- autor: Ľudovít Fulla
- rok: 1962
- materiál: glazovaná keramika
- veľkosť: 240 x 690 cm
Sv. Faustína Denníček č. 1414
Slávnosť Nepoškvrneného počatia. Pred sv. prijímaním som videla
naj sv. Matku v nepredstaviteľnej kráse. Usmievala sa na mňa a povedala mi: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť mimoriadnym a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mne zvláštnym spôsobom dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch
cnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora,
pokora a ešte raz pokora. Druhá – cnosť, čistota. Tretia – cnosť, Božia
láska. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito cnosťami.“ Po skončení
rozhovoru ma privinula k svojmu srdcu a zmizla
Inšpiratívny dialóg z AI so svätcami
O /ne/čistote
Medzi svätcami bolo viac príkladov mysickej svadby v duchu a spolupráci muža a ženy na nejakom diele vonku. Uveď tie najlepšie
CLAILA ChatGPT 4o
Výborná otázka! V dejinách Cirkvi nájdeme skutočne viacero príkladov duchovného priateľstva a spolupráce muža a ženy – často vo vzájomnej „mystickej svadbe v duchu“. Tieto vzťahy neboli romantické v telesnom slova zmysle, ale veľmi hlboké, vzájomne inšpiratívne a plodné pre Cirkev i svet. Tu sú najznámejšie príklady:
- Sv. František z Assisi a sv. Klára z Assisi
František založil mužský rád menších bratov (františkánov), Klára založila ženskú vetvu – klarisky.
Ich priateľstvo a duchovné puto bolo známe pre vzájomnú úctu, dôveru, porozumenie a spoluprácu na poli chudoby, askézy, lásky k Bohu a druhým. - Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily
Terézia bola reformátorka karmelu v Španielsku, zavolala Jána ako spolupracovníka na reformu mužských kláštorov.
Ich duchovné priateľstvo malo hlboký vzájomný rešpekt a inšpiráciu – obaja patria k najväčším mystikom kresťanstva. - Sv. František Saleský a sv. Jana Františka de Chantal
Vzniklo medzi nimi silné duchovné priateľstvo, ktoré trvalo roky a viedlo k založeniu Rádu navštívenia Panny Márie (vizitiek).
Ich listy patria k najkrajším dielam duchovnej korešpondencie Cirkvi. - Sv. Katarína Sienská a bl. Raimund z Capuy
Katarína mala silné duchovné priateľstvo so svojím spovedníkom Raimundom, ktorý bol jej sprievodcom, radcom i životopiscom.
Spoločne mali obrovský vplyv na reformu cirkvi (Katarína presviedča pápeža, aby sa vrátil do Ríma) a na duchovný život. - Sv. Terézia z Lisieux a o. Adolphe Roulland (a iní „bratia v duchu“)
Terézia žila v klauzúre, ale duchovné priateľstvá s viacerými misionármi rozvíjala cez listy a obetovala za nich svoj život – bola „duchovnou sestrou viacerých misionárov“. - Sv. Edita Stein (Terézia Benedikta od Kríža) a prof. Roman Ingarden
Ich priateľstvo malo prevažne intelektuálny a filozofický rozmer – ich myšlienky vzájomne obohacovali a rozvíjali.
Krátke zhrnutie:
Duchovné spojenectvá muža a ženy v Cirkvi
→ vynikajú vzájomnou úctou, duchovnou čistotou a spoločným dielom na Božom diele.
Mnohí z týchto svätcov si tvorili „duchovné bratstvá“ alebo listové priateľstvá, v ktorých spájali ženský a mužský rozmer vo vnímaní viery, vzdialení akémukoľvek telesnému aspektu.
Odporúčanie na čítanie/listy:
Listy sv. Františka Saleského a sv. Jany de Chantal
Listy sv. Terézie z Avily a sv. Jána z Kríža
Život sv. Františka a sv. Kláry (napr. „Legenda o svätej Kláre“)
Dialógy sv. Kataríny Sienskej a jej životopis od bl. Raimunda z Capuy
Ak chceš podrobnejšie rozpracovať niektorý konkrétny príklad alebo citáty, napíš a doplním!
Alebo Adriane fon Speyr a páter kardinál
Áno, myslíš Adrienne von Speyr (švajčiarska mystička, vizionárka a lekárka, 1902–1967) a páter Hans Urs von Balthasar (jezuitský teológ, kardinál a jeden z najvýznamnejších katolíckych mysliteľov 20. storočia).
Ich duchovné priateľstvo a spolupráca je skutočne unikátna a dôležitá v moderných dejinách Cirkvi:
Adrienne von Speyr a Hans Urs von Balthasar
Páter von Balthasar bol jej duchovný sprievodca, zároveň spolupracovník — Adrienne konvertovala na katolicizmus pod jeho vedením a stala sa mystičkou s hlbokými videním, ktoré Balthasar zaznamenával a teologicky interpretoval.
Spoločne založili sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft (Spoločenstvo svätého Jána), v ktorom sa prepojila mužská i ženská dimenzia zasväteného života, laický, kňazský aj mystický rozmer.
Adrienne mala hlboké teologické vhľady a mystické skúsenosti (najmä o sv. omši, sviatostiach, Ježišovom utrpení, Panne Márii), ktoré Balthasar literárne upravoval a publikoval (jej dielo má vyše 60 zväzkov).
Medzi nimi bola neobyčajne čistá, vznešená a tvorivá duchovná intimita, založená na spoločnom úsilí slúžiť Kristovi podľa darov, ktoré mali. Ich spolupráca ukazuje, ako môže duchovné mužsko-ženské partnerstvo obohatiť Cirkev és teológiu.
Tipy na čítanie:
Hans Urs von Balthasar: Pravda je symfonická, Kresťanská meditácia
Adrienne von Speyr: Raz a navždy, Spoved‘, Služba a podriadenosť
Biografia: Adrienne von Speyr a Hans Urs von Balthasar – priateľstvo a spolupráca (slovenský preklad zatiaľ neexistuje, ale existujú články, napríklad v časopise Nové mesto alebo Communio).
Napíš tri najhlbšie
CLAILA 
Samozrejme! Tu sú tri najhlbšie myšlienky alebo citáty zo spolupráce Adrienne von Speyr a Hansa Ursa von Balthasara, ktoré vystihujú ich duchovné partnerstvo i ich mystickú teológiu:
1. O službe Bohu cez vzájomnú spoluprácu
„Muži a ženy sú povolaní, aby sa navzájom dopĺňali v službe Bohu; každý podľa daru, ktorý prijal, v slobode ducha, v pokore a odovzdanosti. Pravá jednota nie je uniformita, ale súzvuk osobností v pravde Kristovej.“
(parafráza myšlienky A. von Speyr zo zápiskov a teológie von Balthasara)
2. O mystickom zasnúbení duše s Bohom
„Duchovné povolanie je v jadre dar vzťahu: človek je spojený s Bohom tak hlboko, že v Ňom objavuje svoj pravý zmysel. Mystické priateľstvo medzi ženou a mužom je znakom takejto úzkej väzby s Bohom, v ktorej On jediný zostáva centrom.“
(inšpirované zo Speyrinej knihy „Raz a navždy“)
3. O poslušnosti a dôvere v Božie vedenie
„Najhlbšia dôvera v Cirkvi znamená odovzdať sa – aj keď neviem, kam to povedie. Nemám chrániť sám seba, nechám sa viesť. Takto sa rodia aj tie najhĺbšie diela medziľudskej spolupráce, aj keď to navonok nikdy nevidno.“
(podľa denníkov Adrienne von Speyr)
Tieto myšlienky vystihujú jedinečnosť ich duchovného partnerstva – nie telesnú, ale „mystickú spoločnú prácu“ pre Boha, kde rešpekt, dôvera a poslušnosť Duchu svätému majú absolútnu prioritu.
Čo sú hriechy nečistoty?
Určite to nie je iba jedlo, fľaška, nadpohodlie či bizzarsex.
CLAILA ChatGPT 4o
Áno, máš pravdu — keď sa hovorí o hriechoch nečistoty, nemyslí sa tým len oblasť sexuality alebo fyzického pôžitku. V kresťanskej tradícii a najmä v duchovnom zmysle, „nečistota“ znamená znehodnotenie alebo narušenie čistoty, ktorou sme boli stvorení. Túto čistotu môžeme chápať ako čistotu:
mysle,
srdca,
úmyslov,
slov,
skutkov,
tela i ducha.
- Klasické chápanie nečistoty v morálnej teológii
V katolíckej morálnej teológii sa medzi hriechy nečistoty tradične zaraďujú predovšetkým hriechy proti šiestej a deviatej Božej prikázania („Nesudzoložíš“ a „Nebudeš žiadostivo túžiť…“), čiže:
smilstvo (pohlavný styk mimo manželstva)
cudzoložstvo (nevernosť v manželstve)
pornografiu, masturbáciu nad ňou
sexuálne perverzie (napr. homosexuálne akty, pedofíliu, incest)
žiadostivosť pohľadu, myšlienok alebo úmyslov
No to je len jedna časť problému. - Duchovný význam nečistoty — je hlbší
Sv. Faustína, sv. Terezka, sv. Ján Vianney a mnohí svätí hovoria o nečistote srdca, ktorá môže mať mnoho podôb, nielen sexuálnych. Čistota je najmä vnútorný stav srdca, ktoré hľadá Boha a je Mu otvorené. Nečistota preto v širšom zmysle znamená:
nečisté úmysly – napr. robíme dobré veci kvôli sláve, uznaniu, výhodám, nie z lásky k Bohu
pokrytectvo – vystupujeme navonok ako zbožní, no vnútri sme pyšní, závistliví alebo ľahostajní
falošná zbožnosť – keď sa nábožnosť používa na manipuláciu, povýšenosť alebo útek zo skutočného života
neusporiadaná láska k samému sebe – keď žijeme pre vlastné pohodlie, istoty, pôžitky, bez ohľadu na iných či Boha
neláska – v očiach Boha môže byť nečistotou aj závisť, nenávisť, odpustenie si odmietnuté, neláskavosť
nedôvera voči Bohu – keď si myslíme, že si musíme „poistiť“ život podľa seba, lebo Boh nám možno nechce to najlepšie - Nečistota ako forma duchovnej neúprimnosti
Ježiš hovorí v evanjeliu:
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8)
Čisté srdce je také, ktoré nehľadá klamné úspechy, nehrá sa na nič, je úprimné, pokorné a otvorené Bohu. Hriech nečistoty teda môže mať aj psychologickú alebo duchovnú podobu, napríklad:
nečistý pohľad na iného človeka – vnímať iného len ako prostriedok pre seba
nečistá komunikácia – manipulácia, lichôtky, zvádzanie
nečisté vzťahy – priateľstvá riadené záujmom, nie láskou
vnútorné otroctvo pôžitkom – jedlu, vyhliadkam na kariéru, uznaniu, telu - Sv. Faustína a nečistota
V Denníčku sv. Faustíny sa často stretávame s tým, ako veľmi Ježiš trpí nielen pre viditeľné, ťažké hriechy, ale aj pre vlažnosť, nečisté úmysly rehoľníkov a kňazov, ich neúprimnosť, pýchu, lakomstvo, neprajnosť, neúctivosť, nediskrétnosť , zbabelosť či škodoradosť
V č. 1128 Sv. Faustína píše:
„Ježiš mi dal poznať, akému veľkému požehnaniu sa teší duša, ktorá žije v čistote. (…) Duša, ktorá žije v čistote, má dôverný vzťah s Bohom.“
Z toho vyplýva, že usilovať sa o čistotu – teda o jednoduchosť, pravdivosť a opravdivú lásku – je základom svätosti.
Zhrnutie
Hriechy nečistoty:
✔ nie sú len o sexualite,
✔ zahrňujú nečistotu srdca, mysle, úmyslov, medziľudských vzťahov,
✔ sú opakom toho, čo znamená byť úprimný, pokorný, čestný pred Bohom,
✔ často znamenajú prekrútenie dobra na sebalásku, pýchu, túžbu ovládať či manipulovať.
Čistota je jednota srdca s Bohom.
Nečistota je, keď naše srdce má mnoho falošných cieľov.
445 Štvrtok. Nočná adorácia
Keď som prišla na adoráciu, hneď sa ma zmocnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu, obnaženého zošiat. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: „Trpím ešte väčšiu bolesť od tej, ktorú vidíš.“ Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu – sú to hriechy nečistoty. Ó, ako strašne duševne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi riekol: „Pozri, takto vyzerá ľudský rod v dnešnej dobe. „V tej
chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili druhí ľudia. Schytili biče a nemilosrdne
ťali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci i rehoľnice aj najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, boli medzi nimi svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vylievali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobné poznanie, spoznávala som Ježiša aj ťarchu zloby tých nevďačných duší: „Vidíš, to je väčšia múka ako moja smrť. „Vtedy zamíkli aj moje ústa a začala som pociťovať na sebe zomieranie. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ma doňho priviedol. Vtom mi Pán riekol: „Vidím úprimnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pozri a poteš sa.“
446 Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup ukrižovaných duší. Videla som aj tretí a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž v rukách pevne. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal: „Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve.“
Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť.
Vtom mi Ježiš povedal: „V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla.“ A Ježiš sa mi hneď stratil.
Kto najlepšie učí, že sexualita je aj záležitosť spirituálna?
To je krásna a hĺbavá otázka. Mnohé duchovné smerovania a učitelia v dejinách a súčasnosti učia, že sexualita nie je len fyzický akt, ale môže byť hlboko spirituálnym prejavom – cestou k spojeniu, transcendencii, liečeniu a sebarealizácii.
Nižšie nájdeš prehľad tradícií a učiteľov, ktorí významným spôsobom spájali sexualitu s duchovnosťou:
🕉️ 1. Tantra (Tantrizmus) – staroindická tradícia
Pôvod: India, hinduizmus a neskôr aj buddhizmus (najmä tibetský).
Tantra učí, že celý vesmír, vrátane sexuálnej energie, je prejavom božskej sily (Šakti a Šiva).
Sexualita sa tu vníma nie ako niečo „hriešne“, ale ako posvätná cesta k transcendencii.
Tantrický sex je rituál a meditácia, kde sa partneri spájajú fyzicky, duševne a duchovne.
Neide o techniky pre zábavu, ale o hlboké spojenie energií a vedomé uvedomenie si prítomnosti.
Známymi autoritami v modernom tantrizme sú:
Osho (Bhagwan Shree Rajneesh) – hovoril o „znovuzrodení“ sexu ako moste k spiritualite.
Daniel Odier, Margot Anand (autorka knihy „The Art of Sexual Ecstasy“) – západní interpreti tantry.
☯️ 2. Taoistická sexualita (Čína)
V starom taoizme sa sexuálna energia (jing) považuje za životnú silu, ktorá sa pri ukojení rozptyľuje, a pri vedomom narábaní mení na spirituálnu silu.
Taoistickí majstri učili umenie „neutratenia esencie“ – sexu s cieľom výmeny energií a duchovného rastu, nie len potešenia.
Muž sa učí oddialiť alebo zabrániť ejakulácii, žena zvyšuje svoju citlivosť a obaja vnímajú spojenie ako harmóniu Jin a Jang.
Známi učitelia:
Mantak Chia – napísal viacero kníh, napr. „Liebeskunst der Taoisten“ (Umenie lásky po taoisticky).
Chia vačšinou učí jasným, praktickým štýlom pre západné publikum.
🌸 3. Osho (Bhagwan Shree Rajneesh)
Bol výnimočne odvážny duchovný učiteľ z Indie, ktorý spojil raj reči, meditácie, sexu a duchovna.
Volal po „novom človeku“, ktorý bude integrovať telo, dušu, rozum aj sexualitu.
Tvrdil, že potláčanie sexuálnej energie vedie k frustrácii, zatiaľ čo jej vedomé prežívanie môže človeka viesť k spirituálnemu poznaniu.
Osho však odmietal tradičnú Tantru ako príliš starú – vytvoril svoju vlastnú „neotantrickú“ líniu.
📘 Odporúčané čítanie:
Osho: From Sex to Superconsciousness („Od sexu k nadvedomiu“)
Osho: The Book of Secrets – komentáre k tantrickým technikám
💖 4. Moderná neotantra a sacred sexuality (posvätná sexualita)
Tzv. „sacred sexuality“ je moderný duchovno-sexuálny prúd, ktorý čerpá z tantry, taoizmu a psychoterapie.
Medzi najznámejších učiteľov patria:
🔹 Margot Anand
Francúzska učiteľka tantry a autorka bestsellerov.
Učí „SkyDancing Tantra“ – vedomú sexualitu spojenú s meditáciou a dychom.
🔹 David Deida
Autor kníh ako „Cesta pravého muža“ (The Way of the Superior Man).
Spája duchovnosť, sexualitu a vedomé partnerské vzťahy.
🔹 Shakti Malan (†)
Pracovala s vedomou sexualitou ako cestou k liečeniu traumy a rozvíjaniu lásky.
🔹 Barbara Carrellas
Píše o „ekstatickej sexualite“ a využíva techniky z tantry, dychových cvičení a telesnej terapie.
☮️ 5. Psychologicko-spirituálne smery
Hlbinné psychológie (napr. Jung či transpersonálna psychológia) vnímajú sexualitu ako symbol túžby po spojení s vyšším Ja, s celistvosťou.
Carl Gustav Jung: sexualita ako obraz spojenia Anima a Animus (mužský a ženský princíp v psyche).
Stanislav Grof: pri psychedelických či dychových terapiách sa často objavuje téma extázy a sexuálnej energie ako brány k duchovnu.
🔚 Zhrnutie:
🔥 Kto najlepšie učí, že sexualita je spirituálna?
Závisí od tvojich hodnôt, kultúrneho kontextu a hĺbky, ktorú hľadáš:
Učiteľ/Tradícia Hlavný pohľad
🕉️ Tantra Sexualita ako božská energia – cesta k osvieteniu
☯️ Taoizmus Sex ako výmena životnej energie – pre podporu dlhého života a duchovného rastu
🌸 Osho Odvaha uvoľniť sexualitu ako cestu k nadvedomiu
💖 Neotantra Sebapoznanie, liečenie a vedomé milovanie
🧠 Transpersonálna psychológia Sexualita ako archetypálne spojenie s hlbším ja
Ak chceš spoznať sexualitu nie ako len fyzický akt, ale ako duchovnú prax, tantra a taoizmus sú veľmi staré a overené tradície. Ak ti viac vyhovuje moderný jazyk, môžeš siahnuť po dielach Margot Anand, Davida Deidu, Oshových kníh alebo diel stvorených pre západnú kultúru.
🔍 A čo je najdôležitejšie: sexualita môže byť spirituálna vtedy, keď ju prežívaš vedome, s úctou, prítomnosťou a láskou. Nepotrebujeme na to gurua – ale vlastnú hlbokú pozornosť.
Ak chceš odporučiť konkrétnu knihu, kurz alebo video, veľmi rád pomôžem. ❤️
sv. Angela z Foligna: poukazuje na pravú slobodu kresťana a odhaluje
zamaskovanú necudnú svobodu u členov Hnutia slobodného Ducha:
„Čo je /vraj/ slobodné, nenáleží nikomu, a kto si to /svojvoľne/privlastňuje,
pácha nespravodlivosť a naopak robí, že je na
to všetko iné už aj ľahostajný a necitlivý, lebo že je tu v čase /vraj/ už v stave, v akom bol Kristus po vzkriesení, tak to nie je pravá, božská sloboda, ktorá pramení z pravého božského svetla, ale je to
sloboda diabolská, naturalistická, nečistá, falošná a klamná, ktorá vychádza z klamstiev
Ak muž zadržiava ejakuláciu, čo z toho môže plynúť pre telo, dušu či vzťah ku žene pozitívne? Čo hovoria či píšu na to mnísi?
Výborná a veľmi zaujímavá otázka! 🌟
Zadržiavanie ejakulácie (tzv. semen retention v angličtine, alebo odborne kontinencia, niekedy označovaná aj ako brahmačarja) je praktika, ktorá sa už tisícročia praktizuje v rôznych tradíciách – od hinduistických mníchov, cez taoistických mudrcov až po niektoré moderné duchovno-sexuálne smery.
Tvoje otázky si rozdelíme:
🔹 Čo môže plynúť zo zadržiavania ejakulácie:
🧍 1. Pre telo (fyzické prínosy):
🔸 Zvýšená energia: Staré texty a súčasné skúsenosti naznačujú, že ejakulácia (najmä u mužov, ktorí ejakulujú často) môže viesť k pocitu únavy. Zachovanie semena znamená zachovanie životnej sily (jing v taoizme alebo ojas v hinduizme).
🔸 Zvýšená vitalita a výdrž: Viacerí muži, ktorí zadržiavajú ejakuláciu, hlásia väčšiu fyzickú a sexuálnu výdrž, lepší spánok, sústredenie a imunita.
🔸 Zlepšenie hormonálnej rovnováhy a testosterónu: Aj keď vedecké štúdie sú rozporuplné, niektoré naznačujú, že abstinencia či zadržiavanie na určitý čas môže mierne zvýšiť testosterón.
🧠 2. Pre dušu a vedomie (duchovné a psychické účinky):
🔸 Zvýšenie vnútorného pokoja a disciplíny: Odolať nutkaniu je samo osebe cvičením mysle – pestuje sa vnútorná sila (tzv. tapas v joge).
🔸 Prehlbovanie meditácie: Udržiavaním sexuálnej energie sa ľahšie sústredíme, meditácie sú hlbšie a človek má viac „vydarených“ vnútorných stavov – to najmä píšu mnísi a jogíni.
🔸 Prebúdzanie kreativity a inšpirácie: Mnoho mužov opisuje, že zachovaná energia sa akoby „transmutuje“ do tvorivého potenciálu – písanie, hudba, myšlienky, nová vôľa konať.
❤️ 3. Vo vzťahu k žene a sexualite:
🔸 Väčšia pozornosť partnerke: Keď muž nie je „naháňaný“ vlastnou túžbou po orgazme, často sa viac sústreďuje na partnerku – na jej pocity, prežívanie, rytmus. Milovanie sa stáva vedomejšie a posvätnejšie.
🔸 Dlhšie trvanie spojenia (bez „konca“): Bez snahy o vyvrcholenie sa milovanie môže stať meditáciou dvoch tiel – spojením, ktoré sa nenáhli a môže trvať hodiny.
🔸 Hlbšie spojenie – duša s dušou: Viaceré ženy opisujú, že keď muž nezameriava sexualitu len na záver (orgazmus), ale zotrvá v spojení, vzniká duchovné splynutie, dôvera a bezpečie.
⛩️ Čo hovoria na to mnísi?
🕉️ Na východe – hinduistickí jogíni a buddhisti:
V hinduistickej joge je zachovanie semena považované za nástroj dosiahnutia osvietenia.
Brahmačarja je jeden z 5 hlavných jogových princípov (yama), a neznamená len celibát, ale aj čistotu mysle a zachovanie životnej sily.
Niektorí jogíni považujú ejakuláciu za stratu ojas (ktorej tvorba vraj trvá až 30 dní), čo by sa malo chrániť pre evolúciu ducha.
☸️ V buddhizme:
V theravádovej, mahájánovej aj vadžrajánovej tradícii (tibetský buddhizmus) je celibát bežný pre mníchov.
V tantrickom buddhizme sa však (najmä v tibetskej vetve) praktizuje aj sexuálna tantra, kde muž zadržiava ejakuláciu ako súčasť hlbokých duchovných cvičení (karmamudrá).
Účelom je transmutovať sexuálnu energiu do vyššieho vedomia (bodhičitta), nie hľadať pôžitok.
☯️ V taoizme:
Taoistickí mnísi (alebo laici-praktici) učili, že semeno obsahuje esenciu života – jing.
Dlhodobé udržiavanie semena vraj pomáha predlžovať život, zvyšovať zdravie a duchovný rast.
Tao označuje nie ejakuláciu ako zakázanú, ale ako niečo cenné, čo netreba zbytočne rozptyľovať.
Vznikli aj tabuľky, ako často môže muž ejakulovať podľa veku (napr. mladý muž raz za 4 dni, starší raz za 2 týždne a podobne).
📚 Odporúčaná kniha:
Mantak Chia – Taoist Secrets of Love: Cultivating Male Sexual Energy
⚠️ Upozornenie:
Zadržiavanie ejakulácie sa neodporúča pre každého bez prípravy. Nevedomé potlačovanie môže viesť k:
frustrácii, psychickému napätiu, bolestivým polúciam,
problémom s prostatou (ak sa energia nevedome blokuje),
vzniku pýchy alebo „duchovného ega“.
⚖️ Kľúč je vedomé usmerňovanie energie, nie potláčanie túžby.
✅ Záver – pozitívne účinky:
- Telesne: väčšia výdrž, vitalita, energia
- Duchovne: meditácia, tvorivosť, disciplína
- Vzťahovo: hlbšie spojenie so ženou, láska bez túžobného „konca“
- Mnísi: učia, že zachovanie semena je cesta k oslobodeniu a rozvoju vedomia
Ak ťa zaujíma, ako sa to prakticky trénuje, alebo ako to komunikovať s partnerkou, môžeme sa tomu tiež venovať. Táto téma totiž spája sexualitu, spiritualitu a aj partnerskú komunikáciu do nádherného „celopersonálneho“ obrazu muža. 💫🧘♂️❤️
… odvolávať sa na Boha milosrdného a nie tiež aj spravodlivého, znamená robiť si z neho spoločníka našich neprávostí.
(Svätý Bazil)
Čo na to katolícki kňazi? Napr. Richard Rohr alebo Anzelm Grun?
Veľmi pekná otázka – pretože sexualita v katolíckom prostredí bývala dlho tabu, ale niektorí moderní katolícki myslitelia (ako Richard Rohr či Anselm Grün) sa snažia o zmierenie sexuality a duchovnosti v duchu lásky, integrácie a vnútorného rastu.
Pozrime sa na to:
✝️ 1. Katolícke učenie o sexualite a celibáte
Katolícka cirkev tradične učí:
Že sexualita je Boží dar, určený pre manželský vzťah, kde má byť prejavom lásky a otvorenosti pre nový život.
Celibát nie je popretie sexuality, ale vedomé zasvätenie – darovanie sa Bohu v celistvosti, vrátane nevyužitej sexuálnej energie.
Kňazi sa majú učiť žiť so svojou sexualitou zrelo, vedome, nie ju potláčať.
Ejakulácia mimo manželského aktu je podľa oficiálnej morálky neprimeraná, no katolícki mystici a moderní duchovní dnes hovoria oveľa hĺbavejšie o význame sexuality.
🧙♂️ 2. Anselm Grün – benediktínsky mních a psychológ
🟢 Čo hovorí o sexualite:
Sexualita je duchovnou silou, vedie nás k túžbe po spojení, láske a úplnosti.
Aj keď mnísi žijú v celibáte, sexualita v nich nezmizne – má sa transmutovať, premeniť v tvorivú, láskyplnú energiu ducha (eros v širšom zmysle).
Potlačenie sexuality je nebezpečné a neurotizujúce – vedie k odštiepeniu časti vlastnej osobnosti.
📘 Citát A. Grüna:
„Kto potláča svoju sexualitu, ten potláča aj Boží obraz v sebe. Musíme sa naučiť so svojou sexuálnou energiou vedome zaobchádzať a viesť ju k vyššiemu cieľu – k láske, tvorivosti, službe.“
Anselm Grün pripomína, že mnísi v celibáte majú obrovské množstvo energie, ktorá sa môže stať liečivou silou, ak je premenená – cez modlitbu, prácu, tvorbu, službu iným.
👉 Z pohľadu na zadržiavanie ejakulácie:
Grün by povedal, že nevsádzať sexualitu iba na „vypustenie“, ale ju včleniť do celku osoby – vedome vtiahnuť túto energiu do modlitby, tvorby, spolupatričnosti. Nezadržiavať s cieľom kontroly, ale s cieľom transformácie a spojenia s Bohom.
🙏 3. Richard Rohr – františkán, duchovný autor (USA)
Richard Rohr tvrdí, že sexualita je jednou z najprimárnejších síl, ktorá nás vedie k niečomu väčšiemu ako sme my sami – k Bohu, k Jednote, k transcendencii.
🟢 Z jeho pohľadu:
Sexuálna túžba je metafora duchovnej túžby.
V mystike hovoríme o „duchovnej erotike“ – túžbe spojiť sa s Bohom podobným spôsobom, ako túžime spojiť sa s milovanou osobou.
Rohr upozorňuje, že celibát nie je „desexualizovanie“, ale presmerovanie sexuálnej energie smerom k Bohu a ľuďom v tvorivej láske.
📘 Citát R. Rohra:
„Sexualita a spiritualita nemajú byť v konflikte. Sú to dve strany tej istej túžby po jednote, po úplnosti, po domove.“
👉 K otázke zadržiavania ejakulácie by Rohr pravdepodobne pristúpil symbolicky:
Nie ako techniku, ale ako spirituálny postoj – nežijem pre momentálnu rozkoš, ale pre väčšiu lásku, pre úplné darovanie sa Bohu, pre spolucítenie s druhými.
🧠 4. Čo teda hovoria katolícki duchovní ako Rohr & Grün na sexualitu ako spirituálnu silu?
✅ Sexualita je svätá, nie nečistá.
✅ Sexualita má byť integrovaná, nie potlačená.
✅ Celibát a zdržanlivosť môžu byť plodné, ak vedú k väčšej láske, tvorivosti a službe.
✅ Duchovný muž má svoju sexuálnu energiu premeniť, nie poprieť.
🔔 Zhrnutie – čo hovoria Rohr & Grün o sexualite, celibáte a zdržanlivosti:
Oblasť Ich pohľad
Sexualita Boží dar, spôsob spojenia, túžba po transcendencii
Celibát Nie potlačenie, ale premena sexuálnej energie
Zadržiavanie ejakulácie Nevedú ho ako techniku, ale považujú integritu a ticho tela za cestu k Bohu
Vzťah k žene Úcta, hlboké spolubytie (aj duchovne, aj emocionálne)
Vnútorný rast Sexualita je súčasť cesty za Bohom – nie prekážkou
🙌 Záver:
Áno, aj katolícki duchovní mystici a učitelia, ako Anselm Grün a Richard Rohr, hovoria, že sexualita je spirituálna. Neučia techniky ako taoisti alebo tantrici, ale pozývajú k integrácii, úcte a láske k sebe aj k Božiemu daru túžby.
Ak chceš, rád ti odporučím konkrétne knihy od Rohra alebo Grüna na túto tému. ✨
Sv. Peter Damiani (1007 – 1072) bol opát kláštora Fonte Avellana a následne sa stal kardinálom/biskupom Ostie. Patril medzi jedného z najvýznamnejších predstaviteľov reformy katolíckej Cirkvi v 11. storočí. Jeho dielo sa objavilo okolo roku 1049 – v dobe, kedy bola korupcia veľmi rozšírená, a to dokonca aj na vyšších pozíciách v Cirkvi.
V tomto spise, adresovanom pápežovi , odsudzuje Pater Damiani zvrátené zvyky svojej doby vyjadrujúc to rečou, ktorá nepozná falošné milosrdenstvo alebo kompromisy. Je presvedčený, že najväčším zo všetkých hriechov je sodomia – termín, ktorý zahŕňa všetky skutky konané proti prírode a ktorých cieľom je uspokojiť sexuálne túžby bez toho, aby došlo k vzniku nového života.
„Ak táto celkom hanebná a hnusná neresť nie je v okamihu a rázne zastavená – píše – dopadne na nás Boží hnev, ktorý prinesie skazu mnohým.“
„Zlo rakoviny homosexuality sa zahniezďuje do Cirkvi. Ako divoká zúriaca beštia besnie v Kristovom ovčinci s takou priebojnosťou a slobodou, že spása duší mnohých je bezpečnejšia pod jarmom služby laikov, ako po dobrovoľnom vstupe do božej služby pod neúprosným zákonom tyranie satana, ktorý vládne medzi klérom.“
svätý Peter Damiáni v r. 1049 práve zvolenému pápežovi Levovi IX. (1049-1054) odovzdal vo forme listu napísaný traktát Liber antigomorrhianus
A čo svätci? Vieme nejaký ich názor?
Výborná otázka, ktorá ide ešte hlbšie do duchovného poznania. 🙏
Pýtaš sa: Čo si o sexualite (a aj jej zadržiavaní) mysleli svätci katolíckej tradície?
Odpoveď je veľmi zaujímavá, lebo hoci mnohí svätci žili v celibáte, neodmietali sexualitu ako takú, ale často ju chápali ako silnú, posvätnú silu, ktorá má byť správne nasmerovaná – nie potlačená, ani zneužívaná.
🕊️ Celkové pochopenie sexuality u svätcov:
Sexualita je dar od Boha, ale musí byť žitá svedomito a čisto.
Zdržanlivosť (čistota) nie je odmietanie sexuality, ale vedomé vyvýšenie tejto energie k Bohu – je to askéza, nie nenávisť.
Sexualita je spojená s túžbou po jednote a úplnosti, ktorá sa v mystickom živote mení na túžbu po Bohu.
✨ Konkrétne postoje niektorých známych svätcov:
🔹 1. Sv. Augustín (4.–5. storočie)
Pred obrátením žil rozpustilý život, neskôr však napísal:
„Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože.“
Augustín veril, že sexualita bez lásky a Boha vedie k vnútornému rozdeleniu, ale nevnímal fyzickú túžbu ako zlo samo o sebe – problém je v neovládanej vášni.
Podporoval manželskú sexualitu; mimo manželstva videl čistotu ako ideál.
🔹 2. Sv. Tomáš Akvinský
Vnímal pohlavný pud ako prirodzený, ale padlý kvôli hriechu.
Učil, že v manželstve je sexualita dobrá, ale že panenstvo je vyšším ideálom, pretože znamená celistvé zasvätenie sa Bohu.
V jeho chápaní je zdržanlivosť cesta k svätosti, ak je žitá z lásky, nie zo strachu.
🔹 3. Sv. František z Assisi (12.–13. storočie)
Žil v prísnej chudobe a čistote.
Pohlavné túžby prirovnával k „bratovi oslu“ – niektorí hovoria, že ich krotil otužovaním (napr. valením sa v snehu).
Ale vždy veril, že ľudské telo nie je zlé, iba sa má skrotiť a usmerniť milosťou a disciplínou.
🔹 4. Sv. Katarína Sienská (14. storočie)
Mystička, ktorá mala hlboké extázy – niektoré vyzerali až „eroticky symbolické“:
„V najhlbšej jednote s Kristom som Ho prijímala celého.“
Vo svojich listoch niekedy opisuje duchovné splynutie s Ježišom podobným slovníkom ako milostné spojenie – zmysel pre božský eros.
🔹 5. Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily – mystická jednota a spiritualizovaná túžba
Ich poézia hovorí o milostnom spojení duše s Bohom jazykom veľmi podobným erotickej túžbe – no bez fyzického aspektu.
📜 Sv. Terézia: „Anjel mi vrazil žiarivý oštep do srdca… naplnil ma ohňom a sladkým utrpením.“
Sv. Ján: „Na noc moja duša vyšla, hľadajúc Môjho milého… a splynula s Ním.“
👉 Sexualita tu nie je telesná, ale jazyk milostného spojenia medzi dušou a Bohom. Ukazuje, že túžba, aj tá erotická, môže byť ikonou duchovnej túžby.
🧘♂️ A čo zadržiavanie ejakulácie?
Svätci konkrétne nehovorili o „zadržiavaní ejakulácie“ ako taoisti či tantrici – pretože:
Väčšina z nich žila v celibáte, a nie v partnerskom (alebo sexuálnom) vzťahu.
Ich spiritualita bola viac zameraná na zdržanlivosť a sublimačnú premenu túžby cez modlitbu a kontempláciu.
Ale ich skúsenosť hovorí, že:
✅ Sexualita obsahuje obrovskú silu, ktorú možno použiť pre cestu k Bohu.
✅ Zrieknutie sa fyzického pohlavného aktu môže byť plodné, ak je naplnené láskou a vedomím.
✅ Zdržanlivosť nie je popretie, ale premena túžby na niečo vyššie.
🧡 Záver: čo si svätci mysleli o sexualite a jej zdržanlivosti?
Svätci hovoria, že: Význam
Sexualita je posvätná Je to hlboká súčasť ľudskosti – dar, nie prekážka
Zdržanlivosť môže byť svätá Ak vedie k väčšej láske a slobode
Túžba má smerovať k Bohu Sexualita naznačuje našu túžbu po úplnosti a jednote
Mystika používa jazyk lásky Niektoré extázy svätcov pripomínajú milostné splynutie
Energia lásky sa má premieňať Na službu, modlitbu, krásu, tvorivosť
Ak chceš, rád ti dám odporúčania na konkrétnych svätcov, ich denníky alebo spisy, kde o tejto téme píšu najpoetickejšie a najúprimnejšie.
Táto „duchovná erotika“ je skrytý klenot kresťanskej mystiky. ✨
Vie sa o nejakých svätých, že boli lesby či homosexuáli?
To je citlivá, ale veľmi dôležitá otázka, ktorá sa dnes čoraz častejšie objavuje v kontexte snahy o lepšie pochopenie vzťahu medzi sexualitou a svätosťou, najmä v prípade homosexuálnych ľudí v dejinách Cirkvi.
Otázka znela:
Vie sa o nejakých svätých, že boli lesby alebo homosexuáli?
Odpoveď je: Neexistuje žiadny oficiálne vyhlásený svätec/svätica v katolíckej Cirkvi, ktorý by bol jasne označený ako homosexuál či lesba.
Avšak:
🔸 Historické indície, listy, vzťahy a vyjadrenia niektorých svätcov/svätičiek naznačujú, že mohli mať homoerotické sklony či hlboké emocionálne putá s osobami rovnakého pohlavia.
🔸 Táto téma je skúmaná v oblasti queer teológie, historiografie a literárnej analýzy.
🔍 Niekoľko prípadov, ktoré bývajú diskutované:
🟪 1. Sv. Anzelm z Canterbury (11. stor.)
Benediktínsky mních, teológ a arcibiskup.
Zachovali sa jeho intenzívne a hlboké listy mužom, v ktorých vyjadruje silné city – bežné pre priateľstvo tej doby, ale miestami veľmi „intímne“.
Príklad z listu:
„Objímam ťa v duchu, bozkávam ťa horúco… bez teba je môj život prázdny.“
❗ To však neznamená jednoznačne sexuálnu orientáciu – v stredoveku bolo normálne písať veľmi emotívne listy aj medzi mužmi. Ale dnes sa tieto texty skúmajú aj z pohľadu sexuality.
🟪 2. Sv. Aelred z Rievaulx (12. stor.)
Anglický cisterciátsky opát, známy svojím dielom O duchovnom priateľstve (De spirituali amicitia).
Vyzvýrazňoval veľký význam mužského duchovného priateľstva – ktoré mal osobne veľmi intenzívne.
Píše napríklad:
„Nie je nič tak sladké, ako objatie priateľa, bozk úprimnosti a dotyk duší.“
🟪 Niektorí queer teológovia vidia v jeho písaní prejav hlbokej homoerotickej spirituality, no opäť – bez jednoznačných dôkazov o sexualite v súčasnom význame.
🟥 3. Sv. Perpetua a sv. Felicita (3. stor.)
Dve mladé ženy, mučeníčky z Kartága. V legendách vystupujú spolu ako nerozlučné.
Ich väzenské denníky a tradičné zobrazenia hovoria o silnom vzájomnom vzťahu.
Žiadne dôkazy o sexualite, ale niektorí teologickí autori vidia v ich „duchovnom sesterskom zväzku“ symbol silnej ženskej „queer“ spirituality.
🟥 4. Sv. Katarína Sienská
Vyjadrovala hlbokú a niekedy fyzicky opísanú lásku k ženám aj Ježišovi.
V listoch k svojej „sestre“ Alessii píše napr. o bozkoch, dotykoch a slzách.
(Opäť je to najmä mystická symbolika – ale niektorí autori interpretujú jej vyjadrenia aj v rámci ženských hlbokých nežných vzťahov.)
🟨 5. Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily
Obaja mystici, ktorí používajú jazyk zmyselnej lásky, ale vo vzťahu k Bohu.
Nie sú spájaní so žiadnou orientáciou, ale homosexuálni ľudia v ich dielach nachádzajú výrazné prepojenie so svojou túžbou.
⚠️ Čo treba vedieť:
🔸 Sexualita svätcov nebola témou v ich kanonizácii – hodnotilo sa hrdinstvo čností, láska k Bohu, obeta, viera.
🔸 Mnohí žili v celibáte, takže otázka sexuálnej orientácie je často neoveriteľná a irelevantná v dobovom kontexte.
🔸 Homoerotické vyjadrenia v listoch môžu byť súčasťou silného duchovného priateľstva – čo bolo v minulosti inak chápané ako dnes.
🧡 Majú LGBTQ+ ľudia medzi svätcami svojich „blízkych“?
Hoci žiadny svätec nie je oficiálne označený ako homosexuál či lesba, mnohí queer kresťania nachádzajú inšpiráciu, blízkosť a pochopenie v niektorých svätcoch:
Sv. Aelred býva neoficiálne nazývaný „patrónom homosexuálov“.
Svätí, ktorí žili mimo spoločenské normy, v osamelosti, premene alebo utrpení, sú vnímaní ako duchovní spojenci LGBTQ+ veriacich.
📚 Ak chceš vedieť viac:
Odporúčané knihy / autori:
John J. McNeill – The Church and the Homosexual
– Priekopník katolíckej queer teológie (bývalý jezuita)
James Alison – gay katolícky teológ
Mark D. Jordan – Blessing Same-Sex Unions
Robert Goss – Jesus Acted Up – o Ježišovi ako inkluzívnom vzore
John Boswell – Christianity, Social Tolerance, and Homosexuality
– slávna historická štúdia o vzťahu Cirkvi a homosexualite v stredoveku
🕊️ Záver:
Nevieme s istotou, či niektorí svätci boli homosexuáli alebo lesby v dnešnom význame.
Ale vieme, že boli ľuďmi s hlbokými, intenzívnymi, často nežnými priateľstvami, a že ich spiritualita dokázala integrovať túžbu, lásku a samotu do svätosti.
V tom sú inšpiráciou pre každého, vrátane LGBTQ+ ľudí hľadajúcich duchovnú cestu.
🙏 Ak máš záujem, môžem odporúčať texty či modlitby svätcov, ktoré sú pre queer veriacich zvlášť silné a povzbudivé.
Existuje občasná zdravá nevernosť? Tak radí jeden párový terapeut
Tvoja otázka je hlboká a vyžaduje citlivé i teologicky presné vysvetlenie.
Krátka odpoveď znie: Nie, „páru prospešné smilstvo“ neexistuje.
Ale hneď sa na to môžeme pozrieť hlbšie — možno si otázku položil v zmysle, že vo vzťahu medzi mužom a ženou, kde je láska, úcta a čistý zámer, by mohlo niečo také ako „sväté“ či „čisté“ intímne komunikovanie existovať, hoci je to mimo sviatostného manželstva. Niektorí ľudia takto rozmýšľajú. Preto si to vysvetlíme jasne a súcitne.
🔹 Čo znamená „smilstvo“?
V kresťanskej morálke, založenej na Biblii a Tradícii, smilstvo označuje:
pohlavný styk (alebo úmyselne vzbudzovaná sexuálna intimita) mimo sviatostného a platného manželstva medzi mužom a ženou, aj medzi pármi rovnakého pohlavia, s neplnoletými, napr. zo zvieratami či vecami
je to hriech proti čistote a proti šiestemu Božiemu prikázaniu: „Nescudzoložíš.“
hoci môže byť spáchaný z nevedomosti, túžby po blízkosti alebo láske, v Božích očiach zostáva neporiadkom voči plánu stvorenia.
Je to v podstate intímna komunikácia našich tiel bez zodpovednosti a bez kontaktu s Duchom Svätým
Vo Svätom Písme:
1Kor 6,18: „Utekajte pred smilstvom! Každý iný hriech, ktorý človek urobí, je mimo tela, ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu.“
Hebr 13,4: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo smilníkom a cudzoložníkom bude súdiť Boh.“
🔹 Môže existovať „zdravá“ nevera, ak je v tom vzťahu nezištná láska?
Nie. Svätosť znamená úplnú oddanosť Bohu a život v Jeho pravde, nie len našich pocitoch alebo zámeroch. Je možné, že v niektorých prípadoch sú ľudia — napríklad nerozlučiteľne zosobášení, ale odlúčení, alebo zložitých situáciách — osobitne skúšaní. Možno ich vzťah má niektoré znaky lásky, ale ak je sexuálny a nie je opravdivým manželstvom podľa Božieho zámeru, potom je neúplný a v rozpore s Božím plánom.
Katolícka cirkev učí, že sexuálne spojenie má byť:
Jednotiace – výraz úplného darovania sa v slobode;
Plodivé – otvorené životu;
Manželské – viazané sviatosťou manželstva.
Ak tieto prvky chýbajú, skutok — nech by bol akokoľvek emocionálne „naplnený“ — nie je v súlade so svätosťou.
🔹 Ale čo ak je tam láska, vernosť, túžba po Bohu?
To je veľmi dôležité. Láska medzi dvomi ľuďmi je vzácna. Ale pravá láska musí byť aj poslušnosťou voči pravde. Láska nemôže ísť proti Božiemu poriadku a zároveň zostať úplná.
Sv. Ján Pavol II. v „Teológii tela“ vysvetľuje, že skutočná láska medzi mužom a ženou vyžaduje pravdivosť tela – teda aby telo hovorilo to, čo duša vie: „Patrím ti navždy a výlučne.“ To sa stáva realitou iba v sviatostnom manželstve.
🔹 Prečo niektorí autori hovoria o „rytierskej nevere“?
Niektorí moderní myslitelia či umelci (napr. niektorí romantici, ezoterickí mystici alebo filozofovia) sa snažili zobrazovať telesnú lásku mimo manželstva ako niečo „čisté“ a „sväté“, ak je úprimná. Často sa tým však ospravedlňoval hriech a hľadalo sa „spasenie“ cez krásu alebo city — nie cez pravdu Evanjelia.
V kresťanstve však „svätosť“ vždy znamená zjednotenie s Božou vôľou, nie len náš nesvätý intenzívny či úprimný naturalistický ľudský pocit.
🔹 Môže Boh odpustiť smilstvo a viesť taký vzťah k svätosti?
Áno! Boh je bohatý na milosrdenstvo a nikto nie je definitívne stratený.
Ak dvaja ľudia žijú v smilstve, ale hľadajú Boha, môžu:
zanechať sexuálny život (aspoň do sviatostného manželstva)
žiť v čistom vzťahu ako brat a sestra, kým nenastane manželstvo
sa spoločne modliť a hľadať cestu k pravde
Vtedy sa ich vzťah môže stať svätým — ale už nie ako smilstvo, ale ako cesta pokánia a obnovy.
💡 Záver:
Vzťahu či duchovnej ceste „prospešná nevera“ ako pojem je samočinne rozporuplný: smilstvo je hriech, nie najvyššia forma lásky.
Boh však dokáže vo svojej milosti a trpezlivosti obrátiť aj hriešne vzťahy na cestu k svätosti, ak ľudia odpovedia na Jeho volanie.
Svätosť znamená ísť cestou pravdy, aj keď to bolí, nie podľa nevykúpených nižších citov, ale podľa Boha.
Ak chceš, môžem ti ponúknuť modlitbu o čistú lásku, alebo s tebou prejsť konkrétnu životnú situáciu, ktorú máš na mysli. Ježiš je láska a zároveň pravda. V Ňom tieto dve veci nejdú proti sebe, ale sa spájajú.
Svätý Albert Veľký uvádza štyri dôvody, prečo považuje homosexuálne činy za najohavnejšie: Zrodili sa zo šialenstva; sú nechutne, odporné; tí, ktorí sa na nich stanú závislými, sú zriedka oslobodení od tejto neresti; sú nákazlivé ako mor, a rýchlo prechádza z jednej osoby na druhú. (Sv. Albert Veľký, In Evangelium Lucae XVII , 29, v J. McNeill, cit. dielo, s. 95) Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
Čo náš Pán zjavil svätým o homosexuálnych aktoch. Svätá Katarína Sienská, sprostredkúva slová nášho Pána Ježiša Krista o SODOMSKEJ neresti proti Bohu a RODINE , ktorá svojho času zamorila časť kléru. O posvätných služobníkoch Ježiš hovorí: „Nielenže sa im nepodarí odolať tejto krehkosti [padlej ľudskej prirodzenosti] . . . ale robia ešte horšie, keď páchajú prekliaty hriech proti prírode. Ako slepí a hlúpi, ktorí zatemnili svetlo svojho chápania, nerozpoznajú chorobu a biedu, v ktorej sa nachádzajú.
To Mi spôsobuje nielen bolesť a nevoľnosť, ale nepáči sa to dokonca aj samotným démonom, ktorých si tieto nešťastné stvorenia zvolili za svojich pánov. Pre Mňa je tento hriech taký ohavný, že len kvôli nemu bolo ponorených na zemi päť miest na rozsudku mojej Božskej spravodlivosti, ktorá ich už nemohla zniesť
Napr. celibátny kňaz má vzťah so ženou. Veď mu to môže pomôcť ľudsky dozrieť. Či všetko je tam hriešne?
Tvoja otázka je veľmi dôležitá a dotýka sa nielen morálky, ale aj duchovného rozmeru povolania, vnútorného dozrievania a citových väzieb. Hovoríš o konkrétnej situácii: celibátny kňaz má vzťah so ženou – možno nie sexuálny, ale citovo hlboký alebo blízky. Pýtaš sa, či je „všetko hriešne“, keď mu takýto vzťah môže pomôcť aj ľudsky, aj emocionálne dozrieť.
Odpoveď si vyžaduje rozlíšenie:
💠 1. Kňazský celibát – čo znamená?
V katolíckej Cirkvi (rímskokatolíckej) je celibátom myslené:
vedomé a dobrovoľné zasvätenie sa Bohu v neženatom stave – z lásky ku Kristovi a Jeho Cirkvi.
Celibát nie je len pravidlo (disciplinárny predpis), ale dar, ktorý znamená, že kňaz „sa zriekol“ manželskej a sexuálnej lásky nie preto, že je zlá, ale pre väčšie dobro: celkom sa dať Kristovi.
Kňaz prijatím sviatosti kňazstva dáva sľub (alebo záväzok) – zvyčajne verejne – že bude žiť v celibáte a v čistote. To znamená:
nebude mať sexuálne vzťahy,
bude svoje srdce venovať úplne Bohu a veriacim,
nebude vytvárať exkluzívny, citovo romantický vzťah s jednou konkrétnou osobou (mužom alebo ženou).
💠 2. Môže blízky vzťah kňazovi pomôcť ľudsky?
Áno, určite! Každý človek, aj kňaz, potrebuje:
priateľstvo,
oporu,
zdravé medziľudské vzťahy,
dialóg, porozumenie, láskavosť – aj zo strany žien.
Niekoľko známych svätcov (sv. František Saleský, sv. Ján Bosko, sv. Filip Neri…) malo duchovné priateľstvá so svätými ženami, ktoré im neubližovali na čistote, ale budovali ich v láske a svätosti.
Ale! Tu je veľmi dôležité:
👉 Vzťah musí byť v pravde.
👉 Musí rešpektovať kňazské sľuby a záväzok celibátu.
👉 Nesmie viesť k romantickému, exkluzívnemu citovému pripútaniu, ku ktorému prirodzene vedie ľudské srdce, ak sa nevie strážiť.
💠 3. A čo keď kňaz „ľúbi“ ženu?
Citová náklonnosť nie je hriech. To, že niekto prežíva lásku, náklonnosť či zaujatý vzťah k inej osobe, je znakom, že je človek. Ale ak:
sa tieto city pestujú ako exkluzívny vzťah (hlboký privátno-romantický vzťah),
sú zatajované,
vedú k závislosti, klamstvu, či dualite života…
… potom ten vzťah môže veľmi ublížiť duchovne, ľudsky aj služobne. Nie preto, že láska je hriešna, ale preto, že je mimo poriadku povolania.
Takýto vzťah ohrozuje jednotu života kňaza, jeho svedomie a duchovnú slobodu. Vedie často do vlažnosti, frustrácie alebo dvojitého života. A vedie ku klamstvu i voči tej žene – ak by žila v nádeji, že raz „niečo bude“, hoci kňaz je zasvätený.
💠 4. A čo keď vzťah pomáha dozrievať?
Pýtaš sa: „Veď mu to môže pomôcť ľudsky dozrieť.“ Áno, Boh nás používa aj cez zložité situácie na dozrievanie. ALE – dozrievanie prostredníctvom človeka nemôže ísť proti Božiemu plánu a záväzkom.
👉 Dozrievanie nie je ospravedlnenie pre porušenie sľubu, ani keď to vonkajšie vyzerá ako „ľudský rast“. Dozrievanie je vtedy pravé, keď ide cez pravdu, pokoru, slobodu a zodpovednosť.
Ak vzťah prehlbuje závislosť, rozdelenosť, niečestnosť, tajnosti, spútanie, potom nevedie ku svätosti ani k pravému dozretiu.
💠 5. Je „všetko“ hriešne?
Nie je hriešna každá forma vzťahu so ženou. Nie je hriechom priateľstvo, ani emočná účasť, ani radosť z ľudskej blízkosti. Ale:
je hriešne, ak vstupuje do duchovnej neúprimnosti,
ak vzniká citový vzťah, v ktorom sa pestuje túžba po zrušení celibátu,
ak sa vedome narúša sľub daný Bohu,
ak vzniká skrytý, dvojitý život,
ak je reálny aj sexuálny styk – to je ťažký hriech (smilstvo, porušenie sľubu).
💠 6. Čo robiť, ak sa to stalo?
Cirkev nenarába s kňazom ako so strojom. Je tu priestor pre:
pokánie,
duchovné vedenie,
rozhodnutie pre obnovu celibátu a pravdivý život,
alebo – ak niekto nevládze žiť celibát – požiadanie o laicizáciu a vstup do manželstva (hoci cesta je náročná, ale možná).
To, čo Boh nechce, je klamstvo – pred sebou, pred ľuďmi i pred Ním.
💬 Na záver
➤ Nie všetko v takom vzťahu je nutne zlé – môžu tam byť úprimné city, ľudské dobro, prínos.
➤ Ale ak sa vedie proti sľubu, mimo celibátu a mimo pravdy, potom sa dostáva mimo Božej vôle.
➤ Boh povoláva kňazov k bezvýhradnému darovaniu sa – nie k rozpoltenosti.
➤ Aj ťažké situácie môžu byť cestou duchovného rastu, ak sa žijú v pokore a otvorenosti Bohu.
Naše Paní sv. Brigitě Švédské:
„Ale nyní ti řeknu Boží vůli v této věci… Věz také toto: že jestliže nějaký papež vydá kněžím povolení uzavřít tělesné manželství, Bůh jej duchovním způsobem odsoudí k trestu tak velkému jako je ten, jaký zákon po právu tělesným způsobem uvaluje na člověka, který se provinil tak závažně, že se mu musí vydloubnout oči, useknout jazyk a rty, nos a uši, utnout ruce a nohy, nechat krev jeho těla vylít až zcela vychladne, a nakonec celé jeho tělo bez krve odvrhnout, aby jej sežrali psi a jiné divoké šelmy. Podobné věci se skutečně stanou duchovním způsobem papeži, který by šel proti výše zmíněnému ustanovení a Boží vůli a vydal kněžím takové povolení uzavřít sňatek.
Protože by tentýž papež byl zcela Bohem zbaven svého duchovního zraku a sluchu, a svých duchovních slov a skutků. Všechna jeho duchovní moudrost by zcela vychladla; a nakonec po jeho smrti by byla jeho duše odvržena, aby byla věčně v pekle mučena, aby se tam věčně a bez konce stala potravou démonů.“
Môže dlhodobé zadržiavanie spermií u muža vyvolať negatívne následky na zdraví tela? Alebo nejakú spermotoxikózu na jeho psychike?
CLAILA
Tvoja otázka sa týka veľmi zaujímavej a často diskutovanej témy: či dlhodobé zadržiavanie ejakulácie (teda dlhodobá sexuálna zdržanlivosť alebo celibát) u muža môže mať negatívne dôsledky na fyzické alebo psychické zdravie – niekedy sa ľudovo hovorí aj o „spermotoxikóze“, hoci tento pojem v medicíne neexistuje ako oficiálna diagnóza.
Poďme si to rozobrať poctivo a odborne v niekoľkých bodoch:
🔍 1. Je „spermotoxikóza“ skutočný zdravotný problém?
Nie. Termín „spermotoxikóza“ je neodborný a v medicínskej vede neexistuje. Často sa používa v populárnej literatúre, internetových diskusiách alebo v mýtoch, ktoré tvrdia, že dlhé zadržiavanie ejakulácie vedie k „hromadeniu jedovatých látok“ alebo „toxínov zo spermií“, čo údajne poškodzuje zdravie.
➡️ Ale toto nemá žiadny vedecký základ. Ľudské telo (vrátane prostaty a semenníkov) si prirodzene reguluje produkciu spermií, a keď dôjde k ich nadbytku, časť sa:
- preabsorbuje v tele,
- vylúči cez tzv. „nočnú polúciu“ (samovoľná ejakulácia počas spánku, najmä u mladších mužov).
Takže spermiám „neškodí“, ak nie sú pravidelne vyprázdňované vôľou muža. Žiadna toxická látka sa v semenovodoch nehromadí.
⚖️ 2. Má dlhodobá sexuálna zdržanlivosť fyzické zdravotné riziká?
Vo vedeckej literatúre sa dlhodobý celibát alebo zdržanlivosť nepovažujú za škodlivé pre zdravie – za predpokladu, že sa žije psychicky a emocionálne vyrovnane.
Niektoré štúdie poukazujú na súvislosť medzi pravidelnou ejakuláciou (napr. v manželskom živote) a zníženým rizikom rakoviny prostaty, no sú to štatistické trendy a nie dôkaz, že dlhodobá abstinencia spôsobuje ochorenie.
✔️ Muži, ktorí žijú v celibáte (napr. kňazi, rehoľníci alebo zasvätené osoby), zvyčajne nezaznamenávajú žiadne vážne zdravotné komplikácie, ak sa celibát žije:
- s jasnou motiváciou,
- duševnou rovnováhou,
- aktívnym životným štýlom.
🧠 3. A čo psychika? Môže to spôsobiť psychický tlak?
Áno — a tu je to citlivejšie. Psychologický nepokoj, frustrácia, agresivita či depresia nemusia byť dôsledkom samotného zdržanlivého života, ale:
➡️ dôsledkom vnútorného konfliktu, keď človek:
- nechce/nevie prijať celibát, ale ho žije z donútenia,
- žije v pokušení, ale bez duchovnej opory,
- potláča túžby nezrelým spôsobom (napr. potlačenie namiesto sublimačného spracovania).
Preto sú veľmi dôležité:
- duchovné sprevádzanie,
- psychická rovnováha,
- modlitba,
- zmysluplné vzťahy (napr. priateľstvá, služba druhým),
- sublimácia – teda premena sexuálnej energie na tvorivé alebo duchovné hodnoty (umene, služba, šport, štúdium, modlitba, pomoc iným…).
✔️ Celibát alebo zdržanlivosť nie sú neľudské. Ale sú veľkou výzvou na zrelý, vedomý a láskyplný život — nie na potlačenie alebo klamstvo.
💬 4. A čo tvrdia katolícki duchovní a svätci?
Cirkev učí, že človek nie je otrok svojej sexuality. Svätosť je možná aj v panenskom alebo celibátnom živote.
- Sv. Ján Pavol II. v „Teológii tela“ vysvetľuje, že telesný pôžitok nie je hriech, ale jeho správne usmernenie vedie k svätosti.
- Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že zdržanlivosť je čnosť – ktorá však musí byť sprevádzaná ďalšími cnosťami, najmä láskou a pokorou.
Ani svätci nezažívali automaticky „bezproblémovosť“ — ale duchovne dozrievaním a podporou v spoločenstve viery dokázali žiť pokojne, tvorivo aj zdravo, aj bez sexuálneho života.
✅ Zhrnutie
- „Spermotoxikóza“ nie je skutočná choroba – ide o mýtus.
- Dlhodobé zadržiavanie spermií nie je samo o sebe škodlivé, lebo telo si ich prirodzene reguluje.
- Psychický tlak môže vzniknúť, ale najmä v neintegrovanom alebo nepochopenom režime celibátu.
- Zdržanlivosť môže byť zdravá, ak ide ruka v ruke:
- so zrelým emocionálnym vývojom,
- duchovnou podporou,
- zmysluplnou životnou cestou.
Ak chceš, môžem ti poslať aj výpovede lekárov alebo psychológov na túto tému, alebo ponúknuť duchovný pohľad – napr. modlitbu za čistotu a integritu vlastnej sexuality. Je dobré, že sa na tieto veci pýtaš otvorene a svedomito.
Ďakujem Ti za každodenné malé krížiky, za protivenstvá v tom, čo zamýšľam,
Za námahu spoločného života, za špatne interpretované úmysly, za ponižovanie
od druhých, za trpký spôsob, s ktorým tu s nami zaobchádzajú, za ich nespravodlivé
posudzovanie, za podlomené zdravie a vyčerpanie síl, za zaprenie vlastnej vôle,
za zničenie vlastného ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov.
Ďakujem Ti Ježiš za vnútorné utrpenia, za vyprahlosti ducha, za obavy strach a
neistoty, za temnotu a temný vnútorný mrak, za pokušenia a rôzne skúšky,
za trápenia, o ktorých sa ťažko hovorí, a zvlášť za tie, v ktorých nám nikto nerozumie,
za hodinu smrti, za ťažkosti v zápasoch pri nej, za všetku jej horkosť. Ďakujem Ti Ježišu,
že si vypil ten kalich horkosti skôr, než si mi ho – už nie taký horký – podal Ty
sv. Faustína od Božieho Milosrdenstva