1. TRIPLICITNÉ
PARABOLY
Úvod, jadro a záver.
Očisťovanie, osvecovanie
a
zjednotenie.
Téza, antitéza a syntéza.
Rozum,vôľa a city.
Myšlienky, slová a skutky.
Viera, nádej a láska.
To sú niektoré z triptychov
symbolizujúcich
jednotu, vyzretosť
a dokončenosť.
Čosi úchvatné a priam
i božské
je v triplicitnej gradácii.
Vznešené idey bez
dotiahnutia
do konca skončia ako vtipné
karikatúry. Ak dosiahnu
zrelosť, vzbudzujú obdiv
a rešpekt. Kresťanstvo
má za povinnosť nielen
spasiť svet,
ktorý je už spasený,
ale neskriviť
a dokončiť samo seba.
A to tým, že nájde svoju
celistvosť,kompletnosť.
Toto je tiež myslené pojmom
katolíckosť. Univerzálnosť.
Celistvosť.Kompletnosť.
Píšem hlavne pre kresťanov,
najmä katolíkov, alebo aj
tých, čo sa nehlásia
ku matke cirkvi, a hľadajú
celistvosť bytia.Aby
sme nimi aj boli nielen
podľa mena,
ale i životom.
Bez toho by boli naše
snahy iba rozkúskovaným,
a preto málo účinným
paberkovaním.Nudili
by a gniavili. Nevyzreté
kresťanstvo, ktoré by sa
vzpieralo dozrieť a
dospieť by bolo ako rozbitá
nádoba, ktorej
črepy sa stávajú
nebezpečnými.
Robia defekty na osudoch
a rany na nohách.
Ak sa nám podarí cez
Krista zrealizovať vnútorne
veľkú vec, tzv. coniunctio
oppositorum, čiže
zjednotiť protiklady,
a posvätiť to,
vtedy sa spoja zázračne
všetky črepy
do originálnej nádoby,
do pravého chrámu,
zamýšlaného našim Tvorcom.
Otec, Syn a Sv.Duch
nás zo stroja menia na
nástroj
a vzácnu nádobu,
z ktorej nové víno milostí
márne
vytekať nebude.
Jeho verným sa pohár
tela, duše a ducha naplní
skrytou Božou Slávou
a zjavne dobrým
ovocím.Deje sa to už teraz.
V tichu, nenápadne.
Hoci skoro všetko vo svete
je pod dohľadom kamier,
chudák svet o veľkých
veciach
vie veľmi málo
.
Zjednotiť v sebe všetko
dobré, pravdivé a krásne
by malo byť naším
neotrasiteľným sv. cieľom.
Ak chceme byť ako kresťania
kompletní, treba nám
prejsť nielen krstom vodou,
ale i Duchom Svätým
aj tzv.krstom ohňom.
2. TRI DIMENZIE
SV. KRSTU
Ježiš sa dal pokrstiť
v Jordáne
vodou v dospelom veku. Sám
Ján Krstiteľ povedal ľudu:
„Ja vás krstím iba vodou,
ale po mne prichádza väčší
ako som ja, a ten vás
bude krstiť Duchom Svätým
a ohňom.“/ Mt 3,11/
Čo je krst Duchom Sv?
Dlhoročný poctivý
duchovný život.
Denné pýtanie sa na Boží plán
zhováranie sa s Bohom
v modlitbe.
Práca v Božom diele a vari
snaha o férové medziľudské
vzťahy.
Ján akoby očisťuje od
duchovnej
špiny náš vonkajšok, Ježiš
aj naše vnútro.
Ján je príklad pre správneho
muža a
ozajstného duchovného
vodcu.
Nebolo v ňom chlapskej
samoľúbosti.
Väčšina chlapov sa hrá na
to,že sú tí najdôležitejší.
Neunesú to, že niekto je
lepší, či múdrejší od nich.
Tak ako sa Evine dcéry
„dorábajú“, aké sú krásne,
škrípu tajne zubami a
žiarlia, ak je niektorá
úspešnejšia. Máloktorá
vie ako Mária oceniť
kvality inej.Máloktorý
džentlmen vie uznať:
„Tamten je lepší než ja.“
Ján to vedel.V tom bola
jeho pravá veľkosť. Ani sa
nehneval, keď ho
opustil okruh uctievačov
a išli za lepším duchovným
vodcom, ktorý ich
viac naučil ako on. Úzkoprsí
intelektuáli farizeji to
nedokázali.
Ani
zakrpatení návštevníci
nazaretskej synagógy.
Keď postrehli, že Ježiš
ich presahuje a nehladká
im egá,
skalpelom Božieho Slova
im reže do nádoru
nacionalistických a
náboženských lží,
veľmi ho znenávideli.
Malí ľudia penili veľkú
závisť a odsudzovanie.
Zmarili v sebe Boží zámer
zaštepiť ich do Stromu
Života. Samoohlúpnutí
konformizmom
uhasili pozvánku
k veľkodušnosti.
Byť pokrstený znamená
slúžiť
Svätej Rodine.
Nekrstení pohania
žijú iba pre seba a pre svoju
rodinu. Voda,krásne
pokorný
živel prírody, obmýva našu
špinu. Našu komediantskú
„veľkosť a „bezhriešnu“
nevinnosť“,
ktoré sú iba našou
biedou.Duch Svätý nám
otvára
rozum a srdcia pre
väčšie a spoločné veci.
Ponára nás neustále
do väčších hĺbok
nového celostného poznania.
Zasväcuje nás do stále
hlbších,
osvietenejších pohľadov.
Ako učeníci evanjelia by sme
mali aj vedieť,
čo je krst ohňom.
Je to prežitie si veľkého
utrpenia.
Ježiš ho spomína pred
ukrižovaním./Mk 10,38/
Prežiť dôsledne túto
duchovnú cestu
prečistiť si chrám od
drzého šarapatenia
sebeckého
a pyšného
falošného ja,
to je mystérium svätého
krstu.
3. ZDRAVÉ KATOLÍCKE
ALE
Z bohatej cirkevnej histórie
sa môžeme mnohé podučiť.
Evanjeliové idey
sa dostávali do
nebezpečných
extrémov.A bola to Rímska
sv. Cirkev,
ktorá hasila duchovné
požiare
rôznych extrémov a
uleteností,
pochádzajúcich z choro
neľudských, bludných či
nedospelých duchovných
prejavov.
Zdravým jadrom katolicity
bolo a je bratské
spoločenstvo.
Ak je pod dôkladnou
ochranou
Panny Márie a sv. pápeža,
bolo, je a bude
neporaziteľné.
Petrov nástupca dostal
za povinnosť od Pána
bedliť nad stádom
kresťanstva a ovce i
baránky
pásť. A ak čosi vybočí
do deviácie, tak
to musí odvážne
zdiagnostikovať a navrhnúť
terapeutickú cestu.
To je sčasti úlohou biskupa,
kňaza, diakona, rehoľníkov,
ale i všetkých pokrstených.
Komu záleží, sa ozýva.
Kto mlčí, žije v strachu.
Alebo sa iba ako vagónik
vezie.
O Záležitosť neba
mu zjavne neide.
Asi iba o vlastné záujmy.
Iným extrémom
sú najmä tí, čo majú tzv.
náboženský zápal revolučnej
hyperkritickosti.
Keď niekto vraví,
Ježiš,Ježiš,katolík povie áno,
ale bola tam i Mária.
Ak iný dokazuje z Biblie
sobotu
ako posvätný deň,naša
cirkev
povie áno, ale v nedeľu
vstal
zmŕtvych. Ak povie ďalší:
len viera nás spasí,
veru hej, ale treba i dobré
skutky.Ak povie iný
náboženský
pobehaj, že
jedine iba kalvárska obeta
na kríži nám priniesla
spásu povieme
jasne že áno, ale sú tu
i ďalší
podobní povšimnutia hodní
mučeníci.
Ak začne fundamentalista
zvelebovať Bibliu,povieme
áno Biblii, ale máme
tu i posvätnú cirkevnú
tradíciu.Ak pacifista začne
hlásať mier,
pridáme sa, ale aj
vysvetlíme,
že tu máme morálne
dovolenú
a nutnú obrannú sv.vojnu.
Bez doplnka „ale“ by bola
kresťanská viera
nekatolícka,
nezrelá, až fanatická.
Sv. zásada je dokonalá až
uznaním sv. výnimky.
Sekta, to je jedna
zdôraznená
dôležitá zásada, ale bez
svätého ale
To zdravo zmýšľajúci
inteligentný katolík ku
kompletnosti vždy pridá.
Keď nebedlivé a nesväté
autority dusili nejakú
zdravú
alternatívu,
splodili tak nechtiac
cirkvičku
inú, ktorá sa so slepým
hnevom
obrátila
voči matke Cirkvi. Na tróne
s tým nafúknutým ale,
ktoré bolo zanedbané.
4. PODOBENSTVO
O BOŽOM PALÁCI
Najskôr treba evanjelizovať.
V podobenstve povedané
získavať
iných pre Krista, pre jeho
evanjelium. Je to neustála
pozvánka Boha
cez jeho služobníkov aby
nepokrstení vstúpili do
priestoru Cirkvi.
Ak máme ľudí získaných,
je treba ich
katechizovať.
To znamená v budove
Božieho
Diela ich
sprevádzať, učiť ich
orientovať
sa neblúdiť v bočných
uličkách
a nájsť si svoje miesto.
Vysvetlovať kde sa aký
vzácny
unikát nachádza.
Cirkev je veľmi veľká a na
poklady veľmi bohatá.
Nebojme sa povedať je to
najstaršia, najpočetnejšia a
spirituálne najbohatšia
inštitúcia na svete.
Má najviac storočí a najviac
skúseností, najviac členov a
najviac svätých,
najviac definovaných právd
a bludov, najviac
charitatívnych diel
a paradoxne aj najviac
škandálov.
Jej umelecké pamiatky
sú iba
jedna tisícina z bohatstva,
ktoré sa nachádza viac
v neviditeľných sférach.
Ak môže byť na svete niekto
legálne sväto namysleným,
tak sme to my kresťania
katolíci.
Aby sme
však doslova nezaspali na
vavrínoch je nám všetkým
potrebné aspoň
mystagogické minimum.
Mystagogizovať,
čiže vovádzať do tajomstiev
sv. viery,
znamená niečo už aj
okoštovať
z dobrôt, ktoré sa v Božom
paláci
už u na zemi zadarmo
podávajú.
Je to už nielen vonkajšie
obdivovanie umeleckého
nábytku, ale
už aj otvorenie barovej skrinky
a vypitie si z kvalitného
likéru, aby
som dokončil toto
podobenstvo.
Je to vnútorná účasť a
prežívanie spoznaného.
Paradoxne sa dostane
ku nebeským dobrotám
iba ten,
kto si prežil neteatrálnu
krížovú cestu
a jeho telo sa začína
už teraz kriesiť.
Dobrým fundamentom je
absolvovať základnú školu
evanjelizácie.
Po čase prejsť do strednej
školy
katechizácie.
Poctivo tam zmaturovať.
A nezľaknúť sa ani hlbšieho
pochopenia vysokej školy
mystagogickej.
V inej parabole vo vzťahu
muža
a ženy by bolo obdobie
evanjelizácie
prirovnané času, keď sa po
uši
zaľúbený chlapec prestane
zaujímať
o iné dievčatá a zameria
svoj
záujem iba na tú jednu
vyvolenú.Ak ju
čestne získa prejdú do
vzťahu
katechizovania, hlbšieho
spoznávania
sa. A veru je sa čo roky
navzájom učiť. Ak sa
seriózne
pred Bohom
vezmú a ako manželia, teda
spolupracovníci Stvoriteľa
splodia dieťa,
to je už fáza mystagógie ich
vzťahu. Ak by sa niekto
nezajujímal
o mystagógiu, prirovnal by som
ho ku novomanželovi, ktorý
by mal
nevestu a nezaujímal by sa
o plodenie. Nebral by ju teda
vôbec vážne.
Sme povolaní na to, aby sme
niečo splodili. Niekto na
fyzickej úrovni
,
iný na tej duchovnej.
Bodaj by sme plodili a
rodili kvalitu,
nie iba nekvalitnú kvantitu.
Podľa plánov nebies a so
sv.pokojom na konci
vykonanej
etikoterapeutickej práce.
Podobne povrchní a okyptení sú
veriaci v jediného Boha,
ktorí slepo
chodia okolo prvej a
najdôležitejšej mystagógie,
ktorú Stvoriteľ zjavil
a kresťanstvo ju ohlasuje,
že živý a pravý
Boh je Dobrý Otec a má
aj ľudskú tvár.
Ďalša že má aj Syna a je
aj Sv.Duchom.
Podobnej hrubice sa
dopúšťajú
kresťania, ktorí vedia,
že Ježiš mudel
mať matku, ale nafúkane
ignorujú sa zamysleť nad
mystagógiou jej
panenstva. Asi iba preto,
lebo svoje
panenstvo a panictvo
kdesi nezodpovedne
zdefraudovali.
Iní takzvaní kresťania
zas odmietajú naše vraj
klaňanie sa svätým. Trápne
nás
všetkých odsúdia a hodia
do vreca
spolu so všetkými
modlármi.Myslia si, že sme
všetci hlupáci, a oni
svoju skutočnú hlúposť a
pýchu ani neregistrujú.
Jedna
z mystagógií
je totiž, že Boh je skutočne
prítomný aj vo svojich
svätých.A koho to
nezaujíma, tak chudák sám
nežije v milosti posväcujúcej.
A o čom je
potom jeho kresťanstvo
O civile? O adorácii
liberálnych
hodnôt?
Alebo iba o povrchných
pochechtávaniach sa ?
Kto nerešpektuje pápeža a
nevidí v ňom nič sväté,
tak koho tam má miesto
neho?
Sám seba a svoje názory?
Svoj rozum
Katolícka mystagógia má svoju
oporu hore v nebi,a je to
Najsvätejšia Trojica
A tri piliere tu a zemi
platná sv. eucharistia,
Sv. Panna Mária
a právoplatne zvolený
katolícky pápež.
Sú to, boli a budú
najspoľahlivejšie piliere
chrámu kresťanstva,
čiže Božej Veci.
Tie chránia kresťana,
aby ostalortodoxným.
a človeka aby zostal
normálnym
a ozajstným.
Sú na stráži pravej
ľudskosti
aj pravej viery.
Mystagógia je pozvánka
do hlbín našej viery.
Kto sa o ňu nezaujíma,
je obeť povrchovej mafie.
Je školou, v ktorej si hlbšie
uvedomujeme naučené
pravdy
z Písma sv. a jeho odborného
výkladu, čiže z katechizmu.
A tiež z druhej podstatnej
knihy Prírody.
Našou ľudskou povinnosťou
je dospieť.Našou povinnosťou
kresťana je dozrieť.
Matka Cirkev nás
sprevázdza počas celého
nášho života.
Jej cieľom je aby sa v nás
stvárňovali Boží syn a
dcéra.
Aby v nás dospeli na
kompletného muža a brata
aj vyzretú ženu a sestru.
5. LEXIGRAMOVÉ
PODOBENSTVO
Niektorí jedinci sa správajú
príliš egocentricky,
podľa modelu jajaja.
Sú takto končiaci aj medzi
zasvätenými osobami.
Ako je to možné ?
Žeby boli až takí sebci?
Keby
ste videli film ich života,
tak by ste
videli neraz extrémne žijúci
model tytyty.Čiže staranie
sa iba o iných,
obetavá služba
v tisícorakých
podobách. Fatálnou chybou
bolo
pravdepodobne nevenovanie sa
trochu aj sebe. Celý život aj
v maličkostiach
premenený na polomučenícku
podobu.Odriekanie si
dovolených radostí,
neoddýchnutie alebo
nevydýchnutie si od vážnych
nebeských povinností.
Alebo je to neprežitie si
ľudskej
lásky počas celého
života.Nemám na
mysli hriešne veci či vzťahy,
skôr zanedbanie ľudskej
stránky života.
Toto je jeden z našich
nezdravých
extrémov.Radikálna
odpoveď na iný
extrém, ktorí sa žije vo
svete,
kde sa prvá časť života
roztočí podľa
hesla Jajaja, a ta druhá je
poznačená jeho opakom,
trpkým Ajajáááj.
Matka Cirkev veľmi správne
extrémy odsúdila.Zostáva
nám učiť sa
zostať normálnym človekom
popri umení byť
nevyhoreným
kresťanom.
Existuje ďalší extrém medzi
náboženskými fanatikmi,
ktorí je vraj
obrovsky zameraný na boha,
a vôbec si nevšíma človeka.
Táto verzia
sa volá Ononon a končí sa
veľkým, niekde až
teroristickým
Nononóó.
Katolícky model je Ontyja.
Čiže najprv Boh, potom
blížny,
ale aj ja.
Ľudia sú všelijako popletení,
a ak by ste dali ich
podstatu
pod mikroskop, ich vzťahy
by zneli napr. jajaty, jatyja,
tytyja, jatyon či jaonty.
Na rováši to má naše
uletenie
od podstaty. Čiže od
hlavného
prikázania milovať v prvom
rade Boha, potom blížneho a
správne i seba samého.Ku
tejto
podstate sa múdry človek
denne
v tichu navracia.Čím niekto
viac hlúpne, tým viac na
toto
zabúda.A tým si viac veci
skomplikuje.
Nafúkaný narcizmus sa mu
môže stať obludne
gradujúcim
na JÁ JÁ JÁ …
Nuž a potom rád zatočí so
všetkými priemernými
jajáčikmi
ako krutý diktátor.
Byť slobodný od seba
samého
a skultivovať si popritom v
harmónii aj svoju osobnosť,
až potom budeme mať pekné
medziľudské vzťahy.
6. PODOBENSTVÁ
ZO ZOOLÓGIE
Je vo veľkom omyle ten, kto si
myslí, že oslobodiť človeka
treba iba
od nadvlády tzv. teroristov
alebo iba od pliagy
vonkajších
závislostí.
V skutočnosti sme zajatcami
mnohých
utajených otroctiev.
Závislostí vnútorných.
Vonkajší otrokári sú na nás
dopustení neraz
iba preto,
aby sa z naivného
veriaceho stal vediaci.
Skvalitnil sa, poučil a stal
sa do hlbších vecí života
vidiacim
.
Čiže chápajúcim.
A pomáhajúcim.
Väčšina ľudí sa potrebuje
dostať z toho,
že sú ako ovce.
Čiže dosť nesamostatní
a bez vlastného názoru.
Sú v stave vnútorného
otroctva
a naivity.
Ovce sú hlúpe, čiže ešte
nevedia
rozlišovať jedlé a jedovaté.
Grupujú sa zo strachu
do stáda.
Spolu sa pasú, bľačia i
mlčia.Vyplašené nie iba
z vlka,
ale i zo seba
samých. Ak ovca naberie
odvahu a začne si žiť svoj
vlastný príbeh,
stáva sa, že sa zatúla.Dobrý
pastier si ju nájde.A má
z jej odvahy,
ktorá sa zmýlila a možno aj
precenila, väčšiu radosť, ako
zo zbabelej čiže slepej a
kariéristickej „poslušnosti“
ostatných,ktoré svoje vyššie
ciele nemajú. Ak si
však nezabudne koordinovať
svoju cestu s vnútorným
Dobrým Pastierom,
tak nikdy nezablúdi.
A stane sa ako On raz
obetným baránkom.
To je pravé nasledovanie
Krista.
Pápežovi boli zverené práve
tieto typy.
Ak sa v sakrálnom prostredí
vyskytnú pyšné pávy,
trápne papagáje,
ateistickí ježkovia či
necudné
tchory , a duchovný pastier
nevie čo s nimi,
tak ich môže celkom legálne
vypoklonkovať ku nejakému
krotitelovi
do zoo a prorocky im do očí
oznámiť, že na ich
sprevádzanie
do ďalšieho cirkusového
čísla
nemá z neba žiadne nebeské
kompetencie.
Sú však individualisti, ktorí
sa odvážia od stáda
oddeliť,
bez pokory
a vypasú si nie iba svoje
bruchá
a mozgy
,
ale i nižšie a falošné egá.
Po čase sa z nich stanú
tvrdohlaví barani idúci aj
proti múru a robiaci
slepo revolučne kvôli
nejakému
zdanlivému dobru aj rebéliu
a vraždy.
Úplne iná je sv.
tvrdohlavosť
u baránkov, ktorí si Božiu
prácu robia
napriek tomu, že iní jej
nerozumejú a neprebudený
priemer im hádže
polená pod nohy.Baran
predivný sa zátvrdlivým
nepočúvaním dobrých
rád stane zaťatým
somárom.Ak
si svoje komplexy
neúspešnosti
pôjde
unáhlene a netrpezlivo liečiť
do verejného domu, tam mu
luciferove asistentky veľmi
ochotne napomôžu jeho
alchymistickú premenu
na capa
smradľavého.U žien hrozí
premena na hlúpu sliepku,
čo
mnoho kotkodáka ako ide
zniesť
vajce, ohovára slepačiny,
zobe z ruky nejakému
gýčovému pracháčovi a ide
ako
slepá pod kolesá. Dedinská
hus si za
svojho bôžika dávno
zvolila,iba
a len svojho manžeela.
Kačku zaujímajú
zasa iba jej kačičky.Mačičky
sa rady o kadekoho prenežne
obtierajú
a nechajú sa
rozmaznávať.Ak
žena žije duchovne, bude
mať čosi zo
vznešenej labute. Ak to
v duchu
fláka a stráca dôstojnosť,
bude mať
pod maskou slušnosti drzosť
opice.Tá ale narobí sajrajtu.
Alebo až
zlobu kozy.Tá skolí kolegyňu
nemilosrdnými rohmi.Pekné
žabky sa
po čase žitia bez Ducha Sv.
menia do tváre na staré
ropuchy. Čím sú
chlapi väčší bulovia, tým sú
ženy väčšie líšky.Ak sú až
bambulovia,
menia sa na
prudkonebezpečné
zmije.Ich rastúca satyriáza
kradne
ako straka veci, vynucuje
si city,
zbíja pozornosť z iných.
Po predčasnom vrabčení sa
navzájom si srdcia naplnia
špinou
To, čo nazývali láskou bol
iba sladký jed.
Rafinovane namiešaný
kokteil
ružovej mafie.
Ich právo na lásku, ktoré si
povýšili na modlu
začne v nich skazonosný
proces
a rozklad osobnosti.
Na začiatku začnú verbálne
žumpáriť na svätých.
Potom na cudných a
slušných,
ktorým je ich ich vonkajší
prejav
„milovania sa“ priam odporný.
A nakoniec
každé pokojné hájenie
tradičných hodnôt rodiny,
normálneho vzťahu muža a
ženy budú považovať
za nenávistný
útok
voči svojej inakosti a
nebudú
vedieť reagovať inak než
homofašisti.
Tie hriešne nežnosti či u
hetero
či už homo ukážu svoju
pravú tvár.
A tou je agresivita.
Ovocie smilstva…
o
Háveď opakovaných
neuvedomovaných faulov nás
mení na predivného
vlka čudáka a samotára.
Ten je strašne vyhladovaný
v tom, kde hrešil
alebo sa pyšne odriekal.
Rád si
nejaké ovce roztrhá,aby s na
chvíľu „ukľudnil“. Potom ich
postraší,aby sa „potešil“.
Takto nedôstojne sa zbavuje
svojho hladu a strachu.
Jeho stigmou je aj absencia
výčitek svedomia aj pri
vážnych deliktoch a
kriminálnostiach.
Či na potkana, majstra
v osočovaní, pchaní sa
a v naháňaní hrôzy.
Ten je už
tak zjednotený so lžou,
a tak jej
verný, že nepozná žiadnu
neveru…
Cieľom temných síl a
nadľudských neľudí
je robiť z nás postupne
a sofistokovane
debilmi !
šelmami !!
a otrokmi !!!
Je tu čo závidieť? Je čo
obdivovať na „veriacom“,čo
hladuje ako
vlk po pozemkoch, peniazoch,
deťoch, tituloch, víťazstvách
či zábave?
Čo ako hladný vlk špehuje a
snorí do intimity iných, lebo
svoju intimitu má
zúfalo prázdnu ?
Na falošne svätom
kariéristovi,
čo chladnokrvne
zabije povesť
svojmu kolegovi,
aby postúpil
vyššie a zarábal viac?
Či na padlom anjelovi medzi
nami,
čo je smädný ako dúha
po rozkazovaní?
Tento buzerant, a teraz
vôbec
nemám na mysli sexuálnu
orientáciu
,
ale defekt na charaktere,
aj sa sadisticky vyžíva
v ponižovaní
a prenasledovaní
podriadených,
a ak sa rozdrapene označuje
za kresťana
ten je v skutočnosti
certifikovaný antikrist.
Podobne „vedecký pracovník,
ktorý ťažko natlačil do
svojej hlavy obrovské
množstvo
encyklopedických poznatkov,
ale nedospel
ani k pochopeniu malej
násobilky a stále nevie, či
obraz
má maliara?
Keby aj niekto celý svet
spoznal
či precestoval
alebo aj zvonku ovládal
bude mu to na nič
ak svoje interéry ducha
poškodil.
To mu odkazuje jeho
Otec v nebesiach.
Svet je plný popletených
ozembuchov,
ale aj „nebeských“ tajtrlíkov a
„otitulovaných“ infantilov.
Prečo?
Lebo je málo mužov,
čo urobia
dôsledný autoexorcizmus
hlbokým duchovným životom.
Radšej sa kĺžu po povrchu.
Je to pohodlnejšie, ale
začne
to fatálne škodiť.
Miesto radikálnej službe
nebesám si
volia širokú egocestu.
Treba nám zájsť
na hlbinu.Deň
ozajstnej nezávislosti
budeme
sláviť
až vtedy, ak všetkých
utajených
kazisvetov v sebe
pomenujeme a
chytíme elegantne pod krk.
A spolu s Kristom ich dáme
do „truhly a zeme“
Ako tie nevidideľné,
ale reálne
škodiace
vírusy v počítači.
Kto to nezabudne, premení
sa na vnútorne pokojom
žiariace slnko.
Kto zanedbá, bude v ňom
stále hladnejšia
spirituálna čierna diera.
7.PODOBENSTVO
O ZNÁMKACH PO ŽIVOTE
Všetci sme chodili do školy.
Preto nám nebude ťažké
pochopiť podobenstvo o
známkach v škole. Sú tam
žiaci, čo sa snažia, ale
aj totálni lajdáci. Myslia si,
že im to len tak prejde?
Spravodlivý učiteľ im raz dá
známku, ktorá im patrí.
U nás
systém hodnotí
výborný výkon jednotkou a
pätorka sa dáva žiackemu
debaklu.Sú
medzi nami jedinci, ktorí sa v
tejto pätorkovej prehre
celkom
našli.
Sú tu na zemi ako doma.
Smrteľne sú vážni najmä vtedy,
keď sa ide konať nejaké
zlo.Vtedy cítia, že prišla ich
chvíľa na scéne.Vykonať
ho je ich najväčšia pozemská
bescitní.
Ponúkne sa im tisíc dolárov ,
oni chytia zbraň pevne
do rúk a
idú
objednanú vraždu dotiahnuť
do úspešného konca.
Patria sem i tie,
čo denne zarábajú
desaťtisíc.
Ale za to, že spáchajú desať
smilstiev.
Alebo sú to i tí,
čo za tridsať
strieborných napíšu
lavínu lží.
Alebo
sú ochotní podať akékoľvek
krivé svedectvo.
Pri udaní spravodlivého
pociťujú drogovú extázu.
Vraj žiaci? Úbožiaci!
„Žijú“ na pätorku.
Životní štvorkári neberú
vážne
nikoho a nič.
Všetko je pre nich iba
zábava. Najväčšiu srandu
majú
z posmievania sa nebeským
veciam.
Ak sa kdesi kope do Krista
a
jeho Nevesty Cirkvi, radi sa
pridajú.
Sú to milovníci a
uskutočňovatelia ťažkých
hriechov. Čím viac ich
napáchajú, tým viac sa nimi
chvascú pred svojimi
komplicmi.A považujú sa
sebavedome s týmto paštýlom
života za úspešne
zaradených.
Trojkári sú majstrami v
poškuľovaní a
pohodlnizme.Neťahá ich to
ani na jednu nebeskú ani na
pekelnú stranu.Vyčkávajú na
figovníkoch.Sledujú, ako keby
ich platilo FBI.
Predstierajú
dobráckosť, ale občas sa
potrebujú zrúbať sami
a potom
zrúbať niekoho okolo.
Raz urobia
niečo dobré a inokedy
sa zapoja
aj do poriadnej capiny.
Tou po čase začnú aj
páchnuť.Prečisťovať si
rozladenosť a negácie
im pomáha televízor a
pálenka.
Patria do „rehole“
zízačov a
zívačov.
Tvrdne im pečeň a mäkne
mozog
a mužnosť.
Vraj „nemajú žiadne
hriechy“!
Títo potrebuju ale urgentnú
spirituálnu pomoc.
Pol života sa pochechtáv
ajú a tú druhú sa
adamovsky ľutujú ako
dopadli.
U dvojkárov je iný extrém.
Tí sa
radi čvachtajú v hriechoch
iných,
ale aj svojich.Milujú spovede
, vyznania, posudzovania a
odsudzovania.
Špehujú a ohovárajú sa
navzájom.Radi sa ešte nad
iných povyšujú.
Vonkajšiu etiketu a slušnosť
vedia.O niektorých z nich
povedal Ježiš:
„Prostitútky budú v Božom
Kráľovstve skôr ako vy!“
To asi len preto,
lebo stupeň ich falošnej etiky a
zbabelosti bol veľmi veľký a
pozatĺkaný.Sú to milovníci tzv.
“ ľahkých“ hriechov,
navonok
dodržiavajú akože morálne
pravidlá ,ťažkých vonkajších
hriechov sa
zhroziť vedia.
Mnohí sú milovníci
škôlkárskeho
infantilizmu.
To sú tí, ktorí klamú, že sú
dvojkári. Čaká ich ešte veľmi
dlhý osobnostný vývoj cez
všetky možné pády.Tí ozajstní
dvojkári majú dobré srdce a
vôlu. Robi mnoho
dobrého.Popritom robia i
hriechy, ale nie vážne a vedia nielen
oľutovať, ale sa
i ospravedlniť.
Pracujú na premene necností
na cnosti.
Robia tak už s jasným
cieľom
nikdy sa neobracať
ku temným
ríšam.
Človek na jednotku má
charakter.
Na jednotku s hviezdičkou
žijú svätci.
Tí ozajstní sú pravé zlato
na tejto zemi.
Ich veľkou láskou je Boh.
Jeho Kráľovstvo a sviatočné
bytie.
Žijú a pracujú iba preň.
Falošní svätci to
predstierajú,
ale ich veľká láska je nejaká
modla.
Napr.ich rodina či klub.Títo
posielajú aj dnes Krista na
kríž. Idú k svojej „kariére
“ ukrižovaním svojich
blížnych,
pokrytci. Potom sa
chodia z toho bez
ospravedlnenia „spovedať“.
Alebo vás osočia, až sa
im z huby zapráši, aby
vypustili
paru.
Vyzretí ľudia toto nerobia.
Je im
to skôr odporné a veľmi
vzdialené .
Takáto farizejská nízkosť,
podlosť je na 3- až 4 -.
Zrelý duch hriechy nerobí.
Ani ťažké ani ľahké.
Robí tzv. chyby.
Menšie či väčšie.
Hriech je konať vedome
niečo,
čo vieme, že je zlo.
Ubližovať vedome niekomu
,
závidieť, byť
škodoradostným,
przniť sa oslavou seba
je mu cudzie a proti
prirodzenosti.
Byť svätým je žiť v milosti
posväcujúcej
a smerovať k dokonalosti.
To znamená nechať sa
dokončiť
Duchu Svätému
.
Nie je to byť bezchybným.
Nový človek sa nezníži napr.
k odsudzovaniu ani tých, čo
potrebujú ešte nesväto žiť.
Ten sa snaží porozumieť a
pozdvihnúť každého.
8. PODOBENSTVO
O DUCHOVNÝCH
ŠKOLÁCH
Ak potrebujeme starozákonnú
sekeru, znamená to ešte našu
neotesanosť a
primitívnosť.Aj tá
sekera je potrebná, ale iba
na tých, čo si
ju zaslúžia.Na ďalších je
potrebné dláto, na tých
jemnejších dlátko, a
na anjelov azda len
povzbudenie.Ak chceme
duchovne žiť, treba nám
brať zásady evanjelia vážne.To
v praxi znamená primeranú
prísnosť.
Na iných, aj na seba. Kto by
bol iba na iných a na seba nie
, bol by farizejom.Žena má mať
pod kontrolou najmä city, muž
zasa rozum.
Origenes nazval Židov :
milovníci vonkajších vecí.
Kresťan by mal mať
už aj istú hĺbku.
Úžas nielen nad
vonkajškom,
ale nad krásou vnútra.
Evanjelium nás pozýva
zo
židovskej
základnej školy Ducha,
zo zachovávania základov
kresťanskej etiky,do
strednej školy
8.blahoslavenstiev.
Tu je zhrnuté, čo je
to vlastne
byť duchovným človekom.
Treba nám pracovať,
Byť vo Svätom Duchu
pravdiví, citliví,
empatickí, jemní, tichí,
spravodliví a milosrdní,
čistého srdca a pokojní.
Nie nanucovatelia pravej viery,
ale skôr trpitelia pre pravdu
a
dobrú vec.
Rešpektujúci i nepriateľa.
Učiaci sa aj od neho.
Máme veru čo robiť, aby sme
sa raz dostali až
k duchovnej maturite,
ktorá znamená zrieknutie sa
nepravého ja.
Slobodné a totálne sa
odovzdanie Bohu
so všetkým, čo sme a čo
máme.
„Ak sa nezrieknete všetkého,
nemôžete byť mojimi
učeníkmi“
Napomenul nás veľmi vážne
náš Majster.
Správne pochopené zrieknuť sa
všetkého máme nie
navonok, ale
všetko v mysli mám
považovať
za nie moje, ale za Tvoje ,
Pane…
Kto toto dobrovolne
neabsolvuje,
má ešte ďaleko ku
kresťanovi.
Až potom nás vezmú
na vysokú,
kde sa už netrpí za
svoje hriechy,
ale za viny
iných.
A v každom ročníku
ťažšia
obeta.
Cieľom každej školy je vyjsť
z nej von.
Poctivá duchovná škola
hovorí nie karma sem a
karma
tam,
reinkarnáciu neprezentuje
ako
poslednú útechu
a podobné anomálne
relativizmy,
ale hovorí o večnom živote
a Absolútne.
Tu sa radostne žije s Božím
Duchom všade,
kde nás zaveje, a ostáva sa
mu verným,
kdekoľvek sme
a akokoľvek by práca a život
boli ťažké.
Kto má nebo v sebe, nájde
ho potom už všade.
Túto axiómu si zapamätajme
Niečo podobné je i s peklom
v duši.
Ako pomôcku kde sa kto
nachádza dávam správanie
sa ku hlúpákom,
ktorí skrížia naše cesty a so
zvláštnym potešením nám
ublížia.
Čím sú nešťastnejší, tým
väčšiu
zlobu produkujú.
Je pravdepodobne našou
povinnosťou
na zemi sa s nimi stretnúť
a otestovať si poctivo svoj
stupeň dobroty.
Ak je niekto v základnej
spirituálnej škole, tak
jednoznačne označí
stretnutie s nejakým
nešťastníkom za tragédiu a
s dotyčným bude
zápasiť ako s nepriateľom
svojej spásy. Pre malý stupeň
dobroty s ním
prehrá, a zahrnie ho lavínou
obvinení, nadávok
a
pomstychtivostí.
Toto sú primitívni
odsudzovači
takzvaných „izmov“,
lebo nevyriešili
svoj egoizmus
alebo naivný romantizmus.
Jediný ismus který ich
z toho
dostane je katechizmus.
Ak je niekto na strednej,
tam sú útoky „lucifukov“
silnejšie,
ale adept
neba si stráži vnútro, aby
neposielal na záškodníka zlé
myšlienky
,
dáva si pozor, aby
ho zbytočne
neohováral, lebo vie,
ako to v ňom
posilňuje zlo, a samozrejme
sa za jeho obrátenie modlí.
Po istom čase
vytrvalých modlitieb zistí,
že sa
modlí i za svoje obrátenie,
nie iba
jeho, a Duch Boží to zariadi
tak, že zo smoly sa
po dlhšom čase
stane čosi dobré.Nepriateľ sa
môže zmeniť na priateľa,
a to preto,
lebo niekto zaňho urobil
ozajstné pokánie,
a pre kajúceho brata to
bola riadna maturitná
skúška
v odpúšťaní a trpezlivosti.
Po dlhšom
čase zistí, že to zlé bolo
dopustené kvôli budúcemu
požehnaniu.
Kto je na vysokej,ten by mal
vedieť, že keď sa útok zla
deje, že ním sa deje
nie iba zlo.
Nevie však všetko. Preto sa
modlí a ponára hlbšie.
Ale netrvá mu mesiace ako
stredoškolákovi poznať, skôr
niekoľko
dní, čo je Božia vôľa.On
totiž
nestretol v tom chudákovi,
čo zaútočil
nepriateľa či skúšku, ale
školitela a aj trénera,
predstavte si.
Toho, čo nám brúsi diamant
ducha a odhaľuje
naše chyby.
Darúva nám cez hanbu aj
Božiu slávu.
Tomuto porozumejú iba
svätí blázni.
Kto žije pravú vieru, ten
rozmýšľa celkom inakiba tzv.
rozvoj svojej osobnosti…
Má úplne inú optiku.Na to
na čo sa neverec pozerá ako
na hrôzu, sa mystik neraz
dokáže
pozrieť ako na skúšku či
vyšší zámer.
Malý chlapček vidí iba zdola
maminu výšivku. Zdá sa mu
škaredá.
Keď ju uvidí zhora, zistí jej
krásu. A že všetko je tak,
ako má byť.
Čím viac sa niekto blíži
k duchovnej maturite,
tak tým viac vážnie.
A opúšťa akosi spontánne
širokú cestu pochabosti
Keď mu duch zvážnie naozaj,
vtedy ho aj po rozličných
skúškach čaká už tu
vzkriesenie
v podobe šibalského humoru
Božieho dieťaťa.
Z učňa huncúta sa stane
z neho tovariš lapaj. Potom
zmaturuje
z beťárstva. Cez vysokú
provokatérsku sa dostane
k majstrovi figliarovi.
Kto sa v škole ducha uljeva,
zmení sa z cirkevníka
na cirkusové
číslo.
Ten si do cirkvi prišiel
cirkevníčiť, čiže cirkev
ničiť…
9. IQ + EI + SQ =
NOVÝ ČLOVEK
V školách v nás väčšinou
rozvíjali najmä
inteligenčný kvocient,IQ.
Buduje logické myslenie,
trénuje
pämäť.
Bez logiky by sme boli
najprv
hlupáci a potom dementi.
To je treba samozrejme mať,
ale iba ako základ.
Nie ako cieľ.
Kto to má za cieľ a nechá sa
preťažovať stále silnejšími
mentálnymi
činkami, prasknú mu raz
struny. Byť pyšným
jednotkárom v takto
choro nastavenom systéme
je nie
celkom podarená vizitka.
Splodí to
únavu a aj poškodenie.Aj
z tejto neslobody sa treba
dostať.Najhoršie je, ak nám
potom uletí podstata veci.
Ako
tak sa vyznať dnes v mori
informácií je celkom slušný
výkon.Rozvíjať si obrazne
povedané v sebe
iba športovca telom a
intelektom je aj dobré,
ale je to
iba 1. stupeň
.
V 2. sa stávame filozofmi,
vedcami a umelcami.
Nadobúdame
EI, emocionálnu
inteligenciu.
Rozširujeme nie iba
mentálne
telo, rozumovú časť
duše, čiže
prednú časť mozgu.
Ale kriesime
aj tzv.časť strednú.
Naše ego sa už nielen
rozpína
rôznymi súťažiami ako v
prvom stupni.
ale sa má aj trocha
ukľudniť
a skultivovať.Treba nám
rozvíjať
aj tzv.
emocionálne telo,
skvalitňovať
citové vnímanie vzťahov,
života
a práce.
Svoje vedomie už
nesmerujeme
iba do ďiaľky, ale aj do
vnútornej šírky.
Budujme hlavne empatiu.
Spomaľme sa. Naberme na
kvalite kultúrou,
slušnosťou,
rozhľadenosťou.Aby
nám nevytŕčala spod
smokingu
slama
z poltopánky.
Doprajme si luxus trocha si
veci premyslieť.Nájdime na
živote i poetickú
dimenziu.Učme
sa rozumieť dobrej hudbe.
Vnímajme
pekné farby a tvary ako
maliar.
Primitívne ego z prvého
stupňa
sa stáva kultivovanejšie a
jemnejšie.Byť gentlemanom a
dámou, to sú elegantné
konštanty tejto úrovne.
Pri 3. stupni vývoja, obrazne
povedané,
oživujeme aj zadný mozog a
vnútornú hľbku.Naše ego sa
zmenšuje a
božské dimenzie sa prehlbujú
modlitbou, službou novej
podobe
ľudstva
a nesením kríža.
To je spirituálny kvocient.
Morálny a večný rozmer.
SQ majú tí, čo popri
charaktere
budujú v sebe aj
rozmery služobníka, mystika
a svätca.
Hľadajú vyšší zmysel žitia
vo viere, vyššom umení,
vyššej duchovnej vede.
Nehrajú sa na pánov a
vedia,
že život nie je plytká mláka.
10. DOBRÝ CHLIEB A
CHUTNÉ VÍNO
Chlieb a víno si náš Majster
zvolil ako ingrediencie
na svoju obetu
a pamiatku.V každej
sv.omši
si jeho poslednú večeru a
obetu na kríži
sprítomňujeme.Pripomíname,
lebo nám všetkým hrozí
strata pamäti.
Blažený ten, kto nezabúda
rozjímať o veľkej a svätej
Láske.
Chutne upečený chlieb sa
nám počas života
nesprotiví a sprevádza nás
a slúži nám počas celého
života.
Kým však príde na náš stôl,
bolo treba
vynaložiť mnoho
práce.Prírody i ľudskej.Pôdu
pripraviť, poorať,
pohnojiť.Obilie zasiať.A dlho
čakať.Na slnko,vodu i
vietor. Ak je niečoho navyše
či nedostatok, hrozia škody.
Potom treba obilie
zožať, vymlátiť,oddeliť zrno
od pliev. Previezť.
Uskladniť. Mlynár ho
v mlyne pomelie na jemnú
múku. Pekár mu pomôže
droždím vykysnúť.
A na záver ho treba dať do
primeraného ohňa upiecť.
Dlhotrvajúca to procedúra.
Založiť a mať rodiacu vinicu
je výsledok dlhoročnej práce.
Je umenie sa
o ňu aj starať.Strihanie a
hlavne okopávanie sú
drinou.Oberačka je
tiež výkon. Potom strapce
musia ísť do lisu na mušt.
Ten musí vykvasiť. Chce to
svoj čas.
Vrchná číra časť sa potom
stočí a oddelí od hustej
usadeniny, ktorá by už vínu
prekážala.
Na kvalitu je potrebné
vziať ho z pôsobenia slnka
do tmavého suda, do úplnej
temnoty,
kde víno naberá časom
na kvalite.
Tma pokračuje v práci, ktorú
začalo slnko.
Táto krásna alchýmia
výroby chleba a vína má
spoločné mnoho
premien a zušľachťujúcej
práce.
Je tu nevyhnutná spolupráca
medzi našou snahou,
pôsobením prírody a Darcom
života.
Sú to veľavravné symboly
pre naše vnútorné premeny a
práce na zušľachťovaní
našich pováh
a nájdením si vlastnej a
pravej tváre.
Hrozno musí do prešu a
cesto do ohňa.
Aj človek do zmeny
od hriešnej
identity cez utrpenia. A to
preto, aby bol každý muž, čo
oheň vydrží,
kusom dobrého chleba,a žena
prejdúca premenami a
prešmi svojho
života, čašou kvalitného
vína. Aj pre toto je
ustanovená eucharistia.
Jedením sa premieňa strava
na nás, sv.prijímaním my na
Boží obraz.
11. KRÁĽOVSKÁ
PRESNOSŤ
Určite nie náhodou vzniklo
príslovie :
Presnosť je cnosťou kráľov.
Uvažujme,prečo práve
presnosť?
Prečo nie napr.nadhľad,
múdrosť, spravodlivosť,
odvaha alebo ráznosť?
To čo sme považovali za
presnosť je nepresné
označenie cnosti
dochvíľnosti. A tá je iba
jednou zo stoviek prejavov
kráľovnej Presnosti.
Čo je dôležité, je nedať si
ukradnúť svoj svet a
nerobiť niečo, čo robiť
nemám.
Veľkým umením je spoznať
v prítomnosti svoju
povinnosť.
Modliť sa a ísť na poradu
k Duchu Sv. do svojho
najhlbšieho vnútra
je ozaj potrebné preto, aby
sme zistili, čo máme robiť.
Ako máme skutočne žiť
a nie iba nacvičovať tlaky a
názory iných.Kto sa veľmi
úprimne
snaží zistiť, čo si Boh od
neho praje, ten sa to naisto
aj dozvie.
Po hlbokom, tichom ponore
do nášho vnútra a
očakávaní v modlitbe
nám odpovie
VEĽMI PRESNE
čo je Jeho sv.voľa.
A potom, ak ju budeme
s radosťou a láskou i konať,
sa do nás
nasťahuje
OZAJSTNÝ SV. POKOJ.
Je zaujímavé ako pri
rovnakom modlení k tomu
istému Sv. Duchu
dá On každému celkom iný
presný pokyn, čo kto má
robiť.
Je to impulz, ktorý je
potrebný pre náš osobný rast
i fungovanie spoločenstva.
Kto to ešte nevie, pokukuje
po iných čo
robia,napodobňuje len
druhých,
to je epigon, ktorý má asi
zasmilnenú myseľ
neistotami. Žije veru nie
svoj vlastný príbeh, ale
opakuje sa po tom, kto sa
mu pozdáva, že je
ten oný, akurátny.Túto
klonovanú kresťanskú ovcu
spoznáte podľa
vnútornej neurózy a napätia,
ktorú v sebe nosí ako trest a
„obdarúva“
ňou nevedome aj iných okolo
seba.Ak tak bude vyčíňať
roky, zdokonalí sa až
natoľko, že bude
„majstrovsky“ vnucovať iným
niečo svojské, čo bude za
správne považovať. Jeho
nepresnosti môžu
pohoršiť, čiže pokriviť
duchom maličkých.Ak dôjde
až k zastrašovaniu iných,
tak dosiahol osobný rekord
v pomýlenosti.
Sv.Ignác to trefne vystihol :
“Niet väčšieho omylu
v duchovných veciach,
než vnucovať iným svoju
cestu.“
Je to jeden z duchovných
zločinov, plodiacich
množstvo odporu a
nelásky.Ak v sebe máme
Boha a spolupracujeme
s ním, postupne zistíme ,že
každý z nás má v Božích
očiach veľkú cenu, že pre
každého z nás má Boh
originálny plán. Tak, ako
cítime veľkú bázeň
pred ním, budeme pociťovať
rešpekt pred blížnym,
ktorý sa ho rozhodol na trón
v srdci prijať.
Naozaj nasledovať.
Ako pred bohostánkom.
Tí sú totiž brat a sestra
v Kristu.
Tí ozajstní a originálni sú
nemnohí.
Akože učeníci, tých je často
veľké stádo.Hoci sú
poniektorí už vo veku
seniorov, sú ako malé deti,
ktoré servilné kyvy pred
autoritami prepnú
na nadávanie či
znevažovanie.
Učme sa dospelejším a
spirituálne súrodeneckým
vzťahom! Nedávame my
iným príležitosť na posmech,
keď my vlastne
cvičíme komickú drámu
o večných otcoch a
večných deťoch ?
Nerobíme z chlapov akýchsi
mendíkov, čo sa začervenajú
pri fotke
nahej ženy, ale to že sú
rôzne opití a nezodpovední,
ich netrápi?
Duchovne leniví, bez
vlastného názoru, vlastnej
tváre či veľkého formátu?
To, že milujeme desaťkrát
viac svoj národ, svoje
pozemské rodiny
než Boha a Rodinu Nebeskú,
sa málokto spovedá.
Alebo napr. z toho,
že gánime či švindľujeme.
Za to rôznych
nepodstatných prkotiniek,
tak z toho sa my vyznávať
veru vieme.
Keď žene občas ujde
podstata veci,
tak je to ok, veď to je v jej
prirodzenosti.
Ale duchovným mužom ?
Prvých šesť storočí sa
nespovedalo z hriechov tak
ako dnes, a predsa
Cirkev žila.A mala aj
skutočných svedkov aj
mučeníkov.A my, ak
dávame dôraz iba na
návštevu spovednice, kde sa
penitent bude iba
donekonečna skrúšene
vyznávať z toho, ako sa
prejedá, po čase ho
takéto zdanlivé pokánie
privedie ku
dvestokilogramovej nadváhe
a
k zlému pocitu zo seba.
Nepomohli sme k tomu aj my
? Nevychovávame tým národ
k zbabelosti ?
Nebojme si dať túto otázku:
Či my svojimi
lacno dostupnými kňazskými
rozhrešeniami
napr. po potrate,
nepodporujeme nekultúru
smrti ?
Podľa evanjelia nám nebude
všetko
prilacno odpustené…
„Komu zadržíte hriechy,
budú mu zadržané.“
Občas je naozaj pedagogicky
nutné
byť sv.neodpúšťajúci, aby
penitent zvážnel a opeknel.
Nie je tu málo tých, čo svoje
telo považujú síce za chrám,
ale okrem
tých najnižších oblastí
pohlavia a vylučovania.Tak
toto bolo Cirkvou
odsúdené ako blud
manichejizmu.A tak isto ako
je dôstojné hlava či
srdce, tak isto má mať svoju
dôstojnosť vylučovací či
pohlavný orgán.
Ak to my podceníme a tieto
oblasti vytisneme na severný
pól miesto
sv. nenávisti voči svojmu
nízkemu sebectvu a pýche,
ktoré majú svoje
sídlo v týchto častiach tela,
ale nie fyzického, tak sa
sami kruto vytrestáme.Naše
duchovno bude uletené,
správanie nenormálne.
Zdravie tela
bude o pár rokov v háji tiež.
A ak si myslíme, že to
zakryjeme svojou
vonkajšou dokonalosťou, tak
iba naoko a dočasu. Bude to
praskať.
Čo takto byť mužnejším,
nesvetloplachým?
Nehanbiť sa za vlastný
názor ?
Nečudujme sa, keď nám muži
zdúchnu.
Pretože asi z jasličkových
pobožností a vzťahov dávno
vyrástli.
Kresťanstvo iba pre deti,
hrajkanie sa iba na milých,
nepoctivé či vyhýbavé
odpovede na veľa úprimných
otázok,
papagájovanie
nedomyslených odpovedí
intelektuálne náročnejšie
európske publikum akosi
neoslovuje.
A z presvätých rečí
nekrytých poctivým utrpením
Ich začnú nie iba nudiť, ale
bolia ich z toho uši.
Citliví ľudia totiž cítia
kto falošne spieva nádhernú
pesničku.
Deti vyrastú. A mnohé sú
hladné aj po hlbších
pravdách života.
Infantilné odpovede svedčia
iba o neakademickej
učňovskej úrovni.
Aj na to je čas,
aby sme sa hrajkali na
piesočku s Ježiškom.
Ale to je iba provizórium,
nie večný život.
Je našou povinnosťou dospieť
do zrelosti.
Syn Človeka nie je iba
Ježiško,
kúsok jedla či kniha,
nie je iba
chorý, chudobný či
prenasledovaný.
Nie je iba v krásach
prírody,
v obradoch či úrade,
ale má prebývať par
excellence
v normálnom zdravom
človeku
normálnych vzťahoch.
Deti iba prijímajú
.
Dospelý sa učí dávať.
Nielen veci.
Ale aj seba.
Ježiš bol prvý katolík.
Ten, čo dosiahol
plnosť, kompletnosť.
On vykupuje celého človeka,
nie iba jeho časť.
Nech nám Kristus vo svätom
chlebe prepožičia
v jeho škole pravej presnosti
milosť presne pomenovať to,
čo je choré
a nájde nám presný liek.
Ozajstnými kráľmi medzi
ľuďmi nie sú tí,
čo majú politickú, finančnú
či športovú moc,
ale čo presne
diagnostikujú a dávkujú
liečivá.
A povzbudzujú iných k nebu.
12. POZEMŠŤANIA,
MIMOZEMŠŤANIA ,
NEBEŠŤANIA
Istý pedagóg na VŠ
ekonomickej mi povedal
zaujímavé podobenstvo.
Podľa jeho pozorovaní života
je tretina študentov skazená
drogami,
uvoľneným sexom a spútaná
reťazami klamstva.Druhá
tretina je
na slušnej morálnej úrovni,
snaží sa žiť vo viere a
v pravde. O tretiu tretinu
sa bojuje,
na ktorú stranu sa prikloní.
Niečo podobné by sme takto
mohli prirovnať aj vo svete
dospelých.
Prvá tretina sú
pozemšťania.
Tí sa tu cítia ako doma.
Táto planéta je pre nich
cieľová. Aj pobehovanie po
nej. Sú ako zvieratá.
Uznávajú iba
bohyňu matku prírodu.Sú
materialistami, veria len
v silu peňazí.
Agnostikmi, tvrdiaci,že
pravdu nemožno spoznať.
Relativistami, čo tolerujú
všetko,
len nie vážnejšie sa nad
životom zamyslieť. Keď ich
lážo- plážizmus
znaozajstnie, prechádza
do komickej podoby.
Potom do tragickej.
So šašom na tróne nie sú
žiadne žarty. Títo silno
veriaci
v pohanské božstvá majú
spoločnú základňu, čiže to,
že sú silno prilepení k zemi.
Svojimi bôžikmi sa najprv
sfetujú. Tí s nimi neskôr
poriadne zatočia. Tak im asi
treba!
Netušia, že si svojimi
hriechami kujú budúce
tresty.
Druhú tretinu tvoria
mimozemšťania.
Tu patria všetci milovníci
pavedy a patogénnych
spiritualít. Veria síce, ale
nie v Dobrého Otecka.
Ale v niečo nad nami.
Sú to apoštoli bezbrehej
nekonečnej tolerancie,
hviezd a kariet, karmy a
nesvätých anjelov. Dogmy
neuznávajú.
Jednej sa však držia. Znie:
„My nemáme dogmy!“
Jedno majú ešte spoločné
uletenosť od reality.
Lietanie nielen v astrálnych
svetoch, a hlavne kdesi
mimo svoje telo.
Títo jedinci sú veľmi vysoko
od miesta, kde sa
má konkrétne niekde
pomáhať, a veľmi ďaleko
od radostnej prítomnosti
vo vlastnom tele.
Keďže berú zábavne všetko
sväté a vážne mnohé
nesväté , urobia si
z duchovna akýsi kokteil
z burčiaku, alkoholu,octu
oleja, smotany a
džúsu,spojením ktorých
vznikne zaujímavá žbrnda.Tá
pôsobí ako preháňadlo
a návod na plné gate.
Nakoniec toto duchovno
končí bez prvých troch
písmen.
Takto končí ich falošný
„Ježiš“
z vesmíru a bez kríža.
Zaoberanie sa iba tým, čo sa
deje kdesi mimo,
v inom človeku, v inom
vzťahu, na inom kontinente
či na inej planéte.
To len preto, aby som sa
nezaoberal tým, čo sa deje
teraz a tu.
Nemajú to chuť ani vidieť,
ani riešiť,
lebo to bolí.
Kto odmietne, neprijme kríž,
a živorí si na úrovni bez
neho, sám sa vytrestá tým,
že vzkriesenie
jeho mysle nenastane.
Bude sa sám v sebe zle cítiť.
Čím bude mať viac tzv.
slobody a pohody okolo seba,
tým sa mu vnútorný a
duchovný stav doslova
rozvráti iba zo silných
pozitívnych zážitkov a bude
sa zhoršovať na silný
negativizmus, končiaci
v nejakej drogovo závislej
pakárni či naštvatej
jeseni života. Skončí
v záplave agresivity.
Bude ju musieť stále viac
potláčať.
Čím viac do svojho tela
niekto naleje sladkých
vodičiek a poje masitých
pokrmov
tým viac bude jeho
organizmus prekyslený.
Azda preto niektorí do
kresťanstva zasvätení sa
navzájom žerú a
prežívajú silné neurózy, lebo
odmietli zostúpiť s Kristom
do pekiel
života a ešte duchovne ich
ego neumrelo a nepovstalo
zmŕtvych.
Tretia skupina sú
nebešťania.
Kto má tú česť patriť sem,
zistí, že tu
je úprimnosť a konkrétna
služba Bohu a blížnym
samozrejmosťou.
Je mnoho povolaných, ale
málo vyvolených, píše sa
vo Sv. písme.Ak si
niekto myslí, že Boh je
nespravodlivý a jedného si
vyvolí a druhého nie,
tak sa mýli a Boha uráža
.On dáva pozvánku nám
všetkým.
Povolaní sú tí, ktorí
pozvánku prijmú a
neroztrhajú.
Sami sa zaradia medzi
povolaných. A podobne sa
my sami zaradíme medzi
vyvolených, a to
vtedy, keď budeme bez
uljevania sa
skladať skúšku za skúškou.
A príležitosti slúžiť a
spoznávať stále hlbšie
pravdu o sebe i živote
nepredrichmeme, ako sa to
stáva tým, čo pozvanie pyšne
odignorovali.
Je veľkým umením uchrániť
si v dospelosti vnútornú
nevinnú detskú
spontánnu radosť. Keď nás
život pritlačí a odskúša
krížom, mnohí
ľudia padajú ako zhnité
hrušky zo stromu. Ak sa
dáme oklamať a
neprijmeme svoj kríž, v tom
momente sa sami vylučujeme
z vyvolenosti,
zvolením si tzv. pohodlnej
cesty, ktorá zo sebou prináša
nepokoj
a zamotanie sa do seba.
Pobyt vo vlastnom tele bude
pre týchto prekliatím.
Pre nebešťana už tu na zemi
bude požehnaním.
Ba až blaženosťou.
To sú tí tichí z evanjelia.
ľudia zjemnení a hlbokí, čo
zdedia zem.
Nemyslí sa tu isto
na
pozemky,
ale na ich vzkriesené telo,
dušu a ducha.
13. TELO, DUŠA A DUCH
O zdravie nášho tela sa
starajú desiatky
všeobecných a odborných
lekárov.Internisti,
chirurgovia, stomatológovia,
onkológovia, ortopédi,
neurológovia, kardiológovi
a. Ich pomôckami sú stovky
prístrojov, tisíce
druhov liekov. Bojujú
proti zápalom, infekciám,
sepsám, tumorom,
vredom, záchvatom,
horúčkam, skriveniam,
zlomeninám, nádorom,
ranám, metastázam,
alergiám, vyrážkam, kazom,
plesniam, hnisom,baktériám
či vírusom.
O našu psyché – dušu sa
zaujímajú psychológovia,
psychiatri, psychoanalytici a
psychoterapeuti.Zbavujú nás
škodlivých závislostí,
komplexov, fóbií, mánií,
psychóz, tráum, stresov,
agresií, neuróz či depresií.
Lekármi duší sú aj učitelia,
ktorí nám pomáhajú vyliečiť
sa z nevedomosti. Alebo i
rodičia, ktorým záleží na
správnej výchove svojich
detí.
Kto má paranoju, hysterické
záchvaty, bulímiu,
nechutenstvo do jedla,
je narcis, narkoman,
alkoholik, gembler,
psychopat, oligofrenik, alebo
má sklony k samovražde,
zajakáva sa,
toto a mnoho iného treba
liečiť ambulantne.
Zdravá duša znamená mať
vyvinutý zdravý rozum,
nepoškodenú vôľu a pamäť.
Doladené emócie.
Zdravú otvorenosť a
kritickosť.
Ľudská bytosť má ešte
jednu, a to najdôležitejšiu a
najhlbšiu oblasť.
Tou je náš nesmrteľný duch.
Duša našej duše. Biblické
duchovné srdce.
Naša podstata – svedomie.
To je zdravé vtedy, ak človek
ľúbi. Zdravo,
nie dravo. Správne sám
seba. Viac ako seba iných
ľudí. A nadovšetko
Boha,Darcu života. Ak sa tu
vyskytnú nejaké defekty,
pomáhajú ich
liečiť kňazi. Liečia pomocou
Božej milosti.Dávajú
penitenta do rúk
Kráľa a Lekára tohto
chorého sveta, do rúk
Ježiša. Svedomie vôbec
nespomína. Nie že by ho
nemal. On je ním sám.
Kto je čudný,
závidí, nenávidí, je lakomý,
nemierny, nespravodlivý,
zbabelý, chlípny,
úzkoprsý, ohlúpnutý,
nečestný, nafúkaný,
neverný, uzavretý, uletený
,
prispatý, bezcitný a pod.
Ten je chorý duchovne.
Vo svedomí poškvrnený,
teda hriešny.
Kristoterapia je pravá
veda ducha,
ktorá nás od týchto
nesvedomitostí,
škaredostí do „špiku kosti“
oslobodzuje a
detoxikuje.
14. PANENSTVO TELA,
DUŠE A DUCHA
V Cirkvi dávame veľkú úctu
pannám a panicom, lebo tá
im patrí.
Dajme však pozor a
nezaraďme sa sami medzi
nebedliacich materialistov,
ktorí si myslia, že telesná
blana je viac ako pokorný
duch.
Tá podstatná vernosť sa deje
v duchovnej a nie
v materiálnej úrovni.
Panenstvo tela má špeciálnu
a svätú hodnotu u
vybraných jednotlivcov,
ktorým je to zhora
dané.Spoznáte ich podľa
šťastného výrazu tváre
a vznešeného pokojného
vystupovania počas dlhých
rokov. A nepotrebujú sa za
ten čas viazať v manželstve
s niekým, lebo prežívajú iný,
vyšší druh duchovnej
svadby.
Posvätný celibát je vlastne
nebeské manželstvo.
Mať oporu v Duchu Sv.,
nie v tele.
Ak sa niekto na panica hrá
a tají v sebe zahorknutý
blen, ten a tá sú plní
napätia. Potláčané neurózy
a dlhoročné skryté popravy
prirodzenej činnosti tela im
nahromadia v duši
horkosť a v tele všelijaké
neprirodzené kŕče.
Občas ten vred nelásky a
pýchy praskne a začne
vytekať, keď napr. niekoho,
kto sa pošmykol v tejto
oblasti, s chuťou
škodoradostne
poodsudzujeme.
Obrovské nasadenie na
zachovanie absolútnej
zdržanlivosti
a strachu z boba
v 6.prikázaní je tu
zaujímavo
skombinované úplnou
lajdáckosťou napr.
v porušovaní 8.prikázania.
Kde sa toleruje pakultúra
ohovárania ,osočovania,
udávania sa, klamania sa a
pretvarovania.
Vnútorná nehygiena
„panicom“ až tak neprekáža?
Neopití moralisti by nás
mali veru upozorniť, že tieto
smilstvá v duchu sú
v Kristových očiach
10 x väčším problémom ako
telesné zlyhania.
Ak nám to nie je jasné,
môže to dopadnúť tak, že
odsúdime slobodnú matku a
tú čo išla na
potrat nevedome pochválime.
Aj takto sa robí z Krista
posmech…
Toto a mnoho iného je strata
zdravého úsudku, a je asi aj
stratou panictva ducha.
Vernosti Božiemu plánu s nami,
tzv.Božej vôli
i Ježišovým zásadám.
Takto sa do duchovnej lampy
otca dostáva nepozorovane
ocot.
Dlhoročný plytký život
bez kríža
si raz vyrúbe vysoké
povahové
dane.
Za túžbami po peniazoch
bude
iba vykradnuté duchovno,
za túžbou
po novotách rôzna starina,
za hrozným hladom
po deťoch iba
strata
detskej nevinnosti
vnútra.Zakončené kopnutím
do trpiaceho spolubrata?
Sv.František Saleský
skonštatoval pri pohľade
na istú rehoľnicu
v kláštore:„Tak tá je čistá
ako ľalia, ale pyšná ako
diabol.“ Sestry sa to naučili
od podobne postihnutých
bratov?
Čo roky tutleme, nezatlčieme
navždy, však?
Diabol má záujem aj nám
poprehadzovať hodnoty.
Darmo sa ktosi vystatuje
telesne nepoškvrneným
celibátom, ak je
profesionálny
egoista, čudák, pätolízač či
kariérista. Iba maskuje
skryté
incurvatio in se ipsum.
/dokrivenosť samým sebou/
Táto skrytá namyslenosť sa
rada ukrýva pod
falošnú pokoru,
ktorá sa hádže do prachu od
nadúcty k nohám
predstaveného.
A ak je ten v podobnom
štádiu
vnútorného rozkladu
ducha, tak
tieto pätolízačské prejavy
oddanosti prijíma a
oceňuje.Tohto antikrista
prítomného medzi nami
by sme
mať nemuseli, ak by sme
ešte
okrem telesnej čistoty
dali pozor
na panenstvo duševné.
Na úprimnosť.
Sú kadejaké spolky,
kde mladý
človek z veľkej frajeriny
prichádza
nedôstojným spôsobom
o svoju
poctivosť telesnú.Treba sa im
rozhodne
vyhnúť.Stratiť však
úprimnosť,
poctivosť duše v partii inej,
je škoda
oveľa závažnejšia.
Preto majme
priateľov a utekajme od
pokryteckých
vzťahov. Denne sa
na pár minút
úplne stíšme a
pýtajme Ducha Svätého,
ako máme konať
.
Lebo kto to roky zanedbá,
môže
sa sám pripraviť
o to najcennejšie:
o poctivosť duchovnú.
O panenstvo večného ducha
Iba panici vraj pristúpia ku
Kristovi./Zj, 14 kap./
To, že sa tým nemyslí
panictvo
telesné, by nám malo byť
jasné,
Inak by rodičia detí, aj nás,
boli odpísaní.
Treba sa vyhnúť fanatickým
extrémom. Jeden je vo svete,
ktorý má panenský stav tela
a
vnútra celkom na posmech.
A ten druhý ,
ktorý by z neho chcel urobiť
modlu. Toto by nás do neba
nepriviedlo.
Zdravá hrdosť
na dôstojný stav
manželstva, zasväteného či
slobodného stavu je niečo
úplne
iné.Kto berie vzťahy poctivo,
tak mu všetka
česť. Či nie je nevera
Kristovi
roky sa zaujímať iba o svoju
rodinku,
iba o svoje spoločenstvo,
o svoje detváky?
Rodina Božia a jej plány
nás
nezaujímajú?
Môžeme tak neprezieravo
skončiť medzi nerozumnými
pannami, ktoré majú lampy
vonkajšieho náboženstva
a tzv. slušného
spoločenského správania síce
vyleštené, ale oči budú mať
vypleštené,
keď ich do raja nevezmú,
lebo im bude chvať
olej nesebectva a poctivo
prežitej pravdy.
Učiť iných iba
naštudovanou
ideálnou morálkou,
bez toho, aby
sme si ohlasované overili
poctivo aj prežitými
skúsenosťami,
a odsudzovať tých,
čo pochybili,
lebo mali odvahu sa o niečo
svojské
pokúsiť, to vedie
k nafúkanosti.
A neurobí z nás svedkov
pravdy,
ale iba nepoctivých rečníkov
evanjelia.
S rybajzlíkom na košeli a
bohom vo vrecku?
S dvadsiatimi písmenami
titulov pred a za menom
a strčíme hlavu do piesku
pri probléme…
Toto je ten skrytý koreň
novozákonného nesvätého
podfuku.
Svätosť nie je smutná,
kŕčovitá,
naivná
či vyhladovaná.
„Potrebujeme nie iba
učiteľov,
ale svedkov.“
Pavol VI.
Učeníkov sa raz spýta
sv.Sudca
v ich svedomí a
najhlbšom vnútri:
BOL SI VERNÝ PRAVDE
,
BOŽIEMU PLÁNU
S TEBOU?
AKO SI bola VERNÁ
nie iba ľudskej,
ale BOŽEJ LÁSKE?
Lampa je vonkajšok.
Olej je pomazané a vyliečené
vnútro.
„Pokánie je normálny
život.Ale
poctivo prežitý“ /A.Srholec/
Ježiš nie je proti vonkajšku,
ale UPOZORŇUJE,
že ten bez vnútra nestačí.
Je to veru málo.Predstierané
cnosti zažijú veľkú prehru.
Hrali sa na najvyššiu
úroveň,
a vyrobili zo svojej bytosti
cynického nečloveka?
Pokrytci tu spolu žijú s
úprimnejšími.
Kúkoľ rastie spolu
s pšenicou,
a podľa
evanjelia to treba nechať
tak
spolu rásť až do žatvy.
Treba sa vyhnúť mladíckemu
zaslepenému
vytrhávaniu každého
kúkoľa.
Pre lekára je choroba výzvou
dokázať svoje medicínske
kvality. Nie nepriateľ.
K nášmu dočasnému pobytu
tu na zemi patria aj
hriechy. Ponoriť sa
do chorých
vzťahov, riešiť ich, tam
sa učiť
a pozdvihovať
k dôstojnosti. To je niečo pre
dospelých.
Až potom sa tešiť ako
malé dieťa
Ťuťko sa ničoho chorého
radšej
ani nedotkne .
Jeho nie dobré víno, ale vín
plná „nevinnosť“
bude podozrievať tých
odvážnejších
najprv z toho najhoršieho a
potom aj z toho najlepšieho.
15. ČNOSTI , NERESTI
A SV. NERESTI
Ak by ste začali zbierať
dobré
ľudské vlastnosti, cnosti
alebo čnosti,
objavili by ste ich
za pár rokov
viac ako tisíc.
Tie podstatné a božské sú:
Viera. Nádej. Láska.
Dobro. Pravda. Krása.
Dám si odborne poradiť, či
som okolo nich dal
12 najhlavnejších:
Pokoru. Sebaúctu.
Nezištnosť.
Spravodlivosť.
Milosrdenstvo. Vernosť.
Umenie. Rozvahu. Miernosť.
Múdrosť. Presnosť.
Sv.Rešpekt.
Kto počas života nadobúda
tieto
duchovné kvality, pracuje
pre úmysly
Božieho Kráľovstva.Pracuje
na svojej spáse. Na svojom
zdokonalení.
V centre všetkého správneho
je
Láska Božia,
sám Duch Svätý,
bez ktorého by cností nebolo.
Bez Neho sa cnosť môže
zmeniť na neresť.
Cnostný systém má i
trinástu komnatu.
Tú tvoria sväté necnosti.
Napr. sv.hnev( Ježiš sa
rozhneval na chrapúňov v
chráme). Sv.nemilosrdnosť
(učiteľ dá lajdákovi
pätorku).
Či sv.drzosť (sv.Hieronym:
„Učte sa odo mňa sv.
arogantnosti.“) Alebo
sv.netolerantnosť
voči veľkému zlu.
Bez týchto vhodných
výnimiek
by naše cnosti neboli
dokonalé. Práca na sebe
je
pravdivé zdiagnostikovanie
nášho reálneho
stavu, zmenšovanie našich
tieňov a presvetľovanie
milosťou všetkého,
čo sa nepáči Otcovi v Nebi.
Spirituálne alchymistická
premena
„olova na zlato“
Ak v nás čnosti rastú a
neresti
sa umenšujú,
žijeme naisto správne.
Toto nech je vznešeným
a permanentným
ozajstným svätým
Cieľom nášho života.
Toto je to duchovné zdravie,
ktoré si vážme veru viac ako
to telesné.
Neraz sa stane, že zdravie
tela
odíde preto,
aby sme prišli k zdraviu
nesmrteľného ducha.
Alebo duše, toho medzi
božským a ľudským.
Len Svätý Duch vie, čo je
pre nás ozaj treba.
Preto sa s dôverou modlime :
Buď Vôľa Tvoja.
Len ON vie, čo je nám
potrebné
prežiť a pretrpieť,
aby sme boli
v skutočnom svete,
v oslávenom tele,
naozaj pekní.
Mať v sebe čnosti a Božiu
milosť znamená
mať v sebe pravé poklady ,
pravú sv.krásu
a kontakt na pravý
majestát.