Kráľovská presnosť

1. TRIPLICITNÉ PARABOLY

Úvod, jadro a záver. Očisťovanie, osvecovanie a zjednotenie.Téza,
antitéza a syntéza. Rozum, vôľa a city. Myšlienky, slová a skutky.
Viera, nádej a láska. To sú niektoré z triptychov symbolizujúcich
jednotu, vyzretosť a dokončenosť.
Čosi úchvatné a priam i božské je v triplicitnej gradácii.
Vznešené idey bez dotiahnutia do konca skončia ako vtipné karikatúry. Ak dosiahnu zrelosť, vzbudzujú obdiv a rešpekt. Kresťanstvo
má za povinnosť nielen spasiť svet, ktorý je už spasený, ale neskriviť
a dokončiť samo seba.
A to tým, že nájde svoju celistvosť,kompletnosť.

Toto je tiež myslené pojmom katolíckosť.

Píšem hlavne pre kresťanov, najmä katolíkov, alebo aj tých, čo sa nehlásia
ku matke cirkvi, a hľadajú celistvosť bytia . Aby
sme nimi aj boli nielen podľa mena, ale i životom. Bez toho by boli naše
snahy iba rozkúskovaným,a preto málo účinným paberkovaním.Nudili
by a gniavili. Nevyzreté kresťanstvo, ktoré by sa sa vzpieralo dozrieť a
dospieť by bolo ako rozbitá nádoba, ktorej
črepy sa stávajú nebezpečnými.
Robia defekty na osudoch a rany na nohách. Ak sa nám podarí cez
Krista zrealizovať vnútorne veľkú vec, tzv. coniunctio oppositorum, čiže
zjednotiť protiklady, a posvätiť to,
vtedy sa spoja zázračne všetky črepy do originálnej nádoby, do pravého chrámu, zamýšlaného našim Tvorcom.

Otec, Syn a Sv.Duch
nás zo stroja menia na nástroj a vzácnu nádobu,
z ktorej nové víno milostí márne vytekať nebude. Jeho verným sa pohár
tela, duše a ducha naplní skrytou Božou Slávou a zjavne dobrým
ovocím.Deje sa to už teraz. V tichu, nenápadne.Hoci skoro všetko vo svete
je pod dohľadom kamier, chudák svet o veľkých veciach vie veľmi málo.
Zjednotiť v sebe všetko

dobré, pravdivé a krásne

by malo byť naším neotrasiteľným sv. cieľom.
Ak chceme byť ako kresťania kompletní, treba nám

prejsť nielen krstom vodou,
ale i Duchom Svätým
aj tzv.krstom ohňom.

2. TRI DIMENZIE SV. KRSTU

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou v dospelom veku. Sám Ján Krstiteľ povedal ľudu: „Ja vás krstím iba vodou, ale po mne prichádza väčší ako som ja, a ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ / Mt 3,11/

Čo je krst Duchom Sv? Dlhoročný poctivý duchovný život.

Denné pýtanie sa na Boží plán zhováranie sa s Bohom v modlitbe.
Práca v Božom diele a vari aj snaha o férové medziľudské vzťahy.
Ján akoby očisťuje od duchovnej špiny náš vonkajšok, Ježiš aj naše
vnútro. Ján je príklad pre správneho muža a
ozajstného duchovného vodcu.
Nebolo v ňom chlapskej samoľúbosti.
Väčšina chlapov sa hrá na to, že sú tí najdôležitejší.
Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich.
Tak ako sa Evine dcéry „dorábajú“, aké sú krásne, zúria a
žiarlia, ak je niektorá úspešnejšia. Máloktorá vie ako Mária oceniť
kvality inej.Máloktorý džentlmen vie uznať: „Tamten je lepší než ja.“
Ján to vedel. V tom bola jeho pravá veľkosť. Ani sa nehneval, keď ho
opustil okruh uctievačov a išli za lepším duchovným vodcom, ktorý ich
viac naučil ako on. Úzkoprsí intelektuáli farizeji to nedokázali. Ani
zakrpatení návštevníci nazaretskej synagógy. Keď postrehli, že Ježiš
ich presahuje a nehladká im egá ,
skalpelom Božieho Slova im reže do nádoru
nacionalistických a náboženských lží,
veľmi ho znenávideli . Malí ľudia penili veľkú závisť
a odsudzovanie.Zmarili v sebe Boží zámer zaštepiť ich do Stromu
Života. Samoohlúpnutí konformizmom
uhasili pozvánku k veľkodušnosti.
Byť pokrstený znamená slúžiť Svätej Rodine.Nekrstení pohania
žijú iba pre seba a pre svoju rodinu. Voda,krásne pokorný živel prí-
rody, obmýva našu špinu. Našu komediantskú
„veľkosť a „bezhriešnu“ nevinnosť“,
ktoré sú iba našou biedou.Duch Svätý nám otvára rozum a srdcia pre
väčšie a spoločné veci.Ponára nás neustále

do väčších hĺbok

nového celostného poznania.

Zasväcuje nás do stále hlbších,

osvietenejších pohľadov.

Ako učeníci evanjelia by sme mali aj vedieť,

čo je krst ohňom.

Je to prežitie si veľkého utrpenia.
Ježiš ho spomína pred ukrižovaním./Mk 10,38/
Prežiť dôsledne túto duchovnú cestu,
prečistiť si chrám od
drzého šarapatenia sebeckého a pyšného
falošného ja,
to je mystérium svätého krstu.

3. ZDRAVÉ KATOLÍCKE ALE

Z bohatej cirkevnej histórie sa môžeme mnohé podučiť. Evanjeliové idey
sa dostávali do nebezpečných extrémov.A bola to Rímska sv. Cirkev,
ktorá hasila duchovné požiare rôznych extrémov a uleteností, pochádzajúcich z choro neľudských, bludných či nedospelých duchovných prejavov.
Zdravým jadrom katolicity bolo a je bratské spoločenstvo.
Ak je pod dôkladnou ochranou Panny Márie a sv. pápeža, bolo, je a bude neporaziteľné.

Petrov nástupca dostal za povinnosť od Pána bedliť nad stádom
kresťanstva a ovce i baránky pásť. A ak čosi vybočí do deviácie, tak
to musí odvážne zdiagnostikovať a navrhnúť terapeutickú cestu. To
je sčasti úlohou biskupa, kňaza, diakona, rehoľníkov, ale i všetkých
pokrstených.
Komu záleží, sa ozýva. Kto mlčí, žije v strachu.
Alebo sa iba ako vagónik vezie. O Záležitosť neba mu zjavne neide.
Asi iba o vlastné záujmy. Iným extrémom
sú najmä tí, čo majú tzv.
náboženský zápal revolučnej hyperkritickosti.

Keď niekto vraví, Ježiš,Ježiš,katolík povie áno, ale bola tam i Mária.
Ak iný dokazuje z Biblie sobotu ako posvätný deň,naša cirkev povie
áno, ale v nedeľu vstal zmŕtvych. Ak povie ďalší:len viera nás spasí,
veru hej, ale treba i dobré skutky.Ak povie iný náboženský pobehaj, že
jedine iba kalvárska obeta na kríži nám priniesla spásu, povieme
jasne že áno, ale sú tu i ďalší podobní povšimnutia hodní mučeníci. Ak
začne fundamentalista zvelebovať Bibliu,povieme áno Biblii, ale máme
tu i posvätnú cirkevnú tradíciu.Ak pacifista začne hlásať mier,
pridáme sa, ale aj vysvetlíme, že tu máme morálne dovolenú a nutnú obrannú sv.vojnu.

Bez doplnka „ale“ by bola kresťanská viera nekatolícka,
nezrelá, až fanatická.

Sv. zásada je dokonalá až uznaním sv. výnimky.

Sekta, to je jedna zdôraznená dôležitá zásada, ale bez sv. ale
To zdravo zmýšľajúci inteligentný katolík ku kompletnosti vždy pridá.
Keď nebedlivé a nesväté autority dusili nejakú zdravú alternatívu,
splodili tak nechtiac cirkvičku inú, ktorá sa so slepým hnevom obrátila
voči matke Cirkvi. Na tróne s tým nafúknutým ale, ktoré bolo zanedbané.

4. PODOBENSTVO O BOŽOM PALÁCI

Najskôr treba evanjelizovať.
V podobenstve povedané získavať
iných pre Krista, pre jeho evanjelium. Je to neustála pozvánka Boha
cez jeho služobníkov aby nepokrstení vstúpili do priestoru Cirkvi.
Ak máme ľudí získaných, je treba ich
katechizovať.
To znamená v budove Božieho Diela ich
sprevádzať, učiť ich orientovať sa,
neblúdiť v bočných uličkách a
nájsť si svoje miesto.
Vysvetlovať kde sa aký vzácny unikát nachádza.
Cirkev je veľmi veľká a na poklady veľmi bohatá.
Nebojme sa povedať je to najstaršia, najpočetnejšia a
spirituálne najbohatšia inštitúcia na svete.
Má najviac storočí a najviac skúseností, najviac členov a najviac svätých,
najviac definovaných právd a bludov, najviac charitatívnych diel
a paradoxne aj najviac škandálov.
Jej umelecké pamiatky sú iba jedna tisícina z bohatstva, ktoré
sa nachádza viac v neviditeľných sférach.Ak môže byť na svete niekto
legálne sväto namysleným, tak sme to my kresťania katolíci. Aby sme
však doslova nezaspali na vavrínoch je nám všetkým potrebné aspoň
mystagogické minimum.

Mystagogizovať,

čiže vovádzať do tajomstiev sv. viery,
znamená niečo už aj okoštovať z dobrôt, ktoré sa v Božom paláci
už u na zemi zadarmo podávajú.
Je to už nielen vonkajšie obdivovanie umeleckého nábytku, ale
už aj otvorenie barovej skrinky a vypitie si z kvalitného likéru, aby
som dokončil toto podobenstvo.
Je to vnútorná účasť a prežívanie spoznaného.

Paradoxne sa dostane ku nebeským dobrotám iba ten,
kto si prežil neteatrálnu krížovú cestu
a jeho telo sa začína už teraz kriesiť.

Dobrým fundamentom je absolvovať základnú školu evanjelizácie.
Po čase prejsť do strednej školy katechizácie.
Poctivo tam zmaturovať.
A nezľaknúť sa ani hlbšieho pochopenia vysokej školy mystagogickej.
V inej parabole vo vzťahu muža a ženy by bolo obdobie evanjelizácie
prirovnané času, keď sa po uši zaľúbený chlapec prestane zaujímať
o iné dievčatá a zameria svoj záujem iba na tú jednu vyvolenú.Ak ju
čestne získa prejdú do vzťahu katechizovania, hlbšieho spoznávania
sa. A veru je sa čo roky navzájom učiť. Ak sa seriózne pred Bohom
vezmú a ako manželia, teda spolupracovníci Stvoriteľa splodia dieťa,
to je už fáza mystagógie ich vzťahu. Ak by sa niekto nezajujímal
o mystagógiu, prirovnal by som ho ku novomanželovi, ktorý by mal
nevestu a nezaujímal by sa o plodenie. Nebral by ju teda vôbec vážne.
Sme povolaní na to, aby sme niečo splodili. Niekto na fyzickej úrovni,
iný na tej duchovnej. Bodaj by sme plodili a

rodili kvalitu,
nie iba nekvalitnú kvantitu.
Podľa plánov nebies a so sv.pokojom na konci vykonanej práce.
Podobne povrchní a okyptení sú veriaci v jediného Boha, ktorí slepo
chodia okolo prvej a najdôležitejšej mystagógie, ktorú Stvoriteľ zjavil
a kresťanstvo ju ohlasuje, že živý a pravý

Boh je Dobrý Otec a má aj ľudskú tvár.

Ďalša že má aj Syna a je aj Sv.Duchom.
Podobnej hrubice sa dopúšťajú kresťania, ktorí vedia, že Ježiš musel
mať matku, ale nafúkane ignorujú sa zamysleť nad mystagógiou jej
panenstva. Asi iba preto, lebo svoje

panenstvo a panictvo

kdesi nezodpovedne zdefraudovali.
Iní takzvaní kresťania zas odmietajú naše vraj
klaňanie sa svätým. Trápne nás všetkých odsúdia a hodia do vreca
spolu so všetkými modlármi.Myslia si, že sme všetci hlupáci, a oni
svoju skutočnú hlúposť a pýchu ani neregistrujú. Jedna z mystagógií
je totiž, že Boh je skutočne prítomný aj vo svojich svätých.A koho to
nezaujíma, tak chudák sám nežije v milosti posväcujúcej. A o čom je
potom jeho kresťanstvo? O civile? O adorácii liberálnych hodnôt?
Alebo iba o povrchných pochechtávaniach sa ?
Kto nerešpektuje pápeža a nevidí v ňom nič sväté,
tak koho tam má miesto neho?
Sám seba a svoje názory?
Svoj rozum

Katolícka mystagógia má svoju oporu
hore v nebi , a je to Najsvätejšia Trojica

A tri piliere tu a zemi
platná sv. eucharistia, Sv. Panna Mária
a právoplatne zvolený katolícky pápež.

Sú to, boli a budú najspoľahlivejšie piliere
chrámu kresťanstva, čiže Božej Veci.
Tie chránia kresťana, aby ostal ortodoxným
a človeka aby zostal normálnym a ozajstným.
Sú na stráži pravej ľudskosti aj pravej viery.

Mystagógia je pozvánka do hlbín našej viery.
Kto sa o ňu nezaujíma, je obeť povrchovej mafie.

Je školou, v ktorej si hlbšie uvedomujeme naučené pravdy
z Písma sv. a jeho odborného výkladu, čiže z katechizmu.
A tiež z druhej podstatnej knihy Prírody.
Našou ľudskou povinnosťou je dospieť.Našou povinnosťou kresťana
je dozrieť. Matka Cirkev nás sprevázdza počas celého nášho života.
Jej cieľom je aby sa v nás stvárňovali Boží syn a dcéra.

Aby v nás dospeli na kompletného muža a brata
aj vyzretú ženu a sestru.

5. LEXIGRAMOVÉ PODOBENSTVO

Niektorí jedinci sa správajú príliš egocentricky,
podľa modelu jajaja.
Sú takto končiaci aj medzi zasvätenými osobami.
Ako je to možné ?
Žeby boli až takí sebci? Keby ste videli film ich života, tak by ste
videli neraz extrémne žijúci model tytyty.Čiže staranie sa iba o iných,
obetavá služba v tisícorakých podobách. Fatálnou chybou bolo pravdepodobne nevenovanie sa trochu aj sebe. Celý život aj v maličkostiach
premenený na polomučenícku podobu.Odriekanie si dovolených radostí,
neoddýchnutie alebo nevydýchnutie si od vážnych nebeských povinností.
Alebo je to neprežitie si ľudskej lásky počas celého života.Nemám na
mysli hriešne veci či vzťahy, skôr zanedbanie ľudskej stránky života.
Toto je jeden z našich nezdravých extrémov.Radikálna odpoveď na iný
extrém, ktorí sa žije vo svete, kde sa prvá časť života roztočí podľa
hesla Jajaja, a ta druhá je poznačená jeho opakom,
trpkým Ajajáááj.
Matka Cirkev veľmi správne extrémy odsúdila.Zostáva nám učiť sa
zostať normálnym človekom popri umení byť nevyhoreným kresťanom.
Existuje ďalší extrém medzi náboženskými fanatikmi, ktorí je vraj
obrovsky zameraný na boha, a vôbec si nevšíma človeka. Táto verzia
sa volá Ononon a končí sa veľkým, niekde až teroristickým Nononóó.
Katolícky model je Ontyja. Čiže najprv Boh, potom blížny, ale aj ja.
Ľudia sú všelijako popletení, a ak by ste dali ich podstatu pod mikroskop, ich vzťahy by zneli napr. jajaty, jatyja, tytyja, jatyon či jaonty.
Na rováši to má naše uletenie od podstaty. Čiže od hlavného prikázania milovať v prvom rade Boha, potom blížneho a správne i seba samého. Ku tejto podstate sa múdry človek denne v tichu navracia.Čím niekto
viac hlúpne, tým viac na toto zabúda.A tým si viac veci skomplikuje.
Nafúkaný narcizmus sa mu môže stať obludne gradujúcim na

JÁ JÁ JÁ …

Nuž a potom rád zatočí so všetkými priemernými jajáčikmi
ako krutý diktátor.
Byť slobodný od seba samého
a skultivovať si popritom v harmónii aj svoju osobnosť,
až potom budeme mať pekné medziľudské vzťahy.

6. PODOBENSTVÁ ZO ZOOLÓGIE

Je vo veľkom omyle ten, kto si myslí, že oslobodiť človeka treba iba
od nadvlády tzv. teroristov alebo iba od pliagy vonkajších závislostí.
V skutočnosti sme zajatcami mnohých

utajených otroctiev.
Závislostí vnútorných.
Vonkajší otrokári sú na nás dopustení neraz

iba preto,
aby sa z naivného
veriaceho stal vediaci.
Skvalitnil sa, poučil a stal sa
do hlbších vecí života vidiacim.
Čiže chápajúcim. A pomáhajúcim.

Väčšina ľudí sa potrebuje dostať z toho,

že sú ako ovce.
Čiže dosť nesamostatní a bez vlastného názoru.
Sú v stave vnútorného otroctva a naivity.
Ovce sú hlúpe, čiže ešte nevedia rozlišovať jedlé a jedovaté.
Grupujú sa zo strachu do stáda.
Spolu sa pasú, bľačia i mlčia.Vyplašené nie iba z vlka, ale i zo seba
samých. Ak ovca naberie odvahu a začne si žiť svoj vlastný príbeh,
stáva sa, že sa zatúla. Dobrý pastier si ju nájde. A má z jej odvahy,
ktorá sa zmýlila a možno aj precenila, väčšiu radosť, ako zo
zbabelej čiže slepej a kariéristickej „poslušnosti“
ostatných, ktoré svoje vyššie ciele nemajú. Ak si však nezabudne koordinovať svoju cestu s vnútorným Dobrým Pastierom,
tak nikdy nezablúdi. A stane sa ako On raz
obetným baránkom.
To je pravé nasledovanie Krista.
Pápežovi boli zverené práve tieto typy.
Ak sa v sakrálnom prostredí vyskytnú pyšné pávy, trápne papagáje,
ateistickí ježkovia či necudné tchory , a duchovný pastier nevie čo s nimi,
tak ich môže celkom legálne vypoklonkovať ku nejakému krotitelovi
do zoo a prorocky im do očí oznámiť, že na ich sprevádzanie
do ďalšieho cirkusového čísla
nemá z neba žiadne nebeské kompetencie.

Sú však individualisti, ktorí sa odvážia od stáda oddeliť, bez pokory
a vypasú si nie iba svoje bruchá a mozgy,
ale i nižšie a falošné egá.
Po čase sa z nich stanú tvrdohlaví barani idúci aj proti múru a robiaci
slepo revolučne kvôli nejakému zdanlivému dobru aj rebéliu a vraždy.
Úplne iná je sv. tvrdohlavosť u baránkov, ktorí si Božiu prácu robia
napriek tomu, že iní jej nerozumejú a neprebudený priemer im hádže
polená pod nohy. Baran predivný sa zátvrdlivým nepočúvaním dobrých
rád stane zaťatým somárom.Ak si svoje komplexy neúspešnosti pôjde
unáhlene a netrpezlivo liečiť do verejného domu, tam mu luciferove asistentky veľmi ochotne napomôžu jeho alchymistickú premenu na capa
smradľavého.U žien hrozí premena na hlúpu sliepku, čo mnoho kotkodáka ako ide zniesť vajce, ohovára slepačiny, zobe z ruky nejakému
gýčovému pracháčovi a ide ako slepá pod kolesá. Dedinská hus si za
svojho boha dávno zvolila , iba a len svojho manžela. Kačku zaujímajú
zasa iba jej kačičky.Mačičky sa rady o kadekoho prenežne obtierajú
a nechajú sa rozmaznávať.Ak žena žije duchovne, bude mať čosi zo
vznešenej labute. Ak to v duchu fláka a stráca dôstojnosť, bude mať
pod maskou slušnosti drzosť opice.Tá ale narobí sajrajtu. Alebo až
zlobu kozy.Tá skolí kolegyňu nemilosrdnými rohmi.Pekné žabky sa
po čase žitia bez Ducha Sv. menia do tváre na staré ropuchy. Čím sú
chlapi väčší bulovia, tým sú ženy väčšie líšky. Ak sú až bambulovia,
menia sa na prudkonebezpečné zmije. Ich rastúca satyriáza kradne
ako straka veci, vynucuje si city,

zbíja pozornosť z iných.

Po predčasnom vrabčení sa navzájom si srdcia naplnia špinou

To, čo nazývali láskou bol iba sladký jed.
Rafinovane namiešaný kokteil ružovej mafie.
Ich právo na lásku, ktoré si povýšili na modlu
začne v nich skazonosný proces a rozklad osobnosti.
Na začiatku začnú verbálne žumpáriť na svätých.
Potom na cudných a slušných, ktorým je ich ich vonkajší prejav
„milovania sa“ priam odporný. A nakoniec
každé pokojné hájenie tradičných hodnôt rodiny,
normálneho vzťahu muža a ženy budú považovať za nenávistný útok
voči svojej inakosti a nebudú vedieť reagovať inak než homofašisti.
Tie hriešne nežnosti či u hetero či už homo ukážu svoju pravú tvár.
A tou je agresivita. Ovocie smilstva…

Háveď opakovaných neuvedomovaných faulov nás mení na predivného
vlka čudáka a samotára.
Ten je strašne vyhladovaný v tom, kde hrešil
alebo sa pyšne odriekal. Rád si nejaké ovce roztrhá, aby s na chvíľu „ukľudnil“. Potom ich postraší, aby sa „potešil“.
Takto nedôstojne sa zbavuje svojho hladu a strachu.
Jeho stigmou je aj absencia výčitek svedomia aj pri
vážnych deliktoch a kriminálnostiach.

Či na potkana, majstra v osočovaní, pchaní sa
a v naháňaní hrôzy. Ten je už tak zjednotený so lžou, a tak jej verný, že nepozná žiadnu neveru…

Cieľom temných síl a nadľudských neľudí
je robiť z nás postupne a sofistokovane
debilmi ! šelmami !! a otrokmi !!!

Je tu čo závidieť? Je čo obdivovať na „veriacom“, čo hladuje ako
vlk po pozemkoch, peniazoch, deťoch, tituloch, víťazstvách či zábave?
Čo ako hladný vlk špehuje a snorí do intimity iných, lebo svoju intimitu má zúfalo prázdnu?
Na falošne svätom kariéristovi, čo chladnokrvne zabije povesť
svojmu kolegovi, aby postúpil vyššie a zarábal viac?

Či na padlom anjelovi medzi nami,
čo je smädný ako dúha po rozkazovaní?
Tento buzerant, a teraz vôbec nemám na mysli sexuálnu orientáciu,
ale defekt na charaktere, sa aj sadisticky vyžíva v ponižovaní a prenasledovaní podriadených, a ak sa rozdrapene označuje za kresťana
ten je v skutočnosti certifikovaný antikrist.

Podobne „vedecký“ pracovník, ktorý ťažko natlačil do svojej hlavy obrovské množstvo encyklopedických poznatkov, ale nedospel
ani k pochopeniu malej násobilky a stále nevie, či obraz má maliara?
Keby aj niekto celý svet spoznal či precestoval
alebo aj zvonku ovládal
bude mu to na nič
ak svoje interéry ducha poškodil.
To mu odkazuje jeho Otec v nebesiach.

Svet je plný popletených ozembuchov,
ale aj „nebeských“ tajtrlíkov a
„otitulovaných“ infantilov.
Prečo?
Lebo je málo mužov, čo urobia
dôsledný autoexorcizmus
hlbokým duchovným životom.

Radšej sa kĺžu po povrchu.
Je to pohodlnejšie, ale začne to fatálne škodiť.
Miesto radikálnej službe nebesám si

volia širokú egocestu.

Treba nám zájsť na hlbinu.Deň ozajstnej nezávislosti budeme sláviť
až vtedy, ak všetkých utajených kazisvetov v sebe pomenujeme a
chytíme elegantne pod krk.
A spolu s Kristom ich dáme do „truhly a zeme“
Ako tie nevidideľné, ale reálne škodiace

vírusy v počítači.

Kto to nezabudne, premení sa
na vnútorne pokojom žiariace slnko.
Kto zanedbá, bude v ňom stále hladnejšia
spirituálna čierna diera.

7.PODOBENSTVO O ZNÁMKACH PO ŽIVOT

Všetci sme chodili do školy. Preto nám nebude ťažké pochopiť podobenstvo o známkach v škole. Sú tam žiaci čo sa snažia, ale
aj totálni lajdáci. Myslia si, že im to len tak prejde? Spravodlivý učiteľ im raz dá známku, ktorá im patrí. U nás systém hodnotí
výborný výkon jednotkou a pätorka sa dáva žiackemu debaklu.Sú
medzi nami jedinci, ktorí sa v tejto pätorkovej prehre celkom našli.
Sú tu na zemi ako doma. Smrteľne sú vážni najmä vtedy, keď sa ide konať nejaké zlo.Vtedy cítia, že prišla ich chvíľa na scéne.Vykonať
ho je ich najväčšia pozemská „povinnosť“. Až natoľko ostali bescitní.
Ponúkne sa im tisíc dolárov , oni chytia zbraň pevne do rúk a idú
objednanú vraždu dotiahnuť do úspešného konca.Patria sem i tie,
čo denne zarábajú desaťtisíc. Ale za to, že spáchajú desať smilstiev.
Alebo sú to i tí, čo za tridsať strieborných napíšu lavínu lží. Alebo
sú ochotní podať akékoľvek krivé svedectvo.
Pri udaní spravodlivého
pociťujú drogovú extázu.
Vraj žiaci? Úbožiaci! „Žijú“ na pätorku.
Životní štvorkári neberú vážne nikoho a nič.

Všetko je pre nich iba
zábava. Najväčšiu srandu majú z posmievania sa nebeským veciam.
Ak sa kdesi kope do Krista a jeho Nevesty Cirkvi, radi sa pridajú.
Sú to milovníci a uskutočňovatelia ťažkých hriechov. Čím viac ich
napáchajú, tým viac sa nimi chvascú pred svojimi komplicmi.A považujú sa sebavedome s týmto paštýlom života za úspešne zaradených.
Trojkári sú majstrami v poškuľovaní a pohodlnizme.Neťahá ich to
ani na jednu nebeskú ani na pekelnú stranu.Vyčkávajú na planých
figovníkoch.Sledujú, ako keby ich platilo FBI. Predstierajú dobráckosť, ale občas sa potrebujú zrúbať sami a potom zrúbať niekoho okolo.Raz urobia niečo dobré a inokedy sa zapoja aj do poriadnej capiny.
Tou po čase začnú aj páchnuť.Prečisťovať si rozladenosť a negácie
im pomáha televízor a pálenka.
Patria do „rehole“ zízačov a zívačov.
Tvrdne im pečeň a mäkne mozog a mužnosť.
Vraj „nemajú žiadne hriechy“!
Títo potrebuju ale urgentnú spirituálnu pomoc.
Pol života sa pochechtávajú a tú druhú sa
adamovsky ľutujú ako dopadli.
U dvojkárov je iný extrém.Tí sa radi čvachtajú v hriechoch iných,
ale aj svojich.Milujú spovede, vyznania, posudzovania a odsudzovania.
Špehujú a ohovárajú sa navzájom.Radi sa ešte nad iných povyšujú.
Vonkajšiu etiketu a slušnosť vedia.O niektorých z nich povedal Ježiš:
„Prostitútky budú v Božom Kráľovstve skôr ako vy!“ To asi len preto,
lebo stupeň ich falošnej etiky a zbabelosti bol veľmi veľký a pozatĺkaný.Sú to milovníci tzv.“ ľahkých“ hriechov, navonok dodržiavajú akože morálne pravidlá ,ťažkých vonkajších hriechov sa

zhroziť vedia.

Mnohí sú milovníci škôlkárskeho infantilizmu. To sú tí, ktorí klamú, že sú dvojkári. Čaká ich ešte veľmi dlhý osobnostný vývoj cez všetky možné pády.Tí ozajstní dvojkári majú dobré srdce a vôlu. Robi mnoho dobrého.Popritom robia i hriechy, ale nie vážne a vedia nielen
oľutovať, ale sa i ospravedlniť. Pracujú na premene necností na cnosti.
Robia tak už s jasným cieľom nikdy sa neobracať k temným ríšam.

Človek na jednotku má charakter.

Na jednotku s hviezdičkou žijú svätci.

Tí ozajstní sú pravé zlato na tejto zemi.

Ich veľkou láskou je Boh.

Jeho Kráľovstvo a sviatočné bytie.

Žijú a pracujú iba preň.

Falošní svätci to predstierajú,

ale ich veľká láska je nejaká modla.

Napr.ich rodina či klub. Títo posielajú aj dnes Krista na kríž. Idú k svojej „kariére“ ukrižovaním svojich blížnych, pokrytci. Potom sa
chodia z toho bez ospravedlnenia „spovedať“. Alebo vás osočia, až sa
im z huby zapráši, aby vypustili paru.
Vyzretí ľudia toto nerobia.Je im to skôr odporné a veľmi vzdialené .
Takáto farizejská nízkosť, podlosť je na 3- až 4 -.
Zrelý duch hriechy nerobí. Ani ťažké ani ľahké.

Robí tzv. chyby.

Menšie či väčšie.

Hriech je konať vedome niečo, čo vieme, že je zlo.
Ubližovať vedome niekomu, závidieť, byť škodoradostným,
przniť sa oslavou seba
je mu cudzie a proti prirodzenosti.
Byť svätým je žiť v milosti posväcujúcej
a smerovať k dokonalosti.
To znamená nechať sa dokončiť Duchu Svätému.
Nie je to byť bezchybným.

Nový človek sa nezníži napr. k odsudzovaniu ani tých, čo potrebujú ešte nesväto žiť.
Ten sa snaží porozumieť a pozdvihnúť každého.

8. PODOBENSTVO

O DUCHOVNÝCH ŠKOLÁCH

Ak potrebujeme starozákonnú sekeru, znamená to ešte našu neotesanosť a primitívnosť.Aj tá sekera je potrebná, ale iba na tých, čo si
ju zaslúžia.Na ďalších je potrebné dláto, na tých jemnejších dlátko, a
na anjelov azda len povzbudenie.Ak chceme duchovne žiť, treba nám
brať zásady evanjelia vážne.To v praxi znamená primeranú prísnosť.
Na iných, aj na seba. Kto by bol iba na iných a na seba nie, bol by farizejom.Žena má mať pod kontrolou najmä city, muž zasa rozum.
Origenes nazval Židov : milovníci vonkajších vecí.

Kresťan by mal mať

už aj istú hĺbku.

Úžas nielen nad vonkajškom,

ale nad krásou vnútra.

Evanjelium nás pozýva zo židovskej
základnej školy Ducha,
zo zachovávania základov kresťanskej etiky, do
strednej školy 8.blahoslavenstiev.
Tu je zhrnuté, čo je to vlastne byť duchovným človekom.
Treba nám pracovať,
aby sme boli otvorení Sv. Duchu, pravdiví, citliví, empatickí, jemní, tichí, spravodliví a milosrdní, čistého srdca a pokojní.
Nie nanucovatelia pravej viery,
ale skôr trpitelia pre pravdu a dobrú vec.
Rešpektujúci i nepriateľa. Učiaci sa aj od neho.
Máme veru čo robiť, aby sme sa raz dostali až
k duchovnej maturite,
ktorá znamená zrieknutie sa nepravého ja.
Slobodné a totálne sa odovzdanie Bohu
so všetkým, čo sme a čo máme.

„Ak sa nezrieknete všetkého, nemôžete byť mojimi

učeníkmi““
Napomenul nás veľmi vážne náš Majster.
Správne pochopené zrieknuť sa všetkého máme nie navonok, ale všetko v mysli mám považovať za nie moje, ale za Tvoje , Pane…
Kto toto dobrovolne neabsolvuje, má ešte ďaleko ku kresťanovi.

Až potom nás vezmú
na vysokú,
kde sa už netrpí za svoje hriechy, ale za viny iných.
A v každom ročníku ťažšia obeta.
Cieľom každej školy je vyjsť z nej von.

Poctivá duchovná škola
hovorí nie karma sem a karma tam,
reinkarnáciu neprezentuje ako poslednú útechu
a podobné anomálne relativizmy,
ale hovorí o večnom živote
a Absolútne.

Tu sa radostne žije s Božím Duchom všade,
kde nás zaveje, a ostáva sa mu verným,
kdekoľvek sme

a akokoľvek by práca a život boli ťažké.

Kto má nebo v sebe, nájde ho potom už všade.
Túto axiómu si zapamätajme
Niečo podobné je i s peklom v duši.

Ako pomôcku kde sa kto nachádza dávam správanie sa k hlúpákom,
ktorí skrížia naše cesty a so zvláštnym potešením nám ublížia.
Čím sú nešťastnejší, tým väčšiu zlobu produkujú.
Je pravdepodobne našou povinnosťou
na zemi sa s nimi stretnúť
a otestovať si poctivo svoj stupeň dobroty.
Ak je niekto v základnej spirituálnej škole, tak jednoznačne označí
stretnutie s nejakým nešťastníkom za tragédiu a s dotyčným bude
zápasiť ako s nepriateľom svojej spásy. Pre malý stupeň dobroty s ním
prehrá, a zahrnie ho lavínou obvinení, nadávok a pomstychtivostí.
Toto sú primitívni odsudzovači
takzvaných „izmov“,
lebo nevyriešili svoj egoizmus alebo naivný romantizmus.

Jediný ismus který ich z toho dostane je katechizmus.

Ak je niekto na strednej, tam sú útoky „lucifukov“ silnejšie, ale adept
neba si stráži vnútro, aby neposielal na záškodníka zlé myšlienky,
dáva si pozor, aby ho zbytočne neohováral, lebo vie, ako to v ňom
posilňuje zlo, a samozrejme sa za jeho obrátenie modlí. Po istom čase
vytrvalých modlitieb zistí, že sa modlí i za svoje obrátenie, nie iba
jeho, a Duch Boží to zariadi tak, že zo smoly sa po dlhšom čase
stane čosi dobré.Nepriateľ sa môže zmeniť na priateľa, a to preto,
lebo niekto zaňho urobil ozajstné pokánie, a pre kajúceho brata to
bola riadna maturitná skúška v odpúšťaní a trpezlivosti. Po dlhšom
čase zistí, že to zlé bolo dopustené kvôli budúcemu požehnaniu.
Kto je na vysokej, ten by mal vedieť, že keď sa útok zla deje, že ním sa deje nie iba zlo.
Nevie však všetko. Preto sa modlí a ponára hlbšie.
Ale netrvá mu mesiace ako stredoškolákovi poznať, skôr niekoľko
dní, čo je Božia vôľa.On totiž nestretol v tom chudákovi, čo zaútočil
nepriateľa či skúšku, ale
školitela a aj trénera, predstavte si.
Toho, čo nám brúsi diamant ducha a odhaľuje naše chyby.

Darúva nám cez hanbu aj Božiu slávu.
Tomuto porozumejú iba svätí blázni.
Kto žije pravú vieru, ten rozmýšľa celkom inak
ako ten, čo len nacvičuje iba tzv. rozvoj svojej osobnosti…

Má úplne inú optiku. A na to, na čo sa neverec pozerá ako na hrôzu, sa mystik neraz dokáže pozrieť ako na skúšku či vyšší zámer.
Malý chlapček vidí iba zdola maminu výšivku. Zdá sa mu škaredá.
Keď ju uvidí zhora, zistí jej krásu. A že všetko je tak, ako má byť.

Čím viac sa niekto blíži k duchovnej maturite,

tak tým viac vážnie.

A opúšťa akosi spontánne širokú cestu pochabosti

Keď mu duch zvážnie naozaj, vtedy ho aj po rozličných skúškach čaká už tu vzkriesenie v podobe šibalského humoru Božieho dieťaťa.
Z učňa huncúta sa stane z neho tovariš lapaj. Potom zmaturuje z beťárstva. Cez vysokú provokatérsku sa dostane k majstrovi figliarovi.
Kto sa v škole ducha uljeva, zmení sa
z cirkevníka na cirkusové číslo.
Ten si do cirkvi prišiel cirkevníčiť, čiže cirkev ničiť…

9. IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK

V školách v nás väčšinou rozvíjali najmä
inteligenčný kvocient,IQ.
Buduje logické myslenie, trénuje pämäť.
Bez logiky by sme boli najprv hlupáci a potom dementi.
To je treba samozrejme mať, ale iba ako základ.

Nie ako cieľ.
Kto to má za cieľ a nechá sa preťažovať stále silnejšími mentálnymi
činkami, prasknú mu raz struny. Byť pyšným jednotkárom v takto
choro nastavenom systéme je nie celkom podarená vizitka. Splodí to
únavu a aj poškodenie.Aj z tejto neslobody sa treba dostať.Najhoršie je, ak nám potom uletí podstata veci. Ako tak sa vyznať dnes v mori
informácií je celkom slušný výkon.Rozvíjať si obrazne povedané v sebe
iba športovca telom a intelektom je aj dobré, ale je to iba 1. stupeň.
V 2. sa stávame filozofmi, vedcami a umelcami. Nadobúdame
EI, emocionálnu inteligenciu.
Rozširujeme nie iba mentálne telo, rozumovú časť duše, čiže prednú časť mozgu. Ale kriesime aj tzv.časť strednú.
Naše ego sa už nielen rozpína rôznymi súťažiami ako v prvom stupni,
ale sa má aj trocha ukľudniť a skultivovať.Treba nám rozvíjať aj tzv.

emocionálne telo, skvalitňovať citové vnímanie vzťahov, života a práce.
Svoje vedomie už nesmerujeme iba do ďiaľky, ale aj do vnútornej šírky.
Budujme hlavne empatiu. Spomaľme sa. Naberme na kvalite kultúrou,
slušnosťou, rozhľadenosťou.Aby nám nevytŕčala spod smokingu slama
z poltopánky. Doprajme si luxus trocha si veci premyslieť.Nájdime na
živote i poetickú dimenziu.Učme sa rozumieť dobrej hudbe. Vnímajme
pekné farby a tvary ako maliar. Primitívne ego z prvého stupňa sa stáva kultivovanejšie a jemnejšie.Byť gentlemanom a dámou, to sú elegantné konštanty tejto úrovne.Pri 3. stupni vývoja, obrazne povedané,
oživujeme aj zadný mozog a vnútornú hľbku.Naše ego sa zmenšuje a
božské dimenzie sa prehlbujú
modlitbou, službou novej podobe ľudstva
a nesením kríža.
To je spirituálny kvocient.
Morálny a večný rozmer.
SQ majú tí, čo popri charaktere budujú v sebe aj

rozmery služobníka, mystika a svätca.

Hľadajú vyšší zmysel žitia vo viere, vyššom umení,
vyššej duchovnej vede.
Nehrajú sa na pánov a vedia,

že život nie je plytká mláka.

10. DOBRÝ CHLIEB A CHUTNÉ VÍNO

Chlieb a víno si náš Majster zvolil ako ingrediencie na svoju obetu
a pamiatku.V každej sv.omši si jeho poslednú večeru a obetu na kríži sprítomňujeme.Pripomíname,lebo nám všetkým hrozí strata pamäti.
Blažený ten, kto nezabúda
rozjímať o veľkej a svätej Láske.
Chutne upečený chlieb sa nám počas života
nesprotiví a sprevádza nás
a slúži nám počas celého života.
Kým však príde na náš stôl, bolo treba
vynaložiť mnoho práce.Prírody i ľudskej.Pôdu pripraviť, poorať,
pohnojiť.Obilie zasiať.A dlho čakať.Na slnko,vodu i vietor. Ak je niečoho navyše či nedostatok, hrozia škody. Potom treba obilie
zožať, vymlátiť,oddeliť zrno od pliev. Previezť. Uskladniť. Mlynár ho v mlyne pomelie na jemnú múku. Pekár mu pomôže droždím vykysnúť. A na záver ho treba dať do primeraného ohňa upiecť. Dlhotrvajúca to procedúra.
Založiť a mať rodiacu vinicu je výsledok dlhoročnej práce. Je umenie sa
o ňu aj starať.Strihanie a hlavne okopávanie sú drinou.Oberačka je
tiež výkon. Potom strapce musia ísť do lisu na mušt.
Ten musí vykvasiť. Chce to svoj čas.
Vrchná číra časť sa potom stočí a oddelí od hustej
usadeniny, ktorá by už vínu prekážala.

Na kvalitu je potrebné
vziať ho z pôsobenia slnka
do tmavého suda, do úplnej temnoty,
kde víno naberá časom na kvalite.
Tma pokračuje v práci, ktorú začalo slnko.
Táto krásna alchýmia výroby chleba a vína má spoločné mnoho
premien a zušľachťujúcej práce.
Je tu nevyhnutná spolupráca medzi
našou snahou,
pôsobením prírody a Darcom života.
Sú to veľavravné symboly
pre naše vnútorné premeny a práce na zušľachťovaní našich pováh
a nájdením si vlastnej a pravej tváre.
Hrozno musí do prešu a cesto do ohňa.
Aj človek do zmeny od hriešnej
identity cez utrpenia. A to preto, aby bol každý muž, čo oheň vydrží,
kusom dobrého chleba,a žena prejdúca premenami a prešmi svojho
života, čašou kvalitného vína. Aj pre toto je ustanovená eucharistia.
Jedením sa premieňa strava na nás, sv.prijímaním my na Boží obraz.

11. KRÁĽOVSKÁ PRESNOSŤ

Určite nie náhodou vzniklo príslovie :
Presnosť je cnosťou kráľov.
Uvažujme , prečo práve presnosť?
Prečo nie napr.nadhľad, múdrosť, spravodlivosť,
odvaha alebo ráznosť?
To čo sme považovali za presnosť je nepresné označenie cnosti
dochvíľnosti. A tá je iba jednou zo stoviek prejavov
kráľovnej Presnosti.
Čo je dôležité, je nedať si ukradnúť svoj svet a
nerobiť niečo, čo robiť nemám.
Veľkým umením je spoznať v prítomnosti svoju povinnosť.
Modliť sa a ísť na poradu k Duchu Sv. do svojho najhlbšieho vnútra
je ozaj potrebné preto, aby sme zistili, čo máme robiť.
Ako máme skutočne žiť
a nie iba nacvičovať tlaky a názory iných. Kto sa veľmi úprimne
snaží zistiť, čo si Boh od neho praje, ten sa to naisto aj dozvie.
Po hlbokom, tichom ponore do nášho vnútra a očakávaní v modlitbe

nám odpovie VEĽMI PRESNE

čo je Jeho sv.voľa.
A potom, ak ju budeme s radosťou a láskou i konať, sa do nás

nasťahuje OZAJSTNÝ SV. POKOJ.

Je zaujímavé ako pri rovnakom modlení k tomu istému Sv. Duchu
dá On každému celkom iný
presný pokyn, čo kto má robiť.
Je to impulz, ktorý je potrebný pre náš osobný rast
i fungovanie spoločenstva.
Kto to ešte nevie, pokukuje po iných čo robia,napodobňuje len druhých,
to je epigon, ktorý má asi zasmilnenú myseľ neistotami. Žije veru nie
svoj vlastný príbeh, ale opakuje sa po tom, kto sa mu pozdáva, že je
ten oný, akurátny.Túto klonovanú kresťanskú ovcu spoznáte podľa
vnútornej neurózy a napätia,
ktorú v sebe nosí ako trest a „obdarúva“
ňou nevedome aj iných okolo seba.Ak tak bude vyčíňať roky, zdokonalí sa až natoľko, že bude „majstrovsky“ vnucovať iným niečo svojské, čo bude za správne považovať. Jeho nepresnosti môžu pohoršiť, čiže pokriviť duchom maličkých. Ak dôjde až k zastrašovaniu iných,
tak dosiahol osobný rekord v pomýlenosti.

Sv.Ignác to trefne vystihol :

“Niet väčšieho omylu v duchovných veciach,

než vnucovať iným svoju cestu.“

Je to jeden z duchovných zločinov, plodiacich množstvo odporu a nelásky.Ak v sebe máme Boha a spolupracujeme s ním, postupne zistíme ,že každý z nás má v Božích očiach veľkú cenu, že pre
každého z nás má Boh originálny plán. Tak, ako cítime veľkú bázeň
pred ním, budeme pociťovať rešpekt pred blížnym, ktorý sa ho rozhodol na trón v srdci prijať.

Naozaj nasledovať.

Ako pred bohostánkom.
Tí sú totiž brat a sestra v Kristu.
Tí ozajstní a originálni sú nemnohí.
Akože učeníci, tých je často veľké stádo.Hoci sú poniektorí už vo veku
seniorov, sú ako malé deti ,ktoré servilné kyvy pred autoritami prepnú
na nadávanie či znevažovanie.
Učme sa dospelejším a spirituálne súrodeneckým vzťahom! Nedávame my iným príležitosť na posmech, keď my vlastne
cvičíme komickú drámu

o večných otcoch a večných deťoch ?

Nerobíme z chlapov akýchsi mendíkov, čo sa začervenajú pri fotke
nahej ženy, ale to že sú rôzne opití a nezodpovední, ich netrápi?
Duchovne leniví, bez vlastného názoru, vlastnej tváre či veľkého formátu?

To, že milujeme desaťkrát viac svoj národ, svoje pozemské rodiny
než Boha a Rodinu Nebeskú, sa málokto spovedá.

Alebo napr. z toho,
že gánime či švindľujeme. Za to rôznych nepodstatných prkotiniek,
tak z toho sa my vyznávať veru vieme.
Keď žene občas ujde podstata veci,
tak je to ok, veď to je v jej prirodzenosti.
Ale duchovným mužom ?
Prvých šesť storočí sa nespovedalo z hriechov tak ako dnes, a predsa
Cirkev žila. A mala aj skutočných svedkov aj mučeníkov.A my, ak
dávame dôraz iba na návštevu spovednice, kde sa penitent bude iba
donekonečna skrúšene vyznávať z toho, ako sa prejedá, po čase ho
takéto zdanlivé pokánie privedie k dvestokilogramovej nadváhe a
k zlému pocitu zo seba. Nepomohli sme k tomu aj my ? Nevychovávame tým národ k zbabelosti ?

Nebojme si dať túto otázku:
Či my svojimi
lacno dostupnými kňazskými rozhrešeniami
napr. po potrate,
nepodporujeme nekultúru smrti ?

Podľa evanjelia nám nebude všetko

prilacno odpustené…

„Komu zadržíte hriechy, budú mu zadržané.“
Občas je naozaj pedagogicky nutné
byť sv.neodpúšťajúci, aby penitent zvážnel a opeknel.
Nie je tu málo tých, čo svoje telo považujú síce za chrám, ale okrem
tých najnižších oblastí pohlavia a vylučovania.Tak toto bolo Cirkvou
odsúdené ako blud manichejizmu.A tak isto ako je dôstojné hlava či
srdce, tak isto má mať svoju dôstojnosť vylučovací či pohlavný orgán.
Ak to my podceníme a tieto oblasti vytisneme na severný pól miesto
sv. nenávisti voči svojmu nízkemu sebectvu a pýche, ktoré majú svoje
sídlo v týchto častiach tela, ale nie fyzického, tak sa sami kruto vytrestáme.Naše duchovno bude uletené, správanie nenormálne. Zdravie tela
bude o pár rokov v háji tiež. A ak si myslíme, že to zakryjeme svojou
vonkajšou dokonalosťou, tak iba naoko a dočasu. Bude to praskať.
Čo takto byť mužnejším, nesvetloplachým?
Nehanbiť sa za vlastný názor ?

Nečudujme sa, keď nám muži zdúchnu.
Pretože asi z jasličkových pobožností a vzťahov dávno vyrástli.
Kresťanstvo iba pre deti, hrajkanie sa iba na milých,
nepoctivé či vyhýbavé odpovede na veľa úprimných otázok,
papagájovanie nedomyslených odpovedí
intelektuálne náročnejšie európske publikum akosi neoslovuje.

A z presvätých rečí nekrytých poctivým utrpením
Ich začnú nie iba nudiť, ale bolia ich z toho uši.
Citliví ľudia totiž cítia
kto falošne spieva nádhernú pesničku.

Deti vyrastú. A mnohé sú hladné aj po hlbších pravdách života.
Infantilné odpovede svedčia iba o neakademickej učňovskej úrovni.
Aj na to je čas,
aby sme sa hrajkali na piesočku s Ježiškom.
Ale to je iba provizórium, nie večný život.

Je našou povinnosťou dospieť do zrelosti.

Syn Človeka nie je iba Ježiško,
kúsok jedla či kniha, nie je iba
chorý, chudobný či prenasledovaný.

Nie je iba v krásach prírody,

v obradoch či úrade,
ale má prebývať par excellence
v normálnom zdravom človeku

a normálnych vzťahoch.

Deti iba prijímajú.
Dospelý sa učí dávať.Nielen veci.
Ale aj seba.

Ježiš bol prvý katolík. Ten, čo dosiahol
plnosť, kompletnosť.

On vykupuje celého človeka,
nie iba jeho časť.
Nech nám Kristus vo svätom chlebe
v jeho škole pravej presnosti dá
milosť presne pomenovať to, čo je choré
a nájde nám presný liek.
Ozajstnými kráľmi medzi ľuďmi nie sú tí,
čo majú politickú, finančnú či športovú moc,
ale čo presne
diagnostikujú a dávkujú liečivá.
A povzbudzujú iných k nebu.

12. POZEMŠŤANIA, MIMOZEMŠŤANIA ,

NEBEŠŤANIA

Istý pedagóg na VŠ ekonomickej mi povedal zaujímavé podobenstvo.
Podľa jeho pozorovaní života je tretina študentov skazená drogami,
uvoľneným sexom a spútaná reťazami klamstva.Druhá tretina je
na slušnej morálnej úrovni, snaží sa žiť vo viere a v pravde. O tretiu tretinu sa bojuje,

na ktorú stranu sa prikloní.
Niečo podobné by sme takto mohli prirovnať aj vo svete dospelých.
Prvá tretina sú pozemšťania.
Tí sa tu cítia ako doma. Táto planéta je pre nich cieľová. Aj pobehovanie po nej. Sú ako zvieratá. Uznávajú iba
bohyňu matku prírodu.Sú materialistami, veria len v silu peňazí.
Agnostikmi, tvrdiaci, že pravdu nemožno spoznať.
Relativistami, čo tolerujú všetko,
len nie vážnejšie sa nad životom zamyslieť. Keď ich lážo- plážizmus znaozajstnie, prechádza do komickej podoby.
Potom do tragickej.

So šašom na tróne nie sú žiadne žarty. Títo silno veriaci
v pohanské božstvá majú spoločnú základňu, čiže to, že sú silno prilepení k zemi.
Svojimi bôžikmi sa najprv sfetujú. Tí s nimi neskôr poriadne zatočia. Tak im asi treba!
Netušia, že si svojimi hriechami kujú budúce tresty.
Druhú tretinu tvoria
mimozemšťania.
Tu patria všetci milovníci pavedy a patogénnych spiritualít. Veria síce, ale nie v Dobrého Otecka.
Ale v niečo nad nami.
Sú to apoštoli bezbrehej nekonečnej tolerancie,
hviezd a kariet, karmy a nesvätých anjelov. Dogmy neuznávajú.
Jednej sa však držia. Znie: „My nemáme dogmy!“
Jedno majú ešte spoločné
uletenosť od reality.
Lietanie nielen v astrálnych svetoch, a hlavne kdesi mimo svoje telo.
Títo jedinci sú veľmi vysoko od miesta, kde sa
má konkrétne niekde pomáhať, a veľmi ďaleko
od radostnej prítomnosti vo vlastnom tele.
Keďže berú zábavne všetko sväté a vážne mnohé
nesväté , urobia si z duchovna akýsi kokteil z burčiaku, alkoholu, octu, oleja, smotany a džúsu,spojením ktorých vznikne zaujímavá žbrnda.Tá pôsobí ako preháňadlo

a návod na plné gate.

Nakoniec toto duchovno
končí bez prvých troch písmen.

Takto končí ich falošný „Ježiš“
z vesmíru a bez kríža.

Zaoberanie sa iba tým, čo sa deje kdesi mimo,
v inom človeku, v inom vzťahu, na inom kontinente či na inej planéte.
To len preto, aby som sa nezaoberal tým, čo sa deje

teraz a tu.

Nemajú to chuť ani vidieť, ani riešiť,

lebo to bolí.

Kto odmietne, neprijme kríž, a živorí si na úrovni bez neho, sám sa vytrestá tým, že vzkriesenie
jeho mysle nenastane.

Bude sa sám v sebe zle cítiť.

Čím bude mať viac tzv. slobody a pohody okolo seba,
tým sa mu vnútorný a duchovný stav doslova rozvráti iba zo silných pozitívnych zážitkov a bude sa zhoršovať na silný
negativizmus, končiaci v nejakej drogovo závislej pakárni či naštvatej
jeseni života. Skončí v záplave agresivity.
Bude ju musieť stále viac potláčať.
Čím viac do svojho tela niekto naleje sladkých vodičiek a poje masitých pokrmov
tým viac bude jeho organizmus prekyslený.

Azda preto niektorí do kresťanstva zasvätení sa navzájom žerú a
prežívajú silné neurózy, lebo odmietli zostúpiť s Kristom do pekiel
života a ešte duchovne ich ego neumrelo a nepovstalo zmŕtvych.

Tretia skupina sú nebešťania.
Kto má tú česť patriť sem, zistí, že tu
je úprimnosť a konkrétna služba Bohu a blížnym

samozrejmosťou.

Je mnoho povolaných, ale málo vyvolených, píše sa vo Sv. písme.Ak si
niekto myslí, že Boh je nespravodlivý a jedného si vyvolí a druhého nie,
tak sa mýli a Boha uráža .On dáva pozvánku nám všetkým.
Povolaní sú tí, ktorí pozvánku prijmú a neroztrhajú.
Sami sa zaradia medzi povolaných. A podobne sa my sami zaradíme medzi vyvolených, a to
vtedy, keď budeme bez uljevania sa
skladať skúšku za skúškou.
A príležitosti slúžiť a spoznávať stále hlbšie pravdu o sebe i živote
nepredrichmeme, ako sa to stáva tým, čo pozvanie pyšne odignorovali.
Je veľkým umením uchrániť si v dospelosti vnútornú nevinnú detskú
spontánnu radosť. Keď nás život pritlačí a odskúša krížom, mnohí
ľudia padajú ako zhnité hrušky zo stromu. Ak sa dáme oklamať a
neprijmeme svoj kríž, v tom momente sa sami vylučujeme z vyvolenosti,
zvolením si tzv. pohodlnej cesty, ktorá zo sebou prináša nepokoj
a zamotanie sa do seba.
Pobyt vo vlastnom tele bude pre týchto prekliatím.
Pre nebešťana už tu na zemi bude požehnaním.
Ba až blaženosťou.

To sú tí tichí z evanjelia.
ľudia zjemnení a hlbokí, čo zdedia zem.

Nemyslí sa tu isto na pozemky,
ale na ich vzkriesené telo, dušu a ducha.

13. TELO, DUŠA A DUCH

O zdravie nášho tela sa starajú desiatky všeobecných a odborných
lekárov.Internisti, chirurgovia, stomatológovia, onkológovia, ortopédi,
neurológovia, kardiológovia. Ich pomôckami sú stovky prístrojov, tisíce
druhov liekov. Bojujú proti zápalom, infekciám, sepsám, tumorom,
vredom, záchvatom, horúčkam, skriveniam, zlomeninám, nádorom,
ranám, metastázam, alergiám, vyrážkam, kazom, plesniam, hnisom,baktériám či vírusom.
O našu psyché – dušu sa zaujímajú psychológovia, psychiatri, psychoanalytici a psychoterapeuti.Zbavujú nás škodlivých závislostí, komplexov, fóbií, mánií, psychóz, tráum, stresov, agresií, neuróz či depresií.
Lekármi duší sú aj učitelia, ktorí nám pomáhajú vyliečiť sa z nevedomosti. Alebo i rodičia, ktorým záleží na správnej výchove svojich detí.
Kto má paranoju, hysterické záchvaty, bulímiu, nechutenstvo do jedla,
je narcis, narkoman, alkoholik, gembler, psychopat, oligofrenik, alebo
má sklony k samovražde, zajakáva sa,
toto a mnoho iného treba liečiť ambulantne.

Zdravá duša znamená mať vyvinutý zdravý rozum,

nepoškodenú vôľu a pamäť.

Doladené emócie.

Zdravú otvorenosť a kritickosť.

Ľudská bytosť má ešte jednu, a to najdôležitejšiu a najhlbšiu oblasť.
Tou je náš nesmrteľný duch. Duša našej duše. Biblické duchovné srdce.
Naša podstata – svedomie. To je zdravé vtedy, ak človek ľúbi. Zdravo,
nie dravo. Správne sám seba. Viac ako seba iných ľudí. A nadovšetko
Boha,Darcu života. Ak sa tu vyskytnú nejaké defekty, pomáhajú ich
liečiť kňazi. Liečia pomocou Božej milosti.Dávajú penitenta do rúk
Kráľa a Lekára tohto chorého sveta, do rúk Ježiša Krista. Ten svedomie vôbec nespomína. Nie že by ho nemal. On je ním sám. Kto je čudný,
závidí, nenávidí, je lakomý, nemierny, nespravodlivý, zbabelý, chlípny,
úzkoprsý, ohlúpnutý, nečestný, nafúkaný, neverný, uzavretý, uletený,
prispatý, bezcitný a pod.

Ten je chorý duchovne.
Vo svedomí poškvrnený,
teda hriešny.

Kristoterapia je pravá veda ducha,
ktorá nás od týchto
nesvedomitostí,
škaredostí do „špiku kosti“
oslobodzuje a
detoxikuje.

14. PANENSTVO TELA, DUŠE A DUCHA

V Cirkvi dávame veľkú úctu pannám a panicom, lebo tá im patrí.
Dajme však pozor a nezaraďme sa sami medzi nebedliacich materialistov, ktorí si myslia, že telesná blana je viac ako pokorný duch.
Tá podstatná vernosť sa deje v duchovnej a nie v materiálnej úrovni.
Panenstvo tela má špeciálnu a svätú hodnotu u vybraných jednotlivcov,
ktorým je to zhora dané.Spoznáte ich podľa šťastného výrazu tváre
a vznešeného pokojného vystupovania počas dlhých rokov. A nepotrebujú sa za ten čas viazať v manželstve s niekým, lebo prežívajú iný,

vyšší druh duchovnej svadby.

Posvätný celibát je vlastne nebeské manželstvo.
Mať oporu v Duchu Sv., nie v tele.

Ak sa niekto na panica hrá a tají v sebe zahorknutý blen, ten a tá sú plní napätia. Potláčané neurózy a dlhoročné skryté popravy
prirodzenej činnosti tela im nahromadia v duši horkosť a v tele všelijaké neprirodzené kŕče.
Občas ten vred nelásky a pýchy praskne a začne vytekať, keď napr. niekoho, kto sa pošmykol v tejto oblasti, s chuťou
škodoradostne poodsudzujeme.
Obrovské nasadenie na zachovanie absolútnej zdržanlivosti
a strachu z boba v 6.prikázaní je tu zaujímavo skombinované úplnou
lajdáckosťou napr.v porušovaní 8.prikázania.Kde sa toleruje pakultúra ohovárania ,osočovania, udávania sa, klamania sa a pretvarovania.
Vnútorná nehygiena „panicom“ až tak neprekáža?

Neopití moralisti by nás
mali veru upozorniť, že tieto smilstvá v duchu sú v Kristových očiach
10 x väčším problémom ako telesné zlyhania.

Ak nám to nie je jasné,
môže to dopadnúť tak, že odsúdime slobodnú matku a tú, čo išla na
potrat nevedome pochválime.

Aj takto sa robí z Krista posmech…

Toto a mnoho iného je strata zdravého úsudku, a je asi aj stratou panictva ducha.

Vernosti Božiemu plánu s nami, tzv.Božej vôli
i Ježišovým zásadám.
Takto sa do duchovnej lampy otca dostáva nepozorovane ocot.
Dlhoročný plytký život bez kríža si raz vyrúbe vysoké povahové dane.
Za túžbami po peniazoch bude iba vykradnuté duchovno, za túžbou
po novotách rôzna starina, za hrozným hladom po deťoch iba strata
detskej nevinnosti vnútra.Zakončené kopnutím do trpiaceho spolubrata? Sv.František Saleský skonštatoval pri pohľade na istú rehoľnicu
v kláštore:„Tak tá je čistá ako ľalia, ale pyšná ako diabol.“ Sestry sa to naučili od podobne postihnutých bratov?
Čo roky tutleme, nezatlčieme navždy, však?
Diabol má záujem aj nám poprehadzovať hodnoty.
Darmo sa ktosi vystatuje telesne nepoškvrneným celibátom, ak je profesionálny egoista, čudák, pätolízač či kariérista. Iba maskuje skryté
incurvatio in se ipsum.
/dokrivenosť samým sebou/

Táto skrytá namyslenosť sa rada ukrýva pod
falošnú pokoru,
ktorá sa hádže do prachu od nadúcty k nohám predstaveného.
A ak je ten v podobnom štádiu vnútorného rozkladu ducha, tak tieto pätolízačské prejavy oddanosti prijíma a oceňuje.Tohto antikrista prítomného medzi nami by sme mať nemuseli, ak by sme ešte
okrem telesnej čistoty dali pozor

na panenstvo duševné.

Na úprimnosť.

Sú kadejaké spolky, kde mladý človek z veľkej frajeriny prichádza
nedôstojným spôsobom o svoju poctivosť telesnú.Treba sa im rozhodne
vyhnúť.Stratiť však úprimnosť, poctivosť duše v partii inej, je škoda
oveľa závažnejšia.Preto majme priateľov a utekajme od pokryteckých
vzťahov. Denne sa na pár minút úplne stíšme a
pýtajme Ducha Svätého,
ako máme konať.
Lebo kto to roky zanedbá, môže sa sám pripra-
viť o to najcennejšie: o poctivosť duchovnú.
O panenstvo večného ducha

.
Iba panici vraj pristúpia ku Kristovi./Zj, 14 kap./

To, že sa tým nemyslí panictvo
telesné, by nám malo byť jasné.

Inak by rodičia detí, aj nás, boli odpísaní.
Treba sa vyhnúť fanatickým extrémom. Jeden je vo svete, ktorý má panenský stav tela a vnútra celkom na posmech. A ten druhý ,
ktorý by z neho chcel urobiť modlu. Toto by nás do neba nepriviedlo.
Zdravá hrdosť na dôstojný stav manželstva, zasväteného či slobodného stavu je niečo úplne iné. Kto berie vzťahy poctivo, tak mu všetka
česť. Či nie je nevera Kristovi roky sa zaujímať iba o svoju rodinku,
iba o svoje spoločenstvo, o svoje detváky?

Rodina Božia a jej plány nás nezaujímajú?

Môžeme tak neprezieravo skončiť medzi nerozumnými
pannami, ktoré majú lampy vonkajšieho náboženstva a tzv. slušného
spoločenského správania síce vyleštené, ale oči budú mať vypleštené,
keď ich do raja nevezmú, lebo im bude chvať

olej nesebectva a poctivo prežitej pravdy.

Učiť iných iba naštudovanou ideálnou morálkou, bez toho, aby
sme si ohlasované overili

poctivo aj prežitými skúsenosťami,

a odsudzovať tých, čo pochybili,
lebo mali odvahu sa o niečo svojské
pokúsiť, to vedie k nafúkanosti.
A neurobí z nás svedkov pravdy,
ale iba nepoctivých rečníkov evanjelia.
S rybajzlíkom na košeli a bohom vo vrecku?
S dvadsiatimi písmenami titulov pred a za menom
a strčíme hlavu do piesku pri probléme…

Toto je ten skrytý koreň novozákonného nesvätého podfuku.

Svätosť nie je smutná, kŕčovitá, naivná

či vyhladovaná.

„Potrebujeme nie iba učiteľov, ale svedkov.“

Pavol VI./3/

Učeníkov sa raz spýta sv.Sudca v ich svedomí a

najhlbšom vnútri:

BOL SI VERNÝ PRAVDE

,BOŽIEMU PLÁNU S TEBOU?

AKO SI bola VERNÁ nie iba ľudskej,

ale BOŽEJ LÁSKE?

Lampa je vonkajšok.
Olej je pomazané a vyliečené vnútro.
Ježiš nie je proti vonkajšku,

ale UPOZORŇUJE,

že ten bez vnútra nestačí.
Je to veru málo.Predstierané cnosti zažijú veľkú prehru.
Hrali sa na najvyššiu úroveň,
a vyrobili zo svojej bytosti cynického nečloveka?
Pokrytci tu spolu žijú s úprimnejšími.
Kúkoľ rastie spolu s pšenicou, a podľa
evanjelia to treba nechať tak spolu rásť až do žatvy.
Treba sa vyhnúť mladíckemu zaslepenému vytrhávaniu každého kúkoľa.

Pre lekára je choroba výzvou
dokázať svoje medicínske kvality,
a nie nepriateľ.
K nášmu dočasnému pobytu tu na zemi patria aj hriechy. Ponoriť sa do chorých vzťahov, riešiť ich, tam sa učiť a pozdvihovať
k dôstojnosti. To je niečo pre dospelých.

Až potom sa tešiť ako
malé dieťa

.Ťuťko sa ničoho chorého radšej ani nedotkne .
Jeho nie dobré víno, ale vín plná „nevinnosť“
bude podozrievať tých odvážnejších
najprv z toho najhoršieho a potom aj z toho najlepšieho.

15. ČNOSTI , NERESTI A SV. NERESTI

Ak by ste začali zbierať dobré ľudské vlastnosti, cnosti alebo čnosti,
objavili by ste ich za pár rokov viac ako tisíc.
Tie podstatné a božské sú:

Viera. Nádej. Láska.

Dobro. Pravda. Krása.

Dám si odborne poradiť, či som okolo nich dal

12 najhlavnejších:

Pokoru. Sebaúctu. Nezištnosť.

Spravodlivosť. Milosrdenstvo. Vernosť.

Umenie. Rozvahu. Miernosť.

Múdrosť. Presnosť. Sv.Rešpekt.

Kto počas života nadobúda tieto duchovné kvality, pracuje pre úmysly
Božieho Kráľovstva. Pracuje na svojej spáse. Na svojom zdokonalení.
V centre všetkého správneho je Láska Božia,

sám Duch Svätý,

bez ktorého by cností nebolo.

Bez Neho sa cnosť môže zmeniť na neresť.

Cnostný systém má i trinástu komnatu.
Tú tvoria sväté necnosti.
Napr. sv.hnev( Ježiš sa rozhneval na chrapúňov v chráme). Sv.nemilosrdnosť (učiteľ dá lajdákovi pätorku). Či sv.drzosť (sv.Hieronym:
„Učte sa odo mňa sv. arogantnosti.“) Alebo sv.netolerantnosť voči veľkému zlu.
Bez týchto vhodných výnimiek by naše cnosti neboli dokonalé. Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho
stavu, zmenšovanie našich tieňov a presvetľovanie milosťou všetkého,
čo sa nepáči Otcovi v Nebi. Spirituálne alchymistická premena
„olova na zlato“
Ak v nás čnosti rastú a neresti sa umenšujú,