Kráľovská presnosť

Kráľovská presnosť

 

1. TRIPLICITNÉ

PARABOLY

 

 

Úvod, jadro a záver.

Očisťovanie, osvecovanie

a

zjednotenie.

Téza, antitéza a syntéza.

Rozum,vôľa a city.

Myšlienky, slová a skutky.

Viera, nádej a láska.

To sú niektoré z triptychov

symbolizujúcich

jednotu, vyzretosť

a dokončenosť.

Čosi úchvatné a priam

i božské

je v triplicitnej gradácii.

Vznešené idey bez

dotiahnutia

do konca skončia ako vtipné

karikatúry. Ak dosiahnu

zrelosť, vzbudzujú obdiv

a rešpekt. Kresťanstvo

má za povinnosť nielen

spasiť svet,

ktorý je už spasený,

ale neskriviť

a dokončiť samo seba.

A to tým, že nájde svoju

celistvosť,kompletnosť.

 

Toto je tiež myslené pojmom

katolíckosť. Univerzálnosť.

Celistvosť.Kompletnosť.

 

Píšem hlavne pre kresťanov,

najmä katolíkov, alebo aj

tých, čo sa nehlásia

ku matke cirkvi, a hľadajú

celistvosť bytia.Aby

sme nimi aj boli nielen

podľa mena,

ale i životom.

 

Bez toho by boli naše

snahy iba rozkúskovaným,

a preto málo účinným

paberkovaním.Nudili

by a gniavili. Nevyzreté

kresťanstvo, ktoré by sa

vzpieralo dozrieť a

dospieť by bolo ako rozbitá

nádoba, ktorej

črepy sa stávajú

nebezpečnými.

Robia defekty na osudoch

       a rany na nohách.          

Ak sa nám podarí cez

Krista zrealizovať vnútorne

veľkú vec, tzv. coniunctio

oppositorum, čiže

zjednotiť protiklady,

a posvätiť to,

vtedy sa spoja zázračne

všetky črepy

do originálnej nádoby,

 

do pravého chrámu,

zamýšlaného našim Tvorcom.

 

Otec, Syn a Sv.Duch

nás zo stroja menia na

nástroj

a vzácnu nádobu,

z ktorej nové víno milostí

márne

vytekať nebude.

Jeho verným sa pohár

tela, duše a ducha naplní

skrytou Božou Slávou

a zjavne dobrým

ovocím.Deje sa to už teraz.

V tichu, nenápadne.

Hoci skoro všetko vo svete

je pod dohľadom kamier,

chudák svet o veľkých

veciach

vie veľmi málo

.
Zjednotiť v sebe všetko

 

dobré, pravdivé a krásne

 

by malo byť naším

neotrasiteľným sv. cieľom.

Ak chceme byť ako kresťania

kompletní, treba nám

 

prejsť nielen krstom vodou,

ale i Duchom Svätým

aj tzv.krstom ohňom.

 

 

2. TRI DIMENZIE

SV. KRSTU

 

 

Ježiš sa dal pokrstiť

v Jordáne

vodou v dospelom veku. Sám

Ján Krstiteľ povedal ľudu:

„Ja vás krstím iba vodou, 

ale po mne prichádza väčší

ako som ja, a ten vás

bude krstiť Duchom Svätým

a ohňom.“/ Mt 3,11/  

 
Čo je krst Duchom Sv?

Dlhoročný poctivý

duchovný život.

Denné pýtanie sa na Boží plán

zhováranie sa s Bohom

v modlitbe.

Práca v Božom diele a vari

snaha o férové medziľudské

vzťahy.

 

Ján akoby očisťuje od

duchovnej

špiny náš vonkajšok, Ježiš

aj naše vnútro.

Ján je príklad pre správneho

muža a

ozajstného duchovného

vodcu.

Nebolo v ňom chlapskej

samoľúbosti.

Väčšina chlapov sa hrá na

 

to,že sú tí najdôležitejší.

Neunesú to, že niekto je 

lepší, či múdrejší od nich.

Tak ako sa Evine dcéry

„dorábajú“, aké sú krásne,

škrípu tajne zubami a

žiarlia, ak je niektorá

úspešnejšia. Máloktorá

vie ako Mária oceniť

kvality inej.Máloktorý

džentlmen vie uznať:

„Tamten je lepší než ja.“

Ján to vedel.V tom bola 

 jeho pravá veľkosť. Ani sa

nehneval, keď ho

opustil okruh uctievačov

a išli za lepším duchovným

vodcom, ktorý ich

viac naučil ako on. Úzkoprsí

intelektuáli farizeji to

nedokázali.

Ani
zakrpatení návštevníci

nazaretskej synagógy.

Keď postrehli, že Ježiš

ich presahuje a nehladká

im egá,

skalpelom Božieho Slova

im reže do nádoru

nacionalistických a

náboženských lží,

veľmi ho znenávideli.

Malí ľudia penili veľkú

závisť a odsudzovanie.

Zmarili v sebe Boží zámer

zaštepiť ich do Stromu

Života. Samoohlúpnutí

konformizmom

uhasili pozvánku

k veľkodušnosti.

Byť pokrstený znamená

slúžiť

Svätej Rodine.

Nekrstení pohania

žijú iba pre seba a pre svoju

rodinu. Voda,krásne

pokorný

živel prírody, obmýva našu

špinu. Našu komediantskú

„veľkosť a „bezhriešnu“

nevinnosť“,

ktoré sú iba našou

biedou.Duch Svätý nám

otvára

rozum a srdcia pre

väčšie a spoločné veci.

Ponára nás neustále

do väčších hĺbok

nového celostného poznania.

Zasväcuje nás do stále

hlbších,

osvietenejších pohľadov.

Ako učeníci evanjelia by sme

mali aj vedieť,

čo je krst ohňom.

 

Je to prežitie si veľkého

utrpenia.

Ježiš ho spomína pred

ukrižovaním./Mk 10,38/

Prežiť dôsledne túto

duchovnú cestu 

prečistiť si chrám od

drzého šarapatenia

sebeckého

a pyšného

falošného ja,

to je mystérium svätého

krstu.

 

 

3. ZDRAVÉ KATOLÍCKE

ALE

 

Z bohatej cirkevnej histórie

sa môžeme mnohé podučiť.

Evanjeliové idey

sa dostávali do

nebezpečných

extrémov.A bola to Rímska

sv. Cirkev,

ktorá hasila duchovné

požiare

rôznych extrémov a

uleteností,

pochádzajúcich z choro

neľudských, bludných či

nedospelých duchovných

prejavov.

Zdravým jadrom katolicity

bolo a je bratské

spoločenstvo.

Ak je pod dôkladnou

ochranou

Panny Márie a sv. pápeža,

 bolo, je a bude

neporaziteľné.

Petrov nástupca dostal

za povinnosť od Pána

bedliť nad stádom

kresťanstva a ovce i

baránky

pásť. A ak čosi vybočí

do deviácie, tak

to musí odvážne

zdiagnostikovať a navrhnúť

terapeutickú cestu.

To je sčasti úlohou biskupa,

kňaza, diakona, rehoľníkov,

ale i všetkých pokrstených.

Komu záleží, sa ozýva.

Kto mlčí, žije v strachu.

Alebo sa iba ako vagónik

vezie.

O Záležitosť neba

mu zjavne neide.

Asi iba o vlastné záujmy.

Iným extrémom

sú najmä tí, čo majú tzv.

náboženský zápal revolučnej

hyperkritickosti.

 

 

Keď niekto vraví,

Ježiš,Ježiš,katolík povie áno,

ale bola tam i Mária.

Ak iný dokazuje z Biblie

sobotu

ako posvätný deň,naša

cirkev

 povie áno, ale v nedeľu

vstal

zmŕtvych. Ak povie ďalší:

len viera nás spasí,

veru hej, ale treba i dobré

skutky.Ak povie iný

náboženský

pobehaj, že

jedine iba kalvárska obeta

na kríži nám priniesla

 spásu povieme

jasne že áno, ale sú tu

i ďalší

podobní povšimnutia hodní

mučeníci.

Ak začne fundamentalista

zvelebovať Bibliu,povieme

áno Biblii, ale máme

tu i posvätnú cirkevnú

tradíciu.Ak pacifista začne

hlásať mier,

pridáme sa, ale aj

vysvetlíme,

že tu máme morálne

dovolenú

nutnú obrannú sv.vojnu.

 

Bez doplnka „ale“ by bola

kresťanská viera

nekatolícka,

nezrelá, až fanatická.

 

Sv. zásada je dokonalá až

uznaním sv. výnimky.

 

Sekta, to je jedna

zdôraznená

dôležitá zásada, ale bez

svätého ale 

To zdravo zmýšľajúci

inteligentný katolík ku

kompletnosti vždy pridá.

Keď nebedlivé a nesväté

autority dusili nejakú

zdravú

alternatívu,

splodili tak nechtiac

cirkvičku

inú, ktorá sa so slepým

hnevom

obrátila

voči matke Cirkvi. Na tróne

s tým nafúknutým ale,

ktoré bolo zanedbané.

 

4. PODOBENSTVO

O BOŽOM PALÁCI

 

Najskôr treba evanjelizovať.

V podobenstve povedané

získavať

iných pre Krista, pre jeho

evanjelium. Je to neustála

pozvánka Boha

cez jeho služobníkov aby

nepokrstení vstúpili do

priestoru Cirkvi.

Ak máme ľudí získaných,

je treba ich

katechizovať.

To znamená v budove

Božieho

Diela ich

sprevádzať, učiť ich

orientovať

sa neblúdiť v bočných

uličkách

 a nájsť si svoje miesto.

Vysvetlovať kde sa aký

vzácny

unikát nachádza.

Cirkev je veľmi veľká a na

poklady veľmi bohatá.

Nebojme sa povedať je to

najstaršia, najpočetnejšia a

spirituálne najbohatšia

inštitúcia na svete.

Má najviac storočí a najviac

skúseností, najviac členov a

najviac svätých,

najviac definovaných právd

a bludov, najviac

charitatívnych diel

a paradoxne aj najviac

škandálov.

Jej umelecké pamiatky 

sú iba

jedna tisícina z bohatstva,

ktoré sa nachádza viac

v neviditeľných sférach.

Ak môže byť na svete niekto

legálne sväto namysleným, 

 tak sme to my kresťania

katolíci.

Aby sme

však doslova nezaspali na

vavrínoch je nám všetkým

potrebné aspoň

mystagogické minimum.

Mystagogizovať,

čiže vovádzať do tajomstiev

sv. viery,

znamená niečo už aj

okoštovať

z dobrôt, ktoré sa v Božom

paláci

už u na zemi zadarmo

podávajú.

Je to už nielen vonkajšie

obdivovanie umeleckého

nábytku, ale

už aj otvorenie barovej skrinky

a vypitie si z  kvalitného

likéru, aby

som dokončil toto

podobenstvo.

Je to vnútorná účasť a

prežívanie spoznaného.

 

   Paradoxne sa dostane

 ku nebeským dobrotám

 iba ten,

kto si prežil neteatrálnu

krížovú cestu

a jeho telo sa začína

už teraz kriesiť.

 

Dobrým fundamentom je

absolvovať základnú školu

evanjelizácie.

Po čase prejsť do strednej 

školy

katechizácie.

Poctivo tam zmaturovať.

A nezľaknúť sa ani hlbšieho

pochopenia vysokej školy

mystagogickej.

V inej parabole vo vzťahu

muža

a ženy by bolo obdobie

evanjelizácie

prirovnané času, keď sa po

uši

zaľúbený chlapec prestane

zaujímať

o iné dievčatá a zameria

svoj

záujem iba na tú jednu

vyvolenú.Ak ju

čestne získa prejdú do

vzťahu

katechizovania, hlbšieho

spoznávania

sa. A veru je sa čo roky

navzájom učiť. Ak sa

seriózne

pred Bohom

vezmú a ako manželia, teda

spolupracovníci Stvoriteľa

splodia dieťa,

to je už fáza mystagógie ich

vzťahu. Ak by sa niekto

nezajujímal

o mystagógiu, prirovnal by som

ho ku novomanželovi, ktorý

by mal

nevestu a nezaujímal by sa

o plodenie. Nebral by ju teda

vôbec vážne.

Sme povolaní na to, aby sme

niečo splodili. Niekto na

fyzickej úrovni

,
iný na tej duchovnej.

Bodaj by sme plodili a

rodili kvalitu,

nie iba nekvalitnú kvantitu.

Podľa plánov nebies a so

sv.pokojom na konci

vykonanej

 etikoterapeutickej práce.

Podobne povrchní a okyptení sú

veriaci v jediného Boha,

ktorí slepo

chodia okolo prvej a

najdôležitejšej mystagógie,

ktorú Stvoriteľ zjavil

a kresťanstvo ju ohlasuje,

že živý a pravý

 

Boh je Dobrý Otec a má

aj ľudskú tvár.

 

Ďalša že má aj Syna a je

aj Sv.Duchom.

Podobnej hrubice sa

dopúšťajú

kresťania, ktorí vedia,

že Ježiš mudel

mať matku, ale nafúkane

ignorujú sa zamysleť nad

mystagógiou jej

panenstva. Asi iba preto,

lebo svoje

panenstvo a panictvo

kdesi nezodpovedne

zdefraudovali.

Iní takzvaní kresťania

zas odmietajú naše vraj

klaňanie sa svätým. Trápne

nás

všetkých odsúdia a hodia

do vreca

spolu so všetkými

modlármi.Myslia si, že sme

všetci hlupáci, a oni

svoju skutočnú hlúposť a

pýchu ani neregistrujú.

Jedna

z mystagógií

je totiž, že Boh je skutočne

prítomný aj vo svojich

svätých.A koho to

nezaujíma, tak chudák sám

nežije v milosti posväcujúcej.

A o čom je

potom jeho kresťanstvo

O civile? O adorácii

liberálnych

hodnôt?

Alebo iba o povrchných

pochechtávaniach sa ?

Kto nerešpektuje pápeža a

nevidí v ňom nič sväté,

tak koho tam má miesto

neho?

Sám seba a svoje názory?

Svoj rozum

Katolícka mystagógia má svoju

oporu hore v nebi,a je to

Najsvätejšia Trojica

 

A tri piliere tu a zemi

platná sv. eucharistia,

Sv. Panna Mária

a právoplatne zvolený

katolícky pápež.

Sú to, boli a budú

najspoľahlivejšie piliere

chrámu kresťanstva,

čiže Božej Veci.

Tie chránia kresťana,

aby ostalortodoxným.

a človeka aby zostal

normálnym

a ozajstným.

Sú na stráži pravej

ľudskosti

aj pravej viery.

 

Mystagógia je pozvánka

do hlbín našej viery.

Kto sa o ňu nezaujíma,

je obeť povrchovej mafie.

 

Je školou, v ktorej si hlbšie

uvedomujeme naučené

pravdy

z Písma sv. a jeho odborného

výkladu, čiže z katechizmu.

A tiež z druhej podstatnej

knihy Prírody.

Našou ľudskou povinnosťou

je dospieť.Našou povinnosťou

kresťana je dozrieť.

Matka Cirkev nás

sprevázdza počas celého

nášho života.

Jej cieľom je aby sa v nás

stvárňovali Boží syn a

dcéra.

 

Aby v nás dospeli na

kompletného muža a brata

aj vyzretú ženu a sestru.

 

 

 

5.  LEXIGRAMOVÉ

PODOBENSTVO

 

 

Niektorí jedinci sa správajú

príliš egocentricky,

podľa modelu jajaja.

Sú takto končiaci aj medzi

zasvätenými osobami.

Ako je to možné ?

Žeby boli až takí sebci?

Keby

ste videli film ich života,

tak by ste

videli neraz extrémne žijúci

model tytyty.Čiže staranie

sa iba o iných,

obetavá služba 

 v tisícorakých

podobách. Fatálnou chybou

bolo

pravdepodobne nevenovanie sa

trochu aj sebe. Celý život aj

v maličkostiach

premenený na polomučenícku

podobu.Odriekanie si

dovolených radostí,

neoddýchnutie alebo

nevydýchnutie si od vážnych

nebeských povinností.

Alebo je to neprežitie si

ľudskej

lásky počas celého

života.Nemám na

mysli hriešne veci či vzťahy,

skôr zanedbanie ľudskej

stránky života.

Toto je jeden z našich

nezdravých

extrémov.Radikálna

odpoveď na iný

extrém, ktorí sa žije vo

svete,

kde sa prvá časť života

roztočí podľa

hesla Jajaja, a ta druhá je

poznačená jeho opakom,

trpkým Ajajáááj.

Matka Cirkev veľmi správne

extrémy odsúdila.Zostáva

nám učiť sa

zostať normálnym človekom

popri umení byť

nevyhoreným

kresťanom.

Existuje ďalší extrém medzi

náboženskými fanatikmi,

ktorí je vraj

obrovsky zameraný na boha,

a vôbec si nevšíma človeka.

Táto verzia

sa volá Ononon a končí sa

veľkým, niekde až

teroristickým

Nononóó.

Katolícky model je Ontyja.

Čiže najprv Boh, potom

blížny,

ale aj ja.

Ľudia sú všelijako popletení,

a ak by ste dali ich

podstatu

pod mikroskop, ich vzťahy

by zneli napr. jajaty, jatyja,

tytyja, jatyon či jaonty.

Na rováši to má naše

uletenie

od podstaty. Čiže od

hlavného

prikázania milovať v prvom

rade Boha, potom blížneho a

správne i seba samého.Ku

tejto

podstate sa múdry človek

denne

v tichu navracia.Čím niekto

viac hlúpne, tým viac na

toto

zabúda.A tým si viac veci

skomplikuje.

Nafúkaný narcizmus sa mu

môže stať obludne

gradujúcim

 na JÁ JÁ JÁ …

Nuž a potom rád zatočí so

všetkými priemernými

jajáčikmi

ako krutý diktátor.

Byť slobodný od seba

samého

a skultivovať si popritom v

harmónii aj svoju osobnosť,

až potom budeme mať pekné

medziľudské vzťahy.

 

 

 

6. PODOBENSTVÁ

ZO ZOOLÓGIE

 

Je vo veľkom omyle ten, kto si

myslí, že oslobodiť človeka

treba iba

od nadvlády tzv. teroristov

alebo iba od pliagy

vonkajších

závislostí.

V skutočnosti sme zajatcami

mnohých

utajených otroctiev.

Závislostí vnútorných.

Vonkajší otrokári sú na nás

dopustení neraz

iba preto,

aby sa z naivného

veriaceho stal vediaci.

Skvalitnil sa, poučil a stal 

sa do hlbších vecí života

vidiacim

.
Čiže chápajúcim.

A pomáhajúcim.

 

Väčšina ľudí sa potrebuje

dostať z toho,

že sú ako ovce.

Čiže dosť nesamostatní

a bez vlastného názoru.

Sú v stave vnútorného

otroctva

a naivity.

Ovce sú hlúpe, čiže ešte

nevedia

rozlišovať jedlé a jedovaté.

Grupujú sa zo strachu

do stáda.

Spolu sa pasú, bľačia i

mlčia.Vyplašené nie iba

z vlka,

ale i zo seba

samých. Ak ovca naberie

odvahu a začne si žiť svoj

vlastný príbeh,

stáva sa, že sa zatúla.Dobrý

pastier si ju nájde.A má

z jej odvahy,

ktorá sa zmýlila a možno aj

precenila, väčšiu radosť, ako

zo zbabelej čiže slepej a

kariéristickej „poslušnosti“

ostatných,ktoré svoje vyššie

ciele nemajú. Ak si

však nezabudne koordinovať

svoju cestu s vnútorným

Dobrým Pastierom,

tak nikdy nezablúdi.

A stane sa ako On raz

obetným baránkom.

To je pravé nasledovanie

Krista.

Pápežovi boli zverené práve

tieto typy.

Ak sa v sakrálnom prostredí

vyskytnú pyšné pávy,

trápne papagáje,

ateistickí ježkovia či

necudné

tchory , a duchovný pastier

nevie čo s nimi,

tak ich môže celkom legálne

vypoklonkovať ku nejakému

krotitelovi

do zoo a prorocky im do očí

oznámiť, že na ich

sprevádzanie

do ďalšieho cirkusového

čísla

nemá z neba žiadne nebeské

kompetencie.

 

Sú však individualisti, ktorí

sa odvážia od stáda

oddeliť, 

bez pokory

a vypasú si nie iba svoje

bruchá

a mozgy

,
ale i nižšie a falošné egá.

Po čase sa z nich stanú

tvrdohlaví barani idúci aj 

proti múru a robiaci

slepo revolučne kvôli

nejakému

zdanlivému dobru aj rebéliu

a vraždy.

Úplne iná je sv.

tvrdohlavosť

u baránkov, ktorí si Božiu

prácu robia

napriek tomu, že iní jej

nerozumejú a neprebudený

priemer im hádže

polená pod nohy.Baran

predivný sa zátvrdlivým

nepočúvaním dobrých

rád stane zaťatým

somárom.Ak

si svoje komplexy

neúspešnosti

pôjde

unáhlene a netrpezlivo liečiť

do verejného domu, tam mu

luciferove asistentky veľmi

ochotne napomôžu jeho

alchymistickú premenu

na capa

smradľavého.U žien hrozí

premena na hlúpu sliepku,

čo

mnoho kotkodáka ako ide

zniesť

vajce, ohovára slepačiny,

zobe z ruky nejakému

gýčovému pracháčovi a ide

ako

slepá pod kolesá. Dedinská

hus si za

svojho bôžika dávno

zvolila,iba

a len svojho manžeela.

Kačku zaujímajú

zasa iba jej kačičky.Mačičky

sa rady o kadekoho prenežne

obtierajú

a nechajú sa

rozmaznávať.Ak

žena žije duchovne, bude

mať čosi zo

vznešenej labute. Ak to

v duchu

fláka a stráca dôstojnosť,

bude mať

pod maskou slušnosti drzosť

opice.Tá ale narobí sajrajtu.

Alebo až

zlobu kozy.Tá skolí kolegyňu

nemilosrdnými rohmi.Pekné

žabky sa

po čase žitia bez Ducha Sv.

menia do tváre na staré

ropuchy. Čím sú

chlapi väčší bulovia, tým sú

ženy väčšie líšky.Ak sú až

bambulovia,

menia sa na

prudkonebezpečné

zmije.Ich rastúca satyriáza

kradne

ako straka veci, vynucuje

si city,

zbíja pozornosť z iných.

 

Po predčasnom vrabčení sa

navzájom si srdcia naplnia

špinou

 

To, čo nazývali láskou bol 

iba sladký jed.

Rafinovane namiešaný

kokteil

ružovej mafie.

Ich právo na lásku, ktoré si

povýšili na modlu

začne v nich skazonosný

proces

a rozklad osobnosti.

Na začiatku začnú verbálne

žumpáriť na svätých.

Potom na cudných a

slušných,

ktorým je ich ich vonkajší

prejav

„milovania sa“ priam odporný.

A nakoniec

každé pokojné hájenie

tradičných hodnôt rodiny,

normálneho vzťahu muža a 

ženy budú považovať

za nenávistný

útok

voči svojej inakosti a

nebudú

vedieť reagovať inak než

 

homofašisti.

Tie hriešne nežnosti či u

hetero

či už homo ukážu svoju

pravú tvár.

A tou je agresivita.

Ovocie smilstva…

 o

Háveď opakovaných

neuvedomovaných faulov nás

mení na predivného

vlka čudáka a samotára.

Ten je strašne vyhladovaný

v tom, kde hrešil

alebo sa pyšne odriekal.

Rád si

nejaké ovce roztrhá,aby s na

chvíľu „ukľudnil“. Potom ich

postraší,aby sa „potešil“.

Takto nedôstojne sa zbavuje

svojho hladu a strachu.

Jeho stigmou je aj absencia

výčitek svedomia aj pri

vážnych deliktoch a

kriminálnostiach.

 

Či na potkana, majstra

v osočovaní, pchaní sa

a v naháňaní hrôzy.

Ten je už

tak zjednotený so lžou, 

a tak jej

verný, že nepozná žiadnu

neveru…

 

Cieľom temných síl a

nadľudských neľudí

je robiť z nás postupne

a sofistokovane

debilmi !

šelmami !!

a otrokmi !!!

 

Je tu čo závidieť? Je čo

obdivovať na „veriacom“,čo

hladuje ako

vlk po pozemkoch, peniazoch,

deťoch, tituloch, víťazstvách

či zábave?

Čo ako hladný vlk špehuje a

snorí do intimity iných, lebo

svoju intimitu má

zúfalo prázdnu ? 

Na falošne svätom

kariéristovi,

čo chladnokrvne

zabije povesť

svojmu kolegovi,

aby postúpil

vyššie a zarábal viac?

 

Či na padlom anjelovi medzi

nami,

čo je smädný ako dúha

po rozkazovaní?

Tento buzerant, a teraz

vôbec

nemám na mysli sexuálnu

orientáciu

,
ale defekt na charaktere,

aj sa sadisticky vyžíva

v ponižovaní

prenasledovaní

podriadených,

a ak sa rozdrapene označuje

za kresťana

ten je v skutočnosti

certifikovaný antikrist.

 

Podobne „vedecký pracovník,

ktorý ťažko natlačil do

svojej hlavy obrovské

množstvo

encyklopedických poznatkov,

ale nedospel

ani k pochopeniu malej

násobilky a stále nevie, či

obraz

má maliara?

Keby aj niekto celý svet

spoznal

či precestoval

alebo aj zvonku ovládal

bude mu to na nič

ak svoje interéry ducha

poškodil.

To mu odkazuje jeho

Otec v nebesiach.

 

Svet je plný popletených

ozembuchov,

ale aj „nebeských“ tajtrlíkov a

„otitulovaných“ infantilov.

Prečo?

Lebo je málo mužov,

čo urobia

dôsledný autoexorcizmus

hlbokým duchovným životom.

Radšej sa kĺžu po povrchu.

Je to pohodlnejšie, ale

začne 

to fatálne škodiť.

Miesto radikálnej službe

nebesám si

volia širokú egocestu.

Treba nám zájsť

na hlbinu.Deň

ozajstnej nezávislosti

budeme

sláviť

až vtedy, ak všetkých

utajených

kazisvetov v sebe

pomenujeme a

chytíme elegantne pod krk.

A spolu s Kristom ich dáme

 do „truhly a zeme“

Ako tie nevidideľné,

ale reálne

škodiace

vírusy v počítači.

 

Kto to nezabudne, premení 

sa na vnútorne pokojom

žiariace slnko. 

Kto zanedbá, bude v ňom 

 stále hladnejšia

spirituálna čierna diera.

 

 

 

7.PODOBENSTVO

O ZNÁMKACH PO ŽIVOTE

Všetci sme chodili do školy.

Preto nám nebude ťažké

pochopiť podobenstvo o

známkach v škole. Sú tam 

 žiaci, čo sa snažia, ale

aj totálni lajdáci. Myslia si,

že im to len tak prejde?

Spravodlivý učiteľ im raz dá

známku, ktorá im patrí.

U nás

systém hodnotí

výborný výkon jednotkou a

pätorka sa dáva žiackemu

debaklu.Sú

medzi nami jedinci, ktorí sa v

tejto pätorkovej prehre

celkom

našli.

Sú tu na zemi ako doma.

Smrteľne sú vážni najmä vtedy,

keď sa ide konať nejaké

zlo.Vtedy cítia, že prišla ich

chvíľa na scéne.Vykonať

ho je ich najväčšia pozemská

bescitní.

Ponúkne sa im tisíc dolárov ,

oni chytia zbraň pevne

do rúk a

idú

objednanú vraždu dotiahnuť 

 do úspešného konca.

Patria sem i tie,

čo denne zarábajú

desaťtisíc.

Ale za to, že spáchajú desať

smilstiev.

Alebo sú to i tí,

čo za tridsať

strieborných napíšu

lavínu lží.

Alebo

sú ochotní podať akékoľvek

krivé svedectvo.

Pri udaní spravodlivého

pociťujú drogovú extázu.

Vraj žiaci? Úbožiaci!

„Žijú“ na pätorku.

Životní štvorkári neberú

vážne

nikoho a nič.

Všetko je pre nich iba

zábava. Najväčšiu srandu

majú

z posmievania sa nebeským

veciam.

Ak sa kdesi kope do Krista

a

jeho Nevesty Cirkvi, radi sa

pridajú.

Sú to milovníci a

uskutočňovatelia ťažkých

hriechov. Čím viac ich

napáchajú, tým viac sa nimi

chvascú pred svojimi

komplicmi.A považujú sa

sebavedome s týmto paštýlom

života za úspešne

zaradených.

Trojkári sú majstrami v

poškuľovaní a

pohodlnizme.Neťahá ich to

ani na jednu nebeskú ani na

pekelnú stranu.Vyčkávajú na

figovníkoch.Sledujú, ako keby

ich platilo FBI.

Predstierajú

dobráckosť, ale občas sa

potrebujú zrúbať sami

a potom

zrúbať niekoho okolo.

Raz urobia

niečo dobré a inokedy

sa zapoja

aj do poriadnej capiny.

Tou po čase začnú aj

páchnuť.Prečisťovať si

rozladenosť a negácie

im pomáha televízor a

pálenka.

Patria do „rehole“

zízačov a

zívačov.

Tvrdne im pečeň a mäkne

mozog

a mužnosť.

Vraj „nemajú žiadne

hriechy“!

Títo potrebuju ale urgentnú

spirituálnu pomoc.

Pol života sa pochechtáv

ajú a tú druhú sa

adamovsky ľutujú ako

dopadli.

U dvojkárov je iný extrém.

Tí sa

radi čvachtajú v hriechoch

iných,

ale aj svojich.Milujú spovede

, vyznania, posudzovania a

odsudzovania.

Špehujú a ohovárajú sa

navzájom.Radi sa ešte nad

iných povyšujú.

Vonkajšiu etiketu a slušnosť

vedia.O niektorých z nich

povedal Ježiš:

„Prostitútky budú v Božom

Kráľovstve skôr ako vy!“

To asi len preto,

lebo stupeň ich falošnej etiky a

zbabelosti bol veľmi veľký a

pozatĺkaný.Sú to milovníci tzv.

“ ľahkých“ hriechov,

navonok

dodržiavajú akože morálne

pravidlá ,ťažkých vonkajších

hriechov sa

zhroziť vedia.

    Mnohí sú milovníci

 škôlkárskeho

infantilizmu.

     To sú tí, ktorí klamú, že sú

dvojkári. Čaká ich ešte veľmi

dlhý osobnostný vývoj cez

všetky možné pády.Tí ozajstní

dvojkári majú dobré srdce a

vôlu. Robi mnoho

dobrého.Popritom robia i

hriechy, ale nie vážne a vedia nielen 

oľutovať, ale sa

i ospravedlniť.

Pracujú na premene necností

na cnosti.

Robia tak už s jasným

cieľom

nikdy sa neobracať

ku temným

ríšam.

 

Človek na jednotku má

charakter.

Na jednotku s hviezdičkou

žijú svätci.

Tí ozajstní sú pravé zlato

na tejto zemi.

Ich veľkou láskou je Boh.

Jeho Kráľovstvo a sviatočné

bytie.

Žijú a pracujú iba preň.

 

Falošní svätci to

predstierajú,

ale ich veľká láska je nejaká

modla.

Napr.ich rodina či klub.Títo

posielajú aj dnes Krista na

kríž. Idú k svojej „kariére

“ ukrižovaním svojich

blížnych,

pokrytci. Potom sa

chodia z toho bez

ospravedlnenia „spovedať“.

Alebo vás osočia, až sa

im z huby zapráši, aby

vypustili

paru.

Vyzretí ľudia toto nerobia.

Je im

to skôr odporné a veľmi

vzdialené .

Takáto farizejská nízkosť,

podlosť je na 3- až 4 -.

Zrelý duch hriechy nerobí.

Ani ťažké ani ľahké.

Robí tzv. chyby.

Menšie či väčšie.

Hriech je konať vedome

niečo,

čo vieme, že je zlo.

Ubližovať vedome niekomu

,

závidieť, byť

škodoradostným,

przniť sa oslavou seba

je mu cudzie a proti

prirodzenosti.

Byť svätým je žiť v milosti

posväcujúcej

a smerovať k dokonalosti.

To znamená nechať sa

dokončiť

Duchu Svätému

.
Nie je to byť bezchybným.

 

Nový človek sa nezníži napr.

k odsudzovaniu ani tých, čo

potrebujú ešte nesväto žiť.

Ten sa snaží porozumieť a

pozdvihnúť každého.

 

 

8. PODOBENSTVO

O DUCHOVNÝCH

ŠKOLÁCH

 

Ak potrebujeme starozákonnú

sekeru, znamená to ešte našu

neotesanosť a

primitívnosť.Aj tá

sekera je potrebná, ale iba 

na tých, čo si

ju zaslúžia.Na ďalších je

potrebné dláto, na tých

jemnejších dlátko, a

na anjelov azda len

povzbudenie.Ak chceme

duchovne žiť, treba nám

brať zásady evanjelia vážne.To

v praxi znamená primeranú

prísnosť.

Na iných, aj na seba. Kto by

bol iba na iných a na seba nie

, bol by farizejom.Žena má mať

pod kontrolou najmä city, muž

zasa rozum.

Origenes nazval Židov :

milovníci vonkajších vecí.

 

Kresťan by mal mať

už aj istú hĺbku.

Úžas nielen nad

vonkajškom,

ale nad krásou vnútra.

 

Evanjelium nás pozýva

zo

židovskej

základnej školy Ducha,

zo zachovávania základov

kresťanskej etiky,do

strednej školy

8.blahoslavenstiev.

Tu je zhrnuté, čo je

to vlastne

byť duchovným človekom.

Treba nám pracovať,

Byť vo Svätom Duchu

pravdiví, citliví,

empatickí, jemní, tichí,

spravodliví a milosrdní,

čistého srdca a pokojní.

Nie nanucovatelia pravej viery,

ale skôr trpitelia pre pravdu

a

dobrú vec.

Rešpektujúci i nepriateľa.

Učiaci sa aj od neho.

Máme veru čo robiť, aby sme

sa raz dostali až

k duchovnej maturite,

ktorá znamená zrieknutie sa

nepravého ja.

Slobodné a totálne sa

odovzdanie Bohu

so všetkým, čo sme a čo   

máme.

„Ak sa nezrieknete všetkého,

nemôžete byť mojimi

učeníkmi“

Napomenul nás veľmi vážne

náš Majster.

Správne pochopené zrieknuť sa

všetkého máme nie

navonok, ale

všetko v mysli mám

považovať

za nie moje, ale za Tvoje ,

Pane…

Kto toto dobrovolne

neabsolvuje,

má ešte ďaleko ku

kresťanovi.

 

Až potom nás vezmú

na vysokú,

kde sa už netrpí za

 svoje hriechy,

ale za viny

iných.

A v každom ročníku

ťažšia 

obeta.

Cieľom každej školy je vyjsť

z nej von.

 

Poctivá duchovná škola

hovorí nie karma sem a

karma

tam,

reinkarnáciu neprezentuje

ako

poslednú útechu

a podobné anomálne

relativizmy,

ale hovorí o večnom živote

a Absolútne.

 

Tu sa radostne žije s Božím

Duchom všade,

kde nás zaveje, a ostáva sa 

 mu verným,

kdekoľvek sme

a akokoľvek by práca a život

boli ťažké.

 

Kto má nebo v sebe, nájde 

 ho potom už všade.

Túto axiómu si zapamätajme

Niečo podobné je i s peklom

v duši.

 

Ako pomôcku kde sa kto

nachádza dávam správanie 

 sa ku hlúpákom,

ktorí skrížia naše cesty a so

zvláštnym potešením nám

ublížia.

Čím sú nešťastnejší, tým

väčšiu

zlobu produkujú.

Je pravdepodobne našou

povinnosťou

na zemi sa s nimi stretnúť

a otestovať si poctivo svoj

stupeň dobroty.

Ak je niekto v základnej

spirituálnej škole, tak

jednoznačne označí

stretnutie s nejakým

nešťastníkom za tragédiu a

 

  s dotyčným bude

zápasiť ako s nepriateľom

svojej spásy. Pre malý stupeň

dobroty s ním

prehrá, a zahrnie ho lavínou

obvinení, nadávok

a

pomstychtivostí.

Toto sú primitívni

odsudzovači

takzvaných „izmov“,

lebo nevyriešili

svoj egoizmus

alebo naivný romantizmus.

Jediný ismus který ich

z toho

dostane je katechizmus.

Ak je niekto na strednej, 

tam sú útoky „lucifukov“

silnejšie,

ale adept

neba si stráži vnútro, aby

neposielal na záškodníka zlé

myšlienky

,
dáva si pozor, aby

ho zbytočne

neohováral, lebo vie,

ako to v ňom

posilňuje zlo, a samozrejme 

sa za jeho obrátenie modlí. 

 Po istom čase

vytrvalých modlitieb zistí,

že sa

modlí i za svoje obrátenie,

nie iba 

jeho, a Duch Boží to zariadi

tak, že zo smoly sa

po dlhšom čase 

stane čosi dobré.Nepriateľ sa

môže zmeniť na priateľa,

a to preto,

lebo niekto zaňho urobil

ozajstné pokánie,

a pre kajúceho brata to

bola riadna maturitná

skúška

v odpúšťaní a trpezlivosti.

Po dlhšom 

čase zistí, že to zlé bolo

dopustené kvôli budúcemu

požehnaniu.

Kto je na vysokej,ten by mal

vedieť, že keď sa útok zla

deje, že ním sa deje

nie iba zlo.

Nevie však všetko. Preto sa

modlí a ponára hlbšie.

Ale netrvá mu mesiace ako

stredoškolákovi poznať, skôr

niekoľko

dní, čo je Božia vôľa.On

totiž

nestretol v tom chudákovi,

čo zaútočil

nepriateľa či skúšku, ale

 

školitela a aj trénera,

predstavte si.

Toho, čo nám brúsi diamant

ducha a odhaľuje

naše chyby.

Darúva nám cez hanbu aj

Božiu slávu.

Tomuto porozumejú iba

svätí blázni.

Kto žije pravú vieru, ten

rozmýšľa celkom inakiba tzv.

rozvoj svojej osobnosti…

 

Má úplne inú optiku.Na to 

na čo sa neverec pozerá ako

na hrôzu, sa mystik neraz

dokáže

pozrieť ako na skúšku či

vyšší zámer.

Malý chlapček vidí iba zdola

maminu výšivku. Zdá sa mu

škaredá.

Keď ju uvidí zhora, zistí jej

krásu. A že všetko je tak,

 ako má byť.

Čím viac sa niekto blíži

k duchovnej maturite,

tak tým viac vážnie.

A opúšťa akosi spontánne

širokú cestu pochabosti

Keď mu duch zvážnie naozaj,

vtedy ho aj po rozličných

skúškach čaká už tu

vzkriesenie

v podobe šibalského humoru

Božieho dieťaťa.

Z učňa huncúta sa stane

z neho tovariš lapaj. Potom

zmaturuje

z beťárstva. Cez vysokú

provokatérsku sa dostane

k majstrovi figliarovi.

Kto sa v škole ducha uljeva,

zmení sa z cirkevníka

na cirkusové

číslo.

Ten si do cirkvi prišiel

cirkevníčiť, čiže cirkev

ničiť…

 

 

 

9. IQ + EI + SQ =

NOVÝ ČLOVEK

 

V školách v nás väčšinou

rozvíjali najmä

inteligenčný kvocient,IQ.

Buduje logické myslenie,

trénuje

pämäť.

Bez logiky by sme boli

najprv

hlupáci a potom dementi.

To je treba samozrejme mať,

ale iba ako základ.

Nie ako cieľ.

Kto to má za cieľ a nechá sa

preťažovať stále silnejšími

mentálnymi

činkami, prasknú mu raz

struny. Byť pyšným

jednotkárom v takto

choro nastavenom systéme

je nie

celkom podarená vizitka.

Splodí to

únavu a aj poškodenie.Aj

 z tejto neslobody sa treba

dostať.Najhoršie je, ak nám

potom uletí podstata veci.

Ako

tak sa vyznať dnes v mori

informácií je celkom slušný

výkon.Rozvíjať si obrazne

povedané v sebe

iba športovca telom a

intelektom je aj dobré,

ale je to

iba 1. stupeň

.
V 2. sa stávame filozofmi,

vedcami a umelcami.

Nadobúdame

EI, emocionálnu

inteligenciu.

Rozširujeme nie iba

mentálne

telo, rozumovú časť

duše, čiže

prednú časť mozgu.

Ale kriesime

aj tzv.časť strednú.

Naše ego sa už nielen

rozpína

rôznymi súťažiami ako v

prvom stupni.

ale sa má aj trocha

ukľudniť

 

 a skultivovať.Treba nám

rozvíjať

aj tzv.

emocionálne telo,

skvalitňovať

citové vnímanie vzťahov,

života

a práce.

Svoje vedomie už

nesmerujeme

iba do ďiaľky, ale aj do

vnútornej šírky.

Budujme hlavne empatiu.

Spomaľme sa. Naberme na

kvalite kultúrou,

slušnosťou,

rozhľadenosťou.Aby

nám nevytŕčala spod

smokingu

slama

z poltopánky.

Doprajme si luxus trocha si

veci premyslieť.Nájdime na

živote i poetickú

dimenziu.Učme

sa rozumieť dobrej hudbe.

Vnímajme

pekné farby a tvary ako

maliar.

Primitívne ego z prvého

stupňa

sa stáva kultivovanejšie a

jemnejšie.Byť gentlemanom a

dámou, to sú elegant

konštanty tejto úrovne.

Pri 3. stupni vývoja, obrazne

 

povedané,

oživujeme aj zadný mozog a

vnútornú hľbku.Naše ego sa

zmenšuje a

božské dimenzie sa prehlbujú

modlitbou, službou novej

podobe

ľudstva

a nesením kríža.

To je spirituálny kvocient.

Morálny a večný rozmer.

SQ majú tí, čo popri

charaktere

budujú v sebe aj

rozmery služobníka, mystika

a svätca.

Hľadajú vyšší zmysel žitia

vo viere, vyššom umení,

vyššej duchovnej vede.

Nehrajú sa na pánov a

vedia,

že život nie je plytká mláka.

 

 

 

10. DOBRÝ CHLIEB A

CHUTNÉ VÍNO

 

Chlieb a víno si náš Majster

zvolil ako ingrediencie

na svoju obetu

a pamiatku.V každej

sv.omši 

si jeho poslednú večeru a

obetu na kríži

sprítomňujeme.Pripomíname,

lebo nám všetkým hrozí

strata pamäti.

Blažený ten, kto nezabúda

rozjímať o veľkej a svätej

Láske.

Chutne upečený chlieb sa

nám počas života

nesprotiví a sprevádza nás

a slúži nám počas celého

života.

Kým však príde na náš stôl,

bolo treba

vynaložiť mnoho

práce.Prírody i ľudskej.Pôdu

pripraviť, poorať,

pohnojiť.Obilie zasiať.A dlho

čakať.Na slnko,vodu i

vietor. Ak je niečoho navyše

či nedostatok, hrozia škody.

Potom treba obilie

zožať, vymlátiť,oddeliť zrno

od pliev. Previezť.

Uskladniť. Mlynár ho

v mlyne pomelie na jemnú

múku. Pekár mu pomôže

droždím vykysnúť.

A na záver ho treba dať do

primeraného ohňa upiecť.

Dlhotrvajúca to procedúra.

Založiť a mať rodiacu vinicu

je výsledok dlhoročnej práce.

Je umenie sa

o ňu aj starať.Strihanie a

hlavne okopávanie sú

drinou.Oberačka je

tiež výkon. Potom strapce

musia ísť do lisu na mušt.

Ten musí vykvasiť. Chce to

svoj čas.

Vrchná číra časť sa potom

stočí a oddelí od hustej

usadeniny, ktorá by už vínu

prekážala.

Na kvalitu je potrebné

vziať ho z pôsobenia slnka

do tmavého suda, do úplnej

temnoty,

kde víno naberá časom

na kvalite.

Tma pokračuje v práci, ktorú

začalo slnko.

Táto krásna alchýmia

výroby chleba a vína má

spoločné mnoho

premien a zušľachťujúcej

práce.

Je tu nevyhnutná spolupráca

medzi našou snahou,

pôsobením prírody a Darcom

života.

Sú to veľavravné symboly

pre naše vnútorné premeny a

práce na zušľachťovaní

našich pováh

a nájdením si vlastnej a

pravej tváre.

Hrozno musí do prešu a

cesto do ohňa.

Aj človek do zmeny

od hriešnej

identity cez utrpenia. A to

preto, aby bol každý muž, čo

oheň vydrží,

kusom dobrého chleba,a žena

prejdúca premenami a

prešmi svojho

života, čašou kvalitného

vína. Aj pre toto je

ustanovená eucharistia.

Jedením sa premieňa strava

na nás, sv.prijímaním my na

Boží obraz.

 

 

11. KRÁĽOVSKÁ

PRESNOSŤ

 

Určite nie náhodou vzniklo

príslovie :

Presnosť je cnosťou kráľov.

Uvažujme,prečo práve

presnosť?

Prečo nie napr.nadhľad,

múdrosť, spravodlivosť,

odvaha alebo ráznosť?

To čo sme považovali za

presnosť je nepresné

označenie cnosti

dochvíľnosti. A tá je iba

jednou zo stoviek prejavov

kráľovnej Presnosti.

Čo je dôležité, je nedať si

ukradnúť svoj svet a

nerobiť niečo, čo robiť

nemám.

Veľkým umením je spoznať

v prítomnosti svoju

povinnosť.

Modliť sa a ísť na poradu

k Duchu Sv. do svojho

najhlbšieho vnútra

je ozaj potrebné preto, aby

sme zistili, čo máme robiť.

Ako máme skutočne žiť

a nie iba nacvičovať tlaky a

názory iných.Kto sa veľmi

úprimne

snaží zistiť, čo si Boh od

neho praje, ten sa to naisto

aj dozvie.

Po hlbokom, tichom ponore

do nášho vnútra a

očakávaní v modlitbe

nám odpovie

VEĽMI PRESNE

čo je Jeho sv.voľa.

A potom, ak ju budeme

s radosťou a láskou i konať,

sa do nás

nasťahuje

OZAJSTNÝ SV. POKOJ.

Je zaujímavé ako pri

rovnakom modlení k tomu

istému Sv. Duchu

dá On každému celkom iný

presný pokyn, čo kto má

robiť.

Je to impulz, ktorý je

potrebný pre náš osobný rast

i fungovanie spoločenstva.

Kto to ešte nevie, pokukuje

po iných čo

robia,napodobňuje len

druhých,

to je epigon, ktorý má asi

zasmilnenú myseľ

neistotami. Žije veru nie

svoj vlastný príbeh, ale

opakuje sa po tom, kto sa

mu pozdáva, že je

ten oný, akurátny.Túto

klonovanú kresťanskú ovcu

spoznáte podľa

vnútornej neurózy a napätia,

ktorú v sebe nosí ako trest a

„obdarúva“

ňou nevedome aj iných okolo

seba.Ak tak bude vyčíňať

roky, zdokonalí sa až

natoľko, že bude

„majstrovsky“ vnucovať iným

niečo svojské, čo bude za

správne považovať. Jeho

nepresnosti môžu

pohoršiť, čiže pokriviť

duchom maličkých.Ak dôjde

až k zastrašovaniu iných,

tak dosiahol osobný rekord

v pomýlenosti.

Sv.Ignác to trefne vystihol :

“Niet väčšieho omylu

v duchovných veciach,

než vnucovať iným svoju

cestu.“

Je to jeden z duchovných

zločinov, plodiacich

množstvo odporu a

nelásky.Ak v sebe máme

Boha a spolupracujeme

s ním, postupne zistíme ,že

každý z nás má v Božích

očiach veľkú cenu, že pre

každého z nás má Boh

originálny plán. Tak, ako

cítime veľkú bázeň

pred ním, budeme pociťovať

rešpekt pred blížnym,

ktorý sa ho rozhodol na trón

v srdci prijať.

Naozaj nasledovať.

Ako pred bohostánkom.

Tí sú totiž brat a sestra

v Kristu.

Tí ozajstní a originálni sú

nemnohí.

Akože učeníci, tých je často

veľké stádo.Hoci sú

poniektorí už vo veku

seniorov, sú ako malé deti,

ktoré servilné kyvy pred

autoritami prepnú

na nadávanie či

znevažovanie.

Učme sa dospelejším a

spirituálne súrodeneckým

vzťahom! Nedávame my

iným príležitosť na posmech,

keď my vlastne

cvičíme komickú drámu

o večných otcoch a

večných deťoch ?

Nerobíme z chlapov akýchsi

mendíkov, čo sa začervenajú

pri fotke

nahej ženy, ale to že sú

rôzne opití a nezodpovední,

ich netrápi?

Duchovne leniví, bez

vlastného názoru, vlastnej

tváre či veľkého formátu?

To, že milujeme desaťkrát

viac svoj národ, svoje

pozemské rodiny

než Boha a Rodinu Nebeskú,

sa málokto spovedá.

Alebo napr. z toho,

že gánime či švindľujeme.

Za to rôznych

nepodstatných prkotiniek,

tak z toho sa my vyznávať

veru vieme.

Keď žene občas ujde

podstata veci,

tak je to ok, veď to je v jej

prirodzenosti.

Ale duchovným mužom ?

Prvých šesť storočí sa

nespovedalo z hriechov tak

ako dnes, a predsa

Cirkev žila.A mala aj

skutočných svedkov aj

mučeníkov.A my, ak

dávame dôraz iba na

návštevu spovednice, kde sa

penitent bude iba

donekonečna skrúšene

vyznávať z toho, ako sa

prejedá, po čase ho

takéto zdanlivé pokánie

privedie ku

dvestokilogramovej nadváhe

a

k zlému pocitu zo seba.

Nepomohli sme k tomu aj my

? Nevychovávame tým národ

k zbabelosti ?

Nebojme si dať túto otázku:

Či my svojimi

lacno dostupnými kňazskými

rozhrešeniami

napr. po potrate,

nepodporujeme nekultúru

smrti ?

 

Podľa evanjelia nám nebude

všetko

prilacno odpustené…

 

„Komu zadržíte hriechy,

budú mu zadržané.“

Občas je naozaj pedagogicky

nutné

byť sv.neodpúšťajúci, aby

penitent zvážnel a opeknel.

Nie je tu málo tých, čo svoje

telo považujú síce za chrám,

ale okrem

tých najnižších oblastí

pohlavia a vylučovania.Tak

toto bolo Cirkvou

odsúdené ako blud

manichejizmu.A tak isto ako

je dôstojné hlava či

srdce, tak isto má mať svoju

dôstojnosť vylučovací či

pohlavný orgán.

Ak to my podceníme a tieto

oblasti vytisneme na severný

pól miesto

sv. nenávisti voči svojmu

nízkemu sebectvu a pýche,

ktoré majú svoje

sídlo v týchto častiach tela,

ale nie fyzického, tak sa

sami kruto vytrestáme.Naše

duchovno bude uletené,

správanie nenormálne.

Zdravie tela

bude o pár rokov v háji tiež.

A ak si myslíme, že to

zakryjeme svojou

vonkajšou dokonalosťou, tak

iba naoko a dočasu. Bude to

praskať.

Čo takto byť mužnejším,

nesvetloplachým?

Nehanbiť sa za vlastný

názor ?

 

Nečudujme sa, keď nám muži

zdúchnu.

Pretože asi z jasličkových

pobožností a vzťahov dávno

vyrástli.

Kresťanstvo iba pre deti,

hrajkanie sa iba na milých,

nepoctivé či vyhýbavé

odpovede na veľa úprimných

otázok,

papagájovanie

nedomyslených odpovedí

intelektuálne náročnejšie

európske publikum akosi

neoslovuje.

 

A z presvätých rečí

nekrytých poctivým utrpením

Ich začnú nie iba nudiť, ale

bolia ich z toho uši.

Citliví ľudia totiž cítia

kto falošne spieva nádhernú

pesničku.

 

Deti vyrastú. A mnohé sú

hladné aj po hlbších

pravdách života.

Infantilné odpovede svedčia

iba o neakademickej

učňovskej úrovni.

Aj na to je čas,

aby sme sa hrajkali na

piesočku s Ježiškom.

Ale to je iba provizórium,

nie večný život.

Je našou povinnosťou dospieť

do zrelosti.

 

Syn Človeka nie je iba

Ježiško,

kúsok jedla či kniha,

nie je iba

chorý, chudobný či

prenasledovaný.

Nie je iba v krásach

prírody,

v obradoch či úrade,

ale má prebývať par

excellence

v normálnom zdravom

človeku

                      normálnych vzťahoch.

 

Deti iba prijímajú

.
Dospelý sa učí dávať.

Nielen veci.

Ale aj seba.

 

Ježiš bol prvý katolík.

Ten, čo dosiahol

plnosť, kompletnosť.

 

On vykupuje celého človeka,

nie iba jeho časť.

Nech nám Kristus vo svätom

chlebe prepožičia 

v jeho škole pravej presnosti

milosť presne pomenovať to,

čo je choré

a nájde nám presný liek.

Ozajstnými kráľmi medzi

ľuďmi nie sú tí,

čo majú politickú, finančnú

či športovú moc,

ale čo presne

diagnostikujú a dávkujú

liečivá.

A povzbudzujú iných k nebu.

 

 

12. POZEMŠŤANIA,

MIMOZEMŠŤANIA ,

NEBEŠŤANIA

 

Istý pedagóg na VŠ

ekonomickej mi povedal

zaujímavé podobenstvo.

Podľa jeho pozorovaní života

je tretina študentov skazená

drogami,

uvoľneným sexom a spútaná

reťazami klamstva.Druhá

tretina je

na slušnej morálnej úrovni,

snaží sa žiť vo viere a

v pravde. O tretiu tretinu

sa bojuje,

na ktorú stranu sa prikloní.

Niečo podobné by sme takto

mohli prirovnať aj vo svete

dospelých.

Prvá tretina sú

pozemšťania.

Tí sa tu cítia ako doma.

 Táto planéta je pre nich

cieľová. Aj pobehovanie po

nej. Sú ako zvieratá.

Uznávajú iba

bohyňu matku prírodu.Sú

materialistami, veria len

v silu peňazí.

Agnostikmi, tvrdiaci,že

pravdu nemožno spoznať.

Relativistami, čo tolerujú

všetko,

len nie vážnejšie sa nad

životom zamyslieť. Keď ich

lážo- plážizmus

znaozajstnie, prechádza

 do komickej podoby.

Potom do tragickej.

So šašom na tróne nie sú

žiadne žarty. Títo silno

veriaci

v pohanské božstvá majú

spoločnú základňu, čiže to,

že sú silno prilepení k zemi.

Svojimi bôžikmi sa najprv

sfetujú. Tí s nimi neskôr

poriadne zatočia. Tak im asi

treba!

Netušia, že si svojimi

hriechami kujú budúce

tresty.

Druhú tretinu tvoria

mimozemšťania.

Tu patria všetci milovníci

pavedy a patogénnych

spiritualít. Veria síce, ale

nie v Dobrého Otecka.

Ale v niečo nad nami.

Sú to apoštoli bezbrehej

nekonečnej tolerancie,

hviezd a kariet, karmy a

nesvätých anjelov. Dogmy

neuznávajú.

Jednej sa však držia. Znie:

„My nemáme dogmy!“

Jedno majú ešte spoločné

uletenosť od reality.

Lietanie nielen v astrálnych

svetoch, a hlavne kdesi

mimo svoje telo.

Títo jedinci sú veľmi vysoko

od miesta, kde sa

má konkrétne niekde

pomáhať, a veľmi ďaleko

od radostnej prítomnosti

vo vlastnom tele.

Keďže berú zábavne všetko

sväté a vážne mnohé

nesväté , urobia si

z duchovna akýsi kokteil

z burčiaku, alkoholu,octu

oleja, smotany a

džúsu,spojením ktorých

vznikne zaujímavá žbrnda.Tá

pôsobí ako preháňadlo

a návod na plné gate.

Nakoniec toto duchovno

končí bez prvých troch

písmen.

Takto končí ich falošný

„Ježiš“

z vesmíru a bez kríža.

Zaoberanie sa iba tým, čo sa

deje kdesi mimo,

v inom človeku, v inom

vzťahu, na inom kontinente

či na inej planéte.

To len preto, aby som sa

nezaoberal tým, čo sa deje

teraz a tu.

Nemajú to chuť ani vidieť,

ani riešiť,

lebo to bolí.

Kto odmietne, neprijme kríž,

a živorí si na úrovni bez

neho, sám sa vytrestá tým,

že vzkriesenie

jeho mysle nenastane.

Bude sa sám v sebe zle cítiť.

Čím bude mať viac tzv.

slobody a pohody okolo seba,

tým sa mu vnútorný a

duchovný stav doslova

rozvráti iba zo silných

pozitívnych zážitkov a bude

sa zhoršovať na silný

negativizmus, končiaci

v nejakej drogovo závislej

pakárni či naštvatej

jeseni života. Skončí

v záplave agresivity.

Bude ju musieť stále viac

potláčať.

Čím viac do svojho tela

niekto naleje sladkých

vodičiek a poje masitých

pokrmov

tým viac bude jeho

organizmus prekyslený.

 

Azda preto niektorí do

kresťanstva zasvätení sa

navzájom žerú a

prežívajú silné neurózy, lebo

odmietli zostúpiť s Kristom

do pekiel

života a ešte duchovne ich

ego neumrelo a nepovstalo

zmŕtvych.

 

Tretia skupina sú

nebešťania.

Kto má tú česť patriť sem,

zistí, že tu

je úprimnosť a konkrétna

služba Bohu a blížnym

samozrejmosťou.

Je mnoho povolaných, ale

málo vyvolených, píše sa

vo Sv. písme.Ak si

niekto myslí, že Boh je

nespravodlivý a jedného si

vyvolí a druhého nie,

tak sa mýli a Boha uráža

.On dáva pozvánku nám

všetkým.

Povolaní sú tí, ktorí

pozvánku prijmú a

neroztrhajú.

Sami sa zaradia medzi

povolaných. A podobne sa

my sami zaradíme medzi

vyvolených, a to

vtedy, keď budeme bez

uljevania sa

skladať skúšku za skúškou.

A príležitosti slúžiť a

spoznávať stále hlbšie

pravdu o sebe i živote

nepredrichmeme, ako sa to

stáva tým, čo pozvanie pyšne

odignorovali.

Je veľkým umením uchrániť

si v dospelosti vnútornú

nevinnú detskú

spontánnu radosť. Keď nás

život pritlačí a odskúša

krížom, mnohí

ľudia padajú ako zhnité

hrušky zo stromu. Ak sa

dáme oklamať a

neprijmeme svoj kríž, v tom

momente sa sami vylučujeme

z vyvolenosti,

zvolením si tzv. pohodlnej

cesty, ktorá zo sebou prináša

nepokoj

a zamotanie sa do seba.

Pobyt vo vlastnom tele bude

pre týchto prekliatím.

Pre nebešťana už tu na zemi

bude požehnaním.

Ba až blaženosťou.

 

To sú tí tichí z evanjelia.

ľudia zjemnení a hlbokí, čo

zdedia zem.

 

Nemyslí sa tu isto

na

pozemky,

ale na ich vzkriesené telo,

dušu a ducha.

 

 

13. TELO, DUŠA A DUCH

 

O zdravie nášho tela sa

starajú desiatky

všeobecných a odborných

lekárov.Internisti,

chirurgovia, stomatológovia,

onkológovia, ortopédi,

neurológovia, kardiológovi

a. Ich pomôckami sú stovky

prístrojov, tisíce

druhov liekov. Bojujú

proti zápalom, infekciám,

sepsám, tumorom,

vredom, záchvatom,

horúčkam, skriveniam,

zlomeninám, nádorom,

ranám, metastázam,

alergiám, vyrážkam, kazom,

plesniam, hnisom,baktériám

či vírusom.

O našu psyché – dušu sa

zaujímajú psychológovia,

psychiatri, psychoanalytici a

psychoterapeuti.Zbavujú nás

škodlivých závislostí,

komplexov, fóbií, mánií,

psychóz, tráum, stresov,

agresií, neuróz či depresií.

Lekármi duší sú aj učitelia,

ktorí nám pomáhajú vyliečiť

sa z nevedomosti. Alebo i

rodičia, ktorým záleží na

správnej výchove svojich

detí.

Kto má paranoju, hysterické

záchvaty, bulímiu,

nechutenstvo do jedla,

je narcis, narkoman,

alkoholik, gembler,

psychopat, oligofrenik, alebo

má sklony k samovražde,

zajakáva sa,

toto a mnoho iného treba

liečiť ambulantne.

 

Zdravá duša znamená mať

vyvinutý zdravý rozum,

nepoškodenú vôľu a pamäť.

Doladené emócie.

Zdravú otvorenosť a

kritickosť.

 

Ľudská bytosť má ešte

jednu, a to najdôležitejšiu a

najhlbšiu oblasť.

Tou je náš nesmrteľný duch.

Duša našej duše. Biblické

duchovné srdce.

Naša podstata – svedomie.

To je zdravé vtedy, ak človek

ľúbi. Zdravo,

nie dravo. Správne sám

seba. Viac ako seba iných

ľudí. A nadovšetko

Boha,Darcu života. Ak sa tu

vyskytnú nejaké defekty,

pomáhajú ich

liečiť kňazi. Liečia pomocou

Božej milosti.Dávajú

penitenta do rúk

Kráľa a Lekára tohto

chorého sveta, do rúk

Ježiša. Svedomie vôbec

nespomína. Nie že by ho

nemal. On je ním sám.

Kto je čudný,

závidí, nenávidí, je lakomý,

nemierny, nespravodlivý,

 zbabelý, chlípny,

úzkoprsý, ohlúpnutý,

nečestný, nafúkaný,

neverný, uzavretý, uletený

,
prispatý, bezcitný a pod.

 

Ten je chorý duchovne.

Vo svedomí poškvrnený,

teda hriešny.

 

 

Kristoterapia je pravá

veda ducha,

ktorá nás od týchto

nesvedomitostí,

škaredostí do „špiku kosti“

oslobodzuje a

detoxikuje.

 

 

14. PANENSTVO TELA,

DUŠE A DUCHA

 

 

V Cirkvi dávame veľkú úctu

pannám a panicom, lebo tá

im patrí.

Dajme však pozor a

nezaraďme sa sami medzi

nebedliacich materialistov,

ktorí si myslia, že telesná

blana je viac ako pokorný

duch.

Tá podstatná vernosť sa deje

v duchovnej a nie

v materiálnej úrovni.

Panenstvo tela má špeciálnu

a svätú hodnotu u

vybraných jednotlivcov,

ktorým je to zhora

dané.Spoznáte ich podľa

šťastného výrazu tváre

a vznešeného pokojného

vystupovania počas dlhých

rokov. A nepotrebujú sa za

ten čas viazať v manželstve

s niekým, lebo prežívajú iný,

 

vyšší druh duchovnej

svadby.

 

Posvätný celibát je vlastne

nebeské manželstvo.

Mať oporu v Duchu Sv.,

nie v tele.

 

Ak sa niekto na panica hrá

a tají v sebe zahorknutý

blen, ten a tá sú plní

napätia. Potláčané neurózy

a dlhoročné skryté popravy

prirodzenej činnosti tela im

nahromadia v duši

horkosť a v tele všelijaké

neprirodzené kŕče.

Občas ten vred nelásky a

pýchy praskne a začne

vytekať, keď napr. niekoho,

kto sa pošmykol v tejto

oblasti, s chuťou

škodoradostne

poodsudzujeme.

Obrovské nasadenie na

zachovanie absolútnej

zdržanlivosti

a strachu z boba

v 6.prikázaní je tu

zaujímavo

skombinované úplnou

lajdáckosťou napr.

v porušovaní 8.prikázania.

Kde sa toleruje pakultúra

ohovárania ,osočovania,

udávania sa, klamania sa a

pretvarovania.

Vnútorná nehygiena

„panicom“ až tak neprekáža?

Neopití moralisti by nás

mali veru upozorniť, že tieto

smilstvá v duchu sú

v Kristových očiach

10 x väčším problémom ako

telesné zlyhania.

Ak nám to nie je jasné,

môže to dopadnúť tak, že

odsúdime slobodnú matku a 

tú čo išla na

potrat nevedome pochválime.

Aj takto sa robí z Krista

posmech…

Toto a mnoho iného je strata

zdravého úsudku, a je asi aj

stratou panictva ducha.

Vernosti Božiemu plánu s nami,

tzv.Božej vôli

i Ježišovým zásadám.

Takto sa do duchovnej lampy

otca dostáva nepozorovane

ocot.

Dlhoročný plytký život

bez kríža

si raz vyrúbe vysoké

povahové

dane.

Za túžbami po peniazoch

bude

iba vykradnuté duchovno,

za túžbou

po novotách rôzna starina, 

za hrozným hladom

po deťoch iba

strata

detskej nevinnosti

vnútra.Zakončené kopnutím

do trpiaceho spolubrata?

Sv.František Saleský

skonštatoval pri pohľade

na istú rehoľnicu

v kláštore:„Tak tá je čistá

ako ľalia, ale pyšná ako

diabol.“ Sestry sa to naučili 

od podobne postihnutých

bratov?

Čo roky tutleme, nezatlčieme

navždy, však?

Diabol má záujem aj nám

poprehadzovať hodnoty.

Darmo sa ktosi vystatuje

telesne nepoškvrneným

celibátom, ak je

profesionálny

egoista, čudák, pätolízač či

kariérista. Iba maskuje

skryté

incurvatio in se ipsum.

/dokrivenosť samým sebou/

 

Táto skrytá namyslenosť sa

rada ukrýva pod

falošnú pokoru,

ktorá sa hádže do prachu od

nadúcty k nohám

predstaveného.

A ak je ten v podobnom

štádiu

vnútorného rozkladu

ducha, tak

tieto pätolízačské prejavy

oddanosti prijíma a

oceňuje.Tohto antikrista

prítomného medzi nami

by sme

mať nemuseli, ak by sme

ešte

okrem telesnej čistoty

dali pozor

na panenstvo duševné.

Na úprimnosť.

Sú kadejaké spolky,

kde mladý

človek z veľkej frajeriny

prichádza

nedôstojným spôsobom

o svoju

poctivosť telesnú.Treba sa im

rozhodne

vyhnúť.Stratiť však

úprimnosť,

poctivosť duše v partii inej,

je škoda

oveľa závažnejšia.

Preto majme

priateľov a utekajme od

pokryteckých

vzťahov. Denne sa

na pár minút

úplne stíšme a

pýtajme Ducha Svätého,

ako máme konať

.
Lebo kto to roky zanedbá,

môže

sa sám pripraviť

o to najcennejšie:

o poctivosť duchovnú.

O panenstvo večného ducha

Iba panici vraj pristúpia ku

Kristovi./Zj, 14 kap./

To, že sa tým nemyslí

panictvo

telesné, by nám malo byť

jasné,

Inak by rodičia detí, aj nás,

boli odpísaní.

Treba sa vyhnúť fanatickým

extrémom. Jeden je vo svete,

ktorý má panenský stav tela

a

vnútra celkom na posmech.

A ten druhý ,

ktorý by z neho chcel urobiť

modlu. Toto by nás do neba

nepriviedlo.

Zdravá hrdosť

na dôstojný stav 

manželstva, zasväteného či

slobodného stavu je niečo

úplne

iné.Kto berie vzťahy poctivo,

tak mu všetka

česť. Či nie je nevera

Kristovi

roky sa zaujímať iba o svoju

rodinku,

iba o svoje spoločenstvo,

o svoje detváky?

 

Rodina Božia a jej plány

nás

nezaujímajú?

 

Môžeme tak neprezieravo

skončiť medzi nerozumnými

pannami, ktoré majú lampy

vonkajšieho náboženstva

a tzv. slušného

spoločenského správania síce

vyleštené, ale oči budú mať

vypleštené,

keď ich do raja nevezmú, 

lebo im bude chvať

 

olej nesebectva a poctivo

prežitej pravdy.

 

Učiť iných iba

naštudovanou

ideálnou morálkou,

bez toho, aby

sme si ohlasované overili

poctivo aj prežitými

skúsenosťami,

a odsudzovať tých,

čo pochybili,

lebo mali odvahu sa o niečo

svojské

pokúsiť, to vedie

k nafúkanosti.

A neurobí z nás svedkov

pravdy,

ale iba nepoctivých rečníkov

evanjelia.

S rybajzlíkom na košeli a

bohom vo vrecku?

S dvadsiatimi písmenami

titulov pred a za menom

a strčíme hlavu do piesku

pri probléme…

 

Toto je ten skrytý koreň

novozákonného nesvätého

podfuku.

 

Svätosť nie je smutná,

kŕčovitá,

naivná

či vyhladovaná.

„Potrebujeme nie iba

učiteľov,

ale svedkov.“

Pavol VI.

Učeníkov sa raz spýta

sv.Sudca

v ich svedomí a

najhlbšom vnútri:

 

 

BOL SI VERNÝ PRAVDE

,

BOŽIEMU PLÁNU

S TEBOU?

AKO SI bola VERNÁ

nie iba ľudskej,

ale BOŽEJ LÁSKE?

 

 

Lampa je vonkajšok.

Olej je pomazané a vyliečené

vnútro.

„Pokánie je normálny

život.Ale

poctivo prežitý“ /A.Srholec/

Ježiš nie je proti vonkajšku,

ale UPOZORŇUJE,

že ten bez vnútra nestačí.

Je to veru málo.Predstierané

cnosti zažijú veľkú prehru.

Hrali sa na najvyššiu

úroveň,

a vyrobili zo svojej bytosti

cynického nečloveka?

Pokrytci tu spolu žijú s

úprimnejšími.

Kúkoľ rastie spolu

s pšenicou,

a podľa

evanjelia to treba nechať

tak

spolu rásť až do žatvy.

Treba sa vyhnúť mladíckemu

zaslepenému

vytrhávaniu každého

kúkoľa.

Pre lekára je choroba výzvou

dokázať svoje medicínske

kvality. Nie nepriateľ.

K nášmu dočasnému pobytu 

tu na zemi patria aj

hriechy. Ponoriť sa

do chorých

vzťahov, riešiť ich, tam

sa učiť

a pozdvihovať

k dôstojnosti. To je niečo pre

dospelých.

Až potom sa tešiť ako

malé dieťa

Ťuťko sa ničoho chorého

radšej

ani nedotkne .

Jeho nie dobré víno, ale vín

plná „nevinnosť“

bude podozrievať tých

odvážnejších

najprv z toho najhoršieho a

potom aj z toho najlepšieho.

 

 

15. ČNOSTI , NERESTI

A SV. NERESTI

 

Ak by ste začali zbierať

dobré

ľudské vlastnosti, cnosti

 alebo čnosti,

objavili by ste ich

za pár rokov

viac ako tisíc.

Tie podstatné a božské sú:

 

Viera. Nádej. Láska.

Dobro. Pravda. Krása.

 

Dám si odborne poradiť, či

 som okolo nich dal

12 najhlavnejších:

Pokoru. Sebaúctu.

Nezištnosť.

Spravodlivosť.

Milosrdenstvo. Vernosť.

Umenie. Rozvahu. Miernosť.

Múdrosť. Presnosť.

Sv.Rešpekt.

 

 

Kto počas života nadobúda

tieto

duchovné kvality, pracuje 

 pre úmysly

Božieho Kráľovstva.Pracuje 

na svojej spáse. Na svojom

zdokonalení.

V centre všetkého správneho

je

Láska Božia,

sám Duch Svätý,

bez ktorého by cností nebolo.

 

Bez Neho sa cnosť môže

zmeniť na neresť.

 

Cnostný systém má i

trinástu komnatu.

Tú tvoria sväté necnosti.

Napr. sv.hnev( Ježiš sa

rozhneval na chrapúňov v

chráme). Sv.nemilosrdnosť

(učiteľ dá lajdákovi

pätorku).

Či sv.drzosť (sv.Hieronym:

„Učte sa odo mňa sv.

arogantnosti.“) Alebo

sv.netolerantnosť

voči veľkému zlu.

Bez týchto vhodných

výnimiek

by naše cnosti neboli

dokonalé. Práca na sebe

je

pravdivé zdiagnostikovanie

nášho reálneho

stavu, zmenšovanie našich

tieňov a presvetľovanie

 milosťou všetkého,

čo sa nepáči Otcovi v Nebi.

Spirituálne alchymistická

premena

„olova na zlato“

Ak v nás čnosti rastú a

neresti

sa umenšujú,

žijeme naisto správne.

Toto nech je vznešeným

a permanentným

ozajstným svätým

Cieľom nášho života.

 

Toto je to duchovné zdravie,

ktoré si vážme veru viac ako

to telesné.

 

Neraz sa stane, že zdravie

tela

odíde preto,

aby sme prišli k zdraviu

nesmrteľného ducha.

 

 

Alebo duše, toho medzi

božským a ľudským.

Len Svätý Duch vie, čo je

pre nás ozaj treba.

 

Preto sa s dôverou modlime :

Buď Vôľa Tvoja.

 

Len ON vie, čo je nám

potrebné

prežiť a pretrpieť,

aby sme boli

v skutočnom svete,

v oslávenom tele,

naozaj pekní.

 

Mať v sebe čnosti a Božiu

milosť znamená

mať v sebe pravé poklady ,

pravú sv.krásu

a kontakt na pravý

majestát.

 

 

 

 

Víťazné poznanie

Víťazné poznanie

                                                                                         

 

„V každom blude je aj zrnko pravdy

 

Pius XI

 

„Jediná skutočná obrana proti heréze je humor.
Heretici totiž berú jednu vec tak absolútne,
že sa z nej stane heréza, ale humor to zrelativizuje.
Preto totalitné režimy neznášajú žarty.“

 

Tomáš kardinál Špidlík

 

 

Heréza je náboženský blud.

Lož, čo sa vydáva za biblickú pravdu.

Heretik je ten, kto si vyberá  iba to, čo vyhovuje

jeho nevyzretým predstavám

a neraz aj deviantným sklonom.

 

 

 

„Prvým a najsamozrejmejším darom,
ktorý môže dať kňaz svojmu okoliu,
je slúžiť pravde, a to celej pravde,
demaskovať blud a
vyvracať ho bez ohľadu na to,
do akej podoby je preoblečený
a v akej maske sa zakráda.“

Pius XI.

 

 

Takzvané bludné učenia,

ktoré sa vyskytli v histórii

kresťanstva a paradoxne mu aj

napomohli rozlišovať,

čo je pravda a čo je už klamstvo 

judaizmus – z 1 st., fanaticky sa pridržiaval názoru, že treba vraj zachovávať aj židovské predpisy Starého zákona pre spásu, čiže vstup do Absolútna

 

gnosticizmus – z 2.st, hlásal, že vyššie poznanie je iba pre elity, gnostikov. Nižšie poznanie aj blaženosť mali pistici, čiže katolíci, a hmotou boli celkom pohltení hylici. Svet stvoril anjel- demiurg, hnevajúci sa Jahve Starého zákona. Mal absolútne pozitívny postoj voči svetu.

 

doketizmus – z 2.st., tvrdil to, že Ježiš nemal naše ľudské telo, ale iba telo zdanlivé, éterické, a teda že na krížovej ceste
nemohol trpieť vraj žiadnu bolesť

 

montanizmus – z 2 st., absolútne negatívny voči svetu, žiadal prehnanú prísnosť, pohŕdal umením, hlásal útek zo sveta.
Eschatologická netrpezlivosť. „Zjavenia“, že súdny deň už nastáva. Pneumatici majú vysoko stáť nad psychikmi a doviesť ľudstvo k vyspelosti. SZ patril
Otcovi, NZ Synovi a prichádza tretia doba Ducha Sv. Entuziazmus, rojčenie a rigorózna životospráva

 

marcionizmus – z 2.st, tvrdil, že Jahve, Boh starého zákona je zlý a krutý , a Boh Nového zákona je Dobrý.
SZ a židovstvo dával do protikladu s NZ a kresťanstvom, tvrdo a  nemilosrdne treba vraj ísť proti telu

 

enkratiti – z 2 st. radikálno prísne vraj treba bojovať proti svojmu telu a jeho potrebám, zlé sú vraj aj víno, mäso aj manželstvo

 

patripasionizmus – z 2 st., vraj Otec a Syn sú jedna osoba,
v Synovi trpel aj Otec

 

dynamický monarchianizmus – z 2.st, Kristus je vraj iba človekom, ktorého však až pri krste, keď mal asi 30 rokov,
naplnila Božia sila a iba tam bol spojený s božstvom

 

mitraizmus – z 2 st., kult nepremožiteľného slnka,
úplne vylúčil ženy, krst vodou a medom

 

karpokratizmus – z 2 st., vraj iba cez skúsenosť všetkého dôjde človek ku tomu pravému poznaniu, obhajoval páchanie aj deliktov, čiže vyskočme napr. z okna, aby sme poznali aké to potom bude? Treba nám poznať všetko??

 

novacianizmus – z 3.st., fanúšikovia protipápeža Novaciána, tvrdili, že tí, čo odpadli od viery pri prenasledovaní, už nesmú byť členmi svätej cirkvi, len oni, bez ťažkých hriechov
sú vraj cirkev, prehnaní rigoristi

 

teória o apokatastáze – z 3 st., veľký návrat všetkého do božstva, vraj raz všetci, i padlí anjeli prídu raz do nebies
a trpieť natrvalo nebude vlastne nikto,
ignoruje ako slepá spravodlivosť i Posledný súd

 

manichejizmus z 3.st, má pôvod v perzkom synkretizme
/ pokus o zmiešavanie rôznych náboženstiev spolu do jednej žbrndy/, zdôrazňuje silný dualizmus svetla a tmy. Vyslobodenie sa deje cez tri pečate :
1.zapečatenie úst: treba sa zdržiavať alkoholu, mäsitých jedál a neprotirečiť vyvoleným učiteľom, 2. zapečatenie rúk: zdržiavať sa telesnej práce, chrániť zvieratá a rastliny,          3. zapečatenie lona: teda zdržiavať sa manželstva a potomstva, ale zaujímavé že nie sexuality. Nový zákon nahradil apokryfmi, nespoľahlivými
knihami. Počas histórie sa stal symbolom podobných úletov nenávisti k našej telesnej prirodzenosti, ktorá je vraj úplne skazená, prekliata a hmota je vraj zlá.

 

arianizmus – zo 4 st., popieranie , že Ježiš má božskú prirodzenosť a je 2.božskou Osobou, hlásal, že je iba človek a nie aj Boh. Syn je vraj iba najdokonalejší tvor. Neuznával teda ani NajSv. Trojicu.

 

pelagianizmus- z 5 st., neveril v dedičný hriech, krst je zbytočný, vraj  to naše prirodzené je už nadprirodzené, Adamov hriech nám dal vraj iba zlý príklad, odporúčal spoliehať sa iba na vlastné sily, opieral sa v prvom rade o silnú asketiku ľudskej vôle, akoby úplne podceňoval potrebu Božej milosti a spoluprácu s ňou v modlitbe, spásu prinesú iba moje výkony. Čiže jajaja v centre.

 

macedoniazmus – zo 4 st., hlásaný pneumatomachmi
popieral Božstvo Ducha Svätého

 

apolinarizmus – zo 4 st., v Kristovi boli
vraj dve osoby, osoba prirodzená a osoba adoptovaná

 

donatizmus – zo 4 st., pravá cirkev nesmie strpieť vo svojom lone hriešnikov, platnosť sviatostí je podmienená mravnou čistotou svätosťou vysluhovateľa, vraj pravú cirkev
tvoria iba synovia mučeníkov, priemerní a zbabelci nie, akoby Cirkev tvorili iba mravní jednotkári, teda mučeníci

 

nestorianizmus – z 5 st., Mária vraj podľa neho nie je Bohorodička, porodila iba človeka

 

monofyzitizmus – 5 st., Kristus je iba Boh, nie človek, vraj nemohol mať také telo ako my

 

monoteletizmus – zo 6 st., vraj Ježiš mal iba jednu
božsko -ľudskú vôľu a len jednu božsko – ľudskú činnosť

 

ikonoklasmus – z 8.st., presadzoval odstránenie všetkých náboženských obrazov z chrámov,vraj je to diabolský vynález, ktorý odvracia ľudí od kresťanstva k pohanstvu, tzv. obrazoborectvo, sakrálne antiumenie

 

trojjazyčný blud – z 9.st, tvrdili, že Boha možno ctiť v chrámovej liturgii iba troma jazykmi, latinsky, hebrejsky a grécky. Namyslená úzkoprsosť západného kresťanstva, na východe bola prax iná

 

filioque – z 11.st., vraj Duch Sv. vychádza iba z Otca
/ filioque znamená „Syna aj“ alebo „i Syna“/ Táto miniatúrna vieroučná odchýlka bola v r.1054 vzájomného prekliatia pravoslávnych a katolíkov. Zmierili sa až v r.1965 a boli za tým hrozné vzájomné stáročné nevraživosti

 

katarizmus – z 12 st. tzv.“čistí“ boli proti majetku, mäsu, manželstvu, ostro proti moci a bohatstvu Rímskej Cirkvi, nazývali ju satanova synagóga, snívali o chudobnej cirkvi, pohŕdali svetom, Popierali zmŕtvychvstanie. Považovali sa za dokonalých, lebo viedli v niečom aj prísnu askézu, niektorí končili život samovražednou hladovkou, endúrou. Zavrhli cirkevnú inštitúciu ale aj štátnu. Cisár je vraj satanov námestník. Čiže ukážkoví sociálni anarchisti.
Odmietali napr. spoveď, lebo sviatosti sú vraj diablovo dielo.

 

panteizmus – z 13 st., vraj všetko čo existuje, je boh, aj slepačínec? No tak sa mu skús klaňať, ty truľo

 

inkvizítorstvo – zo 14 st., zneužitie súdnej moci, mučenie, nanucovanie priznania, podporovanie udavačstva, zastrašovanie,
pôvodne bola myslená pozitívne ako cenzúra a ochrana viery
ale prešla aj do hanebných extrémov, napr. do upaľovania za iný názor, či väznenia a prenasledovania aj svätcov

 

spiritualizmus – zo 14 st., uleteli v tom, že prehlasovali, že Ježiš a apoštoli boli vraj celkom nemajetní, čiže aj cirkev má žiť asi skoro v absolútnej chudobe / a umrieť od hladu??/ Tento smer posiela kňazov do jaskyne a pápeža do trabantu, a tak si z nich túži robiť vlastne posmech…

 

husitizmus – z 15 st., mal na začiatku sebaobranné tendencie ale potom sa hnutie morálne zvrhlo. Mýlil sa napr. v tom, že hlásal o kňazovi žijúcom v ťažkom hriechu, že vraj neplatne vysluhuje sviatosti, kráľ žijúci v hriechu vraj už nie je kráľom, teda netreba ho ani poslúchať, a potom začne anarchia. Že tancovanie je hriech, a ďalšie extrémne názory, hlavu Cirkvi uznával iba v Kristovi a popieral úlohu Petrovu, neuznával cirkevnú poslušnosť, ovocie : revolučná nepokora a netrpezlivosť, a potom boli husitské vojny 

 

protestantizmus – zo 16.st, akčná neposlušnosť zákonitej autorite, pubertálne nahnevané netrpezlivé reformovanie liberalizácia kresťanstva, svojvoľné určovanie čo sa má veriť a čo nie, krátkozraká jednostrannosť / iba sv.Písmo
bez tradície, iba milosť bez našej snahy, iba viera bez skutkov/
     Reformačný zápal bez pokory. Dôsledný subjektivizmus.     “ Pápežom“ si je potom každý sám, vraj je to naše právo. Položil na piesku pevné základy kresťanskej nejednoty.

 

anglikanizmus – zo 16 st. utvoril tzv. high church tak, že miesto pápeža si za hlavu zvolil kráľa, ktorý za reformu považoval ultradrzosť, mnohé vraždy, opakované hriešne sobáše, zastrašovanie poddaných, aj prenasledovanie verných katolíkov

 

puritanizmus – zo 17 st. elitárstvo anglikánskych presbyteriánov, ktorí vonkajšou prehnanou „čistotou“ zakrývali asi prehnanú
vnútornú špinu. Považovali sa za vyvolený národ.

 

janzenizmus – zo 17 st. malichernostiam prikladal veľkú vážnosť, bol prehnane prísny a bojazlivý ohľadom prijímania sviatostí. My vraj celkom nič nezmôžeme, však sa Boh o všetko postará… Strašenie hriechom a peklom. Pokrivená realita. Ako patrón bulváru rozdúchaval nafúknuté negatívne emócie, ktoré zacláňali aj zdravý rozum. Zastrašovaním sa zbavovali asi svojich extrémnych strachov. Strašilo im už vo „veži“ a tým viac, čím viac hovorili o svätosti a čím viac sa tisli do neba bez poctivo prežitej a dozretej človečiny. Adorovanie svojskej patologickej spirituality. Odsúdenie iného bez ospravedlňovania, považované za dobrý skutok.

 

kvietizmus – zo 17 st. antihorlivosť, odporúčal pasivitu a anihiláciu ega. Subjektívny pokoj a absenciu každej túžby akoby povýšil na božstvo. Nedať sa ničím rozrušiť. Uletená mystika. Pohodlnizmus a falošné milosrdenstvo.
Dobrovoľný kríž umstvovania je vraj zbytočná záťaž, ktorej sa treba iba zbaviť alebo ho úctivo obísť

 

deizmus – zo 17 st., domnieva sa, že Boh do diania sveta nijako nezasahuje, odmieta Zjavenie sa Boha.

 

galikanizmus – zo 17 st., snaha utvoriť národnú   napr. francúzku cirkev,
požadoval mať rôzne osobitné práva, chcel zobrať moc pápežovi, a dať ju iba francúzkemu kráľovi

 

ultramontanizmus – z 18.st., opak galikanizmu, z cirkvi robil ideálnu inštitúciu a pápežovi akoby nanucoval  autoritu a moc aj vo svetských a politických záležitostiach. Papa ultramontano  bolo meno pre pápeža “ spoza hôr“, ktorý by vraj mal za povinnosť riešiť aj naše vnútroštátne už politické či komunálne záležitosti . Pokus o pápežský  abolutizmus

 

febronianizmus – z 18 st., navrhoval zobrať právomoci pápežovi,a dať ich naspäť kolégiu biskupov, čo sa výnimočne stalo na Kostnickom sneme, kde kolégium biskupov muselo zosadiť všetkých troch pápežov po 39 r. krízy

 

jozefinizmus – z 18 st. zrušil napr. kontemplatívne rehole na svojom území, lebo „nič pre iných nerobili“. Povrchným osvietenstvom pripitý kostolník začal veliť v kostole

racionalizmus – z 18 st., jediný zdroj poznania je ľudský rozum, preto žiadne zjavenie či viera podľa neho neobstoja. Prehnaný humanizmus. Jednostranné absolutizovanie intelektu, rozumkárstvo odpisujúce druhú podstatu : vieru

 

liberalizmus – z 18 st., prílišná láska k slobode ho uvádza do pokušenia svojvoľnosti, tzv. slobodu jednotlivca je uctievaná ako modla, nevedome tak plodí novootroctvo a duchovný chudákizmus. Navonok ľudí akože oslobodzuje, a vnútri im dáva okovy. Za maskou veľkých liberálov sú
duchovne zmäkčilí chlapci a do poriadku ich dá až nejaký diktátor / doma napr. aj žena – sekera/ Presnejší názov je libertinizmus, ten adoruje svojvôľu páchať aj hriechy, liberalizmus bojuje za najmä za slobodu v rozhodovaní

 

tradicionalizmus – z 19 st., iný extrém racionalizmu, vraj náš rozum nie je schopný rozoznať, čo je pravda.
Tá je vraj iba v Zjavení a tradíciách. Prílišná zamilovanosť do starých poriadkov, kde sa v konzervách po záručnej lehote tvoria už jedovaté látky pre organizmus

 

ontologizmus – z 19 st. prehnane uctieva iba našu intuíciu ako hlavný prameň nášho poznávania. Bez kontroly kritického myslenia zdravého rozumu.

 

pozitivizmus – z 19 st., preceňoval prírodovedu, popieral Zjavenie, nepotreboval metafyziku, uznával iba empirické poznanie / iba pomocou vlastných osobných skúseností, ktoré sú, vážení, neprenosné na iných/

 

modernizmus – z 20 st., keď sa demokracia zvrhne na démonkraciu a keď prílišné pachtenie sa po novotách naruší úctu k tradičným a trvalým hodnotám, unáhlené a nerozvážne podliehanie iba novým trendom, bezbrehé otvorenie sa sociálnym či náboženským hókuspokusom.
Napr. výklad Sv.písma bez autority Cirkvi,
lebo oni sú vraj iba a len ľudským dielom

 

integralizmus – z 20 st., vyčítal katolíkom akékoľvek prispôsobenie sa modernej kultúre, adoruje staromódnosť. Zdesenie sa nad nejakou novotou, prijatou na napr. na II.Vatikánskom koncile / právo na slobodu svedomia, tolerancia iných náboženstiev, dialogická poslušnosť/

 

starokatolicizmus – z 20 st., podľa neho pápež vraj nebol nie je a ani nikdy nemôže byť neomylným vo veciach viery a etiky
/ani keď povie že 2+2 = 4, či ako?/

 

socializmus – z 20 st., vycházdza z historického
materializmu, snaha o sociálne zrovnoprávnenie,
adoruje sociálne problémy ako vraj tie najdôležitejšie,
má viac smerov, extrém zažil napr. u Hitlera / chcel oslobodiť ľudí od Desatora, od výčitiek svedomia, od bremena osobného rozhodovania/

 

komunizmus – z 20 st., omamujúce sľuby o raji už tu na zemi,
rozoštvávanie závisti u chudobnejších voči bohatším, systematická likvidácia inteligentnejších, hrubý materialistický primitivizmus, prepracovaný antiteizmus, záchvaty kolektivizmu, chvála z rozpadu osobnosti, pokus o nadnárodný, internacionálne rozdrapený mesianizmus, čo sa plazil a labu lízal červenej krutej šelme, strane v moskovskom centre

 

synkretizmus – patologické zmiešavanie všetkých spiritualít do falošnej jednoty. Čalamáda zo všetkých náboženstiev, blud dávajúci všetky spirituality na jednu úroveň, povyšuje choré na zdravé a pravdu mieša s klamstvami, premúdro ich berie všetky na začiatku akože trochu vážne, až nakoniec táto pálenka spôsobí, že nebudeme brať vážne nikoho a nič,
a po skonzumovaní tohto zázračného elixíru budete mať miesto plnosti pravdy a istoty skôr „plné gate“…

a v rozume dezorientáciu a chaos

 

prozelytizmus – veriaci z inej denominácie sa stávajú objektom presviedčania, namiesto toho, aby boli partnermi v dialógu spájajúcom nás na základe
rovnakej ľudskej prirodzenosti a spoločného
hľadania pravdy o našej existencii.
Manipulačná „evanjelizácia“, preťahovanie iných do toho môjho košiara

 

sentimentalizmus – milosť Božia je v nás vraj iba vtedy, keď ju cítime, ak ju necítime, tak nie

 

voluntarizmus – pripisoval našej ľudskej vôli božskú silu

 

irenizmus – trápne unáhlené zmierovanie sa, zbabelé padanie
si do náručia s protivníkom, za každú cenu dosiahnutie dohody, aj za cenu lacného výpredaja svojej identity, naivné, až arogantné prehliadanie vzájomných rozdielov
tzv. „opičia láska“ v preudoekumenických kostolných šatách

 

monizmus – príroda je v ňom bohom, uznáva iba jediný princíp, u tzv. monistov existuje paradoxný dualizmus, lebo spirituálny m. zvelebuje ducha a materialistický m. hmotu

 

konformizmus – zbabelá a mentálne lenivá falošná
spokojnosť , nemať svoj vlastný názor a tváriť sa, že máme názor ako ostatní a ťažiť z toho výhody či kariérny postup, duševná prostitúcia alebo „umenie“ nemať svoju tvár

 

nacionalizmus – zbožňovanie svojho štátu,
a fatálne pomýlenie si pozemskej vlasti z nebeskou,
politického vodcu povyšoval na boha a spasiteľa

 

naturalizmus – uznáva jednostranne iba materiálnu prírodu, žiadnu metafyziku či duchovné dimenzie bytia

 

sociologizmus – jednostrané chápanie evanjelia
iba vraj ako sociálneho programu

 

moderný spiritualizmus – skutočné jestvovanie vraj môžu mať iba duchovné bytosti, hmota a ľudia sú iba iluzórnym prejavom ducha

 

individualizmus – povyšovanie osobného názoru na dogmu, svojho štýlu vnímania a prežívania na to správne náboženstvo,
silná viera v neomylnosť falošného ega,
tvrdohlavá a dôsledná vernosť sebe samému,
ktorá nepozná žiadnu neveru

 

pacifizmus – z mieru robí modlu, odmieta akúkoľvek vojnu,
aj obrannú, sociálna naivita, slepota ducha, podpora mafií, nemužné a nie veru spravodlivé preháňanie to s „dobrotou“. Extrémistické a falošné milosrdenstvo

 

autosotérizmus – zachránim sa ja sám, lebo „ja“ som vykupiteľ, ráta aj s vierou, ale pred Boha dáva nižšie ego, semi/polo/pelagianizmus,
vraj nepotrebuje k láske a spáse spoločenstvo ani žiadnu cirkev. Medzi sebou a prírodou vraj isto nepotrebuje žiadneho sprostredkovateľa, ani chirurga pri zápale slepého čreva? 

 

         agnosticizmus – tvrdí, že my ľudia nie sme schopní s                        určitosťou niečo ako pravda či absolútno poznať.                     V extrémnom vydaní prechádza do diktatúry relativizmu.V miernej podobe je to asi túžba po nadhľade nad tým babylonom rôznych názorových prúdov, filozofií a náboženstiev. Úprimnejšie ako farizejstvo

 

skepticizmus – jedno má za isté, že nič nie je isté,
až patologicky pochybuje o všetkom, a o tom svojom názorovom nádore asi nepochybuje vôbec?…

 

relativizmus – v ničom nenachádza pevnú pôdu,
iba pláva na vode, a tam sa neraz topí v protichodnostiach,
vedie až k extrémnej zneistenosti a nedisciplinovanej skepse,
aby sa zbavil prudkých samoúzkostí, nanucuje
potom iným až diktátorsky falošné a primitívne istoty

 

okultizmus – študuje a popisuje tajné duchovné           fenomény, duchovná veda, ale bez podstaty, bez ochrany Ducha Svätého,
ďalšie stupne mágie sú čarodejníctvo a bosoráctvo

 

fundamenalizmus – chápe a vysvetľuje bibliu doslova,
dáva zjednodušené odpovede na zložité otázky, straší iných presne takým stupňom strachu, aký má v sebe a navonok to zakrýva hriešnou sebaistotou, nanucuje fanaticky iným svoje komplexy a neistoty,
vôbec nerozlišuje podstatu od vecí druho a treťoradých /napr. ľahký a ťažký hriech, pevnú dogmu od slobodného názoru/

 

alibizmus – zhodiť zodpovednosť a iba na iného,
majstrovstvo vo výhovorkách, útek pred zodpovednosťou

 

fideizmus – vierou a modlitbou chce vyriešiť všetko, aj napr. operáciu slepého čreva, a úplne hlúpo im dieťa umrie,
podceňuje rozumové poznanie a praktické správanie

 

laicizmus – zvrátená mentalita na Západe, kde je všetko sprofanizované, a postupne už nič nie je sväté, aj hnutie , ktoré hlása úplnú zbytočnosť kléru

 

klerikalizmus – príliš namyslení kňazi, ktorí úplne
ignorovali činnosť laikov, autoritárstvo, alebo tiež miešanie sa klerikov do prírodovedy, politiky a občianskeho života. Ťažko diletantské správanie klerika v oblasti, kde sa vôbec nevyzná, ale za maskou svätosti predstierajú odbornosť vo všetkom. Kariéristi, ktorí sa arogantne správajú k veriacim

 

sekularizmus – štát a ľudia majú byť vraj bez vplyvu Cirkvi a viery, je za ich prísne oddelenie, ignoruje náboženstvá,
adoruje ducha sveta a nezávislosť, praktický ateizmus

 

nihilizmus – zbožňovanie ničoty. Antizmysel našiel
               v kreténskej axióme, vraj „ život nemá žiaden zmysel“
Radikálne prežívanie tejto zvrhlosti pokračuje potom nanucovaním tohoto bordelu iným, a v tomto prežíva aké také
sadisticko masochistické „potešenie“.

 

Satanizmus na vyššej úrovni než je tá primitívna, kriminálna. Nemá výčitky svedomia ani pri terorizme. Ale má otupenú cynickú pseudorozkoš z demolovania hodnôt, inštitúcií, normálnych vzťahov, rodín, 
cirkví a cností. Popieranie akejkoľvek autority. Antifilozofické mafiánstvo v praxi. Bosorácka metla v akčnom závere. Anarchia, rozklad a chaos ako originálne „ciele“ a “ideály“ Degeneráti ducha ,čo sa premenili na antikultúrne beštie, na konci svojho zvráteného vývoja.

 

 

 

Ak pomenuje lekár chorobu a trafí sa do
správnej diagnózy, tak má polovicu liečby za sebou.
Aj duchovných veciach sa dá ochorieť či uletieť.
V histórii Katolíckej Cirkvi sa za 2O st. udialo toho           veľa. Dá sa z toho mnohému priučiť.      

     

     Aj tu bol vývoj v myslení.

Viera tu bola, Písmo Sv. tiež, ale nebolo vždy jasné
a postupne sa prichádzalo na to, kde je pravda, a čo je už blud,
čo je kresťanstvo a čo už nie je.
Bludy paradoxne prispeli ku tomu, že intelektuálne vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa na konciloch

 

kodifikovali katolícke dogmy,

 

ktoré dávajú kresťanstvu orthodoxiu /pravovernosť/
teda aj našej viere akoby „pravidlá spisovného jazyka“.

 

Aby sa dala jasne rozlíšiť pravda od bludu,
duchovné zdravie od duchovnej choroby,
Sv.Cirkev od nesvätých cirkví, kresťanstvo od sekty.
Kto spisovný jazyk kresťanstva nezachováva,
ten hovorí iba svojským nárečím,
ktoré je tým viac poznačené stratou vážnosti,       teda srandou,
čím viac je pravým kresťanským článkom viery vzdialené., Tým viac robí okolo seba viac kriku,           čím sa viac mýli a
je vzdialené kresťanským a ľudským cnostiam.
A samozrejme aj pravému Bohu.
Existencia duchovných deviácií má ale
ten dôležitý zmysel v dejinách spirituality,
intelektuálneho dozrievania a vyjasňovania ,
že ich odhalením a pomenovaním sa napomáha
kresťanovi katolíkovi presne zorientovať, kde je tzv.
víťazné poznanie, aby sa neocitol v neortodoxnej oblasti, ktorá už ku zdravému rozumu a identite viery nepatrí.

Skale, Učiteľskému úradu Cirkvi a pápežom sme všetci kresťania dlžní vďaku, lebo definovali správne dogmy,
dali tak pevnú konštrukciu kresťanskému chrámu ,
    Kresťanská teológia dostala     potrebné zdravé hranice.
Omylom a bludom by sme mali byť vďačný za to,že definovali to, čo sa v Cirkvi vyskytlo,
ale kresťanstvom nebolo,
a pomohlo sa tak definovať, čo je už choroba 

 

 

Ak niekto robí inak ako hlása, evanjelium Ježišovo

ho pomenúva pokrytcom.

Je to náboženský

podvodník. To je ten, kto

berie Božie Meno v

skutočnosti nadarmo.

Ten čo hreší slovami je až v

druhej kategórii etickej

             nahnitosti.                     

Ak niekto nežije 

tie správne zásady, ktoré mu

biblický ideál ponúka,

ten je podľa učenia

II.Vatikánskeho koncilu

postihnutý najťažšou

herézou moderného

veriaceho človeka.

 

„Tento nesúlad vyskytujúci

sa u mnohých

medzi vierou,

ktorú vyznávajú, a ich

každodenným životom,

treba zarátať medzi najvážnejšie

bludy našej doby.“

 

Radosť a nádej 43 kap. 99

 

Zapamätajme si, že

ORTODOXIA je mať to

správne spirituálne

poznanie a chápanie.

ORTOPRAXIA je

ešte dôležitejšia,

lebo znamená mať

správne konanie.

 

Zatratený nebudeme, ak sa

v niečom mýlime.

Podľa evanjelia o našej spáse

a zatratení

budú rozhodovať milosrdné

skutky.

Dať hladnému jesť a

smädnému piť…

Čiže ortopraxia je pre vieru

a život podstatnejšia.

 

ORTOPÉDIA, čiže

správne kráčanie,

znamená pre nás urobiť ten

správny krok,

ktorý mám dnes a teraz

podľa Božej vôle urobiť.

Na toto umenie žiť sa treba

ešte vedieť aj modliť.

Pomýlený názor voláme heréza

alebo blud. Zotrvať

vedome v takomto stave je

vážnou poruchou ducha.

Podobne chovať sa choro, čiže

pestovať heretickú

ortopraxiu je sociopatia, ktorú

treba liečiť. Najlepšie

už tu na zemi a v tomto živote,

nie v nejakých iných

životoch. Do neba nás s ňou

totiž nevezmú.

 

 

 

Tzv. separatistické hnutia
 
Spomína ich už apoštol Pavol /1 Kor 11,19/
Aj apoštol Ján už na začiatku kresťanstva varuje ,
že do tohto sveta bolo vypustených mnoho antikristov.
 
 
Sv. Hieronym:
„Nikto nemôže splodiť herézu, ak nemá plamenného ducha a prirodzené dary, ktorých tvorcom je božský Umelec.“
 
Sv.Augustín:
„Nemyslite si, bratia,že bludy môžu vznikať
                       z nejakých malých duší.                       Herézy vytvorili veľkí ľudia“
Varuje pred nimi ako pred úskaliami na duchovnej ceste. Nazval ich aj expresívne „výkalmi cirkvi“/ SermoV,V,42/
 
 
Karol Rahner:
“ Cirkev spoznáva svoju vlastnú pravdu jasnejšie tým, že počuje jej opak … a odmietne ho.“
kúkoľ poľný prináša ozajstné rozčarovanie…
 
 
V súčasnosti v vyčíňajú medzi katolíkmi mnohí
adorátori diletantizmu
a napr. tieto polokatolícke deviácie:
 
 
              hurákatolíci: idú obracať na vieru iba iných, a pritom sa pozabudli obátiť sami do hlbších
oblastí svojej viery. Viera je vraj iba úspech alebo iba povrch…
 
vrajkatolíci: oni majú potrebné sviatosti, ale jeden je za slobodu v potratoch, iný za homosobáše, ďalší odporúča eutanáziu, a iní je presvedčený, že pápežov ovládajú
slobodomurári, alebo iní za „posvätné“ považujú predmanželský sex, antikoncepciu umelé oplodnenie či rozvody
 
skorokatolíci: vraj cirkev je vlk v ovčom rúchu, nič nevie o anjeloch, odporúča biele nazývať
čiernym, zoberú si z nej iba to negatívne z dejín, aby mohli verných katolíkov mlátiť argumentami po hlave, aby sa tak asi oprávnene vyhli chodeniu do kostola a odrádzajú
iných od poslúchania zákonitej duchovnej autorite
 
kryptokatolíci: tvária sa, že nemajú z cirkvou nič spoločné, ale ktovieprečo klamú, lebo skryto pre jej ciele pracujú
 
hihikatolíci: vážne témy berú ľahkovážne až znevažujúco.
Vedome upália proroka, však sa z toho vyspovedajú…
 
hororkatolíci: udávať a písať anonymy je tu ako samozrejmosť,
mučiť iných ako inkvizítor, zastrašovať peklom a hriechom, z komára robiť somára, hádzať kolegu cez palubu, kyjakom po hlave  či dýka do chrbta, toto trénujú, ovládajú, oživujú a veru majstrovsky aj vedia
 
karmakatolíci: považujú večné trápenie karmy a prevteľovania duší za doplnok, ktorí vraj
cirkev vyhodila z katechizmu, oni to odporúčajú ako svoju predstavu večného života, miesto
pobytu v nebesiach. Alzhaimer, čo zabudol, že kresťanstvo je inkarnácia.
 
starokatolíci: vraj pápež nie je neomylný ani keď povie, že dva a dva sú štyri. Celibát u kňazov
je pre nich asi úplná zbytočnosť? Adorácia stariny a omylnosti…
 
bubukatolíci: keď nevedia zareagovať na hlbšiu otázku rozumným argumentom, tak Vás zastrašia, že vraj ste hriešni. Všetko, čo je mimo ich pochopenia je od diabla. Radi odsudzujú
to, čomu nechcú porozumieť. Opovážte sa s nimi nesúhlasiť…Alebo mať iný názor… Alebo zjesť pred nimi druh čokolády, ktorú sa oni rozhodli pre „svoju spásu“ nejesť.. Ak stretnete normálneho a usmiateho katolíka či katolíčku, čo berie svoju vieru vážne a snaží
sa aj žiť dôstojne, poďakujte za ten sviatok nebu…Veľa nás je totiž povolaných a sv. vodou pokrstených, ale málo je vyvolených…
Jeden druh skúšky je odolať tlaku sveta a tá náročnejšia skúška je vydržať medzi rôznymi nesvätosťami, neľudskosťami či polokatolicizmami vo vnútri
 
 
Dejinné útoky na kresťanskú civilizáciu:

 
1517 – protestantizmus: Kristus áno, Cirkev nie

1789 – racionalizmus: Boh áno, Kristus nie

-1917 – ateizmus: Boh je mstvy

(dokonca akoby vôbec neexistoval
 
                            Pius XII.                                                             
 

1517 – náboženský útok /revolučný protestantizmus/

1789 – politický útok / francúzka revolúcia/

1917 – ekonomický útok / boľševická revolúcia/
 
Lev XIII.
 
 
1968 – érou beatlemánie začína sa na Západe
             tzv. antikultúrna revolúcia adorujúca                  nie „bio“, ale „nekro“
Vraj neexistuje už žiadna pevne zistiteľná pravda
Nastupuje diktatúra relativizmu
a apokalyptický ošiaľ, tzv.opíjanie sa „slobodou“
Na filozofickú „vodu“ a morálny „piesok“
sa posúva už v spoločnosti skoro všetko
Rozklad zdravej rodiny, glorifikácia deviácií,
poctivá žena s čestný muž začína byť na posmech…
Krádeže detí a kradnutie destva, ich prznenie
ako posledná fáza zvrhlosti a odpadu od Božích pravidiel
v tzv.apokalyptickej dobe

/posledná fáza boja dobra a zla

pred II.príchodom Kristovým/

suma cností

suma cností

 

 

Čo je duchovné striebro a zlato?

  

1222

ľudských a kresťanských čností

 

v trinástich európskych jazykoch

 

Tých hlavných je v tomto diele 22.

 

Zoznam tých ostatných zďaleka nie je úplný. 

 

Kto počas života nadobúda tieto 

 

duchovné kvality,

 

pracuje pre úmysly

Božieho Kráľovstva. 

 

Pracuje na svojom správnom

dohotovovaní sa,

 

na tzv. svojej spáse, spomínanej

v Biblii.

 

V centre všetkého je sám Boh. Bez Ducha Svätého sa aj cnosti môžu zmeniť na nepodarky.
Tento systém nemôže nemať i trinástu komnatu. Tú tvoria sväté necnosti. Veru: „sväté neresti“.
Napr. sv.hnev( Ježiš sa rozhneval na farizejov v chráme). sv.nemilosrdnosť (učiteľ dá napr. lajdákovi pätorku). Či sv. drzosť (sv.Hieronym: „Učte sa odo mňa sv.arogantnosti“) Či sv. sebectvo. Musíme sa starať i o seba, inak bolo zle! Zaradil som ich na symbolicky

 

posledné, sté miesto.

 

Ak človek rozmýšľa, sám príde na to, akú tiež veľkú dôležitosť majú už tu v našom živote.
Či je správne počúvať vo všetkom fanatického a lživého diktátora? Či nie sme povinní použiť voči nemu alebo
voči jeho zlým zákonom tzv. svätú neposlušnosť? Ako by dopadla cnosť tolerantnosti, ktorá by tolerovala
nakoniec všetko, napr. krádeže či potraty. Je to svätá netolerantnosť, ktorá jej príde nakoniec na pomoc.
A dá tú správnu radu. Prinesie rozumné a potrebné vyváženie.
I dokonalosť, čiže aj dokončenosť. Tá nie obyčajnou cnosťou, ale slávnou bránou v cieli blaženosti, po veľkej snahe o zrealizovaní tých kvalít ducha, pre ktoré sme boli vlastne stvorení.

 

Aj démoni sa zdokonaľujú, ale v nerestiach a v zúfalstve. Aký je vlastne počet sumy cností ?
Veľmi veľký. Asi nekonečný. Jedna z nich je napr. znalosť literatúry. Jej podcnosti sú
znalosti každej jednej knihy. Ktorých sú na milióny. Mnoho je i hudobných nástrojov, počtov jedál, učebných
predmetov, ľudstvu prospešných povolaní, športov, talentov, užitočných snáh a záujmov či počtu cudzích jazykov. Sú ich stovky, a ovládať každú z nich možno nazvať dobrou ľudskou vlastnosťou. Menšou či väčšou čnosťou.

 

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje cnosť „ako trvalú dispozíciu ku konaniu dobra“

 

„Boh dovoľuje, aby sme boli pokúšaní, a iba preto, aby sme mohli získať cnosti, a podať o nich dôkazy“.
To nám odkazuje Pán cez učiteľku cirkvi sv. Katarínu Sienskú./Dialógy, 43 kap./
A dodáva: „Každá cnosť vyžaduje vytrvalosť./kap.49/ Čo je veľmi zaujímavé, a nezabudnime na to,
že sa nemusíme snažiť mať všetky cnosti.
Na čo by bolo napr. celibátnemu kňazovi rozvíjať cnosť manželskej vernosti? Alebo inému sa učiť japončinu,
ak by ju ten človek v živote vôbec viac už nepotreboval?
Treba sa zamerať v živote na tie kvality, ktoré vo svojej službe Bohu a ľuďom potrebujeme predovšetkým.
Ktoré sa zídu konieckoncov i nám samým.
Uletenosť z reality by bola, ak by sme hustili do ľudí pomaturitné témy, keď ešte nezvládajú malú násobilku zo základnej etickej školy. Ak by sme vymetali rôzne odborné konferencie a nemal by kto ošetriť rany trpiaceho pacienta. Na toto si musíme dať veru pozor. Niekedy venovanie sa menším veciam je oveľa dôležitejšie ako veľké veci a tituly. Kedy ktorú cnosť a ako použiť

 

je umenie umenia.

 

Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho stavu, zmenšovanie našich tieňov a hriechov.
Presvetľovanie milosťou toho, čo sa nepáči Otcovi v nebi.

 

Spirituálna premena „olova na zlato“.

 

To je naozaj tá pravá „alchýmia“. Ak v nás čnosti rastú a neresti sa umenšujú, žijeme naisto správne.Ak v nás rastie nechcená neresť, skúmajme, či sa jej nezbavujeme napr. povrchnými priznaniami a vyznaniami bez duchovného boja.

 

Alebo proti nej bojujeme iba vlastnými silami

 

a iba svojou ľudskou vôľou.

 

To je asi naša najčastejšia chyba, že zabúdame odovzdať naše slabosti predovšetkým Kristovi, aby on bojoval za nás.
On je Boží Syn, a očistí nás a premení oveľa lepšie, než by to urobil i ten najlepší z nás.
Toto nech je vznešeným a permanentným Cieľom nášho života.

 

Toto je to duchovné zdravie,

 

ktoré si vážme veru viac ako to telesné.

 

Neraz sa totiž stane, že zdravie tela odíde preto, aby sme prišli k zdraviu nesmrteľného ducha.
Alebo duše, toho fenoménu medzi božským a ľudským. Len Svätý Duch vie, čo je pre nás ozaj treba.
Preto sa s dôverou denne modlime : Buď Vôľa Tvoja. Len On vie, čo je nám potrebné prežiť a pretrpieť, aby sme boli v skutočnom svete, v oslávenom tele, naozaj pekní.
Mať v sebe čnosti a Božiu milosť znamená mať v sebe pravé poklady pravú krásu a napojenie na ten pravý majestát.

 

 

12 cností kardinálnych[/caption]

 

 

 

VIERA /Fides/ 

 

NÁDEJ /Spes/ 

 

LÁSKA /Caritas/

 

 

 

DOBRO /Bonum/ 

 

PRAVDA /Veritas/

  

KRÁSA /Pulchritudo/

 

 

   Ako hlavné, čiže kardinálne

tu sú:

 

 

1. Nezištnosť/ Diligentia, non avaritia /

 

2. Presnosť/ Exactus, accuratio, subtilitas /

 

3. Miernosť/ Temperantia /

 

4. Milosrdenstvo / Misericordia /

 

5. Vernosť/ Fidelitas /

 

6. Spravodlivosť/ Iustitia /

 

7. Pokora / Humilitas /

 

8. Múdrosť/ Sapientia /

 

9. Umenie / Ars /

 

10. Sebaúcta / Honor sui /

 

11. Rozvaha / Prudentia /

 

12. Svätosť/ Sanctitas /

 

 

 

                                                                          suma cností 1222 /copyright, original/

 

 

ROZVAHA

 

PRUDENTIA 

Рассудительность
Благоразумие

 

 

1.Opatrnosť
Осторожность
2.Prezieravosť
Предусмотрительность
3.Bedlivosť
Бдительность
4. Ostražitosť
Надежность, чулость
5. Chytrosť
Ум ,хитрость
6. Bedlivé vnímanie okolia
Тщательность
7. Pohotový postreh
Находчивость
8. Vyzretá pomalosť mudrca
Cозретая медлительность мудреца
9. Jasnočuch , Jasnocit
Ясность в ощущениях
10. Nedráždiť hada bosou nohou
Hе дразнить змея босой ногой
11. Predvídať výsledky a následky
Предусмотреть результаты и последствия

 

 

 UMENIE

 

ARS

                                 

                  UMĚNÍ                                 

1. Umenie viesť duše /pásť ovce/ Nezavádět lidi někde  „do mlhy“
2.Invencia/duchaplný nápad/
Nelenošit při přemýšlení
3. Originálnosť
Charizma bez umělin
4.Nekonvenčnosť
„Nepřítel“ starých pořádků
5.Elegantnosť, upravenosť
Vnitřní krásu projevit navenek
4.Zmysel pre estetiku
Rozlišovat kýč a umělecké dílo
7. Avantgarda, priekopník
Zdravodrzý průkopník
8. Dar fantázie/ imaginatívnosť/
Nevyhořená představivost
9. Šikovnosť, húţevnatosť
Snaha o ty správné ambice
10.Umenie komunikovať
Zdravě vlezlý kontaktér
11.Nie iba jedna farba, ale harmónia farieb
Nenadrapovat se s rozlazenou ladičkou
12.Angaţovanosť v kultúre
Netleskat smrti, ale životu
13.Umenie spievať
Trilkováním se předvádět
14.Umenie písať/ aj krasopisne/
Nepsat zaplacené bláboly
15.Umenie maľovať
Zanechat na plátně poselství
16.Hudobný skladateľ
Nešidit lidi s notama
17.Dirigent
Vedoucí u orchestru
18.Básnik
Většinou neškodný romantický snílek
19.Kúzelník
Verějnoprospěšný podvodník
20.Umelecký interpret
Rěholník v šoubiznisu
21.Herecké nadanie
Opravdovost v komediantství
22.Práca ako zábava
Pravý luxus zvaný věčné dítě
23.Umelecký fotografista
Zastavit čas a fotit s láskou
24.Záhradnícke umenie
Cíleně se ušpinit kvůli kráse
25.Rečnícke umenie
Pravý programátor posluchačů
26.Staviteľské umenie
Divotvůrce v architekturě
27.Umenie iných zaujať
Věnovat se něčemu pořádně
28. Reţisérske umenie
Ředitel ve filmovém cirkusu
29.V obmedzení byť majstrom
Být dobrý i když nejede karta
30. Nezávidieť, ale obdivovať
Dopřát od srdce lidem
31. Diplomatické umenie
Rěknout příjemně i nepříjemné
32. Mať dobrý vkus
Umění dát ten správný tón
33. Zdravá súťaţivosť/vedieť sa hrať/
Žádné gamblerské otroctví
34. Trénerské schopnosti
Menežovat talenty
35. Vykladať sny
Učit se od Jozefa Egyptského
36. Blaţivá a plodná samota
Neproklatá společnost se sebou
37. Netisnúť sa na miesto iného
Vědet skládat své osudové putzle
38. Umenie byť ako ţolík
Mistr joker napr.jako domácí kutil
39. Zručný remeselník
Pilný pracant poctivec
40. Ţiť bez dlhov
Utopie v kapitalismu
41. Karikaturista
Mistr našich tajných grimas
42. Módny návrhár
Populární převlékač kabátů
43. Umenie preprogramovať
Tvořit něco nové ze starého
44.Umenie sa polepšiť
Necouvat s charakterem
45. Noblesné nadávanie
Když nadávat, tak ať to má úroveň
46.Poloblázna zábavne odstaviť
Tvořivej dispečing na imbecila
47. Skonsolidovať situáciu
V panice zůstat klidný a přenést to i na jiné
48..Umelecký kritik
Zahrát se v umění na odborníka
49. Počítačový grafik
Laptopová magie
50. Divadelné umenie
Podvádět lidi tak, aby jim to prospělo
51. Vymyslieť poučný príbeh
Konstruktivní domýšlivost
52. Natočiť dobrý film
Mít kinematografický nápad
a sehnat naň peníze
53.Nadšené tvorivé hľadanie
Lidstvu prospěšná neuróza
54. Vytvárať šľachetné emócie
Vyhýbat se citovým trapnostem
55. Byť v niečom majstrom
Povinost normálního muže
56. Správna a vyváţená štylizácia
Projev bez falší
57. Pedagogické umenie
Průvodce školním labyrintem
58. Zachytiť tú správnu ideu
Najít ten správný klíč od dveří
59. Nedať si ukradnúť dobrú náladu
Stále aktuálnější mentální sebeobrana
60. Chrániť cez umenie človeka
Nenápadně čistit lidem zrak
61.Vychovávateľská trpezlivosť
Až tady začnete chápat nekonečno
62. Vladárske umenie
Neopít se mocí a nejdřív ovládat sebe
63. Folklórne umenie
Hopsání a ujůchání v krojích
64.Mať cit pre dobrú hudbu
Mít hudební sluch a v žilách vitamín H
65. Osloviť diváka či poslucháča
Podělit se s čím jsem se natrápil
66. Brať a dávať v rovnováhe
Netloustnout a nehubnout příliš
67. Umenie sa neopakovať
Nezatěžovat papouškováním
68 Radosť z umeleckej tvorby
Tvořit něco spontánně
69. Umenie improvizovať
Tvořivě se umět vynajít
70. Skočiť do reči tárajovi
      Netlachat s kecálkem nad                   pivní pěnou              71. Plávať proti prúdu
     Jít někdy i proti všem               72. Cnosť podnikania                   Nekradnout legálně             73. Zorganizovať akciu            Dejte mi lidi, já to udělám    74. Nestratiť rozprávkovú dimenziu života        Nepodceňovat pohádky v dospělosti     

75.Pozorovacie nadanie
Inteligentní čumilství
76. Podchytiť mladé talenty
Vidět si i dál od svého nosu
77.Umenie správne premýšľať
Absence vychcanosti aneb nevinost
78. Nezakopávať svoje talenty
Neasistovat si při sebevraždě
79.Dokázať nacvičiť program
Dát si na vystoupení záležet
80. Efekt zneznámenia
Známé věci podat uplně nově
81. Neplytvať energiou
Zhasnout napr.zbytečné světlo
82.Vymyslieť zlepšovací návrh
Ulehčit lidem život
83. Prírodovedec
Ten, co má za milenku Přírodu
84.Byť spokojný bez zbytočností
Ten je králem, kdo spokojený je s málem
85. Umenie milovať
       Mít skutečně rád, a ne jen tak nějak  

86. Umenie variť
         Kuchyňská alchymie        87. Mať citlivé intuitívne                        „antény“                 Spirituálně emocionální inteligence    

88. Byť dobrý ako partner/ ka/
Mezilidské vztahy s noblesou
89. Kvalitná práca v médiách
Neohlupovat lidi v médiích
90. Umelecký porotca
Shovívavý inkvizitor
91. Tanečné umenie
Kultivované pohyby bez křečí
92. Zanechať hlboký dojem
Neodfláknout to na jěvišti
93. Imitátorské nadanie
Dokonalé přetvařování,
se kterého se netřeba spovídat
94. Sochárstvo a rezbárstvo
Vidět sochu /v dřevě, kameni/ a udělat ji
95. Humorista, zabávač
Továrna na legraci
96. Vyžiť s malým platom
I s malým kašpárkem hrát velké divadlo
97. Neozbíjať sa o svoju identitu
Nešaškovat jako trapnej histrion
98. Umenie zabúdať /hriechy, krivdy/
Důležitý a asi i svätý alzhaimr
99. Žiť s nepríjemným človekom
Vydržet to i s ňoumou v domě
100.Umenie správne žiť a nestratiť sa
Nespackat si to teda hloupě
v tomdle dočasném podnájmu

 

SEBAÚCTA

 

HONOR SUI

 

ZELFRESPECT 

1.Zodpovednosť za seba
Verantwoordelijk zijn voor zichzelf
2.Dôstojnosť
Waardigheid
3.Sebadôvera
Zelfvertrouwen
4.Zdravé sebavedomie
Gezond zelfbewustzijn
5.Mať čisté svedomie
Een zuiver geweten hebben
6.Starostlivosť o zdravie
Zorgen voor de gezondheid
7.Odvaha byť sám sebou
Moed om jezelf te zijn
8.Mať na veci vlastný názor
Een eigen mening hebben
9. Mať pevnú vôľu
Een sterke wilskracht hebben
10.Vlastenectvo
Vaderlandsliefde
11.Mať svoj štýl
        Een eigen stijl hebben      12.Starostlivosť o hygienu tela
Zorg voor lichaamshygiëne
13.Vedieť sa osprchovať vo vnútri
Ook het innerlijk kunnen wassen
14.Nenechať sa mlátiť po hlave
Zich niet laten doen
15.Mať od seba odstup
Afstand nemen van jezelf
16. Vedieť sa brániť
Zich kunnen verdedigen
17.Dbať na svoju dobrú povesť
Op je goede naam opletten
18.Mať originálnu zbierku
Een buitengewone verzameling hebben
19.Nebyť príživníkom
Geen klaploper zijn
20. Umenie sebaobrany
De kunst van zelfverdediging
21.Vedieť aj prehrávať
Ook tegen verlies kunnen
22.Nehovieť si v nejakých švindľoch
Niet in leugens leven
23.Neunáhliť sa s uzávermi
Geen voorbarige conclusies trekken
24.Zaujímať sa o svoje práva
Geïnteresseerd zijn in je eigen rechten
25.Plniť si vzorne svoje povinnosti
Je plichten voorbeeldig vervullen
26.Umenie sporiť
       De kunst van sparen     27.Vedieť povedať nie
Nee kunnen zeggen
28.Nenaletieť na hlúposti
Laat je niet beetnemen
29.Nebáť sa vysloviť svoj názor
Durf je eigen mening te zeggen
30. Stáť si za svojim slovom
Bij zijn woord blijven
31.Vybudovať si rodinu
Gezin opbouwen
32.Nedať sa vysať z energie
Je energie niet laten uitzuigen
33.Nerobiť zbytočné chyby
Geen onnodige fouten maken
34.Zbaviť sa faraóna, falošného ja
Zich van het valse ik bevrijden
35.Neokrádať sa o to, čo mi patrí
Zich niet zelf bestelen
36.Aristokratické spôsoby
Aristocratische manieren
37.Nečvachtať sa kaluži negativity
Niet door de zee van negativiteit zwemmen
38.Pozerať na svet vlastnými očami
De wereld met zijn eigen ogen bekijken
39.Neotročiť nikomu a ničomu
Niemands slaaf zijn
40. Strážiť si intímnu zónu
Je intieme zone bewaken
    41. Nenechať sa nikomu zotročiť
    Zich niet tot slaaf laten maken      

42.Vyhýbať sa zbytočným   konfliktom Onnodige          conflicten vermijden             43. Dôstojne žiť ako invalid
Waardig leven als invalide
44. Budovať si charakter
Het eigen karakter opbouwen
45. Mať pokojný spánok
Een rustige slaap hebben
46. Zachovať sebaovládanie
Zelfdiscipline behouden
47. Jednoduchý spôsob života
Een eenvoudige manier van leven
48. Vedieť si odpustiť
Zichzelf kunnen vergeven
49. Mať v úcte svoje telo
Het eigen lichaam in eerbied hebben
50. Neničiť sa a nekriviť sa
Zichzelf niet vernietigen
51.Uvedomovať si vnútorné bohatstvo
Zich bewust worden van de innerlijke rijkdom
52. Konať tak, aby som sa nemusel hanbiť
Zo leven dat ik me niet moet schamen
53. Tráviť čas bez nudenia sa
Tijd doorbrengen zonder zich te vervelen
54. Byť na seba zdravo prísny
Gezond streng tegen zichzelf zijn
55. Po páde vedieť vstať
Weer kunnen opstaan na een val
56. Povstať ihneď /napr.z postele/
Meteen opstaan /bijv. uit bed/

57. Asertivita /zdravá dravosť/
Assertiviteit/roofzucht in redelijke mate/
58. Postaviť dom
Huis bouwen
59. Vedieť veci správne prehodnotiť
Zaken goed kunnen overdenken
60. Vážiť si svoju prácu
Het eigen werk waarderen
61. Zdravá hrdosť na svoj dobrý stav
/napr.zdravotný, náboženský/
Gezonde trots op je stand
62. Dopriať si, nežgrlošiť
Zich iets gunnen en geen vrek zijn
63. Dať si reálne životné ciele
Zich realistische levensdoelen stellen
64. Obhájiť čestne svoje úmysly
Je bedoelingen eerlijk verdedigen
65. Pochopiť svoje reálne potreby
Je reële behoeftes begrijpen
66. Zbytočne si neubližovať
Zichzelf niet onnodig verwonden
67. Hochštaplersky neriskovať
Niet overdreven riskeren
68. Dobrý pocit po dobre vykonanej práci
Een goed gevoel na een goed verricht werk
69. Sloboda od perfekcionizmu
Vrij zijn van perfectionisme
7O. Byť pripravený
Voorbereid zijn
71. Spokojnosť so skromnými podmienkami
Tevreden zijn met bescheiden omstandigheden
72.Vyhýbať sa zbytočnostiam
Overbodigheden vermijden
73. Správne sa milovať
Op de juiste wijze zichzelf liefhebben

 

 

MIERNOSŤ

 

TEMPERANTIA

 

MODÉRATION

 

1. Skromnosť
Modestie
2. Tolerancia
Tolérance
3. Slušnosť
Politesse
4. Zdravé jedenie a pitie
Manger et boire sainement
5. Umiernenosť v reči
Parler avec mesure
6. Priemerné ţivotné potreby
Besoins vitaux raisonnables
7. Starostlivosť o telo
Prendre soin de son corps
8. Sebadisciplína
Autodiscipline
9. Zdrţanlivosť
Retenue
10. Mať rád ticho
Apprécier le silence
11. Pestovať si vôľu
Cultiver sa volonté
12. Zrieknuť sa nadbytočného
Renoncer au surplus
13.Netúţiť po nadbytočnom
Ne pas aspirer au surplus
14. Jemné chovanie
Comportement doux
15. Mať rád správnou mierou
Aimer de manière juste
16.Neprisvojujúce vlastnenie
Posséder sans s’approprier
17.Vedieť si rozkázať
Savoir renoncer
18. Spoľahlivé šoférovanie
Conduire consciencieusement
19. Vhodne sa postiť
Jeûner raisonnablement
20. Zniesť stav núdze
supporter la pénurie
21. Mať vášne pod kontrolou
surmonter ses passions
22. Nesmilná erotika
Érotisme sans péché
de la chair et de l’esprit

 

 

 

SPRAVODLIVOSŤ

 

IUSTITIA

 

PRAVEDNOST

 

1.Vďačnosť
Zahvalnost
2.Čestnosť
Čestitost
3.Nestrannosť
Nepristranost
4.Plnenie si svojej úlohy
Ispunjavanje svoji obveze
5.Poslúchať svedomie
Slušanje svoje savjesti
6.Dať inému to, čo mu patrí
Dati drugome ono, što mu pripada
7.Rytierske spôsoby
Viteški maniri
8. Napravenie krivdy
Ispravka nepravde
9. Bez hnevu a zaujatosti
Bez gnjeva i pristranosti
10.Dotiahnuť vec do konca
Dovesti stvar do kraja
11.Neopitosť predsudkami
Ne opijati se predrasudama
12.Obrániť utláčaného
Obraniti potiskivanoga
13.Nevyhľadávať chyby
Ne traţenje grešaka
14.Nenafukovať problémy
Ne napuhivanje problema
15.Demaskovať blud
Demaskirati zabludu
16. Uctiť si pravé autority
Poštivati prave autoritete

 

NEZIŠTNOSŤ

 

DILIGENTIA

 

SELFLESSNESS

 

 

1. Bratstvo, spolupatričnosť,
Fellowship, appurtenance
2.Odvaha Courage
3. Veľkodušnosť
Generosity
4. Dôvera
Trust
5. Pohostiť iných
Hospitality
6. Svornosť, jednota
Unity
7. Dobrosrdečnosť, srdečnosť
Cordiality
8. Solidarita, súdržnosť
Solidarity
9. Nesebecká služba
Serving others without being selfish
10.Dávať dobrý príklad iným
To set a good example for the others
11.Práca s mládežou
Youth work
12.Škola hrou
Learning by playing
13.Organizačný talent
Organisational skills
14.Žoviálnosť
Conviviality
15.Galantnosť, zdvorilosť
Chivalry
16.Mať aktívnu účasť
Active participation
17.Mať nesebecký záujem
To have concern for other’s welfare
18.Nehrať sa na úplne nezávislého
Not to act as if you are always in control
19.Byť v čele a mať správny smer
To lead and to head in the right direction
20. Pravdivá empatia
Genuine empathy
21. Taktne prejaviť nepríjemné pocity
To communicate unpleasant feelings with tact
22. Povedať vhodne zlú správu
To communicate a bad news sensitively
23. Spolupráca v kolektíve
Team work
24. Vedieť prihrávať
To be a team player
25. Prajnosť, žičlivosť
Wishing well to others
26. Nechať sa nájsť
To let oneself be found

 

PRESNOSŤ

 

EXACTUS

 

GENAUIGKAIT

 

1.Zachovávanie Božích prikázaní
Die Gebote Gottes einhalten
2.Rozlišovanie pravdy od lži
Unterscheidung zwischen Wahrheit und Lüge
3.Dôslednosť, precíznosť, konzekventnosť
Folgerichtigkeit
4.Určiť správnu diagnózu
Diagnose richtig feststellen
5.Nasadiť správnu terapiu
Richtige Therapie einsetzen
6.Správny výklad biblického textu
Richtige Auslegung eines Bibeltextes
7.Správne sa rozhodnúť
Sich richtig entscheiden
8.Vedieť čo sa nemá tolerovať
Wissen, was nicht zu tolerieren ist
9.Správny odhad
Richtige Einschätzung
1O.Epikia /zachovať ducha zákona/
Epikie /Erhaltung des Gesetzgeistes/
11.Rozpoznať svoju povinnosť
Eigene Pflicht erkennen
12.Poriadkumilovnosť
Ordnungsliebe
13.Hrať podľa pravidiel
Nach den Regeln spielen
14.Správna výchova detí
Richtige Erziehung der Kinder
15.Dochvilnosť
Pünktlichkeit
16.Ovládať cudzí jazyk
Fremdsprachenkompetenz
17.Presne prihrávať
Richtig zuspielen
18.Mať jasný hlas vo svedomí
Eine klare Stimme im Gewissen haben
19.Bezchybná intuícia
Makellose Intuition
20.Určenie správnej hranice
Die Grenze richtig bestimmen
21.Vytvorenie zmysluplného pravidla
Sinnvolle Regeln schaffen
22.Nájsť skrytého vinníka
Den versteckten Schuldigen finden
23. Jasne sa zaradiť
Sich klar einreihen/positionieren/
24. Zachovanie si svojej tváre
Eigenes Gesicht bewahren
25. Presná odpoveď
Genaue Antwort

 

1OO.Svätá chyba
Heiliger Fehler

 

 

VERNOSŤ

FIDELITAS

FEDELTÁ

 

1. Zachovať vernosť Pravde
Conservare la fedeltà alla Verità
2. Poctivosť
Rettitudine
3. Trpezlivosť
Pazienza
4. Vytrvalosť
Perseveranza
5. Dodržať slovo
Mantenere la parola
6. Férovosť
Onestà
7. Spoľahlivosť
Affidabilità
8. Serióznosť
Serietà
9. Svedomitosť
Diligenza
10. Statočnosť
Prodezza
11. Kázať hlavne to, čo sám žijem
Predicare ciò che anche vivo
12. Zostať verný svojmu poslaniu
Rimanere fedele al proprio incarico
13. Milovať aj v čase „tmy“
Amare anche al tempo delle „tenebre“
14. Robiť poriadne to, čo robím
Fare bene ciò che sto facendo
15. Skalopevná morálna zásada
Fermo principio morale
16. Vernosť proľudským predpisom
Fedeltà alle leggi pro-umane
17. Mať jasný a vznešený cieľ
Avere una meta chiara e maestosa
18. Dosiahnutie správneho titulu
Raggiungere il titolo giusto
19. Nechať veciam prirodzený priebeh
Lasciare alle cose l´andamento naturale
20. Nepokriviť svedectvo
Non aggobbire la testimonianza
21. Nepredbiehať sa v rade
Non andare avanti nella fila
22. Zachovanie apoštolskej postupnosti
Conservare la gradualità apostolica

99.Dôstojne a správne umrieť
Morire al modo onesto e giusto
100. Svätá nevera Bohu neverným
Santa infedeltà
di Dio agli infedeli

 

 

 

SVATOSŤ

 

SANCTITAS

 

  

1.Slúžiť pravému Bohu
Deo vero ministrare
2.Rešpekt, úcta
Reverentia, verecundia
3.Zbožnosť ,bázeň
Pietas
4.Optimizmus, vitalita
Optimismus, vitalitas
5.Hľadať slávu Boha, nie iba svoju
Gloriam Dei nisi suam quaerere
6.Práca pre Božie Kráľovstvo
Negotium pro Dei regno
7.Mučeníctvo za pravdu a lásku
Martyrium pro veritate caritateque
8. „Smäd“ po spáse duší
Sitis animarum salutatis
9.Liečenie ducha
Spiritus curandum
10.Zmužilosť, razantnosť, chrabrosť
/neprizerať sa zbabelo, ale bojovať/
Fortitúdo
/ignave non spectare, sed pugnare/
11.Zmysel pre veľké Božie veci
Sensus pro rebus Dei magnis
12.Svätenie nedele a sviatkov
Diem domenicam festos celebrare
13.Umenie modliť sa
Ars orandi
14.Umenie počúvať
Ars audiendi
15.Zmysel pre obetu
Sensus pro sacrificio
16.Ranený uzdravovateľ
Recreator vulneratus
17.Mať čisté srdce
Cor innocens habere
18.Hľadanie pravej viery
Religionis verae quaerendum
19.Stálosť /vytrvalé nasledovanie/
Stabilitas /patientia sequendi/
20.Posvätný celibát
Vita caelebs sacra
21.Panenstvo pre Božie Kráľovstvo
Virginitas pro Dei Regno
22.Konať pokánie za iných
Paenitentiam pro aliis agere
23.Túžba po zdokonaľovaní
Desiderium perficiendi
24.Obrátiť sa radikálne k nebu
In caelum radicitus se convertere
25.Kardiognóza /znalosť srdca/
Cardiognosis / Cordis cognitio/
26.Hodne prijímať sviatosti
Digne sacrorum accipiendum
27.Vedomie, že som chrám Boha
Cognitio quod Dei templum sum

 

28.Prežívať vieru prakticky
Religionem usu vivere
29.Obeta chvály
Laudationis sacrifitio
30.Poznať dôkladne svoju vieru
Fidem suam bene cognoscere
31.Ekumenizmu áno, synkretizmu nie
Oecumenismus – vero, syncretismus – non
32. Vážiť si iné vierovyznanie
Confessionem aliam aestimare
33.Hesychazmus/neprítomnosť nepokoja/
Hesychasmus /Sollicitudinis absentia.
Inquietis animi perturbationis/
34.Brať život vážne
Vitam serio capere
35.Dôstojná účasť na liturgii
Particeps liturgiae honestus esse
36.Dôstojné vysluhovanie sviatostí
Ministratio sacramentorum honesta
37.Kázanie Božieho Slova
Dei Verbum praedicatio
38. Veda svätých
Scientia sanctorum
39. Nerobiť si z nikoho – ničoho modlu,
neklaňať sa modle
Idolum de nemine nihilque facere,
idolum non adorare
4O. Duchovný boj proti ríši temna
Pugna spiritualis contra imperii tenebras
41.Oslobodzovanie z moci diabla
A diaboli potentia liberare
42.Zachovať jednotu vo viere
Unitatem religionis servare
43.Naozajstnosť /pravdivá láska/
Integritas /caritas in veritate/
44.Nadšená evanjelizácia
Evangelizatio divino spiritu
45.Systematická katechizácia
Cathechisatio systematica
46.Mystagogické umenie
Ars mystagogica
47.Zmysel pre mystiku, hľbku života
Sensus pro mystica, vitae altitudine
48.Znalosť cirkevných dejín
Cognitio historiae ecclesiae
49.Opis neviditeľnej reality
Descriptio realitatis obscurae
50.Dôsledné zachovanie prikázaní
Obtemperatio praeceptorum conseqens
51.Túžba plniť Boží plán
Desiderium consilii Dei implendi
52.Verná služba pápežovi
Beneficium papae fidele
53.Konkrétna služba vo farnosti
Beneficium in parochio certum
54.Pomoc niekomu v núdzi
Adiuvare aliquem in agestate
55.Znalosť duchovného života
Cognitio vitae spiritualis

 

56.Rozvinutý vnútorný svet
Vita interna exculta
57.Vedieť čo je najdôležitejšie
Cognitio magni momenti
58.Verná kňazská a biskupská služba
Beneficium sacerdotum et episcoporum fidele
59.Vernosť v zasvätenom živote
Fidelitas vitae consecratae
60.Žiť sväto vo svete
Sancte in mundo vivere
61.Práca v tichu
Negotium tranquillum
62.Snúbenecká čistota
Sponsorum integritas
63.Slobodný pre Božie kráľovstvo
Pro regno Dei liber
64.Duchovné manželstvo
Matrimonium spirituale
65.Mať nepriateľa ako učiteľa
Inimicum quam magistrum habere
66.Likvidovať neresti vo vnútri
Flagitia interna liquefacere
67.Odsúdiť hriech, nie hriešnika
Peccatum non peccatorem damnare
68.Misionárska charizma
Charisma nuntiatorum/praedicatorum/
69.Pustovník
Eremita
70.Byť dobrým predstaveným
Praefectus bonus esse

 

71.Posväcovať okolitý svet
Orbem vicinum consecrare
72.Vytvoriť radostné spoločenstvo
Communitatem laetam effingere
73. Odhodlanosť / svätá horlivosť/
Studium sanctum
74. Hermeneutika
/Hľadať ten pravý význam Sv.Písma/
Hermeneutica
75.Pastoračná skúsenosť
Experientia pastoralis
76.Znalosť cirkevného práva
Ecclesiae iuris cognitio
77.Rozhľad v dogmatike
Dogmaticae cognitio
78.Znalosť angeológie
Angelologiae cognitio
79.Umenie sprevádzať iných
Ars alios assectandi
80.Zrieknuť sa svojej vôle
Voluntatem suam abiciendi
81.Sloboda od slobody
Libertas a libertate
82.Vernosť svojej charizme
Charismati suo fidelitas
83.Znalosť Svätého písma
Litterae sanctae cognitio
84.Znalosť života svätých
Vitae sanctorum cognitio
85.Znalosť pápežských encyklík
Encyclicarum papalium cognitio
86.Byť obetným baránkom
Agnus sacrificialis esse
87.Zložiť skúšku od Boha
Examen Dei facere
88.Milovať nepriateľa
Inimicum diligere
89.Sviatočne vo všednosti
Solemniter in vulgari ratione
90.Prorocké gesto
Signum propheticum
91.Nenanucovať iným svoju cestu
Aliis vitam suam non cogere
92.Porozumenie pre ateistu
Incredulum perceptio
93. Mať milosť pomáhajúcu
Veniam adiuvantem habere
94. Žiť v milosti posväcujúcej
In venia consecranti vivere
95. Pružná nezlomiteľnosť
Constantia flexilis
96. Svätá netolerantnosť
Intolerantia sacra
97. Rozvíjať zverené talenty
Ingenia mandata excolere
98. Veľká trpezlivosť s človekom
Patientiam homini magnam ferre
99.Sväté bláznovstvo
Stultitia sacra
100.Prijať svoju ľudskosť a obyčajnosť
Naturae humanae simplicitatisque accipiendum

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Christotherapy

Christotherapy

       

          veriť

Úvodné slovo.  Triplicitné paraboly.

Tri dimenzie svätého krstu.

Zdravé katolícke ale.

Podobenstvo o Božom paláci

Lexigramové podobenstvá.

Podobenstvá zo zoológie.

Podobenstvo o známkach po živote.

Podobenstvo o duchovných školách.

IQ + EI + SQ = nový človek.

Dobrý chlieb a chutné víno.

Kráľovská presnosť.

Pozemšťania, mimozemšťania a nebešťania.

Telo, duša a duch.

Panenstvo tela, duše a ducha.

Čnosti, neresti a sv. neresti.        

        vedieť

Dozrievame asi iba vďaka zraneniam.

Abeceda pre nemocného človeka.

Strach a stres je následok nedôvery.

Príčiny našich nemocí.

Kto trpí za seba a kto za iných ?

Obeta chvály.

O ranách, čo nás budia.

Ako rany správne liečiť ?

 Liečenie vnútra na rôznych úrovniach.

Túžba vyzdravieť nemá byť modla.

Povolanie k nenápadnému mučeníctvu.

Nebezpečie príliš ľudského.

Diagnózy dnešnej doby.

Exorcizmus svätuškárstva.

Je kríza viery okolo nás, či v nás ?

Pánbožkárstvo pod mikroskopom.

Na tom našom malebnom Slovensku.

O veľkonočnej radosti.

Spása od večnej smrti.

Slová, ktoré sa dotkli podstaty.

Spirituálna diagnostika v NZ a v praxi.

Liečba zrkadlom a protijedmi.

Tvoja viera ťa uzdravila.

Skryté zázraky.

Komplexy staršieho brata.

Večnosť začína už dnes.

Kristus, pravý garant normálnosti.

Čakanie na koniec sveta.

Spolupráca na uzdravení.

Podobenstvo o zrnku piesku.

Duchovno v nemocnici.        

  vidieť              

Cirkev alebo cirkus? 

 Nestotožňujme vieru s našimi mindrákmi.

Prameň a citerny.

O talentoch úplne inak.

S človekom majú zámer.

Cirkev je zdravie a sekta je úchylka.

Zrkadlo vyčistené pokorou.

O zubných kazoch.

Nevytunelovateľné bratstvo.

O húseniciach a motýľoch.

Duchovná sekera na hlúposti.

 Pas moje baránky, pas moje ovečky.

V podstatnom jednota, v ostatnom sloboda.

Zákaly duchovného zraku.

Návrat strateného raja.

Stále silnejšia infekcia smútku.

Obetný baránok.

Dospelé detstvo.

Prečo milovať nepriateľov?                

Aby sme sa nestali obeťami svadboholizmu.

Slová na záver

ukážky z knihy, celý jej obsah

sa dá objednať cez kontakt

 

 

 i

 

                   Úvodné  slovo

 

 

Dostali sme do daru kresťanskú vieru.

 

Nemal každý to šťastie.

Vačšina ľudí kráča po iných cestách.

 

Európa stojí na trojitom

historickom základe:

 

na gréckej filozofii,

rímskom práve

a židovsko kresťanskej viere

 

Našou povinnosťou je poctivo ju

žiť a odovzdať ďalšej generácii

  Na to, čo sa tvári ako viera, ale ňou nie je,

                máme aspoň upozorniť.

 

To, čo tu potrebujeme, je neostať

 

naivnými veriacimi a nekompletnými.

 

Začiatočníckym a adolescentným

formám prežívania

 

tej správnej viery

 

treba napomáhať k dozretiu.V dospelejšej,

 

jasnejšej a ucelenej podobe.

 

A potom bodaj by sme sa dostali

 

až k múdrym slovám A. Pronzata:

 

„Nie ostať deťmi, ale stať sa deťmi je

vrchol dospelosti.“

 

Ak sme aj dospelí, nepovažujme sa

za hotových.

 

Cez Ducha Sv. sa dohotovujme!

 

Čiže odvážme sa vojsť i do komnát

tzv. tajomstiev viery.

 

Kresťan by nemal prešľapovať roky iba na

jednom mieste. Mal by ako pútnik prísť až

do Sv.zeme. Nie tej s Jeruzalemom, ale mal

by svoje vnútro i telo premeniť na svätú zem.

S pravým pokojom v centre srdca. Reálne i

spirituálne pracovať a uvažovať, aby jeho

              nie nepoctivé uverenie

 prechádzalo do vedenia,

a vedenie do videnia.

       Čiže do nenaivne milujúceho a radostného

     detského pohľadu na život.

    Zámerom tejto práce je obohatiť

  mystagogickú katechézu.

Je tu pospolu trocha filozofie s trochou

teológie, trocha poézie s trochou prozaických

skúseností, trocha mystiky s trochou

jemného humoru.

    Potrebujeme supervíziu. Čiže odborný

dohľad , nadhľad a aj zdravý odstup.To nech

  ako duchovný revízor kontroluje našu

realitu. Občas treba dať pod zdravo

kritický mikroskop aj našu zbožnosť, vzťahy,

národ spiritualitu, neveru či dobu.

Pozrieť sa niekedy duchovným ďalekohľadom

aj do diaľok minulosti či budúcnosti.

Necestovať iba do zemepisných či

intelektuálnych šírok,

           ale ponoriť sa aj do tzv. hlbín                               duchovného mora.

   Nech nám pomáha v boji proti chorobám rôzneho druhu, bludiskám poloprávd i biede nevedomosti ten pravý Lekár, Priateľ a Osloboditeľ 

 nefalošný Ježiš Kristus.

 

 

TRI DIMENZIE SV. KRSTU

 

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou

v dospelom veku. Sám Ján Krstiteľ

povedal ľudu:

„Ja vás krstím iba vodou,

ale po mne prichádza väčší ako som ja,

a ten vás bude

krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

Čo je krst Duchom Sv?

Dlhoročný poctivý duchovný život.

Denné pýtanie sa na Boží plán.

Zhováranie sa s Bohom v modlitbe.

Práca v Božom diele a vari aj

snaha o férové medziľudské vzťahy.

Ján akoby očisťuje od duchovnej špiny

náš vonkajšok,

Čiže robí nás kultúrnymi a slušnými ľuďmi.
Ježiš aj naše najhlbšie vnútro.
Pomáha nám stať sa vernými anjelmi.

Ján je príklad pre správneho muža a ozajstného duchovného
vodcu.Nebolo v ňom chlapskej samoľúbosti.Väčšina chlapov sa hrá na to, že sú tí najdôležitejší.Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich. Tak ako sa Evine dcéry „dorábajú“, aké sú krásne, zúria a žiarlia, ak je niektorá úspešnejšia. Máloktorá vie ako Mária oceniť kvality inej.Máloktorý džentlmen vie uznať: „Tamten je lepší než ja.“ Ján to vedel.V tom bola jeho pravá veľkosť.Ani sa nehneval, keď ho opustil okruh uctievačov a išli za lepším duchovným vodcom, ktorý ich viac naučil ako on.Úzkoprsí intelektuáli farizeji to nedokázali.Ani zakrpatení návštevníci nazaretskej synagógy. Keď postrehli, že Ježiš ich presahuje a nehladká im egá , skalpelom im reže do nádoru nacionalistických lží, veľmi ho znenávideli .Malí ľudia penili veľkú závisť a odsudzovanie.Zmarili v sebe Boží zámer zaštepiť ich do Stromu Života. Samoohlúpnutí konformizmom uhasili pozvánku k veľkodušnosti.Byť pokrstený znamená slúžiť Svätej Rodine.Nekrstení pohania žijú iba pre seba a pre svoju rodinu. Voda,krásne pokorný živel prírody, obmýva našu špinu. Našu komediantskú „veľkosť a nevinnosť“,
ktoré sú iba našou biedou.Duch Svätý nám otvára rozum a srdcia pre väčšie a spoločné veci.Ponára nás neustále do väčších hľbok nového celostného poznania.Zasväcuje nás do stále hlbších, osvietenejších pohľadov.

 

Ako učeníci evanjelia by sme mali aj vedieť,

čo je krst ohňom.

Je to prežitie si veľkého utrpenia.

Ježiš ho spomína pred ukrižovaním.

Prežiť dôsledne túto duchovnú cestu,

             prečistiť si chrám od drzého                     

     šarapatenia a vyčíňania

 

    falošného, sebeckého a pyšného ja,

  to je mystérium svätého krstu

 

       PODOBENSTVÁ ZO ZOOLÓGIE

 

Je vo veľkom omyle ten, kto si myslí, že oslobodiť človeka treba iba od nadvlády tzv. teroristov alebo iba od pliagy vonkajších závislostí.
V skutočnosti sme zajatcami mnohých utajených otroctiev. Závislostí vnútorných.Vonkajší otrokári sú na nás dopustení neraz iba preto,
aby sa z naivného veriaceho stal vediaci. Skvalitnil sa, poučil a stal sa do hlbších vecí             života vidiacim. Čiže chápajúcim.                 A pomáhajúcim.
Väčšina ľudí sa potrebuje dostať z toho, že sú ako ovce.Čiže dosť nesamostatní a bez vlastného názoru.  Grupujú sa zo strachu do stáda. Spolu sa pasú, bľačia i mlčia.Vyplašené nie iba z vlka, ale i zo seba samých.Ak ovca naberie odvahu a začne si žiť svoj      

vlastný príbeh,
stáva sa, že sa zatúla. Dobrý pastier si ju nájde.A má z jej odvahy, ktorá sa zmýlila a možno aj precenila, väčšiu radosť, ako zo zbabelej „poslušnosti“ ostatných, ktoré svoje vyššie ciele nemajú. Ak si však nezabudne koordinovať svoju cestu s vnútorným Dobrým Pastierom, tak nikdy nezablúdi. A stane sa ako On raz obetným baránkom.To je pravé nasledovanie Krista. Pápežovi boli zverené práve tieto typy.
Sú však individualisti, ktorí sa odvážia od stáda oddeliť, bez pokory a vypasú si nie iba svoje bruchá a mozgy, ale i nižšie a falošné egá.
Po čase sa z nich stanú tvrdohlaví barani idúci aj proti múru a robiaci slepo revolučne kvôli nejakému zdanlivému dobru aj rebéliu a vraždy.
Úplne iná je sv. tvrdohlavosť u baránkov, ktorí si Božiu prácu robia napriek tomu, že iní jej nerozumejú a neprebudený priemer im hádže polená pod nohy.Baran predivný sa zátvrdlivým nepočúvaním dobrých rád stane zaťatým somárom.Ak si svoje komplexy neúspešnosti pôjde
unáhlene a netrpezlivo liečiť do verejného domu, tam mu luciferove asistentky veľmi ochotne napomôžu jeho alchymistickú premenu na capa smradľavého.

U žien hrozí premena na hlúpu sliepku,čo mnoho kotkodáka ako ide zniesť vajce, ohovára slepačiny, zobe z ruky nejakému gýčovému pracháčovi a ide ako slepá pod kolesá.Dedinská hus si za svojho boha dávno zvolilaiba a len svojho manžela.Kačku zaujímajú zasa iba jej kačičky.Mačičky sa rady o kadekoho prenežne obtierajú a nechajú sa rozmaznávať. Ak žena žije duchovne, bude mať čosi zo vznešenej labute.Ak to v duchu fláka a stráca dôstojnosť, bude mať
pod maskou slušnosti drzosť opice.Tá ale narobí sajrajtu. Alebo až zlobu kozy.Tá skolí kolegyňu nemilosrdnými rohmi.Pekné žabky sa po čase žitia bez Ducha Sv. menia do tváre na staré ropuchy. Čím sú chlapi väčší bulovia, tým sú ženy väčšie líšky. Ak sú až  ireverzibilní bambulovia, menia sa na prudkonebezpečné zmije.

 

OBETA CHVÁLY

 

Cesta nášho života nás privedie aj ku krížu.Musíme sa rozhodnúť,
ako túto ľudsky ťažkú situáciu prežijeme.

Bolesti sa nikto z nás nevyhne. Sme ľudia,byť človekom je aj zmýliťsa. Byť chorým.  Trpieť.
Ak svoju bolesť nepochopíme a odmietneme ju, volíme si cestu lotra po Kristovej ľavici.Trpí a preklína.Rúha sa , lebo prežíva bolesť, a odmieta si priznať svoj podiel   viny.Odmieta sa modliť. Prosiť o pomoc od Boha. Prežíva peklo. A to je vedľa Ježiša.                   Duchovne oslepol,
lebo miloval klamstvá.Vôbec nechápe, prečo trpí. Nestihne si všimnúť ani veľkú Lásku vedľa seba, ktorá
naozaj majestátne a verne vykupuje človeka.
Takto končí život ten,kto sa sám vyhlási za „svätého“.Popritom sú na jeho rováši mnohé ťažké zločiny a bludy. Tento trpí iba za seba. Po Kristovej pravici je muž, čo sa nevyviňuje ako dopadol , ale svoju vinu priznáva.Pokarhá toho lotra naproti a zastane sa Ježiša.Prosí o pomoc.To je symbol človeka, ktorý trpí možno aj za hriechy iných,
       ale bez čistoty ducha. Je dúfajúci.                 Ako prvému je mu prisľúbený raj.
   Uprostred je ukrižovaná Sv. Láska.          Tá trpí iba za mnohých iných.
Nesťažuje sa, nenadáva, nevyhráža sa ani sa neľutuje. Je tichá.
A božsky trpezlivá.Obetuje svoju bolesť za tých, čo sú za ňu zodpovední, aj za mnohých iných. Odpúšťa aj svojim vrahom.
Modlí sa za nich. Tak ich profesionálne odklína!
Ježiš na kríži a Mária pod ním

Duchovne vedome spolu pracujú.

Chvália Boha, i keď je to navonok absurdné.
Najväčšie mínus v dejinách
spolu premieňajú
na to najväčšie plus.

 Dúfajú, že toto nie je hrozný koniec,                         ale bolestný začiatok.
Mali by sto dôvodov na Otca nadávať, ale oni mu aj tu Dôverujú. Slovami “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil !“ nahlas a s veľkým výkrikom
    pribíja Ježiš Kristus „víťaziacu“

bezbožnosť na tvrdé drevo kríža.

    Niet krajšieho a dokonalejšieho príkladu                   než je táto najvoňavejšia                  

Svätá Obeta Chvály.

 

.

 

     48.  NESTOTOŽŇUJME  VIERU                                                  

S  NAŠIMI MINDRÁKMI

 

„Prečo naše autority stáročia mlčia a nepomenujú ráznou výzvou, kto a ako tu vládne svetovým kapitálom, aké zločiny a potoky krvi sú za peniazmi tohto sveta.Či čušaním o tajných vládcoch svetového kapitálu prospievame Božej veci? Veľmi dobre mnohí tušia, kto svetu naozaj vládne.Tí, čo majú veľmi veľké prachy, a ktorých „práca“ je požičiavať ich iným,a tak ich zotročiť.A ostať rafinovane utajenými. Je tu vážne podozrenie ,či to niekomu nepomáha udržať sa na trónoch moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojím mlčaním a svojimi priateľskými konkordátmi s herodesmi neocitli raz na smetisku duchovného sveta spolu s nimi.Kristus a jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame a potľapkávame po pleci? Vraj „láskou k vlkom“ dokážeme najviac. Je to veru nechlapská láska ! Ide nám o spravodlivosť a dobro oviec? Alebo iba o to, aby nás nevyhodili do luftu? Čušanie a líškanie sa mocným sú možno veľkým nebezpečenstvom.Nejdeme my všetci spolu s nimi do večnej záhuby? Elity v pozadí geniálne cez svojich agentov poťahujú nitkami.Politici sú neraz najatými bábkami.Sú zodpovední za milióny potratených detí, za vojny, vraždy a násilenstvá v nich, ktoré boli naordinované svetu kvôli vláde pár ľudí a ucteniu si falošných bohov jazerami krvi.Také veľké lži sa málokomu zmestia do hlavy, aby si ich vôbec všimol.Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzoru- jú niekoľkonásobne viac bordely ako charitné diela, a to asi preto, lebo čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi silnie.Ochrancami podsvetia sú mafiáni.Ochrancami prostitútok sú pasáci.A ochrancu týchto zvrhlostí ako nazvať? Kto toleruje takéto hriešne zákony? Česť výnimkám, ktoré sa ozvú. Končia na šibenici! Poriadny chlap sa konfrontácii teší a nebojí sa smrti,väzenia ani Boha. Je slobodný a nik ho nezastraší.Chlapček ten vykúka schovaný mame pod sukňou.Roky čumí a čuší. A keď sa dostane k slovu ,začne vždy tému, ktorá nie je hlavná a nikdy ľudí neznepokojí, a usmeje sa ako herec z Hollywoodu.A doma si mení plienky.Do neba sa mu, pravdu povediac, ani veľmi nechce.Vždy sa našiel vždy niekto, kto plné gate nemal. A ozval sa. Väčšinou dostal osudovým kyjakom od vlka, čo bol pri moci.A dnes? Dostane bakuľou od svojho baču!“

 

Ale, ale…

 

Čo takto dokázať svoju mužnosť nenápadnejším spôsobom, bratu?.. Touto otázkou sa prihovoril starší brat kňaz mladšiemu, autorovi tej predchádzajúcej klerikálne až komunisticko revolučnej úvahy, skopí- rovanej akoby priamo z teológie oslobodenia z Južnej Ameriky. Pápeži sa viackrát v histórii ozvali proti mocnostiam sveta a celkom obozretne nepodľahli ako Ježiš pokušeniu rozdeľovať tu „spravodlivo“ mamonu pre masy.Mužnosť a odvaha sa dá v Cirkvi prežiť aj múd- rejšie a spirituálnejšie. Skúsme byť naozaj sami sebou v záplave akožekresťanského konformizmu.Žime poctivo bez kariérneho pachtenia sa. Obstojme férovo v konfrontácii so svätuškárstvom. Alebo vydržme niekoľko rokov v misionárskom či nemocničnom prostredí.Či v dlhšej samote.V sekulárnej cudzote. V nedocenenosti.V radikálnom pokání kláštora.Či v riešení hĺbkovej očisty v ženskom svete.Či napr. v rómskej osade.Vydržíme učiť medzi unudenými grázlami v dnešných školách? Alebo v dlhoročnom mlčaní pri krivom obvinení nášho mena? Potľapkávať sa s úspešnými zvládne hocikto.Čo takto dať svoju mladú kňazskú silu neúspešným,rôzne chudobným, pomýleným a chorým… Robiť iba vonkajšiu a materiálne orientovanú revolúciu je jeden z ťaž- kých zákalov nespravodlivosti. Či na to prišiel Ježiš, aby sme ho ponížili ako rozhodcu medzi rozhádanými príbuznými kvôli lakomstvu? Vatikánsky nadhľad diplomacie Márii oddaných inteligentných večných mladíkov nás možno chráni pred zbytočným krviprelievaním. Idú pomaly, ale isto počas celých dejín Cirkvi Kristovej. Nebolo by spackaním evanjelia, keby Cirkev podľahla pokušeniu iba rozdeľovať funkcie, peniaze, budovy, šperky a pozemky a mlčala by o vnútorných bohatstvách ukrytých vo viere a  v človeku? Či má ona neraz nespravodlivým masám pomáhať iba  ku vonkajšiemu blahobytu? Boľševická revolúcia bola veľmi krutá lekcia.Rozdelila masám spoločný majetok, čo je na prvý pohľad veľmi ušľachtilé.Ale robiť to revolučne rýchlo? Cez vraždy? To poslalo Mať Rus na Golgotu. Majetkové a iné rozdiely boli aj budú. Iba slepý na duchu si nev- šimne, že rozdiely oveľa väčšie než medzi miliardárom a bezdomovcom sú napr.medzi človekom so zdravým úsudkom a mentálne retardovaným. Medzi slušnou matkou a ženou ozaj nehanebnou. Medzi kresťanom a pohanom. Medzi vidiacim a slepým. Medzi Kristovou mučenicou, ktorá obetuje iba svoje telo s láskou a medzi falošnou mučeníčkou, ktorá sa s nenávisťou voči Západu v hypermarkete odpáli ako samovražedná atentátnička a 3O ľudí zabije a 70 zraní. Sú obrovské rozdiely medzi charakterným chlapom a nezodpovedným chrapúňom, čo „nakotil“deti a potom sa na ne vykašľal. Oveľa väčší rozdiel v kvalite je medzi tým, kto má zdravé nohy a medzi chorým pripútaným na lôžko. Ešte väčší je rozdiel medzi krásou vonkajšou a vnútornou. Medzi životom v pravde a žitím v atmosfére opojných lží. Iba zúžené vedomie si myslí, že ak budeme mať všetci podobne veľa majetku,tak prídeme ku kvalite života. Veľká ilúzia. Závisť a nenávisť sa tým neodstráni. Na to bol dobrý ten socialistický experiment.Božia Ríša nie je iba o delení majetkov či konzumácii. Ale o vláde Boha v našej celej bytosti. Kto ho má, bude mať dosť,aj keď bude mať vecí menej.Podstata nie je vo veciach.Viera nám pomáha cez pokoru, úprimnosť a osvietený rozum oslobodzovať človeka. Aj nekompletné či talibanizmom poznačené pozemské ideály. Slepé egá tam zakopú míny strachu alebo uletenej horlivosti.Priatelia neba sú tam poslaní na to, aby to pomohli odmínovať. Najprv u seba a potom aj v spoločenstve, kde žijú. Až potom sa môže niečo pohnúť v okolitom svete. Ježiš ho premenil s 12 apoštolmi. Dve miliardy kresťanov si dnes nevie rady čo s ním? My sme asi so spoločnou vierou ešte nezačali, ak riešime iba akési svojské mindráky.

 

49. PRAMEŇ A CISTERNY

 

Nielen prorok Jeremiáš vyčítal Židom ich duchovnú neveru./12/ Opustili prameň živej vody, čiže Boha, a našli si popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu. Cisternou bola kedysi v orientálnom svete vykopaná jama, ktorá zachytávala dažďovú vodu. Poslúžila ako rezerva pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou pramenitou vodou. Bez vody človek neprežije. Máme voľbu, obrazne povedané: buď budeme brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú z kaluže.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja, zo Sv. Ducha, alebo si budeme musieť nájsť nesvätú náhražku pre stádo zveri. Treba sa nám všetkým k dôstojnosti života a pre osobné šťastie nevyhnutne naučiť,ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj a tak byť v kontakte s Absolútnom.Fakt iba niektorí to vedia.Ostatní sú roky kdesi mimo seba. Urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu, ktorá po povrchne prijatých informáciách končí ako spoločenský upír. Tá nevie byť sama so sebou, nežije si v pokoji svoj príbeh a uteká neustále kdesi preč od zdroja, aby sa zavesila na nejakého podobného úbožiaka.Keď sa zbadajú, už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly, čo sa našli. Iný druh „cisternizmu“ je obrovskú lásku a nádej vkladať do ľudskej lásky a odsunúť na okraj Lásku Božiu.Kto sa chce isto sklamať, tak nech začne takto.Zabíjanie času pri „pohárikoch z cisterny“ je náhradným programom spirituálneho analfabetizmu, ktorý sa nevie modliť. Ani sa neráči to naučiť. Oheň smútku treba vedieť

 

OBETOVAŤ

 

nie ho hasiť alkoholom. Zapálení pracanti, čo zarábajú iba dočasný kapitál, nech sa aj občas zastavia, kým ich nezastaví vážna choroba alebo smrť. Tá obhalí naše zásluhy pre nebo, čiže spirituálny a pravý kapitál. Bodaj by sme sa nezobudili na druhej strane bytia s „prázdnou peňaženkou“.Nepríčetným pozeraním do televízie či internetu s množ- stvom náhradných programov si môže človek sám uchmatnúť plnenie najpodstatnejšieho programu. Toho, ktorý má s nami Stvoriteľ. Ten sa dozvieme iba stíšením sa.

 

Adorácia Krista je čosi nenahraditeľné.  

 

Dlhými hodinami čumiac do rôznych hier a zabávaním sa iba prehlbuje človek svoju nudu.Stratu detstva, fantázie a čistého srdca. Tisíckami nedôležitých informácií môžeme nevedome poškodiť svoju pamäť.Tak sa môžeme oblbnúť,že sa nedozvieme tých pár ozajstných viet,ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán v meditačnom tichu. Shopolohizmom, liekmi či prácou sa depresií natrvalo nezbavíme. Hyperkonzumizmus je diagnózou toho,kto neprijíma dostatok duchovnej energie. Priveľa zábav je príznakom, že konáme veľa práce, ktorá nás nebaví a až chronicky unavuje.A ktorú si asi od nás nebo neželá. Je to asi vrcholom drzosti žiadať si iba mnohé práva a vykašľať sa na elementárne ľudské,rodičovské,občianske či náboženské povinnosti. To, že i toto je tresný čin, na to by veru Sv.Cirkev mala rázne poukázať. Tento jednostranný idiotizmus treba jednoznačne preplesknúť. Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris to jasne ľudstvu pripomenul. Vrchol všetkého je deň nedeľný, kedy miesto poďakovania sa Bohu chlap bedáka, deti sa nudia a mama miesto receptov z Božieho Slova ako natrvalo opeknieť, rieši iba nové a nové recepty na naplnenie brucha. Ktoré čím je väčšie, tým nám viacej zavadzia žiť. Hrozíme sa množeniu rómov. To vyvoláva v mnohých až nenávisť. A čo takto sv.znenávidieť tie storaké tajné cigánstva v našich hlavách a srdciach, ktoré sa v nás usalašili. Väčšina ich veru zo seba preč nevyháňa.Keď nedodrží predvolebný sľub politik, tak vypeníme. Ale celkom spokojne žuveme žuvačku, keď sa nedodrží chlapské slovo inde. Miesto pohľadu zhora sa zaujímame o verejnú mienku?Miesto svätým starcom sa ukláňame boháčom? Miesto spozornení čo hovorí básnik, spozornieme čo tára rozdrapená a už aj úchylná „hviezda“ ? O nadhľad filozofov nejavíme veľký záujem, lebo asi chytáme strach z výšok. Miesto pravdy sa prikrmujeme pseudoduchovnými gebuzinami alebo lotériami ? Nekonečnými receptami a športovými tabuľkami. Aj v naše nedele? Miesto odsúdenia už zbachratenej zbabelosti v sebe sa pohoršlivo morálne odbavujeme na iných, tých zlých, zlodejoch, kriminálnikoch ? Čudujeme sa veľkým mafiám, ale malé rodinné, kostolné, úradné, kamarátske či finančné mafie nevidíme? Sme zhrození narkomanmi? Svojimi nafetovanými vypasenými egami a karnevalmi sa nehrozíme? Aby sme cisternové pirátstvo zavŕšili akože víťazne, na to slúži falošné šialenstvo športu. Kde už inde má ísť po kyslík Adam, keď zažíva samú prehru? Aspoň na chvíľu sa musí stotožniť s nejakým víťazom, moderným bohom, zarábajúcim rozprávkové peniaze, a nadýchať sa slávy, čo i len krátkotrvajúcej. Aspoň na chvíľu zažiť boj ,sa stať víťazom a pozdvihnúť si inak scapnuté sebavedomie.Podobné pocity si umelo vyrábajú Evy pozeraním sa na herecké výkony z neba padajúcich hviezd. Vďaka duchovným ženám, ktoré dávajú lásku inde… Učil nás tu niekto okrem náboženstva, že každý tu má svoju úlohu ? Náboženstvo je sice slobodné v školách, ale je trpené ako čosi okrajové. A neraz je tam prítomný diablik, ktorý robí všetko, aby vyučovanie sabotoval a kňaz či katechétka ho nemôže poslať za dvere. To sme teda dopadli! Žiak sa môže chovať ako terorista a učiteľ je na posmech? Niekto s veľmi silným hlasom by mal na Soche slobody v New Yorku vykríknuť tak, aby ho počul celý svet, že vyučovaním ľudí o ich ľudských právach bez poučenia o ich povinnostiach voči životu sa tu dáva „legálny“ základ všetkej neprávosti a hrôzy, ktorá je tu okolo nás. Máte pocit, že na toto dôležité pre normálne fungovanie spoločnosti niekto tvrdšie apeluje? Tomu, kto svedomie má, ten sa ozýva.Máte pocit, že tu niekto za túto spravodlivú vec aj bojuje? Kresťania by veru mali! Všíma si spoločnosť toho, kto si tie svoje povinnosti aj dlhodobo plní, a neraz si svoje práva ani nevyužije? Doceňuje spoločnosť týchto ľudí? Aj to je následok života v klamlivých cisternách. Cirkev pripomína, že majú možnosť, všetci a zdarma, sa obrátiť do svojho najhlbšieho vnútra ku živému Kristovi, k pravému

 

     PRAMEŇU ŽIVEJ  VODY .

 

Ten človeka bez peňazí, médií a potlesku docení pokojom, i keď ho chorý svet poníži, či nešťastní ľudia sklamú. Privedie ho k tichším, vnútorným odmenám a víťazstvám.

 

 

54. O ZUBNÝCH KAZOCH

 

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich zuboch povlak, ktorý sa začne správať agresívne. Vytvorí zubný kaz. Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väčšinou až vtedy, keď nás zub zabolí. Ideme k zubárke. Aj keď vieme, čo nás čaká, dobrovoľne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa vyšetriť.Sú výnimoční jedinci, čo žiaden kaz v ústach nemajú. Ale my ostatní vieme, čo je vŕtanie do boľavého zuba. Dosť kruté bolesti. Treba ich len vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme. Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy, pokiaľ vidí niečo čierne v bielom zube. A predsa nikto z nás jej v zlosti nevynadá , že nám spôsobuje veľké bolesti.Všetci vieme , že tá vŕtačka nám vlastne pomáha. Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu. Mnohí mu vyčítame, ako nás trestá. Aký je krutý. Nespravodlivý. Ak nám niečo berie, myslíme si, že On to potrebuje. Raz nám dôjde, že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo sa modlia, vedia, že Boh nám pomáha.A má nás rád viac ako my seba. Tí, čo sa nemodlia v to neveria.Ešte si robia posmech z príslovia: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Je iba samozrejmé, že tí, čo sa dajú do rúk zubárovi, budú viac teraz trpieť než tí, čo na svoje zuby kašlú. Ten, kto je v Božích rukách, je testovaný zo všetkých strán. Má oveľa ťažšie skúšky ako pohan,čo chráni iba svoje neisté výmysly. Ten je iba vo svojom narcistickom náručí matrixu, má viac pohody, ale nebadá, ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká hlavná cnosť z charakteru? Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu zo sladkej nevedomosti dnes, než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami. Čo takto pozrieť sa na naše boľavé veci hlbšou, zubárskou optikou?

 

 

“S každým z nás má Pán osobitný plán.

Buďme tomuto plánu verní“

povedal nám na námestí v r.2003 v Banskej Bystrici Ján Pavol II.

A Benedikt XVI. nám múdro odporučil:

“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj život a nerobiť

zo seba kópiu niekoho iného“./14/

 

 Každý z nás má nielen právo, ale i povinnosť mať svoj vlastný názor. Pastoračné utekanie či špehovanie iných sú iba príznaky neosobnosti a amatérskej neznalosti svojho špeciálneho plánu. Nie je veru dôstojné iba papagájovať a kopírovať názory iných.Ani spásonosné robiť si takto doktorát a na konci cesty sa prichytiť, kde som len urobil chybu. Ak si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás, ktorá je našim skutočným svetom, i keď bude dlhšie nedokonalým, a budeme hrať pred sebou divadlo, akí sme navonok úžasní a bezchybní, dajme pozor, aby sme nevychovali zo seba herca, ktorý bude mať na vrchole síl, neskôr v nejakej funkcii, nielen „plnosť“ pravdy, ale zároveň i plnosť gatí. Nielen pravda, ale i poctivosť k sebe samému nás vyslobodí. Najprv sa budeme báť povedať iným, čo si úprimne myslíme, lebo to už nie je pravá viera.Potom sa budeme báť povedať kritiku niečoho ozaj chorého v Cirkvi, lebo to bude pýcha.Budeme sa báť zaútočiť na nejaké bašty zla v spoločnosti, lebo nás dajú na škripec médiá.Budeme sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim, aby sme ich neurazili. Budeme sa báť nepodať ruku Herodesovi, lebo by sa nám za to pomstil.Radšej pomlčíme a zavrieme obe oči, aby sme sa väčšine či mocným neznepáčili.A nakoniec sa po nahromadení strachov rôzneho druhu a mnohých rokov budem báť priznať si vinu aj sám sebe. Spávať s nádorom farizejstva? Tak toto je v pláne. Ale nie Božom.

Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:

U všetkých, ktorí hľadajú sami seba a snažia sa zapáčiť ľuďom, súdia podľa vôle iných a nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepáčia a potom im všetko naháňa strach.“

Kto sa bojí života, bude sa raz báť i smrti. Najhorší je asi podvod na sebe, ak sa sluha neba bojí umrieť. Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy, bude si na iných vybíjať svoje komplexy vyčítaním, akí sú hriešni.Bude zhadzovať sebavedomie bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť. „A ty Peter, keď sa obrátiš, povzbudzuj svojich bratov,“ povedal Pán. Čím viac spávame so svojou sebaoslavou, tým viac budeme prenasledovať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledovanie statočných môže byť tak veľké, aká veľká je falošná sláva, ktorú sme si neférovo nadobudli vo svete alebo v Cirkvi. Ovce sa potom doráňajú tým, čo má odtrpieť ich pastier. Kto ráňa iných, robí ich skryto mučeníkmi. Ešte sa neobrátil. Pri krížovej ceste iba krasoreční. Nesie si iba svoj, nie Kristov kríž. Pásť ovce znamená niesť bremená spolu s nimi. V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť takmer s istotou aj byť mučeníkom.Odkedy nám cisár dal podiel na moci (313r.), odvtedy byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom. Čím má platničku viery prihriatu na slabší stupeň, tým cisár viac platí. Najspokojnejší je vtedy, keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov a pro- štátnych labulízačov. Z jedných urobiť pupušov, z iných kariéristov a z ďalších infantilných lokajov, ktorým došla všetka silnejšia munícia. Čo budú akoby na posmech strieľať s gumipuškou a cukríkmi v nej proti malým čertovinkám a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú nedotknuté a nepomenované.Veľkým mafiánom vyhovuje, aby sa ich policajti báli,a ani nedotkli, a zamerali sa na odchytávanie malých rýb. Z evanjelia je jasné,že hriechy proti ľudskej láske Ježiša nejak netrápili. V prvom rade bojoval proti žralokom ducha. Každý si vyberá takého súpera, na ktorého si trúfa. Kto mu je kvalitami podobný.

Ani raz Ježiš Petrovi nepovedal:“ Klaňaj sa mi!“

Ale povedal mu párkrát : “ Nasleduj ma! “

Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme, lebo ho málo nasledujeme. Či Ježiš pri ohlasovaní nezobral niekedy aj bič ? Zmäkčilí falošní bratia sa bratríčkujú. Je bratská láska nemať radosť z úspechu spolubrata ? Čím väčšia závisť, tým väčšie by bolo naše ego. Kto je pri kanóne, nech strieľa. Ale nie do ovciec, ale do vlkov. Do svätuškárstiev storakej podoby.Treba nám svätcov, priekopníkov, nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania seba iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez svätého boja vycúvať.Máme niekde kostol Krista Proroka? Kňaz by mal aspoň občas prorocky vypáliť zopár ostrých slov, či sa to niekomu páči, alebo nie. A modlitbou zaútočiť na diabolské centrum, s ktorým sa stretne. Ak budeme pred pokrytcami stále mäkší a mäkší či tolerantnejší, synovia tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší k slušným. A my s nimi? V Európe silnie kríza kresťanstva. Kristus áno, ale Cirkev nie. Možno je to chyba nielen Európy, ale aj naša. Nášho hrania sa na otcov a sme niekedy ako deti na pieskovisku, čo sa hádajú o kýblik,hrabličky a lopatku.A neponúknutí svetu príklad bratstva, ktoré vytvoria iba vyzretí chlapi, čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera. To, o čo nás po strate duchovného panictva temné sily chcú okradnúť, je nadšenie a fortitúdo (z lat.sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť). Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa, ktorý okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť. Najmä na seba. Ktorý sekerou Jána Krstiteľa zotne v sebe drakovu hlavu samoľúbosti, nezodpovednosti a nízkosti.O tomto je v prvom rade tzv.kňazský celibát. Kto to neurobí, skončí zvonku ako „svätý“ tajtrlík. Vo vnútri bude mať horký blen bigotnej starej dievky.S lampou kňazstva, ale bez oleja radosti. Kto žije,ako sa má, je ten, čo nasleduje Baránka všade.I na kríž. Kto to nevie,ide mu iba o detinské záujmy.

56. O HÚSENICIACH A MOTÝĽOCH

V Písme sv. 2 Jn 7 sa duch Antikrista definuje ako ten, ktorý popiera, že Boží Syn prišiel v tele. Pre Židov to asi bola úrážka najväč- šieho kalibru hovoriť, že Boh v nebi má Syna na zemi. Že Boh má aj ľudskú tvár.Že je prítomný normálnom tele ako jeden z nás. Jednoduchý,bez svetskej moci, vojska,nádhery. Keby mal svetskú moc a podelil by sa s ňou, až potom by ho akceptovali?Ale z ich pohľadu – obyčajný tesárov syn neurodzeného pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožňovali asi iba vonkajší dojem.O pravdu vnútri až taký záujem nemali. To bolo asi plné lži a špiny.Mali k nemu vlastne odpor.A neráčili na tom ani nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.

Do šiat. Do titulov. Do vonkajšej morálky.