Niečo Vám vážení čitatelia týchto riadkov napíšem o jednej zo špeciálnych Božích milostí, ktorú mi ráčila Prozreteľnosť darovať. Navonok to vyzerá ako absurdná tragédia. Z pohľadu zhora ide však aj o veľký Boží Dar.

Stretol som osobne Wichinga našej doby. Ten ma 11 r. kvalitne iba negativizuje a každoročne kreatívne osočuje s inovatívnymi urážkami. Všeobecnými frázami bez konkrétnych argumentov, bez jedného dokázaného deliktu. Ako v dnešnej chorej dobe. Urobil maximum, aby ma v listoch strašil, škandalizoval. Pokúšal sa ozbíjať ma o nielen o ľudskú dôstojnosť, ale aj o kňazský stav. Po ľudskej stránke toto prežívať je niečo veľmi nepríjemné, ale po stránke duchovnej ide o niečo veľmi vzácne. Dať to v duchu na oltár a trpieť s Kristom, to je podstata veci. Otvára to zamknuté komnaty v našom vnútri, láme pečate, vyrába duchovné zásluhy

Je to najvzácnejšia pozvánka ku účasti na budúcej Kristovej sláve, oznamujem nebedlivým.

3 x Svätý Bože , Sv. Panna aj všetci svätí – VĎAKA!

R. 1990 som bol vysvätený na katolíckeho kňaza. Predtým som dostal veľmi silné povolanie do zasväteného stavu. Akoby bol archanjel pri mne, tak duchovné a intenzívne. Niečo veľké. Odmietal som pol roka to pozvanie. A bolo to iba silnejšie. Prišla veľká túžba slúžiť nebu. Veľká láska k Ockovi v nebi. Tušil som, že príde aj veľké utrpenie. Prišlo. Bohu vďaka aj zaň. Všetko bolo obetované nebu cez Kristovu Sv. Krv a sv. slzy Panny Márie. Cítim obrovské duchovné bohatstvo z toho ako ovocie. Teraz mám po 33 r. kňazstva kľud. V tichu priam blaženosť. 

Bol som 22 r. v oficiálnej pastorácii. 11 r. v troch mestách a 11. r v troch dedinkách. Naposledy 9.r. ako kaplán v Rooseweltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Krásna a užitočná to práca. Nepatril som medzi otitulovaných manekýnov, ale skôr medzi kňazov robotníkov. Okrem ochoty slúžiť, štúdia sa rád modlím. Aj tak sa dá veľa dobra urobiť. A dali mi zhora zvýšenú chuť slúžiť a robiť poriadok. Čím väčšia rôzna neochota, ľahostajnosť a bordel, tým väčšiu. Zistil som, že pacienti sú aj mimo nemocnice. A choroby sú aj psychické, sociopatické aj duchovné.

Čím máte radšej Pravdu, a ju ohlasujete, tým viac asi dráždite opačne naladené duchovno. Prejavilo sa to , ako často aj v iných osudoch u tých, čo sa snažia posväcovať, aj udávaním. Vari každý druhý rok som musel vysvetľovať na koberci všelijaké klebetné kydy. Zistil som, že zlostné kopance sú aj ako razítka z pekla. Potvrdenky kvality ukončenej duchovnej práce pri ohlasovaní Božieho Slova. Preložení z miesta na miesto bolo vari 6 x kôli tomu. Poučili ma zhora, že aj takto sa dajú robiť nenápadné doktoráty iného druhu. Každý zo svätých s tým mal osobnú nepríjemnú skúsenosť. Napr. po treťom takomto sociotrapase som povedal biskupovi Rudolfovi, že či je toto normálne, takto, na pokyn Judášov, sa tu rozhodujete?… Zvesil hlavu a hanbil sa. Prišli ďalšie udania, a už ma neprekladal. Vedel on aj prepáč povedať. Aj sa chovať razantne, keď videl jasný švindeľ. Dobre, že bol na to upozornený, lebo pri množstve aktivít sa bežne stáva, že nám uletí podstata veci. Zareagoval otcovsky a normálne. Prídu však situácie, že pri nebedlivosti alebo kôli nesympatii sa dá za pravdu udavačke, a môže to mať potom aj dramatickejší priebeh.

V r. 2012 som bol v rámci dovolenky zastúpiť na pár dní kolegu v Martinskej nemocnici. Ďalšie a najtvrdšie udanie. Udavači iba testujú, ako sa máme radi. A v akom stupni veríme pravde či klamstvám. Úplne bežné je tu v primitívnej urazenosti a neláske „oznámiť“ brata bez napomenutia medzi 4. a 6. očami. Ježiš nám to predpovedal, že vychladne láska, a vtedy sa budú udávať a nenávidieť.

Prečo hneď miesto úcty ku inému sa mu túžime pomstiť? Ideme z najpravovernejšieho kostola a miesto normálneho upozornenia túžime ako bosoráčikovia zhodiť na iného svoje viny a neľudsky utekáme na iného našpiniť ? Či nie preto, lebo nám úplne uletela podstata kresťanstva pri vykonávaní množstva povinností?

Zrazu atak od prešpekulovanej sanitárky. Vraj som som na ňu predátorsky zaútočil ako vyhladovaný vlk. To som vďaka Bohu nikdy nerobil ani robiť neplánujem. Ako besná vlčica akčne aj verbálne však zaútočila ona. Vraj sa nespovedám a nemám vraj ani svedomie, vraj som tvrdil, že biskup R. je buzerant! To som sa postavil a dôrazne nahlas som ju zastavil, že čo si to voči + biskupovi dovoľuje!!! Ako obluda jedna nešťastná a dokrivená… Prekrútila čo len mohla a hrala sa pritom na svätú. Je psychicky chorá, prezradila mi psychiatrička z Mt, čo ju osobne pozná.

Nehorázny útok aj na kňazský stav, aj na česť . Vraj takto chodila udávať u biskupa R. aj svoje bývalé spolusestry. Tak to ako herečka z národného divadla v schizoafektívnom záchvate zahrala, že konšternovaný dočasný vikár diecézy sa splašil, a hodil ma ako kňaza okamžite „cez palubu“. Spravil o tom aj zápisnicu. Nedal mi ju ani prečítať, čo bol povinný, a zaklamal mi do očí: „Už nie je na to čas“. Neskôr po 3 a pol r. boli donútení na výzvu okresnej prokurátorky mi ju ukázať. Nebol tam podpis ani tej chudery ani môj. Podstatné veci tam zamlčal a dopísal tam svojské aj bludné interpretácie toho vraj šetrenia vo veci.

Pozrel som sa jej raz hlbšie do očí. V pohľade mala niečo z bosorky. Aj hrozné gestapo. Na hulváta začala iným oznamovať hrozné opovážlivosti o intimite iného, aj o tom, o čom nemohla mať ani šajnu. Preto začala tárať aj hlúposti. A kto jej nekriticky uveril, a na takýchto základoch začal stavať odpis iného človeka, dočká sa aj toho, že mu to popadá raz na jeho nebedlivú hlavu.

Ak sú doktori aj pravovernej teológie takto ľahko ovplyvniteľní nejakou zasvätenému stavu nevernou ex mníškou, klamárkou a udavačkou, či tým na seba vlastne neprezrádzajú, že ich duchovný život je veľmi povrchný a postavený veľmi divnom základe? Čo je postavené na skale pravdy zostane. Čo na piesku klebiet a lží, to sa zosype.

Či vulgárne neškandalizuje intimitu iného v cirkevnom prostredí ten či tá,

kto náhodou nemá niečím poškodenú intimitu vlastnú?!

Napr. aj nepravou čistotou. Alebo má dušu dlhodobo poškodenú neúprimnými vzťahmi…

Našla si aj ochotníkov, čo ju tvorivo doplnili a podržali. Prekvapilo ma to, že boli to moji spolupracovníci z Nemocničnej Duchovnej Služby. Oni tiež prispeli. Jeden svojou dlhodobo neliečenou závisťou a roznášaním klebiet, druhý divne infantilnou žiarlivosťou a nekolegiálnou nebedlivosťou. Pani občas aj kostolníčka asi podstatne pribulikala, že ma treba už-aj niekde teda urgentne asi spacifikovať. Aj sa objala s tou Judáškou. Na počudovanie zrazu ako zorganizovaná krimiskupinka popridávali prekvapivé všeličo, čo mne ako kolegovi za dlhé roky v klebetárňach napočúvali a „nestihli“ za 9.r spolupráce ani vôbec normálne človeku povedať? Veď boli v tých poväčšine podozreniach a nielen babských klebietkach aj diabolské opovážlivé osočenia. Rozdúchali tak spoločným účinným mobbingom silné bosorácke emócie, že kolegu treba ukľudniť. Najlepšie psychiatriou. Dobrá zábava, však? Tú svoju asi nevedeli inak vyriešiť. Racionalita a normálna komunikácia tu vážne absentovala. A to je presne vhodné podhubie na útok temných síl. Mali na ňom podiel a vraj ho urobil obvinený. Prišiel však cez špinavé reči a rozkazovanie vyplašených žien. Ktoré za zomknú do reťaze a zoťatie muža nasleduje. Nebratská zrada a komunikácia „kyjakom“ od vrajkolegu pri moci nasledovala ako z filmovej scény z groteskového prepadáka. Nastal vôbec nečakaný úder pod pás akoby z centrály a utajenej dielne cirkvou zakázaného hnutia Nazaret.

Mystiku medzi riadkami si musí človek nájsť roky sám.

Nik mu ju priamo nepovie, prečo sa veci dejú ako sa dejú.

Smietky v očiach brata nájsť vieme, ale brvno vo svojom oku žiadne?

Keďže ste ma neráčili uznať za hodného právnej ochrany,

plním si sám svätú povinnosť právne brániť nekolegiálne prizabitú ľudskú

česť a umelo mi nanútený iregulárny kňazský stav.

Že sa to deje na viacerých frontoch je už známe.

Ale že ide o súčasť tzv. ohavnosti spustošenia, to už pomenej.

Zbieral ten bývalý člen tvrdého jadra tohoto stále aktívneho spolku  na mňa asi závistlivo už dlhšie špinavé reči. Toto bola vhodná príležitosť, aby si s končiacou svojou funkciou  ešte udrel. A veľmi špinavé reči medzi kolegami osobne porozchyroval. Posledné to tvrdé kopance od tohoto neslávneho a slovenskými biskupmi aj zakázaného extrémistického hnutia. Dostali sme ich viacerí.  To je to hnutie, kde to extrémne preháňali so 6. prikázaním a poriadne vraj bežne ignorovali 8. prikázanie z Desatora. Za 22 r. čo sme boli v diecéze a aj v meste BB vedľa seba neprišiel osobne ani raz, že by bol nejaký problém. Čo bola jedna z jeho povinností ako generálneho vikára či potom dočasného správcu diecézy. Na deň presne po 27 r., ako som sa ako bohoslovec zasvätil nebu. 30.9. zrazu koniec. Ešte mi nanucoval pobyt v kláštore a pokúšal sa mi vnútiť psychiatra. To robia, aby iného ponížili, ak má nafúknuté ego. Na zjavný administratívny sadizmus zareagovať falošným masochizmom? Po niekoľkohodinovej porade pred Tým vo sv. Eucharistii, na otázku, či to mám aj prijať?, som dostával jasnú a opakovanú odpoveď z oblasti svedomia, že nie. Oznámil som mu to pokojne.  To ho už rozčertilo. Mal totiž iné a nemilosrdné plány. Po oznámení, že porušuje aj Ústavu, čl. 17, zrazu s tou vyfabulovanou psychiatriou cúvol a už ju viac nespomenul.

Pápež František to volá rakovina zneužitia moci, tzv. klerikalizmus, a v matke cirkvi to konať zakázal.

Tí, čo klerikalizmus príliš milujú si ho svojvoľne povolia. A čo ostatní?

NEMO sa na to prizerajú? A klamete sa navzájom, že takto milujete cirkev?

Mal som objasnené teda, o čo tu ide. Riaditeľ Bú sfalšoval pôvodný dekrét vraj Dohody o prepustení zo zamestnania, ktorý som odmietol podpísať. Povedal som im trom, čo tam boli prítomní, že robia neprávosť . Nanútil mi o deň neskôr, aby som podpísal inú dohodu, než tú pôvodnú, čo mi vytrhol z rúk, a ktorú deň predtým sám podpisoval. Na druhý krát, prvý krát mu nervózne vypadlo pero z rúk. Tiež ma divne manipulačne hneď na druhý deň zavádzal, že si vraj oddýchnem rok a potom sa vraj vrátim. Uhýbal pohľadom a utekal rýchlo preč, asi skartovať ten dekrét.

Kôli úmyselnému nevyšetrovaniu čo sa stalo v cirkevnom prostredí nasledovalo pred 3 r. povinnou časovou lehotou Trestné oznámenie, a o dva roky druhé, že toto boli nie malé kriminálne podvody. Je tam sadzba 2 – 5 r. odňatia slobody za trestný čin ohovárania alebo krivej prísahy. Odpoveď polície? Že tie podpásovky vraj neboli trestnými činmi. Vec bola na civilných súdoch, cez tzv. Neodkladné opatrenie, vybavené v priebehu roka/ lebo cez súdny spor a právnika to tu vraj trvá aj 5 rokov a vyjde to aj 5000 tis euro/ Okresný, Krajský aj Ústavný súd reagoval urgentne a podľa zákona do 30 dní, vraj nemôžu zasahovať do cirkevných záležitostí. Klamstvo. Inde zasahovali. “ Dík“ za poučenie. Stálo to spolu iba 27 eu. Apel Inšpektorátu práce: vraj sme sa dohodli. Otrasná lož. Listy na Nunciatúru: odpoveď žiadna. Slušný človek je tu ako fackovací panák. Asi 50 listov, za 5 rokov, a všetky v koši. Nechali ma zostúpiť do právneho pekla. O čom sa mi ani nesnívalo, že je to tu realita aj mnohých iných prípadoch.

Ani jeden paragraf tohoto štátu, ani jeden kánon nenašli, ktorý by napadnutého chránil?

Toho  nie som ako občan SR a člen RKC asi hoden dodnes? Na takú maličkosť, ako je ochrana cti a dobrého mena pred trápnymi udavačmi a verbálnymi zabijakmi? Keďže ste mi ráčili neprideliť ani cirkevného právnika ani nikto z Vás nepovedal po toľkých rokoch náročnej duchovnej služby ani ďakujem, ani prepáč, iba ste na seba niečo dôležité prezradili. Že to so sv. vierou a Kristom až tak vážne neberiete? A viacerí ste mi doporučili aj zbabelo o tom mlčať.

Táto strašná sociopatia je v tele Kristovom, ale bude raz z nej vylúčená ako hlien. Je dočasne dobrá na sprostedkovanie milosťi niektorým prenasledovaným kresťanom. Apoštol Pavol napísal, že dostal milosť nielen veriť, ale aj za vieru trpieť. Naučiť sa ďakovať aj za rôznorodé protivenstvá je nám pri dozrievaní veru potrebné sa naučiť.

Prepáčte, ale kôli spravodlivosti, o ktorú sa v živote snažím, si ešte musím splniť aj povinnosť Vás verejne napomenúť, keďže interné napomenutia boli odignorované , aby ste robili z tohoto čo sa stalo sebareflexiu. Takáto firemná kultúra je totiž pre slabšie veriacich niečo otrasné a pohoršujúce. Tých čo toto čítajú prosím rozlíšiť, že toto sa vôbec nestostožňuje so zdravou spiritualitou a duchom sv. matky cirkvi. Toto je napáchnutie duchom tohoto sveta. Tí, ktorých sa to týka, miesto sebaočisty hádžu svoje viny a obviňujú toho, kto im príde ako obeť do cesty. Berú to ako formu zábavy. Vôbec si neuvedomujú, o čo sa tu vlastne hrá?

„Nehrajme sa na svätých“ odporučil nám pápež František

Tiež mi počas tých rokov Duch Sv. objasnil, že aj ja mám čo v sebe očistiť a zlepšiť. Robiť pokánie tiež. Kľúčová informácia, ktorú Vám diletanti ducha nikdy nepripomenú je, za každým ponížením v matke cirkvi, aj týmto čo opisujem, je príležitosť ku osobnému očisteniu sa. Aj hlbšiemu zasväteniu sa do Božích tajomstiev. Ak svoj kríž nezabudneme pokorne prijať a spojiť ho v duchu s krížom Pána Ježiša. Aj Sv. Panny pod krížom. Tak sa v nás pootvárajú zamknuté komnaty v našom najhlbšom vnútri, v ktorých sú duchovné poklady. Blaženosti, jednoty, múdrosti aj sv. pokoja.

Čo Vám mám na to povedať? Vydávate svedectvo o sebe, ako to „žijete a ako veríte“ Robíte tak aj trpiacemu Kristovi. V evanjeliu je písané, že je aj v tom v poslednom bratovi. On nepovedal, že je v každom pokrytcovi, darebákovi či podvodníkovi, lebo tam vládne hriech. Ale je v tých, čo sa snažia byť slušní, čestní a ochotní plniť Boží plán.

Vtedy ten nezáujem kde žijem a čo robím počas 9. mesiacov ma zaskočil.  Prekvapilo ma to. Po 22 r. náročnej služby. Snažil som sa ju neodfláknuť. Stretávajúc ľudí na ulici v BB a vidiac ich prapodivné až zdesené grimasy som si skúšal domyslieť, aké hrôzy a ošpinenia o mne asi počuli. Tá rana po zradnej dýke v srdci bolela. Veľmi. Krvácalo to asi 5 rokov. Chodil som sa z toho veľa krát spovedať, že sa na nich za to veľmi neférové, čo iné – hnevalo ma to podlé aj to strašne neférové a bol som z toho smutný. Šťastie má kto sa v podobnej situácii dokáže modliť. Rana sa zázračne po napojení na Kalvársku obetu vykúpenia postupne zahojila. Ktovie prečo to trvá roky. Začal som im žehnať. Pochopil som, že je to asi tá z tých najťažších skúšok života: naučiť sa milovať aj nepriateľov. Prijať aj prizabitie cti aj veľké poníženie. Pochopiť v tom aj dopustenú vyššiu Božiu réžiu… Dať to ako svoju malú obetu Ockovi v nebi v duchu to spojiť s Kristovou veľkou obetou na kríži. Aj so Sv. P. Máriinou pod ním. O tom je totiž podstata kňazstva. A prišlo požehnanie i ukľudnenie turbulentných situácií. Po čase vyjasnenie, že všetko zlé je aj na niečo dobré.

Česť o normálnosť sa snažiaceho človeka je pre nás tu v SR aj v slovenskej časti matky cirkvi absolútne nič?

Má nejakú česť ten, kto inému bratovi dobrú povesť a dôstojnosť kňazského stavu nechráni?

Nebojíte sa, že pred Božím súdom pre tieto nie doriešené maličkosti môžete prísť o svoju povesť a česť?

Kto , komu a kde dovolil hrubo porušovať 8. Božie prikázanie a platné cirkevné kánony, či Ústavu SR?

ak zažívame krivdu, je to pozvánka vzývať Rosu mysticu

Kán. 219 – Všetci veriaci majú právo, aby pri voľbe životného stavu boli uchránení od akéhokoľvek nátlaku.
Kán. 220 – Nikomu nie je dovolené nelegitímne poškodiť dobrú povesť, ktorú niekto má, ani porušiť právo akejkoľvek osoby na ochranu vlastného súkromia.
Kán. 221 – § 1. Veriacim patrí, aby si legitímne vymáhali práva, ktoré majú v Cirkvi a obhajovali si ich na kompetentnom cirkevnom fóre podľa normy práva.
§ 2. Veriaci majú taktiež právo, aby v prípade, že ich kompetentná autorita predvoláva na súdne konanie, boli súdení podľa právnych predpisov, ktoré treba uplatňovať s právnou miernosťou.
§ 3. Veriaci majú právo, aby boli postihovaní kánonickými trestami iba podľa normy zákona

  1. kto vyhotoví falošný verejný cirkevný dokument, alebo pravý zmení, zničí, ukryje, alebo falošný či zmenený používa;
  2. kto používa iný falošný alebo zmenený dokument v cirkevnej veci;
  3. kto vo verejnom cirkevnom dokumente tvrdí nepravdu.

Kán. 1526 – § 1. Bremeno dokazovania pripadá tomu, kto niečo tvrdí.

Kán. 1645 – § 1. Proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou, stojí navrátenie do pôvodného stavu, len keď je zjavne preukázaná jeho nespravodlivosť.

Kán. 128 – Ktokoľvek právnym úkonom nezákonne, ba akýmkoľvek iným úkonom, vykonaným úmyselne alebo z nedbanlivosti, spôsobil inému škodu, je povinný spôsobenú
škodu nahradiť.

Kán. 1620 – Rozsudok má chybu nenapraviteľnej neplatnosti,

ak čl.7 jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby;

Prečo v RKC SR sa tieto kánony v praxi nedodržujú?! Lebo sa chcete pochabiť a ublížiť si vážne ohľadom večného života? Takto iných pohoršovať a permanentne obviňovať z pohoršenia iba toho, kto Vás na to s úctou upozorňuje?

Ústava SR Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podobne Ústavné práva v SR sú iba na papieri. Bežná antikristovská prax je však nevymožiteľnosť práv

Nový biskup ma v januári 2013 prijal a v liste o pár dní napísal, že mám robiť pokánie, dal 5 dobrých bodov, a že ma rád vráti naspäť. Po pol roku som pri druhom stretnutí zistil, že ho žiadne moje pokánie nezaujíma, veľmi divným hlasom oznámil, že budem mimo roky. Mal už iný plán ma zo šachovnice vyhodiť ako figúrku. To bolo kruté. Ešte horšia dýka v srdci, než tá prvá.  Zvláštne, že mi pobyt v kláštore vôbec nenanucoval, ako jeho predchodca v úrade, iba taktne odporučil a mávol rukou, že psychiatra nepotrebujem. Jediné dve pozitíva čo ma mne našiel.

Čiže Ten v Eucharistii a v hlase svedomia mi to správne pred 3. mesiacmi predpovedal…

Kolegovia totiž v meste o mne rozchyrovali, že som asi neposlušný, že som mal ísť ku tomu psychiatrovi, a podobné ďalšie kydy. Miesto návštevy a rozhovoru prejavili aký taký záujemčok aspoň tými klebetami. Šírili tak rôzne verzie. Návšteva či pomoc mi s bývaním bola nad ich sily. Triasli sa, chudáci. Aj najlepší kamaráti. Dali ma bývať na charitu. Asi zásahom zhora. Presne o 2 a pol r. som odchádzal s nemým výkrikom vraviac riaditeľovi , že by mi mohli dať radšej sekeru do hlavy, miesto toho čo oni ten súdruh biskup so mnou robiť ráčili…Menej by ma to totiž ako človeka bolelo. Bol to niekoľkoročný horror na psychiku. Až po 10 r. prichádzam do akého-takého nadhľadu, že to bude vo večnosti vo filme spracované snáď aj ako kvalitná groteska s drámou v pozadí.

Písal som asi 10 úctivých listov „otcovi“ biskupovi a poslal asi 6 odpovedí. V nich iba nové a kreatívne obvinenia, a iba ďalšie vyhrážky trestami. Aj zdôraznené nepovolenie vysielať aj v rádiu, vraj tam šírim bez jeho povolenia iba negatíva o cirkvi. Čo vyslovene odporuje misijnému príkazu samého Ježiša a pápeža B XVI. o evanjelizovaní internetu kňazmi. Veď ma už ani nechcel civilne zamestnať a vraj o žiadnej práci pre mňa nevedel….  Vraj som spáchal nejaké veľké pohoršenie. Pýtal som sa úctivo, že kedy kde a s kým, lebo čestné slovo nik za mnou počas života neprišiel a do očí mi nepovedal o niečom takom.

Totálne iba negativizovanie iného je iba potvrdením, že ste v niečom iba pozitívny.

Aj že idete dobrým smerom ku nebu. Treba zachovať kľud. Problém nie je pravdepodobne vo Vás.

Tí, čo takto nenávidia a všetko zlé na Vás hovoria, Vás prosia o nejaký druh pomoci.

A tak som ich žiadal 3 x o normálny cirkevný súd, kde by sa pred svedkami a kompetentými vec vyjasnila. Podľa CIC 83 bremeno dokazovania je na strane toho, kto obvinil. Po neodpovedaní na Žiadosť o zmene rozhodnutia do 3. dní, po nepochopiteľnom ignorovaní Hierarchického rekurzu najbližšiemu nadriadenému, čo bol arc. S.Z. v Bratislave do 30 dní, po zámernom? nepridelení cirkevného právnika z Bú, čo sú jasné dôkazy aj pre laika, že celé odvolanie z pastoračnej služby bolo od počiatku NEPLATNÉ. Vydal ho totiž ani nie biskup. Ale istý pán nahnevaný, čo zneužil svoju dočasne prepožičanú moc v diecéze. A z podobného deliktu opovážlivo obvinil mňa a použil aj tvrdú administratívnu päsť… Dve kánonické napomenutia, či ústne alebo podľa cirkevného práva listom, to vraj už bolo nejaké pred rokmi a teraz už nebolo treba?! Z veľkého pohoršenia takto iného radi obviňujú tí, čo sa hrajú na farizejskú čistotu, a svojimi zlobou rozdúchanými špinavými rečami škandalizujú niekoho iného. Koho asi nemajú radi alebo mu doslova závidia.

Aj Ježiš si povzdychol: „To ste na mňa zobrali aj meče a kyjaky, ako na nejakého zločinca?“

Niesť si tento kríž s Ním je však veľká česť, pochopil som konečne, osvietený Duchom Božím.

Kán. 428 – § 1. Keď je stolec uprázdnený, nemá sa nič meniť.
§ 2. Tým, ktorí sa prechodne starajú o riadenie diecézy, sa zakazuje robiť čokoľvek, čo by
mohlo znamenať akúkoľvek ujmu pre diecézu alebo biskupské práva; zvlášť sa im zakazuje
aj komukoľvek inému, či už osobne alebo cez iného odstrániť alebo ničiť akékoľvek
dokumenty diecéznej kúrie alebo v nich čokoľvek meniť.

Nulitu potvrdzuje aj kánon 428. Dočasný administrátor nemá právo z osobnej pomsty vyhadzovať 6. kňazov z pastorácie. Ani legitimizovať tri vyslovené klamstvá v odvolacom dekréte. Jedno z nich, že sa  nechcem polepšiť, či druhé že som vraj zneužil kňazskú moc,  to napísal v podstate o svoje utajené a neprečistené diagnózy. Nemal právo ani posielať iného svojvoľne na psychiatriu.

Ústava SR Čl 17 (7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

Vo sv. cirkvi sa deje občas aj niečo veľmi nedôstojné. Tak som toho bol svedkom aj účastníkom. Ak by niečo ozaj mali, normálny súdny proces by aj bol. Ale tu išlo zjavne už o nejaké „väčšie veci“ Tak som teda nechtiac dostal milosť originálnej tŕňovej koruny. S „nazaretským kyjakom po hlave a aj  „nadprirodzenými“ „administratívnymi procesmi – dýkami od excelencie z predu i zo zadu.“ Aj toto sa deje u nás vnútri. Zvonka a povrchného pohľadu totiž vyzeráme, že naša spiritualita je ťuťuli muťuli a mediálna komunikácia so svetom a jeho utajenými správcami, tzv. globalistami pripomína nie prorocké slová, ale skôr naivné ťapy ťapy ťapušky… A vo vnútornom fóre nie je cudzie týmto „zbožným chlapcom“ zničiť inému život, česť, posvätný stav v rukavičkách, elegantne a potichu. Neuveriteľná škodoradosť však? Nevolá to náhodou evanjelium pochabosť, pred ktorou zabuchnú nebeskú bránu?

Po už nehoráznom ignorovaní troch žiadosti o oficiálne dokázanie nejakého deliktu, a 4 ročnom umelom predlžovaní doby návratu do služby, mi biskup v Roku Milosrdenstva 2016 podaroval ako špeciálnu formu ugrilovania tzv. administratívno – trestný proces. Zámer bol tajný a jasne určený : ako kňaza ma odstaviť navždy. Prostriedky už dajaké našli. „Sudca“ v pozadí už ale dopredu rozhodol. Hrajkanie sa na vypočúvanie. Pritvrdili ešte aj bosorácke dúchadlá cez tú nekajúcu exmníšku. Už ďalším ešte tvrdším krivým svedectvom. Vraj som bol voči nej ešte aj s krikom agresívnejší. Hnilé polienko priložil aj bývalý kolega z nemocnice. Oznámil niečo nevhodné, nie čo za 9 rokov zažil, ale čo od inej neznámej klebetnice počul, vďaka Bohu sa to s realitou nikdy nestretlo. O čom ani nebola medzi nami za 9 r. spolupráce fakt nikdy reč.

Poslali mi krátky list, že dokazovanie skončilo. Dokazovanie spomenutého, važení, žiadne ani nebolo. Aha, nebolo ani treba… Neuveriteľné, keby mi niekto iný tvrdil, že od kolegov toto zažil. Tak to bolo už silnejšie kafe. Zozbierali si, už nie iba klebetné kydy, a vraj už boli všetky tie udania a aj krivé obvinenia, a vraj to bolo už zázračne „dokázané“. Keď som z toho diecézneho tribunálu v BB odchádzal, zvýšil som hlas tak, aby to počula aj tajomníčka vedľa: „Veríte Vy vôbec v Boha!? Lebo zjavne im bohom bola iba vôľa silno zaujatého predstaveného.

Výsmech z práva z nie málo a krátko doráňaného človeka. Síce decentne, potajomky, ale došlo to až na takéhoto antiprávneho „hulváta“. Navonok sväté rečičky a vo vnútri bez férovosti, dobroty a ľudskosti?

V pravej Svätej cirkvi až takáto neprávosť? Nevymyslel som si to.

Z duchovného hľadiska však ide aj o dar zhora. Tzv. Božie dopustenie. Aj keď navonok sa to zdá iba a len ako primitívne administratívne klerikálne kriváctvo + alibistické hranie sa na poslušnosť.

Veci paradoxné , dlhšie mi trvalo to hlbšou optikou spracovať , s pokorou prijať a pochopiť.

Pretože aj niečo také iregulárne môže patriť do tzv. tajomstiev našej sv. viery.

V príprave na  službu v cirkvi počujete niekoľko tisíc hodín prednášok. Ani jedna však nebola o tom, že ako sa máte psychicky pripraviť na niečo, o čom tu píšem. To vôbec ani nečakáte. Ani neviete, ako máte na to reagovať. Nik Vám nevie roky poradiť. A vôbec netušíte, prečo s Vami takto podivuhodne niekto zaobchádza. A vôbec nemáte tušenia, ako sa toto spravodlivo dorieši. Myslel som, že v inej diecéze sa na to niekto bez toxických emócií pozrie a zistí skutkový stav. Dá nejaké prehlásenie. A vec by sa jednoducho ukončila. Nie a nie takého právnika či biskupa na Slovensku nájsť. Samé bojazlivé výhovorky. A stále predivné posielanie ma iba za tým, čo ma evidentne ako kňaza iba sofistikovane túži znegativizovať? Nik si tu na Vichingove intrigy netrúfa?

Nechať po sebe iba dupať, veď to by bola strata sebaúcty. V psychiatrii je to diagnóza masochizmu.

A tak vďaka vďaka za nový a duchovne veľmi vzácny titul: prenasledovaný kňaz.

Asi neprenosný pocit. S veľkým ponížením prišla však aj možnosť pôsobiť evanjelizačne inak V tzv. alternatvnej sfére. Aj ten posledný medzi kňazmi môže byť užitočný v Božom diele aj mimo oficiálnu pastoráciu. Aj keď mi bola mi pridelená takto nepriamo. Bez právoplatného razítka a mimo oficiálnu inštitúciu boli nútení začať aj prví apoštoli. A to očierňovanie a následné perzekúcie im boli dávané aj preto, aby úroda pri novej evanjelizácii v novej podobe cirkevného spoločenstva bola kvalitnešia.

Kde je pravá viera, tam boli, sú a budú aj rôzne prenasledovania.

Túto zozbieranú muníciu z vraj počutia všeličoho na ďalšieho obetného baránka  poslali do Vatikánu. Ten prekvapivo nič nepreveroval. Rozhodujú tam iba tak, ako sa zachce klerikalizmom podpitému prelátovi? Toto Vás zaskočí. Toto od kolegov vo vedení cirkvi nečakáte. Tak ktože to má nejakou černotou tú svoju  intimitu poznačenú? Ten obvinený? Kto to vidí smietku v očiach iného, a brvno vo svojom nebadá? Navonok pôsobia spomínaní vrajdoktori teológie inteligentne. Ale toto, čo bolo a stále je v hĺbke ich bytostí, čiže v intimite , to sa tu v plnej nahote poodhalilo.  Charakter to nie je naisto, však? Ani bázeň Božia. Skôr volanie o pomoc. A že je to aj po zákonnom bratskom napomenutí a následnom zákonnom zverejnení po toľkých rokoch ponechávané páchateľmi ako nepovšimnuté, to je mementom pre všetkých v matke cirkvi, že podobenstvo o 5. pochabých pannách sa nebude týkať len tých duší mimocirkevných, však?

Oficiál bol iba ako poštár. Nezastal ma totiž ničím, ani jedným kánonom. Predložil mi na podpísanie v r. 2017 v Mt laicizačný dokument, pred jedným kňazom V.M. ako svedkom. Povedal som im: Takto doslova svätokrádežne vyhotovený dokument podpisovať  nebudem. Z tohoto sa šaškáreň, chlapci už nie veru zlatí, veru nerobí. 

Biskup z Islandu mi do telefónu povedal, že ich povinnosť je teda zopakovať celý ten proces. Ani ich to nenapadlo. So škodoradostným úsmevom si kradneme ako klerikálne antikompletórium česť, kňazský stav aj sociálny status? Nie však iného, seba okrádate. Ako opití mocou. Títo neetickí hadi sa ako moderní Vichingovia pochabia aj na tom, ako zneužívajú už aj Petrov úrad? A toto “ pánske huncúctvo“ im odpúšťať či mlčať o ňom po evanjeliových napomenutiach by bolo normálne? Veru nie, milé deti…To by bolo už nie fér. To dlhoročné znevažovanie či naťahovanie na škripec nejakého exkaplánika z nemocnice, veď to má ako kresťan iba v popise práce, to odpustiť treba. Ale vedomé , zlomyselné a škodoradostné lynčovanie ľudskej cti , kňazského posvätného stavu , bezhlavé učebnicovo klerikálne zneužívanie už aj pápežského úradu, bezočivé klamanie do očí a do dokumentov, či zaoberanie sa taľafatkami a nafúknutými silno nevraživými emóciami, trápne hrajkanie sa na cirkevné súdnictvo, či to nie je veľmi vážne zarmucovanie Ducha Svätého? A zlodej našej radosti?

Zažil som čo píšem v priamom prenose. Svedčím. Nemlčím. A v zásade neklamem. Kto si myslí  že jedna veta je prehnaná, pokrivená alebo lživá, nech to prosím najskôr dokáže.

„Násilie a klamstvá nebojujú, vraždia“ Jozef Čapek

Ak ste niekoho nanapomenuli po bratsky a medzi 4. a 6 očami, a nič vážne ako delikt nemáte,

tak o inom vražedné klebety radšej netárajte. Hovoríte totiž o tieňoch svojich. Majte sa viac v úcte!

Toho kto mi odporúča iba mlčať, a ticho trpieť, či by bolo rozumné v týchto Posledných časoch?

Nebola by v tejto centrálnej oblasti Mystického Tela Cirkvi ľahkovážnosť až nekajúcnosť?

Čo robíte inému, čo chce zachovať slušnosť, aj CIC83, robíte aj Kristovi v ňom. A prosím Vás, ráčte sa aspoň zamyslieť,

čo to stvárate, komu to slúžite a v akom stave osobnostného rozkladu  to sami zo sebou zaspávate.

„Diabol chce zničiť kňazstvo!“ varoval nás pápež Benedikt XVI

Pochabenie sa už aj s posvätným stavom. Aj zneužívanie moci v matke cirkvi. Myslím že to vôbec nie je správne nemo tolerovať. Keď príde Pán, či na ich bezhlavo konajúce hlavy nespadnú tie ich vlastné ťažké podvody a nemilosrdnosti? Kto pľuje na nebo, padne to na neho. Asi s tým vôbec nerátajú. Snáď v Boha ešte veria. Ale v Posledný súd asi už nie. Inak by sa totiž správali. Férovo.

Za 11 r. bývam už na 11 mieste. 2 a pol v BB, 1,5 r. v Mt, 1,5 r. v  Po, 1,5 r. na Liptove , Orave aj LM, BB, a 3 a pol r. vo Vysokých Tatrách. Anjeli riadili miesta pobytu aj čas, cez ľudí, čo mi pomáhali, nie moje ego. Boží to plán so mnou. Vďaka tým súcitným ľuďom za pomoc. Pomáhali aj Tomu, komu slúžim. Aj to som potreboval pochopiť…

Z civilných povolaní som mal česť zažiť: byť meničom okien na cirkevnej škole, šoférom rozvážačom chleba, bagiet a zákuskov, umývačom riadov v hospici, 3 mes. poisťovacím agentom – to mi nešlo, vyše roka nočným recepčným a kuričom v horskom hoteli, asistentom v dome pre týrané ženy, a najviac ma baví robiť moderátora v rádiu a spirituálne poradenstvo. Dobré je zažiť, ako ľudia reálne žijú. Aspoň ich človek chápe. Aj čo je to napr. mať nočné služby za sebou.

Pokora znamená niekedy prijať aj takýto údel. Tí ktorí pomáhajú, možno si ani neuvedomujú, že pomáhajú trpiacemu Ježišovi, ktorí je aj v nás. Zvlášť v trpiacich za pravdu a okradnutých o spravodlivosť, s jazvami po krivdách. Aj takí tu totiž sme. Takú rolu nám dal On. A je to milosť veľká. Bol som hlupáčik, že som sa na to všelijako sťažoval. Pri spovedi mi Maroš Kuffa povedal, že hlúposť nie je hriech, iba naša chyba. A asi je to aj nedozretosť. Mám milostivý čas  si teraz aj viac premeditovať slovo: “ Keď Vás prenasledujú v jednom meste, utečte do druhého. “ Ej veru. Aj to je totiž integrálna súčasť žitia evanjelia a pokladu svätej viery. Viete, že vo svete je každý 7. kresťan prenasledovaný za svoju vieru? opýtal sa nás pápež František.

Bol som už za 9 biskupmi a troma opátmi, Aj v Prahe. Všetci ma posielali do BB, že iba tamojší biskup mi môže odblokovať to „navždy“ zablokované. Neprijíma ma. Iba negativizuje. Na posledný list, žiadosť o vrátenie sa do oficiálnej pastoračnej služby, odpovedal opäť hadími vykrúcačkami. Novými a ďalšími obvineniami, ktoré sa už nepamätali vôbec na to pôvodné a nevyšetrenie obvinenie prvotné. Čím len prezradil na seba sám, že klame on. A smietky čo na iného nazbieral sú jeho brvná v očiach. Akoby som bol totálne skazený a nič som v živote neurobil správne, v jeho optike. Čo medzi riadkami znamená, že nič konkrétne ako delikt voči mne vlastne nemá, iba nenávidí moju maličkosť. A farizejsky to zaobaluje do úctivých slov.

Stretol som ho nečakane 3x v Tatrách. Bývali sme pár dní v jednej budove. Prosil som ho o rozhovor. Modlím sa za neho a vraj aj on za mňa. Znova ma tu krivo obvinil, že som vraj zaklamal v liste do Vatikánu. A klamal pritom sám. Čo je toto za človeka? Do očí mi ani nepozrel. Vraj on so mnou už nič nemá. Utekal sa schovať do izby. Vraj on je tu na dovolenke. Po roku som ho tiež na schodoch pozdravil. Po zdanlivo ústretovej otázke, že ako sa mám, ma začal so vztýčeným prstom poučovať, že som klamár a podvodník. Opäť začal utekať preč. 10 rokov nič iné od neho iba gradujúce osočenia. Už pokojne som mu odpovedal, že bude za to zodpovedný pred Božím súdom.

Normálny človek s čistým svedomím sa takto nespráva, však? Keď Vás niekto iba negativizuje, zosťaňte pokojní. On Vás iba nemá rád a nevie Vás inak poprosiť o pomoc. Asi presne tie svoje negatíva projektuje do iného, toho trocha asi od neho v niečom lepšieho, kto mu čosi dôležité v hĺbkach bytia zrkadlí.

„Som preto veľmi nešťastný, keď v niektorých kresťanských spoločenstvách, ba dokonca aj medzi zasvätenými osobami vidím, že dávajú priestor nenávisti, rozdeleniu, klebetám, ohováraniu, pomste, žiarlivosti, túžbe presadiť vlastné myšlienky za akúkoľvek cenu, dokonca aj za cenu prenasledovania, ktoré vyzerá ako neúprosný hon na čarodejnice. Koho chceme evanjelizovať takýmto správaním?“

pápež František EG,100

Inde nám pápež poradil, aby sme sa s tým, čo na nás takto sedí, nejako dohodli, aby medzi nami nebola vojna. Ako?

Som v inej diecéze ako prenasledovaný klerik. Správajú sa tu úctivo a milo. Vďaka za ich pomoc. Právnik z Levoče mi tu poradil, že mám vraj dve možnosti sa vrátiť. Súdiť sa s diecézou, čo bude trvať ďalšie roky. Čo mi neradí, lebo to vraj ani nevyhrám. To je ale ďalšia novinka, však? Radil mi požiadať si priamo milosť od pápeža. A tak som si ju písomne požiadal. V telefóne z Bú mi bolo oznámené, že tú milosť dostať nemôžem, lebo som neplatne laicizovaný. Iný právnik mi poradil trpieť ako sv. páter Pio. Povedal som mu, že som prišiel po právnu pomoc, nie iba tú spirituálnu. Naposledy mi biskup Tomáš poradil, aby som žil podobne ako Rottuolo Dolindo.

Pekné, že sa ktosi aj zaujíma, že prečo som vlastne mimo oficiálnu pastoráciu. Nebude to náhodou kôli tomu vysielaniu v rádiu. kde spomínam všelijaké aj pre farizejkov nepríjemné veci? Že plním tak jeden z 5. bodov toho pokánia nikoho nezaujíma. To mi nikto ani do očí nepovedal. V neprešetrených dekrétoch sú ale celkom iné dôvody.

Tak to je už česť, keď niekto v strednom manažmente robí prieky tomu, čo iba poslúchol výzvu pápeža Benedikta XVI: „Kňazi evanjelizujte internet“.  Tu na Slovensku to ešte musí nie usmerniť, ale povoliť miestny biskup. Ten je tu viac než pápež, a tuším aj ako nadboh, ovečky a baránky slovenské.  Inak je to na úrovni zločinu. No ale čo má kňaz robiť ak ten podivný otec  so mnou odmieta roky normálne komunikovať? A sám mi dekrétom ako pokánie nariadil niekde v civilnom prostredí pracovať. Aj dal krásne povzbudenie z Ad gentés, aby som išiel ohlasovať evanjelium, a nielen slovami, ale aj skutkami. Ale aby za tým boli aj teda nejaké skutky. To je krásna misia, pán „biskup“. Ale vo veľmi to škaredej poštovej zásielke to bolo odoslané… Spolu s dvoma nemilosrdne použitými „dýkami, kyjakom aj kopdoricínom… S milosťou tzv. iregulárneho a mimoriadneho stavu.

„Kto nemiluje svojho brata je vrah“ napísal apoštol Ján

„Prenasledovania sú tiež milosť“ povedal sv. Vincent de Paul.

Pýtal som sa J.Em. kard. J.Tomka, či môžem v takejto iregulárnej situácii slúžiť sv. omše.

„Máte svedomie?“ opýtal sa ma. Odporučil, nech to rieši cirkevný právnik.

CIC 83 jasne hovorí, že ten, čo svojim zanedbaním inému škody spôsobil, má povinnosť ich nahradiť.

To aké milosrdenstvo to my tu hlásame? Také, pred ktorým nie je žiadna spravodlivosť?! Sv. Mária Magdaléna de Pazzi v liste kardinálom píše, že je to milosrdenstvo falošné a hrozí, že nás privedie miesto neba skôr na okraj priepasti…

Ďakujem o. kardinálovi Jozefovi za požehnanie, keď som mu povedal, že pracujem v rádiu a pokračujem v misii pátra Antona Hlinku. Vysielam mnohé katolícke témy, ktoré sa v oficiálnych médiách von nedostanú.

Predivné je , že v našej slovenskej cirkvi rozhodnutie biskupa nikto roky nepreveruje. To je už vada systému. Náš vážny sociálny hriech. Čiže naša spoločná hanba, nedôslednosť a nekolegialita.

10. rok vysielam vo štvrtok poobede reláciu Spirituálny kapitál. 

Je ich tam už vyše päťsto. Počúva ma nie iba 10 – 20 ľudí ako v nemocničnej kaplnke, ale vraj niekoľko tisíc. Každý rok mi niekto s poslucháčov pripomína, že ako je vlastne pre nich dobre, že ma dali mimo službu a pre túto misiu. Takto je to naplánované a režírované nebom. Ja som iba ich služobník a spolupracovník Pravdy.

„Chceli ma potrestať, a oni ma vlastne odmenili“, napísal prof. T.Halík, keď ho traja bývalí eštebáci odstavili z teologickej fakulty a vykoľajili ho na fakultu filozofickú, kde sa cítil oveľa slobodnejšie.

Zažil som to trochu inak, a ocitol som sa v našom hlavnom alternatívnom médiu, ktoré vzniklo akoby svetská  pobočka rádia Lumen. Tam totiž mnohé zaznieť nemôže. V tomto bode vážne zaostávame za celosvetovou cirkvou. Boja sa tam asi, že tunajšie tróny  v cirkvi by sa tak otriasli, že by sa zosypali, ak by niekto verejne vyslovil pár úprimných kritických pravdivých slov? Čo u nás je normálne, tam je na to zákaz. A to je od dospelých ľudí nielen trápne bojazlivé, ale aj mnohokrát nekatolícke. Aj preto je slovenská cirkev ako zhrbená žena. Pápež František nám to nedávno nahlas pripomenul. A my? Tancujeme okolo sv. otca, mávame mu, usmievame sa a aj sa mu klaniame, ale to čo presne diagnostikuje, to riešiť prečo nebudeme? Pápeža na slovo poslúchajú v tom, v čom sa preľakol a vôbec nie je odborníkom, napr. v oblasti vakcinácie. A v tom, kde je odborník, v tom ho prečo ignorujeme? To je blud ultramontanizmu. Aj iné veci im pripomínam, napr. zbytočne zavreté kostoly či krádež výhrady svedomia.

Odkladáme tým žitie sv. viery a inkarnovanie práva na niekedy inokedy?

Ezoterici to volajú reinkarnácia. Psychológovia prokrastinácia.

Toto nie je hodné neba ani dôstojné veriaceho človeka.

„Kto vidí v cirkvi korupciu, a mlčí o tom, stáva sa jej spolupáchateľom“ vyslovil sa raz pápež František

Ak je sklamanie z viery + depresia v našich kostoloch, tak tu je jedna z príčin. Druhá, že odvážnejším kňazom nedajú biskupi možnosť slobodne sa verejne vyjadriť. Táto prílišná bojazlivosť brzdí normálny život. Aj pápež nám to nahlas pripomenul. Preto ma pravdepodobne dali mimo túto polokomunikačnú rachitídu, aby som ju diagnostikoval. Ak ju nebudete liečiť, za hrozné následky budete pred Bohom niesť zodpovednosť.

Prví budú poslední. Toto nikto z farizejov nikdy sebe ani iným nezdôrazní. Dali ma nechtiac na posledné miesto medzi kňazov. Ale mám vzácnu slobodu aj o tomto aj o iných sto ututlávaných nepríjemnostiach verejne hovoriť. Iba preto verejne a nahlas, lebo sa roky ani po viacerých napomenutiach vo vnútornom fóre nerieši. To už sv. viere a národu ubližuje. Beda nám, ak by som boli chronickými ututlávačmi príčin hrozných duchovných diagnóz či až neprávostí…

Bol som iba raz v živote v Olomouci. Tam som v katedrále pred bohostánkom dostal pokyn toto napísať ako svedectvo. Po 10.rokoch, keď sa človek dopracuje k nadhľadu, je to skôr úsmevné ako hrozné. Len asi musí prejsť čas keď to už prestane bolieť.  A na ranách je už balzam či olej  z neba. Po ukrižovaní prišlo aj takéto aj iné vzkriesenia.

V ponížení a v krivdách od cirkevných predstavených môže kristovec načerpať také duchovné poklady, o ktorých sa Vám môže tak snívať . Preto odporúčam zostať vo svätej matke cirkvi aj po všelijakých na nás dopustených zraneniach a zrážkach z neľudskou realitou. „Trpieť s Kristom je viac ako robiť zázraky“ napísal sv. Ján z Kríža.

Aj hrozné údery osudu a rany od biča sa môžu a majú zmeniť na charizmy a voňavý olej do lampy nášho bytia.                       

 Made in Slovakia

Vďaka Ti Ocko za všetko. Aj Presvätej Panne Márii. Po 11 r. už tomu rozumiem aj v hlbších súvislostiach.

Ak by som mal odhaliť niečo z môjho životného príbehu, tak by to bola láska k Pravde, Dobru a Kráse, čo mi dáva hlbší zmysel a svätú radosť zo života. Pracujem celý život na tom, aby bolo pred nimi slovko svätá/é/á. Životné dielo: Suma cností. Stovky kníh, múdrych a zaujímavých, to sú moji verní priatelia. Najobľúbenejší sviatok v roku: Všetkých svätých. To je ten pravý domov. Obľúbená svätica: sv.Katarína Sienská. Milovala veľmi matku cirkev. Tým viac, čím viac bied v nej videla. To je tá pravá doktorka a duchovná matka. Trpela aj za ňu. Sv. panna a skrytá to mučenica. Milovala veľmi pápeža, aj keď mal solideo uletené a usalašené kdesi riadne mimo, v Avignone. Robila čo mohla, aby ho dostala tam kam patrí, do Ríma. Alebo tiež aby sa  pápež zbavil nesvätej bojazlivosti. Aby si plniť dôstojne a správne úlohu, ktorá mu bola Kristom určená.