Umenie rozlišovať

bludné učenia, tzv. herézy
ktoré ako sršne a osy atakovali kresťanské úľe 
akoby to boli tiež brány pekelné
počas 2 tis. r, ale paradoxne im aj  
podstatne napomohli dozrievať a rozlišovať,
čo je kresťanská trvalá pravda a čo je už ilúzia

prečo Boh dopúšťa hlásanie bludov? …….Skúša nás. sv. Vincent Lerinský

judeofílizmus – z 1 st., najväčšia tragédia v dejinách je očakávať 2 tis. r. mesiáša, a keď prišiel, tak ho neprijali, zo synagogy vyštvali a ukrižovali ako bohorúhača. Aj po jeho Vzkriesení v duchovných zločinoch pokračovali , aj niektorí medzi kresťami ich  fanaticky strašili a manipilovali, že treba
vraj zachovávať aj židovské predpisy Starého zákona pre spásu, aj fyzickú obriezku, nespásonosne sa zabrzdil pri duchovnej polovzdelanosti, zaťato sa pridržiaval najtragickejšej chyby v duchovných veciach = odmietal dospieť do zrelosti, správne sa dokončiť, prílišne sa zamiloval do starých poriadkov a agresívne odmietal to nové, nenávidel pokrok a vývoj,  orientoval sa na vonkajšiu prosperitu, na pozemky pri stredozemnom mori či iba na Jeruzalemský chrám a iba na Starý zákon
nikolaiti – z 1 st. spomínaní v Zj 2,6  ktorí vraj po vzore diakona Mikuláša darovali manželku aj inému bratovi, a takto sa liečili zo žiarlivosti, majetníctva vo vzťahu a sebectva. podobné typy nemajú výčitky svedomia v uplatňovaní si nadpráv v intímnych vzťahoch, čo jeden považuje za prísne zakázanú svojvôľu, druhý nemá výčitky a uplatňuje si svoju predstavu slobody, v extréme až bezohľadne
ebioniti – 1 st.  vznikli medzi židokresťanmi, chceli byť mostom medzi židovstvom a kresťanstvom, od oboch strán boli zavrhnutí, ich nadpoznanie ich robilo vraj nezávislých nad spoločenskými pravidlami,  neuznávali listy apoštola Pavla, ktorého považovali za apostatu,  Ježiš bol vraj iba spravodlivý prorok, nie Boží Syn, vraj bol synom Jozefa, na svojich mystériách používali bez hanby sexuálnu mágiu v kresťanských šatách – krv z menštruácie a mužské semeno ako vraj božský pokrm, kde je ukrytá skrytá sila duše. Manžel tam ponúkol svoju ženu „bratovi“… Praktizovali „agapé“ – komunitnú promiskuitu, vraj raz v roku . Urýchľovali tak dejinný vývoj sveta.  Spermatizácia ich vraj približovala k duchovnu. Aktívne hlásali chudobu, asketizmus a vegetariánstvo, V důsledku tohoto jejich učení dostali jméno ebionité, což znamená ‚nepatrné poznání‘. ‚Ebion‘ totiž znamená ‚žebrák‘.“ (Historia Ecclesiastica, III, 28
gnosticizmus – z 2.st, pochmúrny mysticizmus, v nespoľahlivých apokryfoch, hlásal, že spasí nás vyššie poznanie, je iba pre elity, gnostikov. Nižšie poznanie aj blaženosť mali pistici, čiže katolíci, a hmotou boli celkom pohltení hylici. Svet stvoril anjel – demiurg, aj hnevajúci sa Jehova Starého zákona. Mal absolútne pozitívny vzťah voči svetu, je súhrnný názov pre veľké množstvo veľmi rôznorodých a panteisticko-idealistických siekt, ktoré prekvitali už pred kresťanskou érou a prežili do 5. storočia a ktoré si osvojili frazeológiu a niektoré zásady hlavných náboženstiev , odporúča duchovno bez dogiem, adorovanie vlastných zážitkov, navonok pohoďáctvo, ale po tým agresívna individualistická bublina, silný existenčný pesimizmus, lebo hmota je vraj iba zlá. Miesto vzkriesenia tela, ktoré neexistuje, ponúka falošnú nádej v nových reinkarnáciách a odporúča klaňanie sa modle karmy
adamiti –  hlásali návrat k nevinnosti, v akej žili Adam a Eva v Rajskej záhrade. Svoje obrady vykonávali nahí, odmietali manželstvo a klasickú formu rodiny a obhajovali svojvoľný pohlavný styk. Prvé zmienky o adamitoch pochádzajú už z 2. storočia, objavili sa napr. aj v 15. storočí v Čechách medzi táboritmi
      patripassionizmus – z 2 st. (odkaz na utrpenie Otca), stotožňoval otca a syna, vraj otec sa narodil ako človek , vraj otec je božstvo syna a syn jeho človečenstvo
modalizmus  – učenie, podľa ktorého je Boh jedna osoba, ktorá sa prejavuje v troch rôznych módoch a nie Trojica. Modalisti napríklad tvrdili, že Boh je jedna osoba, ktorá sa ako Otec objavovala v Starom zákone, ako Syn v Novom zákone (do Turíc) a ako Duch Svätý sa objavuje po Turícach. Hlavnými predstaviteľmi boli Noetus zo Smyrny, Praxeas a Sabellius – najznámejší modalista. Učenie modalistov odmietli Tertullianus, Hipolyt Rímsky aj Origenes. I. nicejský koncil v roku 325 potvrdil, že Otec, Syn a Duch Svätý sú tri rozličné osoby v jednej božskej podstate.
adopcionizmus – z 2 st. Ježiš vraj bol obyčajný človek, až krstom od Jána Krstiteľa sa zbožštil / pod. dynamický monarchianizmus, aj pauliciáni /
sabelianizmus – z 2.st. Trojica sa teda v Bohu týka iba vzťahov v sebe jediného Boha voči sebe a voči svetu. Vtelením Boh prestáva byť Otcom, nanebovstúpením prestáva byť Synom
valentinovci – z 2.st. najprepracovanejšia heterodoxná mystická skupina v Ríme.  Z Plerómy / Plnosti, PraBlaženosti/ vzniklo  30 duálnych párov /aióny, veky/. 4×2 bolo Tých najhlavnejších,  jedna božská bytosť z Nich, najnižšia – Múdrosť, Sofia, ako Pramanželka Boha?, odpadla od plánov Praotca a bola vyhostená z Blaženosti do chladného kozmu. Tu tvorí v inom vzťahu a s cudzoložným partnerom Demiurgom, ako falošným stvoriteľom,  rôzne formy iného než božského života.  Ježiš, pred svojim inkarnovaním vraj Prasyn tejto pramatky Sofie s Praotcom, bol sem vyslaný, aby sa spamätala , precitla a duchovne ožila. Aby jej potomstvo s nesprávnymi skúsenosťami / Achamót, nesväté tajomstvá?/ zbavil večného trápenia a priviedol ku pokániu.  Existujú tri typy ľudí: 1. duchovní, ktorí  sebe majú božské semeno, aj pravé poznanie, sú predurčení pre Plerómu a nijaké konanie im neublíži  2. duševní, tí žijú spásu nižšieho druhu, sú závislí na konaní dobrých skutkov a odpustení hriechov 3. materiálni, živočíšni, tí spasení nebudú
doketizmus – z 2.st., tvrdil to, že Ježiš nemal naše ľudské telo,
ale iba telo zdanlivé, éterické, a teda že na krížovej ceste
nemohol trpieť vraj žiadnu bolesť
montanizmus – z 2 st.,Zjavenie Božie vraj pokračuje cez vizionárov a nemá byť uzavreté iba v Biblii, asi prapôvodcovia uletených charizmatikov, Urobili hókus-pókus o vzkriesenie charizmatickej starovekej cirkvi. Akoby tieň seriózneho kresťanstva, odbrzdená túžba robiť tzv. niečo veľké, „liek na jeho dogmatickú cirkevnú nudu“, antikonzervatívci aj s prorokujúcimi kňažkami,   napojenie na duchovný svet cez zdanlivo sväté nevyzreté ženy, ale bez čistoty Sv.Panny, ochrankyne sv. cirkvi. Pohŕdali laxnosťou mainstreamových kresťanov,  boli absolútne negatívni voči svetu, podstata nášho žitia je dostať sa z Adamovskej mdloby, anestézy zajatia pozemského bytia, treba najmä vyhľadávať extravzrúšo, emotívno magickú mystifikáciu, milovanie iracionality, nezaškatuľkovanosť, extatické vydrážďovanie sa, podceňovanie intelektuálneho poznávania, poverčivosť, hysterické hĺbania,  až orgiastické zážitky, to sú vraj tie pravé tajiny, vizionárky musia aktualizovať mŕtvu Tradíciu,  žiadal prehnanú prísnosť, pohŕdal umením, hlásal útek zo sveta. Mali vlastný kánon ako doplnok ku NZ. Treba sa oslobodiť od obradov a hierarchie, ktoré spútavajú vanutie ducha, preceňovali charizmy, najmä tú prorockú, netriezve a úmyselné dráždili rímsku moc, aby ich perzekuovala a útek pred takýmto  vraj prenasledovaním považovali za najťažší duchovný zločin, pubertálni hipiessáci staroveku. Eschatologická netrpezlivosť. Ich zjavenia od Kybely, matky bohov,  v extaticko vytržení im nutkavo nabulikali, že súdny deň už nastáva, prehnane zdôrazňovali apokalyptické témy…  ukážkový úlet z reality a inkorporácia nevykvasených zmätkov medzi veriacich 
Oni boli vraj tí praví svätci, pneumatici, vysoko stoja nad nižším rodom – psychikmi a dovedú ľudstvo k vyspelosti. SZ patril Otcovi, NZ Synovi a prichádza tretia doba Ducha Sv.
Entuziazmus/ túto teóriu obnovil v 12 st. talian Joachim da Fiore/ rojčenie a rigorózna životospráva, zakladateľa považovali naivne dve prorokyne  za parakléta, jedna mravne uvolnená bola vraj inkarnovaná epinaea – prvotná božská tvorivá myšlienka, žili už vraj v novom jeruzaleme vo frýgijskom/ stredné Turecko/ mestečku Pepouze a skončili vraj sebazničením 
marcionizmus – z 2.st, tvrdil, že Jahve, Boh starého
zákona je zlý a krutý , a Boh Nového zákona je Dobrý.
SZ a židovstvo dával do protikladu s NZ a kresťanstvom
v 20 st. ho obnovili nacisti ako tzv. pozitívne kresťanstvo, kde vraj vyčistili NZ od znečistenia židovstvom a vyhodili z besnej nacisticko pseudokresťanskej propagandy aj Desatoro aj Boha
enkratyti – z 2 st. radikálno prísne vraj treba bojovať proti svojmu akoby iba živočíšnemu
telu a jeho potrebám, extrémne prudérna asketika, zlé sú vraj aj víno, mäso, nevhodné je vraj aj manželstvo, čiže rodenie nových ľudí. Medzi seba prijímali len tých, čo sa zriekli sveta a osobného vlastníctva materiálnych prostriedkov. Hmota je zlá, preto i telo je zlé, je prekážkou pre dušu, väzením duše. Enkratiti / z gr. zdržanliví/ popierali taktiež možnosť spásy prvého človeka A to, že telo je chrám Ducha Sv. nič?! Alebo že “ čistota je v miernosti“ /sv.Ján Pavol II/ 
patripasionizmus – z 2 st., vraj Otec a Syn sú jedna osoba,
v Synovi trpel aj Otec 
ascitáni – z 2. st. (z gr. ἀσκός , askos , mech s vínom ) boli zvláštnou montanistickou sektou kresťanov , ktorí na svojich  zhromaždeniach používali tanec okolo prasknutých mechov a  hovorili, že sú to tie nové nádoby naplnené novým vínom, ktoré Ježiš spomína,  Matúš 9:17:
„Ani nové víno nedávajú ľudia do starých mechov; inak mechy prasknú, víno s, a vyleje a mechy sa zničia, ale nové víno dávajú do čerstvých mechov a oboje sa zachová.“
dynamický monarchianizmus – z 2.st, Kristus je vraj
iba človekom, ktorého však až pri krste, keď mal asi 30 rokov,
naplnila Božia sila a až potom bol vraj spojený s božstvom
mitraizmus – z 2 st., kult nepremožiteľného slnka,
úplne vylúčil ženy, krst vodou a medom
karpokrati– z 2 st., vraj iba cez skúsenosť ozaj všetkého dôjde človek ku tomu pravému poznaniu, obhajoval páchanie aj deliktov, čiže vyskočme napr. z okna, aby sme poznali aké to potom bude? Treba nám poznať všetko? Karpokrates, ktorého Tertullianus (O duši, 35) nazýva mágom a smilníkom, učil, že pred kozmickými mocnosťami sa dalo uniknúť iba neplnením svojich povinností a nemorálnym správaním. Ignorovať všetky zákony a potopiť sa do Monády tým, že si spomenieme na svoju preexistenciu v Kozmickej jednote. Keďže morálny zákon bol daný Bohom Židov, preto odpor voči Bohu Židov bol povinnosťou, a porušovanie a nedodržiavanie mravného zákona sa považovalo za zvrchovanú povinnosť. Takáto sekta, nazývaná aj nikolaiti, existovala v apoštolských časoch. 
novacianizmus – z 3.st., fanúšikovia protipápeža Novaciána,
tvrdili, že tí, čo odpadli od viery pri prenasledovaní,
už nesmú byť nikdy členmi Cirkvi, vraj spáchali taký veľký hriech, že ho žiaden biskup či kňaz nemôžu odpustiť, to môže iba sám boh. Vraj tá cirkev, čo ich prijíma naspäť, je tá už znesvätená neviestka,  a len oni, verní a bez ťažkých hriechov zrady evanjelia, čo odolali útlakom, 
sú vraj pravá a čistá cirkev, prehnaní rigoristi
teória o apokatastáze – z 3 st., veľký návrat všetkého do božstva,
vraj raz všetci, i padlí anjeli prídu raz do nebies
a trpieť natrvalo nebude vlastne nikto,
ignoruje ako slepá spravodlivosť i Posledný súd . Apokatastáza priniesla so sebou aj teóriu o prázdnom Pekle, pretože k pôvodnej dokonalosti a bezhriešnosti sa môže vrátiť aj satan
manichejizmus – z 3.st, má pôvod v perzkom synkretizme, 
/ pokus o zmiešavanie rôznych náboženstiev spolu do jednej čalamády/, zdôrazňuje silný dualizmus svetla a tmy. To, čo sa mu pozdáva je od boha a čo nechápe je od diabla. A poďme tú čiernobielosť  nanucovať aj iným, ako sfanatizovaní pubertiaci alebo spolitizovaní horlivci za božiu vládu – zelóti? Vyslobodenie od moci tmy sa deje cez tri pečate :

1. zapečatenie úst: treba sa zdržiavať alkoholu, mäsitých jedál a neprotirečiť modle vyvolených učiteľov, 2. zapečatenie   rúk: zdržiavať sa telesnej práce, chrániť zvieratá a rastliny, 3. Zapečatenie lona: teda zdržiavať sa manželstva a potomstva, ale nie sexuality. Nový zákon nahradil apokryfmi.                                                              Božská podstata sa v nás vraj uvoľní aj správnymi jedlami.  
   Boh stvoril iba hornú časť človeka a tú spodnú časť vraj dotvoril diabol, čím len na seba prezrádzali, že ich sexualita a tie hlbšie ľudské oblasti, či ich duchovné názory na hlboké tajomstvá viery, sú ešte nevykúpené, a v stave polozúfalstva.  9 rokov bol medzi nimi ako horlivý poslucháč sv. Augustín.  Jedna z odnoží heretického manicheizmu považovala hmotný svet za taký ničotný, že za predpokladu, že hriešnik zostáva neustále duchovne orientovaný na Krista, dokonca ani nezáleží na tom, aký ťažký telesný hriech bol spáchaný.
   apotaktyci – 3 st., odriekači majetku, mäsa, vína, manželstva, lebo všetko to je hrozným zlom sveta iba poškvrnené , pýšia sa apokryfmi a extrémnou chudobou, pokánie bagatelizovali, sestry vo viere si nechávali iba pre seba, asi inakveriacim nechceli dať “ ich nepravovernými smeťami zahádzať svoje studne“
   arianizmus – zo 4 st., popieranie , že Ježiš má božskú prirodzenosť a bol a je 2.Božskou Osobou, hlásal, že je iba človek, ale nie aj Boh.
   Syn je vraj iba najdokonalejší tvor. Neuznával teda ani NajSv. Trojicu Rigídne trval na tom, že Boh môže byť iba a len jedna Osoba, čo prevzal z ultraortodoxného výkladu farizejského židovstva 

pelagianizmus – z 5 st., je učenie, že ľudia majú schopnosť hľadať Boha v sebe a v sebe nezávisle od akéhokoľvek hnutia Boha alebo Ducha Svätého , a teda že spasenie sa uskutočňuje ich vlastným úsilím, v ezoterike je to hlavná priorita, nezdravé sebavedomie, neveril v dedičný hriech, krst je zbytočný, vraj
to naše prirodzené je už nadprirodzené, Adamov hriech nám dal vraj iba zlý príklad, odporúčal spoliehať sa iba na vlastné sily, opieral sa v prvom rade o silnú asketiku ľudskej vôle, akoby úplne podceňoval potrebu Božej milosti a spoluprácu s ňou v modlitbe, spásu nám prinesú iba vraj moje výkony, nepripúšťal žiadne zmeny v ustanovených cirkevných pravidlách / indietrizmus čiže spiatočníctvo/ a chcel počet dogiem  rigídne natrvalo zabetónovať  = skostnatenosť , dôsledná a fiktívna samospasiteľnosť, mentálna stuhnutosť 
semi/polo/pelagianizmus –  6 st, popiera druhú časť pôsobenia milosti, ktorú čiastočne aj uznáva v časti prvej, a spolieha sa viac na vlastné sily, až prehnane sa bojí zmien či novôt /modla bojazlivosti/, v snahe obrániť to tradičné až agresívne útočí na kolegov čo chcú niečo inovovať /modla žiarlivosti/, čo vedie k „narcistickému a autoritatívnemu elitarizmu, v ktorom druhých namiesto evanjelizovania analyzujú i klasifikujú a namiesto toho, aby im uľahčili prístup k milosti, míňajú energiu na ich kontrolovanie“ (Evangelii gaudium, 94), nedokážu pochopiť, že ku správnym zásadám treba pripustiť aj opodstatnené výnimky / modlárstvo žiarlivosti v SZ /
neopelagianizmus – tí najnevinnejší medzi bludármi, ale s nahrozivejšími dopadmi pre vieru, vraj nepotrebujú k láske a spáse okrem svojej úzkoprsej bubliny iné spoločenstvo ani žiadne iné cirkvičky, okrem nich sú všetci sektári,  adorácia polovičatosti, uctievanie nedokončenosti, očistcová topprodukcia polodémonov – poloanjelov, spirituálna krpatosť, zlenivené darebáctvo čo nemá záujem odísť zo stavu pubertálneho a z polokresťanského do stavu zrelšieho, ani sa desaťročia neráči  zbabelo odhodlať na povinné dohotovenie sa z detinského polovývoja, trápne dorichtovanie sa na nejakého škriatka , polonábožné záchvatíky, kinderkovské vojničky, umelé udržiavanie statusu Quo, betónovači a uzatvárači systému, vedomá spirituálna retardácia až degenerácia, antivývoj, točenie sa iba v zastaralých aj polobludných kruhoch, sebaklam popierajúci prirodzený vývoj, ak je už extrémny a vo vážnych veciach môžu sa z týchto milovníkov každej záchrannej brzdy stať až kriminálnici toho najťažšieho kalibru = páchatelia hriechov proti Duchu Svätému / vražedná závisť/
polovičatosť – dosť častý jav u navonok zdanlivo silno veriacich je extrémna patológia polovzdelanosti či polosvätosti,  ide o divné pseudospirituálne  autofatamorgizovanie, napr. verným dodržiavaním nejakej časti z kresťanstva sa silno tak nekriticky sebaklamom zatoxikujú, že už sú vraj kompletne verní nebu, a pritom totálne bez sebareflexie zrádzajú neraz tie najdôležitejšie veci, okato zachovávajú tie nie až tak podstatné, vonkajšie a meniteľné… Rozvádzajú sa s Láskou, so Lžou ešte nespávajú, ale narastá v nich s flirtovaním s polopravdami už neľudská zloba. Tvária sa ako unáhlene božskí a zároveň sú málo ľudskí. Títo horlivci a vraj tuhí katolíci sú v podstate netrpezliví fanatici s falošnou pokorou, ktorej nevedomé vyčíňanie v podvedomí ich utvrdzuje v horlivosti. Ich zdanlivá pravovernosť je už stuhnutosť. Ich kariérnym autizmom poznačená askéza stráca miernosť voči iným, Pán Ježiš ich v židovstve diagnostikoval v Mt 23, 3 “ hovoria, ale nekonajú“ , milovali totiž peniaze a chrámové divadlá, v polokresťanstve by povedal „čušia, sú to pacifistickí dezertéri, radikálne a dlhodobo nechcú bojovať zo zlom ani hriechom, ani netúžia po mučeníctve“, milujú totiž nadovšetko skorumpovaný svet, svoj palácový pohodlnizmus a kariérne sebaoslavovanie
novozákonní farizeji – majú silnú túžbu slúžiť v cirkvi na kariérnom tróniku, a keď sa tam vyšplhajú a stretnú sa s niekým duchovne kvalitnejším či intelektuálne zdatnejším, začne ich démon žiarlivosti, závisti či ješitnosti tak gniaviť, že iného začnú ponižovať , urážať či ho aj vyštvú , topia sa v úzkoprsosti alebo v malichernostiach, väčšie veci im unikajú, sú pevne zabarikádovaní vo svojej strážnej vežičke či opevnenom hradíku vraj pravovernosti / v realite malej individualistickej rigídnej bubline/, kontemplujú miesto večnej blaženosti svoje istôtky, pravdičky, strachy a neurózy, sú stále priťahovaní ku nejakej podobe spirituálneho spiatočníctva či retardácie, podporujú udávanie sa a nenávisť, vyžívajú sa z nejakého iba negativizovania, aj hrubého osočovania, unáhleného obviňovania, žiarlia na lepších okolo nich, špehujú iných z nevery a tú svoju neregistrujú,  žíznia po trestaní či exkomunikovaní tých, čo predbehli svoju dobu alebo trocha sú odvážnejší, raz upalujú kacírov, inokedy osočia lepší názor ako dezinformáciu, lepší charakter ako burinu a predbiehajú sa v jej vytrhávaní z cirkevnej záhrady, pod maskou veľkej a prestieranej zbožnosti šaškujú na tróne svojej funkcie či vyčíňajú neraz zo zúfalstva ako sadistickí klauni a navonok hrajú urodzených papalášov, pred vlkom zdúchnu,  pri trestnej činnosti naokolo verne čušia  a strieľajú do plienok , držia basu a pijú falošne kolegiálnu bandu , obklopujú sa pritákávačmi, vyžadujú otrockú poslušnosť , sú neraz v cirkvách prví, nemali však na to byť dozretým vzorom, nevyprosili si milosť odchádzajúcu  a končia ako poslední duchovní mrzáci kôli antiinteligentnej skrytej pýche roky živenej pobytom v sakrálne, škodoradostne grilujú roky obetného baránka na ktorého svojou neprávosťou zhadzujú ako svojvoľnomurársky majstri svoje viny, v dementného pánbožka aj trochu veria, ale v Posledný súd určite nie, aj keby to /krivo/ odprisahali
       macedoniazmus – zo 4 st., hlásaný pneumatomachmi
popieral Božstvo Ducha Svätého, aj že je to 3. Božská Osoba
apolinarizmus – zo 4 st., v Kristovi boli
vraj dve osoby, osoba prirodzená a osoba adoptovaná
donatizmus – zo 4 st., pravá cirkev nesmie strpieť vo
svojom lone hriešnikov, platnosť sviatostí je podmienená
mravnou čistotou svätosťou vysluhovateľa, vraj pravú cirkev
tvoria iba synovia mučeníkov, priemerní a zbabelci nie,
akoby Cirkev tvorili iba mravní jednotkári, teda mučeníci
nestorianizmus – z 5 st., Mária vraj podľa neho nie je
Bohorodička, porodila iba človeka
monofyzitizmus – 5 st., Kristus bol iba Boh, nie je aj pravý človek,
vraj nemohol mať také telo a dušu ako my všetci ľudia
eutychianizmus – 5 st. Kristova božská prirodzenosť vraj úplne pohltila jeho prirodzenosť ľudskú, spolupodstatný s Otcom, ale nie so svojim mužským človečenstvom
monoteletizmus – zo 6 st., vraj Ježiš mal iba jednu
božsko – ľudskú vôľu a len jednu z božsko – ľudskej činnosti
pauliciáni – zo 7 st. , hmota je vraj zlá, sv. krst vodou a eucharistiu netreba, ale deje sa vtedy, keď počúvame Božie slová, protestanti pred protestantizmom, komunita bez rasových rozdielov, boli proti rituálom, Ježiš bol anjel poslaný Bohom, jeho poslanie bolo iba učenie, nie obeta na kríži,  odmietali SZ,  aj časť NZ okrem evanjelií a listov apoštola Pavla, úctu ku krížu, hierarchiu…
ikonoklasmus – z 8.st., tzv. paulicianizmus až agresívne presadzoval odstránenie všetkých náboženských obrazov z chrámov, vraj je to diabolský vynález, ktorý odvracia ľudí od kresťanstva k pohanstvu, tzv. obrazoborectvo, niektorí protestanti a moslimovia to prísne zachovávajú
trojjazyčný blud – z 9.st, tvrdili, že Boha možno ctiť v chrámovej liturgii iba troma jazykmi, latinsky, hebrejsky a grécky. Namyslená úzkoprsosť západného kresťanstva, na východe bola prax iná
bogomilstvo – z 10 st. satan bol vraj prvorodený a Ježiš jeho mladší brat, to viditeľné je vraj od zlého, odmietali Starý zákon, jahwe je vraj satan, čo obalamutil aj Mojžiša, ľudské telo je vraj od satana,        Ježiš podľa ich viery nespasil svet svojou obeťou, ale svojím učením, odmietali cirkevné sviatosti, znamenia kríža, ctenie Panny Márie, náboženské obrazy, chrámy, bohoslužobné obrady, kňazstvo. Rímsku i byzantskú cirkev odmietali ako závadnú verziu kresťanstva, skazenú od doby cisára Konštantína, sami sa chápali ako očisťovatelia Kristovho učenia k jeho pôvodnej podobe                             / ich predchodcovia – paulikáni/ 
filioque – z 11.st., vraj Duch Sv. vychádza iba z Otca
/ filioque znamená „Syna aj“ alebo „i Syna“/
katarizmus – z 12 st. tzv.“čistí“ žili v prísnej chudobe, boli proti majetku, mäsu, zbrani,  manželstvu,to osloodzuje z područia diabla,  ako  putovní kazatelia sa cvičili v najprísnejšej askéze, Satan bol pre nich bohom Starého zákona a stvoriteľom tohoto sveta, dobrý Boh je v duchovnom svete, Ježiš je jeden z anjelov, čo nás prišiel poučiť o skutočnom domove
ostro proti moci a bohatstvu Rímskej Cirkvi, nazývali ju satanova
synagóga, snívali o chudobnej cirkvi, pohŕdali svetom, Popierali
                  zmŕtvychvstanie. Považovali sa za už dokonalých, lebo viedli v niečom
aj prísnu askézu, niektorí končili život samovražednou hladovkou, endúrou. Zavrhli cirkevnú inštitúciu ale aj štátnu. Cisár je vraj satanov námestník. Odmietali napr. spoveď, lebo sviatosti sú vraj diablovo dielo /podobní  tiež albigénci, šľachtici, proti kráľovi/ 
petrobrusiáni – 12 st. nanucovali sa ženiť mníchom, rehoľniciam aj kňazom, proti pápežovi a sviatostiam Všetky vonkajšie formy bohoslužby, obrady  kríže a spevy zavrhoval. Keďže Cirkev neexistuje v múroch, ale v spoločenstve veriacich, kostoly by mali byť zničené,  krst skutočne nevyhnutnou podmienkou spásy, ale iba krst, ktorý je predchádzaný osobnou vierou, takže jeho udelenie deťom je bezcenné /podobne henriciáni, z fr./
panteizmus – z 13 st., vraj všetko čo existuje, je boh
amalriciáni – 13 st. v Paríži učili o trojitej inkarnácii, Boha Otca v Abrahámovi, Boha Syna v Ježišovi a Ducha Sv. v každom veriacom, boli proti pápežovi a sviatostiam, a žili si mravnú uvoľnenosť
inkvizítorstvo – zo 14 st., zneužitie súdnej moci, mučenie
nanucovanie priznania, podporovanie udavačstva, zastrašovanie,
pôvodne bola myslená pozitívne ako cenzúra a ochrana viery
ale prešla aj do hanebných extrémov, napr. upalovania za iný názor,
či väznenia a prenasledovania svätcov , otec inqviz. pápež Gregor IX. bulou Excommunicamus r.1231 povoľuje vinníka trestať aj upálením, poveril touto prácou dominikánov,  bula Inocenta IV.  Ad extrirpandum r. 1252 povoľovala pri vypočúvaní mučenie, čo pápež sv.Mikuláš I. r. 866 v liste Bulharom zakázal ako neprávosť
spiritualizmus – zo 14 st., uleteli v tom, že prehlasovali, že Ježiš a apoštoli boli vraj celkom nemajetní, čiže aj pravá cirkev má žiť asi skoro v absolútnej chudobe, a vraj toto je pravá charizma, sv. Františka, tzv. konventuáli alebo relaxáti, Niektorí extrémni františkánski spirituáli verili, že cirkev apostatovala a že prichádza nový vek Ducha, v ktorom bude vládnuť už len dokonalá chudoba. Pápež to považoval za fanatizmus, ktorý ohrozuje cirkevnú jednotu. Avignonský pápež Ján XXII. ich dôrazne napomenul, niektorí neposlúchli – fratticelli , ktorí ukradli pápežovi autoritu,  boli aj neľudsky upálení, Tento smer posiela pápeža do jaskyne a do trabantu, a tak si z neho chce robiť vlastne asi nepriamo posmech, alebo ak všetkým nanucujú minimalizmus, je to už fakt mimo pravdy a lásky, je to ich neľudské okypťovanie 
bratia a sestry slobodného ducha – zo 14 st. fraticelli, sen o dokonalom človeku, ktorý nemôže hrešiť, lebo splýva s božstvom, kto sa narodil z Boha už nemôže hrešiť, všetko je mu vraj dovolené, objatie má byť modlitba,mali  prísne stráženú erotickú vedu, nie iba posmrtný ale hlavne tento zduchovnelý život, telo a žiadostivosť  už nie sú nepriateľom,  ich stretnutia boli rajom, nepotrebujú vonkajšie sviatosti, lebo vraj iba láskou sa môžeme pozdvihnúť k Bohu, položením rúk obsiahli Ducha Sv., aj ženy vraj majú moc kľúčov, nikoho okrem Boha netreba poslúchať, modlitby budú účinnejšie, ak budeme celkom nahí, vraj ak je Boh prítomný v duši, tá sa týmto dostáva nad každý zákon, už nehreší,  a je už slobodná, a nemusí niesť zodpovednosť za svoje skutky dobré či zlé, keď príde dokonalé poznanie, skončí to, čo bolo iba čiastočné, išlo im o inkarnáciu Ducha Svätého a mystiku zbožštenia už tu
marsilianizmus – 14 st. cisár je ako pozemské božstvo, musí mu slúžiť aj pápež, ktorý nemá právo vlastniť cirkevný majetok , duchovná moc je podriadená svetskej, nemá vraj žiadnu vládu, je iba v nejakej komunite veriacich, vraj jej nadradenosť nad svetskou si pápeži uzurpovali, ľud je vraj pôvodca zákonov a moci, väčšina rozhoduje, čo je prospešné a morálne, ľud má právo voliť biskupov a vykladať Sv. písmo, kňazká moc môže vysviacať iného a oznamovať, že hriechy boli niekomu odpustené , koncil je nad rozhodnutiami pápeža
viklefizmus – 14.st. z angl,. predchodcovia reformácie, predchádzali mu lollardi,  hlásali miesto transubstanciácie remanenciu/ Kristovu prítomnosť v chlebe a víne vnímal iba duchovnú a sviatostnú, podobnú ako duša v tele, a nie asi ako reálnu, hriešni preláti sú zbor satanov, kňazi vraj nemajú právo odpúšťať hriechy, pápež ak nenasleduje Krista je antikrist, odmietal božský pôvod pápežstva, iba Sv. písmo je neomylné, nie tradícia,  z cirkvi vraj nemožno niekoho vylúčiť, klérus sa nemá čo starať  o majetky, Viklef veril, že pápežova vláda nad každým národom je nebiblická tiež, že zlo do cirkvi prišlo s bohatstvom a mocou, zaplietol sa sám do politickej moci, bol proti pútiam, proti úcte ku relikviám, tvrdil, že pravé náboženstvo je o vzťahu jednotlivca  s Bohom a má byť bez klerikálneho manipulovania
husitizmus – z 15 st., mýlil sa napr. v tom, že hlásal o kňazovi žijúcom
v ťažkom hriechu, že vraj neplatne vysluhuje sviatosti, kráľ žijúci v hriechu vraj už nie je právoplatným kráľom,  a ďalšie extrémne názory ako defenestrácia kráľovských úradníkov na bodáky, hlavu Cirkvi uznával iba v Kristovi a popieral úlohu Petrovu, cirkev vraj nemá mať majetky,
neuznával cirkevnú poslušnosť, mnohé prišlo až po J. Husovi, a malo to aj trpké ovocie : praktizoval nesväté už aj výbojné  prepady kláštorov či vojny napr. na Slovenskom území, revolučná nepokora, vzbura aj voči  právoplatnej autorite, netrpezlivosť, Žižka tiež upaloval, napr. sektu adamitov, asi už psychiatrických pacientov, a bol napr. prísne za sv.prijímanie „pod obojí“ …
protestantizmus – zo 16.st, akčná neposlušnosť zákonitej autorite, pubertálne nahnevané netrpezlivé reformovanie liberalizácia kresťanstva, svojvoľné určovanie čo sa má veriť a čo nie, subjektívne sa povyšuje nad objektívne, polosväté osobné zjavenia sú viac ako zjavenia katolíckych svätcov, odtrhnutie sa z reťazí predstavených, krátkozraká jednostrannosť / iba sv.Písmo
bez tradície, iba milosť bez našej snahy, iba viera bez skutkov/
Reformačný zápal bez pokory. Dôsledný subjektivizmus.“ Nadpápežom“ si je potom každý sám. Hovoril síce dôrazne o pevnej skale Božieho Slova, zároveň však položil na piesku rôznorodých osobných názorov pevné základy kresťanskej nejednoty a stvoril tak džungľu tisícok ďalších denominácií
anabaptizmus – zo 16 st. rebéliou zhodiť kacírov a nastoliť BOžIU RÍŠU?!, mnohoženstvo, všetci sú kňazmi, obrazoborectvo , spoločný majetok, ale na revolučného hulváta? „Všetky radosti, ktoré majú a užívajú bezbožní, môžeme mať aj my a tiež ich smieme slobodne užívať. Pretože my nimi velebíme Boha a bezbožní nimi uctievajú diabla.“
anglikanizmus – zo 16 st. utvoril tzv. high church tak, že miesto pápeža si za hlavu zvolil kráľa, ktorý za reformu považoval ultradrzosť, mnohé vraždy,
opakované hriešne sobáše, zastrašovanie poddaných, aj prenasledovanie
socinianizmus – zo 16 st neveril že Boh je Trojica osôb, otec Ježiša bol Jozef, vykúpenie na kríži nebolo a panenstvo PM vraj neblolo
puritanizmus – zo 17 st. elitárstvo anglikánskych presbyteriánov, ktorí vonkajšou prehnanou „čistotou“ zakrývali asi prehnanú
vnútornú špinu. Považovali sa za vyvolený národ
janzenizmus – zo 17 st. malichernostiam prikladal veľkú vážnosť,
bol prehnane prísny a bojazlivý ohľadom prijímania sviatostí.
My vraj celkom nič nezmôžeme, však sa Boh o všetko postará…
Strašenie hriechom a peklom. Dotyk, bosk či nahota sú už ako zločiny? Pokrivené vnímanie reality / podľa kard.Ratzingera/  Nedôverčiivosť, až morbídnosť /podľa kard. Fernandéza/ Ako patrón bulváru rozdúchavali nafúknuté negatívne emócie, ktoré udúšali racionálne argumenty, kritické zmýšľanie či realistický nadhľad. Ich frustrácia a  zloba bola extrémne tvrdá aj pri atentáte na jezuitský rád. 
kariérizmus – navonok ušľachtilá túžba po svätosti a slúžení v cirkvi, ktorá je však iba maskou, pod ktorou sa skrývajú túžby neočisteného sebeckého  či namysleného ega, že sa pri tom vrajposväcovaní a cirkev-ní/i/čení aj nemilosrdne udáva, hrubo osočuje,  zabíja iným česť, kriví inému osud, šliape po ľudských právach, pohoršuje iných tieto „veľké“ veci novozákonným kariérnym farizejom nevadia, ale vyžívajú sa v predstieranej serióznosti, zaťatom nepokání ani za trestnú činnosť,  ignorovaní bratských napomenutí, v nafukovaní malicherností +  zastrašovaní iných, aby sa zbavovali ako bosoráčikovia svojich strachov. Straší im už psychiatricky vo „veži“ tým viac, čím viac sa potvrdzovali navzájom v „nepoškvrnenosti“ a nedotýkavosti svojho tela či neľudskej nábožnosti, čím viac sa tisnú do neba bez poctivo prežitej a dozretej človečiny. Majstri v zhadzovaní viny na iného , v dlhodobom kreatívnom osočovaní a v rozklade svojej osobnosti. Vedia sa pochabiť tak, že hrajú pred inými klauniádu, že adorujú pána, ale ten ich pánbožko je  nevyzretá , vykorenená, narcisticko patologická pseudosvätosť. Ich bohom svojvoľná sebaoslava, vlastná funkcia, škodoradostné zneužívanie moci, radikálne sebaklamanie a stvrdnutie srdca až na titán
deizmus – zo 17 st., domnieva sa, že Boh do diania sveta nijako nezasahuje, odmieta Zjavenie sa Boha
galikanizmus – zo 17 st., snaha utvoriť národnú cirkev,
požadoval mať rôzne osobitné práva, chcel zobrať moc pápežovi,
a dať ju kráľovi / podobný je cézaropapizmus napr. u Justiniána či Napoleona , alebo erastinianizmus  – zo 16 st. od Wiliema Tindalle, učil, že štát musí byť mocou nadradený aj nad cirkvou/
febronianizmus – z 18 st., navrhoval zobrať nadprávomoci pápežovi, a dať ich naspäť kolégiu biskupov, čo sa výnimočne stalo na Kostnickom sneme, aby sa vyriešilo trojpápežstvo, bolo to dekrétom zrušené Martinom V.  Hoci má pápežský stolec veľký symbolický význam – aj pre prípad nejakého koncilu – , vo výkone jurisdikcie, napríklad na území nejakej diecézy, nemá mať pápež vyššiu autoritu ako miestny biskup. Tak to videl vtedajší smer známy ako episkopalizmus.Národné monarchie sa nacionalizovali a uplatňovanie pápežskej autority na ich území sa začalo považovať za neadekvátne zasahovanie nielen do cirkevných, ale aj spoločenských a politických otázok. Na základe privilégií, ktoré sa súborne nazývajú patronátne právo, si španielska aj portugalská koruna mohli riešiť v kolóniách cirkevné záležitosti autonómne bez súhlasu Svätého stolca. . 
jozefinizmus – z 18 st. zrušil napr. kontemplatívne rehole
na svojom území, lebo „nič pre iných nerobili“.
Povrchným osvietenstvom panovník Jozef II, / ako pripitý kostolník/ začal veliť v kostolnej liturgii či cirkevnej samospráve, a rozhodoval v niečom, čomu iba povrchne rozumel
racionalizmus – z 18 st., jediný zdroj poznania je ľudský rozum, preto žiadne zjavenie či viera podľa neho neobstoja. Prehnaný humanizmus. Jednostranné absolutizovanie toho nie hlbšieho intelektu, rozumkárstvo, odpisujúce druhú podstatnú filozofickú kategóriu  : sv.vieru
liberalizmus – z 18 st., jeho extrém – prílišná až pochabá zamilovanosť k slobode ho uvádza do pokušenia svojvolnosti, tzv. sloboda jednotlivca je uctievaná ako modla, nevedome tak plodí vnútorné okovy novootroctva, čiže duchovne invalidizuje. Navonok ľudí akože oslobodzuje, a vnútri ich dáva produkovaním ťažkých hriechov priamo pod vládu démonov. Za maskou veľkých liberálov sú duchovne zmäkčilí rozmaznaní chlapci. Po dlhšom už rozdrapovaní   ich dá do pozoru až nejaký diktátor / doma napr. aj žena – sekera/ Presnejší názov je libertinizmus, ten adoruje svojvôľu. Nefanatický liberalizmus, ten ešte zdravo bojuje za slobodu v rozhodovaní, lebo fanatické nanucovanie kresťanských hodnôt je naisto arcikacírstvo
ultramontanizmus –  z 19 st.zmätočná a pohanská kontaminácia kresťanstva v jeho vedení, infantilne pripisuje pápežovi funkcie, úlohy a kompetencie, ktoré mu v skutočnosti vôbec neprináležia, ktorými Pán Ježiš apoštola Petra ALE vôbec nepoveril, napr. aby sa ako poloboh vystavoval narcisticky v chráme na obdiv na boskávanie sv.papúč, aby sa pasoval do role hlavného sponzora Vatikánskych umelcov, hlavného architekta Ríma, svetského panovníka pápežských štátov, faraóna aj nadcisára, hlavného nadpolitického čičíkača pohanských obludností či armádneho generála v križiackych výpravách voči neveriacim, aby rozhodoval o politikej stratégii v nejakom štáte alebo aby koordinoval migračnú krízu ako komisár OSN, robil pritakávača ako z hasičskej poisťovne na ekumenických orgiách v Astane, odporúčal nejaké aj zdraviu škodiace mRNA vrajvakcíny ako díler BigPharmy, miešal sa a schvaloval vedecké objavy v astronómii, aby mediálne inicioval ako agent slobodomurárskych lóží hókus-pókusy v civilnej právnej ochrane vo zväzkoch pre homopáry, aby sa miešal ako hlavný nadrozhodca do futbalového spolku FIFA či aby sa stal klimatickým alarmistom zachraňujúcim matku prírodu, ktorá tu je iba dočasu, či aby mnoho drahocenného času venoval ako infaltilný ochotník pri teatrálnych audienciách pre mocných tohoto sveta / rôzni cirkusanti, celebritné pávy, politické líšky , finanční hadi, prostitúti tajných služieb, vyšportovaní capi , čierne ovce či dúhoví krtkovia… / a nemal potom čas ani chuť sa stretnúť ani z vlastnými podriadenými, ktorí sú napr. prenasledovaní diviakojudášmi vo vnútri matky cirkvi / čiže na obetných baránkov a trpiaceho Krista v nich! /
Úloha pápeža je nie povrchne a diletantsky, ale vážne ohlasovať evanjelium, nie dávať žoviálne rozhovory o prázdnom pekle či možno nezatratenom Judášovi, ale správne smerovať kresťanov aj iných na nebo , kooperovať a riadiť v oblasti spásy nesmrteľných duší, ohlasovať najmä evanjelium a nie najprv svoje osobné často kreatívne heterodoxné názory, definovať zdravú kresťanskú doktrínu, varovať pred bludmi a sociopatiami, nebagatelizovať osobné, podpásové či sociálne hriechy, udržiavať vysokú morálnu laťku ako ideál, chrániť v prvom rade kresťanov, prorocky karhať mocných keď ubližujú bezmocným, keď pohoršujú maličkých, šliapu po ľudských či božských právach. Zmena pápežstva na planetárneho mierotvorcu a chlácholiča pohanov , to je misia pre budhistického dalajlámu, určite nie pre Petrovho nástupcu.
Mal by dať všetkým pastierom ten správny príkla a povzbudiť o viere. nedostal právo iných odkláňať k nejakému modlárstvu, pohoršovať či ohlodávať piliere pokladu sv. viery.
Má pripraviť ľudstvo na duchovnú premenu sveta i našich tiel, ohlásiť koniec stále besnejšieho stavu v geopolitike na tejto skorumpovanej planéte, bedlivo učiť rozlišovať medzi dobrom a zlom, varovať pred zatratením aj pred poslednou hrôzovládou antikrista a najsuverénnejšie zo všetkých lídrov ohlasovať II. slávny príchod Ježiša Krista a spravodlivý i nemilosrdný Posledný súd!!!
Všetko ostatné sú nepodstatnosti a neraz polodementné úlety mimo, na ktoré míňali veľa svojho nebom darovaného času a energie nesvätí pápeži, aj iní vrajpastieri – nájomníci, čo niekde postrácali veľmi nebedlivo katolícku identitu.
Nikdy sa za svojej kariéry + sebaoslavy nepostavili priamo voči nejakému vlkovi, čiže nie sú dospelí muži vo svojej viere ani v osobnej individuácii. Pobehovali ako tínedžeri hore dole riešili raz capa inokedy páva so svojou mačkou, jednotu mali nie s Kristom, iba tú príliš ľudskú s cisárom Konštantínom.., Drahocenný čas na hlbšiu modlitbu a hlavné svoje sv. povinnosti odkladali prečo nabok?! Lebo miesto Božej slávy milujú svoju hanbu? Toto ale nie je o večnom živote, či to to je viac o pozemom očistci a participácia už na večnom trápení?..
Všetko ostatné sú nepodstatnosti a polodementné úlety mimo, na ktoré míňali veľa svojho drahocenného času a energie nesvätí pápeži, čo strácali veľmi nebedlivo aj čas aj katolícku identitu              
tradicionalizmus – z 19 st., iný extrém racionalizmu,
vraj náš rozum nie je schopný rozoznať, čo je pravda.
Tá je vraj iba v Zjavení a tradíciách
ontologizmus – z 19 st. prehnane uctieva iba našu intuíciu
ako hlavný prameň nášho poznávania
pozitivizmus – z 19 st., preceňoval prírodovedu, popieral
Zjavenie, nepotreboval metafyziku, uznával iba empirické poznanie
/ iba pomocou vlastných osobných skúseností/
modernizmus – z 20 st., syntéza všetkých heréz, absencia sakrálnosti, /nič už nie je sväté?/, náboženstvo je v podstate o dobrom pocite, dogma sa prirodzene vytratí vyvojom, pokrok ľudstva ako modla, keď sa demokracia zvrhne na démonkraciu a keď prílišné pachtenie sa po novotách naruší úctu  ku tradičným a trvalým hodnotám, odbrzdená neofília, ignorovanie tradície, lebo tá je vraj iba a len ľudským dielom, chronické znižovanie morálnej laťky, uľahčovanie náročných pravidiel, spochybňovanie katolíckych dogiem , unáhlené a nerozvážne podliehanie iba novým trendom, skrytí „zakuklenci“ racionalizmu
napr. výklad Sv. písma bez autority matky Cirkvi, hederodoxia/ iný neideálny názor/  už odtrhnutá od ortodoxie,  zbožťovanie individuálnosti, vlastného názoru či osobného neprenosného zážitku
integralizmus – z 20 st., vyčítal katolíkom akékoľvek
prispôsobenie sa modernej kultúre, adoruje staromódnosť
starokatolicizmus – z 20 st., podľa neho pápež vraj nebol
nie je a ani nikdy nemôže byť neomylným vo veciach viery a etiky
/ani keď povie že 2 + 2 = 4? /
socializmus – z 20 st., vychádza z povrchného historického
materializmu, správna snaha o sociálne zrovnoprávnenie,
                                 ale adoruje iba plné brucho, vonkajšiu politiku a sociálne problémy                              ako vraj tie najdôležitejšie, a akoby aj ako jediné, 
má viac smerov, extrém zažil napr. u Hitlera / chcel oslobodiť ľudí od
Desatora, od výčitiek svedomia, od bremena osobného rozhodovania/
komunizmus – z 20 st., omamujúce sľuby o raji už tu na zemi,
rozoštvávanie závisti u chudobnejších voči bohatším, systematická likvidácia inteligentnejších, hrubý materialistický primitivizmus, prepracovaný antiteizmus, záchvaty kolektivizmu, chvála z rozpadu osobnosti, pokus o nadnárodný, internacionálne rozdrapený mesianizmus, čo sa plazil a labu lízal červenej krutej šelme, strane v moskovskom centre

synkretizmus – patologické zmiešavanie všetkých spiritualít do falošnej jednoty. Čalamáda zo všetkých náboženstiev, blud dávajúci všetky spirituality na jednu úroveň, povyšuje choré na zdravé a pravdu mieša s klamstvami, premúdro ich berie všetky na začiatku akože trochu vážne, až nakoniec táto pálenka spôsobí, že nebudeme brať vážne nikoho a nič,
a po skonzumovaní tohto zázračného elixíru budete mať miesto
plnosti pravdy a istoty skôr „plné gate“…a v rozume chaos
prozelytizmus – veriaci z inej denominácie sa stávajú objektom presviedčania, namiesto toho, aby boli partnermi v dialógu spájajúcom nás na základe rovnakej ľudskej prirodzenosti a spoločného
hľadania pravdy o našej existencii. Nehľadanie toho správneho spoločenstva pre iného
        Manipulačné preťahovanie iných do toho môjho / hlavne iba podľa mňa/  správneho košiara, sebecká, násilná , trápna, strašiaca vrajponuka cesty do neba, tiež nanucovanie vonkajšou mocou všetkým, aby boli iba katolíci či moslimovia , a to, že budú z nich zrazu praví pokrytci im nevadí, farizejom ?
sedeprivacionizmus – pokonciloví pápeži vraj nedosiahli plnosť pápežstva,  doktrinálny postoj v rámci tradicionalistického katolicizmu, ktorý zastáva názor, že súčasným obyvateľom Svätej stolice je riadne zvolený pápež, ale chýba mu autorita a schopnosť učiť sa alebo vládnuť, pokiaľ neodvolá zmeny, ktoré priniesol Druhý vatikánsky koncil. Doktrína tvrdí, že od tohto koncilu sú obyvateľmi Petrovej stolice pápeži materialiter sed non formaliter , teda „materiálne, ale nie formálne“  Etymológia termínu „znamená to, že v osobe, ktorá sedí na stoličke svätého Petra, je nedostatok, teda niečo, čo mu chýba“. „sede“ („sídlo“ vlatinčine) a „privationizmus“ (lat. „privatio“, čo znamená „súkromie“ a prípona„izmus
sedesvakantizmus – hnutie neuznávajúce pápežov, ktorých máme po II. Vatikánkom koncile, tvária sa a v mnohom sú aj pravoverní, ale odporúčajú za vzor aj svoju pýchu predivnú,  klamú seba aj iných, mysliac si, že katolícka doktrína sa už zastavila a nesmie sa ďalej vyvíjať , podobný blud bol luciferianizmus zo 4 st alebo sedemenefregizmus   
sentimentalizmus – milosť Božia je v nás vraj iba vtedy,
keď ju cítime, ak ju necítime, tak nie  je doktrinálny postoj v rámcitradicionalistického katolicizmu, ktorý zastáva názor, že súčasným obyvateľomSvätej stoliceje riadne zvolenýpápež, ale chýba mu autorita a schopnosť učiť sa alebo vládnuť, pokiaľ neodvolá zmeny, ktoré priniesolDruhý vatikánsky koncil. [ 1 ] Doktrína tvrdí, že od tohto koncilu sú obyvateľmi Petrovej stolice pápeži materialiter sed non formaliter , teda „materiálne, ale nie formálne“
kvietizmus – (z latinského quies, kľud, pokoj, odpočinok):  je forma spirituality, ktorá uznáva úplnú pasivitu duše, blaženej vraj preto, že je už spojená s Bohom, a Bohom a v Bohu premenená. Toto učenie, zastávané v 17. storočí pani Guyonovou a Fénelonom, vedie najmä potlačeniu osobnej zodpovednosti odmietaním akejkoľvek individuálnej iniciatívy,   je to učenie hlásajúce pasívny nazeravý vzťah k životu a zrieknutie sa aktívnej činnosti, ľahostajnosť k dobru i zlu, zmierenie sa s každým utrpením, krivdou a pod, vraj toto je to pravé a bezpodmienečné podriadenie sa božej vôli, antihorlivosť, odporúčal pasivitu a anihiláciu
ega. Subjektívny pokoj a absenciu každej túžby akoby povýšil na božstvo. Nedať sa ničím rozrušiť. Uletená mystika.
Dobrovoľný kríž umrtvovania je vraj zbytočná záťaž, ktorej sa treba iba zbaviť alebo ho úctivo
infantilizmus – odmieta žiť v realite, neuvedomuje si nepríjemné fakty, bagatelizuje nebezpečné varovanie, pred hrozným svetom sa  pravidelne zdekuje do detských predstáv, uverí hocijakej manipulácii, zhadzuje potom vinu iba na toho, kto ho oklamal, pri dlhšom sledovaní tv správ a ignorovaní alternatívy vedome osprostieva a ani si už neuvedomuje, aký je trápny, divné správanie neprimerané svojmu veku, živené v mladosti sebeckou tvrdohlavosťou a v starobe stareckou prefíkanosťou
dolorizmus – falošné nesenie si svojho kríža, pánbožkárske bolestníctvo, ktoré v nás buduje už skrytú pýchu, masochistická potreba trpieť a tak sa chlácholiť, že som na tej správnej a úzkej ceste do neba, opakovanie trápností povchného pokáníčka, ale aj nerozlišovanie, či je to utrpenie aj prirodzené či umelo našimi hlúposťami spoluspôsobené, vyžívanie sa v umelých trápeniach, ktoré sa vôbec nemusia páčiť Bohu, a v druhej fáze osobnostného rozkladu je to až sadistické nanucovanie iným tejto umelo neprirodzenej pseudospirituality
voluntarizmus – pripisoval našej ľudskej vôli božskú silu
irenizmus – trápne unáhlené zmierovanie sa, zbabelé padanie
si do náručia s protivníkom, za každú cenu dosiahnutie
dohody, aj za cenu lacného výpredaja svojej identity,
naivné, až arogantné prehliadanie vzájomných rozdielov
tzv. „opičia láska“ v preudoekumenických kostolných šatách
monizmus – príroda je v ňom bohom, uznáva iba jediný
princíp, u tzv. monistov existuje paradoxný dualizmus, lebo
spirituálny m. zvelebuje ducha a materialistický m. hmotu
konformizmus – zbabelá a mentálne lenivá falošná
spokojnosť , nemať svoj vlastný názor a tváriť sa, že máme
názor ako ostatní a ťažiť z toho výhody či kariérny postup,
duševná prostitúcia alebo „umenie“ nemať svoju tvár
nacionalizmus – zbožňovanie svojho štátu,
a fatálne pomýlenie si pozemskej vlasti z nebeskou,
politického vodcu povyšoval na boha a spasiteľa
naturalizmus – uznáva jednostranne iba materiálnu
prírodu, žiadnu metafyziku či duchovné dimenzie bytia, príliš tolerantný vôči všetkému prírodnému, absencia napr. cudnosti, štátny naturalizmus – popieranie povinnosti štátu uznávať Boha a nadprirodzený poriadok – ktorý Lev XIII. opísal ako „právne odpadnutie spoločnosti“, keď už skoro každá vláda v Európe vylučuje náboženstvo zo svojich verejných činov. Občianske mocnosti sa znesväcujú: vláda je bez náboženstva; a ak je vláda bez náboženstva, aj vzdelanie musí byť bez náboženstva. Rúhanie je povýšené na úroveň privilégia a práva. Kresťanstvo bude vyhlásené za nepriateľa a zároveň sa materializmus prezentuje ašpiráciám národov ako hybná sila pokroku a boh budúcnosti. 
fanatizmus – prílišná netolerantnosť. To, čo sa mu pozdáva je od boha a čo nie, je od diabla. A poďme tú čiernobielosť  či farbosleposť, jednostrannosť či nedospelosť  nanucovať tvrdo aj iným, nanucuje sa väčšinou to, v čom má fanatik sám silné strachy či pochybnosti
sociologizmus – jednostrané chápanie evanjelia
iba vraj ako sociálneho programu
scientizmus –  je koncepcia, ktorá absolutizuje postavenie vedy v duchovnom živote spoločnosti; prehnaná úcta k vede, zinfantilnená viera vo vedu, hlavne prírodné vedy; vedecké je iba to, čo je verifikovateľné, len to, čo sa dá hmotnými prístrojmi či ľudskou skúsenosťou overiť
slobodomurárstvo  –  Thomas Jefferson, americký prezident v r. 1800, napísal, že Ježiš bol síce múdry ,ale mal hlúpych apoštolov, a tí napísali Jeho učenie do Nového zákona, kde sú múdrosti s hlúposťami poprepletané, a o tom čo je čo rozhoduje moje infantilné prešibané ego, ktorého zbožťovanie je zárukou mystifikujúceho zmyslu života, dôsledný synkretizmus sa vzťahuje na spojenie rôznych presvedčení, praktík alebo myšlienkových škôl do jednotného, uceleného systému, uctieva veľkého architekta, padlého anjela, extrémny humanizmus + okultizmus
moderný spiritualizmus – skutočné jestvovanie vraj môžu mať iba
duchovné bytosti, hmota a ľudia sú iba iluzórnym prejavom ducha   
                                  chorobná imanencia – zabyvakovanie sa vo svojej uzatvorenej egobubline, uzavretie sa v čiastočnom poznaní  a  následné chronické neprijímanie proroctva od bratov
individualizmus – povyšovanie osobného názoru na dogmu, ako svoju modlu,
svojho štýlu vnímania a prežívania na to správne náboženstvo,
silná viera v neomylnosť falošného ega,
tvrdohlavá a dôsledná vernosť sebe samému,
ktorá nepozná žiadnu neveru
investitúra –  uvádzanie biskupov a iných cirkevných hodnostárov do úradu kráľom
triumfalizmus – unáhlene si namýšľal je Ježiš už kraľuje aj politickou mocou, mýli si, že cirkev putujúca je už cirkvou víťaznou, že byť kresťanom znamená iba nad pohanmi v bojoch či spoločensky víťaziť, manipulačne triumfovať aj nad slobodnou vôľou blížnych, ochraňovať štát od bludov uplalovaním kacírov,  napr. pridávať aj cez zbytočné vojny nové pozemky pre cirkevný pozemský štát, že je legálne nanucovať nejaký typ kresťanstva podľa pohanského zvyku koho je územie, taký tu bude aj typ viery, urážať iných kresťanov, že ich úprimné priznanie sa, že neveria v nejakú dogmu, že už týmto spáchali neodpustiteľný hriech, budiť naivný dojem, že čím väčšiu katedrálu postavíme, tým sme aj viac nábožnejší, prezdobovať kostoly a nestarať sa o chudobných, nanucovať sviatosti …  
pacifizmus – z mieru robí modlu, odmieta akúkoľvek vojnu,
aj obrannú, sociálna naivita, slepota ducha, podpora mafií,
nemužné a nie veru spravodlivé preháňanie to s „dobrotou“
angelolatria – úctu k anjelom povyšovať nad úctu ku Stvoriteľovi, padlých predstavovať za svetlých, vôbec pritom nerozlišovať, neprosiť ich o príhovor, ale spolupracovať s nimi najmä preto, aby mi poskytli moc, slávu či peniaze, čiže budovali nižšie ego a pýchu
autosotérizmus – zachránim sa ja sám, lebo „ja“ som vykupiteľ,
ráta aj s vierou, ale pred Boha dáva ego
agnosticizmus – tvrdí, že my ľudia nie sme schopní
s určitosťou niečo ako pravda či absolútno poznať.
V extrémnom vydaní prechádza do diktatúry relativizmu.
V miernej podobe je to asi túžba po nadhľade nad tým babylonom
rôznych názorových prúdov, filozofií a náboženstiev
skepticizmus – jedno má za isté, že nič nie je isté,
až patologicky pochybuje o všetkom, a o tom svojom asi nepochybuje…
relativizmus – v ničom nenachádza pevnú pôdu,
iba pláva na vode, a tam sa neraz topí v protichodnostiach,
vedie až k extrémnej zneistenosti a nedisciplinovanej skepse,
aby sa zbavil prudkých samoúzkostí, nanucuje
potom iným až diktátorsky falošné a primitívne istoty
proporcionalizmus alebo tiež konzekvencionalizmus – po II. vatikánskom koncile okrem iného šíril osvetu, že v skutočnosti neexistujú žiadne jednoznačné a univerzálne morálne normy, čo je presne dobré a čo už zlé, lebo tzv. vnútorne zlé činy sú individuálne a u jedného môžu byť ťažkohriešne u iného ľahko, že nesmieme ignorovať a tiež prihliadať na dobrý úmysel aj mnoho zložitých okolností, neraz v živote je často v poriadku vybrať si v našej konkrétnej situácii “menšie zlo”, napr pri používaní anntikoncepcie 
tzv. epikia = situačná etika, empatický zmysel pre výnimky, chápanie osobne nezavineného iregulárneho stavu/ napr. niekto sa nechcel rozviesť a je preto v inom vzťahu/.  V extréme môže dávať zelenú ľahostajnosti voči katolíckemu ideálu. Pretože “výnimky” majú nepríjemný zvyk stať sa časom pravidlom, keď sú v našich poloetických špekuláciách povýšené na prvé miesto
okultizmus – študuje a popisuje tajné duchovné fenomény,
duchovná veda ale bez podstaty, bez Ducha Svätého,
ďalšie stupne mágie sú čarodejníctvo a bosoráctvo
fundamenalizmus – chápe a vysvetľuje bibliu doslova,
dáva zjednodušené odpovede na zložité otázky, straší iných presne takým stupňom strachu, aký má v sebe a navonok to zakrýva hriešne namyslenou vrajhorlivosťou za trvalé hodnoty,  sebaistotou,
nanucuje fanaticky iným svoje „zamrazené polotovary“, komplexy a neistoty, vôbec nerozlišuje podstatu od vecí druho a treťoradých
/napr. ľahký a ťažký hriech, pevnú dogmu od slobodného názoru/
alibizmus – zhodiť zodpovednosť a iba na iného,
majstrovstvo vo výhovorkách, útek pred zodpovednosťou, dlhodobá ponuka svojho zbabelého čušania aj pri očividných spoločenských kriminálnostiach, farizejská sociopatia na hlbšej úrovni, spohodlnené bahnenie sa kaprov v rybníku, ktoré ho nemajú v pláne vypustiť, aj keď je voda už neznesiteľne špinavá
fideizmus – vierou a modlitbou chce vyriešiť všetko,
aj napr. operáciu slepého čreva, a úplne hlúpo im dieťa umrie,
podceňuje rozumové poznanie a praktické správanie, Prílišná oddanosť a superdôraz iba na modlitbu a duchovný život môže prerásť do nerozumného emocionalizmu , ktorý vedie členov k ospravedlňovaniu škodlivého správania v mene viery  alebo až bagatelizovaniu sociopatií či aj trestnej činnosti
laicizmus – zvrátená mentalita na Západe, klerikofóbia, kde je všetko
sprofanizované, odcirkevníčené, a postupne už nič nie je sväté,
je to hnutie , ktoré hlása úplnú zbytočnosť kléru
 konzervativizmus – keď si intelektuálne stabilizovaní ochrancovia tradičnch hodnôt zabudnú všimnúť na konzerve dátum expirácie, a tam sa už vytvorili toxické látky, ktoré pri konzumácii spôsobujú nielen zdravotné problémy, ale aj nežiadúce dementné sociopatie, a nemajú chuť ani odvahu riešiť túto smutnejúcu podvýživu, a miesto toho ako starí blázni či staré páky nanucujú všetkým už iba staré zákony,  plesne to starých fotrov, akoby ich jediná radosť zo života bola táto trápna forma škodoradosťi a sociálnej retardácie
progresivizmus – správanie sa rozmaznaných pubertiakov v dospelých telách, neprimerané ich veku, pudovo odbrzdené adorácie svojvôle, ktoré už aj vynucovaním, násilím či aj propagandistickými podvodmi do iných indoktrinujú toxické novoty a nežiadúce zmeny, o ktorých si namýšľajú, že je nevyhnutné ich v slobodnej spoločnosti prijať, má aj extrémne koncovky napr. v ideológii gender , kde sa až trápne nanucuje všetkým napr. mnoho deviantných pohlaví, svojská extrémna intímna rozdrapenosť, pohlavná nejasnosť, prideová hlučná oslava zvieracích pudov, či absolútne nehanbenie sa už za nič, teatrálne nafukovanie si zvieracieho ega, končí to až nenávisťou ku klasickej rodine a tradičným hodnotám, ktoré sú zosmiešňované ako ukrutná nuda, ktorú asi sami intenzívne zo všetkého normálneho sami chudáci prežívajú po absolvovaní aj extra smilných bosoráckych ponúk
unitarizmus – sfanatizované „židovčenie“, má obrovské problémy prijať, že Boh je v Troch Osobách, a drží sa zaťato až agresívne iba mohamedánskej verzie, že to musí byť iba osoba jedna 
dogmatizmus – intelektuálna obmedzenosť, bojazlivá úzkoprsosť, ktorá aj ochotne prijme nejakú dogmu viery, ale drží sa iba jej jediného a povrchného výkladu a nenávidí výklad iný a hlbší, v podstate je to strach pred hlbším poznaním pravdy
prozelitizmus – robenie nátlaku, aby kresťan zmenil denomináciu v ktorej sa momentálne nachádza, za tú, ktorú mu doporučuje evanjelizátor
indietrizmus – spiatočníctvo, duchovná zaostalosť, spolok superkatolíkov, ktorí sa bránia novým trendom a štítia sa normálneho vývoj, starohorlivosť, idealizujú si minulosť a nekriticky neregistrujú jej omyly,  priatelia starých poriadkov, ktorí obranu kresťanskej viery stotožňujú s návratom o stovky rokov vzad, strach pred akoukoľvek zmenou či novotou, nevidia na nových trendoch nič pozitívne, rigidita, skostnatenosť, mentálna stuhnutosť, adorovanie iba „záchrannej brzdy a iba negativizovanie stúpania na plyn“ , negativizujú niečo nové, strašne sa toho boja, akoby sa celá katedrála mala zrútiť za to, že v nej povie pár slov diakonysa, ktorá bola prvé storočia bežne aj v cirkvi aj v sanktuáriu
etatizmus – do kresťanstva sa infikoval od 4 st. Je to uprednostňovanie štátnej moci pred mocou Božou. Otrocké poslúchanie na slovo cisára, kráľa, komunistickú či nacistickú stranu či hlavného hygienika pri fakepandemy. Dôsledné čušanie pri neprávostiach vyčíňania pozemskej moci. Povrchofília v extrémnej a mimoriadne trápno – zbabelej podobe, politické pohoďáctvo
klerikalizmus – príliš namyslení kňazi a biskupi, ktorí úplne
ignorovali činnosť laikov, preráža v ich správaní opakované ješitné autoritárstvo, alebo ich neodborné miešanie sa do vzťahov iných, prírodovedy, politiky a občianskeho života, niektorí si namýšľajú, že im patrí cirkev, a nie Ježišovi, stotožňujú sa až trápne s funkciou na ktorú nedorástli, škodoradostne zneužívajú svoju moc, páchajú svojvôľu, ponižujú podriadených, prenasledujú spravodlivých, nerešpektujú ani kánony ani ľudské práva, sú ako nemí palácoví psi, tvária sa že problémy nevidia, čo iba čušia aj pri veľkých osobných krivdách či poškodeniach svojich veriacich, odmietajú sa dotýkať rán v kresťanoch/ čiže aj Kristových sv.rán/, alebo v ľudoch dobrej vôle, nechajú ich krvácať, a miesto toho sa hrajú na doktorov, sú ako na drogách s titulovými orgiami, iba mlčia aj pri antinárodnej totalite, bezpráví či prenasledovaní kresťanov, lebo chcú mať asi podiel na tej zlobe, s utajeného dôvodu, aby čo najdlhšie zostali vo funkcii, mali     z toho výhody a pohodlný život, majstri v sebaoslave, radi si hojdajú svoje egá, potľapkávajú sa navzájom po pleciach za vlastizrady aj neveru evanjeliovým ideálom, ako verní pudlíci mopslíkujú iba mocným a bohatým, vedia to maskovať bohaoslavou, hereckou poníženosťou či zbožnými rečičkami, po napomenutí nie sú schopní sebareflexie ani pokánia, sú už zaživa potrestaní najväčšími trestami – stratou vážnosti a šašovským syndrómom, a čím sú tieto hrozivé tresty skrytejšie a mäkšie , tým viac sa prihlúplo iba na všetko usmievajú, je to duchovne dlhodobo praktizovaný sodomizmus a autosadomasochizmus  končiaci premenou na nečistého ducha až démona
globalofília – zachraňovanie platéty v jej skorumpovanom stave, prehnané uctievanie modličky Pačamamy – čiže matky prírody, klamanie iným, že terajší stav zeme bude taký navždy. Vedomé a fatálne zamlčiavanie apokalyptických predpovedí o záverečnej vláde antikrista, o beštii z mora / finančná moc + BIGmafiou unesená štátna moc/ , o falošnom prorokovi čiže antipápež, čo mu bude robiť roztieskávača, o zradnom klére, ktoré ho čušaním podporujú a spolu vytvárajú šelmu zo zeme, čo sa tvári ako Baránok, ale hovorí ako drak, čiže ide o neviestku, /zneužitá duchovná moc/, nič nehovoria o znaku šelmy, nič o záverečnej skúške prenasledovania kresťanov, nič o premene zeme a II.Kristovom príchode.
Miesto toho ako nebiblickú spásu podporujú anonymnú moc neľudských globalistov v depopulačnej agende 2030, podpora zeleného komunizmu, spolupráca na najväčšej vyvlastňovacej superkrádeži v dejinách, spolupáchateľstvo na transhumanizme, digitálny koncentrák, holografické falošné zjavenia na oblohe, falošná invázia UFO s ukradnutými technológiami reverzného inžinierstva, globálna vláda , pedofilné gangy, dlhodobo tajené a nachystané od predkapelníkov antikrista + extrémne prachatých bosorákov s AI , CBDC, pseudoklímou, proxyvojnami či s plandémiami
Ich obete sa pokúšajú až komediantsky spasiť si svoje najmä telesné zdravie devastovaním si svojho tela a imunity hocjakými neoverenými boostrami aj so zneplodňujúcim žabím slizom a samoskladajúcou nanotechnológiou, spolupracujú aj s waxyterorom, hlavne na tých iných, čo sa nenechali ozbíjať amorálnymi strachopudnými hochštaplermi o výhradu vo svedomí, poslúchajú ako otroci podplatených vrajodborníkov, ktorí vyhodili z verejnej diskusie tých iných, zrelších odborníkov, adorujú vonkajší strach a ignorujú vnútro, tvária sa, že oni sú tí zodpovední, pokrokoví či integrálni…
Nekriticky hlcú mediálne manipulácie, zbabelo iba mlčia o zločinoch finančnej či homo mafie, nehovoria roky absolútne nič o sodomii či cudzoložstve, podporujú umelo rozoštvané vojenské konflikty, inváziou premnožených ekonomických migrantov, bagatelizujú kriminálne riadenie počasia, súhlasia s nehoráznym zdražovaním, zadlžovaním štátov, plytvaním, znemravňovaním mládeže extrémami genderu, satanizáciou v kultúre,  otravovaním potravín, odnárodňovaním občanov, vyrábaním bezdomovcov, hyenistickými exekúciami, tolerovaním najhoršej zločinnosti, zákerným zneužívaním medicíny, manipuláciou volieb, korumpovaním inštitúcií…
Miesto tradičných hodnôt sa homogénne agresívne všetko przní a spupušuje, nezákonnosti sa nevyšetrovaním a netrestaním podporujú, občania sa cielene osprostievajú, veriaci sa infantilizujú, hybridné hrozby od pánov sveta sa bagatelizujú, a tí odvážnejší či uvedomelejší sa zosmiešňujú a zaháňajú do kúta, opozičné názory sa dehonestujú, kritické weby sa vypínajú, produkcia to miništrantov antikrista, ktorí spolupracujú na vytváraní umelého chaosu, a keď sa zjaví ten „inkarnovaný“ diabol, budú mu tlieskať standing ovation, lebo im ponúkne po chrapúňsky vyrábanom chaose či nedostatku dopredu pripravené riešenia, aby ich vrajzachránil, cez značku šelmy a zábavnú slobodu stiahol do pekla, ktoré je vraj prázdne, ako sa vyjadril o ňom celoplanetárne nedávno ten vraj najväčší náboženský expert..
„inkluzívny kapitalizmus“ je v podstate  „dymovou clonou“ nad plánmi globálnej elity do budúcnosti, ktorú môžeme nazvať postkapitalizmom alebo novým feudalizmom. Globálna elita je pripravená vzdať sa snahy o maximálny zisk, ale za žiadnych okolností sa nevzdá moci. „Veľký reset“ je určený na zachovanie a posilnenie moci existujúcej globálnej elity.
polokresťanstvo polosatanizmus – zábavno nebezpečná forma „evanjelizácie“, alebo ten pravý návod, ako sa premeniť na nečistého ducha , aplikácia v praxi cez infantilné ťapuškovanie sa s nacistami, komunistami či WEF
transfigurácia  – Jej dôsledkom je vylúčenie zo života Ježiša Krista všetkého božského a následkom defigurácie je naopak premena historického života Ježiša na už pokrivenú a nie ľudskú podobu – Jej dôsledkom je vylúčenie zo života Ježiša Krista všetko božské a dôsledkom defigurácie je naopak premena historického života Ježiša Krista pokrivenou vierou
amerikanizmus –   19 st , spomenul ho Lev XIII 22. 1. 1899 v liste Testem benevolentiae  arcibiskupovi z Baltimoru Jamesi Gibbonsovi, kde nariekal nad Spojenými štátmi, kde sú cirkev a štát rozvedení, Neprijal ani ich tézu o aktívnych a pasívnych cnostiach. Pius XII. to predefinoval ako „heréza aktivizmu“ rozvoj tých hlavných. tzv. aktívnych cností. Hyperaktivita vonku a podceňovaná práca vo vnútri, zameranie na vonkajšie bohatstvo, prosperitu a úspechy a pod ich maskou rôzne prehry, neresti a sociopatické biedy, 500 stranová kniha o Pozitívnom myslení a ani jedna veta o nesení si kríža s Kristom, amerikanisti navrhovali marginalizáciu nezrozumitelných dogiem , kritizovali autoritárstvo učitelskej profesie , uprednostňovánie jednania pred kontempláciou , odmietanie rehoľných sľubov, ktoré nezdravo obmedzujú slobodu a pestujú tzv. pasívne cnosti, extrémny pragmatizmus 
/ v Amerike vraj treba evanjelizovať po americky, od pátra Izáka Heckera/ aby aj inoverci tým ľahšie ku katolicizmu získaní boli, musí sa cirkev
vzdelanosti ľudstva do mužného veku vstupujúceho viac sa prispôsobiť a zanechajúc starej prísnosti, treba vyhovieť moderným prianiam
a potrebám národov. Amerikanisti sa domnievajú, že to neplatí
len o úprave spôsobu života, ale tiež o náukách viery a tvrdia,
že sa odporúča, aby inoverci získaní boli, niektoré dogmatické
body ako menej dôležité je treba odložiť
sekularizmus – štát a ľudia majú byť vraj bez vplyvu Cirkvi a viery,
je za ich prísne oddelenie, ignoruje náboženstvá,
adoruje ducha sveta a nezávislosť, praktický ateizmus 
ezoterika – duchovné hľadanie a aj nachádzanie mnohých súvislostí, ktoré iniciuje hlavne naše ego a nižšie polospirituálne túžby človeka, postupné odhaľovanie skrytých zákonitostí, ale bez Ducha Svätého, ako prekvapko je vyjdenie z labyrintu vonkajšieho sveta pomocou Ariadninej nite, ale nie východom do nebeského svetla, ale premeditovaný adept sa ocitne opäť za sexuálnym vchodom do ženského tela ?! posielanie takto aj inak znesvätených duší znovu sa zrodiť do tohoto besného sveta, toto je tá kľúčová rada od osvietených a prebudených a vraj s vyšším poznaním?!?
preťaženie mysle nepodstatnými informáciami a fatálne zanedbanie tých podstatných duchovných vecí, ktoré by hľadajúci veru neopomenul, keby prijal sv. krst a s ním anjela strážneho priamo z neba, nie takéto fakerady z náboženského secondhandu či očistcového polosvätého devachanu, miesto modlitby ponúka relaxačnú hudbu, miesto sv. boja proti zlozvykom volí prímerie, vážne veci neberie vážne, za najdôležitejšie považuje nie Boží príbeh a Jeho plán spásy, ale moje spirituálne objavy a naše bezbreho stolerované individuálne aj celkom protichodné etické či vieroučné názory    
reinkarnácia –  ktorá je ohlasovaná v ezoterike ako samozrejmosť je falošnou verziou večného života, Ježiš v Mt 25 kap. ju demaskoval a presnejšie pomenoval ako večné trápenie pre padlých anjelov, ide v podstate o trucovanie mnohých duší, ktoré si asi príliš zamilovali prírodné krásy na tejto chorej planétke a ako dunihlavom podpití si ju pletú s nebesami, kde sa im „ete nekce“? asi chcú takto bizarne potrestať Ocka a anjelov v Nebi, a neprišli ešte na to, že trestajú sami seba pochabou svetofíliou, o ktorej sebe aj iným podlo klamú, že to nebude mať koniec v Poslednom súde, jej súčasť tzv. karma sú vlastne tzv. Božie mlyny, čo melú pomaly, ale isto, zomelú nás všetkých a všetko, ale dajú sa zrýchliť modlitbou a pôstom, a u kresťanov má nad nimi moc Kristovej Sv. Krvi a Božej milosti, čo ezoterická bublina odmieta, vraj nás spasí naše vnútorné svetlo alebo „něco nad náma“, čo nikdy nie je 3x Svätou Osobou, ale vraj vesmírnou všetkoprenikajúcou a všetkoasiuž tolerujúcou energiou
Liberalizmus – ten je ešte zdravou filozofiou, obhajujúcou slobodné rozhodnutia človeka, deviáciou je tzv. libertinizmus, propagujúci aj zvrátenosti pri slobodnom rozhodovaní, to hlásali už v 2 st. karpokrati, je to chorá vôľa, čo sa nechce dať liečiť, a slabomyseľnosť rozumu, čo uviazla v pasci extrémizmu. Nerozlišovanie medzi zdravým liberalizmom a nemocným libertinizmom je príznak buď demencie alebo nevzdelanosti
„kresťanský“ sionizmus – slepé zamilovanie sa do židovského národa, ktoré považuje obnovené zrodenie štátu Izrael 14. 5. 1948 za druhý zázrak po Vzkriesení,  nevie oddeliť  spravodlivý boj Židov v SZ o svoju vlasť / Dt 5 – 8 kap./ od ich súčasnej situácie, namýšľa si že majú právo dnes konať ako ich predkovia pred 2 – 3 tis. rokmi, vraj majú právo na celé územie tzv. veľkého Izraela spomenutého v biblii, /Num 34 kap/ klamú, že aj dnes majú na to vlastnícke „božie“ právo, aj keď ho stratili ukrižovaním Pravého Mesiáša, z toho sa nepoučili, pokánie žiadne! + aj extrémne lstivo a agresívne presadzujú svoje egoistické záujmy
vraj majú právo aj na bezohľadné vysídlovanie pôvodného palestínskeho etnika / z 10 mil. cca 2 mil/              z týchto území, vôbec si nechcú všímať hrubé porušovanie ľudských práv, medzinárodných dohôd ani príkazy Desatora a podporujú aj dlhodobé a gradujúce agresívne aktivity vlády moderného Izraela, oprávnenú kritiku považujú za antisemitizmus, čo je lboko nespravodlivé a falošné, ako fanatici si melú len tú svoju heretickú verziu teatrálno trápne nevidiaciu ani genocídu v Gaze, pod videami vypínajú komentáre, aby sa nedozvedeli reálnu situáciu, ktorá robí iným peklo zo života a zakončujú to ohlasovaním skorého vychvátenia do nebies najmä pre podobných ohlasovateľov a konzumentov rýchlospásy + neľudských zvrhlostí, nikdy nespomenú názor ozajstných judaistických rabínov, ktorí sú na strane utlačovaných Palestíncov,a po žiadnych ukradnutých pozemkoch pri Stredozemnom mori ale vôbec netúžia, a obnovenie štátnosti spred dvoch tisícročí  nepovažujú ku životu ani  spáse ani potrebné
nechcú sa dať absolútne poučiť, aký je rozdiel medzi náboženským judaizmom a politickým sionizmom
nikdy nespomenú, že Vatikán v r. 2015 priznal štátu Palestína právo na existenciu a na hranice určené v OSN, a tí, čo podobné vysvetlenie považujú za útok na SZ prorokov sú ako ožratí s bibliou v ruke, ušla im podstata, že Židia stratili požehnanie, lebo ukrižovali Pravého Mesiáša, požehnanie prešlo na kresťanstvo,  ani že ani Pán Ježiš nehovoril nič o Izraelskom štátnom znovuzrodení v 20 st. či povinnom vrátení pozemkov ich znovunavráteným potomkom, nič o vraj nevyhnutnosti znovupostavenia III chrámu v Jeruzaleme,  ani to, že majú „božské“ právo Palestínčanom robiť bezprávie, lebo Jeho II. slávny príchod vraj nenastane, pokým Židia neobetujú červenú jalovicu pred sedemramennými svietnikmi na chrámovej hore … to sú nekresťanské fámy, už skôr deje z Apokalypsy, ktoré chystajú trón antikristovi
Mimoriadne úspešní pri formovaní ideológie kresťanského sionizmu boli puritáni. Zastávali názor, že aj po ukrižovaní Krista na Golgote a po dobytí Judey Rimanmi a zničení jeruzalemského chrámu (v roku 70 n. l.) zostali naďalej Židia (vraj aj tí neetnickí , napr. chazarskí , obrátení iba povrchne na politickí orientovaný sionizmus) “vyvoleným Božím národom”. A že poslaním “pravých kresťanov” (čítaj: protestantov, presnejšie puritánov) je chrániť a zachraňovať zvyšky “Bohom vyvoleného ľudu”. Anglickí puritáni naliehali na svojho patróna O. Cromwella, aby umožnil presídlenie “Bohom vyvoleného ľudu” z európskeho kontinentu na Mimoriadne úspešní pri formovaní ideológie kresťanského sionizmu boli puritáni. Zastávali názor, že aj po ukrižovaní Krista na Golgote a po dobytí Judey Rimanmi a zničení jeruzalemského chrámu (v roku 70 n. l.) zostali Židia (alebo skôr Židia) “vyvoleným Božím národom”. A že poslaním “pravých kresťanov” (čítaj: protestantov, presnejšie puritánov) je chrániť a zachraňovať zvyšky “Bohom vyvoleného ľudu”. Anglickí puritáni naliehali na svojho patróna O. Cromwella, aby umožnil presídlenie “Bohom vyvoleného ľudu” z európskeho kontinentu na ostrovy Hmlistého Albionu. A ďalej, aby urobil všetko pre to, aby pomohol “Božiemu vyvolenému ľudu” presťahovať sa do “zasľúbenej zeme”, t. j. do Palestíny. A potom obnoviť Judeu (Izrael), obnoviť Jeruzalemský chrám atď. A ďalej, aby urobil všetko pre to, aby pomohol “Božiemu vyvolenému ľudu” presťahovať sa do “zasľúbenej zeme”, t. j. do Palestíny. A potom obnoviť Judeu (Izrael), obnoviť Jeruzalemský chrám a vrátiť im pozemskú štátnu moc a stratený najväčší dejinný kapitál vplyvu
Najväčšiu proizraelskú organizáciu v USA dnes netvoria Židia, ale evanjelickí kresťania, ktorých je spolu 7 miliónov, čo je o viac ako 2 milióny viac ako celá americká židovská komunita. “Zjednotení kresťania za Izrael” CUFI je jednou z mnohých organizácií, ktoré v priebehu americkej histórie podporovali sionizmus na základe potreby urýchliť ‘druhý príchod’. Okrem toho sa tieto skupiny v posledných rokoch po prvýkrát v histórii stali vplyvnými pri moci – v Izraeli aj v Spojených štátoch. V USA žije viac ako 20 miliónov tzv. kresťanských sionistov, ktorí predstavujú dôležitý segment voličov, ktorí tradične podporujú Republikánsku stranu.
“britský izraelizmus” – je najelitnešia rasistická ideológia, na ktorej základoch bolo postavené britské impérium. Na základe tejto anglosaskej ideológie rasizmu by sa potom zrodil britský fašizmus (dokonca sa objavil skôr ako jeho talianska a nemecká verzia). Vzor našiel napr u  “charizmatika”ktorým  bol škótsky kráľ Jakub VI. alias Jakub I. Anglický a I. (1566 – 1625), ktorý sa považoval za kráľa Izraela. Sebavedome tvrdil, že britský ľud je priamym potomkom desiatich stratených kmeňov Izraela a že britský panovník je skutočným dedičom kráľovstva Dávida, najslávnejšieho starovekého izraelského kráľa. Samozrejme, jedným z najvýznamnejších predstaviteľov proizraelského protestantizmu bol Oliver Cromwell. Jedným zo základných kameňov ideologickej platformy je ich tvrdenie, že britská kráľovská rodina je pokrvným a duchovným dedičom izraelského kráľa Dávida. A ich predurčenosť a poslanie je svetovláda.
Približne pred 400 rokmi sa v Novom Anglicku usadilo 30 000 charizmatických puritánov, aby tu založili teokratickú spoločnosť. Puritáni, baptisti, metodisti a ďalší nábožensky založení britskí kolonisti nemilosrdne vyvražďovali miestnych Indiánov. Aktívna kolonizácia Nového sveta Britmi pokračovala viac ako dve storočia.
Práve ich protestantizmus s príchuťou britského izraelizmu sa stal dominantnou ideológiou v Novom svete. Bez zohľadnenia tohto ideologického a náboženského základu Ameriky je ťažké pochopiť zahraničnú politiku USA v novoveku a najmä v súčasnosti a tiež pochopiť neviditeľnú spoločnú črtu USA a Veľkej Británie, ktorá tvorí jednotný anglosaský svet, ktorý sa snaží podmaniť si zvyšok ľudstva. Vraj to má byť z pozemského mesta Jeruzalema, čo podobne ohlasujú fanatickí náboženskí sionisti, ktorí zneužili aj politický sionizmus aj židovskú vieru, oklamali celý svet svojou vraj večnou vyvolenosťou a nadvládou nad všetkými,  kabalou kontaminovali  doslovné heretické výklady SZ a slintajú po pozemskej svetovláde nad otrokmi gojimami a pohanmi, predkapelníci falošného mesiáša
chazarofilizmus –  moderná heréza z judaizmu,  ohlasuje ako spirituálnu prioritu vznik a uctievanie židovského štátu z r. 1948, robí si z toho ústrednú modlu, symbol geopolitickej nadvlády, zameriava sa do iba politicko-sionistických cieľov štátu Izrael , ktoré s pod ochranou správcov peňazí,  ADORUJE tiež IBA čiastočné poznania duchovných zásad a radikálneho odporu ku správnemu a povinnému kristovskému dohotoveniu sa , antiduchovne bagatelizuje aj neetické postupy ateistickej a  mnohom nespravodlivej vládnej politiky voči pôvodným obyvateľom Palestínčanom, ktorým nespravodllivo dodnes nedopraje štátnu samostatnosť a normálny život, hoci ich OSN ku tomu v počiatkoch zaviazala do 5 r. + dohodou v Oslo, a preto sú tam z toho nekonečné vojenské konflikty , podlieha sebaklamom, že pozemky pre novožidovských osadníkov je legálne aj násilím rozširovať podľa biblickeho vykolíkovania spred 3 tisíc rokov, ako oslepení hadím jedom títo aj silno biblickí vrajevanjelizátori neregistrujú žiadne ani antikristovské  neprávosti zneužívanej moci, ignorujú zrušenie Starozákonných predpisov príchodom Mesiáša, nerozumne si nevšímajú ortodoxných židov, ktorí nesúhlasia  s agresívnou politikou takejto podoby politickej vlády v Izraeli a ktorí sú na strane utláčaných Palestínčanov, pokúšajú sa nabulikať kresťanom pri evanjelizovaní a špeciálne pri vychvacovaní pravej cirkvi do nebies, že viera obrátených Židov v závere dejín je vraj podstatná pre záchranu kresťanstva, klamú, že žiadna duchovná Izrael neexistuje, príliš sa venujú svojskými zamilovaniami obnoveniu tretieho Jeruzalemského chrámu a židovským legendám,  na slušne vyslovené racionálne kritické argumenty že sa aj mýlia reagujú extrémne emocionálne až alergicky a iba odmietavo / čiže farizejsky, hlúpo a pyšne/, od vypínania komentárov, cez ignorovanie až po obviňovanie z antisemitizmu či likvidáciu nositeľov opozičných názorov = dôkaz, že majú silno ilúziami  či neľudskosťou poškodený svoj duchovný stav 
Tóra versus Talmud – to sú výklady Starého zákona s celkom opačným obsahom. Duch Tóry má v úcte Boha a bázeň pred ním. Hoci neuznáva Ježiša ako inkarnovaného Yahweho, predsa dúfa  príchod Mesiáša na konci čias. Udržiava to cnostné a chválihodné, čo bolo a je v židovstve. Talmud je zbierka zradikalizovaných rabínov, ktorí sa podučili aj ich čarodejníckemu umeniu vo vyhnanstve v Babylone pred 26 st. Karhal ich za to prorok Ezechiel  , tí napáchli dymom sveta a ich potomci sa  tiež opakovane nedokázali zmieriť z prehrou a rozprášením od Rimanov dovtedy permanentne víťaziacich a vyvolených Izraelitov po r. 70.  Kresťanstvu / pre nich fiktívnemu Edomu + Západu/ prajú pomstu a porážku a celý čas strávený v diaspore sveta zbierali muníciu na svetovládu. Potomci chazarov majú podobnú odiozitu voči Rusom, ktorí ich rozprášili v r. 1040. Títo pseudoizraeliti sa z rôznych svetových strán spojili, a sú proti Zjaveniu a cirkvi vnucujú všetkým násilné Revolúcie a povalenia kresťanských trónov a hodnôt. Srší z nich nenávisť ku kresťanom aj ku Ježišovi. Agresivitu voči aj iným gojimom, „nežidom“, ktorí sú vraj osudom predurčení ku otročeniu im ako pánom dejín, v skutočnosti ku tým, čo nezdieľajú ich heretický výklad SZ,a sú verní výkladu ortodoxnému. Svoju neľudskú taktiku ospravedlňujú bojom Jozueho voči kannánskym kmeňom pred 3 tis. rokmi a násilne ho aplikujú dnes a klamú seba aj iných, že toto je vôľa ich „božstva“ a nikto nemá právo tomu zabraňovať, lebo je to tak Prozreteľnosťou dané + veľké bezbožnosti globalizmu skrývajú pod maskou Izraela
Má to svoje pokračovanie v slobodomurárskych lóžach,  v učení Kabaly či v čarovaní s peniazmi a mocou
Medzinárodný inštitút rabinizmu, t. j. predstavitelia ortodoxného judaizmu, stále nepodporujú tento výklad a považujú výstup na Chrámovú horu za hriech pre Žida. Kresťanskí sionisti, ktorí vytvárajú spojenectvá so sekulárnymi a židovskými náboženskými sionistami, už viac ako storočie ovplyvňujú politiku západných vlád. Až do súčasnosti.
nihilizmus – zbožňovanie ničoty. Antizmysel našiel
v v kreténskej axióme, vraj „život nemá žiaden zmysel“
Radikálne prežívanie tejto zvrhlosti pokračuje potom
nanucovaním tohoto bordelu iným, a v tomto prežíva aké také
sadisticko masochistické „potešenie“.
Satanizmus na vyššej úrovni než je tá primitívna, kriminálna
dispenzacionalizmus –  Pro-mileniálni dispenzacionalisti [PMD] popierajú, že matka Cirkev je už začiatkom a predprípravným záchranným projektom  Tisícročnej vlády J. Krista, o ktorej sa hovorí v Zjavení 20:4-6. , berú „tisícročnú“ vládu doslovne , žiadna symbolicita , robia falošný rozdiel medzi Izraelom a Cirkvou. Duchovný Izrael, sv. matka cirkev, čiže aj Krista inkarnovaného do dejín a vyvolených kresťanov – svätcov a spravodlivých, oni neuznávajú, ale apoštol Pavol o tej epochálnej TOPzmene SZ v NZ jasne písal. Volá sa to teológia náhrady Božieho požehnania pre synagógu, ktorá už fatálne zlyhala, novou vinicou a kresťanským hnutím.
Falošne vysvetľujú Zjavenie a tak spájajú Rimanom 11:26 „a tak bude spasený celý Izrael“ s falošnými predmilenialistickými výkladmi. Takíto dispenzacionalisti si myslia, že Pavol hovorí o Izraeli podľa tela [“celý Izrael bude spasený”], pričom v skutočnosti hovorí o tom, že Boh privádza aj pohanov do Novej zmluvy, a tak je to vlastne odkaz na znovuzriadený Izrael Mesiáša.
Chybou pro-tisícročného dispenzacionalistu je naivnopovrchná viera, že Božie zasľúbenia stále patria Izraelu podľa tela namiesto doktríny vysvetlenej vo svätom Pavlovi, že Kristus privádza Izrael podľa tela       / vonkajšku/  do skutočnej zasľúbenej zeme a Sionu / do Božej vlasti, ku osobnému vykúpenie z otroctva, blaženosti, ku spáse, ku celistvosti/  len tým, ak sa stanú novým stvorením v Kristovi, pretože „Cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí “ (Rim 10:4).
Pravý Jeruzalem je život v Duchu Svätom, kráľovstvo kňazov (1Pt 2:5,9). Skutočný Jeruzalem už nie je pozemským mestom, kedysi tým biblicky preslávnym „veľkým mestom“ zo Zjavenia 18, ktoré bolo zničené (a pomenované v Zj 11:8 ako pôvodný fyzický Jeruzalem, kde bol „Pán ukrižovaný“).
Pozemský Jeruzalem bol prekonaný a ukončený samým Bohom v roku 70 nášho letopočtu, a tak bol zjavený Nový Jeruzalem zo Zjavenia 21 ako záruka, že „Božie dary a volanie sú neodvolateľné“ (Rim 11:29). Ako ten Boží Jeruzalem už nie je pozemským mestom, tak ani duchovný Izrael vôbec nemusí byť pozemským štátom od čias Kristovho zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia po Božej pravici 
neochiliazmus – z pravoslávia, uctievači veľkého Pohoďáka, jeho nasledovníci sú až agresívne podráždení a netolerantní, keď počujú niekoho hovoriť o prebiehajúcej svetovej apostazi, o vystúpení Antikrista, o Druhom príchode Krista, o konci sveta, o strašnom Poslednom súde…viera v postupný vývoj ľudstva na hriešnej zemi, vraj je Kristova Cirkev povolaná najmä k tomu, aby ešte tu na zemi poskytla ľuďom „rajský“ život – aby im pomohla zaistiť plnú spokojnosť, plné bruchá, šťastie, mier a prosperitu.
chiliazmus – doslovné a spolitizované chápanie tisícročnej ríše,ALEBO TZV.  mileniárizmus, unáhlené inkorporovanie fikcie božieho kráľovstva na neobnovenú hriešnu zem, hlavne tými NAŠIMI SILAMI, ale bez reálnej parúzie II. Kristovho príchodu /pred r. 1000 napr. , alebo vyhlásenie Kristovej republiky  v 15.st. vo Florencii Savonarolom, v 16 st. v Munsteri anabaptistami, či tisícročná 3. ríša nacistov v 20 st. či v 21 st. hnutie sibírskeho vrajježiša / VRAJ TO 1000 ročné kráľovstvo spomínané v Zj 20 kap. sa unáhlene inkarnovalo už do tohoto veku starého hriešneho sveta, v nejakej podobe zdanlivo ideálnej politickej moci, či v cirkevnej podobe nejakého zdanlivo ideálneho spoločenstva, alebo v extrémnej podobe nezištných vzťahov medzi kresťanmi, ktorú ako archetyp uletenosti ponúkol sv.Petrom vybraný diakon Mikuláš, ktorý ponúkol svoju veľmi peknú manželku všetkým, hoci predtým na ňu silno žiarlil, a robili tak po jeho vzore jeho infantilní nasledovníci – milulášenci, nikolaiti, /Nicolaite preto znamená „ovládnuť laikov“/, ktorých za tú „lásku nebeskú“ prísne musel pokarhať už  apoštol Ján Zj 2, 6- 15
Tu spomínané mentálne deviácie sú už luciferiázou, čiže satanizáciou. Zaburinením alebo zadymením  svojho chrámu, Božej záhrady. Keď nerobíme jej kultiváciu, keď nevetráme, keď veríme a aplikujeme blud za bludom, a už nám to ani nevadí, že krivíme aj iných, vyrobíme z chrámu zoo. A ak posilňnujeme bludy aj s neresťami, premeníme svoju bytosť na šelmičku až na tzv.cynické monštrum
Z nevykvaseného vína, pôvodne aj dobrého hesla, vznikajú potom zhubné ideológie končiace totalitou
Takú duchovne spustnutú bytosť obsadia démoni, a začnú robiť peklo.
Tá obeť nebude mať výčitky svedomia ani pri terorizme. Ale má
otupenú cynickú pseudorozkoš z demolovania hodnôt, inštitúcií,
cirkví a cností. Popieranie akejkoľvek autority. Antifilozofické
mafiánstvo v praxi. Bosorácka metla v akčnom závere.
Anarchia, rozklad a chaos ako originálne „ciele“ a “ideály“
Degeneráti ducha ,čo sa premenili na antikultúrne beštie,
na konci svojho zvráteného vývoja.
Správna a zdravá spiritualita spolupracuje s Bohu vernými anjelmi, používa prostriedky posväcovania, pôst aj pokánie. A nie je iba o jedle a nápoji, sexe a funkciách, ale je to pokoj a radosť v Duchu Svätom a snaží sa o úctivé a normálne vzťahy.