Kristovci ľahkovážne nebo nezrádzajú. Berú vieru vážnejšie ako tzv. kresťania
Kresťania sú tí, čo boli pokrstení. A takto boli pozvaní sa ponoriť s Ježišom Kristom do tajomstiev nefalošnej spirituality. Tá je najhlbšou súčasťou nášho bytia. Síce najneviditeľnejšou, ale určite najdôležitejšou. Tieto skryté hĺbky iba tušíme. Nemôžeme ich často dokázať. Skúsenosť s touto dimenziou je nám pre iných ťažko prenosná. Ale môžeme o tom svedčiť. Hovoriť úprimne, čo sme zažili. Ako sme mnohé aj pochopili. A máme radosť z toho, že stretáme na ceste spolupútnikov do neba, ktorí majú prieniky s naším poznaním a skúsenosťou. Tí, ktorí odpovedia na Božiu lásku tou svojou, absolvujú si ako Ježiš najprv krst vodou, a pokúšajú sa mu dať hlbšie dimenzie v tzv. krste Duchom Svätým a krste ohňom, tých nazýva toto dielko kristovci. To sú tí, ktorým na Božom diele, na dôstojných vzťahoch, na nefalošnej komunikácii či na dohotovení sa na Boží chrám ozaj záleží. Na rozdiel od kresťanov , z ktorých polovica neinteligentne a pochabo kráča životom po pohodlnej ceste. Zaprú Krista ako Šimon Peter, udajú blížneho, iba niekoho nenávistne negativizujú, berú vážne veci povrchne, osočia bez overenia si či ohovárajú bez napomenutia, telá či egá si iba nafukujú a pôst žiaden, nevedia si odpustiť…Čušia aj keď vlci trhajú stádo, pri kriminálnosti štátu dajú hlavy do piesku, spolupracujú nemo na neprávostiach, ukradnú iným výhradu vo svedomí… a idú sa z toho iba vyspovedať? A toto dávajú iným za príklad? Veď oni odkladajú dôstojné a správne žitie života na nejaké iné životy, ktoré tvrdia že neexistujú?….
Boží záchranný plán je nám zjavený a postupne odhalovaný
„Spása pochádza od židov“ povedal Ježiš. On sám si totiž tento národ vybral ako Starozákonná božská bytosť Yahwe. Abrahám pred 4 tis.r. volal Boha El. Mojžišovi pred 3300 r. sa zjavil ako Ja Som /Yahwe/. On Osobne sa narodil pred 2 tis. r. ako človek Ježiš cez Pannu Máriu za asistencie sv. Jozefa medzi židmi. Medzi tými bohatšími, ale nie na moc, pozemky, peniaze, paláce či vojsko. Ale medzi bohatšími na duchu, na bázeň Božiu a na ľudskú dobrotu. Elohim je Otec, Syn je inkarnovaný Yahwe a Duch Svätý bol predtým v Starom zákone vzývaný ako Šekina, Duch múdrosti v ženskom rode.
Nenápadní spoluvykupitelia a ich účasť na prvom vzkriesení
Aj to, že Mesiáš nepríde hneď kraľovať cez Izraelský štát nad planétou, ako to plánoval Judáš a jemu podobní, ale že bude najskôr aj extrémne potupený smrťou na kríži. A že Jeho kraľovanie príde až po dlhšom čase pri jeho II. príchode na zdevastovanú a premenenú zem. Tí, čo mu uverili, očistili si svoje svadobné rúcha správnou spiritualitou, snažili sa uplatňovať Jeho slová vo svojich skutkoch, a niesli s ním nie fingovane aj trpezlivo Jeho bremeno poctivého žitia ako spolupracovníci. Nositelia jeho sv. kríža a sv. rán budú aj malí spoluvykupitelia, tí dostanú výnimku, ktorá im otvorí spasiteľnú bránu do nebies. Budú zažívať mimoriadny transfer v tzv. prvotnom vzkriesení. A potom aj špeciálnu účasť na Božom pôsobení a sláve podľa Jeho prísľubu. Pravdepodobne budú prednostne a zázračne premiestnení / asi vo viacerých záchranných operáciách do bezpečia v podnebí / z tejto zeme pred antikristom, ktorý rozpúta po bezbožných rečičkách aj peklo v tzv. dobe tribulácie / 7.záverečných rokov Veľkého súženia/ alebo tesne pred tým po Veľkom Varovaní. Vrátia sa vo vzkriesených telách spolu s Ježišom na obnovenú planétu. To sú Jehmu verné kristíny a odvážni kristovci. To je tá duchovná Izraelitka a verná nevesta Nebeského Ženícha. Verí a vie, že patrí do Nebeského Jeruzalema a aj si ho zaslúži. Tí, čo tu zostanú, sú pochabé panny, polokresťania a duchovne nedokončení židia, ktorí viac milovali seba a tento hlavne vonkajší svet ako Ježiša. Uctievali ako svoje modly televízor – obraz šelmy, falošnú babylonskú neviestku – falošné náboženstvo a moc bezbožných globalistov a falošnú slávu. Nepriatelia Krista Kráľa kráľov budú zaskočení a fatálne zdeklasovaní a nebom rozdrvení. Spadnú na nich šoujúco tak veľké tresty, aký bol ich výsmech z posvätných tajomstiev, odpor ku jednoduchým pravdám a pohŕdanie voči kresťanským hodnotám.
„Duchovne sme všetci semiti“ Pius XI.
Naši prarodičia Adam a Eva , z ktorých všetci pochádzame a podedili sme po nich znesvätenú a aj dosť poškodenú genetiku, majú na celé ľudstvo celodejinný vplyv. Bosorácke chúťky, čo sa objavujú vo viacerých zlodruhoch medzi nami, boli posilnené a „doočkované“ prazvláštnym príchodom nejakých titanov asi z temnoiluminačného vesmíru, o ktorom sa píše v Gen 6,4. Potom prišla veľká mravná skazenosť a potopa sveta. Noeho genetická línia, v ktorej za zachovala nádej na aké také normálne pokračovanie života je líniou v židovskom ľude. Potvrdil to aj sám Ježiš, keď sa inkarnoval a naštepil svoje vykupiteľské dielo na duchovné dedičstvo a Boha Abraháma, Izáka a Jakuba. Druhý syn Abraháma Izák je zo Sáry a je praotcom Židov, prvorodený Izmael z Egypťanky Agar je praotcom Mohamedánov. Pravý Mesiáš, prisľúbený už našim prekliatym prarodičom , potvrdil židovskú líniu ako záchrannú, kvalitnejšiu aj prioritnú a nadviazal na ňu. Vykupiteľský Boží záchranný plán sa naplnil, keď židovské kňazstvo a Starý zákon boli nahradené Novým a kresťanským.
Podivuhodné a vraj zázračné vzkriesenie Izraelského štátu.
Praotec Židov Jakub mal zo 4 žien 12 synov, ktorých požehnal a boli prví patriarchovia 12 izraelských kmeňov pred asi 3200 rokmi. Tristo rokov od Mojžiša ho spravovali sudcovia, až potom králi. Po smrti kráľa Dávida okolo r. 1000 pred Kr. sa rozdelilo kráľovstvo na dve časti, severné Izraelské kráľovstvo s 10 kmeňmi a južné Judské s dvoma kmeňmi. Židia museli ísť aj pre svoju modloslužbu za trest do Babylonského zajatia na 70 rokov v r. 586 pred Kr. Hlavné mesto Jeruzalem bolo vo svojej histórii asi 20 x vojensky obliehané.Vraj najstaršie osídlené miesto sveta je Jericho. Boli najkrutejšie a vraj už navždy rozprášení Rimanmi a Grékmi v r. 70. Píše o tom podrobne Josephus Flavius v diele Židovská vojna. V dnešnej dobe sú potomci židov v rôznorodom názvosloví v mnohých krajinách sveta.
Izraelský štát bol akoby zázračne vzkriesený pomocou rodchildovského kapitálu vplyvu 14. 5. 1948 a rezolúciou OSN, ale bolo vytýčené územie aj pre štát Palestína, pre pôvodných arabských obyvateľov. To sa malo podľa predbežných dôhôd zrealizovať do 5. rokov. Nebol dopriaty dodnes? Prečo? Toto bezprávie od sionistov spôsobuje už 75 r. neustály konflikt medzi Židmi a Arabmi. Štát Izrael sa správa ako nespratné rozmaznané dieťa pokryteckého západu. Chazarské kádre v politike a v mainstreamových médiách sú sympatiami iba na strane Izraela, a škuľavo neľudsky ignorujú aj práva aj obete na druhej strane. O terorizme na jednej strane sa mlčí alebo sa extrémne bagatelizuje. A o jeho menšej produkcii na strane druhej sa až hystericky kričí a zveličuje sa. Farizeji v cirkvách sa tvária, že nič divné sa tam nedeje. Nikdy sa nezastanú práv utláčaných a aj v tomto duchu aj chcú umrieť? Podivuhodní protestantskí kazatelia biblie a veľmi aj bedliví propagátori vychvátenia pravej cirkvi pred veľkým súžením , si ktovie prečo iba idealizujú Izraelských štátnych teroristov. Pomáhajú im byť nedotknuteľnými? Vôbec totiž ich agresívnu politiku, ale veľmi nebedlivo vôbec nekritizujú, akokeby ju ani nevideli. Mnoho národov preto Izraelských predstaviteľov gradujúco nenávidí a bude ich chcieť aj vojensky zlikvidovať. Vraj to takto musí podľa biblických predpovedí už byť.
Čo nás všetkých zakrátko čaká a neminie?
Všetko nezadržateľne aj tak smeruje ku vláde antikrista, ktorý sa zjaví na svetovej politickej scéne ako brilantný mediátor, ktorý Izrael ochráni vraj 7.r mierovou zmluvou. Po 3 a pol roku ju podlo poruší , zasadne si na trón ako falošný mesiáš. Mnoho druhov je tzv. židov, ale nie asi iba tých etnických v Izraeli, ale sú to aj aj milióny tých rôznych sympatizantov predkapely antikrista vo finančnej, politickej či náboženskej oblasti. Už dlhodobo, ale najmä teraz si doslova koledujú svojím nepoctivým životom o svetovládu tohoto špičkového vesmírneho cirkusanta a celoplanetárnu spásu ponúkajúceho majstrovského podvodníka, najúspešnejšieho diktátora v našich dejinách. Budú ako zdrvení, keď zistia, že boli prasprosto podvedení, a že ten extrašašisko ultraprešibaný, čo sa tváril ako neviniatko a vzor pre každého filantropa, sa bude rúhať v priamom celosvetovom prenose, a nie je teda ani náhodou vôbec žiaden spasiteľ ľudstva, ale jeho radikálny likvidátor. Extrémne zahanbení sa kajúcne obrátia v duchu ku Ježišovi. Stihnú tak posledný spoj do neba. Mnohých z nich asi popraví svetovládne nie už také komediantské gestapo ako posledných kresťanských mučeníkov. Nebudú vtedy určite intenzívne pracovať v ovzduší iba démoni. Ale aj mnohí anjeli, ktorí niektorým, čo si to výnimočne modlitbami zaslúžia, a na miestach, kde bude Božia ochrana, zvlášť tá od Sv. Panny Márie, sa im poskytne ochranný štít a budú pre agresorov zvonku neviditeľní. Aj zázračne niekde nasýtení či navštívení. Alebo im aj pravdepodobne otvoria predtým zavretú duchovnú bránu do neba, aby tam zázračne prešli. Bez klasického úmrtia z tohoto sveta, kde sa bude zdať že tu zavládli diabli, zrazu fyzicky zmiznú, a ocitnú sa tiež v duchovnom svete v inej dimenzii. Ostatní si budú musieť prejsť fyzickým mučeníctvom. Nech sa vtedy vrúcne modlia, aby ho vydržali. Bude ich vraj veľmi mnoho. Keď poloveriaci polopochabiaci sa veriaci ľudia budú svedkami, že ich antikrist podviedol, dostanú poslednú milosť k pokániu, aby uznali, že iba Ježiš je Mesiáš. Budú kvíliť a kajúcne nariekať, lebo zvlčilo nastavený systém beštie 666 ich bude postupne kruto fyzicky likvidovať. Po nich si Kráľ kráľov nakoniec príde tiež. A antiľudskú vynucovaciu a depolulačnú agendu 2030 v polovici zastaví.
Ten veľký tlak zvonku vyvoleným pre nebo dodá do duší iba spásonosný olej do ich lámp. Preto učeníci Krista sa netrasú ani pred katmi ani nenadávajú na to, čo sa vonku ako hystéria zrazu rozbesnie. Budú vedieť, že najdôležitejšie je byť vo vnútornom spojení s Pravým Božím Synom, Jeho Sv. Matkou a Pannou a v ochrane svätých v nebi.
Veľké súženie bude aj záverečným testom kto je kto.
Bude si vynucovať božské uctievanie, vyžadovať odpadnutie od Ježiša, z ktorého učenia sa bude vysmievať aj založením jednotného svetového náboženstva. Potleskom v standing ovation a nadrogovanou eufóriou mu budú energiu dodávať odkresťančení politici a štátnici. Požehnávať to budú a híkaním pritákávať ako somáre na diaľkové ovládanie apostatovaní exkresťanskí preláti a klerici plus mocou ožratí politrukovia a všetky správcovské kádre ostatnej zrazu jednotnej náboženskej zoologickej záhrady. Ľudí naženú ako nacisti židov do moderných dobytčákov. Budú ich lámať viac ako naši bambulovia v očkovacom terrore do prijatia pečate beštie 666. Nabulikajú im, že dostanú za to rôzne benefity, slobody a digitálny mešec peňazí. Zamlčia im, že ide o Judášske strieborniaky, že ich to hadie laserové tetovanie či spásonosne rafinované vrajvakcíny síce zapoja do tajomstiev umelej inteligencie, ale ako slobodne sa rozhodujúci a normálni ľudia postupne spoľahlivo skončia. Spojenie biologickej, digitálnej a sociálnej identity, ktorú nám už otvorene predpovedal Claus Schwab z WEF bude tá najrafinovanejšia a posledná diabolská pasca v doterajších dejinách. Už nebude čas kľučkovať, vážne veci odkladať na inokedy alebo sa hrať na nemmého pozorovateľa. Každý z nás bude mocou sveta dokopaný, aby sa rozhodol pre Krista alebo jeho zločinný opak.
12 typov židovstva
História nám prezrádza, že 12 Jakubových synov vládlo 12 kmeňom : Rúben, Simeón, Lévi, Júda, Dan, Neftalí, Gád, Ašer, Isachar, Zabulón, Josef, Benjamín. Vraj existuje aj 13 stratený kmeň Samaritánov, pôvodných obyvateľov Kannánu Kainitov, a vraj sú oni medzi mnohými rómami. Najplyvnejší sú vraj potomkovia židov Aškenázskych, pochádzajúcich z Európy, Chasidskí sú veľmi vplyvní v Rusku aj v USA, Sefardskí zo Španielska, Mizrachim z Blízkeho východu, čierny falašovia z Etiópie, Bnej menašickí z Indie, Tejmanim z Jemenu, Kaifeng z Číny, Ibo bnei Jizrael z Nigérie.
Ortodoxní židia sú nájdeme medzi sefardami a chasidmi. Ich rabíni skromne tvrdia, že Tóra im nedovoľuje mať vlastný Izraelský štát, lebo im Boh určil za nevernosť nebu vyhnanstvo medzi inými štátmi a národmi. Majú aj niečo z bázne Božej aj majú čiastočné poznanie duchovna aj si zachovali v mnohom zdravý rozum. To sú tí, čo im zostalo dobré srdce, a majú súcit s civilnými Palestínčanmi, ktorí sú postupne neľudsky vytláčaní z území vo Sv. zemi, kde žili stáročia ich predkovia.
Mesiánski židia dostali milosť spoznať, že Ježiš je pravý Mesiáš, ale zostávajú zo solidarity ku predkom a svojmu okoliu stále viac židmi než kresťanmi. Napr. svedkovia Jehovovi sú tiež špeciálnou židmi podobnou societou medzi nami, tiež neuznávajú Božstvo Ježišovo ani sa nemodlia ku Najsv. Trojici, ale v mnohom sa Ježiša ako Kráľa v prichádzajúcom Božom Kráľovstve uznávajú. Protestantskí bojovníci za sobotný sviatoční deň, či tiež oni už prudko nežidovčia? Alebo aj tí medzi kresťanmi, čo kôli kariére, peniazom a výhodám dokážu meniť svoje vierovyznanie, otočiť názor o 180 st. či aj umlčať hlas svojho svedomia?
Origenes nazval židmi aj tzv. milovníkov najmä tých vonkajších vecí.
Sú takí mnohí aj medzi liberálnejšími polokresťanmi aj ľuďmi dobrej vôle, ktorí nie sú až tak nábožní, ale milujú miesto Pána všetkého hlavne dobrá tohoto sveta. Spoznávajú ho prioritne z vonkajšej stránky. Budujú oveľa viac tie vonkajšie hodnoty a starajú sa prioritne o mnohé neraz už aj zbytočné vonkajšie záležitosti ako Marta, ktorá ešte aj karhá kontemplatívnu Máriu, ktorá žije viac pre to vnútorné. Cestujú, zarábajú, užívajú si, a doprajú žiť aj iným. Majú mnoho známostí, majetkov, peňazí, zážitkov, vyznajú sa ako prospešne žiť. Vedia ako pracovať vo svete, sa dravo v konkurencii presadiť, ako si vybudovať značku, meno a slávu. Máme sa čo od nich učiť. Synovia tohoto sveta sú šikovnejší než synovia svetla
Úplne iný svojský typ židovstva vyznávajú potomkovia chazarov. Tí nie sú rasovo pôvodní etnickí židia. Sú členmi vyvoleného klubu najmonejších a podľa mnohých alternatívnych webov spravujú finančný systém. Mainstream o nich mlčí a verne im slúži, lebo má dobre za to zaplatené. Politickí židia, tzv. sionisti, razantne nacionalisticky hlásia hlavne ku vonkajšej podobe Židovského štátu Izrael. Sú aj v morálke liberálnejší, aj v politike agresívnejší. Sú pod špeciálnou ochranou najväčšej geopolitickej sily, peňažného systému, obrovským kapitálom vplyvu utajenej anomymnej moci pánov sveta. Tretí Šalamúnov chrám majú vybudovaný v slobodomurárskych lóžach. Ich taktika je lstivá a ich jednnoznačný plán sa volá NWO. Čerpajú z Talmudu, gnózy a kabaly. Nie je im cudzí ani ateizmus ani antiteizmus. Kto by kritizoval ich neraz neľudské správanie, označia ho okamžite ako antisemitu. Neraz v dejinách tých pravovernejších židov obetujú, aby sa im zväčšila okultná moc aj pozemský vplyv. Čiže správajú sa ako nadbohovia? Majú nachystaný trón pre falošného mesiáša. Majstrovsky vedia robiť chaos a ponúknu nám dopredu nachystané riešenie. Sv. apoštol Ján ich odhalil už v 1. st., že na židov sa iba hrajú, ale je to synagóga satanova. Neinformovaní občania, milujúci veľmi pochabo iba povrchné a zmanipulované TV správy , a nekriticky ich obhajujú, či sa oni túžia premeniť asi na pravoverných neviestkárov? Dožijú sa zakrátko majstrovsky ukuchtenej čalamády zo všetkých náboženstiev a jedinej celosvetovej cirkvi. S falošným prorokom ako nadrogovaným roztieskávačom, antikristom na tróne a pod dohľadom šelmy z apokalypsy., autentickej beštie pri zneužitej moci. Tieto tri ropuchy sa už od škodoradosti trasú, ako budú vynucovaním gniaviť a prikrmovať bosoráckym žabím slizom a bleskovo unesenou svetovládnou mocou všetky prepadnuté národy. Už majú na r. 2024 pripravenú zákernú zmluvu pre 194 štátov s WHO. Ak sa väčšina ľudí veľmi túži kĺzať po povrchu a budú vypínať nielen opozičné weby, ale aj zdravo kritické názory, vystavujú sa bezpečnostnej hrozbe svojich štátov, ale aj svojej spásy. Ako tie nezodpovedné pochabé panny z evanjelia Mt 24. Ak veľmi túžia po tom, aby im po celoživotnom nebedlivom ohlasovaní a počúvaní spančovaného evanjelia zabuchli pred nosom nebeské dvere, tak sa toho môžu aj fatálne reálne dožiť.
Pápež Pius XI deň po vyhlásení Mussoliniho rozhodnutia o vylúčení židovských študentov z verejných škôl, 6.septembra 1938, povedal skupine z Belgickej katolíckej rádiostanice: „dobre počúvajte, Abrahám je náš praotec, náš predok… [Antisemitizmus] je nenávistné hnutie, s ktorým my kresťania nesmieme mať nič spoločné.. Skrze Krista sme potomkovia Abraháma… Duchovne sme všetci semiti.“
Duchovná židovská ZŠ + kresťanská SŠ
Poctivo braná židovská viera je spoľahlivá cesta životom. Tóra, čiže seriózne dodržavanie Desatora prikázaní, ktoré nám bolo dané cez Mojžiša, kóšer správanie, čiže úctivé správanie, normálna rodina, zbavenie sa excesov, čiže iných obťažujúcich zlozvykov, to by mal byť židovskou vierou inšpirovaný katechizmus slušného človeka. Viera v Jedného Boha a skrotená pohlavná sila, symbolizovaná rituálnou obriezkou, to je tá spása, pochádzajúca ozaj od židov. Ktorú potvrdil ako správnu sám Ježiš. Je to základná škola života, oddelujúca nás od pochabiacich sa pohanov, ktorí milujú život na divoko a iba tento svet. Alebo od neznajbohov, čo si hlúpo klamú, že život po smrti neexistuje, čiže etická zodpovednosť zaň vraj bude nulová. Kto sa chce správne rozvíjať, ide na strednú školu ducha, čiže do kresťanstva. To je naštepené na strom židovského dvetisícročného vývoja. Začať treba sv. krstom. A v tom spoločenstve, kde mám podobný náhľad na život. Lebo kresťanstvo je opak individualizmu, a je aj o vzťahoch v spoločenstve. Osvojovanie zásad z evanjeliových blahoslavenstiev nám zaberie desaťročia služby nebu a bratom a sestrám. Mnohí sú povolaní ako malé deti sv. krstom do matky cirkvi. Ale málo z nich je tzv. vyvolených. Čiže tých, čo sa ku tomu krstu aj vedome ako verní učeníci prihlásia, že ho budú aj aplikovať do praxe. Sú prítomní aj v rôznych inštitucionálnych kresťanských cirkvách, aj mimo týchto štruktúr. Nebeský Ženích o nich vie. A On si ich aj nájde. Každému z nich dáva nejakú pozemskú úlohu. Má pre nich originálny plán. A oni tomuto plánu sú ako vedia verní. Sú to Jeho priatelia. Kto chce medzi nich patriť, malo by mu predovšetkým v živote záležať na nepokryteckých kresťanských hodnotách.
Čo je duchovná maturita ?
Ak niekto zoberie vzťah ku Kristovi vážne, a bude si absolvovať skúšku za skúškou v živote bez uljevania či bez podvádzania, príde prirodzene ku duchovnej maturite. Odovzdá Bohu nie iba trošku zo seba, ale dá sa mu celý. V Starom zákone to bol ako predobraz v celopalnej obeti. Zmaturovať v duchu znamená zložiť skúšku z duchovnej dospelosti. Prevziať zodpovednosť za svoj život. Čiže nepodliehať ako decko aj divným manipuláciám rodinného okolia. Nedať sa ovplyvniť pri rozhodovaní nejakými frajerskými radami kamarátov. Nenechať sa zastrašiť podplatenými tekvičiakmi a ich falošne odbornými radami. Dospelé správanie. Umenie rozlišovať . Neobviňovať len niekoho iného za moje problémy. A určite tam bude patriť aj dozretá človečina, že hrať sa na nejakého poloboha už hroziť nebude. Všetko patrí totiž Bohu Otcovi. Aj moje telo, žena, deti, majetok, česť, práca, prítomné okamihy , hriechy minulosti… Jeho Syn je pravý Ženích, nik iný. A Duch Svätý je pravá Láska. Čo je vo mne dobré, je On. Čo chybné, to je moje nesväté ego. Ísť na VŠ ducha môžu len úspešní absolventi týchto náročných testov. Kto robí nejaké vraj vyššie duchovno a hrá sa na už dávno spaseného či predčasne zbožteného, v tom pracuje skrytá pýcha. A padne dolu papulou tak trpko ako padlý anjel, ako vysoko sa pokúšal narušovať svojimi výstrelmi do neba. Väčšinou svoju nekvalitu prezradí iným sám, keď odporučí svojim zasvätencom inú destináciu v inej reinkarnácii na túto chorú planétu spravovanú luciferskými bankstrami.
A kto je na VŠ?
To sú tí, čo sa snažia už hlúpo neznesväcovať zbytočne opakujúcimi sa vážnymi chybami. Títo urážať Boha ani netúžia. Je v nich totiž hlboko bázeň Božia. A to im stačí ako podstata z pravého náboženstva, aby sa správne dohotovili na budúcich anjelov. Robia v každom roku ťažké skúšky z buď z pokory alebo nezištnej lásky. Už sú jasne zaradení priamou cestou do nebies. Toto sú najvzácnejší medzi nami. Kristíny a kristovci. Tí nezvyknú Baránka zradiť a ísť sa z toho vyspovedať. Tí si pestujú tzv. panictvo ducha, ktoré nasleduje Boží plán tam, kde ich on vedie, aby sa obetovali ako jeho spolupracovníci. Vydržia aj prenasledovanie pre spravodlivosť, aj bezprávia, aj zabitú česť a niektorí aj mučeníctvo. Asi preto, že majú zvláštnu ochranu anjelov z nebies. Ktorá absentuje u tých, čo sa pochabia rôznorodým vrajpokáníčkom…
Pavol T
Prosím vysvetliť, ako treba chápať, že sviatosť manželstva je nerozlučiteľná, hoci Ježiš hovori:“… okrem prípadu smilstva.“ Čo všetko môže byť smilstvo v biblickom význame a je s ohľadom na to cirkevné právo správne aplikované?
Oficiálne v Katechizme KC je smilstvo sex mimo či pred manželstvom u slobodných, u ženatého je to cudzoložstvo. To je hlavne pre tých mladších z akoby duchovnej ZDŠ. Pre tých mentálne zrelších okrem iba telesného výkladu to môže znamenať hlbším chápaním aj duchovnú neveru, napr. nestaranie sa o deti, oklamanie vo vážnej veci, ponižovať manžela napr. tak, že manželka dáva na svokrine rozkazy viac než na neho, chorobnú žiarlivosť, za 25 r. spolužitia nepovedať manželke slovo prepáč, nedoliečený alkoholizmus, gemlerstvo, tupé neriešenie pornozlozvykov, fanatický prepad do sekty, týranie manželky , aj psychické, manipulácia obviňovaním iba tej druhej strany vo vzťahu, neprekonateľný odpor, napomáhanie rodine vzďaľovaniu sa nebu, jej sťahovanie dolu už do pohoršlivých vecí, a pod. Kto neráta s takýmto druhom smilstva, čiže znesvätenia vzťahu, ten je až smiešnotrápne povrchný v duchovných veciach. Toto a mnohé iné riešia stredoškoláci v duchovnom gymnáziu. Na akademickej metafyzickej pôde sa na veľmi zložité otázky v medziľudských vzťahoch dávajú jednoduché kerygmatické otázky. Napr. „Je vzťah, ktorý riešim, tým, čo moju partnerku a mňa privádza bližšie k Bohu?“ Ak nie, tak to je napr. definícia, čo je zbytočným zabíjaním času. Čo sa volá na SŠ znesvätenie, a na ZŠ smilstvom.
Posvätný celibát
Ježiš ho učeníkom nenanucuje, iba doporučuje. A iba tomu, kto ho chápe. Je to vlastne pozemský stav anticipácie nebeského manželstva. Ideálom je slobodný muž, ktorý sa odvážne rozhodol slúžiť iným sa zdokonaliť. Toto je duchovné otcovstvo. Ak je v priateľstve s podobnou sestrou, čo sa snaží o duchovné materstvo, a starajú sa ako rodičia o duchovné deti, tak sú to z tých najvzácnejších ľudí. Apoštol Pavol píše že oženiť sa a mať manželku a deti je vec dobrá. Zostať zasväteným Božiemu kráľovstvu je však lepšie.
Boľavá samota
Každý človek prežije časť života v celibáte, v osamelosti. Ako je posvätný celibát radosťou, ten iný je veľkou bolesťou. Zažívajú ho ovdovení, nešťastne zamilovaní, rozvedení, nešťastne osobášení, ale aj niektorí Bohu zasvätení. Tento čas bolesti sa dá cez obetu, slzy a modlitby pretaviť na veľmi užitočne strávený čas. Kto ho tak neprežíva, má pocit zbytočného bytia. Problém asi nebude absencia partnera, ale absencia Boha. Čiže jeho malá alebo žiadna zbožnosť. Zoctovatelý pocit z vlastného bytia je trestom, ktorý si nositeľ tohto duchovného darebáctva vykoledoval sám. Alebo ho z časti podedil po predkoch. Či nachytal ako infekciu z intímneho života z neduchovným partnerom. Dá sa s tým určite niečo duchovne robiť. Ak človek pochopí, čo je ako príčina jeho smutne a blbej nálady.
Naše telo je chrám
A nie hocijaký chrám. Ale chrám Ducha Svätého. Inteligentný človek ho nebude považovať za svoj majetok. Ale odovzdá ho vedome, v duchu a s vďačnosťou svojmu Stvoriteľovi. A poprosí ho, aby mu poslal inštruktáž, ako tento nástroj správne naladiť a používať. Kto si myslí, že telo je iba jeho je pohan. Niečo podobné zvieraťu. Bezbrehé podliehanie vášňam mu menia na zvieracie podoby aj jeho dušu. Ak v tom bude vytrvalý a jeho smilstvá budú kvalitné, bude pri vzkriesení smrdieť ako cap.
Čo je človek?
Človek je bio – psycho – spirituálno – sociálna bytosť. Tak to definuje aj WHO. A snáď prídu na to aj lídri cirkví. V každej s týchto oblastí sa treba starať o zdravie a kvalitu života. O doladenie sa a vyváženosť. V každej z týchto štyroch oblastí sa dá aj ochorieť, mať omrzliny, či byť až zmrzačeným.
Kto sme?
Sme obyvatelia planéty Zem, v galaxii Mliečna cesta, a ani nevieme, kde ona je a putuje. Okolo nás je Slnko a stámilióny hviezd, vzdialených sĺnk. Sme tu na pár rokov. Veríme, že nás vytvoril Dobrý Stvoriteľ. Na nejakú dôležitú úlohu nás sem vyslal. V amorálne podivuhodnom svete s obrovskými rozdielmi dúfame, že tento život je iba provizóriom. Testom nášho charakteru či neľudskosti. Chystáme sa na miesto trvalého pobytu v duchovnom svete. Tento je iba pobyt prechodný. Preto sa na tento svet príliš nepútame. Ale mnohoraký neporiadok tu nám nie je ľahostajný. Za chybu považujeme iba prehnaný spiritualizmus, ktorý zanedbáva naše pozemské povinnosti. A tiež iba materializmus, ktorý spirituálne dianie vytesňuje či neguje.
Pestrá ponuka spiritualít
Medzi pestrou ponukou snáď až 20 000 náboženstiev a 3000 bohov má určite exkluzívne postavenie kresťanská viera. Osoba jej zakladateľa, vteleného Yahweho, Boha z náboženstva židovského, je bez toho, aby sme všetky náboženstvá preskúmali a porovnali, jednoznačným víťazom. Ježiš Kristus ako Syn nebeského Otca to berie s vykúpením človeka najserióznejšie a najvážnejšie. Toto nám kresťanom neomylne a s istotou vnuká Duch Svätý. A toto ponúkame všetkým ostatným vyznavačom iných duchovných ciest ako pravé svetlo. Priamo z neba nám dané, ako najvzácnejší dar. Ak to niektorí z nás kresťanov oznamovali iným s neúctou či násilím, je nám to veľmi ľúto, ospravedlňujeme sa im. Išlo o našich málo na duchu kvalitných bratov, ktorí s fanatickým diletantizmom urobili Ježišovej veci viac škôd než osohu.
Večný život
Kristovi učeníci dostali jasný príkaz, ktorý znel: „Otcov príkaz je večný život“ . Preto nie sme vyznavači polepšenia sa v nejakých iných životoch. To majú ako útechu nekresťanské cesty. Reinkarnáciu evanjelium zaradzuje do kategórie „večné trápenie“. Čiže spirituálneho bazáru či secondhandu. /Mt 25 kap/ Ak by ju nejaký kresťan odporúčal, podobal by sa profesorovi, čo svojim študentom odporúča prepadnutie. Tento v modernom svete rozšírený zlozvyk prokrastinácie patrí medzi vážne hriechy lenivosti. Preto nemôže patriť medzi kresťanské hodnoty. Tento život treba nám žiť nie ležérne, ale naplno. Jn 10,10
Ústredná téma
Tú nám priponínajú proroci i sám Vykupiteľ. Je to Božie kráľovstvo. Vláda Božieho Ducha najprv v nás, potom v našich pekných mediľudských vzťahoch. A malo by sa to preniesť aj do úctivých vzťahov v cirkvi a dôstojnom živote v celej spoločnosti a národe. Preto musíme vyhnať vládu hriechu najskôr zo seba, a slobodne odovzdať svoj život tomu, kto si to zaslúži – Kristovi. To je tá najvzácnejšia perla. Všetko ostatné, vrátane diamantov či celej prírody, je z duchovného hľadiska druhoradá bižutéria.
Stvoriteľ je Dobrý Otec
Duchovný človek si pod životom naplno nepredstavuje iba sa zabávať, prejedať sa či okradnúť iných o milióny a takto či inak to roztočiť. To považujeme za pochabosť a ponechávame to na experimentovanie nevzdelaným hlupákom. Naplno žiť pre nás znamená plniť plán, ktorý nám dal Stvoriteľ. Veríme, že je Dobrým Otcom a s každým jedným z nás má originálny zámer. Sv. pápež Ján Pavol II povedal: „ S každým z Vás má Boh osobitný plán. Modlite sa, aby ste tento plán spoznali, a budťe mu verný.“ / 12.9.2003, prejav veriacim na námestí v Banskej Bystrici, čítal kard. J.Tomko/
O čo v podstate v našom živote ide?
O to, aby sme svoj pobyt na zemi prežili dôstojne a správne. Môže tak žiť niekto, kto uctieva nepravého bôžika? Alebo si zvolí spiritualitu s patologickou koncovkou? To sú jasné symptómy, že je miekým zmanipulovaný. Alebo sa klame sám. Potom bude klamať a manipulovať aj iných. Aby sa tomu človek vyhol, mal by si uctievať pravého Boha. My kresťania mu svedčíme, že je to Otec Ježiša. Ježiš Kristus je Jeho Syn. A láska pochádzajúca od Nich je čistá a pravdivá. Voláme ju Duch Svätý. Sám Pán Ježiš prikázal svojim apoštolom, aby krstili ľudí v Mene Otca, i Syna i Ducha Sv. A tiež aby ich naučili všetko, čo nám prikázal vo svojom učení, evanjeliu. To je spoľahlivo zaznamenané vo štyroch evanjeliách a knihách Nového Zákona.
Kto si ctí správne Boha, ten je pravý Izraelita.
Ten, kto sa snaží poctivo pochopiť a potom zachovávať prikázania a rady, ktoré nám dal Ježiš. Predpisy neskoršie, tzv. kňazské, či cirkevné, sú dočasné a meniteľné podľa pastoračných potrieb konkrétnej doby. Ich zachovávanie posilňuje jednotu v cirkvi a disciplínu. Ak ich berieme vážne, aj napr. Predpisy štátu, firmy, športu,… nezabúdajme, že je nad nimi niečo oveľa dôležitejšie, Božie zákony, ktoré sa nemenia tak, ako sa nemenia zákony prírodné. Zachovávanie ľudských predpisov a ignorovanie Božích je vážna patológia. Vedie ku poruchám osobnosti, ku postupnému uctievaniu otca lži. Volajú sa v evanjeliách farizeizmus.V modernej dobe sa etická pokrivenosť či zneužitie duchovnej moci volá klerikalizmus.
Prečo je Biblia najdôležitejšia?
Biblia je židovská kniha. 72 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona sa dá vystihnúť jednou vetou. „ Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.“ Bázeň Božia je poctivá snaha najmä o toto. Sám Ježiš povedal, že záchrana ľudstva, čiže tzv. spása, je naprojektovaná už v Starom zákone. Prišiel ju nie zrušiť, ale naplniť a zdokonaliť Novým zákonom. Pravý Izraelita je nie iba rasovo čistý etnický žid, ale ten kto koná spravodlivé skutky ako sa to snažil robiť Abrahám. Nový zákon má viac pripomienok o tom, že navonok silní židia si Boha vôbec nectia, a tí čo boli mimo tento nebesami vyvolený ľud, si Ho svojim životom ctili lepšie, hoci boli medzi pohanmi a hriešnikmi. Spásy sa dožijú iba členovia duchovného Izraela. To sú verné panny z Mt 25 kap.
Pánbožkári sú karikatúrov medzi veriacimi
Ak to vážne neberie, špekuluje už aj s trestnou činnosťou a z pokánia si robí výsmech, môže sa premeniť na značkového farizeja a Ježiš mu ako priamy chlap šplechol do očí, že je z otca diabla. Aj keď to bol vysokopostavený židovský prelát. Podobné je to s kresťanmi. Nie každý tam je pravý ctiteľ Otca. V cirkvách pobehujú aj pánbožkári, aj tajtrlíci aj zbabelci aj zradcovia Krista. Tak sú preúspešní vo svojich palácoch denne a roky sa kúpu v sláve a honorofílii, obklopení poslušnými kariérnymi pudlíkmi otrokmi a pritákávačmi, ktorí napr. v čase najbesnejších tlakov na občanov pri fakepandemy ich nielenže zabudli ochrániť keď ich ktosi surovo klamal v médiách falošnými číslami, nafukovaným strachom či ozbíjal o ich ľudské práva, ale sa pridali bezprávím, že okradli svoje ovečky/ baránkovia sa ozbíjať nedali/ o výhradu vo svedomí pri násilnej vrajvakcinácii. To im tí tajtrlíci ako poradcovia našepkali. A keď po najväčšom dejinnom ataku na psychiku a telá miliárd ľudí ich stotisíc bolo tým bodnutím predčasne zabitých a milión ťažko zinvalidizovaných, o tom nechcú ani počuť. Žiadne prepáč. Preboha! Aj takto dopadajú niektorí otitulovaní a vysokopostavení a pravoverní „kresťania“ či aj „kniežatá cirkvi“. To sú verní uctievači nie Boha, ale zneužitej štátnej moci, čiže značkoví bludári etatisti. Tí naslovo poslúchajú pápeža, ale nie v tej pastoračnej oblasti, kde je špičkový odborník, ale v tej, kde je absolútny diletant. Napr. zdravotnej, utečeneckej či geopolitickej. Bojazliví etatisti radi podporia aj podobné bludy, napr. tento je v histórii označený ako ultramontanizmus.
Otrockú poslušnosť sú schopní prepnúť aj do neľudskej bezohľadnosti, oklamať židov, poodchytávať ich a narvať ich aj do dobytčákov alebo násilne kresťanov dopichať aj zneplodňujúcou či inak jedovatou injekciou so zvyškami z potratených plodov , a ísť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia na sv. omšu s pocitom dobre vykonanej práce. Kde ich ako samozrejmosť za to potľapká po pleci duchovný „otec“? Ježiš ich nazval pochabé panny. Takúto produkciu naivného kresťanského divadla treba diagnostikovať ako veľkú apostázu od sv. viery. Ak sa budú tisíc rokov kdesi čudovať, že prečo im zabuchli nebeské dvere, snáď sa v tom predpeklí aj dozvedia od nejakého bachára, že to bolo preto, že uverili ako sociálni kreténi nejakej podlej dezinformácii, nerozlíšili ju a správnych poradcov odkopli preč. Na alternatívne médium, kde títo poradcovia si plnili svoje občianske povinnosti ako nevychovaní sopliaci napľuli ako na konšpiračné. Nezbadali ani, akí sú pokrytci. Žili navonok ako zaslepení vo veľkej sláve, a vo vnútri si úspešne rokmi vypestovali veľkú hanbu. To o tomto je život? Však nie. To je aktívna či pasívna spoluúčasť na najväčšom podvode v dejinách planéty.
Jakub/Izrael/ je božím bojovníkom
Meno patriarchu Jakub Boh zmenil na Izraela. Čiže na toho, kto zápasí s Bohom. Presnejšie povedané nechá Boha zápasiť zo zlom. Najprv v sebe a potom aj mimo seba. Bojuje za nie hocijakú vieru či kadejaké hodnoty, ale také, čo sa páčia Otcovi v nebi. A sväto pohŕda tým, čo je Bohu ohavnosť, nízkosť, podlosť. A robí tak dôsledne ako pravý rytier. Čo sa ku nemu pridajú nielen obdivom, ale aj pomocnými rukami, to sú praví veriaci. Iba tá čo tomu rozumie je dáma. Ostatné sú iba fifleny. Aj keď by boli namastené všetkými hadími masťami, mali kráľovský apartmán na najvyššom poschodí mrakodrapu, na dámy v klobúku sa iba hrajú. Hlúpe sliepky sa po nich opičia a rady kotkodákajú a klebetia v cukrárni o rôznych záprdkoch svojich frajerov. Aj tí tzv. bojovníci za vrajpravú vieru, čo strieľajú do civilistov, to sú iba trápni kadiči, antidôstojníci a falošní mučeníci. Budúci démoni. Ak ubližujú deťom, sú to stelesnení diabli a zaslúžia si peklo.
Inteligencia, pokora, múdrosť
Spoznať, že niekde robím aj chybu je znakom inteligentného človeka. Priznať si tú chybu, oľutovať si ju, povedať v modlitbe Bohu odpusť, blížnym prepáčte a poučiť sa z toho je už pokora. Najkrajšia si z ľudských cností. Určite kardinálna, aj keď ju Katechizmus KC medzi kardinálne podivne po 2 tis. rokoch rozlišovania a hľadania čo sú ozajstná hodnoty tam nestihol zaradiť. A múdrosť, to je duchovná kvalita, až nebeský luxusný tovar tu na zemi, z ktorým sa nedá obchodovať, tá sa rozhodne tú chybu neopakovať. Ak je to teda niečo vážne. Lebo drobné chyby máme a mať asi navždy budeme. Sv. Alfonz Rodriguez nám pripomenul, že nám ich Pán ponecháva aj na to, aby krotili naše sebavedomie, aby nám nespyšnelo.
Aby nám neuletela podstata veci
Etickou podstatou židovskej viery je Mojžišovo Desatoro. A podstatou čo je to kresťanstvo je osem blahoslavenstiev. Mt, 5 kap.
Všetky ostatné historické príbehy, podobenstvá, proroctvá či žalmy sú skonkretizovanie týchto podstatných a Ježišom spomenutých vecí. Cieľom všetkého je napomôcť ku zrelšej podobe vzájomnej lásky. Duchovnejšie prežiť svoj život. A povzbudiť verných učeníkov, ako spoľahlivo prísť Domov do nebies. Snaha dodržať Božie pravidlá je láska k Bohu. Kresťania zvyknú spať, miesto chápania aj chrápu, toto podstatné majú za druhoradé, a ich ťažisko sú druhoradé cirkevné príkazy, ktoré sa každé storočie zvyknú aj meniť.
Boží plán s ľudstvom
Židovský kalendár ráta zatiaľ 5784 r. od stvorenia prvého páru. Čiže od Adama po Abraháma bolo asi 2000 rokov. Od Abraháma po Ježiša ďalších 2000 rokov. A do Jeho druhého slávneho príchodu prešlo 2000 rokov. Možno pred Adamom a Evou tu boli aj ludoopi, neandertálci či kromaňonci. To sa iba domnievame. Alebo aj dinosaury, hoci nič o nich v Biblii nie je. Islamský kalendár sa ráta od roku 622. V slovanskom kalendári napr. je rok 5508 pred Kr. Odporúčam držať sa biblického Božieho plánu vykúpenia ľudstva, lebo rôzne čísla z histórie, atraktívni guruovia či pozoruhodné filozofie bez Krista nás nespasia. To sú ako rôzne sviečky či lampáše na pomoc v tme miesto slnka. Čakáme Božiu vládu a príchod Nebeskej metropoly s tisícročným kráľovstvom Ježiša Krista a jeho verných. Zj 22 kap. Toto nám prorocky ponúka biblická viera. O toto sa stará biblický Boh. V Starom zákone mal meno Yahwe, čiže „Som Ten, ktorý Existujem.“ To bola príprava a predobraz Zákona Nového. V starom zákone židovský národ Boh prísne vychovával a pripravoval. V Ježišovi sa Yahwe inkarnoval. Nadviazal na židovstvo, a naštepil ho novým plodonosným viničom. V starom zákone je podstata etiky Desatoro Mojžišových prikázaní. V dobe milosrdenstva, v ére kresťanstva, sú to 4. evanjeliá a najmä osem blahoslavenstiev. Mt 5 kap. Po tejto dobe príde doba spravodlivosti a obnovená spiritualizovaná zem. Tam budú s Ním kraľovať Jemu verní. Budú mať vzkriesené nové telá. Aj všetko naokolo bude od zla odkliate a nové. Chrám tam apoštol Ján nevidel. Asi preto, že všetko už bude chrámom a nebeskou liturgiou.
Čítať + pochopiť + uplatniť v praxi
Kto raz naisto zistí, že biblický text je ten správny návod na život, ten našiel perlu medzi bižutériou v rôznych spirituálnych ponukách. Ak hľadá správny výklad tých textov, čiže exegézu, nájde ho pri zdravom rozume, ktorý sa radikálne drží pravdy, za pomoci vzdelanejších odborníkov čiže svätcov, živého magistéria pápežov a za pomoci Ducha Svätého. Ak príde na to, že treba nám aj uplatňovať v praxi prečítané a potom aj správne pochopené, bude žiť dôstojne a správne. Budú mu prichádzať aj úspechy, čiže požehnania. A prehry bude brať ako potrebné otestovania sa v cnostiach.
Biblické prisľúbenia
Boh berie vzťah ku vykúpeniu človeka vážne. Plán vykúpenia Biblia podrobne popisuje. Toho, kto v ten plán z neba uverí a žije sv. krst, toho čaká na ceste mnoho prekvapivých zistení, že vzťah k Bohu sa žiť oplatí. Prísľuby, ktoré nám Boh dáva cez svojich hovorcov, prorokov, sa napĺňajú jeden po druhom, tak ako ich máme predpovedané. Adam s Evou dostali prísľub Mesiáša. Abrahám že bude mať syna, aj keď Sára bola neplodná, aj že jeho potomstvo bude veľmi požehnané. Židia otročiaci v Egypte dostali prísľub, že budú mať vlastnú krajinu, a že budú v nej žiť v slobode. Keď boli v babylonskom zajatí, že ich tam Yahwe neopustí. Inkarnovaný do Ježiša nám sľúbil, že nám ide pripraviť v nebesiach miesto. Že tí, čo budú zachovávať Jeho rady, budú mať v sebe večný život. Alebo že tí, čo pre Jeho Meno opustia všetko a budú žiť iba pre Božie Kráľovstvo, budú mať 100 x viac než tí, čo si na to netrúfnu. Aj mnoho iného majú prisľúbené tí, čo uveria. To, že sa tieto Božie prisľúbenia napĺňajú znamená, že biblická viera je pravou vierou medzi všetkými ostatnými duchovnými cestami a návodmi na život.
Pomazanie
Christos z gr. znamená pomazaný. Čiže ten, kto dostal od Majiteľa všetkého tú pravú licenciu, spoľahlivý mandát. Istotu, že jeho slová a činy sú tie správne. To On je garantom pravej ľudskosti. A profesionálnej duchovnej práci. Pomazaný pravým olejom, to znamená, že kto dodržiava Jeho prikázania a usmernenia, ten naisto dôjde ku pravej radosti. Voláme ju aj jemná nebeská blaženosť. Môžeme jej predchuť koštovať už tu na zemi.
Spiritualizácia tela
Kto prijíma Sv. Telo a Krv v Eucharistii, tak ako nám to Ježiš odporučil, ten posväcuje aj svoju dušu aj telo. Pracuje na svojom posväcovaní sa na chrám Ducha Svätého. Nekrstené telá sú pod vládou padlých anjelov, vesmíru či karmy. Ich činnosť poškodzuje náš duchovný stav. Blbneme, starneme, osmutnievame, strácame chuť žiť. Najprv ubližujeme sebe a potom aj iným. Preto potrebujeme revitalizačné vykúpenie viac než soľ. To, čo nás gniavi sa dá premeniť. Preprogramovať. Zduchovniť. Aj naša sexualita potrebuje zjemnieť a sublimovať, lebo pravým Ženíchom nedotknutá bude divo rásť a zadusí postupne všetko normálne.
Sv. krst je ten správny krotiteľ nášho ega
Aj naša sexualita potrebuje zjemnieť a sublimovať, lebo pravým Ženíchom nedotknutá bude divo rásť a zadusí postupne všetko normálne. Sklony ku pornografii sú bosoráctvom podsúvaným nám peklom. Vedú k osobnostnému rozkladu a falošnej jednote. Naše ego sa po normálnom vybudovaní do zdravého sebavedomia potrebuje už nenafukovať. Preto je dobré si vybrať radšej singlestyle miesto zápasením a plytvaním drahocenného času v stovkách hodin v toxickom vzťahu. Sexuálna abstinencia je oveľa lepšia než sa s niekým zbytočne zaprasačiť. Ticho miesto nezdravej spoločnosti. Samota s knihou je oveľa tvorivejšia než komunikácia s nevzdelancom či infantilom. Výhra vo svete, ktorá nám buduje pyšnú slepotu na pravé hodnoty či neempatickú sociopatickú poruchu osobnosti je aj spoločenská aj duchovná prehra. Pokorenie, nenápadný život v ústraní, ústup, neúspech vonku, môže byť brané pohľadom zhora oveľa užitočnejším pre náš správny duchovný rozvoj. Poslední raz budú prvými a prví poslednými. Toto Vám farizeji či pokrytci nikdy nepripomenú.
Anjel strážny a pokušiteľ
Máme okolo seba rôznych kamarátov, ktorí nás budú odkláňať na nesprávne túlanie sa s nimi. Aj z duchovného sveta budeme pociťovať nečistých duchov, čo nám budú našepkávať pohodlné sebaoslavné pseudoriešenia. Pri sv. krste vodou dostávame ako jeden z darov anjela priamo z neba. Ten nás napomína počas nášho života výčitkami svedomia, ak podľahneme pokušeniam zlého. Naše ego má jadro v našej intimite. Naše lásky a vzťahy sú preto také komplikované, lebo naše telá sú rôznorodo našimi predkami popreklínané. Aj polovicu nášho života trpíme smolou kôli našim nekvalitným génom. Správny duchovný život je prežívať poctivo všetky tri dimenzie sv. krstu. To nám spoľahlivo prečistí aj gény, aj intimitu, aj vzťahy aj celý osud.
Lákavé pasce ezoteriky
Mnohí nechcú byť v náboženstve vlažní a vyberú si nejakú spiritualitu. Pri pohľade na umučeného Krista si nechcú voliť až taký extrém. A volia si niečo spirituálne príjemnejšie. Voláme to ezoterické. Je to o vnútorných zákonitostiach, je to o zdravej výžive, o neprodukovaní konfliktov či o pozitívnej energii. Má to určite aj pozitíva. Ale ak je to iba o tých silných pozitívach, tak to bude určite diletantská maska, pod ktorou sa bude ukrývať niečo silno negatívne. To nám ezoterickí lídri neprezradia, lebo by sa im na kurzy osobného rozvoja už nik neprihlásil. To negatívum je záverečná kvintesencia dlhoročného snaženia sa, a tou je kvantový nárast sebectva. Harmónia, úspech, bohatstvo, ale iba pre mňa a možno pre pár kamošov. A to je to veľmi zlé. Aj život v klame, že už je tu nebo, a nevidia toľké peklá okolo nás. Alebo ani neregistrujú svoju zdanlivo úspešnú bublinu. Takto dopadá tzv. ezoterika, duchovno bez Ducha Svätého. Ak niekomu dáva niečo v osobnom dozretí jóga, hnutie grálu či kvantový dotyk matrixu, tak mu treba zapriať a odporučiť, aby tam aj skoro dozrel. A sa oslobodil od tzv. nepriamych či blúdivých ciest. Nech podá o tom iným snažiacim sa svedectvo o pozitívach a negatívach svojho hľadania. A potom nech pomáha iným pri vyslobodzovaní sa zo spútaní nesvätými ponkami, ktoré má vari aj za sebou. Preto tam asi bol na nejaký čas aj poslaný. Ten bude hovoriť bez odsudzovania a z vlastnej skúsenosti. Kresťania diletanti hovoria preto s odsudzovaním, lebo sami neskúsili, iba niečo počuli či čítali, a ich svedectvo preto plodí nesympatiu až odpor.
Toto je moje telo a krv
Víno, premenené na jeho duchovnú krv a chlieb prepodstatnený na jeho spirituálne telo nám prikázal sláviť na Jeho pamiatku. Je nám posilou a liekom. Pomocou sv.prijímaní a očisťovania pred nimi sa nám posväcuje duch, uzdravuje duša a spiritualizuje telo. Z hrubého stavu dostavu jemnejšieho. Sexualita sa sublimuje do erósu. Ten do jemného erósu. Opúšťa nás postupne silná vášnivosť vo všetkých oblastiach života, ak ich jednu po druhej odovzdáme pri prijímaní sviatostí pod vládu Kráľa kráľov. Cieľ je správne dohotoviť naše bytie na obraz Boží, na Ním plánovaný projekt, ktorý má s každým z nás. Toto je tzv. Božie synovstvo.
Budťe dokonalý ako je dokonalý Váš nebeský Otec.
Znamená to, aby sme boli kompletní. Celiství. Správne ako ľudia dohotovení. Aby sme v nejakej oblasti svojho života neboli zinvalidizovaní, okyptení či až zmrzačení. Nemôže byť niekto dobrý kristovec, kto nie je najskôr dobrým človekom. To je absolútne zásadné. / Benedikt XVI./ Muž by Kristovi odovzdať svoj rozum, a ctiť si tam radikálne pravdu. Potom srdce, kde si treba z neho vyhnať celú zoologickú záhradu storakých nečistých citov. A nainštalovať si tam nezištnú lásku. Mal by ísť aj do hľbky, a dať pod Božiu vládu oblasť svojho brucha. Ak je pod kontrolou Kráľa miernosti, tak by namalo byť nafúknuté nadváhou. Ak je, Kristus tam ešte kráľom asi nebude, však? Povinnosťou je ísť aj do intímnej hĺbky. Neponechať si ju, akoby patrila iba môjmu egu. Má ona patriť Nebeskému Ženíchovi. A človek má žiť dôstojne v manželstve alebo v slobodnom stave. Ak pestuje vzťahy, ktoré zadymujú jeho chrám, jeho intimita ešte nepatrí Bohu. Nešťastné vzťahy bude mať dovtedy, pokiaľ sa týchto eskapád nezriekne.
Ak sa nezrieknete všetkého…
Tak nemôžeme byť učeníci Kristovi. Kto to pochopil iba tak, že porozdáva všetko, a žije v chudobe, možno je to pre jeho vývoj správne. Ale pre ostatných y to bolo nezodpovedné. Napr, manželia by takto okradli svoje deti. Zrieknuť sa nám treba všetkého duchovne. Prakticky sa to dá zrealizovať iba individuálne, kde človek odovzdá všetko čo má a čím bol i je Bohu. A spravuje to už ako správca, nie majiteľ. Bežne kresťania považujú svoj dom za Boží majetok? Alebo svoje deti? Či svoju rodinu? Ak nie, tak nech s tým začnú lebo neurobiť túto skrytú liturgiu by bola podstatná chyba.
Povolaných mnoho, vyvolených málo
„Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“. Mnohí sú povolaní žiť život, a oni nedôstojne živoria. Mnohí sú sv. krstom pozvaní na nebeskú svadbu, ale oni sa rozhodnú pre pornografiu, čiže diablovo svadbenie sa. Kto sa v dospelom veku rozhodne zobrať svoj krst vodou vážne, ten už začína byť krstený aj Duchom Svätým. Nech len pokračuje, žije naisto správne. Ak bude vyháňať s pomocou Božou zo svojho chrámu neresti a budovať cnosti, nebude žiť nadarmo. Duch Kristov ho bude zasväcovať pomocou tajomstiev a sviatostí do hlbín duchovného života. Bude sa ho rôznorodo dotýkať. Nech si dobre všimne, kde, v akom spoločenstve sa ho dotkol, aká biblická veta ho silno oslovila,aká charizma ho uchvátila. To mu dá smernicu pre ďalší vývoj a spirituálnu prácu. Ak ju bude poctivo roky robiť, dožije sa milosti krstu ohňom. Udania, nenávisti a prenasledovania. To bude tŕňová koruna, ktorá mu bude predzvesťou koruny Božej slávy.
Povolaných je ozaj mnoho. Ale málo je tých, čo si sami vyvolia tú náročnejšiu cestu s troma dimenziami sv.krstu. Krst vodou je iba platná vstupenka na Boží štadión. Kto nepracuje, odmieta hlbšie veci pochopiť alebo zbabelo za pecou vôbec zo zlom nebojuje nech víťazný veniec za svoju vlažnosť naivne neočakáva.
Čo je to pokánie?
To hlásal každý, aj ten najväčší z prorokov sv. Ján Krstiteľ. Vyzýval ľudí, aby sa prestali pochabiť. Aby aj zvážneli. Aby sa očisťovali od nerestí sebectva, pýchy, hlúposti, necudnosti, nespravodlivosti,… Krstil ich vodou, aby im naznačil, e sa máme umyť zo svojej špiny, ak chceme komunikovať so svätým Bohom. Kto to nerobí, ten bude švoje špiny, depresie, viny hádzať na iných. Škodoradosť mu zostala preto, lebo pravú radosť niekde stratil.
Pokánie je priznať si chybu. Povedať slovo prepáč. Ospravedlniť sa. Nahradiť škodu. Vyznať svoju vinu. Uvedomiť si, kde som pochybil. Ísť do kostola na bohoslužbu. Modliť sa Kriste zmiluj sa, a myslieť pritom na toho, kto je opitý… Modliť sa o milosť Božiu pre toho, kto robí zle. Odprosovať Boha aj za hriechy iných. Hanbiť sa za tých, čo sa už hanbiť nevedia. Alebo zbierať napr. smeti po tých, čo ich okolo nás iba rozhadzujú.
Prax pokánia u prvých kresťanov
U prvých kresťanov sa pokánie, čiže radikálne obrátenie sa na cestu do neba, realizovalo prípravou na svätý krst. Pri ňom sa nový adept vyznal verejne všetkým ostatným bratom a sestrám zo svojho doterajšieho hriešneho života. Po verejnom oľutovaní toho blúdenia sa ospravedlnil Bohu aj ostatným, bol pokrstený a prijatý do cirkevného spoločenstva. Potom sa tzv. spovedacia prax, zavedená až okolo roku 600 pápežom sv. Gregorom Veľkým nepraktizovala. Sv. krst a vzťah k Bohu sa bral vážne. Pri prenasledovaniach však mnohí zradili Krista ako Judáš alebo zapreli ako sv.Peter. Rozmýšľalo sa, ako ich napomenúť, a či ich prijať znovu do cirkvi. Po akom pokání a po akom čase. Spovedanie je určite užitočnou činnosťou pri sebaočisťovaní. Treba však dať otcovský pozor, aby sa nastalo iba povrchným folklórom. Alebo aby nebolo iba sebeckým vyznaním sa z hriechov, a škody, ktoré niekto napáchal, aby boli aj nahradené. Ak sa nedá inak, aspoň symbolicky. Alebo aby to nebola podpora necharakternosti či napomáhanie rozvoja nerestí. Pán Ježiš povedal apoštolom, a na inom mieste všetkým: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené“. Ale aj pedagogicky múdro dodal: „Komu ich zadržíte, budú mu zadržané.“ Niekedy je nesprávne až antiľudské prilacno donekonečna iba odpúšťať. A nevšímať si, že tým u druhého podporujeme morálne zlo a zakrpatenosť. A namýšľame si, že nebudeme za to zodpovedný? Duchovný spánok to je, nie sv. viera.
S čoho budeme hodnotení na Poslednom súde?
O tom máme jednoznačné svedectvo od inkarnovaného Yahweho u Mt 25 kap. Dať hladnému jesť, smädnému piť, pomôcť prenocovať pocestného, navštíviť chorého, zaodieť nahého či navštíviť niekoho vo väzení. Sú to milosrdné skutky, ktoré nakoniec rozhodnú. Kto tvrdí, že to bude viera, modlitby, sviatosti, zbožné reči, množstvo biblických citátov, či ochrana pravoverného učenia, ten nečítal evanjelium pozorne. A z toho, čo je duchovnou hodnotou, si svojsky povýšil na tú najdôležitejšiu hodnotu.
Dalo by sa to aplikovať aj do moderného života. Väzením sa dá rozumieť aj ateizmus. Chorobou nesprávny názor. Niekto hľadajúci pravdu v inom náboženstve je tiež ako pocestný. Smädný sa dá byť aj po hlbších odpovediach na otázky. Hladný môže byť človek aj po láske, rodine, primeranej práci, dôstojnom bývaní, priateľovi, spoločenstve…
Ezoterické ego alebo kresťanské spoločenstvo
Duch, ktorý je vo vnútri kresťanstva, nás učí, že spoločenstvo je dôležité. Už kde sú dvaja či traja s čistými úmyslami, tam je ten správny Kristov duch prítomný. Láska nie je iba ezoterické ja a boh, ale my a Boh. Bohom nie som ja, to nám buliká nesvätý duch. Duch Svätý nás učí, že máme v sebe mnohé čo očisťovať, aby sme sa zjednotili nakoniec svätou láskou. Nesväté cesty idú na zjednocovanie tiel v láske veľmi rýchlo. Ide však o smilnenie, nie o bratskosesterskú lásku. Prinesie to veľmi trpké ovocie pre klamajúcich aj pre oklamaných.
Založil Ježiš vôbec nejakú cirkev?
Ak niekto verí v nejakého ježiša, ktorý vraj žiadnu cirkev nezaložil, ten verí vo falošného krista. Je silno poznačený duchom individulalizmu. Kristovstvo je o ozajstných vzťahoch. K Bohu, ku sebe navzájom, ku sebe či k prírode. V tzv. kresťanskom spoločenstve, kde je bežné sa udávať, negativizovať, nemo sa prizerať na neprávosť, či hádzať proroka cez palubu, tam sa Duch Boží postupne asi niekde vytratil, keď sme svedkami podobných „potratov“. Takto sa kresťania bez sebareflexie postupne premenia na cynikov, sociopatov, zbabelcov, pupušov či infantilov, ktorých doma zbičujú nahnevané ženy alebo vonku neopohanské vlády. Ak sú lídri cirkví už ako iba cúvajúci malí chlapci, je asi čas sa ich po slušnom napomenutí neriešiť. A venovať sa o to viac vnútornému Dobrému Pastierovi. Zdravé jadro Božieho kráľovstva je Bohu oddaná Svätá Panna a Matka v podobe Ježišovej mamy. Jej srdce spojené so Sv. Srdcom Syna, ktorý je tiež naozaj a totálne oddaný v službe Bohu a ľuďom. To je nezničiteľná radostná Svätá Sila Božia tu inkarnovaná a v duchu na tejto stále boľavej planéte prítomná. Čerpať sa dá doslova bez peňazí.
Pravá cirkev
Dlho dlho si rímski katolíci namýšľali, že iba oni sú tou pôvodnou a pravou cirkvou. Pôvodnou veru sú. Ale v histórii sa stalo mnohokrát, že aj jej predstavitelia, čo pôvodne boli prenasledovaní, sa sami stali prenasledovateľmi kristovcov. Čiže úprimných veriacich v Krista. Preto sú kôli tomu a po rade sv. Jána XXIII, už len v druhom extréme prehnanej pokory. Po II VK sa dostalo do oficiálneho učenia dlho dlho nepovšimnutá definícia: „Pravá Kristova Cirkev je prítomná vo vnútri katolíckej cirkvi“. Je to presnejšia a aj neomylná veta. Čiže nie všetci v nej a všetko, ale niekde vo vnútri a v duchu. Čiže tajne? A odvážnejší katolíci sa aj opýtajú: A nemôžu toto o sebe prehlásiť aj všetky ostatné kresťanské denominácie? Veľmi správna a katolícka otázka. A pravdivá odpoveď je, že môžu to aj oni prehlásiť o svojej cirkvi. I keď má 100 či 500 rokov. V každej n nej sa totiž nachádza niečo zdravé a Božie. Väčšinou to, čo stáročia ignorovali doma vraj superkatolíci. A v každej z nich sa nachádza niečo aj boľavé či choré. Tak si to všimne a skonštatuje každý spirituálny realista.
Mnohosť kresťanských cirkví nie je žiadna tragédia
Môže hovoriť o tom, že má v živote veľké šťastie ten, kto spoznal v Ježišovi pravého Syna Nebeského Otca. Ak svoju vieru zoberie vážne, uverí a dá sa pokrstiť, stáva sa Ježišovým nasledovníkom. Už nehľadá predovšetkým svoju vôľu, ale tú Božiu. Presne na tom Ježišovi a jeho verným záležalo najviac.
Kresťanských denominácií je na planéte do 50 000. Každý týždeň vraj vznikne nová. Ak si niekto myslí, že to je pre kresťanstvo tragédia, tak určite sa mýli. Tragédiou je iba jeho malodušná nevzdelanosť. A ešte väčšou, keď niekto sa pýši, aký je on kresťan, ako je on člen tej najpravejšej z cirkví, a nachytáte ho, že kolegovi bezočivo zaklame do očí a nevie roky ani povedať slovo prepáč. To je tragédia väčšia než poloslušný ateizmus.
V každej z tých denominácií je totiž niečo z Božieho kráľovstva. V každej sú kristovci s božou bázňou. V každej je nejaká originálna podoba služby, originálna charizma zakladateľa, zaujímaví ľudia, specifická história, svojská liturgia a iné zvyky a pravidlá. V každej sú aj tiene nielen zakladateľa, ale aj jeho nástupcov a rokmi nahromadená nesvätosti členov. Sú tam aj o svätosť sa snažiaci, aj čestní aj Judáši. Dokonalé rodiny alebo sväté spoločenstvo či cirkev bez vád budú iba v nebi, nie tu na zemi.
Kresťanské denominácie rôznych stupňov vznikli prirodzeným vývojom. Niektoré aj pod tlakom udalostí, kde v ich pôvodnej cirkvi neeticky sa správajúci predstavený vytváral neznesiteľnú atmosféru. Jeho neotcovský prístup to bol, čo splodil ako nemanželské dieťa inú denomináciu.
Kresťan je viac ako pápež
Kto je pokrstený vodou v Mene Otca i Syna i Ducha Sv. v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi, či výnimočne inak, je zaradený medzi Kristových učeníkov. Je pozvaný na Baránkovu svadbu v nebi. Ak svoj krst zoberie vážne, a bude ho žiť, treba mať ku nemu úctu ako ku samému Ježišovi. „ Byť kresťanom je dôležitejšie ako byť biskupom či pápežom“ / Ján Pavol II. Prekročiť prah nádeje/ Ak sa na toto pozabúda, čiže stráca sa viera vo svojej podstate, prichádza klerikalizmus. Čiže zdôrazňovanie cirkevných funkcií. A tých, čo im zachutí moc a povyšovanie sa nad inými, zdôrazňovanie svojho ješitného otcovstva, alebo poporujú zneužívanie tejto moci, tých treba jasne demaskovať ako modlárov.
Moderní nadpápeži
M.Luther v 16 st. aplikoval do praxe dávne pokušenie, právo vysvetľovať si bibliu tak, ako mi to rozum velí. Má na toto človek právo? Má. Aj keď u to diletanti v cirkevných funkciách stáročia pošliapávali. Ďalší amatéri však neučia kresťanov a nezôrazňujú, že nanucovať všetkým veriacim tie svoje výklady biblie už kresťan právo nemá. Ježišom totiž bola zriadená duchovná autorita a bola delegovaná apoštolovi Petrovi. Jednoznačne a opakovane. A tú majú všetci kresťania povinnosť rešpektovať. Kto to ignoruje, a evanjelizuje iba to svoje, je nadpápežík. A kto na ňu agresívne útočí, ten je antikristík.
Mainstream a alternatíva
Ak by viedli kresťanské stádo dozretí muži vo viere, tzv. starci, tak by okrem hlavného ortodoxného prúdu nechali existovať aj prúd heterodoxný. Bolo by to niečo ako v športe iná liga, II., III, IV, V… Niečo obdobné je v spoločenskej oblasti. V oblasti médií je hlavnoprúdový mainstream, ktorý si skoro pravidelne neplní svoju spoločenskú úlohu objektívne informovať verejnosť o faktoch. Miesto občanom slúži oligarchom, nejakej politickej strane, ktorá je pri moci či do extrému sa vychyľujúcej ideológii. Preto vznikajú kôli vyváženosti spravodajstva úplne prirodzene alternatívne prúdy. Tie dopĺňajú to, čo hlavný prúd chronicky zanedbáva. A má hlboký spoločenský význam. Niečo podobné sa stalo v oblasti kresťanstva, kde hlavnoprúdová katolícka cirkev strácala katolícku identitu. Nepripustila dlhé stáročia žiadne alternatívy okrem seba. Nanucovala iba ten svoj typ prežívania pseudokatolíckej viery. Likvidovala opozičný či pokrokovejší názor aj upalovaním? Alebo 300 rokov v susedných Čechách prečo nedali tí superkatolíci ani pípnuť inému typu kresťanstva? To mali radosť s pokrytectva svojich blížnych a porušovania ľudských práv? Boli kôli tomu mnohé náboženské vojny, nie iba tá tridsaťročná, medzi katolíkmi a evanjelikmi. Toto je hanebná vizitka diletantov vo vedení kresťanstva, ktorí nanucovali inakzmýšľajúcim iba tú svoju cestu. Sv. Ignác z Loyoly to vystihol: „ Niet väčšieho omylu v duchovných veciach, ako je nanucovať iným svoju cestu.“ V tomto bode tzv. „svätí otcovia“ neboli ani otcovskí ani svätí.
Nekatolícki „katolíci“
Mnohokrát sa stalo v histórii, že v najpôvodnejšej z kresťanských cirkví, rímskokatolíckej, bol na mieste biskupa či aj pápeža nevykúpený muž. Aj keď sa nechali pápeži volať za živa svätými otcami, pravda je taká, že ich z 266 bolo svätých iba 78. Protipápežov v histórii bolo 42. Čiže väčšina. A v tých pracovala vnútorná pýcha, ktorá im nedovolila abdikovať, ako to bolo schopných pápežov iba 10. Biskupov, poznačených klerikalizmom bolo a je oveľa väčšie percento.
Čiže cirkevné spoločenstvá poväčšine viedli diletanti, ktorí napr. nedovolili žiaden opozičný názor. Likvidovali alternatívne pokusy prežívania kresťanskej viery. Nedovoľovali liturgiu v materinskom jazyku, ale nanucovali iba tú latinskú. Čechy boli dlho poznačené panovačným vplyvom nemeckých a rakúskych biskupov. Na Slovensku vyvádzal nielen biskup Wiching v 9.st., ale pred sto rokmi týrali a prenasledovali slovenskych kňazov šovinistickí maďarskí biskupi.
Prečo tak konali? Z jediného dôvodu. Nemali a nežili katolícku vieru. Iba o nej iným kázali. Ale podávali dôkaz za dôkazom, že svoje národné modly uctievali oveľa viac než Boha. Boli poškvrnení ako farizeji zhubným nádorom pokrytectva. Keďže nerešpektovali dôstojnosť ľudskej osoby, a nanucovali iným svoje modlárstvo, znesväcovali sa tzv. duchovným smilnením. To zakrývali pod masku teatrálnej čistoty, rečičkách o celibáte a pravidelne to preháňali úctou ku prečistej Panne. Svoju obludnú koncovku ich patologická spiritualita nadobudla vtedy, keď sa vyžívali v trestaní kňaza, čo sa priznal, že celibát je nad jeho sily a sa oženil. Alebo v dopľuvaní niekoho, kto sa možno aj nechtiac rozviedol.
Upaľovanie sv. Jany z Arku ako diablom posadnutej bosorky či upálenie čestného a prorocky kážuceho kňaza Jána Husa ako arcikacíra, to už bola ich „pravovernosť“ a neľudskosť v záverečnom štádiu morálneho rozkladu. Išlo o diablami posadnutých extrasociopatov, ktorí asi nikdy nemali čas sa zamyslieť nad slovami Ježiša pri Poslednej večeri: „ Prídu dni, keď Vás zabijú, a budú si myslieť, že slúžia Bohu. Nikdy nepoznali Mňa, ani môjho Otca“ / Jn 16, 1-4/ Extrémne otrasná ignorácia Jeho sv. odkazu. Kresťania tomu ako vrchol cynizmu nehovoria žiadne Beda Vám?.. Volá sa to apostáza.
Takých obetí boli tisíce. Ak sa to dialo v Kristovom Mene, tak je to kriminálna blasfémia na tej najpodlejšej úrovni. Upálenie Jeronýma Pražského rok potom ako mistra Jana iba ukázalo, že považovali zabitie svojho pýtajúceho sa brata za „dobrý skutok“. Ukážkoví páchatelia „dobra“… Ústredný výbor cirkevného snemu nie raz v dejinách ovládli nekajúci vrajkresťanskí preláti. Ak nerobili zo svojich deliktov voči desatoru pokánie, určite sa stretli s Božím hnevom.
To, že ani tak kresťanstvo ani matka cirkev s takým srandisticko – talibanským manažmentom nezanikli, je jeden zo silných dôkazov, že sú postavené na pevnej skale, a že ich riadi niekto hore.
Moc klerikov sa oddelila laikov. Nadobudli enormne veľký majetok a vplyv, a vedľajší efekt bol, že sa ich 99% iných členov cirkvi bálo. A tak si mohli zneužívať až do brachiálnych podôb. Podobný extrém klerikálneho zneužitia moci sa deje v rôznych obmenách počas celých dejín vykúpenia. Jeden z tisícov zlynčovaných obetných baránkov cirkevnými vlkmi bol aj sám Pán Ježiš.
Ekumenická spolupráca
Fenomén kresťanstva je ako váza rozbitá na tisíc kúskov. Rozbila sa počas 2.tis. r. histórie kôli vyčíňajúcemu klerikalizmu vodcov jednotlivých cirkví. Apoštol Peter a jeho nástupcovia si neplnili svoje pracovné povinnosti tak ako mali. Mnohí z nich neboli schopní odstúpiť a dať svoju funkciu niekomu lepšiemu. V r. 1054 sa napr. popreklínali navzájom pápežskí legáti s pravoslávnymi. V 20 sr. sa ich nástupcovia konečne objali a začali spolupracovať. Začali rešpektovať svoju odlišnú spiritualitu. Váza sa začína skladať do zaujímajej mozaiky. Katolícku cirkev tvorí v r. 2020 okrem najpočetenejšej rímskokatolíckej ďalších 28 menších zjednotených cirkví. Miesto stáročných náboženských vojen sme sa dožili dlho nevídaného úkazu, ekumenizmu. Vďaka za to Bohu. Dozreli sme ku dospelejšej podobe viery.
Ortodoxia
Ortodoxia je kresťaské učenie, hlásané bez omylov a bludov. Bol to stáročný zápas, pri ktorom paradoxne bludári vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa stretli. Napr. na koncile v Nicey, 325 r. prejednali blud kňaza Áriusa, ktorý hlásal, že Ježiš nie je II. božská osoba. Koncil rozhodol, že toto je blud arianizmu a zadefinoval presný opak. Takto vznikali tzv. dogmy viery, čiže pevné pravidlá, čo je pravda a čo už blud. U prvých kresťanov bolo hlásanie evanjelia bez bludov v najvyššej úcte. Morálne zlyhania boli považované až za niečo druhoradé. U dnešných učeníkov je to celkom inak. Stratili sme asi úctu ku Pravde.
Ortopraxia
Je to správne konanie v praktickom živote. Sám Ježiš si všimol preláta a levitu/ cirk.zamestnanca/ ako išli slúžiť do kostola liturgiu, a vykašľali sa na dobitého človeka. Ujal sa ho samaritán. Moderne prirovnané ezoterik + agnostik + maďar + cigáň, napr. Toho Ježiš pochválil, lebo mu pomohol. Určite nemal ortodoxné názory, ale ortopraxiu mal vzorovú. A tá podľa evanjelia nakoniec rozhodne. Na Poslednom súde sa nás nebudú pýtať na naše názory, cirkev, počet prijatých sviatostí, či množstvo prečítaných kníh či premodlených hodín našich modlitieb. Je tam 4 x opakovane napísané, že to podstatné pre vstup do Božieho kráľovstva budú milosrdné skutky. O našom večnom osude rozhodne teda empatia. A neempatia, ľahosťajnosť sú dobré akurát tak na zatratenie si svojej duše.
Ortopédia
Znamená priame kráčanie. Nie je to iba dôležité oddelenie v nemocnici pre nápravu našich kolien a kĺbov. Vtedy, keď máme viac možností, a nevieme ktorú si vybrať, tak je dôležité sa neunáhliť. Vec si treba v tichu premyslieť, modliť sa, ale nie iba ku niečomu nado mnou, ale ku Duchu Svätému, ktorého máme byť chrám, a počkať si na vyjasnenie. Až potom urobiť ten správny krok. Aj keď bude proti prúdu, nebudeme ho ľutovať. Kto si na toto neurobí čas, urobí podstatné chyby. Čím závažnejšiu vec v živote riešime, tým viac by sme mali v tomto bode hľadať Boží zámer v našom živote. A možno sa modliť so sv. Teréziou Veľkou: “ Pane osloboď ma od mňa samej“ čiže od neslobody a iba mojej krátkozrakej vôle, a mojich veľmi pozemských túžob.
Povinnosť kresťana hľadať katolícky ideál
Katolícka cirkev je historicky nie sestrou iným kresťanským denomináciám, ale matkou. Matka dáva život a vychováva pri základoch bytia. Ona občas akoby vo svojich vonkajších predstaviteľoch zdementnela, ako sa to stáva aj našim matkám. Čiže stratila zdravý úsudok. A prehnala to so svojou nepodmienečnou materinskou láskou aj tak, že jedných slepo a nerozumne rozmaznávala a iných trocha dozretejších nemilosrdne trestala. Takto to bežne robia po stáročia naše nesväté ženy. A ak to opakujú nevychovaní a nedozretí chlapci v cirkevných úradoch, určite neide o dobrých otcov a nikto ich nebude chcieť vyhlásiť za svätých.
Keďže v matke cirkvi sa dostávali do čela kariéristi miesto otcov, ako vedľajšia produkcia ich presvätého diletantizmu bolo poškodenie značky katolícky a preexponovaný maniérizmus značke rímsky. Likvidovanie iného názoru, nanucovanie neblickej latinčiny, symbolu to svetoobčianstva sa začalo považovať za niečo dôležitejšie než ohlasovanie evanjelia. Opájanie sa falošnou katolicitou, nanucovanie tzv.čistoty a celibátu, hromadenie nadbytočných stavieb a kázničky iným o chudobe, vedenie nezmyselných vojen, to a mnohé iné značilo odklon od viery kresťanov. Univerzálnosť sa začala strácať, a matku cirkev dramaticky opúšťať.
Tajomným Božím dopustením sa začalo dozretejšie kresťanstvo objavovať v tzv. oddelených cirkevných spoločenstvách. To, čo „otcovia“ nechceli alebo nevládali riešiť, to sa objavovalo niekde inde. Sloboda ohlasovania u protestantov, preklady biblie do rodnej reči u anglikánov, ženatí kňazi u pravoslávnych, sloboda svedomia u husitov, alternatívne svätenie soboty miesto nedele u adventistov, duchovná služba u žien v reformovaných cirkvách, …
Išlo mnohokrát o veci, ktoré samotná Rkc do svojej teórie a praxe prijala. Ak predbehli dobu prijatia pápežmi, tak ich nositelia boli zlynčovaní. Kto bedlil a kto spal sa zistilo neraz po stáročiach.
V Rímskokatolíckej cirkvi strážili ortodoxiu, a darí sa im to strážiť. Ale v ortopraxii robili školácke chyby. Preto museli vzniknúť cirkvi alternatívne. Dlho o tom pápeži nechceli ani počuť. Undiscutabile, čiže žiadna dikusia o nejakej alternatíve, než akú líniu forsíroval Vatikán. To bola vraj vernosť tradícii, ale mnohokrát nevernosť duchu Kristovmu. A paranoidný strach pred tzv. novotami, ktoré by mohli ohroziť tradičné hodnoty. Tým väčší, čím bola viera slabšia. A tým väčšie zastrašovanie nositeľov iných nelatinských ciest. To, že tie novoty, ktoré priniesli napr. sv. Cyril a Metod, boli najskôr zakázané a o tisíc rokov v tej istej cirkvi prikázané, o tom zúriví katolíci neradi hovoria. Hanbia sa? Asi za tých, čo sa hanbiť kedysi dávno vôbec nevedeli. Nevedia to ani poriadne odprezentovať, prečo sa tak vlastne stalo. Zadubene mlčia. To znamená, že od inteligentných katolíkov majú ešte asi ďaleko.
Ďakuj za život a ďakuj za sv. krst
Do nejakej rodiny sme sa narodili. Šťastnej alebo nešťastnej. Miesto vyčítania voči Stvoriteľovi by sme sa mali pokúsiť skôr odosobniť, a byť vďační za dar života. Ak niekto mal rodičov nie správnych, nech si nezúfa. Osud mu chystá v druhej polovici života možno duchovných rodičov vynikajúcich. Mali by sme byť aj vďační za dar sv.krstu. Rodičia mali právo nás pokrstiť vo svojej viere. Bezprávie ohlasuje ten, kto toto právo rodičom nedopraje. Ak dospejeme, máme možnosť i zvoliť sami kresťanskú cirkev. Rkc má vek 14 r., čo je neviem či nie príliš mladý vek na zmenu viery, skôr by tam pasoval vek 24 r. / Ak nás Prozreteľnosť poslala do nejakej rodiny, štátu aj cirkvi, tak asi máme v tých spoločenstvách nejaké poslanie. Pokiaľ si ho nesplníme, netreba odtiaľ predčasne utekať.
Ako zhrešili naši prví rodičia?
Adam a Eva sú považovaní aj Bibliou za prvý ľudský pár. Eva zjedla ovocie zo stromu dobra a zla. A dala jesť aj Adamovi. Zviedol ju had. A prišlo prekliatie ľudského pokolenia závisťou a nenávisťou. Ich syn Kain yabil svojho brata Ábela. Pandorina skrinka s ďalšími nešťastiami sa otvorila. Väčšinou muži obviňujú z tohto aj iných nešťastí ženy. Nezhrešil však viac Adam, keď nebránil svoju manželku? Mlčaním a nekonaním? Vraj sa prizeral, ako to dopadne / podľa : Sv.Katarína Sienská – Dialog/
Či prvý hriech bola neposlušnosť, oberanie nezrelých jabĺk, análny koitus so šimpanzom ktorého posadol diabol či nejaké prapôvodné bosoráctvo, to biblická príbeh nekonkretizuje. Ak si to niekto vo svojej fantázii s nejakým typom kriminálneho konania silno stotožňuje, tak asi jeho predkovia svojimi nekajúcimi hriechami presne týmto typom vírusom poznačili genofond nasledujúcej, aj jeho generácie. A on v tom má robiť nejakú protioperatívnu činnosť, aby dal vec svoju i ľudstva do rovnováhy.
O tzv. dedičnom hriechu.
Sme od prírody iba dobrí? Touto naivitou trpel jeden pár. Začal putovať z krajiny do krajiny. Až prišli do kraja, kde im podrezali krk. Asi sa to stalo aj pre nás ostatných, aby sme až takou naivitu hlboko nemali v pamäti uloženú. Podobný infantilizmus produkujú tí, čo nám tvrdia, že žiadnu dedičnú nekvalitu ľudia nemajú. Dedičný hriech je jediná dogma, ktorá sa dá vedecky dokázať. Realita je taká, že mnohé, čo riešime ako svoje problémy, sú programy, ktoré nevyriešili naši predkovia, najmä naši rodičia a ich rodičia. Sme tým veľmi silno zasiahnutí. A náš správny duchovný život námpomáha dlhy našich predkov splatiť. Naše nesvätosťou stigmatizované telá postupne spiritualizovať. Kto nejakým úkonom sa pokúša preťať duchovné puto, tzv. rodové korene, urobí už neprirodzenú mágiu. Ak to urobí unáhlene, nepoctivo, môže sa mu zrazu zjednodušiť osud, ale narastie mu skrytý nádor pýchy. Aj sebectva. Čiže sa na duchu poškodí. Bez poctivého boja totiž preskočil polovicu svojho života… Ak muž obviňuje iba ženy, žena obviňuje nejakých hadov, a súrodenci sa miesto vzájomnej pomoci nenávidia a ľudia sa miesto normálnej komunikácie urážajú, to a iné sú dedičný hriech v praxi.
Najdôležitejšia udalosť
Udiala na kalvárii. Bola to kruté umučenie a smrť Pána Ježiša. S apoštolom Pavlom my kristovci veríme, že sa udial podstatný vykupiteľský čin v dejinách celého ľudstva. Paradox všetkých paradoxov, Ježiš svojou prehrou na kríži vyhral najdôležitejšiu duchovnú bitku nad diablom. Smrť dostala smrteľný úder. Ak to niekto uverí a prijme, tak porazí touto silou každé diabolstvo vo svojom tele či duchu. Na tretí deň vstal z hrobu. V oživenom novom tele. Tak sa stane aj s obnoveným a jeho zásadám verným ľudstvom, že dostaneme nové vzkriesené telá. Bude tu nové nebo a nová zem.
Krv Kristova obmýva každý náš hriech.
Hoci Ježiš vo svojom evanjeliu termín dedičný hriech nepoužil ani raz, faktom jem že sme ním poznačení. Preto v každej kresťanskej cirkvi odporúčame sv. krst. Ten dedičný hriech duchovne obmýva. Jeho následky však pretrvávajú. Sú to nekvality a sklony ku rôznym extrémom. Nejaká prehnaná túžba nás poteší. Po čase zistíme, že nepravou radosťou. Ak sa to nerieši, tak nás to zotročuje. Vedie ku prázdnote. Čím niekto hreší, čiže preháňa v nejakej oblasti, tým viac si svoj stav bytia komplikuje. V čom bude hrešiť, v tom bude aj potrestaný. Boh to iba dopúšťa. Trestá nás nadváha z prejedania, „opica“ z opilstva, pocit hanby po nesvätých spájaniach tiel, výčitky svedomia z neetického správania sa. Kristov Duch nás očišťuje v presvätej Krvi, ktorú Ježiš vylial na kríži. Toto bude tá najpodstatnejšia veta celého kresťanstva.
Hriech
/ Z gr.hamartolos/ etymologicky znamená nepotrafenie do cieľa. Alebo nepresný zásah u lukosrelca. Liečenie falošnej diagnózy u pacienta. Plakanie na nepravom hrobe. Milovanie sa, ktoré končí strašne trpkým sklamaním. Toto fatálne ohlúpnutie a sebadeštruktívne správanie produkujeme preto, lebo máme v sebe ešte veľa duchovného tuku. Ten vzniká zanedbaním toho podstatného, čiže radikálnym zanedbaním hľadania Božej vôle pre náš život. Čím viac sádla má naše telo, ale aj ego, tým ťažšie bude sa ho zbaviť. Čím ďalej sme blúdili po nesprávnych cestách, tým dlhší bude návrat na tú správnu. Hriech je konanie proti Božím zákonom. Chyba je nevedomé prestúpenie nejakého pravidla. Inteligentný človek rozlišuje. Nerobí zo všetkých ťažkých hriešnikov , ani rovnako postihnutých invalidov, ani kriminálnikov.
Spoveď
Prví kresťania sa spovedali iba raz v živote. A to pred krstom. Pravidelné spovede zaviedol okolo r.600 sv. pápež Gregor Veľký. Či spoveďou v tej či inej cirkvi, či oľutovaním si svojich previnení, či ospravedlnením, snahou o nápravu škôd, alebo plačom pod krížom. Detoxikácia sa dá dosiahnuť viacerými nástrojmi . Odporúča sa ako najspoľahlivejší očistný prostriedok svätá krv Ježiša Krista vyliata na kríži. Úctivá spomienka na Jeho umučenie nás dokonale obmýva od našich vín.
Pas moje ovečky, pas moje baránky
Ezoterika sa tvári, že žiadnu cirkvev nepotrebuje. Ona má boha vraj vo vrecku. Skutočnosti bedliacim na seba iba prezrádza, ako je v podstate poznačená inividualizmom. Čiže sebectvom. A usvedčuje sa harmóniami storakého druhu. Akoby ju nezaujímali stovky druhov nemocníc a tisíce chorých v nich. Ani zápas proti zabijackym vírusom Vás nezaujíma? Zachvíľu sa Vám zjednoduší život až tak, že budete na kolenách antikristových otrokov prosiť o vakcínu. Petrovi boli samým Ježišom zverené prvotné spoločenstvo veriacich. Nie aby ich strašil, vyhladoval, manipuloval či krivil. Ale aby ich pásol. Čiže nasýtil niečím duchovne kvalitným. Napomáhal im sa správne vyvýjať. A dohotoviť. Najprv na dobrých ľudí a až potom na dobrých učeníkov Kristových. Kresťastvo je jednoznačne oproti nekresťankým náboženstvám a ezoterickým smerom pozvánkou vytvárať zdravé spoločenstvá.
Kto je ovca?
Nesamostatná duchovná bytosť. Dnes by sme povedali aj teliatko. Mláďa. Tínedžer. Študent. Učeň. Nemá ešte nadhľad. Nevie sa orientovať. Nedodrží slovo. Podlieha emócionálnemu zatmeniu rozumu. Nemá v základných otázkach jasno. Čím je nevyzretejší, tým viac odsudzuje. Hlavne toho či to, čo vôbec ešte hlbšie nepozná. Podlieha silno naivite. Ľahko sa dá oklamať, zmanipulovať, doplašiť. Nekritické zamilovanie sa uctieva ako posvätné. Klebety adoruje ako dogmy. Nevie ešte rozlišovať podstatné od nepodstatného. Má ale záujem sa týchto akné a mladíckych nerozvážností poctivo dostať.
Kto Baránok?
To je ten, na ktorého nevedomé stádo vrhne vinu, a on sa obetuje. Neraz vykrváca a umrie ako mučeník. A v spoločenstve sa niečo podstatne pohne k lepšiemu. Baránok je uvedomelejší než veriaci. Už je vediaci. Alebo aj vidiaci hlbšie súvislosti. Má guráž, čo nemá ani tisíc oviec. Tie iba spolu mlčia , prežúvajú či bľačia. Baránok sa vie ozvať. Nahlas pomenovať, čo všetci iba taja, lebo sa boja. Cirkevní lídri, čo onemejú pre Herodesom sú iba vypasené ovce. Sú zaživa potrestaní najťažším trestom, a to že sú smiešni. Hrajú sa na kráľov, aj čapice také majú, a sú to iba trápni klauni, ktorých dospelejší vo viere nemôžu brať vážne, lebo majú na ich zbabelosť alergiu.
Duchovný nepodarok.
Ak niekto z nás robí nejakú hlúposť, potom ho prichytia či odhalia, a on iba nekonečne zatĺka, že nič neurobil, to je presne ten, čo kandiduje na somára roka. Nepriznanie si chyby, ignorovanie napomenutí, alibizmus, nechopnosť povedať slovo prepáč, to sú sociopatie už pre zverolekára. Zaťatosť priznať, že Boh urobil pred našimi očami zázrak. Zaťaté iba negativizovanie niekoho. Kto to pácha a je tomu verný, to je najrýchlejšia cesta ku tomu, aby mu vo vzkriesenom tele narástli extra rozmerné somárske uši.
Hriech proti Duchu Svätému.
Diletanti v kresťanstve nám tvrdia, že Boh odpustí všetky hriechy. Akoby bol automat. On všetko neodpustí. O tm hovorí Ježiš jasne. Len nemáme jasno, čo je ten neodpustiteľný hriech? Bol spomenutý pri zlomyselnom prekrucovaní farizeov, ktorí videli mocný Boží zásah do ľudských osudov, tzv. Zázrak. A oni prisúdili jeho autorstvo belzebulovi, kniežaťovi zla. Možno tam patrí aj likvidácia proroka. Znevažovanie jeho ohlasovania dôležitej pravdy, ktorá bola potrebná pre správny vývoj ľudstva. Budú to asi nejaké svätokrádežné páchania podvodov ďalekosiahlymi škodami na dušiach.
Svätým krstom sme povolaní slúžiť iným
Začlenenie toho, kto je pokrstený, do diela vykúpenia, v ktorom je Ježišova obeta na Golgote je absolútnym centrom, a my sme iba jej spolupracovníci. Každý z nás dostáva Ducha Kristovho, aby nejakú oblasť nášho života najprv diagnostikoval a potom ju terapeutizoval. A takto jednoznačne z Božou pomocou pozdvihoval úroveň ľudstva do kvalitnejšej etickejšej podoby. V tomto duchovnom zápase máme ponuku ku prorockej úlohe. Povolaných je mnoho z ľudí, ale vyvolených je málo. Totiž tých, čo zoberú toto pozvanie aj vážne. Sú to skôr výnimky. Ostatní si volia pohodlnejšiu cestu. Najviac je tých, čo si miesto večného života volia skoro každý deň rôznorodé pochabenie sa. Prirodzene sa ako ľudia delíme na tých, čo iným chceme slúžiť, a na tých, čo sa dávajú obsluhovať. Ježiš a jeho učeníci patria ireverzibilne do prvej skupiny.
Dajte si pozor na falošných prorokov
To sú tí medzi kresťanmi, ktorí nosia svojimi šatami či vznešenými titulmi kresťanské posolstvo, ale pod tými maskami majú niečo celkom opačné. Doporučujú chudobu, a žijú pohodlný život. Majú doktorát, ale sa urážajú za slušnú a pravdivú kritiku. Alebo likvidujú kvalitnejšieho oponenta. Ochraňujú tradičnú rodinu, ale majú ju 100 x za dôležitejšiu než rodinu nebeskú. Sú to vyznavači pseudokresťanských modiel. Prostriedok si zamenili s cieľom. Snažia sa dodržiavať náboženské pravidlá, vedú ku tomu aj iných, ale nemilujú Boha ako Otca. Pravý prorok žije v realite, aj ju iným ponúka. Neviaže ľudí na seba, ale na Božiu autoritu. Ani iným neklame, nemanipuluje ich, ani z nich nerobí polovzdelaných. Berie svoju misiu medzi Božím ľudom vážne. Falošní proroci pri probléme mlčia. Nežijú reálny život. Majstri aj v chlácholení davu, aj v čičíkaní svojho svedomia. Ani nediagnostikujú, ani neliečia. Boja sa akejkoľvek konfrontácie s pozemskými mocipánmi. V podstate roky tolerujú ich nemravnosti. A keď sa tvária, že ich ich nevidia, zodpovednosť padá na ich konto. Moderne sa ich primárna diagnóza volá prokrastinácia. Odkladajú poctivé prežitie si života na nejaký iný čas. Rozhodne a v princípe nie na tento život. Kto ich na to upozorní, toho nechcú počúvať. Problém nechcú vidieť. A kto upozorní verejne a ráznejšie, toho zo strachu, že stratia moc, akoby pravidelne dajú spojení so svetskou mocou zlikvidovať.
A kto je duchovný vlk?
Vlčí hlad po tele čitej ženy bude mať ten, čo mnohokrát masturboval nad pornografiou. Tak sa tými prasačinami nad falošnou krásou štetiek vytuneloval, že bude raz za konci tých eskapád vyhladovaný po niečom serióznom. Ak ho to slušné dievča odmietne, lebo bude cítiť z neho nejakú hrôzu, a nepomôžu mu už ani prachy, strašne ju bude mať chuť „ v zuboch roztrhať“. Ponížiť, znásilniť, zbiť… Robí tak z vlčieho hladu. Bude tým väčší, a v tej oblasti, v ktorej ten nešťastník dlho a extrémne hrešil. Iný druh hladu, ešte rafinovanejší, sa vyskytuje u tých, čo robili prudkú askézu. A maskovali to svätosťou. Odrapia si erós aj s káblikmi, fyzicky sa vykastrujú, unáhlene sa vraj zriekajú všetkého majetku, a budova kde bývajú je ako palác pre grófov. A po čase umŕtvovania, bez odovzdania to Bohu, bez spolupráce s Kristom, prichádza druhý extrém. Hlad po neprirodzenej sexualite, tituloch, trestaní, záchvaty dôležitosti po dlhoročej vrajpokore. Vlčí hlad po niečom prirodzenom. Asi preto, lebo toho nadprirodzeného a nenormálneho boli už asi orgie. Jeden slobodan očkovič sa zúfalo dobýjal do intimity iného, ktorého vylákal na obed. Aj si to tajne nahrával, hovädo. Asi 40 x sa akoby sekerou dobíjal, a strašne chcel od toho druhého vedieť niečo intímne z jeho života. Prečo sa tak strápnil? Lebo jeho intímny život bol dlho už o ničom. A ten vlčí hlad začal úradovať… Takto je niekto zvlčilý v žiarlivosti, ďaľší smädný po pohodlnizme a pochechtávačkách, iný v chamtivosti po peniazoch, tretia má vlčí hlad po sebaklame ako úžasne vyzerá či neustálom úspechu. Ani netuší, aká je v skutočnosti nepekná a neúspešná pred Bohom. Ak si to neuvedomia, ich stav priepastnej prázdnoty a vlčieho hladu sa bude iba prehlbovať…
Čo je vychladnutá láska?
Vystavia vás súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje Meno. Mnohí sa pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Evanjelium podľa Matúša 24,9.10
Ježiš ju definuje ako udávanie a nenávisť. Je toho hodne v našich posledných časoch. Nenávisť je napr. permanentné negativizovanie nejakej osoby. Ak sa nám to stane, nemusí byť negácia vo mne. Pravdepodobne je u toho, kto aplikuje takúto negativitu. Má s ňou problém asi sám. Ak ubližuje, tak nás prosí o pomoc. O modlitbu. Udávania sa dopúšťa ten, kto za zbytočnosť považuje napomenutie medzi štyrmi a šiestimi očami. A nedá ani čas človeku sa polepšiť. Iba ho kruto zotne odsúdením. V skutočnosti zotína, odsudzuje a preklína sám seba. A vôbec si neuvedomuje, ako si rúca chrám.
Kto má právo nastaviť pravidlá?
Ďeťom dať pravidlá majú určite právo určiť ich rodičia. Keď človek dospeje, už si sám rozhodne, podľa čoho sa bude riadiť. Koľko z rodičovskej výchovy si ponechá a koľko z toho vypustí. Zákony v štáte určuje vláda a parlament. Mali by ich strážiť polícia, prokuratúra a súdy. V spirituálnej oblasti si človek má právo vybrať, aký typ mu vyhovuje, a pre ktorou náboženskou cestou sa vyberie vo svojom živote ísť. Táto tzv. sloboda svedomia bola rodičmi dočasne pozastavená, pre dobro ich detí lebo by si nevedeli určite z rôznych možností vybrať tú pre seba najvýhodnejšiu. Správny rodič však čaká na vhodný čas vo vývoji, kedy dieťaťu dar slobody v rozhodovaní odovzdá. Je to okolo 20 roku. Mal by sa ten človek už o seba vedieť postarať. Rodičia, ktorí nedorástli na pochopenie svojich povinností, a nanucujú iným svoju vôľu, tí robia podstatnú chybu. Stratia vážnosť aj autoritu, a po mnohých zbytočných komplikáciách skončia zatrpknutí z toho, že ich deti nie sú ich majetok. Ale tú to viac deti Božie, ktoré majú právo na svoju dôstojnosť.
Kalibráciu medzi kresťanmi dostal Peter
Pre nasledovníkov Krista bola daná samým Ježišom vytvorená autorita. Bola daná apoštolovi Petrovi. Katolíci veria, že aj jeho nástupcom v úrade. Má pásť ovečky a baránky. Čiže má právo nastavovať pravidlá, čo sa má veriť ako pravda a čo už je blud. Čo je etické a čo nemravné, čiže duši človeka škodiace. Volá sa to moderne kalibrácia či ciachovanie. Je to snaha o presné nastavenie systému, ktorý má zodpovedať reálnemu stavu.
O slobode svedomia
Dlho, predlho o nej pápeži nechceli ani počuť. Gregor XVI. Ju nazval stokou každej zvrátenosti, aj pomätenosťou. Zlom nastal v polovici XX. st. Na II. Vat. koncile sa zrazu ocitlo na indexe doporučovanej literatúry právo človeka na zvolenie si svojho náboženstva, aj právo na ateizmus. Pápež Benedikt XVI. ju doporučil dať do právneho systému každého štátu ako ľudské právo. Napísal, že by bolo hrubým narušením dôstojnosti človeka toto právo mu nedať. Ako je možné, že pápeži na tento fenomén hovorili dlho stop, a v XX. storočí presný opak? Aj rodičia niečo svojim deťom zakazujú, a keď zistia že sú dospelí, tak im to povolia. Ale ordinovať všetkým a bez rozlišovanie rovnaký spôsob výchovy a tým dospelejším dať dereš exkomunikácie ako G. Savonarolovi, potom potupnú šibenicu? Alebo ct. Mary Wardovej v 16. st. doživotnú šikanu a sakra kvalitné zneuctenie dobrého mena, ktoré na ňu spáchal pápež Urban VIII. také eskapády dobrí ani svätí otcovia nerobia, však? To robili zropušení klerici a farizeji všetkých čias s prorokmi. Ježiš to vystihol presne, keď povedal, že budú prví, ktorí sa stanú poslednými, a budú aj poslední, čo budú očiach Božích prví.
Pavlovská charizma
Jedno z presvedčení u kresťanov je, že ak niekto dostane úrad, dostane aj schopnosť ho spoľahlivo vykonávať. Aj to sa občas stáva. Realita za 2.tis. Rokov však je taká, že väčšina z predstavených boli diletanti. Odbornosť predstierali a svätosť iba hrali. Čom dosahovali dokonalosť bol neraz klerikalizmus. Zneužitie moci. Potom nasledovalo nepriznanie si chyby. A do tretice nekajúcne zatĺkanie toho spackania. Možno táto príliš ľudská snaha bez pokory bude tým číslom 666. Podobnú hlúposť robia podnájomníci v úradoch, keď 500 rokov zadubene mlčia aj pri spomienke na Janu Arku. A potom, keď ju pápež vyhlásil za svätú v r. 1921, tak ju odmietli dať aj do cirkevného kalendára. Na takýto aplikovaný trpkákizmus bola v kresťanstve daná tzv. Pavlovská charizma. Sk apoštolov nám nezamlčujú, že aj apoštol Peter sa začal zropušievať, keď sa odťahoval od kresťanov obrátených z pohanstva a išiel sa po pleci potľapkávať medzi kresťanov obrátených iba zo židovstva. Pavol zaregistroval jeho zbabelé pokrytectvo a verejne ho za to napomenul. Kto umlčiaval, marginalizoval či až likvidoval takýchto Pavlov, ten sa začal zohavovať najprv sám. A potom bola jeho pastorácia skôr pasáctvom, ktoré z nevesty Kristovej začala robiť neviestku.
Doktori duchovných chorôb
V historii kresťanstva je v každom storočí niekoľko príkladov, ako pápeži zasiahli svojim rozhodnutím do sporov, či je niečo pravda a či je to blud. V 4 st. Sa napr. Riešil na Nicejskom koncile vážny spor, či je Ježiš Božská Osoba či len Boží Syn. Kňaz Árius totiž tvrdil, že iba to druhé. Vošlo to do dejín ako blud arianizmu. Dodnes ho živia svedkovia Jehovovi. Podobne tomto storočí tvrdil biskup Macedonius, že Duch Svätý je iba Božia sila. Autorita biskupov s pápežom potvrdila, že je to Tretia Božská Osoba, a zavrhla blud macedonianizmu. Koncil v Efeze zavrhol tézu že Ježišova matka nie je Bohorodička. Pápež Urban VIII. odmietol blud janzenizmu, ktorý pokrivoval realitu a kresťanov strašil. Petrovi nástupci nastavili pre kresťanstvo pevné pravidlá, tzv. dogmy. Boli to pravidlá správne. Určite im pritom asistoval Duch Svätý. Kto ich odmieta,akoby odmietol, že 1+1=2. Nastavuje si tak pravidlá vlastné a svoj subjektívny názor povyšuje nad názor odborný a objektívny. Na takúto intelektuálnu pýchu si inteligentný človek dáva pozor. Ak niekto začne robiť vedecké pokusy a veľmi pochabo a namyslene zavrhne tisícročný vývoj vedy v tej oblasti, sám sa rozhodne ako diletant opakovať už vyriešené omyly svojich predchodcov. Stratí tak mnoho času. A jeho nekolegialita sa mu tak vôbec nevyplatí. Mať v úcte predkov vo vede i viere sa veru oplatí.
Na stráži proti extrémizmu
Hlavne emocionálne ženy zvyknú nafúknuť veci do extrému. Oni tak zdôraznia niečo utajené. Pomenovať problém by im mali prísť pomôcť duchovní muži. A potom odextrémizovať záležitosť do tzv. zlatého stredu. Skoro všetko, čím začneme preháňať, nám začne ubližovať. Od pôstov, cez modlitby až po žiarlivosť či prejedanie. Kristus je aj kráľ pokoja a miernosti. On je aj osloboditeľ od extrémnej uletenosti, do ktorej veci doženú horliví fanatici.
Fanatici
Po dlhej fáze zmekčilosti nasadia razantne prílišnú horlivosť. Po fáze romaznávania záchvaty plnenia povinností. Po orgiách prejedania drastické diéty. Ozýva sa im svedomie, a zachraňujú situáciu. Ich snaha môže byť v prvej časti aj správna. Ale časť druhá, ktorá tie ich extrémne športy začne nanucovať iným, už zdravá asi nebude. Vytvorí to miesto lásky medzi ľuďmi iba zosilnenú podozrievavosť a stupňujúcu vzájomnú nevraživosť. Boli aj takí medzi kresťanmi, ktorí upalovali bosorky. Zle si totiž vysvetlili verš “ čarodejnicu nenecháš nažive“ . Inteligenti to pochopili tak, aby ju veriaci nepodporoval v jej aktivitách. Fanatici ju surovo a škodoradostne zavraždili. Asi nikdy nečítali odkaz z Poslednej večere, že kto iných zabije, a myslí si, že si tým uctieva Boha, tak nikdy nepochopil ani Otca ani jeho Syna. Jn 16 kap. Fanatik si svoje neočistené tiene premieta do iného. A v ňom nenávidí presne to, s čím má problém sám. A tomu druhému robí také násilie pri jeho vraj očisťovaní, čím viac sa rozmaznáva so svojou hriešnou milenkou vo svojom srdci.
Čo ak sa vedenia cirkvi dostane diletant?
Existuje mnoho príkladov, ako tzv. katolíci sa správali aj hrubo nekatolícki. Po bitke na Bielej hore v 1620 r. Napr. nanucovali väčšinovým nekatolíkom svoju vieru, a to 300 rokov. Aloiz Jirásek to pomenoval preto dobou temna. Nesvätý pápež Inocent IV. Pol. 12 st. povoloval mučenie. Hoci ho jeho predchodca sv.Mikuláš I. 9. storočí zakázal. Iný pápež dovolil ako legálne upálenie kacíra. Boli to tisícky prípadov. Takúto sadistickú prax zakázal sám Ježiš. Jn 16 kap. Všetci páchatelia takýchto zvrhlostí ray budú zodpovední za páchanie týchto neprávostí. Kto ich slepo poslúcha, a nenapomenie ich nekresťanské pozadie, bude vinný spolupáchateľstvom. Znakom duchovného zdravia je nielen zaregistrovať, že sa niečo neľudské deje, ale povinnosťou je aj svätá neposlušnosť každej zhora nariadenej neprávosti. Aj za cenu mučeníckej smrti. Tá autorita, ktorá nikdy a zneužití aj duchovnej moci nehovorí veriacim nič, a učí ich iba slepo poslúchať, má v sebe už antikristovský program.
