Apokalyptická doba

Pyramída moci

„Ale keď Antikrist zdevastuje všetko na tomto svete, bude kraľovať tri roky a šesť mesiacov a bude sedieť v jeruzalemskom chráme; a potom Pán vyjde z neba v oblakoch… pošle tohto človeka a tých, ktorí ho nasledujú, do ohnivého jazera; ale prinášať spravodlivým časy kráľovstva, to znamená odpočinok, posvätný siedmy deň… Tie sa majú konať v časoch kráľovstva, to znamená na siedmy deň… pravý sabat/nedeľa spravodlivých… Tí, ktorí videli Jána, učeníka Pána, [povedzte nám], že od neho počuli, ako Pán učil a hovoril o týchto časoch… “ ( Sv. Irenej z Lyonu, cirkevný otec (140 – 202 n. L.); Adversus Haereses, Irenej z Lyonu, Otcovia cirkvi, CIMA Publishing Co).

bankári zavádzajú nový systém

„galaktickí“ šašovia

bosoráctvo vo vakcínach

Projekt Blue Beam

Invázia falošných mimozemšťanov

FBI evakuovala sluneční observatoř

Antikrist dle sv. Hildegardy z († 1179) I. II. III.

https://www.countdowntothekingdom.com/sk/

„Římskou Církev rozerve strašlivé schisma, takže všechno bude připraveno k přijetí Antikrista.“

„Když se Antikristu nepodaří duše Kristu věrné získat ani lichocením, ani vyhrožováním, přikáže je ukrutně mučit.“ Světice pak dále praví: „Syn zatracení bude nejprve sladkými slovy lákat lidstvo, ale tam, kde nepochodí, bude hrozným a krutým tyranem“.

Ovlivněn ďáblem všechno zničí, co Bůh stanovil ve Starém a Novém zákoně, jakmile – jak je předpovězeno – otevře svá ústa ke zvrácené nauce. Bude tvrdit, že krvesmilstvo a podobné zvrhlosti nejsou žádné hříchy. Bude mluvit o tom, že vůbec není hříchem, když se tělo tělem vydráždí, jako není hříchem, když se člověk zahřeje od ohně. Bude ujišťovat, že příkazy o čistotě vznikly z nevědomosti. Protože když je někdo teplý a druhý studený, musí se navzájem v teplotě a chladu vyrovnat. Dále bude věřícím říkat: Vaše zákony proti zdrženlivosti jsou proti zákonům přírody, totiž že člověk nesmí být roznícený, když je v jeho dechu oheň a celé jeho tělo je jako ve výhni. Jak může být proti své přirozenosti studený? A z jakého důvodu by měl člověk přestat jiné tělo dráždit?

Dále bude věřícím říkat: Vaše zákony proti zdrženlivosti jsou proti zákonům přírody, totiž že člověk nesmí být roznícený, když je v jeho dechu oheň a celé jeho tělo je jako ve výhni. Jak může být proti své přirozenosti studený? A z jakého důvodu by měl člověk přestat jiné tělo dráždit? Onen muž, o kterém říkáte, že je to váš Mistr, dal vám zákony, které překračují meze, když vám poroučí, abyste tak žili. Já vám však pravím: máte žít oběma způsoby, v teple i v chladu a navzájem se zahřívat. Pochopte to, že ten dotyčný člověk vám dal nesprávná přikázání. Protože i když vám přikazuje, že lidé se nemají navzájem zahřívat, přesto svoji přirozenost tělesně šlechtili.

Protože kdyby lidské děti takto nepřicházely na svět, neměly by vůbec možnost působit. Proto musíte vědět, čím vlastně jste. Protože ten, který vás dříve učil, vás klamal a k ničemu vám neposloužil. Já však vám říkám, že musíte poznat sami sebe, čím jste. Protože já jsem vás stvořil a jsem úplně celý ve všem.

Bude to období, kdy se z židovské řeholnice, falešné panny, zrodí Antikrist, který bude ve společenství se starým hadem. Bude učitelem nečistoty; jeho otcem bude biskup. nastanou války až do poslední války, kterou vyvolá deset králů Antikristových, kteří budou mít společný záměr a budou jedinými vladaři na světě. Z nebe spadne oheň a zničí tři města.

Prof. Franz Spirago Antikrist

Antikrist bude hlásat volnou lásku a zničí nejposvátnější svazky rodinného života. „Opovrhne vším posvátným a svátostiny Církve zahrne ďábelským posměchem.“ – Zatratí pokoru a bude šířit pyšné a hrozné učení. Bude opovrhovat tím, co nechal Bůh zapsat a učit ve Starém i Nové zákonu. Bude tvrdit, že hříchy a nepravosti nejsou hříchy a nepravostmi.

Antikrist udělá z Jeruzaléma střed své světové říše a kromě toho si zvolí ještě Řím za svou druhou rezidenci… Svatý Irenej praví: „V čase svého panování si Antikrist zřídí trůn v Jeruzalémě.“

 jako světový monarcha zakáže křesťanské bohoslužby, ba dokonce každý, kdo vysloví sebemenší pochybnosti o božství Antikrista, bude považován za bezbožného člověka, propůjčí svým přívržencům bohatství, pocty a moc, a rozdělí mezi ně zdarma i pozemky. „Ctíti je bude zlatem i stříbrem, dá jim moc nadmnohými, a zemi jim rozdělí zdarma.“

znovu zavede svěcení soboty, obřízku a židovské obřady. Svatý církevní učitel Efrem (i svatý biskup Martin) říká, že Antikrist nařídí lidem podřizovat se židovským obřadům i obřízce. Také svatá Hildegarda praví: „Bude nařízeno dbát obřízky i židovských obřadů, naproti tomu přikázání křesťanství se prohlásí za bezvýznamná. Křest a svaté Evangelium se zavrhnou a předpisy katolické církve budou vysmívány.“– Antikrist obnoví Jeruzalém i chrám znovu vystaví a Židům bude sděleno, že si podrobí celou zem.

proroctvo z Japonska – Panny Márie z Akity:
Dielo diabla prenikne dokonca aj do Cirkvi takým spôsobom, že uvidíme kardinálov, ktorí sa postavia proti kardinálom, biskupov proti biskupom. Kňazmi, ktorí si ma ctia, budú opovrhovať ich spolubratia… a budú vyplienené kostoly a zdemolované oltáre; Cirkev bude plná tých, ktorí prijímajú kompromisy, a démon bude tlačiť na mnohých kňazov a zasvätené duše, aby opustili službu Pánovi… (sestra Agnes Sasagawa, Akita, 13. októbra 1973).

Možno „tretie tajomstvo“, ktoré dostali tri fatimské deti, týkajúce sa „biskupa v bielom“, má ďalší význam: Anjel zvolal silným hlasom: ‚Pokánie, pokánie, pokánie!‘. A v nesmiernom svetle, ktoré je Boh, „niečo podobné tomu, ako sa ľudia javia v zrkadle, keď pred ním prechádzajú“ – sme videli biskupa odetého v bielom. Mali sme dojem, že to bol Svätý Otec.“ Aj iných biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky stúpajúcich na strmú horu, na vrchole ktorej bol veľký kríž z drsných kmeňov akoby korku s kôrou. Predtým, ako tam Svätý Otec dorazil, prešiel veľkým mestom napoly v ruinách a napoly roztraseným krokom so zastávkami, postihnutý bolesťou a smútkom, modlil sa za duše mŕtvych, ktorých cestou videl. Keď dosiahol vrchol hory, na kolenách pri úpätí veľkého kríža ho zabila skupina vojakov, ktorá na neho vystrelila guľkami a šípmi, a rovnakým spôsobom zahynuli jeden po druhom ďalší biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky i rôzni laici rôzneho postavenia a pozícií. Pod dvoma ramenami kríža boli po dvaja anjeli, každý v ruke s krištáľovým aspersóriom, v ktorom zhromažďovali krv mučeníkov a ňou kropili duše, ktoré smerovali k Bohu. (Fatimské posolstvo, 13. júla 1917; vatican.va)

Je to naša vlastná ospalosť voči prítomnosti Boha, ktorá nás robí necitlivými voči zlu. Boha nepočujeme, pretože nechceme, aby nás niekto rušil, a preto zostávame ľahostajní k zlu… Ospalosť učeníkov nie je problémom len pre okamih keď sa to udialo, ale skôr celých dejín. „Ospalosť“ je naša, tých z nás, ktorí nechcú vidieť plnú silu zla a nechcú vstúpiť do Jeho umučenia.“ (Benedikt XVI., Catholic News Agency, Vatican City, 20.4.2011, generálna audiencia)

„Sú to rany, ktoré som utŕžil v dome tých, ktorí ma milovali. Zranili ma moji priatelia, ktorí neurobili nič, aby ma bránili a ktorí sa pri každej príležitosti stali spolupáchateľmi mojich protivníkov.‘ Túto výčitku možno namieriť na slabých a plachých katolíkov všetkých krajín. (Sv. Pius X.: Publikácia dekrétu hrdinských cností sv. Johanky z Arku, atď., 13.12.1908; vatican.va)

My vo Svetovej zdravotníckej organizácii neobhajujeme uzamykania ako primárny prostriedok na kontrolu tohto vírusu…

 Začiatkom budúceho roka sa môžeme dočkať zdvojnásobenia chudoby vo svete. Možno budeme mať minimálne dvojnásobnú detskú podvýživu, pretože deti v škole sa nestravujú a ich rodičia a chudobné rodiny si to nemôžu dovoliť. Toto je vlastne strašná, príšerná globálna katastrofa. A preto skutočne apelujeme na všetkých svetových vodcov: prestaňte používať uzamknutie ako svoju primárnu metódu kontroly. Vyviňte lepšie systémy. Spolupracujte a učte sa jeden od druhého. Pamätajte však, že uzamknutia majú iba jeden dôsledok, ktorý nikdy nesmiete zľahčovať – robí to chudobných ľudí nesmierne chudobnejšími. (Dr. David Nabarro, osobitný vyslanec Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), 10. októbra 2020; Týždeň za 60 minút # 6 s Andrewom Neilom; gloria.tv)

Proroctví stigmatizované Marie – Julie Jahenny / + 1941/ týkající se nové mše

„Varuji vás. Učedníci, kteří nejsou Mého evangelia teď tvrdě pracují na tom, aby nově vytvořili podle svých idejí, a pod vlivem nepřítele duší, mši, jež obsahuje slova, která jsou protivná Mému zraku. Až nadejde osudová hodina, kdy víra mých kněží bude podrobena zkoušce, budou to tyto texty, které se budou celebrovat v tomto druhém období.“

„První období je období Mého kněžství, existující od Mé doby. Druhé je období pronásledování, kdy nepřátelé víry a Svatého náboženství vnutí své formulace do knihy druhého celebrování. Mnoho z Mých svatých kněží odmítne tuto knihu, zapečetěnou slovy propasti. Bohužel jsou mezi nimi ti, kteří ji přijmou.

..Francouzská řeholnice Nativitas (1731-1798), klariska ve Fougeres, prorokuje podobně: „Vidím, že s blízkým posledním příchodem Krista způsobí špatný kněz Církvi velké utrpení.“ – Pozoruhodné je i proroctví svaté Hildegardy († 1179): „Římskou Církev rozerve strašlivé schisma, takže všechno bude připraveno k přijetí Antikrista.“
V Písmu svatém je naznačeno, že Antikrist bude mít dva mocné pomocníky,totiž Satana a lžiproroka. V Apokalypse se říká: „A viděl jsem z úst drakových a zúst šelmy a z úst nepravého proroka vycházeti tři duchy nečisté jako žáby.“ Drakem,šelmou a nepravým prorokem jsou Satan, Antikrist a lžiprorok. Stejně jakopři vykoupení působily tři Božské osoby, budou i v tajemství zla působit společnětaké tři: Satan, Antikrist a falešný prorok.“

  1. fatimské tajemství: „Po dvou částech, které jsem již vysvětlila, jsme po levici Naší Paní a kousek výš viděli anděla s planoucím mečem v levé ruce, který se blýskal, a vyletovaly z něj plameny, které vypadaly, že by dokázaly zapálit celý svět, ale hasly, když se setkaly s září, jež vycházela k andělovi z pravice Naší Paní. Anděl s pravicí napřaženou k zemi hlasitě zvolal: ,Pokání, pokání, pokání.‘
    A toto jsme viděli v nesmírném světle, kterým je Bůh. Podobně jako vypadají lidé, když přechází před zrcadlem bíle oděný biskup. Měli jsme dojem, že je to Svatý otec. Další biskupové, kněží, řeholníci a řeholnice vystupovali na strmou horu, na jejímž vrcholu byl velký kříž z hrubě osekaných kmenů a korkový strom s loďkou, než tam Svatý otec došel, procházel velkým zpola rozbořeným městem a chvěje se, zasažen bolestí a žalem, modlil se za duše mrtvých, jež cestou míjel.
    Když dorazil na vrchol, byl zabit kleče u paty velkého kříže skupinou vojáků, kteří po něm stříleli kulkami a šípy a stejným způsobem tam umírali jeden po druhém biskupové, kněží, řeholnice a řeholníci i různí laici z různých postavení a pozic. Pod dvěma rameny kříže byli dva andělé, každý s křišťálovou kropenkou, do níž sbírali krev mučedníků a kropili s ní duše odcházející k Bohu.“

Před smrtí svolal sv. František (Assiský) své bratry a povzbudil je k vytrvalosti v budoucích bouřích a útrapách, řekl jim „Bratři, jednejte mužně, buďte silní a vytrvalí. Nastanou velké útrapy a svízele, kdy nastane mnoho tělesných i duchovních bouří a rozbrojů, kdy ochladne láska mnohých a nabude převahy hřích a neřest. Moc zlých duchů se netušeně rozpoutá, naše neposkvrněná čistota i jiných řádů bude znečištěna a jen málo křesťanů zůstane věrná papeži a římské Církvi. Papež bude zvolen nesprávnou volbou a v tom bouřlivém čase bude podávat mnohým falešné a smrtonosné své učení. Rozmnoží se pohoršení a náš řád bude rozdvojen, mnozí budou ztraceni, protože nebudou odporovat bludu, ale s ním souhlasit. Bude tolik mínění a bludných rozkolů v lidu, u řeholníků a duchovních, že kdyby tyto dny nebyly zkráceny, dle slov evangelia, byli by do bludu strženi i vyvolení, kdyby je neřídilo v tom zmatku nesmírné Boží milosrdenství. Na naši řeholi a náš život budou mnozí krutě útočit a přijdou nesmírná pokušení. Kdo však tehdy obstojí, ten obdrží korunu života. Běda těm kdo ztratí důvěru ve svůj řád a nebudou pevně stát proti pokušením, která jsou seslána na zkoušku vyvolených. Ti pak co zůstanou věrní zbožnosti a zachovají si plamen lásky, budou pronásledováni a tupeni jakožto neposlušní a rozkolníci. Jejich pronásledovatelé, oklamáni zlým duchem, se budou domnívat, že slouží Bohu, když je zabijí a vyhubí ze země. A tehdy bude Pán útočištěm trpících a spasí je, budou-li v něj doufat. Aby se stali podobnými Pánu, dá jim sílu, že zůstanou věrní a získají za život časný život věčný, poslechnou-li více Boha než lidi. Než souhlas s klamem a lží, raději podstoupí smrt. V tom čase bude od některých kazatelů pravda zahalena mlčením, od jiných zase zapřena a zavržena. Svatost života bude mnohým pro smích, právě proto jim Pán Ježíš Kristus nesešle hodného pastýře, ale velikého škůdce.

Dle proroctví z Garabandalu z r.1962-1965 ke poslednímu pronásledování Katolické církve v Evropě dojde až po návštěvě papeže v Moskvě. 

kresťania si zvykli bežne zrádzať, kristovci sa snažia byť nebu verní

Kristovci berú vieru vážnejšie ako tzv. kresťania

Kresťania sú tí, čo boli pokrstení. A takto boli pozvaní sa ponoriť s Ježišom Kristom do tajomstiev nefalošnej spirituality. Tá je najhlbšou súčasťou nášho bytia. Síce najneviditeľnejšou, ale určite najdôležitejšou. Tieto skryté hĺbky iba tušíme. Nemôžeme ich často dokázať. Skúsenosť s touto dimenziou je nám pre iných ťažko prenosná. Ale môžeme o tom svedčiť. Hovoriť úprimne, čo sme zažili. Ako sme mnohé aj pochopili. A máme radosť z toho, že stretáme na ceste spolupútnikov do neba, ktorí majú prieniky s naším poznaním a skúsenosťou. Tí, ktorí odpovedia na Božiu lásku tou svojou, absolvujú si ako Ježiš najprv krst vodou, a pokúšajú sa mu dať hlbšie dimenzie v tzv. krste Duchom Svätým a krste ohňom, tých nazýva toto dielko kristovci. To sú tí, ktorým na Božom diele, na dôstojných vzťahoch, na nefalošnej komunikácii či na dohotovení sa na Boží chrám ozaj záleží. Na rozdiel od kresťanov , z ktorých polovica neinteligentne a pochabo kráča životom po pohodlnej ceste. Zradia Pravdu, iba priberajú, berú veci povrchne, nevedia si odpustiť… a idú sa z toho iba vyspovedať? A toto dávajú iným za príklad? Veď oni odkladajú dôstojné žitie života na nejaké iné životy, ktoré vraj neexistujú….

Mnohí sú povolaní krstom. Ale málo z nich je kristovcov.

Sú prítomní aj v rôznych inštitucionálnych kresťanských cirkvách, aj mimo týchto štruktúr. Nebeský Ženích o nich vie. A On si ich aj nájde. Každému z nich dáva nejakú pozemskú úlohu. Má pre nich originálny plán. A oni tomuto plánu sú ako vedia verní. Sú to Jeho priatelia. Kto chce medzi nich patriť, malo by mu predovšetkým v živote záležať na nepokryteckých kristovských hodnotách.

Čo je človek?

Človek je bio – psycho – spirituálno – sociálna bytosť. Tak to definuje aj WHO. A snáď prídu na to aj lídri cirkví. V každej s týchto oblastí sa treba starať o zdravie a kvalitu života. O doladenie sa a vyváženosť. V každej z týchto štyroch oblastí sa dá aj ochorieť, mať omrzliny, či byť až zmrzačeným.

Kto sme?

Sme obyvatelia planéty Zem, v galaxii Mliečna cesta, a ani nevieme, kde ona je a putuje. Okolo nás je Slnko a stámilióny hviezd, vzdialených sĺnk. Sme tu na pár rokov. Veríme, že nás vytvoril Dobrý Stvoriteľ. Na nejakú dôležitú úlohu nás sem vyslal. V amorálne podivuhodnom svete s obrovskými rozdielmi dúfame, že tento život je iba provizóriom. Testom nášho charakteru či neľudskosti. Chystáme sa na miesto trvalého pobytu v duchovnom svete. Tento je iba pobyt prechodný. Preto sa na tento svet príliš nepútame. Ale mnohoraký neporiadok tu nám nie je ľahostajný. Za chybu považujeme iba prehnaný spiritualizmus, ktorý zanedbáva naše pozemské povinnosti. A tiež iba materializmus, ktorý spirituálne dianie vytesňuje či neguje.

Pestrá ponuka spiritualít

Medzi pestrou ponukou snáď až 20 000 náboženstiev a 3000 bohov má určite exkluzívne postavenie kresťanská viera. Osoba jej zakladateľa, vteleného Yahweho, Boha z náboženstva židovského, je bez toho, aby sme všetky náboženstvá preskúmali a porovnali, jednoznačným víťazom. Ježiš Kristus ako Syn nebeského Otca to berie s vykúpením človeka najserióznejšie a najvážnejšie. Toto nám kresťanom neomylne a s istotou vnuká Duch Svätý. A toto ponúkame všetkým ostatným vyznavačom iných duchovných ciest ako pravé svetlo. Priamo z neba nám dané, ako najvzácnejší dar. Ak to niektorí z nás kresťanov oznamovali iným s neúctou či násilím, je nám to veľmi ľúto, ospravedlňujeme sa im. Išlo o našich málo na duchu kvalitných bratov, ktorí s fanatickým diletantizmom urobili Ježišovej veci viac škôd než osohu.

Večný život

Kristovi učeníci dostali jasný príkaz, ktorý znel: „Otcov príkaz je večný život“ . Preto nie sme vyznavači polepšenia sa v nejakých iných životoch. To majú ako útechu nekresťanské cesty. Reinkarnáciu evanjelium zaradzuje do kategórie „večné trápenie“. Čiže spirituálneho bazáru či secondhandu. /Mt 25 kap/ Ak by ju nejaký kresťan odporúčal, podobal by sa profesorovi, čo svojim študentom odporúča prepadnutie. Tento v modernom svete rozšírený zlozvyk prokrastinácie patrí medzi vážne hriechy lenivosti. Preto nemôže patriť medzi kresťanské hodnoty. Tento život treba nám žiť nie ležérne, ale naplno. Jn 10,10

Ústredná téma

Tú nám priponínajú proroci i sám Vykupiteľ. Je to Božie kráľovstvo. Vláda Božieho Ducha najprv v nás, potom v našich pekných mediľudských vzťahoch. A malo by sa to preniesť aj do úctivých vzťahov v cirkvi a dôstojnom živote v celej spoločnosti a národe. Preto musíme vyhnať vládu hriechu najskôr zo seba, a slobodne odovzdať svoj život tomu, kto si to zaslúži – Kristovi. To je tá najvzácnejšia perla. Všetko ostatné, vrátane diamantov či celej prírody, je z duchovného hľadiska druhoradá bižutéria.

Stvoriteľ je Dobrý Otec

Duchovný človek si pod životom naplno nepredstavuje iba sa zabávať, prejedať sa či okradnúť iných o milióny a takto či inak to roztočiť. To považujeme za pochabosť a ponechávame to na experimentovanie nevzdelaným hlupákom. Naplno žiť pre nás znamená plniť plán, ktorý nám dal Stvoriteľ. Veríme, že je Dobrým Otcom a s každým jedným z nás má originálny zámer. Sv. pápež Ján Pavol II povedal: „ S každým z Vás má Boh osobitný plán. Modlite sa, aby ste tento plán spoznali, a budťe mu verný.“ / 12.9.2003, prejav veriacim na námestí v Banskej Bystrici, čítal kard. J.Tomko/

O čo v podstate v našom živote ide?

O to, aby sme svoj pobyt na zemi prežili dôstojne a správne. Môže tak žiť niekto, kto uctieva nepravého bôžika? Alebo si zvolí spiritualitu s patologickou koncovkou? To sú jasné symptómy, že je miekým zmanipulovaný. Alebo sa klame sám. Potom bude klamať a manipulovať aj iných. Aby sa tomu človek vyhol, mal by si uctievať pravého Boha. My kresťania mu svedčíme, že je to Otec Ježiša. Ježiš Kristus je Jeho Syn. A láska pochádzajúca od Nich je čistá a pravdivá. Voláme ju Duch Svätý. Sám Pán Ježiš prikázal svojim apoštolom, aby krstili ľudí v Mene Otca, i Syna i Ducha Sv. A tiež aby ich naučili všetko, čo nám prikázal vo svojom učení, evanjeliu. To je spoľahlivo zaznamenané vo štyroch evanjeliách a knihách Nového Zákona.

Kto si ctí Boha?

Ten, kto sa snaží poctivo pochopiť a potom zachovávať prikázania a rady, ktoré nám dal Ježiš. Predpisy neskoršie, tzv. kňazské, či cirkevné, sú dočasné a meniteľné podľa pastoračných potrieb konkrétnej doby. Ich zachovávanie posilňuje jednotu v cirkvi a disciplínu. Ak ich berieme vážne, aj napr. Predpisy štátu, firmy, športu,… nezabúdajme, že je nad nimi niečo oveľa dôležitejšie, Božie zákony, ktoré sa nemenia tak, ako sa nemenia zákony prírodné. Zachovávanie ľudských predpisov a ignorovanie Božích je vážna patológia. Vedie ku poruchám osobnosti, ku postupnému uctievaniu otca lži. Volajú sa v evanjeliách farizeizmus.V modernej dobe sa etická pokrivenosť či zneužitie duchovnej moci volá klerikalizmus.

Biblia stručne

72 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona sa dá vystihnúť jednou vetou. „ Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.“ Bážeň Božia je poctivá snaha najmä o toto.

Etickou podstatou židovskej viery je Mojžišovo Desatoro. A podstatou čo je to kresťanstvo je osem blahoslavenstiev. Mt, 5 kap.
Všetky ostatné historické príbehy, podobenstvá, proroctvá či žalmy sú skonkretizovanie týchto podstatných a Ježišom spomenutých vecí. Cieľom všetkého je napomôcť ku zrelšej podobe vzájomnej lásky. Duchovnejšie prežiť svoj život. A povzbudiť verných učeníkov, ako spoľahlivo prísť Domov do nebies. Snaha dodržať Božie pravidlá je láska k Bohu. Kresťania zvyknú spať, miesto chápania aj chrápu, toto podstatné majú za druhoradé, a ich ťažisko sú druhoradé cirkevné príkazy, ktoré sa každé storočie zvyknú aj meniť.

Boží plán s ľudstvom

Od Adama po Abraháma bolo asi 2000 rokov. Od Abraháma po Ježiša ďalších 2000 rokov. A do Jeho druhého slávneho príchodu prešlo 2000 rokov. Možno pred Adamom a Evou tu boli stáročia ludoopi, neandertálci či kromaňonci. Alebo aj dinosaury, hoci nič o nich v bibli nie je. Ideme podľa Božieho plánu vykúpenia ľudstva , či v to niekto verí alebo nie. Čakáme aj príchod Nebeskej metropoly s tisícročnou vládou Krista a jeho verných. Zj 22 kap. Toto nám ponúka biblická viera. O toto sa stará biblický Boh. V Starom zákone mal meno Yahwe, čiže „Som Ten, ktorý Existujem.“ To bola príprava a predobraz Zákona Nového. V starom zákone židovský národ Boh prísne vychovával a pripravoval. V Ježišovi sa Yahwe inkarnoval. Nadviazal na židovstvo, a naštepil ho kristovstvom. V starom zákone je podstata etiky Desatoro Mojžišových prikázaní. V dobe milosrdenstva, v ére kresťanstva, sú to 4. evanjeliá a najmä osem blahoslavenstiev. Mt 5 kap.

Pomazanie

Christos z gr. znamená pomazaný. Čiže ten, kto dostal od Majiteľa všetkého tú pravú licenciu, spoľahlivý mandát. Istotu, že jeho slová a činy sú tie správne. To On je garantom pravej ľudskosti. A profesionálnej duchovnej práci. Pomazaný pravým olejom, to znamená, že kto dodržiava Jeho prikázania a usmernenia, ten naisto dôjde ku pravej radosti. Voláme ju aj jemná nebeská blaženosť. Môžeme jej predchuť koštovať už tu na zemi.

Lákavé pasce ezoteriky

Mnohí nechcú byť v náboženstve vlažní a vyberú si nejakú spiritualitu. Pri pohľade na umučeného Krista si nechcú voliť až taký extrém. A volia si niečo spirituálne príjemnejšie. Voláme to ezoterické. Je to o vnútorných zákonitostiach, je to o zdravej výžive, o neprodukovaní konfliktov či o pozitívnej energii. Má to určite aj pozitíva. Ale ak je to iba o tých silných pozitívach, tak to bude určite diletantská maska, pod ktorou sa bude ukrývať niečo silno negatívne. To nám ezoterickí lídri neprezradia, lebo by sa im na kurzy osobného rozvoja už nik neprihlásil. To negatívum je záverečná kvintesencia dlhoročného snaženia sa, a tou je kvantový nárast sebectva. Harmónia, úspech, bohatstvo, ale iba pre mňa a možno pre pár kamošov. A to je to veľmi zlé. Aj život v klame, že už je tu nebo, a nevidia toľké peklá okolo nás. Alebo ani neregistrujú svoju zdanlivo úspešnú bublinu. Takto dopadá tzv. ezoterika, duchovno bez Ducha Svätého. Ak niekomu dáva niečo v osobnom dozretí jóga, hnutie grálu či kvantový dotyk matrixu, tak mu treba zapriať a odporučiť, aby tam aj skoro dozrel. A sa oslobodil od tzv. nepriamych či blúdivých ciest. Nech podá o tom iným snažiacim sa svedectvo o pozitívach a negatívach svojho hľadania. A potom nech pomáha iným pri vyslobodzovaní sa zo spútaní nesvätými ponkami, ktoré má vari aj za sebou. Preto tam asi bol na nejaký čas aj poslaný. Ten bude hovoriť bez odsudzovania a z vlastnej skúsenosti. Kresťania diletanti hovoria preto s odsudzovaním, lebo sami neskúsili, iba niečo počuli či čítali, a ich svedectvo preto plodí nesympatiu až odpor.

Toto je moje telo a krv


Víno, premenené na jeho duchovnú krv a chlieb prepodstatnený na jeho spirituálne telo nám prikázal sláviť na Jeho pamiatku. Je nám posilou a liekom. Pomocou sv.prijímaní a očisťovania pred nimi sa nám posväcuje duch, uzdravuje duša a spiritualizuje telo. Z hrubého stavu dostavu jemnejšieho. Sexualita sa sublimuje do erósu. Ten do jemného erósu. Opúšťa nás postupne silná vášnivosť vo všetkých oblastiach života, ak ich jednu po druhej odovzdáme pri prijímaní sviatostí pod vládu Kráľa kráľov. Cieľ je správne dohotoviť naše bytie na obraz Boží, na Ním plánovaný projekt, ktorý má s každým z nás. Toto je tzv. Božie synovstvo.

Budťe dokonalý ako je dokonalý Váš nebeský Otec.


Znamená to, aby sme boli kompletní. Celiství. Správne ako ľudia dohotovení. Aby sme v nejakej oblasti svojho života neboli zinvalidizovaní, okyptení či až zmrzačení. Nemôže byť niekto dobrý kristovec, kto nie je najskôr dobrým človekom. To je absolútne zásadné. / Benedikt XVI./ Muž by Kristovi odovzdať svoj rozum, a ctiť si tam radikálne pravdu. Potom srdce, kde si treba z neho vyhnať celú zoologickú záhradu storakých nečistých citov. A nainštalovať si tam nezištnú lásku. Mal by ísť aj do hľbky, a dať pod Božiu vládu oblasť svojho brucha. Ak je pod kontrolou Kráľa miernosti, tak by namalo byť nafúknuté nadváhou. Ak je, Kristus tam ešte kráľom asi nebude, však? Povinnosťou je ísť aj do intímnej hĺbky. Neponechať si ju, akoby patrila iba môjmu egu. Má ona patriť Nebeskému Ženíchovi. A človek má žiť dôstojne v manželstve alebo v slobodnom stave. Ak pestuje vzťahy, ktoré zadymujú jeho chrám, jeho intimita ešte nepatrí Bohu. Nešťastné vzťahy bude mať dovtedy, pokiaľ sa týchto eskapád nezriekne.

Ak sa nezrieknete všetkého…


Tak nemôžeme byť učeníci Kristovi. Kto to pochopil iba tak, že porozdáva všetko, a žije v chudobe, možno je to pre jeho vývoj správne. Ale pre ostatných y to bolo nezodpovedné. Napr, manželia by takto okradli svoje deti. Zrieknuť sa nám treba všetkého duchovne. Prakticky sa to dá zrealizovať iba individuálne, kde človek odovzdá všetko čo má a čím bol i je Bohu. A spravuje to už ako správca, nie majiteľ. Bežne kresťania považujú svoj dom za Boží majetok? Alebo svoje deti? Či svoju rodinu? Ak nie, tak nech s tým začnú lebo neurobiť túto skrytú liturgiu by bola podstatná chyba.

Povolaných mnoho, vyvolených málo


„Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“. Mnohí sú povolaní žiť život, a oni nedôstojne živoria. Mnohí sú sv. krstom pozvaní na nebeskú svadbu, ale oni sa rozhodnú pre pornografiu, čiže diablovo svadbenie sa. Kto sa v dospelom veku rozhodne zobrať svoj krst vodou vážne, ten už začína byť krstený aj Duchom Svätým. Nech len pokračuje, žije naisto správne. Ak bude vyháňať s pomocou Božou zo svojho chrámu neresti a budovať cnosti, nebude žiť nadarmo. Duch Kristov ho bude zasväcovať pomocou tajomstiev a sviatostí do hlbín duchovného života. Bude sa ho rôznorodo dotýkať. Nech si dobre všimne, kde, v akom spoločenstve sa ho dotkol, aká biblická veta ho silno oslovila,aká charizma ho uchvátila. To mu dá smernicu pre ďalší vývoj a spirituálnu prácu. Ak ju bude poctivo roky robiť, dožije sa milosti krstu ohňom. Udania, nenávisti a prenasledovania. To bude tŕňová koruna, ktorá mu bude predzvesťou koruny Božej slávy.
Povolaných je ozaj mnoho. Ale málo je tých, čo si sami vyvolia tú náročnejšiu cestu s troma dimenziami sv.krstu. Krst vodou je iba platná vstupenka na Boží štadión. Kto nepracuje, odmieta hlbšie veci pochopiť alebo zbabelo za pecou vôbec zo zlom nebojuje nech víťazný veniec za svoju vlažnosť naivne neočakáva.

Čo je to pokánie?


To hlásal každý, aj ten najväčší z prorokov sv. Ján Krstiteľ. Vyzýval ľudí, aby sa prestali pochabiť. Aby aj zvážneli. Aby sa očisťovali od nerestí sebectva, pýchy, hlúposti, necudnosti, nespravodlivosti,… Krstil ich vodou, aby im naznačil, e sa máme umyť zo svojej špiny, ak chceme komunikovať so svätým Bohom. Kto to nerobí, ten bude švoje špiny, depresie, viny hádzať na iných. Škodoradosť mu zostala preto, lebo pravú radosť niekde stratil.
Pokánie je priznať si chybu. Povedať slovo prepáč. Ospravedlniť sa. Nahradiť škodu. Vyznať svoju vinu. Uvedomiť si, kde som pochybil. Ísť do kostola na bohoslužbu. Modliť sa Kriste zmiluj sa, a myslieť pritom na toho, kto je opitý… Modliť sa o milosť Božiu pre toho, kto robí zle. Odprosovať Boha aj za hriechy iných. Hanbiť sa za tých, čo sa už hanbiť nevedia. Alebo zbierať napr. smeti po tých, čo ich okolo nás iba rozhadzujú.

Prax pokánia u prvých kresťanov


U prvých kresťanov sa pokánie, čiže radikálne obrátenie sa na cestu do neba, realizovalo prípravou na svätý krst. Pri ňom sa nový adept vyznal verejne všetkým ostatným bratom a sestrám zo svojho doterajšieho hriešneho života. Po verejnom oľutovaní toho blúdenia sa ospravedlnil Bohu aj ostatným, bol pokrstený a prijatý do cirkevného spoločenstva. Potom sa tzv. spovedacia prax, zavedená až okolo roku 600 pápežom sv. Gregorom Veľkým nepraktizovala. Sv. krst a vzťah k Bohu sa bral vážne. Pri prenasledovaniach však mnohí zradili Krista ako Judáš alebo zapreli ako sv.Peter. Rozmýšľalo sa, ako ich napomenúť, a či ich prijať znovu do cirkvi. Po akom pokání a po akom čase. Spovedanie je určite užitočnou činnosťou pri sebaočisťovaní. Treba však dať otcovský pozor, aby sa nastalo iba povrchným folklórom. Alebo aby nebolo iba sebeckým vyznaním sa z hriechov, a škody, ktoré niekto napáchal, aby boli aj nahradené. Ak sa nedá inak, aspoň symbolicky. Alebo aby to nebola podpora necharakternosti či napomáhanie rozvoja nerestí. Pán Ježiš povedal apoštolom, a na inom mieste všetkým: Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Ale aj pedagogicky múdro dodal: Komu ich zadržíte, budú mu zadržané. Niekedy je nesprávne prilacno odpúšťať.

S čoho budeme hodnotení na Poslednom súde?


O tom máme jednoznačné svedectvo od inkarnovaného Yahweho u Mt 25 kap. Dať hladnému jesť, smädnému piť, pomôcť prenocovať pocestného, navštíviť chorého, zaodieť nahého či navštíviť niekoho vo väzení. Sú to milosrdné skutky, ktoré nakoniec rozhodnú. Kto tvrdí, že to bude viera, modlitby, sviatosti, zbožné reči, množstvo biblických citátov, či ochrana pravoverného učenia, ten nečítal evanjelium pozorne. A z toho, čo je duchovnou hodnotou, si svojsky povýšil na tú najdôležitejšiu hodnotu.
Dalo by sa to aplikovať aj do moderného života. Väzením sa dá rozumieť aj ateizmus. Chorobou nesprávny názor. Niekto hľadajúci pravdu v inom náboženstve je tiež ako pocestný. Smädný sa dá byť aj po hlbších odpovediach na otázky. Hladný môže byť človek aj po láske, rodine, primeranej práci, dôstojnom bývaní, priateľovi, spoločenstve…

Ezoterické ego alebo kresťanské spoločenstvo


Duch, ktorý je vo vnútri kresťanstva, nás učí, že spoločenstvo je dôležité. Už kde sú dvaja či traja s čistými úmyslami, tam je ten správny Kristov duch prítomný. Láska nie je iba ezoterické ja a boh, ale my a Boh. Bohom nie som ja, to nám buliká nesvätý duch. Duch Svätý nás učí, že máme v sebe mnohé čo očisťovať, aby sme sa zjednotili nakoniec svätou láskou. Nesväté cesty idú na zjednocovanie tiel v láske veľmi rýchlo. Ide však o smilnenie, nie o bratskosesterskú lásku. Prinesie to veľmi trpké ovocie pre klamajúcich aj pre oklamaných.

Založil Ježiš vôbec nejakú cirkev?


Ak niekto verí v nejakého Ježiša, ktorý vraj žiadnu cirkev nezaložil, ten verí vo falošného krista. Je silno poznačený duchom individulalizmu. Kristovstvo je o ozajstných vzťahoch. K Bohu, ku sebe navzájom, ku sebe či k prírode. V tzv. Kresťanskom spoločenstve, kde je bežné sa udávať, negativizovať, nemo sa prizerať na neprávosť, či hádzať proroka cez palubu, tam sa Duch Boží postupne vytráca. Až sa kresťania premenia na sociopatov, zbabelcov, ktorých doma bičujú nahnevané ženy alebo vonku neopohanské vlády. Zdravé jadro Božieho kráľovstva je Bohu oddaná svätá panna a matka v podobe Ježišovej mamy. Jej srdce spojené so srdcom Syna, ktorý je tiež naozaj oddaný v službe Bohu a ľuďom. To je nezničiteľná sila Božia tu inkarnovaná a v duchu prítomná.


Pravá cirkev


Dlho dlho si rímski katolíci namýšľali, že iba oni sú tou pôvodnou a pravou cirkvou. Pôvodnou veru sú. Ale v histórii sa stalo mnohokrát, že aj jej predstavitelia, čo pôvodne boli prenasledovaní, sa sami stali prenasledovateľmi kristovcov. Čiže úprimných veriacich v Krista. Preto sú kôli tomu a po rade sv. Jána XXIII, už len v druhom extréme prehnanej pokory. Po II VK sa dostalo do oficiálneho učenia dlho dlho nepovšimnutá definícia: „Pravá Kristova Cirkev je prítomná vo vnútri katolíckej cirkvi“. Je to presnejšia a aj neomylná veta. Čiže nie všetci v nej a všetko, ale niekde vo vnútri a v duchu. A odvážnejší katolíci sa aj opýtajú: A nemôžu toto o sebe prehlásiť aj všetky ostatné kresťanské denominácie? Veľmi správna a katolícka otázka. A pravdivá odpoveď je, že môžu to aj oni prehlásiť o svojej cirkvi. I keď má 100 či 500 rokov. V každej n nej sa totiž nachádza niečo zdravé a Božie. Väčšinou to, čo stáročia ignorovali vraj superkatolíci. A v každej z nich sa nachádza niečo aj boľavé či choré. Tak si to všimne a skonštatuje každý spirituálny realista.

Mnohosť kresťanských cirkví nie je žiadna tragédia


Môže hovoriť o tom, že má v živote veľké šťastie ten, kto spoznal v Ježišovi pravého Syna Nebeského Otca. Ak svoju vieru zoberie vážne, uverí a dá sa pokrstiť, stáva sa Ježišovým nasledovníkom. Už nehľadá predovšetkým svoju vôľu, ale tú Božiu. Presne na tom Ježišovi a jeho verným záležalo najviac.
Kresťanských denominácií je na planéte do 50 000. Každý týždeň vraj vznikne nová. Ak si niekto myslí, že to je pre kresťanstvo tragédia, tak určite sa mýli. Tragédiou je iba jeho malodušná nevzdelanosť. A ešte väčšou, keď niekto sa pýši, aký je on kresťan, ako je on člen tej najpravejšej z cirkví, a nachytáte ho, že zaklame do očí a nevie ani povedať slovo prepáč. To je tragédia väčšia než ateizmus.
V každej z tých denominácií je totiž niečo z Božieho kráľovstva. V každej sú kristovci s božou bázňou. V každej je nejaká originálna podoba služby, originálna charizma zakladateľa, zaujímaví ľudia, specifická história, svojská liturgia a iné zvyky a pravidlá. V každej sú aj tiene nielen zakladateľa, ale aj jeho nástupcov a rokmi nahromadená nesvätosti členov. Sú tam aj o svätosť sa snažiaci, aj čestní aj Judáši. Dokonalé rodiny alebo sväté spoločenstvo či cirkev bez vád budú iba v nebi, nie tu na zemi.
Kresťanské denominácie rôznych stupňov vznikli prirodzeným vývojom. Niektoré aj pod tlakom udalostí, kde v ich pôvodnej cirkvi neeticky sa správajúci predstavený vytváral neznesiteľnú atmosféru.

Kresťan je viac ako pápež

Kto je pokrstený vodou v Mene Otca i Syna i Ducha Sv. v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi, či výnimočne inak, je zaradený medzi Kristových učeníkov. Je pozvaný na Baránkovu svadbu v nebi. Ak svoj krst zoberie vážne, a bude ho žiť, treba mať ku nemu úctu ako ku samému Ježišovi. „ Byť kresťanom je dôležitejšie ako byť biskupom či pápežom“ / Ján Pavol II. Prekročiť prah nádeje/ Ak sa na toto pozabúda, čiže stráca sa viera vo svojej podstate, prichádza klerikalizmus. Čiže zdôrazňovanie cirkevných funkcií. A tých, čo im zachutí moc a povyšovanie sa nad inými, zdôrazňovanie svojho ješitného otcovstva, alebo poporujú zneužívanie tejto moci, tých treba jasne demaskovať ako modlárov.

Mainstream a alternatíva

Ak by viedli kresťanské stádo dozretí muži vo viere, tzv. starci, tak by okrem hlavného ortodoxného prúdu nechali existovať aj prúd heterodoxný. Bolo by to niečo ako v športe iná liga, II., III, IV, V… Niečo obdobné je v spoločenskej oblasti. V oblasti médií je hlavnoprúdový mainstream, ktorý si skoro pravidelne neplní svoju spoločenskú úlohu objektívne informovať verejnosť o faktoch. Miesto občanom slúži oligarchom, nejakej politickej strane, ktorá je pri moci či do extrému sa vychyľujúcej ideológii. Preto vznikajú kôli vyváženosti spravodajstva úplne prirodzene alternatívne prúdy. Tie dopĺňajú to, čo hlavný prúd chronicky zanedbáva. A má hlboký spoločenský význam. Niečo podobné sa stalo v oblasti kresťanstva, kde hlavnoprúdová katolícka cirkev strácala katolícku identitu. Nepripustila dlhé stáročia žiadne alternatívy okrem seba. Nanucovala iba ten svoj typ prežívania pseudikatolíckej viery. Likvidovala opozičný či pokrokovejší názor aj upalovaním. Boli kôli tomu mnohé náboženské vojny, nie iba tá tridsaťročná, medzi katolíkmi a evanjelikmi. Toto je hanebná vizitka diletantov vo vedení kresťanstva, ktorí nanucovali inakzmýšľajúcim iba tú svoju cestu. Sv. Ignác z Loyoly to vystihol: „ Niet väčšieho omylu v duchovných veciach, ako je nanucovať iným svoju cestu.“ V tomto bode tzv. „svätí otcovia“ neboli ani otcovskí ani svätí.

Nekatolícki „katolíci“

Mnohokrát sa stalo v histórii, že v najpôvodnejšej z kresťanských cirkví, rímskokatolíckej, bol na mieste biskupa či aj pápeža nevykúpený muž. Aj keď sa nechali pápeži volať za živa svätými otcami, pravda je taká, že ich z 266 bolo svätých iba 78. Protipápežov v histórii bolo 42. Čiže väčšina. A v tých pracovala vnútorná pýcha, ktorá im nedovolila abdikovať, ako to bolo schopných pápežov iba 10. Biskupov, poznačených klerikalizmom bolo a je oveľa väčšie percento.

Čiže cirkevné spoločenstvá poväčšine viedli diletanti, ktorí napr. nedovolili žiaden opozičný názor. Likvidovali alternatívne pokusy prežívania kresťanskej viery. Nedovoľovali liturgiu v materinskom jazyku, ale nanucovali iba tú latinskú. Čechy boli dlho poznačené panovačným vplyvom nemeckých a rakúskych biskupov. Na Slovensku vyvádzal nielen biskup Wiching v 9.st., ale pred sto rokmi týrali a prenasledovali slovenskych kňazov šovinistickí maďarskí biskupi.

Prečo tak konali? Z jediného dôvodu. Nemali a nežili katolícku vieru. Iba o nej iným kázali. Ale podávali dôkaz za dôkazom, že svoje národné modly uctievali oveľa viac než Boha. Boli poškvrnení ako farizeji zhubným nádorom pokrytectva. Keďže nerešpektovali dôstojnosť ľudskej osoby, a nanucovali iným svoje modlárstvo, znesväcovali sa tzv. duchovným smilnením. To zakrývali pod masku teatrálnej čistoty, rečičkách o celibáte a pravidelne to preháňali úctou ku prečistej Panne. Svoju obludnú koncovku ich patologická spiritualita nadobudla vtedy, keď sa vyžívali v trestaní kňaza, čo sa priznal, že celibát je nad jeho sily a sa oženil. Alebo v dopľuvaní niekoho, kto sa možno aj nechtiac rozviedol.

Upaľovanie sv. Jany z Arku ako diablom posadnutej bosorky či upálenie čestného a prorocky kážuceho kňaza Jána Husa ako arcikacíra, to už bola ich „pravovernosť“ v záverečnom štádiu morálneho rozkladu. Išlo o diablami posadnutých extrasociopatov, ktorí asi nikdy nemali čas sa zamyslieť nad slovami Ježiša pri poslednej večeri: „ Prídu dni, keď Vás zabijú, a budú si myslieť, že slúžia Bohu. Nikdy nepoznali Mňa, ani môjho Otca“ / Jn, 1-4/

Takých obetí boli tisíce. Ak sa to dialo v Kristovom Mene, tak je to kriminálna blasfémia na tej najpodlejšej úrovni. Upálenie Jeronýma Pražského rok potom ako mistra Jana iba ukázalo, že považovali zabitie svojho pýtajúceho sa brata za „dobrý skutok“. Ukážkoví páchatelia „dobra“… Ústredný výbor cirkevného snemu nie raz v dejinách ovládli nekajúci vrajkresťanskí preláti. Ak nerobili zo svojich deliktov voči desatoru pokánie, určite sa stretli s Božím hnevom.

To, že ani tak kresťanstvo ani matka cirkev s takým srandisticko – talibanským manažmentom nezanikli, je jeden zo silných dôkazov, že sú postavené na pevnej skale, a že ich riadi niekto hore.

Moc klerikov sa oddelila laikov. Nadobudli enormne veľký majetok a vplyv, a vedľajší efekt bol, že sa ich 99% iných členov cirkvi bálo. A tak si mohli zneužívať až do brachiálnych podôb. Podobný extrém klerikálneho zneužitia moci sa deje v rôznych obmenách počas celých dejín vykúpenia. Jeden z tisícov zlynčovaných obetných baránkov cirkevnými vlkmi bol aj sám Pán Ježiš.

Ekumenická spolupráca

Fenomén kresťanstva je ako váza rozbitá na tisíc kúskov. Rozbila sa počas 2.tis. r. histórie kôli vyčíňajúcemu klerikalizmu vodcov jednotlivých cirkví. Apoštol Peter a jeho nástupcovia si neplnili svoje pracovné povinnosti tak ako mali. Mnohí z nich neboli schopní odstúpiť a dať svoju funkciu niekomu lepšiemu. V r. 1054 sa napr. popreklínali navzájom pápežskí legáti s pravoslávnymi. V 20 sr. sa ich nástupcovia konečne objali a začali spolupracovať. Začali rešpektovať svoju odlišnú spiritualitu. Váza sa začína skladať do zaujímajej mozaiky. Katolícku cirkev tvorí v r. 2020 okrem najpočetenejšej rímskokatolíckej ďalších 28 menších zjednotených cirkví. Miesto stáročných náboženských vojen sme sa dožili dlho nevídaného úkazu, ekumenizmu. Vďaka za to Bohu. Dozreli sme ku dospelejšej podobe viery.

Ortodoxia

Ortodoxia je kresťaské učenie, hlásané bez omylov a bludov. Bol to stáročný zápas, pri ktorom paradoxne bludári vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa stretli. Napr. na koncile v Nicey, 325 r. prejednali blud kňaza Áriusa, ktorý hlásal, že Ježiš nie je II. božská osoba. Koncil rozhodol, že toto je blud arianizmu a zadefinoval presný opak. Takto vznikali tzv. dogmy viery, čiže pevné pravidlá, čo je pravda a čo už blud. U prvých kresťanov bolo hlásanie evanjelia bez bludov v najvyššej úcte. Morálne zlyhania boli považované až za niečo druhoradé. U dnešných učeníkov je to celkom inak. Stratili sme asi úctu ku Pravde.

Ortopraxia

Je to správne konanie v praktickom živote. Sám Ježiš si všimol preláta a levitu/ cirk.zamestnanca/ ako išli slúžiť do kostola liturgiu, a vykašľali sa na dobitého človeka. Ujal sa ho samaritán. Moderne prirovnané ezoterik + agnostik + maďar + cigáň, napr. Toho Ježiš pochválil, lebo mu pomohol. Určite nemal ortodoxné názory, ale ortopraxiu mal vzorovú. A tá podľa evanjelia nakoniec rozhodne. Na Poslednom súde sa nás nebudú pýtať na naše názory, cirkev, počet prijatých sviatostí, či množstvo prečítaných kníh či premodlených hodín našich modlitieb. Je tam 4 x opakovane napísané, že to podstatné pre vstup do Božieho kráľovstva budú milosrdné skutky. O našom večnom osude rozhodne teda empatia. A neempatia, ľahosťajnosť sú dobré akurát tak na zatratenie si svojej duše.

Ortopédia

Znamená priame kráčanie. Nie je to iba dôležité oddelenie v nemocnici pre nápravu našich kolien a kĺbov. Vtedy, keď máme viac možností, a nevieme ktorú si vybrať, tak je dôležité sa neunáhliť. Vec si treba v tichu premyslieť, modliť sa, ale nie iba ku niečomu nado mnou, ale ku Duchu Svätému, ktorého máme byť chrám, a počkať si na vyjasnenie. Až potom urobiť ten správny krok. Aj keď bude proti prúdu, nebudeme ho ľutovať. Kto si na toto neurobí čas, urobí podstatné chyby. Čím závažnejšiu vec v živote riešime, tým viac by sme mali v tomto bode hľadať Boží zámer v našom živote. A možno sa modliť so sv. Teréziou Veľkou: “ Pane osloboď ma od mňa samej“ čiže od neslobody a iba mojej krátkozrakej vôle, a mojich veľmi pozemských túžob.

Povinnosť kresťana hľadať katolícky ideál

Katolícka cirkev je historicky nie sestrou iným kresťanským denomináciám, ale matkou. Matka dáva život a vychováva pri základoch bytia. Ona občas akoby vo svojich vonkajších predstaviteľoch zdementnela, ako sa to stáva aj našim matkám. Čiže stratila zdravý úsudok. A prehnala to so svojou nepodmienečnou materinskou láskou aj tak, že jedných slepo a nerozumne rozmaznávala a iných trocha dozretejších nemilosrdne trestala. Takto to bežne robia po stáročia naše nesväté ženy. A ak to opakujú nevychovaní a nedozretí chlapci v cirkevných úradoch, určite neide o dobrých otcov a nikto ich nebude chcieť vyhlásiť za svätých.

Keďže v matke cirkvi sa dostávali do čela kariéristi miesto otcov, ako vedľajšia produkcia ich presvätého diletantizmu bolo poškodenie značky katolícky a preexponovaný maniérizmus značke rímsky. Likvidovanie iného názoru, nanucovanie neblickej latinčiny, symbolu to svetoobčianstva sa začalo považovať za niečo dôležitejšie než ohlasovanie evanjelia. Opájanie sa falošnou katolicitou, nanucovanie tzv.čistoty a celibátu, hromadenie nadbytočných stavieb a kázničky iným o chudobe, vedenie nezmyselných vojen, to a mnohé iné značilo odklon od viery kresťanov. Univerzálnosť sa začala strácať, a matku cirkev dramaticky opúšťať.

Tajomným Božím dopustením sa začalo dozretejšie kresťanstvo objavovať v tzv. oddelených cirkevných spoločenstvách. To, čo „otcovia“ nechceli alebo nevládali riešiť, to sa objavovalo niekde inde. Sloboda ohlasovania u protestantov, preklady biblie do rodnej reči u anglikánov, ženatí kňazi u pravoslávnych, sloboda svedomia u husitov, alternatívne svätenie soboty miesto nedele u adventistov, duchovná služba u žien v reformovaných cirkvách, …

Išlo mnohokrát o veci, ktoré samotná Rkc do svojej teórie a praxe prijala. Ak predbehli dobu prijatia pápežmi, tak ich nositelia boli zlynčovaní. Kto bedlil a kto spal sa zistilo neraz po stáročiach.

V Rímskokatolíckej cirkvi strážili ortodoxiu, a darí sa im to strážiť. Ale v ortopraxii robili školácke chyby. Preto museli vzniknúť cirkvi alternatívne. Dlho o tom pápeži nechceli ani počuť. Undiscutabile, čiže žiadna dikusia o nejakej alternatíve, než akú líniu forsíroval Vatikán. To bola vraj vernosť tradícii, ale mnohokrát nevernosť duchu Kristovmu. A paranoidný strach pred tzv. novotami, ktoré by mohli ohroziť tradičné hodnoty. Tým väčší, čím bola viera slabšia. A tým väčšie zastrašovanie nositeľov iných nelatinských ciest. To, že tie novoty, ktoré priniesli napr. sv.Cyril a Metod, boli najskôr zakázané a o tisíc rokov v tej istej cirkvi prikázané, o tom zúriví katolíci neradi hovoria. Hanbia sa. Asi za tých, čo sa hanbiť kedysi dávno vôbec nevedeli. Nevedia to ani poriadne odprezentovať, prečo sa tak vlastne stalo. Zadubene mlčia. To znamená, že od inteligentných katolíkov majú ešte asi ďaleko.

Ďakuj za život a ďakuj za sv.krst

Do nejakej rodiny sme sa narodili. Šťastnej alebo nešťastnej. Miesto vyčítania voči Stvoriteľovi by sme sa mali pokúsiť skôr odosobniť, a byť vďační za dar života. Ak niekto mal rodičov nie správnych, nech si nezúfa. Osud mu chystá v druhej polovici života možno duchovných rodičov vynikajúcich. Mali by sme byť aj vďační za dar sv.krstu. Rodičia mali právo nás pokrstiť vo svojej viere. Bezprávie ohlasuje ten, kto toto právo rodičom nedopraje. Ak dospejeme, máme možnosť i zvoliť sami kresťanskú cirkev. Rkc má vek 14 r., čo je neviem či nie príliš mladý vek na zmenu viery, skôr by tam pasoval vek 24 r. / Ak nás Prozreteľnosť poslala do nejakej rodiny, štátu aj cirkvi, tak asi máme v tých spoločenstvách nejaké poslanie. Pokiaľ si ho nesplníme, netreba odtiaľ predčasne utekať.

Ako zhrešili naši prví rodičia?

Adam a Eva sú považovaní aj Bibliou za prvý ľudský pár. Eva zjedla ovocie zo stromu dobra a zla. A dala jesť aj Adamovi. Zviedol ju had. A prišlo prekliatie ľudského pokolenia závisťou a nenávisťou. Ich syn Kain yabil svojho brata Ábela. Pandorina skrinka s ďalšími nešťastiami sa otvorila. Väčšinou muži obviňujú z tohto aj iných nešťastí ženy. Nezhrešil však viac Adam, keď nebránil svoju manželku? Mlčaním a nekonaním? Vraj sa prizeral, ako to dopadne / Sv.Katarína Sienská Dialog/

Či prvý hriech bola neposlušnosť, oberanie nezrelých jabĺk, análny koitus so šimpanzom ktorého posadol diabol či nejaké prapôvodné bosoráctvo, to biblická príbeh nekonkretizuje. Ak si to niekto vo svojej fantázii s nejakým typom kriminálneho konania silno stotožňuje, tak asi jeho predkovia svojimi nekajúcimi hriechami presne týmto typom vírusom poznačili genofond nasledujúcej, aj jeho generácie. A on v tom má robiť nejakú protioperatívnu činnosť, aby dal vec svoju i ľudstva do rovnováhy.

O tzv. dedičnom hriechu.

Sme od prírody iba dobrí? Touto naivitou trpel jeden pár. Začal putovať z krajiny do krajiny. Až prišli do kraja, kde im podrezali krk. Asi sa to stalo aj pre nás ostatných, aby sme až takou naivitu hlboko nemali v pamäti uloženú. Podobný infantilizmus produkujú tí, čo nám tvrdia, že žiadnu dedičnú nekvalitu ľudia nemajú. Dedičný hriech je jediná dogma, ktorá sa dá vedecky dokázať. Realita je taká, že mnohé, čo riešime ako svoje problémy, sú programy, ktoré nevyriešili naši predkovia, najmä naši rodičia a ich rodičia. Sme tým veľmi silno zasiahnutí. A náš správny duchovný život námpomáha dlhy našich predkov splatiť. Naše nesvätosťou stigmatizované telá postupne spiritualizovať. Kto nejakým úkonom sa pokúša preťať duchovné puto, tzv. rodové korene, urobí už neprirodzenú mágiu. Ak to urobí unáhlene, nepoctivo, môže sa mu zrazu zjednodušiť osud, ale narastie mu skrytý nádor pýchy. Aj sebectva. Čiže sa na duchu poškodí. Bez poctivého boja totiž preskočil polovicu svojho života… Ak muž obviňuje iba ženy, žena obviňuje nejakých hadov, a súrodenci sa miesto vzájomnej pomoci nenávidia a ľudia sa miesto normálnej komunikácie urážajú, to a iné sú dedičný hriech v praxi.

Najdôležitejšia udalosť

Udiala na kalvárii. Bola to kruté umučenie a smrť Pána Ježiša. S apoštolom Pavlom my kristovci veríme, že sa udial podstatný vykupiteľský čin v dejinách celého ľudstva. Paradox všetkých paradoxov, Ježiš svojou prehrou na kríži vyhral najdôležitejšiu duchovnú bitku nad diablom. Smrť dostala smrteľný úder. Ak to niekto uverí a prijme, tak porazí touto silou každé diabolstvo vo svojom tele či duchu. Na tretí deň vstal z hrobu. V oživenom novom tele. Tak sa stane aj s obnoveným a jeho zásadám verným ľudstvom, že dostaneme nové vzkriesené telá. Bude tu nové nebo a nová zem.

Krv Kristova obmýva každý náš hriech.

Hoci Ježiš vo svojom evanjeliu termín dedičný hriech nepoužil ani raz, faktom jem že sme ním poznačení. Preto v každej kresťanskej cirkvi odporúčame sv. krst. Ten dedičný hriech duchovne obmýva. Jeho následky však pretrvávajú. Sú to nekvality a sklony ku rôznym extrémom. Nejaká prehnaná túžba nás poteší. Po čase zistíme, že nepravou radosťou. Ak sa to nerieši, tak nás to zotročuje. Vedie ku prázdnote. Čím niekto hreší, čiže preháňa v nejakej oblasti, tým viac si svoj stav bytia komplikuje. V čom bude hrešiť, v tom bude aj potrestaný. Boh to iba dopúšťa. Trestá nás nadváha z prejedania, „opica“ z opilstva, výčitky svedomia z neetického správania sa. Kristov Duch nás očišťuje v presvätej Krvi, ktorú Ježiš vylial na kríži. Toto bude tá najpodstatnejšia veta celého kresťanstva.

Hriech

/ Z gr.hamartolos/ etymologicky znamená nepotrafenie do cieľa. Alebo nepresný zásah u lukosrelca. Liečenie falošnej diagnózy u pacienta. Plakanie na nepravom hrobe. Milovanie sa, ktoré končí strašne trpkým sklamaním. Toto fatálne ohlúpnutie a sebadeštruktívne správanie produkujeme preto, lebo máme v sebe ešte veľa duchovného tuku. Ten vzniká zanedbaním toho podstatného, čiže radikálnym zanedbaním hľadania Božej vôle pre náš život. Čím viac sádla má naše telo, ale aj ego, tým ťažšie bude sa ho zbaviť. Čím ďalej sme blúdili po nesprávnych cestách, tým dlhší bude návrat na tú správnu. Hriech je konanie proti Božím zákonom. Chyba je nevedomé prestúpenie nejakého pravidla. Inteligentný človek rozlišuje. Nerobí zo všetkých ťažkých hriešnikov , ani rovnako postihnutých invalidov, ani kriminálnikov.

Spoveď

Prví kresťania sa spovedali iba raz v živote. A to pred krstom. Pravidelné spovede zaviedol okolo r.600 sv. pápež Gregor Veľký. Či spoveďou v tej či inej cirkvi, či oľutovaním si svojich previnení, či ospravedlnením, snahou o nápravu škôd, alebo plačom pod krížom. Detoxikácia sa dá dosiahnuť viacerými nástrojmi . Odporúča sa ako najspoľahlivejší očistný prostriedok svätá krv Ježiša Krista vyliata na kríži. Úctivá spomienka na Jeho umučenie nás dokonale obmýva od našich vín.

Pas moje ovečky, pas moje baránky

Ezoterika sa tvári, že žiadnu cirkvev nepotrebuje. Ona má boha vraj vo vrecku. Skutočnosti bedliacim na seba iba prezrádza, ako je v podstate poznačená inividualizmom. Čiže sebectvom. A usvedčuje sa harmóniami storakého druhu. Akoby ju nezaujímali stovky druhov nemocníc a tisíce chorých v nich. Ani zápas proti zabijackym vírusom Vás nezaujíma? Zachvíľu sa Vám zjednoduší život až tak, že budete na kolenách antikristových otrokov prosiť o vakcínu. Petrovi boli samým Ježišom zverené prvotné spoločenstvo veriacich. Nie aby ich strašil, vyhladoval, manipuloval či krivil. Ale aby ich pásol. Čiže nasýtil niečím duchovne kvalitným. Napomáhal im sa správne vyvýjať. A dohotoviť. Najprv na dobrých ľudí a až potom na dobrých učeníkov Kristových. Kresťastvo je jednoznačne oproti nekresťankým náboženstvám a ezoterickým smerom pozvánkou vytvárať zdravé spoločenstvá.

Kto je ovca?

Nesamostatná duchovná bytosť. Dnes by sme povedali aj teliatko. Mláďa. Tínedžer. Študent. Učeň. Nemá ešte nadhľad. Nevie sa orientovať. Nedodrží slovo. Podlieha emócionálnemu zatmeniu rozumu. Nemá v základných otázkach jasno. Čím je nevyzretejší, tým viac odsudzuje. Hlavne toho či to, čo vôbec ešte hlbšie nepozná. Podlieha silno naivite. Ľahko sa dá oklamať, zmanipulovať, doplašiť. Nekritické zamilovanie sa uctieva ako posvätné. Klebety adoruje ako dogmy. Nevie ešte rozlišovať podstatné od nepodstatného. Má ale záujem sa týchto akné a mladíckych nerozvážností poctivo dostať.

Kto Baránok?

To je ten, na ktorého nevedomé stádo vrhne vinu, a on sa obetuje. Neraz vykrváca a umrie ako mučeník. A v spoločenstve sa niečo podstatne pohne k lepšiemu. Baránok je uvedomelejší než veriaci. Už je vediaci. Alebo aj vidiaci hlbšie súvislosti. Má guráž, čo nemá ani tisíc oviec. Tie iba spolu mlčia , prežúvajú či bľačia. Baránok sa vie ozvať. Nahlas pomenovať, čo všetci iba taja, lebo sa boja. Cirkevní lídri, čo onemejú pre Herodesom sú iba vypasené ovce. Sú zaživa potrestaní najťažším trestom, a to že sú smiešni. Hrajú sa na kráľov, aj čapice také majú, a sú to iba trápni klauni, ktorých dospelejší vo viere nemôžu brať vážne, lebo majú na ich zbabelosť alergiu.

Duchovný nepodarok.

Ak niekto z nás robí nejakú hlúposť, potom ho prichytia či odhalia, a on iba nekonečne zatĺka, že nič neurobil, to je presne ten, čo kandiduje na somára roka. Nepriznanie si chyby, ignorovanie napomenutí, alibizmus, nechopnosť povedať slovo prepáč, to sú sociopatie už pre zverolekára. Zaťatosť priznať, že Boh urobil pred našimi očami zázrak. Zaťaté iba negativizovanie niekoho. Kto to pácha a je tomu verný, to je najrýchlejšia cesta ku tomu, aby mu vo vzkriesenom tele narástli extra rozmerné somárske uši.

Hriech proti Duchu Svätému.

Diletanti v kresťanstve nám tvrdia, že Boh odpustí všetky hriechy. Akoby bol automat. On všetko neodpustí. O tm hovorí Ježiš jasne. Len nemáme jasno, čo je ten neodpustiteľný hriech? Bol spomenutý pri zlomyselnom prekrucovaní farizeov, ktorí videli mocný Boží zásah do ľudských osudov, tzv. Zázrak. A oni prisúdili jeho autorstvo belzebulovi, kniežaťovi zla. Možno tam patrí aj likvidácia proroka. Znevažovanie jeho ohlasovania dôležitej pravdy, ktorá bola potrebná pre správny vývoj ľudstva. Budú to asi nejaké svätokrádežné páchania podvodov ďalekosiahlymi škôdami na dušiach.

Svätým krstom sme povolaní slúžiť iným

Začlenenie toho, kto je pokrstený, do diela vykúpenia, v ktorom je Ježišova obeta na Golgote je absolútnym centrom, a my sme iba jej spolupracovníci. Každý z nás dostáva Ducha Kristovho, aby nejakú oblasť nášho života najprv diagnostikoval a potom ju terapeutizoval. A takto jednoznačne z Božou pomocou pozdvihoval úroveň ľudstva do kvalitnejšej, etickejšej podoby. V tomto duchovnom zápase máme ponuku ku prorockej úlohe. Povolaných je mnoho z ľudí, ale vyvolených je málo. Totiž tých, čo zoberú toto pozvanie aj vážne. Sú to skôr výnimky. Ostatní si volia pohodlnejšiu cestu. Najviac je tých, čo si miesto večnéhoživota volia skoro každý deň rôznorodé pochabenie sa. Prirodzene sa ako ľudia delíme na tých, čo iným chceme slúžiť, a na tých, čo sa dávajú obsluhovať. Ježiš a jeho učeníci patria ireverzibilne do prvej skupiny.

Dajte si pozor na falošných prorokov

To sú tí medzi kresťanmi, ktorí nosia svojimi šatami či vznešenými titulmi kresťanské posolstvo, ale pod tými maskami majú niečo celkom opačné. Doporučujú chudobu, a žijú pohodlný život. Majú doktorát, ale sa urážajú za slušnú a pravdivú kritiku. Alebo likvidujú kvalitnejšieho oponenta. Ochraňujú tradičnú rodinu, ale majú ju 100 x za dôležitejšiu než rodinu nebeskú. Sú to vyznavači pseudokresťanských modiel. Prostriedok si zamenili s cieľom. Snažia sa dodržiavať náboženské pravidlá, vedú ku tomu aj iných, ale nemilujú Boha ako Otca. Pravý prorok žije v realite, aj ju iným ponúka. Neviaže ľudí na seba, ale na Božiu autoritu. Ani iným neklame, nemanipuluje ich, ani z nich nerobí polovzdelaných. Berie svoju misiu medzi Božím ľudom vážne. Falošní proroci pri probléme mlčia. Nežijú reálny život. Majstri aj v chlácholení davu, aj v čičíkaní svojho svedomia. Ani nediagnostikujú, ani neliečia. Boja sa akejkoľvek konfrontácie s pozemskými mocipánmi. V podstate roky tolerujú ich nemravnosti. A keď sa tvária, že ich ich nevidia, zodpovednosť padá na ich konto. Moderne sa ich primárna diagnóza volá prokrastinácia. Odkladajú poctivé prežitie si života na nejaký iný čas. Rozhodne a v princípe nie na tento život. Kto ich na to upozorní, toho nechcú počúvať. Problém nechcú vidieť. A kto upozorní verejne a ráznejšie, toho zo strachu, že stratia moc, akoby pravidelne dajú spojení so svetskou mocou zlikvidovať.

A kto je duchovný vlk?

Vlčí hlad po tele čitej ženy bude mať ten, čo mnohokrát masturboval nad pornografiou. Tak sa tými prasačinami nad falošnou krásou štetiek vytuneloval, že bude raz za konci tých eskapád vyhladovaný po niečom serióznom. Ak ho to slušné dievča odmietne, lebo bude cítiť z neho nejakú hrôzu, a nepomôžu mu už ani prachy, strašne ju bude mať chuť „ v zuboch roztrhať“. Ponížiť, znásilniť, zbiť… Robí tak z vlčieho hladu. Bude tým väčší, a v tej oblasti, v ktorej ten nešťastník dlho a extrémne hrešil. Iný druh hladu, ešte rafinovanejší, sa vyskytuje u tých, čo robili prudkú askézu. A maskovali to svätosťou. Odrapia si erós aj s káblikmi, fyzicky sa vykastrujú, unáhlene sa vraj zriekajú všetkého majetku, a budova kde bývajú je ako palác pre grófov. A po čase umŕtvovania, bez odovzdania to Bohu, bez spolupráce s Kristom, prichádza druhý extrém. Hlad po neprirodzenej sexualite, tituloch, trestaní, záchvaty dôležitosti po dlhoročej vrajpokore. Vlčí hlad po niečom prirodzenom. Asi preto, lebo toho nadprirodzeného a nenormálneho boli už asi orgie. Jeden slobodan očkovič sa zúfalo dobýjal do intimity iného, ktorého vylákal na obed. Aj si to tajne nahrával, hovädo. Asi 40 x sa akoby sekerou dobíjal, a strašne chcel od toho druhého vedieť niečo intímne z jeho života. Prečo sa tak strápnil? Lebo jeho intímny život bol dlho už o ničom. A ten vlčí hlad začal úradovať… Takto je niekto zvlčilý v žiarlivosti, iný v chamtovosti po peniazoch, tretia má vlčí hlad po neustálom úspechu. Ani netuší, aká je v skutočnosti neúspešná pred Bohom. Ak si to neuvedomia, ich stav priepastnej prázdnoty a vlčieho hladu sa bude iba prehlbovať…

Čo je vychladnutá láska?

Ješiš ju definuje ako udávanie a nenávisť. Je toho hodne v našich posledných časoch. Nenávisť je napr. permanentné negativizovanie nejakej osoby. Ak sa nám to stane, nemusí byť negácia vo mne. Pravdepodobne je u toho, kto aplikuje takúto negativitu. Má s ňou problém asi sám. Ak ubližuje, tak nás prosí o pomoc. O modlitbu. Udávania sa dopúšťa ten, kto za zbytočnosť považuje napomenutie medzi štyrmi a šiestimi očami. A nedá ani čas človeku sa polepšiť. Iba ho kruto zotne odsúdením. V skutočnosti zotína, odsudzuje a preklína sám seba. A vôbec si neuvedomuje, ako si rúca chrám.

Kto má právo nastaviť pravidlá?

Ďeťom dať pravidlá majú určite právo určiť ich rodičia. Keď človek dospeje, už si sám rozhodne, podľa čoho sa bude riadiť. Koľko z rodičovskej výchovy si ponechá a koľko z toho vypustí. Zákony v štáte určuje vláda a parlament. Mali by ich strážiť polícia, prokuratúra a súdy. V spirituálnej oblasti si človek má právo vybrať, aký typ mu vyhovuje, a pre ktorou náboženskou cestou sa vyberie vo svojom živote ísť. Táto tzv. sloboda svedomia bola rodičmi dočasne pozastavená, pre dobro ich detí lebo by si nevedeli určite z rôznych možností vybrať tú pre seba najvýhodnejšiu. Správny rodič však čaká na vhodný čas vo vývoji, kedy dieťaťu dar slobody v rozhodovaní odovzdá. Je to okolo 20 roku. Mal by sa ten človek už o seba vedieť postarať. Rodičia, ktorí nedorástli na pochopenie svojich povinností, a nanucujú iným svoju vôľu, tí robia podstatnú chybu. Stratia vážnosť aj autoritu, a po mnohých zbytočných komplikáciách skončia zatrpknutí z toho, že ich deti nie sú ich majetok. Ale tú to viac deti Božie, ktoré majú právo na svoju dôstojnosť.

Kalibráciu medzi kresťanmi dostal Peter

Pre nasledovníkov Krista bola daná samým Ježišom vytvorená autorita. Bola daná apoštolovi Petrovi. Katolíci veria, že aj jeho nástupcom v úrade. Má pásť ovečky a baránky. Čiže má právo nastavovať pravidlá, čo sa má veriť ako pravda a čo už je blud. Čo je etické a čo nemravné, čiže duši človeka škodiace. Volá sa to moderne kalibrácia či ciachovanie. Je to snaha o presné nastavenie systému, ktorý má zodpovedať reálnemu stavu.

O slobode svedomia

Dlho, predlho o nej pápeži nechceli ani počuť. Gregor XVI. Ju nazval stokou každej zvrátenosti, aj pomätenosťou. Zlom nastal v polovici XX. st. Na II. Vat.koncile sa zrazu ocitlo na indexe doporučovanej literatúry právo človeka na zvolenie si svojho náboženstva, aj právo na ateizmus. Pápež Benedikt XVI. ju doporučil dať do právneho systému každého štátu ako ľudské právo. Napísal, že by bolo hrubým narušením dôstojnosti človeka toto právo mu nedať. Ako je možné, že pápeži na tento fenomén hovorili dlho stop, a v XX. storočí presný opak? Aj rodičia niečo svojim deťom zakazujú, a keď zistia že sú dospelí, tak im to povolia. Ale ordinovať všetkým a bez rozlišovanie rovnaký spôsob výchovy a tým dospelejším dať dereš exkomunikácie ako G. Savonarolovi, potom potupnú šibenicu? Alebo ct. Mary Wardovej v 16. st. doživotnú šikanu a sakra kvalitné zneuctenie dobrého mena, ktoré na ňu spáchal pápež Urban VIII také eskapády dobrí ani svätí otcovia nerobia, však? To robili zropušení klerici a farizeji všetkých čias s prorokmi. Ježiš to vystihol presne, keď povedal, že budú prví, ktorí sa stanú poslednými, a budú aj poslední, čo budú očiach Božích prví.

Pavlovská charizma

Jedno z presvedčení u kresťanov je, že ak niekto dostane úrad, dostane aj schopnosť ho spoľahlivo vykonávať. Aj to sa občas stáva. Realita za 2.tis. Rokov však je taká, že väčšina z predstavených boli diletanti. Odbornosť predstierali a svätosť iba hrali. Čom dosahovali dokonalosť bol neraz klerikalizmus. Zneužitie moci. Potom nasledovalo nepriznanie si chyby. A do tretice nekajúcne zatĺkanie toho spackania. Možno táto príliš ľudská snaha bez pokory bude tým číslom 666. Podobnú hlúposť robia podnájomníci v úradoch, keď 500 rokov zadubene mlčia aj pri spomienke na Janu Arku. A potom, keď ju pápež vyhlásil za svätú v r. 1921, tak ju odmietli dať aj do cirkevného kalendára. Na takýto aplikovaný trpkákizmus bola v kresťanstve daná tzv. Pavlovská charizma. Sk apoštolov nám nezamlčujú, že aj apoštol Peter sa začal zropušievať, keď sa odťahoval od kresťanov obrátených z pohanstva a išiel sa po pleci potľapkávať medzi kresťanov obrátených iba zo židovstva. Pavol zaregistroval jeho zbabelé pokrytectvo a verejne ho za to napomenul. Kto umlčiaval, marginalizoval či až likvidoval takýchto Pavlov, ten sa začal zohavovať najprv sám. A potom bola jeho pastorácia skôr pasáctvom, ktoré z nevesty Kristovej začala robiť neviestku.

Doktori duchovných chorôb

V historii kresťanstva je v každom storočí niekoľko príkladov, ako pápeži zasiahli svojim rozhodnutím do sporov, či je niečo pravda a či je to blud. V 4 st. Sa napr. Riešil na Nicejskom koncile vážny spor, či je Ježiš Božská Osoba či len Boží Syn. Kňaz Árius totiž tvrdil, že iba to druhé. Vošlo to do dejín ako blud arianizmu. Dodnes ho živia svedkovia Jehovovi. Podobne tomto storočí tvrdil biskup Macedonius, že Duch Svätý je iba Božia sila. Autorita biskupov s pápežom potvrdila, že je to Tretia Božská Osoba, a zavrhla blud macedonianizmu. Koncil v Efeze zavrhol tézu že Ježišova matka nie je Bohorodička. Pápež Urban VIII. odmietol blud janzenizmu, ktorý pokrivoval realitu a kresťanov strašil. Petrovi nástupci nastavili pre kresťanstvo pevné pravidlá, tzv. dogmy. Boli to pravidlá správne. Určite im pritom asistoval Duch Svätý. Kto ich odmieta,akoby odmietol, že 1+1=2. Nastavuje si tak pravidlá vlastné a svoj subjektívny názor povyšuje nad názor odborný a objektívny. Na takúto intelektuálnu pýchu si inteligentný človek dáva pozor. Ak niekto začne robiť vedecké pokusy a veľmi pochabo a namyslene zavrhne tisícročný vývoj vedy v tej oblasti, sám sa rozhodne ako diletant opakovať už vyriešené omyly svojich predchodcov. Stratí tak mnoho času. A jeho nekolegialita sa mu tak vôbec nevyplatí. Mať v úcte predkov vo vede i viere sa veru oplatí.

Na stráži proti extrémizmu

Hlavne emocionálne ženy zvyknú nafúknuť veci do extrému. Oni tak zdôraznia niečo utajené. Pomenovať problém by im mali prísť pomôcť duchovní muži. A potom odextrémizovať záležitosť do tzv. zlatého stredu. Skoro všetko, čím začneme preháňať, nám začne ubližovať. Od pôstov, cez modlitby až po žiarlivosť či prejedanie. Kristus je aj kráľ pokoja a miernosti. On je aj osloboditeľ od extrémnej uletenosti, do ktorej veci doženú horliví fanatici.

Fanatici

Po dlhej fáze zmekčilosti nasadia razantne prílišnú horlivosť. Po fáze romaznávania záchvaty plnenia povinností. Po orgiách prejedania drastické diéty. Ozýva sa im svedomie, a zachraňujú situáciu. Ich snaha môže byť v prvej časti aj správna. Ale časť druhá, ktorá tie ich extrémne športy začne nanucovať iným, už zdravá asi nebude. Vytvorí to miesto lásky medzi ľuďmi iba zosilnenú podozrievavosť a stupňujúcu vzájomnú nevraživosť. Boli aj takí medzi kresťanmi, ktorí upalovali bosorky. Zle si totiž vysvetlili verš “ čarodejnicu nenecháš nažive“ . Inteligenti to pochopili tak, aby ju veriaci nepodporoval v jej aktivitách. Fanatici ju surovo a škodoradostne zavraždili. Asi nikdy nečítali odkaz z Poslednej večere, že kto iných zabije, a myslí si, že si tým uctieva Boha, tak nikdy nepochopil ani Otca ani jeho Syna. Jn 16 kap. Fanatik si svoje neočistené tiene premieta do iného. A v ňom nenávidí presne to, s čím má problém sám. A tomu druhému robí také násilie pri jeho vraj očisťovaní, čím viac sa rozmaznáva so svojou hriešnou milenkou vo svojom srdci.

Posvätný celibát

Ježiš ho iba doporučuje. A iba tomu, kto ho chápe. Je to vlastne pozemský stav anticipácie nebeského manželstva. Ideálom je slobodný muž, ktorý sa odvážne rozhodol slúžiť iným sa zdokonaliť. Toto je duchovné otcovstvo. Ak je v priateľstve s podobnou sestrou, čo sa snaží o duchovné materstvo, a starajú sa ako rodičia o duchovné deti, tak sú to z tých najvzácnejších ľudí. Apoštol Pavol píše že oženiť sa a mať manželku a deti je vec dobrá. Zostať zasväteným Božiemu kráľovstvu je však lepšie.

Boľavá samota

Každý človek prežije časť života v celibáte, v osamelosti. Ako je posvätný celibát radosťou, ten iný je veľkou bolesťou. Zažívajú ho ovdovení, nešťastne zamilovaní, rozvedení, nešťastne osobášení, ale aj niektorí Bohu zasvätení. Tento čas bolesti sa dá cez obetu, slzy a modlitby pretaviť na veľmi užitočne strávený čas. Kto ho tak neprežíva, má pocit zbytočného bytia. Problém asi nebude absencia partnera, ale absencia Boha. Čiže jeho malá alebo žiadna zbožnosť. Zoctovatelý pocit z vlastného bytia je trestom, ktorý si nositeľ tohto duchovného darebáctva vykoledoval sám. Alebo ho z časti podedil po predkoch. Či nachytal ako infekciu z intímneho života z neduchovným partnerom. Dá sa s tým určite niečo duchovne robiť. Ak človek pochopí, čo je ako príčina jeho smutne a blbej nálady.

Naše telo je chrám

A nie hocijaký chrám. Ale chrám Ducha Svätého. Inteligentný človek ho nebude považovať za svoj majetok. Ale odovzdá ho vedome, v duchu a s vďačnosťou svojmu Stvoriteľovi. A poprosí ho, aby mu poslal inštruktáž, ako tento nástroj správne naladiť a používať. Kto si myslí, že telo je iba jeho je pohan. Niečo podobné zvieraťu. Bezbrehé podliehanie vášňam mu menia na zvieracie podoby aj jeho dušu. Ak v tom bude vytrvalý a jeho smilstvá budú kvalitné, bude pri vzkriesení smrdieť ako cap.

Čo ak sa vedenia cirkvi dostane diletant?

Existuje mnoho príkladov, ako tzv. katolíci sa správali aj hrubo nekatolícki. Po bitke na Bielej hore v 1620 r. Napr. nanucovali väčšinovým nekatolíkom svoju vieru, a to 300 rokov. Aloiz Jirásek to pomenoval preto dobou temna. Nesvätý pápež Inocent IV. Pol. 12 st. povoloval mučenie. Hoci ho jeho predchodca sv.Mikuláš I. 9. storočí zakázal. Iný pápež dovolil ako legálne upálenie kacíra. Boli to tisícky prípadov. Takúto sadistickú prax zakázal sám Ježiš. Jn 16 kap. Všetci páchatelia takýchto zvrhlostí ray budú zodpovední za páchanie týchto neprávostí. Kto ich slepo poslúcha, a nenapomenie ich nekresťanské pozadie, bude vinný spolupáchateľstvom. Znakom duchovného zdravia je nielen zaregistrovať, že sa niečo neľudské deje, ale povinnosťou je aj svätá neposlušnosť každej zhora nariadenej neprávosti. Aj za cenu mučeníckej smrti. Tá autorita, ktorá nikdy a zneužití aj duchovnej moci nehovorí veriacim nič, a učí ich iba slepo poslúchať, má v sebe už antikristovský program.

Zaujímavosti

do hlbín poznania

o pravej úcte ku Panne Márii

Svatá Kateřina Sienská:
Dialog s Boží Prozřetelností

z 381 listov sv. Kataríny I., II., III.

sv. Bernad pápežovi Eugenovi III

Denník sv. Faustíny Kowalskej

sv. Benedikt Regula

Svatý Jan z Damašku O P R A V É V ĺ Ř E

sv. Terezka z Lisieux: Dejiny duše

Výstup na horu Karmel sv. Ján z Kríža Temná noc

sv. Augustín: Boží štát

sv. Robert Bellarmine: Katechizmus

Adoramus Te

Opus Dei

myšlienky sv. matky Terezy

Svatá Terezie od Ježíše: Hrad v nitru

Ze spisů svaté Markéty Marie Alacoque

Naše světla – životy svätých

Zjavenie Svätej Brigity Švédskej a proroctva

ct. Mária z Agredy: Mystické Mesto Božie

J.A.Komenský LABYRINT SVETA A RAJ SRDCE

T. Kempenský Nasledovanie Krista cz

Duchovné bohatstvo ukryté v knihách

Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola

patristika

Rady a výroky svatých otců

o pravom Ženíchovi a pravej neveste

o kríži so sv. Katarínou

Umučenie Pána Ježiša
vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Život Panny Márie

československí klasici

dominikánska knižnica

zaujímavé knihy

Kristoterapia

Ráček- Církevní dějiny

špeciálne dvojité misie

špeciálne dvojité misie

Ohlasovať evanjelium

treba nie iba novopohanom a ateistom

ale aj  takzvaným “kresťanom”

ktorí  berú vieru “lážo – plážo”

Tí, čo predstierajú že veria v Krista

čiže

akožekresťania  

sú oveľa ťažšia misijná práca

ako neznajbohovia a náboženskí pomýlenci

najťažší pacienti ducha sú fanatici

ALEBO AJ TÍ, ČO BIBLIU S PÁTOSOM  INÝM RADI ODCITUJÚ 

  OSLAVUJÚ V PRVOMRADE SVOJE MENÁ

OZDOBENÉ MNOHÝMI URODZENÝMI TITULMI

        prezentujú svoje FALOŠNÉ EGÁ

  ALE NEŽIJÚ PODĽA BIBLICKÝCH ZÁSAD

diktujú iným iba ten svoj výklad biblie

ostatných kresťanov majú akoby za odpad

a klaňajú sa svojmu spoločenstvu ako modle

tých, čo sú v inom spoločenstve sú vraj antikristi

a toto duchovné smilstvo – čiže primitívnu

sebaoslavu osobášenú s nehoráznym osočovaním

odovzdávajú iným ako „čisté kresťanstvo“

                                                     
897e43e797_3475297_o2
 

Do prežívania našej rodnej pravej kresťanskej viery

sa totiž nasťahovali rôzne kazítka

kôli darebáctvu duchovných mužov

 nám potom rozkazujú telesne slabšie

duchovné vyzretejšie ženy

a stáva sa neraz

že sú to rozmaznané deti

čo velia v rodinách

To je následok preudokresťanského

a dlhoročne prispatého modlárčenia

ktoré nás postupne a utajene mení

z oviec na vlkov

čo po dlhoročnom pasení sa aj na dobrých pašienkach

končia telesne vypasení ale duchovne vytunelovaní ako

duchovní vlci 

„uslintaní“ teda vyhladovaní

najmä

po pozemkoch

klebetách a peniazoch

funkciách  či  po nahých  telách

Vlk je majster v tom

ako vidieť smietku v oku baránka

a vo svojom oku neregistruje brvno

Vlk sa škodoradostne teší z toho

keď ide v zuboch roztrhať spolubrata

alebo keď mu ako duchovný bezcitný vrah

dobodá povesť

pri nebedlení môžeme skončiť ako

vlci samotári

čo nevedia v jednej miestnosti vydržať sami so sebou 

  Pretože sú dokatovaní falošnou spiritualitou

drzo snoria do tanierov či intimity iným

nevedia normálne komunikovať s iným človekom

stanú sa obeťou nejakej nedôstojnej sociopatie

 a pchajú sa do pozornosti kde nanucujú svoje

svojvoľné

polobludy – polopravdy 

  škodoradostne sa tešia z ponižovania iných

  zastrašujú veriacich v Krista nebiblic

a nepodstatnými smernicami 

bohapustá vražda svätice 

navonok  sme kresťanskí

obliekame sa do dôstojných či až svätých šiat 

ale vo vnútri sme “veselo” necharakterní

Teda až takto duchovne zašpinení ??

A  tým viac to maskujeme  puritánskou “čistotou”

ako to robili majstri diletanti farizeji?

Chodíme do vonkajšieho chrámu, čítame bibliu

prijímame sviatosti, uznávame náboženské autority

ale rôznorodé až babylonské poprehadzovanie hodnôt

a etický bordel nám nevadia?

 Milión tých „pravých slovákov „tu volí do čela štátu strany

ktoré beztresne popravujú nenarodené deti

aj jeden z biskupov prehlásil o jednom z nich, že má vraj charakter,

a jeho kolegovia asi z veľkej úcty ku jeho demencii

o tomto jeho verejnom vyjadrení pred prezidentskými voľbami

nevednokomu, ale verne mlčali

čudné ženy podnikajúce so smilstvom zarábajú 10 x viac než ženy cudné

a nikto proti tomu nebojuje

VŠ vzdelaného človeka, čo 30 r. robil poctivo pre štát posielajú vraj sociálni demokrati

na 32 h aktivačných prác aby mu nezobrali 64 euro, ktoré mu systém určil na živobytie?

veselo sa tu plytvá a nemáme niekoho, kto by zariadil

aby sme sa podelili s tým čo spoločne máme?

Dlhoročným , verným a celonárodným adorovaním pánbožkárskej

modly Polovičatosti

je produkcia pseudokresťanského diletantizmu a postupná premena kresťanskej viery

na občasné a spoločensky nič nemeniace folklórne slávnosti

ohlasovanie Boha radosti končí útekom mnohých pred kostolnou nudou

a stupňujúca naštvatosť najmä na pohodlnú svätú cirkev s jej usalašenými pastiermi a pastormi

končí radostným vstupom do ateistického pokoja od každého pánbožkárstva

či škodoradostnej sektárskej spolupatričnosti

Kde v biblii alebo v cirkevných predpisoch je napísané

že Boží služobníci majú toto aktívne podporovať ?

To je produkcia pseudokresťanského diletantizmu a postupná premena kresťanskej viery

na občasné a spoločensky nič nemeniace folklórne slávnosti

polofarnosti

kde sú dostupné bohoslužby, kázne a sviatosti

ale kde ako „bonus“ kvitnú aj sociopatické vzťahy

kde sa trénujú povrchné odpovede a kde nie je čas riešiť hlbšie otázky 

polocharity

čo umyjú, oblečú a dajú najesť

ale nechajú klientov beztrestne hrešiť

a darebáčiť

a tvária sa že im navonok pomáhajú

polokatolícke médiá

čo vysielajú iba ako niečo prekvitá a funguje

ale keď niekoho hodia cez palubu, tak všetky čušia

a toto predpeklie ľahostajnosti vlastne zbabelo  

nekresťansky podporujú…

?

 Svojim mlčaním o týchto neduhoch spovyrábame  zvláštny druh

poloviery – polonevery

polosvätcov – poloneľudí

polooviec – polovlkov

                     a viete, že je toto voda na mlyn všetkým patogenitám a sektám? 

To tu považujeme za akože 

kresťanské a normálne

???

Roky tu robíme mnohé duchovné obnovy

chodíme y jednej púte na druhú

z jednej konferencie na inú

kostolný program vieme skoro dokonale

ALE

obvešiame si meno titulmi z predu aj od zadu

A my sme sa nenaučili napomenúť blížneho podľa evanjelia

podporujeme takto pakultúru udavačstva

alebo iba negativizujemie niekoho

čiže aktivne ho duchovne vraždíme

Roky vykonávame druho a treťoradé veci viery

a keď máme nahlas povedať vlkovi, že je vlk,

a že mu bude raz beda

vtedy onemieme a všetci hlavy do piesku

to toto je naša vizitka tej pravej viery? 

Nerobíme si my takto náhodou posmech z toho,

čo nám odkázal otec národ kňaz Andrej Hlinka:

Poslaním Slovenska je byť svedomím Európy

Pôsobia tu roky medzi nami

antitelesné “spirituality” končiace sociopatiami

puritanizmom a jeho druhým extrémom poznačené mnohé vzťahy

pelagiánsky neľudské alebo príliš ľudské “asketiky” končiace psychiatriou

rôznorodou túžbou po reinkarnácii poznačené pseudomystiky

výklady biblie poznačené silným individualizmom

“nábožnosti” končiace nudou, únavou a bolením hlavy

ponuky divnej “svätosti”, ktorá končí dlhotrvajúcou trpkosťou

plus silným vzájomným udávaním, ohováraním a osočovaním

a silnou vzájomnou neúctou a neláskou

a to ukryté pod maskou

vraj pravej kresťanskej viery?

Keď máš funkciu si obletovaný

ale keď Ťa jej napr. cez udania pozbavia, si zrazu nikto?

Ako prašivý baran, ktorý nech zmizne z očí

a nech sa stratí v niekde v pražskej púšti ?

Ako to bolo u starých židov, ktorí takto vrhli na toto zviera

rituálne svoje hriechy a potom ho vyštvali mimo svoj tábor

aby zdochol aj s tými cudzími hriechami na chrbte ?

Ale veď my sme kresťania, však?

        A to čo z reality spomínam máme zakázané aj pomyslieť

” Keď človeka hodíme cez palubu

       to o čom je potom tá naša

“radostná zvesť”?”

pravoslávny filozof Vasilij V.Rozanov

images

„Pohoršenie vzniká tam, kde sa vedie dvojitý život.

Niečo sa ohlasuje a celkom niečo opačné sa koná“

pápež František

Slovenskú krajinu skúšali už mnohí Boží spolupracovníci pokresťančiť, ale sú tu mnohí, ktorí ešte o evanjeliu nepočuli. A sú tu aj tí, ktorí si ho vypočuli, ale nasledujú všelijaké iné učenia. Sú aj takí, čo tvrdia, že sú kresťania a skúšajú žiť tzv.presväté tajomstvá, a jeden Vám zaklame do očí, iný pred oltárom nasľubuje hory doly a o pár týždňov si už na to nepamätá. Ďalší si myslí, že kresťanstvo je iba liturgia v kostole a keď ho niekto poprosí o pomoc, tak mu ani radou ani inak nepomôže?

 

Kto sa bude snažiť oslobodiť kresťanskú vieru

od svätuškárskych individualistov

a povrchnosť milujúcich bacilonosičov

nech sa nečuduje, ak dostane tvrdý úder od farizejov

podobný ako ho dostali starozákonní proroci

Ak niekto naberie odvahu z Ducha Svätého

a začne nahlas pomenúvať rôzne naše biedy

čiže ak si začne plniť iba svoju prorockú  povinnosť

danú mu pri samotnom svätom krste

tak mu ale velmi rýchlo vypnú mikrofón

         aby vraj spoločnosť “neznepokojoval” …

   To toto je slováci  

to naše „najpravovernejšie“

svojvoľno – murárske “kresťanstvo”

v praxi?

To toto

je tá  hojivá “atmosféra lásky”

v našich košiaroch?

images

Lepšie skončiť ako slušný agnostik

 ako takto večnou adoráciou polovičatosti

spotvorený „kresťan“ a takto dorichtovaný “katolík”…

To čo tu potrebujeme

je spirituálny realizmus

 čiže neopitosť nikým a ničím

Toto a mnohé podobné sú znaky toho

že nie sme poriadnou kresťanskou krajinou

na kresťanov sa tu mnohí iba hráme

Sme duchovne pobití z našej histórie

stáročným šovinizmom maďarských biskupov
klérofašizmom
klérokomunizmom
aj klérodemokratmi

Boli tu a stále ešte sú nevyliečené nezdravé vplyvy

hrubokožného kráľa Svätopluka s ľstivým hadom biskupom Vichingom,

nebezpečne priveľké sympatie ku zbojníkovi Jánošíkovi

alebo jednostranné slepo obdivné milovanie či nekritické zatracovanie nášho prvého prezidenta 

Boli tu tatárske nájazdy v  13. st.

Turecké invázie v 16. a a 17. st.

Tisíc rokov sa tu rozdrapovali  maďari

potom nám vládli nemci, rusi , česi

ale veľká hanba a najhoršia z vlád je keď slovák ponižuje slováka

keď povrchný liberálny vrajkresťan okráda iných slušných ľudí

labute

Je toto normálne v krajine

kde štyri pätiny  obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu?

Veru nie je

A ak si myslíte

že na vine je boľševický komunizmus

liberalizmus Európskej Únie

slobodomurári alebo ružová mafia

tak sa fatálne mýlime

Na vine je

aj môj aj tvoj 

pseudokresťanký

darebákizmus

 

Navonok

máme akože obrovskú úctu k pápežovi

jeho slová si veľmi úctivo vypočujeme

ale v praxi mnohé z toho ignorujeme

Prezrádzame tým, že kresťanskú vieru

vôbec neberieme vážne

 z tzv.úcty k matke cirkvi si niektorí robia krásnu masku

pre svoj kariérizmus či povrchnosť

vo svojom všednom dni robia presne naopak toho, čo káže pápež a evanjelium

 takto si z najvyššej morálnej autority

vlastne robíme veľmi neúctivý posmech

z cirkvi robíme cirkus a z vážnosti  života zábavný kabaret

 
23

Skúšam oslovovať aj ešte duchovne neoslovených

bývalých kresťanov či polokresťanov

agnostikov i ateistov

Dúfam že Vám pomáham

aby sme zbohatli na duchu

lebo je tu mnoho tých, čo škrípu zubami

závisti alebo nenávisti

čím len na seba prezrádzajú

že ich spirituálny kapitál je

akútne mizerný alebo v bankrote

Osloviť súčasného človeka  hodnotami

ktoré nám priniesol ten najvernejší z ľudí

jazykom modernej doby

to majú za cieľ tieto webstránky aj vysielanie v rádiu

Špecialitou sú príbehy tých

čo boli prenasledovaní za pravdu vo vnútri cirkvi

tými, čo sa na svätcov iba hrali

a ich hrajkanie so zneužitou mocou ich

premenilo na vlkov uprostred stáda

A

Človek je bio – psycho – sociálno – spirituálna bytosť.

Každá z týchto úrovní má svoje potreby aj svoje špecifiká.

Originálne prejavy zdravia a choroby.

Svojské úkazy krásy ale aj ošklivosti.

B

Spiritualita je  oblasť v človeku najhlbšia.

Dotýka sa absolútnych, čiže večných hodnôt

Dobra, Pravdy a Krásna.

To, čo im pridáva na kvalite je stáročiami sprítomňované

v poctivých snahách človeka v nefalošnej 

etike, filozofii  či estetike.

Aj v metapsychológii, čiže v tej oblasti, ktorá presahuje

to duševné, a hľadá už to spirituálne, čiže duchovné.

C

Tieto hodnoty vníma iba srdce ktoré vidí.

A rozum, ktorý rozlišuje a chápe aj trocha hlbšie veci než povrch.

Ten sa volá v biblii „telo“alebo „svet“ či „široká cesta“.

Tu majú ťažisko svojho života spirituálni diletanti.

D

Vnútorné svety sú jednoznačne pre inteligentných ľudí

dôležitejšie. Je to úroveň, kde je ťažisko ich bytia.

E

Prečo názov spirituálny kapitál?

Lebo žijeme v dobe, kedy mnohí podliehajú klamu,

že o kvalite nášho pozemského pobytu rozhoduje iba

kapitál politický či finančný. Áno, aj.

Je tu však aj kapitál intelektuálny, emocionálny, sociálny

kultúrny, filozofický a veru aj ten spirituálny.

Je to „platidlo“, ktoré bude platné v našom „trvalom bydlisku.“

Lebo tento náš pozemský pobyt je „bydliskom prechodným“.

F

Šťastní sú v skutočnosti iba tí, čo na toto pamätajú

a nelamentujú iba na obrovskou nerovnováhou vo vonkajšom svete,

ale rozvíjajú najmä to, čo bude platidlom vo večnosti.

Byť bohatým znamená mať nielen na účte v banke,

ako nám to chcú nabulikať  extrémne lakomí primitívni

mizantropickí sociopati vonku. Aj ich zotročené obete.

G

Treba mať rozvinuté aj iné talenty a hodnoty.

Nazývame ich informačným zlatom a skúsenostným striebrom.

Tieto poklady sú mnohokrát na iných neprenosné.

Ale dá sa o nich podať hodnoverné svedectvo.

H

Sme aj duchovné bytosti, okrem toho, že máme telo a dušu.

Duchovné zdravie je jednou vetou  mať predovšetkým rád toho,

kto je Autor veľkého daru života.

Snažiť sa mať v úcte iné bytosti…

Začať treba asi normálnou sebaúctou.

Potom príde prirodzene mať v úcte aj všetko okolo seba.

Udržovať predovšetkým v sebe i okolo seba poriadok.

O hygienu sa starať nielen v exteriéroch,

ale i o tú v našom interiéri.

Bojovať treba tiež proti mnohorakej biede.

I

Ako ľudia sme na rôznych úrovniach vývoja.

Každý sme obrazne povedané v inej triede školy života.

Čím je niekto vo vyššom ročníku, tým viac chápe

a tým menej odsudzuje tých ostatných.

A tým viac im viac aj pomáha.

Niekedy hmotne, inokedy intelektuálne

alebo spirituálne, modlitbou či obetou…

K

Mnohí

sú milovníci náboženského povrchu,

ktorí začnú byť nepríjemní,

keď im niečo hlbšie chcete odovzdať.

Tým sú agresívnejší, čím sú v nižšom ročníku…

Inteligentnému, čiže bedliacemu človeku

to iba pravdepodobne naznačuje

je nie je hoden ďalších viet…

L

Preto sa treba nevyhnutne naučiť hovoriť v podobenstvách

a byť aj opatrným v tom, čo komu prezradíme

zo spirituálne vzácneho poznania

Neočistení liliputáni nám sami o sebe prezradia

že niektoré pravdy nie sú ešte hodní prijať

lebo ich ani nestíhajú pochopiť

Asi sa do nich „ešte nezmestia“…

V skutočnosti nie sú ich ešte hodni

Preto netlačme ich ako tekvice do hlbšej vody

lebo aj tak ich miesto je zatiaľ na povrchu

tam niekde  pod hladinou…

M

Na svete je mnoho druhov náboženstiev a spiritualít.

Kto naozaj hľadá, ten nájde

Tá pravá je pre nás cesta Kristova a

Úcta ku  Tri krát Svätému Bohu.

A absolútnu, v ktorom prebýva s pravými víťazmi.

N

Zdravá spiritualita zahŕňa celého človeka

každý typ človeka

všetky pravdy, nie iba niektoré, čo akože vyhovujú

všetky zdravé spirituality

všetky národy a celé dejiny

Snažme sa o jej kompletnosť

Tá sa tu nazýva aj snaha o katolíckosť

Tu má  podstatu antiprimitivizmus

Sektári sú vlastne tí, čo si vyberú iba časť

z človeka, biblie alebo cesty k nebu

Ako tvrdohlaví barani či adorujú iba tie svoje názory

ako zaťatí somári začínajú a končia iba pri tých

svojských polopravdách a ďalších polovičatostiach

Od tohoto  podstatného úzkoprsého diletantizmu je

sa inteligentný človek postupe oslobodzuje

Aj od nekritického myslenia či „upalovania“ niekoho za

iný názor. Či fanatického nanucovania tej mojej pravdičky

O

Pozývame toho, kto chce opustiť večné trápenie Relatívna

a túži sa priblížiť po dlhom čase plávania cez more pochybovania

k istote a ku brehom Absolútna

Povolaných je mnoho, ale málo je tých, čo si vyvolia

úzku a poctivo úprimnú cestu do Života…

P

Ste za duchovný realizmus?

Je Vám podozrivé a potom aj odporné

adorovanie tzv. kresťanskej polovičatosti?

Táto web stránka sa ani tejto najčastejšej

ani nijakej inej modle klaňať neráči

R

Niektoré hlbšie pravdy o živote musia byť zahalené

Asi tak ako musia byť niektoré krásy

cudnej ženy zahalené šatami

pred zaprasačenými pohľadmi

s hltavo vyhladovaným vlčím chtíčom

S

To hlavné v našom živote by nemali byť iba hlboké poznatky

správna filozofia a pravdy života, čiže ortodoxia,

ale správne a úctivé správanie voči iným,

tzv. ortopraxia.

Treba sa naučiť chovať sa ku inému mužovi ako k Ježišovi,

a ku inej žene ako ku Panne Márii.

Kto sa to naučí, to je ten a tá , čo žijú podstatu

zdravej a správnej spirituality.

T

Málokoto sa verejne odváži 

na Slovensku z cirkevného prostredia

otvorene pomenúvať celú pravdu

Iba výnimočne sa nájde nejaký kňaz

ohlasovať evanjelium nie iba čiastočne

ale kompletne, ako to prikazuje kánon 760 CIC

U

veru veru treba nám

nepančované duchovné víno

aby nám dopĺnilo výživu do krvi

úprimnínom, charakterínom a humorínom

čo ženám  razantne napáda  necudnín

a mužom vyháňa opilstvá v  každom leveli

V

Pozor: 

Dlhší zrakový kontakt  nasledujúcich textov

a hlbšom uvažovaní nad nimi spôsobuje

vážne zamyslenie sa nad životom

Ale potom príde aj detsky úprimný smiech

X

Strašiaci a strašidlá v nás aj okolo nás

po zmene optiky  sa začnú meniť

na cirkusových zabávačov

Majiteľom okyptených duchovných údov

či necharakterne vytočených chbtíc

varujeme že im pri pokračovaní tu hrozí

nutná úprava a náprava

Aj boľavé rozliepanie duchovných karpín

Pozor,

hrozí tu akútne nebezpečenstvo infarktu z precitnutia

pri definitívnej strate smrtonosnej vážnosti

a povrchného pochechtávania sa

ktorú ako umelú výživu a umelé sladidlá

k existencii nevyhnutne potrebuje

väčšina patologických spiritualít

Y

Pokúste sa o docenenie

všetkých svojich hriechov, trapasov a omylov

ktoré nám naozaj pomohli

pri oslobodzovaní od nášho fatálneho zajatia

čiže narcistického zaujatia svojim falošným ja

z predôležitosti, pochabosti, neomylnosti a nadutosti

z komplexov hrabania ku sebe, škúlenia po blížnych

či predivných pudov mlátenia iných po hlave

Príde raz deň, keď doceníme 

aj všetky bludy a choroby

ktoré sa v histórii ľudstva vyskytli

lebo v čase kedy vznikli napomáhali

v našej rozlišovacej schopnosti,

čo je pravda a čo už nie

čo je zdravie a čo už choroba


PPpleso