inšpirácie

inšpirácie

Ak niekto robí inak ako hlása, evanjelium Ježišovo ho pomenúva pokrytcom. Je to náboženský podvodník. To je ten, kto berie Božie Meno v skutočnosti nadarmo. Ten čo hreší slovami je až v druhej kategórii etickej nahnitosti. Ak niekto nežije tie správne zásady, ktoré mu biblický ideál ponúka, ten je podľa učenia II.Vatikánskeho koncilu postihnutý najťažšou herézou moderného veriaceho človeka.

„Tento nesúlad vyskytujúci sa u mnohých medzi vierou,
ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom,
treba zarátať medzi najvážnejšie bludy našej doby.“
Radosť a nádej  43 kap.
99
Zapamätajme si, že
ORTODOXIA je mať to správne spirituálne poznanie a chápanie.
ORTOPRAXIA je ešte dôležitejšia, lebo znamená mať správne konanie.

Zatratený nebudeme, ak sa v niečom mýlime.

Podľa evanjelia o našej spáse a zatratení budú rozhodovať milosrdné skutky.

Dať hladnému jesť a smädnému piť…

Čiže ortopraxia je pre vieru a život podstatnejšia.   

 ORTOPÉDIA, čiže správne kráčanie, znamená pre nás urobiť ten správny krok,
ktorý mám dnes a teraz podľa Božej vôle  urobiť.
Na toto umenie žiť sa treba ešte vedieť aj modliť.

           Pomýlený názor voláme heréza alebo blud. Zotrvať vedome v takomto stave je vážnou poruchou ducha. Podobne chovať sa choro, čiže pestovať heretickú ortopraxiu je sociopatia, ktorú treba liečiť. Najlepšie už tu na zemi a v tomto živote, nie v nejakých iných životoch. Do neba nás s ňou totiž nevezmú.

„V každom blude je aj zrnko pravdy“      Pius XI.
„Jediná skutočná obrana  proti heréze je humor.
Heretici totiž berú jednu vec tak absolútne,
že sa z nej stane heréza, ale humor to zrelativizuje.
Preto totalitné režimy neznášajú žarty.“

Tomáš kardinál Špidlík
Heréza = náboženský blud. Lož, čo sa vydáva za biblickú pravdu.
Heretik je ten, kto si vyberá to, čo vyhovuje
jeho nevyzretým predstavám a neraz aj deviantným sklonom.
Tzv. separatistické hnutia
Spomína ich už apoštol Pavol /1 Kor 11,19/
Aj apoštol Ján už na začiatku kresťanstva varuje ,
že do tohto sveta bolo vypustených mnoho antikristov.
Sv. Hieronym:

„Nikto nemôže splodiť herézu, ak nemá plamenného ducha
a prirodzené dary, ktorých tvorcom je božský Umelec.“
Sv.Augustín:

„Nemyslite si, bratia,že bludy môžu vznikať
z nejakých malých duší. Herézy vytvorili veľkí ľudia“
Varuje pred nimi ako pred úskaliami na duchovnej ceste.
Nazval ich aj expresívne „výkalmi cirkvi“/ SermoV,V,42/

sv. Augustin v De civitate Dei (XVI, 2, 1) píše:

„Mnoho totiž z toho, co patří ke katolické víře, je-li napadáno horkokrevnými a neklidnými bludaři a má-li být proti nim hájeno, je bedlivěji rozvažováno i jasněji chápáno a horlivěji hlásáno, takže otázka rozvířená protivníkem, se stane příležitostí k poučení.“

Karol Rahner:
“ Cirkev spoznáva svoju vlastnú pravdu jasnejšie tým,
že počuje jej opak … a odmietne ho.“

kúkoľ poľný                                                                   prinesie raz ozajstné                                                                                                                  rozčarovanie…

                        V súčasnosti v vyčíňajú  medzi katolíkmi mnohí
         adorátori  diletantizmu a napr. tieto polokatolícko až hereticko –                                                                praktické deviácie:

hurákatolíci:  idú obracať na vieru iba iných, a pritom sa pozabudli obátiť sami do hlbších oblastí svojej viery. Viera je vraj iba úspech alebo iba povrch… spirituálni pubertiaci

vrajkatolíci: oni majú potrebné sviatosti, ale jeden je za slobodu v potratoch, iný za homosobáše, ďalší odporúča eutanáziu, a iný je presvedčený, že pápeža ovládajú slobodomurári, alebo iní za „posvätné“ považujú predmanželský sex, antikoncepciu, umelé oplodnenie či rozvody… poloamorálni  darebáci

skorokatolíci: vraj cirkev je vlk v ovčom rúchu, nič nevie o anjeloch, odporúča biele nazývať čiernym, zoberú si z nej iba to negatívne z dejín, aby mohli verných katolíkov mlátiť argumentami  po  hlave, aby sa tak asi oprávnene vyhli chodeniu do kostola a odrádzajú „prebudených“ od poslúchania zákonitej duchovnej autorite

kryptokatolíci: tvária sa, že nemajú z cirkvou nič spoločné,
ale ktovieprečo sa pretvarujú, lebo skryto pre jej ciele pracujú

hihikatolíci: vážne témy berú ľahkovážne až znevažujúco.
Vedome napr.ťažko zhrešia, však sa z toho vyspovedajú…

hororkatolíci: udávať a písať anonymy je tu ako samozrejmosť, kážu iným o odpúšťaní, ale v zásade neodpúšťajú,
mučiť iných ako inkvizítor, zastrašovať peklom a hriechom, z komára robiť somára, hádzať kolegu cez palubu, kyjakom po hlave či dýka do chrbta, chrapúnski zaklamú niekomu priamo do očí vo vážnej veci…

toto trénujú, ovládajú, zdokonaľujú a veru majstrovsky aj vedia… a idú z prijímania sviatostí a z kostola…

karmakatolíci: považujú večné trápenie karmy a prevteľovania duší za doplnok, ktorí vraj cirkev vyhodila z katechizmu, oni to odporúčajú ako svoju predstavu večného života, miesto pobytu v nebesiach. Alzhaimer, čo zabudol, že kresťanstvo je inkarnácia. A že Božie mlyny zomelú aj tie naše fikcie o karme…

starokatolíci: vraj pápež nie je neomylný ani keď povie, že dva a dva sú štyri. Celibát u kňazov je pre nich asi úplná zbytočnosť? Adorácia stariny a omylnosti… Zberné suroviny pre odpadnutých katolíkov…

bubukatolíci: keď nevedia zareagovať na hlbšiu otázku rozumným argumentom, tak Vás zastrašia, že vraj ste hriešni. Všetko, čo je mimo ich pochopenia je od diabla. Radi odsudzujú to, čomu nechcú porozumieť. Opovážte sa s nimi nesúhlasiť…   Alebo mať iný názor…
Alebo zjesť pred nimi druh čokolády, ktorú sa oni rozhodli pre „svoju spásu“ nejesť..

superkatolíci: moderní farizeji, píšu SVATY OTEC vždy iba s veľkými písmenami, navonok až divadelne predstierajú obrovskú lásku voči pápežovi, a hneď na to absolútne ignorujú to, čo si od pápeža vypočuli. Ako herci manekýni chodia vždy iba v prečistých šatách, ale krádež dobrej povesti iného ich nezaujíma. Majú navonok zopäté ruky k modlitbe, a pritom im nerobí problém napr. šikanovanie iných či ignorovanie evanjeliových zásad. Majú bezbrehú toleranciu pre pochlebovačných kolegov, ktorí adorujú ich hriechy alebo podriadených, ktorí adorujú ich funkciu. Veľkú úctu prejavujú diktátorom, a to, že majú na svedomí mnoho podvodov alebo zabitých im vôbec nevadí. Vzorne a zbabelo o rôznych trestných činoch  aj roky čušia. Hlavne aby neohrozili svoju modlu – kariéru. Problémy riešia v zásade tak, že zvalia vinu na nejakého obetného baránka… Robia iným zo života peklo, lebo ho nosia v sebe a maskujú to zbožnými frázami.

Sú tu rôzne náboženské grimasy
ktoré inteligentný človek

nikdy

nebude stotožňovať s katolíckym ideálom
images

„uvidíme, čo sa s tým dá robiť“…

hriech treba nenávidieť, ale hriešnika treba milovať

Ak stretnete normálneho a usmiateho katolíka či katolíčku, čo berie svoju vieru vážne a snaží sa aj žiť dôstojne, poďakujte za ten sviatok  nebu…Veľa nás je totiž  povolaných a sv. vodou pokrstených, ale málo je vyvolených..
                  Teda aj tých, čo sa správne s Božou pomocou dohotovia a zostanú normálni.                    Svätuškári a fanatici  sú nepodarkami a hanbou v cirkevnom prostredí. Sú to ťažkí pacienti ducha, ktorí sa musia liečiť. Ak ich niekto dáva za príklad, slúži temným silám, ktoré si robia posmech z posvätných vecí!
Jeden druh skúšky je odolať tlaku sveta a tá náročnejšia skúška je vydržať medzi rôznymi nesvätosťami, neľudskosťami či polokatolicizmami vo vnútri napr. pod sociopatickými tlakmi nejakého kariéristu – superkatolíka…

Iba práva a bez žiadnych povinností ???

 2. septembra 2015  Pavel  0 Comments

Na Slovensku skapíňa na ulici vraj okolo

22 000 bezdomovcov

Vraj na nich nie sú peniaze…

Napíšte o ľudskej dôstojnosti aj na Slovensku. Človek tu chodí celý mesiac do práce, len preto, aby zaplatil byt, dopravu, dane, smeti, elektriku, plyn, odvody, trochu sa najedol a keď si nasporí kúpi si niečo na seba. Na nič iné mu už neostane. Je toto dôstojný život, keď 80 percent ľudí žije z ruky do úst? Keď z 80 percent ľudí sú vlastne žobráci – je toto pán Fico dôstojné??????     Fero S.

Nuž milí Ferovia, čiže všetci féroví chlapi, peňazí je tu dosť, ale nie je tu asi chuť alebo čas, naťukať do mobilu niekoľko čísel z toho 885 000 000 eurového zisku, ktoré by sa dali jedným dvojtretinovým zasadaním parlamentu zdaniť v prospech toho milióna skoro otročiacich slovákov a ešte sa nenašiel nik, kto by im nejakú tú stovku či dve pridal cez internet banking k výplate, aby mohli dôstojnejšie žiť… My kresťania sa nevieme podeliť. Musí prísť nový antiteista Lenin aby nás to naučil?

V slovenských nemocniciach nemáme na toaletný papier. Vraj sa musíme uskromňovať. Kdeže by sme mi nabrali na zvýšenie platov už zotročeného nemocničného personálu, však … 

Na jednému utečenca dáva Európska únia mesačnú dotáciu 1500 euro. Preto ako hladní vlci migranti utekajú nie ku nám, ale najmä do Nemecka. Sú to neraz aj darebáci a špekulanti, čo pre EU neurobili ešte nič. Ak niekto budoval EU dvadsať či tridsať rokov a prišiel o prácu, po polročnej podpore ho členská krajina Slovensko podporí mesačnou čiastkou 61,60 euro, a to musí ešte niekde odpracovať 30 hodín. A to má za sebou návštevu sto miest kde hľadal dôstojnú prácu, žobranie peňazí od známych a zápas so samovražednými úmyslami z tejto biedy. Stretal aj takých, čo mali dve práce alebo nadštandartný dôchodok plus druhá práca, a to napr. aj medzi „kresťanmi“.

Žijú na Slovensku, obaja sú zamestnaní a VŠ vzdelaní. Po zaplatení hypotéky a potrebných účtov im na mesiac zostane 100 euro na zábavu. Takýchto rodín pribúda… Mnohí pracujú za minimálne mzdy. Prostitútka dokáže legálne zarobiť 5000 euro. Všetci máme povinnosť sa na to nemo prizerať?

Slovensko eviduje vyše 400 tisíc nezamestnaných, a asi 150 tis. poberá dávku v hmotnej núdzi 61,60. Ak neodpracujú tých tridsať hodín, čo sú vlastne už nútené práce zakázané Ústavou SR, tak asi polovicu.

„Nedá sa s tým nič robiť“
Tak toto je falošná dogma veriacich v tento  náš chorý systém
Byť ticho je diagnóza nazývaná v medicíne masochizmus
Je to veľmi nebezpečná a antikresťanská strata
osobnej ľudskej dôstojnosti

Pozrite sa s nadhľadom, koľko je na svete chudobných…

Osobná dôstojnosť

je najcennejším bohatstvom, ktoré človek vlastní. Na základe svojej dôstojnosti je človek sám osebe a sám pre seba vždy hodnotou. Preto sa nesmie s ním zaobchádzať ako s použiteľným predmetom alebo vecou. Osobná dôstojnosť je základom rovnosti všetkých ľudí aj ich vzájomnej solidarity  sv. Ján Pavol II. (ChFL, 38).

Všimnite si, že

základné dokumenty našej euroatlantickej civilizácie sú preplnené samými ľudskými právami

Neboli tí naši zákonodarci tými právami bez povinností ale poriadne pripití?

Treba upozorniť všetkých rozumných verejných činiteľov

aby nerozmaznávali ľudí iba stále ďalšími tzv. ľudskými právami

ale pripomínali im a vyžadovali od nich aj plnenie si

   elementárnych povinností človeka

správať sa slušne

povinnosť hľadať pravdu

komunikovať bez vulgarizmov a osočovaní

pracovať nejakým spôsobom pre spoločenstvo

zachovávať osobnú hygienu

udržovať veci vo svojom okolí v poriadku

absolvovať si aspoň základné vzdelanie

povinnosť pestovať si charakter

povinnosť chrániť si zdravie

alebo brániť si svoju vlasť, kultúru, rodinu či česť

Matka cirkev počas celých svojich dejín nezabúdala ľuďom

pripomínať aj ich povinnosti

Ak sa totiž niekto dožaduje iba svojich práv

a neplní si svoje občianske či náboženské povinnosti

tak je to degenerovaná ľudská bytosť

images

Práve preto tí,

čo sa domáhajú svojich práv,

a pritom celkom zabúdajú na svoje povinnosti

alebo ich zanedbávajú podobajú sa ľuďom

ktorí rúcajú jednou rukou to, čo druhou postavili

Povinnosti ľudskej osoby
Nerozlučný vzťah medzi právami a povinnosťami u tej istej osoby

Prirodzené práva, ktoré sme práve uviedli, sú nerozlučne prepojené v tom istom človeku, ktorému náležia, s toľkými istými povinnosťami. Tieto práva a povinnosti majú svoje korene, svoju živnú pôdu a nezničiteľnú silu v prirodzenom zákone, ktorý ich udeľuje, alebo ukladá.
Aby sme uviedli niektoré príklady, právo človeka na život súvisí s povinnosťou udržovať si život; právo na dôstojnú životnú úroveň s povinnosťou dôstojne žiť; právo na slobodné hľadanie pravdy

s povinnosťou čoraz prenikavejšie a  rozsiahlejšie poznať pravdu.  

        sv. Ján XXIII. Pacem in terris I,12      

Niektorí klerici za socializmu pochopili a aplikovali túto encykliku unikátne a

svojráznym spôsobom

„kto nechce pracovať, nech ani nekonzumuje jedlo“

sv.apoštol Pavol

„S povinnosťou pracovať, ktorú ukladá človeku príroda,

primerane súvisí prirodzené právo človeka žiadať si,

aby za preukázanú prácu mohol pokryť životné potreby svoje a svojich detí:

tak dôrazne vyžaduje príroda udržiavať človeka“ 

   Pius XII.

Povinnosť kresťanov je ochraňovať ľudské práva

ale aj byť vzorom pri plnení si povinností

Veľmi nebezpečný je ultraliberálny postoj,

ktorý klame občanom, že 

náboženské či občianske povinnosti nemajú

vraj žiadne

majú povinnosti otrokov

ktoré sú iba v ich v omráčených hlavách

a to čušať, otročiť na panskom a platiť účty…

A ešte majú „povinnosť sa hanbiť“ za to, že  ešte zostali slušní…

To toto je ten vrchol pokroku a ľudskej civilizácie??

To toto je tá úžasná naša vraj sloboda??

ale veď je to iba rafinovane zmanipulovaný

primitívny totalitno – kapitalistický  koncentrák

kde sa bohatí zasa rehocú z tých chudobných

a tí čudní šliapu po tých cudných

V knihe Zjavenia sv.apoštola Jána čiže v Apokalypse sa píše, že 666 je číslo šelmy je to vraj číslo padlého človeka. Určite ste si prečítali rôzne interpretácie, čo toto číslo znamená od čiarových kódov až po to, že toto číslo znamená číselnú podobu písmena W, čiže www internetu.

Magistérium matky cirkvi sa ku tomu oficiálne zatiaľ nevyjadruje.

Skúste sa zamyslieť nad jednou verziou vysvetlenia, čo toto číslo asi bude znamenať. Bez toho, aby ho hlbšie pochopili, ho sami predstavitelia a uctievači zlého sprejujú na múry ako stopu, že kdesi boli a niečo zlé tam vyviedli.

V biblii je sedmička číslom plnosti. Je to symbol začiatku už božských sfér absolútna. Šestka potom môže znamenať snahy človeka. A tri šestky znamenajú iba a len snahy človeka, ktoré akoby symbolizujú odmietnutie sedmičky. Konkrétne aplikované do reality to znamená prehnaný humanizmus. Presne to, čo nazval filozof Nietsche ako ľudské, príliš ľudské. Normálni chlapi by to nazvali zoženštilé, príliš zmäkčilé… A jednoznačne nezodpovedné!
To sa deje v našej realite s takzvanými ľudskými právami. Aj Vatikán je za ne, ale nie za všetko, čo má tendenciu sa tváriť, že je to ľudské právo, a duchovne premieňa ľudskú bytosť najprv na degeneráta a potom aj na padlého anjela. Tí, čo podliehajú našepkávaniu padlých anjelov sa celý svet pokúšajú presvedčiť, že právo na potrat, právo na to aby sa človek mohol živiť prostitúciou, právo na pseudomanželstvo rovnakého pohlavia, právo na samovraždu, právo na uctievanie satana a pod. sú podľa nich tzv. „ľudské práva“ a nás, ktorí s tým jednoznačne nesúhlasíme onálepkujú za staromódnych, spiatočníckych či homofóbnych… Ani o sebe netušia, že sú „stigmatizovaný“ uctievaním čísla 666. Ich humanizmus sa dostal na šikmú plochu a skĺzol do niečoho antiľudského. Laserové očipovanie, ktoré vraj elity na nás v blízkej budúcnosti chystajú bude ako horká pilulka na pár minúť, oproti duchovnej morálnej rakovine, ktorou je očipovaný už dávno vnútorný svet mnohých, na ktorých vnútornom zohavení  pracujú skryto, vytrvalo a škodoradostne padlí anjeli so svojimi extradobre zaplatenými pozemskými tajtrlíkmi vo vládach a roztrubovačmi v sektách. Kráľovská rodina, ktorá velí týmto elitám je roky trénovaná v utajovanej perverznosti, ktorú biblia volá šelma alebo aj beštia. Táto vláda urodzených a ultraprachatých zvrhlíkov zakrátko končí. Preto sa tak zo zvrhlosťami a rozoštvávaním vojen ponáhľajú, lebo veľmi jasne cítia, že ich koniec a návrat Kristov na zem je o chvíľu už tu.

TELO, DUŠA  A  DUCH

O zdravie nášho tela sa starajú desiatky všeobecných a odborných

lekárov.Internisti, chirurgovia, stomatológovia, onkológovia, ortopédi,

neurológovia, kardiológovia. Ich pomôckami sú stovky prístrojov, tisíce

druhov liekov. Bojujú proti zápalom, infekciám, sepsám, tumorom,

vredom, záchvatom, horúčkam, skriveniam, zlomeninám, nádorom,

 ranám, metastázam, alergiám, vyrážkam, kazom, plesniam,

hnisom,baktériám či vírusom.

O našu psyché – dušu sa zaujímajú psychológovia, psychiatri, psycho-

analytici a psychoterapeuti.Zbavujú nás škodlivých závislostí, komple-

xov, fóbií, mánií, psychóz, tráum, stresov, agresií, neuróz či depresií.

Lekármi duší sú aj učitelia, ktorí nám pomáhajú vyliečiť sa z nevedo-

mosti. Alebo i rodičia, ktorým záleží na správnej výchove svojich detí.

Kto má paranoju, hysterické záchvaty, bulímiu, nechutenstvo do jedla,

je narcis, narkoman, alkoholik, gembler, psychopat, oligofrenik, alebo

má sklony k samovražde, zajakáva sa,

toto a mnoho iného treba liečiť ambulantne.

Zdravá duša znamená mať vyvinutý zdravý rozum,

nepoškodenú vôľu a pamäť.

Doladené emócie.

Zdravú otvorenosť a kritickosť.

Ľudská bytosť má ešte jednu, a to najdôležitejšiu a najhlbšiu oblasť.

Tou je náš nesmrteľný duch. Duša našej duše. Biblické duchovné srdce.
Naša podstata – svedomie. To je zdravé vtedy, ak človek ľúbi. Zdravo,

nie dravo. Správne sám seba. Viac ako seba iných ľudí. A nadovšetko

Boha,Darcu života. Ak sa tu vyskytnú nejaké defekty, pomáhajú ich

liečiť kňazi. Liečia pomocou Božej milosti.Dávajú penitenta do rúk

Kráľa a Lekára tohto chorého sveta, do rúk Ježiša Krista. Ten svedo-

mie vôbec nespomína. Nie že by ho nemal. On je ním sám. Kto je čudný,

závidí, nenávidí, je lakomý, nemierny, nespravodlivý, zbabelý, chlípny,

úzkoprsý, ohlúpnutý, nečestný, nafúkaný, neverný, uzavretý, uletený,

prispatý, bezcitný a pod.

Ten je chorý duchovne.

  Vo svedomí poškvrnený,

teda hriešny.

Kristoterapia je pravá veda ducha,

ktorá nás od týchto

nesvedomitostí,

škaredostí do „špiku kosti“

oslobodzuje a

detoxikuje.

Priateľky a milenky kňazov

V Starom zákone natrafíme u prorokov na mnohých miestach na výčitky Jahveho

svojmu ľudu, svojej neveste a šľachetnej vinici, aby radikálne opustila obcovanie so

škodlivými milencami, ktorí sa jej ponúkajú, až tisnú z okolitého pohanského sveta.

Dnes by napr. taký Jeremiáš nahlas pomenoval naše biedy aj v kňazských radoch.

Jeden dekan sa až opil láskou k Ješitnosti, iný farár po dlhoročnom intímnom vzťahu

s Obezitou čaká dvojičky , ďalší kaplánko sa najradšej cukruje s Povrchnosťou.

Našli by ste aj takého pacienta, ktorý sa nechá titulovať iba ako pán doktor, čo asi

10 x viac než Pána Ježiša i so všetkými svätými miluje svoju najmilšiu, /š/ tetku Kariéru.

Alebo aj toho, čo sa asi chystá na parody – olympiádu v prepadnutí sa hanbou a okrem

Lakomosti sa „sakrálne osobášil“ aj zo Zbabelosťou a Nemilosrdnosťou, ktorá sa denne

nadchne už len z toho, ak niekoho odsúdi. A on sa z toho tuším roky ani nespovedá…

Tieto „frajerky“ niekomu zdanlivo pomáhajú. Nie však do neba.

Robia peklo zo života iným kolegom, veriacim, a nakoniec i fičúrovi, ktorého

vernosť ku sebe samému asi desaťročia nepozná žiadnu neveru.

Frajerka to je tá sila, ktorá pomáha byť väčším frajerom. Čiže buduje pýchu.

Takéto „milenky“ sú zakázané. V sakrálnom priestore jednoducho nemôžu byť legálne.

V realite však bežne šarapatia. Paradoxne sa im darí aj pod celibátnou maskou.

Ak je niekto ozaj Kristovým kňazom , ten sa novozákonným farizejom stať netúži.

Ten si nájde určite nejakú dôstojnejšiu Priateľku.

Napr. Meditáciu. Či Liturgiu. Alebo Históriu. Či Spiritualitu sv.Ignáca. Pastorálnu

medicínu. Filozofiu. Alebo Vedu či Prírodovedu. Nie hocijakú Hudbu. Teológiu tela.

Hagioterapiu. Homiletiku. Misiológiu. Etiku či Estetiku. Patrológiu. Niekto si trúfne aj na Mystiku.

Veru, nie je dobre človeku samotnému…

Aj kňaz je len človek.

Cirkev je miesto, kde by sa to nemalo točiť všetko okolo padlých žien / čiže

stelesnených bludov a nerestí/ a peňazí, ako už skoro všade inde.

Tá naša infekcia predivná

 3. apríla 2015  Pavel  0 Comments

Je zvláštne, že mnoho vecí, na ktoré kladieme zvláštny dôraz
Ježiš vôbec nevyslovil
Naopak, na mnohé veci, na ktoré my dôraz vôbec nekladieme
Ježiš robil

Richard Rohr

volá sa to aj pánbožkársky syndróm

Polokatolíci na Slovensku sú poznačení predivnou spirituálnou infekciou

Veľmi mnohí sa spovedajú zo 6.prikázania

akoby to bolo prikázanie prvé

Čiže nevyzretá láska ku sebe  a tie moje malé a často hlúpe veci

alebo techtle mechtle s inými

To  toto je  v živote podstatné?

         To toto predovšetkým majú riešiť Ježišovi učeníci ??        

  /infantilitas stupiditatis/

Z tejto trápnej puberty či až zoženštelosti sa musíme duchovní muži

jednoznačne a čo najskôr oslobodiť

lebo skončíme nedôstojne ako ťapákovskí trpáci a nevykúpení muži

Nahnité ovocie tejto desaťročiami neliečenej skrivenosti je aj to, že napr.

 v životopisoch svätých v slovenskom jazyku sa zametajú hriechy 

obvinenia proti čistote

  u svätých „pod koberec“, akoby táto hanba vôbec v cirkvi  neexistovala.

Problém existovať neprestane

 ak pred ním teatrálno – asexuálne

 privierame oči a máme ich zalepené stáročnými „karpinami“…

Je to pravdepodobne falošná hanba, pochádzajúca od našich

pohansko slovanských predkov

a z ich nesvätého „milovania sa navzájom“ vo svätohájoch

Voči moru necudnosti a nezosľachenému erósu

Cirkev musela robiť mnohé protiopatrenia

ale neraz to niektorí jej predstavitelia aj prehnali

Napr. košický biskup A. Fischer Colbrie,

    inak vzdelaný  muž ovládajúci 11 jazykov a žijúci v povesti svätosti     

 pred sto rokmi vydal nariadenie, že ak niekto navštívi kúpele aj 

v plavkách, kde sú obidve pohlavia, má vraj ťažký hriech…

Sme tu my veru veľmi divne niektorí tou biblickou giga šestkou

ale poriadne“stigmatizovaní“…

Aj kôli tomuto nariadeniu nebude vyhlásený za svätého, lebo to bol blud.

milenarizmus1
Zbabelé udania a satanské osočenia
iba negativizovanie iného, čiže nenávisť 
ničenie dobrej povesti a krádeže dobrého mena
neférové vyhodenia zo zamestnania
krivé prísahy a falošné spovede
nemilosrdné odsúdenia
upálenia či ukameňovania za iný názor
klamstvá priamo do očí
svätokrádežné sv. príjímania
  šaškovania pred oltárom
„strkanie hláv do piesku“
sú napríklad 
oveľa závažnejšie delikty a trestné činy
ako sú klasické hriechy proti 6. a 9. prikázaniu

 Toto sú tzv. duchovné zasmilnenia par excellance, desaťnásobne horšie ako smilstvá telesné.V tých je totiž aj keď dogebrený, ale aspoň náznak toho, že chcem urobiť niekomu dobre, aj sebe, ale v tom zaprasačení duchovnom je vyslovené prianie zloby, robenie zla inému, a nie iba na krátku dobu, ale je to zloba aj dlhotrvajúca…Ak má niekto prevrátené hodnoty, tak ten je  celoživotne zadlávený takýmito predsudkami a stratil schopnosť rozlišovať. Čiže je postihnutý veľmi vážnou chorobou, stratou zdravého úsudku, ktorú medicína volá demencia.

U pánbožkárov
čiže polokresťanov, čo majú gestá a masky superveriacich
 je „dogmou“ niečo, čo učením viery vôbec nie je
a mienkotvorným  je niečo
čo je eticky ale satanmi  poriadne skrivené
Hlavne sa držia falošnej dogmy,ktorá nie je nikde napísaná:
„Čo len na to povedia ľudia“…
pre nich je najdôležitejší povrch a nie vnútro
Čo si o tom myslí Boh, evanjelium a nebešťania
to je vraj nie že nepodstatné, ale je to ako nič!

O podobných vyčíňaniach

kostolných hercov a manekýnov 

praví proroci všetkých čias hovorili

ako o tom skutočnom

smilstve ducha

ktoré sa často

rado schováva pod náboženskou maskou

takzvanej „presvätej vernosti a čistoty“

Ďalšia obludnosť v našom správaní je napr. vtedy, keď sa poloslušný polokatolík začervená pri pohľade na fotku nahej ženy, a myslí si pri, že asi spáchal ten najväčší hriech, a že urobil to najväčšie hrdinstvo, keď svoj pohľad od toho obrázku odvrátil, ale absolútne ho netrápi to, že splodil nejakej žene dieťa, a potom sa na nich vykašlal, prepísal majetok po rodičoch iba na seba, a so súrodencami sa nemal potrebu podeliť a v krčme sa vychvaľuje s tým, ako volil toho, kto vytuneloval slovenskú krajinu…  Chudák, hrá sa akože na pánbožkára, ale ovocie jeho života je trápna etická produkcia a robenie pekla iným zo života?
 

Je to ťažká pseudoreligiózna patogenita

je to vážny nádor na duchovnom mozgu

 poškodenie bytia tzv. svätuškárstvom

a aj pseudokresťanským  primitivizmom…

Inteligenti to pochopia hneď

ale primitívom to treba asi opakovane nakričať do

ich predsudkami zasmilnených „tekvíc a makovíc“

ťapákovsky zdarebáčeno zaprasačených myšlienkových zlozvykov

že poprehadzované hodnoty sú dielom temných síl

našou povinnosťou
je pochopiť podstatu problému
dospelo a mužne nečušať ako
zbabelý nemý sluha
nie iba zahanbene a porazenecky zvesiť hlavu
ale tento bordel začať upratovať
najlepšie okamžite

„Keď  rozdávam biednym polievky a chlieb, tak ma volajú svätým.

A keď sa začnem pýtať, prečo nemajú tí biedni na ten chlieb a polievku,

tak ma začnú volať: aha – komunista“  

 brazílsky biskup Herder Camara 

images
Diagnózy zúfalý polokatolicizmus
alebo aj konformistická omámenosť povrchom
sú asi následky dedičného hriechu pre mnohých z nás
Je to ukryté pod veľmi nebezpečnou maskou superkatolíka,
ktorý naoko predstiera obrovskú úctu voči SVATÉMU OTCOVI .
Volá sa to papalatria, je to nie zlomyselné,
ale už to môže zaváňať modlárstvom,
svedčiace o tom, že sme ešte v predpubertálnej fáze kresťanskej viery a
„olej v lampe“ ani spása duše z toho „nehrozia“

Vonkajšia úcta nestačí!

Hlboko úctivo pápežovu autoritu síce rešpektujeme
ale akoby sme v stave zamilovanosti neregistrovali to podstatné
čo nám náš súčasný pápež František konkrétne radí, aby sa náš život 
nasmeroval do normálneho stavu dôstojného života
Dospelý kresťan na túto infantilitu jasne upozorní
a miesto manekýnsky našminkovaného superkatolicizmu
skúša žiť a byť príkladom v normálnych a úctivých vzťahoch
ku všetkým prolife spoločenským autoritám

ale najmä ku morálnej autorite č.1

tejto planéty a to je 266. nástupca apoštola Petra v Ríme

A túto úctu prejaví nie teatrálnym vrhaním sa

pred pápežom na kolená

ale skôr vážnym uvedomením si

ku čomu nás to František vyzýva

a snažením sa aplikovať jeho slov aj do praxe

13
Veľké túžby po zmene chorého systému
ktoré nosí s srdci každý slušný človek
sa aplikujú neraz do strašne veľa napísaných strán
v rôznych sociálnych analýzach, ako by to vraj malo byť…

Až desivé sú rozdiely medzi chudobnými a bohatými

treba urobiť čo sa nám dá a presadiť do ústavného zákona aby
v našej kresťanskej krajine bolo
elementárnou povinnosťou
správať sa slušne a žiť dôstojne
 a bohatým bolo dané za povinnosť postarať sa o najchudobnejších
a ak si nebudú túto povinnosť chcieť plniť
tak budú ich nadbytočné zisky jednoducho zdanené
v prospech projektov pre ľudí žijúcich v biede 

chudoba je mať iba to, čo potrebujeme na prežitie

bieda je nemať to základné, čo ku životu potrebujeme

žobrať musí ten, komu ide o holé prežitie

images
Zažil to, vidí to a upozorňuje na to
i náš pápež František

Skúste sa nie iba povrchne či na chvíľu zamyslieť

nad slovami a pre našu dobu veľmi dôležitými vetami,

ktoré povedal pri návšteve veľmi chudobnej časti mesta, tzv. favely 

v Rio de Janeiro 25. 07. 2013 

„Pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v srdci!

A brazílsky ľud, zvlášť tí najjednoduchší ľudia, môžu dať svetu cennú lekciu solidárnosti – slovo tak často pozabudnuté alebo zamlčiavané, pretože sa ťažko počúva. Chcel by som apelovať na tých, ktorí majú väčšie možnosti, na verejné autority a na všetkých ľudí dobrej vôle, angažujúcich sa v oblasti spoločenskej spravodlivosti: neúnavne pracujte v záujme spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta!

Nikto nemôže zostať ľahostajný voči nerovnostiam,

ktoré stále existujú vo svete!

Kiež by každý, podľa vlastných možností

a vlastnej zodpovednosti, dokázal ponúknuť svoj príspevok,

aby sa urobil

koniec toľkým nespravodlivostiam.

Nie „kultúre“ egoizmu a individualizmu,

často ovládajúcu našu spoločnosť, nie tá buduje a robí svet obývateľnejším, ale kultúra solidárnosti; kultúra, ktorá nevidí v druhom človeku súpera alebo len číslo, ale brata. A my všetci sme bratia.

Chcem vysloviť podporu úsiliu, ktoré brazílska spoločnosť vynakladá v záujme sceliť všetky časti svojho tela, aj tie najviac trpiace a núdzne, prostredníctvom boja proti hladu a chudobe. Nijaké úsilie o nastolenie pokoja nebude mať dlhé trvanie a nebude ani harmónie či šťastia v takej spoločnosti, ktorá ignoruje, vysúva na okraj a zanecháva na periférii niektorú svoju časť. Takáto spoločnosť jednoducho ochudobňuje samu seba, ba stráca čosi, čo je pre ňu podstatné. Vždy pamätajme: len ak sme schopní sa podeliť, len vtedy sa skutočne stávame bohatšími. Všetko, s čím sa podelíme, sa znásobuje! Mieru veľkosti nejakej spoločnosti určuje to, akým spôsobom zaobchádza s tým najnúdznejším, ktorý nemá nič okrem svojej chudoby!

Chcel by som vám tiež povedať, že Cirkev,

„advokátka spravodlivosti a obhajkyňa chudobných

je zásadne

proti už netolerovateľným

sociálnym a ekonomickým nerovnostiam

ktoré kričia do neba“

(Dokument z Aparecidy, 395), túži ponúknuť svoju spoluprácu každej iniciatíve, ktorá môže znamenať pravý rozvoj každého človeka a celého človeka. Drahí priatelia, je určite nevyhnutné poskytnúť chlieb hladnému. Je to akt spravodlivosti. No jestvuje i hlad, ktorý je hlbší, hlad po šťastí, ktorý dokáže utíšiť iba Boh. Nemožno hovoriť o skutočnom napomáhaní spoločného dobra, ani o pravom rozvoji človeka tam, keď sa ignorujú základné piliere, na ktorých spočíva krajina, jej nemateriálne dobrá: život, ktorý je Božím darom, hodnotou, ktorú treba ochraňovať a vždy presadzovať; rodina, základ spolunažívania a prostriedok proti spoločenskému rozvratu; integrálne vzdelávanie, ktoré sa neobmedzuje len na jednoduchý prenos informácií, zameraný na zisk; zdravie, ktoré sa má usilovať o celkové blaho osoby, vrátane duchovného rozmeru, podstatného pre duševnú rovnováhu človeka a pre zdravé spolunažívanie; bezpečie, v tom presvedčení, že nad násilím možno zvíťaziť iba ak sa začne od premeny ľudského srdca.“

                                          Jeho Svätosť pápež František 

                                              "Karneval sa skončil."

Slováci, kresťania, najmä katolíci

čo konkrétne sme urobili?

okrem zdesenia a onemenia
pred už do prasknutia sa nafukujúcou

modlou bezbrehého zisku

ktorá zabezpečuje pár jednotlivcom
ktorí to ku dôstojnému životu už dávno nepotrebujú
prísun už nepotrebných stoviek miliónov eur?
Ich stav luxusu a doslova hriešneho nadbytku
je v porovnaní so živoriacim vyše milióna  slovákov
privádza celý národ do stále nedôstojnejšieho stavu
nafukujúceho sa luxusu vchádzajúceho do obludných rozmerov
ktorá je tu vedľa donebavolajúcej biedy mnohých

Dal niekto v parlamente za 30 rokov

slušný návrh

aby sa zdanili

tie najväčšie príjmy tých najbohatších

a aby sa pomohlo

v slovenskom národe najnúdznejším

a ďalším zbedačeným?

Nikto doteraz neprebúdza väčšinou katolícky slovenský národ

že je jeho povinnosťou

keďže je podľa Ústavy SR  sú dospelí občania nositeľmi moci v krajine
poslať do výkonnej moci toho
kto spravodlivejšie prerozdelenie prostriedkov
pre dôstojný život pre ľudí dobrej vôle
aj uskutoční
Tým, že strkáme hlavy do piesku alebo neideme voliť
alebo volíme politikov, ktorí túto prioritu

tzv.subsidiarity
/ čiže vzájomnej výpomoci/
nemajú

vlastne
podporujeme zlo
a mali by sme z neho robiť všetci mentálne príčetní


napríklad trojdňové celonárodné
pokánie


a až po ňom išli povinne všetci k voľbá
Aby sme ohlasovali nepančované evanjelium K Ježišovmu evanjeliu sa hlási iba tretina zo 7 miliárd ľudí. Je to preto, lebo je to pre nich veľmi vysoká morálna a intelektuálna latka, ktorú si preskočiť netrúfajú? Vyše miliardy, čiže vyše tisíc mil. ľudí sa hlásime ku Katolíckej Cirkvi. Iná miliarda sú nekatolícky kresťania roztrúsení v mnohých podobách kresťanstva. Keby chcela vyššia moc, tak by bola iba jedna Cirkev. Bolo by to však úprimné? Boli by sme všetci navonok katolíci a chodili by sme iba do katolíckych chrámov, ale boli by tam však aj mnohí bludári, popierajúci podstatné dogmy viery a pristupovali by s veľkou pravdepodobnosťou nehodne k platným sviatostiam. Výsledok by bol, že by na nich i na nás ostatných prichádzali nie požehnania, ale stále ťažšie tresty. Z vyššieho hľadiska je milosrdenstvom, že mnohí kresťania sú členmi rôznych cirkvičiek z neplatnými sviatosťami, lebo im chýba apoštolská postupnosť ich lídrov. Prijímajú “premenený“ chlieb a víno nie naozaj, ale iba ako symbol. Na svojich zhomaždeniach tým viac tancujú a tešia sa, čím viac sú od pravej Eucharistie vzdialení. Nás katolíkov niekedy zo svojej „výšky“ obvinia, že sme na svojich zhromaždeniach príliš vážny. Nuž, ak sa trocha zamyslíme nad zmyslom nášho stretnutia na sv.omši tak vážny a zdravo konzervatívny byť aj musíme. Po spoločnej sv. obete by sme mali byť aj radostní, lebo keby nám chýbal tento rozmer, bolo by to nekatolícke, až choré. Ak má však niekto svoje „kresťanské“ bohoslužby iba ako stále hlučnejšiu zábavu, ak sa ideme liečiť všetci ako hlúpe ovce bez spomenutia zmyslu nesenia kríža, ako je to v niektorých nekatolíckych spoločenstvách bežné, tam sa ponúka nie poctivá výživa, ale vo voňavom obale duchovne zaplesnený chlebík bez Kristovej podstaty a pančovaným a prisladeným vínom bez podstaty poctivej lásky. V katolíckej tradícii je prísne dodržiavaná disciplína, že v omšovom víne nesmú byť nijaké umelé prísady. V tomto cirkevnom predpise je ukrytý hlboký zmysel. Ak si samozvaní lídri skopírujú od katolíkov bibliu a začnú ohlasovať evanjelium a takto bez licencie nábožne podnikať, budú za to raz niesť aj zodpovednosť. Na žiadnej ekumenickej bohoslužbe takúto nótu asi počuť nebudete. Asi by to v zárodku narušilo vzťahy. Ak by sa pridala ku nej aj naša sebakritika, že aj my katolíci budeme ešte vážnejšie zodpovední za pančovanie evanjelia iným spôsobom, tak by naše ekumenické vzťahy nabrali iba hlbší rozmer. Ak sa verejne niekde ignorujú tri katolícke piliere/ tisíc krát dôležitejšie než tie dôchodkové/ čiže panenská Ježišova matka, pápežská autorita a platná eucharistia, pridáva sa tak do Božieho Kráľovstva akoby umelá želatina do poctivého tvarohu. Ak má v sebe ktosi priodvážny nenávisť voči týmto trom pilierom, tak primiešava do svojho ohlasovania aj jed. Mal by ho niekto aj napomenúť. Na jednej strane je dobré, že sa evanjelium ohlasuje, ale na strane druhej to nemôže byť dobré, ak niekto dlhé roky iných zavádza, kŕmi mnohých týždeň čo týždeň neplatne vyslúženými sviatosťami a káže o vyprázdnenom Kristovom kríži./ čiže ohlasuje kresťanstvo iba ako zábavu a radosť bez nesenia si osobného kríža/ A aby dosiahol „dokonalosť“ ešte sa aj s obrovskou drzosťou zahryzne ako had do trpiacich kresťanov a označí ich za strestaných „bohom“. A vyškerí sa im do tváre aký je len „zdravý a úspešný“. To je fakt vrchol, ale nekresťanského a neľudského cynizmu. Na bohoslužbách kresťanov sa produkuje aj istý pokrm pre telo i ducha. Totálna neznalosť, až trestuhodná slepota je tvrdiť, že je všade rovnaká kvalita. Rozum sme dostali aj na to, aby sme rozlišovali. Katolíci sa nezvykneme/ až na výnimky/ o nekatolíkoch vyjadrovať pohrdlivo. Aj keď vieme, že sa tam ponúkajú kresťanské produkty v rôznych stupňoch nekvality. Tak ako sa ponúkajú v hypermarketoch zlacnené ovocia v rôznych stupňoch nahnitosti. Čím sú horšom stave, tým sú lacnejšie. Teda aj dostupnejšie pre darmožráčov. Ten, kto nestratil sebaúctu, ten si do svojho tela nahnitú potravinu nedáva, lebo vie, že by si tak sám spôsobil zdravotné komplikácie. Keď sa však na Sv. Katolícku Cirkev ktosi osopí a kôli nejakému Judášovi, ktorý sa v nej nemôže nenachádzať, a osočí sa tak celé Božie Dielo ako prehnité, vtedy si myslím, že je našou povinnosťou sa ozvať a nenechať kydať na hlavu tým, ktorým to nepatrí. Rôzne milosti, ktoré sú v rôznych podobách po celom svete, aj v rôznych iba niekoľkoročných a nekompletných cirkvách, sú totiž ovocím svätých obiet predovšetkým tej pôvodnej, čiže Petrovej Cirkvi. Kto je pravý učeník, ten tomu rozumie, rozlišuje a Matku Cirkev bráni. Aj sám Ježiš sa na krížovej ceste ozval, keď mu nejaký darebák dal zaucho : „Ak som zle povedal, tak dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ ?!“ /Jn 18,23/ Čistota podľa patrónky Európy „A preto, ak si praješ dosiahnúť čistoty, po ktorej túžiš, je treba, aby si zvládla predovšetkým tieto tri veci: 1. Spoj sa so mnou, Láskou a zachovávaj vo svojej pamäti živú spomienku na dobrodenia, ktoré si odo mňa dostala. 2. Zrakom intelektu kontempluj o cite mojej lásky, ktorou Vás nesmierne milujem. 3. A posudzuj ľudí mojou vôľou, nie ich zlou vôľou, pretože ich Sudcom som ja a len ja, nie Vy. Týmto dosiahneš úplnej dokonalosti.“ /Sv. Katarína Sienská, Dialóg, kap. 100, str. 175/ Všimli ste si? Ani slovo o sexualite… Čiže denne si sprítomniť veľkú Lásku Božiu. Opätovať ju. Snažiť sa to neodfláknuť. A primitívne iných neodsudzovať. Mali by sme to napísať niekde na najväčší bigboard na Slovensku. Dobre si zapamätajme kresťania, o čom je podstata sv.čistoty. Tá neraz naša amatérska herecká asexuálnosť to nie je. Ak sa niekto nikoho nedotkne, ani seba a na takejto puritánskej hygiene si zakladá, a popritom odsudzuje až sa mu z hlavy práši, alebo sa robí príliš dôležitý, aby zakryl svoje komplexy menejcennosti, či tisne sa tam, kde to nevonia , ten je ešte vo farizejskej špine. Inkarnácia alebo reinkarnácia? Ktosi ma osočil, že vraj šírim reinkarnáciu. Doba boľavá už z toho skončila, nastal čas očistiť si meno, tak si prečítajte môj názor. Pseudokatechizmy hinduizmu, budhizmu a new age ponúkajú reinkarnáciu ako svoju predstavu večného života. Čo na to kresťanstvo? Je celkom proti. Považuje takú eschatológiu /náuka o posledných veciach človeka/ nielen za škuľavú, ale i čaptavú. Prečo? Lebo odporúčania tohto ducha nie sú férové. Je to duch darebáctva, ktorý si nič nerobí z prepadnutia žiaka v škole. Však príde on znova a doučí sa potrebnú látku. Je to zlozvyk odkladania na inokedy. Schudnutia, prestania s pitím alkoholu, uprataním si vo vzťahoch či vecí okolo seba. Je to zloduch lenivosti, ktorý si hlivie vo svojich nerestiach a odsúva boj proti nim na nejaký iný život. Je to aj jed zbabelej nezodpovednosti, ktorý za pecou čuší, keď sa treba ozvať a necháva si mučenícke svedectvo pravde asi na inú dobu. Je to duch ilúzie, ktorý nehorázne klame, že vraj sa tu budeme donekonečna zrodzovať, až kým vraj ráčime dôjsť k pochopeniu a rozlíšeniu čo je dobro a čo zlo. Je to duch okultizmu, ktorý ponúka ako 100 % účinné preháňadlo na akúkoľvek karmickú zápchu asi každá ortodoxná bosorka. Je to duch utekania pred krížom. Veľmi rád ho ponecháva iným. Byť poriadnym človekom a potom sa snažiť aj o svätosť sa mu vraj „ete nekce?“ A pre pánajána kedy s tým chce to rozmaznané decko začať!!?? Posledný Súd sa približuje. Beda nepripraveným, hovorí kresťanstvo. Iné cesty sú v „pohode“. Žiadne stresy. Máme vraj nekonečne veľa času, Bože! To sa deje aj v cirkvách medzi vo viere nedospelými, ktorí si zníženú zámku zo správania zvolili za doživotný ideál. Slovo ktoré sa telom stalo a inkarnovalo sa na zem na to, aby nás v obrovskom zápase vykúpilo od moci zlého, tak tejto obrovskej Božej Láske reinkarnační apoštoli ako vesmírni hasiči odpovedajú chladivým súcitom? Dávajú Krista s neslýchanou ľahostajnosťou na jednu úroveň s inými nekompletnými osobnosťami alebo pobehajmi? Či je spravodlivé dať slnko na jednu úroveň s lampášmi? Duch reinkarnácie je duchom tohto sveta. Je to duch zabávania sa. Postráda primeranú vážnosť alebo naopak je to duch vážnosti až smrtonosnej. Preto to nemôže byť duch kresťanstva. Je vlastne jeho opakom. Jeho hrdinovia netúžia po Otcovom pálaci, ale po ďalšom pobyte na planéte, kde prostitútka zarába 1O x viacej ako zdravotná sestra. A kde zabiť proroka je bežnou prevádzkou toho, kto tu vládne… Preto takto tvrdšie píšem, aby to zatriaslo tými, čo reinkarnáciu, čiže falošnú nádej, že sa tu budeme neustále opakovane zrodzovať, považujú za akože normálnu. Inkarnácia /vtelenie/ Krista v konkrétnom čase a mieste a Jeho radikálne plnenie Otcovho plánu je jasný antidarebácky štýl. Ježišov učeník, ak nechce stratiť svoju identitu, sa má tohto štýlu verne držať. My by sme sa nemali pútať iba na túto zem, lebo tá má veľmi ďaleko od normálnosti. Tento svet niekedy pripomína blázinec inokedy polepšovňu a asi najčastejšie cirkus. Pohŕda Duchom Svätým a preto nemá pravú radosť. Zháňa si náhražku v rôznych zábavných umelinách. Miesto prirodzenej tváre má sto grimás. Alebo pod vyškerenou maskou zúfalstvo, ako raz napísal pápež B XVI. Naša vlasť je v nebi. Otcov príkaz je večný život / Jn 12, 50/ Reparáty v ďalšej pozemskej destinácii sú čarovným lákadlom falošnej a krutej matky, karmy Baby Jagy, z ktorého sú potom ľudia veľmi nepríjemne rozčarovaní. Túto falošnú verziu večného života nazval Ježiš presne, ako večné trápenie. A priniesol na ňu aj spoľahlivý liek : žité evanjelium. PS. Ten kto ma z hlásania tohto strašného bludu obvinil, ten ním chudák trpel sám… Až taký debil nie som, aby som išiel do školstva radiť žiakom aby prepadli. A keď proti niečomu bojujem, ak sa zamyslím, či to vôbec existuje. Lebo ak by sme bojovali proti Fantomasovi či Babe Jage, ktoré sú iba vo filme či v rozprávke, tak sme boli iba ako šašovia, ktorých boj by bol na posmech. Malomocenstvo primitivizmu Neviem či ste si všimli, ale napriek obrovskej ponuke rôznych múdrostí máme okolo seba dosť produktov z dielne primitívov.Volali sme ich pôvodne hriešnici. Neraz sú to ľudia so skončenou vysokou školou. Inteligenciu si v apatieke nekúpia. Paradoxne Vás neraz prekvapia svojou životnou múdrosťou či schopnosťou triezvo rozlišovať jednoduchší ľudia bez titulov či dôležitého spoločenského postavenia. Pohladíte dieťa, až Vás podozrievajú, že ste pedofil. Idete s nejakou mladšou slečnou na večeru, už ste smilník. Poviete slovo vibrácia či aura, už ste namočený celý v New Age. Opýtate sa kdesi nahlas, či reinkarnácia nie je moderným slovom vyjadrené to, čo sa v biblii nazýva večným trápením, už Vás primitívi označia, že veríte a hlásate v Cirkvi reinkarnáciu. To ako keby zhodili lekára, že išiel do medicíny šíriť syfilis, iba preto, že ho kdesi zdiagnostikoval a pokúšal sa ho liečiť. Alebo deklasovali učiteľa, že do školstva prišiel doporučovať, aby žiaci prepadli. Duchovní somári totiž takto iných odpisujú. Neraz kôli jednej vete vytrhnutej z kontextu. Mám s tým svoje dlhoročné skúsenosti. Aj to sú vážni pacienti a potrebujú asi špeciálne sanatórium. Ak sa pokúsite ich rehabilitovať, modlite sa aj o dvadsaťročnú trpezlivosť. Neraz Vás tupo odpíšu a osočia iba za vyslovenie Vášho názoru a necitia potrebu sa ospravedlniť. Presne touto diagnózou trpeli farizeji, čo uštvali Krista až na kríž. Ukazujú iným svoju „úroveň“ a „čistotu“ a nevadí im ukradnutie dobrej povesti inému. A to boli naslovovzatí odborníci na vtedajšiu teológiu, morálku i právo. Čím sa stanete vernejší pravde, tým čakajte silnejšie obkydávanie na svoju hlavu. Zakomplexovaní simplexovia tú kvalitu jasnozrivo vycítia a začnú nálety ako šváby na pivo.Primitíva napadne zo sto možností tá najsprostejšia ako prvá i posledná. Drží sa iba tohoto debilného dojmu, dlho mu slepo verí, dlho sa z toho dostáva a nakoniec sa hanbí. Tak veľmi, ako ťažko bol zadlávený predsudkami, čiže primitívnosťami. Pokánie vraj za to robiť nepotrebuje. Kritické myslenie a zváženie iného názoru, iných možností, porovnanie či štipka elementárnej empatie, je pre neho nedostupný luxus. Toto je jedna najväčších ľudských bied. Spirituálne malomocenstvo. Rodný brat Peter mi raz povedal, že ak Ti niekto ubližuje tak Ťa prosí o pomoc. Uznávam dva životu prospešné izmy, katechizmus a antiprimitivizmus. Oba nás spoľahlivo vyvádzajú zo zúfalého labyrintu doby povrchovej. Možno raz bude v katechizme úvaha o primitivizme ako o pozadí dedičného hriechu. Z primitivizmu sa mi za 22 rokov nespovedal nik. Ja som sa ho dopustil viackrát. A ak Vás ktosi označí za špinu iba preto, lebo zbadá Vaše špinavé monterky, vedzte, že jeho pohľad má v sebe aj kúsok pravdy. Ale tá pravda väčšia, ktorú o sebe ešte nevie, znie, že tých najťažšie chorých veru nemáme v nemocnici. Sú to neraz zdravo vyzerajúci a namysleno rozdrapení jedinci, ktorí občas brízgajú na pápežskú neomylnosť aby svetu dosť často ukázali, že ju vlastnia len a len oni sami… Pri ich pozornejšom počúvaní zaťato čiže fanaticky si obhajujú svoje pravdy pomiešané s bludmi, svoje dobré skutky spolu s vážnymi sociopatiami, čiže ťažkými hriechami. Absentuje u nich schopnosť rozlišovania, a tento defekt nemajú záujem si poopraviť. V ríši primitívov sa klaňajú verne týmto božstvám, ktoré sa volajú aj krivé zrkadlá. Kto by im chcel dať do optiky zrkadlo reálne, toho vyštvú a to zrkadlo pošpinia či rozbijú. Ak ich zbytočne nedráždite neskrivenou realitou a pozeráte s nimi na ich krivuliaky,ste ich súdruh kamarát a je to „zábava.“ Šalamún – symbol mudrca, ale aj arcihlupáka? Určite ste počuli o židovskom kráľovi Šalamúnovi, ktorý žil pred tri tisíc rokmi, aký bol len múdry. Veru začal dobre, ale hrozne dopadol. Modlil sa o múdrosť, 4O rokov bol kráľom, podľa biblie sa mu Jahve dva krát zjavil, spomínajú ho dve SZ knihy a on je vraj autorom troch biblických kníh. Nie hocijaká celebrita, jedna z najväčších. Príbeh hoden zamyslenia sa. Treba nielen dobre začať, ale i skončiť. Biblia však nezamlčuje jeho nešťastný koniec.Opustil Pána a prednosť dal modlám. Kamošovi, Aštarte a Molochovi. Ak si niečo vyhľadáte z biblických slovníkov napr. o Molochovi, tak sa pripravte na vydesenie. Človeku napadá, na čo mu bolo to kúpanie sa v zlate a prepychu? Na čo mu bol ten hárem s tisíc ženami? Načo toľko snaženia pri budovaní kolosálnych priestorov vonkajšieho chrámu, keď sa fatálne zbúra ten vnútorný? Keď nám uletí podstata všetkého… O čom to vlastne všetko bolo, o klamstve ? O strašne povrchnom žití života? Prečo ho Boh nechal tú druhú polovicu života žiť, a skončiť v takejto hanbe? Aj tí prví sa môžu stať poslednými, ak sa prestanú modliť. Ak začnú stvorenia milovať viac ako Stvoriteľa. Možno preto sa to stalo a je to v biblii. Pre povrchných čitateľov biblie je Šalamún vzorom múdrosti. Pre tých čo čítajú ďalej a hlbšie je symbolom arcihlupáka. Vraj zobuďme sa „Zobuďte sa!“ je názov časopisu, ktorí držia otrčený pre všetkých okoloidúcich dve panie. Ide o jehovistky. S bibliou Vám ponúknu aj kvalitné somárske bludy. Vraj Najsvätejšia Trojica nie je a Ježiš nie je Druhá Božská Osoba a podobne. „Prebuďte sa!“ vyzýva čitateľov Posolstvo Grálu. A o pár strán neskôr doporučí, aby sme si ani Ježiša za vodcu života nezvolili alebo že jeho ukrižovanie nič pozitívne neprinieslo, iba nás vesmírne zákony ešte viac vytrestajú. „Lidé – budíček!“ bombardujú Vás „láskou“ na 7. tisícoch stranách ufo nadšenci, www. vesmírnílidé.cz Dočítate sa na nich aj, že Ježiš na kríži neumrel. Teda… Aj vo vnútri kresťanstva sme mnohokrát vyzývaní rozlepiť si karpiny na očiach. Napr. v knihe „Bedlite“ nám páter Mello dáva mnoho návodov, ako máme konečne intelektuálne precitnúť. Ozaj mu to rôznorodo kvalitne páli, ale ani raz tam nespomenie, že si treba niesť svoj kríž s Kristom. To podstatné mu uniklo. Ešte sa ako kresťan asi v tejto oblasti neprebral. Oprávnene ho kard.Ratzinger viac krát na rôzne úlety upozornil. Aj jeho čitateľov. Pripiť sa dá aj „bedlivosťou“. Iný pán farár vlastným príkladom chce iných prebudiť z nemorálnej záplavy okolo tak, že roky iba umŕtvuje svoj erós, až si poškodí svoje duševné i telesné zdravie. Vôbec si nevšimne a ani nespomenie učenie posledných pápežov, že erós treba v tele zduchovniť a skultivovať? A nie ho zaškrtiť! Keby sa prebudil, zameral by sa oveľa viac na umŕtvenie pýchy a sebalásky než na pohlavnú silu. Tu páchame napáchnutí svetom kadejakými záchvatmi dôležitosti väčšiu hanbu. Iný horlivec dal do kostola veľký obraz Božieho milosrdenstva, aby všetkým ukázal, kadiaľ vedie cesta, ale “ ješitnejšieho, tvrdohlavejšieho a vnútornou ukrutnosťou poznačeného človeka som nestretol“, povie Vám o ňom kolega, čo s ním pár rokov žil v komunite. Asi ho tak poznačila homofilná časť jeho predchádzajúceho svetského života a jeho správanie bol dôležitý odkaz, ktorý nám do Cirkvi priniesol, že aká je vlastne pravá tvár takéhoto hriešneho štýlu života. Vo svete sa to sotva dozviete. Veru zobuďme sa, a bez odsudzovania sa snažme ostatných pochopiť. Veď všetko čo sa deje nesie nejaké posolstvo a môže nás o niečom poučiť, prebudiť. Aj príklady, ktoré som spomenul nám paradoxne svojim rôzno úrovňovým duchovným spánkom môžu pomôcť rôznorodo precitnúť. Veď kto z nás vníma úplnú realitu? O kardinálnych cnostiach, a nie iba tak platonicky… Momentálne s evanjeliom ohlasujeme ako kardinálne cnosti Múdrosť, Rozvážnosť, Spravodlivosť a Miernosť. Je zaujímavé, že autorita Cirkvi zatiaľ schválila iba tieto, ktorých autorom je síce inteligentný, ale pohanský filozof Platón. Čakalo by sa, že ich bude skôr sedem, a to tých, ktoré sú opakom 7. hlavných hriechov, ktoré určil pápež Gregor Veľký. Asi dvadsať rokov uvažujem nad cnosťami, a dosť dlho som meditoval, ktoré sú tie hlavné, z ktorých pochádzajú tie iné, menej dôležité, ale určite tiež cenné. Aj katechizmus sa vyvíja a v tom dnešnom sú veci, ktoré neboli v tom včerajšom. Zamysleli sme sa my vôbec vážnejšie nad tým, ktoré cnosti sú tie hlavné? Tak ticho sa trocha aj prihováram, aby sme si najmä duchovní muži, našli čas na veci podstatné a zvážili iný, než iba Platónsky model, kde by bolo napr. týchto 12 kardinálnych cností. 1. Nezištnosť / Diligentia, non avaritia / 2. Presnosť / Exactus, accuratio, subtilitas / 3. Miernosť / Temperantia / 4. Milosrdenstvo / Misericordia / 5. Vernosť / Fidelitas / 6. Spravodlivosť / Iustitia / 7. Pokora / Humilitas / 8. Múdrosť / Sapientia / 9. Umenie / Ars / 10. Sebaúcta / Honor sui/ 11. Rozvaha / Prudentia / 12. Svätosť / Sanctitas / Voči cnostiam by sme mali mať aj iný než platonický vzťah, však? Nezabudnime, že ak s nejakou tou cnosťou sa z Božej milosti priatelíme a s ňou spolupracujeme, je to väčšia hodnota ako miliarda v banke. Z hľadiska viery je úplne iný pohľad, kto je naozaj boháč a kto chudák. Táto optika, ktorá je dnes v pozemskom provizóriu u väčšiny na posmech, bude zajtra v Nebeskom Jeruzaleme rozhodujúcou skutočnosťou . Pár viet o milosrdenstve Milosrdenstvo, „miseri cordia“ je v preklade z latinčiny „biednemu zo srdca“. Výraz „rechem“ znamená v aramejčine vraj milosrdenstvo i materinské lono. Opak tejto cnosti je ukrutnosť. Ak je niekto krutý ku iným, dávno predtým bol krutý sám ku sebe. Klasická krutosť ku sebe je žiť dlhšie s ťažkým hriechom, a dlabať na to. Byť neotesaný, teda s hrubou kožou a bezcitný. Čiže mať zanedbanú spiritualitu. Alebo sa až zadrhnúť zo šiestimi rezňami a nedať ani jeden tomu, čo nemá žiaden. Alebo kecať hodinu iným o „nezištnej“ láske a nedať bratovi mikrofón ani na minútu. Či byť ako opitá materinskou láskou a nevšimnúť si inú sestru, čo deti nemá. Kto odsudzuje iných je ku nim krutý. Väčšinou mu vadí to, čo má nečisté v sebe sám. Je treba byť milosrdný aj ku sebe / o.biskup Š.Sečka/ Ak niekto iba nerozumne odpúšťa, jeho dobrota môže podporovať zlo. Nekonečné odpúšťanie môže pomáhať alkoholikovi upiť sa k smrti. Neverníkovi sa úplne zdegenerovať. Narkomanovi si totálne zohaviť zdravie. Odpúšťanie treba vyvažovať spravodlivosťou. Teda nasadiť po sérii odpustení zdravú prísnosť, ktorá zdarebáčenému lenivcovi akútne chýba. Sväté neodpustenie je tiež jedna z podôb milosrdenstva. Ježiš hovoril, že treba odpustiť aj 77 krát, ale nie 777 krát a zblázniť sa z toho. Ak sa chceme zajtra dožiť milosrdenstva od Boha voči nám, tak nezabúdajme ho prejavovať tým, čo sú vedľa nás dnes. Milosrdenstvo sa prejavuje aj v citlivých, jemných a taktných medziľudských vzťahoch /A.Mello SJ/ Ak niekto pôjde do zatratenia,bude to podľa evanjelia nie ten, čo nečítal bibliu či neprijímal sviatosti, ale ten, čo sa nezmiloval nad niekým, nad ktorým sa zmilovať mal. Ak nepomohol niekomu, komu mohol pomôcť. Povrchné spovedanie sa môže aj škodiť Aj my katolíci by sme si mali dať pozor, aby sme niekedy nedopadli ako sektári. Žiť katolicitu znamená snahu žiť kompletnosť, a nie iba nejakú časť z celku. Konanie pokánia nie je iba sa spovedať. Samozrejme je to jedna z podstatných vecí. Ale posúdťe sami, či nestratil súdnosť ten, kto sa spovedá každý mesiac z toho, že pribral päť kilo na váhe, lebo sa objedal. Takto si to „oľutuje“ 12 x do roka a výsledok je 6O kg nadváhy. Za dva roky 12O. A napomohol tomu – nahluchlý spovedník… Ak by bol totiž pri zmysloch, tak by tomu nábožnému darebákovi asi v tretine tohoto procesu rázne povedal, aby sa spovedať prestal, a začal chudnúť, lebo to zle dopadne. Nadváha ješitnosti či lenivosti je oveľa závažnejšia než tá v tele.Lebo ju až tak nevidno… Veru kňaz musí niekedy nedať rozhrešenie, ak má penitenta rád. Ježiš to veľmi múdro naznačil vetou : “ Komu zadržíte hriechy, budú mu zadržané“. Prilacné odpustenia môžu byť aj škodlivými. Treba bedliť, aby sme vychovávali charakter človeka. A tiež aby sme si spoločne nerobili zo sviatosti pokánia vlastne trápny svätuškársky posmech. Zadržanie odpustenia pri opakovanom opíjaní sa, alebo v partnerskom žití v hriechu, alebo chronickom opakovaní ubližovania iným cez telefón a pod. je pedagogickou nutnosťou, ktorá by mala byť súčasťou bedlivej pastorácie.Aj v medziľudských vzťahoch niekedy nepodanie ruky sociálnemu kreténovi, ktorý nevie povedať slovo prepáč a ani nemá záujem sa to naučiť, je sto krát väčšou pomocou ako mu robiť výčitky alebo sa na neho falošne usmievať. Pokánie alebo bulvár? Nedávno som si bol zaplávať. Potom som išiel do parnej sauny. Stretol som tam kamaráta Mudr.Jozefa. Vravím mu, že idem ešte do toho iného bazéna. On mi na to, že aby som radšej nešiel, lebo sa tam ktosi pred hodinou vykadil. A že to asi dieťa nebolo. Vďaka za upozornenie. A tak ma napadlo, že aj takéto otrasnosti sa stávajú. Aj horšie, a v iných oblastiach. Človek snažiaci sa o hygienu chodí na WC a umýva si ruky. Sú však aj jedinci, čo si svoje vnútorné tlaky uvoľňujú inak a netradične kreatívne. Každý z nás potrebuje očistu. V Cirkvi vychovávame ľudí ku tomu, aby ju robili dôstojne. V ospravedlnení sa. V spovednej miestnosti. V modlitbe. Pri začiatku každej sv.omši by sme to nemali slávnostne odfláknuť, ale úprimne sa detoxikovať pri Kyrie eleison. Kto to pochopí a robí, robí dobre. Je však nie málo tých, čo pokánie vraj nepotrebujú. Vytvoria si tak zbytočný problém. Nepriamo sa tak sami vyhlasujú za svätých a bedliacim na seba iba prezrádzajú, že žijú v klamstve. Začne to v nich kvasiť. Po koktaile zo všelijakých gebuzín prichádza reálna zápcha. Ani si to neuvedomujú, ale špina sa v nich hromadí a musí nejako von. Aby ich to nerozdrapilo. Prvá pomoc je kúpiť si bulvár. Ten plní v spoločnosti funkciu čističky odpadových vôd. Ktosi sa tam „vykadí“ a ostatní sa akože pohoršujú. A tak sa to trochu aj perie. Veľká trápnosť vonku rieši akože naše trápnosti vo vnútri. Úspech bulvárom nafúknutých talafatiek je veľký i preto, lebo je veľa tých, čo ho kupujú. Kŕmia sa nafúknutými škandálmi aj preto, aby teatrálnym vydesením sa nad veľkými krádežami sa trochu očistili od tých malých a svojských. Híkaním nad smilstvami celebrít sa aspoň trochu očistili od sebauspokojovaní svojho ega, ktoré nehľadá Božiu Vôľu. Jačaním nad nejakým vonkajším víťazstvom zabudli na svoje vnútorné prehry. Konšternovaním nad nejakou vraždou sa povzniesli nad napr. zabitím cudnosti v sebe. Novopohanská spoločnosť duchovne živorí a očisťuje sa podvedome tak, ako vie. My sme však v centre duchovnej hygieny. A my v Cirkvi potrebujeme primitívny bulvár neraz tiež? Nafúkneme jednu nekompletnú vetu a odpíšeme celého človeka? Zo zbabelosti nenapomenieme dotyčného medzi štyrmi očami, ale ho udáme niekomu inému? Tieto ohovárania, odsudzovania a niekedy aj osočenia považujeme za normálne? Toto je vizitka veriaceho? Snažme sa byť najskôr normálnymi ľuďmi. Benedikt XVI.kňazom povedal: „Je absolútne zásadné byť najskôr človekom.“ Zmysel pôstnej doby nie je iba zhodiť nadbytočné kilá, hoci aj to by sa nám veru zišlo, ale zbaviť sa napr.aj rôznorodého „kadenia do spoločného bazéna.“ Si perverzák? Ozvi sa… „Si perverzák? Nestačí ti klasika? Volaj a č.tel“ Jeden zo stoviek inzerátov v našej tlači. Zvykli sme si a pomaly už nikto proti tomu neprotestuje. Predstavte si podobný inzerát. “ Potrebujete odstreliť dlžníka? Alebo navždy umlčať babičku, čo nemôže umrieť? Zavolajte na č.tel“ Okamžite by išla po nich polícia, zatykač, súd, väzenie. Ohrozovača spoločnosti by sme okamžite izolovali, spoločnosť chránili. Falošného dobrodincu spoločnosti a denegeráta populácie v inej oblasti až trestuhodne skoro všetci a vzorne otupene „tolerujeme“. Aj pobehujúceho besného psa po ulici máme všetci iba nemo tolerovať ?? Aj my v Cirkvi radšej čušíme aby sme spoločnosť nevyrušovali. Nie je to pre nás asi vôbec dôležité. Musíme sa asi všetci predovšetkým klaňať modle Ekonomiky a modle inej: Slobode. Kresťan by modle na lep sadnúť naivne nemal, však? Ak by polície nechránili občanov, ale chránili by vrahov či kriminálnikov, boli by to čierne mafie. A vlády, ktoré ochraňujú perverzákov, nechajú ich slobodne podnikať zo smilstvom a zarábať 5 až 10 x viac než občanov v oblasti školstva a zdravotníctva, tie vlády skúste nazvať pravým menom sami. Mafie ružové? Pasáci pasákov? A oni tancujú od šťastia keď idú vládnuť?? Byť raz na ich mieste pred Božím súdom by som veru nechcel. Koho mám voliť ? Poraďte mi. Idú voľby a mám problém. Som kresťan a volil som vždy niekoho, o kom som si myslel, že presadí nejakú kresťanskú myšlienku vo veciach verejných. Mám pokušenie sa zaradiť medzi 5O percent tých, čo sú sklamaní a na voľby sa asi vykašlú. Nevyznám sa v ekonomike, vidím ako sa pár jednotlivcom darí, a ostatní sú naštvatí, lebo žijú LTT/ len tak tak/. Obávam sa, že tí bohatí sú v stále väčšom ohrození, lebo čím viac bohatnú, tým ich väčšina viac nenávidí. Môže to dospieť ku tomu, že ich rozhnevaný dav ušliape. Chudákov. Nijaká zo strán neponúka riešenie, že by tých bohatých pred týmto strašným scenárom uchránila a tým menej bohatým tie nadbytočné miliardy, ktoré tí boháči vlastne už ani nepotrebujú, trocha rozumnejšie prerozdelila. Naposledy to urobila KSČ a to dosť kruto. Ich nasledovníkov sa voliť obávam. Skoro všetci politici sú pozitívne naklonení kresťanstvu. Avšak za dvadsať rokov sa nenašiel niekto, kto by napr. razantne bojoval proti pornografii a „legálnemu“ smilneniu. Takže v tejto krajine sú aj preto stále besnejšie deti v školách, stále častejšie depresie u dôchodcov a stále väčšia naštvatosť u strednej vrstvy. Máme otrávené studne a rád by som volil niekoho, kto by toto otravovanie a degenerovanie populácie zastavil. Vďaka Vám, ak ma na takúto stranu či osobu do volieb upozorníte. Rád jej dám svoj hlas. A možno i ďalší z tej polovice politikou znechutených občanov. Katolícka Cirkev je perla, ostatné bižutéria Tak znel nadpis nad rozhovorom so mnou v denníku Sme v roku 2007. V diskusiách pod ním mi mnohí dali poriadny písomný preplesk za túto arogantne znejúcu vetu. Vôbec som ju ani nevyslovil. Jej autor bol niekto v redakcii. Dal ju tam zámerne a určite sa na tom preplesku dobre škodoradostne pozabával. Čítajúc ten zoznam nadávok som si o autoroch tých príspevkov pomyslel so súcitom, že je im treba fakt pomôcť. Vlastne skoro každý, kto sa objaví v liberálnych médiách musí rátať, že ide do ringu, kde je dosť veľká nenávisť voči hocičomu cirkevnému. S inkvizítorskými postojmi treba rátať. Dnes však u tých tzv. najväčších liberálov, ktorí liberálmi / vyznavačmi slobody/ už ani nie sú, ale ich diagnóza sa volá libertinisti, čiže odbrzdení uctievači svojvôle. Tí nazlostení hadi na seba iba priokato prezrázdajú, že nerobia žiadnu detoxikáciu a jedov sa zbavujú uštipnutím iného. Keby som dal rozhovoru nadpis, dal by som možno: „Iba jedna kresťanská cirkev je originál, ostatné sú kópie.“ Tak ako je iba jeden originál Mony Lisy a veľa podarených či nepodarených kópií. Aj pieseň Yesterday má vraj 2000 mutácií, ale jeden základ. Ináč vďaka denníku Sme za možnosť sa u nich vyjadriť až na 13 stranách. Aj ich redaktorovi Karolovi Sudorovi za verné tlmočenie rozhovoru i za nie prihlúple otázky. My sme išli za kňazov preto, aby sme hlásali evanjelium a bránili Matku Cirkev. Ak nám niekto vynadá, nemali by sme sa urážať. Testuje to asi našu pokoru. Aj to patrí k našej službe. Tí najlepší z nás čelia neraz tomu najprimitívnejšiemu slovníku. Mali by sme byť vďační aj napr. za každého novinára, ktorý nám pomáha povedať niečo pozitívne o Božom kráľovstve.
kresťanstvo je kladivo na reinkarnáciu

kresťanstvo je kladivo na reinkarnáciu


Urobím to ešte dnes, či to odložím na inokedy?…

Výstražná nóta reinkarnačným apoštolom

Závislosť na reinkarnácii je oveľa závažnejší fenomén ako iné závislosti. Človek si totiž v nej namýšľa, aký je triezvy a ako zrazu všetkému porozumel, a pritom si nevidí ďalej od nosa. Je neraz pripitý alebo až opitý bosoráckou ideológiou adorujúcou iba opätovné návraty na zem

Vraj:

“Boh je vo mne. Karma je dokonale nastavená a ja tomu rozumiem. Vesmíru vládne dokonalá spravodlivosť. Pánbožkári sú kreténi, lebo vyhodili z biblie reinkarnáciu, a dali si miesto nej rečičky o vykúpení a úchylný celibát…”

Toto sú paradigmy nejedného moderného  človeka.

Vôbec si neuvedomuje, akému zatmeniu mozgu podlieha.

imgres

 Podlieha aj ošiaľu tzv. osvietenosti, že on tomu už rozumie, on už vraj je dospelý, ale o žiadnych minulých či budúcich životoch debo nevie nič. Iba sa rozdrapuje, ako to všetko už pochopil, a akí sú tí zaostalí kresťania len stupídni, že na to ešte chudáci neprišli.

Volá sa to aj závislosť na karme, ktorú kresťania volajú Božie mlyny. A na jej deriváte, čiže teórie o reinkarnácii, ktorá nie je z biblie vyhodená, ale je tam možno aj spomínaná. Nie však pod týmto konšpiračno – hermetickým názvom, ale je tam v evanjeliu pomenovaná bez masky, ako večné trápenie.

Je v podstate druhoradé, či karma a reinkarnácia existujú. To prvoradé, na čo sa musí filozofia duchovnej medicíny zamerať, či je to mravná teória alebo nemravná. Či ich zadelíme do zoznamu chorôb alebo do zoznamu zdravia, ako napr. fenomén homosexuality.

Ezoterické smery sú veľmi rôznorodé, ale všetky sa zjednocujú v tom, že to treba zaradiť do zoznamu zdravia, ľudskej múdrosti a prospešnosti.

Kresťanské spoločenstvá sú ešte rôznorodejšie, ale až na výnimky všetky sa stotožňujú v tom , že to treba zaradiť do zoznamu nemorálností a chorôb. Odporúčajú nerojčiť o nejakých už či ešte neexistujúcich iných životoch, ale žiť poriadne tento život, ktorý máme teraz a jednoznačne isto. Smeruje ľudí po prežití dôstojného života do nebeského domova v Absolútne. Ohlasuje že raz dostaneme iné vzkriesené telo a treba sa na to vážne nachystať.

Ezoterici tvrdia, že tu budeme prichádzať nekonečne veľa krát až kým “pochopíme”. Nijaké posledné či osobné súdy nám nehrozia a máme pred sebou vraj nekonečne veľa času… Až kým si vraj nevyskúšame všetko vrátane našich chúťok po zvrhlostiach. Takto to hlásali bludári karpokrati v 2.st. Oni s tohoto bludu urobili čosi kultické, čo ich moderní mutanti 21 st. a reinkarnační apoštoli adorujú až do zamdlenia. A ani netušia, že v tom svojom prežívaní “slobody” podliehajú jednej z najrafinovanejších závislosti pod slnkom.Točia sa okolo tejto planéty ako hadi okolo rajského stromu… A obhrýzajú jeho “jablká”…

Jednu teóriu ponúkajú padlí anjeli a tú druhú anjeli verní. Dúfam, že Vám netreba dlho vysvetlovať,,že ktorí sú ktorí…

images

Inkarnácia alebo reinkarnácia?

Pseudokatechizmy hinduizmu, budhizmu a new age ponúkajú reinkarnáciu ako svoju
predstavu večného života. Čo na to kresťanstvo? Je celkom proti. Považuje takú
eschatológiu /náuka o posledných veciach človeka/ nielen za škuľavú, ale i čaptavú.

Prečo?

Lebo odporúčania tohto ducha nie sú férové.

Je to duch darebáctva, ktorý si nič nerobí z prepadnutia žiaka v škole. Však príde on
znova a doučí sa potrebnú látku. Je to zlozvyk odkladania na inokedy. Schudnutia,
prestania s pitím alkoholu, uprataním si vo vzťahoch či vecí okolo seba. Je to zloduch
lenivosti, ktorý si hlivie vo svojich nerestiach a odsúva boj proti nim na nejaký iný život.
Je to aj jed zbabelej nezodpovednosti, ktorý za pecou čuší, keď sa treba ozvať a necháva
si mučenícke svedectvo pravde asi na inú dobu. Je to duch ilúzie, ktorý nehorázne klame,
že vraj sa tu budeme donekonečna zrodzovať, až kým vraj ráčime dôjsť k pochopeniu a
rozlíšeniu čo je dobro a čo zlo. Je to duch okultizmu, ktorý ponúka ako 100 % účinné
preháňadlo na akúkoľvek karmickú zápchu asi každá ortodoxná bosorka.
Je to duch utekania pred krížom. Veľmi rád ho ponecháva iným.

Byť poriadnym človekom a potom sa snažiť aj o svätosť sa mu vraj “ete nekce?” A pre pánajána kedy s tým chce to rozmaznané decko začať!!?? Posledný Súd sa približuje. Beda nepripraveným prorocky varuje kresťanstvo Iné cesty sú v “pohode”. Žiadne stresy. Máme vraj nekonečne veľa času…

Bože!… To sa deje aj v cirkvách medzi vo viere nedospelými, ktorí si zníženú zámku zo správania zvolili za doživotný ideál. Ťažkí diletanti.

Slovo ktoré sa telom stalo a inkarnovalo sa na zem na to, aby nás v obrovskom zápase
vykúpilo od moci zlého, tak tejto obrovskej Božej Láske reinkarnační apoštoli ako
vesmírni hasiči odpovedajú chladivým súcitom? Dávajú Krista s neslýchanou
ľahostajnosťou na jednu úroveň s inými nekompletnými osobnosťami alebo pobehajmi?
Či je spravodlivé dať slnko na jednu úroveň s lampášmi?
Duch reinkarnácie je duchom tohto sveta. Je to duch zabávania sa. Postráda primeranú
vážnosť alebo naopak je to duch vážnosti až smrtonosnej. Preto to nemôže byť duch
kresťanstva. Je vlastne jeho opakom. Jeho hrdinovia netúžia po Otcovom pálaci, ale po
ďalšom pobyte na planéte, kde prostitútka zarába 1O x viacej ako zdravotná sestra. A
kde zabiť proroka je bežnou prevádzkou toho, kto tu vládne…
Preto takto tvrdšie píšem, aby to zatriaslo tými, čo reinkarnáciu, čiže falošnú nádej, že sa
tu budeme neustále opakovane zrodzovať, považujú za akože normálnu.
Inkarnácia /vtelenie/ Krista v konkrétnom čase a mieste a Jeho radikálne plnenie
Otcovho plánu je jasný antidarebácky štýl. Ježišov učeník, ak nechce stratiť svoju
identitu, sa má tohto štýlu verne držať. My by sme sa nemali pútať iba na túto zem, lebo
tá má veľmi ďaleko od normálnosti. Tento svet niekedy pripomína blázinec inokedy
polepšovňu a asi najčastejšie cirkus. Pohŕda Duchom Svätým a preto nemá pravú radosť.
Zháňa si náhražku v rôznych zábavných umelinách. Miesto prirodzenej tváre má sto
grimás. Alebo pod vyškerenou maskou zúfalstvo, ako raz napísal pápež Benedikt XVI.

Naša vlasť je v nebi.

Otcov príkaz je večný život

/Jn 12, 50/

odkázal nám Kristus cez apoštola Jána 

imgres

Reparáty v ďalšej pozemskej destinácii sú čarovným lákadlom falošnej a krutej matky,
karmy Baby Jagy, z ktorého sú potom ľudia veľmi nepríjemne rozčarovaní.

Túto falošnú verziu večného života a falošnú nádej nazval Ježiš presne ako večné trápenie A priniesol na ňu aj spoľahlivý liek  žité evanjelium.

images (1).jpg321

 

Nemravnosť ateizmu

Viera v posmrtný život vraj nie je ničím podložená. Sú jedinci, ktorí ju považujú priam za nebezpečnú. Pravda o veci je však celkom iná…

gdzietabieda_400x400

Predpokladajme teoreticky, že po smrti neexistuje celkom nič, ako to tvrdia ateisti a je to jedna z ich “skalopevných” dogiem. Zdravý rozum, teda ten, čo sa snaží o zdravý úsudok aj z hlbšej časti mozgu, nám okamžite zabliká výstražnou nótou, že potom vôbec nie je dôležité, ako svoj pozemský život prežijeme. Eticky či neeticky. Je to vlastne jedno. Nikomu vlastne za svoje činy nebudeme skladať účty, hahaha – hihihi… To je tá prvá časť filozofovania – teoretická. Tá druhá praktická je priamo z našej reality. Nie málo jedincov si tento štýl osvojí a potom aj realizuje. Oklame iných a má z toho nielen zisk, ale aj zábavu. Okradne, a má škodoradosť ešte väčšiu, lebo ho nechytili, a on všetkým prešiel cez rozum. Keďže život je krátky, tak si ho užime… A tak sa už niekto aj vybujačil najprv zo sto ženami, teraz už má asi paťdesiateho partnera, veď antikoncepcia je ten najlepší z vynálezov. Ani netuší, že po čase ho začne nudiť aj homoštýl, a bude ho lákať pedo, potom zoo a zakončí to, ak  stihne možno až v nekro … To sa v príbalových letákoch ako vedľajší účinok tých všelijakých pomôcok pre amatérov nepíše, tak preto o tom píšem.

To netvrdím, že všetci sú praktickí a nemravní ateisti. Sú niektorí iba teoretickí a aj slušní občania. Ich ateizmus je iba maskou pod ktorou neraz skrývajú rôznorodo vyvinuté spirituálno. Aj na toto prídete, ak ateistov povrchne hneď a všetkých neodsúdite a nehodíte do jedného plesnivého vreca.

Ak by nebol nijaký posmrtný život, potom by z toho logicky vyplynulo, že rovnako dopadnú matky terezy aj prostitútky, slušné matky piatich detí aj zdrogované kriminálničky, charakterní chlapíci aj chrapúni, odvážni hrdinovia i zradcovia a zbabelci. Páchatelia trestných činov aj obetavci s množstvom nezištných skutkov. Všetci dostanú za svoj život jednu nulu. Žiadne jednotky a päťky. Žiadna sláva  ani žiadna  hanba. Celkovo vzaté veľmi smutná filozofia. A aj  trápne nespravodlivá. U antiteistov až prudkojedovato a sociálno patologická, keď začnú vyvražďovať ľudí s iným názorom ako bežne robili napr. boľševici. Robili peklo zo života mnohým preto, aby revolučne nastolili vraj pozemský raj…

Je pochopiteľné, ak si niekto potrebuje nejaký čas oddýchnuť v ateistickom pokoji od otrávenej atmosféry chorej náboženskej výchovy. Alebo od obrovského znechutenia z cirkusových čísel u extrémistov svätuškárov. Či z prazvláštnej pachute z pobytu v nejakej sekte. Ale je mravné, ak sa niekto svojim ateizmom verejne chváli a doporučuje ho mladej generácii za pozitívny štýl pozemského pobytu na tejto zemi??

Legálne amorálnosti

O pozitívach demokraticky spravovaných krajín sa popísalo dosť a je to aj všeobecne známe. Má to však aj druhú nepríjemnú stránku, ktorú si skoro vôbec neuvedomujeme.

“The banana peels create dramatic tension.”

V jednej slobodomurárskej lóži, kde si demokratický prístup ctili, prišlo na hlasovanie, že či existuje nejaký posmrtný život. Väčšina zahlasovala, že podľa ich názoru neexistuje. Potom bolo ďalšie hlasovanie, že či existuje nejaká bytosť, ktorá tento vesmír aj stvorila. Opäť väčšina zahlasovala, že im sa zdá, že takáto bytosť asi existovať nebude…

Presne takto a tuším tu sa ateistický pohľad na svet aj  legalizoval… Dátum a miesto tejto unikátnej premiéry je tajný. A keďže  si to väčšinovo a slobodne aj odhlasovali, tak sa tomuto rajskému ovociu  ostatní  nezabudnime do zamdlenia poslušne aj klaňať… Či to je pravdivé a etické nás až tak  nezaujíma, však?.. A keďže väčšina sa chová takto stádovito, potom sa nečudujme, že nám všelikde a všelijako vládnu  amorálne hodnoty a nemravní lídri.

images2

Toto je to nebezpečenstvo demokracie. My sa dohodneme, že tráva bude ružová a tak si to odhlasujeme, že odteraz bude. Možno ružová pre niekoho skutočne aj je. Ale skúma niekto, či nie sú tí možno aj úprimne hlasujúci  intelektuáli farboslepí? Alebo vedia, že tráva je zelená, len podľahli tlaku ružovej mafie… Aby dostali nejaké ďalšie bagríky, kýbliky a lopatky, a hlavne hrabliská, nové pieskoviská či očíslované papieriky… Iba za to, že zahlasujú tým správnym tlačítkom v prospech tých správne vyfarbených… a potom si pôjdeme spoločne povískať na obrovskom zábavnom kolotoči… Aby sa tí naši rozmaznaní či  prachatí jojkovia  mohli  ešte viac na úkor všetkých aj ponafukovať, obvešať tie svoje opice daromnicami. Či kapitalisticky porozdrapovať… až kým im kontá či bruchá neprasknú…

Len ten demokratický kolotoč sa raz aj zastaví. A bude treba niesť aj zodpovednosť nielen pred ľudstvom a dejinami.

images4789

Vraj aj Hitler, ktorý bol nemcami v 1933 demokraticky zvolený a dostal 91% vo volbách, sa väčšinou riadil zákonmi, ktoré si dal demokraticky odhlasovať v Reichstagu. V lunaparku zvanom svet si porečnil, pošantil aj pozúril dvanásť na nihilizmus plodných rokov.

Čiže, ak sa dohodne väčšina, že starí a chorí ľudia sú pre naše zdravotníctvo a spoločnosť ekonomicky zaťažujúci, a poslať ich na onen svet injekciou eutanázie bude odteraz legálne, tak to bude akože v poriadku? Lebo to demokraticky odhlasovala väčšina ktoviečím pripitých zákonodarcov?

 

Úloha cirkví je byť svedomím spoločnosti, a oni si ju aj čiastočne plnia. Ozvú sa napr. pri legalizácii interupcií pastierskymi listami, pochodmi za život, vyzváňaním zvonov či nejakými nótami tu a tam, ale v podstate sme skoro všetci už zmierení, že napr. asi 30 umelých potratov denne na Slovensku je normálna realita. Je to však normálna realita? Demografia slovenského národa ide dolu vodou. Každý šiesty pár je neplodný… Človeku napadá, či nás elity nepráškujú kôli tomu, že sme vraj premnožení… My si ako idioti legálne kántrime zdravé slovenské deti, miesto toho aby sa radšej odhlasovala v parlamente štátna pomoc pre tých, čo nechcené deti chcú adoptovať. Slováci síce nevymrú, len budú trochu tmavšej pleti, lapaji…

Je normálne, keď si adorujeme, čiže zbožťujeme, jednu z primitívnych podôb demokracie a nehrozí ani v najbližších volbách nejaká podstatná zmena? V tomto type demokracie totiž prosperujú niektorí jednotlivci, tým sa darí ajajaj, ale mnohí žijú LTT, čiže len tak tak… veľa je tých, čo otročia v práci, čo ich nebaví… a mnohí už aj nedôstojne živoria…Chcelo by to nielen filozofický screening tohoto nášho systému, ale asi aj nejakú razantnú zmenu.     Sekera demokracie predivnej je možno nástroj vyšších síl na liečbu našich lakomostí a iných pubertálnych uleteností… Aj keď málokto už v nejakú zmysluplnosť pozemského diania ešte aj dúfa.

PS: Nie veru nadarmo je v biblii napísané, že Judáš zradil Krista za tie čarovné “papieriky na háčiku”…

images22

Nutkanie niekoho obviňovať

Slušný človek si uvedomuje svoju nedokonalosť a celkom normálne si uzná svoj podiel viny a absolútne prirodzene povie slovko prepáč. Pre niekoho, na normálnosť biedneho, je takéto správanie nedostupným luxusom.

9laska

Tých neslušných napadne ako prvé to, čo pri probléme napadlo našich prarodičov v raji. Adam obvinil Evu a tá zasa hada. Do dejín toto správanie vošlo ako pojem dedičný hriech. Napriek tomu, že tu máme kresťanské cirkvi, ktoré pokrstili vari celý národ a spoločne tvrdia, že krstom sa tento dedičný hriech zmýva, jeho následky stále v nás ostávajú. Stále podliehame primitívnemu pokušeniu zvaliť svoju vinu na niekoho iného.Niečím pokrivený a oslepený poločlovek si vyhliadne iného človeka, obetného baránka, na do toho si premieta svoje tiene ako na premietacie plátno.Hovorí špatne o inom a vôbec si neuvedomuje, že hovorí vlastne viac o sebe než o ňom.Vrhá na iných svoje viny a takto sa odbavuje a zbavuje svojich komplexov.Hĺbková psychológia to nazvala zákonom projekcie. Biblia to nazýva videním smietky v oku brata a nevidenie si brvna vo vlastnom oku. Kto si to aspoň trochu uvedomí, ten je na tom už trocha dobre.Kto si tieto sklony človeka neuvedomuje vôbec, to veru dobré nie je. Nevidenie si trochu od vlastného nosa vôbec nie je slobodou. Je to otročenie narcizmu a klamom predsudkov.

Ten najväčší z prorokov bol obvinený, že vraj je pažravec a pijan, priateľ špekulantov a prostitútok… vraj že je pomätený, čiže mal by ísť na psychiatriu či rovno do blázinca… Vraj je diablom posadnutý, obvinil ho návštevník kostola…Vraj znesväcuje sviatočný sobotný deň, lebo kohosi v tento deň uzdravil… Vraj je bohorúhač, za to, že povedal Ja Som…

Títo autori boli z vtedajšieho náboženského prostredia. Predstierali, že robia náboženské rituály a vnútornú kajúcu očistu, ale robili to pravdepodobne veľmi povrchným až darebáckym spôsobom, keď si potrebovali svojou špinavou papuľou poosočovať najväčšieho z prorokov obvineniami, ktoré kvasili iba v nich… A chodiaca pravda bola iba ich zrkadlo.

Láskomer

Ľuďom už dlhé roky slúži teplomer či tlakomer, ale zmerať stupeň našej lásky k niekomu je stále science – fiction.

love_love_love_354825

A predsa sa to dá. Láska je záležitosť duchovná. A ak má človek rozvinutý spirituálny rozmer, tak aj dokáže za pomoci triezveho rozumu, ak nie presne zmerať, tak aspoň približne odhadnúť, nakoľko má rád niečo alebo niekoho. Ak triezvi rozum chýba, tak to bude problém.A opití môžeme byť nielen alkoholom, ale aj nekritickým zbožňovaním nejakého politika či zamilovaním sa do niekoho, kde si vôbec nemusíme uvedomovať jeho či jej chyby.Najhoršia je, a asi aj najnebezpečnejšia z opitostí, a to opitosť vlastným názorom, ktorý si  prepitý mozog stotožní s absolútnou pravdou, vyhlási  za konečný, nemenný a neomylný. A potom je mu tak verný, že jeho vernosť nepozná žiadnu neveru.Aj toto by sa zišlo nejakým prístrojom zmerať, že v akom stupni lásky ku svojim konfabuláciám sa niekto nachádza. Prezradilo by to stupeň jeho štádia puberty,v tom lepšom prípade. Alebo stupeň jeho somárskej zaťatosti, ktorú voláme aj pýcha, v tom prípade horšom.  A potom by sa mu zišlo odborné poradenstvo na láskoholickom ministerstve  a akútna detoxikácia  nejakým láskoliekom.

Na milovanie sme naprogramovaní. Každý z nás niekoho miluje, alebo niečo. A je rád, keď je inými obdivovaný a ctený. Alkoholik miluje flašku alkoholu, mafián svoje zisky, matka svoje dieťa, fanúšik svoj klub a veriaci svoju cirkev. Je dobré si uvedomovať, koho ja vlastne najviac milujem? Pri kom by ten ešte nevynájdený láskomer ukazoval tú najvyššiu hodnotu merania? Pretože ak dlhodobo ukazuje tento údaj na niekoho konkrétneho, ten, tá či to sa stane objektom mojej adorácie. Stáva sa nevedome mojím božstvom.Chvíľu to aj s pochechtávaním pôjde, ale po čase začnú problémy. Adorácie sa začnú meniť na ignorácie. A tak zmeníme svoje zameranie na niekoho iného.Alebo na niečo. A toto opakujeme po celý svoj život. Tí, čo z tohoto začarovaného kruhu vystúpia, a začnú adorovať niekoho Absolútneho, ktorý tieto adorácie jediný aj unesie, majú šťastie. Ostatní budú mať smolu.Lebo tým, čím hrešíme, že sa to pokúšame príliš až nadovšetko milovať, tým budeme asi aj trestaní...

Tvorivá či mučivá?

Samota je súčasťou nášho pobytu na zemi. Ako pobyt v nej využiť na niečo užitočné? 

index71

Inteligentný človek sa vraj nikdy nenudí. Nájde si v samote vždy nejakú činnosť, ktorá je jemu alebo spoločnosti užitočná. Jednoduchší človek to má ťažšie. Nevie čo s ňou. Zabíja všelijako čas. Väčšinou sa nudí… V samote sa totiž stretáme aj sami so sebou. So svojim vnútrom. Bohatým na myšlienky a city. Alebo prázdnotou.A to poriadne bolí.Aj inteligenta to občas zabolí, ale to je napr.pre spisovateľa čosi dôležitejšie ako písací stroj.Umelecky nadaný človek začne tvoriť. Spisovateľ písať, básnik básniť, maliar maľovať, hudobník pracuje s hudbou, mystička preciťuje niečo hlboké, kňaz sa modlí za svojich veriacich, trpiaci človek plače a volá nebo o pomoc. Všimnite si, koľko kadejakých zbytočných vedomostí nám natláčali za 17. rokov školy do hláv, ale nik nás neučil, ako plodne stráviť samotu.Primitívnejším stačí pustiť si laktibúdku a čumieť tam do blba na programy, ktoré nám pripravili iní. Po hodinách sledovania si nepamätá z toho nič, iba začne chrápať. A bude stále menej život chápať. Takto sa dá rokmi vytunelovať samého seba od podstaty života aj od prežívania niečoho originálneho. Vzdelanejší ľudia radšej sedia pri internete, kde si sami plánujú a programujú to, čo považujú za dôležité. Nie je to až taká tragédia, keď nám bulikajú odborníci, že sme závislí na novej digitálnej droge. Veď je to túžba po poznaní, a tej sa oplatí zasvätiť cenné chvíle svojho života. To nie je zabitý čas. To môže byť veľmi dobre investovaný čas samoty. To je zabíjanie času, keď sa nudíme a konzumujeme televízne či digitálne gebuziny, z ktorých nám vnútorné prázdno narastá do veľkonudných rozmerov. Tým je táto situácia hrozivejšia, čím hlučnejšími pazvukmi vyrušujeme ľudí okolo seba.Alebo prezrádzame ostatným okolo seba veľkosť svojho prázdna tak, čím viac utekáme a tvárime sa ako sme zaneprázdnenejší. Kto chce prežiť kvalitný vzťah, ten by pred boľavou samotou nemal utekať, ale mal by sa v nej naučiť tvoriť a nebyť iba odutým chodiacim prázdnom.

priekopníci vedy

priekopníci vedy

Kauza Galileo Galilei
proces a pozdní rehabilitace

„Já, Galileo Galilei v 70. roce svého života jako vězeň klečící na kolenou a před vámi, Vaše Eminence (10 kardinálů), mající před očima svaté Evangelium, kterého se dotýkám svýma rukama, odsuzuji proklínám a ošklivím si chyby a kacířství, že se země pohybuje…“

Tak doslova znělo potupné a vynucené doznání a tudíž neplatné, které mu papežská inkvizice předložila. Krátce na to kongregace Indexu zakázaných knih dala na index také Koperníkovu knihu
„O otáčení se nebeských sfér“ . Teprve až v roce 1822 povoluje papež Pius VII. publikovat knihy zastávající heliocentrismus.

Kopernika predešli Pythagoras aneb i neznámý filozof Proklos.

Začátek aféry s Galileem se táhne prakticky od starého Řecka, kdy Anaxegoras (nar. ~ 500 BC) byl vyhoštěn do exilu za to, že tvrdil o Slunci že je větší než poloostrov na kterém stojí Atény.

A nebyl to nikdo jiný než Platón (420 – 340), který „postavil“ Zemi do centra ideálního vesmíru a nebeské krystalové sféry popsal jako báně, které drží Slunce, Měsíc a hvězdy, když se otáčí kolem ploché země.

Ačkoliv už Aristoteles si byl vědom toho, že vysvětlení dne a noci závisí od Slunce, které musí být nějak ve středu, heliocentrismus zamítl.
Tak s námi zůstal geocentrismus až do 16. století, do doby Mikuláše Koperníka, polského astronoma, matematika, lékaře a kanovníka (nebyl knězem). Ze strachu aby nebyl podezřelý z hereze za svůj heliocentrický názor, který zastával a dokazoval, v předmluvě ke své knize „O otáčení nebeských sfér“ (De Revolutionibus Orbium Celestium) píše, že ji předkládá pouze jako hypotetický model pro zjednodušení výpočtů pro budoucí pozice planet. Jen proto nebylo jeho dílo za jeho života prokleto církví.
Galilei se narodil v Pise v roce 1564, a v letech 1594 -1614 učil astronomii, včetně geocentrismu, v Padově. V roce 1611 sestrojil jako první dalekohled a pozoroval jím Měsíc a planety Venuši, Mars a Jupitera, a začal mít vážné pochybnosti o stávajícím kosmologickém systému. Od tohoto roku svého pozorování začíná otevřeně hájit Koperníkův heliocentrismus. V tu dobu už byl církevní zákaz pro profesory, heliocentrismus neučit tak strohý, že mezi sebou nesměli tuto novou teorii ani diskutovat a profesor filosofie na tamní univerzitě otevřeně prohlásil, že to je herese, aby Slunce bylo centrem vesmíru. Dóže Cosima a kardinál Matteo Barberini, pozdější papež Urban VIII., však nad Galileem v tu dobu drželi ochrannou ruku, ba dokonce v roce 1611 byl jimi pozván do Linceovy akademie v Římě, tehdejší první vědecké společnosti.
Začátek problémů však nastal, když se Galileo dozvěděl, že o něm tajně jedná florentský arcibiskup, a v roce 1614 proti němu poprvé ostře kázal jeden tamní dominikán. Další dominikán ho pak už formálně udává Svaté inkvizici. V tu dobu píše Galileo známý dopis vévodkyni Christíně, kde obhajuje své učení a pokouší se ho sjednotit s Biblí. Známá je z tohoto dopisu věta, že církvi nepřísluší učit „jak jedou nebesa, ale jak se jede do nebe“. V tu dobu už proti němu běží vyšetřování, ale tajně a bez něho.

Dne 24. února 1616 jedenáct teologů píše Svaté inkvizici, že koperníkovské teorie jsou „formálně heretické“.

Nesvätý papež Pavel V.

/ jehož jméno je dodnes napsáno třímetrovým písmem,
na fasádě nad vchodem do Svatopetrské baziliky/
to dal příkazem kardinálu Robertovi Bellarminovi,
aby Galileimu nařídil Koperníkovy teorie opustit.

V březnu 1616 má Galileo přesto přátelské setkání s papežem, ale kongregace Indexu zakázaných knih vydává už zavržení Koperníkových spisů „a všech knih, které učí totéž“. Galileo však ještě v něm jmenován není. V roce 1620 úřad Indexu opravuje původní vyhlášení o Koperníkovi a dodává, že Koperník měl v úmyslu použít hypotézu heliocentrismu jenom ke kalkulačním účelům.

V tutéž dobu Galileův přítel, kardinál Barberini, se stal papežem (Urban VIII.) a Galileo mu věnoval knihu, což papeže potěšilo, takže zve Galilea během jeho pobytu v Římě, týdně k setkání. Urban VIII. také řekl jednomu kardinálovi, že církev neodsoudila Koperníkův systém jako heretický, ale jenom jako „zbrklost, takže se nikdo nemusí obávat, že by se to někdy potvrdilo jako pravdivé“. V tu dobu Galileo však už píše další knihu, „Dialog dvou velkých světových systémů“. V předmluvě říká, že bude prezentovat pouze racionální argumenty proti aristotelismu ve prospěch Koperníkovy soustavy, a že jeho odmlčení od roku 1616 bylo čistě z náboženských, a ne z racionálních důvodů. Dialog je v knize popsán jako rozmluva mezi Sagredo, inteligentním a zvídavým pozorovatelem, který je pro Koperníkův systém, a Simpliciem, který se zuby nehty drží starého aristotelismu, akceptující vše bez jakékoliv otázky a pochybnosti. Kniha Dialog, aby mohla být publikována, musela splňovat cenzorovu podmínku, ukončit debatu papežovým sloganem, který používal Urban VIII. v této kauze velmi často: „Přesahovalo by meze, kdyby někdo chtěl donucovat Boží moc a moudrost pro svou směšnůstku“. Galileo však nešťastně vložil tuto větu do úst primitivního Simplicia, když ten ztratil veškerou protiargumantaci. Mnozí, kteří četli knihu ještě před tím než byla dána na index, identifikovali Simplicia s papežem Urbanem VIII., a navíc jméno Simplicius má pejorativní význam (prosťáček). Tato kniha proto rozhněvala papeže natolik, že ji zakázal a svolal teologickou komisi, aby ji ještě sama posoudila.
Komise, do jednoho nepřátelská Galileimu, vydává v září 1632 zprávu, že kniha Dialog podporuje heretické učení koperníkovského sytému. Galileo byl proto povolán do Říma a v roce 1633 s ním začal soud před inkvizičním úřadem. Když se jeden Galileův přítel pokoušel, aby byl Galileo vyslechnut, papež na to řekl, že „v těchto věcech Svatého Officia se jedná jenom o to, dohodnout se na cenzuře (Galilea) a obžalovaného předvolat, aby (blud) odvolal“.
Při rigorózním vyslýchání Galileo čtyřikrát zapřel, že by zastával koperníkovu doktrínu jako platnou po té, co ho varoval kardinál Bellarmin. Dne 16. června 1633 byl Galileo předvolán pro rozsudek, který zněl takto:
„Vyhlašujeme tímto rozsudek a prohlašujeme, že Vy…jste se stal podle tohoto Svatého Officia (dnes Kongregace pro nauku víry) velmi podezřelým z kacířství, protože jste zachovával a věřil učení, které je falešné a proti Božímu a svatému Písmu:

„že slunce je centrem vesmíru,
že se nepohybuje od východu na západ,
že se pohybuje Země, která není v centru vesmíru,
že se toto všechno může věřit a obhajovat, ačkoliv je to proti Bibli.“

Sedmdesátiletý geniální vědec a křesťan Galileo potom na kolenou předříkával odvolání (viz nahoře) a tím jeho veřejná vědecká práce skončila. Přesto však mu bylo dovoleno pokračovat v bádání i v domácím vězení, kde sepisuje své nejdůležitější dílo „Dialog o nových vědách“, které však bylo publikováno v protestantském Amsterodamu v roce 1638. Galileo umírá 8. ledna 1642, po obdržení pomazání nemocných s požehnáním od papeže Urbana VIII. Přesto jeho bývalý přítel zakazuje, aby byl Galileovi postaven pomník s epitafem, protože dovolit takovou věc by podle papežových slov bylo nevhodné dovolit

„tomu, kdo … způsobil největší skandál v celém křesťanském světě,

a způsobil urážku Svatého Officia“ tj. inkvizičního úřadu.

Důsledky Koperníka, Bruna a Galileiho pro vědecký svět
Galileo se řadí k těm, kteří položili základ vědeckému bádání (systematické metodě testování, měření a pozorování), a proto se od teprve od jeho aktivit odvozuje nástup vědy. Další její rozvoj, včetně astronomie, už ale nemůže být zastaven, takže heliocentrismus je postupně aplikován v navigaci na moři. Inkvizice však vidí a jedná stále černobíle, podobně jako vedení církve, které až v roce 1757 odstraňuje z Indexu spisy o pohybu země.

Oficiální papežské prohlášení o uznání heliocentrismu

se katolíci dozvídají až v roce 1822

téměř za 190 let. Teprve nyní je úředně dovoleno díla Galilea, Koperníka a Keplera číst a studovat.
Teologové se drželi tuhé disciplíny a z této neměnné fixní a statické pozice drželi na šňůře i rozvoj vynořující se přírodní filozofie a její nositele, přírodní vědce. Tak autorita církve triumfovala díky Svatému officiu, které využívalo papežskou moc k potlačování vyjadřování svobodných myšlenek v hledání pravdy o našem světě.
Myslím, že je důležité i dnes být na pozoru před jakoukoliv mocí, která je schopna se jen převléknout do jiných šatů, ale jde ji o tutéž kontrolu, i když dnes už velmi jemnými prostředky, protože dřívější donucovací moc jí schází.
Po Galileovi příchází Newton, narozený v roce kdy Galileo umírá, který v Anglii, na papeži nezávislé, dokončil základní stavbu nového paradigmatu vědy, ke kterému dali základy Koperník, Kepler a Galileo.
Tím, že se církev snažila umlčet veškerý intelektuální život a kontrolovala si nekomplexním jednáním čistotu své doktríny, začala být považována jako nepřítelkyně svobody a pokroku u vzdělané části populace v Evropě i v USA, a tak nastoupilo osvícenství.
Galileo namítal, že církev nikdy nevedla o geocentrismu dialog, a ani to nevyhlásila jako článek víry! Z historie se dá říct, že každá potlačovaná pravda v lidstvu, ať ji potláčí kdokoliv, bude tak dlouho rušit status quo těch, kteří ji chtějí smést a umlčet, až se nakonec prosadí. Pád „berlínské zdi“ roce 1989 je zde příkladem, bezbolestně spadla. Bůh v evoluci totiž jedná jen jemným naváděním a přesvědčováním, nikdy ne donucováním. Jen tak k sobě celý vesmír „vnadí“, analogicky se může jeho aktivita pojmenovat jako „podivný atraktor“, který je znám z chemie.
Zmiňujeme-li se o této kauze, je možné udělat analogii. Každá kauza, která je jí podobná, zdržuje vývojovou cestu lidstva. dnes si však už nemůžeme dovolit víc takových procesů. Co dělat? Budovat obrannou metodu jak nespravedlnosti zabraňovat od samého začátku. Indický filozof a hinduistický světec Mahatmá Gandi nám dal metodu dělat to nenásilným způsobem. za to doplatil zastřelením fanatickým hinduistou…

Na rehabilitaci Galilea se čekalo od roku 1633 celých 346 let. Teprve až 10.11.1979 papež Jan Pavel II. při příležitosti výročí oslav Newtona oznamuje, že katolická Církev udělala chybu, že odsoudila Galileiho za to, že zastával učení, že Země není centrem vesmíru. Papež řekl, že teologové 17. století věřili, že „literární smysl Písma“ vysvětluje i fyzikální svět. Papež přiznal, že „Galileo vyvinul lepší pravidla na interpretaci Písma, než jeho současní teologové“, a že mu inkvizice uškodila.

Sv. papež z Polska Jan Pavel II. dále zdůraznil,

že Galileův případ je velmi důležitý pro budoucnost, aby se neudělala podobná chyba, pokud se vynoří podobný konflikt mezi náboženstvím a vědou. Proto je nutné na tuto kauzu poukazovat i dnes a varovat před umlčováním badatelů v teologii.

Asi aj preto má Vatikán najmodernejšie observatórium
v Arizone /USA/
aby sa vraj prípad Galileo viac neopakoval

Najväčšie a najprevratnejšie objavy boli v oblasti astronómie – spájajú sa s menom Mikuláša Kopernika, ktorý poprel stredoveký názor, že Slnko sa točí okolo Zeme a nahradil ho názorom, že práve Zem obieha okolo Slnka.

Tvrdil však aj, že Slnko je stredom vesmíru.

Čiže heliocentrizmus bol významný krok v poznaní ľudstva, ale bol iba polopravdou.

Talian Galileo Galilei zasa objavil, že Zem je guľatá, a bol zato prenasledovaný. Niektorí renesanční vedci za svoje názory zaplatili životom, ako napríklad Giordano Bruno, ktorý poopravil Kopernikov objav a tvrdil, že Zem síce obieha okolo Slnka, ale že Slnko nie je stredom vesmíru ale len jednou hviezdou z nekonečného množstva hviezd, z ktorých mnohé môžu mať aj planetárne sústavy.

Mikuláš Kopernik alebo Koppernigk alebo Coppernicus (* 19. február 1473, Toruň– † 24. máj 1543, Frombork, Poľsko) bol poľský astronóm, filozof, humanista, kanonikv katolíckej cirkvi a ekonóm; významný predstaviteľ renesančnej filozofie;

nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým

Kopernikovo učenie obsahovalo kinematickú schému slnečnej sústavy, ktorá sa stala začiatkom vývinu nebeskej mechaniky a umožnila aplikovať pojmy zemskej mechaniky na kozmos. V Kopernikovom učení sa začalo zbližovanie astronómie so zemskou mechanikou.

                                                  


Mikuláš Kopernik bol veľmi dobrý pozorovateľ oblohy, dokázal z faktov dedukovať správne závery. Všimol si, že vnútorné planéty sa na oblohe ukazujú len na rannej a večernej oblohe, vonkajšie planéty sú viditeľné aj cez hlbokú noc. Z tohto pozorovania usúdil poznatok, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ako si v tej dobe mysleli všetci učenci, ale Slnko, okolo ktorého sa pohybujú planéty po kruhových dráhach. Tomuto systému hovoríme heliocentrizmus. Svoje poznanie stihol detailne rozpracovať vo svojej najznámejšej knihe De revolutionibus orbium coelestium, v ktorej dôkladne spochybnil geocentrizmus. Kniha vyšla v roku jeho úmrtia.

                              

Po smrti bol pochovaný vo fromborskej katedrále pri oltári o ktorý sa staral, ako bolo zvykom u kanonikov. Nebolo však známe, ktorý oltár mal na starosti. Poľskí archeológovia hľadali jeho hrob v katedrále mnoho rokov a 3. novembra 2005 oznámili, že v auguste nájdená lebka s veľkou pravdepodobnosťou patrila Mikulášovi Kopernikovi. Dôkazom má byť počítačová rekonštrukcia tváre v Ústrednom kriminalistickom laboratóriu vo Varšave. Stopercentnej istoty však nešlo dosiahnuť, pretože chýbali testy DNA jeho potomkov (ako duchovný nemohol mať Kopernik deti). Autentickosť pozostatkov bola preukázaná až v roku2008, keď poľskí vedci s pomocou švédskych kolegov porovnali DNA vlasu z knihy, ktorú Kopernik vlastnil a DNA jeho zuba z objaveného hrobu.
Ne každému se líbí, že by se měl pokoušet o nějakou duchovní cestu, tím spíše, kdyby to mělo být spojeno s jakýmisi osobními oběťmi. Duchovní život je spojen spíš s představou dosažené rovnováhy, vyrovnanosti a spokojenosti než s nějakým usilováním o něj.

Jakákoliv cesta, duchovní i třeba méně duchovní, se neobejde bez prožití tzv. Koperníkovského obratu. Ten je spojován se zásahem polského hvězdáře Mikuláše Koperníka (1473-1545) do tehdejšího světového názoru. Dnes si už sotva dokážeme představit, co to tehdy znamenalo. Všechno, nebo alespoň téměř všechno bylo pojednou jinak. Až do té doby se věřilo, že Země je plochá, a kolem ní že se otáčí nejen Slunce, ale i celý zbývající vesmír. Z toho zdánlivě samozřejmě vyplynula i představa, že také státní a církevní instituce představují jakési nedotknutelné stálice, kterým musí být vše podřízeno. Vyskytovaly se ale i pochybnosti. Např. ne všechny jevy, které byly tehdy před Koperníkem v poměrně přesných astronomických měřeních zaznamenány, se tímto systémem daly vysvětlit. Klasická byla např. tzv. Merkurova smyčka – zakreslený oběh planety Merkura nevytvářel spojitou kruhovou dráhu, nýbrž v určitém bodě se zastavil, nějaký čas couval, aby po dalším zastavení pokračoval způsobně dále v počáteční cestě.
Do tohoto systému zasáhl rušivě Koperník snadno ověřitelným tvrzením, že je to vlastně obráceně: pánem není Země, nýbrž Slunce, a Země plní stejně podružnou úlohu jako ostatní planety. Tím byly samozřejmě vysvětleny všechny dřívější pochybnosti včetně Merkura, a současně zpochybněna nadřazenost vládnoucích tříd; také Bible, do té doby nedotknutelný klenot, podle jehož výroků byly posuzovány i nejvzdálenější případy, spadla ze svého piedestalu a žádala si nové výklady. Např. její často citovaný výrok ˝budiž světlo˝ byl dříve vykládán tak, že Slunce bylo vyvoláno k životu až po vzniku Země. A to nebyl jediný protimluv.
Terminus technicus Koperníkovský obrat se vlastně používá jmenovitě v psychologii, kdy popisuje zážitek člověka, který z nějakého důvodu si uvědomí, že jeho dosavadní hodnocení určitého jevu bylo zcela falešné, takže je na základě nových nezvratných důkazů musí od základu změnit.

Něco podobného prožívá každý, kdo si vytkne za cíl dobrat se něčeho na duchovní cestě. V čem se všechna větší současná vyznání shodují, je – mimo jiné – co největší pokora. Tedy nikoli Já – pán a všichni okolo mne poddaní, nýbrž právě naopak – já jako pokorný sluha všech okolo. To jsou základní požadavky každého duchovního přístupu; ale pozor! Svět je (nezapomínejme) polarizovaný, takže z leckterých přísně se tvářících zásad je nutno lehce poodstoupit.
I sebelepší ideje, jakmile vstoupí do hmotného světa, se rozdělí na kladnou a zápornou část. Všichni velcí duchové se věnovali jmenovitě té kladné stránce. Odívali se pláštěm chudoby a skromnosti a zříkali se všemožných světských potěšení. Pokusí-li se o totéž někdo, kdo ani zdaleka nedosahuje jejich výše, nutně se dostane do kolotoče posměchu a vykořisťování. Vždy a ve všem se budeme nalézat kdesi na přepestré cestě mezi vzdáním se všeho nebo naopak všeho získáním. Zde si také uvědomíme, že každé poloze odpovídá patřičné riziko.
Nejde o nic víc a méně než si uvědomit, že stojíme před závažnou volbou co ze svého světského majetku a povinností je možno vzdát a co si ještě ponechat. A to tak dlouho, než nás nějaký neodbytný poznatek nepřiková do určité pozice a nevnese do ní nová poznání. To není pouze problém jedince; něco podobného zažila od dob Koperníkových i celá společnost.
Novověk byl ovládán Newtonovskou mechanikou. V ní se zdálo vše jasné. Každá věc měla pevné rozměry a trvalé souřadnice umístění. Triumfem bylo např. vypočítání rozměrů a polohy zatím neznámé planety Neptuna; obdobně byly předpovězeny některé dosud neobjevené prvky a fyzikální veličiny.

Načež přišel šok. Kvantová mechanika snadno vypočítala a dokázala, že hmota je v podstatě prázdná, a dokonce snadno průchozí pro mnohé nukleární částice a vlnění. Tomu není snadné uvěřit – každodenní zkušenost nás přece přesvědčuje o pravém opaku. Opět se ukazuje, že příroda vlastní své soukromé, někdy značně skryté zákony a z obecného hlediska je zcela lhostejné, jestli je někdo objeví či ne a jestli jim někdo uvěří. Je proto výhodné je znát, jakkoli jsou utajené a obtížně poznatelné. Fungují zcela nezávisle. Ale i částečná nebo jen povrchní jejich znalost může prospět praktickému životu. Stejně jako při cestování: cestovní kancelář nám sice zajistí celkem pohodlnou dovolenou v zemi s cizí řečí a nám neznámou kulturou, ale budeme-li znát alespoň pár místních slov, nebo budeme mít dokonce po ruce mapu, získáme vůči ostatním – neznalým – značné výhody.
Svět se vůči nám projevuje všestranně jako polarizovaný. Rozhodneme-li se k jakékoliv akci, musíme počítat s tím, že se zákonitě dostaví i reakce. To má za následek, že se do ničeho nového nechce; navíc je tu obava z neznámého, z kroku do tmy a neochota opustit zaběhnutý systém, ve kterém jsme se už docela dobře zabydleli. Ke Koperníkovskému obratu nás nikdo nemůže přinutit. Pokusíme-li se však o něj sami, vsaje nás a postará se o další pokračování.

Určite ste už počuli výraz „kopernikovský obrat“. Mikuláš Kopernik, vzdelaný poľský kňaz a profesor prírodných vied, ktorý sa zaoberal astronómiou, sledovaním pohybu nebeských telies, ako prvý dôkazmi podložil názor, že to nie slnko sa točí okolo Zeme, ako sa nám to môže zdať pri pohľade na oblohu, ale naopak, že Zem sa otáča okolo Slnka. Teda dokázal, že geocentrizmus, ako teória, podľa ktorej je zem stredom vesmíru alebo minimálne slnečnej sústavy, je pod váhou dôkazov neudržateľná, a treba teda prijať heliocentrizmus, čiže nový pohľad na veci, podľa ktorého sa otáča Zem okolo Slnka. Táto radikálna zmena pohľadu na pohyb nebeských telies vlastne znamenala, že zem stratila svoju pozíciu stredu vesmíru a ocitla sa zrazu v postavení obežnice okolo niečoho väčšieho, teda okolo svojej hviezdy, z ktorej dokonca, ako nám hovorí dnešná veda, samotná Zem aj pochádza, lebo kedysi jej hmota bola súčasťou Slnka a ako materskej hviezdy. Táto zmena pohľadu na miesto Zeme vo vesmíre sa nazýva kopernikovským obratom, revolúciou.

Uveriť v Boha vlastne pre človeka znamená niečo podobné. Pochopiť, že to nie ja som stredom vesmíru, okolo všetkého sa má všetko točiť, ale naopak, je tu niekto väčší ako ja, niekto, kto ma tu chcel mať, kto ma stvoril – a ak chcem jestvovať, musím sa zamerať na neho a nie sa od neho odvracať. Obrátenie, čiže uveriť naplno Bohu, že je jediným zmyslom nášho života, znamená akoby takýto kopernikovský obrat, úplnú zmenu pohľadu na veci, pri ktorom sa odvraciame od egocentrizmu k teocentrizmu, teda k Bohu ako k stredu a zmyslu svojho bytia, lebo od neho pochádza náš život, naša životná energia, naša existencia. Dnešné evanjelium nás vlastne pozýva k praktickému uplatneniu tohto nového pohľadu v našich životoch.

Začnime však s prvým čítaním. Je o Námanovi, pohanskom vojenskom generálovi. Rozkazoval mocnej armáde a bol zvyknutý presadiť si svoje. Ako pohan si myslel, že bohovia fungujú na princípe „vložte mincu a stlačte vašu voľbu“. Ale žiadny z jeho vymyslených bohov mu nedokázal vyliečiť chronickú chorobu. V zúfalstve sa obrátil na proroka Elizea, vyznavača akéhosi cudzieho boha, aby mu pomohol. Elizeus mu samozrejme povedal, že na to, aby sa uzdravil, nestačí priniesť nejakú obetu, ale uznať Boha Izraela za jediného pravého Boha a teda odvrhnúť všetkých ostatných bôžikov. Náman sa tomu najprv priečil a bol dokonca takou neslýchanou požiadavkou pobúrený. Ale, ako sme povedali, bol už zúfalý zo svojej kožnej choroby, z lepry, ktorá ho už začala ohrozovať na živote. Tak urobil niečo odvážne, čo ho možno stálo viac odvahy ako v jeho vojenských podujatiach. Preglgol svoju pýchu, urobil, čo mu povedal prorok – a jeho utrpenie skončilo. Potom Náman povedal slávnu vetu: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli“ /2 Kr 5,15/. Náman teda zažil vo svojom osobnom živote niečo, čo by sme mohli prirovnať k spomínanému kopernikovskému obratu v dejinách.

Odvrátil sa od svojej pýchy a sebastrednosti a s pokorou uznal Božiu moc.

Aj evanjelium opisuje podobné zásadné životné obrátenie hodnôt, ale s troškou irónie namierenej proti Židom. Ježiš uzdravuje 10 malomocných, deväť z nich je Židov a jeden je Nežid – Samaritán. Židia by sa po svojom uzdravení mali vrátiť späť k Ježišovi a chváliť Boha, ale tak sa zdá, že zrazu nemali čas, veď ho toľko premrhali počas svojej choroby. Jediný Samaritán, Nežid, nečistokrvný miešanec, sa vrátil k Ježišovi poďakovať sa podobne ako kedysi Náman k Elizeovi.

Vyjadriť niekomu svoju vďačnosť býva niekedy veľmi ťažké. Znamená to často uznať, že ja nie som počiatok a koniec svojej existencie, že som závislý na iných, že ak chcem jestvovať, musím sa naučiť prijímať dary, v prvom rade samotný dar života. Poďakovať sa niekomu znamená s pokorou uznať svoju závislosť na druhých ľuďoch, na ich láske, a vďačnosť nás preto pobáda k podobným skutkom lásky, aké boli prejavené nám, a poďakovať sa Bohu znamená počiatok osobného obrátenia. Všetci totiž potrebujeme obrátenie, nový spôsob myslenia, nový pohľad na veci aj na seba samých. Musíme dať Boha do stredu svojho života, svojho myslenia aj konania. My veriaci si snáď myslíme, podobne ako tí Židia z dnešného evanjelia, že keď si splníme nejaké svoje náboženské povinnosti, podobne ako tí Židia, ktorí išli priniesť pred kňazmi obetu za svoje očistenie, že tým sme už všetko vybavili a môžeme si ďalej žiť svoj život. Ale Boh od nás očakáva niečo iné – chce, aby sme prestali chodiť len po vlastných chodníčkoch, lebo vtedy sme ešte stále zajatcami svojho vlastného ega, a aby sme začali chodiť po jeho cestách, aby on riadil náš život, nie preto, aby si z nás urobil otrokov, ale aby sme v ňom našli zdroj svojho šťastia a životnej radosti. Ak by sa naša Zem rozhodla opustiť svoju obežnú dráhu okolo Slnka a ísť si svojou vlastnou cestou, znamenalo by to zánik života na jej povrchu. Len ak krúži okolo Slnka po vyznačenej dráhe, je vhodným miestom pre zázrak života, ktorý na nej bujnie.

DBS. Cestou k tomu, aby sme takéto obrátenie postupne stále viac uskutočňovali vo svojom živote, je ďakovať, podobne ako Samaritán z dnešného evanjelia, ďakovať v každodennej modlitbe za všetky dary, ktoré nám Boh dáva. Robíme to aj spoločne každú nedeľu pri sv. omši, ktorú voláme gréckym názvom Eucharistia, čo znamená doslova poďakovanie, „vďaky vzdávanie“. Pri každej sústredenej a pokornej modlitbe a tiež pri každej sv. omši vlastne duchovne konáme spomínaný kopernikovský obrat – dávame Boha do stredu svojho vesmíru, lebo si uvedomujeme, že všetko, čo máme, je od neho a čokoľvek potrebujeme preto, aby sme boli šťastní, nám môže dať len on. Amen.

Postrehy inteligentov

Postrehy inteligentov

Je absolútne zásadné byť najskôr človekom

Veru, veru, najskôr sa musíme snažiť byť dobrými ľuďmi,
až potom môžeme byť nefalošnými učeníkmi života
a nakoniec aj spoľahlivými kompletnými bytosťami
Ak by sme nedodržali toto poradie, budeme stavať nie chrám,
ale naklonenú vežu, ktorá bude iných strašiť a môže sa aj zrútiť

Kto je to osobnosť ?


Má na veci vlastný názor a nebojí sa ho vysloviť.
Nesnorí iným do 13 komnaty. Má úctu pred ich
tajomstvom.
Zbabelosť v jeho okolí v ňom prebúdza odvahu

Čo znamená hovoriť inými jazykmi?

/ veru nejedná sa iba o angličtinu či nemčinu. Existujú aj iné jazyky:
počítačový, medicínsky, biblický, mediálny ,reč tela či prírody…/
Moc sa trápiť nemusíme, ak nám učenie nejakého
svetového jazyka neide. Ak nám ho netreba nutne vedieť,
tak sa nemusíme znásilňovať ani sa hanbiť,
že sme trocha na jazyky slabí.
To nie je problém pre neživý počítač,
a cez prekladateľa nám text
za pár sekúnd z inej reči preloží.
Myslíme si, že pre živého Boha
bude jazyková bariéra nejakým problémom?
Dokonalé prekladače dostaneme do svojho osláveného tela,
a bez mučenia pri učení.
Ako jeden z darov Ducha Svätého jemu verným.
Preto moc nemachrujme ako tlmočníci či glosolalisti

Aký je podľa J.W.Goetheho prapôvodný jazyk Európy?


Je to jazyk pravých štyroch evanjelií.
Čiže jazyk ľudských a kresťanských čností.


Chudoba môže byť nielen finančná a materiálna. Bieda je aj falošne úspešný život.

Bieda je napr. aj povrchnosť či extrémizmus, nezvládnutá samota, nádor pýchy v mozgu,
duchovná slepota, lakomstvo, hlúpe odsudzovanie, nemilosrdnosť, škodoradosť, zhadzovanie vín na iných…

Hlad nie je iba po jedle a smäd nie iba po nápoji

hlad byť iným užitočný
hlad po zmysluplnej práci
hlad po pravej rekreácii
hlad byť iným nápomocný
hlad po rôznych istotách
hlad po dieťati a rodine
po úprimnej láske…
smäd po zodpovedaní otázok
smäd po vnútornom pokoji
smäd po pravom poznaní
smäd po normálnom bývaní
smäd po ľudskej láske či priateľstve
smäd po dozretí
po ďalšom pochopení pravdy …

Chorí sme nielen chorobou tela
Ale i duše či sociopatickými vzťahmi, nevďačnosťou, alebo legalizáciou falošného kresťanstva

Väzením sa myslí nielen kriminál
ale aj
nesprávne partnerstvo či povolanie
mamonárstvo a kariérizmus
infantilizmus
nepravé kresťanstvo
hrôzy v rodinách
zastrašovanie
sekty a falošná svätosť
slepota rôzneho druhu
falošnosť vo vzťahoch
ľahostajnosť a pohodlnizmus
zamilovanie sa
krpatosť ducha či pokrivenosť
ľahkovážnosť a karnevalizovanie
depresie a beznádej
„večné“ čiže lživé sľuby
či otroctvo nejakej závislosti

NEĽUDSKOSŤ pricházda nielen pri krutosti, ale aj keď sme príliš zmäkčilí, príliš tolerantní, falošne dobrí…

Keď si začneme klamať, že hriech vlastne neexistuje, že Božie zákony sú nezáväzné, keď si budeme ako náhražku miesto nich dodržiavať meniteľné cirkevné a občianske predpisy. A miesto riešenia sociálnych otázok svojej doby si po návšteve kostola dáme hlavy do piesku…


„Proti korupcii sa nebojuje mlčaním“ pápež František

Dokonalá čistota podľa sv. Kataríny Sienskej

je pamätať
na veľkú Lásku Otca ku nám,
odpovedať na ňu svojou láskou a neodsudzovať iných
našou svojvôľou.
Podľa sv. Cyrila Jeruzalemského sa máme snažiť , aby
sme neboli prichytení pri nečistote pretvárky.
Kto si myslí, že čistota je v prvom rade tá telesná čistota,
tak je iba puritán. Je zúfalo a extrémne povrchný.
Panenstvo nespočíva iba v telesnej blane,
ale je viac v pokornom duchu.
Charizma panictva nie je iba o puritánskom nedotknutí
sa tela ale 1OO x viac o neprznení sa
krutými “milenkami“
ješitnosti , falošnosti, polovičatosti,
namyslenosti, povrchnosti či nemiernosti.
Pravá duchovnosť je nielen počúvať iba srdce
ale používať súčasne i zdravo kritický rozum.
Ak si dáš ezoterickú praženicu na kresťanský
chlebík, tak najskôr ovoňaj či nie je urobená
zo záprdkov nesvätých duchov.
Antikrist je duch, ktorý sa nazýva kresťanský,
a v skutočnosti je znetvorením Kristovho ducha.
Alebo sa nazýva akože katolícky, a je neľudský, pokrivený
z reality uletený, presmutný či trápne polovičatý

Je zvláštne, že mnoho vecí, na ktoré kladieme zvláštny dôraz
Ježiš vôbec nevyslovil
Naopak, na mnohé veci, na ktoré my dôraz vôbec nekladieme
Ježiš robil
Richard Rohr

Zbabelé udania a satanské osočenia
iba negativizovanie iného, čiže nenávisť
ničenie dobrej povesti a krádeže dobrého mena
neférové vyhodenia zo zamestnania
krivé prísahy a falošné spovede
nemilosrdné odsúdenia
upálenia či ukameňovania za iný názor
klamstvá priamo do očí
svätokrádežné sv. príjímania
šaškovania pred oltárom
„strkanie hláv do piesku“
sú napríklad
oveľa závažnejšie delikty a trestné činy
ako sú klasické hriechy proti 6. a 9. prikázaniu

Toto sú tzv. duchovné zasmilnenia par excellance, desaťnásobne horšie ako smilstvá telesné.V tých je totiž aj keď dogebrený, ale aspoň náznak toho, že chcem urobiť niekomu dobre, aj sebe, ale v tom zaprasačení duchovnom je vyslovené prianie zloby, robenie zla inému, a nie iba na krátku dobu, ale je to zloba aj dlhotrvajúca…Ak má niekto prevrátené hodnoty, tak ten je celoživotne zadlávený takýmito predsudkami a stratil schopnosť rozlišovať. Čiže je postihnutý veľmi vážnou chorobou, stratou zdravého úsudku, ktorú medicína volá demencia.

U pánbožkárov
čiže polokresťanov, čo majú gestá a masky superveriacich
je „dogmou“ niečo, čo učením viery vôbec nie je
a mienkotvorným je niečo
čo je eticky ale satanmi poriadne skrivené
Hlavne sa držia falošnej dogmy,ktorá nie je nikde napísaná:
„Čo len na to povedia ľudia“…
pre nich je najdôležitejší povrch a nie vnútro
Čo si o tom myslí Boh, evanjelium a nebešťania
to je vraj nie že nepodstatné, ale je to ako nič!

O podobných vyčíňaniach
kostolných hercov a manekýnov
praví proroci všetkých čias hovorili
ako o tom skutočnom
smilstve ducha
ktoré sa často
rado schováva pod náboženskou maskou
takzvanej „presvätej vernosti a čistoty“

Ďalšia obludnosť v našom správaní je napr. vtedy, keď sa poloslušný polokatolík začervená pri pohľade na fotku nahej ženy, a myslí si pri, že asi spáchal ten najväčší hriech, a že urobil to najväčšie hrdinstvo, keď svoj pohľad od toho obrázku odvrátil, ale absolútne ho netrápi to, že splodil nejakej žene dieťa, a potom sa na nich vykašlal, prepísal majetok po rodičoch iba na seba, a so súrodencami sa nemal potrebu podeliť a v krčme sa vychvaľuje s tým, ako volil toho, kto vytuneloval slovenskú krajinu… Chudák, hrá sa akože na pánbožkára, ale ovocie jeho života je trápna etická produkcia a robenie pekla iným zo života?

Našou povinnosťou
je pochopiť podstatu problému
dospelo a mužne nečušať ako
zbabelý nemý sluha
nie iba zahanbene a porazenecky zvesiť hlavu
ale tento bordel začať upratovať
najlepšie okamžite

Dôležitosť meditácie je pre duchovný život nespochybniteľná.
Ak chce ísť niekto do hĺbky viery, tak ho to bude
priťahovať do ticha.
Čo je však dôležité pripomenúť, nech človek nezabúda ísť
do vlastných hĺbok s eucharistickým Kristom
a jeho matkou Pannou Máriou.
Mystika to nie je iba nové zjavovanie nadprirodzena
Veci prirodzené a nadprirodzené
Pravá identita a falošné ego.
Pre poctivú spiritualitu, čiže mystiku, je najdôležitejšie hľadať
tzv. Božiu vôľu. Presne na tomto záležalo Ježišovi. Nemôžeme
kopírovať ani jeho, ani svätcov. Môžeme sa nimi len inšpirovať.


Čo je ortodoxia, ortopraxia a ortophédia?
správne uvažovať, konať, i priamo kráčať

Eros a agapé, dve tváre lásky

Pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa predniesol v piatok, 25. marca 2011 v Apoštolskom paláci prvú zo série kázní, ktoré sa konajú každoročne v pôstnom období za účasti pápeža a jeho spolupracovníkov z Rímskej kúrie. Známy kapucín pokračoval svojou prvou kázňou v tematickom cykle začatom v Advente a venoval sa otázke novej evanjelizácie sekularizovaného Západu zdôrazňujúc, že „je to hlavná starosť celej Cirkvi ale predovšetkým Svätého otca Benedikta XVI.“.„Neblahý vplyv sekularizácie je zvlášť vidieť v ponímaní lásky“, poznamenal v úvode pápežský kazateľ. „Sekularizácia lásky spočíva v odtrhávaní ľudskej lásky od Boha vo všetkých jej formách a v jej zredukovaní iba na «profánnu» záležitosť, kde Boh je niečím «naviac», ba dokonca je rušivým prvkom.“ P. Cantalamessa ďalej rozviedol svoju úvahu na túto tému s odkazom na encykliku Benedikta XVI. «Deus Caritas est». „Láska trpí týmto neblahým oddelením sa nielen v mentalite sekularizovaného sveta, ale tiež medzi veriacimi a to zvlášť medzi dušami, ktoré žijú zasväteným životom. Ak maximálne zjednodušíme situáciu, mohli by sme povedať, že
vo svete nachádzame «eros» bez «agapé»,
zatiaľ čo medzi veriacimi často nájdeme «agapé» bez «erosu».“

„«Eros» bez «agapé» je romantická láska, väčšinou vášnivá až násilná. Láska, ktorá obmedzí druhého niekedy až na predmet vlastného potešenia, ignoruje obetavosť, vernosť a sebadarovanie. Netreba ju príliš opisovať, pretože túto skutočnosť máme denne na očiach, keďže dnešná kultúra ju propaguje agresívnym spôsobom na internete, vo filmoch a v televízii….“
„Pre nás je užitočnejšie objasnenie toho, čo znamená «agapé» bez «erosu»… Prejavuje sa ako «chladná láska» skôr z rozhodnutia než z vnútorného podnetu srdca. Je to viac splynutie s vopred vytvorenou formou než neopakovateľný zrod, ako je neopakovateľná pred Bohom každá ľudská bytosť.Prejavy takejto lásky k Bohu sú podobné napísanému milostnému vyznaniu. Ak je niekedy svetská láska telom bez duše, tak nábožná láska – takto praktizovaná – je zasa dušou bez tela.“
„Ľudská bytosť však nie je anjelská, nie je čistý duch“, pokračoval P. Cantalamessa.
„Je dušou aj telom, ktoré sú podstatne zjednotené. Vo všetkom, čo človek robí, vrátane lásky, sa musí odrážať táto štruktúra.“
„Pokiaľ je zložka – viazaná s časom a telesnosťou – systematicky negovaná alebo potlačovaná, výsledok je dvojaký: alebo vedie k únave, ak sa koná z povinnosti a kvôli zachovaniu vlastného imidžu, alebo sa hľadajú viac či menej dovolené kompenzácie, až k známym veľmi bolestným prípadom. Preto nie je možné si nevšimnúť, že základom mnohých morálnych deviácií zasvätených osôb je zdeformované a pokrútené chápanie lásky.“
Ďalej pápežský kazateľ poukázal na nevyhnutnosť zmierenia obidvoch dimenzií lásky. A to jednak na praktickej úrovni, čomu však musí predchádzať zmierenie na úrovni teoretickej. Oddeľovanie «erosu» od «agapé» vniesol do kresťanského sveta švédsky luterán Anders Nygren svojím dielom «Eros a agapé», a doplnil tak Lutherove učenie oddelenia viery od skutkov.
„A keďže nemôžeme zmeniť svetský pojem lásky, môžeme poopraviť túto teologickú víziu, ktorá ho – hoci nechcene – podporuje a uzákoňuje. A práve toto urobil pápež Benedikt XVI. encyklikou «Deus Caritas est», v ktorej opakovane potvrdzuje tradičnú katolícku syntézu s pomocou modernej terminológie. «Eros» a «agapé» vychádzajú z jedného prameňa lásky. Boh miluje – píše Benedikt XVI. – a túto jeho lásku možno celkom isto kvalifikovať ako «eros», ktorý je však zároveň plné «agapé».“
V závere P. Cantalamessa vkladá túto dimenziu «erosu» – vyslobodeného zo zajatia sekularizácie – do života osôb, ktoré sa zasvätili Bohu.
V úvode som naznačil nebezpečenstvo, ktorému sú vystavené duše zasvätených osôb.
Toto nebezpečenstvo spočíva v «chladnej láske»,
ktorá neprechádza z mysle do srdca a je ako slnko, ktoré svieti, ale nehreje
.
Pokiaľ eros znamená túžbu, nesmieme mať strach z citov a tým menej nimi pohŕdať a potláčať ich. V rámci lásky k Bohu – napísal Viliam zo St.Thierry (Meditácia, XII, 29) – je cit (affectio) tiež milosť. Sama prirodzenosť totiž takýto cit poskytnúť nemôže.“
„Prvoradým cieľom nášho «erosu», teda nášho hľadania, našej túžby, príťažlivosti a nadšenia musí byť Kristus. Medzi Bohom a blížnym je Slovo, ktoré sa stalo telom a spojuje obidve krajnosti v jednej osobe. Práve a jedine On je základom lásky k blížnemu“,
povedal P. Cantalamessa v prvej tohtoročnej pôstnej kázni pred členmi Rímskej kúrie

Kto Ti ubližuje, ten Ťa prosí o o pomoc

Kto je to PORIADNY MUŽ ?

ŽIJE V PRAVDE.
DÁVA INÝM DOBRÝ PRÍKLAD
RÁD PRACUJE
AKO SAMOZREJMOSŤ JE MU PLNIŤ SI POVINNOSTI
nemá plné gate a neuletí mu popri všetkom napr. aj to podstatné…


5 P NORMÁLNEJ ŽENY

Pekná
Poctivá
Pracovitá
Príjemná
Pobožná

filozofický denník

 

Správa z Misijnej nedeľe
Dnes 23.10.2011 som po 12 hodinovej službe v nemocnici. Robil som sám to, čo
zvykneme robiť štyria, dvaja kňazi a dvaja akolyti. Dve sv. omše plus pochodiť po
skoro všetkých poschodiach od 13 až po prvé a rozdať eucharistiu asi 30 pacientom.
Prišiel som pred 20 h domov, čo je asi 1 km pešo, telefonujem a ktosi volá, že na
neurologickej Jiske mu umiera mama a treba isť zaopatrovať. Malo by ma uchytiť,
veď som dýchal ten nemocničný vzduch celý deň, ale pokojne idem, zaopatrím. A
teraz žasnem z toho, že nie som vôbec unavený. Asi robím presne to čo robiť mám, a
preto taká neuveriteľná spokojnosť. Možno je to ovocie toho, že som sa v predošlých
dňoch dosť modlil, alebo sa za nás niekto modlí, lebo takto dobre sa cítiť po toľkých
behaniach nie je normálne. Keď to porovnám s dňami oddychu, keď som bol doma
a na práci som nič také vážne nemal, ale stačila jedna 20 min. návšteva jedného
môjho kolegu, čo sa túla a robí z kňazstva vrtuľu. Smrdel ako keby práve skončil
s umývaním dlhšie mŕtveho nebožtíka a skočila z neho do mňa taká akútnohrozná
spirituálna infekcia, že som mal skoro tri dni čo robiť, aby som sa z tých prudkých
stavov úzkostí nezbláznil. Doslova. Lapal som po dychu ako priškrtený. Tá veľká
citlivosť čo mám je niekedy veľkým problémom, lebo teraz zachytila hadí jed z tohto
hochštaplerusa lachtikarisa, ako keby ma poštípala jedovatá zmija, a ten jed ma chcel
rozhodiť. Neviem či mi uveríte, ale ostať sám a v duchovnom boji v samote proti
takejto pliage je oveľa, oveľa ťažšou robotou. Nielen duchovnou, ale aj fyzickú stránku
zasahujúcou prácou, než pre porovnanie dnešná duchovno fyzická služba v nemocnici
pri stovke pacientov v akože ťažkom nemocničnom vzduchu. Niečo podobné mi povedala
jedna sestrička, že akákoľvek ťažká je jej služba medzi pacientami, je to oveľa ľahšie
ako život s alkoholikom.

Čo nám najviac vysáva energiu? Prečo to Boh dopustí?, Pokušenie vonkajšej slobody,
Spomaliť sa, Ľahostajnosť kradnúca spirituálny elán, O boľavom vnútornom ohni,
Umenie je povzbudiť, gýč je iba vyčítať, Ako sa niekedy nezblázniť, Duch v obyčajných
slovách, Zlozvyky a dobré tradície, Obete spirituálnej debility, Aby sme nepadli ako
Lucifer, Rôzne druhy duchovnej slepoty, Čo po nás zostane?

Ten najhorší rozvod
Je nedobré, keď manželia všetko majú, ale nemajú sa radi. A preto sa rozvádzajú. Je ich
vraj už 50 percent.
Horšie je, ak odchádza kňaz zo služby. A rozvádza sa s kňazstvom. Odchádza ich do
roka 1000. Čo je u nás katolíkov O,25 percenta zo 400 tis. na svete. Oproti iným
povolaniam to nie je veľké číslo. Ale je boľavé. V roku kňazov v 2010, sa vrátilo ku
kňazstvu 460 bratov. Čo je jeden zo zázrakov, lebo inak to býva iba niekoľko desiatok.
Treba mať pochopenie aj pre toho, kto sa neodhadol či precenil. A vážiť si, ak si osobné
veci dá cez Vatikán do druhotnej disciplíny, lebo nechce žiť v pokrytectve. Najhoršie
v kresťanstve však je, ak niekto odpadne od lásky. A prestane mať iných rád. Škúli
odsudzovaním či gáni závisťou. To je naša najväčšia bieda. Svedčí o tom, že kto tak
robí, radosť z Božieho kráľovstva chudák ešte nenašiel.

Obnoviť si nadšenie, Zdanlivé a pravé klenoty, Dobrá rada bohatému mladíkovi,
Kde sa píše o pokore, pán profesor?, Platí?, Dva extrémy.
Počuli ste o americkej chrípke? Milosti vonkajšie a vnútorné, Ježišova viera je nad
všetky náboženstvá, Ak by Boh nechcel, tak čert nepohne ani chvostom

Kedy prestať pomáhať?
Ak chceš pomôcť, daj najesť, napiť, navštív, povzbuď, zaodej, ale nie zaplať. Nie sme
podľa evanjelia povinní platiť svojim blížnym kadejaké daromnice. Tí falošní blížni
sú tak prešpekulovaní, že ich treba skôr prísne napomenúť, než rozmaznávať. O našej
spáse rozhodnú ľudské skutky. To neznamená, že kostoly a sviatosti treba zrušiť. Veď
tie preto navštevujeme a preto prijímame , aby sme sa naučili rozlišovať ako slúžiť
správne. Ak bude niekto zatratený, bude to preto, že niečo potrebné neurobil, nie za to, že
niečo urobil chybne. Raz som pomáhal istej mamičke s dieťatkom všelijako ako som
vedel. Až mi začala nadávať, a to bol signál, aby som s pomocou už prestal. Už si ju
pravdepodobne odo mňa nezaslúžili.

Kresťania a tí čo sa na nich hrajú, Antikoncepcia v myslení, Rafinovanejšia
temnota, K božej sláve cez neslávnosť, Biedy väčšie než tie ekonomické

V Galilei so srdcom čo vidí
Kto ide v živote s Kristom, ten bude prežívať život akosi opačne, než svet. Stane sa
z neho „blázon pre Krista“. Tí, čo sa ich Kristus nedotkol si budú ťukať na čelo. Ten
bude milovať kríž, ide tam kde je to neharmonické, marginalizované, choré, chudobné,
slabé, dezolátne, nepovšimnuté, trpiace, staré, vyradené, malé, staré, opustené…
A pomáha tú biedu vykúpiť…To je pravdepodobne tá Galilea, o ktorej Vzkriesený
povedal, že tam bude a tam ho jeho učeníci majú hľadať. Zdanlivý okraj života, kde sa
dejú centrálne veci. Neraz v centre sú totiž lazníci z okraja duchovného diania.
Veľkým divadlom robia dojem, že sa deje čosi veľké a môže ísť o opak. Kto v osobnej
Galilei, teda v zdanlivo okrajových veciach v Cirkvi či spoločnosti, ktoré nie sú
v centre mediálneho záujmu, nájde v službe iným Pána, ten má vieru a srdce, ktoré
vidí.

Povinnosť dospieť, Čudné emócie pri lyžovačke, Aké vznešené. Aké jednoduché,
Ten, ktorý mi chcel ublížiť, tak ten mi nakoniec pomohol, Na čo sú dobré zlé
programy? , Šokujúce paradoxy, Dospelá viera, Čo má spoločné kňazský kolárik so
štítnou žľazou?, Duchovné boje versus „pohoda“, Z detského oddelenia,

Preboha, o čom to tu vlastne bolo?
Presne tento názov si rozmýšľa dať na hrob básnik, textár a cestovateľ Boris Filan.                                         Zúfalý epitaf mnohých. Jeho úprimnosť neraz vyráža dych. A dokáže ju poprepletať                                    kadejakými domyslenými asociáciami. Ponavštevovať všetky kúty planéty, trochu sa                                      všade pohrajkať, pokukať a zabaviť. Boris sa raz priznal, ako sa potápa v koralových                                    útesoch mexického zálivu a tam zistil, že ho to vlastne nebaví. Cenné svedectvo.                                               Iných to tiež možno až tak nebavilo, ale
sa radšej chvália, že ako bolo tam a tam úžasne, aby im v tej závisti prišla aká taká
troškaradosť. Ak niekto nežije vieru tak vlastne to podstatné mu tu uniká. A to nie je
skutočne prežitý život. Na kedy si to žitie odkladajú? My sme tu prišli nie dovolenkovať,                                      ale duchovne pracovať na spáse, čiže zdokonaľovaní svojom aj iných. Tí, čo to ešte                              nepochopili, tých čaká po tom pobehovaní hore dole tá Filanova veta.

Odborná rada
Naša osobná skúsenosť je neprenosná na iných. Amatér radí iba to, čo sám zažil
a naivne si myslí, že jeho skúsenosť bude vhodná aj na riešenie problémov iných, asi
„všetkých“. Odborník dáva tzv. odbornú radu. Tá zahŕňa výťažok zo skúseností aj
iných, veľmi mnohých a je vytvorená dlhoročným pozorovaním niekoľkých generácií
a stoviek príbehov z rozličných oblastí.

Uniformita, „Litánie“ moderného kreténa,
Liečenie pevným objatím ,V preši doby, Aggiornamento, teda zdnešnenie ,Diagnóza:
zbabelec, Svet má tiež svoje poučenia, Je telo podrazák? Paradoxy v Ríme , Súkromné
zjavenia, Čistota podľa sv. Kataríny Sienskej, Veľká téma: Teológia tela, Nepodstatné
dôležitosti, Ja nie som dôležitý, Česť veľkému básnikovi Rúfusovi, Kto verí a kto nie
Poslední budú prví, Kríza v Cirkvi, či skôr v tvojej hlave?, Hlas laikov

Jedno zo svedectiev v nemocničnej kaplnke
V sobotu po sv.omši dávam tomu, kto chce priestor, aby povedal, čo zažil. Prihlásil sa
raz pán P. z Fončordy. Bolelo ho veľmi v uchu. Vyšetrenia , liečba, operácia.
Bolesť však neodchádzala. Znovu vyšetrenia, lieky, operácia. Nepomohol ani najlepší
odborník na danú oblasť. Po tejto neľahkej a nie krátkej krížovej ceste napadlo istú
pani doktorku, že problém môže mať korene v zuboch. A ozaj. Tam bolo hnisavé ložisko,
ktoré prerážalo ako prudká bolesť do ucha, ktoré však bolo v poriadku. Tam sa to
vyčistilo, bolesť prestala. Intuícia, ktorú tá pani dr. Dostala, bola podľa môjho
názoru vnuknutím Ducha Sv., ktorý si tento brat vymodlil sv. ružencom.

Polopokoj – polohektika, Necudný svet, Na spoločenskom okraji, ale
v duchovnom centre, Rôzne druhy čakania, Špeciálne čnosti v samote, Za keľo?,
Vyčítať, či povzbudiť, Zmysel života, Koľko je na svete pekného a koľko
škaredého?, Tri celkom iné pohľady na Afriku, O tituloch a otitulovaných,

O komplexe nedôležitosti
Chuť žiť je v štítnej žľaze?, Hrôzy nadváhy, Z posledného miesta,
Byť pravým kráľom, Príbuzní, niekedy horšie na tom než
pacienti, Choroba – pripomienka na smrť

Sloboda je poslúchať Boha
Túto veľmi presnú definíciu, čo je vlastne sloboda, priniesol na svet filozof Seneca. Bol
to nekresťan a doplniť ju hádam treba podstatne v tom, že o akého Boha ide. Lebo u
jedného je boh pohlavie, u druhého komunistická strana, u tretieho vlastné ego – rozum,
u ďalšieho vykonávať rozkazy morálneho kreténa nado mnou . U nás je to Otec, Ježiš
Kristus spolu s Duchom Svätým. Kto ho poslúcha, ten dôjde ku kráľovskej slobode.

Idolatria, Boh v NZ a SZ, Hriešiky, hriechy a hriešiská,
Umenie uvažovať, Úplne rozdielne nesenie kríža, Chudoba v duchu,
Iných osloví iba to, čo máme prežité

Nečistota pretvárky
Nečistota nie je iba v pohlavných veciach, ako si naivne možno myslíme. Pred
pohlavnými majú byť veci hlavné. A tam má podstatu i čistota. Sv. Cyril Jeruzalemský
nám krásne v breviári pripomenul aby nás nepristihli, že máme na svedomí nečistotu
pretvarovania.

Pozor na stratu panictva duše a ducha, Na stráži proti skriveninám, Krstite ľudí,
Umývame nohy či škodoradostne sa ošpiňujeme, Majster v hermeneutike
Boľavá samota, Vraj málo akcií, Nižší život musí ustúpiť vyššiemu, Budú chcieť
umrieť a nebudú môcť

Stala sa jej vôľa
V nemocnici na JIS-ke umiera mladý muž. Je po ťažkej autohavárii. Jeho žena v
hysterickom záchvate kričí od zúfalstva na Boha aby zachránil jej manžela a otca
dvoch nedospelých detí. Chlap sa z toho dostal. Neumrel. Prepustili ho a ona bola
šťastná, že má manžela. Do roka a do dňa sa stalo, že od nej odišiel. Ku mladšej. A
ona si uvedomila až teraz, že by bolo pre deti, pre ňu aj pre neho, ak by bol pred rokom
v tej nemocnici skonal. Z tej rany by sa dostala skôr ako z tejto, čo musí zažívať. Môj
manžel vôbec nemusí byť môj. Nie nadarmo je v evanjeliu Ježišova modlitba: „ Nie
moja, ale Tvoja nech sa vôľa stane.“ Niekedy až po rokoch zistíme, že Boh nás má oveľa
radšej ako my sa máme radi. A vidí oveľa lepšie do nášho osudu ako my, čo nevieme,
čo je za rohom nášho domu dnes.

O troch podstatných veciach , Deň otcov, Dovolenky rôzneho druhu, Planéta ako
predobraz inej dimenzie Povinnosť byť aspoň trochu mystikom , Čo všeličo patrí ku
zákalom očí…

Zaujímavé svedectvá
„Za komunizmu bolo prenasledovanie Cirkvi zvonku. Oveľa intenzívnejšie som ho
pocítil v demokracii. Akoby satana vystriedal rafinovanejší luciferko. Tlaky boli
najmä na psychiku, vo vnútri Cirkvi, od kolegov, od predstavených, od veriacich. A tie
najťažie boje boli v mojom vnútri.“ Skonštatoval jeden starší kňaz.
V roku kňazov 2010 bolo v Katolíckych novinách zaujímavé svedectvo iného staršieho
kňaza. Písal, že si od mladosti dával veľký pozor, aby sa v ničom neprehrešil proti
tzv.čistote. Tak robil celý život, a keď mal okolo 80 r., tak nemal z toho pocit
blaženosti.
Skôr taký divný pocit osamelosti a niečoho, čo nevedel ani pomenovať. Možno toho, že
aj keď sme v celibáte, nemali by sme odignorovať normálne medziľudské vzťahy…
Alebo ku sv.čistote asi patrí, že nemáme myslieť iba na svoju spásu a iba na svoju
dobrú povesť či nepoškvrnenosť?

Hľadali si prácu
Nechodili do kostola. Ale inak celkom fajn chlapci. Bolo o čom s nimi debatovať.
Prišli občas na návštevu do fary. Navhrol som im, aby sme sa za to začali modliť.
Juraj ten o to nejavil viackrát záujem. Dlho sa motal a práce nebolo. Václav ten so
mnou do kostola išiel. Neviem čo sa modlil, ale vydržal tam aj vyše hodiny. Keď som
z tej farnosti odišiel, volal mi, že náhodou išiel na chatu Bernardín nad Hroncom, a
druhou náhodou sa tam stal chatárom a plat dostal dvakrát väčší než priemer.

Keď sa muž zamiluje, Partnerská láska je sebecká
Falošný a pravý pohár slávy, Osamelá a nešťastná herečka, Silno verná manželka,
Keby sme my mali Ducha Svätého…Hriechy proti Duchu Svätému ,Práca pre fyzický a
duchovný svet, Sláva a Vďaka Bolestnej Panne.

Verím vo vzkriesenie tela.
Sektárstvo môže znamenať aj to, že naše kresťanstvo máme iba v hlave. Naštudujeme si
a odpovedáme, učíme a premýšľame. To je správne. Len treba ísť aj do srdca. Dať tomu
všetkému emócie. Božské i ľudské. Očistené aj umiernené. Božieho Ducha treba dať aj
do rúk. Do konania. Aké by to bolo kresťanstvo bez skutkov. Kresťanstvo nám treba
dať i do brucha, lebo ak máme nadváhu tak tu ešte nevládne Kristus, ale živočíšnosť,
telesnosť či nemiernosť. Vyberte si. Boží Duch nech prenikne naše nohy, aby išli iba
tam, kde chce Pán. A nech napokon prenikne naše najhlbšie intímne miesta. Ak by tam
totiž nebol Boží poriadok, neboli by sme ešte vykúpení celí.

Jeden deň kňazstva oproti trom titulom
Šport je pre mladého človeka veľmi dobre využitý čas, kde si môže nadobudnúť mnoho
morálne vôľových vlastností a mnoho zaujímavého spoznať a zažiť. Som vďačný
Prozreteľnosti za 6 rokov v Prievidzi skoro profesionálnej kariéry a 5 rokov ako tréner
bratislavských bohoslovcov, kde sme hrali za totality vysokoškolskú ligu. Šport je dobrý
vtedy, ak rozvíja cnosti. Ak už nimi pohŕda a ničí zdravie, tak treba s ním skončiť,
lebo privedie náš príbeh do slepej uličky. Na okraj šialeného športového jačania by som
chcel povedať, že aj ten najväčší pohár slávy a víťazstva je pohárom nepravým. A
veľmi dočasným. Pravý pohár je kalich s Kristovou krvou. Jeden deň poctivého
kňazského života je viac než tri tituly majstra Československa, ktoré som získal ako
študent gymnázia.
Toto som napísal, keď som kvalitne trpel.
Niektoré veci viem presne. Toto je jedna z nich.

Tanec medzi črepinami.
Byť pre iných zrkadlom. A to nie krivým, ktoré urobí z človeka spotvoreninu. Karikatúru bez dôstojnosti s čapatými údmi a telom ako som to pred časom zažil v Prahe. Sto krivých zrkadiel a sto rôznych grimás. Ináč je to ohromná zábava. Ale tá exkurzia končila pohľadom do reálneho zrkadla . A to je Kristus. To je Pravda. Ostatní zakladatelia náboženstiev sú tie divné zrkadlá. Nekristovské sily to majú v pláne urobiť: nalákať ho na zábavu a sladkosti a potom z človeka vyrobiť najprv zábavnú karikatúru a neskôr aj znetvorenú obludu. Kristus to s nami myslí vážne. Tí iní si robia z nás posmech. Nebo pracuje na tom, aby z človeka niečo bolo, aby bol pekný a vznešený ako umelecké dielo. Aby bol zbavený ošklivosti, čiže gýča. A to na všetkých úrovniach. Ježiš uzdravuje celého človeka. Dnes sa o to pokúša tzv. holistická medicína. Náš Boh nás lieči integrálne, celistvo, vo všetkých oblastiach. Takto chápem katolicitu. Kto na ňu zabúda a venuje sa iba nejakej časti a na ostatné sa vykašle, to je sektár. Jeho ponuka je pár črepín z puknutej vázy kresťanstva. Duchovný život sa takto skomplikuje. Iba málokto sa dostane ku kráľovskému nadhľadu. Iba niektoré osobnosti zostanú bez úrazu po tanci medzi črepinami.

Podchladenie nelásky v chráme
V katedrále niekto zabudol zavrieť hlavné dvere. Hoci tam bolo príjemne temperované podlahové kúrenie z vonku išiel nepríjemný studený vzduch. Tá zima zvonku symbolizuje ducha sveta, ducha hriechu, ducha sebeckej lásky, ktorá sa dostáva do nášho chrámu. Či neviete, že sme Boží chrám ? Pýta sa sv. Pavol a v chráme máme povinnosť udržovať poriadok , chváliť Boha, počúvať múdrosť, zachovávať úctu, čistotu i teplo. Každá neláska je podchladenie. Je to ten nepríjemný studený prúd, čo chce z nášho chrámu vytisnúť príjemné teplo. Občas je dobré i vyvetrať na to je ten chlad, dobrý. Len treba vedieť, kedy zatvoriť, aby sme v cirkvi v rodine, vo vzťahoch, úplne nepremrzli.

Liečba tela a liečba ducha.
Šíria sa rôzne predsudky. Jeden z nich je, že je to za trest, byť kňazom v nemocnici. Pre niekoho možno aj, a pre iného skôr za odmenu. Veď oveľa viac chorí sú vonku, mimo nemocnice. Tu v špitáli sú ľudia skrotnutí a potrebujú modlitbu i Boha . Vonku sú tí tzv. telesne zdraví, ale majú vnútorné choroby. Napr. ateistický nádor na mozgu, žiarlivosťou napadnuté srdce, krv plnú tukov z dajakej nemiernosti. Niekto rieši rakovinu hrdla a iný nezmyselnosť svojho bytia. Niekto má dekubity lebo musí dlho ležať a inému už hnijú preležaniny v zabíjaní času. Liečiť iných je šľachetná práca. Liečba tela sa týka iba časnosti, ale liečba ducha večnosti. Je sto krát dôležitejšie. Možno som aj málo povedal.

Osvedčená prax, ale moderným jazykom.
Spirituálna chirurgia je exorcizmus. Kardiognostická diagnostika je tá správna duchovná rada. Hĺbková detoxikácia je dobrá sv.spoveď. Anamnéza je umenie výtiahnuť to podstatné z mnohých rečí. Hermeneutická exegéza je aktuálny výklad starobylých textov. Logoterapeutická indikácia je nájsť zmysel niečomu, čoho zmysel sme dosiaľ nechápali. Trefná kázeň je tak niečo úžasné, ako dať po dlhom zápase výťazný basketbalový kôš. Intepersonálna intervencia je taktné napomenutie. Vysokovibračná indícia ako tušenie niečoho utajeného. Metapsychológia je moderné pomenovanie teológie. Morálka sa bude volať raz etikoterapia. Vnuknutie strážneho anjela dnes voláme presná intuícia. Najvyššia forma komunikácie medzi ľuďmi je etika.
To pre toho, kto by mal komplexy, že vraj tomu, čo sa v Cirkvi venujeme je stredovek. Ponor do živej viery a tradície, čo ju zvonku chráni je stále čosi nové. To čo sa povrchným občanom zdá ako starožitnosť v sebe obsahuje supermoderná budúcnosť. Volá sa to aj večný život. Alebo aj práca s tajomstvom.

z Misijnej nedele Dnes 23.10.2011 som po 12 hodinovej službe v nemocnici. Robil som sám to, čo zvykneme robiť štyria, dvaja kňazi a dvaja akolyti. Dve sv. omše plus pochodiť po skoro všetkých poschodiach od 13 až po prvé a rozdať eucharistiu asi 30 pacientom. Prišiel som pred 20 h domov, čo je asi 1 km pešo, telefonujem a ktosi volá, že na neurologickej Jiske mu umiera mama a treba isť zaopatrovať. Malo by ma uchytiť, veď som dýchal ten nemocničný vzduch celý deň, ale pokojne idem, zaopatrím. A teraz žasnem z toho, že nie som vôbec unavený. Asi robím presne to čo robiť mám, a preto taká neuveriteľná spokojnosť. Možno je to ovocie toho, že som sa v predošlých dňoch dosť modlil, alebo sa za nás niekto modlí, lebo takto dobre sa cítiť po toľkých behaniach nie je normálne. Keď to porovnám s dňami oddychu, keď som bol doma a na práci som nič také vážne nemal, ale stačila jedna 20 min. návšteva jedného môjho kolegu, čo sa túla a robí z kňazstva vrtuľu. Smrdel ako keby práve skončil s umývaním dlhšie mŕtveho nebožtíka a skočila z neho do mňa taká akútnohrozná spirituálna infekcia, že som mal skoro tri dni čo robiť, aby som sa z tých prudkých stavov úzkostí nezbláznil. Doslova. Lapal som po dychu ako priškrtený. Tá veľká citlivosť čo mám je niekedy veľkým problémom, lebo teraz zachytila hadí jed z tohto hochštaplerusa lachtikarisa, ako keby ma poštípala jedovatá zmija, a ten jed ma chcel rozhodiť. Neviem či mi uveríte, ale ostať sám a v duchovnom boji v samote proti takejto pliage je oveľa, oveľa ťažšou robotou. Nielen duchovnou, ale aj fyzickú stránku zasahujúcou prácou, než pre porovnanie dnešná duchovno fyzická služba v nemocnici pri stovke pacientov v akože ťažkom nemocničnom vzduchu. Niečo podobné mi povedala jedna sestrička, že akákoľvek ťažká je jej služba medzi pacientami, je to oveľa ľahšie ako život s alkoholikom.

PPplesoČo nám najviac vysáva energiu? Prečo to Boh dopustí?, Pokušenie vonkajšej slobody, Spomaliť sa, Ľahostajnosť kradnúca spirituálny elán, O boľavom vnútornom ohni, Umenie je povzbudiť, gýč je iba vyčítať, Ako sa niekedy nezblázniť, Duch v obyčajných slovách, Zlozvyky a dobré tradície, Obete spirituálnej debility, Aby sme nepadli ako Lucifer, Rôzne druhy duchovnej slepoty, Čo po nás zostane?

Dva extrémy
Sú dva extrémy, ktorým sa treba vyhnúť. Ten prvý hlásajú sektári že, „každá choroba je od diabla“ Život kresťana je potom už asi iba tancovanie a chichotanie sa? Klamári sprostí. Niesť nejaký kríž je vraj len pre katolíckych chudákov a starých ľudí. Toto je duchovný spánok. Ten druhý extrém, tiež sektársky a nájdete ho veru aj u nás, je prepchávať sa utrpením. Zostať po rokoch života vo viere bez radosti. A takto sa nechať zdeptať. To už nemusíme, lebo Ježiš vzal na seba najväčšie zdeptanie a tak svet spasil. My sa už na spasiteľov hrať nemusíme.

Počuli ste o americkej chrípke?
Fantastická kniha o pozitívnom myslení, kde sa na 500 stranách vyzdvihuje do nebies iba tzv. pozitívne myslenie a ako to všetko treba brať z tej lepšej stránky, ako treba byť za všetko vďační, akosi treba dopriať naplno si to tu všetko vychutnať ako prísť cez imagináciu k peniazom, ako postupovať v kariérnom raste, ako sa odbremeniť od pocitov viny, atď. Už len chýba návod ako a kde si dať vyoperovať svedomie. Potom už budete potichu kašľať na všetky biedy sveta a zo svojim opitým úsmevom kompletne zasvätení. A to že sa nám treba naučiť aj niesť kríž , a že treba svoje trápenie obetovať: o tom ani riadok !!!
Táto chrípka nebadane ľudí okráda o podstatu života.

Milosti vonkajšie a vnútorné
Dnes ma na kňazských rekolekciách napadlo, že našou cirkevnou charizmou je obliekanie veriacich do Božej milosti. I u sv. Pavla – oblečte si Krista. Je to zaobalenie človeka do dôstojnosti. Obrovskou chybou je , že nejdeme do hĺbok, ale stačí nám iba to vonkajšie pekné oblečenie. Čítal som nedávno zaujímavý článok o pozlacovaní liturgického kalicha zvonku tenulinkou vrstvou zlata, ktoré prekrýva vnútro z mosadze. Naše tzv. milosti sú akoby vonkajšie pozlátenie veriaceho. A na tom , čo je v jeho vnútri, čiže ďalej a hlbšie, už tak nezáleží? Mystika, čiže vnútorne náboženstvo, je odovzdať sa totálne do Božej Vôle i s tými skrytými vrstvami , nekvalitnými „mosadzami“ vo svojom vnútri. A Boh nás bude životom viesť tak, aby sme sa cez oheň zriekania a utrpenia pretavili do špiku kosti na duchovné zlato, čiže na cnosti v rôznych stupňoch. To sa prejaví aj v tele tvz. zrelosťou muža v plnej miere Kristovho vzrastu. Čiže je to pretavenie do normálneho prirodzeného dobrého a vyzretého chlapa, ktorý má rád Pravdu. Neuteká napr. pred nejakou otázkou, ktorá ho núti hlbšie sa nad vecou zamyslieť.

Ježišova viera je nad všetky náboženstvá
Ježišovi nešlo o to založiť nejaké náboženstvo, ale o to, aby ľudia vošli do hlbšieho života. Náboženstvá sú tu ako náhražka za Božie kráľovstvo. Jeho skonkrétnenie voláme viera. Do skutočného a hojného života, aby sa stali spravodliví, čiže, aby dali každému to, čo mu patrí. V prvom rade Bohu a to všetko, čim sme a čo máme potom ľudom. Vôbec nie rovnako, ale každému to, čo mu patrí. Učiteľka tiež nesmie dať každému jednotku, či všetkým päťku. Ale tak, ako si kto zaslúži Aj zamestnávateľ by bol veľkým čudákom, ak by dal rovnakú výplatu lajdákovi, absentérovi a ožranovi spolu s robotníkom, ktorý má opačné vlastnosti i výsledky práce. Evanjelium je o milosrdenstve, čo je tzv. vyššia spravodlivosť, azda až nespravodlivo dobrá dobrota. Komu je tento duch cudzí a ostáva len prísne spravodlivý v zákone tzv. karmy, kde je oko za oko, zub za zub, ten ostáva vyznavačom krutých vesmírnych zákonov a chladne bezcitnej prírody. Je to ťažké bremeno neľudskosti. Je to spiatočka do Starého Zákona. Ak však vyznávač evanjelia nevie ani nechce vedieť nič o týchto zákonoch tohoto sveta, ten je tak detinsky naivný, že to hraničí s trestným činom.

Ak by Boh nechcel, tak čert nepohne ani chvostom
Iba v infantilnej mysli je tma protivníkom svetla. Tma je iba nedostatkom svetla. V knihe Jób je satan jeden z božích synov. Jeho práca je trestať a búrať. Jeho povinnosťou je testovať svätých a skúšať spravodlivých. Aj keď mocní zabijú, mučeníka však mu dobre urobia. Vyexpedujú ho 1.triedou expresne do nebies z tohto miesta sĺz a chorôb, sveta chladu a moci peňazí. Veď sa nám dobre stane, čo máme plné gate zo smrti. Satanské sily nás skúšajú , hľadajú prasklinu, aby do nás vošli a rozhádzali nás. Budú to robiť dovtedy, pokiaľ nebudeme čistí , čiže dokonalí. Potom nás nechajú tak. Nebudú mať nad nami moc. Ak nás drví temnota, je to preto, lebo ešte mám v sebe niečo z nej.. Detinsko infantilný strach pred luciferom raz dospeje k pochopeniu že Boh je taký figliar, že i zlo používa na to, aby bolo viac dobra.
Kedy prestať pomáhať?
Ak chceš pomôcť, daj najesť, napiť, navštív, povzbuď, zaodej, ale nie zaplať. Nie sme podľa evanjelia povinní platiť svojim blížnym kadejaké daromnice. Tí falošní blížni sú tak prešpekulovaní, že ich treba skôr prísne napomenúť, než rozmaznávať. O našej spáse rozhodnú ľudské skutky. To neznamená, že kostoly a sviatosti treba zrušiť. Veď tie preto navštevujeme a preto prijímame , aby sme sa naučili rozlišovať ako slúžiť správne. Ak bude niekto zatratený, bude to preto, že niečo potrebné neurobil, nie za to, že niečo urobil chybne. Raz som pomáhal istej mamičke s dieťatkom všelijako ako som vedel. Až mi začala nadávať, a to bol signál, aby som s pomocou už prestal. Už si ju pravdepodobne odo mňa nezaslúžili.

Kresťania a tí čo sa na nich hrajú
Ježiš pozýva na svadbu, ale aj tvrdo, až radikálne hovorí o pokání. Je totiž veľkým trapasom, ak by sa niekto zúčastnil svadby, ale v sebe by ju nemal. Smrdel by od nerestí. Mal by v sebe nejaký bodrel. V kresťanstve sú tí, čo sa na nasledovníkov Krista hrajú a tí, čo nimi naozaj sú. Ak niekto miluje pohodlnú cestu, ten po premárnenom čase pohodlnizmu raz trpko zistí, že si zvolil ťažšiu cestu. Radikálna cesta je na začiatku náročná, ale po rokoch by nemala prerásť do fanatizmu, kde sa radikalizmus ordinuje iným. Mala by dôjsť ku prirodzenosti dôstojnej svadobnej vznešenosti. Cieľom pokánia nie je totiž umučenie seba i iných, ale očista od falošného ega a ozajstná svadba. Čiže prirodzená radosť. Detské šťastie.

Antikoncepcia v myslení

Ťažko presvedčíte niekoho, kto má sice bibliu v ruke ale v hlave má kvalitnú protestantskú antikoncepciu. Tomu každá hlbšia rada je akoby na nič. Nevidideľná gilotína zotne každej mystagogickej spermii hlavu, aby náhodou nedošlo k oplodneniu katolíckou pravdou. To by bolo treba začať poslúchať. Bolo treba by sa zmeniť. Bolo by nutné ísť vo svojej viere do hlbších vôd. Alergia na náročnejšie veci a utiekanie sa k liberálnejšiemu štýlu spolu súvisia. Podobnú „antikoncepčnú“ sekeru ukrutnosti majú v sebe tzv. fundamentalisti medzi veriacimi. Sú to začiatočníci a fanaticky sa držia svojho extrému. Čím je ich jednostrannosť, čiže škuľavosť ducha väčšia, tým viacej nanucujú svoj úlet iným. Ak sú už poloslepí tak aj zastrašujú. A úplná slepota a aktívny nihilizmus je zabíjať iných, lebo nepríjímajú trápne strašidlá.

Rafinovanejšia temnota
Katarína Sienská je ozaj poklad Sv. Cirkvi. Je mojou obľúbenou sväticou. Pri poslednom rozjímaní nad jej dialógom som sa dočítal, že existuje temnota. Ktorá ignoruje Sv. písmo. Ale je aj temnota iného druhu, ktorá bibliu cituje doslova a nechápe hlbší zmysel, ktorý je utajený a medzi riadkami. Na ten potrebuje čitateľ biblie osvietený rozum od Ducha Svätého, lásku k Pravde a milosť nežiť iba povrchne v duchu. Raz vraj nemohol exorcista vyhnať z kohosi démona. Vyhnala ho ona tichou modlitbou. Aj žena laička môže byť exorcistka.

Modlitba sv. Tomáša Morusa

„Pane, daj mi dobré trávenie a aj niečo na jedenie. Daruj mi zdravie tela a dobrý humor, ktorý potrebujem k tomu, aby som si ho udržal. Daj mi, Pane, jednoduchú dušu, ktorá dokáže objaviť poklad vo všetkom, čo je dobré a nezľakne sa zla, ale skôr, vždy nájde spôsob ako dať veci do poriadku. Daj mi dušu, ktorá nebude poznať nudu, šomranie, povzdychy, sťažnosti, a nedovolí mi príliš sa zaoberať tou vecou, ktorá najviac stojí v ceste, mojím «ja». Daj mi, Pane, zdravý zmysel pre humor. Daj mi milosť pochopiť vtip, aby som v živote objavil trochu radosti a podelil sa o ňu i s inými. Amen.“

 

 

 

 

Veľkí duchovní muži

Veľkí duchovní muži

                                         Ježiš na Poslednej večeri predpovedal  učeníkom veľmi jasne:

„Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.

  Vylúčia vás zo synagóg /čiže z cirkví/, ba prichádza hodina,

 keď sa ten, kto vás zabije, bude nazdávať,

 že tým slúži Bohu.

 A budú to robiť pretolebo nepoznali Otca ani mňa

/Jn, 16, 1 – 3/

                 Ako svätuškári šikanovali v cirkvi svätcov

        Iba preto, lebo našli odvahu prorocky kritizovať                   skorumpovanosť prelátov a mocipánov svojej doby

Sv. Štefan, prvý diakon

Opovážil sa kritizovať židovských cirkevných farizejov, nazval ich zradcami a vrahmi Yahweho. Vytýkal im, že nespoznali čas svojho navštívenia. Pukali im srdcia od zlosti a ukameňovali ho. Fanatik Šavol s tým súhlasil. Štefanova obeta mu vyprosila obrátenie na apoštola Pavla.

Pre mnohých je tieto prastaré príbehy ako úplné novinky,
lebo uverili manilupáciám polokatolíckeho mainstreamu,
vraj duchovná moc v matke cirkvi nebola nikdy zneužitá.
Ej veru bola, v kažom storočí a mnohokrát…
  Duchovný zápas medzi ľudskou a neľudskou
podobou kresťanstva

           medzi Kristovcami a antikristami je permanentný už 21 st.

 

Ked totiž diabol videl, že pri všetkých prenasledovaniach zo strany pohanov Cirkev rastie a ešte viac prekvitá, zmenil svoj plán a nebojuje už otvorene, ale tajne nám strojí úklady a skrýva svoju zákernost pod meno, ktoré oni nosia, aby sme trpeli to isté, co kedysi naši otcovia, ale aby nebolo zrejmé, že trpíme pre Krista, pretože i prenasledovatelia nosia Kristove meno.”

sv. Bazil Velký 

 

V každom storočí sa v Kristovej Cirkvi stalo
že bol nejaký hierarcha aj zosadený
O tom, že jeden z veľkých svätcov pred 1600 r.

zažil až dvojnásobné šikanovanie

vnútrocirkevné, čiže mobbing, od kolegov 
a tiež  od cisárskej moci , čiže bossing
svedčí o tom život a dielo
svätého carihradského arcibiskupa
/ slovenská verzia jeho životopisu vhodná aj pre malé detičky
zaujímavé a pre dospelejších je svedectvo o ňom v českom jazyku
alebo niečo od zakázaného autora u nás

životopisy rôznych úrovní svedčia o tom,

s akou úctou a neúctou zaobchádzame s našou históriou

ako profesionálne alebo amatérsky pristupujeme k pokladu svojej kresťanskej viery

ako konkrétne vyzerá ten náš slovenský superkatolícky a často aj trápny polokatolicizmus

a čo sa skrýva pod maskou toho českého ateizmu či husitizmu

 

 Vtedajšie „pravoverné gestapo“

napáchnuté a ochraňované cisárskou mocou,

mu išlo ako besné priamo „po krku“

jeho „kolega“ patriarcha Teofil z Alexandrie a jeho 4 biskupi komplici
dali dôkaz svojej dekadencie a výsmechu z „milujte sa navzájom“ 

Janovo kázání proti ženské marnivosti  vyhlašuje válku. Uražená císařovna se spojuje se s Theofilem, konstantinopolským patriarchem , a zajišťuje mu ochranu při jeho příjezdu do města. Theofilos se svými biskupy přijíždí do města, kde svolává synod, aby exkomunikoval Jana Zlatoústého kvůli jeho ochraně mnichů, dále kvůli tomu, že jim pravděpodobně podával eucharistii a z důvodu jeho příklonu k origenismu. Jan byl nejprve obviněn ve dvaceti devíti nesmyslných bodech, z nichž mnich Izák posléze vypracoval sedmnáct, které byly stejné „kvality“ jako ty první. Celý synod se pak sešel dvanáctkrát a dvanáctkrát byl vyzván biskup Jan, aby se dostavil. Jan však věděl, že kdyby ony výzvy přijal, uznal by nepřímo tento synod jako oficiální a z tohoto důvodu ani na jednu výzvu nereagoval. Jan byl přítomnými biskupy jednomyslně odsouzen a výsledek byl doručen císaři, který, ač měl Jana rád, onen nesmyslný výsledek potvrdil. „Lidé se však bouřili. Vchody do svaté Sofie byly hlídané dnem i nocí bdělými strážemi, jež byly ustanoveny obyvateli města, aby jejich biskup nebyl za žádnou cenu odveden. Nebýt tedy Janovy odevzdanosti do rukou Božích a nebýt jeho opětovného uklidňování lidu, snad by byla i válka, neboť jakmile biskupové viděli běsnící davy, skutečně se této války dožadovali.

 Zvalili na neho  29 osočení

vykonštruovaných a obviňujúcich 

„spolubratia“ mu závideli nielen úspech v ohlasovaní evanjelia
ale asi aj sväté priateľstvo s diakonkou sv.Olympiou

nezákonný súd proti nemu bol zvolávaný 12 krát

a  vo vykonštuovanej synode „pri dube“
Do štvanice nahuckaní nesvätí kolegovia biskupi
väčšinou cudzinci, dementní alebo podplatení
bolo ich vraj vyše 30
ho nemilosrdne a škodoradostne

 

zoťali

suspendovali

a

vyštvali

 

Zastalo sa ho neskôr 65 verných biskupov
Vrátil sa do pôvodného pôsobiska

bol opäť prísny voči plytvaniu či darebáčeniu

„spolubratia“ mu asi závideli rečnícky talent a veľkú popularitu
a opäť novými intrigami a podpásovkami ho

očiernili

a aj

exkomunikovali

ešte väčším už aj cisárskym kyjakom

a druhý krát poslali do

vyhnanstva

 1500 km odtiaľ

kde na úteku a uštvatý ako 60 ročný posledný krát

vydýchol so slovami:

Bohu vďaka! Za všetko“…

                   Jeho sympatizanti sa volali joaniti, zrazu sa stali „sektármi“

ešte 30 r. po jeho odchode do neba „pravoverní“ nepriatelia v cirkvi

ošpiňovali jeho meno krivým svedectvom ako

obzvlášť nebezpečného heretika – origenistu

štváča a nemravníka

až sa ho zastal sám pápež v Ríme a 
matka cirkev ho vyhlásila za

svätého vo svätej cirkvi

     Môžme ho považovať za jedného z hlavných patrónov
     šikanovaných politickou aj antikristovskou mocou
   Aj preto je na východe ku nemu zvýšená úcta

 rukaAjeho zachovaná relikvia v kláštore na hore Athos

sv. Jan Zlatoústý
Ioannes Chrysostomus archiepiscopus et doctor Ecclesiae

                    Roku 1568 dostal titul doktor Eucharistie. Učiteľ Cirkvi. Je patrónom kazateľov

Sv. Atanáz

Tohoto biskupa zo 4 st. ariánski bludári, ktorí sa narvali do kresťanských pozícií, priamo do lona cirkvi, ktorej po troch storočiach prenasledovania rímski cisári dali podiel na moci. Až nehoráznym spôsobom falošní kresťania prenasledovali tohoto svätca a opakovane ho posielali asi päť krát, spolu 17 rokov, surovo do        potupných  vyhnanstiev. Na koncile pred skorumpovanými biskupmi pošpiňovali bez hanby povesť poctivého pravoverného biskupa a nechali na neho kydať vymyslené smilné eskapády od úbohej štetky aj od falošných judášov

sv. biskup Atanáz
bojovník za ortodoxnú podobu kresťanstva
alexandrijský biskup zo 4.storočia
5 krát bol poslaný do vyhnanstva
čo bolo 17 rokov z jeho 46 r. biskupskej služby
ukrýval sa v samote púšte

býval pár rokov v otcovej hrobke alebo vo vyschnutej cisterne

osočený vrajkresťanmi spojenými s vtedajšou mocou
z čarodejníctva, z vraždy a useknutia ruky Arsenia
zo smilstva s prostitútkou, z kacírstva a
z rozširovania bludov či vraj nepokojov v ríši

vraj ho exkomunikoval aj  pápež Liberius

nezabudli na neho zhodiť viny ako veľkňaz na obetného baránka

Z LISTU SV. ATHANASIA SVÝM VĚŘÍCÍM
„Kéž by vás Bůh potěšil…. To, co vás trápí je, že jiní drží násilím obsazenou Církev, zatím co vy jste v těchto časech venku. Taková je skutečnost, oni mají místa, vy ale máte apoštolskou víru. I když tito obsadili Církev, přesto stojí mimo pravou víru. Vy ale vytrvejte, vy, kteří jste mimo svatyně, neboť ve vás je víra. Uvažte, co je důležitější, místo nebo víra? Pravá víra, samozřejmě. Kdo získal a kdo ztratil v tomto boji, kdo má postavení, nebo kdo uchovává víru? Místo je dobré, to je pravda – když se tam učí apoštolské víře. Je svaté, když se tam vše svaté provádí.
Vy jste ti štastní, vy, kteří zůstáváte v Církvi skrze svou víru, kteří se pevně držíte základu víry, která je vám předáváná apoštolskou tradici. A když vámi, jako už nespočetněkráte chtěla otřást ošklivá nepřízeň, tak neměla úspěch. Jsou to oni, kteří se nechali zdánlivým úspěchem přivést do nynější krize. Nikdo nikdy nepřemůže naši víru, milovaní bratři. A věříme, Bůh nám jednoho dne Církev vrátí.
Čím více se tedy druzí snaží obsaditi svatá místa, tím více se vzdalují od Církve. Tvrdí o sobě, že reprezentují Církev, ve skutečnosti se od ní oddělují a klamou se. Ti katolíci, kteří zůstávají věrní tradici, i když jich jest jen hrstka, ti to jsou, kteří představují pravou Církev Ježíše Krista.“

Sv. Štefan, prvý diakon

Opovážil sa kritizovať židovských cirkevných farizejov, nazval ich zradcami a vrahmi Yahweho. Vytýkal im, že nespoznali čas svojho navštívenia. Pukali im srdcia od zlosti a ukameňovali ho. Fanatik Šavol s tým súhlasil. Štefanova obeta mu vyprosila obrátenie na apoštola Pavla.

stiahnuť (1).jpg66666

                                                          Sv. Páter Pio

stigmatizovaný taliansky kapucín, bol ako 75 ročný obvinený, že je podvodník, masochista a že smilnil z viacerými ženami. Z Vatikánu prišiel arcibiskup vizitátor, a tomu vypovedali niektoré ženy pod prísahou a aj to reálne podpísali, že mali vraj s pátrom Piom nemravný sexuálny pomer. Okrem toho v spovedi nabulikali viacerým kňazom tam aj v okolí, že spolu vraj hrešili. „Vtelené diablice“ sa tvárili, že sú oddané katolíčky a prejavovali pátrovi divadelný  obdiv, ale išli sofistikovane na to, aby jeho dobrá povesť ako kňaza bola „dokonale“ zavraždená… Bolo to päť sestier Serinettinneliových a najmä jedna z nich Elvíra, ktorá asi surovo žiarlila na pátrovu vzácnu priateľku a duchovnú sestru Cleonice. Pekelné sily ju ovládli a začali na svätca „žumpáriť“. Sami kňazi, ktorí sympatizovali s pátrom boli ako naivní jojkovia dezorientovaní, a neverili, že je morálne čistý po takých „úprimných“ spovediach žien eštébáčiek. Bola mu 3 roky zakázaná spovedná činnosť a bol tak samým Vatikánom čiastočne suspendovaný. Prispeli ku tomu aj ženy nahuckané slobodomurármi a niektorí súdruhovia spolubratia, ktorí asi zo závisti pre pátrovu obrovskú popularitu podávali Vatikánu o ňom iba negatívne hlášky. Pápež sv. Ján XXIII. bol konšternovaný, keď sa neskôr dozvedel, že ho informátori dezinformovali, a prehlásil: „Oklamali ma, oklamali! Nikdy som neublížil ani muche. Páter Pio je Boží muž.“  Istý arcibiskup vraj prisahal pred pápežom na svoj náprsný kríž, že videl pátra Pia, ako si klincom robí stigmy sám. Možno aj videl, asi vo videní od zlého ducha, ktorý pátra aj fyzicky aj extra vydarenými klebetnými kydmi roky ničil. Roky sme tu nevedeli, ako páter skryto trpel, lebo v jeho životopisoch v slovenčine sa o tom nepísalo. Nie je to veru jeden prípad, keď zlo vyčíňa cez sprosté majstrovské lži nainfikované peklom cez herečky  akoby z národného divadla a vraj „oddané katolíčky“a ich verných divákov a poslucháčov, „nábožných“ súdruhov medzi bratmi…  

Obrazek

                                   od roku 1967  dodnes telo sv. pátra Pia odpočíva v neporušenom stave

                                       „Keď nosíš ruženec, satana bolí hlava. Keď ho používaš, on padá.

                                                                  Keď vidí, ako sa modlíš, omdlieva“…

Sv. Ján Vianney

bol obvinený, že je nemanželským otcom jedného dieťaťa v Arse. Tam nastalo „peklo“ obvinenia voči farárovi, toho to naštartovalo do veľkého pokánia, ukľudnilo sa to až za dva roky, kedy  ozajstný otec toho dieťaťa prinútený okolnosťami /zadlávený stromom/ prehlásil, že otec je on, a že ich farár je nevinný. 

Vichingovci  

to je krycí názov mafiánov

ktorí jednoznačne  neverili v Posledný súd

skrývali na našom území pod maskou pravoverných katolíkov

akože servilne a vypočítavo slúžili Veľkomoravskej ríši a panovníkovi

 dokonale herecky predstierali oddanosť pápežovi v Ríme

Ich štýl života však obsahoval ako samozrejmosť

udávanie

osočovanie a intrigy

šikanovanie poctivých kresťanov

rafinované a drzé falšovanie pápežských búl

opitosť mocou, baženie po cirkevnej kariére a sebaoslavu

maximálne ošpinenie z bludárstva a neposlušnosti

svätcov aj budúceho spolupatróna Európy

predrzé klamanie pápeža priamo do očí

lynčovanie čestných ľudí považovali 

za súčasť ohlasovania evanjelia

boli to nehorázni

 kostolní chrapúni 

tí nechodia na sektárske, ale iba na tie najortodoxnejšie bohoslužby, však!

a popritom s veľkou pravdepodobnosťou rátali, že Boh to nevidí…

o týchto tieňoch cyrilometodského dedičstva sa málokto z historikov i klerikov odváži hovoriť otvorene lebo by musel spomenúť nehorázne inkvizičné surovosti uprostred cirkvi už v 9.storočí. Ich poloklamstvo a polopravda zámerne zamlčuje, akoby všetci v cirkvi boli ozajstní kresťania, klame sa tu až sa z ich dizertačných prác práši, ako keby nikto z predstavených cirkvi nezneužil svoju moc a ako keby žiaden Judáš u nás na slovenskom území nikdy nevyčíňal…

za svoj dejinný príspevok v  službe slovenskému ľudu

považovali suspendáciu arcibiskupa sv.Gorazda

a inštaláciu „cirkevného tajomníka“ a hochštaplera

Vichinga do správy duchovných vecí

Vlk v rúchu baránka zasadol do Metodovho úradu

po 22 r. prišiel na nás zaslúžený trest

Veľkomoravská ríša sa rozpadla

a na tisíc rokov nás ovládli maďari 

na Slovensku je tak biedna, že klientov s alzheimerom a dokázateľne nemravným správaním nechávame nielen vo vplyvných funkciách, ale ich beztrestne nechávame pristupovať ku sviatostiam

Za svoju osobitnú úlohu

považovali rozprášiť učeníkov sv. Cyrila a Metoda

exkomunikovať ich z katolíckej Cirkvi

zatknúť ich, väzniť a ponižovať, týrať ich

skoro nahých a uprostred zimy

a bez prostriedkov ich vyštvať za Dunaj ako prašivých psov

niektorých predali do otroctva v Benátkach na trhu ako dobytok

urobili všetko možné, čo bolo v ich možnostiach

arcibiskupa sv. Gorazda zavraždili

sociálne a asi aj fyzicky

„dokonale“ zahladili po tejto dejinnej podlosti

skoro všetky stopy

no a potom

sa išli modlikať na tú najpravovernejšiu z dostupných liturgií

Papež Jan X. (914–928) v listě z r. 924 zazlíval Chorvatům, že se odvolávají na Metoděje, kterého on, papež, prý v žádné knize mezi svatými nenachází. Papež Alexandr II. (1061–1073) dokonce nazval v roce 1069 svatého Metoděje kacířem.

Aj pápeži dostali sfalšované informácie

a až do pontifikátu Leva XIII. 

bol pre mnohých kariéristov v cirkvi

svätec kacírom


o žiadnom zázname o nejakom  Metodovi ako o svätcovi sa nevedelo nič,

a ak sa o ňom rozprávalo medzi odborníkmi na kariérny postup

bol to jednoznačne bludár a novotár

nikto tisíc rokov túto vec viac neskúmal

Ale v pamäti slušných slovanov, slovákov aj sloveniek sa nepriateľom pravdy spomienku na sv.Cyrila a Metoda a ich učeníkov z pamäti národa nepodarilo vymazať

A stal sa dejinný zázrak

tisícroční „kacíri“ a „novotári“

sú svätými spolupatrónmi Európy

Je možné, že Gorazd jednoducho zmizol bez stopy, resp. ho zlikvidovali tak, že si to nikto nevšimol. Vichingovci asi rozdelili učeníkov tak, aby nevedeli o sebe navzájom. Potom, čo viacerých vyhnali preč z Veľkej Moravy, mohli Gorazda úkladne zavraždiť. Na Veľkej Morave si mohli myslieť, že bol vyhnaný, jeho spolupracovníci Kliment, Naum, Angelár a ďalší sa zasa mohli domnievať, že je ešte zatvorený vo väzení. Argumentom za sú aj slová

„ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod.”

Medzi udalosťou tretieho zemetrasenia a vyhnaním mohlo snáď uplynúť ešte niekoľko dní: 

 Keď potom uplynulo desať dní, znova, po tretí raz boli bojovníci osvietení Vychádzajúcim z výsosti, a bezcitní bludári zotrvávali v tej istej zatvrdilosti… Keď potom dosiahli od kniežaťa povolenie konať podľa svojho rozumu,

vyvádzajúc ich zo žalára

a týrajúc takrečeno neľudskými údermi… 


AKÁ JE MEDZI UČENÍKMI PRAVDY SILA KLEBIET A OSOČENÍ


SILA AŽ TISÍCROČNÁ. A AJ ZLOBA.

 „Zdá sa, že niektorí klerici už vzývajú len seba samého“

 em. pápež Benedikt XVI.

Sv. Tomáš Aquinský

Rodina nesúhlasila s jeho zasvätením sa Božiemu kráľovstvu, a tak ho vrhli do zamknutej miestnosti, a sotili mu tam ľahkú ženu, aby ho zviedla. On chytil v sebaobrane na ňu horiacu fakľu

Pozor na svedkov Pravdy
lebo aj keď ich mnohorako prizabijú či až zabijú
oni zvyknú po čase ožiť a nečakane „vstať zmŕtvych“

imgres

Azda najslávnejší exegéta Sv. písma

mystagóg, vzdelanec a pedagóg v staroveku

pomohol kresťanstvu položiť základy filozofie

ako sv.Pavol mu pomohol položiť základy teológie

Bol to nadpriemerný zjav medzi katolíckymi kňazmi

už za života bol slávny a obdivovaný

ale jeho podpriemerní kolegovia škrípali proti nemu zubami závisti

je až neuveriteľné , ako stáročia musel byť v cirkvi

onálepkovaný ako arcideviant

je to veru vhodná nominácia na kandidatúru ako

patróna cirkevných disidentov

bol súdruhmi „spolubratmi“
oficiálne zaživa kladivom kliatby prizabitý
tristo rokov po odchode na večnosť bola jeho dobrá povesť
najväčším duchovným kyjakom

„dokonale“ aj zlynčovaná

pre istotu ho až tri krát

polovzdelaní manekýni viery
surovo exkomunikovali

Aj v našich časoch klebetné kydy o ňom dodnes po fakultách tvrdia

že bol sám sebou vykastrovaný, aby vraj takto prisprosto uchmatol ideál čistoty

a že vraj bol otcom niektorých bludárov či zmäteným mysliteľom

zažil výnimočnú cirkevnú šikanu až za hrob
stáročnú – počas neuveriteľných

17. storočí

Pravda je taká, že to bol jeden z najplodnejších autorov

ktorý a veľmi snažil byť pravoverným kresťanom

a mnoho zmätených orientoval iba a len ku Logosu

čiže Zmyslu bytia a pravému Kristovi

ako cisár Justinián zastrašoval pápeža i koncil

V roku 216, keď dal cisár Caracalla zavrieť alexandrijskú školu, odišiel do Palestíny, kde ho cézarejský biskup poveril výkladom Písma kňazom. Tým sa však rozpútal spor, pretože Origenov predstavený v Alexandrii, biskup Demetrios, protestoval, že je vraj neslýchané, aby laik vykladal Písmo kňazom. / Vraj mu závidel úspech, lebo nebol až tak dobrý ako on/ Origenes sa teda vracia do Alexandrie. O pätnásť rokov neskôr však bol na svojej ceste Palestínou vysvätený na kňaza, aby sa predišlo podobným sporom. Tým však vznikol nový, vážnejší spor, lebo podľa disciplíny cirkvi Origenes nemohol byť vysvätený, pretože sa sám dal vraj vykastrovať. Nakoniec ho alexandrijský biskup Demetrios exkomunikoval a túto exkomunikáciu zopakoval v roku 232 aj jeho nástupca Héraklas, Origenov žiak. 231-253: Origenes odišiel do Palestíny, kde miestny biskup ignoroval alexandrijskú exkomunikáciu.

„ Keď Vás prenasledujú v jednom meste, utečte do iného“ odporučil nám sám Ježiš

V Cézarei založil Origenes novú školu, ktorú viedol skoro dvadsať rokov. Za Deciovho prenasledovania veľa si vytrpel a po mučení nakoniec zraneniam podľahol. Zomrel v Týre v roku 253 (dátum smrti je neistý, niektorí udávajú rok 251). Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomku, pravdepodobne vinou sporu o origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov.Tento divný koncil exkomunikoval aj právoplatného pápeža, čím sa sám zaradil medzi dejinnú hanbu a tzv.lúpežnícke synody…

O žiadnom doporučovaní či zvelebovaní
fyzicky zrealizovanej kastrácie
sa v jeho spisoch
veru nedočítate…

My dnes nevieme, či urobil na sebe obriezku alebo niečo iné

Je možné, že kastráciu urobil na sebe radikálne, ale iba duchovne

Pravdepodobne tí, čo sa sami „vykastrovali“

a herecky predstierajú vraj tú „najpresvätejšiu čistotu“

na Origenovi nevedome odsudzujú iba svoj temný a nevykúpený erós

keď sa na jemu pripisovanej samokastrácii škodoradostne stáročia pochechtávajú

a jeho impozantné celoživotné biblické dielo si nevšimnú

a ako farizeji vidia na ňom iba chyby

a papagájujú o ňom iba očierňovania

Je to azda najcitovanejší autor / svätcami či pápežmi/ kresťanského staroveku

Kto si jeho osobu a dielo nevšimne, ak študuje fenomén kresťanstva

ten určite bude chudáčisko slepý tzv. selektívnou slepotou

a prezrádza iba svoj povrchný diletantizmus

Pápež Benedikt XVI.
nabral odvahu
a tohoto velikána cirkvi rehabilitoval
vo Vatikáne 25. Apríla 2007 r.

Sv. Narcis

charakterovo asi veľmi čistý biskup z prvých storočí, lebo bol osočený sprostými nemravníkmi z extra veľkých nemravností…

 

Jan Hus

 bol  charizmatický kazateľ

 statočný katolícky kňaz

bol prorokom svojej doby

rektor Karlovej univerzity v Prahe

intelektuál , reformátor ,

zbožný a skromný človek

bol vlastnými „spolubratmi“v cirkvi nútený odvolať 

svoje názory, ktoré päťsto rokov predbehli svoju dobu

boli zmiešané so zlomyselnými  a falošnými osočeniami

ktoré vôbec nehlásal a ani sa ku nim nehlásil

bol nútený iba „svoje bludy“ odvolať

na diskusiu „nebol čas“ a asi ani chuť

odmietol sa takto nedôstojne „pokoriť“

zomrel za vernosť  tomu, čo pokladal za pravdu

 za tzv. slobodu svedomia

ktorá sa legalizovala v cirkvi až na II. Vat. koncile

protipápeža nazval jednoznačne

svätokupcom a antikristom

obvinený z hlásania bludov, poburovania

a nerešpektovania autorít

odmietol podpísať nanútenú verziu falošného pokánia

bol ukrutne upálený ako arcikacír

6.7.1415 v Konstancii

„Nejenom sobě, leč celému světu jsi zrozen.”

„Sebe-li ovládati budeš,

vpravdě králem budeš (…) buď spokojen s málem,

neboť střední cestou půjdeš nejbezpečněji..“
„Milujte se  a pravdy druhému přejte“

„V ctnostných věcech tedy jest poslouchati představeného,
v neřestech odporovati mu.“

Sv. Emerám

Odsúdený za to, že sa zmiloval nad jednou obvinenou, a svätou lsťou zmiatol jej žalobcov, že on je vraj otcom jej nemanželského dieťaťa, aby ju zachránil od hroziacich trestov

Andrej Hlinka

horlivý katolícky kňaz

jeden z dobrých otcov slovenského národa

 bol nemilosrdne uväznený

a aj tri roky nespravodlivo suspendovaný 

    bojoval za rešpektovanie základných ľudských práv 

    za tento boj ho súdruhovia onálepkovali

    čiže ako padlí anjeli ho osočili a

„onálepkovali“ ako buriča

proti maďarónskej už rozdrapenosti

TERORISTU a PODPALAČA KOSTOLOV

šovinistický biskup ho krivo obvinil ako

arogantného, svätokupca či neposlušného

čo vraj zneužil duchovnú a kňazskú právomoc

ktorého horlivosť za nedôstojne ponižovaný slovenský národ treba vraj

„vydusiť“

 slovenský národ ho mal v takej úcte

ako svojho vodcu

že mu dal biskupskú mitru pri hlavu na jeho pohrebe

lebo veľmi dobre po dobrom ovocí ten národ vedel

že mal on ale veľmi ďaleko od odpadnutého kňaza 

Sv. Gerard Majella

bol obvinený z nelegálneho sexovania jednou paňou, u ktorej prenocoval. Mlčal a modlil sa, a judáška mala silné výčitky svedomia, a priznala sa, že tohoto svätca sprosto osočila.

                                                  Mal byť lekárom. Rozhodol sa byť kňaz a dominikán.                                                                                   Ako pravý duchovný doktor „položil ruky na hnisavé rany“ svojej doby

                     Ostro prehovoril proti zlým mravom v cirkvi a proti prelátom

Prvého marca 1498 mal závažnú kázeň, v ktorej kritizoval samotného pápeža. Nebolo žiadnym tajomstvom, že pápež – veď to bol Borgia – mal milenku a deti: „Nazývajú ma synom zatratenia. Napíšte im toto: ten, ktorého tak nazývate, hovorí, že on nemá milencov, nemá konkubíny, ale stará sa o kázanie viery v Krista, stará sa o povýšenie cirkvi Kristovej, a vy sa staráte len o to, ako ju využiť.“

Pápež zvolil inú taktiku, ako získať Florenciu na svoju stranu. Savonarolovi ponúkol kardinálsky klobúk. Dominikán zostal verný tvrdej línii a ponuku stroho odmietol:

„Keby som túžil po peniazoch alebo po hodnostiach, keby som očakával od pápeža klobúk alebo mitru, počínal by som si inak. Moje skutky nehľadajú slávu ľudskú. Červený klobúk, klobúk krvi: po tom túžim.“

                                      „Nehovorím k vám ja, ale Boh mojimi ústami“

Viete, že tento vraj fanatik a vraj heretik

                                   nemravným pápežom exkomunikovaný „syn zatratenia“

je autorom druhej časti modlitby Zdravas Mária?

Tej časti prvej má autorstvo archanjel Gabriel

a týmto jeho posolstvom začala naša záchrana

 

jeho textu Výklad Ave Maria (Esposizione sopra l’Ave Maria) z roku 1495 se poprvé objevuje modlitba Zdrávas Maria v podobě, jakou římskokatolická církev užívá dodnes. Savonarola k ní přidal druhou část, obsahující prosbu o odpuštění hříchů: Svatá Maria, matko Boží, pros za nás hříšné nyní i v hodině smrti. Amen.(V původní latinské verzi: sancta Maria mater Dei ora pro nobis peccatoribus nunc et in hora mortis. Amen). Savonarolův dodatek byl oficiálně schválen tridentským koncilem v roce 1566, kdy byl Savonarola částečně rehabilitován.

pravý prorok, ktorým brat Hieronym bol,

lebo razantne karhal hriechy mocipánov

                                             Medzi Lorenzom Magnificom a Savonarolom čoskoro vznikli nezhody.                                                                                                     Ten hovoril: Chlieb a slávnosti udržujú ľud v pokoji.                                                                                               Savonarola oponoval: „Tyran odvádza pozornosť hrami a slávnosťami.“

Bol aj v osudovom konflikte s nehodným pápežom Alexandrom VI

pranieroval necudné vrajumenie

vážne napomínal spoločenské infekcie

 sväto nemilosrdne demaskoval falošných mesiášov

pričinil sa aj o teokratickú podobu politiky 

aj u svätcov budil kontroverzné názory 
za prorocké hlásanie pravdy a
za razantnú kritiku skorumpovaných cirkevných prelátov

boli s dvoma bratmi obesení

 a ich telá boli spálené 

Po roku 1484 prejavoval vizionárske sklony, kázania spájal s apokalyptickými predpoveďami. Pranieroval nemravnosť hodnostárov cirkvi a predpovedal Boží súd. Od roku 1491 pôsobil v kláštore San Marco vo Florencii ako predstavený kláštora, bol odporcom rodu Medici.

Roku 1494 sa vo Florencii zmocnil vlády a vytvoril teokratický štát. Prísnymi mravnostnými zákonmi chcel mesto premeniť na nový Rím. Mesto označoval za Kristovu republiku, boli zničené mnohé „pohanské“ umelecké diela. Pápež Alexander VI. mu zakázal kázať a dňa 25. júna 1497 bol exkomunikovaný                  ( (dostrašený pápež naňho uvalil kliatbu).

Začiatkom apríla roku 1498 ho uväznili a bol postavený pred inkvizičný súd. Spolu s františkánom, bratom Domenicom a bratom Silvestrom boli mučení a lámaní v kolese. Žiadali od nich, aby sa priznali ku kacírstvu a Savonarola k falošným predpovediam. Girolamo a Domenico nezapreli svoje presvedčenie, Silvestro sa priznal ku všetkým nastrčeným zločinom.

Dňa 23. mája 1498 boli všetci traja obvinení odovzdaní svetskej vrchnosti. Vaisonský biskup Benedetto Pagnotti Vyhlásil Savonarolovu „degradáciu“ slovami: Vylučujem ťa z cirkvi bojujúcej a z cirkvi víťaziacej. Savonarola ho poopravil: Iba z bojujúcej cirkvi, na ďalšie nemáš oprávnenie.

Troch mníchov popravili a upálili na Piazza della Signoria.

Girolamo Savonarola