resp. spochybňuje jeden alebo viac výrokov katolíckej viery definovaných cirkvou ako zjavenú pravdu, a schizmatikom, ktorý nie je ochotný podriadiť sa autorite pápeža. Heréza ako previnenie proti viere podlieha trestu, o ktorom rozhoduje cirkev. O tom, či dané učenie je v rozpore s náukou cirkvi, rozhoduje Kongregácia dnes Dikastérium pre náuku viery (od 1965, nástupkyňa Svätého ofícia), ktorá je podriadená pápežovi. Nekatolícke kresťanské cirkvi riešia otázku herézy podľa vlastných dogmatických zásad. V pravoslávnej cirkvi ju posudzuje miestny alebo všeobecný cirkevný snem. V anglikánskej cirkvi vyhlasuje nejaké učenie za heretické parlament.

Odlišný názor na učenie vlastnej cirkvi sa v protestantizme začal riešiť opustením cirkvi a prechodom k inej denominácii. Proces s heretikom nahradila interná výčitka nerešpektovania učenia cirkvi. Problém herézy v protestantských cirkvách sa dnes aplikuje len na nositeľov cirkevných úradov; tí sa pri ordinácii zaväzujú k pridŕžaniu sa učenia Biblie (u evanjelikov a. v. aj vierovyznanských spisov evanjelickej cirkvi; → Symbolické knihy). V súčasnosti sa k označeniu za heretika pristupuje opatrnejšie, pretože sa ukázalo, že údajní heretici môžu niekedy zastávať v cirkvi pozabudnutý element pravdy.

Mnohé odlišnosti v učení cirkví sú prehodnotené aj v súvislosti so šírením myšlienky ekumenizmu;

V judaizme bola tiež svojská osobná viera v idey, ktoré nie sú v súlade s ideami hlásanými náboženskými autoritami. Pretože judaizmus nemá oficiálnu formuláciu dogmy, nie je možné jasne definovať herézu ani postupy na jej posúdenie a potrestanie. V stredoveku posudzovali a určovali herézu jednotliví rabíni, obec alebo skupina obcí, pričom sociálne styky, manželstvo s heretikom a jeho rituálny pohreb boli zakázané. Tí, ktorí učili doktríny považované za herézy, boli vystavení kliatbe (cherem) platnej len v rámci komunity. Oficiálna cenzúra neexistovala

Sylabus moderných omylov od bl. Piusa IX

RUKOVEŤ SVÄTÉHO PIA X. ZAVRHUJÚCE BLUDY MODERNISTOV

pápež Benedikt XVI nazval II. Vatikánsky koncil antisylabom

„V každom blude je aj zrnko pravdy“ Pius XI.

„Jediná skutočná obrana proti heréze je humor.
Heretici totiž berú jednu vec tak absolútne,
že sa z nej stane heréza, ale humor to zrelativizuje.
Preto totalitné režimy neznášajú žarty.“ Tomáš kardinál Špidlík

„heretici uctievajú svoje domnienky rovnako ako pohania svojich bohov“ sv. Vincent Lerinský

Heréza = náboženský blud. Považuje svoj výmysel sa za tú najsprávnejšiu

interpretáciu spirituálnej skutočnosti.

V extréme je to hadia lož, čo sa vydáva za pravé poznanie.

Čím väčšie má niekto ego, a pácha nečistú intimitu, tým viac mu to kriví poznanie.

Zadymí rozum. Otupí vôľu. Poškodí pamäť. Oslabí sv. vieru.

Svoju nevykvasenú zlozvykovú optiku premieta drzo najmä do biblických svojvoľnomurárčín

Tým duchovne mladším to skomplikuje správny návod na život , zahmlieva im citlivosť pre pravdu bytia a sv.túžbu po večnom bytí.Tým zrelším však paradoxne lži a polopravdy napomáhajú vyhraniť sa ku tomu správnemu nasmerovaniu do nefalošných nebies. Pomocou: téza + antitéza = syntéza, je úspešným zavŕšením filozofického či teologického hľadania, ak sa už niekomu podarí definovať jasný, presný a pravdivý názor na neviditeľnú skutočnosť. Na katolíckych konciloch sa storočné prežúvanie o niečom v mnohom ešte neistom skočilo vyhlásením pevného pravidla sv. viery, tzv. dogmou.

Heretik je ten, kto si v extrémnom subjektivizme vyberá z hlbín svojho zadymeného ega, neraz poškodeného nesvätým intímnym životom, niekedy až agresívne iba to, čo vyhovuje jeho nevyzretým predstavám a neraz aj neliečeným deviantným sklonom. Na konfrontáciu s niečím objektívnym pneumopacient reaguje pýchou, ľahostajnosťou, podráždenosťou, hnevom či zaťatosťou.

Strážci viery boli tiež nevyzretí, keď miesto racionálnych argumentov alebo exorcizmov nanucovali iba neľudsky či ponižujúc iného pravovernejšiu verziu, vyhrážali sa mu pomstou a svetskej moci odovzdali na rituálne zavraždenie pneumopacienta? To je heréza 1000 x horšia, než mal ten kacírko. Videli smietku v oku brata, ale vo svojom oku brvno nebadali?..ako farizeji. Ako neľudskí otroci svojich extrémne negatívami zatoxikovaných emócií

V prvotnej cirkvi bolo prísne strážené pravoverné učenie.

To bol znak toho, že Božie Slová boli brané vážne. Ale bludári neboli fanatickým extrémizmom likvidovaní upalovaním ani druhým extrémom bagatelizovaní ignorovaním, ako sa to deje bežne dnes.

Tzv. separatistické, schizmatické hnutia
Spomína ich už apoštol Pavol /1 Kor 11,19/ Nezáleží im na jednote kresťanov, ale oveľa viac na tej ich individualistickej pravdičke. Miesto pápeža vo svojej bubline sa sami považujú za nadpápežov. Sú obete trápnej neznalosti, a ignorujú fakt, že Peter bol poverený nastavovať pravidlá v cirkvi, nie naše egá.

Aj apoštol Ján už na začiatku kresťanstva varuje ,
že do tohto sveta bolo vypustených mnoho antikristov.

Sv. Hieronym:
„Nikto nemôže splodiť herézu, ak nemá plamenného ducha
a prirodzené dary, ktorých tvorcom je božský Umelec.“

Sv. Augustín:
„Nemyslite si, bratia,že bludy môžu vznikať
z nejakých malých duší. Herézy vytvorili veľkí ľudia“
Varuje pred nimi ako pred úskaliami na duchovnej ceste.
Nazval ich aj expresívne „trusom“ v tele cirkvi / Sermo V,V,42/

Karol Rahner:
“ Cirkev spoznáva svoju vlastnú pravdu jasnejšie tým,
že počuje jej opak … a odmieta ho“

Poukazuje aj na to, že by bolo veľkým omylom stotožňovať bludárstvo so
zlobou a neuznávať, že sa „často zakladá na zvlášť horlivom úprimnom

osobnom hľadaní ozajstnej spásonosnej pravdy“.

+ biskup Rudolf Baláž v BB katedrále povedal mladým jasne: “ Jediný izmus, ktorý Vám odporúčam, je Katechizmus„

“V takom šialenom zmätku ideológií, ktoré sú tak rozšírené, je určite povinnosťou Cirkvi prevziať obranu právd a vykoreniť omyly z myslí.” Lev XIII.

správne názory nám dávajú tú správnu teóriu,

aby sme mohli konať správne činy

Bludy a lži v dějinách

Pravda prináša do vnútra stabilitu, pokoj a radosť.
kúkoľ poľný bludov prináša najprv naivný entuziazmus, potom poškodenie osobnostného vývoja a nakoniec demoláciu vnútorného chrámu. Ozajstné rozčarovanie a sklamanie. Môže nášho ducha premeniť na strašidlo a dlhodobé hriechofílie na démona.

Prvým a najsamozrejmejším darom,
ktorý môže dať kňaz svojmu okoliu,
je slúžiť pravde, a to celej pravde,
demaskovať blud a
vyvracať ho bez ohľadu na to,
do akej podoby je preoblečený
a v akej maske sa zakráda.

Pius XI.

bludné učenia, tzv. herézy

ktoré atakovali v histórii

akoby to boli tiež brány pekelné
kresťanstvo, ale paradoxne mu aj

podstatne napomohli rozlišovať,
čo je stála pravda a čo je už ilúzia

judaizmus – z 1 st., fanaticky sa pridržiaval názoru, že treba
vraj zachovávať aj židovské predpisy Starého zákona pre spásu, aj fyzickú obriezku, nespásonosne sa zabrzdil pri duchovnej polovzdelanosti, zaťato sa pridržiaval najtragickejšej chyby v duchovných veciach = odmietal dospieť do zrelosti, správne sa dokončiť, prílišne sa zamiloval do starých poriadkov a agresívne odmietal to nové, nenávidel pokrok a vývoj, orientoval sa na vonkajšiu prosperitu, na pozemky pri stredozemnom mori či iba na Jeruzalemský chrám a iba na Starý zákon

nikolaiti – z 1 st. spomínaní v Zj 2,6 ktorí vraj po vzore diakona Mikuláša darovali manželku aj inému bratovi, a takto sa liečili zo žiarlivosti, majetníctva vo vzťahu a sebectva. podobné typy nemajú výčitky svedomia v uplatňovaní si nadpráv v intímnych vzťahoch, čo jeden považuje za prísne zakázanú svojvôľu, druhý nemá výčitky a uplatňuje si svoju predstavu slobody, v extréme až bezohľadne

ebioniti – 1 st. vznikli medzi židokresťanmi, chceli byť mostom medzi židovstvom a kresťanstvom, od oboch strán boli zavrhnutí, ich nadpoznanie ich robilo vraj nezávislých nad spoločenskými pravidlami, neuznávali listy apoštola Pavla, ktorého považovali za apostatu, Ježiš bol vraj iba spravodlivý prorok, nie Boží Syn, vraj bol synom Jozefa, na svojich mystériách používali bez hanby sexuálnu mágiu v kresťanských šatách – krv z menštruácie a mužské semeno ako vraj božský pokrm, kde je ukrytá skrytá sila duše. Manžel tam ponúkol svoju ženu „bratovi“… Praktizovali „agapé“ – komunitnú promiskuitu, vraj raz v roku . Urýchľovali tak dejinný vývoj sveta. Spermatizácia ich vraj približovala k duchovnu. Aktívne hlásali chudobu, asketizmus a vegetariánstvo, V důsledku tohoto jejich učení dostali jméno ebionité, což znamená ‚nepatrné poznání‘. ‚Ebion‘ totiž znamená ‚žebrák‘.“ (Historia Ecclesiastica, III, 28

gnosticizmus – z 2.st, pochmúrny mysticizmus, v nespoľahlivých apokryfoch, hlásal, že spasí nás vyššie poznanie, je iba pre elity, gnostikov. Nižšie poznanie aj blaženosť mali pistici, čiže katolíci, a hmotou boli celkom pohltení hylici. Svet stvoril anjel – demiurg, aj hnevajúci sa Jehova Starého zákona. Mal absolútne pozitívny vzťah voči svetu, je súhrnný názov pre veľké množstvo veľmi rôznorodých a panteisticko-idealistických siekt, ktoré prekvitali už pred kresťanskou érou a prežili do 5. storočia a ktoré si osvojili frazeológiu a niektoré zásady hlavných náboženstiev , odporúča duchovno bez dogiem, adorovanie vlastných zážitkov, navonok pohoďáctvo, ale po tým agresívna individualistická bublina, silný existenčný pesimizmus, lebo hmota je vraj iba zlá. Miesto vzkriesenia tela, ktoré neexistuje, ponúka falošnú nádej v nových reinkarnáciách a odporúča klaňanie sa modle karmy

adamiti – hlásali návrat k nevinnosti, v akej žili Adam a Eva v Rajskej záhrade. Svoje obrady vykonávali nahí, odmietali manželstvo a klasickú formu rodiny a obhajovali svojvoľný pohlavný styk. Prvé zmienky o adamitoch pochádzajú už z 2. storočia, objavili sa napr. aj v 15. storočí v Čechách medzi táboritmi

patripassionizmus – z 2 st. (odkaz na utrpenie Otca), stotožňoval otca a syna, vraj otec sa narodil ako človek , vraj otec je božstvo syna a syn jeho človečenstvo / podobne aj modalizmus/

adopcionizmus – z 2 st. Ježiš vraj bol obyčajný človek, až krstom od Jána Krstiteľa sa zbožštil / pod. dynamický monarchianizmus, aj pauliciáni /

sabelianizmus – z 2.st. Trojica sa teda v Bohu týka iba vzťahov v sebe jediného Boha voči sebe a voči svetu. Vtelením Boh prestáva byť Otcom, nanebovstúpením prestáva byť Synom

valentinovci – z 2.st. najprepracovanejšia heterodoxná mystická skupina v Ríme. Z Plerómy / Plnosti, PraBlaženosti/ vzniklo 30 duálnych párov /aióny, veky/. 4×2 bolo Tých najhlavnejších, jedna božská bytosť z Nich, najnižšia – Múdrosť, Sofia, ako Pramanželka Boha?, odpadla od plánov Praotca a bola vyhostená z Blaženosti do chladného kozmu. Tu tvorí v inom vzťahu a s cudzoložným partnerom Demiurgom, ako falošným stvoriteľom, rôzne formy iného než božského života. Ježiš, pred svojim inkarnovaním vraj Prasyn tejto pramatky Sofie s Praotcom, bol sem vyslaný, aby sa spamätala , precitla a duchovne ožila. Aby jej potomstvo s nesprávnymi skúsenosťami / Achamót, nesväté tajomstvá?/ zbavil večného trápenia a priviedol ku pokániu. Existujú tri typy ľudí: 1. duchovní, ktorí sebe majú božské semeno, aj pravé poznanie, sú predurčení pre Plerómu a nijaké konanie im neublíži 2. duševní, tí žijú spásu nižšieho druhu, sú závislí na konaní dobrých skutkov a odpustení hriechov 3. materiálni, živočíšni, tí spasení nebudú

doketizmus – z 2.st., tvrdil to, že Ježiš nemal naše ľudské telo,
ale iba telo zdanlivé, éterické, a teda že na krížovej ceste
nemohol trpieť vraj žiadnu bolesť

montanizmus – z 2 st., asi pôvodcovia uletených charizmatikov, Urobili hókus-pókus o vzkriesenie charizmatickej starovekej cirkvi. Akoby tieň seriózneho kresťanstva, odbrzdená túžba robiť tzv. niečo veľké, „liek na jeho dogmatickú cirkevnú nudu“, antikonzervatívci aj s prorokujúcimi kňažkami, napojenie na duchovný svet cez zdanlivo sväté nevyzreté ženy, ale bez čistoty Sv.Panny, ochrankyne sv. cirkvi. Pohŕdali laxnosťou mainstreamových kresťanov, boli absolútne negatívni voči svetu, podstata nášho žitia je dostať sa z Adamovskej mdloby, anestézy zajatia pozemského bytia, treba najmä vyhľadávať extravzrúšo, emotívno magickú mystifikáciu, milovanie iracionality, nezaškatuľkovanosť, extatické vydrážďovanie sa, podceňovanie intelektuálneho poznávania, poverčivosť, hysterické hĺbania, až orgiastické zážitky, to sú vraj tie pravé tajiny, vizionárky musia aktualizovať mŕtvu Tradíciu, žiadal prehnanú prísnosť, pohŕdal umením, hlásal útek zo sveta. Mali vlastný kánon ako doplnok ku NZ. Treba sa oslobodiť od obradov a hierarchie, ktoré spútavajú vanutie ducha, preceňovali charizmy, najmä tú prorockú, netriezve a úmyselné dráždili rímsku moc, aby ich perzekuovala a útek pred takýmto vraj prenasledovaním považovali za najťažší duchovný zločin, pubertálni hipiessáci staroveku. Eschatologická netrpezlivosť. Ich zjavenia od Kybely, matky bohov, v extaticko vytržení im nutkavo nabulikali, že súdny deň už nastáva, prehnane zdôrazňovali apokalyptické témy… ukážkový úlet z reality a inkorporácia nevykvasených zmätkov medzi veriacich
Oni boli vraj tí praví svätci, pneumatici, vysoko stoja nad nižším rodom – psychikmi a dovedú ľudstvo k vyspelosti. SZ patril Otcovi, NZ Synovi a prichádza tretia doba Ducha Sv.
Entuziazmus/ túto teóriu obnovil v 12 st. talian Joachim da Fiore/ rojčenie a rigorózna životospráva, zakladateľa považovali naivne dve prorokyne za parakléta, jedna mravne uvolnená bola vraj inkarnovaná epinaea – prvotná božská tvorivá myšlienka, žili už vraj v novom jeruzaleme vo frýgijskom/ stredné Turecko/ mestečku Pepouze a skončili vraj sebazničením

marcionizmus – z 2.st, tvrdil, že Jahve, Boh starého
zákona je zlý a krutý , a Boh Nového zákona je Dobrý.
SZ a židovstvo dával do protikladu s NZ a kresťanstvom
v 20 st. ho obnovili nacisti ako tzv. pozitívne kresťanstvo, kde vraj vyčistili NZ od znečistenia židovstvom

enkratyti – z 2 st. radikálno prísne vraj treba bojovať proti svojmu akoby iba živočíšnemu
telu a jeho potrebám, extrémne prudérna asketika, zlé sú vraj aj víno, mäso, nevhodné je vraj aj manželstvo, čiže rodenie nových ľudí. Medzi seba prijímali len tých, čo sa zriekli sveta a osobného vlastníctva materiálnych prostriedkov. Hmota je zlá, preto i telo je zlé, je prekážkou pre dušu, väzením duše. Enkratiti / z gr. zdržanliví/ popierali taktiež možnosť spásy prvého človeka A to, že telo je chrám Ducha Sv. nič?! Alebo že “ čistota je v miernosti“ /sv.Ján Pavol II/

patripasionizmus – z 2 st., vraj Otec a Syn sú jedna osoba,
v Synovi trpel aj Otec

ascitáni – z 2. st. (z gr. ἀσκός , askos , mech s vínom ) boli zvláštnou montanistickou sektou kresťanov , ktorí na svojich zhromaždeniach používali tanec okolo prasknutých mechov a hovorili, že sú to tie nové nádoby naplnené novým vínom, ktoré Ježiš spomína, Matúš 9:17:
„Ani nové víno nedávajú ľudia do starých mechov; inak mechy prasknú, víno s, a vyleje a mechy sa zničia, ale nové víno dávajú do čerstvých mechov a oboje sa zachová.“

dynamický monarchianizmus – z 2.st, Kristus je vraj
iba človekom, ktorého však až pri krste, keď mal asi 30 rokov,
naplnila Božia sila a až potom bol vraj spojený s božstvom

mitraizmus – z 2 st., kult nepremožiteľného slnka,
úplne vylúčil ženy, krst vodou a medom

karpokrati– z 2 st., vraj iba cez skúsenosť ozaj všetkého dôjde človek ku tomu pravému poznaniu, obhajoval páchanie aj deliktov, čiže vyskočme napr. z okna, aby sme poznali aké to potom bude? Treba nám poznať všetko? Karpokrates, ktorého Tertullianus (O duši, 35) nazýva mágom a smilníkom, učil, že pred kozmickými mocnosťami sa dalo uniknúť iba neplnením svojich povinností a nemorálnym správaním. Ignorovať všetky zákony a potopiť sa do Monády tým, že si spomenieme na svoju preexistenciu v Kozmickej jednote. Keďže morálny zákon bol daný Bohom Židov, preto odpor voči Bohu Židov bol povinnosťou, a porušovanie a nedodržiavanie mravného zákona sa považovalo za zvrchovanú povinnosť. Takáto sekta, nazývaná aj nikolaiti, existovala v apoštolských časoch.

novacianizmus – z 3.st., fanúšikovia protipápeža Novaciána,
tvrdili, že tí, čo odpadli od viery pri prenasledovaní,
už nesmú byť nikdy členmi Cirkvi, vraj spáchali taký veľký hriech, že ho žiaden biskup či kňaz nemôžu odpustiť, to môže iba sám boh. Vraj tá cirkev, čo ich prijíma naspäť, je tá už znesvätená neviestka, a len oni, verní a bez ťažkých hriechov zrady evanjelia, čo odolali útlakom,
sú vraj pravá a čistá cirkev, prehnaní rigoristi

rozprávka o apokatastáze – z 3 st., veľký návrat všetkého do božstva,
vraj raz všetci, i padlí anjeli prídu raz do nebies
a trpieť natrvalo nebude vlastne nikto,
ignoruje ako slepá spravodlivosť i Posledný súd

manichejizmus – z 3.st, má pôvod v perzkom synkretizme,
/ pokus o zmiešavanie rôznych náboženstiev spolu do jednej čalamády/, zdôrazňuje silný dualizmus svetla a tmy. To, čo sa mu pozdáva je od boha a čo nechápe je od diabla. A poďme tú čiernobielosť nanucovať aj iným, ako sfanatizovaní pubertiaci alebo spolitizovaní horlivci za božiu vládu – zelóti? Vyslobodenie od moci tmy sa deje cez tri pečate :
1. zapečatenie úst: treba sa zdržiavať alkoholu, mäsitých jedál a neprotirečiť modle vyvolených učiteľov, 2. zapečatenie rúk: zdržiavať sa telesnej práce, chrániť zvieratá a rastliny, 3. Zapečatenie lona: teda zdržiavať sa manželstva a potomstva, ale nie sexuality. Nový zákon nahradil apokryfmi. Božská podstata sa v nás vraj uvoľní aj správnymi jedlami.
Boh stvoril iba hornú časť človeka a tú spodnú časť vraj dotvoril diabol, čím len na seba prezrádzali, že ich sexualita a tie hlbšie ľudské oblasti, či ich duchovné názory na hlboké tajomstvá viery, sú ešte nevykúpené, a v stave polozúfalstva. 9 rokov bol medzi nimi ako horlivý poslucháč sv. Augustín. Jedna z odnoží heretického manicheizmu považovala hmotný svet za taký ničotný, že za predpokladu, že hriešnik zostáva neustále duchovne orientovaný na Krista, dokonca ani nezáleží na tom, aký ťažký telesný hriech bol spáchaný.

apotaktyci – 3 st., odriekači majetku, mäsa, vína, manželstva, lebo všetko to je hrozným zlom sveta iba poškvrnené , pýšia sa apokryfmi a extrémnou chudobou, pokánie bagatelizovali, sestry vo viere si nechávali iba pre seba, asi inakveriacim nechceli dať “ ich nepravovernými smeťami zahádzať svoje studne“

arianizmus – zo 4 st., popieranie , že Ježiš má božskú prirodzenosť a bol a je 2.Božskou Osobou, hlásal, že je iba človek, ale nie aj Boh.
Syn je vraj iba najdokonalejší tvor. Neuznával teda ani NajSv. Trojicu Rigídne trval na tom, že Boh môže byť iba a len jedna Osoba, čo prevzal z ultraortodoxného výkladu farizejského židovstva

pelagianizmus – z 5 st., je učenie, že ľudia majú schopnosť hľadať Boha v sebe a v sebe nezávisle od akéhokoľvek hnutia Boha alebo Ducha Svätého , a teda že spasenie sa uskutočňuje ich vlastným úsilím, v ezoterike je to hlavná priorita, nezdravé sebavedomie, neveril v dedičný hriech, krst je zbytočný, vraj
to naše prirodzené je už nadprirodzené, Adamov hriech nám dal vraj iba zlý príklad, odporúčal spoliehať sa iba na vlastné sily, opieral sa v prvom rade o silnú asketiku ľudskej vôle, akoby úplne podceňoval potrebu Božej milosti a spoluprácu s ňou v modlitbe, spásu nám prinesú iba vraj moje výkony, nepripúšťal žiadne zmeny v ustanovených cirkevných pravidlách / indietrizmus čiže spiatočníctvo/ a chcel počet dogiem rigídne natrvalo zabetónovať = skostnatenosť , dôsledná a fiktívna samospasiteľnosť, mentálna stuhnutosť

semi/polo/pelagianizmus – 6 st, popiera druhú časť pôsobenia milosti, ktorú čiastočne aj uznáva v časti prvej, a spolieha sa viac na vlastné sily, až prehnane sa bojí zmien či novôt /modla bojazlivosti/, v snahe obrániť to tradičné až agresívne útočí na kolegov čo chcú niečo inovovať /modla žiarlivosti/, čo vedie k „narcistickému a autoritatívnemu elitarizmu, v ktorom druhých namiesto evanjelizovania analyzujú i klasifikujú a namiesto toho, aby im uľahčili prístup k milosti, míňajú energiu na ich kontrolovanie“ (Evangelii gaudium, 94), nedokážu pochopiť, že ku správnym zásadám treba pripustiť aj opodstatnené výnimky / modlárstvo žiarlivosti v SZ /

neopelagianizmus – tí najnevinnejší medzi bludármi, ale s nahrozivejšími dopadmi pre vieru, vraj nepotrebujú k láske a spáse okrem svojej úzkoprsej bubliny iné spoločenstvo ani žiadne iné cirkvičky, okrem nich sú všetci sektári, adorácia polovičatosti, uctievanie nedokončenosti, očistcová topprodukcia polodémonov – poloanjelov, spirituálna krpatosť, zlenivené darebáctvo čo nemá záujem odísť zo stavu pubertálneho a z polokresťanského do stavu zrelšieho, ani sa desaťročia neráči zbabelo odhodlať na povinné dohotovenie sa z detinského polovývoja, trápne dorichtovanie sa na nejakého škriatka , polonábožné záchvatíky, kinderkovské vojničky, umelé udržiavanie statusu Quo, betónovači a uzatvárači systému, vedomá spirituálna retardácia až degenerácia, antivývoj, točenie sa iba v zastaralých aj polobludných kruhoch, sebaklam popierajúci prirodzený vývoj, ak je už extrémny a vo vážnych veciach môžu sa z týchto milovníkov každej záchrannej brzdy stať až kriminálnici toho najťažšieho kalibru = páchatelia hriechov proti Duchu Svätému / vražedná závisť/

polovičatosť – dosť častý jav u navonok zdanlivo silno veriacich je extrémna patológia polovzdelanosti či polosvätosti, ide o divné pseudospirituálne autofatamorgizovanie, napr. verným dodržiavaním nejakej časti z kresťanstva sa silno tak nekriticky sebaklamom zatoxikujú, že už sú vraj kompletne verní nebu, a pritom totálne bez sebareflexie zrádzajú neraz tie najdôležitejšie veci, okato zachovávajú tie nie až tak podstatné, vonkajšie a meniteľné… Rozvádzajú sa s Láskou, so Lžou ešte nespávajú, ale narastá v nich s flirtovaním s polopravdami už neľudská zloba. Tvária sa ako unáhlene božskí a zároveň sú málo ľudskí. Títo horlivci a vraj tuhí katolíci sú v podstate netrpezliví fanatici s falošnou pokorou, ktorej nevedomé vyčíňanie v podvedomí ich utvrdzuje v horlivosti. Ich zdanlivá pravovernosť je už stuhnutosť. Ich kariérnym autizmom poznačená askéza stráca miernosť voči iným

novozákonní farizeji – majú silnú túžbu slúžiť v cirkvi na kariérnom tróniku, a keď sa tam vyšplhajú a stretnú sa s niekým duchovne kvalitnejším či intelektuálne zdatnejším, začne ich démon žiarlivosti, závisti či ješitnosti tak gniaviť, že iného začnú ponižovať , urážať či ho aj vyštvú , topia sa v úzkoprsosti alebo v malichernostiach, väčšie veci im unikajú, sú pevne zabarikádovaní vo svojej strážnej vežičke či opevnenom hradíku vraj pravovernosti / v realite malej individualistickej rigídnej bubline/, kontemplujú miesto večnej blaženosti svoje istôtky, pravdičky, strachy a neurózy, sú stále priťahovaní ku nejakej podobe spirituálneho spiatočníctva či retardácie, podporujú udávanie sa a nenávisť, vyžívajú sa z nejakého iba negativizovania, aj hrubého osočovania, unáhleného obviňovania, žiarlia na lepších okolo nich, špehujú iných z nevery a tú svoju neregistrujú, žíznia po trestaní či exkomunikovaní tých, čo predbehli svoju dobu alebo trocha sú odvážnejší, raz upalujú kacírov, inokedy osočia lepší názor ako dezinformáciu, lepší charakter ako burinu a predbiehajú sa v jej vytrhávaní z cirkevnej záhrady, pod maskou veľkej a prestieranej zbožnosti šaškujú na tróne svojej funkcie či vyčíňajú neraz zo zúfalstva ako sadistickí klauni a navonok hrajú urodzených papalášov, pred vlkom zdúchnu, pri trestnej činnosti naokolo verne čušia a strieľajú do plienok , držia basu a pijú falošne kolegiálnu bandu , obklopujú sa pritákávačmi, vyžadujú otrockú poslušnosť , sú neraz v cirkvách prví, nemali však na to byť dozretým vzorom, nevyprosili si milosť odchádzajúcu a končia ako poslední duchovní mrzáci kôli antiinteligentnej skrytej pýche roky živenej pobytom v sakrálne, škodoradostne grilujú roky obetného baránka na ktorého svojou neprávosťou zhadzujú ako svojvoľnomurársky majstri svoje viny, v dementného pánbožka aj trochu veria, ale v Posledný súd určite nie, aj keby to /krivo/ odprisahali

macedoniazmus – zo 4 st., hlásaný pneumatomachmi
popieral Božstvo Ducha Svätého, aj že je to 3. Božská Osoba

apolinarizmus – zo 4 st., v Kristovi boli
vraj dve osoby, osoba prirodzená a osoba adoptovaná

donatizmus – zo 4 st., pravá cirkev nesmie strpieť vo
svojom lone hriešnikov, platnosť sviatostí je podmienená
mravnou čistotou svätosťou vysluhovateľa, vraj pravú cirkev
tvoria iba synovia mučeníkov, priemerní a zbabelci nie,
akoby Cirkev tvorili iba mravní jednotkári, teda mučeníci

nestorianizmus – z 5 st., Mária vraj podľa neho nie je
Bohorodička, porodila iba človeka

monofyzitizmus – 5 st., Kristus bol iba Boh, nie je aj pravý človek,
vraj nemohol mať také telo a dušu ako my všetci ľudia

eutychianizmus – 5 st. Kristova božská prirodzenosť vraj úplne pohltila jeho prirodzenosť ľudskú, spolupodstatný s Otcom, ale nie so svojim mužským človečenstvom

monoteletizmus – zo 6 st., vraj Ježiš mal iba jednu
božsko – ľudskú vôľu a len jednu z božsko – ľudskej činnosti

pauliciáni – zo 7 st. , hmota je vraj zlá, sv. krst vodou a eucharistiu netreba, ale deje sa vtedy, keď počúvame Božie slová, protestanti pred protestantizmom, komunita bez rasových rozdielov, boli proti rituálom, Ježiš bol anjel poslaný Bohom, jeho poslanie bolo iba učenie, nie obeta na kríži, odmietali SZ, aj časž NZ okrem evanjelií a listov apoštola Pavla, úctu ku krížu, hierarchiu…

ikonoklasmus – z 8.st., tzv. paulicianizmus až agresívne presadzoval odstránenie všetkých náboženských obrazov z chrámov, vraj je to diabolský vynález, ktorý odvracia ľudí od kresťanstva k pohanstvu, tzv. obrazoborectvo, niektorí protestanti a moslimovia to prísne zachovávajú

trojjazyčný blud – z 9.st, tvrdili, že Boha možno ctiť v chrámovej liturgii iba troma jazykmi, latinsky, hebrejsky a grécky. Namyslená úzkoprsosť západného kresťanstva, na východe bola prax iná

bogomilstvo – z 10 st. satan bol vraj prvorodený a ježiš jeho mladší brat, to viditeľné je vraj od zlého, odmietali Starý zákon, jahwe je vraj satan, čo obalamutil aj Mojžiša, ľudské telo je vraj od satana / ich predchodcovia – paulikáni/

filioque – z 11.st., vraj Duch Sv. vychádza iba z Otca
/ filioque znamená „Syna aj“ alebo „i Syna“/

katarizmus – z 12 st. tzv.“čistí“ žili v prísnej chudobe, boli proti majetku, mäsu, zbrani, manželstvu,to osloodzuje z područia diabla, ako putovní kazatelia sa cvičili v najprísnejšej askéze, Satan bol pre nich bohom Starého zákona a stvoriteľom tohoto sveta, dobrý Boh je v duchovnom svete, Ježiš je jeden z anjelov, čo nás prišiel poučiť o skutočnom domove
ostro proti moci a bohatstvu Rímskej Cirkvi, nazývali ju satanova
synagóga, snívali o chudobnej cirkvi, pohŕdali svetom, Popierali
zmŕtvychvstanie. Považovali sa za už dokonalých, lebo viedli v niečom
aj prísnu askézu, niektorí končili život samovražednou hladovkou, endúrou. Zavrhli cirkevnú inštitúciu ale aj štátnu. Cisár je vraj satanov námestník. Odmietali napr. spoveď, lebo sviatosti sú vraj diablovo dielo /podobní tiež albigénci, šľachtici, proti kráľovi/

petrobrusiáni – 12 st. nanucovali sa ženiť mníchom, rehoľniciam a kňazom, proti pápežovi a sviatostiam /podobne henriciáni, z fr./

panteizmus – z 13 st., vraj všetko čo existuje, je boh

amalriciáni – 13 st. v Paríži učili o trojitej inkarnácii, Boha Otca v Abrahámovi, Boha Syna v Ježišovi a Ducha Sv. v každom veriacom, boli proti pápežovi a sviatostiam, a žili si mravnú uvoľnenosť

inkvizítorstvo – zo 14 st., zneužitie súdnej moci, mučenie
nanucovanie priznania, podporovanie udavačstva, zastrašovanie,
pôvodne bola myslená pozitívne ako cenzúra a ochrana viery
ale prešla aj do hanebných extrémov, napr. upalovania za iný názor,
či väznenia a prenasledovania svätcov , otec inqviz. pápež Gregor IX. bulou Excommunicamus r.1231 povoľuje vinníka trestať aj upálením, poveril touto prácou dominikánov, bula Inocenta IV. Ad extrirpandum r. 1252 povoľovala pri vypočúvaní mučenie, čo pápež sv.Mikuláš I. r. 866 v liste Bulharom zakázal ako neprávosť

spiritualizmus – zo 14 st., uleteli v tom, že prehlasovali, že Ježiš a apoštoli boli vraj celkom nemajetní, čiže aj pravá cirkev má žiť asi skoro v absolútnej chudobe, a vraj toto je pravá charizma, sv. Františka, pápež Ján XXII. ich napomenul, niektorí neposlúchli a boli upálení, sv. Tento smer posiela pápeža do jaskyne a do trabantu, a tak si z neho chce robiť vlastne asi nepriamo posmech, či?…

bratia a sestry slobodného ducha – zo 14 st. fraticelli, sen o dokonalom človeku, ktorý nemôže hrešiť, lebo splýva s božstvom, kto sa narodil z Boha už nemôže hrešiť, všetko je mu vraj dovolené, objatie má byť modlitba,mali prísne stráženú erotickú vedu, nie iba posmrtný ale hlavne tento zduchovnelý život, telo a žiadostivosť už nie sú nepriateľom, ich stretnutia boli rajom, nepotrebujú vonkajšie sviatosti, lebo vraj iba láskou sa môžeme pozdvihnúť k Bohu, položením rúk obsiahli Ducha Sv., aj ženy vraj majú moc kľúčov, nikoho okrem Boha netreba poslúchať, modlitby budú účinnejšie, ak budeme celkom nahí, vraj ak je Boh prítomný v duši, tá sa týmto dostáva nad každý zákon, už nehreší, a je už slobodná, a nemusí niesť zodpovednosť za svoje skutky dobré či zlé, keď príde dokonalé poznanie, skončí to, čo bolo iba čiastočné, išlo im o inkarnáciu Ducha Svätého a mystiku zbožštenia už tu

viklefizmus – 14.st. z angl,. predchodcovia reformácie, hlásali miesto transubstanciácie remanenciu/ Kristovu prítomnosť v chlebe a víne vnímal iba duchovnú a sviatostnú, podobnú ako duša v tele, a nie asi ako reálnu, hriešni preláti sú zbor satanov, kňazi vraj nemajú právo odpúšťať hriechy, pápež ak nenasleduje Krista je antikrist, odmietal božský pôvod pápežstva, iba Sv. písmo je neomylné, nie tradícia, z cirkvi vraj nemožno niekoho vylúčiť, klérus sa nemá čo starať o majetky, Viklef veril, že pápežova vláda nad každým národom je nebiblická tiež, že zlo do cirkvi prišlo s bohatstvom a mocou, zaplietol sa sám do politickej moci, bol proti pútiam, proti úcte ku relikviám, tvrdil, že pravé náboženstvo je o vzťahu jednotlivca s Bohom a má byť bez klerikálneho manipulovania

husitizmus – z 15 st., mýlil sa napr. v tom, že hlásal o kňazovi žijúcom
v ťažkom hriechu, že vraj neplatne vysluhuje sviatosti, kráľ žijúci v hriechu vraj už nie je právoplatným kráľom, a ďalšie extrémne názory ako defenestrácia kráľovských úradníkov na bodáky, hlavu Cirkvi uznával iba v Kristovi a popieral úlohu Petrovu, cirkev vraj nemá mať majetky,
neuznával cirkevnú poslušnosť, mnohé prišlo až po J. Husovi, a malo to aj trpké ovocie : praktizoval nesväté už aj výbojné prepady kláštorov či vojny napr. na Slovenskom území, revolučná nepokora, vzbura aj voči právoplatnej autorite, netrpezlivosť, Žižka tiež upaloval, napr. sektu adamitov, asi už psychiatrických pacientov, a bol napr. prísne za sv.prijímanie „pod obojí“ …

protestantizmus – zo 16.st, akčná neposlušnosť zákonitej autorite, pubertálne nahnevané netrpezlivé reformovanie liberalizácia kresťanstva, svojvoľné určovanie čo sa má veriť a čo nie, krátkozraká jednostrannosť / iba sv.Písmo
bez tradície, iba milosť bez našej snahy, iba viera bez skutkov/
Reformačný zápal bez pokory. Dôsledný subjektivizmus.“ Pápežom“ si je potom každý sám. Hovoril síce dôrazne o pevnej skale Božieho Slova, zároveň však položil na piesku rôznorodých osobných názorov pevné základy kresťanskej nejednoty a stvoril džungľu tisícok ďalších denominácií

anabaptizmus – zo 16 st. mnohoženstvo, všetci sú kňazmi, obrazoborectvo , spoločný majetok, ale na revolučného hulváta? „Všetky radosti, ktoré majú a užívajú bezbožní, môžeme mať aj my a tiež ich smieme slobodne užívať. Pretože my nimi velebíme Boha a bezbožní nimi uctievajú diabla.“

anglikanizmus – zo 16 st. utvoril tzv. high church tak, že miesto pápeža si za hlavu zvolil kráľa, ktorý za reformu považoval ultradrzosť, mnohé vraždy,
opakované hriešne sobáše, zastrašovanie poddaných, aj prenasledovanie

puritanizmus – zo 17 st. elitárstvo anglikánskych presbyteriánov, ktorí vonkajšou prehnanou „čistotou“ zakrývali asi prehnanú
vnútornú špinu. Považovali sa za vyvolený národ

janzenizmus – zo 17 st. malichernostiam prikladal veľkú vážnosť,
bol prehnane prísny a bojazlivý ohľadom prijímania sviatostí.
My vraj celkom nič nezmôžeme, však sa Boh o všetko postará…
Strašenie hriechom a peklom. Dotyk, bosk či nahota sú už ako zločiny? Pokrivené vnímanie reality / podľa kard.Ratzingera/ Nedôverčiivosť, až morbídnosť /podľa kard. Fernandéza/ Ako patrón bulváru rozdúchavali nafúknuté negatívne emócie, ktoré udúšali racionálne argumenty, kritické zmýšľanie či realistický nadhľad. Ich frustrácia a zloba bola extrémne tvrdá aj pri atentáte na jezuitský rád.

kariérizmus – navonok ušľachtilá túžba po svätosti a slúžení v cirkvi, ktorá je však iba maskou, pod ktorou sa skrývajú túžby neočisteného sebeckého či namysleného ega, že sa pri tom vrajposväcovaní a cirkev-ní/i/čení aj nemilosrdne udáva, hrubo osočuje, zabíja iným česť, kriví inému osud, šliape po ľudských právach, pohoršuje iných tieto „veľké“ veci novozákonným kariérnym farizejom nevadia, ale vyžívajú sa v predstieranej serióznosti, zaťatom nepokání ani za trestnú činnosť, ignorovaní bratských napomenutí, v nafukovaní malicherností + zastrašovaní iných, aby sa zbavovali ako bosoráčikovia svojich strachov. Straší im už psychiatricky vo „veži“ tým viac, čím viac sa potvrdzovali navzájom v „nepoškvrnenosti“ a nedotýkavosti svojho tela či neľudskej nábožnosti, čím viac sa tisnú do neba bez poctivo prežitej a dozretej človečiny. Majstri v zhadzovaní viny na iného , v dlhodobom kreatívnom osočovaní a v rozklade svojej osobnosti. Vedia sa pochabiť tak, že hrajú pred inými klauniádu, že adorujú pána, ale ten ich pánbožko je nevyzretá , vykorenená, narcisticko patologická pseudosvätosť. Ich bohom svojvoľná sebaoslava, vlastná funkcia, škodoradostné zneužívanie moci, radikálne sebaklamanie a stvrdnutie srdca až na titán

deizmus – zo 17 st., domnieva sa, že Boh do diania sveta nijako nezasahuje, odmieta Zjavenie sa Boha

galikanizmus – zo 17 st., snaha utvoriť národnú cirkev,
požadoval mať rôzne osobitné práva, chcel zobrať moc pápežovi,
a dať ju kráľovi / podobný je cézaropapizmus napr. u Justiniána či Napoleona , alebo erastinianizmus – zo 16 st. od Wiliema Tindalle, učil, že štát musí byť mocou nadradený aj nad cirkvou/

febronianizmus – z 18 st., navrhoval zobrať nadprávomoci pápežovi, a dať ich naspäť kolégiu biskupov, čo sa výnimočne stalo na Kostnickom sneme, aby sa vyriešilo trojpápežstvo, bolo to dekrétom zrušené Martinom V. Hoci má pápežský stolec veľký symbolický význam – aj pre prípad nejakého koncilu – , vo výkone jurisdikcie, napríklad na území nejakej diecézy, nemá mať pápež vyššiu autoritu ako miestny biskup. Tak to videl vtedajší smer známy ako episkopalizmus.Národné monarchie sa nacionalizovali a uplatňovanie pápežskej autority na ich území sa začalo považovať za neadekvátne zasahovanie nielen do cirkevných, ale aj spoločenských a politických otázok. Na základe privilégií, ktoré sa súborne nazývajú patronátne právo, si španielska aj portugalská koruna mohli riešiť v kolóniách cirkevné záležitosti autonómne bez súhlasu Svätého stolca. .

jozefinizmus – z 18 st. zrušil napr. kontemplatívne rehole
na svojom území, lebo „nič pre iných nerobili“.
Povrchným osvietenstvom panovník Jozef II, / ako pripitý kostolník/ začal veliť v kostolnej liturgii či cirkevnej samospráve, a rozhodoval v niečom, čomu iba povrchne rozumel

racionalizmus – z 18 st., jediný zdroj poznania je ľudský rozum, preto žiadne zjavenie či viera podľa neho neobstoja. Prehnaný humanizmus. Jednostranné absolutizovanie toho nie hlbšieho intelektu, rozumkárstvo, odpisujúce druhú podstatnú filozofickú kategóriu : sv.vieru

liberalizmus – z 18 st., jeho extrém – prílišná až pochabá zamilovanosť k slobode ho uvádza do pokušenia svojvolnosti, tzv. sloboda jednotlivca je uctievaná ako modla, nevedome tak plodí vnútorné okovy novootroctva, čiže duchovne invalidizuje. Navonok ľudí akože oslobodzuje, a vnútri ich dáva produkovaním ťažkých hriechov priamo pod vládu démonov. Za maskou veľkých liberálov sú duchovne zmäkčilí rozmaznaní chlapci. Po dlhšom už rozdrapovaní ich dá do pozoru až nejaký diktátor / doma napr. aj žena – sekera/ Presnejší názov je libertinizmus, ten adoruje svojvôľu. Nefanatický liberalizmus, ten ešte zdravo bojuje za slobodu v rozhodovaní, lebo fanatické nanucovanie kresťanských hodnôt je naisto arcikacírstvo

ultramontanizmus – z 19 st.zmätočná a pohanská kontaminácia kresťanstva v jeho vedení, infantilne pripisuje pápežovi funkcie, úlohy a kompetencie, ktoré mu v skutočnosti vôbec neprináležia, ktorými Pán Ježiš apoštola Petra ALE vôbec nepoveril, napr. aby sa ako poloboh vystavoval narcisticky v chráme na obdiv na boskávanie sv.papúč, aby sa pasoval do role hlavného sponzora Vatikánskych umelcov, hlavného architekta Ríma, svetského panovníka pápežských štátov, faraóna aj nadcisára, hlavného nadpolitického mierotvorcu či armádneho generála v križiackych výpravách voči neveriacim, aby rozhodoval o politikej stratégii v nejakom štáte alebo aby koordinoval migračnú krízu ako komisár OSN, odporúčal nejaké aj zdraviu škodiace mRNA vrajvakcíny ako díler BigPharmy, miešal sa a schvaloval vedecké objavy v astronómii, aby inicioval hókus-pókusy v civilnej právnej ochrane vo zväzkoch pre homopáry, aby sa miešal ako hlavný nadrozhodca do futbalového spolku FIFA či aby sa stal klimatickým alarmistom zachraňujúcim matku prírodu, ktorá tu je iba dočasu, či aby mnoho drahocenného času venoval ako ochotník pri teatrálnych audienciách pre mocných tohoto sveta / rôzni cirkusanti, celebritné pávy, politické líšky , finanční hadi, vyšportovaní capi , čierne ovce či dúhoví krtkovia… / a nemal potom čas sa stretnúť ani z vlastnými podriadenými, ktorí sú napr. prenasledovaní diviakojudášmi vo vnútri matky cirkvi / čiže na obetných baránkov a trpiaceho Krista v nich! /
Úloha pápeža je nie povrchne a diletantsky, ale vážne ohlasovať evanjelium, nie dávať žoviálne rozhovory o prázdnom pekle či možno nezatratenom Judášovi, ale správne smerovať kresťanov aj iných na nebo , kooperovať a riadiť v oblasti spásy nesmrteľných duší, ohlasovať najmä evanjelium a nie najprv svoje osobné často kreatívne heterodoxné názory, definovať zdravú kresťanskú doktrínu, varovať pred bludmi a sociopatiami, nebagatelizovať osobné, podpásové či sociálne hriechy, udržiavať vysokú morálnu laťku ako ideál, chrániť v prvom rade kresťanov, prorocky karhať mocných keď ubližujú bezmocným, keď pohoršujú maličkých, šliapu po ľudských či božských právach.
Mal by dať všetkým pastierom ten správny príkla a povzbudiť o viere. nedostal právo iných odkláňať k nejakému modlárstvu, pohoršovať či ohlodávať piliere pokladu sv. viery.
Má pripraviť ľudstvo na duchovnú premenu sveta i našich tiel, ohlásiť koniec stále besnejšieho stavu v geopolitike na tejto skorumpovanej planéte, bedlivo učiť rozlišovať medzi dobrom a zlom, varovať pred zatratením aj pred poslednou hrôzovládou antikrista a najsuverénnejšie zo všetkých lídrov ohlasovať II. slávny príchod Ježiša Krista a spravodlivý i nemilosrdný Posledný súd!!!
Všetko ostatné sú nepodstatnosti a neraz polodementné úlety mimo, na ktoré míňali veľa svojho drahocenného času a energie nesvätí pápeži, aj iní vrajpastieri – nájomníci, čo niekde postrácali veľmi nebedlivo katolícku identitu.
Nikdy sa za svojej kariéry – sebaoslavy nepostavili priamo voči nejakému vlkovi, čiže nie sú dospelí vo svojej viere ani v osobnej individuácii. Pobehovali ako tínedžeri hore dole riešili to aj hento, jednotu mali nie s Kristom, iba tú príliš ľudskú s cisárom Konštantínom.., Drahocenný čas na hlbšiu modlitbu a hlavné svoje povinnosti odkladali prečo nabok?! Lebo miesto Božej slávy milujú svoju hanbu? Toto ale nie je o večnom živote, či to to je viac o pozemom očistci a participácia už na večnom trápení?..

Všetko ostatné sú nepodstatnosti a polodementné úlety mimo, na ktoré míňali veľa svojho drahocenného času a energie nesvätí pápeži, čo strácali veľmi nebedlivo katolícku identitu

tradicionalizmus – z 19 st., iný extrém racionalizmu,
vraj náš rozum nie je schopný rozoznať, čo je pravda.
Tá je vraj iba v Zjavení a tradíciách

ontologizmus – z 19 st. prehnane uctieva iba našu intuíciu
ako hlavný prameň nášho poznávania

pozitivizmus – z 19 st., preceňoval prírodovedu, popieral
Zjavenie, nepotreboval metafyziku, uznával iba empirické poznanie
/ iba pomocou vlastných osobných skúseností/

modernizmus – z 20 st., syntéza všetkých heréz, absencia sakrálnosti, /nič už nie je sväté?/, náboženstvo je v podstate o dobrom pocite, dogma sa prirodzene vytratí vyvojom, pokrok ľudstva ako modla, keď sa demokracia zvrhne na démonkraciu a keď prílišné pachtenie sa po novotách naruší úctu ku tradičným a trvalým hodnotám, odbrzdená neofília, ignorovanie tradície, lebo tá je vraj iba a len ľudským dielom, chronické znižovanie morálnej laťky, uľahčovanie náročných pravidiel, spochybňovanie katolíckych dogiem , unáhlené a nerozvážne podliehanie iba novým trendom, skrytí „zakuklenci“ racionalizmu
napr. výklad Sv. písma bez autority matky Cirkvi, hederodoxia/ iný neideálny názor/ už odtrhnutá od ortodoxie, zbožťovanie individuálnosti, vlastného názoru či osobného neprenosného zážitku

integralizmus – z 20 st., vyčítal katolíkom akékoľvek
prispôsobenie sa modernej kultúre, adoruje staromódnosť

starokatolicizmus – z 20 st., podľa neho pápež vraj nebol
nie je a ani nikdy nemôže byť neomylným vo veciach viery a etiky
/ani keď povie že 2 + 2 = 4? /

socializmus – z 20 st., vychádza z povrchného historického
materializmu, správna snaha o sociálne zrovnoprávnenie,
ale adoruje iba plné brucho, vonkajšiu politiku a sociálne problémy ako vraj tie najdôležitejšie, a akoby aj ako jediné,
má viac smerov, extrém zažil napr. u Hitlera / chcel oslobodiť ľudí od
Desatora, od výčitiek svedomia, od bremena osobného rozhodovania/

komunizmus – z 20 st., omamujúce sľuby o raji už tu na zemi,
rozoštvávanie závisti u chudobnejších voči bohatším, systematická likvidácia inteligentnejších, hrubý materialistický primitivizmus, prepracovaný antiteizmus, záchvaty kolektivizmu, chvála z rozpadu osobnosti, pokus o nadnárodný, internacionálne rozdrapený mesianizmus, čo sa plazil a labu lízal červenej krutej šelme, strane v moskovskom centre

synkretizmus – patologické zmiešavanie všetkých spiritualít do falošnej jednoty. Čalamáda zo všetkých náboženstiev, blud dávajúci všetky spirituality na jednu úroveň, povyšuje choré na zdravé a pravdu mieša s klamstvami, premúdro ich berie všetky na začiatku akože trochu vážne, až nakoniec táto pálenka spôsobí, že nebudeme brať vážne nikoho a nič,
a po skonzumovaní tohto zázračného elixíru budete mať miesto
plnosti pravdy a istoty skôr „plné gate“…a v rozume chaos

prozelytizmus – veriaci z inej denominácie sa stávajú objektom presviedčania, namiesto toho, aby boli partnermi v dialógu spájajúcom nás na základe rovnakej ľudskej prirodzenosti a spoločného
hľadania pravdy o našej existencii. Nehľadanie toho správneho spoločenstva pre iného
Manipulačné preťahovanie iných do toho môjho / hlavne iba podľa mňa/ správneho košiara, sebecká, násilná , trápna, strašiaca vrajponuka cesty do neba, tiež nanucovanie vonkajšou mocou všetkým, aby boli iba katolíci či moslimovia , a to, že budú z nich zrazu praví pokrytci im nevadí, farizejom ?

sedeprivacionizmus – pokonciloví pápeži vraj nedosiahli plnosť pápežstva, doktrinálny postoj v rámci tradicionalistického katolicizmu, ktorý zastáva názor, že súčasným obyvateľom Svätej stolice je riadne zvolený pápež, ale chýba mu autorita a schopnosť učiť sa alebo vládnuť, pokiaľ neodvolá zmeny, ktoré priniesol Druhý vatikánsky koncil. Doktrína tvrdí, že od tohto koncilu sú obyvateľmi Petrovej stolice pápeži materialiter sed non formaliter , teda „materiálne, ale nie formálne“ Etymológia termínu „znamená to, že v osobe, ktorá sedí na stoličke svätého Petra, je nedostatok, teda niečo, čo mu chýba“. „sede“ („sídlo“ vlatinčine) a „privationizmus“ (lat. „privatio“, čo znamená „súkromie“ a prípona„izmus

sedesvakantizmus – hnutie neuznávajúce pápežov, ktorých máme po II. Vatikánkom koncile, tvária sa a v mnohom sú aj pravoverní, ale odporúčajú za vzor aj svoju pýchu predivnú, klamú seba aj iných, mysliac si, že katolícka doktrína sa už zastavila a nesmie sa ďalej vyvíjať , podobný blud bol luciferianizmus zo 4 st alebo sedemenefregizmus

sentimentalizmus – milosť Božia je v nás vraj iba vtedy,
keď ju cítime, ak ju necítime, tak nie je doktrinálny postoj v rámcitradicionalistického katolicizmu, ktorý zastáva názor, že súčasným obyvateľomSvätej stoliceje riadne zvolenýpápež, ale chýba mu autorita a schopnosť učiť sa alebo vládnuť, pokiaľ neodvolá zmeny, ktoré priniesolDruhý vatikánsky koncil. [ 1 ] Doktrína tvrdí, že od tohto koncilu sú obyvateľmi Petrovej stolice pápeži materialiter sed non formaliter , teda „materiálne, ale nie formálne“

kvietizmus – (z latinského quies, kľud, pokoj, odpočinok): je forma spirituality, ktorá uznáva úplnú pasivitu duše, blaženej vraj preto, že je už spojená s Bohom, a Bohom a v Bohu premenená. Toto učenie, zastávané v 17. storočí pani Guyonovou a Fénelonom, vedie najmä potlačeniu osobnej zodpovednosti odmietaním akejkoľvek individuálnej iniciatívy, je to učenie hlásajúce pasívny nazeravý vzťah k životu a zrieknutie sa aktívnej činnosti, ľahostajnosť k dobru i zlu, zmierenie sa s každým utrpením, krivdou a pod, vraj toto je to pravé a bezpodmienečné podriadenie sa božej vôli, antihorlivosť, odporúčal pasivitu a anihiláciu
ega. Subjektívny pokoj a absenciu každej túžby akoby povýšil na božstvo. Nedať sa ničím rozrušiť. Uletená mystika.
Dobrovoľný kríž umrtvovania je vraj zbytočná záťaž, ktorej sa treba iba zbaviť alebo ho úctivo

infantilizmus – odmieta žiť v realite, neuvedomuje si nepríjemné fakty, bagatelizuje nebezpečné varovanie, pred hrozným svetom sa pravidelne zdekuje do detských predstáv, uverí hocijakej manipulácii, zhadzuje potom vinu iba na toho, kto ho oklamal, pri dlhšom sledovaní tv správ a ignorovaní alternatívy vedome osprostieva a ani si už neuvedomuje, aký je trápny, divné správanie neprimerané svojmu veku, živené v mladosti sebeckou tvrdohlavosťou a v starobe stareckou prefíkanosťou

dolorizmus – falošné nesenie si svojho kríža, pánbožkárske bolestníctvo, ktoré v nás buduje už skrytú pýchu, masochistická potreba trpieť a tak sa chlácholiť, že som na tej správnej a úzkej ceste do neba, opakovanie trápností povchného pokáníčka, ale aj nerozlišovanie, či je to utrpenie aj prirodzené či umelo našimi hlúposťami spoluspôsobené, vyžívanie sa v umelých trápeniach, ktoré sa vôbec nemusia páčiť Bohu, a v druhej fáze osobnostného rozkladu je to až sadistické nanucovanie iným tejto umelo neprirodzenej pseudospirituality

voluntarizmus – pripisoval našej ľudskej vôli božskú silu

irenizmus – trápne unáhlené zmierovanie sa, zbabelé padanie
si do náručia s protivníkom, za každú cenu dosiahnutie
dohody, aj za cenu lacného výpredaja svojej identity,
naivné, až arogantné prehliadanie vzájomných rozdielov
tzv. „opičia láska“ v preudoekumenických kostolných šatách

monizmus – príroda je v ňom bohom, uznáva iba jediný
princíp, u tzv. monistov existuje paradoxný dualizmus, lebo
spirituálny m. zvelebuje ducha a materialistický m. hmotu

konformizmus – zbabelá a mentálne lenivá falošná
spokojnosť , nemať svoj vlastný názor a tváriť sa, že máme
názor ako ostatní a ťažiť z toho výhody či kariérny postup,
duševná prostitúcia alebo „umenie“ nemať svoju tvár

nacionalizmus – zbožňovanie svojho štátu,
a fatálne pomýlenie si pozemskej vlasti z nebeskou,
politického vodcu povyšoval na boha a spasiteľa

naturalizmus – uznáva jednostranne iba materiálnu
prírodu, žiadnu metafyziku či duchovné dimenzie bytia, príliš tolerantný vôči všetkému prírodnému, absencia napr. cudnosti, štátny naturalizmus – popieranie povinnosti štátu uznávať Boha a nadprirodzený poriadok – ktorý Lev XIII. opísal ako „právne odpadnutie spoločnosti“, keď už skoro každá vláda v Európe vylučuje náboženstvo zo svojich verejných činov. Občianske mocnosti sa znesväcujú: vláda je bez náboženstva; a ak je vláda bez náboženstva, aj vzdelanie musí byť bez náboženstva. Rúhanie je povýšené na úroveň privilégia a práva. Kresťanstvo bude vyhlásené za nepriateľa a zároveň sa materializmus prezentuje ašpiráciám národov ako hybná sila pokroku a boh budúcnosti.

fanatizmus – prílišná netolerantnosť. To, čo sa mu pozdáva je od boha a čo nie, je od diabla. A poďme tú čiernobielosť či farbosleposť, jednostrannosť či nedospelosť nanucovať tvrdo aj iným, nanucuje sa väčšinou to, v čom má fanatik sám silné strachy či pochybnosti

sociologizmus – jednostrané chápanie evanjelia
iba vraj ako sociálneho programu

slobodomurárstvo – Thomas Jefferson, americký prezident v r. 1800, napísal, že Ježiš bol síce múdry ,ale mal hlúpych apoštolov, a tí napísali Jeho učenie do Nového zákona, kde sú múdrosti s hlúposťami poprepletané, a o tom čo je čo rozhoduje moje infantilné prešibané ego, ktorého zbožťovanie je zárukou mystifikujúceho zmyslu života, dôsledný synkretizmus sa vzťahuje na spojenie rôznych presvedčení, praktík alebo myšlienkových škôl do jednotného, uceleného systému, uctieva veľkého architekta, padlého anjela, extrémny humanizmus + okultizmus

moderný spiritualizmus – skutočné jestvovanie vraj môžu mať iba
duchovné bytosti, hmota a ľudia sú iba iluzórnym prejavom ducha

individualizmus – povyšovanie osobného názoru na dogmu,
svojho štýlu vnímania a prežívania na to správne náboženstvo,
silná viera v neomylnosť falošného ega,
tvrdohlavá a dôsledná vernosť sebe samému,
ktorá nepozná žiadnu neveru

investitúra – uvádzanie biskupov a iných cirkevných hodnostárov do úradu kráľom

triumfalizmus – unáhlene si namýšľal je Ježiš už kraľuje aj politickou mocou, mýli si, že cirkev putujúca je už cirkvou víťaznou, že byť kresťanom znamená iba nad pohanmi v bojoch či spoločensky víťaziť, manipulačne triumfovať aj nad slobodnou vôľou blížnych, ochraňovať štát od bludov uplalovaním kacírov, napr. pridávať aj cez zbytočné vojny nové pozemky pre cirkevný pozemský štát, že je legálne nanucovať nejaký typ kresťanstva podľa pohanského zvyku koho je územie, taký tu bude aj typ viery, urážať iných kresťanov, že ich úprimné priznanie sa, že neveria v nejakú dogmu, že už týmto spáchali neodpustiteľný hriech, budiť naivný dojem, že čím väčšiu katedrálu postavíme, tým sme aj viac nábožnejší, prezdobovať kostoly a nestarať sa o chudobných, nanucovať sviatosti …

pacifizmus – z mieru robí modlu, odmieta akúkoľvek vojnu,
aj obrannú, sociálna naivita, slepota ducha, podpora mafií,
nemužné a nie veru spravodlivé preháňanie to s „dobrotou“

autosotérizmus – zachránim sa ja sám, lebo „ja“ som vykupiteľ,
ráta aj s vierou, ale pred Boha dáva ego

agnosticizmus – tvrdí, že my ľudia nie sme schopní
s určitosťou niečo ako pravda či absolútno poznať.
V extrémnom vydaní prechádza do diktatúry relativizmu.
V miernej podobe je to asi túžba po nadhľade nad tým babylonom
rôznych názorových prúdov, filozofií a náboženstiev

skepticizmus – jedno má za isté, že nič nie je isté,
až patologicky pochybuje o všetkom, a o tom svojom asi nepochybuje…

relativizmus – v ničom nenachádza pevnú pôdu,
iba pláva na vode, a tam sa neraz topí v protichodnostiach,
vedie až k extrémnej zneistenosti a nedisciplinovanej skepse,
aby sa zbavil prudkých samoúzkostí, nanucuje
potom iným až diktátorsky falošné a primitívne istoty

proporcionalizmus alebo tiež konzekvencionalizmus – po II. vatikánskom koncile okrem iného šíril osvetu, že v skutočnosti neexistujú žiadne jednoznačné a univerzálne morálne normy, čo je presne dobré a čo už zlé, lebo tzv. vnútorne zlé činy sú individuálne a u jedného môžu byť ťažkohriešne u iného ľahko, že nesmieme ignorovať a tiež prihliadať na dobrý úmysel aj mnoho zložitých okolností, neraz v živote je často v poriadku vybrať si v našej konkrétnej situácii “menšie zlo”, napr pri používaní anntikoncepcie

tzv. epikia = situačná etika, empatický zmysel pre výnimky, chápanie osobne nezavineného iregulárneho stavu/ napr. niekto sa nechcel rozviesť a je preto v inom vzťahu/. V extréme môže dávať zelenú ľahostajnosti voči katolíckemu ideálu. Pretože “výnimky” majú nepríjemný zvyk stať sa časom pravidlom, keď sú v našich poloetických špekuláciách povýšené na prvé miesto

okultizmus – študuje a popisuje tajné duchovné fenomény,
duchovná veda ale bez podstaty, bez Ducha Svätého,
ďalšie stupne mágie sú čarodejníctvo a bosoráctvo

fundamenalizmus – chápe a vysvetľuje bibliu doslova,
dáva zjednodušené odpovede na zložité otázky, straší iných presne takým stupňom strachu, aký má v sebe a navonok to zakrýva hriešne namyslenou vrajhorlivosťou za trvalé hodnoty, sebaistotou,
nanucuje fanaticky iným svoje „zamrazené polotovary“, komplexy a neistoty, vôbec nerozlišuje podstatu od vecí druho a treťoradých
/napr. ľahký a ťažký hriech, pevnú dogmu od slobodného názoru/

alibizmus – zhodiť zodpovednosť a iba na iného,
majstrovstvo vo výhovorkách, útek pred zodpovednosťou, dlhodobá ponuka svojho zbabelého čušania aj pri očividných spoločenských kriminálnostiach, farizejská sociopatia na hlbšej úrovni, spohodlnené bahnenie sa kaprov v rybníku, ktoré ho nemajú v pláne vypustiť, aj keď je voda už neznesiteľne špinavá

fideizmus – vierou a modlitbou chce vyriešiť všetko,
aj napr. operáciu slepého čreva, a úplne hlúpo im dieťa umrie,
podceňuje rozumové poznanie a praktické správanie

laicizmus – zvrátená mentalita na Západe, klerikofóbia, kde je všetko
sprofanizované, odcirkevníčené, a postupne už nič nie je sväté,
aj hnutie , ktoré hlása úplnú zbytočnosť kléru

konzervativizmus – keď si intelektuálne stabilizovaní ochrancovia tradičnch hodnôt zabudnú všimnúť na konzerve dátum expirácie, a tam sa už vytvorili toxické látky, ktoré pri konzumácii spôsobujú nielen zdravotné problémy, ale aj nežiadúce dementné sociopatie, a nemajú chuť ani odvahu riešiť túto smutnejúcu podvýživu, a miesto toho ako starí blázni či staré páky nanucujú všetkým už iba staré zákony, plesne to starých fotrov, akoby ich jediná radosť zo života bola táto trápna forma škodoradosťi a sociálnej retardácie

progresivizmus – správanie sa rozmaznaných pubertiakov v dospelých telách, neprimerané ich veku, pudovo odbrzdené adorácie svojvôle, ktoré už aj vynucovaním, násilím či aj propagandistickými podvodmi do iných indoktrinujú toxické novoty a nežiadúce zmeny, o ktorých si namýšľajú, že je nevyhnutné ich v slobodnej spoločnosti prijať, má aj extrémne koncovky napr. v ideológii gender , kde sa až trápne nanucuje všetkým napr. mnoho deviantných pohlaví, svojská extrémna intímna rozdrapenosť, pohlavná nejasnosť, prideová hlučná oslava zvieracích pudov, či absolútne nehanbenie sa už za nič, teatrálne nafukovanie si zvieracieho ega, končí to až nenávisťou ku klasickej rodine a tradičným hodnotám, ktoré sú zosmiešňované ako ukrutná nuda, ktorú asi sami intenzívne zo všetkého normálneho sami chudáci prežívajú po absolvovaní aj extra smilných bosoráckych ponúk

unitarizmus – sfanatizované „židovčenie“, má obrovské problémy prijať, že Boh je v Troch Osobách, a drží sa zaťato až agresívne iba mohamedánskej verzie, že to musí byť iba osoba jedna

dogmatizmus – intelektuálna obmedzenosť, bojazlivá úzkoprsosť, ktorá aj ochotne prijme nejakú dogmu viery, ale drží sa iba jej jediného a povrchného výkladu a nenávidí výklad iný a hlbší, v podstate je to strach pred hlbším poznaním pravdy

prozelitizmus – robenie nátlaku, aby kresťan zmenil denomináciu v ktorej sa momentálne nachádza, za tú, ktorú mu doporučuje evanjelizátor

indietrizmus – spiatočníctvo, duchovná zaostalosť, spolok superkatolíkov, ktoríý sa bráni novým trendom a štíti normálnemu vývoju, starohorlivosť, priatelia starých poriadkov, ktorí obranu kresťanskej viery stotožňujú s návratom o sto rokov vzad, strach pred akoukoľvek zmenou či novotou, rigidita, skostnatenosť, mentálna stuhnutosť, adorovanie iba „záchrannej brzdy a iba negativizovanie stúpania na plyn“ , negativizujú niečo nové, strašne sa toho boja, akoby sa celá katedrála mala zrútiť

etatizmus – do kresťanstva sa infikoval od 4 st. Je to uprednostňovanie štátnej moci pred mocou Božou. Otrocké poslúchanie na slovo cisára, kráľa, komunistickú či nacistickú stranu či hlavného hygienika pri fakepandemy. Dôsledné čušanie pri neprávostiach vyčíňania pozemskej moci. Povrchofília v extrémnej a mimoriadne trápno – zbabelej podobe, politické pohoďáctvo

klerikalizmus – príliš namyslení kňazi a biskupi, ktorí úplne
ignorovali činnosť laikov, preráža v ich správaní opakované ješitné autoritárstvo, alebo ich neodborné miešanie sa do vzťahov iných, prírodovedy, politiky a občianskeho života, niektorí si namýšľajú, že im patrí cirkev, a nie Ježišovi, stotožňujú sa až trápne s funkciou na ktorú nedorástli, škodoradostne zneužívajú svoju moc, páchajú svojvôľu, ponižujú podriadených, prenasledujú spravodlivých, nerešpektujú ani kánony ani ľudské práva, sú ako nemí palácoví psi, tvária sa že problémy nevidia, čo iba čušia aj pri veľkých osobných krivdách či poškodeniach svojich veriacich, odmietajú sa dotýkať rán v kresťanoch/ čiže aj Kristových sv.rán/, alebo v ľudoch dobrej vôle, nechajú ich krvácať, a miesto toho sa hrajú na doktorov, sú ako na drogách s titulovými orgiami, iba mlčia aj pri antinárodnej totalite, bezpráví či prenasledovaní kresťanov, lebo chcú mať asi podiel na tej zlobe, s utajeného dôvodu, aby čo najdlhšie zostali vo funkcii, mali z toho výhody a pohodlný život, majstri v sebaoslave, radi si hojdajú svoje egá, potľapkávajú sa navzájom po pleciach za vlastizrady aj neveru evanjeliovým ideálom, ako verní pudlíci mopslíkujú iba mocným a bohatým, vedia to maskovať bohaoslavou, hereckou poníženosťou či zbožnými rečičkami, po napomenutí nie sú schopní sebareflexie ani pokánia, sú už zaživa potrestaní najväčšími trestami – stratou vážnosti a šašovským syndrómom, a čím sú tieto hrozivé tresty skrytejšie a mäkšie , tým viac sa prihlúplo iba na všetko usmievajú, je to duchovne dlhodobo praktizovaný sodomizmus a autosadomasochizmus končiaci premenou na nečistého ducha až démona

globalofília – zachraňovanie platéty v jej skorumpovanom stave, prehnané uctievanie modličky Pačamamy – čiže matky prírody, klamanie iným, že terajší stav zeme bude taký navždy. Vedomé a fatálne zamlčiavanie apokalyptických predpovedí o záverečnej vláde antikrista, o beštii z mora / finančná moc + BIGmafiou unesená štátna moc/ , o falošnom prorokovi čiže antipápež, čo mu bude robiť roztieskávača, o zradnom klére, ktoré ho čušaním podporujú a spolu vytvárajú šelmu zo zeme, čo sa tvári ako Baránok, ale hovorí ako drak, čiže ide o neviestku, /zneužitá duchovná moc/, nič nehovoria o znaku šelmy, nič o záverečnej skúške prenasledovania kresťanov, nič o premene zeme a II.Kristovom príchode.

Miesto toho ako nebiblickú spásu podporujú anonymnú moc neľudských globalistov v depopulačnej agende 2030, podpora zeleného komunizmu, spolupráca na najväčšej vyvlastňovacej superkrádeži v dejinách, spolupáchateľstvo na transhumanizme, digitálny koncentrák, holografické falošné zjavenia na oblohe, falošná invázia UFO s ukradnutými technológiami reverzného inžinierstva, globálna vláda , pedofilné gangy, dlhodobo tajené a nachystané od predkapelníkov antikrista + extrémne prachatých bosorákov s AI , CBDC, pseudoklímou, proxyvojnami či s plandémiami

Ich obete sa pokúšajú až komediantsky spasiť si svoje najmä telesné zdravie devastovaním si svojho tela a imunity hocjakými neoverenými boostrami aj so zneplodňujúcim žabím slizom a samoskladajúcou nanotechnológiou, spolupracujú aj s waxyterorom, hlavne na tých iných, čo sa nenechali ozbíjať amorálnymi strachopudnými hochštaplermi o výhradu vo svedomí, poslúchajú ako otroci podplatených vrajodborníkov, ktorí vyhodili z verejnej diskusie tých iných, zrelších odborníkov, adorujú vonkajší strach a ignorujú vnútro, tvária sa, že oni sú tí zodpovední, pokrokoví či integrálni…

Nekriticky hlcú mediálne manipulácie, zbabelo iba mlčia o zločinoch finančnej či homo mafie, nehovoria roky absolútne nič o sodomii či cudzoložstve, podporujú umelo rozoštvané vojenské konflikty, inváziou premnožených ekonomických migrantov, bagatelizujú kriminálne riadenie počasia, súhlasia s nehoráznym zdražovaním, zadlžovaním štátov, plytvaním, znemravňovaním mládeže extrémami genderu, satanizáciou v kultúre, otravovaním potravín, odnárodňovaním občanov, vyrábaním bezdomovcov, hyenistickými exekúciami, tolerovaním najhoršej zločinnosti, zákerným zneužívaním medicíny, manipuláciou volieb, korumpovaním inštitúcií…

Miesto tradičných hodnôt sa homogénne agresívne všetko przní a spupušuje, nezákonnosti sa nevyšetrovaním a netrestaním podporujú, občania sa cielene osprostievajú, veriaci sa infantilizujú, hybridné hrozby od pánov sveta sa bagatelizujú, a tí odvážnejší či uvedomelejší sa zosmiešňujú a zaháňajú do kúta, opozičné názory sa dehonestujú, kritické weby sa vypínajú, produkcia to miništrantov antikrista, ktorí spolupracujú na vytváraní umelého chaosu, a keď sa zjaví ten „inkarnovaný“ diabol, budú mu tlieskať standing ovation, lebo im ponúkne po chrapúňsky vyrábanom chaose či nedostatku dopredu pripravené riešenia, aby ich vrajzachránil, cez značku šelmy a zábavnú slobodu stiahol do pekla, ktoré je vraj prázdne, ako sa vyjadril o ňom celoplanetárne nedávno ten vraj najväčší náboženský expert..

polokresťanstvo polosatanizmus – zábavno nebezpečná forma „evanjelizácie“, alebo ten pravý návod, ako sa premeniť na nečistého ducha , aplikácia v praxi cez infantilné ťapuškovanie sa s nacistami, komunistami či WEF

transfigurácia – Jej dôsledkom je vylúčenie zo života Ježiša Krista všetkého božského a následkom defigurácie je naopak premena historického života Ježiša na už pokrivenú a nie ľudskú podobu – Jej dôsledkom je vylúčenie zo života Ježiša Krista všetko božské a dôsledkom defigurácie je naopak premena historického života Ježiša Krista pokrivenou vierou

amerikanizmus – 19 st , spomenul ho Lev XIII 22. 1. 1899 v liste Testem benevolentiae arcibiskupovi z Baltimoru Jamesi Gibbonsovi, kde nariekal nad Spojenými štátmi, kde sú cirkev a štát rozvedení, Pius XII. to predefinoval ako „heréza aktivizmu“ rozvoj tých hlavných. tzv. aktívnych cností. Hyperaktivita vonku a podceňovaná práca vo vnútri, zameranie na vonkajšie bohatstvo, prosperitu a úspechy a pod ich maskou rôzne prehry, neresti a sociopatické biedy, 500 stranová kniha o Pozitívnom myslení a ani jedna veta o nesení si kríža s Kristom, amerikanisti navrhovali marginalizáciu nesrozumitelných dogiem , kritizovali autoritárstvo učitelskej profesie , uprednostňovánie jednania pred kontempláciou , odmietanie rehoľných sľubov, ktoré nezdravo obmedzujú slobodu a pestujú tzv. pasívne cnosti, extrémny pragmatizmus

sekularizmus – štát a ľudia majú byť vraj bez vplyvu Cirkvi a viery,
je za ich prísne oddelenie, ignoruje náboženstvá,
adoruje ducha sveta a nezávislosť, praktický ateizmus

ezoterika – duchovné hľadanie a aj nachádzanie mnohých súvislostí, ktoré iniciuje hlavne naše ego a nižšie polospirituálne túžby človeka, postupné odhaľovanie skrytých zákonitostí, ale bez Ducha Svätého, ako prekvapko je vyjdenie z labyrintu vonkajšieho sveta pomocou Ariadninej nite, ale nie východom do nebeského svetla, ale premeditovaný adept sa ocitne opäť za sexuálnym vchodom do ženského tela ?! posielanie takto aj inak znesvätených duší znovu sa zrodiť do tohoto besného sveta, toto je tá kľúčová rada od osvietených a prebudených a vraj s vyšším poznaním?!?
preťaženie mysle nepodstatnými informáciami a fatálne zanedbanie tých podstatných duchovných vecí, ktoré by hľadajúci veru neopomenul, keby prijal sv. krst a s ním anjela strážneho priamo z neba, nie takéto fakerady z náboženského secondhandu či očistcového polosvätého devachanu, miesto modlitby ponúka relaxačnú hudbu, miesto sv. boja proti zlozvykom volí prímerie, vážne veci neberie vážne, za najdôležitejšie považuje nie Boží príbeh a Jeho plán spásy, ale moje spirituálne objavy a naše bezbreho stolerované individuálne aj celkom protichodné etické či vieroučné názory

reinkarnácia – ktorá je ohlasovaná v ezoterike ako samozrejmosť je falošnou verziou večného života, Ježiš v Mt 25 kap. ju demaskoval a presnejšie pomenoval ako večné trápenie pre padlých anjelov, ide v podstate o trucovanie mnohých duší, ktoré si asi príliš zamilovali prírodné krásy na tejto chorej planétke a ako dunihlavom podpití si ju pletú s nebesami, kde sa im „ete nekce“? asi chcú takto bizarne potrestať Ocka a anjelov v Nebi, a neprišli ešte na to, že trestajú sami seba pochabou svetofíliou, o ktorej sebe aj iným podlo klamú, že to nebude mať koniec v Poslednom súde, jej súčasť tzv. karma sú vlastne tzv. Božie mlyny, čo melú pomaly, ale isto, zomelú nás všetkých a všetko, ale dajú sa zrýchliť modlitbou a pôstom, a u kresťanov má nad nimi moc Kristovej Sv. Krvi a Božej milosti, čo ezoterická bublina odmieta, vraj nás spasí naše vnútorné svetlo alebo „něco nad náma“, čo nikdy nie je 3x Svätou Osobou, ale vraj vesmírnou všetkoprenikajúcou a všetkoasiužtolerujúcou energiou

chiliazmus – doslovné a spolitizované chápanie tisícročnej ríše, tiež milenarizmus, unáhlené inkorporovanie fikcie božieho kráľovstva na neobnovenú hriešnu zem, hlavne tými NAŠIMI SILAMI, ale bez reálnej parúzie II. Kristovho príchodu /pred r. 1000 napr. , alebo vyhlásenie Kristovej republiky v 15.st. vo Florencii Savonarolom, v 16 st. v Munsteri anabaptistami, či tisícročná 3. ríša nacistov v 20 st. či v 21 st. hnutie sibírskeho vrajježiša /

chazarofilizmus – moderná heréza z judaizmu, ohlasuje ako spirituálnu prioritu vznik a uctievanie židovského štátu z r. 1948, robí si z toho ústrednú modlu, symbol geopolitickej nadvlády, zameriava sa do iba politicko-sionistických cieľov štátu Izrael , ktoré s pod ochranou správcov peňazí, ADORUJE tiež IBA čiastočné poznania duchovných zásad a radikálneho odporu ku správnemu a povinnému kristovskému dohotoveniu sa , antiduchovne bagatelizuje aj neetické postupy ateistickej a mnohom nespravodlivej vládnej politiky voči pôvodným obyvateľom Palestínčanom, ktorým nespravodllivo dodnes nedopraje štátnu samostatnosť a normálny život, hoci ich OSN ku tomu v počiatkoch zaviazala do 5 r. + dohodou v Oslo, a preto sú tam z toho nekonečné vojenské konflikty , podlieha sebaklamom, že pozemky pre novožidovských osadníkov je legálne aj násilím rozširovať podľa biblickeho vykolíkovania spred 3 tisíc rokov, ako oslepení hadím jedom títo aj silno biblickí vrajevanjelizátori neregistrujú žiadne ani antikristovské neprávosti zneužívanej moci, ignorujú zrušenie Starozákonných predpisov príchodom Mesiáša, nerozumne si nevšímajú ortodoxných židov, ktorí nesúhlasia s agresívnou politikou takejto podoby politickej vlády v Izraeli a ktorí sú na strane utláčaných Palestínčanov, pokúšajú sa nabulikať kresťanom pri evanjelizovaní a špeciálne pri vychvacovaní pravej cirkvi do nebies, že viera obrátených Židov v závere dejín je vraj podstatná pre záchranu kresťanstva, klamú, že žiadna duchovná Izrael neexistuje, príliš sa venujú svojskými zamilovaniami obnoveniu tretieho Jeruzalemského chrámu a židovským legendám, na slušne vyslovené racionálne kritické argumenty že sa aj mýlia reagujú extrémne emocionálne až alergicky a iba odmietavo / čiže farizejsky, hlúpo a pyšne/, od vypínania komentárov, cez ignorovanie až po obviňovanie z antisemitizmu či likvidáciu nositeľov opozičných názorov = dôkaz, že majú silno ilúziami či neľudskosťou poškodený svoj duchovný stav

nihilizmus – zbožňovanie ničoty. Antizmysel našiel
v v kreténskej axióme, vraj „život nemá žiaden zmysel“
Radikálne prežívanie tejto zvrhlosti pokračuje potom
nanucovaním tohoto bordelu iným, a v tomto prežíva aké také
sadisticko masochistické „potešenie“.
Satanizmus na vyššej úrovni než je tá primitívna, kriminálna.

chiliazmus – doslovné a spolitizované chápanie tisícročnej ríše,ALEBO TZV. milenarizmus, unáhlené inkorporovanie fikcie božieho kráľovstva na neobnovenú hriešnu zem, hlavne tými NAŠIMI SILAMI, ale bez reálnej parúzie II. Kristovho príchodu /pred r. 1000 napr. , alebo vyhlásenie Kristovej republiky v 15.st. vo Florencii Savonarolom, v 16 st. v Munsteri anabaptistami, či tisícročná 3. ríša nacistov v 20 st. či v 21 st. hnutie sibírskeho vrajježiša / VRAJ TO 1000 ročné kráľovstvo spomínané v Zj 20 kap. sa unáhlene inkarnovalo už do tohoto veku starého hriešneho sveta, v nejakej podobe zdanlivo ideálnej politickej moci, v cirkevnej podobe nejakého zdanlivo ideálneho spoločenstva, alebo v extrémnej podobe nezištných vzťahov medzi kresťanmi, ktorú ako archetyp uletenosti ponúkol sv.Petrom vybraný diakon Mikuláš, ktorý ponúkol svoju veľmi peknú manželku všetkým, hoci predtým na ňu silno žiarlil, a robili tak po jeho vzore jeho infantilní nasledovníci – milulášenci, nikolaiti, /Nicolaite preto znamená „ovládnuť laikov“/, ktorých za tú „lásku nebeskú“ prísne musel pokarhať už apoštol Ján Zj 2, 6- 15

Tu spomínané mentálne deviácie sú už luciferiázou, čiže satanizáciou. Zaburinením alebo zadymením svojho chrámu, Božej záhrady. Keď nerobíme jej kultiváciu, keď nevetráme, keď veríme a aplikujeme blud za bludom, a už nám to ani nevadí, že krivíme aj iných, vyrobíme z chrámu zoo. A ak posilňnujeme bludy aj s neresťami, premeníme svoju bytosť na šelmičku až na tzv.cynické monštrum

Takú duchovne spustnutú bytosť obsadia démoni, a začnú robiť peklo.

Tá obeť nebude mať výčitky svedomia ani pri terorizme. Ale má
otupenú cynickú pseudorozkoš z demolovania hodnôt, inštitúcií,
cirkví a cností. Popieranie akejkoľvek autority. Antifilozofické
mafiánstvo v praxi. Bosorácka metla v akčnom závere.
Anarchia, rozklad a chaos ako originálne „ciele“ a “ideály“
Degeneráti ducha ,čo sa premenili na antikultúrne beštie,
na konci svojho zvráteného vývoja.

Správna a zdravá spiritualita spolupracuje s anjelmi, používa prostriedky posväcovania, pôst aj pokánie. A nie je iba o jedle a nápoji, sexe a funkciách, ale je to pokoj a radosť v Duchu Svätom a snaží sa o úctivé vzťahy.

Ak pomenuje lekár chorobu a trafí sa do
správnej diagnózy, tak má polovicu liečby za sebou.
Aj duchovných veciach sa dá ochorieť či uletieť.
V histórii Katolíckej Cirkvi sa za 2O st. udialo toho veľa.
Dá sa z toho mnohému priučiť. Aj tu bol vývoj v myslení.
Viera tu bola, Písmo Sv. tiež, ale nebolo vždy jasné
a postupne sa prichádzalo na to, kde je pravda, a čo je už blud,
čo je kresťanstvo a čo už nie je.
Bludy paradoxne prispeli ku tomu, že intelektuálne vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa na konciloch
kodifikovali katolícke dogmy, skalopevné pravidlá,
ktoré dávajú kresťanstvu orthodoxiu /pravovernosť/
teda aj našej viere akoby „pravidlá spisovného jazyka“.

Aby sa dala jasne rozlíšiť pravda od bludu,
duchovné zdravie od duchovnej choroby,
Svätú cirkev od nesvätých cirkví, kresťanstvo od sekty.
Kto spisovný jazyk kresťanstva nezachováva,
ten hovorí iba svojským nárečím,
ktoré je tým viac poznačené stratou vážnosti, teda srandou,
čím viac je pravým kresťanským článkom viery vzdialené.
Tým viac robí okolo seba viac kriku, čím sa viac mýli a
je vzdialené kresťanským a ľudským cnostiam.
A samozrejme aj pravému Bohu.
Existencia duchovných deviácií má ale
ten dôležitý zmysel v dejinách spirituality,
intelektuálneho dozrievania a vyjasňovania ,
že ich odhalením a pomenovaním sa napomáha
kresťanovi katolíkovi presne zorientovať, kde je tzv.
víťazné poznanie, aby sa neocitol v neortodoxnej oblasti,
ktorá už ku zdravému rozumu a identite viery nepatrí.
Skale, Učiteľskému úradu Cirkvi a pápežom sme všetci
kresťania dlžní vďaku, lebo definovali správne dogmy,
dali tak pevnú konštrukciu kresťanskému chrámu ,
Kresťanská teológia dostala potrebné zdravé hranice.
Omylom a bludom by sme mali byť vďačný za to,
že definovali to, čo sa v Cirkvi vyskytlo,
ale kresťanstvom nebolo,
a pomohlo sa tak definovať, čo je už choroba ducha.

hurákatolíci: idú obracať na vieru iba iných, a pritom sa pozabudli obátiť sami do hlbších oblastí svojej viery. Viera je vraj iba úspech alebo iba povrch…

vrajkatolíci: oni majú potrebné sviatosti, ale jeden je za slobodu v potratoch, iný
za homosobáše, ďalší odporúča eutanáziu, a iní je presvedčený, že pápeža ovládajú
slobodomurári, alebo iní za „posvätné“ považujú predmanželský sex, antikoncepciu
umelé oplodnenie či rozvody skorokatolíci: vraj cirkev je vlk v ovčom rúchu, nič nevie o anjeloch, odporúča biele nazývať čiernym, zoberú si z nej iba to negatívne z dejín, aby mohli verných katolíkov mlátiť argumentami po hlave, aby sa tak asi oprávnene vyhli chodeniu do kostola a odrádzajú iných od poslúchania zákonitej duchovnej autorite

kryptokatolíci: tvária sa, že nemajú z cirkvou nič spoločné,
ale ktovieprečo klamú, lebo skryto pre jej ciele pracujú

hihikatolíci: vážne témy berú ľahkovážne až znevažujúco. Vedome napr.ťažko zhrešia, však sa z toho vyspovedajú…

hororkatolíci: udávať a písať anonymy je tu ako samozrejmosť,
mučiť iných ako inkvizítor, zastrašovať peklom a hriechom, z komára robiť somára, hádzať kolegu cez palubu, kyjakom po hlave či dýka do chrbta, toto trénujú, ovládajú, oživujú a veru majstrovsky aj vedia

karmakatolíci: považujú večné trápenie karmy a prevteľovania duší za doplnok, ktorí vraj cirkev vyhodila z katechizmu, oni to odporúčajú ako svoju predstavu večného života, miesto pobytu v nebesiach. Alzhaimer, čo zabudol, že kresťanstvo je inkarnácia. starokatolíci: vraj pápež nie je neomylný ani keď povie, že dva a dva sú štyri. Celibát u kňazov je pre nich asi úplná zbytočnosť? Adorácia stariny a omylnosti…

bubukatolíci: keď nevedia zareagovať na hlbšiu otázku rozumným argumentom, tak Vás zastrašia, že vraj ste hriešni. Všetko, čo je mimo ich pochopenia je od diabla. Radi odsudzujú to, čomu nechcú porozumieť. Opovážte sa s nimi nesúhlasiť…Alebo mať iný názor… Alebo zjesť pred nimi druh čokolády, ktorú sa oni rozhodli pre „svoju spásu“ nejesť.. Ak stretnete normálneho a usmiateho katolíka či katolíčku, čo berie svoju vieru vážne a snaží sa aj žiť dôstojne, poďakujte za ten sviatok nebu…Veľa nás je totiž povolaných a sv. vodou pokrstených, ale málo je vyvolených…
Jeden druh skúšky je odolať tlaku sveta a tá náročnejšia skúška je vydržať medzi rôznymi nesvätosťami, neľudskosťami či polokatolicizmami vo vnútri

Dejinné útoky na kresťanskú civilizáciu.

1517 – protestantizmus: Kristus áno, Cirkev nie
1789 – racionalizmus: Boh áno, Kristus nie
1917 – ateizmus: Boh je vraj mŕtvy
(dokonca akoby vôbec nikdy ani neexistoval)

Pius XII. v r.1945 v príhovore k predstaviteľom Katolíckej akcie:
1517 – náboženský útok /revolučný protestantizmus/
1789 – politický útok / francúzka revolúcia/
1917 – ekonomický útok / boľševická revolúcia/
Lev XIII.

1968 – érou beatlemánie začína sa na Západe
tzv. antikultúrna revolúcia adorujúca nie „bio“, ale „nekro“
Vraj neexistuje už žiadna pevne zistiteľná pravda
Nastupuje diktatúra relativizmu
a apokalyptický ošiaľ, tzv.opíjanie sa „slobodou“
Na filozofickú „vodu“ a morálny „piesok“
sa posúva už v spoločnosti skoro všetko
Rozklad zdravej rodiny, glorifikácia deviácií,
poctivá žena s čestný muž začína byť na posmech…
Krádeže detí a kradnutie destva, ich prznenie
ako posledná fáza zvrhlosti a odpadu od Božích pravidiel
v tzv.apokalyptickej dobe
/posledná fáza boja dobra a zla pred II.príchodom Kristovým/

Pápež v tomto liste opisuje úlohu prefekta Dikastéria pre náuku viery a vyjadruje sa, že cirkev „oceňuje a podporuje charizmu teológov a ich úsilie v oblasti teologického výskumu“ (Evangelii gaudium, 133), pokiaľ sa „neuspokoja s teológiou od zeleného stola“ (tamže) s „chladnou a tvrdou logikou, ktorá sa snaží všetko kontrolovať“ (Gaudete et exsultate, 39).

Na otázku, čo znamená dnes „strážiť“ vieru, argentínsky teológ odpovedá slovami o tom, že podľa pápeža Františka je výraz „strážiť“ bohatý na významy.

„Určite nevylučuje bdelosť, ale vyjadruje, že učenie viery sa uchováva predovšetkým tým, že rastieme v jej chápaní. Dokonca aj situácia, keď je potrebné riešiť prípadnú herézu, by mala viesť k novému teologickému rozvoju, ktorý dozrieva v chápaní náuky, a to je najlepší spôsob, ako strážiť vieru,“ skonštatoval Víctor Fernández.

Povedal tiež, že počas vedenia diecézy sa nechal viesť cirkevnými právnikmi a aj sám sa vzdelával, „ale s obrovským utrpením zo strachu, aby som nebol nespravodlivý voči jedným alebo druhým“.

„Kardinál Ladaria (bývalý prefekt, pozn.) mi raz povedal, že by si želal, aby sa našiel nejaký heretik, ktorý by nás prinútil prehĺbiť našu vieru,“ dodal Fernández.

„A keďže medzi „pašované destiláty“ koncilu patrí aj zásada, že v rámci katolicizmu už nemožno odsúdiť žiaden omyl, ak sa nechce prehrešiť proti prvoradej povinnosti porozumenia a dialógu, je dnes pre teológov a pastierov ťažké mať odvahu rázne a vytrvalo odsudzovať jedy, ktoré postupne omamujú nevinný Boží ľud.“ kardinál Giacomo Biffi

Věděli jste, že existuje 255 neomylně vyhlášených dogmat víry?

Většina lidí si není vědoma obrovského množství dogmat. V době, ve které žijeme, kde je pravda pod útokem, je dobré si připomenout pravdu, která je vlastní katolické církvi.

Vyhlasovanie dogmy ako kolektívna zodpovedná práca

suma cností

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Čo je duchovné striebro a zlato?

1222

ľudských a kresťanských čností

v trinástich európskych jazykoch

Tých hlavných je v tomto diele 22.

Zoznam tých ostatných zďaleka nie je úplný.

Kto počas života nadobúda tieto

duchovné kvality,

pracuje pre úmysly

Božieho Kráľovstva.

Pracuje na svojom správnom

dohotovovaní sa,

na tzv. svojej spáse, spomínanej

v Biblii.

V centre všetkého je sám Boh. Bez Ducha Svätého sa aj cnosti môžu zmeniť na nepodarky.
Tento systém nemôže nemať i trinástu komnatu. Tú tvoria sväté necnosti. Veru: „sväté neresti“.
Napr. sv.hnev( Ježiš sa rozhneval na farizejov v chráme). sv.nemilosrdnosť (učiteľ dá napr. lajdákovi pätorku). Či sv. drzosť (sv.Hieronym: „Učte sa odo mňa sv.arogantnosti“) Či sv. sebectvo. Musíme sa starať i o seba, inak bolo zle! Zaradil som ich na symbolicky

posledné, sté miesto.

Ak človek rozmýšľa, sám príde na to, akú tiež veľkú dôležitosť majú už tu v našom živote.
Či je správne počúvať vo všetkom fanatického a lživého diktátora? Či nie sme povinní použiť voči nemu alebo
voči jeho zlým zákonom tzv. svätú neposlušnosť? Ako by dopadla cnosť tolerantnosti, ktorá by tolerovala
nakoniec všetko, napr. krádeže či potraty. Je to svätá netolerantnosť, ktorá jej príde nakoniec na pomoc.
A dá tú správnu radu. Prinesie rozumné a potrebné vyváženie.
I dokonalosť, čiže aj dokončenosť. Tá nie obyčajnou cnosťou, ale slávnou bránou v cieli blaženosti, po veľkej snahe o zrealizovaní tých kvalít ducha, pre ktoré sme boli vlastne stvorení.

Aj démoni sa zdokonaľujú, ale v nerestiach a v zúfalstve. Aký je vlastne počet sumy cností ?
Veľmi veľký. Asi nekonečný. Jedna z nich je napr. znalosť literatúry. Jej podcnosti sú
znalosti každej jednej knihy. Ktorých sú na milióny. Mnoho je i hudobných nástrojov, počtov jedál, učebných
predmetov, ľudstvu prospešných povolaní, športov, talentov, užitočných snáh a záujmov či počtu cudzích jazykov. Sú ich stovky, a ovládať každú z nich možno nazvať dobrou ľudskou vlastnosťou. Menšou či väčšou čnosťou.

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje cnosť „ako trvalú dispozíciu ku konaniu dobra“

„Boh dovoľuje, aby sme boli pokúšaní, a iba preto, aby sme mohli získať cnosti, a podať o nich dôkazy“.
To nám odkazuje Pán cez učiteľku cirkvi sv. Katarínu Sienskú./Dialógy, 43 kap./
A dodáva: „Každá cnosť vyžaduje vytrvalosť./kap.49/ Čo je veľmi zaujímavé, a nezabudnime na to,
že sa nemusíme snažiť mať všetky cnosti.
Na čo by bolo napr. celibátnemu kňazovi rozvíjať cnosť manželskej vernosti? Alebo inému sa učiť japončinu,
ak by ju ten človek v živote vôbec viac už nepotreboval?
Treba sa zamerať v živote na tie kvality, ktoré vo svojej službe Bohu a ľuďom potrebujeme predovšetkým.
Ktoré sa zídu konieckoncov i nám samým.
Uletenosť z reality by bola, ak by sme hustili do ľudí pomaturitné témy, keď ešte nezvládajú malú násobilku zo základnej etickej školy. Ak by sme vymetali rôzne odborné konferencie a nemal by kto ošetriť rany trpiaceho pacienta. Na toto si musíme dať veru pozor. Niekedy venovanie sa menším veciam je oveľa dôležitejšie ako veľké veci a tituly. Kedy ktorú cnosť a ako použiť

je umenie umenia.

Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho stavu, zmenšovanie našich tieňov a hriechov.
Presvetľovanie milosťou toho, čo sa nepáči Otcovi v nebi.

Spirituálna premena „olova na zlato“.

To je naozaj tá pravá „alchýmia“. Ak v nás čnosti rastú a neresti sa umenšujú, žijeme naisto správne.Ak v nás rastie nechcená neresť, skúmajme, či sa jej nezbavujeme napr. povrchnými priznaniami a vyznaniami bez duchovného boja.

Alebo proti nej bojujeme iba vlastnými silami

a iba svojou ľudskou vôľou.

To je asi naša najčastejšia chyba, že zabúdame odovzdať naše slabosti predovšetkým Kristovi, aby on bojoval za nás.
On je Boží Syn, a očistí nás a premení oveľa lepšie, než by to urobil i ten najlepší z nás.
Toto nech je vznešeným a permanentným Cieľom nášho života.

Toto je to duchovné zdravie,

ktoré si vážme veru viac ako to telesné.

Neraz sa totiž stane, že zdravie tela odíde preto, aby sme prišli k zdraviu nesmrteľného ducha.
Alebo duše, toho fenoménu medzi božským a ľudským. Len Svätý Duch vie, čo je pre nás ozaj treba.
Preto sa s dôverou denne modlime : Buď Vôľa Tvoja. Len On vie, čo je nám potrebné prežiť a pretrpieť, aby sme boli v skutočnom svete, v oslávenom tele, naozaj pekní.
Mať v sebe čnosti a Božiu milosť znamená mať v sebe pravé poklady pravú krásu a napojenie na ten pravý majestát.

12 cností kardinálnych[/caption]

VIERA /Fides/

NÁDEJ /Spes/

LÁSKA /Caritas/

DOBRO /Bonum/

PRAVDA /Veritas/

KRÁSA /Pulchritudo/

Ako hlavné, čiže kardinálne

tu sú:

1. Nezištnosť/ Diligentia, non avaritia /

2. Presnosť/ Exactus, accuratio, subtilitas /

3. Miernosť/ Temperantia /

4. Milosrdenstvo / Misericordia /

5. Vernosť/ Fidelitas /

6. Spravodlivosť/ Iustitia /

7. Pokora / Humilitas /

8. Múdrosť/ Sapientia /

9. Umenie / Ars /

10. Sebaúcta / Honor sui /

11. Rozvaha / Prudentia /

12. Svätosť/ Sanctitas /

suma cností 1222 /copyright, original/

ROZVAHA

PRUDENTIA

Рассудительность
Благоразумие

1.Opatrnosť
Осторожность
2.Prezieravosť
Предусмотрительность
3.Bedlivosť
Бдительность
4. Ostražitosť
Надежность, чулость
5. Chytrosť
Ум ,хитрость
6. Bedlivé vnímanie okolia
Тщательность
7. Pohotový postreh
Находчивость
8. Vyzretá pomalosť mudrca
Cозретая медлительность мудреца
9. Jasnočuch , Jasnocit
Ясность в ощущениях
10. Nedráždiť hada bosou nohou
Hе дразнить змея босой ногой
11. Predvídať výsledky a následky
Предусмотреть результаты и последствия

UMENIE

ARS

UMĚNÍ

1. Umenie viesť duše /pásť ovce/ Nezavádět lidi někde „do mlhy“
2.Invencia/duchaplný nápad/
Nelenošit při přemýšlení
3. Originálnosť
Charizma bez umělin
4.Nekonvenčnosť
„Nepřítel“ starých pořádků
5.Elegantnosť, upravenosť
Vnitřní krásu projevit navenek
4.Zmysel pre estetiku
Rozlišovat kýč a umělecké dílo
7. Avantgarda, priekopník
Zdravodrzý průkopník
8. Dar fantázie/ imaginatívnosť/
Nevyhořená představivost
9. Šikovnosť, húţevnatosť
Snaha o ty správné ambice
10.Umenie komunikovať
Zdravě vlezlý kontaktér
11.Nie iba jedna farba, ale harmónia farieb
Nenadrapovat se s rozlazenou ladičkou
12.Angaţovanosť v kultúre
Netleskat smrti, ale životu
13.Umenie spievať
Trilkováním se předvádět
14.Umenie písať/ aj krasopisne/
Nepsat zaplacené bláboly
15.Umenie maľovať
Zanechat na plátně poselství
16.Hudobný skladateľ
Nešidit lidi s notama
17.Dirigent
Vedoucí u orchestru
18.Básnik
Většinou neškodný romantický snílek
19.Kúzelník
Verějnoprospěšný podvodník
20.Umelecký interpret
Rěholník v šoubiznisu
21.Herecké nadanie
Opravdovost v komediantství
22.Práca ako zábava
Pravý luxus zvaný věčné dítě
23.Umelecký fotografista
Zastavit čas a fotit s láskou
24.Záhradnícke umenie
Cíleně se ušpinit kvůli kráse
25.Rečnícke umenie
Pravý programátor posluchačů
26.Staviteľské umenie
Divotvůrce v architekturě
27.Umenie iných zaujať
Věnovat se něčemu pořádně
28. Reţisérske umenie
Ředitel ve filmovém cirkusu
29.V obmedzení byť majstrom
Být dobrý i když nejede karta
30. Nezávidieť, ale obdivovať
Dopřát od srdce lidem
31. Diplomatické umenie
Rěknout příjemně i nepříjemné
32. Mať dobrý vkus
Umění dát ten správný tón
33. Zdravá súťaţivosť/vedieť sa hrať/
Žádné gamblerské otroctví
34. Trénerské schopnosti
Menežovat talenty
35. Vykladať sny
Učit se od Jozefa Egyptského
36. Blaţivá a plodná samota
Neproklatá společnost se sebou
37. Netisnúť sa na miesto iného
Vědet skládat své osudové putzle
38. Umenie byť ako ţolík
Mistr joker napr.jako domácí kutil
39. Zručný remeselník
Pilný pracant poctivec
40. Ţiť bez dlhov
Utopie v kapitalismu
41. Karikaturista
Mistr našich tajných grimas
42. Módny návrhár
Populární převlékač kabátů
43. Umenie preprogramovať
Tvořit něco nové ze starého
44.Umenie sa polepšiť
Necouvat s charakterem
45. Noblesné nadávanie
Když nadávat, tak ať to má úroveň
46.Poloblázna zábavne odstaviť
Tvořivej dispečing na imbecila
47. Skonsolidovať situáciu
V panice zůstat klidný a přenést to i na jiné
48..Umelecký kritik
Zahrát se v umění na odborníka
49. Počítačový grafik
Laptopová magie
50. Divadelné umenie
Podvádět lidi tak, aby jim to prospělo
51. Vymyslieť poučný príbeh
Konstruktivní domýšlivost
52. Natočiť dobrý film
Mít kinematografický nápad
a sehnat naň peníze
53.Nadšené tvorivé hľadanie
Lidstvu prospěšná neuróza
54. Vytvárať šľachetné emócie
Vyhýbat se citovým trapnostem
55. Byť v niečom majstrom
Povinost normálního muže
56. Správna a vyváţená štylizácia
Projev bez falší
57. Pedagogické umenie
Průvodce školním labyrintem
58. Zachytiť tú správnu ideu
Najít ten správný klíč od dveří
59. Nedať si ukradnúť dobrú náladu
Stále aktuálnější mentální sebeobrana
60. Chrániť cez umenie človeka
Nenápadně čistit lidem zrak
61.Vychovávateľská trpezlivosť
Až tady začnete chápat nekonečno
62. Vladárske umenie
Neopít se mocí a nejdřív ovládat sebe
63. Folklórne umenie
Hopsání a ujůchání v krojích
64.Mať cit pre dobrú hudbu
Mít hudební sluch a v žilách vitamín H
65. Osloviť diváka či poslucháča
Podělit se s čím jsem se natrápil
66. Brať a dávať v rovnováhe
Netloustnout a nehubnout příliš
67. Umenie sa neopakovať
Nezatěžovat papouškováním
68 Radosť z umeleckej tvorby
Tvořit něco spontánně
69. Umenie improvizovať
Tvořivě se umět vynajít
70. Skočiť do reči tárajovi
Netlachat s kecálkem nad pivní pěnou 71. Plávať proti prúdu
Jít někdy i proti všem 72. Cnosť podnikania Nekradnout legálně 73. Zorganizovať akciu Dejte mi lidi, já to udělám 74. Nestratiť rozprávkovú dimenziu života Nepodceňovat pohádky v dospělosti

75.Pozorovacie nadanie
Inteligentní čumilství
76. Podchytiť mladé talenty
Vidět si i dál od svého nosu
77.Umenie správne premýšľať
Absence vychcanosti aneb nevinost
78. Nezakopávať svoje talenty
Neasistovat si při sebevraždě
79.Dokázať nacvičiť program
Dát si na vystoupení záležet
80. Efekt zneznámenia
Známé věci podat uplně nově
81. Neplytvať energiou
Zhasnout napr.zbytečné světlo
82.Vymyslieť zlepšovací návrh
Ulehčit lidem život
83. Prírodovedec
Ten, co má za milenku Přírodu
84.Byť spokojný bez zbytočností
Ten je králem, kdo spokojený je s málem
85. Umenie milovať
Mít skutečně rád, a ne jen tak nějak

86. Umenie variť
Kuchyňská alchymie 87. Mať citlivé intuitívne „antény“ Spirituálně emocionální inteligence

88. Byť dobrý ako partner/ ka/
Mezilidské vztahy s noblesou
89. Kvalitná práca v médiách
Neohlupovat lidi v médiích
90. Umelecký porotca
Shovívavý inkvizitor
91. Tanečné umenie
Kultivované pohyby bez křečí
92. Zanechať hlboký dojem
Neodfláknout to na jěvišti
93. Imitátorské nadanie
Dokonalé přetvařování,
se kterého se netřeba spovídat
94. Sochárstvo a rezbárstvo
Vidět sochu /v dřevě, kameni/ a udělat ji
95. Humorista, zabávač
Továrna na legraci
96. Vyžiť s malým platom
I s malým kašpárkem hrát velké divadlo
97. Neozbíjať sa o svoju identitu
Nešaškovat jako trapnej histrion
98. Umenie zabúdať /hriechy, krivdy/
Důležitý a asi i svätý alzhaimr
99. Žiť s nepríjemným človekom
Vydržet to i s ňoumou v domě
100.Umenie správne žiť a nestratiť sa
Nespackat si to teda hloupě
v tomdle dočasném podnájmu

SEBAÚCTA

HONOR SUI

ZELFRESPECT

1.Zodpovednosť za seba
Verantwoordelijk zijn voor zichzelf
2.Dôstojnosť
Waardigheid
3.Sebadôvera
Zelfvertrouwen
4.Zdravé sebavedomie
Gezond zelfbewustzijn
5.Mať čisté svedomie
Een zuiver geweten hebben
6.Starostlivosť o zdravie
Zorgen voor de gezondheid
7.Odvaha byť sám sebou
Moed om jezelf te zijn
8.Mať na veci vlastný názor
Een eigen mening hebben
9. Mať pevnú vôľu
Een sterke wilskracht hebben
10.Vlastenectvo
Vaderlandsliefde
11.Mať svoj štýl
Een eigen stijl hebben 12.Starostlivosť o hygienu tela
Zorg voor lichaamshygiëne
13.Vedieť sa osprchovať vo vnútri
Ook het innerlijk kunnen wassen
14.Nenechať sa mlátiť po hlave
Zich niet laten doen
15.Mať od seba odstup
Afstand nemen van jezelf
16. Vedieť sa brániť
Zich kunnen verdedigen
17.Dbať na svoju dobrú povesť
Op je goede naam opletten
18.Mať originálnu zbierku
Een buitengewone verzameling hebben
19.Nebyť príživníkom
Geen klaploper zijn
20. Umenie sebaobrany
De kunst van zelfverdediging
21.Vedieť aj prehrávať
Ook tegen verlies kunnen
22.Nehovieť si v nejakých švindľoch
Niet in leugens leven
23.Neunáhliť sa s uzávermi
Geen voorbarige conclusies trekken
24.Zaujímať sa o svoje práva
Geïnteresseerd zijn in je eigen rechten
25.Plniť si vzorne svoje povinnosti
Je plichten voorbeeldig vervullen
26.Umenie sporiť
De kunst van sparen 27.Vedieť povedať nie
Nee kunnen zeggen
28.Nenaletieť na hlúposti
Laat je niet beetnemen
29.Nebáť sa vysloviť svoj názor
Durf je eigen mening te zeggen
30. Stáť si za svojim slovom
Bij zijn woord blijven
31.Vybudovať si rodinu
Gezin opbouwen
32.Nedať sa vysať z energie
Je energie niet laten uitzuigen
33.Nerobiť zbytočné chyby
Geen onnodige fouten maken
34.Zbaviť sa faraóna, falošného ja
Zich van het valse ik bevrijden
35.Neokrádať sa o to, čo mi patrí
Zich niet zelf bestelen
36.Aristokratické spôsoby
Aristocratische manieren
37.Nečvachtať sa kaluži negativity
Niet door de zee van negativiteit zwemmen
38.Pozerať na svet vlastnými očami
De wereld met zijn eigen ogen bekijken
39.Neotročiť nikomu a ničomu
Niemands slaaf zijn
40. Strážiť si intímnu zónu
Je intieme zone bewaken
41. Nenechať sa nikomu zotročiť
Zich niet tot slaaf laten maken

42.Vyhýbať sa zbytočným konfliktom Onnodige conflicten vermijden 43. Dôstojne žiť ako invalid
Waardig leven als invalide
44. Budovať si charakter
Het eigen karakter opbouwen
45. Mať pokojný spánok
Een rustige slaap hebben
46. Zachovať sebaovládanie
Zelfdiscipline behouden
47. Jednoduchý spôsob života
Een eenvoudige manier van leven
48. Vedieť si odpustiť
Zichzelf kunnen vergeven
49. Mať v úcte svoje telo
Het eigen lichaam in eerbied hebben
50. Neničiť sa a nekriviť sa
Zichzelf niet vernietigen
51.Uvedomovať si vnútorné bohatstvo
Zich bewust worden van de innerlijke rijkdom
52. Konať tak, aby som sa nemusel hanbiť
Zo leven dat ik me niet moet schamen
53. Tráviť čas bez nudenia sa
Tijd doorbrengen zonder zich te vervelen
54. Byť na seba zdravo prísny
Gezond streng tegen zichzelf zijn
55. Po páde vedieť vstať
Weer kunnen opstaan na een val
56. Povstať ihneď /napr.z postele/
Meteen opstaan /bijv. uit bed/

57. Asertivita /zdravá dravosť/
Assertiviteit/roofzucht in redelijke mate/
58. Postaviť dom
Huis bouwen
59. Vedieť veci správne prehodnotiť
Zaken goed kunnen overdenken
60. Vážiť si svoju prácu
Het eigen werk waarderen
61. Zdravá hrdosť na svoj dobrý stav
/napr.zdravotný, náboženský/
Gezonde trots op je stand
62. Dopriať si, nežgrlošiť
Zich iets gunnen en geen vrek zijn
63. Dať si reálne životné ciele
Zich realistische levensdoelen stellen
64. Obhájiť čestne svoje úmysly
Je bedoelingen eerlijk verdedigen
65. Pochopiť svoje reálne potreby
Je reële behoeftes begrijpen
66. Zbytočne si neubližovať
Zichzelf niet onnodig verwonden
67. Hochštaplersky neriskovať
Niet overdreven riskeren
68. Dobrý pocit po dobre vykonanej práci
Een goed gevoel na een goed verricht werk
69. Sloboda od perfekcionizmu
Vrij zijn van perfectionisme
7O. Byť pripravený
Voorbereid zijn
71. Spokojnosť so skromnými podmienkami
Tevreden zijn met bescheiden omstandigheden
72.Vyhýbať sa zbytočnostiam
Overbodigheden vermijden
73. Správne sa milovať
Op de juiste wijze zichzelf liefhebben

MIERNOSŤ

TEMPERANTIA

MODÉRATION

1. Skromnosť
Modestie
2. Tolerancia
Tolérance
3. Slušnosť
Politesse
4. Zdravé jedenie a pitie
Manger et boire sainement
5. Umiernenosť v reči
Parler avec mesure
6. Priemerné ţivotné potreby
Besoins vitaux raisonnables
7. Starostlivosť o telo
Prendre soin de son corps
8. Sebadisciplína
Autodiscipline
9. Zdrţanlivosť
Retenue
10. Mať rád ticho
Apprécier le silence
11. Pestovať si vôľu
Cultiver sa volonté
12. Zrieknuť sa nadbytočného
Renoncer au surplus
13.Netúţiť po nadbytočnom
Ne pas aspirer au surplus
14. Jemné chovanie
Comportement doux
15. Mať rád správnou mierou
Aimer de manière juste
16.Neprisvojujúce vlastnenie
Posséder sans s’approprier
17.Vedieť si rozkázať
Savoir renoncer
18. Spoľahlivé šoférovanie
Conduire consciencieusement
19. Vhodne sa postiť
Jeûner raisonnablement
20. Zniesť stav núdze
supporter la pénurie
21. Mať vášne pod kontrolou
surmonter ses passions
22. Nesmilná erotika
Érotisme sans péché
de la chair et de l’esprit

SPRAVODLIVOSŤ

IUSTITIA

PRAVEDNOST

1.Vďačnosť
Zahvalnost
2.Čestnosť
Čestitost
3.Nestrannosť
Nepristranost
4.Plnenie si svojej úlohy
Ispunjavanje svoji obveze
5.Poslúchať svedomie
Slušanje svoje savjesti
6.Dať inému to, čo mu patrí
Dati drugome ono, što mu pripada
7.Rytierske spôsoby
Viteški maniri
8. Napravenie krivdy
Ispravka nepravde
9. Bez hnevu a zaujatosti
Bez gnjeva i pristranosti
10.Dotiahnuť vec do konca
Dovesti stvar do kraja
11.Neopitosť predsudkami
Ne opijati se predrasudama
12.Obrániť utláčaného
Obraniti potiskivanoga
13.Nevyhľadávať chyby
Ne traţenje grešaka
14.Nenafukovať problémy
Ne napuhivanje problema
15.Demaskovať blud
Demaskirati zabludu
16. Uctiť si pravé autority
Poštivati prave autoritete

NEZIŠTNOSŤ

DILIGENTIA

SELFLESSNESS

1. Bratstvo, spolupatričnosť,
Fellowship, appurtenance
2.Odvaha Courage
3. Veľkodušnosť
Generosity
4. Dôvera
Trust
5. Pohostiť iných
Hospitality
6. Svornosť, jednota
Unity
7. Dobrosrdečnosť, srdečnosť
Cordiality
8. Solidarita, súdržnosť
Solidarity
9. Nesebecká služba
Serving others without being selfish
10.Dávať dobrý príklad iným
To set a good example for the others
11.Práca s mládežou
Youth work
12.Škola hrou
Learning by playing
13.Organizačný talent
Organisational skills
14.Žoviálnosť
Conviviality
15.Galantnosť, zdvorilosť
Chivalry
16.Mať aktívnu účasť
Active participation
17.Mať nesebecký záujem
To have concern for other’s welfare
18.Nehrať sa na úplne nezávislého
Not to act as if you are always in control
19.Byť v čele a mať správny smer
To lead and to head in the right direction
20. Pravdivá empatia
Genuine empathy
21. Taktne prejaviť nepríjemné pocity
To communicate unpleasant feelings with tact
22. Povedať vhodne zlú správu
To communicate a bad news sensitively
23. Spolupráca v kolektíve
Team work
24. Vedieť prihrávať
To be a team player
25. Prajnosť, žičlivosť
Wishing well to others
26. Nechať sa nájsť
To let oneself be found

PRESNOSŤ

EXACTUS

GENAUIGKAIT

1.Zachovávanie Božích prikázaní
Die Gebote Gottes einhalten
2.Rozlišovanie pravdy od lži
Unterscheidung zwischen Wahrheit und Lüge
3.Dôslednosť, precíznosť, konzekventnosť
Folgerichtigkeit
4.Určiť správnu diagnózu
Diagnose richtig feststellen
5.Nasadiť správnu terapiu
Richtige Therapie einsetzen
6.Správny výklad biblického textu
Richtige Auslegung eines Bibeltextes
7.Správne sa rozhodnúť
Sich richtig entscheiden
8.Vedieť čo sa nemá tolerovať
Wissen, was nicht zu tolerieren ist
9.Správny odhad
Richtige Einschätzung
1O.Epikia /zachovať ducha zákona/
Epikie /Erhaltung des Gesetzgeistes/
11.Rozpoznať svoju povinnosť
Eigene Pflicht erkennen
12.Poriadkumilovnosť
Ordnungsliebe
13.Hrať podľa pravidiel
Nach den Regeln spielen
14.Správna výchova detí
Richtige Erziehung der Kinder
15.Dochvilnosť
Pünktlichkeit
16.Ovládať cudzí jazyk
Fremdsprachenkompetenz
17.Presne prihrávať
Richtig zuspielen
18.Mať jasný hlas vo svedomí
Eine klare Stimme im Gewissen haben
19.Bezchybná intuícia
Makellose Intuition
20.Určenie správnej hranice
Die Grenze richtig bestimmen
21.Vytvorenie zmysluplného pravidla
Sinnvolle Regeln schaffen
22.Nájsť skrytého vinníka
Den versteckten Schuldigen finden
23. Jasne sa zaradiť
Sich klar einreihen/positionieren/
24. Zachovanie si svojej tváre
Eigenes Gesicht bewahren
25. Presná odpoveď
Genaue Antwort

1OO.Svätá chyba
Heiliger Fehler

VERNOSŤ

FIDELITAS

FEDELTÁ

1. Zachovať vernosť Pravde
Conservare la fedeltà alla Verità
2. Poctivosť
Rettitudine
3. Trpezlivosť
Pazienza
4. Vytrvalosť
Perseveranza
5. Dodržať slovo
Mantenere la parola
6. Férovosť
Onestà
7. Spoľahlivosť
Affidabilità
8. Serióznosť
Serietà
9. Svedomitosť
Diligenza
10. Statočnosť
Prodezza
11. Kázať hlavne to, čo sám žijem
Predicare ciò che anche vivo
12. Zostať verný svojmu poslaniu
Rimanere fedele al proprio incarico
13. Milovať aj v čase „tmy“
Amare anche al tempo delle „tenebre“
14. Robiť poriadne to, čo robím
Fare bene ciò che sto facendo
15. Skalopevná morálna zásada
Fermo principio morale
16. Vernosť proľudským predpisom
Fedeltà alle leggi pro-umane
17. Mať jasný a vznešený cieľ
Avere una meta chiara e maestosa
18. Dosiahnutie správneho titulu
Raggiungere il titolo giusto
19. Nechať veciam prirodzený priebeh
Lasciare alle cose l´andamento naturale
20. Nepokriviť svedectvo
Non aggobbire la testimonianza
21. Nepredbiehať sa v rade
Non andare avanti nella fila
22. Zachovanie apoštolskej postupnosti
Conservare la gradualità apostolica

99.Dôstojne a správne umrieť
Morire al modo onesto e giusto
100. Svätá nevera Bohu neverným
Santa infedeltà
di Dio agli infedeli

SVATOSŤ

SANCTITAS

1.Slúžiť pravému Bohu
Deo vero ministrare
2.Rešpekt, úcta
Reverentia, verecundia
3.Zbožnosť ,bázeň
Pietas
4.Optimizmus, vitalita
Optimismus, vitalitas
5.Hľadať slávu Boha, nie iba svoju
Gloriam Dei nisi suam quaerere
6.Práca pre Božie Kráľovstvo
Negotium pro Dei regno
7.Mučeníctvo za pravdu a lásku
Martyrium pro veritate caritateque
8. „Smäd“ po spáse duší
Sitis animarum salutatis
9.Liečenie ducha
Spiritus curandum
10.Zmužilosť, razantnosť, chrabrosť
/neprizerať sa zbabelo, ale bojovať/
Fortitúdo
/ignave non spectare, sed pugnare/
11.Zmysel pre veľké Božie veci
Sensus pro rebus Dei magnis
12.Svätenie nedele a sviatkov
Diem domenicam festos celebrare
13.Umenie modliť sa
Ars orandi
14.Umenie počúvať
Ars audiendi
15.Zmysel pre obetu
Sensus pro sacrificio
16.Ranený uzdravovateľ
Recreator vulneratus
17.Mať čisté srdce
Cor innocens habere
18.Hľadanie pravej viery
Religionis verae quaerendum
19.Stálosť /vytrvalé nasledovanie/
Stabilitas /patientia sequendi/
20.Posvätný celibát
Vita caelebs sacra
21.Panenstvo pre Božie Kráľovstvo
Virginitas pro Dei Regno
22.Konať pokánie za iných
Paenitentiam pro aliis agere
23.Túžba po zdokonaľovaní
Desiderium perficiendi
24.Obrátiť sa radikálne k nebu
In caelum radicitus se convertere
25.Kardiognóza /znalosť srdca/
Cardiognosis / Cordis cognitio/
26.Hodne prijímať sviatosti
Digne sacrorum accipiendum
27.Vedomie, že som chrám Boha
Cognitio quod Dei templum sum

28.Prežívať vieru prakticky
Religionem usu vivere
29.Obeta chvály
Laudationis sacrifitio
30.Poznať dôkladne svoju vieru
Fidem suam bene cognoscere
31.Ekumenizmu áno, synkretizmu nie
Oecumenismus – vero, syncretismus – non
32. Vážiť si iné vierovyznanie
Confessionem aliam aestimare
33.Hesychazmus/neprítomnosť nepokoja/
Hesychasmus /Sollicitudinis absentia.
Inquietis animi perturbationis/
34.Brať život vážne
Vitam serio capere
35.Dôstojná účasť na liturgii
Particeps liturgiae honestus esse
36.Dôstojné vysluhovanie sviatostí
Ministratio sacramentorum honesta
37.Kázanie Božieho Slova
Dei Verbum praedicatio
38. Veda svätých
Scientia sanctorum
39. Nerobiť si z nikoho – ničoho modlu,
neklaňať sa modle
Idolum de nemine nihilque facere,
idolum non adorare
4O. Duchovný boj proti ríši temna
Pugna spiritualis contra imperii tenebras
41.Oslobodzovanie z moci diabla
A diaboli potentia liberare
42.Zachovať jednotu vo viere
Unitatem religionis servare
43.Naozajstnosť /pravdivá láska/
Integritas /caritas in veritate/
44.Nadšená evanjelizácia
Evangelizatio divino spiritu
45.Systematická katechizácia
Cathechisatio systematica
46.Mystagogické umenie
Ars mystagogica
47.Zmysel pre mystiku, hľbku života
Sensus pro mystica, vitae altitudine
48.Znalosť cirkevných dejín
Cognitio historiae ecclesiae
49.Opis neviditeľnej reality
Descriptio realitatis obscurae
50.Dôsledné zachovanie prikázaní
Obtemperatio praeceptorum conseqens
51.Túžba plniť Boží plán
Desiderium consilii Dei implendi
52.Verná služba pápežovi
Beneficium papae fidele
53.Konkrétna služba vo farnosti
Beneficium in parochio certum
54.Pomoc niekomu v núdzi
Adiuvare aliquem in agestate
55.Znalosť duchovného života
Cognitio vitae spiritualis

56.Rozvinutý vnútorný svet
Vita interna exculta
57.Vedieť čo je najdôležitejšie
Cognitio magni momenti
58.Verná kňazská a biskupská služba
Beneficium sacerdotum et episcoporum fidele
59.Vernosť v zasvätenom živote
Fidelitas vitae consecratae
60.Žiť sväto vo svete
Sancte in mundo vivere
61.Práca v tichu
Negotium tranquillum
62.Snúbenecká čistota
Sponsorum integritas
63.Slobodný pre Božie kráľovstvo
Pro regno Dei liber
64.Duchovné manželstvo
Matrimonium spirituale
65.Mať nepriateľa ako učiteľa
Inimicum quam magistrum habere
66.Likvidovať neresti vo vnútri
Flagitia interna liquefacere
67.Odsúdiť hriech, nie hriešnika
Peccatum non peccatorem damnare
68.Misionárska charizma
Charisma nuntiatorum/praedicatorum/
69.Pustovník
Eremita
70.Byť dobrým predstaveným
Praefectus bonus esse

71.Posväcovať okolitý svet
Orbem vicinum consecrare
72.Vytvoriť radostné spoločenstvo
Communitatem laetam effingere
73. Odhodlanosť / svätá horlivosť/
Studium sanctum
74. Hermeneutika
/Hľadať ten pravý význam Sv.Písma/
Hermeneutica
75.Pastoračná skúsenosť
Experientia pastoralis
76.Znalosť cirkevného práva
Ecclesiae iuris cognitio
77.Rozhľad v dogmatike
Dogmaticae cognitio
78.Znalosť angeológie
Angelologiae cognitio
79.Umenie sprevádzať iných
Ars alios assectandi
80.Zrieknuť sa svojej vôle
Voluntatem suam abiciendi
81.Sloboda od slobody
Libertas a libertate
82.Vernosť svojej charizme
Charismati suo fidelitas
83.Znalosť Svätého písma
Litterae sanctae cognitio
84.Znalosť života svätých
Vitae sanctorum cognitio
85.Znalosť pápežských encyklík
Encyclicarum papalium cognitio
86.Byť obetným baránkom
Agnus sacrificialis esse
87.Zložiť skúšku od Boha
Examen Dei facere
88.Milovať nepriateľa
Inimicum diligere
89.Sviatočne vo všednosti
Solemniter in vulgari ratione
90.Prorocké gesto
Signum propheticum
91.Nenanucovať iným svoju cestu
Aliis vitam suam non cogere
92.Porozumenie pre ateistu
Incredulum perceptio
93. Mať milosť pomáhajúcu
Veniam adiuvantem habere
94. Žiť v milosti posväcujúcej
In venia consecranti vivere
95. Pružná nezlomiteľnosť
Constantia flexilis
96. Svätá netolerantnosť
Intolerantia sacra
97. Rozvíjať zverené talenty
Ingenia mandata excolere
98. Veľká trpezlivosť s človekom
Patientiam homini magnam ferre
99.Sväté bláznovstvo
Stultitia sacra
100.Prijať svoju ľudskosť a obyčajnosť
Naturae humanae simplicitatisque accipiendum

Christotherapy

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

VĎAKA TI BOLESŤ.

Byť chorým neznamená len stratu.

Bolesť nás prinúti zamyslieť sa nad životnými hodnotami,

a tým sa môže premeniť na náš duchovný zisk.

Bolesť je pozvánka ku hlbším pohľadom!

Keby sme boli iba zdraví ,boli by sme slepí voči hodnote zdravia.

Možno sme napomínaní,aby sme nepatrili medzi nevďačníkov.

Ochorieme, a otvárajú sa nám vnútorné oči.

Sme „zhodení z koňa“ svojho narcizmu.

Väčšina je nevedomá a nadáva na túto vzácnu návštevu.

Až keď prídeme o ruku zbadáme,že nám ju už neprinavrátia

v pôvodnej podobe ani všetky peniaze sveta…

Zvnútorníme sa. Presne to potrebujeme.

A to je naša cesta ku ozajstnému Šťastiu.

Prestávame sa toľko naháňať.

Začíname inak rozmýšľať.

Prehodnocujeme priority nášho života.

Prestávame sa robiť najdôležitejšími.

Oslobodzujeme sa od nevedomej pýchy.

Stávame sa zrazu citlivejší na bolesť iných.

Komplikovaný život je náhle jednoduchší.

Viac myslíme na Boha.Viac ho potrebujeme.

Vážne Veci začíname vážne brať.

Zamýšľame sa nad hlbším zmyslom života.

Dozrievame vo svojej ľudskosti.Ale i vo viere.

Spoznávame Niečo,čo by sme bez bolesti asi nikdy neprecítili.

Oslobodzujeme sa od falošného JA a moci ilúzií.

TELO,DUŠA a DUCH.

O zdravie nášho tela sa starajú desiatky všeobecných a odborných lekárov.Internisti,chirurgovia,stomatológovia,onkológovia,ortopédi,

neurológovia,kardiológovia,…Ich pomôckami sú stovky prístrojov a

tisíce liekov.Bojujú proti zápalom,infekciám,sepsám,tumorom,hnisom,

vredom,záchvatom,horúčkam,skriveniam,zlomeninám,nádorom,ranám,

metastázam,alergiám,vyrážkam,kazom ,plesniam,baktériám,vírusom.

O našu psyché, dušu, sa zaujímajú psychológovia,psychiatri,psycho-

analytici a psychoterapeuti.Zbavujú nás škodlivých závislostí,komplexov,

fóbií,vnútorných poranení,tráum,stresov,agresií,neuróz či depresií.

Lekári duší sú i učitelia,ktorí nám pomáhajú vyliečiť sa z nevedo-mosti,

alebo i rodičia,ktorým záleží na správnej výchove svojich detí.

Kto má paranoju,hysterické záchvaty,prejedá sa, či má nechutenstvo

k jedlu,je narkoman,alkoholik,gembler,psychopat,oligofrenik,má

sklony k samovražde,zajakáva sa, nemierne fajčí,alebo má obsedant-

nú nutkavú neurózu či maniodepresívnu psychózu či si nevie nájsť

zmysel žitia,nech si dá poradiť odborníkom v duševnej oblasti.

Ale človek má ešte jednu a to najdôležitejšiu a najhlbšiu oblasť.

A tou je náš nesmrteľný duch.Duša našej duše. Biblia tento rozmer

človeka volá duchovné srdce.To je zdravé vtedy,ak človek ľúbi.

Správne sám seba.Viac ako seba iných ľudí.A nadovšetko Boha,

Darcu života.Ak sa tu vyskytnú nejaké defekty,pomáhajú

ich liečiť kňazi. Liečia pomocou Božej milosti.Dávajú penitenta

do rúk najlepšieho lekára tohoto chorého sveta,do rúk Ježiša Krista,

Božieho syna.Dokonalého Lekára,Kráľa vo všetkých úrovniach.

Každý,kto závidí,nenávidí,je lakomý,nemierny,nespravodlivý,zbabelý, úzkoprsý,chlípny,ohlúpnutý,nečestný,nafúkaný,neverný,zlomyseľný,…

tak je Chorý.Voláme to aj hriešny. Odporúčam mu Kristoterapiu.

CNOSTI SÚ ZDRAVÍM ,NERESTI CHOROBOU.

Každý človek niečo zbiera.Ja roky zbieram dobré ľudské vlastnosti.

Voláme ich cnosti alebo čnosti. Objavil som ich už 888.Myslím si,

že tie podstatné sú: Viera,Nádej,Láska,Dobro,Pravda a Krása.

Okolo nich je 12 základných : Pokora,Sebaúcta,Nezištnosť,

Spravodlivosť,Milosrdenstvo,Umenie,

Opatrnosť,Miernosť,Múdrosť,Spolupatričnosť,Vernosť,Svätosť.

Kto počas života nadobúda tieto duchovné kvality,pracuje pre

Božie Kráľovstvo,a pracuje na svojej spáse,na svojom zdokonalení.

V centre všetkého je Láska Božia,sám Duch Svätý,bez ktorého

by ozajstnej cnosti nebolo.Bez Neho sa cnosť môže zmeniť na neresť.

Systém má i trinástu komnatu, a tú tvoria sv.necnosti.Napr. Sv.hnev,

( Ježiš sa rozhneval na pokrytcov v chráme.Sv.nemilosrdnosť(učiteľ

dá lajdákovi pätorku).Či sv.drzosť(sv.Hieronym:„Učte sa odo mňa

sv.arogantnosti“).Bez týchto výnimiek by naše cnosti neboli dokonalé.

Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho

stavu,umenšovanie našich tieňov a presvetľovanie milosťou všetkého,

čo sa nepáči Otcovi v Nebi.Spirituálne alchymistická premena „olova

na zlato“.Ak v nás Cnosti rastú a Neresti sa umenšujú,žijeme správne.

Toto nech je vznešeným Cieľom nášho života.

Toto je duchovné zdravie,ktoré si vážme viac ako telesné.

Neraz sa stane,že zdravie tela odíde preto,aby sme prišli

ku zdraviu nesmrtelného ducha a duše, jeho „spodného poschodia“.

Zdravie tela pre nás nemá byť konečným cieľom,ale prostriedkom.

Len Sv.Duch sám vie,čo je pre nás ozaj potrebné.

Preto sa s dôverou modlime : Buď Vôľa Tvoja.

Len ON vie,čo je nám potrebné prežiť a pretrpieť,aby sme boli

v skutočnom svete v oslávenom tele naozaj krásni.

PRÍČINY NAŠICH NEMOCÍ

Povieme nemocnica,nie chorobnica,však?

Akoby choroba bola stratou harmonickej moci v nejakej oblasti.

Jednej pani po vyšetrení zistili vred na dvanástorníku.Bolo treba ho

vyoperovať.Po pol roku sa znovu objavil.Lekár sa pýta na možnú

príčinu,a zistí mnoho stresov,ktoré táto žena doma zažíva

s dospievajúcim synom.A neostal iba pri tejto príčine,ale po dlhšom rozhovore

pani úprimne prezradila, že i ona, keď bola taká mladá ako dnes

jej syn, podobne hnevala vlastnú matku.To ju dnes oneskorene mrzí.

Porušenie 4.prikázania z desatora bola duchovná príčina jej nemoci.

Neraz sú problémy detí symbolickým odkrytím nesvätosti ich rodín.

Blahoželám Mudr.Rusnákovi z Liptovského Mikuláša,za profesionálny

lekársky prístup.Ten použil tento príklad.Materialisti hlbšie rozmery

človeka nevnímajú.Na škodu ich samých,a najmä pacientov.

Vieme,že bolesť je trestom za nejaké chyby.Neraz sa statoční ľudia

pýtajú: PREČO musím trpieť práve JA?

Spirituálna odpoveď znie: možno trpíš za NIEKOHO INÉHO.

Tak ako jeden mladý muž, Marián z BB, zaplatil 1,2 mil.sk dlh

za svojho brata,tak možno ty svojou bolesťou platíš za duchovné

dlžoby niekoho zo svojej rodiny či okolia.Sme totiž navzájom

všetci prepojení,aj keď si to neuvedomujeme.A dlhy ktosi zaplatiť musí.

Aj najväčšie vzory pre ľudí Ježiš s Máriou na Golgote netrpeli

za svoje hriechy,ale za hriechy mnohých iných.

Najcennejším pokladom je spojiť našu bolesť s ich Bolesťou.

Takto môžeme spolupracovať na Vykupiteľskom Diele.

Český kardinál Tomášek nás raz povzbudil:

“Robíš skutkami pre Božiu Vec ? Vytrvaj v tom, Robíš Dobre.

Ak sa modlíš,Robíš Viac.A ak trpíš,môžeš Urobiť Najviac.“

KTO TRPÍ ZA SEBA A KTO ZA INÝCH?

V jednej nemocničnej izbe istý Vendo zašomral:“ Tak takto

nás pánbožko potrestal.“ Vinco ten zaklial: „Čoby strestal,on

sa na nás celkom vykašlal!“ A ateista Paľo dodal:“Žiaden

Pán Boh neexistuje.“ A ležal tam s nimi i Krištof , ktorý si

so slzami v očiach pomyslel,že ho síce bolí dolámaná noha,ale

počúvať tieto bohapusté reči ho bolí ešte viac.Aj ich napomenul.

Vyposmeškovali ho ako chudáka.A ešte dodali,že do kostola

chodia zlí ľudia.“Nuž keď vy dobrí tam nechodíte,tak potom

tam chodíme iba my zlí“ bránil sa ironicky Krištof.

Toto je jeden z príkladov toho,kto trpí nevinne,nesie si svoj kríž,

a obetuje ho za iných.A tí traja sú cenným príkladom do učebnice,

a sú to príklady tých,čo trpia za svoje hriechy.V rôznych stupňoch

nevery.Čím väčšie bolo ich prestupovanie prikázaní,tým väčšia je ich

SEBAĽÚTOSŤ. Následok Adamovho hriechu.A presne to navštevuje

hriešnych chlapov,a oni to skúšajú „uhasiť“hektolitrami alkoho-

lu.A ani za roky sa im to spláchnuť nedarí.Iba peklo sa predlžuje.

Mohli by to radšej skúsiť s kľaknutím na kolená.A potom

i s mystikou.Lebo naše spovede to je iba povysávanie koberca.

A zbavenie ho hrubej špiny.Mystika koberec vytepuje.A pomôže

ho zbaviť veľkej neviditeľnej špiny zloženej s miliónov prachov do

ministerstva vnútra nášho srdca poriadne zažratých.Našou vinou…

Kto sa o mystiku,čiže o ozajstné vnútorné náboženstvo, neráči

zaujímať,sám sa potrestá.Zostane povrchným.Bude sa neustále

sťažovať,či metať obvinenia.Prestane mať rád. Bude sa báť.

Kto nemiluje Pravdu,toho dostane do moci klamstvo.A zúfalstvo.

Kto sa nechá Pánom prečistiť od pýchy a falošnej sebalásky,toho

nezlomí nikto a nič.Ten rád urobí i bolestnú prácu za iného.

OBETA CHVÁLY.

Cesta nášho života nás privedie ku Krížu.Musíme sa rozhodnúť,

ako túto ľudsky ťažkú situáciu prežijeme.Bolesti sa nikto z nás

nevyhne.Sme ľudia,a byť človekom je i mýliťsa,byť chorým,aj trpieť.

Ak svoju bolesť nepochopíme a odmietneme ju,volíme si cestu lotra

po Kristovej ľavici.Trpí a preklína.Rúha sa,lebo prežíva bolesť a

odmieta si priznať svoj podiel viny.Odmieta sa modliť a prosiť

pomoc od Boha.Prežíva peklo.A to je vedľa Ježiša. Duchovne oslepol,

lebo miloval neresť,vôbec nechápe prečo trpí,a nestihne si všimnúť

ani Veľkú Lásku vedľa seba,ktorá VERNE Vykupuje človeka.

Takto končí život ten,kto sa sám vyhlási za „svätého“,a popritom sú

na jeho rováši mnohé ťažké hriechy a zločiny.Tento trpí iba za seba.

Po Kristovej pravici je človek,nevyviňuje sa ako dopadol,ale svoju

vinu priznáva.Pokarhá toho lotra naproti a obháji Ježiša.Prosí

ho o pomoc.To je symbol človeka,ktorý trpí možno aj za hriechy iných,

ale bez duch.čistoty, a je dúfajúci.Je mu ako prvému prisľúbený raj.

Uprostred je ukrižovaná Sv.Láska, a tá trpí iba za mnohých iných.

Nesťažuje sa,nenadáva,nevyhráža sa, ani sa neľutuje.Je Tichá.

Obetuje svoju bolesť za tých,čo sú za ňu zodpovední,aj za mnohých

iných.Odpúšťa svojim vrahom. Modlí sa za nich.Tak ich Odklína.

Ježiš na kríži a Mária pod ním PRACUJÚ.Chvália Boha,i keď je

to navonok absurdné.Najväčšie mínus v dejinách spolu premieňajú

na to Najväčšie Plus.Dúfajú,že toto nie je hrozný koniec,ale bolestný

začiatok.Mali by sto dôvodov na Otca nadávať,ale oni ho chvália a

sú mu Verní.Slovami “Bože môj,prečo si ma opustil“ hlasno pribíja

Ježiš bezbožnosť na drevo kríža,Smrti dáva smrteľný zásah a plodí

Život. Niet krajšieho príkladu,ako táto Voňavá Obeta Chvály…

SV. RANY BOHA V NÁS.

Počas nášho pozemského pobytu na zemi sa mnohokrát poraníme.

Rozbité kolená,odreté lakte,modriny,zlomeniny,hnisania,omrzliny,

popáleniny,vykĺbenia,opuchliny či boľavý chrbát.Z vlastnej skúsenosti

vieme,o čom sa tu píše.Niekedy len pár sekúnd nepozornosti,a nasledujú

dlhé týždne liečenia.Rany tela treba zahojiť.A to chce svoj čas.

Rany môže dostať naše vnútro.A to zlým slovom,alebo zlým činom.

A najhošie Rany neurobením toho,čo bolo treba urobiť,hlavne deťom.

Každý spravodlivý,to je ten,čo sa snaží dať každému,čo mu patrí,

dostane silné rany do duchovného srdca.Najviac bolia rany od našich

najbližších.A od tých,ktorých máme najviac radi.Sú i takí,čo hovoria

že ich sklamal Boh,lebo veci zariadil celkom inak,ako by nám to

vyhovovalo.Stretneme i takých,čo nám vedome a rehotaním ublížia.

Niekomu ublížite,keď mu poviete nepríjemnú pravdu.Jeho nádor

klamu dostane zásah.Iný zasa osočí, a má záujem nám uchmatnúť

nielen dobrú náladu,ale i ukradnúť dobrú povesť.

Aj tieto rany do nášho srdca treba vyliečiť. A na zahojenie si počkať

aj roky,ak je rana veľmi hlboká.Všimnime si,že Ježiš liečil za svojho

pozemského pobytu väčšinou rany a choroby tela. Odišiel od nás fy-

zicky,a je medzi nami prítomný mysticky,lieči až na výnimky rany

nášho srdca.Aj na ich liečbu je najvyšší odborník.Lieči nás svojím

Veľkým Milosrdenstvom.Koho nejaké rany vnútra bolia,a pije

doslova z kalicha jeho Utrpenia,nech dáva denne svoje rany do Jeho Rán.

Títo najvzácnejší z ľudí trpia spolu s Kristom za mnohých,kto-

rí sa odmietavo stavajú k pokániu, a priečia sa dlho Božej Láske.

Alebo trpíme za toho,kto nám ublížil,a dvíhame ho tak z jeho

duchovnej biedy.NEPRIZNANÉ HRIECHY duchovne spiaceho

spôsobujú DUCHOVNÉ RANY duchovne bedliacemu.

Žije okolo nás mnoho čudných indivíduí,ktorí spackali život

najskôr sebe,a potom ho komplikujú aj iným.Zľajdačeným ignorova-

ním elementárneho základu šťastia – zachovávaním rešpektu pred

Bohom a jeho Zákonmi, si ako králi hlupákov zvolia poslúchať

radšej svoje rozmaznané ja.A čím dokonalejšie to robia,tým sú

nešťastnejší.Vo svojej zbabelosti si vyhliadnu vo svojom okolí tú

najnevinnejšiu obeť,a na tú kydnú ako čerti svoj hnoj.Svojou prítomnosťou

vás cicajú z bioenergie,alebo vás ogánia či udajú,aby tak skutkom

dokázali svoje hlboké meditácie nad evanjeliom podľa Judáša.

Ich život je jedna veľká rana na Kristovom tele.Zisťujeme,že ak žije

vedľa vás niekto,kto netúži žiť Boží život,nemusí robiť nič zvláštne

a predsa vám premení život na sériu zraňovaní a ubližovaní.

To,že urobí niekomu vedľa seba zo života peklo je iba dôkazom,

že jeho majiteľom bol on dávno predtým.

Je množstvo podobných prípadov.Tie vytvoria zo svojich zaprasačených

skutkov,slov a myšlienok takú obrovskú masu spirituálneho smogu,

že vyperie ho iba krvácajúci stigmatik alebo množstvo omilostených

modliacich a plačúcich duší.Ak také nie sú, postará sa o to vojna.

Kto má srdce ,čiže svoju lásku,na správnom mieste,a bude milovať

Boha tak ako sa má,Otec dá do neho svoj Život,ale dá mu Účasť

aj na obludných Ranách,ktoré mu spôsobuje zaslepená ľudská masa

svojimi „láskami“.Rodič trpí neposlušným dieťaťom,iná dieťa stratí.

Ďalšieho mučí nešťastná láska iných gniavi sociálna bieda. Dlžný je

brat bratovi,a ani ho netrápi dlžobu splatiť.Neverní ľudia idú tancovať

a zabávať sa na nejaký Titanik.Karnevalizujeme,až kým nás ne-prebudí

pohreb mladíka.Klameme sa, a potom nás vládcovia klamú.

Myslíme si,že Otca v Nebi to nebolí? Kto Ho má rád,tomu dá pocí-

tiť niečo zo svojich Otcovských Rán.Zhrozí sa,kto do toho nakukne.

Nezabudnime ,že skúšaní nebudeme nad svoje sily.

Keď sa Ježiš stále modlil čo je Otcova Vôľa,tak Otec mu dal

KUS zo svojho Života.Aj zo Svojej Bolesti.Podobne dá i nám,

ak Ježiša nasledujeme, a pýtame sa cez modlitbu na Boží Plán.

Hriechy dnešného ľudstva sú veľké.Aj Bolesť Boha je Veľká.

Čím budeme mať Boha radšej,tým bude v nás i jeho Sv.Lásky.

Aj Jeho Bolesti kôli jeho neposlušným ďeťom.

Bolí ťa nevera v ľudskej láske? Možno zažívaš iba malý

kúsok bolesti Boha,ktorého bolí naša nevera ku Božej Láske.

Bolí ťa neposlušnost a priečnosť vlastného dieťaťa? Oveľa

viac bolí Boha naša vzdorovitosť voči nebu.Dal ti z nej iba

trošku pocítiť v tvojej rodine.Mučí ťa samota? Aj Jeho v mnohých

nás.Bolí ťa že ťa zneužili,zradili,odkopli?Boha podobné bolí tiež.

Nemôžeš počať vlastné dieťa a drví ťa prečo ho dali počať tej

ktorá ide na potrat? Aj to má svoj zmysel.Možno si máš osvojiť

dieťa adoptované.Alebo svojou bolesťou máš mať účasť na bolesti

nášho Boha.Keď zabíjame vlastné deti,myslíme si,že Jemu je do smiechu?

Znásilnili ťa? Možno hnus čo ti dal život zažiť je iba kúskom

hnusu,ktorý bezbožníci vyrábajú denne vo svojich znesvätených chrá-

moch.Všetko negatívne,ktoré nás raní je iba malou čiastočkou zo

Sv. Rán,ktoré spôsobujeme Bohu.Ak ich pokornými slzami obmy-

jeme a pomôžeme najskôr sami sebe,pomáhame tým i Bohu Otcovi.

Preto je tak prepotrebné ODPUSTIŤ,a pomôcť tak i tomu

nešťastníkovi,ktorý nás zranil. Ráňa i ďalších.Tá rana je háčik,

ktorým ho môžeme vytiahnuť z bahna,v ktorom sa nachádza,

ako to radí sv.Katarína Sienská. Rany rozdáva ten,kto má málo

Boha.Ale veľké a vypasené má svoje nepravé ego.Je to ešte milovník

sveta,čo sa z Ducha ešte nenarodil.Ráňa,to značí túži sa Zrodiť.

AKO RANY LIEČIŤ.

Je veľa tých,čo by radi liečili iných.Dajme pozor,aby sme nezverili

svoju dôveru spirituálnemu invalidovi,ktorý sa hrá na spasiteľa.

Ten ide ako divý uzdravovať,a nič vám nepovie o zmysle bolesti.

Svoje telo nezveríme diletantovi,pravda? Ale lekárovi. A prečo nie

sme takí opatrní,ba ešte viac,keď sa jedná o naše duše?

Skúmajme, akí duchovia sú za rôznymi energoterapeutmi,ktorí

ponúkajú tzv. liečivé energie.Nemusia to byť čisté a sväté sily.

Katolícky kňaz neponúka energiu z kozmu,ale sprostredkujúci

Dotyk Ducha Svätého vo sviatosti pomazania nemocných.

Tichým položením rúk na temeno hlavy pacienta vypne svoju nižšiu vôľu,

a ticho vrúcne prosí o dotyk Božieho Sv.Ducha slovami:

„ Týmto sv.pomazaním a pre svoje láskavé

Milosrdenstvo nech Ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.

Oslobodeného od hriechov nech Ťa spasí a

milostivo nech Ťa posilní.“

Pritom maže sv.olejom čelo a dlane pacienta.

Aby nám bolo dané Pochopiť(čelo) a správne Konať(dlane).

Túto sviatosť môže prijať každý pokrstený,ak nie je v ťažkom

hriechu. Môže ju prijímať opakovane pri zhoršení zdravotného stavu.

Pacient nech prosí o to,aby sa ho Potešiteľ Duch Sv.dotkol,a hlavne

jeho rán tela i duše(nedôvery, nepokoja,zatrpknutosti,hnevu,strachu).

Touto sviatosťou prosíme o všestrannú a hlavne duchovnú pomoc pre

toho,komu sa konkrétne vysluhuje.Dávame jeho život i chorobu do

Božích Rúk.Niet nič potrebnejšie pre nás než sa pomazať Sv.Duchom.

Ak sa sviatosť správne prijme naša choroba sa akoby posvätí,

a stane sa nám nie kliatbou,ale požehnaním.Ak čaká nikoho

vážna operácia,môže sa zbaviť stresov a strachu, ako to dopadne.

Dopadne to tak,ako si praje náš Pán.

Chorému sa ponúka Vyšší Zmysel,nie iba uzdravenie.

Prijatie sviatosti chorých sa veriaci pacient akoby „vysviaca“ na

Kristovho bojovníka.Ten svoju bolesť múdro pretaví na výrobu

Milostí,toho najcennejšieho.Kto nebojuje,ten je ako zbabelý zbeh.

Ok sa ocitneme na dne,a tam prídeme počas života všetci,tak tam

sa kresťan nemá chovať ako sebaľutujúci či preklínajúci pohan,

ale má zachovať Bohu vernosť.To znamená má povedať i v pekel-

ných bolestiach zázračné slovko OBETUJEM TI TO,BOŽE.

SVOJU BOLESŤ SPÁJAM S KRISTOVOU NA KRÍŽI.

A ak sa chceme od dna čo najrýchlejšie odraziť,začnime chváliť

Božie Meno,a robme tak dovtedy,pokiaľ hrôza trvá.Toto je Liek

všetkých liekov.A jedna z najlepších Rád akú ste mohli dostať.

Mám dojem,že niektorí nerozumejú,čo sa im tu radí.To sú asi tí,čo

si liek liekov a bohatstvo bohatstiev nezaslúžia.Sú zakliati vážnymi

hriechami nelásky a nevedomosti.Sú ako opití svojimi nepriznanými

vinami.Tie treba priznať.Lebo inak Sv.Duch od tohoto smradu ujde.

Najtragickejšia rola života je byť kresťanom bez Ducha Svätého.

Kristov učeník nie je ten,kto žije bez Boha, a v opitostiach rôzneho

druhu.Ten v najkrajších chvíľach života nebude opitý ani radosťami,

ale sa na chvíľu zastaví,a úprimne SA POĎAKUJE.

Kto to nerobí ani pri vrcholoch ani na dnách života,ten ešte SPÍ.

Evanjelium nás učí BEDLIŤ,a nie prítomnosť predrichmať.

Blažený je ten,kto tomu rozumie.A blaženejší ten,kto tak i koná.

Kto sa odstreluje pištoľou alebo sebaľútosťou v ťažkých chvíľach

je zbabelec.Nedôstojný úbožiak.A má ďaleko od chlapa.

A ešte ďalej od kresťana.Nech sa modlí o fortitúdo,o silu.

Dostane ju zdarma a hojne.A nedopadne ako Zradca Života.

KRISTOTERAPIA PREBÚDZA DO PRÍTOMNOSTI.

Je normálne ľudské chcieť byť zdravým.Treba použiť všetky

dostupné prostriedky,ako poklad zdravia pacientovi prinavrátiť.

Treba ho liečiť i láskavým povzbudivým slovom,nie iba chémiou.

Vďaka Bohu,že si to uvedomujú mnohí lekári a zdravotné sestry.

Logoterapia V.E.Frankla nám pomôže dať zmysel našej situácii.

Pozerá sa na dianie akoby z budúcnosti,z nadvedomia.Psychoanalýza

S.Freuda napomôže hľadať jej príčinu v detstve a v podvedomí.

Rozanalyzuje do šírky a pátra v minulosti.Hĺbková psychológia C.G.Junga

ide do hĺbok nášho nevedomia, je citlivá aj na iracionálne indície.

Pomáha nám v dozrievaní osobnosti,v sebauvedomovaní.Kristoterapia,

tá prebúdza naše Prítomné Vedomie.Dáva udalostiam Vyšší Zmysel.

Sú mnohé lieky,ktoré nám pomôžu utlmiť a minimalizovať bolesť.

Dobre si zapamätáme,kto nás v biede navštívi.Na slová lekára je

pacient mimoriadne citlivý.Na správanie zdravotných sestrier tiež.

Ak sú jemní,aké je to zrazu príjemné.Ak sú nervózni či hluční,

pacient trpí ešte viac.Treba nám pochopiť,že i oni sú ľudia.Aj oni

môžu mať ťažkosti o ktorých pacient nič nevie. Môžu sa i zmýliť.

Netreba byť hneď podráždeným či urazeným.Stanoviť napr.presnú

diagnózu je niekedy veľké umenie i pre odborníka. Zvoliť vhodnú

terapiu tiež nie je vždy také jednoduché.Veď ten istý liek môže

u viacerých pacientov zareagovať úplne protichodne.Preto to spomínam,

lebo nie vždy si toto nemocničné minimum chorý človek uvedomí.

Ak si pozvete ku lôžku kňaza,ten Vám pripomenie po odskúšaní

všetkých metód v medicíne duchovnú medicínu.Tou je v katolíckej

tradícii stáročiami osvedčená metóda OBETOVAŤ svoje trápenie Bohu.

Ak treba, detoxikovať si vnútro dôkladnou spoveďou.Prijať

s veľkou úctou Kristovo Telo.Už nič cennejšieho nám nik neprinesie.

TÚŽBA VYZDRAVIEŤ NEMÁ BYŤ MODLA.

Zdravie má sice veľkú hodnotu,ale nie je to hodnota absolútna.

Niekedy je v Božom pláne i to,aby sme boli chorí, a aby sme trpeli.

A je to pre naše dobro.Tí,ktorí sa nemodlia a vyhýbajú sa niesť

kríž svoj či iných,je to najväčší omyl ich života.Sami sebe budú raz

ako Prehratí vyčítať,lebo premeškali príležitosť urobiť niečo veľké

pre samých seba,pre ľudstvo,i pre svojho Láskavého Stvoriteľa.

Narodili sme sa nie iba pre lopotenie,tancovanie či pobehovanie po pla-

néte.Je normálne túžiť po zdraví.Ale netreba spanikáriť,psychicky sa

zrútiť či dať si do kávy cyankáli, ak nás navštívi vážna nemoc.

Tento antištýl pestujú dezertéri života.

Keby deti jedli iba sladkosti,ublížili by si.A rodičia, ktorí by im to

schvaľovali a podporovali by ich,tak ich iba poškodia.A urobia

z nich nešťastníkov. Náš Boh vie oveľa lepšie čo nám treba.

A kto sa Mu oddá, ale nie ako hus na kláte,zistí,že nás veru

nerozmaznáva.Ozaj dôležité je správne prežívať prítomné chvíle.

Prežívať ich spolu s Kristom,Sv.Zdravotníkom(Spasiteľom) sveta.

Netrápiť sa zbytočne pre minulosť a neulietať do budúcnosti.

Minulosť treba zveriť Božiemu Milosrdenstvu,

budúcnosť Božej Prozreteľnosti a prítomnosť jeho Sv.Láske.

Tak sa modlil sv.Páter Pio.

Komu uniká prítomnosť,uniká mu skoro všetko.A to je najvážnejšia

diagnóza.Evanjelium nám káže bedliť.Duchovný spánok je nevera

Životu.Ten,kto svoje rany dáva do Kristových Rán,kto svoje bolesti

spája s Jeho Bolesťami,a pritom chváli Boha a Ďakuje mu,toho táto

komunikácia prináša vznešenenú budúcnosť.Kto túto vieru nemá,

ten uvažuje zákonite o slušnej samovražde,tzv.eutanázii.To najhoršie

nám Kristus mení na to najlepšie.Cez živú vieru.Pravé bohatstvo.

Čo sa pohanovi zdá ako prekliatie,pre kresťana je požehnaním.

Čudný svet okolo nás je iba na veľmi krátky čas v porovnaní

s večnosťou.Boli sme stvorení nie celkom dohotovení.My sami

sa musíme dohotoviť.Máme možnosť sa rozhodnúť či to bude

na anjelskú alebo na diabolskú podobu.

Jednou spoveďou či dobrým skutkom sa nestaneme hneď dobrými.

Ani jedným ťažkým hriechom nebudeme hneď ľuďmi zlými.

Tak ako sa chlapec nestane prvoligovým futbalistom návštevou

štadióna, a kopnutím do lopty.A tak ako sa nestane dievča

klavírnou virtuózkou pri tretej návšteve ľudovej školy umenia.

Ale ak tak budú poctivo navštevovat tréningy a zápasy,a zdoko-

nalovať sa v hre na hudobný nástoj,potom z nich niekto v športe

a umení môže veru byť.K nadaniu a záujmu treba pridať tréningy.

Ak má niekto za sebou desattisíce dobrých skutkov ten naozaj

môže vytrénovať na archanjela.A ak iný pácha ročne stovky

ťažkých hriechov za sebou , je celkom môžné,že sa vypracuje

na kvalitního pekelníka.Čertovinky sa nabalia až na diabolstvá.

So snehovej gule môže byť lavína.Z jednej zápalky lesný požiar.

Je v našej réžii,ako chceme skončiť.Aká bude naša podoba.

Dosť ľudí nadáva na vládu.Minulú,terajšiu,a nadávať budú i

na tú budúcu.Viete prečo? Lebo tie vlády sú formou trestu pre

tých,čo nemajú v poriadku vládu vo svojom srdci.Nemajú tam

Boha na prvom mieste.Preto sú a budú stále nespokojní.A budú

stále viac klamaní,okrádaní a zneucťovaní.A to bude dovtedy,po-

kiaľ nenájdu zdroj vo Sv.Vláde v srdci..Až potom sa ukľudnia a zistia,

že všetko je v poriadku.Vládu vonku majú ľudia iba takú,

akú si zaslúžia.Buďme objektívni.V tom istom svete máme tisíc

možností vyškoliť sa na diabla.A na anjela ich máme menej?

POVOLANIE K NENÁPADNÉMU MUČENÍCTVU.

Valentín sa snaží použiť čas, aby dokázal lásku svojej vyvolenej.

Ak nie je ľahkou devou, odskúša ho, či jeho city nie sú iba plytké,

a či to myslí vážne.Ak dievča vytrápi svojho ctiteľa,tak to má asi

byť.Je nositeľkou života.Bude si viac vážiť partnerku i pozemskú lásku.

Služobník Boží sa čas snaží využívať na dokázanie svojej

lásky k Bohu,a za objekt dobíjania si zvolí nebo.A kto sa veľmi

vážne rozhodne niečo veľké pre Boha urobiť,nebo veľmi vážne aj odpovie,

a dá mu svätú šancu. A tou je byť Kristovým mučeníkom.

Bolo už veľa bratov a sestier,čo preliali svoju krv pre Pravdu

a pre Evanjelium.Cirkev o nich vyhlásila,že sú isto v nebeskej vlasti.

Nie každý je povolaný preliať ako oni telesnú krv.Ale každý je

povolaný niečo za Vec Božiu vytrpieť, a tak dokázať,že si nebo

ozaj zaslúži.Sv.Jana Františka de Chantal to krásne vystihla,

keď povedala,že existuje aj Mučeníctvo Lásky.

Katolícky katechizmus hovorí i o nekrvavom mučeníctve.

Niekto,kto berie evanjelium vážne, môže pretrpieť aj stokrát viac

duševných múk ako ten,komu zoťali za Krista hlavu.Ale potom

i jeho zásluha v nebi a nebeská sláva bude asi stokrát väčšia.

Ku svätosti a duchovnému mučeníctvu sme povolaní všetci pokrstení.

Ozajstný kresťan, to je človek zanietený pre Krista a Jeho Učenie.

Nepýtajme sa prečo ja?,ale PRE ČO? veci sa dejú tak ako sa dejú!

Vážna choroba je pozvánka byť mučeníkom.Možno PRE TO.

Na vyššiu formu mučeníctva bol pozvaný i pápež Ján Pavol II.,

ktorý po atentáte (1981)už prelial svoju krv. Potom (24rokov!)

od tej nešťastnošťastnej udalosti, trpel inak.Ako chorý a starý

oveľa viac a oveľa dlhšie než tí,ktorých mocní vyexpedovali do neba hneď.

Ten,kto si naváži Boží život a netúži sa stať vedome a každodenne

Božím chrámom,ten sa skôr alebo neskôr stane príbytkom nečistých

duchov.Bude problémom najskôr sám sebe,a potom iným okolo seba.

Ten,kto berie Krista a jeho evanjelium naozaj vážne,ten sa skôr či

neskôr stane jeho vyznavačom, až mučeníkom.Bude trpieť, ako napr.

Pani Z. pre manžela,ktorý pije a je jej neverný. Alebo pre vlastného brata,

ktorý nenávidí vlastnú sestru, ako pani J.Tú ešte ničí i ignorant

bývalý manžel i nešťastný dospelý syn,čo si nevie nájsť miesto v živote.

Jedného ničí žiarlivosť,iného neopätovaná láska.Ďalšieho udal sused

a pošpinil mu meno.Istého I.vyhodili z roboty,lebo povedal šéfovi prav-

du do očí.Dosť vdov či vdovcov trpí osamelosťou.Zvláštne osamelá sa

cíti aj matka piatich detí.Doma sú na seba milí,ale nie duchovní.

Veľa osamelých citlivých ľudí dnes trpí depresiami.Tieto bozky smrti

doženú človeka aj do samovraždy,ak sa duchovne nebráni modlitbou.

Odkiaľ sa berú? Bolo mi Duchom Sv. objasnené:sú to kvapky

z mračien smrti,ktoré sú nad nami.A vznikajú tak,že mnoho ľudí

vyparuje zo svojich hláv,sŕdc i úst jedy,oblaky hriešneho neviditeľného

dymu. Zhromažďujú sa nad nami,a keď ich je veľa,tak pršia kyslé

dažde zhora. Mnoho spirituálnych ľudí má depresie.V televízii

či v časopisoch zízame na vychechtané a šťastné ksichtíky,ktoré sa

bavia,tancujú,smilnia a bohatnú ,tým vytvárajú nešťastie iných,kto-

rí vlastnými slzami,neúspechmi a chorobami „platia“za ich pobyt na

zemi.Ak sa odmietajú ľudia kajať,očisťovať, a tak tieto smrtonos-

né zlodejské mračná prať slzami a modlitbami,hýrenie pokračuje

dovtedy,pokiaľ účet nakradnutých radostí nepríde zaplatiť nejaké

kolektívne nešťastie.A ak nepomáha ani ich séria,nahromadená

temnota a zloba sa vybesnie vo vojnovom vraždení a znásilňovaní.

NEBEZPEČIE PRÍLIŠ ĽUDSKÉHO.

Prirodzené a nadprirodzené.Oboje je dôležité.

Ani jedno nesmieme podceniť.

Prirodzené je ľudské, pozemské.Nadprirodzené je božské a nebeské.

Ich vzájomná spoluráca je nevyhnutná.

Prirodzené treba doplniť nadprirodzeným.

Ak by niekto dosadil neprirodzenosť a neľudskosť za nadpriro-

dzený život , splodil by odpornú a smiešnu náboženskú grimasu.

A ak niekto zvelebuje iba humanizmus,a odmieta čosi vyššie,

vytvorí iba malé veci a malého človeka.

Urobiť z ľudí krpatých kríplov ducha chce zlý duch.

Je mimoriadne zaujímavé,že Ježiš nazval satanom Petra následne

potom,keď sa ku nemu choval príliš ľudsky.Odhováral ho od obety

na kríži.Nenazval tak zradcu Judáša ani Petra keď ho zbabelo zaprel.

Nenazval tak ani hriešnu Máriu Magdalénu, ani nikoho

z farizejov.Je viac ako zaujímavé,že z nijakého farizeja nevyhnal

nečistého ducha.Alebo napr.že voči nemu nevystúpila žiadna žena.

Voči sv.Jánovi Krstiteľovi ženská zloba zapracovala veľmi kvalitne.

A Petra tak nazval krátko potom,ako mu odovzdal symbolické

kľúče od nebeského kráľovstva.

Ak si dobre všimnete, je to v evanjeliu na tej istej strane.

Vážení priatelia, pozor!

Ten, kto je príliš pozemský a ľudský ,nemusí vždy konať správne.

Zoženštelý chlap sa môže z prvého medzi kňazmi stať Božím protivníkom.

Najväčší boháč môže byť o päť minút posledný chudák.

Aj ten slušný,láskavý či inteligentný, ak nepochopí zmysel kríža,

a zamiluje si príliš pozemský pohodlnizmus, môže sa fatálne zmýliť..

Do neba pustia asi iba toho,kto si prežil svoje pozemské peklo.

TRI DIMENZIE SV.KRSTU.

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou asi v tridsiatom roku života.

Sám Ján Krstiteľ povedal ľudu,že já vás krstím iba vodou,ale po

mne prichádza väčší ako som ja, a ten vás bude

krstiť Duchom Svätým a Ohňom.

Ján je príklad pre správneho chlapa a ozajstného duchovného vodcu.

Nebolo v ňom chlapskej ješitnosti.Väčšina chlapov sa hrá na to,že

sú tí najdôležitejší.Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich.

Tak ako Evine dcéry sa hrajú na to,aké sú krásne, zúria a žiarlia

ak je niektorá krajšia. Máloktorá vie oceniť väčšiu krásu na inej.

A len máloktorý chlap vie uznať: „Tamten je lepší než ja“.

Ján to vedel.A v tom bola jeho veľkosť.Ani sa nehneval,keď ho opus-

til okruh uctievačov, a išli za lepším duchovným vodcom,ktorý ich

viac naučil ako on.Úzkoprsí vševedkovia farizeji to nedokázali.

Ani krpatí návštevníci nazaretskej synagógy.Keď postrehli, že ktosi im

nehladí egá ,živočíšne ho znenávideli .Malí ľudia a veľká nenávisť.

Zmarili totiž v sebe Boží zámer,a nedali sa zaštepiť ku Stromu Života.

Ohňom duch.krípelstva uhasili pozvánku ku veľkodušnosti.

Byť pokrstený znamená okrem iného slúžiť veľkým veciam v malých.

Voda ako prekrásny živel prírody obmýva našu špinu a malosť.

Duch Sv.nás otvára novým dimenziám.Zbavuje nás našich malých

plánov. Otvára nám rozum a srdcia pre Veľkého Trojjediného Boha.

Na každý deň má pre nás prichystané nejaké Nové Poznanie.

Objavy z Veľkej Nebeskej Sféry do tej našej malej,pozemskej.

A viete čo je krst ohňom? Je to krst veľkým utrpením.Sám Ježiš ho

spomína pred ukrižovaním. Prežiť trojnásobné zasvätenie do Jeho

Tajov a očistiť chrám od nášho falošného malého ja, to je sv.krst.

DIAGNÓZA DNEŠNEJ DOBY.

Ak sa človek rozhodne naozaj oddať Kristovi,čiže Pravde a Nezišt-

nej Láske, postaviť ich na prvé miesta v rebríčku svojich hodnôt, a

rázne sa rozhodne im slúžiť,ten sa skôr či neskôr dostane do kon-

fliktu s takými, ktorým v srdci tróni sebectvo a lož. Čím mám viac rokov,

tým si viac uvedomujem,že hranica medzi dobrom a zlom,

medzi nebom a peklom, nie je totožná s hranicou medzi veriacimi a neveriacimi.

Lebo aj medzi veriacimi sa nájdu podlí Judášovia a me-

dzi neveriacimi nonšalantní Zachejovia.Jedni vás prekvapia,

ako pod maskou veriaceho skrývajú tie najpodlejšie záujmy,

a tí iní pod maskou ateizmu akoby z trucu skrývali niečo prekvapivo nezištné.

Dnes vidím túto hranicu medzi Duchom Krista a medzi antikristami skôr tam,

kde je ľudská veľkodušnosť a malodušnosť.Veľkorysosť a úzkoprsosť.

Odvaha a zbabelosť.Úprimnosť a pokrytectvo.Obvinenie seba

a obviňovanie iných.Kde je Bohaoslava a sebaoslava.Vôňa a smrad.

Najzákernejším vírusom našej doby nie je popieranie existencie Boha,

ale v mene Božom ochraňovať veľké egoistické záujmy skrytých moci-

pánov , gniaviť a strašiť bezmocné ovce.Štetke dať stotisíc a matke

učiteľke či zdravotnej sestre 10 x menej. Usporiadanej rodine postup-

ne uťahovať kohútik a rôznym deviantom dať zelenú.Charaktera

dať kdesi mimo, a chrapúňa vycapiť na titulke mienkotvorného den-

níka.Zaprasačeného buzeranta nechať vyrábať charitatívne projekty,

a na spravodlivého nakydať možstvo špiny, a ešte si do neho kopnúť.

Toho,kto triezvo uvažuje vlastnou hlavou vyradiť ako vadného, a

vychváliť šéfov reproduktor.Toho,kto koštruktívne kritizuje zoťať,

a pokrytca či udavača vyobjímať ako spasiteľa systému.A to je iba

vrchol ľadovca.Dnešná spoločenská atmosféra nepopiera existenciu

Boha,ale robí si z Neho a jeho verných stále intenzívnejší posmech.

Má svoje posvätné kravy a boha tiež.Falošného.Herca.Biznismana.

Krv síce netečie.Iba sa v skrytosti cicia.Besný pes kurvenia je pustený.

Duševné muky sú oveľa intenzívnejšie a oveľa dlhšie trvajúce než

v totalite,kde sa krutovládci prebúdzačov svedomia včas zbavili

a nemilosrdne ich popravili. „Milosrdne rýchlo“.Rovno do nebies.

Dnes sme tak nastavení,že kde sa v rodine nachádza nejaké diabolstvo,

tam pošlú i anjelského trpiteľa.Citliví ľudia trpia neraz roky muky

od svojho bezcitného rodinného príslušníka.Prečo? Lebo nenormál-

nosti,čiže nesvätosti treba bolesťou premeniť.Urobí to hriešnik sám.

Alebo to urobí niekto svätý za neho.Preto sa evanjelium neklania

dočasnej pozemskej rodine,ale buduje Rodinu Nebeskú.

My slovania to kdesi v hĺbke duše intuitívne cítime.Preto skloníme

hlavu a trpíme.Neslovania nás považujú za primäkkých masochistov.

Ale hlúpe je skôr na všetko sa falošne usmievať,budovať si iba

vonkajší blahobyt, a kríž ani nespomenúť.Taká „kultúra“ spoza

oceánu splodí svojim pohodlnizmom zúrivé prenasledovanie Cirkvi.

Ako jedovaté vretenice sa zahryznú do kňazov a vypenia na nich toľko

zlomyseľností, koľko im ako žurnalistickým prostitútkam zaplatili.

Skutoční ničitelia nevinných detských duší rozvíria zúrivú kampaň

voči spravodlivým, a vrhnú na nich obvinenie zo zneužívania detí.

A to preto,lebo sami svojimi besnotami a pornografiou naplnenými

programami v médiách sú veľkými a skutočnými spirituálnymi

gigapedofilmi,ktorí ničia v iných nevinný detský svet,lebo

v sebe si ho dávno predtým zmrzačili a poničili.Premieňajú všetko

na biznis.Aj vieru.Ľudstvo posadli peniazmi a ziskom.Stále si iba

požičiava a buduje.Zabáva sa budovaním vonkajšieho veľmi dočas-

ného blahobytu,a kašle na rozvoj vnútorného skutočného sveta.

Preto je v blahobyte toľko neuróz a depresií.Deviácií a narkomanov.

Ak sa tomu pozriete pod sukňu,zbadáte,že je to od základu choré.

Stará Diagnóza: židovský tanec okolo zlatého teľaťa.

Konzumizmus je oveľa väčší dravec ako komunizmus.

A narcizmus je oveľa väčšia pliaga ako nacizmus.

Tento nesvätý duch preniká i do kresťanských cirkví.

Cirkev neudusí.Ten však kto mlčí,a nelieči,ten je asi sám napadnutý.

Ak sa začítate do životov svätých,zistíte ako oni mnohorako trpeli

znášaním nesvätosti od svojich blízkych vo vnútri, v cirkvi. Aj vo

svojich „kresťanských“ rodinách.Viac než od bezbožníkov vonku.

Prenasledovania je tým viac,čím si viac bačovia a honelníci oviec

padajú do náručia s prachatými vlkmi,s tajnými vládcami tohto sveta.

Politici a štátnici nie sú skutočnými vládcami tejto zeme.

Sú iba nastrčení bohatými lyšiakmi v pozadí,ktorí sú vo svete

registrovaní ako sponzori šľachetných projektov,ale v skutočnosti

sú to šéfovia megafiriem,ktorí aj vojnu majú za jadro podnikania.

Kto to prekukne,nebude mať túžbu tento svet považovať za domov.

Nevyčítajme tomu,kto nám pomáha odtúžiť a odlepiť sa od tejto
zeme,zbohatnúť vo vnútri, a prežiť si naozaj ôsme blahoslavenstvo.
Radím i ostatným,aby si začali vážiť svoj kríž.

I tých,čo ho spôsobujú.Navonok sa podobajú tyranom.

Ale vo vnútri sú to naši spirituálni dobrodinci.

Kto to nepochopí,a naštvaný odíde založiť si inú cirkev,

ten ju poznačí presne tou skiveninou,ktorú mal odtrpieť sám,

ale tak zbabelo neurobil,a hodil svoj kríž na svoje duchovné deti.

Urážajú sa iba tí,čo sú bez pokory.Rozbíjajú Jednotu.

Nedokonalosti sú na to,aby sme ich v Cirkvi pretavili.

a nie aby sme infekciu ohlasovali s evanjeliom v cirkvičke inej.

Nechcime byť hneď všetci pánmi.Učme sa radšej slúžiť.

VEĽKOSŤ A MALOSŤ KATOLÍCKEJ CIRKVI.

Medicína má zoznam chorôb v tzv.Vademecum Medici. Je to široký

zoznam diagnóz a terapií.Popísanie chorôb a spôsobov liečby.

Rôzne prejavy nezdravia a rôzne lieky.Až sa čudujem,že po dvetisíc

rokoch nemáme v cirkvi podobné vademecum svätuškárstva.

Popis rôznych foriem chorej nábožnosti a spôsoby jej liečby.

Katolícka cirkev má v náplni práce vyrábať svätcov.

A aj sa jej to darí.Ale okrem tejto

svätej kvality sa to vo farnostiach hemží aj nekvalitnou kvantitou.

Tri osobnosti na 97 oviec.Čiže nie ozajstných prejavov svätosti.

V sterilnom prostredí vznikajú mimoriadne agresívne vírusy.

Nielen v nemocnici.Zatĺkať sa nijakú diagnózu dlhší čas nevyplatí.

Vôbec nie je tragédiou,keď sa rôzne svätuškárstva objavia.Veľkosť

katolíckej cirkvi je v tom,že rôzne neotesané indivíduá zo svojho

spoločenstva nevylučuje,ale im pomáha vyzrieť. Naša cirkev nie je

cirkvou perfektných jednotlivcov podávajúcich kolektívnu sériu len

hrdinských výkonov s pomocou Božej milosti.Kto má takúto roman-

tickú predstavu ,skoro z ružových snov vytriezvie.Kdesi sa sklame

a dostane tak nejaký preplesk,a prejde do druhého extrému:

pubertálneho vzdoru až ku hyperkritičnosti.Tá kríza je preto,

aby sa na večnosť nedostavil príliš naivný.Byť perfekcionista je proti

katolíckej identite. Je to akási historická slepota,ktorá si všíma iba

dokonalého Ježiša,ale ignoruje si všimnúť nedokonalých našich

spoluzakladateľov Šimona a Šavla.Tí neboli okamžite hotoví a svätí,

ale muselo sa mnohé v ich živote stať,aby sa stali vyzretými svätými

mužmi Petrom a Pavlom. Myslím, že preto si ich zvolil Pán za základ

cirkvi,a nie sv.Jána,muža č.1 medzi apoštolmi.Aby mali pochopenie

pre slabostiu iných,lebo mnohé tiene objavovali aj pri svojom vývoji.

A aby spoločenstvo, ktoré vytvorili, ovečkám a baránkom v tom napomáhalo.

Katolícky košiar nie je o naj-bačoch a ideálnych ovečkách.

A v tom je aj krásna poníženosť,jeden z kľúčov od neba,ktorý naša

cirkev vlastní a nepretržite odporúča.Cez pády sa učíme chodiť.

Malosťou katolíkov sa mi zdá skutočnosť,keď primitívi vytlačia

z vplyvných miest tých múdrejších a charakternejších z rôznych

spoločenských postov. Za podpory nebedlivých pastierov amatérov,

a nastolia vo vzťahoch pokryteckú, úzkoprsú,chorobne podozrievavú,

udavačskú,zadkolezeckú,kariéristickú,či duch. boľševistickú atmos-

féru.Svoju povrchnosť spečatia padaním si do náručia s modernými

Herodesmi a Pilátmi,čo cnosť naznačujú a prenasledujú tých,čo cnosti

z evanjelia majú.Kto o súčasných ancikristoch mlčí, ten ich podporuje.

Antikrist je totiž nie moslim,žid či budhista alebo ateista,

ale ten,kto o sebe vyhlási,že je kresťan a koná anti, čiže proti Kristovmu

Duchu.Pod maskou čistoty je špinou.Falošný a egoista.

Ak niekto ohlasuje pokoru,ale dať slovo inému alebo prednosť

ho za roky ani nenapadne.Hovoríme o Božom,a nie sme ešte ľudia.

Pomstiť sa za pravdu? Alebo kázať iným,čo sám nedodržiavam.

Rozkazovať iným,čo mám zachovávať sám.Ohlasovať chudobu,a

mať srdce prepchhaté sebou.Hovoriť niečo o láske, a pritom odsudzo-

mer ukazuje –70stupňov? Odporúčať iným čistotu a potom sa nečes-

tne pretvarovať.Čo je 100 x väčšia nečistota ako telesné hriechy.Tie

si dali na prvé miesta farizeji,lebo tak skrývali svoju vnútornú zasmilnenosť.

Veľkú chamtivosť,závisť a nenávisť.Čiže veľkú neveru voči Bohu.

Tá sa rada maskuje neprirodzenou servilnosťou,ktorá

na nebo serie.V tomto bode sa stávame tak odpornými ,v akom

rozsahu dovolíme,aby sa táto otrava dávala stádu ako paša a dodatok

ku pašiám. Zdravo kritický má radšej Cirkev ako ten čo čuší a

sa vezie.Bratia sú kritickí ,no nerebelujú! Ostatní sa bratríčkujú.

ZDRAVÉ KATOLÍCKE ALE.

Katolícka Cirkev má dve tisícročia a prekonala už všeličo.

Z jej histórie sa môžeme mnohému naučiť.Počas dejín sa Kristove

Idey dostávali do nebezpečných extrémov.A bola to Petrova cirkev,

ktorá hasila duchovné požiare rôznych uleteností,pochádzajúcich

väčšinou z chorých či nedospelých duchovných prejavov.

Zdravým jadrom katolicity bolo a je bratské spoločenstvo,ktoré ak

je pod dôkladnou ochranou Panny Márie, je a bude neporaziteľné.

Pápež, ako Petrov nástupca, má povinnosť bedliť nad stádom kresťanstva

a ovce i baránky pásť.A ak čosi vybočí do extrému,tak

to musí odvážne zdiagnostikovať a navrhnúť terapeutickú cestu.

To je i úloha biskupa,kňaza,diakona,rehoľníkov, ale i všetkých

pokrstených. Tí,ktorým záleží,sa ozývajú.Ostatní sú tzv.konformisti.

O Vec im neide.Iba o svoje záujmy.Druhý extrém sú tí,čo majú

nejaký náboženský zápal. Ten treba uzdraviť ako napr.zápal očí.

Keď tvrdí evanjelik,že iba Ježiš nás spasil od hriechov,katolík povie

áno,Ale bola tam i Mária.Ak adventista dokazuje z biblie sobotu

ako posvätný deň,naša cirkev povie áno,Ale v nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych.Ak povie baptista len viera nás spasí,áno,Ale treba i

dobré skutky,dodá katolík.Ak povie anglikán,že iba Ježiš bol

za nás umučený,povieme áno, Ale sú i ďalší Jemu podobní mučeníci.

Ak jehovista začne zvelebovať bibliu,povieme áno biblii,Ale máme

tu i posvätnú tradíciu.Ak niekto hovorí hnevu zlo,pridáme sa,Ale

začneme vysvetľovať,že tu máme morálne dovolený a niekedy pre-

potrebný sv.hnev.Zásada je dokonalá až uznaním ALE, výnimky.

Sekta to je jedna zdôraznená dôležitá zásada,ale bez posvätného ALE.To zdravo zmýšľajúci katolík a inteligent vždy pridá.To

odporúča teológ J.Zvěřina.Fanatik povie iba raz Ale:„Žiadne ale!“

NAZARETSKÁ SYNAGOGA.

Skúsim s ostrovtipom figliara, pod ktorým je dúfam vážnosť kňaza

nakuknúť pod kožu veriacim z jednej zo slovenských dedín,v ktorej

to pastier ovečiek nemá veru ľahké.Pričapenosť na slušnej úrovni.

Primitivita hlboko v špiku kosti. Doslova som okrem iného niekoľko

rokov duchovne trpel z toho,prečo tam deti nechcú chodiť do kostola.

Vyjasnilo sa mi, keď som po niekoľkých rokoch pochopil,že je to

kvôli otrávenej sviatostnej atmosfére v tamojšom farskom kostole.

V jeho čele sa týčili roky ako obecné elity tieto svätuškárske archetypy:

Chvastúň – v každej druhej vete sa nezabudol pochváliť.Nebol

celkom “na mol“,ale bola to kvalita.Inak do roboty ako sršeň.

Lakomec – chytal pravidelné záchvaty z toho,aby sa nepredal ani

m2 cirkevnej pôdy.Auto z vrakoviska mi pomenoval luxusom.On

vraj s tou ekonomickou bohoslužbou nesúhlasí.Inak tuhý katolík.

Chrlička octu – neraz sa na mňa po sv.omši osopila s jeho dosť sil-

nou dávkou,ktorého mala ako vdova v špajzi dosť.Inak nábožná.

Zatrpknutý – statočný chlap,zhrozený nad tunelármi.Akoby nemal radosť, že on bohatne pred Bohom.Či tento svet je naveky,bratku?

Rektoskop – pokúšal sa o aktivity zo zadu,ale neuspel.Rodený vedúci.Nedodžanie slova u neho bola samozrejmosť.Inak úslužný.

Zaťatý – drvič modlitebnej knižky a najvytrvalejší vysedávač na bohoslužbách.Nerozprával sa s chvastúňom.Zastarel som sa prečo a odmietol dať mu sv.prijímanie. Po niekoľkonásobnom napomenutí

od štyroch do stošestdesiat očí dokázal všetkým učebnicovú zaťatosť.

Vynadal mi pred svedkami na pošte do satanov,zobral si vankúš z kostola a viac sa tam neukázal.Išiel na omšu inde.Farský sused.

Obluda!Slovko PREPÁČ nepoznal.Chýbali mu iba rohy.

Ignorant – brigádam, ktorých sme mali vyše sto,sa statočne vyhol.

Radšej išiel dvíhať činky do posilňovne.Prišiel síce na jednu,zabil

pár klincov, a po pol hod.zdúchol ako gáfor.“Príkladný“katechéta.

Nevinná- vraj si v potravinách vzala tovar,a nezaplatila.Už si tam

na ňu dávali pozor.Keď som ju na to upozornil,tvárila sa že o ničom

nevie.V jej prípade niet vraj čo ľutovať.

Zranený – viackrát som mu vysvetlil,aby využíval čas,a svoju bolesť

spojil s Ježišovou na kríži.Ale mal som dojem,že mi nerozumie,prečo

ho takto utešujem.Rád sa pozeral v TV na nešťastia iných,aby na

chvíľu zabudol na to svoje.Odpustiť bolo nad jeho sily.Myslím, že

aj Bohu, ktorý na neho dopustil trápenie, i lekára ktorý mu ublížil.

Akoby si nevládal svoju potlačenú závisť a nenávisť uvedomiťa

uznať.Bolo s ním čo debatovať a vzorne ma jeho pani vždy uhostila.

Umraučaná – napriek hodinám modlitieb a stoviek sv.omší do roka

ju doslova zdrapla do pazúrov krutá pani Sebalútosť kôli nebohému

manželovi a nezbožným príbuzným.A čo takto činiť za nich pokánie?

Obrátený – za totality verný prisluhovač bolševikov,vraj i udavač,

zastrašovateľ malých detí,ktorý sa mali odvahu prihlásiťna nábožens-tvo.Ale to iba do dôchodku.V ňom sa obrátil a teraz príkladne

pamätá na svoju spásu.Dnes celkom sympatický dôchodca.Že by nás

doba kazila? Asi iba pomáha odhaliť,kto sme pod kožou naozaj?

Workoholik – normálny chlap, mnohým pomáhajúci.

Ale keď sa blížila nedela jeho rozkoš bola obliecť si monterky a spirituálny orgazmus dosiahol nie v kostole,ale v naštartovaní obľúbeného stroja alebo v umastených rukách pri jeho opravovaní.

Odpočívať sám so sebou bolo nad jeho sily.Tu zaberie a pomôže

na ceste dovnútra hnutie poslednej útechy – slivovica.

Herečka – Čo tá vedela vymyslieť,len aby zo seba urobila trpiacu…

Po čase som prišiel na to,prečo sa tak sťažuje na najbližšiu rodinu,

veď sa o ňu tak starajú,striedajú…

Problém bol v tom,že to nevládali robiť 24 hodín za deň,a zostať

pár hodín v osamelosti bola pre ňu obrovská záťaž,väčšia než ko-

munistická totalita.A to myslím doslovne.Domotkala sa neraz ku bráničke,kde ako nedôstojná žobráčka aspoň pohľadom čerpala

energiu z okoloidúcich.Navonok pravoverná veriaca,ale takto končia tí,čo sa nezaujímajú o mystiku.Jej a jej podobným nevyrieši ich

problém nijaká návšteva čo ako dlhá.Iba bolestné utrpenie samoty a radikálne opustenie svojho ega,to je ten jediný a pravý liek.

Všetko ostatné vrátane vonkajších náboženských obradov je iba náhradným programom a odďaľovaním podstatnej operácie v našich najhlbších hľbkach,ktorú za nás veru nik neurobí.

Pijavica – nemal ani 40,zanedbaný,ostarnutá spitina,pil druhú ligu.

V kostole bol 2x do roka.Prvý krát bol podpitý,a to sa prišiel

vyspovedať.Druhý krát prišiel pozrieť biskupa.Chcel sa mu priho-

voriť s fľašou piva vo fare,a keď som ho poslal preč,dal mi nohu

do dverí.Dolámal nám cirkevné klávesy a okrem driny s lopatou sa

vedel i vdovám pomôcť.Chronický požičiavač peňazí a notorický roboš.

Starosta – skupáň jeden. Na farnosť veľkodušne venoval 6 vriec cementu,a poplatok za odvoz smetí vygradoval až na 2.tisícky za rok.Čo bolo o 45O percent viac než keď som tam začínal.A to som tam 3 roky žil dôstojnú chudobu.Nedeľný zvonček bol 2OO sk.

Do kostola chodiť sa poďakovať bolo asi pod jeho úroveň,až na jed-

nu výnimku .Vraj katolík.Ale o obecné veci sa ako starosta staral.

Ale či toto je naj?Ostal šokovaný,keď ma raz zbadal,že s obecným inteligentom pijem pred krčmou pivo. Poučil som ho,že poriadny chlap do krčmy obšas zájde,vypije si, ale sa neopije.Prekvapilo ho to.

Obecná labuť – tá si išla do kostola pravidelne ,vraj si oddýchnuť.

Inteligentná,chýbalo jej vari viac jemnocitu a vážnosti.Nepríjemne ochorela a dostala sa do iného extrému,zvážnela príliš.

Frajer jeden namydlený – tak ho nazvala jeho vzácna mama.Keď

som tam začínal,z 2O detí na náboženstve sa prihlásil ako jediný,ktorý bol v nedeľu v kostole.Keď bol so mnou sám,bol celkom milý.Ale v kolektíve jeden neznesiteľný drzáň.Tak som na neho raz

zareval ako lev.V zborovni mi povedali,že je zakomplexovaný,

a nevie ako inak na seba upozorniť.Čím som mu dával v nedeľu

viac Božích Tiel,tým to s ním bolo horšie.Nedal som,polepšil sa.

Po matke bol citlivý.Akoby nasal do seba všetku frajerinu celej školy,ktorá cez neho vytekala ako hnis z vredu.Nebol problém iba

on.Chorá bola celá atmosféra v škole.Ak by ste mali jemný duchovný

čuch, zacítili by ste v nej spupnosť,frajerstvo,drzosť.A to sadalo

na chudáka tohoto chlapca.A ja som z neho tohoto kolektívneho

démona neraz z krikom na hodine náboženstva vyháňal.

Týchto pár si myslelo, že sú tí spravodliví vo farnosti,lebo boli

pravidelní prijímatelia eucharistie.Okrem brata Pijavicu a pána Starostu.Keď pocítili,že som ich prekukol ,a sa s nimi nehrám,tak už

som nebol ich idol.Na svätuškároch si zakladať? Čo som ako oni?

Ak šofér neberie cestu VÁŽNE skončí autobus v priepasti.

Ak sa budeme v kostole roky klamať,predbehnú nás do neba ateisti.

Čo je zaujímavé: pri týchto opisoch som vôbec neporušil spovedné tajomstvo.Vôbec sa mi títo ľudkovia zo svojej nesvätej podstaty nespovedali,lebo si ju asi ani neuvedomovali.Povinnosť duchovného pastiera je pomôcť im najprv ku sebapoznaniu.A potom k očisteniu.

Ak tak niekto robí,koná veľmi dôležitú národnobuditeľskú činnosť.

Pridať sa ku nim chcel istý povaľač a fičúr ako hlavný miništrant.

Nezniesol moju požiadavku aby v 20. rokoch normálne pracoval.

Ponúknutým slušným pracovným miestom pohrdol.To nemal.Odvtedy som pohrdol aj ja ním.Viac ho tešila nelegálna brigáda.Prípravu na

1. sv. spoveď odmietol.Preto som mu povedal,že nie je dobrým príkladom pre ostatných chlapcov,a aby si miesto zopätých rúk pri

oltári a prvého miesta pri kňazovi našiel miesto v kostole posledné.

Presne to,ktoré mu patrí.Urazil sa,a viac do kostola neprišiel.

Osočil ma,že som ho vyštval,a viac ma nepozdravil.Trasorítka jedna.

Koho veľmi rýchlo získame, môžeme aj veľmi rýchlo stratiť.

Medzi týmito exemplármi som sa dozvedel,že mám dve nemaželské deti, že som šuchnutý,alebo že som si kúpil auto za milión,lebo som rozpredal farské pozemky.To boli sprosté lži.Aj ich autor.Ale inak

tí ľudkovia pomáhali,ako vedeli,budovať hlavne vonkajšiu podobu Cirkvi.Asi z tisíc ich peklo robilo päť.Ostatní patrili do normálu.

Chvastúň ma udal na polícii ako kriminálnika a v nepokoji

vyštval bez rozlúčky z farnosti.Vraj som bol už štvrtý v poradí…

Myslím,že najviac ho urazilo až dorazilo že som si rozumel

s istým pánom,ktorý sa mi zapáčil keď sa mi na fare predstavil,

že nie je svätý.Nebol ani lakomý ani chvastavý.Závisť ani nenávisť

nemal.Keď som ich v rodine napomenul aby sme neodsudzovali,tak

ma pozorne POČUL.Bol veľkodušný a pomohol mi v istej oblasti

celej farnosti dostať ju z ekonomickej biedy.

Chvastúň a Lakomec boli to moji skutoční dobrodinci,ktorí mi

nakoniec najviac svojimi „posvätnými udaniami“ pomohli.Odísť.

No dnes ďakujem Sv.Prozreteľnosti za toto miesto a tamten čas.

„Duchovná rodina s milostiplnými vzťahmi“či kostolné gangy?

Či nazaretská synagóga – Made in Slovakia?

Po štyroch rokoch som pochopil,prečo odtiaľ deti z kostola utekajú…

Ani sa nečudujem,keď sa niekto venuje iba vonkajšej pastorácii.

Tá je oveľa príjemnejšia.Nakuknúť ľuďom pod kožu a sfárať

do hriešnych hľbok sa rovná niekedy kvalitnému hororu.Iróniou to trochu odľahčujem.Ale sú za ňou slzy.Beda by nám bolo hľbkové

sondy a nepríjemnosti,čo sa občas vyplavia opomenúť.Kostoly sú nemocnice ducha,a majú povinnosť pacientov liečiť,nie ich púdrovať.

Na spirituálnu deratizáciu a dezinfekciu musíme nájsť odvahu.

Pravidelne som tam bojoval s odhadzovaním smetí. Zbieral som

ich každý týždeň vari za dve tašky.A to len v okolí fary.

V okolí kostola to boli pravidelné špaky od cigariet,prázdne

fľaše od alkoholu,raz ľudské fekálie priamo pred vchodom,a pred

sochou Madony i vložky a prezervatívy.S lampášom som chodil

večer strážiť kostol,aby sa tam chumaji nerehotali a necmúľali.

Jedna z farských návštevníčok , istá milá pani z veľkého mesta,

ktorá pri zdravotnom skolabovaní svojej dcéry dala 5O tis.úplatok najvačšiemu odborníkovi v SR v danej oblasti.On pacientku ani nevidel,odletel na konferenciu do Kanady.Dievča preštopali liekami a tak jej asi nechtiac poriadne ublížili.Poučme sa z jej panikárenia…

Alebo istá „mystička“.Našiel som ju raz zvalenú pri oltári hodinu

po sv.omši.Pri mariánskej púti sa v autobuse chovala tak antimarián-

sky,dávala seba do centra,a P.Mária bola chudinka zase v úzadí.

Inak obetavá žena.Vďaka jej za mnohorakú pomoc.Vlastná skúse-nosť je k nezaplateniu.Kto chce byť ozaj Doktorom,nech to skúsi byť

najprv s pacientami.Nie iba knihami.Znáčať roky tieto a podobné nenormálnosti a nezblbnúť je umenie.Klobúk dolu tomu,kto to vydrží,

slúži a bojuje.Kolegovia kňazi vedia o čom píšem.Sú i vážnejšie veci.

Nechcem do vlastného hniezda špiniť,skôr opačne.Realitu si musíme povedať aká je.A hľadať východiská.O čom by potom bol náš život?

O divadle? Pokora je pravda, napísala sv.Terézia Avilská.

SLOVENSKÁ RACHITÍDA.

Rachitída je anglická choroba,spôsobená nedostatkom vitamínu D.

Jej symptómy sú skriveniny kostí po celom tele.Na Slovensku sa iná

krivica v duchovnom zmysle vyskytuje už stáročia.Mám na mysli na-

šu slovenskú malosť.Otitulovaní lazníci nás naučili nadávať si do hriešnikov miesto hrdosti na to,že sme Boží chrám.Kto vyčnieva z ra-du,toho zásahom valašky spriemerujeme.A ak svoj pokus zopakuje,

dostane kyjakom.Dosť z nás sa spovedá iba s desatora.Ako keby

sme nevedeli,že to by malo byť samozrejmosťou a mali by sme žiť Ježišove blahoslavenstvá.Koho strop je desatoro,to je iba žid,nie kresťan.

Na km2 má naša krajina požehnane primitívov.To sú tí,ktorých

zo sto možností musí ako prvá napadnúť tá najsprostejšia.

Intelektuálnu krpatosť prejavujú aj niektorí otitulovaní.Prejavia

zdesenie,ak sa dozvedia iný názor.Tieto prežúvavce jedného názoru

nemajú akademické minimum,a toho kto rozmýšľa vlastnou hlavou

živočíšne neznášajú.Sú akoby duchovnými boľševikmi tvrdo sa dr-

žiac línie jednej vládnucej strany,ktorí nositeľa doplňujúcej poznámky

na straníckej schôdzi považovali za triedneho nepriateľa,a jeho odsun

do vyhnanstva považovali sa čestnú službu nielen rodnej strane,ale

ľudstvu a dejinám.Tento vírus sa za 4O rokov boľševickej totality

dostal mnohým hlboko pod kožu.Vyskytuje sa hojne. Svoju živnú

pôdu nachadza medzi duchovne malými a obmedzenými.Jeho skrive-

niny sa v intenzívnej miere nachádzali aj v nazaretskej synagoge,

do ktorej dlhé roky chodila na bohoslužby sv.Rodina.Keď Ježiš riekol

pár pochvalných slov na cudzincov – na vdovu v sidonskej Sarepte a

na Sýrčana Námana,to bolo nad ich sily.Oni rozumeli iba takej viere,

ktorá chváli židovstvo.Čiže to Naše. Ježiš sa opovážil pochváliť to

cudzie,a neukázal sa ako vlastenec a pravoverný izraelita,ale v ich pomýlenom zmýšľaní ako obdivovateľ sektárov a pohanov.Tak ich

tým do špiku kosti urazil a naštval,že ho chceli zhodiť zo skaly.

Aj u nás ak by ste na národniarskom mítingu pochválili Maďara,

alebo na ekumenickej bohoslužbe dali za príklad Gándhího,bolo by nemálo tých,čo by začali krútiť ústami a vytisli by vás zo svojho pravoverného a nadneomylného spolku najradšej na smetisko.

Medzi kňazmi som stretol mladšieho spolubrata, s ktorým som sa

rozprával dvakrát, a dvakrát som dostal otras mozgu. S usmiatou

tvárou ma mentálne napadol,zhodil ako totálnu nulu, ktorá urobila

najvačšiu chybu, že sa opovážila dať sa za kňaza vysvätiť. To preto,

lebo som mu úprimne povedal svoj názor, v podobenstve povedané,že

na východnom Slovensku šarapatí syfilis.V tom momente som v jeho

„odborných“ očiach bol ja nositeľom tejto choroby a jeho šíriteľom

v našej diecéze.Primitív slepo skočí na spasiteľnú provokáciu a sprosto

vás obleje žlčou odsúdenia. Tak mu pomôžete zbaviť sa nedôstojného

intelektuálneho kreténizmu.Stačí si pred farou zaparkovaťo pol

metra väčšie auto.Nahádžu vám do neho závisti toľko,že s týmto

hadím jedom môžete začať podnikať a vyvážať ho do Ameriky.

Ak po prijatí sv.sviatostí nám ráčia udeliť sv.pľuvanec,oni si

uľavia a nás to vynesie do nebeských výšin Božej Slávy Zásluh.

Na kríž vlastne doštvali Ježiša rozbesnení náboženskí vodcovia,

„ctitelia jediného pravého boha“,ktorí z právd života prijali A,

a nechceli ani počuť o B.To, že Boh Otec má Syna,to bolo pre nich rúhaním sa ich predstave o Bohu.Ku jednej pravde,ktorej sa zúrivo pridržiavali odmietli pridať ďalšiu.Šialene v A verili, zubami

nechtami sa ho držali,ale porozumieť abecede toporne odporovali.

Stali sa skutočnými Bohorúhačmi a Pravdovrahmi.

Aj z tejto megarachitídy ducha nás prišiel Ježiš vykúpiť.

Aby som sa sám nezaradil medzi jednostranných a neobjektívnych,

Čo je tiež istý intelektuálny druh slepoty,patrí sa mi oceniť to dobré

a normálne,čo nám na Slovensku dala naša slovenskoslovanská

identita.Vieme byť zbožní.Pracovití.Dobrosrdeční.Pohostinní.

Návštevu si uctíme podelením sa i s posledným.Vieme zvážnieť.

Ľudia si vedia navzájom pomôcť.Naše slovenské ženy majú cudnost.

Vedia byť šťastné i v skromných podmienkach.Naši predkovia

neviedli výbojné vojny.Ak bojovali,tak pri sebaobrane.Vieme sa

hanbiť za tých mocných a bohatých,ktorí sa vo svojej chamtivosti

a bezcitnosti hanbiť nevedia.Devianti u nás nikdy nebudú vyhla-

sovať hrdo že sú normálni a rovnoprávni.Je tu stále dosť ľudí čo sa

vzorne stará o svoje rodiny.To že sponzorujeme toľkých rómov

ktorí mnohí sa iba množia je navonok akýmsi zváštnym druhom

masochizmu,ale možno je to z nebeského pohľadu veľkým plusom.

Lebo ľudstvo jako celok,a hlavne bohaté krajiny veľmi hrešia

množstvom potratov a konzumizmom vygradovaným až do vojen.

To že sme najchudobnejšou krajinou medzi bohatými/prijali nás

nedávno medzi 30 najbohatších/a možno sme nejbohatší medzi

ostávajúcimi skoro 200 krajinami nás robí akýmsi stredom medzi hriešnymi extrémami veľkého bohatstva a veľkej chudoby.Dá sa tu

žiť v pokoji.Dá sa tu slúžiť Bohu i ľuďom.Mnohí sa modlia ruženec.

Stretám tu pár ozaj vyspelých duchovných jedincov,ktorí sú skutočné

poklady tejto zeme.V tejto zdanlivo malodušnej atmosfére sa dá cvičiť vo velkodušnosti.

Malé veci sa dajú robiť s veľkou láskou.(sv.Matka Tereza)

V slovanstve je duch obety, pokory a odpúšťania.Má veľkú budúc-

nosť, pokiaľ Slovan zostane nasledovníkom Slova,evanjelia.

DUCHOVNÁ ŠKOLA A VEČNÝ ŽIVOT.

Jedna z príčin malosti nášho národa je asi diletantizmus pastierov.

Spovedajúc v rôznych regiónoch stredu Slovenska ma nepríjemne prekvapuje,ako sa náš pospolitý ľud spovedá z desatora ako z naj-

vyššej morálnej laťky..A to s desatora sprísneného oproti židovstvu

hlavne voči 6. a 9.prikázaniu,akoby to bolo to najpodstatnejšie.Veď

to je iba základná škola Ducha! Potom sa čudujeme,keď vychováva-

me povrchne celé pokolenia,ktoré sú poznačené napr.odsudzovaním

po vyjdení z chrámu,alebo infantilnou úctou k autoritám,ktorá je kompenzovaná ich zhadzovaním v súkromí.Alebo sme schopní sa hádať doslova o maličkosti či závidieť si aj chorobu.Túto nízku morálnu úroveň majú na svedomí židia v kresťanskom rúchu.Orige-

nes nazval židov: milovníci vonkajších vecí.Ak nám aspoň trocha

záleží na Kristovi,tak si nemožeme nevšimnúť,že fundamentalistickí zachovávatelia desatora boli najvačší nepriatelia Ježiša.Ten zdvihol

morálnu latku z 1.m na metre dva od starozákonného ideálu.Pozval ľudstvo do strednej školy 8.blahoslavenstiev.Tu je zhrnuté jeho učenie, evanjelium.Treba nám pracovať, aby sme boli otvorení Sv.Duchu,cit-

liví a empatickí,jemní a tichí,spravodliví a milosrdní,čistého srdca a pokojní.Nie nanucovatelia pravej viery, ale skôr trpitelia pre pravdu

a spravodlivosť.Milujúci i nepriateľa.Máme veru čo robiť,aby sme sa

dostali až k duchovnej maturite,ktorá znamená slobodné a totálne sa

odovzdanie Bohu,so všetkým čo sme a čo máme.Až potom nás vezmú

na vysokú,kde sa už netrpí za svoje hriechy,ale za viny iných.V kaž-

dom ročníku ťažšia obeta.A cieľom každej školy i tejto je vyjsť z nej

von.Z duchovnej školy sa ide do večného života.Tu sa radostne žije

s Božím Duchom všade,kde nás zaveje,a ostáva sa mu Verným,

kdekoľvek sme a akokoľvek by práca a život bol ťažký.

Kto je na akom stupni vývoja,v akej škole a triede ,to nie tak

jednoduché určiť.Ako pomôcku dávam správanie sa k jedincom,

ktorý skrížia naše cesty a celkom s chuťou nám ublížia.Čím sú

viac nešťastnejší,tým väčšiu zlobu na nás vrhnú.Čím sú skazenejší,

tým s väčšou škodoradosťou to zrealizujú.Je asi našou povinnosťou

na zemi sa s nimi stretnúť a otestovaťsi svoj stupeň dobroty.

Ak je niekto v základnej spirituálnej škole tak jednoznačne označí

stretnutie s nejakým nešťastníkom za tragédiu,a s dotyčným bude

zápasiť ako s nepriateľom svojej spásy.Pre malý stupeň dobroty

s ním prehrá,a zahrnie ho lavínou nadávok a nevraživostí.

Ak je niekto na strednej,tam sú útoky lucifukov silnejšie,ale adept

neba si stráži vnútro,aby neposielal na škodiaceho zlé myšlienky,

dáva si pozor aby ho zbytočne neohováral,lebo vie,ako to v ňom

posiluje zlo,a samozrejme sa za jeho obrátenie modlí.Po istom čase

vytrvalých modlitieb zistí,že sa modlí i za svoje obrátenie,nie iba

jeho,a Duch Boží to zariadil tak,že zo smoly sa po dlhšom čase

stane dobré.Nepriateľ sa môže zmeniť na priateľa,a to preto,lebo

niekto za neho urobil ozajstné pokánie,a pre kajúceho brata to

bola riadna maturitná skúška v odpúšťaní a trpezlivosti.Po dlhšom

čase sa zistí,ako to zlé bolo na niečo dobré,a ospravedlnia sa obaja,

jeden za zlobu,a ten druhý za nedôveru voči Bohu,ktorý to tak

pre nás niekedy veľmi čudne riadi.

Ten kto je už na vysokej,ten vie už keď sa útok zla deje,že ním

sa niečo nie IBA zlé deje,ale nevie všetko.Aj tu sa mu treba modliť.

Ale netrvá mu mesiace ako stredoškolákovi poznať,skôr niekoľko

dní,čo je Božia Vôľa.On totiž nestretol nepriateľa či skúšku,ale

učiteľa v tom zloduchovi čo zaútočil.Školiteľa, čo mu dáva spoznať

ešte jeho pýchu,čo sa rada uráža.A darcu tzv.Božej Slávy.

DOBRÝ CHLIEB A CHUTNÉ VÍNO.

Chlieb a víno si náš Majster zvolil ako ingrediencie na Sv.Pamiatku.

V každej sv.omši si jeho poslednú večeru a obetu na kríži sprítom-

ňujeme.Patrí sa nám rozjímať o Božej Veľkej Svätej Láske.

Napadol ma zaujímavý pohľad.

Chlieb je potravina podstatná pre naše zdravie.Chutne upečený chleba

sa nám počas života nesprotiví.Kým však príde na náš stôl,treba vynaložiť mnoho práce.Prírody i ľudskej.Pôdupripraviť,poorať,pohn-ojiť.Obilie zasiať,a dlho čakať.Na slnko,vodu i vietor.Ak je niečoho

navyše či nedostatok,hrozia škody.Potom treba obilie zožať,vymlátiť,

oddeliť zrno od pliev,previezť a uskladniť.Mlynár ho pomelie na

jemnú múku.Pekár mu pomôže nakysnúť. A na záver ho treba

dať do primeraného ohňa upiecť.Dlhotrvajúca procedúra.

Založiť a mať rodiacu vinicu je dlhoročná práca.A ešte väčšia sa

o ňu starať.Strihanie,a hlavne okopávanie je drinou.Oberačka je nie

ľahká.Potom strapce musia ísť do lisu na mušt.Ten musí vykvasiť,

a to chce svoj čas.Vrchná číra časť sa potom stočí,a oddelí od usadeniny,ktorá by už vínu prekážala. Na kvalitu je potrebné vziať

ho z pôsobenia slnka do tmavého suda,do úplnej temnoty, kde víno naberá časom na kvalite.Tma pokračuje v práci,ktorú začalo slnko.

Táto alchýmia výroby chleba a vína má spoločné mnoho premien a
zušľachťujúcej práce.Je tu nevyhnutná spolupráca medzi našou snahou

a pôsobením prírody.Sú to prekrásne symboly pre našu vnútornú

prácu na zušľachťovaní našich pováh a spirituálnych kvalít.

Hrozno musí do prešu a cesto do ohňa.Človek do straty identity „ja“,

do utrpenia.A to preto,aby bol každý chlap čo oheň vydrží,kusom

dobrého chleba,a žena prejdúca premenami a prešami svojho života,

čašou kvalitného vína.Aj pre toto je ustanovená eucharistia.

SPÁSA OD VEČNEJ SMRTI.

V Písme Svätom sa vyskytuje často slovo spása.

Ako dnes v postmodernej dobe tomuto starobiblickému výrazu

porozumieť a nájsť jeho pravý význam?

To, že Boží Syn spasil svet znamená, že ho zachránil od moci zlého.

Oslobodil z otroctva temnôt.

Alebo vykúpil zo zajatia.

Dal znovu šancu pre život planéte a všetkému živému na nej.

Ale nezabudnime,že slovo spasil znamená i uzdravil či vyliečil.

Dal moc tomu,čo bolo nemocné,zdravie tomu,čo bolo choré.

A čo znamená večná smrť,tak často spomínaná v našej liturgii?

Je to beznádej,otročina krutovládcovi.Sú to zloby,nevery,

choroby,reinkarnácie,sprostoty,neistoty,besnoty,vraždy,

násilia,pomsty,neodpustenia,hnevy,závisti,vojny,neprávosti,pýchy,

žiarlivosti,udania,osočenia,chrapúnstva,ľahostajnosti,blúdenia,lži,

pokrytectvá,sexuálne zvrhlosti,narcizmy,apatie,fanatizmy,

zbabelé činy,smrady,závislosti,duchovné žumpy hriechov

a ohnivé jazerá falošných lások.

Pani Smrť dostala smrteľný úder.

Kristus svojou prehrou nad ňou zvíťazil.

Pre niekoho nepochopiteľné paradoxy.

Ale pre učeníka najväčšie tajomstvo viery.

A pre zasvätenca to Najvyššie Umenie.

UZDRAVUJÚCE VÝROKY.

Ak mali moje mnohé cesty po svete nejaký úspech,sú za ním obety a

modlitby chorých a trpiacich. Ján Pavol II.

Najhoršia choroba nie je malomocenstvo,rakovina alebo AIDS.Ale

je to pocit, že ma nikto nemá rád,nik ma nepotrebuje alebo nechápe.

Pravá láska bolí. sv.Matka Tereza

Utrpenie je škola,aby sme viac milovali. Marta Robinová

Čím väčšie je naše utrpenie,tým veľkolepejšia bude Božia Sláva.

sv.Terezka z Lisieux

Náš život? Ťažká noc v biednom hoteli… sv.Terézia Avilská

Utrpenie iba vyhĺbi miesto pre novú radosť.

Chalíl Džibrán

Nik okrem vlastnej nesvätosti ti nemôže ublížiť.

Kto ti ubližuje,ten ťa prosí o pomoc. Peter z PD

Poranili ma.Zahojilo sa to.Zostalo citlivé miesto. Marta z BB

Kto dnes nie je bláznom pre Krista,raz sám sebe vynadá do bláznov.

Ťažká choroba alebo bolesť môže byť pozvánkou byť mučeníkom.

.To,čo je v očiach ľudí najhoršie,v očiach Božích môže byť najlepšie.

DUCHOVNÉ DIAGNÓZY:

spomínané v evanjeliu:Pokrytectvo,falošnosť,svätuškárstvo

Zákonníctvo(robiť modlu z ľudského predpisu)

Mamonárstvo (peniaze,majetky na 1.mieste)

Odsudzovanie,nemilosrdnosť

Oslavovanie sa navzájom

Škrípanie zubami( závisť s nenávisťou)

Zrada priateľa a samovražda(Judáš)

Chvastúňstvo a zapretie pravdy(Peter)

Túžba po prvých miestach(matka Zebed.synov)

Duchovný spánok( výzva na bdelosť)

Nevera(duchovná je oveľa dôležitejšia)

Neodpustenie,hnev,obviňovanie,zloba

Duchovná slepota

Modlárstvo – nečistota

Zbabelosť

Posadnutosť nečistými duchmi

spomínané Jánom Pavlom II. Neúcta k ľudskej dôstojnosti

Sociálna nespravodlivosť

Nekultúra smrti(eutanázia,potraty…)

Etický relativizmus,synkretizmus

Strach pred pravdou

Nenormálne ľudské vzťahy

Strata identity a pamäti

Náboženský fanatizmus

Sekularizmus( nič už nie je sväté)

Totalita a terorizmus

Konzumizmus

DAR SĹZ.

Blahoslavení plačúci,lebo budú potešení.

To je druhé blahoslavenstvo Ježišovo.

Jedna z podstatných zásad z evanjelia.

Cirkev má blaženstvá ako Ústavu duchovného života.

Plakať znamená pokorne ľúbiť.

Dar sĺz dostane ten,kto nadviaže kontakt s Duchom Svätým.

Slzami vyteká z nás očistený hriech.

Može to byť i hriech iného,kto plakať už nedokáže.

Nahromadené zloby a jedy majú v slzách ten najprirodzenejší ventil.

Šťastný je ten,kto dar sĺz má.

Chlap keď plače,tak sa ide schovať,nech ho nik nevidí.

A tam rodí v bolesti veľké veci.

Svet o nich nevie,ale Boh áno.

V našich slzách sú prítomné jeho.

Dobrý Otec je v dobrom svojom dieťati.

Bolí ho, ak sú jeho deti nešťastné.

A kto ho má rád,bude sv.cítiť ako On.

Svojou láskou a bolesťou bude tešiteľom Otcovým.

Tak ako pozemský rodič, i On nachvíľu zabudne na tých,

čo ho ako zlé deti trápia,a poteší sa z tých poslušných.

Malá slzička vypadnutá v tichosti,

obetovaná Mu z lásky je rozmrazovačom,

a má v Jeho očiach vačšiu cenu

ako hodiny bezducho odrecitovaných modliteb niekoho iného.

Ďakujeme Ti Otče,že dívajúc sa na svet,

nám pomáhajú slzy uniesť niekedy hroznú ťažobu nášho života.

TVOJA VIERA ŤA UZDRAVILA.

Všimnite si v evanjeliových svedectvách pri uzdravení mnohých

chorých je spoločná pochvala pre všetkých:„Tvoja viera Ťa uzdravila.“

A to povedal sám Ježiš.Je mimoriadne zaujímavé,že nepovedal : Boh

ťa uzdravil,alebo Ja som Ti pomohol, alebo Duch Svätý ťa vyliečil.

Kto bol príčinou uzdravenia bol sám chorý človek,a zvláštne kvality

v jeho živote,ktoré Majstrer nazval VIEROU.

To,že nešlo o tzv.kresťanskú vieru v zmysle akou ju chápe väčšina

ľudí dnes je viac ako jasné.Veď tí uzdravení nevedeli ani Otčenáš,

ani Verím v Boha,ani by nezodpovedali na väčšinu otázok z nášho

najnovšieho katechizmu.Neprijímali ani jednu z našich sviatostí,

nečítali ani nemohli poznať nijakú časť z biblie Nového Zákona.

Možno boli nevzdelaní i v Zákone Starom,židovstve.Kto vie,či dodr-

žiavali desatoro presne podľa výkladu starozákonného kňazstva?

Je to veľmi nepravdepodobné.Veď napr.slepý od narodenia sa dostal

s farizejmi do sporu,a bol nimi označený za hriešne počatého./Jn9k/

V ľudských očiach to boli ľudia MIMO,autsideri,bezvýznamní,

nie pohania,ale „nie poriadni veriaci“. Spoločenská druhá a tretia trieda. Kým tí z prvej ligy Ježiša podozrievali z najhoršieho,závideli

mu,a intrigovali,títo vytisnutí mali to podstatné, ŽIVÚ VIERU.

A tí,ktorí chránili čistotu viery,tí boli v Božích Očiach zle veriaci.

Osobne si myslím,že mať Vieru znamená vyznávať vo svojom srdci

ako prioritné hodnoty nezištnú lásku a pravú pokoru.Alebo nemať

na prvom mieste svoj prospech,ale prospech ľudstva a byť v službách

Pravdy,nie lži. A žiť tak prirodzene pár rokov. A tento krásny

svetonázor dosvedčiť aj mnohými nezištnými skutkami.Vyžívanie

sa iba vo vonkajšom umelo náboženskom,to je skoro vždy až na výnimky náhražka,ak tento životný štýl nie je samozrejmosťou.

Stotník,ktorého vetu „Pane nie som hoden…“opakujeme po 20 st.

pri každej sv.omši bol pochválený samým Božím Synom azda aj

preto,lebo nešiel za Ježišom kôli sebe,ale kôli svojmu sluhovi,na

ktorého sa mohol pokojne vykašľať.Ale on mal o neho Záujem.

Podobne bola pochválená sýrofeničanka,ktorá sa neurazila ani na

označenie podobné našej suke.My väčšinou ideme za Ježišom kôli

sebe.A čudujeme sa kde je naša viera aj keď prijímame toľko svia-

tostí a môžeme vedieť katechizmus i právo naspamäť.

Dá sa to pochopiť,že topiaci sa slamky chytá,ale nadhľad a dobré

činy ateistu môžu byť pravej viere a poznaniu bližšie než kŕčovité vykonávanie iba vonkajšieho náboženstva,ktoré iba počúva,ale ne-

koná.Nie každý,kto hovorí Pane,Pane je ctiteľom Pána a Boha.

Aj túto vetu vyslovil Majster Ducha.A povedal i túto:

„Či nájde syn človeka vieru na zemi keď príde“?

Toho,kto o sebe tvrdí,že pravú vieru má,treba vyzvať,aby to dokázal.

Nech napr.vzkriesi mŕtveho,alebo nech v mene Božom uzdraví

vozíčkára aby chodil,alebo nech vylieči rakovinu bez chemoterapie.

Potom dáme klobúk dolu.A ak to nevieme,tak sa pravou vierou

nevystatujme. Azda i preto nám bola daná každému iba čiastočka

z pravej viery, nech zmýšľame triezvo. To nám osoží na duchu viac.

Sú prípady i zázračného uzdravenia,ale tu je veľké nebezpečenstvo,

že ak sa to deje v hlučnosti a sebaoslave,môže to byť v Bohu nemilé. Ak sa to deje v pokore a v oslave Boha,je to na povzbudenie

slabšie veriacich.Zázraky sa totiž dejú nielen navonok,ale i vo vnútri.

A tieto zmeny sú oveľa dôležitejšie,než tie vonku.Vzkriesený Lazár

totiž znova umrel,ale ten,kto sa zmenil zo sebca na nezištného,toto

vzkriesenie je naveky.Alebo ten,čo ozdravel znovu ochorie,ale ten,kto

včera nenávidel a dnes ľúbi je viac uzdravený.Je vzkriesený z mŕtvych.

SKRYTÉ ZÁZRAKY.

Sv.Augustín :“Zázraky sa nadejú v rozpore s prírodou,

ale v rozpore s tým,čo o nej poznáme.“

Zázrak je iba užasnuté pomenovanie niečoho neobvyklého,niečoho,

čo dnes nevieme vysvetliť,ale zajtra to bude samozrejmosť.Napr.

televízia či mobilný telefón by bol neslýchaným zázrakom pre

človeka pred tisíc rokmi.Ale i transplantácia obličky či srdca.

Zázraky,ktoré sa diali cez ruky Ježiša a jeho svätcov sú pre

nás atrakciou najvyššieho stupňa,ale pre nebešťanov sú normálne.

Aj pre človeka po vzkriesení budú dennou realitou.

To,že Boh robil a robí mocné činy a divy bolo dovolené asi preto,

aby bolo evanjelium spropagované a rýchlejšie šírené.

Ten,kto nevedel rozlíšiť sám od seba zázračnú prítomnosť

Božského Logosu medzi nami,tomu boli tieto divy pomocou,aby

spozornel jeho duch,a aby sa Učeniu Života viac venoval,a nie

rôznym talafatkám či invalidným názorom.Kto vie jako by dopadol

človek podobný premúdremu Ježišovi,ktorý by hovoril to,čo on,ale

nerobil by pritom zázračné činy.Všimol by si ho vôbec dav?

Pri tzv.zázrakoch dalo nebo dôkaz,že tu ide o čosi výnimočné.

Sám Ježiš vyhlásil,že ten kto Uverí bude robiť ešte väčšie činy

ako on.Dosial ho nikto nepredbehol.Nech neujde našej pozornosti

fakt,že jeho fyzická prítomnosť medzi nami zázračne uzdravovala

hlavne fyzické telá.Keď odišiel do neba,a medzi nami je prítomný

mysticky,lieči až na výnimky naše vnútra.Tam sa dejú uzdravenia

rôzneho druhu.Napr.ak niekto zmení po dotknutí Božej milosti

úplne rebríček svojich hodnôt,kde Boh bol u neho na poslednom

mieste a teraz je na prvom,to je mocný zázrak.Alebo iný bol ako

slepý,lebo naháňal iba peniaze,a na ostatných kašlal,po obrátení

a prežití klinickej smrti je úplne iný.K ľuďom láskavý a nezištný.

Alebo ak si uvedomíme pri sledovaní reportáže zo sveta,koľko mno-

ho je ešte mám,ktoré vidia ako ich deti hladujú,tak prestaneme šom-

rať na našu slabú ekonomiku.I to je veľká zmena v pohľade na veci.

Veľkým zázrakom je,keď ktosi odpustí tomu,kto mu poriadne ublí-

žil.Alebo keď vysielanú skrytú nenávisť viac rokov trvajúcu

Duch Boží zmenil v jednej sestre na porozumenie a prianie dobra.

Keď ohováranie a silné kritizovanie predstaveného zmení na spoluprá-

cu.Ak sa sebaľutovanie pacienta premení na obetu chvály.Keď veľkú

rozvodovú krízu v manželstve zmení na nový druh lásky.Keď znechu-

tenosť a kríž dá silu uniesť.Keď sa z veľkého problému v intímnej

oblasti stane veľké zahojenie.Keď sa z panovačnej povahy stane

organizačný talent.Keď sa z homosexuálnych sklonov,samozrejme

fyzicky nenaplnených,ale premodlených,stane veľká láska k bohos-

lovcom a prednášky na vysokej úrovni.Keď sa z trvalej invalidky

na vozíčku stane postihnutá s jasným plánom byť zmiernou obetou

za tích,čo chodia,ale na nesprávne miesta.A ešte i radostnou obetou.

Alebo keď sa mi práca,ktorá mi bola odpornou stane príjemnou,

a mnohým ňou môžem pomôcť.Toto a mnohé iné sú neviditeľné

zázraky,ktoré sa dejú i dnes.Iba sedmospáč ich neregistruje.

Ten,kto s Kristom žije,ten mu pre ne zrak otvorí.A počas života

nám dá aj nejaké zažiť,aby nás potešil,že je s nami.Aj nám možno

vnukne jeho Sv.Duch,že toto sú väčšie zázraky,ako tie vo fyzickom

svete.V skutočnosti väčším zázrakom je to,keď Boh uzdraví duchov-

ne ruku,ktorá včera kradla a udierala,a dnes rozdáva a pohládza,

než akoby ju uzdravil zo suchoty a nečinnosti do normálneho stavu.

Uzdravenia ducha sú na večnost,telesné iba na krátky čas.

KOMPLEX STARŠIEHO BRATA.

V podobenstve o márnotratnom synovi som si nedávno všimol

viac než predtým správanie sa jeho brata.Mladší brat sa chce iba

zabávať a hýriť,a ten starší iba drieť a lopotiť.Jeden zatúži po

slobode,a ten druhý je pracovitý ako otrok.Možno pre komplex

staršieho brata a jeho bratie života iba ako driny a vykonávanie

povinností bola v otcovskom dome neznesiteľná atmosféra.A tá

doštvala mladšieho syna k rozdeleniu majetku a k úteku preč.

Do opačného extrému – za vonkajšou slobodou.Azda preto,lebo

mu chýbala sloboda vnútorná.Bol mu asi odporný nedobrý príklad

v staršom bratovi,a preto sa vzbúril a odišiel.

Starší brat je symbolom pre našich otcov,dedov a starších bratov,

ktorí majú v sebe život,plnia si povinnosti a v poriadku života

ostávajú,ale si NEDOPRAJÚ.Jedni šetria,iní postia,ďalší absti-

nujú,iní drú ako kone.Ako keby bol vojnový stav a svet by nebol

spasený.Oni ho asi chcú spasiť svojím kŕčovitým odriekaním.A keď

vidia niekoho,kto si ozaj dopraje,tak tajne škrípu zubami závisti.

Amatéri…A svoju zadubenosť a úzkoprsosť vygradujú až natoľko,

že obvinia Otca z toho,že im nedopraje ani kozliatko.

Veď Otec by sa nenahneval,ak by sa občas starší brat zabavil.Ani

vtedy,ak by si vzal kozičku.Ani vtedy,ak by sa trocha zasmial.

Jeho diagnóza znie – chorobná vážnosť,ktorá má korene v spasiteľ-

ských komplexoch.Tie sú z chlapskej ješitnosti,a tá z namyslenosti.

Svojou prílišnou nábožnosťou možno hecujeme iných do ateizmu.

Prehnane chorou čistotou dráždime svet, aby bol ešte viac pornografic-

kejší.Čím je väčšia naša túžba po otroctve,tým viac zatúžia tí iní

milovať slobodu.Ak my Povinnosti,tak oni Zábava.Čím viac sa pcháme do neba,tým väčšiu radosť budú mať z pchania sa do pekla.

VEČNOSŤ ZAČÍNA UŽ DNES.

Tak by to malo byť.To,prečo je tu Cirkev by sa dalo povedať aj

inak, jednou vetou : aby sa do človeka nasťahoval Duch Svätý.Ten

istý Duch,ktorý bol v Ježišovi a ktorý je v Jeho Otcovi.Aby sa do

našich bytostí nasťahovala Vláda Živého Boha.Čiže Nebo.Večný

Život.A tam kde je On,tam je i pravá Radosť.Neverím v zúfalstvo

Márie pod krížom,ani v smútok Kristových mučeníkov.To je neviera

falošných veriacich,ktorí nikdy nezažili osviežujúcu a fantastickú

prítomnosť Ducha Svätého v nás najmä vtedy,keď sa tlak temnoty

okolo nás zosilňuje.Títo, tzv.veriaci, radosť z prítomnosti Boha v ich

vnútri nepoznajú.Preto potrebujú zhrešiť,aby sa v doslova sprostom

stave opitosti,prejedenosti či nadrogovanosti potešili.Aspoň na chvíľu.

Lebo ich trvalý stav je nuda a smútok.Všedné dni sú pre nich plné

malých či väčších depresií.Svoju spirituálnu lajdáckosť a nevedenie

sa modliť zaháňajú chlapi pivom a poldecákmi, ženy tv. seriálmi,

alebo chorobným upratovaním či praním.Sú ako potrestané pokolenie

nevediace spirituálne pracovať a zapĺňajúce svoju prázdnotu vonkaj-

šou chorobnou nepokojnou činnosťou.Absenciu nezištnej lásky,ktorá

ako špongia nasáva jedy z choro nesvätých okolitých jedincov a v sa-

mote tieto jedy v modlitbe a obeti rozpúšťa, tak si radšej ako debil-

kovia zapaľujú jednu cigaretu od druhej.Tak ukazujú okolitému svetu

ako intenzívne ich organizmus spracuváva jedy.Pozabudli si frajeri

a lajdáčky všimnúť,že dym ktorý zo seba vypúšťajú nie je duchovným

okysličovačom naplneným nezištnou láskou,ale je plný sebeckého

smradu nikotínu.A takto miesto toho aby vyrábali voňu Kristovej

milosti,radšej ich ľahostajnosť prdí dym z vypáleného zobáka.

Úbožiaci! Zabíjači času i svojho zdravia.Nemám nič proti homeopa-

tickej cigarete,ale narkomani sú ako rozmaznaní sebaničitelia.

KRISTUS, GARANT NORMÁLNOSTI..

Keby ľudstvo neprijalo Kristov spásny impulz,zošalelo by.

Podobne je to i s jednotlivcami.Kto berie Kristovu Lásku ľahko-

vážne,ten sa skôr či neskôr stane príbytkom nečistých duchov.

Poznáte ho podľa spirituálneho zápachu ale i podľa stupňa nepokoja.

Peklo zo života robí iným preto,lebo ho dávno predtým nosil v sebe.

Tento nešťastník bude chcieť vyrábat okolo seba ďalších nešťastníkov.

Svoj lajdácky prístup k duchovnému životu zhodí zbabelo na niekoho iného.Tým iba prezradí,že neide o skutočného chlapa a Kristovho nasledovníka.Ten s pomocou Božou porazí nízke beštie v sebe sám.

Odmietnutím radikálnej úzkej Cesty do Života sa dostane na širokú cestu Smrti.Prejaví sa v ňom nejaká Nemiernosť.U tých blbších je to alkoholizmus,gamblerstvo,internetizmus,športové či koncertné jačanie,

prejedanie sa v jedle či v sledovaní TV,mamonárstve či v milovaní

chlípnych prasačín.U tých „rozumnejších“v naháňaní sa za titulmi,

pachtením sa po moci či peniazoch,závislostiach rôzneho druhu,

blúznení a zabíjaní času,pekelne vyhladovanými pohľadmi na nahotu,

workoholizmom,preháňaním vo vonkajších a stále iných rituáloch,atď.

Keby len ľudia vedeli,akého šťastia sa im dostáva,že môžu prijímať

Krista do svojho srdca! Iba ten nám garantuje,že zostaneme ľudský,

nepoškodení a normálni.Iným hrozí obrovské nebezpečie,že sa

postupne stanú deviantami.Čo sa i na radosť pekelníkov deje.

To,že mnohí prijímajú Krista iba iba raz,nevadí.Aj toto im

veľmi pomôže.Ostanú aspoň normálni , a nebudú sa svojimi úchyl-

kami rozdrapovať.Lebo ďalšou pravdou je,že tí nemnohí,čo prijí-

majú vážne Krista veľakrát budú nenormálne veľa trpieť za iných.

Ale iba tí sa dožijú nenormálne veľkej slávy pri vzkriesení.

PRESNOSŤ .

Asi nie náhodou vzniklo príslovie : Presnosť je cnosťou kráľov.

Rozmýšľajúc nad ním som uvažoval,prečo práve presnosť.

Prečo nie napr.múdrosť,spravodlivosť,odvaha alebo ráznosť?

To čo sme považovali za presnosť bolo nepresné označenie cnosti

dochvilnosti.A tá je iba jedna z tisíc prejavov z Kráľovnej Presnosti.

Je prepodstatné prežiť správne svoj život.Nerobiť niečo,čo robiť

nemám.A čo raz v konečnom dôsledku budem veľmi ľutovať.

Modliť sa a ísť na poradu k Duchu Sv. do svojho najhlbšieho

vnútra je Ozaj Potrebné preto,aby sme zistili,čo máme robiť,ako

máme Skutočne Žiť.Kto sa veľmi úprimne snaží zistiť,čo si Boh

od neho praje,ten sa to i dozvie.Po hlbokom ponore do nášho

vnútra a po našom Tichu a Očakávaní v modlitbe nám Odpovie

VEĽMI PRESNE čo je Jeho Sv.Voľa.

Potom ak ju budeme s Radosťou a Láskou Konať sa do nás

nasťahuje OZAJSTNÝ SV.POKOJ.

Je zaujímavé ako pri rovnakom modlení ku tomu istému Sv.Duchu

dá ON každému celkom INÝ pokyn,čo má robiť. A je to impulz

Presne Ten,ktorý treba pre naše spoločné i naše osobné šťastie.

Kto to nerobí a kuká sa po iných čo robia a napodobňuje ich,to je

ten,kto sa neporiadne modlí a Ducha Sv.neporiadne počúva.Žije

nie svoj vlastný príbeh,ale „kopíruje“ niekoho, kto sa mu pozdáva,

že je ten správny.Túto klonovanú kresťanskú ovcu spoznáte podľa

vnútornej neurózy a napätia,ktorú v sebe ako trest nosí a ponúka ju

nevedome na iným okolo seba.Ak tak bude konať roky, zdokonalí

sa až natoľko,že bude majstrovsky vnucovať iným niečo svojské,čo

bude za božiu voľu vydávať,čo však bude iba akási vonkajšia náh-

rada za to pravé orechové.A kto ešte dojde k zastrašovaniu spolu-

blížnych pod vplyvom tej “najčistejšej lásky božej“,ten dosiahne

vrchol pomýlenosti.Sv.Ignác z Loyoly veľmi presne vystihol :

“ Niet vačšieho omylu v duchovných veciach ako vnucovať

iným svoju cestu.“ Je to jeden z duchovných zločinov,ktoré sú

asi aj súčasťou hriechu proti Duchu Svätému.

Ak ho niekto v sebe má a spolupracuje s ním,ten vie veľmi presne,

že každý z nás má v Božích Očiach veľkú cenu,že pre každého

z nás má Boh Originálny Plán.A tak ako cítime Veľkú

Bázeň pred Ním,budeme pociťovať veľkú bázeň pred blížnym,

ktorý sa Ho rozhodol do srdca prijať, a naozaj nasledovať.

Tí sú totiž Brat a Sestra v Kristu.Tých je vždy pomenej a pár.

Zato tých čo to chcú robiť,ale nie až tak vážne,ale tak AKOŽE

tých je veľké kresťanské stádo.Hoci sú mnohí už v dôchodku,sú

ako malé deti ,ktoré sa doslova ukláňajú pred svojimi kňazmi

ako pred duchovnými oteckami.Trocha dospelejším vzťahom

a spirituálne súrodeneckým vzťahom Nerozumejú.Ale tým uka-

zujú,že nerozumejú ani Evanjeliu,ktoré hovorí o Bratstve a Ježišovi

Kristovi ,a nie o Oteckoch a Detičkách a večne malinkom Ježiškovi.

Ak ovládnu pobožní infantilkovia hlavné miesta vo vonkajších

priestoroch chrámov a vytisnú ako 2 a 3.triedu tých dospelejších,

potom nech sa nečudújú o malý záujem o sv.omše u strednej generá-

cie,či o pedofilné aféry ktoré ventilujú dávno predtým chorú atmos-

féru v našich kostoloch,katedrálach i bazilikách.

Ku Eucharistii máme pristupovať najmä preto,lebo je v nej prítom-

ný Ten,kto Dokonale Plnil Vôľu Nebeského Sv.Otca počas celého

života.A robil tak Verne do svojej smrti.Niet Lepšieho Príkladu.

A my,ktorí sme mu uverili,tiež chceme plniť Boží Plán,ale

robíme to neraz nedokonale,prosíme,aby nám v tom Pomáhal.

NÁPADNÁ a NENÁPADNÁ SVATOSŤ.

Vonjkajší svet potrebuje šou.Show je po anglicky Ukázať.

Ten kto chce niečo znamenať v tomo šou sa musí dostať do

povedomia iných.Na výrobu „hviezdy“ sú akoby stvorené médiá.

Tie ovládajú dokonale umenie ako z niekoho neznámeho

vyrobia megastar,ktorý keď sa kdesi zjaví,tak dievčatá šalejú.

Pomätenosť našej kultúry je asi taká,že 10 x viac milujeme herca

ktorý hrá Krista než Jeho samotného.Je zoženštelé,veľmi nevyzreté,

byť zamilovaným do toho,kto krváca na filmovom plátne ale

jeho akože krv je iba červená farba,a toho,kto za nás vykrvácal

Naozaj,tak tomu dáme iba zvyšky našich citov a veľa sťažností.

Prečudný je svet,čo hlása spravodlivosť a platí štetku 20 x viac ako

učiteľku či zdravotnú sestru.Je otrasnou skutočnosťou keď si médiá

všimnú a vychvália hyperaktívneho buzeranta alebo k moci sa prede-

rie psychopat a masový vrah.Keďže mu mávajú milióny,oni sú za

túto situáciu zodpovedné priazni tisícov.Dostanú v diktátorovi trest

aký im patrí.Prirodzenosť ich bolí.A tak si stvoria hriešnu umelinu.

Pretože si asi myslia,že viesť normálny život je smrteľná nuda.Čo

je jeden z fatálnych omylov nespirituálnych a poškodených lucifukov.

Sekulárny,znesvätený duch prenikol i do vnútra niektorých cirkví.

Akobyzmová viera je vraj tá exstrémna. Napr.kto sa roky spíjal

a potom sa ho Ježiš zázračne dotkol,z bahna ho vytiahol,a teraz

on sa ako herec predvádza pred inými ako hlavná postava kresťan-

stva.Chváli akože božie meno za osobné spasenie,za radosť v pánovi,

a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného extrému – zúrivej

abstinencie.Tú teraz vyznáva a každému doporučuje.A v horšom

prípade kontroluje iných či sú abstinenti alebo ich spasiteľne napo-

mína aby sa chránili pred týmto diablovým lákadlom,lebo oni už

majú s ním svoje obrovské a azda i všezahrňujúce skúsenosti.

Predvádzajú všetkým okolo ako sú už oslobodení a dávajú svoju

abstinenciu i seba za vrchol dokonalosti.Sú to ešte nevykvasení no-

voobrátenci a nevedomí predvádzatelia svojej sebaoslavy.A tí,čo ich

obdivujú sú diletanti života,ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo

stáda a žiť svoj vlastný príbeh.Sú opití skupinovým duchom.

Tých čo žili i pili mierne odsunie ako nie tých hlavných,ale svoj

extrémizmus dáva iným za príklad.A svoju slepotu dovršuje tým,

že hoci má plné ústa Ježiša ani si nestihne uvedomiť,že On zúrivý

abstinent nebol, ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.

Dal požívanie premeneného vína ako nástroj k posväcovaniu.

Tento príklad som vybral ako poučenie z jedného nekatolíckeho spoločenstva, kde sa podobné vyčíňanie deje a dáva za príklad.

Bodajby sme si v kresťanskom prostredí stále viac uvedomovali a

nepodporovali svoje uletenosti od normálneho života i od evanjeliového ducha. Napr.naša nenávisť voči vlastnému telu – tá nepatrí všetkým

ale iba tým,čo ešte prednedávnom ťažkohriešne hýrili a Nie tým,čo

roky žijú striedmo a hlboko spirituálne.

Kristus nás nevolal moji otroci ,ale Priatelia.Nehovoril nám ako

odkaz,že sa máme zodrať a potom vrčať po iných i po sebe neláska-

vou rečou.Ani sa nelúčil s nami asi takto : „Podľa toho spoznajú

že ste moji učeníci,keď sa budete špehovať navzájom“.

Podobné legálne uletenosti sú i u našich niektorých svätých.

Sv.Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,

a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom aby

sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úprimnú spoveď,ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať i dnes

/nie ako tie naše prediskrétne vyznania dnes,ktoré dokonale utut-

leme v spovedelniciach,aby sa náhodou nik z našej nedokonalosti nemohol poučiť./Ale zabudol sa v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neoceniteľnú skúsenosť,ktorú mu darovala.Nespomína

ju totiž vôbec.Bol ňou asi natoľko zhnusený,že zdesene mlčal.Alebo

to z jeho Vyznaní vymazali? Spomína obdivne iba svoju nábožnú

matku.Mohol si však napr. jednou vetou spomenúť i na matku

svojho syna Adeodáta.Miesto toho prešiel do druhého extrému:preprís-

nej sexuálnej abstinencie.Tú preniesol nielen na svojich bratov

ale i na manželov svojho stáda,kde im dokázateľne z jeho spisov

radil aby žili intímne iba vtedy,keď idú splodiť potomka. Či je

rozumné tento jeho obojstranný extrémizmus prijať ako normu svä-

tosti pre ostatných učeníkov? Je to na poučenie.Cirkev je rozmanitá.

U sv.Františka z Assisi je pododný extrémizmus vo vzťahu

k peniazom,ktoré radí svojim bratom považovať za také čosi

ako kamene.A svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho

ničil veľmi prísnym pokáním.Pred obrátením si práve na ňom

zakladal a mal mnoho peňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky

zaplatiť.Je to veľmi poučné.Ale poďme každý svojou cestou ku svä-

tosti.Do neba vojdú iba sväto zušľachtení duchovia.Nie kópie iných.

Prečo naši otcovia stáročia mlčia a nedajú nám napr.exhortáciu

o tom,kto vládne svetovým kapitálom,aké zločiny a potoky krvi

sú za peniazmi tohto sveta,a prečo nenavrhneme a nezrealizujeme

v cirkvi a vo svete nejaké iné platidlo,za ktorým by boli cnosti

a obety mnohých svätých.Či čušaním o tajných vládcoch svetového

kapitálu prospievame Božej Veci? Je tu vážna indícia ,či nám to nepomáha udržať sa na vrchole moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojim mlčaním a svojimi priateľskými konkordátmi s Herodesmi

raz neocitli na smetisku duchovného sveta spolu s nimi.Kristus a

jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame…Vôbec nie sme

v opozícii.A sv.hnev akoby nik z našich otcov nedokázal.Vraj lás-

kou k vlkom dokážeme najviac.Je to však akási nechlapská láska.

Hierarchii to lichotí a vyhovuje? A ide im o pravého Krista a ovce?

Toto pchanie sa mocným do zadku raz trpko oľutujeme.Keby nie

Matky Božej,ktorá sa nás zastane,boli by sme za toto možno odpí-

saní.Vládcovia svetového kapitálu sú mazaní všetkými masťami.

Sú v pozadí diania a poťahujú nitkami,a politici sú ich dosadenými

bábkami.Sú zodpovední za milióny potratených detí,za vojny, vraždy

a násilenstvá v nich,ktoré boli naordinované svetu kôli vláde pár ľudí

a ucteniu si luciferských mocností jazerami krvi.Vieme či nevieme

o tom?Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzorujú niekoľko násobne viac kurevstvá ako charitné diela,a to preto lebo čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi silnie.

Ochrancovia mafiánov sú Mafiáni.Ochrancovia kuriev sú kokoti.

A my sme ich priatelia? No to je teda „Odvaha“.

Česť výnimkám,ktoré sa ozvú,a ktorých nájdu kdesi zarezaných.

Myslíme si že svätosť potrebuje vonkajšiu show?

A že iba ten je svätý,čo to roztočí na plné obrátky jedným i druhým

smerom?Raz ak prídeme do raja zbadáme,že títo pozemskí exhibicionosti nie sú tie najvyššie šarže medzi anjelmi.Oveľa vyššie

budú tí,čo vedeli dlhé roky SKRYTO PRACOVAŤ pre Kráľa Kráľov,a svet si ich ani nestihol všimnúť a pozdvihnúť na oltár.

Niektorí z prvých v cirkvi medzi svätými môžu byť v nebi medzi poslednými.Spomínam to preto,lebo to v katechizme ešte nemáme.

Treba nám všetkým učiť od Panny Márie a Sv.Jozefa tajomstvá

Nenápadnosti,Prirodzenosti,Miernosti a Originálnosti.

PANENSTVO DUCHA.

Viete prečo niekto strašne silno túži len po nových veciach? Asi

potrebuje zakryť svoju duchovnú starobu.Prečo je ktosi nažhavený

len za značkovým tovarom? Či to nie je preto,lebo má pod ním

partiové duchovno alebo charakterovú nekvalitu…Prečo niektorí

jedinci bažia po luxuse?Aby zakryli svoju spirituálnu biedu?..

Istý majster sveta v hokeji umrel pri autonehode.Jeho žena prezra-

dila,že to bol despota a alkoholik? Ak niekto reve od šťastia aký

je on víťaz,môže to byť duchovná troska. Načo tie víťazstvá,keď

skončia prehratým životom. Nie málo mužov i žien sa rado zaradí

do dosť trápneho zástupu nažhavených po pozemských tituloch ,

aby predstierali davu svoju predôležitosť. Prezrádzajúc tým na seba

iba tým väčšiu zakomplexovanosť,čím je titulov a plieškov viac.

Skutočný odborník ak aj tituly má,nepotrebuje ich denne tri krát

pred sebou a inými podčiarknuť,aby sa potvrdil,aký je veľký.

Alebo ten kto baží po moci či sláve,a dohabe sa ku nim nedôstojne,

a zabudne svoje postavenie a vplyv použiť na obranu spravodlivosti,

na čo mu bude táto sláva.Iba ako dočasná maska pre jeho neslávnosť.

Toto a mnoho iného podobného je stratou Panenstva Srdca.

Darmo sa ktosi vystatuje manželskou vernosťou alebo nepoškvrne-

ným celibátom ak je kariérista.Iba maskuje svoju poškvrnenosť.

Do neba nevedie cesta,ak si žena zakladá na svojom telesnom

panenstve či vernosti jednému mužovi a pod touto telesnou čistotou

utajuje iba svoju pýchu.Môže neprezieravo skončiť medzi nerozum-

nými pannami,ktoré majú lampy vonkajšieho náboženstva sice vy-

leštené,ale oči budú mať vypleštené,keď ich do raja nevezmú,lebo im

chýbal vnútorný olej nezištnej lásky a ozajstnej pokory.Náboženstvo

bez šťavy života vedie k zatrpknutosti,závisti.Je trestom zaživa.

Smutná,iných odsudzujúca svätosť nie je cieľom Božieho Kráľovstva.

To najpodstatnejšie sa deje v duchovnej úrovni.

A tam si treba panenstvo zachovať a chrániť viac ako oko v hlave.

Každého muža sa raz opýta Boh v jeho najhlbšom vnútri

AKO SI BOL VERNÝ PRAVDE?
a každej ženy sa spýtajú AKO SI BOLA VERNÁ LÁSKE? Všetky ostatné otázky budú druhoradé.

A všetky ostatné vernosti budú odsunuté na vedľajšiu koľaj.

Lampa je vonkajšok. Olej je vnútro.Ježiš nie je proti vonkajšku,

ale UPOZORŇUJE,že vonkajšok bez vnútra nestačí.Je to strašne

málo.Predstierané cnosti zažijú veľkú Prehru,lebo do raja nevojdú.

Zdanliví Boží ctitelia žijú v Cirkvi s ctiteľmi pravými.Kúkoľ

rastie spolu s pšenicou,a podľa evanjelia to treba nechať tak až

do žatvy Posledného Súdu.Menší kúkoľníci zúrivo bojujú voči

tým väčším,lebo ich ohrozujú,ale pšeničiari ostávajú kľudní a chá-

pajúci.Kto v cirkvi nenávidí hriech,je podobný lekárovi,čo nenávidí

chorobu.A vôbec si neuvedomuje,že ak by jej nebolo,on by bol

zbytočný.Pre nornálneho lekára je choroba výzvou dokázať svoje

medicínske kvality,a nie nepriateľ,ktorý ho straší a ohrozuje.Ideálne

by bolo mať pekné a čisté oblečenie,zachovávať hygienu,bývať dôstojne,

žiť bez biedy,najlepšie v materiálnej istote. V zdraví a pohode.To je

nebo pre telo.Nebo pre dušu je mať zdravý rozum,nemať devian-tné sklony,slušne sa správať,byť vzdelaným,ľúbeným a ľúbiacim.

Mať humorný nadhľad,pokojnú povahu,zmyslupnú prácu,normálne

vzťahy,priateľov,či fungujúcu rodinu.Ale je tu i duch a ten túži po nebeskom šťastí.Nájde ho iba v službe Bohu.Nie v hereckej svätosti.

A to je ponoriť sa s Kristom do nejakej choroby či disharmónie,a

napomôcť im k pozdvihnutiu k Dôstojnosti.

PRAMEŇ a CISTERNY.

Prorok Jeremiáš prísne vyčítal židom ich duchovnú neveru/Jer 2,13/

Opustili prameň živej vody,čiže Boha,a našli si popraskané cisterny,

ktoré vodu udržať nemôžu.Cisternou bola u židov v starom zákone vykopaná jama,ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako náh-

rada pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou

pramenitou vodou.Bez vody človek neprežije.Máme voľbu: buď bude-

me brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú z kaluže.Obrazne

povedané.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja,Sv.Ducha,alebo

si budeme musieť automaticky nájsť tzv.náhražku pre stádo zveri.

V školách sa deti možno i preto búria a učiteľom tečú nervy,lebo

školstvo je choré.Množstvo energie sa tam míňa na nahustenie

nepodstatných vedomostí,a to čo je ozaj potrebné, sa tam neučí.

Napr.ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj,a tak sa napo-

jiť i na svoje skutočné šťastie.Iba pár je tých,čo to vedia.Ostatní sú

kdesi mimo,urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu,ktorá po dlhoroč-

nom trápení končí živorenie ako spoločenský upír.Nevie byť sám,

nevie vydržať sám zo sebou v jednej miestnosti pár hodín,a uteká

kdesi mimo,aby sa zavesil na nejakého podobného úbožiaka.Keď

sa zbadajú už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly,čo sa našli.

Iný druh cisternizmu je behanie za ženami.Povrchný štýl hľadajúci

v iných ženách to,čo z lenivosti neráči nájsť doma vo svojej manželke.

Dlhohodinové vysedávanie pri poháriku je náhradným programom

spirituálneho analfabetizmu,ktorý sa nevie modliť a ani sa neráči

to naučiť. Smútky treba vedieť OBETOVAŤ a nie ich polievať

alkoholom.Ak niekto robí ako blázon a zarába peniaze v piatky

i sviatky,to je jeho maska,ktorá ukrýva neschopnosť zarábať tzv.

zásluhy pre nebo,čiže spirituálny kapitál.Pozemský kapitál je do

času,ale ten spirituálny na veky.Až nepríčetným pozeraním do

televízie či internetu s obrovským náhradným programom si kradne človek sám plnenie Programu,ktorý má s nami Stvoriteľ.

Dlhými hodinami čumiac do rôznych hrier a zabávaním sa

iba prehlbuje človek svoje nudenie sa a stratu detstva v duši.

Tisíckami informácií z médií zahádžeme svoju myseľ balastom

iba preto,lebo sme sprostí,a nezaujímame sa o tých pár informácií,

ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán.

Nakupovaním zbytočností iba míňame čas i peniaze pre seba,a

možno presne to pre seba zbytočné sme mali rozdať iným,chudob-

nejším.Túžbou po nie normálne dlhých zábavách si mnohí krátia chvíle,ktoré by mali venovať svojim povinnostiam.Či rodičovským,

občianskym alebo náboženským.To, že i toto je tresný čin,to nás

v škole neučili.Ale oháňať sa iba právami a neplniť si svoje základ-

né povinnosti ako človek a kresťan,tak to je idiokracia.

Vrchol všetkého je deň nedeľný,kedy miesto poďakovania sa Bohu

si doobeda muž drichme,deti pozerajú rozprávky a mama pri

varení miesto Božieho Slova a návodu ako správne žiť počúva

z rádia besnú hudbu a nekonečné materiály na kult brucha, recepty.

Bez Boha trávite ľudia nielen piatky ale i sviatky,a potom sa

čudujete keď vám vládnu veľkí ooti a veľkí milovníci peňazí.Veď

oni sú iba trestom a súčasne liekom na to,čo vy páchate v malom.

Aby sme boli akože aj trochu krásni na to sme vymysleli Miss.

Aby sme boli múdri na to máme Milionára.Na to aby sme boli

teda chlapi i bojovníci,na to máme hranie sa na vojakov a zbytočné

vojny.Na to aby sme boli svetoví lietame po svete a učíme sa cudzie

jazyky.Aby sme boli kozmickí a venovali sa aj „nebeským“ veciam

na to máme drahé výlety do vesmíru a knihy o Ufo.

Miesto spásnej Božej Ekonómie sa klaniame pozemskej ekonomike.

Miesto Božej Vôle sa zaujímame o verejnú mienku.Miesto svätým

starcom sa ukláňame politikom.Miesto spozornení čo hovorí básnik,

spozornieme čo tára rozdrapená celebrita.Miesto presného Božieho

Slova milujeme sladké romániky.Ako dokonalé naivky.Miesto

odsúdenia hriechu v sebe sa pohoršlivo odbavujeme na odsúdených

kriminálnikoch.Čudujeme sa veľkým mafiám,ale malé rodinné ,

inštitucionálne či finančné mafie nevidíme?Sme zhrození narkoman-

mi? Ale svojím nafetovaním klamstvami a maskami sa nehrozíme?

A aby sa cisternová viera dokonale zavŕšila,na to slúžia športové

zápasy na tisíce spôsoby.Tam uteká hriešny Adam,ktorého život

je séria prehier,aby sa aspoň nachvíľu stotožnil s nejakým víťazom,

moderným bohom,zarábajúcim rozprávkové peniaze a napáchnutým

umelou krátkotrvajúcou slávou.Aspoň na chvíľu sa stať víťazom

a pozdvihnúť si spadnuté sebavedomie.Podobné pocity si radi ušted-

rujú Evy pozeraním sa na herecké výkony svojich hviezd.Aspoň

počas filmu ožijú,lebo sú slabé herečky a neporiadne žijú svoj nesvätý

príbeh.S každým z nás má nebo svoj Svätý Originálny Príbeh.

Obrátiť sa do svojho najhlbšieho vnútra na Krista, to je ten

PRAMEŇ ŽIVEJ VODY.

Zachvávať pritom zásady evanjeliových blahoslavenstiev,to je
OZAJSTNÝ ŽIVOT NAPLNO.

Je ozaj šťastným ten,to dospel ku tejto holej jednoduchej Pravde.

Ostatní sa sami odsúdia na život v jeho úbohejších podobách.

Budú fanúšikovia cisterien,ktorých svet ponúka množstvo

vo veľmi rafinovaných všetkých možných podobách.

Azda by bolo dobre povedať kdesi tieto myšlienky verejne.

S radikálnosťou proroka.Nie ich len skonštatovať ticho na papieri.

TALENTY ALEBO PENIAZE ?

Určite poznáte podobenstvo o talentoch.Ale asi nebudete poznať

jeho skutočný výklad.Pohodlnému čitateľovi zdanlivo všetko jasné.

Každý dostal nejaké nadania,a mal by ich počas života použiť

pre iných.To je ale také samozrejmé,že by to bolo azda aj zbytočné

normálnym ľuďom hovoriť.Závažnosť tohto podobenstva je oveľa

väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom

a pár hodín pred svojím umučením.Talent u Matúša 25,14 –30

a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamená vlohy ale ide o pol

kg striebra.Čiže ide tu o peniaze,boha tohto sveta.Iba veľmi nepozor-

ný poslucháč si nevšimne,že ten kto tieto míny svojim verným rozdáva

nie je Boh,ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť

a krutosť je v evanieliu spomínaná.Išlo o Herodesovho syna Arche-

laosa.Ten odišiel do Ríma na 3.ročnú dovolenku,a jeho poddaní mu

odkázali,že si neprajú aby nad nimi kraľoval.Svojim verným rozde-

lil financie aby s nimi obchodovali,kým sa on nevráti.Miliardári sa

stali ešte vačšími miliardármi,a milionári dvojnásobnými milionármi.

Ich pán bol spokojný,a dal im podiel na moci.Takto to v tomto svete

bolo,a tak je to i v dnešnom kapitalizme.Svet sa o tých svojich stará.

Problémový pre tento čas sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať túto

hru bohatých,a svoju jednu mínu do finančného obehu sveta dať od-

mietnu a zakopú ju radšej do zeme.Čiže investujú svoje nie veľké

imanie do čohosi iného než tzv.trhu.Ich poklad je vo vnútri.

Tí čo šéfujú peniazmi,tí ich nemilosrdne o to málo pripravia.Či

cez tzv.dane,alebo tzv.zákony vyhovujúce iba mocným,alebo cez

nafingovaný pád burzy,alebo cez umelo vyvolané vojny.Kto sa chce

vzoprieť svetu založenom na peniazoch,toho tento svet pošle kdesi

na okraj.A ak sa odmietne klaňať mamone,bude musieť za to draho zaplatiť svojou neúspešnosťou v spoločenskom postupe.Svet mu za jeho šľachetnosť daruje miesto na nejakom kríži.Marginalizácia Statoč-

nosti.Hrdinom v podobenstve sú teda nie tí,čo vyobchodovali 1O a 5

ďalších mín,ale je to ten jeden,čo nezbohatol,ale charakter si zachoval.

Ten,čo sa zachoval spravodlivo,čiže dal svojmu pozemskému pánovi

iba presne to,čo mu bol dlžen.Je to tá menšina,čo bohatne na spirituál-

ny kapitál ,čo sa odmietne prostituovať a nenechajú svoje ideály

premeniť na tovar,ktorý si môže hocijaký pracháč kúpiťa pošpiniť.

Nemyslí sa tým,že ten ktorý má viac peňazí musí byť automaticky

zlým človekom! Ide tu o ducha svetského,nie svätého,ktorému ide

iba o vlastné úspechy,o vlastné zbohatnutie,iba o ekonomický rast,

a vôbec mu nevadí,že jeho bohatstvá sú postavené na chudobe a neús-

pechoch málomajetných.Ježišovi ponúkali aby bol kráľom v takomto

svete,a aby prijal túto krutú hru mocných tohoto sveta.Odmietol ju.

A bol jedným z tých,čo svoje spirituálne bohatstvo vložil cez svoju

stekajúcu sv.Krv do zeme.A nie do virtuálnej reality finančníkov,

ktorá má dodnes takú veľkú moc preto,lebo väčšina ľudstva nemiluje

svojho Otca,svoju Vlasť Nebo,ale ich pozemskú náhražku mamonu,

čiže zdanlivo všemocné peniaze. Cisternu všetkých cisterien.

V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu,kde moc zlata

a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslami.Obyčajnými číslami,

za ktorými je neobyčajne veľká moc.Raz možno Kristova Cirkev dozreje natoľko,že ľudia dobrej vôle v nej vytvoria podobné čísla,za

ktorými budú zásluhy svätých a tie vystriedajú nesväté čísla,za kto-

rými je mnoho hrozného utrpenia a vo vojnách kruto preliatej krvi. Obetovanie na kríži bolo preto práve u židov,lebo nebo vedelo kto a

čím bude vládnuť svetu.Kde vládne Smrť zavládne raz Život.

S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER.

Sily Svetla i sily temna majú s človekom svoj jasný zámer.

Nebo má záujem aby človek prežil správne svoj pozemský pobyt,

a prišiel tak opať do Nebies.Temno pracuje opačným smerom,a

túži človeka najskôr od Sv.Cieľa odkloniť,potom ho dezorientovať,

a nakoniec vyrobiť z neho nového ničiteľa.

Prvé je to podstatné : zamestnať ho na neustálu činnosť pre tento

svet.Aby nemal čas rozmýšľať.Urobiť z neho robot mysliaci iba

na zisk,a nahovoriť mu že jeho šťastie je byť

SPOTREBNÝM DEBILOM.

Hypermarkety jako novodobé chrámy.Peniažky miesto milostí.

Druhá fáza je karnevalizovať život,a premeniť ho na nekonečné zabávanie sa. Šou musí pokračovať počas celého roka.Sledovať

stovky filmov ako náhradu za neprežívanie si svojho filmu.

Humoristické relácie na každý deň,to prezrádza že smútok nám

silnie a strácame duchovnú radosť zo života.

Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je byť

ZABÁVAJÚCI SA IMBECIL.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu,posmech z normálnosti

sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,

ktorý sa uspokojí až vtedy,keď tečie nevinná krv a praví ctitelia

Boha sú v zuboch šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je spraviť z jačiaceho imbecila BEZCITNÉHO AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán

podarí,vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.

Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom

archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,knieža-

ťom,princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého

človeka ČLOVEKOM VEĽKÝM až VZNEŠENÝM.

Nesťažujme sa v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností ako

upadnúť a dohotoviť sa na diabla,ale máme i tisíc možností sa

dohotoviť na Božiu Podobu.To je samozrejme oveľa ťažšie a až

tak sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku

viery a zdravého rozumu,ten s určitosťou tuší,že nám bude daný

k žitiu aj iný svet,nie iba tento bordel a blázninec,ktorý okolo

seba vidíme napr.v tomto roku 2OO5.A na ten sa vo vnútri

múdri človek chystá.Skutočný blázon v iný život neverí ani nedúfa.

Keby sme videli napr.konečnú podobu tých,čo smilnia dnes na plné

obrátky alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili

natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy,ak by nám zaplatili

bilión x viac.Obsah žumpy bude viac voňať ako ich telá…Bude

pre nich miestom,kde sa pôjdu okúpať a pookriať.Budú tak zoha-

vení a starí viac než bosorky a bosoráci z hororových filmov.

Oveľa vážnejšie budú na tom žurnalistické a mediálne prostitútky.

Tie,ktoré za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka

záplavou lží a jedov.Takých čaká prísnejší súd a ťažšie tresty.

A najhoršie na tom budú nie tí a tie,čo predávali telo,ani tí,čo pre-
dávali dušu,ale tí,čo zapredali Sv.Ducha.Čo obchodovali s Kristom.

Čo zneužívali sv.evanjelium,za ktoré vylial Syn Boží svoju Sv.Krv.

Čo Božie Meno brali nadarmo,aby sa oslávilo v hriešnom svete ich

nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.

Iba konštatujem čo mi bolo objasnené.

Kto sa rúha Otcovi či Synovi,tomu bude odpustené.Ale kto sa

rúha Duchu Svätému,to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či matke,

tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu,to veru nie.

Neklamme si a povedzme si jasne : temné sily nielenže existujú,

ale naplno pôsobia tam,kde sú najprv ľajdáckosťou a potom

opakovanými ťažkými previneniami proti Božím Zákonom

privolané.Ak by hlásateľ Svetla opomenul spomenúť zámery

temných síl,bol by tiež ich nepriamym nástrojom.

Jedným z podstatných zámerov pekla je poškodiť človeka.A ak

sa im to podarí,potom ho je treba udržiavať vo falošnej hrdosti

na svoje kríplovstvo.Deviácie a prasačiny urobiť Ikonami.

Muža majú zámer poženštiť a ženu urobiť mužatkou

Ďeťom ukradnúť detstvo.Rozmaznať ich a nechať ich rozdrapovať.

Z kresťanov vyrobiť gániacopobožných debilkov.

Z Krista Slnka, robia slabosvietiaci lampáš,a z rôznych lampášov,

čiže iných náboženstiev robia náhradné slnká.

Nevinného vytisnúť na okraj a Barabáša dať do centra diania.

Darmožráča ochrániť množstvom predpisov o ľudských právach,

tomu čo kotí deti jedno za druhým,a neráči sa o ne starať dať

všetky výhody,a tomu čo sa správa zodpovedne hádzať polená

pod nohy,zaťažovať ho nadmernými pokutami a vynadať mu ak

nestihne splniť jednu zo svojich sto povinností.

Slušného človeka vysmiať ako vadného a doštvať ku tomu aby sa hanbil.Za čo? No za to ,že nevie klamať ani kradnúť.Za to že sa neožiera.Za to,že sa nevie pchať do zadku niekomu zdanlivo mocnému,ani do predku nejakej štetke.Za to,že dospel k vlastnému názoru.Za to,že má vernosť a charakter.

Zámerom temných síl je urobiť z človeka STROJ.

Urobiť z neho živočícha, fekáliu a nedôstojného Otroka.

Nebeské Sily to s nami myslia vážne.Aby sme boli Slobodnými

Priateľmi Boha.

Ozajstnými Ľudmi.Plnými Dobra ,Pravdy a Krásy.

POZOR NA ULETENÉ KNIHY.

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu,napr. z biblie,tú poriadne

nafúknuť,aby zatienila ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú

odtrhnutú časť, a ako slepý si nevšimnnúť celok.

Zpoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to neraz

stovky strán.Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.

Americká choroba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelinky na zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.

Jeden z povšimnutia hodných duchovných obrov je indický Osho.

Jeho veľkosť je v úprimnosti.I v tom,učí meditácii a veľkej hĺbke.

Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Škoda,že

bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha ,ktorý

má vo svojich múdrostiach primiešané malé dávky tak prudkých

jedov,že ak chce niekto dospieť veľmi rýchlo k šibnutosti,tak nech

sa len pozorne začíta.Úprimnosť,ale bez cudnosti.Knihy plné múdrostí,ale bez Ducha Svätého.Riadky plné odvahy,no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a oslavy života.Ale je v nich skrytá Smrť.Chýba im jednoznačne Svätosť. A vážnosť tiež.Život nie

je iba zábava.A kto robí z apoštolov playboy klub,ten ho urobil

zo svojho spolku sám.Kto si chce dať ezoterickú praženicu na kres-ťanský chlebík,tak nech najskôr ovonia,z akých vajec bola urobená…

Bádateľ Ducha môže nájsť inšpiráciu ku kráse i tam,kde iní

vidia len kopu hnoja.Aj tam neraz rastú voňavé kvietky.

Aj hnoj má svoje miesto v tomto svete.

Nemusíme ho však nosiť do svojho chrámu ako sväteninu.

Učme sa rozlišovať ktoré knihy sú tu z Božieho dopustenia,

a sú iba infikovaním nových čitateľov starými bacilmi,

a ktoré sú tu na ozajstnú oslavu Božiu a pre náš úžitok.

KEĎ RAZ OTVORÍME DUCHOVNÉ OČI…

Keď nám spadnú,biblicky povedané,šupiny ega z očí,

nebude v nás tróniť pýcha, a prestaneme odsudzovať

začneme postupne rozumieť životu.

Zistíme,že neraz komplikované ľudské situácie

majú jednoduché riešenia.

Ten čistý pohľad potrebuje jediný kľúč

k otvoreniu všetkých problémov človeka.

Ten kľúč sa volá POKORA, liek skoro na všetko.

Keď sa stanete čistými ako zrkadlo

a budete odrážať samozrejme iba realitu

pri pohľade do Vás uvidia iní iba seba.

Budú si myslieť že zrkadlo je také,akí sú vlastne oni.

Nebedlivo vás osočia zo svojej podoby

s ktorou nemusíte mať skoro nič spoločné.

Ak sa nás to dotkne a zabolí,

Znamená to ešte prítomnosť podobného tieňa v nás

Mystik sa neuráža.Ten vyšle Kristovu Lásku.

A tá spôsobí po čase ZAMYSLENIE sa nad sebou

Toho,kto sa dlhé roky pozeral do zrkadiel krivých a nečistých

Okrem Sv.Rán o ktorých hlbšia duchovná škola vedieť musí,

zažijeme veľa rán obyčajných.

Tie zrania v našom vnútri niečo pyšné a bezcitné

Potom sa to tak dlho hojí jako to bolo hlboké

A ak sa to zahojí,zostane CITLIVÉ MIESTO.

Citlivých,jemných a posvätených

máme mať desať tisíc miest vo svojom chráme

Veď kto iný si má uvedomiť,že som Chrám,ak nie mystik.

O ZUBNÝCH KAZOCH.

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich

zuboch povlak,ktorý sa začne chovať agresívne.Vytvorí zubný kaz.

Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väčšinou až vtedy, keď nás zub zabolí.Ideme k zubárke.I keď vieme

Čo nás čaká, dobrovolne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa

vyšetriť.Sú výnimoční jedinci a žiaden kaz v ústach nemajú.

Ale my ostatní vieme čo je vŕtanie do boľavého zubu.Dosť kruté

bolesti nejako musíme vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.

Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy,pokiaľ vidí niečo čierne v bielom

zube. A predsa nikto z nás nevynadá zubárovi, že nám robí veľké bolesti.Všetci rozumieme ako sa nám pomáha.

Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.

Mnohí mu vyčítame ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.

Ak nám niečo berie myslíme si že On to potrebuje.

Raz nám dôjde,že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo

sa modlia vedia že Boh nám pomáha a má nás rád.

Tí čo sa nemodlia to neveria.Ešte si robia posmech s príslovia “Koho Pán Boh miluje toho krížom navštevuje“. Je iba samozrejmé že tí,

čo sa dajú do rúk zubárovi budú viac trpieť dnes ako tí, čo na svoje zuby kašlú.Ten kto je v Božích Rukách je prenasledovaný zo všetkých strán a má oveľa ťažšie skúšky ako pohan.

Ten je iba vo svojom egoistickom náručí, má viac pohody ale ani

nebadá ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká hlavná

cnosť z charakteru.Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu dnes než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami. My sme tu nie iba kôli sebe.To je vrchol pomýlenosti.Máme pomáhať liečiť najprv seba a potom ostatných.Lebo Boh ešte v mnohých TRPÍ.

AKO SA VYRÁBA ANTIKRIST.

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti je aj ich vyznavač.

Môže cnosť predstierať a v skutočnosti mu môže ísť o presný opak.

Podobne je to i s menom Ježiš alebo s názvom kresťanský.

Temnota dnes neútočí zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári

ako keby jej išlo o záujmy Božie, a popritom vpúšťa niekoľkokrát

prudšie jedy do ľudí než zaštepovanie ateizmom v socializme. Kva-

litný súper nás má niečo naučiť.V evanjeliu sa píše, aby sme nevy-

trhávali kúkoľ až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Testuje nás.

Ale nepíše sa aby sme si ho primiešavali do cirkevného chlebíka.

Stane sa,že ho zameníme za pšenicu,a tú odstavíme kdesi mimo.

Potrebujeme Dar Rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-

nosťou je najprv rozlíšiť a potom nahlas pomenovať.Svedčiť.Brá-

ny pekelné sú miesta, ktorými sa temnote podarilo dostať do vnút-

ra cirkvi a tam šíriť dielo rozkladu.Nie sú to iba tzv.ľudské veci.

Skôr tie neľudské.Sú to hriechy,ktoré si neraz ani neuvedomujeme.

Ani sa z nich potom nevyznávame.Takto vzniká Akokebyzmus.

V seminári v prvom ročníku prišla reh.sestra s prosbou, či by

páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.

Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné.V ročníku nás bolo 56 …

Mužov obety.Takto nenápadne to začína…

Trochu chytrý študent rýchlo spozná nedôslednosti a slabiny systému.

Ak zatúži aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci bude horlivo recitovať iba vety svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“ a ne-vysloví to,čo si naozaj myslí.Sem tam udá svojho spolubrata a základy

straty nášho spirituálneho panictva sú položené.Neskôr sa zdokonalí

ešte viac v hereckej pokore,otročení a zotročovaní,prebodávaní

očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil,pri kázňach hovo-

ril iba všeobecne,nikdy nezaťal do živého(vlastne do mŕtveho),

pozbiera zbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako

devótny manekýn,vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam čo rozlie-pajú naše zlepené karpiny,a vyhľadá radšej toho čo potvrdí

jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obviňovanie niekoho iného,

nervozita zo smietky v jeho oku, a neregistrovanie vlastného brvna.

Neustále vyčítanie chýb hierarchom či štátnej moci,vinenie ich z osob-

ných neúspechov a v kázňach časté otravovanie veriacich vládou

čo je dočasne pri moci.Neuvedomujúc si vôbec,že ak nám vadí vláda

vonku, tak máme asi v neporiadku vládu vo svojom vnútri.

Nemáme tam na prvom mieste Boha, ale svoje nepravé ja.To nie je

zlé, ale je nepravé.To treba detronizovať,pretože ak je v nás na tróne

je to náš úhlavný nepriateľ.To je ten Barabáš,čo ide zaslepene revo-

lučne budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.

Nalejme si čistého vína: ak zhreší kresťan, tak ho nezviedla fľaša alkoholu,alebo žena alebo peniaze ,vysoká funkcia či zlý svet.

Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.Zadrichmaný tanec okolo falošného ja. Skôr alebo neskôr nás prestane tešiť.Radosti z hriechu

sú iba úbohé, krátke náhražky Sv.Radosti z prítomnosti Boha v nás.

Hriechy či svet nie sú náš problém.Problémom je naša prebolestná samota .Byť sám zo sebou v jednej miestnosti je peklo pre toho,kto

tam je so svojim neočisteným falošným ja.Čím je ono usalašenejšie na tróne v srdci,tým je Boh vzdialenejší.A samota strašnejšia.

Samota môže byť pre učeníka kúskom neba.Ak sme v pravom JA,

Kristovi.Kňaz má byť druhým Kristom.Jeho prvoradou a každoden-

nou Povinnosťou je modliť sa k Otcovi aká je jeho sv.Vôľa.

Ohlasovať toho,ktorý nielen zostúpil z nebies,ale i do pekelných

múk preto aby slúžil.A ak my rozmýšľame iba o vystupovaní

nahor v systéme,budeme nielen klamári,ale bude v nás rásť strach.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verný“ povedal nám na námestí v B.Bystrici Ján Pavol II.A kardinál Ratzinger doplnil:“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj

život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“ (v knihe Boh a svet).

Každý z nás má nielen právo,ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.

Nepokoj v správaní či nanucovanie svojej cesty iným sú iba príznaky

našej nevery nášmu špeciálnemu plánu. Nie je dôstojné ani správne

papagájovať iba názory iných.Ani dobré ani spásonosné robiť si

takto doktoráty.Vyklonovať so seba neoriginál na podobu niečiu inú než Božiu.Ak si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás,ktorá je skutoč-

ným našim svetom i keď nedokonalým, a budeme hrať divadlo aké máme od prvého sv.prijímania naučené stopercentné odpovede,dajme pozor,aby sme nevychovali herca,ktorý bude mať o pár rokov neskôr v nejakej funkcii plnosť pravdy ale zároveň i plnosť gatí.

Nielen Pravda,ale i Poctivosť nás vyslobodí.

Najprv sa bude báť povedať čo si úprimne myslí iným,lebo to už

nie je pravá viera.Potom sa bude sa báť povedať kritiku niečoho chorého v církvi,lebo to bude pýcha.Bude sa báť zaútočiť na nejaké bašty zla v spoločnosti,lebo ho dajú na škripec médiá.Bude sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim aby ich neurazil. Bude sa

báť nepodať ruku Herodesíkovi,lebo by sa mu za to pomstil.Radšej pomlčí a zavrie obe oči aby sa väčšine či mocným neznepáčil.A nako-

niec sa po nahromadení strachov rôzneho druhu a mnohých rokov bude báť priznať si vinu aj sám sebe a bratom.Tak toto je v pláne.Ale nie

Božom.Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:“U všetkých,ktorí hľada-

jú sami seba,a snažia sa zapáčiť ľuďom,súdia podľa vôle iných a

nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepáčia,a potom im všetko

naháňa strach.“ Kto sa bojí života,bude sa raz báť i smrti.

Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy,bude si na iných vybíjať

svoje komplexy vyčítaním,akí sú hriešni.Bude zhadzovaťsebavedomie bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.

„A ty Peter,keď sa obrátiš,povzbudzuj svojich bratov“povedal Pán.

Čím sa viac objímame s mocnými vonku,tým viac budeme prenasledo-
vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-

nie statočných môže byť tak veľké,aká veľká je falošná sláva,ktorú

nadobudneme vo svete u nestatočných.Ovce doráňame tým,čo má odtrpieť ich pastier.Kto ráňa iných robí ich skryto mučeníkmi.

Ešte sa neobrátil.Pásť ovce znamená niesť bremeno spolu s nimi.

V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť aj potenciálnym mučeníkom.Odkedy nám cisár (313r.) dal podiel na moci,odvtedy

byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom.Čím má platničku

prihriatu na slabší stupeň tým to cisárovi viac vyhovuje.A najspokoj-

nejší je vtedy,keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov.

Z jedných urobiť spokojných pupušov, z iných kariéristov a z ďalších infantilných vojakov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.Čo budú akoby na posmech strieľať s gumypuškou a cukríkmi v nej proti ma-lým čertovinkám,a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú nedotknuté a nepomenované.Kanónom sa dnes strieľa iba po zbehovi z kňazských radov,čo sa sám hodí cez palubu do mora plného žralokov a má chudáčisko na ďalšiu plavbu a potápanie iba nejakú nafukovačku.

Ježiš ani raz nepovedal:“ Klaňajte sa mi!“

Ale Petrovi povedal:“Nasleduj ma!“

Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho málo nasledujeme.Kto nechytí občas v tomto bordeli bič ten nezacho-

váva Jeho evanjelium.On ho za 3 roky použil 3 x.Aj by rád potom

uvolnil svoje miesto spolubratovi,ale bude stále cítiť výčitky svedomia,

že neodovzdal ľuďom to,čo im odovzdať mal.Bude donekonečna

obkecávať,až všetkých vyčerpá,a to preto,lebo neprežil to,čo hlásal.

Kto je pri kanóne nech strieľa.Ale nie po ovciach,ale po vlkoch.Alebo svätuškárstvach storakej podoby.Treba nám kanonikov,prorokov,

a nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania sa iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez bitky vycúvať.

Máme niekde kostol Krista Proroka?

Každá naša diecéza by mala mať takú katedrálu.

A odtiaľ páliť či sa to niekomu páči alebo nie.

Ak budeme pred bohatými stále mäkší a mäkší a tolerantnejší,syno-

via tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší na chudobných.A my s nimi.

V Európe silnie kríza kresťanstva.Kristus áno,ale Cirkev nie.

Možno je to chyba nie Európy,ale naša.Nášho hrania sa na oteckov

a detičky.A neponúknutí svetu príkladu bratstva,ktoré vytvoria

iba vyzretí chlapi,čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera.

To, čoho nás po strate duchovného panictva temné sily chcú

okradnúť je fortitúdo.(z lat. sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť)

Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,ktorý

okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.

Kto ju má je ten, čo nasleduje Baránka všade.I na kríž.

Kto ju nemá,ide mu o vlastné záujmy.Alebo je ešte decko.

KKC 675 spomína poslednú skúšku Cirkvi pred príchodom Pána.

Je to náboženský podvod prinášajúci ľuďom zdanlivé riešenie ich

problémov za cenu odpadnutia od pravdy.“Najväčší podvod anti-

krista,to znamená určitého pseudomesianizmu,v ktorom človek

oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša,ktorý prišiel v tele.“

„ Kresťan je slobodný od seba samého „Benedikt XVI.

Z HÚSENICE MOTÝĽ.

V Písme Sv. 2Jn 7 sa duch antikrista definuje jako ten,ktorý

popiera že Boží Syn prišiel v tele.Pre židov bola úrážka najväčšieho

kalibru ,nielen hovoriť,že Boh v nebi má Syna na zemi,ale že

v ľudskom normálnom tele bol medzi nimi prítomný.Jednoduchý

a bez svetskej moci a nádhery.Keby mal svetskú moc,a podelil by

sa s ňou,to by ho možno akceptovali.Ale z ich pohľadu obyčajný

tesárov syn nemanželského pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožťujú

iba vonkajší dojem.O ľudské vnútro až taký záujem nemajú.To je

totiž plné špiny.Majú ku nemu vlastne odpor.A neráčia na tom ani

nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat.

Do titulov.Do vonkajšej morálky.Do povrchného pozlátka.Do rek-

lamy.Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet riadený židmi.

A židokresťanmi,ktorí im prikyvkávajú v kresťanských cirkvách.

Hovoria sice kladne o Ježišovi ako o Kristovi,pravom Božom Synovi

ktorý prišiel v tele,ale ich najväčšia láska je POVRCHNOSŤ.

Nad Evanjelium povýšili cirkevné právo a liturgické predpisy.

Nedokážu rozlíšiť čo je lešenie a čo chrám,a za ťažisko svojho kresťanského snaženia majú nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek,a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola,

na ktorom sú ako doma,ale pobyt v chráme tela je im cudzí.

Je to tá forma spirituality,ktorá sa nazýva kresťanská, ale neverí,

že Ježiš sa nasťahuje i do môjho tela,postupne sa INKARNUJE,

a tam dokáže vzkriesiť z mŕtvych

doslova všetky naše ľudské oblasti a posvätiť ich.A použije ich pre

ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykúpenú oblasť v sebe

má, spoznáme ho podľa toho,že tú oblasť v sebe nenávidí u seba

aj u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný boj je zameraný

na jeho telesné sklony.Vo svojej nevedomosti obviňuje zo svojich

zlyhaní diabla,drogy,sex,ženu,víno,peniaze,zlý svet,alebo blížneho.

Ale náš problém nikdy nie je niekde mimo nás.

Ak by sme ho dali ozaj Kristovi a On by naozaj prevzal v nás

vládu,nikdy by sme sa netúžili to bezuzdne v niečom roztočiť.

Napríklad sa opiť,prejedať sa , smilniť či uľaviť si nadávaním.

To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .

Prerušená komunikácia na spiriruálnu energiu Sv.Ducha má

za následok abúliu,stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári naše ego.Jeho Kristom nevykúpená niektorá oblasť.

Ani abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej

fáze.Čím väčšie boli spitiny,a teraz tým viac v tomto stave odsudzujú

iných,ktorí abstinovať nemusia.Náš Majster dal na oltár víno

a posvätil ho na svoju sv.Krv.On nie je zúrivý abstinent.Učí nás

aj piť.A myslím že to tak platí v každej oblasti nášho života.

Byť svätým znamená byť aj komplentným,normálnym,doladeným v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú ver-

nosť Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi

draho platí osobným nešťastím.V čom sa hreší,v tej oblasti sa

betónuje „s úsmevom“ osobné nešťastie.Porozbíjať potom zaschnutý betón nelásky nie veru príjemná práca.Niekedy to trvá ROKY.

Ak niekto robí osobné prísne pokánie je to v poriadku.Ale ak by to kládol ako normu morálky pre iných,to by už bola úchylka.Ak by niekto vnucoval svoju cestu iným a kontroloval či abstinujú,alebo či

žijú bez peňazí,či absolútnej pohlavnej abstinencii ,bolo by to iba signálom,že svojou cestou idú nie dôsledne.Svoje komplexy si vybíjajú potom na iných.Rodičia na svojich deťoch.Kňaz na svojich veriacich alebo na bratov.Láska hriechy sníma a „neobdarúva“ nimi iných.

SPOLUPRÁCA NA UZDRAVENÍ.

Za 39 rokov života som ležal v nemocnici iba keď som sa narodil.

Niekto iný tam za toľko rokov strávil týždne.Ďalší mesiace.

Máme veľmi rôzne osudy.Mám také tušenie, že každý zažíva

presne to, čo zažiť potrebuje.V škole pozemského pobytu na zemi

sa učíme hlavne pokore a mnohorakým poznatkom.

Vari najťažší telesný problém môjho života boli zamrznuté dva

prsty z lyžovačky v Ždiari vo Vysokých Tatrách z roku 1986.

Spravili sme s bratmi bohoslovcami v ten deň 75 jázd hore a dolu

tamojšími svahmi.Ako odtrhnutí z reťaze…Počas dňa svietilo

slnko, ale primŕzalo.Občas som si fúkol teplý dych do rukavíc, aby

som ruky kriesil k životu.Pod kožené rukavice som pridal ešte

druhé,plátené.Myslel som si, že robím dobre.Opak bol pravdou.

V autobuse pri ceste domov som šoknutý zistil ako mám dva prsty

biele.Malíček na ľavej a prsteník na pravej ruke.Ďalšiu chybu som

asi urobil keď v hoteli som ruky ponoril do teplej vody.Vraj vtedy

treba dať do studenej.Pri návrate do Bratislavy začala vari trome-

sačná odysea po doktoroch.Prsty sa mi dvakrát zvačšili.Odpadla

mi koža.Nechty išli dolu.Každý druhý deň preväzy a obstreky.

Raz mi istý mladý doktorko bez príčiny jeden prst držal a silno

stisol.Asi preto,aby som aspoň nachvíľu pocítil,ako bolo na kríži.

Bolo to na pohľad stále hrozivejšie.Reč bola i o odrezaní prstov.

Nechcem zbytočne dramatizovať.Píšem to pre iné.Vtedy mi Duch

vnukol, aby som si predstavoval v tých postihnutých miestach svetlo.

Také, čo pulzuje akoby zvnútra prstu.Liečivé Kristovo Svetlo.A to

som si predstavoval vždy,keď som mal voľné chvíle.Chválil som pri-

tom Pána za uzdravenie plus táto imaginácia.Rany sa po čase doko-

nale vyhojili.Ďakujem Bohu za skúsenosť.Vari sa i Vy poučíte.

PREMEŇME SA NA CHRÁM .

Prišiel Mojžiš,

ukázal na rozum,a povedal,že tu je ukryté to podstatné.

Prišiel Ježiš,

ukázal na srdce,a zdôraznil,že tu je to najdôležitejšie.

Prišiel Marx,

ukázal na brucho,a vyhlásil,že tu je hlavný problém.

Prišiel Freud,

ukázal na pohlavie,a tvrdil,že jadrom života je sex.

A prišiel Einstein,

Ten vedecky dokázal,že je relatívne,čo z toho je najdôležitejšie.

Takto sa raz divákom v Kresle pre hosťa prihovoril Karel Gott.

Všetko z toho je dôležité,a je ozaj zaujímavé,že niekedy je najdôle-žitejšie sa ísť najesť.Inokedy večer ísť spať.Táto nadčasová a poda-

rená glosa hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacerých ľudských potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smädným.

Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.

Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad

po jedle,sú to skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok

a starých šiat.Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom.Dávať stále

piť a jesť ťažkohrešiacim lajdákom.Ich veľké hriechy za zosypú

na hlavu takejto charity.Je to vlastne ich podpora ďalej lajdačiť.A čo takto ich učiť zbierať smeti,či odhádzať sneh?Mať zdravú sebaúctu.

Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne,duševne alebo duchovne!

Kto nepracuje,nech ani neje,skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto

nerobí nič pre spoločnosť,to je sebec,čo sa hrá na falošného boha.

Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých

zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej

dimenzii svojho ľudského.Nebude sa správať normálne ku sebe

ani ku iným.Bude bojovať sám proti sebe.

Je našou sv.Povinnosťou urobiť zo seba chrám.Všetky hlavné

oblasti v nás oslobodiť od vlády nižšieho ja.V duchu sa ich zrieknuť.

Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého, a ODOVZDAŤ ich pod

Božskú Vládu Ježiša Krista.Ten každú oblasť posvätí prítomnosťou

svojho Ducha Svätého.A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný

učeník mať zo života už tu na zemi stokrát väčší úžitok,ako ten

kto sa pod Vládu Božiu nedal.Toho bude stále znepokojovať iba

politická vláda, a doslova bude na ňu permanentne naštvaný.Aj na

svoje hriešne telo.A ak si ponechá nejakú svoju oblasť pod svojou vládou,prinesie mu to skôr či neskôr prekliatie a smútok v danej oblasti.Bude cítiť,že je ešte hriešnik.A bude mať pravdu.Alebo bude

v druhom extréme,s Pravdou sa rozvedie a osobáši sa so Lžou.

Bude sa hrať sa na boha,a dávať si „odvážne“svoje pravidlá hry pre život.Otázkou času je kedy skončí v jame tmy a so škrípajúcimi zu-

bami závisti a sebaľútosti.Alebo skončia ako stará bosorka obviňu-

júca za svoje prekliatie všetkých okolo.Samozrejme okrem seba.

Nekompletní kresťania ohlasujú,že človek je,bol a bude hriešny.

Pokračovanie o vzkriesení odložia až po smrti.Sami sa vzorne pri každom verejnom prejave najskôr decentne zhodia ako hriešnici,tak

sa utvrdia v pravovernosti,a až potom budú ďalej pokračovať.

Túto sebanenávisť označia ako pokoru.A ona aj je.Ale pokorou

falošnou.Akokeby sme boli hriešni,ale nemyslíme to až tak vážne.

A za chvíľočku sme v nadľudskom sebavedomí a pohŕdaní inými,

ktorých toto detinské pánbožkovanie sa nebaví po nich opakovať.

Tak čo si hriešnik a či Boží chrám?

Vyjasni si to,kým máš zdravý rozum.Ak sme chrám Boha,tak
je tak je rovnako posvätné keď sedíš na sv.omši ako na záchode.

Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,tak sa ním

aj za pár rokov stane.Odporným a zlým.Bez svätej hrdosti.A kom-

penzuje to nekritickým obdivom ku sebavedomohriešnym buzerantom.

My v Európe sme urobili z evanjelia a cirkvi strašiaka a celé stáročia

sme do ľudí hustili, akí sú hriešni.A potom sa čudujeme kríze viery?

A máme náladu ako porazené mužstvo.A v kostole pošťaté baby.

Nemyslím tým verné a sväté starké,ale rohatých svätuškárov.

Ak sa Slovo Telom Stalo,tak sa nad tým ráčme zamyslieť.Telo

znamená aj jazyk aj konečník.Aj mozog aj pohlavné orgány.

Ten kto nedrichme,ale poctivo duchovne precuje,ten vpustí Sv.Ducha

postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástoj nebu,a bude to

ďalšie telo Ktistovo.Taký človek si bude hlboko občas uvedomovať

a tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe,ale Pánovi.

Toto je MYSTIKA.Toto je príčina pravej radosti.

Lajdáci,čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať toto jediné potreb-

Né nevedia a nestíhahú,potom chudáci žijú v hriechu.A neradosti.

Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí,ktoré im

pomôžu rýchlo prísť ku akej takej radosti zo života.

Nemusíme vlastniť Tesco,aby sme mali radosť z jedla,však?

A kto si myslí,že třeba aby nám išlo brucho prasknúť preto,aby

sme mali pocit,že žijeme naplno,ten je kyjakom poriadne tresnutý.

Podobne šľahnutí sú tí , čo vychádzajú s kostola,a závidia miliardá-

rom.Oni ich vlastne choro obdivujú a sú smutní,že si užívať nemôžu.

Radostná prítomnosť Boha v ich tele je veľkou neznámou.

Toto je trest, a veľký trest pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.

Ráčte sa učiť mystike,nebude Vám treba drog vonkajšieho sveta.

Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudstvom mu verným.

Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže pekelnom

pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov,ale i falošných kresťanov.

Z biblickej obriezky to nasmerovali ku dôslednej kastrácii.

O svadbe nič nevedia.Skončili v nejakej pasci pre modlárov.

Vo svete je to majetok,úspech,mladosť,vonkajšia krása,politika,

ekonomický rast,svetské autority,popularita,blazeovanosť,zdravie…

Aj na spirituálnych modlárov,čo si viac než Živého Boha ctia skryté modly vo vnútri cirkvi:manželstvo,celibát,rehoľu,predstaveného,breviár,

sľuby a prísahy,zdanlivú jednotu,liturgiu,chudobu,panenskú blanu,

nepravú pokoru,slepú poslušnosť,jednodimenzionálnu charitu,školské osnovy,pozemskú rodinu,spokojnosť,alebo masochizmus.

To všetko vrátane pokánia má byť nástroj na našej pozemskej ceste.

Slepci z toho robia konečný cieľ človeka.

Náboženstvo nemá byť bohom,ale cestou k Bohu.

Keď Kristus hovoril,že sa treba postiť,určite tým nemyslel,aby

Jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.

Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM

Skutočný náš Cieľ je iba Boh a Nebeská Vlasť.

Prikázania sú nie na to,aby sme sa im klaňali,

ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.

Všetci modlári vo svete aj v cirkvi skončia v niektorej

z hladomorní a sebaľutujúcom smútku porazených.

Kto berie duchovný život vážne mnohé sa mu osvetlí.

Ľudia potrebujú jesť a piť.Pravý Chlieb a Ozajstné Víno.

Platí to pre potravu rozumu,srdca,žalúdka i pohlavia.

SLOVÁ NA ZÁVER.

Na svete je veľa bolesti.

Napriek všetkému je každý náš deň Božím Darom.

Keďže utrpenia sú veľké,musí existovať ich protipól,veľké radosti.

My Kristovi služobníci vieme,že po Veľkej Noci príde Veľké Ráno.

Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.

Kto sa odovzdá do Božích Rúk bude to mať ťažké.

Ale bude to stáť za to.

Je málo tých,čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.

A je mnoho tých,čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.

KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU ĽAHŠIU CESTU,

TEN SI VOLÍ ŤAŽŠIU CESTU.

47. CIRKEV ALEBO CIRKUS

Ignoranti Otcovho plánu podliehajú sekulárnemu Circusu maximu.
Kultu vonkajšej krásy. Prečo je tu? Aby ukryl to vnútorné a hrozné?
Kultu mamony. Aby duchovným bedárom nabulikal, akí sú len boha-
tí? Kultu herectva.No ak nežijeme tak ako sa má, nejakú tú „veľkú
roličku“ vziať musíme.Kultu ženských nahotín.Aby kryli mužské po-
krytectvá? Kultu športu. Aby sme boli teda akože aj trochu rytierskí?
Favorizovanie povrchu tela signalizuje jasne na potupovanie ducha.
Tieto zbožťované ideály hlúpej mladosti zakrývajú iba riadnu starinu.
Kde je úcta k vzdelaným filozofom, ľuďom obety či svätým starcom?
Heslo dňa: bezbrehá tolerancia. Až do degenerácie úchyláctva?
Tolerovanie vážnych hriechov ľudstvo iba viac zadlžuje a neurotizuje.
Učiť lajdákov samé ľudské práva a nevyžadovať ani elementárne po-
vinnosti? Kto takému svetu máva svojím mávatkom,a iba prikyvuje
aby postúpil vyššie v kariére,je za veci verejné fatálne spoluzodpovedný.
Cirkus uznáva všetkých bohov.Aj toho pravého spolu s tými nepravý-
mi. Tých nepravých nafúkne a z Boha robí hluchoslepého dedka.
To, že príliš tolerantným hrozí v strednom veku schizoidnosť a
v dôchodku blázinec, to na nijakom bilborde nie je napísané
s veľkými písmenami ako vážne varovanie.
Zaplatení roztlieskávači udržujú v médiách iba zdanlivo reálny svet.
Na zemi je 99 percent krásneho a 1 percento škaredého.
Nepodávajú nám to všelijaké hlásne trúby naopak?
Podávať výkon za výkonom nás ženie atmosféra okolo.
Jednoznačne tomu duchu chýba pokoj a nadhľad duchovnej hľbky.
Sekulárny chlad preniká aj do cirkví v podobe hereckej zbožnosti.
Napr.kto sa roky opíjal, hrešil a potom sa ho ktosi zázračne dotkol,
z bahna ho vytiahol a teraz sa pred inými predvádza ako hlavná
postava kresťanstva.Chváli naoko Božie Meno za osobné spasenie,
za radosť v Pánovi a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného
extrému: zúrivej abstinencie a vystatovačnej askézy. Tú teraz vyznáva
a ostatným kvapká do očí.V horšom prípade aj podozrievavo kontro-
luje iných,či sú abstinenti,alebo ich spasiteľne napomína,aby sa chránili
pred týmto diablovým lákadlom, lebo oni už majú s ním svoje obrovs-
ké a azda i všetko zahrňujúce skúsenosti. Ako klauni sa predvádzajú,
že sú už akože oslobodení, dávajú svoje otrocké a totálne odriekanie
i seba za vzor. Sú to ešte nevykvasení novoobrátenci a nevedomí predvá-
dzatelia svojej sebaoslavy.Kto chce urobiť pre Pána niečo veľké,tak toto
to veru nie je.Tí, čo ich nekriticky obdivujú, sú diletantami života aj vie-
ry, ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo stáda a žiť svoj vlastný príbeh.
Sú omámení priemerným a aj skupinovým duchom.

Tých,čo žijú alebo pijú mierne, odsunú ako nezaujímavých, ale uletený
extrémizmus dávajú iným za príklad? A svoju slepotu dovršujú tým,
že hoci majú plné ústa Ježiša, ani si nestihnú uvedomiť,že On zúrivým
abstinentom nebol,ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.
Dal požívanie prirodzeného vína ako nástroj na posväcovanie.
Tento príklad som vybral ako poučenie z jednej cirkvičky ,kde sa
publiku toto tzv. obrátenie vrelo odporúčalo. Ako číslo v cirkuse.
Podobne sv.odpor voči vlastnému telu , ten nepatrí všetkým, ale iba
tým, čo ešte prednedávnom po dlhý čas ťažkohriešne hýrili, a nie tým,
čo roky žijú striedmo a normálne.Tým, čo príliš veľmi a dlho milovali
telo. Tým sa v biblii myslí nie iba hmotné telo a jeho prirodzené funk-
cie, ale klamlivé pozlátka, svetské antisviatosti a nemierne uletenosti.
Cirkev nie je proti telu. Ona je za jeho vzkriesenie.
Sme otrokmi alebo sme Ježišovými priateľmi?
Či On nám hovoril ako odkaz, že máme ako fanatici telo znenávi-
dieť, okyptiť ho a zdeptať ,keď si zapýta jesť na rôznych úrovniach?
Nezamieňajme život Majstra s jeho učňami !
Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,
a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom, aby
sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úp-
rimnú spoveď, ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať aj teraz,
(nie ako tie naše diskrétne vyznania dnes, ktoré zbožne ututleme
v spovednici, aby sa náhodou nik z našich zlyhaní nemohol poučiť).
Zabudol sa však v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neo-
ceniteľnú skúsenosť, ktorú mu darovala.Nespomína ju totiž vôbec.
Bol ňou až natoľko zhnusený, že zdesene mlčal? To tak máme ko-
nať všetci? Či extrémizmus je pravá cesta? Najprv ženu využiť a po
použití odkopnúť ? Obdivuje totiž iba svoju nábožnú matku.Mohol
si však jednou vetou spomenúť aj na matku svojho syna Adeodáta.
Zhrozený sa dá na útek: do prísnej manichejskej sexuálnej abstinencie.
Skok z dlho hriešneho stavu do milosti sa neobíde bez extrémnych
výkyvov. Tá nevera bez Krista zanechá na povahe všelijaké následky.
Dajme pozor na extrémizmus. Aj u svätých.
Ten sa nemôže dávať ako morálna norma pre všetkých ostatných.
Sv.Augustín zostáva veľkým hľadačom Boha, ale má on aj svoje tiene.
U sv.Františka z Assisi je pododná situácia vo vzťahu k peniazom,
ktoré radí svojim bratom považovať za čosi ako bezvýznamné kame-
ne.Svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho ničil veľmi prísnou
askézou.Pred obrátením si práve na ňom zakladal a mal mnoho pe-
ňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky zaplatiť.Je to poučné, ale pamä-
tajme,to bol ich Boží plán hriechu a pokánia.Aby bolo pokánie ozaj-
stné, pravdepodobne muselo byť aj ich namočenie sa do hriechov pravé.
Naším cieľom má byť odvážne plniť Otcov plán s nami,
nie uskutočňovať plány pre niekoho iného, hoci bol aj skoro svätý.
Svätci sú pokladom sv.Cirkvi a pre nás fantastickou inšpiráciou.
Mame ľudí žijúcich na pápežskom dvore, ale aj chudobných františ-
kánov.Aj rodiny s deťmi aj slobodné rehoľné sestry.Hravých saleziá-
nov aj prísnych trapistov.Akčných jezuitov i kontemplatívnych karme-
litánov.Pustovníkov aj manažérov.Ponechajme, vážme si a povzbuďme
každú charizmu, čo má veru svoje miesto v plnosti katolíckej viery.Cir-
kev je ako orchester, kde hrajú nefalošne zladené všetky nástroje.
48.NESTOTOŽŇUJME VIERU S NAŠIMI MINDRÁKMI

„Prečo naše autority stáročia mlčia a nepomenujú ráznou výzvou,
kto a ako tu vládne svetovým kapitálom, aké zločiny a potoky krvi
sú za peniazmi tohto sveta.Či čušaním o tajných vládcoch svetového
kapitálu prospievame Božej veci? Veľmi dobre mnohí tušia, kto sve-
tu naozaj vládne.Tí, čo majú veľmi veľké prachy, a ktorých „práca“
je požičiavať ich iným,a tak ich zotročiť.A ostať rafinovane utajenými.
Je tu vážne podozrenie ,či to niekomu nepomáha udržať sa na trónoch
moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojím mlčaním a svojimi priateľ-
skými konkordátmi s herodesmi neocitli raz na smetisku duchovného
sveta spolu s nimi.Kristus a jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi
tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame
a potľapkávame po pleci? Vraj „láskou k vlkom“ dokážeme najviac.
Je to veru nechlapská láska ! Ide nám o spravodlivosť a dobro
oviec? Alebo iba o to, aby nás nevyhodili do luftu? Čušanie a líškanie
sa mocným sú možno veľkým nebezpečenstvom.Nejdeme my všetci spo-
lu s nimi do večnej záhuby? Elity v pozadí geniálne cez svojich agentov
poťahujú nitkami.Politici sú neraz najatými bábkami.Sú zodpovední
za milióny potratených detí, za vojny, vraždy a násilenstvá v nich, kto-
ré boli naordinované svetu kvôli vláde pár ľudí a ucteniu si falošných
bohov jazerami krvi.Také veľké lži sa málokomu zmestia do hlavy,
aby si ich vôbec všimol.Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzoru-
jú niekoľkonásobne viac bordely ako charitné diela, a to asi preto, lebo
čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi
silnie.Ochrancami podsvetia sú mafiáni.Ochrancami prostitútok sú pa-
sáci.A ochrancu týchto zvrhlostí ako nazvať? Kto toleruje takéto hrieš-
ne zákony? Česť výnimkám, ktoré sa ozvú. Končia na šibenici!
Poriadny chlap sa konfrontácii teší a nebojí sa smrti,väzenia ani Boha.
Je slobodný a nik ho nezastraší.Chlapček ten vykúka schovaný mame
pod sukňou.Roky čumí a čuší. A keď sa dostane k slovu ,začne vždy
tému, ktorá nie je hlavná a nikdy ľudí neznepokojí, a usmeje sa ako
herec z Hollywoodu.A doma si mení plienky.Do neba sa mu, pravdu
povediac, ani veľmi nechce.Vždy sa našiel vždy niekto, kto plné gate
nemal. A ozval sa. Väčšinou dostal osudovým kyjakom od vlka,
čo bol pri moci.A dnes? Dostane bakuľou od svojho baču!“

Ale, ale…
Čo takto dokázať svoju mužnosť nenápadnejším spôsobom, bratu?..
Touto otázkou sa prihovoril starší brat kňaz mladšiemu, autorovi tej
predchádzajúcej klerikálne až komunisticko revolučnej úvahy, skopí-
rovanej akoby priamo z teológie oslobodenia z Južnej Ameriky.
Pápeži sa viackrát v histórii ozvali proti mocnostiam sveta a celkom
obozretne nepodľahli ako Ježiš pokušeniu rozdeľovať tu „spravodlivo“
mamonu pre masy.Mužnosť a odvaha sa dá v Cirkvi prežiť aj múd-
rejšie a spirituálnejšie. Skúsme byť naozaj sami sebou v záplave ako-
žekresťanského konformizmu.Žime poctivo bez kariérneho pachtenia
sa. Obstojme férovo v konfrontácii so svätuškárstvom. Alebo vydržme
niekoľko rokov v misionárskom či nemocničnom prostredí.Či v dlhšej
samote.V sekulárnej cudzote. V nedocenenosti.V radikálnom pokání
kláštora.Či v riešení hĺbkovej očisty v ženskom svete.Či napr. v róm-
skej osade.Vydržíme učiť medzi unudenými grázlami v dnešných ško-
lách? Alebo v dlhoročnom mlčaní pri krivom obvinení nášho mena?
Potľapkávať sa s úspešnými zvládne hocikto.Čo takto dať svoju mla-
dú kňazskú silu neúspešným,rôzne chudobným, pomýleným a chorým…
Robiť iba vonkajšiu a materiálne orientovanú revolúciu je jeden z ťaž-
kých zákalov nespravodlivosti. Či na to prišiel Ježiš, aby sme ho poní-
žili ako rozhodcu medzi rozhádanými príbuznými kvôli lakomstvu?
Vatikánsky nadhľad diplomacie Márii oddaných inteligentných več-
ných mladíkov nás možno chráni pred zbytočným krviprelievaním.
Idú pomaly, ale isto počas celých dejín Cirkvi Kristovej.
Nebolo by spackaním evanjelia, keby Cirkev podľahla pokušeniu
iba rozdeľovať funkcie, peniaze, budovy, šperky a pozemky
a mlčala by o vnútorných bohatstvách ukrytých vo viere a v človeku?
Či má ona neraz nespravodlivým masám pomáhať iba k vonkajšiemu
blahobytu? Boľševická revolúcia bola veľmi krutá lekcia.Rozdelila
masám spoločný majetok, čo je na prvý pohľad veľmi ušľachtilé.Ale
robiť to revolučne rýchlo? Cez vraždy? To poslalo Mať Rus na Golgo-
tu. Majetkové a iné rozdiely boli aj budú. Iba slepý na duchu si nev-
šimne, že rozdiely oveľa väčšie než medzi miliardárom a bezdomovcom
sú napr.medzi človekom so zdravým úsudkom a mentálne retardova-
ným.Medzi slušnou matkou a ženou ozaj nehanebnou.Medzi kresťa-
nom a pohanom.Medzi vidiacim a slepým.Medzi Kristovou mučenicou,
ktorá obetuje iba svoje telo s láskou a medzi falošnou mučeníčkou,kto-
rá sa s nenávisťou voči Západu v hypermarkete odpáli ako samovra-
žedná atentátnička a 3Oľudí zabije a 70 zraní. Sú obrovské rozdiely
medzi charakterným chlapom a nezodpovedným chrapúňom, čo „nako-
til“deti a potom sa na ne vykašľal. Oveľa väčší rozdiel v kvalite je
medzi tým, kto má zdravé nohy a medzi chorým pripútaným na lôžko.
Ešte väčší je rozdiel medzi krásou vonkajšou a vnútornou.Medzi živo-
tom v pravde a žitím v atmosfére opojných lží. Iba zúžené vedomie si
myslí, že ak budeme mať všetci podobne veľa majetku,tak prídeme
ku kvalite života.Veľká ilúzia. Závisť a nenávisť sa tým neodstráni.
Na to bol dobrý ten socialistický experiment.Božia Ríša nie je iba o
delení majetkov či konzumácii. Ale o vláde Boha v našej celej bytosti.
Kto ho má, bude mať dosť,aj keď bude mať vecí menej.Podstata nie je
vo veciach.Viera nám pomáha cez pokoru, úprimnosť a osvietený ro-
zum oslobodzovať človeka. Aj nekompletné či talibanizmom poznače-
né pozemské ideály. Slepé egá tam zakopú míny strachu alebo uletenej
horlivosti.Priatelia neba sú tam poslaní na to,
aby to pomohli odmínovať.
Najprv u seba a potom aj v spoločenstve, kde žijú.
Až potom sa môže niečo pohnúť v okolitom svete.
Ježiš ho premenil s 12 apoštolmi.
Dve miliardy kresťanov si dnes nevie rady čo s ním?
My sme asi so spoločnou vierou ešte nezačali,
ak riešime iba akési svojské mindráky.
49. PRAMEŇ A CISTERNY

Nielen prorok Jeremiáš vyčítal Židom ich duchovnú neveru./12/
Opustili prameň živej vody, čiže Boha, a našli si popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu. Cisternou bola kedysi v orientálnom svete
vykopaná jama, ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako re –
zerva pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou
pramenitou vodou. Bez vody človek neprežije. Máme voľbu, obrazne
povedané: buď budeme brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú
z kaluže.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja, zo Sv.Ducha,
alebo si budeme musieť nájsť nesvätú náhražku pre stádo zveri.
Treba sa nám všetkým k dôstojnosti života a pre osobné šťastie nevyh-
nutne naučiť,ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj a tak byť
v kontakte s Absolútnom.Fakt iba niektorí to vedia.Ostatní sú roky
kdesi mimo seba. Urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu, ktorá po po-
vrchne prijatých informáciách končí ako spoločenský upír.Tá nevie byť
sama so sebou, nežije si v pokoji svoj príbeh a uteká neustále kdesi
preč od zdroja, aby sa zavesila na nejakého podobného úbožiaka.Keď
sa zbadajú, už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly, čo sa našli.
Iný druh „cisternizmu“ je obrovskú lásku a nádej vkladať do ľudskej
lásky a odsunúť na okraj Lásku Božiu.Kto sa chce isto sklamať, tak
nech začne takto.Zabíjanie času pri „pohárikoch z cisterny“ je náhrad-
ným programom spirituálneho analfabetizmu, ktorý sa nevie modliť.
Ani sa neráči to naučiť.Oheň smútku treba vedieť OBETOVAŤ , nie
ho hasiť alkoholom. Zapálení pracanti, čo zarábajú iba dočasný kapi-
tál, nech sa aj občas zastavia, kým ich nezastaví vážna choroba alebo
smrť. Tá obhalí naše zásluhy pre nebo, čiže spirituálny a pravý ka-
pitál. Bodaj by sme sa nezobudili na druhej strane bytia s „prázdnou
peňaženkou“.Nepríčetným pozeraním do televízie či internetu s množ-
stvom náhradných programov si môže človek sám uchmatnúť plnenie
najpodstatnejšieho programu. Toho, ktorý má s nami Stvoriteľ.
Ten sa dozvieme iba stíšením sa. Adorácia Krista je čosi nenahraditeľ-
né.Dlhými hodinami čumiac do rôznych hier a zabávaním sa iba pre-
hlbuje človek svoju nudu.Stratu detstva, fantázie a čistého srdca.
Tisíckami nedôležitých informácií môžeme nevedome poškodiť svoju
pamäť.Tak sa môžeme oblbnúť,že sa nedozvieme tých pár ozajstných
viet,ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán v meditačnom ti-
chu.Shopolohizmom, liekmi či prácou sa depresií natrvalo nezbavíme.
Hyperkonzumizmus je diagnózou toho,kto neprijíma dostatok duchov-
nej energie. Priveľa zábav je príznakom, že konáme veľa práce, ktorá
nás nebaví a až chronicky unavuje.A ktorú si asi od nás nebo neželá.
Je to asi vrcholom drzosti žiadať si iba mnohé práva a vykašľať sa
na elementárne ľudské,rodičovské,občianske či náboženské povinnosti.
To, že i toto je tresný čin, na to by veru Sv.Cirkev mala rázne pouká-
zať. Tento jednostranný idiotizmus treba jednoznačne preplesknúť.
Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris to jasne ľudstvu pripomenul.
Vrchol všetkého je deň nedeľný, kedy miesto poďakovania sa Bohu
chlap bedáka, deti sa nudia a mama miesto receptov z Božieho Slova
ako natrvalo opeknieť, rieši iba nové a nové recepty na naplnenie bru-
cha. Ktoré čím je väčšie, tým nám viacej zavadzia žiť.
Hrozíme sa množeniu rómov. To vyvoláva v mnohých až nenávisť.
A čo takto sv.znenávidieť tie storaké tajné cigánstva v našich hlavách
a srdciach, ktoré sa v nás usalašili. Väčšina ich veru zo seba preč nevy-
háňa.Keď nedodrží predvolebný sľub politik, tak vypeníme. Ale cel-
kom spokojne žuveme žuvačku, keď sa nedodrží chlapské slovo inde.
Miesto pohľadu zhora sa zaujímame o verejnú mienku?Miesto svätým
starcom sa ukláňame boháčom? Miesto spozornení čo hovorí básnik,
spozornieme čo tára rozdrapená a už aj úchylná „hviezda“ ? O nad-
hľad filozofov nejavíme veľký záujem, lebo asi chytáme strach z výšok.
Miesto pravdy sa prikrmujeme pseudoduchovnými gebuzinami a lotéria-
mi ? Nekonečnými receptami a športovými tabuľkami. Aj v naše nede-
le?Miesto odsúdenia už zbachratenej zbabelosti v sebe sa pohoršlivo mo-
rálne odbavujeme na iných, tých zlých, zlodejoch, kriminálnikoch ?
Čudujeme sa veľkým mafiám, ale malé rodinné, kostolné, úradné, ka-
marátske či finančné mafie nevidíme? Sme zhrození narkomanmi?
Svojimi nafetovanými vypasenými egami a karnevalmi sa nehrozíme?
Aby sme cisternové pirátstvo zavŕšili akože víťazne, na to slúži faloš-
né šialenstvo športu.Kde už inde má ísť po kyslík Adam, keď zažíva
samú prehru? Aspoň na chvíľu sa musí stotožniť s nejakým víťazom,
moderným bohom, zarábajúcim rozprávkové peniaze, a nadýchať sa
slávy, čo i len krátkotrvajúcej.Aspoň na chvíľu zažiť boj ,sa stať ví-
ťazom a pozdvihnúť si inak scapnuté sebavedomie.Podobné pocity si
umelo vyrábajú Evy pozeraním sa na herecké výkony z neba padajú-
cich hviezd. Vďaka duchovným ženám, ktoré dávajú lásku inde…
Učil nás tu niekto okrem náboženstva, že každý tu má svoju úlohu ?
Náboženstvo je sice slobodné v školách, ale je trpené ako čosi okrajové.
A neraz je tam prítomný diablik, ktorý robí všetko, aby vyučovanie
sabotoval a kňaz či katechétka ho nemôže poslať za dvere. To sme te-
da dopadli! Žiak sa môže chovať ako terorista a učiteľ je na posmech?
Niekto s veľmi silným hlasom by mal na Soche slobody v New Yorku
vykríknuť tak, aby ho počul celý svet, že vyučovaním ľudí o ich ľuds-
kých právach bez poučenia o ich povinnostiach voči životu sa tu dá-
va „legálny“ základ všetkej neprávosti a hrôzy, ktorá je tu okolo nás.
Máte pocit, že na toto dôležité pre normálne fungovanie spoločnosti nie-
kto tvrdšie apeluje? Tomu, kto svedomie má, ten sa ozýva.Máte pocit,
že tu niekto za túto spravodlivú vec aj bojuje? Kresťania by veru mali!
Všíma si spoločnosť toho, kto si tie svoje povinnosti aj dlhodobo plní,
a neraz si svoje práva ani nevyužije? Doceňuje spoločnosť týchto ľudí?
Aj to je následok života v klamlivých cisternách.Cirkev pripomína, že
majú možnosť, všetci a zdarma,
sa obrátiť do svojho najhlbšieho vnútra
ku živému Kristovi,
k pravému

PRAMEŇU ŽIVEJ VODY .

Ten človeka bez peňazí, médií a potlesku docení pokojom,
i keď ho chorý svet poníži, či nešťastní ľudia sklamú.
Privedie ho k tichším, vnútorným odmenám a víťazstvám.

50. O TALENTOCH AJ ÚPLNE INAK.

Podobenstvo o talentoch je asi najľahšie a paradoxne zároveň najťaž-
šie z evanjelia pre naše pochopenie.Myslelo sa ním iba to, čo je každé-
mu hneď jasné ? Dostal si nadanie, mal by si ho počas života použiť
pre iných.To je však také samozrejmé, že by to bolo azda aj zbytočné
normálnym ľuďom pripomínať.Závažnosť tohto podobenstva je asi o-
veľa väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom
a pár dní pred svojím umučením. Talent u Matúša, kap. 25,14 –30
a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamenajú vlohy, ale ide o pol
kg striebra.Čiže ide tu asi o peniaze, boha tohto sveta.Iba veľmi nepo-
zorný čitateľ si nevšimne, že ten,kto tieto míny svojim verným rozdáva,
nie je Boh, ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť
a krutosť je v príbehu spomenutá.Išlo vraj o Herodesovho syna Arche-
laosa.Ten vraj odišiel do Ríma na 3r. dovolenku. Vplyvní muži mu
odkázali,že si už neprajú,aby nad nimi kraľoval.Svojim verným kum-
pánom rozdelil financie, aby s nimi obchodovali, kým sa nevráti späť.
Time is money.Miliardy, tie vedia, čo so sebou. Rady sa ony „okotia.“
Kto spravuje financie, ten aj reálne svetom vládne.Tak to tu veru dlho
bolo a tak je to i dnes.V kapitalizme riadia veci nie parlamenty, ale
nadnárodné páky.Problémoví sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať
túto hru bohatých, a svoju mínu do finančného obehu sveta dať odmiet-
nu a „zakopú“ ju radšej do zeme. Čiže investujú to svoje málo moci a
vplyvu do etickejších hodnôt ,nie iba do ziskov.To môže narušiť nasta-
vený systém.Moc s chamtivosťou šelmy sa nedá nikým len tak ohroziť.
Tí, čo šéfujú veľkým peniazom, tí nechamtivých alternatívnych naruši-
ťeľov hrabivého systému o menšie peniaze radšej preventívne pripravia.
Cez špeciálne zákony a sankcie, cez nafingovaný pád burzy, alebo cez
umelo rozdúchané vojny,do ktorých isté bankové domy rady zainvestujú.
Kto sa chce vzoprieť svetu založenému na peniazoch, toho on rád pošle
kdesi „do hája.“Ak sa vzoprie dohode veľkých rýb, bude musieť za to
draho zaplatiť krachom.Malá ryba sa zhltne. O to sa už nejaký ten
ostražito nastrčený profiagentík postará. Rozkolísanie Titaniku biz-
nisu sa svätým či nesvätým výtržníkom jednoducho dovoľovať nebude.
A miesto na nejakom novo pozbíjanom kríži sa určite nájde.Čo keď
hrdinami v podobenstve nie sú tí, čo vyobchodovali desať a päť ďalších
mín, ale je to ten jeden, čo sa vzoprel šrotovaniu mocných, ktorí to majú
vopred zrátané ? Čo síce nezbohatol, ale svojou zdanlivo malou obetou
pomohol zachrániť niečo veľké? Čo dal tomu spravodlivo krutému krá-
ľovi iba to, čo mu bol dlžen? Čo ak sa tu myslí na vrátenie dlžoby
diablovi, na vykúpenie človeka, na ktoré sa Kristus odvážne podujal ?
Neprijal hrabivú hru mocných tohto sveta o peniaze a kráľovskú von-
kajšiu moc.Toto bola podstata Jeho sv.Veci.Vybral si radšej byť obet-
ným baránkom než byť falošným kráľom .Svoj chlapský potenciál
nastavený na bohatnutie vložil do obety kríža, a takto vlastne totálne
skrachoval. Takto paradoxne vyhral nad nepriateľom.Pochopil, že
kto tu chce byť kráľom v nejakej oblasti, musí začať kraľovať na krí-
ži sebaobety. Kto to nepochopí, skončí ako šašo, čo sedí na tróne. Tvári
sa,že kraľuje. Nevie ako.Plodí hlúposti.Je na posmech.A tak sa stane
z prvého posledný.Ide kontrolovať všetkých okolo, a nevie kontrolovať
svoj vlastný prejav. Káže iným niečo, čo sám nemá poriadne odžité.
Diablov systém sa asi musí poraziť jeho vlastnými zbraňami.Treba
doň vstúpiť, tam prehrať, prehrať s Kristom, a tak do toho umierajú-
ceho systému vliať život.Absolútne poníženie, prehra, ukrižovanie môže
byť ten najlepší začiatok, ak sa s pokorou prijme a následne s láskou
Bohu cez Krista obetuje.Jemu to prineslo to absolútne povýšenie na Krá-
ľa všetkých kráľov pri jeho druhom príchode.Tým, čo ho nasledovali a
niečo podobné vo svojom živote zrealizovali, tí majú prisľúbené kraľovať
spolu s ním. Čiže danej oblasti života hlboko porozumejú a budú v nej
skutočnými odborníkmi. Tí, ktorí cez krížovú cestu nešli, a hrnú sa za
peniazmi a titulmi, a tak sa raketovo dostanú k prvým miestam, tak
tí sa na kráľov, čiže odborníkov, budú iba hrať. Zamocú seba aj iných.
Čo keď toto podobenstvo pred umučením je o pravom kapitále a o tom
skutočne pravom obchode medzi Bohom a kniežaťom tohto sveta?
Vo svete ide o dočasné peniaze, ale duchovnom svete ide o večné milosti,
ktoré takto na zemi začali fungovať naplno.Zmŕtvychvstanie a 2000-
ročná existencia Katolíckej Cirkvi sú iba dôkazom Kristovej Výhry.
V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu, kde moc zlata
a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslom.Obyčajným číslom,
za ktorým je neobyčajne veľká a stáročiami budovaná pozemská veľ-
moc niekoho, kto bude na vrchole ľahko zraniteľný a vymeniteľný.
Skutočným Kráľom tejto zeme je Ježiš Kristus. Iba jeho nasledovanie
má ten najhlbší zmysel pre viacerých z nás. Ostatní, pachtiaci sa ani
nevediac za čím, si v tejto zvláštnej dobe môžu úplne jasne uvedomiť,že
ich bohom sú iba smiešne čísla. Moc im dáva reťaz spojených núl.
Toľko utrpenia a preliatej krvi, aby sme sa dostali do Pythagorovho
sveta,kde podstatou všetkého diania je číslo?Ale to iba v tomto vesmíre,
kde sa nám to všetko niekde zratúva. A za všetko sa tu niečím platí.
V normálnom svete, v nebesiach, je podstatou láska.Vykúpenie na krí-
ži sa stalo v národe, čo tu bol predurčený vládnuť.Ktovie, či nebude raz
veľmi potrebovať tie svoje špinavé čísla poriadne niekde niekým vyprať.
Pani Smrť postupne odvšadiaľ odchádza. Správca Života zas pri-
chádza.A to vo všetkých oblastiach vrátane ekonomiky ,súdov a
moci. Verzia u lekára Lukáša by tejto novej exegéze bola blízka.
Bývalý finančník Matúš toto podobenstvo podáva celkom v inej podobe.
Osobne som naklonený nie ku tomuto, ale ku klasickému výkladu.
Celkom inú interpretáciu uvádzam aj ako príklad, ako všelijako aj
úplne protichodne sa dá vykladať biblia. A to sme ešte u katolíkov.
Nezakopávať svoje tzv.talenty je pravda síce samozrejmá, ale je aj
možné, že sme občas až takí blbí,že nám treba pripomenúť pri našich
veľkých úletoch mimo realitu aj malú násobilku z materskej škôlky…
Tak ako niektorým géniom riešiacim v mysli nepredstaviteľne zložité
matematické rovnice treba pripomenúť, že sú na zemi a treba narúbať
drevo, lebo je tu zima.Alebo zaplatiť účty, lebo nám vypnú elektrinu.
Napísané podávam ako podnet na uvažovanie, nie ako novú dogmu.
Inšpiroval ma k tomu kolega kňaz a františkán z USA Richard
Rohr /13/ a toho inšpiroval podobný výklad z jedného spoločenstva.
Milosť je meno pre ozajstnú vnútornú krásu.
Pozemské zlato sa premení raz na nič. Doslova. Zlato nebeské, dnes
skryté a odhalené iba tým, čo dokážu byť v duchu maličkí, hoci sú te-
lom väčší, toto zlato ducha bude viac než na tisícročia.Tí, ktorí malič-
kými byť nevedia, budú podobní Judášovi.Miloval Ježiša tak, že si ho
vraj prial mať ako kráľa terajších kráľov. Kúpil mu vraj aj kráľov-
skú korunu.Udať ho išiel s tým „dobrým“ úmyslom, že rátal na sto
percent, že ak ho zatknú, tak sa začne zázrakmi chrániť a že potom
budú musieť ozaj všetci uznať, že on je Izraelom očakávaný Mesiáš.
Prerátal sa.Majstra zlapali a zázraky sa nediali. Prišlo strašné ukri-
žovanie. Zo zúfalstva, že všetko skrachovalo, sa obesil.Patrón prehra-
tých. Takto dopadnú tí, čo sa pachtia po svete a zabúdajú sa modliť.
Tí prefíkaní, čo majú premyslený plán a nerátajú, že Boh má možno
plán celkom iný. Kto sa zabudne radiť s Najvyššou Mocou, bude ľu-
tovať. Tomu potom čosi môže pošepnúť ústredný výbor najvyššej noci.
Paradoxne, z akéhokoľvek pádu vie nebo naprogramovať spásu.
Judáš bozkom zradil Syna človeka.Ježiš ho oslovil: „Priateľu, na čo
si prišiel ?“ Istý exegéta to vysvetlil tak, že apoštol bol asi homosexu-
ál.Na rozdiel od sv.Jána, ktorý mal možno tiež podobnú orientáciu,
ale ju fyzicky nezrealizoval a dotiahol to na génia v dobrom, Judáš
zradil najprv samého seba, a potom aj Krista.Stratil asi moc nad
svojou identitou.Preto sa začal pachtiť po svetskej moci ako náhrade.
Jeho kradnutie peňazí zo spoločnej pokladničky je vonkajším symbo-
lom asi dávno predtým realizovaných kriminalít v intímnej oblasti.
Tie sa pokúšal zakryť teatrálnou charitou, rozdať chudobným dra-
hý balzam, čo doniesla kajúcnica ako prípravu na Ježišov pohreb.
A skončilo to výmenou 3O strieborných za Mesiáša. Čiže aj posme-
chom z neho.Interesantná, táto originálna úvaha.Ktovie, či pravdivá?
Ježiš apoštolom pri Nanebovstúpení odkázal, že mu je daná každá
moc na nebi i na zemi.Ako kresťania uvažujme, či teda každá??
Lebo ak každá, nielen duchovná, ale i svetská, tak potom mal prav-
du pápež Bonifác VIII. v bule Unam Sanctam a predtým pápež
Gregor VII. v Dictatus pappae.A snaha stredovekých pápežov aj po
kontrolovaní svetskej moci nebola deviantná, ako by sme ich azda dnes
unáhlene podozrievali, ale bola snahou po vykúpení a po poriadku aj
v tejto oblasti.Cirkev sa možno ešte k tejto dočasnej ,ale pre svet veľkej
téme, asi raz vráti. Poslední pápeži po svetskej moci zjavne netúžili.
Dostali sme ako dar: život, slobodnú vôľu, dar viery a modlitby.
To sú tri vzácne talenty, s ktorými sa dá prísť pri troche snahy k veľ-
kému bohatstvu.Ak si dostal kresťanskú vieru, dobrých rodičov,zdra-
vie, zdravý rozum, prácu, priateľstvo, dobrú výchovu,vlasť bez vojny,…
dostal si také talenty, že hrešíš až hanba, ak sa ešte na niečo sťažuješ.

Aj kríž , choroba, prenasledovanie patria k vzácnym talentom
pre toho, kto ešte dnes chce veriť nie iba v Boha, ale aj Bohu.

Pozemské kraľovanie sa dá uskutočniť lepšie a férovejšie možno
s tými istými číslami, ktoré sú dnes v bankomatoch.Prečo sa nenájde
niekto, kto to zreformuje a dá do poriadku,aby pán Chrapúň mal ma-
lý vplyv a malé čísla, a pán Charakter vplyv a rozhodujúce čísla oveľa
väčšie ? Chyba asi nebude v tých číslach, však ? Ani v bankách
či počítačoch, ani v tej osobe, ktorá tie čísla nahadzuje do systému ťu-
kaním do klávesnice.Ale v niekom, kto rozhoduje, aké tieto čísla sú
a budú prideľované, a aká vplyv a moc sa tým komu pridelí.Ten niek-
to je asi na takej morálnej úrovni ako väčšina, ktorá ho volí, a vlastne
s týmto usporiadaním pobláznených čísel rozhoduje. A najdôležitejší
je revízor všetkého diania, a tým je tu už 20. storočí Magistérium Ka-
tolíckej Cirkvi. Nechcel som týmto unáhlene vystreliť z Auróry a viem
jasne, že jedno zdravé očko v dieťatku je viac ako všetky peniaze. Cí-
tim, že sa dá robiť okrem klasickej charity, aj liečba podstaty politiky.
Len netreba mať hneď eurofóbiu. Kresťanov je vo svete dosť.A na rôz-
nych postoch.Pri ich zjednotení sa raz vytvorí nečakane obrovská sila.

51. S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER

Sily svetla i sily temna majú s človekom svoj vlastný zámer.
Nebo má záujem, aby človek správne prežil svoj pozemský pobyt,
a prišiel tak opäť do nebies.Temno pracuje opačným smerom a
túži človeka najskôr od sv.cieľa odkloniť, potom ho dezorientovať
a nakoniec vyrobiť z neho nového, odporného ničiteľa.Nešťastníka.
Podchytiť ho treba už od mladosti.V škole ho preťažia obrovskou
záťažou nepodstatných informácií, ktoré môžeme spokojne nazvať
koniny, lebo je to taká záťaž ako pre kone.Málokomu z mladých
sa dostane solídna etická a náboženská výchova.Miesto dobrého prík-
ladu mu vo vlastnej rodine dajú neraz na tanier rôzne kraviny.V par-
tii po škole sa podučí kadejakým škodoradostným somarinám.V časo-
pisoch si prečíta a poobdivuje svoje spevácke či herecké idoly a dozvie
sa od nich, ako sa robia nekonvenčné hovadiny.Zapne si večer televízne
relaity show, tam má na každom kanáli široký výber vulgárnych vo-
lovín.A ak zatúži zadláviť sa extra porno prasačinami, dostane
sa k nim bez problémov cez internet za pár sekúnd.No a potom sa
čudujeme, že kriminálne capiny robí mládež už celkom spontánne?
Ktosi ju programuje:najprv mať prachy a potom sa naplno vybujačiť…
Ešte pred dvadsiatkou ju treba premeniť na divú zver.To že sa to ozaj
veľkému strýcovi, ktorý na to z pozadia dohliada s veľkou úškľabko-
vitou toleranciou podarilo, o tom by bolo čo predlho rozprávať.
Na viaceré miesta v spoločnosti treba dať už výstražný nápis
Pozor, besnota!
Nik nevie konkrétne, kto vlastne tým strýcom je.
Je tu však silná indícia, že ide o podivnú a zúrivú beštiu.
V produktívnom veku je nutné väčšinu ugniaviť, čiže hekticky zames-
tnať. Menšinu nechať totálne zľajdačiť a podporiť v nich príživníctvo.
Dostrašiť ich,aby nemali čas rozmýšľať.Urobiť z nich roboty myslia-
ce na zisk.Nahovoriť im, že ich pozemské šťastie je byť zadĺženými

SPOTREBNÝMI DEBILMI.

Hypermarkety sú ako novodobé chrámy.Nové veci miesto cností.
Druhá fáza je karnevalizovať život a premeniť ho na nekonečné za-
bávanie sa. Show musí pokračovať počas celého roku.Striedaná krvák-
mi v hlavných správach.Čím sú horšie, tým viac sa ľudia poisťujú…
Humoristické relácie na každý deň, to prezrádza, že smútok ,nazú-
renosť a strach nám silnie a strácame duchovnú radosť zo života.
Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je premeniť ho v hluku na

ZABÁVAJÚCEHO SA IMBECILA.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu, posmech z normálnosti
sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,
ktorý sa uspokojí až vtedy, keď tečie nevinná krv a praví ctitelia
Boha sú v zuboch nielen mediálnych šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je
spraviť z jačiaceho víťaza v umelom, teatrálnom a impotentnom boji

BEZCITNÉHO A AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Keď sa dohrkoce do dôchodku, tak ako odkaz vnúčatám si od srdca
zažumpári na Cirkev, popreklína vládu a ak ho navštívi vážna choro-
ba, tak podplatí lekára, aby to ukončil tou najtrápnejšou bodkou- smr-
tiacou injekciou eutanázie. Tá ho konečne vyslobodí zo života naplne-
ného nezmyselnými,vlastne všetko náhodami, čiže chobotinami. Podob-
nému najviac rebríku do kurína :krátkemu a obšpinenému slepačina-
mi. Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán
podarí, vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.Ale to
iba za jeho dlhoročnej spoluasistencie a sebastrieskania sa až po hrob.
Prečo je to v schizoidnom svete takto? Stále chladnejší ľad ako pod-
klad pre naše kroky nás donúti nasadiť si korčule viery, nabrúsiť
si ich a podať nádherný krasokorčuliarsky výkon.Týmto športovcom
ducha vyhovujú presne tieto podmienky.A tým,čo nemajú korčule,alebo
si ich nechcú nabrúsiť beda. Budú stále v strese. S podchladenou zadni-
cou.Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom
archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,kniežaťom,
princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého človeka
človekom skryto veľkým a naplneným pravým duchovným svetlom.
Nesťažujme sa,v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností, ako zdi-
vieť a dokatovať sa na diabla, ale máme i tisíc možností sa dohotoviť
na anjelský Boží obraz.To je samozrejme oveľa ťažšie.Niekedy až
tak, že sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku
viery a zdravého rozumu, ten s určitosťou tuší, že nám bude daný
k žitiu aj iný svet, nie iba tento provizórny akožeslušný „bordeloblá-
zinec“, ktorý okolo seba nemôžeme nevideť .A na ten, na tzv. Božie
Kráľovstvo, sa vo vnútri múdry človek poctivo chystá.Gengaji ducha
v iný život neveria.Nádej im ktosi ukradol. Kto? Obvinia Cirkev…
Keby sme videli napr. konečnú podobu tých, čo smilnia dnes na plné
obrátky, alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili
natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy, ak by nám zaplatili mi-
liónkrát viac.Žumpou budú raziť ich telá.Krásavci sa zmenia na ropu-
chy.Budú takí zohavení a prestarlí ako bosoráci skrížení so zachlpate-
nými príšerami z hororových filmov. Ako ľudskozvieracie obludy.
Vážne budú na tom aj žurnalistické, mediálne a politické prostitútky.
Tie a tí, ktorí za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka
záplavou lží a obvinení. Sami si vyrobia ťažké tresty.
A nie veru najlepšie na tom budú aj tí a tie, čo zapredali Sv.Ducha.
Čo obchodovali s Kristom.
Čo zneužívali sv.evanjelium, za ktoré vylial Syn Boží svoju sv.krv.
Čo Božie Meno brali nadarmo, aby sa oslávilo v hriešnom svete ich
nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.
Falošní bratia, „boľševici“ likvidujúci iný názor. Prostitúti Ducha…
Tí zdanlivo veľkí, v skutočnosti tajtrlíci, po ktorých ostáva mnoho
smutného octu. Kto sa rúha Otcovi či Synovi, tomu bude odpustené.
Ale kto sa rúha Duchu Svätému, to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či
matke, tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu, dá sa to tolero-
vať? Existujú aj duchovné potraty napr. nových myšlienok, nápadov.
Nemýľme sa a vyjasnime si : temné sily nielenže existujú,
ale naplno pôsobia tam, kde sú najprv ľajdáckosťou a potom opa-
kovanými ťažkými previneniami proti Božím zákonom privolané.
Ak by hlásateľ Svetla opomenúval spomenúť zámery temných síl,
bol by tiež asi ich nepriamym nevedomým či vedomým nástrojom.
Rozum menia na výkonný robot. Srdce na primitívne krátkozra-
kú kalkulačku. Emócie retardujú a krivia. Vôľu mľandravejú až
do hroznej nesebaúcty. Telo zdivejú až na šelmu alebo „zbožštia.“
Nechajú sa na zemi chudáci zotročiť a potom sa klamú falošnou slobo-
dou.O toto ide tej utajenej bytosti, ktorá ponúkala Kristovi svoje pozem-
ské poklady, ak sa jej pokloní.Dostala istý čas,prostriedky aj priestor,
aby zvieraciu farmu
z pozadia vymyslela, manipulovala a sponzorovala.
Kto sa dá okradnúť o posledné zvyšky hanby, môže to tam, kde sa
mení človek na rôzne ohavy, dotiahnuť s jej pomocou veľmi ďaleko.
Prečo majú sebecké a neférové sily takú vonkajšiu moc v tomto svete?
Mohol by ich Boh zrušiť? Mohol. Prečo to nerobí? Asi nás testuje…
Veľkými peniazmi sa tu vyvíjajú silné tlaky skoro na všetko.
A platia toľké daromnice.V podvýžive sa necháva vyše miliarda ľudí.
Človek nemôže žiť bez Boha. Je nevyliečiteľne náboženský.Buď ho náj-
de v jeho pravej podobe, alebo si nájde nejakých bohov a bôžikov iných.
Pokiaľ sa bude väčšina klaňať mamonu, potiaľ tu on bude vládnuť
ako forma trestu pre falošných veriacich bez ozajstnej viery.Veriacich
v povrchnosť a v konzumizmus. Ak nám z toho príde po hodoch zle,
tak asi až potom zatúžia mnohí odísť zo stavu sviatostnej anorexie.
Dá im totiž veľmi potrebné lekcie.
„Šimon, diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“
Aby sme sa v povrchných klamstvách príliš nepozašívali,
a zatúžili po jedinom potrebnom,
z falošného sveta sa dôstojne čím skôr „spakovať“
a nájsť sa vo svojom pravom domove.

52. CIRKEV JE ZDRAVIE A SEKTA JE ÚCHYLKA

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu z Biblie, tú poriadne nafúk-
nuť, aby zatienila všetky ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú
odtrhnutú časť. Ako slepý si nevšimnúť celok. To je antikatolicita.
Spoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to plné vlaky
strán. Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.Americká cho-
roba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelínky na
zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.Potom im blbne psychika.
Jeden z povšimnutiahodných duchovných obrov zabávačov je Osho z In-
die.Jeho veľkosť je v úprimnosti.V tom,že učí meditácii a veľkej hĺbke.
Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Chudáčisko,
ale bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha, ktorý
má vo svojich vetách primiešané malé dávky takých prudkých jedov, že
ak chce niekto dospieť celkom naisto k šibnutosti, tak nech sa len po-
zorne začíta.Je to príklad intelektuálneho génia a zároveň duchovného
učňa, ktorého skolila priveľká láska k necudnosti a odpor k pokore.
Je úprimný, ale bez lásky ku Kristovi.Provokatívne úvahy pre prudko
inteligentných, ale bez hlbšej rozvahy a miernosti Ducha Svätého.
Ako keby spadol na zem kdesi z planéty veľmi inteligentných klaunov.
Mentálne je zjavne obrom, duchovne trpaslíkom, vo svedomí kríplom.
Riadky plné odvahy, no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a os-
lavy života.Ale je v nich skrytá smrť.Chýba im jednoznačne túžba po
svätosti.Vážnosti tiež. Život nie je takáto lacná zábava. Jeho osočenie
apoštolov z playboystva iba prezradilo, čo urobil zo svojej firmy sám.
Kto si chce dať exotickú ezoterickú praženicu na kresťanský chlebík,
radím mu, nech najskôr privonia, či nebola vyrobená zo záprdkov…
Bádateľ Ducha môže nájsť voňavé kvietky i tam, kde iní vidia len ko-
pu hnoja.Niektorí majstri sú ako spadnutí z falošného neba,z vesmíru.
Učme sa rozlišovať, ktoré náuky sú tu iba z Božieho dopustenia a ich
cieľom je iba infikovať nových čitateľov starými bosoráckymi bacilmi.
Žijeme vo svete, kde nie je problém dozvedieť sa o Ježišovi. Veľkým
pokušením je neskočiť na lep „apoštolom“ s nekompletným Ježišom.
Nepodľahnúť vábeniu rôznych modernistických falošných evanjelií,kto-
ré akože odtajnené vychádzajú a berú si na pomoc aj neznámych svä-
tých alebo neznáme obdobia zo života známych svätcov.Čo majú spo-
ločné, je po prvé: zhodenie legálnej pápežskej autority zriadenej samým
Ježišom Kristom a Učiteľským úradom chránené štyri klasické evanje-
liá. Tie odsunú nabok ako nie až tak atraktívne, lebo sú pre duchovne
zasmilnených príliš vážne a cudné.Pokračujú úplným ignorovaním pa-
šií a ponúknutím akéhosi liberálneho „Ježiša“, ktorý akože učí stora-
kú podobu necudnej lásky , ale bez ukrižovania a zmŕtvychvstania.
U jedných sektárov sa bude iba do nemoty všetko uzdravovať a chorí
sa prehlásia za Bohom strestaných.U druhých je „pápežkou“ nejaká
prorokyňa, ktorá všetku muníciu vydáva na obranu sobotného dňa.
Alebo prorokyňa iná si za svoju prioritu zvolí ochranu zvierat a napr.
potratené deti za roky „zjavení“ ani len nespomenie.Toto povyšovanie
sa duchovných žien nad duchovných mužov je kardinálny omyl všet-
kých materinskou láskou „neodkomplexovaných.“ Vytisnutie Panny
Márie zo scény a nahradenie ju nejakou pozemskou učiacou bohyňou
je automatická kardinálna chyba následná.
V duchovnom spoločenstve rozkazujúce ženy,
strata rozumného nadhľadu,
neobjektívnosť, strata citu pre paradox a kompletnosť,
sú krutou bodkou antikatolíckeho„kresťanstva.“

Inou ťažkou skúškou je, ak sa kresťan ocitne v Katolíckej sv. Cirk-
vi, a natrafí na nedôsledných katolíkov, ktorí sa usalašia vo svojich
nebeských flekoch a svoju pokrivenú a sektársku mentalitu ponúka-
jú ako svojský fortieľ okoliu.Za roky života v Cirkvi môžem iba pot-
vrdiť,že ani svätcovi by nebolo hneď také jednoduché prísť na to,kde je
sever.Rozlíšiť plevy od zŕn.Vtipne reagovať na rôzne kúkoľné šibnu-
tosti a zvlčilé vyhladovanosti rôzneho druhu.Od erotiky až po otroctvo.
Kto to myslí úprimne a neželá si povrchom sa sprimitívniť, tomu Boh
nedá zahynúť.Sektárstva sú iba choroby.Ku každej príde raz aj liek.

53. ZRKADLO VYČISTENÉ POKOROU

Keď nám spadnú,biblicky povedané, šupiny ega z očí
a oslobodíme sa od naivného juniorského odsudzovania,
začneme viac rozumieť životu.
Zistíme, že neraz komplikované ľudské situácie
majú prekvapivo jednoduché riešenia.
Ten prakľúč na otvorenie každých dverí
sa volá POKORA.
Liek takmer na všetko.
Pomáha nám stať sa čistým ako zrkadlo
a odrážať samozrejme a prosto iba realitu…
Pri pohľade doň uvidia iní presne iba svoju podobu.
Budú si myslieť, že zrkadlo je také, akí sú vlastne oni.
Bez rozmýšľania ho obvinia iba z toho, že si koná svoju prácu.
Niektorí ho zo zlosti aj rozbijú.
Ak sa nás pravda niekde boľavo dotkne, poštípe, ba až urazí,
ozve sa iba naša skrytá pýcha a tá kričí tak silno, aká je veľká.
Pokora je neuraziteľná. Tá vždy vyšle pri údere Kristovu lásku.
A tá po čase spôsobí ZAMYSLENIE sa nad sebou tomu,
kto sa dlhé roky trápne fintil v zrkadlách pokrivených.
Okrem sv.rán, o ktorých hlbšia duchovná škola niečo vedieť musí,
zažijeme veľa poranení od obyčajných jedovatých šípov.
Tie prichádzajú preto, že sú ako magnet priťahované niečím
umelo nafúknutým a idú mu na pomoc, aby bublina lži spľasla.
Ak sa nádor zasiahne presnou diagnózou,začne vytekať hnis nelásky.
Časom sa to zahojí.
Zostane CITLIVÉ MIESTO. Budúca charizma.
Jemnocitných a posvätených, čiže prebudených,
máme mať „desaťtisíc“ miest vo svojom chráme.
Vzácnosť tých, čo majú natrpené, je najmä v tom,
že majú prirodzenú, ľudskú a jasnú hľbku.
Nekrivia realitu.

54. O ZUBNÝCH KAZOCH

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich
zuboch povlak, ktorý sa začne správať agresívne.Vytvorí zubný kaz.
Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väč-
šinou až vtedy, keď nás zub zabolí. Ideme k zubárke.I keď vieme,
čo nás čaká, dobrovoľne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa
vyšetriť.Sú výnimoční jedinci, čo žiaden kaz v ústach nemajú.
Ale my ostatní vieme, čo je vŕtanie do boľavého zuba.Dosť kruté
bolesti. Treba ich len vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.
Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy, pokiaľ vidí
niečo čierne v bielom zube.
A predsa nikto z nás jej v zlosti nevynadá , že nám spôsobuje
veľké bolesti.Všetci vieme , že tá vŕtačka nám vlastne pomáha.
Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.
Mnohí mu vyčítame, ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.
Ak nám niečo berie, myslíme si, že On to potrebuje.
Raz nám dôjde, že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo sa
modlia, vedia, že Boh nám pomáha.A má nás rád viac ako my seba.
Tí, čo sa nemodlia v to neveria.Ešte si robia posmech z príslovia:
Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Je iba samozrejmé, že tí, čo sa dajú do rúk zubárovi,
budú viac teraz trpieť než tí, čo na svoje zuby kašlú.
Ten, kto je v Božích rukách, je testovaný zo všetkých strán.
Má oveľa ťažšie skúšky ako pohan,čo chráni iba svoje neisté výmysly.
Ten je iba vo svojom narcistickom náručí matrixu, má viac pohody,
ale nebadá, ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká
hlavná cnosť z charakteru?
Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu zo sladkej nevedomosti dnes,
než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami.
Čo takto pozrieť sa na naše boľavé veci hlbšou, zubárskou optikou?

55. NEVYTUNELOVATEĽNÉ BRATSTVO

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti, je aj ich ctiteľom.
Môže cnosti predstierať a môže sa mu z úst od klamstiev aj zaprášiť.
Podobne je to i s menom Boh, Ježiš alebo s názvom kresťanský.
Temnota dnes neútočí len zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári,
ako keby jej išlo o záujmy Božie a popritom vpúšťa niekoľkokrát
prudšie jedy do ľudí než bolo zaštepovanie ateistickým rajom. Kvalitný
súper nás má ako tréner niečo naučiť. V evanjeliu je, aby sme zbrklo
kúkoľ nevytrhávali. Až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Skúša nás.
Žitiu s kúkoľom sa nevyhneme.Má nás pravdepodobne naučiť dozrieť.
Mládežnícka chyba je začať ho netrpezlivo, so zlosťou divo vytrhávať.
Potrebujeme dar rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-
nosťou je najprv rozlíšiť.Potom nahlas pomenovať.Trefná diagnos-
tika je polovica úspechu.Liečiť bude a osloví iba to. čo sami žijeme.
Brány pekelné sú asi zranené miesta nie v budovách, ale v nás veriacich,
kde sa temnote darí šíriť infekciu .Nie sú to iba tzv. ľudské veci.
Skôr tie neľudské. Rany treba zahojiť, aby sa otrava nešírila ďalej.
Sú to nami nepomenované a pozatľkané vážne chyby, ktoré si po-
tom ani neuvedomujeme.V spovedi sa divadelne akože povyznáva-
me, ale iba z rôznych malicherností? Takto vzniká „akokebyzmus.“
V seminári v prvom ročníku prišla rehoľná sestra s prosbou, či by
páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.
Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné. V ročníku nás bolo 56.
Budúcich kňazov. Akože mužov obety. Takto nenápadne to začína…
Medzi bratmi nie sú všetci bratia.Niekto brat a iní „iba brať.“ Samo-
ľúby bacilonosič aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci, bude horli-
vo recitovať iba názor svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“, ne-
vysloví to, aký je a čo si naozaj myslí. Sem-tam neférovo udá kohosi lep-
šieho a základy straty jeho spirituálneho panictva sú solídne položené.
Neskôr to zdokonalí, najmä v servilnej hereckej pokore, otročení
modlám a zotročovaní, ktoré našli inú „cirkevnú“ podobu. Prebodá-
vaní očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil, pri kázňach
hovoril iba všeobecne, nikdy nezaťal do živého (vlastne do mŕtveho).
Pohabe si nadbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako
urodzený manekýn, vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam a vyhľa-
dá radšej toho, čo potvrdí jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obvi-
ňovanie niekoho iného, cirkus zo smietky v jeho oku a neregistrovanie
vlastného brvna.Ak sa ktosi pošmykne, tak ho so škodoradosťou od-
súdi. Neustále vyčíta chyby hierarchom či štátnej moci, viní ich z osob-
ných neúspechov a v kázňach často otravuje veriacich streľbou po vláde,
čo je dočasne pri moci.Neuvedomuje si vôbec, že nám až tak priveľmi
nadriadení vadiť nemajú,ak máme v poriadku vládu vo svojom vnútri.
Máme tam na prvom mieste Boha, či vzývame seba samého ? Kňaz by
mal byť niekto, v prvom rade majúci odstup od seba samého, inak je
to podvodník. Ego nám treba detronizovať najlepšie už v seminári, pre-
tože ak by bolo v nás na tróne, je to náš úhlavný nepriateľ.Je to vlastne
zlodej nášho kňazského pokoja a radosti.To je ten Barabáš, čo ide zas-
lepene budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.
Nalejme si čistého vína: ak zhreší kňaz, tak ho nezviedla fľaša alko-
holu alebo žena, peniaze, droga , pokušenie, vysoká funkcia či zlý svet.
Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.
Tie pozemské rekvizity nie sú vinné. Iba nám asi dopomohli odhaliť
a ukázali, že sme boli skazení dávno predtým, než sme sa s nimi
stretli, keď sme sa hrali na svätých. Svoje tiene sme si neuvedomovali.
Hriechy či svet nie sú náším problémom.Tým je naša prebolestná samo-
ta.Byť dlhší čas sám so sebou v jednej miestnosti je stála bieda pre toho,
kto má vo svojom tele ešte svoje neočistené falošné a krpaté ja. Tzv.ego.
Čím sa viac usalaší na tróne v našom srdci, tým sú Boh a pokoj akosi
vzdialenejší.A samota iba so sebou strašnejšia. Veru beda samotnému.
Samota však môže byť pre učeníka blaženosťou.
Ak sme v pravom Ja, čiže v Božom Ty, vo sv. Podstate, v Kristovi.
Kňaz má byť druhým Kristom. Jeho prvoradou a každodennou sv.
povinnosťou je umenie sa „vyprázdniť“.Až potom ho naplní živý Boh.
Ohlasujme toho, ktorý nielen vystúpil na nebesia, ale aj zostúpil do pe-
kelných hlbín preto, aby slúžil.Ak my rozmýšľame iba o šplhaní sa na-
hor, budeme nielen klamári, ale bude v nás narastať strach a neurózy.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verní“
povedal nám na námestí v r.2003 v Banskej Bystrici Ján Pavol II.
A Benedikt XVI. nám múdro odporučil:

“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj
život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“./14/
Každý z nás má nielen právo, ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.
Pastoračné utekanie či špehovanie iných sú iba príznaky neosobnosti
a amatérskej neznalosti svojho špeciálneho plánu. Nie je veru dôstojné
iba papagájovať a kopírovať názory iných.Ani spásonosné robiť si tak-
to doktorát a na konci cesty sa prichytiť, kde som len urobil chybu. Ak
si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás, ktorá je našim skutočným svetom,
i keď bude dlhšie nedokonalým, a budeme hrať pred sebou divadlo, akí
sme navonok úžasní a bezchybní, dajme pozor, aby sme nevychovali zo
seba herca, ktorý bude mať na vrchole síl, neskôr v nejakej funkcii,
nielen „plnosť“ pravdy, ale zároveň i plnosť gatí.
Nielen pravda, ale i poctivosť k sebe samému nás vyslobodí.
Najprv sa budeme báť povedať iným, čo si úprimne myslíme, lebo to
už nie je pravá viera.Potom sa budeme báť povedať kritiku niečoho
ozaj chorého v Cirkvi, lebo to bude pýcha.Budeme sa báť zaútočiť na
nejaké bašty zla v spoločnosti, lebo nás dajú na škripec médiá.Bude-
me sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim, aby sme ich neu-
razili. Budeme sa báť nepodať ruku Herodesovi, lebo by sa nám
za to pomstil.Radšej pomlčíme a zavrieme obe oči, aby sme sa väčšine
či mocným neznepáčili.A nakoniec sa po nahromadení strachov rôz-
neho druhu a mnohých rokov budem báť priznať si vinu aj sám sebe.
Spávať s nádorom farizejstva? Tak toto je v pláne.Ale nie Božom.
Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:

“U všetkých, ktorí hľadajú sami seba a snažia sa zapáčiť ľuďom,
súdia podľa vôle iných a nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepá-
čia a potom im všetko naháňa strach.“

Kto sa bojí života, bude sa raz báť i smrti.
Najhorší je asi podvod na sebe, ak sa sluha neba bojí umrieť.
Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy, bude si na iných vybíjať svo-
je komplexy vyčítaním, akí sú hriešni.Bude zhadzovať sebavedomie
bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.
„A ty Peter, keď sa obrátiš, povzbudzuj svojich bratov,“ povedal Pán.
Čím viac spávame so svojou sebaoslavou, tým viac budeme prenasledo-
vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-
nie statočných môže byť tak veľké, aká veľká je falošná sláva, ktorú
sme si neférovo nadobudli vo svete alebo v Cirkvi.
Ovce sa potom doráňajú tým, čo má odtrpieť ich pastier.
Kto ráňa iných, robí ich skryto mučeníkmi. Ešte sa neobrátil.
Pri krížovej ceste iba krasoreční. Nesie si iba svoj, nie Kristov kríž.
Pásť ovce znamená niesť bremená spolu s nimi.
V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť takmer s istotou aj
byť mučeníkom.Odkedy nám cisár dal podiel na moci (313r.), odvtedy
byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom. Čím má platničku
viery prihriatu na slabší stupeň, tým cisár viac platí. Najspokojnejší je
vtedy, keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov a pro-
štátnych labulízačov. Z jedných urobiť pupušov, z iných kariéristov a
z ďalších infantilných lokajov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.
Čo budú akoby na posmech strieľať s gumipuškou a cukríkmi v nej
proti malým čertovinkám a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú
nedotknuté a nepomenované.Veľkým mafiánom vyhovuje, aby sa ich
policajti báli,a ani nedotkli, a zamerali sa na odchytávanie malých
rýb.Z evanjelia je jasné,že hriechy proti ľudskej láske Ježiša nejak ne-
trápili.V prvom rade bojoval proti žralokom ducha. Každý si vyberá
takého súpera, na ktorého si trúfa. Kto mu je kvalitami podobný.
Ani raz Ježiš Petrovi nepovedal:“ Klaňaj sa mi!“
Ale povedal mu párkrát : “ Nasleduj ma! “
Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho
málo nasledujeme.Či Ježiš pri ohlasovaní nezobral niekedy aj bič ?
Zmäkčilí falošní bratia sa bratríčkujú. Je bratská láska nemať radosť
z úspechu spolubrata ? Čím väčšia závisť, tým väčšie by bolo naše ego.
Kto je pri kanóne, nech strieľa. Ale nie do ovciec, ale do vlkov.
Do svätuškárstiev storakej podoby.Treba nám svätcov, priekopníkov,
nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania
seba iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez svätého boja
vycúvať.Máme niekde kostol Krista Proroka? Kňaz by mal aspoň ob-
čas prorocky vypáliť zopár ostrých slov, či sa to niekomu páči, alebo
nie. A modlitbou zaútočiť na diabolské centrum, s ktorým sa stretne.
Ak budeme pred pokrytcami stále mäkší a mäkší či tolerantnejší,
synovia tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší k slušným. A my s nimi?
V Európe silnie kríza kresťanstva. Kristus áno, ale Cirkev nie.Mož-
no je to chyba nielen Európy, ale aj naša. Nášho hrania sa na otcov
a sme niekedy ako deti na pieskovisku, čo sa hádajú o kýblik,hrablič-
ky a lopatku.A neponúknutí svetu príklad bratstva, ktoré vytvoria
iba vyzretí chlapi, čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera.
To, o čo nás po strate duchovného panictva temné sily chcú okradnúť,
je nadšenie a fortitúdo(z lat.sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť).
Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,
ktorý okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.
Najmä na seba. Ktorý sekerou Jána Krstiteľa zotne v sebe drakovu
hlavu samoľúbosti, nezodpovednosti a nízkosti.O tomto je v prvom ra-
de tzv.kňazský celibát. Kto to neurobí, skončí zvonku ako „svätý“ taj-
trlík. Vo vnútri bude mať horký blen bigotnej starej dievky.S lampou
kňazstva, ale bez oleja radosti. Kto žije,ako sa má, je ten, čo nasleduje
Baránka všade.I na kríž. Kto to nevie,ide mu iba o detinské záujmy.
56. O HÚSENICIACH A MOTÝĽOCH

V Písme sv. 2 Jn 7 sa duch Antikrista definuje ako ten, ktorý
popiera, že Boží Syn prišiel v tele.Pre Židov to asi bola úrážka najväč-
šieho kalibru hovoriť, že Boh v nebi má Syna na zemi. Že Boh má aj
ľudskú tvár.Že je prítomný normálnom tele ako jeden z nás. Jednodu-
chý,bez svetskej moci, vojska,nádhery. Keby mal svetskú moc a podelil
by sa s ňou, až potom by ho akceptovali?Ale z ich pohľadu – obyčajný
tesárov syn neurodzeného pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožňovali asi
iba vonkajší dojem.O pravdu vnútri až taký záujem nemali. To bolo
asi plné lži a špiny.Mali k nemu vlastne odpor.A neráčili na tom ani
nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat. Do
titulov.Do vonkajšej morálky.Do modelingového chrámového divadla.
Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet, riadený nie pravými muž-
mi. Pár modlárskych „židokresťanov“ im napomáha i kresťanstve.
Hovoria síce kladne o Ježišovi ako o Kristovi, pravom Božom Synovi,
ktorý prišiel v tele, ale ich najväčšiou láskou je etiketa,ľudské predpisy.
Cirkevné právo a liturgia sú v službe evanjelia, nie nad ním.Snažme
sa rozlíšiť čo je lešenie a čo je chrám, a za ťažisko svojej práce nemaj-
me iba nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek
a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola. To je potrebné , ale raz
bude rozobraté.Čiže príde doba, keď ho už nebude treba.A kostol sa
kvôli tomu nezrúti.Pobyt v chráme tela by nám nemal byť cudzí .
Spiritualizácia tela znamená aj jeho postupnú premenu.Ježiš sa nas-
ťahuje i do nášho tela, aj tu sa INKARNUJE a postupne tam
vzkriesi a posvätí všetky naše ľudské časti a zamrznuté oblasti.
A použije ich pre ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykú-
penú oblasť v sebe má, spoznáme ho podľa toho, že tú oblasť v sebe
nemá rád u seba ani u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný
boj je zameraný na jeho nízke telesné sklony.Na tzv.diabla ukrytého
pod kožou. Kedy zistí, že zdravé telo s jeho funkciami je veľký Boží
dar?A telo netreba ničiť, ale primeranou miernosťou udržiavať v čin-
nosti.A čo treba radikálne zotnúť, je naša neúprimnosť a zbabelosť.
Priveľké túžby po riešení veľkých problémov vonku, vo svete či Cirkvi
najskôr zamerajme na túžbu vyriešiť uletenosti a komplexy v sebe.
Ak sa nám to podarí, budeme sa ako svätí blázni raz iba tešiť.
Ak by sme sa dali ozaj Kristovi a on by naozaj prevzal v nás vládu,
nepociťovali by sme veľký hlad nemiernosti v niektorej z oblastí.
Napríklad sa opiť, prejedať sa ,uľaviť si nadávaním či znásilnením.
To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .
Prerušená komunikácia na spiriruálnu milosť Sv. Ducha má za ná-
sledok abúliu – stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári ego.
Po česky chtíč. Po skutočnom vykúpení prahnúca niektorá oblasť.Ani
abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej fáze. Čím
väčšie bolo spíjanie sa, tým dlhšia a prísnejšia musí byť ich abstinencia.
Málokto si uvedomuje, že Slovo sa telom stalo, že Ježiš sa stal jedným
z nás a prišiel v zdravom tele. On nebol a nie je zúrivý abstinent.
Nepotreboval to, lebo sa nikdy neopil a ani opiť netúžil. Kto sa
potrebuje spiť v nejakej oblasti, tak je to preto, lebo je v nej ešte
nevyzretý a naivný.Teda skryto pyšný. Ježiš nás učí aj piť aj jesť.
Tak to platí v každej oblasti nášho života.Pásť ovce kázal i Petrovi.
Byť svätým znamená byť aj kompletným, normálnym, harmonickým
v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú vernosť
Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi draho
platí osobným nešťastím.V čom sa hreší, v tej oblasti sa búcha hlavou
o zem. A plodia sa neskoršie tresty.Porozbíjať potom zaschnutý betón
spackanosti nie je veru príjemná práca.Niekedy to trvá aj boľavé roky.
Ak niekto robí prísne osobné pokánie, je to v poriadku. Ale ak by to
kládol ako normu morálky pre iných, to by už bola úchylka.Ak by
niekto natískal pokánie iným a kontroloval ich či postia ,čo sa modlia,
alebo stále ich podozrieval z techtlov-mechtlov,to by iba znamenalo jeho
rozladeného ducha. Svoj nádor na duchu , svoju špinavú stránku,
projektuje nevedome, čiže slepo arogantne iba do iných.
V realite do podriadených, v duchu do nadriadených.
Majster nám kázal umývať si navzájom nohy a nie liať lavór so špi-
navou vodou na iných, však? Za mentorovaním sa ukrýva nie láska,
ale kopa strachu a utajenej pýchy. A na to si musia profíci dať pozor.
Aby neboli ako húsenica, ktorá má vo svojej prirodzenosti škaredosť.
Je plná odporu k sebe samej. Napcháva sa, plazí po zemi, kŕčovito
sa drží nejakej zeliny, na ktorú sa horkoťažko vyšplhala a ktorá jej
poskytuje trocha aj nadhľad nad svetom a ostatnými húsenicami.Ak
sa k nej priblíži nejaký motýľ, tak puká od závisti nad jeho krásou,
ľahkosťou a slobobou.Ani ho radšej nepustí k slovu, aby ostatné ko-
legyne nepomýlil svojimi radami a duchovným lietaním.
Ak sa nejaká húsenica dostane tam, kde sa vydávajú rozkazy, tak
tam je veselo.Možno sa vie oveľa lepšie vžiť do situácie iných a urýchli
to ich oslobodenie.Problém nastane vtedy, keď sa zamotá sama do seba
a nemôže sa vymotať.A toto „domotanie sa“ ešte aj kdesi zasekne.
A následok je taký, že sa dezorientované húsenice z paniky začnú
hrýzť navzájom miesto toho, aby si vzájomne pomáhali a spolupraco-
vali.Ak si my budeme „statočne“ nadávať,akí sme hriešni a škaredí,
budeme žiť kresťanstvo? Takáto „viera“ nebude správna.Toto chcú
docieliť v nás temné sily.Ostať večnými a ustrašenými húsenicami,
ktoré sa znenávidia najskôr samy a potom znenávidia aj iných.Pocit
škaredosti a odporu k svojmu vonkajšiemu obalu by mal prestať, ak
vnútro prešlo poctivou očistou a premenou. Cieľom je vyzliecť starého
človeka a obliecť si nového, ako to výstižne vyjadril veľký teológ apoštol
Pavol. Je to naše dočasné ja, naše pozemské meno, ten starý človek.
To treba odložiť. Je to naše sebectvo u mužov a pýcha u žien.
Naším cieľom je lietať a nie sa plaziť.Mať zo seba a života aj krásny,
čiže blažený umelecký pocit.Brať život aj zľahka a nie byť udupaný
a prilepený o zem.Toho sa už tu dožijú tí, ktorí nebrali Kristove slová
rekreačne, na ľahkú váhu alebo nerobili zo seba ťažkých supermanov.
57. DUCHOVNÁ SEKERA NA HLÚPOSTI

Jednu z vecí, ktorá nás nielen trápi, ale doslova štve a neustále nám
kazí dobrú náladu je fakt, že mnohé doslova hlúpe veci okolo nás
nemáme moc zmeniť na lepšie. Po rôznych duchovných obnovách
sme ako kresťania nažhavení, že ideme meniť svet na Božie Krá-
ľovstvo, ale pri konfrontácii s novopohanskou silno väčšinovou realitou
nám nadšenie ktosi rýchlo schladí. Dovolíme negativizmu, aby zaujal
silné pozície.Z extrému nadšenia sa nájdeme v extrémoch veľkej ľahos-
tajnosti. Treba nám umelo sa na štadióne hecovať a potom byť z toho
frustrovaný ? Pozor na náboženské zápaly a spasiteľské komplexy.
Vyškolený adept začne s veľkým elánom, narazí na betóny egoizmov a
pokračuje tzv.syndrómom vyhorenia a končí sklamaním zo seba,zo svo-
jej práce, zo sveta a niektorí i z Boha.Vstave nezrelosti nasľubuje Bohu
absolútnu čistotu ,chudobu a poslušnosť a môže sa mu stať, že skončí
vyhladovaný ako vlk po sexe, majetkoch a jeho dlhoročné umelé ponižo-
vanie sa skončí akoby somársky zaťatou neposlušnosťou?
Prečo je to tak ? Možno preto, lebo vežu svojho duchovného života
staviame nie na skale osobne prežitého, ale na piesku nepoctivosti.
Ten pevný základ je pokorné spoznanie, že naše ego nie je mesiáš.
Mesiáš je Ježiš a on už svet na Kalvárii vykúpil. Ja nie som boh,
čo má mať všetko pod kontrolou. Toto nie je moja planéta, kde ja
budem rozhodovať, čo sa tu bude diať. Je to miesto, s ktorým má
Boh svoj zámer. Je to miesto očisty, kde sa musím zmieriť napr.
s tým, že väčšina asi nedozrela na to, aby boli hneď zajtra kresťanmi
katolíkmi.Že trápnosti ako sú vojny, kriminalita, prostitúcia či sekty
sú asi súčasťou tunajšieho pobytu a musíme sa s mnohým odporným
aj zmieriť.Mnohí mystici prišli na to, že tento svet vonku je v po-
riadku.Odzrkadľuje iba babylon v nás. A mnoho chorého vonku je
trest, napomenutie pre ľudstvo, ktoré miluje iba vonkajšie exteriéry
a zabúda na svojho Boha vo svojom interiéri. Rôzne peklá vonku sú
asi iba napomenutím nám všetkým, aby sme sa veľmi do tejto planéty
nezamilovávali.Lev XIII. ju nazval miestom vyhnanstva./15/ Ak
sa tu niekto cíti ako doma, čaká ho skôr či neskôr osudový preplesk
a ten ho prebudí do reality, aby vedel, kde je sever a kde smer nebo.
Miesto sebaľútostného bedákania nad tým, ako by to malo byť a ako
to je, by sme mali skôr porozmýšľať zmeniť to, čo zmeniť je v našej
moci. A to sú tisícoraké záležitosti v našom vnútri. Čas nášho života
sa dá využiť zmysluplne napríklad tak, že sa postupne budem zbavo-
vať nesprávnych návykov, uletených túžob, sebeckých žiadostí, sklo-
nov iným rozkazovať, pretvarovať sa, riešiť veci nepoctivo, lajdáčiť,
všetko komentovať, podozrievať, zľahčovať.To a mnohé iné zmeniť
môžem. Aj konať jednoducho dobro.Prečo to nerobím? Miesto poriad-
ku v sebe a svojom okolí idem spasiteľsky robiť celonárodné poriadky
s inými alebo sa tisnem lakťami tam a do toho, do čoho ma nič nie je.
V istej austrálskej kultúre sa chlapec zaradí medzi chlapov vtedy,
keď odíde do samoty a vyrobí si tam sekeru.
Veru to je krásny symbol mužského dozretia. Mám na mysli však
sekeru vo vôli, citoch a rozume,
nie tú v ruke. Schopnosť odseknúť lož od koreňa pravdy. Vedieť si
rozkázať a zriecť sa napr. škodlivej sebaľútosti. Dokázať sa zriecť
v citoch nesprávneho zamilovania sa. Odseknúť sklony zízať na por-
nografiu.Od alkoholu. Či oslobodiť sa od vplyvu rodiny alebo väčšiny.
Mať silu opustiť túlanie sa v bočnej uličke.Vrátiť sa na hlavnú cestu.
To je niečo, čo robí chlapca chlapom. A na to potrebuje sekeru ducha
Jána Krstiteľa. Tá má pripraviť priamu a nepokrivenú cestu Kristovi.
Ak chceme byť kresťanmi, musíme byť najskôr dobrými ľuďmi. Ak
totiž nezotneme svoju ješitnosť, svoj egoizmus, svoju nepoctivosť, svoje
cigánstva, vyrobíme zo seba iba pseudovianočný gýč. Toto je jadro ad-
ventu.To je ten pevný základ na skale.Kto stavia svoju vežu duchovné-
ho života bez tohto, tak sa mu veža začne nakláňať tým viac, čím vyš-
šie pôjde. Prezradí sa tým, že čím viac právd vie, tým je väčší bojko.

58. PAS MOJE OVEČKY , PAS MOJE BARÁNKY !

Prišiel Mojžiš,
ukázal na rozum a povedal, že tu sa skrýva to podstatné.
Prišiel Ježiš,
ukázal na srdce a zdôraznil, že tu sídli to najdôležitejšie.
Prišiel Marx,
ukázal na brucho a vyhlásil, že tu je náš hlavný problém.
Prišiel Freud,
ukázal na pohlavie a tvrdil, že o tomto to vlastne celé je.
A prišiel Einstein,
ten vedecky dokázal, že je relatívne, čo z toho je najdôležitejšie.
Ozajstný Kristus však prišiel vykúpiť nie iba jednu časť v človeku.
Všetko z toho je dôležité. A je ozaj zaujímavé, že niekedy je najdôle-
žitejšie sa najesť. Inokedy sa vyplakať. Táto nadčasová a podarená
parabola hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacrozmerných ľuds-
kých potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smäd-
ným.Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.
Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad
po jedle, to sú skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok
a starých šiat. Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom. Dávať stále
piť a jesť ťažko hrešiacim lajdákom? Ich páchané hriechy za zosypú
na hlavu takejto charity.Je to vlastne podpora ďalej ich lajdáčiť.A čo
takto ich učiť zbierať smeti, či odhádzať sneh? A mať aj zdravú se-
baúctu.Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne, duševne alebo duchov-
ne!Kto nepracuje, nech ani neje, skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto
nerobí nič pre spoločnosť, to je sebec a jeho potulovanie sa je trestný čin.
Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých
zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej dimen-
zii svojho ľudského.Jeho nečestná krádež voči daru života sa raz obrá-
ti proti nemu. Bude bojovať sám proti sebe. Kto sa ničí, ten pácha zlo.
Je našou svätou povinnosťou urobiť zo seba chrám.
„ Môžu nám zobrať všetko, zavrieť nás do väzenia, ako to urobili
s nami, ak však žijete v pravde a podľa pravdy, ste vnútorne slobod-
ní a v konečnom dôsledku šťastní. Nikdy si nedajte vziať vašu
vnútornú slobodu“, povzbudzuje nás náš slovenský kardinál J. Ch.
Korec. A dodal ešte veľmi krásne : „Nedajme sa!“/16/
To sú slová chlapa, a nie onuce, ako on zvykne niekedy prirovnať,
keď chce pomenovať neporiadneho chlapa k niečomu úbohému.Všetky
hlavné i pohlavné oblasti treba v nás oslobodiť od vlády nižších síl.
V duchu sa ich zrieknuť.Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého a
ODOVZDAŤ ich pod Božskú vládu Ježiša Krista.
Ten každú oblasť posvätí pravdou a oslobodí od „života“ podľa lží.
A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný učeník mať zo života
už tu na zemi stokrát väčší úžitok
ako ten, kto sa vláde Božej nepodrobil a Otcov plán odmietol.
Veľa je tých ,čo so lžou ešte nežijú , ale s Pravdou sa už rozviedli.
Ako to prorocky vystihol v jednej svojej piesni Karel Kryl. Tí veľkí a
unáhlene dospelí si radi dávajú priodvážne svojské a bulvárne pravidlá
hry do svojho života. My v Cirkvi sa snažíme aj keď starneme, neza-
búdať byť aj malými. Hlavne pred Božou vôľou. Strácame z lásky
slobodu. Dávame ju Bohu. Hľadáme jeho pravidlá.Tak je to správne.
Malo by v nás byť stále sa prehlbujúce vedomie, že sme Božími priate-
ľmi. Slobodní od slobody zisťujeme, že to, čo strácame, v konečnom
dôsledku inak nadobúdame. Tak čo si, hriešnik a či Boží chrám?
Vyjasni si to, kým máš zdravý rozum.Ak sme chrámom Boha, tak
je rovnako posvätné, keď sedíš na sv.omši, ako keď si napr.v kúpeľni.
Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,
tak sa ním aj o pár rokov stane.
Odporným a zlým. Bez svätej hrdosti.
Falošne sebavedomí, v osobnej hriešnej jame sa nachádzajúci a v sku-
točnosti nevykúpení, nevyzretí zvodcovia štátov, rodín a spolkov môžu
urobiť zo seba strašiakov , zo žien hriešnice a z detí zakríknuté a
neskôr vzdorovité pokolenie. Potom sa nečudujme rôznej nude a ľahos-
tajnosti. Nálade porazeného opampersovaného zakríknutého mužstva.
Ak sa Slovo telom stalo, tak sa nad tým ráčme aj zamyslieť. Telo
znamená aj jazyk aj zadok.Aj mozog ,slepé črevo aj semenníky.
Ten, kto nezaspal, ale poctivo duchovne pracuje, ten vpustí Sv.Ducha
postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástroj nebu a bude to ďalšia
živá časť Tela Kristovho.Taký človek si bude občas hlboko uvedomo-
vať a v tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe, ale Bo-
hu.Túto mystagógiu tu pripomínam viackrát, lebo je leitmotívom celej
tejto písomnej práce. Príčina pravej radosti je vo víťazstve nad lžami.
V poznaní, že vôbec nie som centrom ,Bohom. Že som iba jeho dieťa.
Duchovní bezdomovci , čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať
toto jediné potrebné nestihnú, potom chudáci žijú v dezorientovanosti.
Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí, ktoré im
pomôžu rýchlo prísť k akej-takej chvíľkovej, čo aj trápnej radosti zo
života. Nemusíme vlastniť Tescá, aby sme mali radosť z jedla, však ?
A kto si myslí, že je nutné, aby nám brucho prasklo pre pocit, že žije-
me naplno, ten je kyjakom sveta ale poriadne švacnutý.Podobne svetom
udretí sú tí , čo idú od oltára a závidia milionárom. Oni ich vlastne
choro závistlivo obdivujú a sú smutní, že si užívať takto nemôžu.Ra-
dostná prítomnosť Boha v ich tele je im rovnicou s veľkou neznámou?
Toto je trest, a nie veru malý, pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.
Ráčme sa učiť mystike, nebudeme potrebovať silné drogy vonkajška.
Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudom mu verným.
Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže aj zúfalom
pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov, ale i nedôsledných kresťa-
nov. Naštartovať to biblickou obriezkou a dokatovať fanatizmom
úplnej kastrácie ? A takto klopať na dvere veľkej nebeskej svadby?
Skončiť tak v nejakej tmavej jame ducha: čiže pasci pre modlárov ?
Vo svete je to majetok, úspech, mladosť, vonkajšia krása, politika,
ekonomický rast, svetské autority, popularita, blazeovanosť, zdravie…
Aj na spirituálnych modlárov, čo si viac než živého Boha ctia skryté
modličky v cirkvi: manželstvo, celibát, rehoľu, predstaveného, breviár,
sľuby a prísahy, zdanlivú jednotu, predpisy, chudobu, panenskú blanu,
„pokoru“, slepú poslušnosť, jednodimenzionálnu charitu,nemystagogic-
kú vieru, pozemskú rodinu, „spokojnosť“,knihy, osnovy, spoločenstvá.
To všetko vrátane pokánia má byť len nástrojom na pozemskej ceste.
Neprebudení z toho robia najvyšší a konečný cieľ človeka.
Náboženstvo nemá byť ani drogou ani bohom, ale cestou k Bohu.
Keď Kristus hovoril, že sa treba postiť, určite tým nemyslel, aby
jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.
Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM.
Skutočný náš cieľ je iba Boh a nebeská vlasť.
Prikázania sú nie na to, aby sme sa im slepo klaňali,
ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.
Treba ich najskôr správne pochopiť a potom čestne dodržiavať.
Všetci modlári vo svete aj v Cirkvi skončia v niektorej z hladomorní
a sebaľutujúcom smútku porazených a závidiacich.
Kto berie duchovný život vážne, príde k pravému osvieteniu.
Ľudia potrebujú jesť a piť.
Nesplesnivelý pravý chlieb a nezoctovatelé ozajstné víno.
Platí to pre potravu rozumu, srdca, žalúdka i pohlavia.
Ak ma máš viac rád ako ostatní,tak daj pašu ovečkám a barán-
kom, povedalo prorocky sv.Slovo prvému pápežovi.A pápeži to
v priebehu dejín postupne aj napĺňajú.Kto si ich nevšíma, tak
počúva nejakého pseudopápeža Deda Mráza a hrozí, že zmrzne.
A to presne v tej oblasti, ktorú si ponechal vo svojej správe, na
ktorej si dlhé roky pyšne zakladal, ktorú si roky zabíjal alebo vre-
lo prihrieval. Takto sa premení na starého blázna. Oveľa lepšie
skončia tzv.blázni pre Krista, ktorých v Cirkvi voláme svätci.

59.V PODSTATNOM JEDNOTA,V OSTATNOM SLOBODA

„V podstatných veciach buďme jednotní, v nepodstatných
slobodní a vo všetkom nech je medzi nami láska“.
To je jedna z múdrych rád,
ktorej autorom je vraj sv. Augustín.
Čo sú tie veci podstatné?
Ak treba mať v niečom jasno, tak určite v tomto.
Pripomeniem, čo nám pápež Pavol VI. odkázal v encyklike
Evangelii nuntiandi v III.kap. Podstatou kresťanskej viery
Označuje vieru v dobrého Otca Stvoriteľa, nie iba akúsi
neznámu bytosť. On sám postal na tento svet svojho Syna
Ježiša, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych, aby nás vykúpil.
Zanechal nám aj učenie, evanjelium, ktoré sa má v Duchu Svätom
ohlasovať všetkým ľuďom, aby sa zachránili.
Vynikajúci postreh. Viera v tieto jednoduché pravdy robí veriaceho
kresťanom.A čo podstatné máme konať ? O tom Ježiš povedal v eva-
njeliu až príliš jasne: milovať Boha nadovšetko, blížnych aj seba samé-
ho. A čo robí okrem tohto z kresťana katolíka? Dalo by sa povedať,
že je to celé apoštolmi zavedené krédo a úcta k Panne Márii, Matke
Cikrvi. Rešpektovanie pápeža ako zákonitého nástupcu apoštola Pet-
ra a jeho riaditeľské vedenie viditeľnej podoby Cirkvi.Určite tam musí
patriť aj osobná túžba po svätosti.Lebo náš Boh nie je nesvätý.Ako sa-
mozrejmosť tu nasleduje obdiv k svätým, úcta k Sv.písmu a prijímanie
sviatostí. Premieňanie celého svojho života na tzv. nebeskú liturgiu.
Liberálnejšou a nesvätejšou podobou kresťanstva sa rôznorodí veriaci
robia sami druhotriednymi a treťotriednymi občanmi Božieho štátu.
Fanatizmom a puritánstvom štvrťotriednymi. Zľahostajnení a
naštvatí zbehovia sú prehnitá piata trieda duchovného ovocia,
obrazne povedané.
V nepodstatných veciach treba ponechať slobodu. Ak niekto
vnucuje iným fakt nedôležité a svojské výklady, čo je dobré a čo zlé,
prezradí iba na seba také uletenie od podstaty veci, v akom rozsahu
sa toho na iných dopúšťa.Vyhnúť sa tomuto ťažkému druhu
duchovnej pomýlenosti je jedna z najdôležitejších úloh toho,
kto chce zostať pôvodný a normálny.
Naša viera nie je nejaká alternatívna ponuka medzi rôznymi
náboženstvami. My nemáme byť čo falošne zakríknutí
pri jej obhajovaní. Neodvážna ťuťmákovitosť a večne zneistené
habkanie sa ku katolíkovi ozaj nehodia.
Odvahu k pravde nám dal aj pápež Ján Pavol II., ktorý kade
chodil, tam sa pokorne a kajúco ospravedlňoval, za niečo čo spravili
nepodarení cirkevní nekresťania. Prečo sa neospravedlnili
páchatelia? Zabudli tamtí akože „katolíci“ byť slušnými ľuďmi?
O čom bol ich život? O hraní sa na bezchybných bohov?
Mali oni všetko v hlave v poriadku? Takto, s neočistenou
chlapskou ješitnosťou sa začali rôzne trapasy.
Všimli sme si napr. aj Kristove slová: “ Beda vám pokrytci !“

Zlá v Cirkvi urobili nie kresťania, ale tí, čo sa na nich hrali.

Predriblovali sa ako nízki kariéristi kdesi vysoko a tam čosi nehrdiské vyviedli. Takto kradnú Božiemu dielu dobrú povesť
aj po svojej smrti.
Neodsúvajme na okraj „ odvážne“, teda zbabelo veci podstatné. Keď
sa nám to niekedy v dejinách podarilo, zákonite sa do nášho centra
nasťahovalo niečo nepodstatné. A toto je podľa mňa jedna z pekelných brán, cez ktorú nám ten zlý kriví charakter. Ďalšia je keď odhadzujeme od seba slušné a duchovné bytosti a volíme si „bratov a setry“ ktorí nás podporujú v tzv.bratríčkovaní.
Teda v divadelnom klamaní sa a potľapkávaní sa po pleci prehnanej dôležitosti. Túto povrchnosť, pohodlnizmus a spirituálnu lenivosť prezentujeme ako evanjeliové vykúpenie? Toto má od vykúpenia ešte ďaleko. Takýchto cirkevných klamárov čaká prísnejší súd. V ten však oni pravdepodobne vôbec neveria. Lebo ak by si ho aspoň trochu uvedomili, dali by sa pred takýmto štýlom na útek.

Najväčším trapasom je šíriť v Cirkvi nelásku, lož a pokrytectvo.
Na toto podstatné prosím kresťania nezabudnime.

Lebo vzťahy v praxi prezrádzajú, že ateisti sa chovajú slušnejšie
ako určitá časť ovečiek navštevujúca kostol. Viacerí zhrozene konštatujú, že svätuškárstvo kvalitnie a drží spolu. To do Cirkvi patrí len ako špeciálny pacient a zaslúži si od nej aj špeciálnu starostlivosť. Len ho moc nerozmaznávajme a neutvrdzujme príliš v tom, aký je len úžasný.Ak sa náhodou radikálne rozhodnete pre nejakú konkrétnu akútnu spravodlivosť, okrem iného zjednotíte v podstatnom okolitých pánbožkárov.Až pekvapivo rýchlo spoja sily keď idú priklincovať na kríž toho či tú, čo nestratili zvyšky poctivosti ducha a čo im majú odvahu nastaviť pravdivé zrkadlo.

60. ZÁKALY DUCHOVNÉHO ZRAKU

Cieľom starosti o zdravie nie je teatrálne chodiť po všelijakých
vyšetreniach, ale žiť zdravo a správne.
Bez ubližovania telu a bez zákalov,
čiže zasmilneností duše i ducha.
Ale niekedy nám odborné vyšetrenie môže veľmi pomôcť.
Každá duchovná cesta ponúka aj celkom iný prací prášok na dušu.
Ak porovnáme napr.evanjelickú a katolícku formu spovede, tak od-
borník nebude tvrdiť, že je to jedno.Evanjelický pastor je podobný
lekárovi, ktorý má v ambulancii pacientov. Príde k nim a spýta sa,
či sú chorí.Oni odpovedia :“Áno,sme chorí.A chceme sa liečiť.“A on
im na to v košíku ponúkne rôzne lieky, aby si nejaký vybrali.A s ús-
mevom sa s nimi rozlúči.Toto je tzv.všeobecný prístup k pacientovi.
Katolícka cesta je konkrétnejšia.Tu si lekár zoberie do ambulancie
každého pacienta zvlášť.Individuálne ho vyšetrí a každému dá
niečo iné.Jedného s rakovinou pošle na ožarovanie, inému dá injek-
ciu proti bolesti, ďalšiemu vypíše práce neschopnosť a tamtoho simu-
lanta spravodlivo vyhreší, aby sa ako hypochonder nedorábal.
Katolícka sv.spoveď bola uvedená do praxe okolo roku 6OO.
Trvá dodnes a má svoj význam.Predtým sa spovedali kresťania
verejne.Neraz to bolo raz v živote a naozaj a potom sa už žilo
poriadne, v milosti posväcujúcej.
Na očnom oddelení diagnostikuje lekár zákaly oka. Sivý alebo
ten vážnejší – zelený.Ten, kto nevidí, má zákal už úpný, teda čierny.
Podobne by sme mohli prirovnať rôzne druhy zákalov nášho
duchovného vnímania.Sú aj medzi nami zasvätenými.
Čoho je príliš veľa , je podozrivé zo zákalu.
Aj radosti aj bolesti.Aj rečí o láske či pokore.
Pár príkladíkov miesto ilustrácií z našej cirkevnej kuchyne.
Dekanko slúžiaci omšičky,kamarát aj s pánbožkom aj s vtedajším
režimom.Miloval nadovšetko cirkevné právo.Reval často na ovce. Ru-
ku vedel podať.I vlkom.Stal sa,chudák, jedným z nich.Zákal červený.
Komunistický.Iný prípad.Krčmová realiy show. Chlapi sa hádajú, kto-
rá strana je tá pravá. Kôli sympatii a nesympatii k nejakému predse-
dovi strany sa idú aj pobiť.Ich vierou je politika, a bohom nejaký štát-
ny úradník.? Zákal hnedý, teda príliš orientovaný pozemsky.
Z inej doby.Vraj kresťanský politik.Okato sa tisol do istej veľmoci,
ktorá má sochu Slobody, ale zabudla postaviť na druhej strane kon-
tinentu sochu Zodpovednosti.Dobrom krajiny bol preňho v prvom rade
ekonomický rast.Ostatné bolo pre neho druhoradé.Sloboda aj pre štet-
ky a rôzne opitosti? Zákal modrý, „demokratický.“
Istý kňaz – maliar na dôchodku.Po mystickom úvode pri prezentácii
svojho diela pokračuje tými najsvätejšími tajomstvami katolíckej
viery a zakončí to fackou návštevnákom nemocničnej kaplnky, keď
ich vyzval, aby si to „nezapomněli i koupit.“ Zákal tuším finančný.
Iný primár horlivec.Roky nič nerobil s nádorom neomylnosti vo všet-
kom. Tlačil mu tak na mozog, že stratil súdnosť.Všetko chcel robiť
sám a sedem dní v týždni.Na kolegu zúfalo žiarlil, nedal mu nič
operovať.Čo je to za vírus? Trápny zákal primitívnej samoľúbosti ?
Spirituálno odborne vzaté:
tlak primeraného sadizmu a o svätosť usilujúceho sa masochizmu
tvorí vzácne duchovné diamanty.
Vydržia ho však iba charaktery a svätci. Priemer utečie.
A založí si opusinkovanú cirkvičku so zákalom zeleným, s pubertál-
nym vzdorom nevyzretosti. Zobrať niektorými katolíkmi zanedbanú
jednu vetu z Písma sv., na nej založiť proticirkev, a poďme s hnevom
proti Matke všetkých cirkví v Ríme? A zhodia ako prvé autoritu
pápeža, aby si tam miesto neho dosadili nejakého svojského antipá-
peža? Alebo kôli vine nejakého cirkevného podnájomníka obviniť
iných, aj dobrých pastierov ? A intenzívne čiernobielo poškuľovať ?
Hyperkriticky odsudzovať? Toto inteligentní ľudia nezvyknú.
Toto pravidelne opakujú primitívi a okyptenci.
Veria nie v pravdu, ale v PREDSUDKY.
Čiže v zasmilnený stav reality a vedomia.

Protestantské videnie reality je viac čiernobiele ,
BUĎ- ALEBO.
Vyzretejší, farebnejší je katolícky postoj
ÁNO, ALE AJ.

Inteligentný maliar na čiernu nenadáva. A bielu neabsolutizuje.
Ale ich primerane používa. Podobne aj mnohé farby iné.
Nevyzretosť brieždenia majú tí, čo majú v sebe málo svetla.Vnímajú
svetlo, ale bez farieb.Všimnite si tento jav pri svitaní či západe slnka.
Zákal rodinný,skryto egoistický majú mnohí navonok seriózni ľudia,
ktorí nevedome milujú svoju pozemskú rodinu oveľa viac než Rodinu
nebeskú.Čiže Boha a Spoločenstvo svätých.Trápi ich iba manželka,
deti, práca ,poisťovne, výlety a nekonečné staranie sa vlastne iba o se-
ba. Až kým sa navzájom nepriotrávime,nesprotivíme a nezadlávime.
Keď to všetko zakrátko pominie, ocitáme sa v trpkej pravde samoty.
Zákal zjavne sebecký majú tie dvojice, ktoré sa zamilovane muckajú
a kontrolujú si svoju vzájomnú zakrpatenú vernosť, a nikoho tretieho,
vrátane Boha, obšťastniť nepotrebujú? No to je teda úroveň…
Zákal kapitalistický.V jednej chudobnejšej farnosti som okoštoval,
ako je to byť fakt v núdzi.Nemal som viac krát čím zaplatiť účet za
el.energiu.Istý dekan odpovedal na prosbu o pomoc „nie“, ani sa neopý-
tal, koľko nám bolo treba.Niekedy je možno dobré zažiť i toto. Uz-
dravíme sa zo zákalu naivného.Iní spolubratia nám nezištne pomohli,
podobne viackrát i náš otec biskup.Jeden spolubrat mi dobre poradil,
aby som sa zaujímal o farské lesy.Mal pravdu. Potom núdza zmizla.
Pomohol mi uzdraviť sa zo zákalu nezaujímania sa o to, čo nám pat-
rilo. Pri troche odvahy a dospelého správania sa, zrazu nebol problém.
Mať vieru znamená pozerať sa na prekážky nie iba bedákaním
zakalenými duchovnými očami.Sú tu aj rôzne možnosti a tie sa nám
s krízou vždy ponúknu tiež.Obmedzenie nás môže urobiť majstrami.

61. NÁVRAT STRATENÉHO RAJA

Ak hľadáme stratený raj tu na zemi a iba niekde okolo seba,
tak sme nielen v ilúzii, ale ešte len v duchovných plienkach.
Sklamania, choroby a trápenia prichádzajú aj preto, aby nás
prebudili do skutočnej reality.Ak niekto pohrdol najväčším darom,
aký po živote dostal, darom viery, a dlho si potvrdzoval falošné ego,
toho navštívi hneď po tragédii aj zlá macocha, pani Nespokojnosť.
Nebude vedieť vydržať to, čo mu treba ako svoj kríž odniesť,a
bude stále vykladať iným ako on či ona trpí krivdu.Keď to niekto
vešia iným na nos, a dlhé hodiny sa denne pred inými ľutuje, tak ich
poriadne vycicia z bioenergie. Takto ju kradne od iných. Po niekoľ-
kominútovom rozhovore s takýmto energetickým úpírom sa cítite ako
vyžmýkaný citrón a on sa sebecky prihlúpo usmieva, ako sa mu len
v kontakte s vami uľavilo.Keď sa trošku poľutujeme či pochválime, to
je úplne normálne a ľudské.Občas to potrebuje každý z nás.Cítime,že
podeliť sa s bolesťou je polovičná bolesť.
A podeliť sa s radosťou je dvojnásobná radosť.
Keď to však niekto robí nemierne, iba prezrádza na seba, že sa
sám vyhodil z vnútorného raja a je odpojený od vnútorného Zdroja.
Takto si otráviť život je nie iba nedôstojné, ale i úbohé. Môže mať
niekto i miliardy, ak sa nenaučil základnú holú vetu života, že
skutočný raj si nosíme alebo nenosíme vo svojom vnútri,
tak zo života nepochopil tú podstatnejšiu časť.Aj to sa občas stáva.
Prežívanie života závisí v skutočnosti od nášho rozvinutého vnútra.
Kedykoľvek potrebuje duchovný človek rajský pokoj,
stačí mu trochu sa stíšiť a navštíviť v srdci Boha.
Kto miluje nepravdy, uteká do vonkajších eldorád,
ktoré sa môžu zmeniť na veľkú púšť.
Ak ho nájdeme vo vnútri, stvoríme raj aj vonku.Väčšiu radosť
budeme mať z radosti a víťazstiev aj iných ,nie iba z tých svojich.

62. STÁLE SILNEJŠIA INFEKCIA SMÚTKU

Dýchajúc vzduch tejto planéty nedá sa vyhnúť tomu, aby sa aj
do slušného človeka nedostala infekcia smútku alebo zúfalstva.
Tieto vírusy vyrábajú všetci, čo nezachovávajú Božie zákony.
Sme v konzumistickej Európe, kde oveľa viac
chceme od života brať ako mu dávať.
Svoj „bruchopohodlnizmus“ berieme už ako samozrejmosť.
Odprírodnili sme sa a tiež „odbožštili.“ A následok?
Napriek tisícerým technickým vynálezom máme hlavu v smútku.
Blahobyt vonku nám neprináša
vnútornú blaženosť.
Skôr opačne.
Naše depresie silnejú.
Napriek mnohým komunikačným vynálezom sme akísi odcudzenejší.
Spirituálnym výskumom som všeličo zistil. Cítime viacerí, že koniec
veľmi boľavej etapy našich dejín sa blíži.Veľké zabávanie sa a smilne-
nie je dopustené na to, aby urýchlilo trpký záver neľudských hriechov a
pôrod vyšších vecí človeka.Vyčíňanie hriešnikov vytvára veľmi hrubé
vibrácie spirituálneho smogu.Tieto neviditeľné, ale skutočné špinavé ob-
laky v atmosfére robia veľmi silné tlaky zvlášť
na hľadajúcich Boha, na citlivých a zvlášť na osamelých.
Najpostihnutejšie sú deti. Tie sú chúďatá stále agresívnejšie, ani
nevedia prečo.Hlavne keď sú v partii.Ženy gniavi zasa zvnútra osame-
losť a zvonku silný a reálny neviditeľný agresívny tlak tzv. depresie.
Bolo mi objasnené,že je to dočasne dopustené ako urýchľovač duchov-
ného vývoja pre vyvolených.To sú nie protekčné deti Božie, ale tí, čo
si sami vyvolili Boha.Grupujú sa do spoločenstiev, lebo mnohých samo-
ta mučí. Tí, ktorí ju vydržia, sú v Božom preši, ktorý z nich dostáva
von všetok hnis sebeckej lásky.Napĺňa ich olejom pokoja Ducha Svä-
tého.Iba ten z nás vyháňa ničivých parazitov z dielne nečistých duchov.
Vo vonkajšom svete už prebieha vojna proti teroristom.
Knieža svetovládcov sa dostáva do konfliktu s náčelníkom Orientu.
Ľudia registrujúci aj „bezkalerábový“ pohľad na svet tušia, že niekto
v pozadí má záujem tieto dva svety rozoštvať do konfliktu, z ktorého
sa,ako to už zvyčajne býva,vyťaží rozprávkový kapitál a celoplanetár-
na moc pre niekoho tretieho, kto sa rehoce v zákulisí, poťahuje nitka-
mi tak, aby jeho rafinované ciele boli dotiahnuté do úspešného konca.
Nie je ťažké náboženských fanatikov poštvať proti sebe a chytiť do
nastraženej pasce.Uznávajú vraj jediného Boha.Ale nie Boha kres-
ťanov, ktorý má Syna, ktorý káže odpúšťať. Tento Jediný síce hovorí:
Nezabiješ, ale prečoby sa oni unúvali to zachovávať,keď ide o tzv „vyš-
šie božské“ záujmy.Zbombardovať civilov či odpáliť sa v mene božom
je súčasťou “svätej vojny.“ Ježiš o tom jasne povedal, že nikdy Nebes-
kého Otca nepoznal ten,kto v Božom mene s nenávisťou vraždí iných.
Sekulárna Európa berie náboženstvo oveľa vážnejšie. Aj keď Boha
do svojej ústavy nedala.Nespomenúť Boha v Európskej ústave je
oveľa menším zlom ako urobiť ho aj legislatívne otcom lži a vojen.
V Európe sa ešte vieme hanbiť za vraždu aj cudzinca aj inoverca.
Natoľko sme ešte neohlúpli.
Tak ako to so širokým úsmevom zvyknú robiť za oceánom.Alebo
s podobne veľmi vážnou tvárou sa tomu vedia pomstiť vyznavači iného
“ jediného boha “.Je to však ríša potkanov a postupne sa ničí sama.
Infekcia smútku je každodennou realitou mnohých, čo sa zahľadeli
iba do vonkajšieho sveta.Keď sa človek obráti dovnútra a naučí sa me-
ditáciou detoxikovať svoj chrám od stále zákernejšie zbesnených mikró-
bov znesväteného radikálne sekulárno-puritánskeho karnevalu,zachrá-
ni svoju dobrú náladu.Lekcia, ktorú sa tu hlavne veriaci učíme, je vys-
poradúvanie sa s tým, že beh dejín bez Boha nie je v našej moci zmeniť.
Tí, čo sa nemodlia, vravia, že je to stále horšie. Lenže horšie je to iba
v nich.Dejiny ľudstvo polepšujú.Napr.dnes národy bojujú medzi sebou
viac na ihriskách než vo vojnách, ako to bolo v minulých storočiach.
Neraz nejaká vonkajšia bieda nám pomohla zmobilizovať sily.
Preto zbytočne neplytvajme svoju energiu na prerážanie hrubého
múru, ktorý iba rozbíja baranom tvrdohlavú hlavu a vlkom vylamuje
zuby.Podobne nedráždime zbytočne nejakú naprogramovanú gorilu,
ktorá sa ocitla osudom pri inštitucionálnych pákach, lebo tá reaguje
na provokatívne otázky zvyčajne po svojom.Rozzúri sa. Hádže šut-
re po všetkých, lebo sa ktosi opovážil hodiť do nej lieskový oriešok.
A stane sa, že nejakému návštevníkovi ZOO vybije aj predné zuby.
Keď sa nám niečo, čo nás zraňuje, vonku nedá a nedá vyriešiť, tak
to nasilu neriešme.Skôr si cez Krista zahojme svoje rany.A tak
zdanlivo sebecky, ale v skutočnosti nezištne, pomôžeme liečiť chorý
stav vecí okolo.Vyrieši to totiž Kristus globálne inak, než sme si to
predstavovali vyriešiť lokálne my našou krátkozrakou hektikou tela.
Kto si to v sebe nerieši a zabúda nielen na mystiku, ale i základnú
vnútornú hygienu, toho cit pre normálnosť bude vyrábať permanentnú
naštvanosť. Stále kvalitnejší a hustejší osobný negativizmus.A sám si
strpčí život pre niečo mimo jeho kompetencie, čo mu nebolo dané ako
povinnosť riešiť. Zostane mu urazené ego.Od obrovskej nadzodpoved-
nosti sa treba oslobodiť.Väčšinou ňou trpia chlapi, ktorí roky nevedia
spasiť niečo vo svojom tele či svojich vzťahoch, a umelo to kompenzujú
riešením celoplanetárnej politiky a virtuálnymi medzištátnymi súbojmi.
Prečo riešime to, čím nás osud nepoveril ? Nehráme sa tak náhodou
na krčmových spasiteľov ? Alebo na bohov, čo skončia ako trpaslíci?
Radosť tu je nebyť bohom, ale človekom.Byť radšej priateľom Boha.
Naša jediná spása, samozrejme okrem plnenia si svojich povinností
a nepáchania ťažkých hriechov, je denne si do svojho vnútra pozývať
projekt Ducha Svätého.Ten, iba ten nás skutočne a trvalo poteší.
Iba ten nám svojím svätým olejom premaže každé zákutie našej duše,
a dá do nej pravý a hlboký posvätný kľud.Toto je ten pravý Jeruzalem.
Ostatní nesvätí duchovia potešia nachvíľu a zdúchnu. A uchmatnú
z nás i radosť zo života. Vtrhnú do nás a začnú sa rozdrapovať.
A ich trpké ovocie je nejaká forma zakomplexovanosti. Veľká fraje-
rina a končí trpko zadubene. Zákonite nasleduje obrátenie sa von
a tam pahltné robenie niečoho,čo nám stratenú radosť aspoň na chvíľu
vynahradí.Keďže nás už kontakt so Stvoriteľom neteší , je tu milión
jeho stvorení, ktoré si ako hračky na chvíľu prisvojíme a pohrajkáme
sa najprv s jednou a keď nás omrzí, tak s druhou a potom s ďalšou.
Tým viac ich niekto potrebuje navyše, čím viac sa od Boha vzdialil a
svoje vnútro si lacnými„chechtákmi“ vytuneloval.Ak si niekto dopraje
strašne silné dávky nejakých bezduchých rozkoší, jeho neželaným
končiskom okrem nejakej boľavej „zlatej žily“ bude, že sa v tej oblasti
premení na vyhladovaného vlka.
Tým hladnejšieho, čím viac bolo nazbíjaných sebaoslavných potešovaní
sa! Toho neuspokoja ani miliardy, ani tisíc žien ani kraľovanie nad
stovkou krajín.Takíto vlci sa neraz prevraždili na prvé miesta v ria-
dení veľmocí.Predstierali neraz ovčím rúchom lojalitu aj voči Cirkvi.
A tam sa neraz stretli a veľmi dobre si porozumeli s falošnými duchov-
nými mužmi, ktorí boli zas vyhladovaní ako vlci v žalúdkovej či poh-
lavnej oblasti.Davy, čo toto divadlo musia, sú samy podobne podvyžive-
né.Dávajú mu k tomu moc svojou obrovskou láskou, ktorú zabudli
dať Bohu. Rôznym zvodcom pomôžu vyplaviť sa pravidelne na vrchol
a ich milovaním „ožívajú“,aspoň na chvíľu „vstávajú z mŕtvych“ pri
svojom tunajšom „bohu“.Len si dobre pozrite filmy o diktátoroch.
Všimnite si, koľké zástupy im adorovali? Ako chlapom horeli nadše-
ním v rukách zbrane a ženám mávatká ? A keď prišiel medzi nich
pravý kráľ, dav reval na Piláta, aby ho dal ukrižovať.
Hriechy túžime robiť iba preto, lebo v nich nachádzame chýbajúcu
radosť.Potom si tresty sami naprogramujeme.Ten, kto komunikuje
s Bohom, ten sa v ňom i kochá. Má stokrát viac radosti zo života
ako všelijako bachratí, nútení páchať rôzne a mnohé capiny, aby sa
upokojili. Kto žive duchovne, ten sa nepotrebuje uleteno „capiť“, aby
sa potešil, ani byť vycapený na každom rohu, aby cítil, že je niekým.

63. OBETNÝ BARÁNOK

Keď si spoločenstvo nezvolí žiť Božiu vôľu, tak si nevedome, ale
isto volí život vo svojvôli. V takzvanej POHODE. Tá má ďaleko
od nejakej kajúcnosti.Tak sa žilo napr. na cárskom dvore v Rusku
dlhé roky, až kým neprišiel Lenin a s veľkou nenávisťou s tamojšou
spoločenskou smotánkou kruto nezatočil. Kto číta napr.Puškinovu
spoveď, spozná tak pomery cárskeho dvora , jeho pýchu a nutný pád.
“Ak nebudete robiť pokánie, všetci tragicky zahyniete,“ píše sa
v Knihe kníh ako jeden z odkazov nášho Kráľa a Majstra svetu.
Kto nemá v pláne premárniť svoj život, ten sa bude miesto zúfalého
nadávania na prekliaty svet túžiť obetovať ako On.
Netreba sa ísť niekde núkať aby nás popravili,stačí sa ticho
úprimne modliť pred živým Bohom čo aj v malom kostolíku.
Kto si netúži neustále vylešťovať iba svoje ego, toho si Prozreteľnosť
nájde sama.Čím viac sa bude od tieňov očisťovať, tým sa bude stávať
pre iných napr. akýmsi neviditeľnejším.Lebo nebude zdieľať ich ilúzie.
A jeho nenápadné žitie bude sprevádzané aj tým, že sa naňho tajom-
ným spôsobom cez svet vykupujúceho Krista ZVALÍ VINA z úč-
tov nekajúceho spoločenstva. To treba prijať.Ako baránok, ktorého
vedú na zabitie. Neodporovať tomu.Ľudia sa neraz veľmi čudujú,
prečo toľko trpia práve oni s jemným srdcom a tí s hrubosťou v srdci
sa bavia a hlasno rehlia. Raz precitneme a zachytíme hlbšiu realitu.
Keď zostúpime s Kristom do pekiel,ktoré sú veru rôzne aj tu na zemi.
Kontakt s Duchom Svätým nám dáva ISTOTU , že poctivá krížová
cesta skončí vzkriesením.Nie nedeľným zúfalstvom nad pohnojením
cintorína. Ale kraľovaním s Kristom v tej oblasti a nad tými, za kto-
rých si niesol kríž a si sa obetoval. S láskou a nezištne.
Kto tieto spirituálne túžby slúžiť a obetovať sa nemá, toho láska je
biedna. Ak nie je žiadna, tak ide o tzv. duchovne mŕtveho.Veľkého
sebca. Aby sme sa stali obetnými baránkami, na to musíme dozrieť
z naivnej viery k zrelšiemu poznaniu a
k srdcu, ktoré vidí.
Ako nám to pripomína Benedikt XVI. v Deus caritas est./17/
To sú tí panici z Apokalypsy, ktorí nasledujú Božieho Baránka
všade, kde treba ísť,čiže kde je niečo choré a kde treba aj liečiť./18/
Na negatíva nenadávajú ako slepci ducha, ale berú ich ako šancu
k spirituálnej práci. Skôr ticho ďakujú za PRÍLEŽITOSŤ.
Treba aj upratať tam, kde to niekto porozhadzoval.
Michaela má rakovinu prsníka.Podstúpila jeho amputáciu.
Ako žena bola zdrvená.Ale pokorne to znáša a prináša ako obetu
za tie ženy, ktoré sa necudne pýšia pekným poprsím.
Radoslav má rakovinu žalúdka.Z jedla nemá žiadnu radosť.Skôr
opak.Dlhšie mu trvalo kým prijal svoje navštívenie ťažkým krížom.
Rozmýšľa nad tým, že Kristus v ňom asi trpí za mnohých, čo žijú
príliš konzumne, hrešia žalúdkom a bez výčitiek sa až obžierajú.
Tadea, rehoľná sestra, nemá zo sexuálneho života nič.Pochopila, že
sa má obetovať napr.za tých, čo smilnia láskou,ktorej chýba Láska.
Martinovi odišla manželka.Veľmi ho to bolí, lebo ju má stále rád.
Čo, keď v ňom trpí Ježiš za mnohých, čo sa unáhlene rozvádzajú?
Dana nemohla mať osem rokov s manželom dieťa.Veľmi ich bolelo,
že tie, čo dieťa mať môžu, idú na interupciu.Alebo iné idú na umelé
oplodnenie.Asi Ducha Sv. v nich to bolelo.Títo manželia to prežívali
s vierou. Dieťatko sa narodilo.Ich krížová cesta trvala osem rokov.
Jozef sa zamiloval.Dievča ho dva roky odmietalo a ľahkovážne sa
zahrávalo s jeho citmi.Prežil si z toho poriadnu kalváriu.Svitlo mu,
že asi takto trpí možno aj Boh, keď mnohí odmietajú Jeho Lásku.
Toto a mnohé iné sa deje v skrytosti.Mnohé aj iné prekrásne príbehy
naplnené nie hereckou obetou a láskou svet ani netuší, že sa tu dejú.
Raz sa o nich dozvieme úplnú a dojímavú pravdu.A to, čo dnes bulvár
považuje za strašne dôležité, bude ničím a bude smrdieť ako záprdky
na smetisku.Tí však, čo nezabudli na Pána ,nebudú veru zahanbení.
64. DOSPELÉ DETSTVO

Väčšina z nás sa narodila v usporiadanej rodine, počali nás z lásky,
mali sme starostlivého otca a milujúcu mamu.Detstvo bolo plné zážit-
kov a vianočných darčekov.Mnohí nevieme, čo je hlad ani vojnová hrô-
za.Veľká noc bola pre väčšinu z nás o kačičkách, zajačikoch, sliepoč-
kách,husičkách a vajíčkach. Symboloch prebúdzajúcej sa jari života.
Polievačka vodou s korbáčom v ruke a popíjaním po domoch a voňav-
kovaním dievčat je síce zaujímavou iniciáciou na inšpiráciu, ale poriad-
neho, čiže aj duchovného muža, nutne musí niekedy napadnúť, že na
tieto zábavky pre mládež stvorený nebol.A žiť len pre nejaké symboly
a tradície to je pre prebudenú bytosť a dospelého muža ako šaškáreň.
Tak sa bavkajú iba chlapci, čo nestihli poniektorí ešte ani na dôchod-
ku dospieť.Bodaj by každé dieťa zažilo svoj detský raj vo svojej rodine.
Avšak príde koniec nášmu telesnému detstvu a máme tuším aj povin-
nosť vojsť do stavu dospelého človeka. A tu dostáva naša infantilná
a dlhé roky živená naivná ilúzia o len pozemskom raji poriadny úder.
Zistíme, že nie všetky deti zažili to, čo my.Niektoré boli kruto počaté
v znásilnení, iné v stave opitosti a ďalšie sú dodnes zabíjané. Mnoho
je tých, čo sú vychovávaní v rozvedených, nekompletných rodinách ,či
odložené v detských domovoch.Mnoho ľudí žije pre človeka v nedôs-
tojných pomeroch.Naše správy pre dospelých prinášajú denne zvesti
o tom, že okolo nás sú rôzne podoby zúfalstva.A v kostole zistíme,
že Veľká noc nie je o mláďatkách, ale o zrade a zabití Krista, ktorý
učil ľudí, aby sa mali navzájom radi, a skončil za to ako zločinec
ukrižovaný na kríži.Po tomto zistení, o čom je veru tiež tunajší život,
stŕpnu od hrôzy i tí najsilnejší . Málokto si v dospelom veku a jeseni
života zachová naskalenú detskú radosť vo svojom pohľade na okolitý
svet.A predsa sa to dá. Kto si zachová milosť Božiu v srdci a počas
života robí pokánie za iných, ten bude radostne detsky ľúbiaci i keď
bude jeho telo staršie, i keď videl mnoho boľavého a veľmi smutného.
Zbehovia si vychutnávajú porážku.Zbití svetom, ufrflaní, umrau-
čaní,sťažujúci sa, apatickí, obviňujúci, sklamaní, nepoetickí, hluční,
nehumorní…To sú tí,čo veľmi milovali vonkajší svet, a umožnili mu,
aby sa do nich nasťahoval.Amatéri života.Zabudli premýšľať, miesto
toho si vymýšľali, nafukovaním sa si namýšľali, a v starobe im zostane
iba domýšľanie.Stratu detskej nevinnosti v duši prezrádzajú agre-
sívnym hladom po ďeťoch a vnúčatách. A to len preto ,lebo zabudli
truľkovia na to najpodstatnejšie: nasledovať Božieho Baránka v jeho
veľkej obeti.Vrchol dospelosti je detský stav ducha.Ten sa neklame,
že je dohotovený.Ak sa má dostať muž z detsko-mládeneckého stavu
do pravej mužskej zrelosti, tak jednoducho príde čas a toto si v živote
veru musí absolvovať.A žena má v tom duchovnom boji mužovi pomá-
hať svojou spoluúčasťou.Ako Mária, ktorá verne stála pod krížom.
Tam, kde sa má zrodiť normálny človek, tam majú byť zjednotení
v láske muž a žena. Otec a matka. Muži sa bez žien nestanú otcami,
ale octami.Preto mal ozajstný svätý aj nejakú svätú kdesi nablízku.
Ak ste svedkami otrasných vecí v spoločenstve, vedzte, že za tým je ne-
jaké dlhoročné skryté vyčíňanie spirituálnych homošov, lesieb, pedofilov.
Životu treba dať PORIADOK.
Nekriviť poranenú prirodzenosť,
ale milosťou ju narovnať, uzdraviť
a pozdvihnúť k nebesám.
Kristova Láska to s nami myslí vážne. Priemieňa nás na vznešených.
A toho, kto na ňu vážne neodpovedal, zdrapnú postupne temné sily.
Naštopajú ho pilinami a vykvasí na debila.Dogebrí sa sám.Jeho vnút-
ro bude obsadzovať tzv. dočasná japonská vláda, ktorej prezidentom
bude Harašimu, premiérom Šidilidi a predsedom parlamentu Kaka-
nato. Ministrom financii Šiditaky, ministrom vnútra Moceho, minis-
trom kultúry Jetobulo. Ministerstva zdravotníctva sa ujme Očipuči,
ministerstva práce Máhysáki a ministerstva obrany Akýsi Vypisito.
Čiže záver karnevalu bude pre hlupákov poriadne komický, a tiež
i tragický.Nech nás len učí jemne inteligentný humor Ducha Svätého.
Nesvätých duchov čakajú extrémy.Po rehleniach strašidelne zvážnejú.

65. PREČO MILOVAŤ NEPRIATEĽOV ?

Ako had sa plazia niektorí jedinci a striehnu na pätu, čiže na vhod-
nú chvíľu či slabé miesto tomu, kto s nadšením koná niečo užitočné.
Potom ho do tej päty uštipnú a vstreknú prudký jed.Ten naivného nad-
šenca privedie do stavu, kedy sa chce vykašlať na všetkých a na všetko.
Ten zákerný jed má meno ľahostajnosť. Každý kto chce slúžiť a po-
máhať dobrým zámerom v spoločnosti a Cirkvi sa s niečím podobným
stretne. Týmto jedom sú naplnení tí, čo sa plazia po zemi, čiže sú za-
meraní iba na pozemské záujmy. A rôznych jedov sú plní preto, lebo
nežijú poriadne duchovným životom. Možno ich poštípal niekto iný.
Možno svoju sepsu v krvi poriadne neprečistili. Možno sa totálne spi-
rituálne zanedbali. Čo s tým, ak sa do nás táto pliaga smrti dostane?
Tá sa na potešenie temných síl dostáva a rada napchá práve k tým
najhorlivejším a najcnostnejším. Vtedy treba nechať každú robotu a
poriadne sa z toho, ako pri telesnej chorobe, vyliečiť. Zobrať lieky sa-
moty a infúzie modlitieb. Najlepšie rozpúšťadlo všetkých jedov je
sv.ruženec. Je tu veru duchovná vojna.Temno útočí na tých najlepších
na druhej strane barikády. Kto nevie o čom hovorím, tak sladko spí.
Zlodeji dobrej nálady sú všade. Pozor na nich.Najprv chcú unaviť a
potom uštvať. Lampu viery chcú vykradnúť o olej nadšenia a hľbky.
Prečo ich máme milovať, to však neznamená si s nimi padať do ná-
ručia, je aj to, že nás upozorňujú na naše slabé miesta.Na tzv.pätu.
Nezakrytú slabinu v našom duchovne.Neraz sa stane, že usmievajúci
sa priateľ nám naše slabé miesta prehliadne, ale útočiaci nepriateľ, to-
mu akoby čosi vnukalo, aby sa pustil presne tam, kde nás to „položí.“
A za toto je naozaj milovania hoden. Vyspelí duchovia nevyhľadávajú
neustále tých, čo ich potľapkávajú po pleci. To robia iba duchovní učni.
Tovaryš cíti, že v problémoch jeho viera rastie. Majster, ten sa rôznym,
pre učňov navonok hrôzam, priam teší, aby dokázal svoje majstrovstvo.
A svätec preto, aby si odskúšal, či jeho svätosť nie je iba predstieraná.

66.ABY SME SA NESTALI OBEŤAMI SVADBOHOLIZMU.

Predstavte si svadobné zhromaždenie v katedrále. Všetci pekne oble-
čení. Kňaz povzbudí prítomných patetickou kázňou o hodnote vernos-
ti. Všetko prebieha podľa kostolného poriadku. Ženích s nevestou si
nasľubujú hory – doly. Svadobný pochod ich vyprevádza von, kde by
sa ženích zahľadel na inú ženu s veľkým poprsím až tak, že by mu
sánky spadli. Hoci ide iba o ľahký hriech, ako by sa asi cítila neves-
ta? Asi by mu dala kyticou po hlave. A ako by sa cítil ženích a jeho
rodina, ak by si nevesta odskočila počas svadobnej zábavy zašpásovať
si i iným fešákom? Asi tak sa cíti Duch Sv. v nás, ak sme neverní
v ľahkých či ťažších pokostolných nevernostiach. Myslím tým modlár-
čenie v storakých podobách. Čiže to, že svoju najväčšiu lásku a pozor-
nosť, ktorej sme schopní, dávame stvoreniam a nie tomu, komu patrí:
Stvoriteľovi.Zachovať si čisté srdce znamená totiž dať si pozor presne
na toto. Neraz naše svadby zakrývajú iba naše spoločné modlárstvo.
A potom sa čudujeme, že máme toľko vtipov o ľudskej láske, ktoré
iba nadľahčujú často ťažobnú rodinnú reality show.Preto je tam toľko
trápenia a sľz. Začína to rozjarenou zamilovanou opitosťou a končí
veľkou osamelosťou u žien a zatrpknutosťou u mužov. Málokto skú-
ma, prečo je to tak. Málokto z mužov sa úprimne modlí pred sobášom,
či náhodou nežiada za manželku tú, ktorú Božie plány neurčili nieko-
mu inému . Niektorí to zistia až po troch deťoch. Máloktorú zo žien
napadne, ako sa asi cíti pravý Ženích pri jej silných bábetkových zách-
vatoch.Neraz sa stáva,že mladý človek je pod tlakom svojej rodiny,kto-
rý ho núti plniť rodové programy s nesvätým pozadím. Tie túžia veľmi
silno po vnúčatách.Po detskej nevinnosti, o ktorú sa pred rokmi unáhle-
ne a polofrajersky pookrádala, a v malých detváčikoch si myslia, že k
nej ľahko prídu.Prídu, ale iba dočasu.Podobne nachvíľu si vyrieši svoje
chúťky nepravý manžel, ktorý si myslel, že v tele svojej ženy našiel tú
konečnú drogu, ktorá ho trvalo nasýti. Zakrátko zistí, ako sa zmýlil.
A podobne sa zmýlila i mladá pani, keď si myslí, že tá najväčšia
istota a antiosamelín, aké môže mať, spočíva iba v pozemskej rodine.
To, čo spomínam sú tie modličky, s ktorými si zákonite „posmilnia“
tí, čo nedali prvé miesto v srdci Bohu.
Ak na toto nebezpečie modlárstva neupozorní kňaz, a začne dávať
najväčší dôraz na veci v manželstve druhoradé a treťoradé, čiže na rôz-
ne veci telesné, materiálne a iba fiktívne, prezradil by iba svoju neprofe-
sionalitu. Katolíckosť nepohŕda nijakou z oblastí života. Venuje sa
čestne každej.Ale má bedlivo strážiť veci podstatné a má im dať oveľa
väčšiu vážnosť ako tým nepodstatným záležitostiam.
Jednou s najväčších modiel, ktorú ľudia hlboko uctievajú je svadba.
Preto zažívajú toľko trpkého octu v tejto oblasti po hltaní zákuskov.
Pozemská svadba nie je našim konečným cieľom.
Je a má byť predobrazom a prípravou na svadbu nebeskú.
Kde sa sobáši ľudská bytosť s Kristom, Pravým Ženíchom.
Preto sa praví manželia neponáhľajú ani s párením ani svadbením.
A dávajú pozor, aby si neurobili jeden z druhého „boha a bohyňu“.
Ani zo svojich detí a vnúčat bôžikov, čiže absolútne hodnoty bytia.
Či pachtenie sa muža po sexe a ženy po bábätku je sviatosť ?
Začal s kresťanstvom ten, kto miluje 1O x viac ako Boha svojho
manžela? Viac svoju manželku než Cirkev.Nadovšetko svoje deti?
Modla je veľká hodnota, ktorú nerozumne povyšujeme nad Boha.
Kto si dá na to pozor, vyhne sa mnohým sklamaniam.
Tí, čo tajne modlárčia, sami si takto programujú svoje budúce tresty.
A odovzdávajú tieto„dedičstvá“ako rôzne tlaky na svojich potomkov.
Tá pravá svadba sa začína úprimným odovzdaním sa Bohu.
Kde on miluje v nej Pannu a Matku, a ona v ňom Pravého Ženícha.
Muž so ženou majú vydržať až do smrti.Tá môže byť nielen fyzická,
ale i citová, ,morálna či náboženská. Pravej láske ani smrť neublíži.
Boh a jemu verná bytosť posielajú lásku aj tomu, kto neverne zlyhal.
Kto modlárčil, prejde zo zamilovanosti do stavu závisti a nenávisti.
Chyba, ktorej sa nevyhne väčšina, ktorá podceňuje vieru, je náhlenie
sa v spojení s druhým pohlavím. Toto spojenie sa pociťuje ako spáso-
nosné. Ide totiž o zážitok zjednotenia. Človek sám je bez svojho do-
plnku ako ochrnutý. A pri láske k inému pohlaviu je zrazu ako
očarovaný.Zažíva konečne radostnú kompletnosť.Keďže sa tu plodia
aj deti a tvorí rodina, dáva to zmysel a ľudí to robí aj zodpovednými.
Rozčarovanie sa však dostaví za krátky čas. Muž zistí, že je vitamí-
nami svojej manželky akýsi predávkovaný a začne vyhladovane poku-
kovať po iných ženách. Ju zas stále častejšie bolí hlava z mužovho
stále väčšieho smädu po uspokojení. A čím má väčšie ego, tým duchov-
ná žena viac trpí a odháňa ho od seba, a potešenie nachádza v starost-
livosti o detičky. Neduchovný muž z nej utvára stále ostrejšiu sekeru.
Málokto tie tlaky vydrží.Preto sa dosť ľudí rozvádza.To sa deje tam,
kde podcenili modlitbu a obetu.Samoláska si hľadá pohodlnejšiu part-
nerku či partnera a je teda hrozné, ak sa tieto hriechy rodičov hádžu
na potomstvo.Eštehoršie je,ak si niekto zrealizuje aj po fyzickej strán-
ke vzťah k rovnakému pohlaviu. Tu sú záchranouou iba platonické
vzťahy. Ak sa to nedokáže, rastú hriešne egá a zväčšujú sa trápenia.
Rozklad ducha po vystriedaní mnohých z opačného pohlavia a potom
aj niekoľkých z toho svojho končí vyhladovaním po tom, čo bude inten-
zívne chýbať: po deťoch. Boh netvorí pedofilov. Rodia sa ony sami za
dlhoročnej hriešnej spoluasistencie toho, kto zabudol v erotike brzdiť.
Tak tento hrozný scenár by sa mal vyhnúť tomu,kto si ľudskú lásku
nedáva na prvé miesto. Tomu sú vzácnymi prostriedkami čistota, pa-
nenstvo a celibát. Viacerí duchovní manželia zistili, že im po rokoch
sex prináša iba problémy a zvolia si bratskosesterské vzťahy.Čiže par-
tnerský druh celibátu. A sú v ňom šťastní. Toto by mal byť náš cieľ:
tešiť sa z Božej prítomnosti v sebe i vo vzájomných vzťahoch. Erós je
v nám v tom pomôckou. Ak budeme žiť pravdu, nebudeme ho mať za
nepriateľa, lebo nám napomáha stať sa novým človekom. Kto žije v lži,
ženie ho to k svadboholizmu s človekom starým a neskôr aj úchylným

SLOVÁ NA ZÁVER.

Na svete je veľa bolesti.
Napriek všetkému je každý náš deň Božím darom.
Keďže utrpenia sú veľké, musí existovať ich protipól, veľké radosti.
My Kristovi služobníci vieme, že po Veľkej noci príde Veľké ráno.
Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.
Kto sa odovzdá do Božích rúk, bude mu neraz do plaču.
Ale za istý čas, a už tu, to bude stáť za to.
Nech nás nemýli a neznepokojuje fakt, že nie je veľa tých,
čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.
A je mnoho tých, čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.
Či nie sme pozvaní na Baránkovu Hostinu všetci?

A KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU,
ĽAHŠIU CESTU,
PO ČASE SÁM ZISTÍ, ŽE SI
ZVOLIL NEROZUMNÚ OBCHÁDZKU.
CESTU DLHŠIU A ŤAŽŠIU.

Sedembolestná Sv.Panna

Príčina našej radosti,
pomáhaj nám spoznávať
aká je naša autentická cesta k Bohu,
a zostať Božiemu plánu
v našom pozemskom živote verným,
aj vtedy, keď sa nám darí,
ale i vtedy, ak k nám prídu ťažké chvíle.

Čerpané z týchto prameňov

1. Mt 3,11
2. Mk 10,38
3. Pavol VI. Evangelii nuntiandi, VII,76
4. Obrad pomazania chorých, KSFX, Badín,2005,str.39
5. Mt 16 kap.
6. Deus caritas est, 1.časť 3 – 11
7. Teologie tela, Paulínky, Praha, 2005, LXVII, str.308
8. Katolícke noviny, 2007, č.18, str. 7
9. K.Schatz SJ,Dejiny pápežského primátu,2001,Brno, str.60- 62
1O.Jan Pavol II. Fides et ratio
11. Jn, 9. kap
12. Jer 2,13
13. Richard Rohr, Slobodní od slobody, Zrno,1997,str.148-149
14. Boh a svet, Rozhovor s kardinálom J.Ratzingerom, str.263
15. Lev XIII., Rerum novarum
16. Katolícke noviny, 2007, č.11, str.3
17. Deus caritas est, 2.časť, 31,b
18. Zj 14, 4

Podstatné veci

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Čo sú tie veci podstatné?

Evanjeliová jednoduchosť je až zarážajúca. Povedal….uveril….uzdravil sa. …..uverili i ostatní….Je to síce správa z tohto sveta spred 20. st., ale je to také jednoduché, akoby z inej planéty. My už žijeme v oveľa komplikovanejšom svete. Tu už to nie je také jednoznačné ako v rozprávke. Dobro so zlo je v našej realite oveľa viac poprepletané. Málokto jasne vidí, čo je biele a čo čierne. My sme už mentálne podkutejší a tieto jasné správy o víťazstve dobra už takto nezažívame. My sme už z pyšnejšieho sveta, kde je tým viac komplikácií, čím sa herecky tvárime, že sme dôležitejší. Čím sme bohatší vonku, na udalosti, na veci, na jedlo, na tituly, tým chudobnejšie sú naše správy o duchovnej sile, o ktorej čítame v Novom Zákone. Bratstvo znamená, že sa ku sebe chováme normálne ako seberovní. Temné sily zasiali medzi nás jed pýchy a to nás odcudzuje. Berie kresťanom silu jednoty v podstatných veciach. Definoval niekto niekde, čo sú to tie podstatné veci v etike a viere? Alebo si to má určiť každý ako chce, čo nepredpokladám. A všetko čo máme v katechizme zas podsatné nie je.

Kritické zmýšľanie

Stále bude dôležité tzv. kritické myslenie, ktoré je nevyhnutné filozofom, dnešným akademikom, aby sme sa učili rozlišovať a neboli ako naivné ovce, ktoré zobú z ruky kadekomu. Kto ho nemá, je chorý člen stáda a potrebuje sa vyliečiť, to znamená osamostatniť. Nabrať ten kráľovský odstup. Nebyť v duchu zlepený s nijakým stádom. Kto ho nemá, môže na svoju naivitu doplatiť. Kto ho má prehnane vyvinuté, spôsobí mu to tlak na iné časti mozgu. Nebude veriť nikomu a ničomu. Nádory agnosticizmu a skepticizmu v ňom začnú vládnuť. Udusia mu vieru, vyrabujú nádej a paralyzujú lásku. Nástroj slobody, čiže luxus myslenia, ho zotročí.

Tanec medzi črepinami.

Byť pre iných zrkadlom. A to nie krivým, ktoré urobí z človeka spotvoreninu. Karikatúru bez dôstojnosti s čapatými údmi a telom ako som to pred časom zažil v Prahe. Sto krivých zrkadiel a sto rôznych grimás. Ináč je to ohromná zábava. Ale tá exkurzia končila pohľadom do reálneho zrkadla . A to je Kristus. To je Pravda. Ostatní zakladatelia náboženstiev sú tie divné zrkadlá. Nekristovské sily to majú v pláne urobiť: nalákať ho na zábavu a sladkosti a potom z človeka vyrobiť najprv zábavnú karikatúru a neskôr aj znetvorenú obludu. Kristus to s nami myslí vážne. Tí iní si robia z nás posmech. Nebo pracuje na tom, aby z človeka niečo bolo, aby bol pekný a vznešený ako umelecké dielo. Aby bol zbavený ošklivosti, čiže gýča. A to na všetkých úrovniach. Ježiš uzdravuje celého človeka. Dnes sa o to pokúša tzv. holistická medicína. Náš Boh nás lieči integrálne, celistvo, vo všetkých oblastiach. Takto chápem katolicitu. Kto na ňu zabúda a venuje sa iba nejakej časti a na ostatné sa vykašle, to je sektár. Jeho ponuka je pár črepín z puknutej vázy kresťanstva. Duchovný život sa takto skomplikuje. Iba málokto sa dostane ku kráľovskému nadhľadu. Iba niektoré osobnosti zostanú bez úrazu po tanci medzi črepinami.

Podchladenie nelásky v chráme

V katedrále niekto zabudol zavrieť hlavné dvere. Hoci tam bolo príjemne temperované podlahové kúrenie z vonku išiel nepríjemný studený vzduch. Tá zima zvonku symbolizuje ducha sveta, ducha hriechu, ducha sebeckej lásky, ktorá sa dostáva do nášho chrámu. Či neviete, že sme Boží chrám ? Pýta sa sv. Pavol a v chráme máme povinnosť udržovať poriadok , chváliť Boha, počúvať múdrosť, zachovávať úctu, čistotu i teplo. Každá neláska je podchladenie. Je to ten nepríjemný studený prúd, čo chce z nášho chrámu vytisnúť príjemné teplo. Občas je dobré i vyvetrať na to je ten chlad, dobrý. Len treba vedieť, kedy zatvoriť, aby sme v cirkvi v rodine, vo vzťahoch, úplne nepremrzli.

Liečba tela a liečba ducha.

Šíria sa rôzne predsudky. Jeden z nich je, že je to za trest, byť kňazom v nemocnici. Pre niekoho možno aj, a pre iného skôr za odmenu. Veď oveľa viac chorí sú vonku, mimo nemocnice. Tu v špitáli sú ľudia skrotnutí a potrebujú modlitbu i Boha . Vonku sú tí tzv. telesne zdraví, ale majú vnútorné choroby. Napr. ateistický nádor na mozgu, žiarlivosťou napadnuté srdce, krv plnú tukov z dajakej nemiernosti. Niekto rieši rakovinu hrdla a iný nezmyselnosť svojho bytia. Niekto má dekubity lebo musí dlho ležať a inému už hnijú preležaniny v zabíjaní času. Liečiť iných je šľachetná práca. Liečba tela sa týka iba časnosti, ale liečba ducha večnosti. Je sto krát dôležitejšie. Možno som aj málo povedal.

Osvedčená prax, ale moderným jazykom.

Spirituálna chirurgia je exorcizmus. Kardiognostická diagnostika je tá správna duchovná rada. Hĺbková detoxikácia je dobrá sv.spoveď. Anamnéza je umenie výtiahnuť to podstatné z mnohých rečí. Hermeneutická exegéza je aktuálny výklad starobylých textov. Logoterapeutická indikácia je nájsťzmysel niečomu, čoho zmysel sme dosiaľ nechápali. Trefná kázeň je tak niečo úžasné, ako dať po dlhom zápase výťazný basketbalový kôš. Intepersonálna intervencia je taktné napomenutie. Vysokovibračná indícia ako tušenie niečoho utajeného. Metapsychológia je moderné pomenovanie teológie. Morálka sa bude volať raz etikoterapia. Vnuknutie strážneho anjela dnes voláme presná intuícia. Najvyššia forma komunikácie medzi ľuďmi je etika.
To pre toho, kto by mal komplexy, že vraj tomu, čo sa v Cirkvi venujeme je stredovek. Ponor do živej viery a tradície, čo ju zvonku chráni je stále čosi nové. To čo sa povrchným občanom zdá ako starožitnosť v sebe obsahuje supermoderná budúcnosť. Volá sa to aj večný život. Alebo aj práca s tajomstvom.

Hľadá sa dobrý človek

„Milosť predpokladá prirodzenosť.“ Je to starobylá zásada , dobrá a pravdivá dogma katolíckej viery. Čiže ten nadprirodzený nebeský život, ktorý spôsobujú sviatosti je dôstojné a správne dať tam, kde je niekto ľudský pripravený. Dostať sviatosti a veľa milostí dnes nie je náš problém. Máme toho viac než dosť. Nedostatkovým tovarom sa stáva ľudskosť, prirodzenosť a normálnosť. Kto si to zachová a pestuje, má čosi vzácne. A ak sa toho dotkne cez sviatosti Božia milosť, tak to bude krásne. Rôzne svätuškárske nepodarky, ktoré nechcú ani v zberných surovinách, sú tam, kde nie je normálny prirodzený základ. To potom bude vhodné iba ako číslo do nebeského cirkusu. Kto buduje svätosť a nerozvíja súčasne poctivú ľudskosť môže skončiť tragicky neslávne.

Herecká dokonalosť

Ošklivosť Cirkvi môže byť v tom, že máme prípravu na sviatosti, ale iba intelektuálnu. Naučiť sa nejaké formulky z katechizmu a odpapagájovať ich. Kto je dobrý papagáj, ten je aj dobre „pripravený“ prijať napr. sviatosť birmovania, či manželstva? A kto odpovedať nevie, je akože hlúpy a nepripravený? Po čase však zistíme, že intelektuálne na jednotku odpovedal možno aj neskorší zradca a poslabšie vedomosti mal ten, kto pri prenasledovaní Cirkvi sa zachoval charakterne. Budíček, bratia. Pekne odrecitovať to vedia najmä herci alebo počítačové stroje. Musíme si dať pozor a nemali by sme sa povyšovať na toho, kto nevie katechizmus naspamäť. Možno má iné kvality. Mučeníci v staroveku mnohé nevedeli a sú v nebi.

Prečo krstíte deti?

Pri návšteve traumatológie mi ktosi na izbe šplechol do očí: „Vy katolíci krstíte malé deti! Nanucujete tak svoju vieru ešte tomu, kto sa nedokáže brániť. To v našom zbore krstíme iba dospelých. Najprv treba uveriť, až potom treba pokrstiť.“ Zamyslel som sa. Nevedel som, čo na to povedať. Premýšľal som o tom. A asi na druhý deň som išiel znova na tú izbu a takto som ho poučil: „My krstíme, lebo taká je naša tradícia. Aj malé deti, ak si to želajú ich rodičia – katolíci, alebo niekto z príbuzných a rodičia nie sú proti. Je to iba pozvánka byť katolík. Nie rozkaz. A nikto nevie, či sa dieťa dožije dospelosti. A to má odísť nepokrstené? To by bola ale opovážlivá vizitka jeho rodičov, však?!“ Podobná chyba by bola nechať prirodzenosť dieťaťa neobmytú.

Cirkevníčenie? Jááj, cirkev ničenie…

„Je absolútne dôležité stať sa človekom.“ To je jedna z periel Benedikta XVI. Stať sa najskôr dobrým človekom je fakt zásadné. Strašné problémy svojmu okoliu robia namyslení „svätci“. Ich neľudská svätosť je žihadlo, tzv. osteň, ktorým zraňujú iných. Antikristovský a asi najhorší nepodarok, ktorý spôsobuje odpor voči Cirkvi a veľa trpkosti vo vzťahoch vnútri. Je to gýč, ktorý sa drzo tvári, že je to umelecké dielo. Ak sa niekto takto postihnutý dostane do čela, tie tlaky vydržia iba pokorní. Ostatní normálni sa urazia a založia si novú cirkvičku. Budú ponúkať novú črepinu. Začnú tak nevedome s ohlasovaním evanjelia cirkevníčiť, čiže cirkev ničiť. Za ich odpad raz však bude zodpovedať aj ten, kto ich svojou pýchou pohoršil.

Antikrist je neľudský Kristus

Sv.Ján apoštol definuje antikrista ako toho, kto neuznáva, že Ježiš prišiel v ľudskom tele. Hlbšie pochopené a pretlmočené do jazyka našej doby je to ohlasovanie Krista ale bez normálnosti a vyzretej ľudskosti. Neľudský kristus je Antikrist. Podobný extrém je prílišná až zmäkčilá ľudskosť. Stretol som sa s ním vo viacerých podobách aj uprostred cirkevného diania. Môžem iba dosvedčiť, že je to zropušená obluda. Žaba na prameni.
Nepríťažlivá a iných odpudzujúca. Za veľkou prácou vykonanou navonok ukrýva obrovské lajdáctvo pri vnútornej práci. Zanedbanie mystiky života. Podstaty. Je to ponuka očistcového provizória, čiže malého pekla, ktoré sa raz skončí.

O biskupovi

Biskup, podľa sv. Pavla má byť nie pijan a bitkár. Čo je povedané tak starodávnym jazykom. Do modernej reči by sa to malo asi lepšie preložiť, že nemá byť opitý nikým a ničím, ani sám sebou, ani mocou, ani predsudkami. Má mať triezvy pohľad na svet i na Cirkev. A že nemá byť bitkárom, znamená, že nemá vyvolávať konflikty. Benedikt XVI. v knihe Svetlo sveta trefne uvádza, že by mu nemala chýbať predovšetkým odvaha a schopnosť vytvárať tím božej rodiny okolo seba.
Pred rokom sme odprevadili na večnosť o. biskupa Rudolfa Baláža. Vysvätil nás ako prvých v 1990 r. z tých vyše dvesto kňazov za 2O.rokov. Páčila sa mi na ňom, a nielen mne, jeho razantnosť, lat. fortitudo. Vzbudzoval rešpekt ako poriadny chlap. Mal v sebe čosi z radikality a jednoznačnosti sv. Jána Krstiteľa a starostlivosti sv. Karola Boromejského. Veľký budovateľ a bojovník. Jeho obrovské pracovné nasadenie a cirkevná horlivosť boli nadpriemerné. V mnohom bol kňazom dobrým príkladom. Medzi slovenskými biskupmi mal asi najväčšiu odvahu.
managerské talenty i skalopevné sebavedomie. Za mnohé sme mu vďační. Keď kázal k veci, Slovensko nespalo. Pobitú diecézu navonok pozdvihol a obnovil. Raz som mu povedal, že v duchu mu boskávam prsteň za to, kde ma ako svojho kňaza umiestnil. Malo to koncepciu a bolo to podľa Božej vôle. Tú nám treba hľadať ako prioritu.
O ňu som sa veľmi vážne modlil a snažil, a bol to on, kto mi asi najviac v kňazskej službe pomohol a asi aj poranil. Aj to asi patrí k veci. Bola to veľká škola.

O titulíkoch a tituloch

Tituly, pečate moci tohto sveta sú potrebné ku tomu, aby sa človek stal účastným inštitúcií a ich pôsobenia. Dá sa tak do nich zaradiť a slúžiť ľuďom. Kto má tento úmysel, je to v poriadku a v súlade s dobrými mravmi. Ako všetko, aj toto sa dá zneužiť. Titulmi a mocou sa dá opiť. Vtedy už začína nemorálnosť. A niekomu sa môže stať, že sebaoslave prepadne, tak ako alkoholik. Nadbytočné tituly mu vykŕmia ego tak, ako vypasený pupkáč má desiatky centimetrov nadbytočnej slaniny pod košeľou. A ten človek sa stáva problémom aj pre iných. Sám je sprznený a przní aj študentov. A čím viac nadbytočných titulov si prisvojil, tým na bezvýznamnejších prácach v nebeskej spoločnosti sa podieľa. Robí sa potom dôležitý. Strápňuje sa, lebo má komplexy nedôležitosti. Tu sme len krátko.

O komplexe nedôležitosti

Doslova pchaním sa tam, kde to páchne, kde nepatria, spojením sa mocou, ktorá im neprináleží, sa človek postupne stáva nadčlovekom. A jeho pýcha sa bude prejavovať v takej neľudskosti, aká veľká bola jeho rozdrapenosť v duchu. Evanjelium nám odporúča chudobu v duchu, čiže pokoru. Svet ten ponúka nafúknuté falošné sebavedomie. Takýto zúfalci sú potom ješitní, robia sa dôležití. Prečo? Lebo prežívajú hrozne boľavé komplexy nedôležitosti. Tie sú vo vnútri tým silnejšie, čím sú navonok viac akože dôležitejšími. Aj toto je tzv. „inteligentný“ nihilizmus a opak bratstva.

Hrôzy nadváhy alebo neprizabiješ ani sám seba.

Žijeme v takom blahobyte, o akom sa našim predkom ani nesnívalo. Taká ponuka áut, elektroniky, šiat, cédečiek, kníh, topánok, jedál. Avšak vzduch je infikovaný túžbami stále sa čímsi kŕmiť, až prekrmovať. Je to zloduch konzumizmu. A my dýchame tento nemiernosťou zatoxikovaný vzduch našich miest. Nemôžeme ho nedýchať. Občas ideme do hôr, aby sme si oddýchli a nadýchali sa čerstvého vzduchu, v ktorom nie je toľko nemiernínu a pažravínu ako tam, kde žijú svetskí ľudia. Treba nám týždenne aspoň dva očistné dni, kedy jeme iba minimum. Lebo inak nám hrozí tuková rozdrapenosť. A s nadváhou prichádzajú aj ďalšie problémy. Napr. škaredenie. Aj estetika káže mierniť sa a telo veľa nenafukovať, ako keby malo o chvíľu explodovať. Treba kupovať iné šaty. Viac sa človek potí. Pot smrdí. Je unavený. Stále by nadbytočne spal. Nadváhu treba stále nosiť so sebou. Sú s ňou problémy pri dvíhaní, ak je človek v nemocnici či ako starší nevládny doma. Trpia kĺby, srdce, pečeň, obličky. Stráca sa zdravé sebavedomie. Dáva sa tým zlý signál pre okolie, že viac prijímame ako dávame, čiže že sme sebci. U nás kňazov je to aj hanba. Bachráč, ktorý otŕča všetkým svoj pomník nad padlým hrdinom na ukážku, iba prezentuje svoju neinteligenciu dlhodobé až trestuhodné nestaranie sa o seba samého.

Z posledného miesta

Niekto má tituly, vedie prednášku a ukazuje, aký je vedomosťami našprtaný. Ako je nad inými a ako poslucháči sú pod ním. Ťahalo ma to celý život radšej medzi tých žiakov, poslucháčov, sluhov. Lebo viem a som si viac ako istý, že sa to raz otočí. A poslední budú prví. Všimol som si, že ten, kto si niečo odžil a čo po prednáške dá jednu trefnú otázku alebo vtipne zdiagnostikuje tému je oveľa ďalej než ten, kto nás dlho poučoval iba naštudovaným, čiže odkukaním niečoho, čo zažil iný.

Kto je kráľ a kto blázon?

My muži máme v sebe tendenciu byť v niečom prví. Preto tá súťaživosť, snaha o predbiehanie sa, naháňanie sa za bodmi. Satan nás však klame, že byť kráľom je mať pozemky, peniaze, vládu nad osudmi iných, veľa žien, vojsko. To je iba vonkajšia pýcha. Pokora učí, že byť kráľom je ovládať poddaných svojho tela, napr. úst, brucha, túžby vynikať či pohlavného orgánu. Riadiť vlastnosti svojej duše, žiť svoj osobný príbeh, nebáť sa ako sraľko života, zakusovať radosť z tajomstiev prírody, , mať mnoho dobrých skutkov, lásku a pokoj v srdci. Čiže robiť poriadne mystiku. Teda vedieť niečo o spirituálnom kapitále. Tí, čo majú toho veľa vonku, predstierajú, že sú králi, sú iba veľkí blázni. A tí, čo im to závidia, lebo nemajú ani vonku ani vnútri sú blázni zatiaľ malí.
Príbuzní, niekedy horšie na tom než pacienti
Prídu nahlásiť ku nám do kaplnky chorého jeho príbuzní. Ako dnes. Buď je to manželka, dcéra, sestra, brat… Chvíľu ich počúvam. Keď porovnám ich stav oproti samému pacientovi, tak je ich stav po psychickej stránke oveľa horší, než pacientov. Aj po fyzickej stránke. Neraz sú to slzy a strach. Nenájdu vo mne plačka, čo s nimi budem lamentovať, ale mužne ich vyzývam k reálnemu postoju k veci. Ak vnímajú tak k duchovnému pohľadu. A tých najzrelších aj k duchovnému boju. Sebaľútosť, nedôstojné mraučanie a zbabelé jajkanie ponechávam pohanom a iným sociálnym služobníkom.

Na úteku pred tichom

Táto civilizácia, to sú ľudia na úteku. Nemocnica je miesto, v ktorom sú pacienti donútení okolnosťami sa spomaliť. Zdravotníci sú nútení sa niekedy zrýchliť. Systém ich núti podávať výkony. Stačilo by napr. prijať na oddelenia viac personálu. Na to však treba nejakú miliardu, ktorú potrebujeme radšej kdesi vytunelovať a použiť napr. na úplne zbytočné bilbordy. Nemocničné fofry sú nasadením sa za vec. Veď ide o život. A to treba oceniť. Najmä vtedy, ak každá sekunda je vzácna. Ale to nie je vždy. Pre ostatných by bol potrebný kľud v pohyboch aj reči. A ten má málokto. Kaplnka je tu na to, aby sme sa tu stíšili. Poďakovali, vpustili do seba Božiu lásku. A potom s láskou sa starali o chorých. Nepokojom im ublížime. A na seba prezrádzame, že duchovne spíme, ak pobehujeme bezducho hore-dole. Niektorí pacienti majú až príliš telesného pokoja, lebo celý deň ležia. Majú však niektorí nepokoj vo vnútri. Ak nevedia trpieť, vydávajú hlasné zvuky. Ak nevedia čo zo sebou, preháňajú personál. Jeho trápením sa asi nachvíľu zbavujú svojich múk. Nenaučili sa trpieť.
Tí, ktorí trpia s Kristom vedia byť nenápadní a ticho.

Dva druhy pokánia.

Jeden z posledných prejavov kardinála Špidlíka bol o dvoch druhoch pokánia.:
1. Metanoia
2. Penthés
Pokánie prvé je obrátenie sa v konkrétnom čase, skutok pokánia napr. pri sv. spovedi. Pokánie druhé je celoživotné. Je to dlhoročné hľadanie a plnenie Božej vôle a postupné opúšťanie všetkého zbytočného, čo nás duchovne zaťažuje. To prvé je pre amatérov, to druhé pre profesionálov. Pri začiatku každej sv. omši je úkon kajúcnosti. Aj tu sa deje čosi, čo pri spovedi. Aj toto je jedna z foriem pokánia, ak sa mechanicky neodflákne. Aj takto sa dánaše vnútro detoxikovať od tzv. hriešikov. Duchovne dozretí ľudia už primitívne páchanie hriechov ku potešeniu sa zo života nepotrebujú.

Rozkošný santa kontra zdravo prísny muž

Santa Klaus, alebo Sv. Mikuláš. Môžeme si vybrať, ktorého z nich budeme nasledovať ako mužský vzor. I keď sa hovorí, že poriadny chlap a dobrý otec nemusí nosiť darčeky, ale nech donesie rodine dar najpotrebnejší a to sám seba, predsa otec rodiny, či biskup ako otec diecézy, by mal obdarovať svoje deti či veriacich dobrými darmi, ako to robil sv. biskup Mikuláš. Iný vzor, muž bez zdravej prísnosti, Santa Claus, sa špecializuje na vonkajšiu i vnútornú obezitu. Rozmaznáva detičky zbytočnými darčekmi, od ktorých tučnejú, dáva prihlúpe otázky, jeho dobrota je teatrálna, chovanie šašovské, duchovne je mimo a sexuálne úchyl. Keďže plakať nad svojimi biedami nevie, radšej sa stále iba usmieva. A keď mu kútiky začnú padať, tak to okamžite doladí novým poldecákom. „Úžasný vzor“ pre pomýlených a nedozretých mužov, čo obdarúvajú ženy falošnými objatiami, infantilov rôznymi plieškami ako vyznamenaniami a deti doslova daromnicami, ktoré im už vypadávajú z plnej skrine.
Veľmi je dobre, že tieto dva protiklady máme navonok v Cirkvi i vo svete. Iba slepý by si nevšimol tie podstatné rozdiely u normálneho muža a u trápneho pupušbugriša.
Ak muž žije duchovne, premení sa tak na normálneho a potom na dôstojného až na svätého. Ak miluje nie Boha, ale svet, premení sa na šaša. A neskôr na starého blázna.

Vitajte medzi miliardármi.

Rozmýšľame vraj iba 5 percentami svojej kapacity a asi iba v jednej polovici mozgu. Osprostení vonkajším svetom si uvedomujeme iba moc peňazí. To, že máš normálnu pamäť je obrazne povedané iná miliarda. Alebo ak máš prácu čo ťa baví a je iným prospešná, to je tiež miliarda. Ak máš niekoho rád a on, ona teba, miliarda ďalšia. Ak máš oči a vidíš, či to nie je hodnota väčšia než miliarda? Alebo že počuješ, chodíš, cítiš, že ti chutí jesť, že normálne spíš… Ak si dostal slušných rodičov. Alebo že tvoj život má zmysel. Že máš zdravý úsudok. Dobrého priateľa. Milú kolegyňu. Kresťansko katolícku vieru. Zdravé dieťa vedľa seba. Či to duchovné večné dieťa v sebe. Iba veľký hlupák berie tieto veci ako samozrejmosť a neuvedomuje si, že každá z nich má hodnotu, obrazne povedané miliardy. Ba aj väčšiu. Chcieť plniť Božiu vôľu a snažiť sa o svätosť je bilión. Nejaká dvojmiliónová hypotéka vo finančnom svete je drobnosťou oproti spomenutému sociálnemu, intelektuálnemu, emocionálnemu, kultúrnemu a spirituálnemu kapitálu. To, že nám to doma, v kostole či v škole nepripomenuli svedčí o tom, že sme ale poriadne dorichtovaní falošným bohom – peniazmi. Asi aj kvalitne pookrádaní vo vnútri.

(viac…)

« Staršie záznamy