najväčšíe úlety mimo pápeža Františka
peklo je vraj prázdne vakcíny musíme všetci prijať, lebo sú iba dobré, WEF sú akoby ok, migrantov treba aj bezhlavo iba prijímať? , Panna Mária vraj nechce aby sme ju volali Spoluvykupiteľka, kryje arc CMV a iných škandalistov, tradičných pribrzďuje, propotatárom dovoľuje Sv. eucharistiu, dovoľuje požehnávať tých, ktorým to pred 2 rokmi zakázal, tvári sa, že sodomia či cudzoložstvá akoby neexistovali…
cirkevní sudcovia rehoľnicu právne ukyjakovali, a civilný súd jej česť obhájil
takto brilantne popísané prebudenie kundaliny som čítal iba tu, str 101
Je to svätá matka alebo had v našom vnútri, podobný tomu v raji?
poľského kňaza T. Komendu odsúdili na 25 rokov vo väzení ešte v roku 2004. Na slobodu ho prepustili v marci 2018 a poľský Najvyšší súd ho napokon o dva mesiace neskôr oslobodil. Jeho prípad sa podľa PAP stal jedným z najznámejších justičných omylov v histórii postkomunistického Poľska.
Prečo Doreen Virtue prestala komunikovať s anjelmi?
Naozaj sa ospravedlňujem za učenie o „vzývaní anjelov“. Bola som oklamaná učením New Age a démonmi, ktorí sa vydávali za anjelov. Ani jedna osoba v Biblii nevolá anjelov. Ak chce Boh niekomu poslať anjela, pošle ho.
Volanie anjelov je nebezpečné, pretože démoni sa maskujú za anjelov (2 Kor 11:14).
Kedysi som si myslel, že volanie anjelov bolo správne, pretože sa zdalo, že to vedie k splneniu prianí. Potom som si všimla, že tie „splnené želania … “ boli ako púštne fatamorgány, ktoré čoskoro zmiznú. Tiež by s nimi niečo nebolo v poriadku: nová práca by mala vážne problémy; nová „spriaznená duša“ by mala vážne problémy; a tak ďalej. Títo démoni poskytujú nebezpečné vedenie, ktoré môže zničiť životy a odviesť ľudí od skutočného Ježiša a Biblie.
Neprávom obvinený španielsky kňaz
vážení angelológovia,
žeby sa už tento vraj archanjel polepšil a dal na pokánie? A kedy?
je spravodlivé, dôstojné a správne ho dať na rovnakú úroveň Archanjelov Gabriela, Michala a Rafaela?!?
Potom, čo si Yaldabaoth nárokuje výlučné božstvo pre seba, zaznie hlas Sophie, ktorý ho kvôli jeho nevedomosti volá Samael
je otcom Kaina, ako aj partnerom Lilith . V ranej talmudskej a midrašskej literatúre ešte nie je identifikovaný so Satanom. Až v neskoršom midrashime má titul „hlava satanov“.
je náčelníkom padlých anjelov a dvanásťkrídlovým serafom . Podľa textu sa Samael postavil proti stvoreniu Adama a zostúpil na Zem, aby ho pokúšal do zla. Jazdil na hadovi a presvedčil Evu, aby zjedla zakázané ovocie.
Podľa pojednania Boh vykastroval Samaela, aby nenaplnil svet ich démonickými potomkami, a preto sa Lilith snaží smilniť s ľuďmi.
V Kabale je Samael opísaný ako „prísnosť Boha“ a je uvedený ako piaty z archanjelov sveta Briah. Medzi jeho podielmi je Ezau, ľud, ktorý je dedičom meča a vedie vojnu; kozy a se’irim ( démoni ); a anjelov ničiteľov.
Samael (hebrejsky: סַמָּאֵל, Sammāʾēl, „Jed/Boží jed“) je archanjelvtalmudskej a potalmudskej tradícii; postava, ktorá je žalobcom alebo protivníkom (Satan, ako sa spomína v Knihe Jób), zvodcom a ničiteľom ( Mashit , ako sa spomína v Knihe Exodus).
Hoci mnohé z jeho funkcií pripomínajúkresťanskúpredstavu o Satanovi, až do tej miery, že je niekedy identifikovaný akopadlý anjel, nie je zlý, pretože jeho funkcie sa tiež považujú za funkciu, ktoré vedú k dobru, ako napríklad ničenie hriešnikov.
Ako anjel strážny a knieža Ríma je úhlavným nepriateľom Izraela. Na začiatku židovskej kultúry v Európe sa Samael stal predstaviteľom kresťanstva vďaka svojej identifikácii s Rímom. Samael je tiež zobrazený ako anjel smrti a jeden zo siedmich archanjelov, vládca nad piatym nebom a veliteľ dvoch miliónov anjelov, ako je náčelník všetkých ničiacich anjelov.
V niektorých gnostických kozmológiách sa Samaelova úloha ako zdroj zla stotožnila s Demiurgom, tvorcom hmotného sveta. Hoci pravdepodobne obe správy pochádzajú z rovnakého zdroja, gnostický vývoj sa líši od židovského vývoja Samaela, v ktorom je Samael iba anjelom a služobníkom Božím. Prvýkrát sa spomína v Knihe Enocha spolu s ďalšími vzbúrenými anjelmi. V Enoch 1 je jedným zo Strážcov, ktorí zostúpili na Zem, aby sa spojili s ľudskými ženami, hoci nie je ich vodcom, je to Semyaza.
V gréckej Apokalypse Barucha je dominantnou zlou postavou. Samael zasadí Strom poznania, potom je Bohom vyhnaný a prekliaty. Aby sa pomstil, pokúšal Adama a Evu do hriechu tým, že na seba vzal podobu hada.
Na rímskom koncile v roku 745 pápež Zachariáš, ktorý mal v úmysle objasniť učenie cirkvi na tému anjelov a obmedziť tendenciu k uctievaniu anjelov, odsúdil posadnutosť anjelskými zásahmi a angelolatriou, ale znovu potvrdil súhlas s praxou úcty k anjelom. . Táto synoda vyškrtla mená mnohých anjelov zo zoznamu tých, ktorí sú spôsobilí na uctievanie v rímskej cirkvi, vrátane Uriela.
Dovolená zostala iba úcta archanjelov, o ktorých sa hovorí v uznávanom katolíckom kánone písiem, menovite Michaela, Gabriela a Rafaela. V 16. storočí sa archanjel Uriel objavil pred sicílskym bratom Antoniom Lo Ducom a povedal mu, aby postavil kostol v oblasti Termini. Lo Duca povedal o zjavení pápežovi Piovi IV., ktorý potom požiadal Michelangela, aby navrhol kostol. Je to kostol Santa Maria degli Angeli e dei Martiri, ktorý sa nachádza na Esedra Plaza. Uriel v čase ukrižovania Ježiša namočil krídlo do krvi a vody vytekajúcej z Kristovho boku a naplnil ňou pohár. S pohárom sa spolu s archanjelom Michaelom ponáhľali do sveta a pokropili ním celú Etiópiu, na každom mieste, kde padla kvapka krvi, bol postavený kostol. Preto je Uriel v etiópskej pravoslávnej ikonografii často zobrazovaný nesúci kalich naplnený Kristovou krvou.
pokus o recenziu od kňaza
EP som navrhol diskusiu a konfrontáciu v rádiu SV, nebol o to z jeho strany za 10 r. záujem
čím len sám prezradil, že jeho archanjeli nie sú totožní s anjelmi a nebom, o ktorom rozprávam vo svojich reláciách
„Beda tým, ktorí pohoršia maličkých“ povedal pán Ježiš.
Ale nikto z jeho evanjelizátorov dnes nemá guráž to zopakovať verejne nahlas a so sv.výkrikom
Hotový dážď „milosrdenstva“: Pontifikát čistiek alebo desať rokov defenestrácií
Keď niekto povie úprimne svoj osobný názor, neznamená to, že má aj neomylnú pravdu. Kto si namýšľa, dúfa a iných verejne chlácholí, že peklo je prázdne, a že je mu tá prestava aj potechou, ten už dementnie a infantilnie , duchovne ochorel asi na svojské extrémne „milosrdenstvo“.
Braňo z Prahy mi práve hovorí, že pápež si koleduje sám o zosadenie.
Takéto preháňanie s dobrotou a milosrdenstvom je polokatolícke, lebo odporuje dogme aj o Božej spravodlivosti
sú tu vážne argumenty pápežových oponentov, aj keď vydesení jeho stále nejakými novinkami to neraz očividne tiež sami kritikou preháňajú,
majú však oni aj racionálnu a povšimnutiahodnú argumentáciu, že pápežova pracovná povinnosť je udržiavať jednotu kresťanského stáda, nie ho takto prudko gradujúco rozdeľovať, ohlasovať má verejne nie iba svoje osobné názory, čo mnohých mätú, ale jasnosť evanjelia
v tomto videu sa rozoberá, že inde v španielčine povedal, že peklo je nie miesto/!/ ale iba stav duše alebo že fandí oveľa viac evolucionizmu než kreacionizmu pri stvorení sveta
Františkova 10 r. nekritika ozajstných vlkov vo svete
končí jeho osobným napáchnutím zvlčilosťou slobodošov ?
to už nie je tá vôňa oviec, však?
už vážne jezuitským špekulovaním ubližuje kresťanskému stádu…
možno sú to výzvy na biskupov aby sa prebudili, ako tí v Afrike
V marci 2015 sa Scalfari pýtal na ľudí, ktorí idú do pekla, a pápež František údajne odpovedal : „Neexistuje žiadny trest, ale zničenie tejto duše. Všetci ostatní sa budú podieľať na blaženosti života v prítomnosti Otca. Duše, ktoré sú zničené, sa nezúčastnia na tomto bankete; smrťou tela sa ich cesta skončila.“ ???
zaujímajú nás aj iné hriechy medzi nami, než tie pod pásom?
“ O svojej intitimite treba hovoriť minimálne. Radšej treba pomlčať“
sv. Benedikt
Gertrude Maria Cordovana bola sicílska benediktínska mníška , ktorá bola v roku 1699 zatknutá spolu s augustiniánom jej bratom Romualdom Barberim; muž bol obvinený z kacírstva a praktizovania kvietizmu , molinizmu a vraj aj kontaktovania sa s anjelmi.
Obvinenia pre sestru Gertrúdu zahŕňali „pýchu, márnomyselnosť, trúfalosť, pokrytectvo“.
Sestru Gertrúdu mučili aj hladovaním vo väzeniach Svätého ofícia , ale svoj názor nikdy nezmenila; vzhľadom na to, že simulácia svätosti bola považovaná za porovnateľnú so zločinom čarodejníctva, benediktín bol uväznený a zostal vo väzení dvadsaťpäť rokov.
Tvrdila, že mala pohlavný styk s Bohom, a opísala to ako čisté a sväté . Obaja boli uväznení, no napriek nedostatku jedla, vody a mučenia odmietli prerozprávať svoje názory. Gertrude Cordovana zostala vo väzení 25 rokov.
V roku 1724 sa inkvizícia vzdala svojho pokusu prinútiť ich k pokániu a požiadala o ich popravy, ktoré schválil biskup Albarucin, veľký španielsky inkvizítor a cisár Svätej rímskej ríše.
Tvrdila, že je nepoškvrnená, že je panna a vraj mala intímny vzťah so samým Bohom.
Poprava vyvolala veľkú pozornosť a zúčastnila sa na nej verejnosť, inkvizícia, senát, miestodržiteľ, mestská samospráva a šľachta, ako aj šľachta. zostávajúcich 26 väzňov inkvizície. Cordovana bola odvezená na miesto popravy vo veľkom sprievode pred Romualdom. Potom, čo bola nasadená na kôl, jej vlasy a šaty boli zapálené pomocou určitých kvapalín ešte predtým, ako bol samotný kôl zapálený, ktorým ju upálili.
V roku 1724, keďže obaja náboženskí „vizionári“ zostali nekajúcni, väzenie bolo španielskou inkvizíciou zmenené na rozsudok smrti . Dňa 6. apríla ráno toho istého roku boli sestra Gertrúda a brat Romualdo verejne upálení zaživa na auto-da-fé , ktoré sa konalo na Piazza Sant’Erasmo v Palerme, pred inkvizíciou, senátom, miestokráľom, ľud s ďalšími dvadsaťšesť heretikmi, ktorí sa našli v cirkevných väzniciach.
Jn 16 kap
Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.
2 Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.
3 A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa.
4 A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril.
Démonské útoky na intimitu svätcov od tých, čo ju mali sami ale poriadne zasmilnenú.
V roku 374 Ursin za pomoci krivého svedectva žido-kresťana Izáka dostal pápeža Damasa dokonca pred súd pre obvinenia, ktoré sa podľa legendy týkali toho, že takmer 70 ročný sa dopúšťal cudzoložstva. Od rímskeho prefekta mu skutočne hrozilo odsúdenie, keby nezasiahol cisár Gracián. Ten Damasa oslobodil, Ursina vyhnal do Kolína a Izáka do Španielska. Damas potom záležitosť ešte predložil cirkevnému snemu, aby sa o jeho nevine mohli všetci presvedčiť.Snem po vyšetrení vyhlásil,že všetko obvinenie bolo vymyslené Ursínom proti pápežovi a nejestvujú nijaké dôkazy…a žid Izak za krivé obvinenie bol poslaný do vyhnanstva aj s Ursínom…
sv. biskup Atanáz bojovník za ortodoxnú podobu kresťanstva alexandrijský biskup zo 4.storočia , 5 krát bol poslaný do vyhnanstva čo bolo 17 rokov z jeho 46 r. biskupskej služby, ukrýval sa v samote púšte býval pár rokov v otcovej hrobke alebo vo vyschnutej cisterne, osočený vrajkresťanmi spojenými s vtedajšou mocou
z čarodejníctva, z vraždy a useknutia ruky Arsenia zo smilstva s prostitútkou, z kacírstva a
z rozširovania bludov či vraj nepokojov v ríši
Sv. Emerám pochádzajúci z Poitiers vo Francúzsku prišiel do Regensburgu ako putujúci misijný biskup podľa príkladu írsko-škótskych misionárov, po trojročnej činnosti bol nespravodlivo obvinený. Biskup poznal okolnosti, ale neprezradil vinníkov. Usmrtený bol vojvodovým synom v dnešnom Kleinhelfendorfe v hornom Bavorsku približne v roku 652.
Dcéra vojvodu Teoda Ota čakala nemanželské dieťa so synom sudcu Sigibalda. Mladí ľudia využili dobrotu biskupa a vyznali sa mu v spovedi zo svojho hriechu s nádejou na záchranu. Biskup sa o to pokúsil. Predvídal, že pokiaľ by sa tento zločin prezradil, boli by za to kruto potrestaní.
Pri vypočúvaní však bol za vinníka označený sám biskup. Životopisec uvádza: „Vtedy vzal na seba vinu na cudzom zločine, aby od nich odvrátil bič odplaty, ktorého sa obávali“ . Brat dievčaťa Lanbert chcel v hneve potupu sestry pomstiť a krivdu kruto potrestať.
Dostihol biskupa Emeráma so sprievodom, ktorý medzitým opustil mesto, v osade Helfendorfe. V presvedčení, že ide o vinníka, nasledovalo potupenie a kruté mučenie biskupa. Zmrzačený biskup nezomrel hneď na mieste, ale v neďalekom Ascheime, kde ho preniesli klerici, ktorí ho sprevádzali.
Boh však poslal na sv. Katarínu Sienskú zo 14 st. ešte ťažšiu skúšku trpezlivosti. Istá Andrea, sestra tretieho rádu, dostala raka na prsiach. Táto choroba je nielenže škaredá na pohľad, ale šíri okolo seba aj neznesiteľný zápach – preto k nej nechcel nikto ísť, aby ju ošetroval. Katarína sama sa ponúkla, že ju bude opatrovať. Choroba máva zdĺhavý priebeh, no Katarína neunavila sa vo svojej trpezlivosti, s ktorou nepeknú ranu čistila a obväzovala, nejavila pri tom ani najmenší odpor, až ju nemocná začala obdivovať.
Čím dokonalejšia je nejaká kresťanská duša alebo skutok, tým menej to diabol dokáže zniesť, a snaží sa, aby ich znivočil. To možno pozorovať aj v živote sv. Kataríny. Keď raz obväzovala ranu nemocnej, diabol v nej spôsobil takú nevoľnosť, že sa musela dať do vracania. Sv. panna, aby potrestala svoju krehké zmysly, naklonila svoju tvár k tej páchnucej rane a dovtedy držala nos a ústa celkom blízko, kým odpor nevymizol. Zlý duch pokúšal tiež chorú, aby aj ona trápila sv. pannu. Keď sv. Katarína pri nej celý deň nesedela, hneď si myslela, že sa niekde s nejakým mužom zabáva, veru takéto a ešte aj hanebnejšie veci o nej rozširovala. Keď to iné sestry počuli, preklínali Katarínu, že sa tak pokazila. A ona im ticho odpovedala: «Verte, sestry, že som skrze milosť Pána Ježiša Krista pannou.» Na chorú zlého slovka nepovedala, a na všetko obviňovanie odpovedala: «Som pannou.» Napokon aj táto prišla k rozumu a uznala, ako veľmi sv. Kataríne ublížila. S plačom ju odprosovala. Sv. panna ju zase objímala a tešila kajúcnicu, ktorá každému, kto k nej prišiel, s plačom vyznávala svoj ohavný hriech a tvrdila, že Katarína je nielen nevinná, ale i svätá.
Sv. Ján Vianney z 19 st. bol obvinený mladou prespánkou, ktorá bývala blízko fary v Arse, že on je otcom jej nemanželského diaťaťa. Skoro z toho zošalel. Dva roky sa modlil, chodil po lesoch a odprosoval Boha za hriechy klebetenia, ktoré mu tam zabíjali česť tak, že chcel odtiaľ utiecť. Toto naštartovalo jeho obrovské pokánie, kde neskôr spovedával denne mnoho hodín aj 100 tis. ľudí z celého Francúzka ktorí tam chodili akoby priťahovaný svätým magnetom. Privalilo v lese jedného muža, čo sa priznal, že on je ten, čo s ňou zhrešil, a farár je nevinný.
Sv. Gerard Majella , 18 st. Jedna žena napísala list sv. Alfonzovi, v ktorom obvinila Gerarda zo smilstva s dievčinou, členkou rodiny, u ktorej Gerard často nocoval počas cesty na misie. Zvalila na neho vinu svojho otehotnenia. Žena později obžalobu odvolala, nejspíše proto, že skutečný otec jejího dítěte po půldruhém měsíci vážně onemocněl a chtěl se přiznat. Všichni se divili, že Gerard se nechal takto pomlouvat. On odpověděl: „Byla to výtečná příležitost pro cestu k svatosti, ostatně řehole vyžaduje trpělivé snášení ponížení.“ A pro sebe dodal: „Jestliže nezvládnu sám sebe, ztratím Boha.“ Svou smrt přesně předpověděl. Ve 29 letech onemocněl tuberkulózou, začal chrlit krev a omdlévat. K tomu disenterie a velké bolesti. Před smrtí děkoval představenému za oběti a výlohy, které kongregaci jako neužitečný člen způsobil
Keď si ho Alfonz predvolal, Gerard na obvinenie nepovedal nič, ostal celý čas ticho. Preto mu musel zakladateľ Kongregácie udeliť trest: zákaz svätého prijímania a kontaktu s ľuďmi mimo komunity. Gerard veľmi miloval eucharistického Krista, ale chcel ostať poslušný, a preto predstaveného svojho kláštora požiadal o povolenie neminištrovať pri sv. omšiach, lebo sa bál, že by z tejto lásky vytrhol Eucharistiu z rúk kňaza a prijal. Týral ho a ponižoval ako hlúpeho pánbožkára aj ako učňa krajšírsky tovariš. Po čase jeho modlitieb sa žena pod tiahou výčitiek svedomia priznala z klamstva. Sv. Alfonz sa ho pýtal, že prečo mlčal. „Taká je Božia vôľa“ povedal. Mnohokrát Gerard povedal ľuďom ich hriechy, ktoré sa hanbili vyznať, a takto ich priviedol k pokániu a odpusteniu. Gerard zomrel 16. októbra 1755 vo veku 29 rokov. Nad dvere svojej izby dal zavesiť tabuľu s veľkými písmenami: „Tu sa plní, čo Boh chce.“
Lorenzo Scupolli zo 16 st. bol ako 47 r. ako kňaz v reholi teatínov obvinený z hriechu proti 6.prikázaniu a násline laicizovaný. Až do smrti štvrť storočia znášal krivé obvinenie, aj väzenie a zabitie cti ako svätec. Jeho Duchovný boj má za vyše 400 r. vyše 500 vydaní. Rehabilitovaný po 25 r.
Sv. Páter Pio, stigmatizovaný taliansky kapucín, bol ako 75 ročný obvinený, že je podvodník, masochista a že smilnil z viacerými ženami. Z Vatikánu prišiel arcibiskup vizitátor, a tomu vypovedali niektoré ženy pod prísahou a aj to reálne podpísali, že mali vraj s pátrom Piom nemravný sexuálny pomer. Okrem toho v spovedi nabulikali viacerým kňazom tam aj v okolí, že spolu vraj hrešili. „Vtelené diablice“ sa tvárili, že sú oddané katolíčky a prejavovali pátrovi divadelný obdiv, ale išli sofistikovane na to, aby jeho dobrá povesť ako kňaza bola „dokonale“ zavraždená… Bolo to päť sestier Serinettinneliových a najmä jedna z nich Elvíra, ktorá asi surovo žiarlila na pátrovu vzácnu priateľku a duchovnú sestru Cleonice. Pekelné sily ju ovládli a premenili jej ústa na kvalitnú žumpičku… Sami kňazi, ktorí sympatizovali s pátrom boli ako naivní jojkovia dezorientovaní, a neverili, že je morálne čistý po takých „úprimných“ spovediach žien eštébáčiek. Bola mu 3 roky zakázaná spovedná činnosť a bol tak samým Vatikánom čiastočne suspendovaný. Prispeli ku tomu aj ženy nahuckané slobodomurármi a niektorí súdruhovia spolubratia, ktorí asi zo závisti pre pátrovu obrovskú popularitu podávali Vatikánu o ňom iba negatívne hlášky. Pápež sv. Ján XXIII. bol konšternovaný, keď sa neskôr dozvedel, že ho informátori dezinformovali, a prehlásil: „Oklamali ma, oklamali! Nikdy som neublížil ani muche. Páter Pio je Boží muž.“ Istý arcibiskup vraj prisahal pred pápežom na svoj náprsný kríž, že videl pátra Pia, ako si klincom robí stigmy sám. Možno aj videl, asi vo videní od zlého ducha, ktorý pátra aj fyzicky aj extra vydarenými klebetnými kydmi roky ničil. Roky sme tu nevedeli, ako páter skryto trpel, lebo v jeho životopisoch v slovenčine sa o tom nepísalo. Nie je to veru jeden prípad, keď zlo vyčíňa cez sprosté majstrovské lži nainfikované peklom cez herečky akoby z národného divadla a vraj „oddané katolíčky“a ich verných divákov a poslucháčov, „nábožných“ súdruhov medzi bratmi…
Počas 10 rokov bol udavačmi doosočovaný a pánbožkármi na kongregácii vo Vatikáne 5 x dekrétmi odstavený ako kňaz a rehoľník, a označený ako klamár a podvodník. Tie dekréty neboli dodnes nikým odvolané, hoci bol v r, 2002 vyhlásený sv.pápežom Jánom Pavlom II. za svätého
najväčšia verejná knižnica informácií
o kríze zneužívania katolíckych duchovných
Kardinál sa vyjadril po tom, ako tento týždeň vyšlo najavo, že v priebehu roka 2022 oficiálne opustilo katolícku cirkev v Nemecku viac ako pol milióna ľudí.
Marx povedal, že túto skutočnosť nemôže bagatelizovať. „Pýtam sa sám seba, čo môžem urobiť? Čo je mojou povinnosťou? Aké je naše spoločné úsilie?“ vyhlásil 69-ročný kardinál. Marx zároveň vyjadril obavy, že bohoslužby môžu byť vnímané ako nudné.
čo môžeme urobiť?
horrorové následky po očkovaní
konferencia v parlamente ČR o kovidových lžiach
napr. zvoliť tvrdšiu stratégiu voči satanistom rôzneho druhu
lebo to dúhovofilné vrajmilosrdenstvo a slobodošská tolerancia už aj propotratárskym politikom robí v kostoloch takú nudu, že tam mnohí nemôžu vydržať
ako sa mnohí cirkevní otcovia môžu zameriavať stále viac na legalizáciu spupušeností a nemo sa prizerať na:
bezbrehé prijímanie migrantov do EU / rozvrátené Francúzko, napr/ dodávanie zbraní na východný front/ státisíce vyvraždených, HLAVNÚ vinu má porušovateľ Minských dohôd!!!/ plytvanie miliardami na dodávku ďalších zbraní, na mediálne manipulácie, na stále agresívnejší gender a stále fatálnejšie mäknutie mužských mozgov
Vraj by sme sa mali všetci na to mainstreamovo usmievať ako slniečka na hnoji, a klamať si, že sme na tej správnej strane dejín, to zvládnu iba slniečkári zo zdochýnajúcim srdcom
list M. Kuffu arcibiskupovi do TT
historický dokument lebo podvodne vyhotovený podlý dokument, vraj od pápeža, ktorý kydal na svätca a vyhnal učeníkov CM ako ovce prašivé za Dunaj
kňaz a historik V. Sasinek si myslí,/ str 84/ že list pápeža Štefana V. kde chváli Vichinga a haní sv. Metoda je falzifikát
taký názor má aj Jonáš Zaborský aj ja tiež
/§28 /Zaplesal nad jeho mohylou zbesilý Viching. Tento drzý Nemec, biskup nitriansky, zadával mu, a to bezo prestania, najbolestnejšie rany. Method ho i vyklial, ale nič to ošemetníkovi neuškodilo, keď mal nad ním krýdla rozostreté Svatopluk. Pod jeho mohutnou ochranou mohol sebe čokoľvek dovoliť. Opovážil sa pustiť do sveta i lživú listinu, kde pápež Štefan V. vykliatie Vichingovo kydá nazpät na hlavu Methodovi.
kto osočuje u pápeža svojho kolegu alebo falšuje pápežské buly je chrapúň na najhlbšej úrovni
a tí študenti, ktorí si naivne myslia iba im nabulikanú verziu , sú ako teliatka, čo hľadia na nové vráta, keď sa dozvedia iný názor
Nechať až takto verejne kopať do pápeža neznamená pápeža vlastne bezbožne nenávidieť? V 3. Fatimskom posolstve je to „strieľanie s ohnivými šípmi“ do biskupa v bielom . Toto určite nemá s Božím milosrdenstvom a spravodlivosťou skoro nič spoločné, je to extrémne, ale na oboch stranách , zjavne sociopatické a už neľudské. Miesto toho, aby vyzval všetkých 5 tisíc biskupov, aby pápeža spoločne kultúrne, príkladne a spásonosne napomenuli, sa na hulváta púšťa do nových osobných útokov a podpásoviek?!?
To, že Vatikán nechá takto 5 rokov bez kanonického napomenutia vyčíňať a IBA gradujúco NEGATIVIZOVAŤ pápeža Františka od jedného z prestížnych arcibiskupov na dôchodku, či to nie je príznak už silno znepokojivej nekolegiality medzi biskupmi, veľkej apostázy a veľkého celosvetoveho pohoršenia pre celú matku cirkev aj svet? Žijeme my vôbec v realite, či iba vo svojej bubline?
Jeho Excelence učinila podobné poznámky ve svém poselství „Vitium Consensus“ z 1. října. V té době Viganò tvrdil, že katolíci by měli zvážit možnost, že Jorge Bergoglio získal úřad papeže se „zločinným úmyslem“ „provést státní převrat v Církvi a přivést proroka Antikrista na Petrův trůn“. V sobotu tyto poznámky zdvojnásobil, když zmínil, že zde působí „luciferiánská inteligence“.
Konsensus a podpora argentinského jezuity pochází významně od ultraprogresivního a pro-kacířského křídla, které sponzorovalo jeho zvolení: všichni jsou notoricky známí členové hluboké církve a jsou úzce napojeni na homosexuální a pedofilní lobby hlubokého státu.“
„Hierarchie se omezuje na to, že demonstruje buď zbabělost, nebo spoluvinu na tyranovi, a těch několik nesouhlasných hlasů se neodvažuje vyvodit potřebné závěry tváří v tvář herezím a nesmyslům nájemníka Svaté Marty.“
Jeho Excelence uzavřela své poznámky prohlášením, že katolíci si mohou být „morálně jisti“, že „nájemník Santa Marty je falešný prorok“. Jako takoví jsou „ve svědomí oprávněni odvolat naši poslušnost“ vůči němu, protože se chová jako „biblický divočák“, který „se nestará o ovce“.
„Bergogliův problém,“ řekl dále, „nemůže být vyřešen běžnými prostředky: žádná společnost nemůže přežít totální zkaženost autority, která ji řídí, a Církve.“
„Dokud budou společnost a Církev drženy jako rukojmí nepřátel Krista Krále a Jeho Nejvznešenější Matky, nebudeme moci doufat v konec této nejbolestnější zkoušky, protože jsme si nezvolili nutnou stranu, kterou od nás Pán očekává, abychom se podíleli na jeho úplném a definitivním vítězství nad Satanem.“
Vakcínam, pri výrobe ktorých boli použité bunkové línie z potratených detí, majú zdravotníci a otcovia rodín odvážne so sv. vierou ODPOROVAŤ
sv. Ján Pavol II. 2005, príklad tzv. ortodoxie a katolíckeho ideálu
aliancia prenasledovaných kňazov
Vakcíny, o ktorých odborníci prehlásili, že sú dobré, /aj keď sú poškvrnené potratenými plodmi? , sú vraj už zrazu morálne prípustné?!… O odkaze svätého pápeža spred pár rokov ani slovko!!!??? / Nerozumiem tým, čo sa očkovať nechcú… Veď je to ako samovražda!
„Očkovať sa považujem za svoju povinnosť
Je to skutok nezištnej lásky.“
pp František 2021, príkladná heterodoxia a zníženie morálnej laťky, ktoré pochádzajú z informácií od neúprimných poradcov, čiže diletantov a pochádza to z prílišnej ľudskosti a panického strachu
Vatikán ako prvý štát na svete 1. októbra 2021 zaviedol povinný vax všetkých svojich zamestnancov. Ukážkovo nemilosrdne boli kôli tomu vyhodení z práce traja mladí švajčiarski gardisti. A tiež jeden z biskupov v Portoriku. Po roku ŽIADNE PREPÁČTE.
Polovica slovenských občanov, čo nepodľahlo tým extrémnym a už psychiatrickým tlakom zo všetkých strán sa držala svojho svedomia , racionálneho prístupu k veci a odkazu sv. JP II
/boli nielen zastrašovaní a vyhadzovaní z práce, lámali ich na násilnú vakcináciu, nedali im informovaný súhlas a nik im nevysvetlil, čo sú lipidové nanočastice, čo je MRNA, čo robí v tele spike proteín, čo je to za operačný systém, čo do ľudí picháte, ako to bolo zverejnené na oficiálnej webstránke Moderny, čo v tele budú robiť tie samoskladajúce sa nanoštruktúry, či ich náhodou nebudú spájať so sieťou 5G?, aké sú negatívne vedľajšie účinky tohoto experimentálneho preparátu, ktoré vôbec nie je spoľahlivo vedou ani odskúšané ani schválené. /
ale aj neboli pripustení dosť dlhý čas na bohoslužby v kostole. čiže boli už za svoju kresťanskú vieru prenasledovaní.
V hlavnoprúdových médiách boli dopľuvaní ako nezodpovední dezoláti, ktorých traba „vyhnať na bitúnok a nech kvičia ako svine“
Naši biskupi cez svojho hovorcu prehlásili, že výhrada vo svedomí ohľadom vaxu vraj neexistuje, vraj sa jedná iba o dobro a zdravie
Dodnes žiadna SEBAREFLEXIA
A hrôza následkov tých klamstiev a kriminálností iba narastá
aj hanba tých, čo vo svojej ťažkotonážnej naivite požehnali tie sofistikované zbrane hromadného ničenia…
sú to zatiaľ iba „studenovodské vodopády… budú aj niagarské“
určite iba čiastočné následky toho vraj iba dobra ,
Podľa oficiálnych štatistík k augustu 2022
EMA, Európa
46,999 úmrtí
4,731,833 zranenia
2,143,362 sú vážne až invalidizujúce
VAERS , Spojené štáty
30,347 úmrtí
56,734 trvalé postihnutie
1,609,050 celkové nežiaduce reakcie
V asi 30 r. histótrii sledovania následkov vakcín jednoznačne najväčie škody na zdraví a životoch. Už + MUDr V. Zelenko prezradil, že realita je oveľa horšia než tie oficiálne čísla už ako z horroru.
je mnoho typov spiritualít
máme slobodu zvoliť si niektorú z nich
máme ľudské právo vymeniť tú starú za novú? máme
A my máme právo Vám oznámiť, že ak si niekto zvolí z tých mnohých ponúk, ktoré naisto vedia, že problém sú hlavne tí iní,
a radikálne odmietajú ukrižovať v sebe falošné nafúknuté JÁÁÁ,
prídu raz ako slepé kura k zrnu a ku kozmickému prekvapku
a začnú so škodoradosťou križovať Krista v niekom okolo seba
ak tak niekto okolo Vás robí, tak Vás prosí o pomoc
Navonok je Rusko agresor a Ukrajina obeť
spravodlivá vojna je eticky prípustná
a tí, čo ju rozoštvali, sú služobníci temných síl
Kňaz Donald Calloway:
Biden a Pelosi sa prijímaním eucharistie a následným chronickým propagovaním potratov
sa „vysmievajú Kristovi v Najsvätejšej sviatosti
A robia to ako spolukomplici aj tí, čo im to dovoľujú
chcete počuť v cirkvi slovo chlapovo?
alebo sme doma iba na salaši s pupkami vypasenej pohody len pri pánbožkárskych dojáčikoch trasorítky elegantnej s dúhovou svätožiarou?
to je to pravé svetom nepoškvrnené Kristovo spoločenstvo?
čo mlčí o nadnárodných zločincoch a ich svetovládnych plánoch
čo robí pokáníčko z hriešikov, ale pri rosiahlej trestnej činnosti čuší
čo nenapomína bezbožných vladárov žiadnym Beda Vám
čo káže ovečkám, aby iba poslúchali štátnu správu ako otroci
čo požehnáva vax, ktorý zabil a poškodil zdravie už milionom
čo krstí vodou, ale o krste Duchom Sv. a ohňom neučí nič
„Kristovu nevestu nemožno zvádzať, je neporušená a počestná. Pozná iba jeden dom, plachou nevinnosťou stráži posvätnosť jedného lôžka. Ona nás zachováva pre Boha, synov, ktorých porodila, určuje pre kráľovstvo. Ktokoľvek sa oddeľuje od Cirkvi, stýka sa s cudzoložnicou, je vylúčený zo sľubov Cirkvi. Kto zanechá Kristovu Cirkev, nedosiahne Kristovu odmenu. Je cudzincom, hriešnikom, nepriateľom. Nemôže už mať Boha za otca ten, kto nemá Cirkev za matku. Mohol sa vôbec dakto zachrániť, kto bol mimo Noemovej archy? Kto sa zachráni, ak je mimo Cirkvi? Pán napomína: »Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.« (Mt 12,30) Kto ničí Kristov pokoj a svornosť, koná proti Kristovi. Kto zhromažďuje mimo Cirkvi, premrhá Kristovu Cirkev. Pán hovorí: »Ja a Otec sme jedno.« (Jn 10,30) O Otcovi a Synovi a Svätom Duchu je zasa napísané: »A títo traja sú jedno.« (1 Jn 5,9) Uverí teda niekto, že táto jednota pochádzajúca z Božej sily, súvisiaca s nebeskými zárukami, sa môže v Cirkvi štiepiť a môže sa rozdeliť rázcestím z rozbíjačských túžob? Kto nechápe túto jednotu, nechápe Boží zákon, nechápe dôveru v Otca a Syna, nechápe život ani spásu“ (sv. Cyprián, De Ecclesiae catholicae unitate 6, CCL 3, linea 143-162).
Zachutilo im po konferenciách o milosrdenstve zničiť ďalšiemu bratovi a kolegovi česť ? Hodiť charakterného človeka, nástupcu apoštolov, cez palubu? Robíme to nielen s ním, ale aj s trpiacim Kristom, aj s katolíckym ideálom aj konieckoncov zo svojou cťou…
Poslední budú raz prvými a prví poslednými. Pomohli ste mu zničiť, prepáčte predčasne ukončiť, svetskú kariéru a upozornili ste celú cirkev na nového hrdinu medzi 5 tisíc katolíckymi biskupmi. Nie je treba čakať 600 r ako u Jána Husa, veľmi jasné je to už teraz, kto je na strane sveta a jeho neprávostí… Tá túžba po nadbytočných dávkach očkovania iba prezradila stupne zamilovania sa do tohoto sveta a stupeň oslabenia osobnej sv.viery a vlastnej imunity…
„V reakci na to, co se stalo, se cítím požehnaný, že jsem trpěl pronásledováním a pomluvami (srov. Mt 5,10-11) za to, že jsem hlásal pravdu o lidské důstojnosti v současných podmínkách, kdy „je to nepohodlné: odporuje to tomu, co děláme…“ (Mdr 2,12). Dnes se mohu povznést, a i když jsem nedokonalý a hříšný, vím, že jsem udělal správnou věc, a to mi dává velký vnitřní klid. Utěšuje mě také hebrejský význam jména Daniel, které jsem dostal při křtu: „Bůh je můj soudce“.
Je mi velmi líto, že v církvi, kde se tolik káže o milosrdenství, nemají někteří lidé v praxi ani ten nejmenší smysl pro spravedlnost. Jednoho dne mi apoštolský delegát prostě ústně sdělil, že mě Řím žádá, abych rezignoval. Nástupce apoštolů je nyní nahrazen, aniž by byl dodržen řádný kanonický postup pro jeho odvolání.
Bylo mi řečeno, že jsem se nedopustil žádného zločinu, ale že jsem údajně „nebyl poslušný papeži a nebyl v dostatečném společenství se svými spolubratry, biskupy v Portoriku“. Bylo mi nabídnuto, že pokud odstoupím z diecéze, budu církvi i nadále k dispozici, pokud mě bude potřebovat na jiném místě; tato nabídka skutečně prokázala mou nevinu. Nicméně jsem nerezignoval, protože jsem se nechtěl stát spoluviníkem naprosto nespravedlivého procesu, který v naší církvi vidím nerad.“
Biskup zdôraznil, že táto skúsenosť mi „pomohla novým spôsobom uvedomiť si vážnu zodpovednosť, ktorú majú všetci biskupi vo vedení Cirkvi, ktorá je apoštolská a nie pyramídová, synodálna a nie autokratická.“
„Myslím si, že už nejaký čas mnohí biskupi so znepokojením sledovali, čo sa deje v Cirkvi, a my sme predtým odvracali zrak. Dnes viac ako kedykoľvek predtým musíme pamätať na naše povolanie byť prorokmi.
„Sú to ťažké časy, ale nestrácajme nádej.“
Fatimské posolstvo 13. júla 1917 druhé od sr. Lucie 1929 a tretie? Možno sestra L. mala zjavení aj viac, asi budú nezverejnené…
Tu sú čiastočky
nemeckým pútnikom povedal zosnulý svätý Ján Pavol II.
Vzhľadom na vážnosť obsahu moji predchodcovia v Petrovom úrade diplomaticky radšej odložili vydanie, aby nenabádali svetovú mocnosť komunizmu k určitým krokom. Na druhej strane, všetkým kresťanom by malo stačiť vedieť toto: ak existuje posolstvo, v ktorom je napísané, že oceány zaplavia celé oblasti zeme a že z jedného okamihu na druhý zahynú milióny ľudí , naozaj už nie je zverejnenie takejto správy niečo, po čom by sa toľko túžilo…
Stále skryté tajomstvo , Christopher A. Ferrara, s. 37; porov. Fulda, Nemecko, november 1980, uverejnené v nemeckom časopise, Stimme des Glaubens;
Potom, v roku 2000, Vatikán zverejnil údajné tretie tajomstvo vo forme videnia anjela vznášajúceho sa nad zemou s ohnivým mečom, ktorý deti videli:
Anjel zvolal silným hlasom: Pokánie, pokánie, pokánie!. A videli sme v nesmiernom svetle, ktorým je Boh: „niečo podobné tomu, ako sa ľudia objavujú v zrkadle, keď pred ním prechádzajú“ biskupa oblečeného v bielom „mali sme dojem, že je to Svätý Otec“. Iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky stúpali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z nahrubo otesaných kmeňov ako z korkového stromu s kôrou; predtým, ako tam Svätý Otec prišiel, prešiel veľkým mestom napoly v ruinách a napoly trasúcim sa zastavujúcim krokom, sužovaný bolesťou a smútkom, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré stretol na svojej ceste; keď dosiahol vrchol hory, na kolenách na úpätí veľkého kríža ho zabila skupina vojakov, ktorí naňho strieľali guľkami a šípmi, a tak zomierali jeden po druhom ďalší biskupi, kňazi, nábožní muži a ženy, a rôzni laici rôzneho postavenia a postavenia. Pod oboma ramenami kríža boli dvaja anjeli, každý s krištáľovým aspersóriom v ruke, do ktorého zbierali krv mučeníkov a ňou kropili duše, ktoré kráčali k Bohu.
V roku 1995 kardinál Luigi Ciappi, nie menej ako pápežský teológ pápežov Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. a Jána Pavla II. – v rozpätí 40 rokov – urobil toto zjavenie týkajúce sa obsahu tajomstva, cituje Ferrara : „V treťom tajomstve je okrem iného predpovedané, že veľké odpadnutie v Cirkvi začne na vrchole. [16] 13. mája 2000 spojil Ján Pavol II. Pannu Máriu z Fatimy so „Ženou odetou slnkom“ v 12. kapitole Zjavenia . na oblohu a zvrhol ich na zem,“ narážka na odpadnutie pastierov (Zj 12,4; Keď padajú hviezdy ). Druhým je, že drak, ktorý je proti Žene, si to želá a zožerie jej potomstvo (Zj 12:4, 17) – „sprisahanie proti životu“, neskôr napísal Ján Pavol II., že „v dnešnom kultúrnom a spoločenskom kontexte, v ktorom veda a lekárska prax riskujú, že stratia zo zreteľa svoju vlastnú etiku. Zdravotnícki pracovníci môžu byť niekedy v silnom pokušení stať sa manipulátormi života alebo dokonca agentmi smrti.“
Podľa Ferrara sa verí, že Panna Mária zahrnula slová spolu s víziou, ktorú opísala sestra Lucia – a že toto potlačenie textu môže byť tým, čo v skutočnosti obsahuje „príliš kontroverzné“ posolstvo. Dá sa len špekulovať – a Ferrara vytvorí presvedčivý prípad. Je však možné, že Panna Mária opisovala kolosálne zlyhanie budúceho pápeža – až také, ktoré by viedlo ku kolapsu viery?
V knize „El secréto mejor guardado de Fatima“, vydané ve Španělsku v březnu 2017, nikdy nepřeloženo do italštiny, španělský novinář José Maria Zavala, autor dalších důležitých náboženských témat, učinil známým to, že od sestry Lucie obdržel vysvětlení třetího tajemství.
Zavala tvrdí, že obdržel anonymní email s textem třetího tajemství a požádal experta v kaligrafii a grafologii, aby ho důkladně prozkoumal a srovnal se známým a věrohodným textem třetího tajemství, napsaným vlastní rukou sestry Lucie. Odbornice, která zkoumala kopii textu, dospěla k tomuto závěru: „byl napsán stejnou rukou jako text První a Druhé části Tajemství z Fatimy – stejný rukopis sestry Lucie dos Santos“. Bylo to odhalující tvrzení, protože text, který nyní přinášíme, ukazuje, jak se třetí tajemství týká události nepravého papeže s „pohledem ďábla“.
Odborník na kaligrafii se jmenuje paní Begona Slocker, z Tribunalu v Madridě, jedna z největších odbornic v oboru.
Tady je text, který nám dovoluje přisoudit třetí tajemství z Fatimy na situaci,kterou nyní prožíváme: „nyní zjevuji třetí část tajemství; tato část je odpad od víry v Církvi. Naše Paní nám ukázala ve vidění jednu osobu, kterou já popisuji jako „Svatý Otec“, před velkým zástupem, který ho oslavoval. Ale je zde jeden rozdíl s pravým Svatým otcem – ten jakoby Svatý otec má pohled ďábla a v očích zlo. Pak, trochu později, jsme viděli tohoto rádoby Papeže vstupovat do Církve, ale tato Církev byla Církev pekla, a neexistuje způsob, jak popsat ošklivost tohoto místa. Zdálo se jako pevnost z betonu, s poničenými rohy a okny jako oči. Ihned jsme zvedli oči k Naší Paní, která nám řekla: viděli jste odpad od víry v Církvi, tento dopis může být otevřen jen Svatým otcem, ale až po papeži Piu XII. a před rokem 1960“.
Antipapež, který bude heretikem
Řekl jsem mu, že jsem zkoumal fatimské tajemství, a došel jsem k závěru, že se ve třetím tajemství odhaluje, že přijde antipapež, který bude heretikem. Malachi odpověděl: „Kdyby jen to!“
V tajemství se tedy předpovídá, že přijde antipapež a podle kardinála Stritche se zde odhaluje ještě něco horšího: Antipapež zruší mši a zavede reformu Církve, která vyústí v to, že velká část Církve zběhne. To povede k vytvoření falešné církve pod heretickým antipapežem – což je přesně to, co rovněž prorokovala blahoslavená Anna Kateřina Emmerichová.
knihy To Deceive the Elect [Svést vyvolené], jsem citoval dokumenty zednářů z 19. století, kde vysvětlují, jak plánují Církev změnit a zničit: Zničit hierarchii kněžství v Církvi a nahradit katolické svátosti zednářskými svátostmi. Chtějí zjednodušenou formu „křesťanství“ – nazývají to „křesťanství bez dogmatu“ – což je takzvané náboženství dobrých skutků.
V tajemství se prorokuje, že v Církvi velmi brzy vznikne hnutí, které bude usilovat o zrušení slavení mše svaté. Přijde den, kdy bude zrušena a výsledkem ztráty milostí získávaných díky mši budou katastrofy a trest pro celý svět. Víme, jaké některé z nich budou. V druhé části tajemství je Naše Paní předpověděla: „válka, hlad, pronásledování Církve a Svatého otce“.
Když byl papež Benedikt XVI. ještě kardinálem Ratzingerem, sdělil Dr. Ingu Döllingerovi, že ve třetím tajemství jsou zmíněny konkrétní detaily o papežích
František je pápežom relativizmu a katolíci majú povinnosť ho napraviť
Pápež František vyhlásil vážne chyby zakorenené v relativizme a situačnej etike a je aktom duchovného milosrdenstva pokarhať ich.
( LifeSiteNews ) — 29. júna 2023
Cirkev slávi svätého Petra a Pavla. Láska druhého k prvému ho viedla k tomu, aby ho verejne opravoval (Gal 2:11-14).
Dnes je Peter pápežom Františkom a Pavol sú kresťania, ktorí by mať odvahu podstúpiť Františkovu synovskú nápravu. Toto je príklad kňazov, univerzitných profesorov a odborníkov na teológiu a morálku, ktorí zverejnili otvorený list Kolégiu kardinálov (júl 2016, 45 signatárov), synovskú opravu pápeža Františka (júl 2017, 62 signatárov) a otvorený list biskupom (apríl 2019, 20 signatárov). Urobili však niečo dobré?
Áno, podľa svätého Augustína a svätého Tomáša Akvinského, pretože
náprava, ktorá je… skutkom lásky patrí každému ku všetkým tým, ktorých by mali milovať a v ktorých vidí niečo, čo treba napraviť… ak by existovalo nejaké nebezpečenstvo pre vieru, nadriadení by mali byť pokarhaní od podriadených, ba dokonca verejne. Preto ho Pavol, ktorý bol poddaný Petrovi, pokarhal.
A k tejto téme Augustínova glosa vysvetľuje: „Peter sám svojím príkladom ukazuje tým, že tí, ktorí majú prednosť, ak sa im stalo, že zišli zo správnej cesty, aby sa neodmietali nechať napraviť, dokonca ani od svojich podriadených.“ (Summa Theologica II-II, q.33, a.4).
Preto chce africký kňaz, ktorý píše tieto riadky, uskutočniť tento skutok duchovného milosrdenstva, ktorý spočíva v tom, že upriami pozornosť pápeža Františka na jeho omyly, ktoré negatívne ovplyvňujú manželstvo, rodinu, sviatosti, Cirkev a svet. Je František pápežom relativizmu? Nasledujúca analýza ukazuje, že je.
Existujú činy, ktoré sú samy osebe, nezávisle od okolností a úmyslov, vždy vážne nezákonné z dôvodu ich predmetu; ako je rúhanie a krivá prísaha, vražda a cudzoložstvo. Človek nesmie robiť zlo, aby z toho vzišlo dobro“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 1756).
Svätý Tomáš Akvinský a svätý Pavol to potvrdzujú: „Často sa stáva, že človek koná s dobrým úmyslom,ale bez duchovného zisku, lebo mu chýba dobrá vôľa. Povedzme, že niekto okráda, aby nasýtil chudobných: v tomto prípade, hoci je úmysel dobrý, chýba úprimnosť vôle. V dôsledku toho nemožno ospravedlniť žiadne zlo vykonané s dobrým úmyslom. Sú takí, ktorí hovoria: A prečo nerobiť zlo, aby prišlo dobro? Ich odsúdenie je spravodlivé.“ (Rim 3:8)“ (Sv. Tomáš Akvinský, Opuscula Theologica II 1168)
Sexuálnym životom mimo manželstva sa znovuzosobášení rozvedení dopúšťajú vnútorne zlých skutkov, tj buď hriechu cudzoložstva (ak je ich predchádzajúce manželstvo platné) alebo hriechu smilstva ( ak ich predchádzajúce manželstvo nie je platné).
Tretím dôvodom, prečo je nová doktrína Amoris laetitia neprijateľná, je to, že žiadny slobodný kresťan (dokonca ani ten krutý, u ktorého by bola pripočítateľnosť obmedzená alebo chýbal) nemôže prijať sviatosť spovede, ak nie je pripravený urobiť všetko pre to, aby sa vyhli sexuálne vzťahy. To pripomenul pápež Ján Pavol II. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Familiaris consortio: „Zmierenie vo sviatosti pokánia, ktoré by otvorilo cestu k Eucharistii, môže byť udelené len tým, ktorí ľutujú, že porušili znamenie zmluvy a vernosti Kristovi, a sú úprimne pripravení vydať sa takým spôsobom života. už nie je v rozpore s nerozlučnosťou manželstva. V praxi to znamená, že keď muž a žena z vážnych dôvodov, akými sú napríklad výchova detí, nemôžu splniť povinnosť odlúčiť sa, „preberajú na seba povinnosť žiť v úplnej zdržanlivosti, tj. zdržiavanie sa skutkov, ktoré sú vlastné manželským párom“ (84).
Nová náuka Amoris laetitia teda spadá do tretej herézy, pretože odmieta podmienku, ktorá je absolútne nevyhnutná na prijatie sviatosti spovede a ktorá predstavuje pravdu božskej a katolíckej viery o tejto sviatosti: totiž rozhodnutie urobiť všetko. možné vyhnúť sa hriechu (porov. Tridentský koncil, Náuka o sviatosti pokánia, 14. zasadnutie, 25. novembra 1551, DS 1676 a 1678; Catechismo di San Pio X, Della Dottrina Cristiana, Parte IV, 731; Katechizmus Katolíckej cirkvi 1451; Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi 303; Tradimento della sana dottrina attraverso „Amoris laetitia“ , Tullio Rotondo, marec 2022). Mlčanie pápeža Františka tvárou v tvár dubiukardinálov Waltera Brandmüllera, Raymonda Lea Burkeho, Carla Caffarru a Joachima Meisnera je v konečnom dôsledku dobrým znakom jeho relativistickej mentality, ktorá odmieta jasne a verejne tvrdiť pravdu.
Deklarácia z Abú Zabí, podpísaná pápežom Františkom (4. februára 2019), obsahuje vetu popierajúcu, že kresťanstvo je najvyššie Bohom chcené náboženstvo (porov. Ján 14:6; Dominus Iesus 13), a skrýva dve herézy odmietajúce Kristovo spásonosné poslanie a dobrota Božej vôle (porov. 1M 1:31). Tento náboženský relativizmus možno vidieť v účasti pápeža Františka na troch pohanských obradoch (4. októbra 2019 s Pachamamou, 25. a 27. júla 2022 s autochtónmi Kanady).
Pápež František v dňoch 21. októbra 2020, 15. septembra 2021, 5. februára 2023 a 10. – 11. marca 2023 vyzval na prijatie zákonov o občianskom spolužití homosexuálov pod zámienkou zákonného zdieľania sociálno-ekonomických výhod. V skutočnosti sa dopustil „závažne nemorálneho“ činu, keď povolil sexuálne spolužitie, ktoré je vnútorne hriešne, a zabudol, že homosexuáli sa môžu uchýliť k „všeobecnému právu na ochranu právnych situácií spoločného záujmu“ (dokument Kongregácie pre náuku viery z 3. júna 2003, pozri môj 1. otvorený list). To v sebe skrýva herézu odmietajúcu Boží zákon o manželstve medzi mužom a ženou (porov. 1M 2:24; 18:20).
Pápež František 15. septembra 2021 pod zámienkou, že „prijímanie nie je cenou pre dokonalých“, súhlasil s tým, aby všetci verejne pro-potratoví politici prijímali Svätú Eucharistiu bez toho, aby museli odmietnuť pripútanosť k potratu (porov. môj štvrtý otvorený list). To v sebe skrýva dve herézy: popretie nevyhnutnosti sviatosti pokánia pre prístup k Eucharistii v prípade ťažkého hriechu (porov. 1 Kor 11,27-29; Kódex kánonického práva 915, 916, 1347 § 2) a popretie absolútnej povahy Piateho prikázania (2M 20:13; 5. Mojžišova 19:10).
Napokon poznamenávame, že na rozdiel od sv. Jána Pavla II. (porov. Veritatis splendor 80-83) František neuznáva, že určité činy (cudzoložstvo, sterilizácia, modlárstvo, homosexualita, potraty) sú vo svojej podstate zlé a nikdy nemôžu mať prospech z určitého stupeň morálneho prijatia z dôvodu poľahčujúcich okolností alebo preto, že obsahujú „pozitívne prvky“.
Uzná pápež František konečne svoje chyby a napraví ich? Mnohí kresťania v to dúfajú už od roku 2016. Hovorme teda nahlas a jasne, aby sme upútali pozornosť pápeža Františka. Ale predovšetkým sa modlime k Ježišovi a Márii, aby mu dali pokoru, ktorú mal svätý Peter, keď mu svätý Pavol dal synovskú nápravu v Antiochii.
Otec Janvier Gbénou (otec Jesusmary Missigbètò ako jeho pseudonym) sa narodil v roku 1980 a za kňaza Ježiša Krista bol vysvätený 5. mája 2012 v Ríme. Pochádza z Beninu (Západná Afrika),
Arcibiskup C.M. Viganó
.
Pápeža prezýva už bezočivo iba civilným priezviskom.Preháňa ako pubertiak, napr. zúrivosť Bergoglia, zrada Bergoglia…Bergogliova sekta… Hrozná to už zloba. Veľmi zlý príklad najmä pre miliardu katolíkov, aj pre celý svet. Odkomunikované už skrytozjavne čertovsky rozzúrene a nekultúrne ako “na sedláka”…Smietku v inom vidí, v sebe brvno nie…To brvno vážení je dlhoročné hrajkanie sa na kariérofilnú úctu ku svätému otcovi v slovách, gestách, v listoch, v liturgiách, ktorá je zakončená takýmto totálne deklasujúcim plieskaním nahnevkaného bičíka po pápežovej reverende na strane jednej a takým obrovským ignorovaním na strane druhej od celého svetového episkopátu? O akej dôstojnosti ľudskej osoby my tu verejne a pred celým svetom škodoradostne sa už kvalitne nenávidiac “meleme” spolu s ohlasovím toho najvznešenejšieho z učení?
“Na hulváta” sa pustil do sv.omše Novus Ordo. Kto nevie, tak to je tá miliarda svätých omší odslúžených po 2.Vatikánskom koncile. Ktorú do praxe uviedli platne zvolení pápeži počnúc sv. Pavlom VI. Tam, kde je platne premenený Kristus vo Sv. eucharistii. Túto prax ALE vykonával aj “najväčší z moderných prokokov” osobne aj kolektívne, sám arcibiskup CMV. Počas celého svojho aktívneho života ako dôležitý sekretát vo Vatikáne aj ako predôležitý pán veľvyslanec Vatikánu v USA. Urobil tak jednu obrovskú kariéru okrem toho iného vari aj veľa dobrého čo robil. Dnes nepovie nič dobrého na tento typ liturgie, čiže spoločnej oslavy Boha, iba to
verejne zhadzuje a kope do toho! Aj do Krista tam!!! Toto sa má tolerovať?Očisťujeme cirkev jej znečisťovaním!?
Jeho plusy a mínusy , od 32 min 32 sec
Nie je ľahké pochopiť súčasnú krízu zla v Cirkvi, ktorá sa niekedy môže zdať ohromujúca.
Benedikt XVI. naznačil, že Tyconiova teológia môže Cirkvi pomôcť pochopiť, ako odhaliť a nakoniec poraziť zlo „falošných bratov“, ktorí sa v nej ukrývajú. Tyconiove postrehy sa rôznym spôsobom prelínajú s fatimským posolstvom. Ak vezmeme do úvahy Benediktove komentáre o Fatime vo svetle tykonskej teológie posledných čias, ponúka sa nám jedinečný pohľad na povahu Cirkvi a anticirkvi počas ich záverečnej konfrontácie.
„Biskupi pod rúškom daru cirkvi robia to, čo podporuje vôľu diabla.“
– Tyconius, „Komentár k Apokalypse“, štvrté storočie
„Antikrist patrí do Cirkvi, rastie v nej a s ňou až do veľkej diskusie, ktorá iniciuje konečné zjavenie.“
– Joseph Ratzinger, „Postrehy k Tyconiovej koncepcii cirkvi“, 1956
„Nie je možné, aby cirkev prežila, ak pasívne odkladá riešenie konfliktu, ktorý roztrháva „telo z dvoch častí“ na koniec vekov.“
– Giorgio Agamben, „Tajomstvo zla: Benedikt XVI. a koniec časov“, 2013
„Veľký teológ“
Počas svojej generálnej audiencie v stredu 22. apríla 2009 pápež Benedikt XVI. urobil pozoruhodný odkaz na neznámeho starovekého kresťanského spisovateľa zo severnej Afriky, Tyconia. Dokonca aj medzi erudovanými učencami a fanúšikmi cirkevnej histórie je meno Tyconius často neznáme. Ak študent pri štúdiu latinských otcov niekedy narazí na zmienku o Tyconiusovi, je to zvyčajne len mimochodom, sotva na druhý pohľad.
Označením Tyconia v ten aprílový deň za „veľkého teológa“ – donatistu, ktorý žil asketickým životom modlitby na púšti a pravdepodobne zomrel oddelený od katolíckej cirkvi[i] – Dúfal Benedikt, že aspoň niektoré duše, ktoré sa snažia pochopiť mätúce skúšky Cirkvi v týchto časoch, sa budú čudovať prečo? Ak si to nikto okamžite nevšimol, bol si Svätý Otec istý, že jeho narážka na Tyconia poslúži ako znamenie, ktoré bude v budúcnosti odhalené a lepšie pochopené?
Pápež Benedikt, ktorý sa prihovoril davu na Námestí svätého Petra, nenápadne upustil od Tyconia náznaky a náznaky, zdalo sa, že ho spomenul len mimochodom, zatiaľ čo svoj prejav zameral na iného pomerne nejasného spisovateľa latinskej cirkvi, Ambróza Autperta:
Autpert sa dostal do kontaktu s výkladom Apokalypsy[ii] nám odkázal Tyconius[iii] … Vo svojom komentári [Tyconius] vidí Apokalypsu predovšetkým ako odraz tajomstva Cirkvi. Tyconius dospel k presvedčeniu, že Cirkev je bipartitné telo: na jednej strane, ako hovorí, patrí Kristovi, ale je tu aj iná časť Cirkvi, ktorá patrí diablovi.[iv]
Benedikt XVI. vo svojej katechéze odovzdal niekoľko význačných ukazovateľov vlastného chápania skutočnej podstaty eschatologickej drámy, ktorá sa v súčasnosti odohráva v Cirkvi. V skutočnosti nie je prehnané povedať, že ktokoľvek, kto nepozná Tyconiov teologický pohľad na knihu Apokalypsa, nie je v konečnom dôsledku schopný pochopiť zdanlivo nevysvetliteľné myšlienky a správanie Benedikta XVI. v reakcii na krízu Cirkvi v našej dobe.
Pre Benedikta poskytuje Tyconiova koncepcia toho, čo sa stane s Cirkvou v posledných časoch, dôležitý „chýbajúci článok“ na pochopenie bezprecedentného momentu v ekonómii spásy, v ktorom Svätý Otec verí, že Cirkev a svet teraz dospeli. a zároveň ponúka pohľad na jeho výnimočne záhadnú „rezignáciu“.
Už v roku 1956 Josepha Ratzingera zaujal africký teológ zo 4. storočia , keď ako mladý začínajúci kňaz a profesor vytvoril a publikoval esej s názvom „Úvahy o Tyconiovej koncepcii cirkvi v ‚ Liber Regularum ‚“.[v] Esej skúma to, čo Ratzinger nazýva „paradox“ Tyconia: „skutočnosť, že človek sa vedome a dobrovoľne stavia mimo akéhokoľvek konkrétneho cirkevného spoločenstva, pričom chce zostať kresťanom a verí, že patrí k pravej Cirkvi. “[vi] V čase, keď Benedikt XVI. predniesol svoje poznámky na audiencii v roku 2009, investoval viac ako polstoročie úvah o Tyconiovom vnímaní osudu Cirkvi v ére Apokalypsy („koniec časov“ ).
Nedá sa neubrániť domnienke, že postranným motívom Benedikta pri zdôrazňovaní tohto „veľkého teológa“ bolo konkrétne pozvať svojich poslucháčov, aby vstúpili do Tyconiovho eschatologického svetonázoru prostredníctvom preskúmania Tyconiovho primárneho existujúceho diela „Výklad apokalypsy“.[vii]
„Čierni aj krásni“ – Falošní bratia v Cirkvi
Tyconiusov výklad, napísaný niekedy okolo roku 390, bol prvým komentárom svojho druhu k poslednej knihe Svätého písma, komentárom, ktorý „formoval latinskú recepciu a interpretáciu Apokalypsy na ďalších osemsto rokov“.[viii] Tyconius v Expozícii postuluje , že „na svete sú dve mestá, jedno od Boha a jedno od diabla, jedno pochádzajúce z priepasti a druhé z neba“.[ix]
Tyconius však nepovažoval svet za úhľadne alebo nápadne oddelený na tieto dve zrejmé časti. Skôr poznamenáva, že existuje ďalšie rozdvojenie: „ľudia diabla sú tiež rozdelení na dve časti, ktoré bojujú len proti jednej. Z tohto dôvodu sa cirkev nazýva „tretia časť“ a falošní bratia ďalšou tretinou a pohanský svet tretinou.[x] Ďalší dôkaz tohto dvojitého zloženia ľudu diabla vidíme, keď Tyconius označuje mesto diabla za Babylon. „Babylon… je zlý,“ píše Tyconius, „či už u pohanov, alebo u falošných bratov.[xi]
Pre Tyconia mesto diabla existuje mimo Cirkvi aj vnútri Cirkvi – nielen medzi pohanmi, ale aj medzi podvodníkmi kresťanmi.
S odkazom na „falošných bratov“ Tyconius hovorí v biblickom zmysle podľa príkladu svätého Pavla[xii] a svätého Jána.[xiii] Tyconius sa teda odvoláva na tajomnú prítomnosť zla v dejinách spásy, ktorá je viditeľná v celom Svätom písme a vrcholí v bipartitnej štruktúre Cirkvi: pozostáva z dvoch odlišných tiel, ktoré koexistujú v tej istej viditeľnej inštitúcii, aj keď sú diametrálne odlišné od seba.
Ako poznamenáva David Robinson, autor úvodu k anglickému prekladu Tyconius‘ Exposition : „Pre Tyconia… existuje ľavá a pravá časť tela Pána. Cirkev je čierna aj krásna, dobrá aj zlá, nepriateľská aj milovaná.“[xiv] Podľa vlastných slov Tyconius vyjadruje toto presvedčenie rôznymi spôsobmi: „v jednom tele sú dve časti: jedna vytrvalá, druhá prestupujúca“;[xv] „dobrí sa miešajú so zlom v cirkvi až do konca vekov“;[xvi] „cirkev nevyvrhne každého zlého človeka, ale [iba] niektorých, aby svetu ukázala, aké bude posledné prenasledovanie. Ale s jednou mysľou toleruje ostatných. Hoci sú duchovne vonku, zdá sa, že sú vo vnútri aktívni“;[xvii] „v kostole sú dve budovy, jedna [postavená] na skale a druhá na piesku“;[xviii] „to sú tí, ktorí sa zdajú byť v cirkvi, ale [naozaj] sú mimo“;[xix] „falošní bratia, ktorí odmietli Krista, vyznávajú ho svojimi ústami, ale svojimi činmi hovoria: Nemáme kráľa okrem cisára“;[xx] a „rúhanie nie je len medzi kráľmi sveta, ktorými sú odsúdení tí vo vnútri [Cirkvi]; ale je to aj v tých, ktorí sú vo vnútri.“[xxi]
Tyconius vníma tento bipartitný typologický spis veľký od začiatku Biblie až do konca – u Kaina a Ábela; v synoch Noeho (Sem a Japeth sú požehnaní, zatiaľ čo Ham je prekliaty); v Izmaelovi a Izákovi; v Ezauovi a Jakubovi; v Júdskom a Izraelskom kráľovstve.
Vzor je prítomný v dvanástich apoštoloch, medzi ktorými je diabol (Judáš).[xxii] Ježiš sa o tom často zmieňuje vo svojom kázaní: burina a pšenica; sieť hodená do mora, ktorá zbiera ryby každého druhu, dobré aj zlé; desať panien, z ktorých päť bolo hlúpych a päť múdrych; ovce a kozy.
V knihe Apokalypsa tento teologický konštrukt prevláda v anjelských vyhláseniach, ktoré boli prednesené každej zo siedmich cirkví, z ktorých všetky poukazujú na prítomnosť prvku v Cirkvi, ktorý je nesvätý.[xxvii]
Neustály stret Cirkvi s diablom je ústrednou témou Tyconiovho komentára, no napriek tomu je obzvlášť zaujatý vojnou vedenou v Cirkvi.
Robinson opäť ponúka pohľad, ktorý je zarážajúci v kontexte súčasnej krízy Cirkvi: „Hlavným záujmom [Tyconia je historický a duchovný konflikt medzi Pánovým telom (cirkvou) a telom diabla, ktoré Tyconius často volá nepriateľské telo. Výraz „anti-cirkev“ je výstižné označenie pre telo diabla, pretože jeho telo sa vydáva za cirkev. Napríklad Tyconius poznamenáva, že Kristova nevesta aj babylonská dievka sú ozdobené zlatom, striebrom a drahými kameňmi. Telo diabla napodobňuje sväté telo Pánovo, aby sa dal zviesť podobnosťou nádhery.“[xxviii]
Tyconius identifikuje toto nepriateľské telo, ktoré sa maskuje vonkajšími ozdobami Cirkvi, pomocou dvoch biblických pojmov, ktoré považuje za vzájomne zameniteľné – „tajomstvo neprávosti“ a „ohavnosť spustošenia“.[xxx] Podľa Tyconia bude táto nespravodlivá, ohavná, nepriaznivá entita plne odhalená až v čase toho, čo Tyconius nazýva veľká discessio , latinské slovo, ktoré použil svätý Hieronym vo svojom preklade 2. Tesaloničanom 2:3 na to, čo sv. Pavol v gréčtine nazýva ἀποστασία: ápostasía
„Ne quis vos seducat ullo modo quoniam nisi venerit discessio primum et revelatus fuerit homo peccati filius perditionis – Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie : lebo ak [ a človek hriechu nebude prvý, buď zjavený, syn zatratenia.“
Mnohé anglické preklady prekladajú toto slovo ako „odpadlíctvo“ alebo „vzbura“. Latinský výraz má jasne význam „odpadnutie“ alebo „oddelenie“. Až v čase „odpadnutia“ bude bipartitný stav sveta – dve mestá, jedno Božie a jedno diablovo – úplne odhalený a zobrazený v tom, čo bude v skutočnosti „tripartitné“ rozdelenie – pravá Cirkev, falošná cirkev a pohanský svet.
Tyconius vysvetľuje: „Skôr ako dôjde k ‚odpadnutiu‘, každý je považovaný za Boží ľud. Keď dôjde k ‚odpadnutiu‘, potom sa objaví tretia časť Božieho ľudu;[xxxi] „lebo po jednote bude v poslednom zápase ďalšie oddelenie.“[xxxii]
Pre Tyconia je rozdiel medzi pravou Cirkvou a falošnou cirkvou konečne zjavný až vtedy, keď dôjde k „veľkému odpadnutiu“. „Až v tejto apostázii bude zjavený pravý Boží ľud, pravá časť Pánovho tela.“[xxxiii]
Komentár k Apokalypse 8:12, ktorý znie:
A štvrtý anjel zatrúbil na trúbu a tretina slnka a tretina mesiaca a tretina hviezd bola udretá, takže sa zatmila tretina a tretina deň by sa javil ako noc,[xxxiv]
Tyconius píše:
Slnko, mesiac a hviezdy sú kostol, ktorého tretia časť bola zasiahnutá. „Tretí“ je označenie, nie množstvo. V kostole sú totiž dve časti, jedna denná a druhá noc…Preto bolo zasiahnuté, aby sa ukázalo, ktorá je tretia časť dňa a tretia časť noci, ktorá je Kristovou časťou a ktorá je diablovou časťou. On [apoštol Ján] nepovedal: ‚bolo to zasiahnuté a zatmelo sa‘, ale preto, aby sa to zatmelo a objavilo sa , pretože sa to nezdalo ako [noc v okamihu, keď bola zasiahnutá. Ale bolo zasiahnuté, to znamená, že bolo odovzdané svojim vlastným túžbam, za týmto účelom: aby sa ich hriechy stali hojnejšími a extrémnejšími, aby boli odhalené v pravý čas.[xxxv]
Aby som to zhrnul: Tyconius zastáva názor, že na svete sú dve mestá, jedno Božie a druhé diablove, a občas hovorí o oboch mestách ako o bipartitných. Napriek tomu Tyconius nerozdeľuje ľudstvo na štyri časti. Ako bolo uvedené vyššie, v skutočnosti si predstavuje ľudstvo len ako tripartitu. Je to preto, že hovorí o „falošných bratoch“ (jednej z troch častí), ktorí spadajú do oboch kategórií v rôznych časoch.
Zdá sa, že falošní bratia sú súčasťou Božieho mesta, ktorým je Cirkev, ale v skutočnosti patria diablovi. Duchovne obývajú mesto Babylon, aj keď to nie je navonok rozpoznateľné. Až keď bude Cirkev „zasiahnutá“[xxxvi] v dôsledku discessio – veľkého „odpadnutia“ alebo „odpadnutia“ – budú „falošní bratia“ úplne „odhalení“ a „odhalení“ (pôvodný význam gréckeho slova apokalyptein ). Až potom sa pravá a falošná cirkev konečne výrazne rozlíšia.
Zdá sa, že praví veriaci opúšťajú Cirkev
Tyconius ďalej tvrdí, čo je pravdepodobne najpútavejším detailom v celom jeho komentári. Vyhlasuje, že diskusia o posledných časoch sa uskutoční spôsobom, ktorý úplne prevráti konvenčné chápanie tohto pojmu.
Verní kresťania zvyčajne predpokladajú, že „odpadnutie“ – „oddelenie“, „odchod“ – bude vyvolané húfmi ľudí, ktorí „opustia“ Cirkev, čo je masívny exodus neveriacich. Definícia „apostázie“ v Katechizme Katolíckej cirkvi – „úplné zavrhnutie kresťanskej viery“ – takúto myšlienku jasne vyjadruje.
Pre Tyconiusa je však opak pravdou. Tyconius chápe, že veľké „odpadnutie“ posledných čias nebude spôsobené tým, že neverní ľudia opustia Kristovu nevestu, ale skôr tým, že sa Kristova nevesta odtiahne od tých, ktorí sú v nej neverní. Inými slovami, pre Tyconia to nie sú neveriaci, ktorí „odpadnú“, ale skôr praví veriaci, ktorí sa stiahnu od zla v Cirkvi. Vskutku paradoxný obrat.
Pre Tyconia je to nový Izrael, kto musí odísť na svoj nový exodus. Sama pravá Cirkev spôsobí veľké odpadnutie ako cestu spásy[xxxvii] od jej nepriateľov. V skutočnom zmysle pravá Cirkev vytlačí apostázu na svetlo, pretože telo diabla, prítomné vo falošných bratoch obývajúcich Cirkev, už je a vždy bolo odpadlíkom. Táto skutočnosť bola iba zatajená.
Vo vysvetľovaní Apokalypsy 16:19, ktorá začína: „A veľké mesto bolo rozdelené na tri časti,“ Tyconius hovorí: „Toto veľké mesto sú úplne všetci ľudia, každý, kto je pod nebom, ktorý bude rozdelený na tri časti, keď cirkev je rozdelená, čo má za následok, že pohania sú jednou časťou; a ‚ohavnosť spustošenia‘, ďalší; a cirkev, ktorá vyjde z jej stredu, tretia.“[xxxviii] A znova, v komentári k Apokalypse 18:4, „A počul som iný hlas z neba, ktorý hovoril: Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby vás nezasiahlo. jej rany,“ píše Tyconius: „Tu [apoštol Ján] plnšie ukazuje, že Babylon pozostáva z dvoch oddelených častí, vonkajšej a vnútornej, z ktorých odídu aj svätí ľudia, ktorí boli jasne varovaní Bohom.[xxxix]
Ako píše Antonio Socci vo svojej analýze Tyconiovej teológie: „Latinské slovo discessio znamená oddelenie alebo rozdelenie, čo znamená veľké rozštiepenie alebo rozrezanie na dve časti. Má to tiež pocit stiahnutia sa.“[xl] Toto stiahnutie je jasne to, čo Tyconius vyvodzuje zo zjavení, ktoré dali Boží anjeli svätému Jánovi Apoštolovi – že rozštiepenie bude výsledkom stiahnutia.
Kristova mystická nevesta sa vymaní z „tajomstva neprávosti“ práve preto, aby odhalila zlo zahalené v jej vnútri, aby ho mohla následne poraziť. „V konečnom prenasledovaní vyjde najavo a bude odhalené ‚tajomstvo neprávosti‘, ktoré bolo zadržiavané a skryté v cirkvi.[xli] Toto tajomstvo nezákonnosti dosiahne svoj zenit a včlení sa do postavy Antikrista, ako vysvetľuje Tyconius: „Je potrebné, aby sa Antikrist zjavil v celom svete a aby bol všade prekonaný rovnakým spôsobom. pri cirkvi… Ale teraz je skrytý v cirkvi.“[xlii]
Ako dôsledok toho, že sa pravá Cirkev vymanila z anticirkvi, Tyconius tvrdí, že Telo Kristovo bude so všetkými zámermi a účelmi aktivovať a iniciovať jej vlastnú vášeň.
Tyconius píše: „Skôr ako dôjde k ‚odpadnutiu‘ [2 Sol 2:3], každý je považovaný za Boží ľud. Keď dôjde k ‚odpadnutiu‘, potom sa objaví tretia časť Božieho ľudu.“[xliii] Robinson poznamenáva: „Svätí vytrvajú a verne budú kázať Božie Slovo a falošní bratia budú odhalení, keď sa obrátia a budú prenasledovať cirkev: ‚tí, ktorí sú v spolku s diablom, hoci hovoria, že sú kresťania, budú bojovať proti kostol.'“[xliv] Robinson takto uzatvára: „Prenasledovanie konečne a úplne odhaľuje totožnosť svätých a falošných bratov.[xlv]
Satanovým vyvoleným nástrojom: Biskupi
V tomto bode je prirodzená otázka: Či v čase predurčeného odpadnutia veriaci okamžite spoznajú falošných bratov, akí sú, a prerušia s nimi vzťah, alebo budú praví veriaci presvedčení, aby zostali v spojení s podvodníkmi, počúvať ich a nasledovať ich príklad? Ako budú falošní bratia oklamať ľudí, aby dôverovali ich vedeniu? Tyconius je v tomto bode jednoznačne dôrazný: títo falošní bratia sa často nachádzajú medzi predstaviteľmi Cirkvi, biskupmi.
Keď Tyconius odsudzuje pokrytectvo biskupov, podáva správu o „druhej šelme“ predstavenej v Apokalypse 13:11: „A videl som ďalšiu šelmu vystupovať z krajiny. A mal dva rohy podobné baránkovým rohom a hovoril ako had.“ Tyconius kritizuje:
Baránok pokračuje, keď had tajne vloží svoj jed [do neho]. Lebo keby hovoril otvorene ako had, nebol by podobný baránkovi. Teraz sa pretvára na baránka, cez ktorý [prestrojenie] útočí na bezpečného baránka. Hovorí za Boha, cez ktorý [prestrojenie] odvracia od cesty pravdy tých, ktorí hľadajú Boha. Preto Pán povedal: ‚Dajte si pozor na falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.‘[xlvi]
Tyconius uzatvára túto pasáž jedným zo svojich najpreslivejších postrehov: „Biskupi pod rúškom daru cirkvi robia to, čo podporuje vôľu diabla.“[xlvii] Biskupi ponúkajú šelme dyhu baránka, zatiaľ čo ona ich používa ako náustky pre svoju agendu.
V inej pasáži Apokalypsa sv. Jána pokračuje: „A videl som troch nečistých duchov [vychádzať] z úst draka a z úst šelmy az úst falošného proroka .[xlviii] Tyconius poznamenáva: „Pre draka, teda diabla; a šelma, telo diabla; a falošní proroci, čiže biskupi tela diabla, sú jeden duch.“ [xlix]
Okrem toho Tyconius vyhlasuje, že „trón šelmy je jeho cirkev“, [l] kvôli duplicitným biskupom, ktorí budú pod jeho vplyvom. Títo zradní biskupi dajú tvar a formu diablovmu telu – falošnej cirkvi – dokonca aj vtedy, keď sa pravá Cirkev od nej odlúči.
Vášeň Cirkvi
Keď však bude uzákonené odpadnutie, Kristova nevesta (pravá Cirkev) bude bojovať nielen s falošnými bratmi, ale aj s pohanským svetom, ktorý sa spojí s falošnými bratmi v otvorene zjednotenom démonickom fronte: „Celému telu diabla to Boh dovolil.“[li] V mysli Tyconia však niet pochýb o konečnom výsledku pre Cirkev: „posledné prenasledovanie ju očistí až po siedmu trúbu“, ktorá bude znamenať „príchod Pána“.[lii] To bude „cirkev budúceho času, keď so zlými, ktorí sú už oddelení od stredu, budú s Kristom vládnuť len dobrí“.[liii] Tyconius si je teda istý, že „cirkev posledných čias, či už v jej biskupoch, alebo v jej ľuďoch, nie je v žiadnom prípade schopná zahynúť“.[živ]
Hoci bude prenasledovaná, ako jej Ženích, a dokonca sa bude zdať porazená, nemôže byť natrvalo zničená. Má účasť na Božskom živote Ženícha. Okrem toho zvíťazí nad Antikristom a nakoniec porazí falošnú cirkev. Napriek tomu si Tyconius nerobil žiadne ilúzie o závažnosti tohto konečného konfliktu. V časti, ktorá môže byť najjasnejšia a najčistejšia v celej svojej Expozícii , keď Tyconius kreslí paralelu medzi Kristom a Jeho Cirkvou, zdôrazňuje ich vzájomné prepojenie:
To, čo hlava raz trpela, teraz trpí skrze svoje údy, keďže sa obliekol do svojej cirkvi, a cirkev je denne zabíjaná pre Krista, aby s ním žila naveky. Nikto by si nemal myslieť, že iba apoštoli zomreli za Krista a že teraz ustalo mučeníctvo a že prenasledovatelia nie sú v cirkvi. Lebo je potrebné, aby Syn človeka vždy išiel „do Jeruzalema… veľa trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, aby bol zabitý a po troch dňoch vstal z mŕtvych“.[lv]
V tomto vrcholiacom prenasledovaní, keď falošní bratia a pohanský svet neúnavne útočia na Cirkev, dosiahne zmiešanie utrpenia medzi Ježišom a Jeho tajomným telom a nevestou svoj vrchol: „V nej Pán dokončuje, čo začal. Preto v nej prijíma, čo dal, a je korunovaný v nej, ktorú korunuje. Lebo nič nerobí ani nemá bez svojho tela.“[lvi] Ježiš dal svoj život za svoju nevestu, Cirkev. Na konci časov sa pre Neho vydá tak, ako nikdy predtým. Tak ako Ježiš oslávil svojho Otca svojou sebaobetou a Jeho Otec Ho oslávil slávou, ktorú mal s Ním Jeho Syn pred začiatkom sveta,[lvii] takže aj konečná sebaobeta Cirkvi bude jej vrcholným momentom úplného odovzdania sa Kristovi a On ju na oplátku korunuje. On a Jeho Nevesta budú potom dokonale jedno vo svojom vzájomnom darovaní sa.
Tyconius, Fatima a veľké odpadlíctvo
Vo svetle tykonskej teológie nadobúdajú rôzne komentáre Benedikta XVI. o význame fatimského posolstva nový význam. Ukazuje sa, že Benedikt XVI. chápe Fatimské posolstvo v kontexte Tyconiovho tvrdenia, že najväčším zlom pre Cirkev v posledných časoch je zlo skryté v nej.
Počas púte Benedikta XVI. do Fatimy v máji 2010 sa reportér opýtal Svätého Otca:
Vaša Svätosť, aký význam pre nás dnes majú fatimské zjavenia? V júni 2000, keď ste vo vatikánskej tlačovej kancelárii prezentovali text tretieho tajomstva, sme tam boli viacerí aj naši bývalí kolegovia. Dostali ste otázku, či by sa posolstvo dalo rozšíriť, okrem útoku na Jána Pavla II., aj na iné utrpenia zo strany pápežov. Je podľa vás možné zahrnúť do tejto vízie utrpenie dnešnej Cirkvi?[lviii]
Vzhľadom na to, že Svätá stolica v podstate zatvorila dvere k tretiemu fatimskému tajomstvu, Benediktova odpoveď bola len omračujúca. Teraz ho možno vnímať aj ako „tykonského“:
Popri tejto veľkej vízii pápežovho utrpenia, ktorú môžeme v prvom rade odkázať na pápeža Jána Pavla II., sú naznačené skutočnosti týkajúce sa budúcnosti Cirkvi, ktoré sa postupne formujú a sú evidentné. Je teda pravdou, že okrem momentu naznačeného vo vízii je tu zmienka o potrebe zanietenia Cirkvi, ktorá sa prirodzene odráža v osobe pápeža, no pápež stojí za Cirkvi a tak sú to ohlasované utrpenia Cirkvi.
Pán nám povedal, že Cirkev bude neustále trpieť rôznymi spôsobmi až do konca sveta… Čo sa týka nových vecí, ktoré dnes môžeme nájsť v tomto posolstve, je tu aj skutočnosť, že útoky na pápeža a Cirkev nepochádzajú len zvonku, ale utrpenia Cirkvi pochádzajú práve z vnútra Cirkvi, z hriechu existujúceho vo vnútri Cirkvi. Aj toto je niečo, čo sme vždy vedeli, ale dnes to vidíme skutočne desivým spôsobom: že najväčšie prenasledovanie Cirkvi nepochádza od jej vonkajších nepriateľov, ale pochádza z hriechu vnútri Cirkvi.[lix]
Keď Benedikt uvádza, že vízia trpiaceho pápeža „môže“ odkazovať „v prvom rade“ na Jána Pavla II., naznačuje, že vízia odkazuje na iného pápeža, alebo prinajmenšom, že sa neobmedzuje len na Jána Pavla II.
Ďalej, ak to, čo bolo deťom ukázané, stále zahŕňa „budúcnosť Cirkvi“, potom odhalenie Tretieho tajomstva rozhodne neskončilo a skončilo. Udalosti, na ktoré poukazuje Tretie tajomstvo, „postupne nadobúdajú tvar a sú evidentné“.
Benediktovým najviac teologickým vyjadrením však bola jeho poznámka o vízii označujúcej vášeň Cirkvi. Podľa Benediktovho hodnotenia bolo zjavenie trom malým deťom z Fatimy v prvom rade o tejto vášni – o nadchádzajúcom utrpení Cirkvi, ktoré sa ešte len rozvinie a „odzrkadlí sa v osobe pápeža“. A odkiaľ budú pochádzať útoky, ktoré spôsobujú túto vášeň? Potvrdil: „Práve zvnútra Cirkvi.
Okrem týchto poznámok z roku 2010 sú komentáre vtedajšieho kardinála Ratzingera v rozhovore pre časopis Jesus z roku 1984 tiež plné importu:
Reportér: „Kardinál Ratzinger, prečítali ste si to, čo sa nazýva Tretie fatimské tajomstvo: to, ktoré sestra Lucia poslala pápežovi Jánovi XXIII. a ktoré si pápež neželal zverejniť a odovzdať do vatikánskych archívov?
Ratzinger: „Áno, čítal som to.“
Anketár: „Prečo to nebolo odhalené?“
Ratzinger: „Pretože podľa úsudku pápežov nepridáva nič (doslova: ‚nič iné‘) k tomu, čo musí kresťan vedieť o tom, čo pochádza zo Zjavenia: tj radikálnu výzvu na obrátenie; absolútny význam histórie; nebezpečenstvá ohrozujúce vieru a život kresťana, a teda aj sveta. A potom dôležitosť „novissimi“ (posledné udalosti na konci času). Ak sa to nezverejní – aspoň zatiaľ – je to preto, aby sa náboženské proroctvo nepomýlilo s hľadaním senzácií (doslova: „za senzáciami“).
Ale veci obsiahnuté v tomto „treťom tajomstve“ zodpovedajú tomu, čo bolo ohlásené v Písme a bolo povedané znova a znova v mnohých iných mariánskych zjaveniach, predovšetkým vo Fatime, v tom, čo je už známe z toho, čo obsahuje jeho posolstvo.“ [lx]
Pri analýze Ratzingerových komentárov jeden autor tvrdí:
Keď kardinál Ratzinger hovoril o nebezpečenstvách pre vieru a život kresťana, odvolával sa na iné mariánske zjavenia a odvolával sa na Sväté písmo – že to, čo je v treťom tajomstve, zodpovedá Písmu. Zodpovedá [tiež] tomu, čo sa znova a znova spomínalo v mnohých iných mariánskych zjaveniach.
Keď sa odvoláva na Písmo, špecifikuje eschatologické texty Písma, keď použil túto frázu v taliančine, i novissimi [“posledné veci”]. Niektorí sa dosť nečestne pokúšali tvrdiť, že keď hovoríme o „posledných veciach“, hovoríme o smrti, súde, nebi a pekle – o štyroch posledných veciach. Ale to zrejme nie je to, o čom hovoril kardinál Ratzinger; to nie je možno to, o čom Panna Mária hovorila. Ak sa chceme dozvedieť o posledných štyroch veciach, stačí, aby sme nahliadli do katechizmu; je to tam veľmi jasne uvedené. Panna Mária nezostúpila z neba, aby odovzdala jednoduchú lekciu katechizmu.
Keď kardinál hovoril o posledných veciach, mal na mysli to, čo sa podľa proroka Daniela nakoniec stane. Odvolával sa na posledné časy – posledné veci; alebo ako by sme povedali po grécky, eschata. Eschatologické veci, eschatologické texty Písma. Toto je tretie tajomstvo[lxi]
Pri hodnotení iných posolstiev Preblahoslavenej Panny Márie z miest zjavenia schválených Cirkvou sa dá s týmto autorom súhlasiť. Okrem toho dvaja kardináli, ktorí si osobne prečítali Tretie tajomstvo, dávajú tomuto názoru ďalšiu dôveru.
Po prvé, kardinál Oddi, osobný priateľ pápeža Jána XXIII., ktorý s ním o tomto tajomstve hovoril, v roku 1990 povedal talianskemu novinárovi: „To [tretie tajomstvo] nemá nič spoločné s Gorbačovom. Presvätá Bohorodička nás varovala pred odpadlíctvom v Cirkvi.“ [lxii]
Po druhé, kardinál Ciappi, osobný pápežský teológ pápežov Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. a Jána Pavla II., v oznámení istému profesorovi Baumgartnerovi v Salzburgu prezradil: „V treťom tajomstve je okrem iného predpovedané veci, že veľké odpadnutie v Cirkvi začne na vrchole.“[lxiii]
Alberto Cosmedo Amaral, biskup z Fatimy v rokoch 1972–1993, prikývol rovnakým smerom – apostázou – keď v roku 1984 na Technickej univerzite vo Viedni potvrdil:
Tajomstvo Fatimy nehovorí ani o atómových bombách, ani o jadrových hlaviciach, ani o raketách Pershing, ani o SS-20. Jeho obsah sa týka len našej viery. Stotožniť Tajomstvo s katastrofickými oznámeniami alebo s jadrovým holokaustom znamená deformovať význam správy. Strata viery kontinentu je horšia ako zničenie národa; a je pravda, že viera v Európe neustále ubúda. [lxiv]
Ako posledné potvrdenie tejto perspektívy otec Gabriel Amorth, bývalý hlavný exorcista Ríma, ktorý osobne poznal pátra Pia dvadsaťšesť rokov, poskytol takmer identické overenie, ktoré pripisoval veľkému kapucínskemu svätcovi a mimoriadnemu mystikovi. Tu je časť jeho výmeny so španielskym autorom José María Zavalom počas rozhovoru v roku 2011:
„Odpusť mi, že som trval na treťom fatimskom tajomstve: Súvisel to teda páter Pio so stratou viery v Cirkvi?“
Fr. Gabriele zvraští obočie a vystrčí bradu. Zdá sa, že je veľmi dotknutý.
„Naozaj,“ hovorí, „jedného dňa mi páter Pio veľmi smutne povedal: „Vieš, Gabriele? Je to Satan, ktorý bol uvedený do lona Cirkvi a vo veľmi krátkom čase bude vládnuť falošnej Cirkvi.“
‚Och môj Bože! Nejaký druh Antikrista! Kedy ti to prorokoval?‘ Pýtam sa [Zavala].
‚Muselo to byť asi v roku 1960, keďže vtedy som už bol kňazom.‘
„Preto mal Ján XXIII takú paniku ohľadom zverejnenia tretieho fatimského tajomstva, aby si ľudia nemysleli, že je protipápežom alebo čo to bolo…?“
Mierny, ale vedomý úsmev zvlní pery otca Amortha.
„Povedal vám páter Pio ešte niečo o budúcich katastrofách: zemetraseniach, záplavách, vojnách, epidémiách, hlade…? Narážal na tie isté rany, ktoré sú prorokované vo Svätom písme?‘
„Na ničom takom mu nezáležalo, akokoľvek boli strašné, okrem veľkého odpadnutia v Cirkvi. Toto bol problém, ktorý ho skutočne mučil a za ktorý sa modlil a obetoval veľkú časť svojho utrpenia, ukrižovaného z lásky.“
„Tretie fatimské tajomstvo?“
„Presne tak.“ [lxv]
Čo má chronologicky a teologicky spoločné „veľké odpadnutie od viery“ s „ i novissimi “, o ktorom hovoril Ratzinger? Je to ich základný kameň. Svätý Pavol vo svojom Druhom liste Tesaloničanom potvrdzuje, že veľké odpadnutie od viery je spúšťacou udalosťou pre začiatok „posledných vecí“, ktoré odomykajú dvere pre príchod „syna zatratenia“/ „nezákonného“ / „Antikrist“.[lxvi] Po uvedení do pohybu už niet cesty späť. Svet a celé ľudstvo sa dostanú do kolízie s osudom.
Rezignácia a „biskup oblečený v bielom“
Uvažujme teda aspoň o niektorých prvkoch, ktoré mal pred sebou pápež Benedikt XVI. Ako kardinál už potvrdil, že tretie fatimské tajomstvo sa týka „posledných vecí“ a viaceré spoľahlivé zdroje potvrdili, že sa vzťahuje konkrétne na veľké odpadnutie od viery. Ak Benedikt prijme Tyconiusovu interpretáciu toho, ako toto odpadnutie začína a pôsobí z tohto uhla pohľadu, nemôže to vrhnúť svetlo na jeho bizarnú a kontroverznú „rezignáciu“? Môže byť jeho rozhodnutie „odstúpiť“ v roku 2013 výsledkom rozlúštenia tretieho tajomstva z úplne jedinečného pohľadu, ovplyvneného jeho štúdiom Tyconia? Považuje teológiu Tyconia za neoddeliteľne spätú s Máriiným posolstvom vo Fatime? A ak áno, uvedomil si, že ako pápež
S týmito otázkami sa pozrime nanovo na časť Tretieho tajomstva (prepísaná samotnou sestrou Luciou), ktorá sa týka pápeža:
A videli sme v nesmiernom svetle, ktorým je Boh: „niečo podobné tomu, ako sa ľudia objavujú v zrkadle, keď pred ním prechádzajú“ biskupa oblečeného v bielom – „mali sme dojem, že je to Svätý Otec“. Iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky stúpali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z nahrubo otesaných kmeňov ako z korkového stromu s kôrou; predtým, ako tam Svätý Otec prišiel, prešiel veľkým mestom napoly v ruinách a napoly trasúcim sa zastavujúcim krokom, sužovaný bolesťou a smútkom, modlil sa za duše mŕtvol, ktoré stretol na svojej ceste.[lxvii]
Antonio Socci, ktorý sa zamýšľa nad víziou sestry Lucie, navrhuje, aby „biskup oblečený v bielom“ a „Svätý Otec“ mohli byť v skutočnosti dve odlišné osoby. Provokatívne sa pýta: „Hovorí…to ‚tajomstvo‘, ktoré má v strede dve postavy – ‚biskupa oblečeného v bielom‘ a starého pápeža – k nám o súčasnosti? Kto sú tieto dve postavy?“[lxviii] Ďalej Socci zaznamenáva skutočne ohromujúci vývoj: „12. mája 2017 vo Fatime sám pápež Bergoglio povedal, že je ‚biskupom oblečeným v bielom‘.“ [lxix]
Myšlienka, že vízia odkazuje na dvoch rôznych ľudí, nie je nepravdepodobná. Samotná sestra Lucia poskytuje dvojnásobné objasnenie identity „biskupa oblečeného v bielom“. Svoje popisné postrehy dala dokonca do úvodzoviek, aby ich ohraničila.
Pôvodný portugalský dokument používa dve sady úvodzoviek (použité aj v anglickom preklade vyššie) bezprostredne pred slovom „biskup v bielom“ a bezprostredne po ňom.
Po prvé, sestra Lucia hovorí, že ona a jej dvaja mladí spoločníci videli vzhľad „biskupa“ ako „niečo podobné tomu, ako sa ľudia javia v zrkadle, keď pred ním prechádzajú“. Potom povedala: „Mali sme dojem, že to bol Svätý Otec.“ Neskôr však v dokumente jednoznačne hovorí o „Svätom Otcovi“.
Na podporu argumentu, že videnie označuje dvoch rôznych ľudí, možno tvrdiť, že deti z Fatimy si neboli isté, kto je biskup oblečený v bielom. Malé deti zo zapadákov v Portugalsku by sa nikdy nepozreli na niekoho oblečeného v bielom a nepomysleli by si, že je to biskup. Katolícke deti v malej európskej dedine na začiatku dvadsiateho storočia poznali iba jedného cirkevného vodcu, ktorý sa obliekal v bielom: pápeža.
Navyše, ak by si mysleli, že osoba oblečená v bielom, ktorú videli, je pápež, nehovorila by o ňom Lucia jednoducho od samého začiatku? Je nevysvetliteľné, že by ho opísala ako „biskupa oblečeného v bielom“, pokiaľ v skutočnosti deti nejakým spôsobom nezistili alebo intuíciou, že jednotlivec, ktorého videli, bol iba biskup v bielom.
Neskôr v tom istom svedectve, keď Lucia naznačuje, že videla „Svätého Otca“, vôbec neváha, na koho sa pozerá a na pravdivosť svojho tvrdenia. Ak by to bol ten istý človek, nehovorila by ho sestra Lucia aj naďalej ako „biskupa v bielom“? Sestra Lucia bola vždy mimoriadne pozorná k detailom a pozorná, aby odovzdala presne to, čo jej Panna Mária zjavila. Bolo by pre ňu celkom jednoduché stále hovoriť o „biskupovi v bielom“, ak by to bola v skutočnosti jedna a tá istá osoba. Toto však neurobila. Z jej slov je jasné, že existujú dve odlišné osoby: „biskup v bielom“ a „Svätý Otec“.
Mal Benedikt XVI. predvídavo pochopiť, že jeho zjavným nástupcom bude biskup oblečený v bielom, dávno predtým, ako bol Bergoglio vôbec „zvolený“? Pochopil Benedikt s dostatočným predstihom, o čom Socci jedného dňa špekuluje, že je významom tretieho tajomstva? Bol prvým pápežom, ktorý pochopil, že tretie tajomstvo označuje skutočného pápeža a falošného – zjavného pápeža, ktorý je v skutočnosti iba biskupom oblečeným v bielom – čo sa snažila povedať sestra Lucia (a samozrejme aj Presvätá Bohorodička ) od začiatku?
Benedikt dobre poznal rámec Tyconiovej teológie posledných čias. Vedel, že „ po zjednotení dôjde v poslednom zápase k ďalšiemu oddeleniu“.[lxx] Vedel tiež, že „svätí ľudia, ktorí boli jasne varovaní Bohom, opustia“ falošnú cirkev, čo spôsobí „veľký odchod “.
V rámci takéhoto chápania „eschatologickej ekleziológie“ – čo sa musí stať s Cirkvou v posledných časoch – by dve postavy opísané sestrou Luciou nadobudli jedinečný význam v akútne teologicky uvedomelej mysli Josepha Ratzingera.
Benedikt ako Abrahám
Zdá sa celkom možné, že v určitom bode pápež Benedikt XVI. zistil presah a priesečník fatimského posolstva a Tyconiovej teológie a tým si uvedomil svoje ohromujúce a monumentálne poslanie – že bol nazývaný ako Abrahám, vydať sa vo viere, „nevedejúc, kam má ísť“.[lxxi] Zobrať Cirkev, ako Abrahám vzal Izáka, a pripraviť ju obetovať ako holokaust.[lxxii] Takže „od jedného muža, ktorý je ako mŕtvy“[lxxiii] jedného dňa vzídu početní potomkovia kvôli Benediktovej viere. Krok, ktorý bolo možné urobiť len na priame a osobné volanie od Boha. Krok, ktorý by nedával zmysel, ak by sa uvažoval z hľadiska ľudskej vypočítavosti alebo svetskej obozretnosti. Ale krok, ktorý by inicioval nový exodus pre nový Izrael v hodine jej „poslednej Veľkej noci, keď bude nasledovať svojho Pána v jeho smrti a zmŕtvychvstaní“.[lxxiv]
Žiaden verný katolík by sa neodvážil urobiť taký krok odlúčenia, odstúpenia od toho, čo sa javí ako pravá Cirkev, pokiaľ by nenasledoval Petrovho nástupcu. Nemohlo by dôjsť k žiadnemu definitívnemu oddeleniu, žiadnemu „veľkému rozoznaniu“ pravej Cirkvi od falošnej, pokiaľ by sám Peter nevykročil vo viere, vedený Duchom Svätým.[lxxv]
Podobne, ak by falošná cirkev mala byť „dokonalá“ vo svojej neprávosti, vyžadovala by si vlastného falošného vládcu, ako to predpovedal páter Pio,[lxxvi] vo chvíli veľkej diskusie: falošný pápež. Ten, ktorý sa tvári ako pápež, ale v skutočnosti je iba biskupom, zo skupiny biskupov, ktorí podľa Tyconiových slov „pod rúškom daru cirkvi robia to, čo podporuje vôľu diabla“.[lxxvii]
Falzifikát pravej Cirkvi, ale iba ilúzia, niečo, čo sa vidí „ako v zrkadle“ – má moc oklamať celý svet a takmer celú Cirkev, aby odhalila a odhalila „tajomstvo neprávosti“ ukryté v Cirkvi, ktorá má byť teraz definitívne zničená vyslobodením, ktoré poskytne sám Boh.[lxxviii]
Ctihodný Fulton Sheen opísal prichádzajúcu anticirkev s neuveriteľnou presnosťou už v roku 1948:
[Antikrist] bude mať jedno veľké tajomstvo, ktoré nikomu nepovie: neuverí v Boha. Pretože jeho náboženstvom bude bratstvo bez Božieho otcovstva, oklame aj vyvolených. Založí proticirkev, ktorá bude opicou Cirkvi, pretože on, Diabol, je opicou Božou. Bude mať všetky noty a charakteristiky Cirkvi, ale naopak a bez svojho božského obsahu. Bude to mystické telo Antikrista, ktoré sa bude vo všetkých vonkajškoch podobať na mystické telo Kristovo. [lxxix]
Sheenove prorocké výroky rezonujú s príhovorom, ktorý predniesol kardinál Karol Wojtyla, budúci pápež Ján Pavol II., vo svojom prejave na Eucharistickom kongrese vo Philadelphii v Pensylvánii v roku 1976:
Teraz stojíme tvárou v tvár najväčšej historickej konfrontácii, akú kedy ľudstvo zažilo. Nemyslím si, že široký okruh Americkej spoločnosti alebo celý široký okruh kresťanskej komunity si to plne uvedomujú. Teraz stojíme pred konečnou konfrontáciou medzi Cirkvou a anticirkvou, medzi evanjeliom a anti-evanjeliom, medzi Kristom a Antikristom. Konfrontácia spočíva v plánoch Božej Prozreteľnosti. Je to teda v Božom pláne a musí to byť skúška, ktorú Cirkev musí prijať a odvážne jej čeliť.[lxxx]
Počítal Benedikt XVI. z Tretieho tajomstva v súlade s Tyconiovým učením, že v Božích prozreteľnostných plánoch môže dôjsť k vyvrcholeniu konfrontácie medzi pravou Cirkvou a anticirkvou len vtedy, keď platný Petrov nástupca povolil príchod „biskup oblečený v bielom“?
To, čo bolo ukázané fatimským deťom, bolo presne to, čo opisuje sestra Lucia – „zrkadlový obraz“ – ten, ktorý sa javí ako Svätý Otec, ale v skutočnosti je len dvojník? Snažila sa sestra Lucia dodatočne komunikovať a zdôrazniť toto „zdanie pápeža“, keď povedala: „Mali sme dojem, že je to Svätý Otec“? Chcela v tejto vete klásť dôraz na slovo „dojem“? “Mali sme dojem, že to bol Svätý Otec.” Bolo to preto, že keď sa konečne objaví „biskup oblečený v bielom“, celý svet bude pod rovnakým „dojmom“? Zatiaľ čo biskup v bielom by sa v skutočnosti podobal iba na pápeža, tak ako obraz videný v zrkadle pripomína realitu – imitácia… prázdna reprodukcia… uzurpátor.
Ak áno, viedlo toto uvedomenie Benedikta XVI. k tomu, aby sa vydal vo viere, ako Abrahám, „nevedejúc, kam ide“,[lxxxi] odovzdanie praktickej moci nad viditeľnou štruktúrou cirkvi „biskupovi oblečenému v bielom“, aby sa začal „veľký exodus, odchod, lat. discessio “?
Pretlačené so súhlasom A Marian Soul .
POZNÁMKY POD ČAROU
[i] Z Encyclopedia Britannica: „Tyconius, jeden z najvýznamnejších biblických teológov severoafrického latinského kresťanstva 4. storočia . Hoci sa o jeho živote málo vie, jeho postoje k teológii cirkvi (ekleziológii) v konečnom dôsledku poskytli jeho mladšiemu súčasníkovi a cirkevnému otcovi sv. Augustínovi zásadné argumenty proti donatistom (schizmatickej cirkvi v severnej Afrike). Okrem toho Tyconiova antimilenárna interpretácia tradične miléniových Písiem, ako je kniha Daniel v Starom zákone a Zjavení v Novom zákone, si prisvojili generácie latinsko-kresťanských biblických komentátorov a teológov, od Hieronýma na konci 4. storočia po Bedu a Beata z Liebany v 8. storočí. Cirkevná oddanosť jeho priaznivcov však len demonštruje iróniu a osamelosť Tyconiovho postoja: hoci bol donatistom, ktorý si odsúdil vlastnú cirkev , nikdy neprešiel ku katolíkom. Paula Fredriksen, „Tyconius: kresťanský teológ“,
Cirkev prechádza veľmi vážnou krízou, ktorá odzrkadľuje krízu občianskych vlád: tí, ktorí zastávajú mocenské pozície, sa ukázali ako nepriatelia inštitúcie, nad ktorou dohliadajú, a ľudí, nad ktorými vykonávajú svoju autoritu. Táto podvratná akcia vedie tých, ktorí nie sú ochotní prijať zradu, k tomu, aby sa stali predmetom prenasledovania: tak ako lekári, ktorí sa rozhodli liečiť pacientov počas pandémie, prišli o licenciu a boli zbavení platu, tak aj kňazi a rehoľníci, ktorých robia neprispôsobili sa bergoglianskej revolúcii, sú odstránení z kostolov, vyhnaní z kláštorov a ponechaní bez akýchkoľvek prostriedkov podpory. A najviac znepokojujúce je, že beztrestne sa množia prenasledovania tých, ktorí sú dobrí, a zároveň sa tí, ktorí ich vykonávajú, prejavujú zmierlivo a „inkluzívne“ voči nepriateľom Cirkvi: heretikom, zvrhlíkom a tým, ktorí sú skorumpovaní, zostávajú na svojich pozíciách, ba sú podporovaní a povzbudzovaní v hriechu a neresti práve tými, ktorým Kristus prikázal chrániť stádo pred nenásytnými vlkmi. Na druhej strane, v nádhernom svete Santa Marta sa kláštory a rehoľné domy musia predávať, aby sa premenili na letoviská alebo lukratívne „centrá na privítanie prisťahovalcov“. Alebo, jednoduchšie, predávajú sa, aby kompenzovali miliónové reparácie, ktoré musia diecézy zaplatiť obetiam ich skorumpovaných duchovných a finančnej diery vyplývajúcej z nespokojnosti veriacich.
Prenasledovanie zo strany Vatikánu – kde Bergogliovi chránenci dominujú beztrestne – sa prejavuje aj v disciplinárnych konaniach, ktoré porušujú zákony Cirkvi a samotný účel, na ktorý sú tieto zákony legitímne: existuje nespočetné množstvo prípadov podriadenia diecéz a rehoľných spoločenstiev pápežovi. komisárov, zastrašujúcich inšpekcií, okázalých apoštolských návštev, odvolávania biskupov, zatiaľ čo kňazi sú suspendovaní z bohoslužieb alebo redukovaní na laický stav, ktorého jedinou chybou bolo, že nechceli odpadnúť od katolíckej viery.
Nedávne prípady benediktínskeho kláštora Pienza v Taliansku a Karmelu v Arlingtone v Texase, ktoré sa pridávajú k mnohým menej známym prípadom, sú potvrdením zámernej vôle skresľovať a ničiť posledné pozostatky katolicizmu zo strany najvyššie úrovne hierarchie. Za týmto účelom bolo pod mojou osobnou záštitou založené občianske združenie Exsurge Domine , ktorého spoločenským cieľom je:
Poskytovať pomoc, podporu a materiálnu pomoc duchovným, rehoľníkom a zasväteným laikom, ktorí sa nachádzajú v podmienkach osobitných ekonomických a logistických ťažkostí; brániť nezmenenú a neporušiteľnú tradíciu katolíckej viery; zachovávať a podporovať tradičnú liturgiu; podporovať štúdium a teologické a kultúrne povedomie o obrovskom náboženskom, historickom a umeleckom dedičstve kresťanstva; a podporovať príležitosti na dialóg a stretnutia medzi rôznymi združeniami, skúsenosťami alebo skupinami pôsobiacimi v rámci trvalej tradície katolíckej cirkvi.
Exsurge Domine sa nakoniec bude môcť stať nadáciou, ale už funguje na medzinárodnej úrovni a zapája sa do pomoci rehoľníkom, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vernosť Tradícii. Každý, kto zdieľa tieto ciele, môže prispieť ako podporovateľ. Bola aktivovaná webová stránka – www.exsurgedomine.org – na ktorú pozývam všetkých, kde je možné sledovať a podporovať prebiehajúce projekty.
V tomto duchu pravého kresťanského bratstva a obnovenej jednoty vo zväzku viery, nádeje a lásky môžeme dať povzbudzujúci príklad našim prenasledovaným bratom a sestrám, varovanie pre našich neverných pastierov a nádej našim deťom. Pretože to budú len svätí kňazi, kňazi, ktorí sú verní evanjeliu, kňazi, ktorí sú zamilovaní do Krista, ktorí zajtra, no počnúc už dnes, znovu postavia to, čo sme nechali príliš dlho búrať.
- júla 2023( LifeSiteNews ) – Arcibiskup Carlo Maria Viganò založil vlastnú medzinárodnú organizáciu na pomoc „zrušeným“ kňazom a rehoľníkom.
V sobotu bolo oznámené, že bývalý pápežský nuncius v USA sa stal patrónom občianskeho združenia s názvom Exsurge Domine („Vstaň, Pane“), ktoré bude brániť nielen chudobných duchovných a rehoľníkov, ale aj „večnú tradíciu kostol“:
… pod mojím osobným patronátom bolo založené občianske združenie Exsurge Domine, ktorého sociálnym cieľom je „poskytovať pomoc, podporu a materiálnu pomoc duchovným, rehoľným a zasväteným laikom, ktorí sa nachádzajú v podmienkach osobitných ekonomických a logistických ťažkostí; brániť nezmenenú a neporušiteľnú tradíciu katolíckej viery; zachovávať a podporovať tradičnú liturgiu; podporovať štúdium a teologické a kultúrne povedomie o obrovskom náboženskom, historickom a umeleckom dedičstve kresťanstva; a podporovať príležitosti na dialóg a stretnutia medzi rôznymi združeniami, skúsenosťami alebo skupinami pôsobiacimi v rámci trvalej tradície katolíckej cirkvi.
Vo vyhlásení (uverejnenom nižšie) arcibiskup nazýva pravoslávnych katolíckych kňazov, rehoľné sestry a rehoľníkov, ktorí boli potrestaní svojimi predstavenými za ich vernosť, za „predmety prenasledovania“.
„…Tak ako lekári, ktorí sa rozhodli liečiť pacientov počas pandémie, prišli o licenciu a boli zbavení platu, tak aj kňazi a rehoľníci, ktorí sa neprispôsobili bergoglianskej revolúcii, sú odstránení z kostolov, vyhnaní z kláštorov, a odišiel bez akýchkoľvek prostriedkov podpory,“ napísal Viganò.
Arcibiskup to považuje za mimoriadne šokujúce vzhľadom na to, že sa v Cirkvi presadzujú „kacíri, zvrhlíci a skorumpovaní“.
„Vskutku, sú podporovaní a povzbudzovaní v hriechu a neresti práve tými, ktorým Kristus prikázal chrániť stádo pred nenásytnými vlkmi,“ povedal.
Ako príklady útokov na ortodoxných veriacich Viganò vybral benediktínsky kláštor v Taliansku a karmelitánsky kláštor v Texase , pričom obe budú čitateľom LifeSiteNews známe. Verí, že tieto prípady, ako aj zbytočné apoštolské vizitácie, odvolávanie bezúhonných biskupov a suspendovanie verných kňazov a divinis alebo ich nútený návrat do laického stavu, sú „potvrdením vedomej vôle skresľovať a ničiť posledné pozostatky katolicizmu zo strany najvyšších úrovní hierarchie.
Arcibiskup Viganò sa prvýkrát dostal na titulky medzinárodných médií v roku 2018, keď obvinil pápeža Františka z ignorovania sexuálneho zneužívania vtedajšieho kardinála Theodora McCarricka a vyzval na odstúpenie pápeža. Odvtedy vydal mnoho silných vyhlásení, v ktorých kritizoval pápeža, prvky súčasného pápežstva, zablokovanie COVID – ktoré na mnohých miestach zahŕňalo pozastavenie sviatostí – a experimentálne popichnutia COVID.
excelentné napomenutia pápeža od afrického kňaza
je tiež odstavený mimo oficiálnu pastoráciu, a toto čo píše prečo nie sú schopní takto spoločne odkomunikovať tí mnohí v pastorácii oficiálnej? Chýba im odvaha.
To akú birmovku v sebe nosia???
PRVNÍ OTEVŘENÝ DOPIS PAPEŽI FRANTIŠKOVI
o propuštění biskupa Josepha Edwarda Stricklanda
Cotonou (Benin); 18. listopadu 2023;
Památka posvěcení bazilik svatého Petra a Pavla
Drahý otče,
Kéž vám Ježíš Kristus, Bůh a zakladatel církve, žehná a dává vám hojně svého Ducha svatého, abyste byli dobře osvíceni o tomto důležitém období vašeho života a v naší církvi! Modlím se, abyste slova obsažená v tomto otevřeném dopise přijali jako projev náklonnosti syna k otci. Je to láska k papeži a spravedlnosti, která mě vede k tomu, abych vám psal s pokorou a úctou. Dne 11. listopadu 2023 se celý svět s překvapením dozvěděl, že jste odvolal Josepha Edwarda Stricklanda z funkce biskupa diecéze Tyler (Texas, USA).
Podle kardinála Christopha Pierra, apoštolského nuncia ve Spojených státech, je toto odvolání způsobeno nedostatkem bratrství s ostatními biskupy, nezájmem o synodu o synodalitě a neuplatněním Tradicionis custodes. Ale použijeme-li krásný výraz kardinála Josepha Zena, musíme říci, že nunciův výrok „je skutečně urážkou naší inteligence“. Všichni inteligentní křesťané vědí, že biskup Strickland byl sankcionován za to, že veřejně kritizoval Františkův destruktivní program: „je čas, abych řekl, že odmítám jeho program podkopávání pokladu víry“ (12. května 2023); „zlé a falešné poselství, které proniklo do Církve, Kristovy nevěsty“ (22. srpna 2023). Ve skutečnosti „nedostatek bratrství“ znamená odmítnout mlčet o Františkových omylech, jak to dělají jiní biskupové; „nezájem o synodu o synodalitě“ znamená odmítnutí demokracie, která chce změnit tradiční nauku církve; „neschopnost aplikovat Traditionis custodes“ znamená odmítnout skoncovat s tradiční mší, zdrojem zbožnosti nové mše.
PŘEČTĚTE SI: Biskup Strickland: Americký nuncius mi řekl, abych se přestal zaměřovat na vklad víry a „zapojil se do programu“
Otče můj, jsi si jist, že ses nedopustil těžké nespravedlnosti? Abych lépe vysvětlil tento problém, napíšu vám tři dopisy, ve kterých zdůvodním, proč biskup Strickland udělal dobře, když veřejně kritizoval morální a věroučné omyly Vašeho magisteria. První list (18. listopadu 2023) bude teologickým zdůvodněním dokazujícím potřebu synovského napomenutí Františkovi. Druhý dopis (25. listopadu 2023) bude filozofickým zdůvodněním, které ukáže, že Františkovo „autentické magisterium“ je iluze. Poslední dopis (30. listopadu 2023) bude kanonickým ospravedlněním představujícím Františkovy morální a věroučné omyly a hereze, které obsahují.
A. Bratrské a synovské napomenutí podle Ježíše
„Zhřeší-li tvůj bratr, jdi a řekni mu o jeho vině mezi tebou a jím samotným. Poslechne-li tě, získal jsi svého bratra. Jestliže neposlouchá, vezmi s sebou jednoho nebo dva jiné, aby se každá skutečnost potvrdila na základě výpovědi dvou nebo tří svědků. Pokud je odmítne vyslechnout, řekněte to církvi. Jestliže odmítá naslouchat i církvi, pak s ním jednejte jako s pohanem nebo celníkem“ (Matouš 18:15-17). To jsou Ježíšova slova, která jsou všichni křesťané povoláni žít.
Také dnes nás Pánův hlas volá, abychom se starali jeden o druhého. I dnes nás Bůh žádá, abychom byli „strážci“ svých bratří (Gn 4,9). Sám Kristus nám přikazuje, abychom napomínali bratra, který se dopouští hříchu (srov. Mt 18,15). Sloveso užívané k vyjádření bratrského napomenutí – elenchein – je totéž, co se používá k označení prorockého poslání křesťanů vystupovat proti generaci, která se oddává zlu (srov. Ef 5,11). Je důležité obnovit tento rozměr křesťanské lásky. Nesmíme mlčet před zlem“ (Benedikt XVI., Poselství k postní době 2012, 3. listopadu 2011).
Ó můj Otče, každý ví, že biskup Strickland veřejně kritizoval tvé morální a věroučné omyly. Nemá na to však právo, protože chce zůstat věrný slovům Ježíše Krista? Od roku 2016, kdy se objevily první závažné omyly ve vašem učitelském úřadu, vás soukromě upozornilo několik křesťanů a skupin křesťanů (srov. mé soukromé dopisy ze 4. října 2018 a 25. ledna 2020). Bohužel jste je ignorovali. Následně vás mnozí laici (univerzitní profesoři a odborníci na teologii a morálku), kněží, biskupové a kardinálové, pohnuti velkou láskou k vám a k vaší věčné spáse, veřejně upozornili na tytéž omyly (srov. Otevřený dopis kardinálskému kolegiu, červenec 2016, 45 signatářů; Synovská korekce papeži Františkovi, červenec 2017, 62 signatářů; Otevřený dopis biskupům, duben 2019, 20 signatářů; moje synovská oprava, 29. června 2023 atd.). Jaká byla tedy vaše reakce? Mlčeli jste a ignorovali je.
Ó, můj Otče, také jsi odmítl přijmout čtyři kardinály (Waltera Brandmüllera, Raymonda Leo Burkeho, Carla Caffarru, Joachima Meisnera), kteří jsou tvými bratry a kteří ti poslali svá dubia. A přesto s radostí vítáte i nekřesťany. Ale nejhorší je, že jste v letech 2018, 2019, 2020, 2021 a 2023 pokračovali v odhalování nových morálních a doktrinálních omylů. A dnes jste se rozhodli sankcionovat biskupa Stricklanda. Jaký je jeho zločin? Miloval tvou věčnou spásu natolik, že cítil povinnost veřejně kritizovat omyly tvého učitelského úřadu v naději, že je napravíš. Chtěl totiž žít evangelium: „Řekni to církvi“. Chtěl, aby všichni křesťané na světě (2,5 miliardy) věděli, že církev je dnes ve velkém nebezpečí, protože člověk na vrcholu nehraje roli pastýře církve, ale spíše nepřítele církve, který prosazuje relativismus a situační etiku. A konečně, protože ten „odmítá naslouchat i společenství“, vystavuje se riziku, že s ním bude zacházeno jako s pohanem a výběrčím daní, tj. křesťané mu dají pocítit, že se „odřízl tím, že se oddělil od společenství církve“ (papež Benedikt XVI., Anděl Páně, 4. září 2011).
B. Synovské napomenutí sv. Pavla sv. Petrovi
Sám svatý Pavel nám vypráví o události v Antiochii: „Když Kefáš přišel do Antiochie, postavil jsem se proti němu, protože se zjevně mýlil. Nebo dokudž někteří lidé nepřišli od Jakuba, jídal s pohany; Ale když přišli, začal couvat a odděloval se, protože se bál obřezaných. Pokrytecky s ním jednali i ostatní Židé, takže i Barnabáš se nechal unést jejich pokrytectvím. Ale když jsem viděl, že nejsou na správné cestě v souladu s pravdou evangelia, řekl jsem přede všemi Kefasovi: ‚Jestliže ty, ač Žid, žiješ jako pohan a ne jako Žid, jak můžeš nutit pohany, aby žili jako Židé?'“ (Galatským 2:11-14). Omyl prvního papeže byl závažný, protože jeho chování bylo v příkrém rozporu s rozhodnutími Jeruzalémského koncilu, který zdůrazňoval univerzální hodnotu spásy, kterou Kristus získal na kříži. Petra však můžeme omluvit tím, že jeho chyba byla způsobena strachem a že pokorně přijal Pavlovo napomenutí a okamžitě ho napravil.
Ó, můj Otče, co můžeme říci o dnešním papeži? Jeho situace je objektivně vážnější než Petrova, protože se dopustil několika vážných chyb, ne jen jedné. A co víc, jeho chyby nebyly motivovány strachem, ale byly předem promyšlené, promyšlené, naplánované a provedené, někdy mazaně, aby obešly opozici. Nejedná se o nedbalé omyly, ale o vědomé, písemné změny, prováděné bez ohledu na podněty založené na pravdě tradiční nauky Církve. Ale je tu něco smutnějšího: od roku 2016 odmítáte napravit své chyby navzdory všem důkazům, které ukazují, že jsou to skutečně chyby, chválíte a zveřejňujete příspěvky na všechny „Barnabase“, kteří zveřejňují vaše chyby, a trestáte „Pavly“, kteří vás synovsky napomínají. Nyní je řada na biskupu Stricklandovi, aby byl potrestán.
Ó, můj Otče, je tvůj postoj spravedlivý, pokud jde o Boží spravedlnost a zákony katolické církve? Nehrozí vám, že budete považováni za diktátora? Byl jsi představen celému světu jako papež milosrdenství. A přece „církevní tradice zahrnula ‚napomínání hříšníků‘ mezi skutky duchovního milosrdenství“ (papež Benedikt XVI., Poselství k postní době 2012, 3. listopadu 2011). Je tedy důsledné, aby papež milosrdenství trestal ty, kdo vůči němu vykonávají skutek milosrdenství synovského napomenutí? Potrestal svatý Petr svatého Pavla, který ho veřejně napomenul? Ne, chválil ho veřejně (srov. 2 Petr 3,15-16). Jak říká Bible: „Moudrého pokárej a bude tě milovat“ (Přísloví 9:8).
Ó můj otče, byl jsi sankcionován, když jsi 21. října 2020 použil mezinárodní dokument „Francesco“ (dostupný na kanálu Discovery+ od 28. března 2021) od svého přítele Jevgenije Afinejevského (militantního homosexuála a režiséra homosexuálního filmu „Oj Vey! Můj syn je gay!“) prosazovat zákony o homosexuálním soužití po celém světě? Ne! Sv. Jan Pavel II. a Benedikt XVI. však měli jasno: každý křesťan musí vyjádřit svůj „absolutní osobní nesouhlas“ s těmito zákony, jinak se dopouští „těžce nemorálního“ činu (Dokument Kongregace pro nauku víry, 2009. června 3, 2003). Také Kodex kanonického práva hovoří jasně: „Osoba, která se veřejně projevuje nebo projevuje, publikovaným písemným projevem nebo jiným způsobem užívá sdělovacích prostředků, rouhá, těžce poškozuje dobré mravy, uráží nebo podněcuje nenávist nebo pohrdání náboženstvím nebo církví, bude spravedlivě potrestána“ (10).
Ó můj Otče, sankcionoval jsi svou přítelkyni, argentinskou jeptišku Lucíu Caram, když se 29. ledna 2017 ve španělské televizi veřejně rouhala proti Panenství Panny Marie? Aplikoval jste na ni kánon 1369 Kodexu kanonického práva? Ne! Samozřejmě, že 18. září 2023 se znovu objevila ve španělské televizi a řekla: „Byla bych pro to, aby [homosexuálové] mohli uzavírat sňatky v církvi, protože Bůh vždy žehná lásce.“ Schválili jste ji za tento nový výrok, který je v příkrém rozporu s Božím zákonem a učením Církve? Ne! Sankcionoval jste svého jezuitského bratra kardinála Jeana-Clauda Hollericha, když 2. února 2022 veřejně prohlásil, že „učení Církve, že homosexualita je hřích, je falešné“? Ne! Ponechal jste si ho jako kardinála a generálního relátora synody o synodalitě a poté jste ho jmenoval členem Rady kardinálů, vybrané skupiny kardinálů, kteří jsou vašimi zvláštními poradci (7. března 2023). Sankcionoval jste svého přítele kardinála Reinharda Marxe, když 31. března 2022 veřejně řekl, že „homosexualita není hřích“? Ne! Jako kardinála a člena Rady jste ho ponechal až do 7. března 2023. Sankcionoval jste německého biskupa Karla-Heinze Wiesemanna, když 2. listopadu 2023 napsal pastýřský list, v němž vyzval kněze, aby „žehnali“ homosexuálním párům? Ne! Přesto se veřejně vzbouřil proti papežskému rozhodnutí založenému na božské pravdě. Ve skutečnosti jste oficiálně zakázal taková „požehnání“, když jste spolu s kardinálem Luisem Ladariou a arcibiskupem Giacomem Morandim prohlásil, že „není dovoleno udělovat požehnání“ v „případě svazků mezi osobami stejného pohlaví“, protože Bůh „nežehná a nemůže žehnat hříchu“ (Dokument Kongregace pro nauku víry, 22. února 2021).
C. Synovská korekce podle sv. Augustina a sv. Tomáše Akvinského
Svatý Tomáš Akvinský shrnul své myšlení a myšlení svatého Augustina těmito slovy: „Jsou nižší povinni na základě tohoto předpisu (lásky) napomínat své představené? … Napomenutí, které je aktem spravedlnosti zahrnujícím trest, nenáleží podřízeným ve vztahu k jejich nadřízeným. Ale to, co je skutkem lásky, náleží každému vzhledem ke všem, které má milovat a v nichž vidí něco, co by měl napravit… Ale jako úkon ctnosti musí být upraven s přihlédnutím k požadovaným okolnostem, úkon, kterým podřízený kárá svého nadřízeného, musí také respektovat určité slušnosti, takže napomenutí není ani drzé, ani tvrdé, ale jemné a uctivé. Povšimněme si však, že pokud by existovalo nebezpečí pro víru, museli by být představení pokáráni podřízenými, a to i veřejně. A tak Pavel, který byl poddán Petrovi, ho proto pokáral. A k tomu Augustinova Glosis vysvětluje: „Petr sám svým příkladem ukazuje těm, kteří mají přednost, aby se neodmítli nechat napomenout, pokud se náhodou odchýlí od své podřízené.“ (Teologická summa II-II, q.33, a.4).
Ó můj Otče, je jasné, že láska dává biskupu Stricklandovi právo a povinnost tě veřejně napomínat, protože jsi svými různými omyly, které jsi od roku 2016 odmítal napravit, vytvořil skutečné nebezpečí pro křesťanskou víru.
Proč musí všichni kardinálové a biskupové synovsky napomínat papeže Františka?
Ó můj Otče, důvod je prostý: je to pravý synodální akt. Synodalita, jak nás učí křesťanská tradice, totiž neznamená podporovat demokratická shromáždění, která by měnila tradiční nauku církve, ale spíše si navzájem pomáhat, aby se zvětšila svatost členů církve. Svatý Pavel řekl: „Starejme se jeden o druhého, abychom podněcovali odpověď v lásce a dobrých skutcích“ (Židům 10,24); „Je-li někdo z vás přistižen při něčem špatném, vy, kteří jste duchovní, ať ho napraví v duchu mírnosti“ (Galatským 6:1). Podle papeže Benedikta XVI. „ve světě prostoupeném individualismem je nezbytné znovu objevit důležitost bratrského napomenutí, abychom mohli společně kráčet ke svatosti“; „‚Mít starost‘ jeden o druhého také znamená starat se o své duchovní blaho … bratrské napomenutí s ohledem na věčnou spásu… v těch společenstvích, která jsou skutečně zralá ve víře, v těch, která se starají nejen o tělesné zdraví svých bratří, ale také o své duchovní zdraví a konečný úděl“ (Postní poselství 2012, 3. listopadu 2011); „Bratrská láska zahrnuje také smysl pro vzájemnou odpovědnost… jsme zodpovědní jeden za druhého na cestě křesťanského života“ (Anděl Páně, 4. září 2011). Když mluvil o pokušení mlčet, bavorský papež dodal: „Myslím na všechny křesťany, kteří se z lidských ohledů nebo z čistě osobní pohodlnosti přizpůsobují převládající mentalitě, místo aby varovali své bratry před způsobem myšlení a jednání, který je v rozporu s pravdou a nekráčí cestou dobra“ (Poselství k postní době 2012, 3. listopadu 2011).
Ó, můj Otče, není to smutné, že jsi dosud neobdržel žádné veřejné synovské napomenutí od široké koalice kardinálů a biskupů? Modlím se k Bohu, abyste v tomto bodě nepochybovali: protože synovské napomenutí je povinností lásky, dávají vám ho ti, kdo vás opravdu milují podle Božího Ducha svatého a milují vaši věčnou spásu. Co můžeme říci o těch, kteří vás nenapomínají, kteří mlčí a dívají se, jak běžíte po cestě svých chyb? Mnozí vás milují, ale bojí se, že je potrestáte, když vás napomenou. Ostatní vás nemilují. Je zřejmé, že ti, kdo vás povzbuzují ve vašich omylech, vás milují podle ducha světa, ale ne podle svatého Ducha Božího.
Otče můj, na závěr tohoto listu si připomeňme moudrá doporučení papeže Benedikta XVI.: „Písmo nám říká, že i ‚přímý padne sedmkrát‘ (Př 24,16) … Vždy bude zapotřebí pohledu, který miluje a napomíná“ (Poselství k postní době 2012, 3. listopadu 2011); „Měli bychom praktikovat jak bratrské napomenutí, které vyžaduje hlubokou pokoru a prostotu srdce, tak modlitbu, aby povstalo k Bohu ze společenství skutečně sjednoceného v Kristu. Prosme o to vše na přímluvu Nejsvětější Panny Marie, Matky církve“ (Anděl Páně, 4. září 2011). Modleme se také ke svatému Petrovi a svatému Pavlovi, aby vám pomohli přijmout tento a následující dopisy, které vám posílá syn církve, který vás vroucně miluje a každý den se modlí k Nejsvětějšímu a milosrdnému Srdci Ježíšovu a Neposkvrněnému Srdci Panně Marii za vaše úplné obrácení k pravdě. Prosím vás o požehnání. Tvůj syn,
Fr. Janvier Gbénou (pseudonym: Fr. Jesusmary Missigbètò)