suma cností

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Christotherapy

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

47. CIRKEV ALEBO CIRKUS

Ignoranti Otcovho plánu podliehajú sekulárnemu Circusu maximu.
Kultu vonkajšej krásy. Prečo je tu? Aby ukryl to vnútorné a hrozné?
Kultu mamony. Aby duchovným bedárom nabulikal, akí sú len boha-
tí? Kultu herectva.No ak nežijeme tak ako sa má, nejakú tú „veľkú
roličku“ vziať musíme.Kultu ženských nahotín.Aby kryli mužské po-
krytectvá? Kultu športu. Aby sme boli teda akože aj trochu rytierskí?
Favorizovanie povrchu tela signalizuje jasne na potupovanie ducha.
Tieto zbožťované ideály hlúpej mladosti zakrývajú iba riadnu starinu.
Kde je úcta k vzdelaným filozofom, ľuďom obety či svätým starcom?
Heslo dňa: bezbrehá tolerancia. Až do degenerácie úchyláctva?
Tolerovanie vážnych hriechov ľudstvo iba viac zadlžuje a neurotizuje.
Učiť lajdákov samé ľudské práva a nevyžadovať ani elementárne po-
vinnosti? Kto takému svetu máva svojím mávatkom,a iba prikyvuje
aby postúpil vyššie v kariére,je za veci verejné fatálne spoluzodpovedný.
Cirkus uznáva všetkých bohov.Aj toho pravého spolu s tými nepravý-
mi. Tých nepravých nafúkne a z Boha robí hluchoslepého dedka.
To, že príliš tolerantným hrozí v strednom veku schizoidnosť a
v dôchodku blázinec, to na nijakom bilborde nie je napísané
s veľkými písmenami ako vážne varovanie.
Zaplatení roztlieskávači udržujú v médiách iba zdanlivo reálny svet.
Na zemi je 99 percent krásneho a 1 percento škaredého.
Nepodávajú nám to všelijaké hlásne trúby naopak?
Podávať výkon za výkonom nás ženie atmosféra okolo.
Jednoznačne tomu duchu chýba pokoj a nadhľad duchovnej hľbky.
Sekulárny chlad preniká aj do cirkví v podobe hereckej zbožnosti.
Napr.kto sa roky opíjal, hrešil a potom sa ho ktosi zázračne dotkol,
z bahna ho vytiahol a teraz sa pred inými predvádza ako hlavná
postava kresťanstva.Chváli naoko Božie Meno za osobné spasenie,
za radosť v Pánovi a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného
extrému: zúrivej abstinencie a vystatovačnej askézy. Tú teraz vyznáva
a ostatným kvapká do očí.V horšom prípade aj podozrievavo kontro-
luje iných,či sú abstinenti,alebo ich spasiteľne napomína,aby sa chránili
pred týmto diablovým lákadlom, lebo oni už majú s ním svoje obrovs-
ké a azda i všetko zahrňujúce skúsenosti. Ako klauni sa predvádzajú,
že sú už akože oslobodení, dávajú svoje otrocké a totálne odriekanie
i seba za vzor. Sú to ešte nevykvasení novoobrátenci a nevedomí predvá-
dzatelia svojej sebaoslavy.Kto chce urobiť pre Pána niečo veľké,tak toto
to veru nie je.Tí, čo ich nekriticky obdivujú, sú diletantami života aj vie-
ry, ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo stáda a žiť svoj vlastný príbeh.
Sú omámení priemerným a aj skupinovým duchom.

Tých,čo žijú alebo pijú mierne, odsunú ako nezaujímavých, ale uletený
extrémizmus dávajú iným za príklad? A svoju slepotu dovršujú tým,
že hoci majú plné ústa Ježiša, ani si nestihnú uvedomiť,že On zúrivým
abstinentom nebol,ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.
Dal požívanie prirodzeného vína ako nástroj na posväcovanie.
Tento príklad som vybral ako poučenie z jednej cirkvičky ,kde sa
publiku toto tzv. obrátenie vrelo odporúčalo. Ako číslo v cirkuse.
Podobne sv.odpor voči vlastnému telu , ten nepatrí všetkým, ale iba
tým, čo ešte prednedávnom po dlhý čas ťažkohriešne hýrili, a nie tým,
čo roky žijú striedmo a normálne.Tým, čo príliš veľmi a dlho milovali
telo. Tým sa v biblii myslí nie iba hmotné telo a jeho prirodzené funk-
cie, ale klamlivé pozlátka, svetské antisviatosti a nemierne uletenosti.
Cirkev nie je proti telu. Ona je za jeho vzkriesenie.
Sme otrokmi alebo sme Ježišovými priateľmi?
Či On nám hovoril ako odkaz, že máme ako fanatici telo znenávi-
dieť, okyptiť ho a zdeptať ,keď si zapýta jesť na rôznych úrovniach?
Nezamieňajme život Majstra s jeho učňami !
Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,
a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom, aby
sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úp-
rimnú spoveď, ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať aj teraz,
(nie ako tie naše diskrétne vyznania dnes, ktoré zbožne ututleme
v spovednici, aby sa náhodou nik z našich zlyhaní nemohol poučiť).
Zabudol sa však v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neo-
ceniteľnú skúsenosť, ktorú mu darovala.Nespomína ju totiž vôbec.
Bol ňou až natoľko zhnusený, že zdesene mlčal? To tak máme ko-
nať všetci? Či extrémizmus je pravá cesta? Najprv ženu využiť a po
použití odkopnúť ? Obdivuje totiž iba svoju nábožnú matku.Mohol
si však jednou vetou spomenúť aj na matku svojho syna Adeodáta.
Zhrozený sa dá na útek: do prísnej manichejskej sexuálnej abstinencie.
Skok z dlho hriešneho stavu do milosti sa neobíde bez extrémnych
výkyvov. Tá nevera bez Krista zanechá na povahe všelijaké následky.
Dajme pozor na extrémizmus. Aj u svätých.
Ten sa nemôže dávať ako morálna norma pre všetkých ostatných.
Sv.Augustín zostáva veľkým hľadačom Boha, ale má on aj svoje tiene.
U sv.Františka z Assisi je pododná situácia vo vzťahu k peniazom,
ktoré radí svojim bratom považovať za čosi ako bezvýznamné kame-
ne.Svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho ničil veľmi prísnou
askézou.Pred obrátením si práve na ňom zakladal a mal mnoho pe-
ňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky zaplatiť.Je to poučné, ale pamä-
tajme,to bol ich Boží plán hriechu a pokánia.Aby bolo pokánie ozaj-
stné, pravdepodobne muselo byť aj ich namočenie sa do hriechov pravé.
Naším cieľom má byť odvážne plniť Otcov plán s nami,
nie uskutočňovať plány pre niekoho iného, hoci bol aj skoro svätý.
Svätci sú pokladom sv.Cirkvi a pre nás fantastickou inšpiráciou.
Mame ľudí žijúcich na pápežskom dvore, ale aj chudobných františ-
kánov.Aj rodiny s deťmi aj slobodné rehoľné sestry.Hravých saleziá-
nov aj prísnych trapistov.Akčných jezuitov i kontemplatívnych karme-
litánov.Pustovníkov aj manažérov.Ponechajme, vážme si a povzbuďme
každú charizmu, čo má veru svoje miesto v plnosti katolíckej viery.Cir-
kev je ako orchester, kde hrajú nefalošne zladené všetky nástroje.
48.NESTOTOŽŇUJME VIERU S NAŠIMI MINDRÁKMI

„Prečo naše autority stáročia mlčia a nepomenujú ráznou výzvou,
kto a ako tu vládne svetovým kapitálom, aké zločiny a potoky krvi
sú za peniazmi tohto sveta.Či čušaním o tajných vládcoch svetového
kapitálu prospievame Božej veci? Veľmi dobre mnohí tušia, kto sve-
tu naozaj vládne.Tí, čo majú veľmi veľké prachy, a ktorých „práca“
je požičiavať ich iným,a tak ich zotročiť.A ostať rafinovane utajenými.
Je tu vážne podozrenie ,či to niekomu nepomáha udržať sa na trónoch
moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojím mlčaním a svojimi priateľ-
skými konkordátmi s herodesmi neocitli raz na smetisku duchovného
sveta spolu s nimi.Kristus a jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi
tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame
a potľapkávame po pleci? Vraj „láskou k vlkom“ dokážeme najviac.
Je to veru nechlapská láska ! Ide nám o spravodlivosť a dobro
oviec? Alebo iba o to, aby nás nevyhodili do luftu? Čušanie a líškanie
sa mocným sú možno veľkým nebezpečenstvom.Nejdeme my všetci spo-
lu s nimi do večnej záhuby? Elity v pozadí geniálne cez svojich agentov
poťahujú nitkami.Politici sú neraz najatými bábkami.Sú zodpovední
za milióny potratených detí, za vojny, vraždy a násilenstvá v nich, kto-
ré boli naordinované svetu kvôli vláde pár ľudí a ucteniu si falošných
bohov jazerami krvi.Také veľké lži sa málokomu zmestia do hlavy,
aby si ich vôbec všimol.Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzoru-
jú niekoľkonásobne viac bordely ako charitné diela, a to asi preto, lebo
čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi
silnie.Ochrancami podsvetia sú mafiáni.Ochrancami prostitútok sú pa-
sáci.A ochrancu týchto zvrhlostí ako nazvať? Kto toleruje takéto hrieš-
ne zákony? Česť výnimkám, ktoré sa ozvú. Končia na šibenici!
Poriadny chlap sa konfrontácii teší a nebojí sa smrti,väzenia ani Boha.
Je slobodný a nik ho nezastraší.Chlapček ten vykúka schovaný mame
pod sukňou.Roky čumí a čuší. A keď sa dostane k slovu ,začne vždy
tému, ktorá nie je hlavná a nikdy ľudí neznepokojí, a usmeje sa ako
herec z Hollywoodu.A doma si mení plienky.Do neba sa mu, pravdu
povediac, ani veľmi nechce.Vždy sa našiel vždy niekto, kto plné gate
nemal. A ozval sa. Väčšinou dostal osudovým kyjakom od vlka,
čo bol pri moci.A dnes? Dostane bakuľou od svojho baču!“

Ale, ale…
Čo takto dokázať svoju mužnosť nenápadnejším spôsobom, bratu?..
Touto otázkou sa prihovoril starší brat kňaz mladšiemu, autorovi tej
predchádzajúcej klerikálne až komunisticko revolučnej úvahy, skopí-
rovanej akoby priamo z teológie oslobodenia z Južnej Ameriky.
Pápeži sa viackrát v histórii ozvali proti mocnostiam sveta a celkom
obozretne nepodľahli ako Ježiš pokušeniu rozdeľovať tu „spravodlivo“
mamonu pre masy.Mužnosť a odvaha sa dá v Cirkvi prežiť aj múd-
rejšie a spirituálnejšie. Skúsme byť naozaj sami sebou v záplave ako-
žekresťanského konformizmu.Žime poctivo bez kariérneho pachtenia
sa. Obstojme férovo v konfrontácii so svätuškárstvom. Alebo vydržme
niekoľko rokov v misionárskom či nemocničnom prostredí.Či v dlhšej
samote.V sekulárnej cudzote. V nedocenenosti.V radikálnom pokání
kláštora.Či v riešení hĺbkovej očisty v ženskom svete.Či napr. v róm-
skej osade.Vydržíme učiť medzi unudenými grázlami v dnešných ško-
lách? Alebo v dlhoročnom mlčaní pri krivom obvinení nášho mena?
Potľapkávať sa s úspešnými zvládne hocikto.Čo takto dať svoju mla-
dú kňazskú silu neúspešným,rôzne chudobným, pomýleným a chorým…
Robiť iba vonkajšiu a materiálne orientovanú revolúciu je jeden z ťaž-
kých zákalov nespravodlivosti. Či na to prišiel Ježiš, aby sme ho poní-
žili ako rozhodcu medzi rozhádanými príbuznými kvôli lakomstvu?
Vatikánsky nadhľad diplomacie Márii oddaných inteligentných več-
ných mladíkov nás možno chráni pred zbytočným krviprelievaním.
Idú pomaly, ale isto počas celých dejín Cirkvi Kristovej.
Nebolo by spackaním evanjelia, keby Cirkev podľahla pokušeniu
iba rozdeľovať funkcie, peniaze, budovy, šperky a pozemky
a mlčala by o vnútorných bohatstvách ukrytých vo viere a v človeku?
Či má ona neraz nespravodlivým masám pomáhať iba k vonkajšiemu
blahobytu? Boľševická revolúcia bola veľmi krutá lekcia.Rozdelila
masám spoločný majetok, čo je na prvý pohľad veľmi ušľachtilé.Ale
robiť to revolučne rýchlo? Cez vraždy? To poslalo Mať Rus na Golgo-
tu. Majetkové a iné rozdiely boli aj budú. Iba slepý na duchu si nev-
šimne, že rozdiely oveľa väčšie než medzi miliardárom a bezdomovcom
sú napr.medzi človekom so zdravým úsudkom a mentálne retardova-
ným.Medzi slušnou matkou a ženou ozaj nehanebnou.Medzi kresťa-
nom a pohanom.Medzi vidiacim a slepým.Medzi Kristovou mučenicou,
ktorá obetuje iba svoje telo s láskou a medzi falošnou mučeníčkou,kto-
rá sa s nenávisťou voči Západu v hypermarkete odpáli ako samovra-
žedná atentátnička a 3Oľudí zabije a 70 zraní. Sú obrovské rozdiely
medzi charakterným chlapom a nezodpovedným chrapúňom, čo „nako-
til“deti a potom sa na ne vykašľal. Oveľa väčší rozdiel v kvalite je
medzi tým, kto má zdravé nohy a medzi chorým pripútaným na lôžko.
Ešte väčší je rozdiel medzi krásou vonkajšou a vnútornou.Medzi živo-
tom v pravde a žitím v atmosfére opojných lží. Iba zúžené vedomie si
myslí, že ak budeme mať všetci podobne veľa majetku,tak prídeme
ku kvalite života.Veľká ilúzia. Závisť a nenávisť sa tým neodstráni.
Na to bol dobrý ten socialistický experiment.Božia Ríša nie je iba o
delení majetkov či konzumácii. Ale o vláde Boha v našej celej bytosti.
Kto ho má, bude mať dosť,aj keď bude mať vecí menej.Podstata nie je
vo veciach.Viera nám pomáha cez pokoru, úprimnosť a osvietený ro-
zum oslobodzovať človeka. Aj nekompletné či talibanizmom poznače-
né pozemské ideály. Slepé egá tam zakopú míny strachu alebo uletenej
horlivosti.Priatelia neba sú tam poslaní na to,
aby to pomohli odmínovať.
Najprv u seba a potom aj v spoločenstve, kde žijú.
Až potom sa môže niečo pohnúť v okolitom svete.
Ježiš ho premenil s 12 apoštolmi.
Dve miliardy kresťanov si dnes nevie rady čo s ním?
My sme asi so spoločnou vierou ešte nezačali,
ak riešime iba akési svojské mindráky.
49. PRAMEŇ A CISTERNY

Nielen prorok Jeremiáš vyčítal Židom ich duchovnú neveru./12/
Opustili prameň živej vody, čiže Boha, a našli si popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu. Cisternou bola kedysi v orientálnom svete
vykopaná jama, ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako re –
zerva pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou
pramenitou vodou. Bez vody človek neprežije. Máme voľbu, obrazne
povedané: buď budeme brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú
z kaluže.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja, zo Sv.Ducha,
alebo si budeme musieť nájsť nesvätú náhražku pre stádo zveri.
Treba sa nám všetkým k dôstojnosti života a pre osobné šťastie nevyh-
nutne naučiť,ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj a tak byť
v kontakte s Absolútnom.Fakt iba niektorí to vedia.Ostatní sú roky
kdesi mimo seba. Urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu, ktorá po po-
vrchne prijatých informáciách končí ako spoločenský upír.Tá nevie byť
sama so sebou, nežije si v pokoji svoj príbeh a uteká neustále kdesi
preč od zdroja, aby sa zavesila na nejakého podobného úbožiaka.Keď
sa zbadajú, už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly, čo sa našli.
Iný druh „cisternizmu“ je obrovskú lásku a nádej vkladať do ľudskej
lásky a odsunúť na okraj Lásku Božiu.Kto sa chce isto sklamať, tak
nech začne takto.Zabíjanie času pri „pohárikoch z cisterny“ je náhrad-
ným programom spirituálneho analfabetizmu, ktorý sa nevie modliť.
Ani sa neráči to naučiť.Oheň smútku treba vedieť OBETOVAŤ , nie
ho hasiť alkoholom. Zapálení pracanti, čo zarábajú iba dočasný kapi-
tál, nech sa aj občas zastavia, kým ich nezastaví vážna choroba alebo
smrť. Tá obhalí naše zásluhy pre nebo, čiže spirituálny a pravý ka-
pitál. Bodaj by sme sa nezobudili na druhej strane bytia s „prázdnou
peňaženkou“.Nepríčetným pozeraním do televízie či internetu s množ-
stvom náhradných programov si môže človek sám uchmatnúť plnenie
najpodstatnejšieho programu. Toho, ktorý má s nami Stvoriteľ.
Ten sa dozvieme iba stíšením sa. Adorácia Krista je čosi nenahraditeľ-
né.Dlhými hodinami čumiac do rôznych hier a zabávaním sa iba pre-
hlbuje človek svoju nudu.Stratu detstva, fantázie a čistého srdca.
Tisíckami nedôležitých informácií môžeme nevedome poškodiť svoju
pamäť.Tak sa môžeme oblbnúť,že sa nedozvieme tých pár ozajstných
viet,ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán v meditačnom ti-
chu.Shopolohizmom, liekmi či prácou sa depresií natrvalo nezbavíme.
Hyperkonzumizmus je diagnózou toho,kto neprijíma dostatok duchov-
nej energie. Priveľa zábav je príznakom, že konáme veľa práce, ktorá
nás nebaví a až chronicky unavuje.A ktorú si asi od nás nebo neželá.
Je to asi vrcholom drzosti žiadať si iba mnohé práva a vykašľať sa
na elementárne ľudské,rodičovské,občianske či náboženské povinnosti.
To, že i toto je tresný čin, na to by veru Sv.Cirkev mala rázne pouká-
zať. Tento jednostranný idiotizmus treba jednoznačne preplesknúť.
Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris to jasne ľudstvu pripomenul.
Vrchol všetkého je deň nedeľný, kedy miesto poďakovania sa Bohu
chlap bedáka, deti sa nudia a mama miesto receptov z Božieho Slova
ako natrvalo opeknieť, rieši iba nové a nové recepty na naplnenie bru-
cha. Ktoré čím je väčšie, tým nám viacej zavadzia žiť.
Hrozíme sa množeniu rómov. To vyvoláva v mnohých až nenávisť.
A čo takto sv.znenávidieť tie storaké tajné cigánstva v našich hlavách
a srdciach, ktoré sa v nás usalašili. Väčšina ich veru zo seba preč nevy-
háňa.Keď nedodrží predvolebný sľub politik, tak vypeníme. Ale cel-
kom spokojne žuveme žuvačku, keď sa nedodrží chlapské slovo inde.
Miesto pohľadu zhora sa zaujímame o verejnú mienku?Miesto svätým
starcom sa ukláňame boháčom? Miesto spozornení čo hovorí básnik,
spozornieme čo tára rozdrapená a už aj úchylná „hviezda“ ? O nad-
hľad filozofov nejavíme veľký záujem, lebo asi chytáme strach z výšok.
Miesto pravdy sa prikrmujeme pseudoduchovnými gebuzinami a lotéria-
mi ? Nekonečnými receptami a športovými tabuľkami. Aj v naše nede-
le?Miesto odsúdenia už zbachratenej zbabelosti v sebe sa pohoršlivo mo-
rálne odbavujeme na iných, tých zlých, zlodejoch, kriminálnikoch ?
Čudujeme sa veľkým mafiám, ale malé rodinné, kostolné, úradné, ka-
marátske či finančné mafie nevidíme? Sme zhrození narkomanmi?
Svojimi nafetovanými vypasenými egami a karnevalmi sa nehrozíme?
Aby sme cisternové pirátstvo zavŕšili akože víťazne, na to slúži faloš-
né šialenstvo športu.Kde už inde má ísť po kyslík Adam, keď zažíva
samú prehru? Aspoň na chvíľu sa musí stotožniť s nejakým víťazom,
moderným bohom, zarábajúcim rozprávkové peniaze, a nadýchať sa
slávy, čo i len krátkotrvajúcej.Aspoň na chvíľu zažiť boj ,sa stať ví-
ťazom a pozdvihnúť si inak scapnuté sebavedomie.Podobné pocity si
umelo vyrábajú Evy pozeraním sa na herecké výkony z neba padajú-
cich hviezd. Vďaka duchovným ženám, ktoré dávajú lásku inde…
Učil nás tu niekto okrem náboženstva, že každý tu má svoju úlohu ?
Náboženstvo je sice slobodné v školách, ale je trpené ako čosi okrajové.
A neraz je tam prítomný diablik, ktorý robí všetko, aby vyučovanie
sabotoval a kňaz či katechétka ho nemôže poslať za dvere. To sme te-
da dopadli! Žiak sa môže chovať ako terorista a učiteľ je na posmech?
Niekto s veľmi silným hlasom by mal na Soche slobody v New Yorku
vykríknuť tak, aby ho počul celý svet, že vyučovaním ľudí o ich ľuds-
kých právach bez poučenia o ich povinnostiach voči životu sa tu dá-
va „legálny“ základ všetkej neprávosti a hrôzy, ktorá je tu okolo nás.
Máte pocit, že na toto dôležité pre normálne fungovanie spoločnosti nie-
kto tvrdšie apeluje? Tomu, kto svedomie má, ten sa ozýva.Máte pocit,
že tu niekto za túto spravodlivú vec aj bojuje? Kresťania by veru mali!
Všíma si spoločnosť toho, kto si tie svoje povinnosti aj dlhodobo plní,
a neraz si svoje práva ani nevyužije? Doceňuje spoločnosť týchto ľudí?
Aj to je následok života v klamlivých cisternách.Cirkev pripomína, že
majú možnosť, všetci a zdarma,
sa obrátiť do svojho najhlbšieho vnútra
ku živému Kristovi,
k pravému

PRAMEŇU ŽIVEJ VODY .

Ten človeka bez peňazí, médií a potlesku docení pokojom,
i keď ho chorý svet poníži, či nešťastní ľudia sklamú.
Privedie ho k tichším, vnútorným odmenám a víťazstvám.

50. O TALENTOCH AJ ÚPLNE INAK.

Podobenstvo o talentoch je asi najľahšie a paradoxne zároveň najťaž-
šie z evanjelia pre naše pochopenie.Myslelo sa ním iba to, čo je každé-
mu hneď jasné ? Dostal si nadanie, mal by si ho počas života použiť
pre iných.To je však také samozrejmé, že by to bolo azda aj zbytočné
normálnym ľuďom pripomínať.Závažnosť tohto podobenstva je asi o-
veľa väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom
a pár dní pred svojím umučením. Talent u Matúša, kap. 25,14 –30
a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamenajú vlohy, ale ide o pol
kg striebra.Čiže ide tu asi o peniaze, boha tohto sveta.Iba veľmi nepo-
zorný čitateľ si nevšimne, že ten,kto tieto míny svojim verným rozdáva,
nie je Boh, ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť
a krutosť je v príbehu spomenutá.Išlo vraj o Herodesovho syna Arche-
laosa.Ten vraj odišiel do Ríma na 3r. dovolenku. Vplyvní muži mu
odkázali,že si už neprajú,aby nad nimi kraľoval.Svojim verným kum-
pánom rozdelil financie, aby s nimi obchodovali, kým sa nevráti späť.
Time is money.Miliardy, tie vedia, čo so sebou. Rady sa ony „okotia.“
Kto spravuje financie, ten aj reálne svetom vládne.Tak to tu veru dlho
bolo a tak je to i dnes.V kapitalizme riadia veci nie parlamenty, ale
nadnárodné páky.Problémoví sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať
túto hru bohatých, a svoju mínu do finančného obehu sveta dať odmiet-
nu a „zakopú“ ju radšej do zeme. Čiže investujú to svoje málo moci a
vplyvu do etickejších hodnôt ,nie iba do ziskov.To môže narušiť nasta-
vený systém.Moc s chamtivosťou šelmy sa nedá nikým len tak ohroziť.
Tí, čo šéfujú veľkým peniazom, tí nechamtivých alternatívnych naruši-
ťeľov hrabivého systému o menšie peniaze radšej preventívne pripravia.
Cez špeciálne zákony a sankcie, cez nafingovaný pád burzy, alebo cez
umelo rozdúchané vojny,do ktorých isté bankové domy rady zainvestujú.
Kto sa chce vzoprieť svetu založenému na peniazoch, toho on rád pošle
kdesi „do hája.“Ak sa vzoprie dohode veľkých rýb, bude musieť za to
draho zaplatiť krachom.Malá ryba sa zhltne. O to sa už nejaký ten
ostražito nastrčený profiagentík postará. Rozkolísanie Titaniku biz-
nisu sa svätým či nesvätým výtržníkom jednoducho dovoľovať nebude.
A miesto na nejakom novo pozbíjanom kríži sa určite nájde.Čo keď
hrdinami v podobenstve nie sú tí, čo vyobchodovali desať a päť ďalších
mín, ale je to ten jeden, čo sa vzoprel šrotovaniu mocných, ktorí to majú
vopred zrátané ? Čo síce nezbohatol, ale svojou zdanlivo malou obetou
pomohol zachrániť niečo veľké? Čo dal tomu spravodlivo krutému krá-
ľovi iba to, čo mu bol dlžen? Čo ak sa tu myslí na vrátenie dlžoby
diablovi, na vykúpenie človeka, na ktoré sa Kristus odvážne podujal ?
Neprijal hrabivú hru mocných tohto sveta o peniaze a kráľovskú von-
kajšiu moc.Toto bola podstata Jeho sv.Veci.Vybral si radšej byť obet-
ným baránkom než byť falošným kráľom .Svoj chlapský potenciál
nastavený na bohatnutie vložil do obety kríža, a takto vlastne totálne
skrachoval. Takto paradoxne vyhral nad nepriateľom.Pochopil, že
kto tu chce byť kráľom v nejakej oblasti, musí začať kraľovať na krí-
ži sebaobety. Kto to nepochopí, skončí ako šašo, čo sedí na tróne. Tvári
sa,že kraľuje. Nevie ako.Plodí hlúposti.Je na posmech.A tak sa stane
z prvého posledný.Ide kontrolovať všetkých okolo, a nevie kontrolovať
svoj vlastný prejav. Káže iným niečo, čo sám nemá poriadne odžité.
Diablov systém sa asi musí poraziť jeho vlastnými zbraňami.Treba
doň vstúpiť, tam prehrať, prehrať s Kristom, a tak do toho umierajú-
ceho systému vliať život.Absolútne poníženie, prehra, ukrižovanie môže
byť ten najlepší začiatok, ak sa s pokorou prijme a následne s láskou
Bohu cez Krista obetuje.Jemu to prineslo to absolútne povýšenie na Krá-
ľa všetkých kráľov pri jeho druhom príchode.Tým, čo ho nasledovali a
niečo podobné vo svojom živote zrealizovali, tí majú prisľúbené kraľovať
spolu s ním. Čiže danej oblasti života hlboko porozumejú a budú v nej
skutočnými odborníkmi. Tí, ktorí cez krížovú cestu nešli, a hrnú sa za
peniazmi a titulmi, a tak sa raketovo dostanú k prvým miestam, tak
tí sa na kráľov, čiže odborníkov, budú iba hrať. Zamocú seba aj iných.
Čo keď toto podobenstvo pred umučením je o pravom kapitále a o tom
skutočne pravom obchode medzi Bohom a kniežaťom tohto sveta?
Vo svete ide o dočasné peniaze, ale duchovnom svete ide o večné milosti,
ktoré takto na zemi začali fungovať naplno.Zmŕtvychvstanie a 2000-
ročná existencia Katolíckej Cirkvi sú iba dôkazom Kristovej Výhry.
V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu, kde moc zlata
a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslom.Obyčajným číslom,
za ktorým je neobyčajne veľká a stáročiami budovaná pozemská veľ-
moc niekoho, kto bude na vrchole ľahko zraniteľný a vymeniteľný.
Skutočným Kráľom tejto zeme je Ježiš Kristus. Iba jeho nasledovanie
má ten najhlbší zmysel pre viacerých z nás. Ostatní, pachtiaci sa ani
nevediac za čím, si v tejto zvláštnej dobe môžu úplne jasne uvedomiť,že
ich bohom sú iba smiešne čísla. Moc im dáva reťaz spojených núl.
Toľko utrpenia a preliatej krvi, aby sme sa dostali do Pythagorovho
sveta,kde podstatou všetkého diania je číslo?Ale to iba v tomto vesmíre,
kde sa nám to všetko niekde zratúva. A za všetko sa tu niečím platí.
V normálnom svete, v nebesiach, je podstatou láska.Vykúpenie na krí-
ži sa stalo v národe, čo tu bol predurčený vládnuť.Ktovie, či nebude raz
veľmi potrebovať tie svoje špinavé čísla poriadne niekde niekým vyprať.
Pani Smrť postupne odvšadiaľ odchádza. Správca Života zas pri-
chádza.A to vo všetkých oblastiach vrátane ekonomiky ,súdov a
moci. Verzia u lekára Lukáša by tejto novej exegéze bola blízka.
Bývalý finančník Matúš toto podobenstvo podáva celkom v inej podobe.
Osobne som naklonený nie ku tomuto, ale ku klasickému výkladu.
Celkom inú interpretáciu uvádzam aj ako príklad, ako všelijako aj
úplne protichodne sa dá vykladať biblia. A to sme ešte u katolíkov.
Nezakopávať svoje tzv.talenty je pravda síce samozrejmá, ale je aj
možné, že sme občas až takí blbí,že nám treba pripomenúť pri našich
veľkých úletoch mimo realitu aj malú násobilku z materskej škôlky…
Tak ako niektorým géniom riešiacim v mysli nepredstaviteľne zložité
matematické rovnice treba pripomenúť, že sú na zemi a treba narúbať
drevo, lebo je tu zima.Alebo zaplatiť účty, lebo nám vypnú elektrinu.
Napísané podávam ako podnet na uvažovanie, nie ako novú dogmu.
Inšpiroval ma k tomu kolega kňaz a františkán z USA Richard
Rohr /13/ a toho inšpiroval podobný výklad z jedného spoločenstva.
Milosť je meno pre ozajstnú vnútornú krásu.
Pozemské zlato sa premení raz na nič. Doslova. Zlato nebeské, dnes
skryté a odhalené iba tým, čo dokážu byť v duchu maličkí, hoci sú te-
lom väčší, toto zlato ducha bude viac než na tisícročia.Tí, ktorí malič-
kými byť nevedia, budú podobní Judášovi.Miloval Ježiša tak, že si ho
vraj prial mať ako kráľa terajších kráľov. Kúpil mu vraj aj kráľov-
skú korunu.Udať ho išiel s tým „dobrým“ úmyslom, že rátal na sto
percent, že ak ho zatknú, tak sa začne zázrakmi chrániť a že potom
budú musieť ozaj všetci uznať, že on je Izraelom očakávaný Mesiáš.
Prerátal sa.Majstra zlapali a zázraky sa nediali. Prišlo strašné ukri-
žovanie. Zo zúfalstva, že všetko skrachovalo, sa obesil.Patrón prehra-
tých. Takto dopadnú tí, čo sa pachtia po svete a zabúdajú sa modliť.
Tí prefíkaní, čo majú premyslený plán a nerátajú, že Boh má možno
plán celkom iný. Kto sa zabudne radiť s Najvyššou Mocou, bude ľu-
tovať. Tomu potom čosi môže pošepnúť ústredný výbor najvyššej noci.
Paradoxne, z akéhokoľvek pádu vie nebo naprogramovať spásu.
Judáš bozkom zradil Syna človeka.Ježiš ho oslovil: „Priateľu, na čo
si prišiel ?“ Istý exegéta to vysvetlil tak, že apoštol bol asi homosexu-
ál.Na rozdiel od sv.Jána, ktorý mal možno tiež podobnú orientáciu,
ale ju fyzicky nezrealizoval a dotiahol to na génia v dobrom, Judáš
zradil najprv samého seba, a potom aj Krista.Stratil asi moc nad
svojou identitou.Preto sa začal pachtiť po svetskej moci ako náhrade.
Jeho kradnutie peňazí zo spoločnej pokladničky je vonkajším symbo-
lom asi dávno predtým realizovaných kriminalít v intímnej oblasti.
Tie sa pokúšal zakryť teatrálnou charitou, rozdať chudobným dra-
hý balzam, čo doniesla kajúcnica ako prípravu na Ježišov pohreb.
A skončilo to výmenou 3O strieborných za Mesiáša. Čiže aj posme-
chom z neho.Interesantná, táto originálna úvaha.Ktovie, či pravdivá?
Ježiš apoštolom pri Nanebovstúpení odkázal, že mu je daná každá
moc na nebi i na zemi.Ako kresťania uvažujme, či teda každá??
Lebo ak každá, nielen duchovná, ale i svetská, tak potom mal prav-
du pápež Bonifác VIII. v bule Unam Sanctam a predtým pápež
Gregor VII. v Dictatus pappae.A snaha stredovekých pápežov aj po
kontrolovaní svetskej moci nebola deviantná, ako by sme ich azda dnes
unáhlene podozrievali, ale bola snahou po vykúpení a po poriadku aj
v tejto oblasti.Cirkev sa možno ešte k tejto dočasnej ,ale pre svet veľkej
téme, asi raz vráti. Poslední pápeži po svetskej moci zjavne netúžili.
Dostali sme ako dar: život, slobodnú vôľu, dar viery a modlitby.
To sú tri vzácne talenty, s ktorými sa dá prísť pri troche snahy k veľ-
kému bohatstvu.Ak si dostal kresťanskú vieru, dobrých rodičov,zdra-
vie, zdravý rozum, prácu, priateľstvo, dobrú výchovu,vlasť bez vojny,…
dostal si také talenty, že hrešíš až hanba, ak sa ešte na niečo sťažuješ.

Aj kríž , choroba, prenasledovanie patria k vzácnym talentom
pre toho, kto ešte dnes chce veriť nie iba v Boha, ale aj Bohu.

Pozemské kraľovanie sa dá uskutočniť lepšie a férovejšie možno
s tými istými číslami, ktoré sú dnes v bankomatoch.Prečo sa nenájde
niekto, kto to zreformuje a dá do poriadku,aby pán Chrapúň mal ma-
lý vplyv a malé čísla, a pán Charakter vplyv a rozhodujúce čísla oveľa
väčšie ? Chyba asi nebude v tých číslach, však ? Ani v bankách
či počítačoch, ani v tej osobe, ktorá tie čísla nahadzuje do systému ťu-
kaním do klávesnice.Ale v niekom, kto rozhoduje, aké tieto čísla sú
a budú prideľované, a aká vplyv a moc sa tým komu pridelí.Ten niek-
to je asi na takej morálnej úrovni ako väčšina, ktorá ho volí, a vlastne
s týmto usporiadaním pobláznených čísel rozhoduje. A najdôležitejší
je revízor všetkého diania, a tým je tu už 20. storočí Magistérium Ka-
tolíckej Cirkvi. Nechcel som týmto unáhlene vystreliť z Auróry a viem
jasne, že jedno zdravé očko v dieťatku je viac ako všetky peniaze. Cí-
tim, že sa dá robiť okrem klasickej charity, aj liečba podstaty politiky.
Len netreba mať hneď eurofóbiu. Kresťanov je vo svete dosť.A na rôz-
nych postoch.Pri ich zjednotení sa raz vytvorí nečakane obrovská sila.

51. S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER

Sily svetla i sily temna majú s človekom svoj vlastný zámer.
Nebo má záujem, aby človek správne prežil svoj pozemský pobyt,
a prišiel tak opäť do nebies.Temno pracuje opačným smerom a
túži človeka najskôr od sv.cieľa odkloniť, potom ho dezorientovať
a nakoniec vyrobiť z neho nového, odporného ničiteľa.Nešťastníka.
Podchytiť ho treba už od mladosti.V škole ho preťažia obrovskou
záťažou nepodstatných informácií, ktoré môžeme spokojne nazvať
koniny, lebo je to taká záťaž ako pre kone.Málokomu z mladých
sa dostane solídna etická a náboženská výchova.Miesto dobrého prík-
ladu mu vo vlastnej rodine dajú neraz na tanier rôzne kraviny.V par-
tii po škole sa podučí kadejakým škodoradostným somarinám.V časo-
pisoch si prečíta a poobdivuje svoje spevácke či herecké idoly a dozvie
sa od nich, ako sa robia nekonvenčné hovadiny.Zapne si večer televízne
relaity show, tam má na každom kanáli široký výber vulgárnych vo-
lovín.A ak zatúži zadláviť sa extra porno prasačinami, dostane
sa k nim bez problémov cez internet za pár sekúnd.No a potom sa
čudujeme, že kriminálne capiny robí mládež už celkom spontánne?
Ktosi ju programuje:najprv mať prachy a potom sa naplno vybujačiť…
Ešte pred dvadsiatkou ju treba premeniť na divú zver.To že sa to ozaj
veľkému strýcovi, ktorý na to z pozadia dohliada s veľkou úškľabko-
vitou toleranciou podarilo, o tom by bolo čo predlho rozprávať.
Na viaceré miesta v spoločnosti treba dať už výstražný nápis
Pozor, besnota!
Nik nevie konkrétne, kto vlastne tým strýcom je.
Je tu však silná indícia, že ide o podivnú a zúrivú beštiu.
V produktívnom veku je nutné väčšinu ugniaviť, čiže hekticky zames-
tnať. Menšinu nechať totálne zľajdačiť a podporiť v nich príživníctvo.
Dostrašiť ich,aby nemali čas rozmýšľať.Urobiť z nich roboty myslia-
ce na zisk.Nahovoriť im, že ich pozemské šťastie je byť zadĺženými

SPOTREBNÝMI DEBILMI.

Hypermarkety sú ako novodobé chrámy.Nové veci miesto cností.
Druhá fáza je karnevalizovať život a premeniť ho na nekonečné za-
bávanie sa. Show musí pokračovať počas celého roku.Striedaná krvák-
mi v hlavných správach.Čím sú horšie, tým viac sa ľudia poisťujú…
Humoristické relácie na každý deň, to prezrádza, že smútok ,nazú-
renosť a strach nám silnie a strácame duchovnú radosť zo života.
Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je premeniť ho v hluku na

ZABÁVAJÚCEHO SA IMBECILA.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu, posmech z normálnosti
sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,
ktorý sa uspokojí až vtedy, keď tečie nevinná krv a praví ctitelia
Boha sú v zuboch nielen mediálnych šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je
spraviť z jačiaceho víťaza v umelom, teatrálnom a impotentnom boji

BEZCITNÉHO A AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Keď sa dohrkoce do dôchodku, tak ako odkaz vnúčatám si od srdca
zažumpári na Cirkev, popreklína vládu a ak ho navštívi vážna choro-
ba, tak podplatí lekára, aby to ukončil tou najtrápnejšou bodkou- smr-
tiacou injekciou eutanázie. Tá ho konečne vyslobodí zo života naplne-
ného nezmyselnými,vlastne všetko náhodami, čiže chobotinami. Podob-
nému najviac rebríku do kurína :krátkemu a obšpinenému slepačina-
mi. Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán
podarí, vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.Ale to
iba za jeho dlhoročnej spoluasistencie a sebastrieskania sa až po hrob.
Prečo je to v schizoidnom svete takto? Stále chladnejší ľad ako pod-
klad pre naše kroky nás donúti nasadiť si korčule viery, nabrúsiť
si ich a podať nádherný krasokorčuliarsky výkon.Týmto športovcom
ducha vyhovujú presne tieto podmienky.A tým,čo nemajú korčule,alebo
si ich nechcú nabrúsiť beda. Budú stále v strese. S podchladenou zadni-
cou.Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom
archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,kniežaťom,
princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého človeka
človekom skryto veľkým a naplneným pravým duchovným svetlom.
Nesťažujme sa,v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností, ako zdi-
vieť a dokatovať sa na diabla, ale máme i tisíc možností sa dohotoviť
na anjelský Boží obraz.To je samozrejme oveľa ťažšie.Niekedy až
tak, že sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku
viery a zdravého rozumu, ten s určitosťou tuší, že nám bude daný
k žitiu aj iný svet, nie iba tento provizórny akožeslušný „bordeloblá-
zinec“, ktorý okolo seba nemôžeme nevideť .A na ten, na tzv. Božie
Kráľovstvo, sa vo vnútri múdry človek poctivo chystá.Gengaji ducha
v iný život neveria.Nádej im ktosi ukradol. Kto? Obvinia Cirkev…
Keby sme videli napr. konečnú podobu tých, čo smilnia dnes na plné
obrátky, alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili
natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy, ak by nám zaplatili mi-
liónkrát viac.Žumpou budú raziť ich telá.Krásavci sa zmenia na ropu-
chy.Budú takí zohavení a prestarlí ako bosoráci skrížení so zachlpate-
nými príšerami z hororových filmov. Ako ľudskozvieracie obludy.
Vážne budú na tom aj žurnalistické, mediálne a politické prostitútky.
Tie a tí, ktorí za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka
záplavou lží a obvinení. Sami si vyrobia ťažké tresty.
A nie veru najlepšie na tom budú aj tí a tie, čo zapredali Sv.Ducha.
Čo obchodovali s Kristom.
Čo zneužívali sv.evanjelium, za ktoré vylial Syn Boží svoju sv.krv.
Čo Božie Meno brali nadarmo, aby sa oslávilo v hriešnom svete ich
nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.
Falošní bratia, „boľševici“ likvidujúci iný názor. Prostitúti Ducha…
Tí zdanlivo veľkí, v skutočnosti tajtrlíci, po ktorých ostáva mnoho
smutného octu. Kto sa rúha Otcovi či Synovi, tomu bude odpustené.
Ale kto sa rúha Duchu Svätému, to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či
matke, tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu, dá sa to tolero-
vať? Existujú aj duchovné potraty napr. nových myšlienok, nápadov.
Nemýľme sa a vyjasnime si : temné sily nielenže existujú,
ale naplno pôsobia tam, kde sú najprv ľajdáckosťou a potom opa-
kovanými ťažkými previneniami proti Božím zákonom privolané.
Ak by hlásateľ Svetla opomenúval spomenúť zámery temných síl,
bol by tiež asi ich nepriamym nevedomým či vedomým nástrojom.
Rozum menia na výkonný robot. Srdce na primitívne krátkozra-
kú kalkulačku. Emócie retardujú a krivia. Vôľu mľandravejú až
do hroznej nesebaúcty. Telo zdivejú až na šelmu alebo „zbožštia.“
Nechajú sa na zemi chudáci zotročiť a potom sa klamú falošnou slobo-
dou.O toto ide tej utajenej bytosti, ktorá ponúkala Kristovi svoje pozem-
ské poklady, ak sa jej pokloní.Dostala istý čas,prostriedky aj priestor,
aby zvieraciu farmu
z pozadia vymyslela, manipulovala a sponzorovala.
Kto sa dá okradnúť o posledné zvyšky hanby, môže to tam, kde sa
mení človek na rôzne ohavy, dotiahnuť s jej pomocou veľmi ďaleko.
Prečo majú sebecké a neférové sily takú vonkajšiu moc v tomto svete?
Mohol by ich Boh zrušiť? Mohol. Prečo to nerobí? Asi nás testuje…
Veľkými peniazmi sa tu vyvíjajú silné tlaky skoro na všetko.
A platia toľké daromnice.V podvýžive sa necháva vyše miliarda ľudí.
Človek nemôže žiť bez Boha. Je nevyliečiteľne náboženský.Buď ho náj-
de v jeho pravej podobe, alebo si nájde nejakých bohov a bôžikov iných.
Pokiaľ sa bude väčšina klaňať mamonu, potiaľ tu on bude vládnuť
ako forma trestu pre falošných veriacich bez ozajstnej viery.Veriacich
v povrchnosť a v konzumizmus. Ak nám z toho príde po hodoch zle,
tak asi až potom zatúžia mnohí odísť zo stavu sviatostnej anorexie.
Dá im totiž veľmi potrebné lekcie.
„Šimon, diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“
Aby sme sa v povrchných klamstvách príliš nepozašívali,
a zatúžili po jedinom potrebnom,
z falošného sveta sa dôstojne čím skôr „spakovať“
a nájsť sa vo svojom pravom domove.

52. CIRKEV JE ZDRAVIE A SEKTA JE ÚCHYLKA

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu z Biblie, tú poriadne nafúk-
nuť, aby zatienila všetky ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú
odtrhnutú časť. Ako slepý si nevšimnúť celok. To je antikatolicita.
Spoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to plné vlaky
strán. Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.Americká cho-
roba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelínky na
zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.Potom im blbne psychika.
Jeden z povšimnutiahodných duchovných obrov zabávačov je Osho z In-
die.Jeho veľkosť je v úprimnosti.V tom,že učí meditácii a veľkej hĺbke.
Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Chudáčisko,
ale bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha, ktorý
má vo svojich vetách primiešané malé dávky takých prudkých jedov, že
ak chce niekto dospieť celkom naisto k šibnutosti, tak nech sa len po-
zorne začíta.Je to príklad intelektuálneho génia a zároveň duchovného
učňa, ktorého skolila priveľká láska k necudnosti a odpor k pokore.
Je úprimný, ale bez lásky ku Kristovi.Provokatívne úvahy pre prudko
inteligentných, ale bez hlbšej rozvahy a miernosti Ducha Svätého.
Ako keby spadol na zem kdesi z planéty veľmi inteligentných klaunov.
Mentálne je zjavne obrom, duchovne trpaslíkom, vo svedomí kríplom.
Riadky plné odvahy, no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a os-
lavy života.Ale je v nich skrytá smrť.Chýba im jednoznačne túžba po
svätosti.Vážnosti tiež. Život nie je takáto lacná zábava. Jeho osočenie
apoštolov z playboystva iba prezradilo, čo urobil zo svojej firmy sám.
Kto si chce dať exotickú ezoterickú praženicu na kresťanský chlebík,
radím mu, nech najskôr privonia, či nebola vyrobená zo záprdkov…
Bádateľ Ducha môže nájsť voňavé kvietky i tam, kde iní vidia len ko-
pu hnoja.Niektorí majstri sú ako spadnutí z falošného neba,z vesmíru.
Učme sa rozlišovať, ktoré náuky sú tu iba z Božieho dopustenia a ich
cieľom je iba infikovať nových čitateľov starými bosoráckymi bacilmi.
Žijeme vo svete, kde nie je problém dozvedieť sa o Ježišovi. Veľkým
pokušením je neskočiť na lep „apoštolom“ s nekompletným Ježišom.
Nepodľahnúť vábeniu rôznych modernistických falošných evanjelií,kto-
ré akože odtajnené vychádzajú a berú si na pomoc aj neznámych svä-
tých alebo neznáme obdobia zo života známych svätcov.Čo majú spo-
ločné, je po prvé: zhodenie legálnej pápežskej autority zriadenej samým
Ježišom Kristom a Učiteľským úradom chránené štyri klasické evanje-
liá. Tie odsunú nabok ako nie až tak atraktívne, lebo sú pre duchovne
zasmilnených príliš vážne a cudné.Pokračujú úplným ignorovaním pa-
šií a ponúknutím akéhosi liberálneho „Ježiša“, ktorý akože učí stora-
kú podobu necudnej lásky , ale bez ukrižovania a zmŕtvychvstania.
U jedných sektárov sa bude iba do nemoty všetko uzdravovať a chorí
sa prehlásia za Bohom strestaných.U druhých je „pápežkou“ nejaká
prorokyňa, ktorá všetku muníciu vydáva na obranu sobotného dňa.
Alebo prorokyňa iná si za svoju prioritu zvolí ochranu zvierat a napr.
potratené deti za roky „zjavení“ ani len nespomenie.Toto povyšovanie
sa duchovných žien nad duchovných mužov je kardinálny omyl všet-
kých materinskou láskou „neodkomplexovaných.“ Vytisnutie Panny
Márie zo scény a nahradenie ju nejakou pozemskou učiacou bohyňou
je automatická kardinálna chyba následná.
V duchovnom spoločenstve rozkazujúce ženy,
strata rozumného nadhľadu,
neobjektívnosť, strata citu pre paradox a kompletnosť,
sú krutou bodkou antikatolíckeho„kresťanstva.“

Inou ťažkou skúškou je, ak sa kresťan ocitne v Katolíckej sv. Cirk-
vi, a natrafí na nedôsledných katolíkov, ktorí sa usalašia vo svojich
nebeských flekoch a svoju pokrivenú a sektársku mentalitu ponúka-
jú ako svojský fortieľ okoliu.Za roky života v Cirkvi môžem iba pot-
vrdiť,že ani svätcovi by nebolo hneď také jednoduché prísť na to,kde je
sever.Rozlíšiť plevy od zŕn.Vtipne reagovať na rôzne kúkoľné šibnu-
tosti a zvlčilé vyhladovanosti rôzneho druhu.Od erotiky až po otroctvo.
Kto to myslí úprimne a neželá si povrchom sa sprimitívniť, tomu Boh
nedá zahynúť.Sektárstva sú iba choroby.Ku každej príde raz aj liek.

53. ZRKADLO VYČISTENÉ POKOROU

Keď nám spadnú,biblicky povedané, šupiny ega z očí
a oslobodíme sa od naivného juniorského odsudzovania,
začneme viac rozumieť životu.
Zistíme, že neraz komplikované ľudské situácie
majú prekvapivo jednoduché riešenia.
Ten prakľúč na otvorenie každých dverí
sa volá POKORA.
Liek takmer na všetko.
Pomáha nám stať sa čistým ako zrkadlo
a odrážať samozrejme a prosto iba realitu…
Pri pohľade doň uvidia iní presne iba svoju podobu.
Budú si myslieť, že zrkadlo je také, akí sú vlastne oni.
Bez rozmýšľania ho obvinia iba z toho, že si koná svoju prácu.
Niektorí ho zo zlosti aj rozbijú.
Ak sa nás pravda niekde boľavo dotkne, poštípe, ba až urazí,
ozve sa iba naša skrytá pýcha a tá kričí tak silno, aká je veľká.
Pokora je neuraziteľná. Tá vždy vyšle pri údere Kristovu lásku.
A tá po čase spôsobí ZAMYSLENIE sa nad sebou tomu,
kto sa dlhé roky trápne fintil v zrkadlách pokrivených.
Okrem sv.rán, o ktorých hlbšia duchovná škola niečo vedieť musí,
zažijeme veľa poranení od obyčajných jedovatých šípov.
Tie prichádzajú preto, že sú ako magnet priťahované niečím
umelo nafúknutým a idú mu na pomoc, aby bublina lži spľasla.
Ak sa nádor zasiahne presnou diagnózou,začne vytekať hnis nelásky.
Časom sa to zahojí.
Zostane CITLIVÉ MIESTO. Budúca charizma.
Jemnocitných a posvätených, čiže prebudených,
máme mať „desaťtisíc“ miest vo svojom chráme.
Vzácnosť tých, čo majú natrpené, je najmä v tom,
že majú prirodzenú, ľudskú a jasnú hľbku.
Nekrivia realitu.

54. O ZUBNÝCH KAZOCH

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich
zuboch povlak, ktorý sa začne správať agresívne.Vytvorí zubný kaz.
Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väč-
šinou až vtedy, keď nás zub zabolí. Ideme k zubárke.I keď vieme,
čo nás čaká, dobrovoľne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa
vyšetriť.Sú výnimoční jedinci, čo žiaden kaz v ústach nemajú.
Ale my ostatní vieme, čo je vŕtanie do boľavého zuba.Dosť kruté
bolesti. Treba ich len vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.
Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy, pokiaľ vidí
niečo čierne v bielom zube.
A predsa nikto z nás jej v zlosti nevynadá , že nám spôsobuje
veľké bolesti.Všetci vieme , že tá vŕtačka nám vlastne pomáha.
Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.
Mnohí mu vyčítame, ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.
Ak nám niečo berie, myslíme si, že On to potrebuje.
Raz nám dôjde, že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo sa
modlia, vedia, že Boh nám pomáha.A má nás rád viac ako my seba.
Tí, čo sa nemodlia v to neveria.Ešte si robia posmech z príslovia:
Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Je iba samozrejmé, že tí, čo sa dajú do rúk zubárovi,
budú viac teraz trpieť než tí, čo na svoje zuby kašlú.
Ten, kto je v Božích rukách, je testovaný zo všetkých strán.
Má oveľa ťažšie skúšky ako pohan,čo chráni iba svoje neisté výmysly.
Ten je iba vo svojom narcistickom náručí matrixu, má viac pohody,
ale nebadá, ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká
hlavná cnosť z charakteru?
Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu zo sladkej nevedomosti dnes,
než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami.
Čo takto pozrieť sa na naše boľavé veci hlbšou, zubárskou optikou?

55. NEVYTUNELOVATEĽNÉ BRATSTVO

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti, je aj ich ctiteľom.
Môže cnosti predstierať a môže sa mu z úst od klamstiev aj zaprášiť.
Podobne je to i s menom Boh, Ježiš alebo s názvom kresťanský.
Temnota dnes neútočí len zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári,
ako keby jej išlo o záujmy Božie a popritom vpúšťa niekoľkokrát
prudšie jedy do ľudí než bolo zaštepovanie ateistickým rajom. Kvalitný
súper nás má ako tréner niečo naučiť. V evanjeliu je, aby sme zbrklo
kúkoľ nevytrhávali. Až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Skúša nás.
Žitiu s kúkoľom sa nevyhneme.Má nás pravdepodobne naučiť dozrieť.
Mládežnícka chyba je začať ho netrpezlivo, so zlosťou divo vytrhávať.
Potrebujeme dar rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-
nosťou je najprv rozlíšiť.Potom nahlas pomenovať.Trefná diagnos-
tika je polovica úspechu.Liečiť bude a osloví iba to. čo sami žijeme.
Brány pekelné sú asi zranené miesta nie v budovách, ale v nás veriacich,
kde sa temnote darí šíriť infekciu .Nie sú to iba tzv. ľudské veci.
Skôr tie neľudské. Rany treba zahojiť, aby sa otrava nešírila ďalej.
Sú to nami nepomenované a pozatľkané vážne chyby, ktoré si po-
tom ani neuvedomujeme.V spovedi sa divadelne akože povyznáva-
me, ale iba z rôznych malicherností? Takto vzniká „akokebyzmus.“
V seminári v prvom ročníku prišla rehoľná sestra s prosbou, či by
páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.
Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné. V ročníku nás bolo 56.
Budúcich kňazov. Akože mužov obety. Takto nenápadne to začína…
Medzi bratmi nie sú všetci bratia.Niekto brat a iní „iba brať.“ Samo-
ľúby bacilonosič aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci, bude horli-
vo recitovať iba názor svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“, ne-
vysloví to, aký je a čo si naozaj myslí. Sem-tam neférovo udá kohosi lep-
šieho a základy straty jeho spirituálneho panictva sú solídne položené.
Neskôr to zdokonalí, najmä v servilnej hereckej pokore, otročení
modlám a zotročovaní, ktoré našli inú „cirkevnú“ podobu. Prebodá-
vaní očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil, pri kázňach
hovoril iba všeobecne, nikdy nezaťal do živého (vlastne do mŕtveho).
Pohabe si nadbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako
urodzený manekýn, vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam a vyhľa-
dá radšej toho, čo potvrdí jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obvi-
ňovanie niekoho iného, cirkus zo smietky v jeho oku a neregistrovanie
vlastného brvna.Ak sa ktosi pošmykne, tak ho so škodoradosťou od-
súdi. Neustále vyčíta chyby hierarchom či štátnej moci, viní ich z osob-
ných neúspechov a v kázňach často otravuje veriacich streľbou po vláde,
čo je dočasne pri moci.Neuvedomuje si vôbec, že nám až tak priveľmi
nadriadení vadiť nemajú,ak máme v poriadku vládu vo svojom vnútri.
Máme tam na prvom mieste Boha, či vzývame seba samého ? Kňaz by
mal byť niekto, v prvom rade majúci odstup od seba samého, inak je
to podvodník. Ego nám treba detronizovať najlepšie už v seminári, pre-
tože ak by bolo v nás na tróne, je to náš úhlavný nepriateľ.Je to vlastne
zlodej nášho kňazského pokoja a radosti.To je ten Barabáš, čo ide zas-
lepene budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.
Nalejme si čistého vína: ak zhreší kňaz, tak ho nezviedla fľaša alko-
holu alebo žena, peniaze, droga , pokušenie, vysoká funkcia či zlý svet.
Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.
Tie pozemské rekvizity nie sú vinné. Iba nám asi dopomohli odhaliť
a ukázali, že sme boli skazení dávno predtým, než sme sa s nimi
stretli, keď sme sa hrali na svätých. Svoje tiene sme si neuvedomovali.
Hriechy či svet nie sú náším problémom.Tým je naša prebolestná samo-
ta.Byť dlhší čas sám so sebou v jednej miestnosti je stála bieda pre toho,
kto má vo svojom tele ešte svoje neočistené falošné a krpaté ja. Tzv.ego.
Čím sa viac usalaší na tróne v našom srdci, tým sú Boh a pokoj akosi
vzdialenejší.A samota iba so sebou strašnejšia. Veru beda samotnému.
Samota však môže byť pre učeníka blaženosťou.
Ak sme v pravom Ja, čiže v Božom Ty, vo sv. Podstate, v Kristovi.
Kňaz má byť druhým Kristom. Jeho prvoradou a každodennou sv.
povinnosťou je umenie sa „vyprázdniť“.Až potom ho naplní živý Boh.
Ohlasujme toho, ktorý nielen vystúpil na nebesia, ale aj zostúpil do pe-
kelných hlbín preto, aby slúžil.Ak my rozmýšľame iba o šplhaní sa na-
hor, budeme nielen klamári, ale bude v nás narastať strach a neurózy.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verní“
povedal nám na námestí v r.2003 v Banskej Bystrici Ján Pavol II.
A Benedikt XVI. nám múdro odporučil:

“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj
život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“./14/
Každý z nás má nielen právo, ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.
Pastoračné utekanie či špehovanie iných sú iba príznaky neosobnosti
a amatérskej neznalosti svojho špeciálneho plánu. Nie je veru dôstojné
iba papagájovať a kopírovať názory iných.Ani spásonosné robiť si tak-
to doktorát a na konci cesty sa prichytiť, kde som len urobil chybu. Ak
si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás, ktorá je našim skutočným svetom,
i keď bude dlhšie nedokonalým, a budeme hrať pred sebou divadlo, akí
sme navonok úžasní a bezchybní, dajme pozor, aby sme nevychovali zo
seba herca, ktorý bude mať na vrchole síl, neskôr v nejakej funkcii,
nielen „plnosť“ pravdy, ale zároveň i plnosť gatí.
Nielen pravda, ale i poctivosť k sebe samému nás vyslobodí.
Najprv sa budeme báť povedať iným, čo si úprimne myslíme, lebo to
už nie je pravá viera.Potom sa budeme báť povedať kritiku niečoho
ozaj chorého v Cirkvi, lebo to bude pýcha.Budeme sa báť zaútočiť na
nejaké bašty zla v spoločnosti, lebo nás dajú na škripec médiá.Bude-
me sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim, aby sme ich neu-
razili. Budeme sa báť nepodať ruku Herodesovi, lebo by sa nám
za to pomstil.Radšej pomlčíme a zavrieme obe oči, aby sme sa väčšine
či mocným neznepáčili.A nakoniec sa po nahromadení strachov rôz-
neho druhu a mnohých rokov budem báť priznať si vinu aj sám sebe.
Spávať s nádorom farizejstva? Tak toto je v pláne.Ale nie Božom.
Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:

“U všetkých, ktorí hľadajú sami seba a snažia sa zapáčiť ľuďom,
súdia podľa vôle iných a nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepá-
čia a potom im všetko naháňa strach.“

Kto sa bojí života, bude sa raz báť i smrti.
Najhorší je asi podvod na sebe, ak sa sluha neba bojí umrieť.
Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy, bude si na iných vybíjať svo-
je komplexy vyčítaním, akí sú hriešni.Bude zhadzovať sebavedomie
bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.
„A ty Peter, keď sa obrátiš, povzbudzuj svojich bratov,“ povedal Pán.
Čím viac spávame so svojou sebaoslavou, tým viac budeme prenasledo-
vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-
nie statočných môže byť tak veľké, aká veľká je falošná sláva, ktorú
sme si neférovo nadobudli vo svete alebo v Cirkvi.
Ovce sa potom doráňajú tým, čo má odtrpieť ich pastier.
Kto ráňa iných, robí ich skryto mučeníkmi. Ešte sa neobrátil.
Pri krížovej ceste iba krasoreční. Nesie si iba svoj, nie Kristov kríž.
Pásť ovce znamená niesť bremená spolu s nimi.
V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť takmer s istotou aj
byť mučeníkom.Odkedy nám cisár dal podiel na moci (313r.), odvtedy
byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom. Čím má platničku
viery prihriatu na slabší stupeň, tým cisár viac platí. Najspokojnejší je
vtedy, keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov a pro-
štátnych labulízačov. Z jedných urobiť pupušov, z iných kariéristov a
z ďalších infantilných lokajov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.
Čo budú akoby na posmech strieľať s gumipuškou a cukríkmi v nej
proti malým čertovinkám a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú
nedotknuté a nepomenované.Veľkým mafiánom vyhovuje, aby sa ich
policajti báli,a ani nedotkli, a zamerali sa na odchytávanie malých
rýb.Z evanjelia je jasné,že hriechy proti ľudskej láske Ježiša nejak ne-
trápili.V prvom rade bojoval proti žralokom ducha. Každý si vyberá
takého súpera, na ktorého si trúfa. Kto mu je kvalitami podobný.
Ani raz Ježiš Petrovi nepovedal:“ Klaňaj sa mi!“
Ale povedal mu párkrát : “ Nasleduj ma! “
Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho
málo nasledujeme.Či Ježiš pri ohlasovaní nezobral niekedy aj bič ?
Zmäkčilí falošní bratia sa bratríčkujú. Je bratská láska nemať radosť
z úspechu spolubrata ? Čím väčšia závisť, tým väčšie by bolo naše ego.
Kto je pri kanóne, nech strieľa. Ale nie do ovciec, ale do vlkov.
Do svätuškárstiev storakej podoby.Treba nám svätcov, priekopníkov,
nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania
seba iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez svätého boja
vycúvať.Máme niekde kostol Krista Proroka? Kňaz by mal aspoň ob-
čas prorocky vypáliť zopár ostrých slov, či sa to niekomu páči, alebo
nie. A modlitbou zaútočiť na diabolské centrum, s ktorým sa stretne.
Ak budeme pred pokrytcami stále mäkší a mäkší či tolerantnejší,
synovia tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší k slušným. A my s nimi?
V Európe silnie kríza kresťanstva. Kristus áno, ale Cirkev nie.Mož-
no je to chyba nielen Európy, ale aj naša. Nášho hrania sa na otcov
a sme niekedy ako deti na pieskovisku, čo sa hádajú o kýblik,hrablič-
ky a lopatku.A neponúknutí svetu príklad bratstva, ktoré vytvoria
iba vyzretí chlapi, čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera.
To, o čo nás po strate duchovného panictva temné sily chcú okradnúť,
je nadšenie a fortitúdo(z lat.sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť).
Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,
ktorý okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.
Najmä na seba. Ktorý sekerou Jána Krstiteľa zotne v sebe drakovu
hlavu samoľúbosti, nezodpovednosti a nízkosti.O tomto je v prvom ra-
de tzv.kňazský celibát. Kto to neurobí, skončí zvonku ako „svätý“ taj-
trlík. Vo vnútri bude mať horký blen bigotnej starej dievky.S lampou
kňazstva, ale bez oleja radosti. Kto žije,ako sa má, je ten, čo nasleduje
Baránka všade.I na kríž. Kto to nevie,ide mu iba o detinské záujmy.
56. O HÚSENICIACH A MOTÝĽOCH

V Písme sv. 2 Jn 7 sa duch Antikrista definuje ako ten, ktorý
popiera, že Boží Syn prišiel v tele.Pre Židov to asi bola úrážka najväč-
šieho kalibru hovoriť, že Boh v nebi má Syna na zemi. Že Boh má aj
ľudskú tvár.Že je prítomný normálnom tele ako jeden z nás. Jednodu-
chý,bez svetskej moci, vojska,nádhery. Keby mal svetskú moc a podelil
by sa s ňou, až potom by ho akceptovali?Ale z ich pohľadu – obyčajný
tesárov syn neurodzeného pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožňovali asi
iba vonkajší dojem.O pravdu vnútri až taký záujem nemali. To bolo
asi plné lži a špiny.Mali k nemu vlastne odpor.A neráčili na tom ani
nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat. Do
titulov.Do vonkajšej morálky.Do modelingového chrámového divadla.
Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet, riadený nie pravými muž-
mi. Pár modlárskych „židokresťanov“ im napomáha i kresťanstve.
Hovoria síce kladne o Ježišovi ako o Kristovi, pravom Božom Synovi,
ktorý prišiel v tele, ale ich najväčšiou láskou je etiketa,ľudské predpisy.
Cirkevné právo a liturgia sú v službe evanjelia, nie nad ním.Snažme
sa rozlíšiť čo je lešenie a čo je chrám, a za ťažisko svojej práce nemaj-
me iba nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek
a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola. To je potrebné , ale raz
bude rozobraté.Čiže príde doba, keď ho už nebude treba.A kostol sa
kvôli tomu nezrúti.Pobyt v chráme tela by nám nemal byť cudzí .
Spiritualizácia tela znamená aj jeho postupnú premenu.Ježiš sa nas-
ťahuje i do nášho tela, aj tu sa INKARNUJE a postupne tam
vzkriesi a posvätí všetky naše ľudské časti a zamrznuté oblasti.
A použije ich pre ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykú-
penú oblasť v sebe má, spoznáme ho podľa toho, že tú oblasť v sebe
nemá rád u seba ani u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný
boj je zameraný na jeho nízke telesné sklony.Na tzv.diabla ukrytého
pod kožou. Kedy zistí, že zdravé telo s jeho funkciami je veľký Boží
dar?A telo netreba ničiť, ale primeranou miernosťou udržiavať v čin-
nosti.A čo treba radikálne zotnúť, je naša neúprimnosť a zbabelosť.
Priveľké túžby po riešení veľkých problémov vonku, vo svete či Cirkvi
najskôr zamerajme na túžbu vyriešiť uletenosti a komplexy v sebe.
Ak sa nám to podarí, budeme sa ako svätí blázni raz iba tešiť.
Ak by sme sa dali ozaj Kristovi a on by naozaj prevzal v nás vládu,
nepociťovali by sme veľký hlad nemiernosti v niektorej z oblastí.
Napríklad sa opiť, prejedať sa ,uľaviť si nadávaním či znásilnením.
To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .
Prerušená komunikácia na spiriruálnu milosť Sv. Ducha má za ná-
sledok abúliu – stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári ego.
Po česky chtíč. Po skutočnom vykúpení prahnúca niektorá oblasť.Ani
abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej fáze. Čím
väčšie bolo spíjanie sa, tým dlhšia a prísnejšia musí byť ich abstinencia.
Málokto si uvedomuje, že Slovo sa telom stalo, že Ježiš sa stal jedným
z nás a prišiel v zdravom tele. On nebol a nie je zúrivý abstinent.
Nepotreboval to, lebo sa nikdy neopil a ani opiť netúžil. Kto sa
potrebuje spiť v nejakej oblasti, tak je to preto, lebo je v nej ešte
nevyzretý a naivný.Teda skryto pyšný. Ježiš nás učí aj piť aj jesť.
Tak to platí v každej oblasti nášho života.Pásť ovce kázal i Petrovi.
Byť svätým znamená byť aj kompletným, normálnym, harmonickým
v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú vernosť
Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi draho
platí osobným nešťastím.V čom sa hreší, v tej oblasti sa búcha hlavou
o zem. A plodia sa neskoršie tresty.Porozbíjať potom zaschnutý betón
spackanosti nie je veru príjemná práca.Niekedy to trvá aj boľavé roky.
Ak niekto robí prísne osobné pokánie, je to v poriadku. Ale ak by to
kládol ako normu morálky pre iných, to by už bola úchylka.Ak by
niekto natískal pokánie iným a kontroloval ich či postia ,čo sa modlia,
alebo stále ich podozrieval z techtlov-mechtlov,to by iba znamenalo jeho
rozladeného ducha. Svoj nádor na duchu , svoju špinavú stránku,
projektuje nevedome, čiže slepo arogantne iba do iných.
V realite do podriadených, v duchu do nadriadených.
Majster nám kázal umývať si navzájom nohy a nie liať lavór so špi-
navou vodou na iných, však? Za mentorovaním sa ukrýva nie láska,
ale kopa strachu a utajenej pýchy. A na to si musia profíci dať pozor.
Aby neboli ako húsenica, ktorá má vo svojej prirodzenosti škaredosť.
Je plná odporu k sebe samej. Napcháva sa, plazí po zemi, kŕčovito
sa drží nejakej zeliny, na ktorú sa horkoťažko vyšplhala a ktorá jej
poskytuje trocha aj nadhľad nad svetom a ostatnými húsenicami.Ak
sa k nej priblíži nejaký motýľ, tak puká od závisti nad jeho krásou,
ľahkosťou a slobobou.Ani ho radšej nepustí k slovu, aby ostatné ko-
legyne nepomýlil svojimi radami a duchovným lietaním.
Ak sa nejaká húsenica dostane tam, kde sa vydávajú rozkazy, tak
tam je veselo.Možno sa vie oveľa lepšie vžiť do situácie iných a urýchli
to ich oslobodenie.Problém nastane vtedy, keď sa zamotá sama do seba
a nemôže sa vymotať.A toto „domotanie sa“ ešte aj kdesi zasekne.
A následok je taký, že sa dezorientované húsenice z paniky začnú
hrýzť navzájom miesto toho, aby si vzájomne pomáhali a spolupraco-
vali.Ak si my budeme „statočne“ nadávať,akí sme hriešni a škaredí,
budeme žiť kresťanstvo? Takáto „viera“ nebude správna.Toto chcú
docieliť v nás temné sily.Ostať večnými a ustrašenými húsenicami,
ktoré sa znenávidia najskôr samy a potom znenávidia aj iných.Pocit
škaredosti a odporu k svojmu vonkajšiemu obalu by mal prestať, ak
vnútro prešlo poctivou očistou a premenou. Cieľom je vyzliecť starého
človeka a obliecť si nového, ako to výstižne vyjadril veľký teológ apoštol
Pavol. Je to naše dočasné ja, naše pozemské meno, ten starý človek.
To treba odložiť. Je to naše sebectvo u mužov a pýcha u žien.
Naším cieľom je lietať a nie sa plaziť.Mať zo seba a života aj krásny,
čiže blažený umelecký pocit.Brať život aj zľahka a nie byť udupaný
a prilepený o zem.Toho sa už tu dožijú tí, ktorí nebrali Kristove slová
rekreačne, na ľahkú váhu alebo nerobili zo seba ťažkých supermanov.
57. DUCHOVNÁ SEKERA NA HLÚPOSTI

Jednu z vecí, ktorá nás nielen trápi, ale doslova štve a neustále nám
kazí dobrú náladu je fakt, že mnohé doslova hlúpe veci okolo nás
nemáme moc zmeniť na lepšie. Po rôznych duchovných obnovách
sme ako kresťania nažhavení, že ideme meniť svet na Božie Krá-
ľovstvo, ale pri konfrontácii s novopohanskou silno väčšinovou realitou
nám nadšenie ktosi rýchlo schladí. Dovolíme negativizmu, aby zaujal
silné pozície.Z extrému nadšenia sa nájdeme v extrémoch veľkej ľahos-
tajnosti. Treba nám umelo sa na štadióne hecovať a potom byť z toho
frustrovaný ? Pozor na náboženské zápaly a spasiteľské komplexy.
Vyškolený adept začne s veľkým elánom, narazí na betóny egoizmov a
pokračuje tzv.syndrómom vyhorenia a končí sklamaním zo seba,zo svo-
jej práce, zo sveta a niektorí i z Boha.Vstave nezrelosti nasľubuje Bohu
absolútnu čistotu ,chudobu a poslušnosť a môže sa mu stať, že skončí
vyhladovaný ako vlk po sexe, majetkoch a jeho dlhoročné umelé ponižo-
vanie sa skončí akoby somársky zaťatou neposlušnosťou?
Prečo je to tak ? Možno preto, lebo vežu svojho duchovného života
staviame nie na skale osobne prežitého, ale na piesku nepoctivosti.
Ten pevný základ je pokorné spoznanie, že naše ego nie je mesiáš.
Mesiáš je Ježiš a on už svet na Kalvárii vykúpil. Ja nie som boh,
čo má mať všetko pod kontrolou. Toto nie je moja planéta, kde ja
budem rozhodovať, čo sa tu bude diať. Je to miesto, s ktorým má
Boh svoj zámer. Je to miesto očisty, kde sa musím zmieriť napr.
s tým, že väčšina asi nedozrela na to, aby boli hneď zajtra kresťanmi
katolíkmi.Že trápnosti ako sú vojny, kriminalita, prostitúcia či sekty
sú asi súčasťou tunajšieho pobytu a musíme sa s mnohým odporným
aj zmieriť.Mnohí mystici prišli na to, že tento svet vonku je v po-
riadku.Odzrkadľuje iba babylon v nás. A mnoho chorého vonku je
trest, napomenutie pre ľudstvo, ktoré miluje iba vonkajšie exteriéry
a zabúda na svojho Boha vo svojom interiéri. Rôzne peklá vonku sú
asi iba napomenutím nám všetkým, aby sme sa veľmi do tejto planéty
nezamilovávali.Lev XIII. ju nazval miestom vyhnanstva./15/ Ak
sa tu niekto cíti ako doma, čaká ho skôr či neskôr osudový preplesk
a ten ho prebudí do reality, aby vedel, kde je sever a kde smer nebo.
Miesto sebaľútostného bedákania nad tým, ako by to malo byť a ako
to je, by sme mali skôr porozmýšľať zmeniť to, čo zmeniť je v našej
moci. A to sú tisícoraké záležitosti v našom vnútri. Čas nášho života
sa dá využiť zmysluplne napríklad tak, že sa postupne budem zbavo-
vať nesprávnych návykov, uletených túžob, sebeckých žiadostí, sklo-
nov iným rozkazovať, pretvarovať sa, riešiť veci nepoctivo, lajdáčiť,
všetko komentovať, podozrievať, zľahčovať.To a mnohé iné zmeniť
môžem. Aj konať jednoducho dobro.Prečo to nerobím? Miesto poriad-
ku v sebe a svojom okolí idem spasiteľsky robiť celonárodné poriadky
s inými alebo sa tisnem lakťami tam a do toho, do čoho ma nič nie je.
V istej austrálskej kultúre sa chlapec zaradí medzi chlapov vtedy,
keď odíde do samoty a vyrobí si tam sekeru.
Veru to je krásny symbol mužského dozretia. Mám na mysli však
sekeru vo vôli, citoch a rozume,
nie tú v ruke. Schopnosť odseknúť lož od koreňa pravdy. Vedieť si
rozkázať a zriecť sa napr. škodlivej sebaľútosti. Dokázať sa zriecť
v citoch nesprávneho zamilovania sa. Odseknúť sklony zízať na por-
nografiu.Od alkoholu. Či oslobodiť sa od vplyvu rodiny alebo väčšiny.
Mať silu opustiť túlanie sa v bočnej uličke.Vrátiť sa na hlavnú cestu.
To je niečo, čo robí chlapca chlapom. A na to potrebuje sekeru ducha
Jána Krstiteľa. Tá má pripraviť priamu a nepokrivenú cestu Kristovi.
Ak chceme byť kresťanmi, musíme byť najskôr dobrými ľuďmi. Ak
totiž nezotneme svoju ješitnosť, svoj egoizmus, svoju nepoctivosť, svoje
cigánstva, vyrobíme zo seba iba pseudovianočný gýč. Toto je jadro ad-
ventu.To je ten pevný základ na skale.Kto stavia svoju vežu duchovné-
ho života bez tohto, tak sa mu veža začne nakláňať tým viac, čím vyš-
šie pôjde. Prezradí sa tým, že čím viac právd vie, tým je väčší bojko.

58. PAS MOJE OVEČKY , PAS MOJE BARÁNKY !

Prišiel Mojžiš,
ukázal na rozum a povedal, že tu sa skrýva to podstatné.
Prišiel Ježiš,
ukázal na srdce a zdôraznil, že tu sídli to najdôležitejšie.
Prišiel Marx,
ukázal na brucho a vyhlásil, že tu je náš hlavný problém.
Prišiel Freud,
ukázal na pohlavie a tvrdil, že o tomto to vlastne celé je.
A prišiel Einstein,
ten vedecky dokázal, že je relatívne, čo z toho je najdôležitejšie.
Ozajstný Kristus však prišiel vykúpiť nie iba jednu časť v človeku.
Všetko z toho je dôležité. A je ozaj zaujímavé, že niekedy je najdôle-
žitejšie sa najesť. Inokedy sa vyplakať. Táto nadčasová a podarená
parabola hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacrozmerných ľuds-
kých potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smäd-
ným.Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.
Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad
po jedle, to sú skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok
a starých šiat. Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom. Dávať stále
piť a jesť ťažko hrešiacim lajdákom? Ich páchané hriechy za zosypú
na hlavu takejto charity.Je to vlastne podpora ďalej ich lajdáčiť.A čo
takto ich učiť zbierať smeti, či odhádzať sneh? A mať aj zdravú se-
baúctu.Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne, duševne alebo duchov-
ne!Kto nepracuje, nech ani neje, skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto
nerobí nič pre spoločnosť, to je sebec a jeho potulovanie sa je trestný čin.
Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých
zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej dimen-
zii svojho ľudského.Jeho nečestná krádež voči daru života sa raz obrá-
ti proti nemu. Bude bojovať sám proti sebe. Kto sa ničí, ten pácha zlo.
Je našou svätou povinnosťou urobiť zo seba chrám.
„ Môžu nám zobrať všetko, zavrieť nás do väzenia, ako to urobili
s nami, ak však žijete v pravde a podľa pravdy, ste vnútorne slobod-
ní a v konečnom dôsledku šťastní. Nikdy si nedajte vziať vašu
vnútornú slobodu“, povzbudzuje nás náš slovenský kardinál J. Ch.
Korec. A dodal ešte veľmi krásne : „Nedajme sa!“/16/
To sú slová chlapa, a nie onuce, ako on zvykne niekedy prirovnať,
keď chce pomenovať neporiadneho chlapa k niečomu úbohému.Všetky
hlavné i pohlavné oblasti treba v nás oslobodiť od vlády nižších síl.
V duchu sa ich zrieknuť.Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého a
ODOVZDAŤ ich pod Božskú vládu Ježiša Krista.
Ten každú oblasť posvätí pravdou a oslobodí od „života“ podľa lží.
A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný učeník mať zo života
už tu na zemi stokrát väčší úžitok
ako ten, kto sa vláde Božej nepodrobil a Otcov plán odmietol.
Veľa je tých ,čo so lžou ešte nežijú , ale s Pravdou sa už rozviedli.
Ako to prorocky vystihol v jednej svojej piesni Karel Kryl. Tí veľkí a
unáhlene dospelí si radi dávajú priodvážne svojské a bulvárne pravidlá
hry do svojho života. My v Cirkvi sa snažíme aj keď starneme, neza-
búdať byť aj malými. Hlavne pred Božou vôľou. Strácame z lásky
slobodu. Dávame ju Bohu. Hľadáme jeho pravidlá.Tak je to správne.
Malo by v nás byť stále sa prehlbujúce vedomie, že sme Božími priate-
ľmi. Slobodní od slobody zisťujeme, že to, čo strácame, v konečnom
dôsledku inak nadobúdame. Tak čo si, hriešnik a či Boží chrám?
Vyjasni si to, kým máš zdravý rozum.Ak sme chrámom Boha, tak
je rovnako posvätné, keď sedíš na sv.omši, ako keď si napr.v kúpeľni.
Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,
tak sa ním aj o pár rokov stane.
Odporným a zlým. Bez svätej hrdosti.
Falošne sebavedomí, v osobnej hriešnej jame sa nachádzajúci a v sku-
točnosti nevykúpení, nevyzretí zvodcovia štátov, rodín a spolkov môžu
urobiť zo seba strašiakov , zo žien hriešnice a z detí zakríknuté a
neskôr vzdorovité pokolenie. Potom sa nečudujme rôznej nude a ľahos-
tajnosti. Nálade porazeného opampersovaného zakríknutého mužstva.
Ak sa Slovo telom stalo, tak sa nad tým ráčme aj zamyslieť. Telo
znamená aj jazyk aj zadok.Aj mozog ,slepé črevo aj semenníky.
Ten, kto nezaspal, ale poctivo duchovne pracuje, ten vpustí Sv.Ducha
postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástroj nebu a bude to ďalšia
živá časť Tela Kristovho.Taký človek si bude občas hlboko uvedomo-
vať a v tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe, ale Bo-
hu.Túto mystagógiu tu pripomínam viackrát, lebo je leitmotívom celej
tejto písomnej práce. Príčina pravej radosti je vo víťazstve nad lžami.
V poznaní, že vôbec nie som centrom ,Bohom. Že som iba jeho dieťa.
Duchovní bezdomovci , čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať
toto jediné potrebné nestihnú, potom chudáci žijú v dezorientovanosti.
Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí, ktoré im
pomôžu rýchlo prísť k akej-takej chvíľkovej, čo aj trápnej radosti zo
života. Nemusíme vlastniť Tescá, aby sme mali radosť z jedla, však ?
A kto si myslí, že je nutné, aby nám brucho prasklo pre pocit, že žije-
me naplno, ten je kyjakom sveta ale poriadne švacnutý.Podobne svetom
udretí sú tí , čo idú od oltára a závidia milionárom. Oni ich vlastne
choro závistlivo obdivujú a sú smutní, že si užívať takto nemôžu.Ra-
dostná prítomnosť Boha v ich tele je im rovnicou s veľkou neznámou?
Toto je trest, a nie veru malý, pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.
Ráčme sa učiť mystike, nebudeme potrebovať silné drogy vonkajška.
Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudom mu verným.
Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže aj zúfalom
pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov, ale i nedôsledných kresťa-
nov. Naštartovať to biblickou obriezkou a dokatovať fanatizmom
úplnej kastrácie ? A takto klopať na dvere veľkej nebeskej svadby?
Skončiť tak v nejakej tmavej jame ducha: čiže pasci pre modlárov ?
Vo svete je to majetok, úspech, mladosť, vonkajšia krása, politika,
ekonomický rast, svetské autority, popularita, blazeovanosť, zdravie…
Aj na spirituálnych modlárov, čo si viac než živého Boha ctia skryté
modličky v cirkvi: manželstvo, celibát, rehoľu, predstaveného, breviár,
sľuby a prísahy, zdanlivú jednotu, predpisy, chudobu, panenskú blanu,
„pokoru“, slepú poslušnosť, jednodimenzionálnu charitu,nemystagogic-
kú vieru, pozemskú rodinu, „spokojnosť“,knihy, osnovy, spoločenstvá.
To všetko vrátane pokánia má byť len nástrojom na pozemskej ceste.
Neprebudení z toho robia najvyšší a konečný cieľ človeka.
Náboženstvo nemá byť ani drogou ani bohom, ale cestou k Bohu.
Keď Kristus hovoril, že sa treba postiť, určite tým nemyslel, aby
jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.
Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM.
Skutočný náš cieľ je iba Boh a nebeská vlasť.
Prikázania sú nie na to, aby sme sa im slepo klaňali,
ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.
Treba ich najskôr správne pochopiť a potom čestne dodržiavať.
Všetci modlári vo svete aj v Cirkvi skončia v niektorej z hladomorní
a sebaľutujúcom smútku porazených a závidiacich.
Kto berie duchovný život vážne, príde k pravému osvieteniu.
Ľudia potrebujú jesť a piť.
Nesplesnivelý pravý chlieb a nezoctovatelé ozajstné víno.
Platí to pre potravu rozumu, srdca, žalúdka i pohlavia.
Ak ma máš viac rád ako ostatní,tak daj pašu ovečkám a barán-
kom, povedalo prorocky sv.Slovo prvému pápežovi.A pápeži to
v priebehu dejín postupne aj napĺňajú.Kto si ich nevšíma, tak
počúva nejakého pseudopápeža Deda Mráza a hrozí, že zmrzne.
A to presne v tej oblasti, ktorú si ponechal vo svojej správe, na
ktorej si dlhé roky pyšne zakladal, ktorú si roky zabíjal alebo vre-
lo prihrieval. Takto sa premení na starého blázna. Oveľa lepšie
skončia tzv.blázni pre Krista, ktorých v Cirkvi voláme svätci.

59.V PODSTATNOM JEDNOTA,V OSTATNOM SLOBODA

„V podstatných veciach buďme jednotní, v nepodstatných
slobodní a vo všetkom nech je medzi nami láska“.
To je jedna z múdrych rád,
ktorej autorom je vraj sv. Augustín.
Čo sú tie veci podstatné?
Ak treba mať v niečom jasno, tak určite v tomto.
Pripomeniem, čo nám pápež Pavol VI. odkázal v encyklike
Evangelii nuntiandi v III.kap. Podstatou kresťanskej viery
Označuje vieru v dobrého Otca Stvoriteľa, nie iba akúsi
neznámu bytosť. On sám postal na tento svet svojho Syna
Ježiša, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych, aby nás vykúpil.
Zanechal nám aj učenie, evanjelium, ktoré sa má v Duchu Svätom
ohlasovať všetkým ľuďom, aby sa zachránili.
Vynikajúci postreh. Viera v tieto jednoduché pravdy robí veriaceho
kresťanom.A čo podstatné máme konať ? O tom Ježiš povedal v eva-
njeliu až príliš jasne: milovať Boha nadovšetko, blížnych aj seba samé-
ho. A čo robí okrem tohto z kresťana katolíka? Dalo by sa povedať,
že je to celé apoštolmi zavedené krédo a úcta k Panne Márii, Matke
Cikrvi. Rešpektovanie pápeža ako zákonitého nástupcu apoštola Pet-
ra a jeho riaditeľské vedenie viditeľnej podoby Cirkvi.Určite tam musí
patriť aj osobná túžba po svätosti.Lebo náš Boh nie je nesvätý.Ako sa-
mozrejmosť tu nasleduje obdiv k svätým, úcta k Sv.písmu a prijímanie
sviatostí. Premieňanie celého svojho života na tzv. nebeskú liturgiu.
Liberálnejšou a nesvätejšou podobou kresťanstva sa rôznorodí veriaci
robia sami druhotriednymi a treťotriednymi občanmi Božieho štátu.
Fanatizmom a puritánstvom štvrťotriednymi. Zľahostajnení a
naštvatí zbehovia sú prehnitá piata trieda duchovného ovocia,
obrazne povedané.
V nepodstatných veciach treba ponechať slobodu. Ak niekto
vnucuje iným fakt nedôležité a svojské výklady, čo je dobré a čo zlé,
prezradí iba na seba také uletenie od podstaty veci, v akom rozsahu
sa toho na iných dopúšťa.Vyhnúť sa tomuto ťažkému druhu
duchovnej pomýlenosti je jedna z najdôležitejších úloh toho,
kto chce zostať pôvodný a normálny.
Naša viera nie je nejaká alternatívna ponuka medzi rôznymi
náboženstvami. My nemáme byť čo falošne zakríknutí
pri jej obhajovaní. Neodvážna ťuťmákovitosť a večne zneistené
habkanie sa ku katolíkovi ozaj nehodia.
Odvahu k pravde nám dal aj pápež Ján Pavol II., ktorý kade
chodil, tam sa pokorne a kajúco ospravedlňoval, za niečo čo spravili
nepodarení cirkevní nekresťania. Prečo sa neospravedlnili
páchatelia? Zabudli tamtí akože „katolíci“ byť slušnými ľuďmi?
O čom bol ich život? O hraní sa na bezchybných bohov?
Mali oni všetko v hlave v poriadku? Takto, s neočistenou
chlapskou ješitnosťou sa začali rôzne trapasy.
Všimli sme si napr. aj Kristove slová: “ Beda vám pokrytci !“

Zlá v Cirkvi urobili nie kresťania, ale tí, čo sa na nich hrali.

Predriblovali sa ako nízki kariéristi kdesi vysoko a tam čosi nehrdiské vyviedli. Takto kradnú Božiemu dielu dobrú povesť
aj po svojej smrti.
Neodsúvajme na okraj „ odvážne“, teda zbabelo veci podstatné. Keď
sa nám to niekedy v dejinách podarilo, zákonite sa do nášho centra
nasťahovalo niečo nepodstatné. A toto je podľa mňa jedna z pekelných brán, cez ktorú nám ten zlý kriví charakter. Ďalšia je keď odhadzujeme od seba slušné a duchovné bytosti a volíme si „bratov a setry“ ktorí nás podporujú v tzv.bratríčkovaní.
Teda v divadelnom klamaní sa a potľapkávaní sa po pleci prehnanej dôležitosti. Túto povrchnosť, pohodlnizmus a spirituálnu lenivosť prezentujeme ako evanjeliové vykúpenie? Toto má od vykúpenia ešte ďaleko. Takýchto cirkevných klamárov čaká prísnejší súd. V ten však oni pravdepodobne vôbec neveria. Lebo ak by si ho aspoň trochu uvedomili, dali by sa pred takýmto štýlom na útek.

Najväčším trapasom je šíriť v Cirkvi nelásku, lož a pokrytectvo.
Na toto podstatné prosím kresťania nezabudnime.

Lebo vzťahy v praxi prezrádzajú, že ateisti sa chovajú slušnejšie
ako určitá časť ovečiek navštevujúca kostol. Viacerí zhrozene konštatujú, že svätuškárstvo kvalitnie a drží spolu. To do Cirkvi patrí len ako špeciálny pacient a zaslúži si od nej aj špeciálnu starostlivosť. Len ho moc nerozmaznávajme a neutvrdzujme príliš v tom, aký je len úžasný.Ak sa náhodou radikálne rozhodnete pre nejakú konkrétnu akútnu spravodlivosť, okrem iného zjednotíte v podstatnom okolitých pánbožkárov.Až pekvapivo rýchlo spoja sily keď idú priklincovať na kríž toho či tú, čo nestratili zvyšky poctivosti ducha a čo im majú odvahu nastaviť pravdivé zrkadlo.

60. ZÁKALY DUCHOVNÉHO ZRAKU

Cieľom starosti o zdravie nie je teatrálne chodiť po všelijakých
vyšetreniach, ale žiť zdravo a správne.
Bez ubližovania telu a bez zákalov,
čiže zasmilneností duše i ducha.
Ale niekedy nám odborné vyšetrenie môže veľmi pomôcť.
Každá duchovná cesta ponúka aj celkom iný prací prášok na dušu.
Ak porovnáme napr.evanjelickú a katolícku formu spovede, tak od-
borník nebude tvrdiť, že je to jedno.Evanjelický pastor je podobný
lekárovi, ktorý má v ambulancii pacientov. Príde k nim a spýta sa,
či sú chorí.Oni odpovedia :“Áno,sme chorí.A chceme sa liečiť.“A on
im na to v košíku ponúkne rôzne lieky, aby si nejaký vybrali.A s ús-
mevom sa s nimi rozlúči.Toto je tzv.všeobecný prístup k pacientovi.
Katolícka cesta je konkrétnejšia.Tu si lekár zoberie do ambulancie
každého pacienta zvlášť.Individuálne ho vyšetrí a každému dá
niečo iné.Jedného s rakovinou pošle na ožarovanie, inému dá injek-
ciu proti bolesti, ďalšiemu vypíše práce neschopnosť a tamtoho simu-
lanta spravodlivo vyhreší, aby sa ako hypochonder nedorábal.
Katolícka sv.spoveď bola uvedená do praxe okolo roku 6OO.
Trvá dodnes a má svoj význam.Predtým sa spovedali kresťania
verejne.Neraz to bolo raz v živote a naozaj a potom sa už žilo
poriadne, v milosti posväcujúcej.
Na očnom oddelení diagnostikuje lekár zákaly oka. Sivý alebo
ten vážnejší – zelený.Ten, kto nevidí, má zákal už úpný, teda čierny.
Podobne by sme mohli prirovnať rôzne druhy zákalov nášho
duchovného vnímania.Sú aj medzi nami zasvätenými.
Čoho je príliš veľa , je podozrivé zo zákalu.
Aj radosti aj bolesti.Aj rečí o láske či pokore.
Pár príkladíkov miesto ilustrácií z našej cirkevnej kuchyne.
Dekanko slúžiaci omšičky,kamarát aj s pánbožkom aj s vtedajším
režimom.Miloval nadovšetko cirkevné právo.Reval často na ovce. Ru-
ku vedel podať.I vlkom.Stal sa,chudák, jedným z nich.Zákal červený.
Komunistický.Iný prípad.Krčmová realiy show. Chlapi sa hádajú, kto-
rá strana je tá pravá. Kôli sympatii a nesympatii k nejakému predse-
dovi strany sa idú aj pobiť.Ich vierou je politika, a bohom nejaký štát-
ny úradník.? Zákal hnedý, teda príliš orientovaný pozemsky.
Z inej doby.Vraj kresťanský politik.Okato sa tisol do istej veľmoci,
ktorá má sochu Slobody, ale zabudla postaviť na druhej strane kon-
tinentu sochu Zodpovednosti.Dobrom krajiny bol preňho v prvom rade
ekonomický rast.Ostatné bolo pre neho druhoradé.Sloboda aj pre štet-
ky a rôzne opitosti? Zákal modrý, „demokratický.“
Istý kňaz – maliar na dôchodku.Po mystickom úvode pri prezentácii
svojho diela pokračuje tými najsvätejšími tajomstvami katolíckej
viery a zakončí to fackou návštevnákom nemocničnej kaplnky, keď
ich vyzval, aby si to „nezapomněli i koupit.“ Zákal tuším finančný.
Iný primár horlivec.Roky nič nerobil s nádorom neomylnosti vo všet-
kom. Tlačil mu tak na mozog, že stratil súdnosť.Všetko chcel robiť
sám a sedem dní v týždni.Na kolegu zúfalo žiarlil, nedal mu nič
operovať.Čo je to za vírus? Trápny zákal primitívnej samoľúbosti ?
Spirituálno odborne vzaté:
tlak primeraného sadizmu a o svätosť usilujúceho sa masochizmu
tvorí vzácne duchovné diamanty.
Vydržia ho však iba charaktery a svätci. Priemer utečie.
A založí si opusinkovanú cirkvičku so zákalom zeleným, s pubertál-
nym vzdorom nevyzretosti. Zobrať niektorými katolíkmi zanedbanú
jednu vetu z Písma sv., na nej založiť proticirkev, a poďme s hnevom
proti Matke všetkých cirkví v Ríme? A zhodia ako prvé autoritu
pápeža, aby si tam miesto neho dosadili nejakého svojského antipá-
peža? Alebo kôli vine nejakého cirkevného podnájomníka obviniť
iných, aj dobrých pastierov ? A intenzívne čiernobielo poškuľovať ?
Hyperkriticky odsudzovať? Toto inteligentní ľudia nezvyknú.
Toto pravidelne opakujú primitívi a okyptenci.
Veria nie v pravdu, ale v PREDSUDKY.
Čiže v zasmilnený stav reality a vedomia.

Protestantské videnie reality je viac čiernobiele ,
BUĎ- ALEBO.
Vyzretejší, farebnejší je katolícky postoj
ÁNO, ALE AJ.

Inteligentný maliar na čiernu nenadáva. A bielu neabsolutizuje.
Ale ich primerane používa. Podobne aj mnohé farby iné.
Nevyzretosť brieždenia majú tí, čo majú v sebe málo svetla.Vnímajú
svetlo, ale bez farieb.Všimnite si tento jav pri svitaní či západe slnka.
Zákal rodinný,skryto egoistický majú mnohí navonok seriózni ľudia,
ktorí nevedome milujú svoju pozemskú rodinu oveľa viac než Rodinu
nebeskú.Čiže Boha a Spoločenstvo svätých.Trápi ich iba manželka,
deti, práca ,poisťovne, výlety a nekonečné staranie sa vlastne iba o se-
ba. Až kým sa navzájom nepriotrávime,nesprotivíme a nezadlávime.
Keď to všetko zakrátko pominie, ocitáme sa v trpkej pravde samoty.
Zákal zjavne sebecký majú tie dvojice, ktoré sa zamilovane muckajú
a kontrolujú si svoju vzájomnú zakrpatenú vernosť, a nikoho tretieho,
vrátane Boha, obšťastniť nepotrebujú? No to je teda úroveň…
Zákal kapitalistický.V jednej chudobnejšej farnosti som okoštoval,
ako je to byť fakt v núdzi.Nemal som viac krát čím zaplatiť účet za
el.energiu.Istý dekan odpovedal na prosbu o pomoc „nie“, ani sa neopý-
tal, koľko nám bolo treba.Niekedy je možno dobré zažiť i toto. Uz-
dravíme sa zo zákalu naivného.Iní spolubratia nám nezištne pomohli,
podobne viackrát i náš otec biskup.Jeden spolubrat mi dobre poradil,
aby som sa zaujímal o farské lesy.Mal pravdu. Potom núdza zmizla.
Pomohol mi uzdraviť sa zo zákalu nezaujímania sa o to, čo nám pat-
rilo. Pri troche odvahy a dospelého správania sa, zrazu nebol problém.
Mať vieru znamená pozerať sa na prekážky nie iba bedákaním
zakalenými duchovnými očami.Sú tu aj rôzne možnosti a tie sa nám
s krízou vždy ponúknu tiež.Obmedzenie nás môže urobiť majstrami.

61. NÁVRAT STRATENÉHO RAJA

Ak hľadáme stratený raj tu na zemi a iba niekde okolo seba,
tak sme nielen v ilúzii, ale ešte len v duchovných plienkach.
Sklamania, choroby a trápenia prichádzajú aj preto, aby nás
prebudili do skutočnej reality.Ak niekto pohrdol najväčším darom,
aký po živote dostal, darom viery, a dlho si potvrdzoval falošné ego,
toho navštívi hneď po tragédii aj zlá macocha, pani Nespokojnosť.
Nebude vedieť vydržať to, čo mu treba ako svoj kríž odniesť,a
bude stále vykladať iným ako on či ona trpí krivdu.Keď to niekto
vešia iným na nos, a dlhé hodiny sa denne pred inými ľutuje, tak ich
poriadne vycicia z bioenergie. Takto ju kradne od iných. Po niekoľ-
kominútovom rozhovore s takýmto energetickým úpírom sa cítite ako
vyžmýkaný citrón a on sa sebecky prihlúpo usmieva, ako sa mu len
v kontakte s vami uľavilo.Keď sa trošku poľutujeme či pochválime, to
je úplne normálne a ľudské.Občas to potrebuje každý z nás.Cítime,že
podeliť sa s bolesťou je polovičná bolesť.
A podeliť sa s radosťou je dvojnásobná radosť.
Keď to však niekto robí nemierne, iba prezrádza na seba, že sa
sám vyhodil z vnútorného raja a je odpojený od vnútorného Zdroja.
Takto si otráviť život je nie iba nedôstojné, ale i úbohé. Môže mať
niekto i miliardy, ak sa nenaučil základnú holú vetu života, že
skutočný raj si nosíme alebo nenosíme vo svojom vnútri,
tak zo života nepochopil tú podstatnejšiu časť.Aj to sa občas stáva.
Prežívanie života závisí v skutočnosti od nášho rozvinutého vnútra.
Kedykoľvek potrebuje duchovný človek rajský pokoj,
stačí mu trochu sa stíšiť a navštíviť v srdci Boha.
Kto miluje nepravdy, uteká do vonkajších eldorád,
ktoré sa môžu zmeniť na veľkú púšť.
Ak ho nájdeme vo vnútri, stvoríme raj aj vonku.Väčšiu radosť
budeme mať z radosti a víťazstiev aj iných ,nie iba z tých svojich.

62. STÁLE SILNEJŠIA INFEKCIA SMÚTKU

Dýchajúc vzduch tejto planéty nedá sa vyhnúť tomu, aby sa aj
do slušného človeka nedostala infekcia smútku alebo zúfalstva.
Tieto vírusy vyrábajú všetci, čo nezachovávajú Božie zákony.
Sme v konzumistickej Európe, kde oveľa viac
chceme od života brať ako mu dávať.
Svoj „bruchopohodlnizmus“ berieme už ako samozrejmosť.
Odprírodnili sme sa a tiež „odbožštili.“ A následok?
Napriek tisícerým technickým vynálezom máme hlavu v smútku.
Blahobyt vonku nám neprináša
vnútornú blaženosť.
Skôr opačne.
Naše depresie silnejú.
Napriek mnohým komunikačným vynálezom sme akísi odcudzenejší.
Spirituálnym výskumom som všeličo zistil. Cítime viacerí, že koniec
veľmi boľavej etapy našich dejín sa blíži.Veľké zabávanie sa a smilne-
nie je dopustené na to, aby urýchlilo trpký záver neľudských hriechov a
pôrod vyšších vecí človeka.Vyčíňanie hriešnikov vytvára veľmi hrubé
vibrácie spirituálneho smogu.Tieto neviditeľné, ale skutočné špinavé ob-
laky v atmosfére robia veľmi silné tlaky zvlášť
na hľadajúcich Boha, na citlivých a zvlášť na osamelých.
Najpostihnutejšie sú deti. Tie sú chúďatá stále agresívnejšie, ani
nevedia prečo.Hlavne keď sú v partii.Ženy gniavi zasa zvnútra osame-
losť a zvonku silný a reálny neviditeľný agresívny tlak tzv. depresie.
Bolo mi objasnené,že je to dočasne dopustené ako urýchľovač duchov-
ného vývoja pre vyvolených.To sú nie protekčné deti Božie, ale tí, čo
si sami vyvolili Boha.Grupujú sa do spoločenstiev, lebo mnohých samo-
ta mučí. Tí, ktorí ju vydržia, sú v Božom preši, ktorý z nich dostáva
von všetok hnis sebeckej lásky.Napĺňa ich olejom pokoja Ducha Svä-
tého.Iba ten z nás vyháňa ničivých parazitov z dielne nečistých duchov.
Vo vonkajšom svete už prebieha vojna proti teroristom.
Knieža svetovládcov sa dostáva do konfliktu s náčelníkom Orientu.
Ľudia registrujúci aj „bezkalerábový“ pohľad na svet tušia, že niekto
v pozadí má záujem tieto dva svety rozoštvať do konfliktu, z ktorého
sa,ako to už zvyčajne býva,vyťaží rozprávkový kapitál a celoplanetár-
na moc pre niekoho tretieho, kto sa rehoce v zákulisí, poťahuje nitka-
mi tak, aby jeho rafinované ciele boli dotiahnuté do úspešného konca.
Nie je ťažké náboženských fanatikov poštvať proti sebe a chytiť do
nastraženej pasce.Uznávajú vraj jediného Boha.Ale nie Boha kres-
ťanov, ktorý má Syna, ktorý káže odpúšťať. Tento Jediný síce hovorí:
Nezabiješ, ale prečoby sa oni unúvali to zachovávať,keď ide o tzv „vyš-
šie božské“ záujmy.Zbombardovať civilov či odpáliť sa v mene božom
je súčasťou “svätej vojny.“ Ježiš o tom jasne povedal, že nikdy Nebes-
kého Otca nepoznal ten,kto v Božom mene s nenávisťou vraždí iných.
Sekulárna Európa berie náboženstvo oveľa vážnejšie. Aj keď Boha
do svojej ústavy nedala.Nespomenúť Boha v Európskej ústave je
oveľa menším zlom ako urobiť ho aj legislatívne otcom lži a vojen.
V Európe sa ešte vieme hanbiť za vraždu aj cudzinca aj inoverca.
Natoľko sme ešte neohlúpli.
Tak ako to so širokým úsmevom zvyknú robiť za oceánom.Alebo
s podobne veľmi vážnou tvárou sa tomu vedia pomstiť vyznavači iného
“ jediného boha “.Je to však ríša potkanov a postupne sa ničí sama.
Infekcia smútku je každodennou realitou mnohých, čo sa zahľadeli
iba do vonkajšieho sveta.Keď sa človek obráti dovnútra a naučí sa me-
ditáciou detoxikovať svoj chrám od stále zákernejšie zbesnených mikró-
bov znesväteného radikálne sekulárno-puritánskeho karnevalu,zachrá-
ni svoju dobrú náladu.Lekcia, ktorú sa tu hlavne veriaci učíme, je vys-
poradúvanie sa s tým, že beh dejín bez Boha nie je v našej moci zmeniť.
Tí, čo sa nemodlia, vravia, že je to stále horšie. Lenže horšie je to iba
v nich.Dejiny ľudstvo polepšujú.Napr.dnes národy bojujú medzi sebou
viac na ihriskách než vo vojnách, ako to bolo v minulých storočiach.
Neraz nejaká vonkajšia bieda nám pomohla zmobilizovať sily.
Preto zbytočne neplytvajme svoju energiu na prerážanie hrubého
múru, ktorý iba rozbíja baranom tvrdohlavú hlavu a vlkom vylamuje
zuby.Podobne nedráždime zbytočne nejakú naprogramovanú gorilu,
ktorá sa ocitla osudom pri inštitucionálnych pákach, lebo tá reaguje
na provokatívne otázky zvyčajne po svojom.Rozzúri sa. Hádže šut-
re po všetkých, lebo sa ktosi opovážil hodiť do nej lieskový oriešok.
A stane sa, že nejakému návštevníkovi ZOO vybije aj predné zuby.
Keď sa nám niečo, čo nás zraňuje, vonku nedá a nedá vyriešiť, tak
to nasilu neriešme.Skôr si cez Krista zahojme svoje rany.A tak
zdanlivo sebecky, ale v skutočnosti nezištne, pomôžeme liečiť chorý
stav vecí okolo.Vyrieši to totiž Kristus globálne inak, než sme si to
predstavovali vyriešiť lokálne my našou krátkozrakou hektikou tela.
Kto si to v sebe nerieši a zabúda nielen na mystiku, ale i základnú
vnútornú hygienu, toho cit pre normálnosť bude vyrábať permanentnú
naštvanosť. Stále kvalitnejší a hustejší osobný negativizmus.A sám si
strpčí život pre niečo mimo jeho kompetencie, čo mu nebolo dané ako
povinnosť riešiť. Zostane mu urazené ego.Od obrovskej nadzodpoved-
nosti sa treba oslobodiť.Väčšinou ňou trpia chlapi, ktorí roky nevedia
spasiť niečo vo svojom tele či svojich vzťahoch, a umelo to kompenzujú
riešením celoplanetárnej politiky a virtuálnymi medzištátnymi súbojmi.
Prečo riešime to, čím nás osud nepoveril ? Nehráme sa tak náhodou
na krčmových spasiteľov ? Alebo na bohov, čo skončia ako trpaslíci?
Radosť tu je nebyť bohom, ale človekom.Byť radšej priateľom Boha.
Naša jediná spása, samozrejme okrem plnenia si svojich povinností
a nepáchania ťažkých hriechov, je denne si do svojho vnútra pozývať
projekt Ducha Svätého.Ten, iba ten nás skutočne a trvalo poteší.
Iba ten nám svojím svätým olejom premaže každé zákutie našej duše,
a dá do nej pravý a hlboký posvätný kľud.Toto je ten pravý Jeruzalem.
Ostatní nesvätí duchovia potešia nachvíľu a zdúchnu. A uchmatnú
z nás i radosť zo života. Vtrhnú do nás a začnú sa rozdrapovať.
A ich trpké ovocie je nejaká forma zakomplexovanosti. Veľká fraje-
rina a končí trpko zadubene. Zákonite nasleduje obrátenie sa von
a tam pahltné robenie niečoho,čo nám stratenú radosť aspoň na chvíľu
vynahradí.Keďže nás už kontakt so Stvoriteľom neteší , je tu milión
jeho stvorení, ktoré si ako hračky na chvíľu prisvojíme a pohrajkáme
sa najprv s jednou a keď nás omrzí, tak s druhou a potom s ďalšou.
Tým viac ich niekto potrebuje navyše, čím viac sa od Boha vzdialil a
svoje vnútro si lacnými„chechtákmi“ vytuneloval.Ak si niekto dopraje
strašne silné dávky nejakých bezduchých rozkoší, jeho neželaným
končiskom okrem nejakej boľavej „zlatej žily“ bude, že sa v tej oblasti
premení na vyhladovaného vlka.
Tým hladnejšieho, čím viac bolo nazbíjaných sebaoslavných potešovaní
sa! Toho neuspokoja ani miliardy, ani tisíc žien ani kraľovanie nad
stovkou krajín.Takíto vlci sa neraz prevraždili na prvé miesta v ria-
dení veľmocí.Predstierali neraz ovčím rúchom lojalitu aj voči Cirkvi.
A tam sa neraz stretli a veľmi dobre si porozumeli s falošnými duchov-
nými mužmi, ktorí boli zas vyhladovaní ako vlci v žalúdkovej či poh-
lavnej oblasti.Davy, čo toto divadlo musia, sú samy podobne podvyžive-
né.Dávajú mu k tomu moc svojou obrovskou láskou, ktorú zabudli
dať Bohu. Rôznym zvodcom pomôžu vyplaviť sa pravidelne na vrchol
a ich milovaním „ožívajú“,aspoň na chvíľu „vstávajú z mŕtvych“ pri
svojom tunajšom „bohu“.Len si dobre pozrite filmy o diktátoroch.
Všimnite si, koľké zástupy im adorovali? Ako chlapom horeli nadše-
ním v rukách zbrane a ženám mávatká ? A keď prišiel medzi nich
pravý kráľ, dav reval na Piláta, aby ho dal ukrižovať.
Hriechy túžime robiť iba preto, lebo v nich nachádzame chýbajúcu
radosť.Potom si tresty sami naprogramujeme.Ten, kto komunikuje
s Bohom, ten sa v ňom i kochá. Má stokrát viac radosti zo života
ako všelijako bachratí, nútení páchať rôzne a mnohé capiny, aby sa
upokojili. Kto žive duchovne, ten sa nepotrebuje uleteno „capiť“, aby
sa potešil, ani byť vycapený na každom rohu, aby cítil, že je niekým.

63. OBETNÝ BARÁNOK

Keď si spoločenstvo nezvolí žiť Božiu vôľu, tak si nevedome, ale
isto volí život vo svojvôli. V takzvanej POHODE. Tá má ďaleko
od nejakej kajúcnosti.Tak sa žilo napr. na cárskom dvore v Rusku
dlhé roky, až kým neprišiel Lenin a s veľkou nenávisťou s tamojšou
spoločenskou smotánkou kruto nezatočil. Kto číta napr.Puškinovu
spoveď, spozná tak pomery cárskeho dvora , jeho pýchu a nutný pád.
“Ak nebudete robiť pokánie, všetci tragicky zahyniete,“ píše sa
v Knihe kníh ako jeden z odkazov nášho Kráľa a Majstra svetu.
Kto nemá v pláne premárniť svoj život, ten sa bude miesto zúfalého
nadávania na prekliaty svet túžiť obetovať ako On.
Netreba sa ísť niekde núkať aby nás popravili,stačí sa ticho
úprimne modliť pred živým Bohom čo aj v malom kostolíku.
Kto si netúži neustále vylešťovať iba svoje ego, toho si Prozreteľnosť
nájde sama.Čím viac sa bude od tieňov očisťovať, tým sa bude stávať
pre iných napr. akýmsi neviditeľnejším.Lebo nebude zdieľať ich ilúzie.
A jeho nenápadné žitie bude sprevádzané aj tým, že sa naňho tajom-
ným spôsobom cez svet vykupujúceho Krista ZVALÍ VINA z úč-
tov nekajúceho spoločenstva. To treba prijať.Ako baránok, ktorého
vedú na zabitie. Neodporovať tomu.Ľudia sa neraz veľmi čudujú,
prečo toľko trpia práve oni s jemným srdcom a tí s hrubosťou v srdci
sa bavia a hlasno rehlia. Raz precitneme a zachytíme hlbšiu realitu.
Keď zostúpime s Kristom do pekiel,ktoré sú veru rôzne aj tu na zemi.
Kontakt s Duchom Svätým nám dáva ISTOTU , že poctivá krížová
cesta skončí vzkriesením.Nie nedeľným zúfalstvom nad pohnojením
cintorína. Ale kraľovaním s Kristom v tej oblasti a nad tými, za kto-
rých si niesol kríž a si sa obetoval. S láskou a nezištne.
Kto tieto spirituálne túžby slúžiť a obetovať sa nemá, toho láska je
biedna. Ak nie je žiadna, tak ide o tzv. duchovne mŕtveho.Veľkého
sebca. Aby sme sa stali obetnými baránkami, na to musíme dozrieť
z naivnej viery k zrelšiemu poznaniu a
k srdcu, ktoré vidí.
Ako nám to pripomína Benedikt XVI. v Deus caritas est./17/
To sú tí panici z Apokalypsy, ktorí nasledujú Božieho Baránka
všade, kde treba ísť,čiže kde je niečo choré a kde treba aj liečiť./18/
Na negatíva nenadávajú ako slepci ducha, ale berú ich ako šancu
k spirituálnej práci. Skôr ticho ďakujú za PRÍLEŽITOSŤ.
Treba aj upratať tam, kde to niekto porozhadzoval.
Michaela má rakovinu prsníka.Podstúpila jeho amputáciu.
Ako žena bola zdrvená.Ale pokorne to znáša a prináša ako obetu
za tie ženy, ktoré sa necudne pýšia pekným poprsím.
Radoslav má rakovinu žalúdka.Z jedla nemá žiadnu radosť.Skôr
opak.Dlhšie mu trvalo kým prijal svoje navštívenie ťažkým krížom.
Rozmýšľa nad tým, že Kristus v ňom asi trpí za mnohých, čo žijú
príliš konzumne, hrešia žalúdkom a bez výčitiek sa až obžierajú.
Tadea, rehoľná sestra, nemá zo sexuálneho života nič.Pochopila, že
sa má obetovať napr.za tých, čo smilnia láskou,ktorej chýba Láska.
Martinovi odišla manželka.Veľmi ho to bolí, lebo ju má stále rád.
Čo, keď v ňom trpí Ježiš za mnohých, čo sa unáhlene rozvádzajú?
Dana nemohla mať osem rokov s manželom dieťa.Veľmi ich bolelo,
že tie, čo dieťa mať môžu, idú na interupciu.Alebo iné idú na umelé
oplodnenie.Asi Ducha Sv. v nich to bolelo.Títo manželia to prežívali
s vierou. Dieťatko sa narodilo.Ich krížová cesta trvala osem rokov.
Jozef sa zamiloval.Dievča ho dva roky odmietalo a ľahkovážne sa
zahrávalo s jeho citmi.Prežil si z toho poriadnu kalváriu.Svitlo mu,
že asi takto trpí možno aj Boh, keď mnohí odmietajú Jeho Lásku.
Toto a mnohé iné sa deje v skrytosti.Mnohé aj iné prekrásne príbehy
naplnené nie hereckou obetou a láskou svet ani netuší, že sa tu dejú.
Raz sa o nich dozvieme úplnú a dojímavú pravdu.A to, čo dnes bulvár
považuje za strašne dôležité, bude ničím a bude smrdieť ako záprdky
na smetisku.Tí však, čo nezabudli na Pána ,nebudú veru zahanbení.
64. DOSPELÉ DETSTVO

Väčšina z nás sa narodila v usporiadanej rodine, počali nás z lásky,
mali sme starostlivého otca a milujúcu mamu.Detstvo bolo plné zážit-
kov a vianočných darčekov.Mnohí nevieme, čo je hlad ani vojnová hrô-
za.Veľká noc bola pre väčšinu z nás o kačičkách, zajačikoch, sliepoč-
kách,husičkách a vajíčkach. Symboloch prebúdzajúcej sa jari života.
Polievačka vodou s korbáčom v ruke a popíjaním po domoch a voňav-
kovaním dievčat je síce zaujímavou iniciáciou na inšpiráciu, ale poriad-
neho, čiže aj duchovného muža, nutne musí niekedy napadnúť, že na
tieto zábavky pre mládež stvorený nebol.A žiť len pre nejaké symboly
a tradície to je pre prebudenú bytosť a dospelého muža ako šaškáreň.
Tak sa bavkajú iba chlapci, čo nestihli poniektorí ešte ani na dôchod-
ku dospieť.Bodaj by každé dieťa zažilo svoj detský raj vo svojej rodine.
Avšak príde koniec nášmu telesnému detstvu a máme tuším aj povin-
nosť vojsť do stavu dospelého človeka. A tu dostáva naša infantilná
a dlhé roky živená naivná ilúzia o len pozemskom raji poriadny úder.
Zistíme, že nie všetky deti zažili to, čo my.Niektoré boli kruto počaté
v znásilnení, iné v stave opitosti a ďalšie sú dodnes zabíjané. Mnoho
je tých, čo sú vychovávaní v rozvedených, nekompletných rodinách ,či
odložené v detských domovoch.Mnoho ľudí žije pre človeka v nedôs-
tojných pomeroch.Naše správy pre dospelých prinášajú denne zvesti
o tom, že okolo nás sú rôzne podoby zúfalstva.A v kostole zistíme,
že Veľká noc nie je o mláďatkách, ale o zrade a zabití Krista, ktorý
učil ľudí, aby sa mali navzájom radi, a skončil za to ako zločinec
ukrižovaný na kríži.Po tomto zistení, o čom je veru tiež tunajší život,
stŕpnu od hrôzy i tí najsilnejší . Málokto si v dospelom veku a jeseni
života zachová naskalenú detskú radosť vo svojom pohľade na okolitý
svet.A predsa sa to dá. Kto si zachová milosť Božiu v srdci a počas
života robí pokánie za iných, ten bude radostne detsky ľúbiaci i keď
bude jeho telo staršie, i keď videl mnoho boľavého a veľmi smutného.
Zbehovia si vychutnávajú porážku.Zbití svetom, ufrflaní, umrau-
čaní,sťažujúci sa, apatickí, obviňujúci, sklamaní, nepoetickí, hluční,
nehumorní…To sú tí,čo veľmi milovali vonkajší svet, a umožnili mu,
aby sa do nich nasťahoval.Amatéri života.Zabudli premýšľať, miesto
toho si vymýšľali, nafukovaním sa si namýšľali, a v starobe im zostane
iba domýšľanie.Stratu detskej nevinnosti v duši prezrádzajú agre-
sívnym hladom po ďeťoch a vnúčatách. A to len preto ,lebo zabudli
truľkovia na to najpodstatnejšie: nasledovať Božieho Baránka v jeho
veľkej obeti.Vrchol dospelosti je detský stav ducha.Ten sa neklame,
že je dohotovený.Ak sa má dostať muž z detsko-mládeneckého stavu
do pravej mužskej zrelosti, tak jednoducho príde čas a toto si v živote
veru musí absolvovať.A žena má v tom duchovnom boji mužovi pomá-
hať svojou spoluúčasťou.Ako Mária, ktorá verne stála pod krížom.
Tam, kde sa má zrodiť normálny človek, tam majú byť zjednotení
v láske muž a žena. Otec a matka. Muži sa bez žien nestanú otcami,
ale octami.Preto mal ozajstný svätý aj nejakú svätú kdesi nablízku.
Ak ste svedkami otrasných vecí v spoločenstve, vedzte, že za tým je ne-
jaké dlhoročné skryté vyčíňanie spirituálnych homošov, lesieb, pedofilov.
Životu treba dať PORIADOK.
Nekriviť poranenú prirodzenosť,
ale milosťou ju narovnať, uzdraviť
a pozdvihnúť k nebesám.
Kristova Láska to s nami myslí vážne. Priemieňa nás na vznešených.
A toho, kto na ňu vážne neodpovedal, zdrapnú postupne temné sily.
Naštopajú ho pilinami a vykvasí na debila.Dogebrí sa sám.Jeho vnút-
ro bude obsadzovať tzv. dočasná japonská vláda, ktorej prezidentom
bude Harašimu, premiérom Šidilidi a predsedom parlamentu Kaka-
nato. Ministrom financii Šiditaky, ministrom vnútra Moceho, minis-
trom kultúry Jetobulo. Ministerstva zdravotníctva sa ujme Očipuči,
ministerstva práce Máhysáki a ministerstva obrany Akýsi Vypisito.
Čiže záver karnevalu bude pre hlupákov poriadne komický, a tiež
i tragický.Nech nás len učí jemne inteligentný humor Ducha Svätého.
Nesvätých duchov čakajú extrémy.Po rehleniach strašidelne zvážnejú.

65. PREČO MILOVAŤ NEPRIATEĽOV ?

Ako had sa plazia niektorí jedinci a striehnu na pätu, čiže na vhod-
nú chvíľu či slabé miesto tomu, kto s nadšením koná niečo užitočné.
Potom ho do tej päty uštipnú a vstreknú prudký jed.Ten naivného nad-
šenca privedie do stavu, kedy sa chce vykašlať na všetkých a na všetko.
Ten zákerný jed má meno ľahostajnosť. Každý kto chce slúžiť a po-
máhať dobrým zámerom v spoločnosti a Cirkvi sa s niečím podobným
stretne. Týmto jedom sú naplnení tí, čo sa plazia po zemi, čiže sú za-
meraní iba na pozemské záujmy. A rôznych jedov sú plní preto, lebo
nežijú poriadne duchovným životom. Možno ich poštípal niekto iný.
Možno svoju sepsu v krvi poriadne neprečistili. Možno sa totálne spi-
rituálne zanedbali. Čo s tým, ak sa do nás táto pliaga smrti dostane?
Tá sa na potešenie temných síl dostáva a rada napchá práve k tým
najhorlivejším a najcnostnejším. Vtedy treba nechať každú robotu a
poriadne sa z toho, ako pri telesnej chorobe, vyliečiť. Zobrať lieky sa-
moty a infúzie modlitieb. Najlepšie rozpúšťadlo všetkých jedov je
sv.ruženec. Je tu veru duchovná vojna.Temno útočí na tých najlepších
na druhej strane barikády. Kto nevie o čom hovorím, tak sladko spí.
Zlodeji dobrej nálady sú všade. Pozor na nich.Najprv chcú unaviť a
potom uštvať. Lampu viery chcú vykradnúť o olej nadšenia a hľbky.
Prečo ich máme milovať, to však neznamená si s nimi padať do ná-
ručia, je aj to, že nás upozorňujú na naše slabé miesta.Na tzv.pätu.
Nezakrytú slabinu v našom duchovne.Neraz sa stane, že usmievajúci
sa priateľ nám naše slabé miesta prehliadne, ale útočiaci nepriateľ, to-
mu akoby čosi vnukalo, aby sa pustil presne tam, kde nás to „položí.“
A za toto je naozaj milovania hoden. Vyspelí duchovia nevyhľadávajú
neustále tých, čo ich potľapkávajú po pleci. To robia iba duchovní učni.
Tovaryš cíti, že v problémoch jeho viera rastie. Majster, ten sa rôznym,
pre učňov navonok hrôzam, priam teší, aby dokázal svoje majstrovstvo.
A svätec preto, aby si odskúšal, či jeho svätosť nie je iba predstieraná.

66.ABY SME SA NESTALI OBEŤAMI SVADBOHOLIZMU.

Predstavte si svadobné zhromaždenie v katedrále. Všetci pekne oble-
čení. Kňaz povzbudí prítomných patetickou kázňou o hodnote vernos-
ti. Všetko prebieha podľa kostolného poriadku. Ženích s nevestou si
nasľubujú hory – doly. Svadobný pochod ich vyprevádza von, kde by
sa ženích zahľadel na inú ženu s veľkým poprsím až tak, že by mu
sánky spadli. Hoci ide iba o ľahký hriech, ako by sa asi cítila neves-
ta? Asi by mu dala kyticou po hlave. A ako by sa cítil ženích a jeho
rodina, ak by si nevesta odskočila počas svadobnej zábavy zašpásovať
si i iným fešákom? Asi tak sa cíti Duch Sv. v nás, ak sme neverní
v ľahkých či ťažších pokostolných nevernostiach. Myslím tým modlár-
čenie v storakých podobách. Čiže to, že svoju najväčšiu lásku a pozor-
nosť, ktorej sme schopní, dávame stvoreniam a nie tomu, komu patrí:
Stvoriteľovi.Zachovať si čisté srdce znamená totiž dať si pozor presne
na toto. Neraz naše svadby zakrývajú iba naše spoločné modlárstvo.
A potom sa čudujeme, že máme toľko vtipov o ľudskej láske, ktoré
iba nadľahčujú často ťažobnú rodinnú reality show.Preto je tam toľko
trápenia a sľz. Začína to rozjarenou zamilovanou opitosťou a končí
veľkou osamelosťou u žien a zatrpknutosťou u mužov. Málokto skú-
ma, prečo je to tak. Málokto z mužov sa úprimne modlí pred sobášom,
či náhodou nežiada za manželku tú, ktorú Božie plány neurčili nieko-
mu inému . Niektorí to zistia až po troch deťoch. Máloktorú zo žien
napadne, ako sa asi cíti pravý Ženích pri jej silných bábetkových zách-
vatoch.Neraz sa stáva,že mladý človek je pod tlakom svojej rodiny,kto-
rý ho núti plniť rodové programy s nesvätým pozadím. Tie túžia veľmi
silno po vnúčatách.Po detskej nevinnosti, o ktorú sa pred rokmi unáhle-
ne a polofrajersky pookrádala, a v malých detváčikoch si myslia, že k
nej ľahko prídu.Prídu, ale iba dočasu.Podobne nachvíľu si vyrieši svoje
chúťky nepravý manžel, ktorý si myslel, že v tele svojej ženy našiel tú
konečnú drogu, ktorá ho trvalo nasýti. Zakrátko zistí, ako sa zmýlil.
A podobne sa zmýlila i mladá pani, keď si myslí, že tá najväčšia
istota a antiosamelín, aké môže mať, spočíva iba v pozemskej rodine.
To, čo spomínam sú tie modličky, s ktorými si zákonite „posmilnia“
tí, čo nedali prvé miesto v srdci Bohu.
Ak na toto nebezpečie modlárstva neupozorní kňaz, a začne dávať
najväčší dôraz na veci v manželstve druhoradé a treťoradé, čiže na rôz-
ne veci telesné, materiálne a iba fiktívne, prezradil by iba svoju neprofe-
sionalitu. Katolíckosť nepohŕda nijakou z oblastí života. Venuje sa
čestne každej.Ale má bedlivo strážiť veci podstatné a má im dať oveľa
väčšiu vážnosť ako tým nepodstatným záležitostiam.
Jednou s najväčších modiel, ktorú ľudia hlboko uctievajú je svadba.
Preto zažívajú toľko trpkého octu v tejto oblasti po hltaní zákuskov.
Pozemská svadba nie je našim konečným cieľom.
Je a má byť predobrazom a prípravou na svadbu nebeskú.
Kde sa sobáši ľudská bytosť s Kristom, Pravým Ženíchom.
Preto sa praví manželia neponáhľajú ani s párením ani svadbením.
A dávajú pozor, aby si neurobili jeden z druhého „boha a bohyňu“.
Ani zo svojich detí a vnúčat bôžikov, čiže absolútne hodnoty bytia.
Či pachtenie sa muža po sexe a ženy po bábätku je sviatosť ?
Začal s kresťanstvom ten, kto miluje 1O x viac ako Boha svojho
manžela? Viac svoju manželku než Cirkev.Nadovšetko svoje deti?
Modla je veľká hodnota, ktorú nerozumne povyšujeme nad Boha.
Kto si dá na to pozor, vyhne sa mnohým sklamaniam.
Tí, čo tajne modlárčia, sami si takto programujú svoje budúce tresty.
A odovzdávajú tieto„dedičstvá“ako rôzne tlaky na svojich potomkov.
Tá pravá svadba sa začína úprimným odovzdaním sa Bohu.
Kde on miluje v nej Pannu a Matku, a ona v ňom Pravého Ženícha.
Muž so ženou majú vydržať až do smrti.Tá môže byť nielen fyzická,
ale i citová, ,morálna či náboženská. Pravej láske ani smrť neublíži.
Boh a jemu verná bytosť posielajú lásku aj tomu, kto neverne zlyhal.
Kto modlárčil, prejde zo zamilovanosti do stavu závisti a nenávisti.
Chyba, ktorej sa nevyhne väčšina, ktorá podceňuje vieru, je náhlenie
sa v spojení s druhým pohlavím. Toto spojenie sa pociťuje ako spáso-
nosné. Ide totiž o zážitok zjednotenia. Človek sám je bez svojho do-
plnku ako ochrnutý. A pri láske k inému pohlaviu je zrazu ako
očarovaný.Zažíva konečne radostnú kompletnosť.Keďže sa tu plodia
aj deti a tvorí rodina, dáva to zmysel a ľudí to robí aj zodpovednými.
Rozčarovanie sa však dostaví za krátky čas. Muž zistí, že je vitamí-
nami svojej manželky akýsi predávkovaný a začne vyhladovane poku-
kovať po iných ženách. Ju zas stále častejšie bolí hlava z mužovho
stále väčšieho smädu po uspokojení. A čím má väčšie ego, tým duchov-
ná žena viac trpí a odháňa ho od seba, a potešenie nachádza v starost-
livosti o detičky. Neduchovný muž z nej utvára stále ostrejšiu sekeru.
Málokto tie tlaky vydrží.Preto sa dosť ľudí rozvádza.To sa deje tam,
kde podcenili modlitbu a obetu.Samoláska si hľadá pohodlnejšiu part-
nerku či partnera a je teda hrozné, ak sa tieto hriechy rodičov hádžu
na potomstvo.Eštehoršie je,ak si niekto zrealizuje aj po fyzickej strán-
ke vzťah k rovnakému pohlaviu. Tu sú záchranouou iba platonické
vzťahy. Ak sa to nedokáže, rastú hriešne egá a zväčšujú sa trápenia.
Rozklad ducha po vystriedaní mnohých z opačného pohlavia a potom
aj niekoľkých z toho svojho končí vyhladovaním po tom, čo bude inten-
zívne chýbať: po deťoch. Boh netvorí pedofilov. Rodia sa ony sami za
dlhoročnej hriešnej spoluasistencie toho, kto zabudol v erotike brzdiť.
Tak tento hrozný scenár by sa mal vyhnúť tomu,kto si ľudskú lásku
nedáva na prvé miesto. Tomu sú vzácnymi prostriedkami čistota, pa-
nenstvo a celibát. Viacerí duchovní manželia zistili, že im po rokoch
sex prináša iba problémy a zvolia si bratskosesterské vzťahy.Čiže par-
tnerský druh celibátu. A sú v ňom šťastní. Toto by mal byť náš cieľ:
tešiť sa z Božej prítomnosti v sebe i vo vzájomných vzťahoch. Erós je
v nám v tom pomôckou. Ak budeme žiť pravdu, nebudeme ho mať za
nepriateľa, lebo nám napomáha stať sa novým človekom. Kto žije v lži,
ženie ho to k svadboholizmu s človekom starým a neskôr aj úchylným

SLOVÁ NA ZÁVER.

Na svete je veľa bolesti.
Napriek všetkému je každý náš deň Božím darom.
Keďže utrpenia sú veľké, musí existovať ich protipól, veľké radosti.
My Kristovi služobníci vieme, že po Veľkej noci príde Veľké ráno.
Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.
Kto sa odovzdá do Božích rúk, bude mu neraz do plaču.
Ale za istý čas, a už tu, to bude stáť za to.
Nech nás nemýli a neznepokojuje fakt, že nie je veľa tých,
čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.
A je mnoho tých, čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.
Či nie sme pozvaní na Baránkovu Hostinu všetci?

A KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU,
ĽAHŠIU CESTU,
PO ČASE SÁM ZISTÍ, ŽE SI
ZVOLIL NEROZUMNÚ OBCHÁDZKU.
CESTU DLHŠIU A ŤAŽŠIU.

Sedembolestná Sv.Panna

Príčina našej radosti,
pomáhaj nám spoznávať
aká je naša autentická cesta k Bohu,
a zostať Božiemu plánu
v našom pozemskom živote verným,
aj vtedy, keď sa nám darí,
ale i vtedy, ak k nám prídu ťažké chvíle.

Čerpané z týchto prameňov

1. Mt 3,11
2. Mk 10,38
3. Pavol VI. Evangelii nuntiandi, VII,76
4. Obrad pomazania chorých, KSFX, Badín,2005,str.39
5. Mt 16 kap.
6. Deus caritas est, 1.časť 3 – 11
7. Teologie tela, Paulínky, Praha, 2005, LXVII, str.308
8. Katolícke noviny, 2007, č.18, str. 7
9. K.Schatz SJ,Dejiny pápežského primátu,2001,Brno, str.60- 62
1O.Jan Pavol II. Fides et ratio
11. Jn, 9. kap
12. Jer 2,13
13. Richard Rohr, Slobodní od slobody, Zrno,1997,str.148-149
14. Boh a svet, Rozhovor s kardinálom J.Ratzingerom, str.263
15. Lev XIII., Rerum novarum
16. Katolícke noviny, 2007, č.11, str.3
17. Deus caritas est, 2.časť, 31,b
18. Zj 14, 4

Podstatné veci

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Čo sú tie veci podstatné?

Evanjeliová jednoduchosť je až zarážajúca. Povedal….uveril….uzdravil sa. …..uverili i ostatní….Je to síce správa z tohto sveta spred 20. st., ale je to také jednoduché, akoby z inej planéty. My už žijeme v oveľa komplikovanejšom svete. Tu už to nie je také jednoznačné ako v rozprávke. Dobro so zlo je v našej realite oveľa viac poprepletané. Málokto jasne vidí, čo je biele a čo čierne. My sme už mentálne podkutejší a tieto jasné správy o víťazstve dobra už takto nezažívame. My sme už z pyšnejšieho sveta, kde je tým viac komplikácií, čím sa herecky tvárime, že sme dôležitejší. Čím sme bohatší vonku, na udalosti, na veci, na jedlo, na tituly, tým chudobnejšie sú naše správy o duchovnej sile, o ktorej čítame v Novom Zákone. Bratstvo znamená, že sa ku sebe chováme normálne ako seberovní. Temné sily zasiali medzi nás jed pýchy a to nás odcudzuje. Berie kresťanom silu jednoty v podstatných veciach. Definoval niekto niekde, čo sú to tie podstatné veci v etike a viere? Alebo si to má určiť každý ako chce, čo nepredpokladám. A všetko čo máme v katechizme zas podsatné nie je.

Kritické zmýšľanie

Stále bude dôležité tzv. kritické myslenie, ktoré je nevyhnutné filozofom, dnešným akademikom, aby sme sa učili rozlišovať a neboli ako naivné ovce, ktoré zobú z ruky kadekomu. Kto ho nemá, je chorý člen stáda a potrebuje sa vyliečiť, to znamená osamostatniť. Nabrať ten kráľovský odstup. Nebyť v duchu zlepený s nijakým stádom. Kto ho nemá, môže na svoju naivitu doplatiť. Kto ho má prehnane vyvinuté, spôsobí mu to tlak na iné časti mozgu. Nebude veriť nikomu a ničomu. Nádory agnosticizmu a skepticizmu v ňom začnú vládnuť. Udusia mu vieru, vyrabujú nádej a paralyzujú lásku. Nástroj slobody, čiže luxus myslenia, ho zotročí.

Tanec medzi črepinami.

Byť pre iných zrkadlom. A to nie krivým, ktoré urobí z človeka spotvoreninu. Karikatúru bez dôstojnosti s čapatými údmi a telom ako som to pred časom zažil v Prahe. Sto krivých zrkadiel a sto rôznych grimás. Ináč je to ohromná zábava. Ale tá exkurzia končila pohľadom do reálneho zrkadla . A to je Kristus. To je Pravda. Ostatní zakladatelia náboženstiev sú tie divné zrkadlá. Nekristovské sily to majú v pláne urobiť: nalákať ho na zábavu a sladkosti a potom z človeka vyrobiť najprv zábavnú karikatúru a neskôr aj znetvorenú obludu. Kristus to s nami myslí vážne. Tí iní si robia z nás posmech. Nebo pracuje na tom, aby z človeka niečo bolo, aby bol pekný a vznešený ako umelecké dielo. Aby bol zbavený ošklivosti, čiže gýča. A to na všetkých úrovniach. Ježiš uzdravuje celého človeka. Dnes sa o to pokúša tzv. holistická medicína. Náš Boh nás lieči integrálne, celistvo, vo všetkých oblastiach. Takto chápem katolicitu. Kto na ňu zabúda a venuje sa iba nejakej časti a na ostatné sa vykašle, to je sektár. Jeho ponuka je pár črepín z puknutej vázy kresťanstva. Duchovný život sa takto skomplikuje. Iba málokto sa dostane ku kráľovskému nadhľadu. Iba niektoré osobnosti zostanú bez úrazu po tanci medzi črepinami.

Podchladenie nelásky v chráme

V katedrále niekto zabudol zavrieť hlavné dvere. Hoci tam bolo príjemne temperované podlahové kúrenie z vonku išiel nepríjemný studený vzduch. Tá zima zvonku symbolizuje ducha sveta, ducha hriechu, ducha sebeckej lásky, ktorá sa dostáva do nášho chrámu. Či neviete, že sme Boží chrám ? Pýta sa sv. Pavol a v chráme máme povinnosť udržovať poriadok , chváliť Boha, počúvať múdrosť, zachovávať úctu, čistotu i teplo. Každá neláska je podchladenie. Je to ten nepríjemný studený prúd, čo chce z nášho chrámu vytisnúť príjemné teplo. Občas je dobré i vyvetrať na to je ten chlad, dobrý. Len treba vedieť, kedy zatvoriť, aby sme v cirkvi v rodine, vo vzťahoch, úplne nepremrzli.

Liečba tela a liečba ducha.

Šíria sa rôzne predsudky. Jeden z nich je, že je to za trest, byť kňazom v nemocnici. Pre niekoho možno aj, a pre iného skôr za odmenu. Veď oveľa viac chorí sú vonku, mimo nemocnice. Tu v špitáli sú ľudia skrotnutí a potrebujú modlitbu i Boha . Vonku sú tí tzv. telesne zdraví, ale majú vnútorné choroby. Napr. ateistický nádor na mozgu, žiarlivosťou napadnuté srdce, krv plnú tukov z dajakej nemiernosti. Niekto rieši rakovinu hrdla a iný nezmyselnosť svojho bytia. Niekto má dekubity lebo musí dlho ležať a inému už hnijú preležaniny v zabíjaní času. Liečiť iných je šľachetná práca. Liečba tela sa týka iba časnosti, ale liečba ducha večnosti. Je sto krát dôležitejšie. Možno som aj málo povedal.

Osvedčená prax, ale moderným jazykom.

Spirituálna chirurgia je exorcizmus. Kardiognostická diagnostika je tá správna duchovná rada. Hĺbková detoxikácia je dobrá sv.spoveď. Anamnéza je umenie výtiahnuť to podstatné z mnohých rečí. Hermeneutická exegéza je aktuálny výklad starobylých textov. Logoterapeutická indikácia je nájsťzmysel niečomu, čoho zmysel sme dosiaľ nechápali. Trefná kázeň je tak niečo úžasné, ako dať po dlhom zápase výťazný basketbalový kôš. Intepersonálna intervencia je taktné napomenutie. Vysokovibračná indícia ako tušenie niečoho utajeného. Metapsychológia je moderné pomenovanie teológie. Morálka sa bude volať raz etikoterapia. Vnuknutie strážneho anjela dnes voláme presná intuícia. Najvyššia forma komunikácie medzi ľuďmi je etika.
To pre toho, kto by mal komplexy, že vraj tomu, čo sa v Cirkvi venujeme je stredovek. Ponor do živej viery a tradície, čo ju zvonku chráni je stále čosi nové. To čo sa povrchným občanom zdá ako starožitnosť v sebe obsahuje supermoderná budúcnosť. Volá sa to aj večný život. Alebo aj práca s tajomstvom.

Hľadá sa dobrý človek

„Milosť predpokladá prirodzenosť.“ Je to starobylá zásada , dobrá a pravdivá dogma katolíckej viery. Čiže ten nadprirodzený nebeský život, ktorý spôsobujú sviatosti je dôstojné a správne dať tam, kde je niekto ľudský pripravený. Dostať sviatosti a veľa milostí dnes nie je náš problém. Máme toho viac než dosť. Nedostatkovým tovarom sa stáva ľudskosť, prirodzenosť a normálnosť. Kto si to zachová a pestuje, má čosi vzácne. A ak sa toho dotkne cez sviatosti Božia milosť, tak to bude krásne. Rôzne svätuškárske nepodarky, ktoré nechcú ani v zberných surovinách, sú tam, kde nie je normálny prirodzený základ. To potom bude vhodné iba ako číslo do nebeského cirkusu. Kto buduje svätosť a nerozvíja súčasne poctivú ľudskosť môže skončiť tragicky neslávne.

Herecká dokonalosť

Ošklivosť Cirkvi môže byť v tom, že máme prípravu na sviatosti, ale iba intelektuálnu. Naučiť sa nejaké formulky z katechizmu a odpapagájovať ich. Kto je dobrý papagáj, ten je aj dobre „pripravený“ prijať napr. sviatosť birmovania, či manželstva? A kto odpovedať nevie, je akože hlúpy a nepripravený? Po čase však zistíme, že intelektuálne na jednotku odpovedal možno aj neskorší zradca a poslabšie vedomosti mal ten, kto pri prenasledovaní Cirkvi sa zachoval charakterne. Budíček, bratia. Pekne odrecitovať to vedia najmä herci alebo počítačové stroje. Musíme si dať pozor a nemali by sme sa povyšovať na toho, kto nevie katechizmus naspamäť. Možno má iné kvality. Mučeníci v staroveku mnohé nevedeli a sú v nebi.

Prečo krstíte deti?

Pri návšteve traumatológie mi ktosi na izbe šplechol do očí: „Vy katolíci krstíte malé deti! Nanucujete tak svoju vieru ešte tomu, kto sa nedokáže brániť. To v našom zbore krstíme iba dospelých. Najprv treba uveriť, až potom treba pokrstiť.“ Zamyslel som sa. Nevedel som, čo na to povedať. Premýšľal som o tom. A asi na druhý deň som išiel znova na tú izbu a takto som ho poučil: „My krstíme, lebo taká je naša tradícia. Aj malé deti, ak si to želajú ich rodičia – katolíci, alebo niekto z príbuzných a rodičia nie sú proti. Je to iba pozvánka byť katolík. Nie rozkaz. A nikto nevie, či sa dieťa dožije dospelosti. A to má odísť nepokrstené? To by bola ale opovážlivá vizitka jeho rodičov, však?!“ Podobná chyba by bola nechať prirodzenosť dieťaťa neobmytú.

Cirkevníčenie? Jááj, cirkev ničenie…

„Je absolútne dôležité stať sa človekom.“ To je jedna z periel Benedikta XVI. Stať sa najskôr dobrým človekom je fakt zásadné. Strašné problémy svojmu okoliu robia namyslení „svätci“. Ich neľudská svätosť je žihadlo, tzv. osteň, ktorým zraňujú iných. Antikristovský a asi najhorší nepodarok, ktorý spôsobuje odpor voči Cirkvi a veľa trpkosti vo vzťahoch vnútri. Je to gýč, ktorý sa drzo tvári, že je to umelecké dielo. Ak sa niekto takto postihnutý dostane do čela, tie tlaky vydržia iba pokorní. Ostatní normálni sa urazia a založia si novú cirkvičku. Budú ponúkať novú črepinu. Začnú tak nevedome s ohlasovaním evanjelia cirkevníčiť, čiže cirkev ničiť. Za ich odpad raz však bude zodpovedať aj ten, kto ich svojou pýchou pohoršil.

Antikrist je neľudský Kristus

Sv.Ján apoštol definuje antikrista ako toho, kto neuznáva, že Ježiš prišiel v ľudskom tele. Hlbšie pochopené a pretlmočené do jazyka našej doby je to ohlasovanie Krista ale bez normálnosti a vyzretej ľudskosti. Neľudský kristus je Antikrist. Podobný extrém je prílišná až zmäkčilá ľudskosť. Stretol som sa s ním vo viacerých podobách aj uprostred cirkevného diania. Môžem iba dosvedčiť, že je to zropušená obluda. Žaba na prameni.
Nepríťažlivá a iných odpudzujúca. Za veľkou prácou vykonanou navonok ukrýva obrovské lajdáctvo pri vnútornej práci. Zanedbanie mystiky života. Podstaty. Je to ponuka očistcového provizória, čiže malého pekla, ktoré sa raz skončí.

O biskupovi

Biskup, podľa sv. Pavla má byť nie pijan a bitkár. Čo je povedané tak starodávnym jazykom. Do modernej reči by sa to malo asi lepšie preložiť, že nemá byť opitý nikým a ničím, ani sám sebou, ani mocou, ani predsudkami. Má mať triezvy pohľad na svet i na Cirkev. A že nemá byť bitkárom, znamená, že nemá vyvolávať konflikty. Benedikt XVI. v knihe Svetlo sveta trefne uvádza, že by mu nemala chýbať predovšetkým odvaha a schopnosť vytvárať tím božej rodiny okolo seba.
Pred rokom sme odprevadili na večnosť o. biskupa Rudolfa Baláža. Vysvätil nás ako prvých v 1990 r. z tých vyše dvesto kňazov za 2O.rokov. Páčila sa mi na ňom, a nielen mne, jeho razantnosť, lat. fortitudo. Vzbudzoval rešpekt ako poriadny chlap. Mal v sebe čosi z radikality a jednoznačnosti sv. Jána Krstiteľa a starostlivosti sv. Karola Boromejského. Veľký budovateľ a bojovník. Jeho obrovské pracovné nasadenie a cirkevná horlivosť boli nadpriemerné. V mnohom bol kňazom dobrým príkladom. Medzi slovenskými biskupmi mal asi najväčšiu odvahu.
managerské talenty i skalopevné sebavedomie. Za mnohé sme mu vďační. Keď kázal k veci, Slovensko nespalo. Pobitú diecézu navonok pozdvihol a obnovil. Raz som mu povedal, že v duchu mu boskávam prsteň za to, kde ma ako svojho kňaza umiestnil. Malo to koncepciu a bolo to podľa Božej vôle. Tú nám treba hľadať ako prioritu.
O ňu som sa veľmi vážne modlil a snažil, a bol to on, kto mi asi najviac v kňazskej službe pomohol a asi aj poranil. Aj to asi patrí k veci. Bola to veľká škola.

O titulíkoch a tituloch

Tituly, pečate moci tohto sveta sú potrebné ku tomu, aby sa človek stal účastným inštitúcií a ich pôsobenia. Dá sa tak do nich zaradiť a slúžiť ľuďom. Kto má tento úmysel, je to v poriadku a v súlade s dobrými mravmi. Ako všetko, aj toto sa dá zneužiť. Titulmi a mocou sa dá opiť. Vtedy už začína nemorálnosť. A niekomu sa môže stať, že sebaoslave prepadne, tak ako alkoholik. Nadbytočné tituly mu vykŕmia ego tak, ako vypasený pupkáč má desiatky centimetrov nadbytočnej slaniny pod košeľou. A ten človek sa stáva problémom aj pre iných. Sám je sprznený a przní aj študentov. A čím viac nadbytočných titulov si prisvojil, tým na bezvýznamnejších prácach v nebeskej spoločnosti sa podieľa. Robí sa potom dôležitý. Strápňuje sa, lebo má komplexy nedôležitosti. Tu sme len krátko.

O komplexe nedôležitosti

Doslova pchaním sa tam, kde to páchne, kde nepatria, spojením sa mocou, ktorá im neprináleží, sa človek postupne stáva nadčlovekom. A jeho pýcha sa bude prejavovať v takej neľudskosti, aká veľká bola jeho rozdrapenosť v duchu. Evanjelium nám odporúča chudobu v duchu, čiže pokoru. Svet ten ponúka nafúknuté falošné sebavedomie. Takýto zúfalci sú potom ješitní, robia sa dôležití. Prečo? Lebo prežívajú hrozne boľavé komplexy nedôležitosti. Tie sú vo vnútri tým silnejšie, čím sú navonok viac akože dôležitejšími. Aj toto je tzv. „inteligentný“ nihilizmus a opak bratstva.

Hrôzy nadváhy alebo neprizabiješ ani sám seba.

Žijeme v takom blahobyte, o akom sa našim predkom ani nesnívalo. Taká ponuka áut, elektroniky, šiat, cédečiek, kníh, topánok, jedál. Avšak vzduch je infikovaný túžbami stále sa čímsi kŕmiť, až prekrmovať. Je to zloduch konzumizmu. A my dýchame tento nemiernosťou zatoxikovaný vzduch našich miest. Nemôžeme ho nedýchať. Občas ideme do hôr, aby sme si oddýchli a nadýchali sa čerstvého vzduchu, v ktorom nie je toľko nemiernínu a pažravínu ako tam, kde žijú svetskí ľudia. Treba nám týždenne aspoň dva očistné dni, kedy jeme iba minimum. Lebo inak nám hrozí tuková rozdrapenosť. A s nadváhou prichádzajú aj ďalšie problémy. Napr. škaredenie. Aj estetika káže mierniť sa a telo veľa nenafukovať, ako keby malo o chvíľu explodovať. Treba kupovať iné šaty. Viac sa človek potí. Pot smrdí. Je unavený. Stále by nadbytočne spal. Nadváhu treba stále nosiť so sebou. Sú s ňou problémy pri dvíhaní, ak je človek v nemocnici či ako starší nevládny doma. Trpia kĺby, srdce, pečeň, obličky. Stráca sa zdravé sebavedomie. Dáva sa tým zlý signál pre okolie, že viac prijímame ako dávame, čiže že sme sebci. U nás kňazov je to aj hanba. Bachráč, ktorý otŕča všetkým svoj pomník nad padlým hrdinom na ukážku, iba prezentuje svoju neinteligenciu dlhodobé až trestuhodné nestaranie sa o seba samého.

Z posledného miesta

Niekto má tituly, vedie prednášku a ukazuje, aký je vedomosťami našprtaný. Ako je nad inými a ako poslucháči sú pod ním. Ťahalo ma to celý život radšej medzi tých žiakov, poslucháčov, sluhov. Lebo viem a som si viac ako istý, že sa to raz otočí. A poslední budú prví. Všimol som si, že ten, kto si niečo odžil a čo po prednáške dá jednu trefnú otázku alebo vtipne zdiagnostikuje tému je oveľa ďalej než ten, kto nás dlho poučoval iba naštudovaným, čiže odkukaním niečoho, čo zažil iný.

Kto je kráľ a kto blázon?

My muži máme v sebe tendenciu byť v niečom prví. Preto tá súťaživosť, snaha o predbiehanie sa, naháňanie sa za bodmi. Satan nás však klame, že byť kráľom je mať pozemky, peniaze, vládu nad osudmi iných, veľa žien, vojsko. To je iba vonkajšia pýcha. Pokora učí, že byť kráľom je ovládať poddaných svojho tela, napr. úst, brucha, túžby vynikať či pohlavného orgánu. Riadiť vlastnosti svojej duše, žiť svoj osobný príbeh, nebáť sa ako sraľko života, zakusovať radosť z tajomstiev prírody, , mať mnoho dobrých skutkov, lásku a pokoj v srdci. Čiže robiť poriadne mystiku. Teda vedieť niečo o spirituálnom kapitále. Tí, čo majú toho veľa vonku, predstierajú, že sú králi, sú iba veľkí blázni. A tí, čo im to závidia, lebo nemajú ani vonku ani vnútri sú blázni zatiaľ malí.
Príbuzní, niekedy horšie na tom než pacienti
Prídu nahlásiť ku nám do kaplnky chorého jeho príbuzní. Ako dnes. Buď je to manželka, dcéra, sestra, brat… Chvíľu ich počúvam. Keď porovnám ich stav oproti samému pacientovi, tak je ich stav po psychickej stránke oveľa horší, než pacientov. Aj po fyzickej stránke. Neraz sú to slzy a strach. Nenájdu vo mne plačka, čo s nimi budem lamentovať, ale mužne ich vyzývam k reálnemu postoju k veci. Ak vnímajú tak k duchovnému pohľadu. A tých najzrelších aj k duchovnému boju. Sebaľútosť, nedôstojné mraučanie a zbabelé jajkanie ponechávam pohanom a iným sociálnym služobníkom.

Na úteku pred tichom

Táto civilizácia, to sú ľudia na úteku. Nemocnica je miesto, v ktorom sú pacienti donútení okolnosťami sa spomaliť. Zdravotníci sú nútení sa niekedy zrýchliť. Systém ich núti podávať výkony. Stačilo by napr. prijať na oddelenia viac personálu. Na to však treba nejakú miliardu, ktorú potrebujeme radšej kdesi vytunelovať a použiť napr. na úplne zbytočné bilbordy. Nemocničné fofry sú nasadením sa za vec. Veď ide o život. A to treba oceniť. Najmä vtedy, ak každá sekunda je vzácna. Ale to nie je vždy. Pre ostatných by bol potrebný kľud v pohyboch aj reči. A ten má málokto. Kaplnka je tu na to, aby sme sa tu stíšili. Poďakovali, vpustili do seba Božiu lásku. A potom s láskou sa starali o chorých. Nepokojom im ublížime. A na seba prezrádzame, že duchovne spíme, ak pobehujeme bezducho hore-dole. Niektorí pacienti majú až príliš telesného pokoja, lebo celý deň ležia. Majú však niektorí nepokoj vo vnútri. Ak nevedia trpieť, vydávajú hlasné zvuky. Ak nevedia čo zo sebou, preháňajú personál. Jeho trápením sa asi nachvíľu zbavujú svojich múk. Nenaučili sa trpieť.
Tí, ktorí trpia s Kristom vedia byť nenápadní a ticho.

Dva druhy pokánia.

Jeden z posledných prejavov kardinála Špidlíka bol o dvoch druhoch pokánia.:
1. Metanoia
2. Penthés
Pokánie prvé je obrátenie sa v konkrétnom čase, skutok pokánia napr. pri sv. spovedi. Pokánie druhé je celoživotné. Je to dlhoročné hľadanie a plnenie Božej vôle a postupné opúšťanie všetkého zbytočného, čo nás duchovne zaťažuje. To prvé je pre amatérov, to druhé pre profesionálov. Pri začiatku každej sv. omši je úkon kajúcnosti. Aj tu sa deje čosi, čo pri spovedi. Aj toto je jedna z foriem pokánia, ak sa mechanicky neodflákne. Aj takto sa dánaše vnútro detoxikovať od tzv. hriešikov. Duchovne dozretí ľudia už primitívne páchanie hriechov ku potešeniu sa zo života nepotrebujú.

Rozkošný santa kontra zdravo prísny muž

Santa Klaus, alebo Sv. Mikuláš. Môžeme si vybrať, ktorého z nich budeme nasledovať ako mužský vzor. I keď sa hovorí, že poriadny chlap a dobrý otec nemusí nosiť darčeky, ale nech donesie rodine dar najpotrebnejší a to sám seba, predsa otec rodiny, či biskup ako otec diecézy, by mal obdarovať svoje deti či veriacich dobrými darmi, ako to robil sv. biskup Mikuláš. Iný vzor, muž bez zdravej prísnosti, Santa Claus, sa špecializuje na vonkajšiu i vnútornú obezitu. Rozmaznáva detičky zbytočnými darčekmi, od ktorých tučnejú, dáva prihlúpe otázky, jeho dobrota je teatrálna, chovanie šašovské, duchovne je mimo a sexuálne úchyl. Keďže plakať nad svojimi biedami nevie, radšej sa stále iba usmieva. A keď mu kútiky začnú padať, tak to okamžite doladí novým poldecákom. „Úžasný vzor“ pre pomýlených a nedozretých mužov, čo obdarúvajú ženy falošnými objatiami, infantilov rôznymi plieškami ako vyznamenaniami a deti doslova daromnicami, ktoré im už vypadávajú z plnej skrine.
Veľmi je dobre, že tieto dva protiklady máme navonok v Cirkvi i vo svete. Iba slepý by si nevšimol tie podstatné rozdiely u normálneho muža a u trápneho pupušbugriša.
Ak muž žije duchovne, premení sa tak na normálneho a potom na dôstojného až na svätého. Ak miluje nie Boha, ale svet, premení sa na šaša. A neskôr na starého blázna.

Vitajte medzi miliardármi.

Rozmýšľame vraj iba 5 percentami svojej kapacity a asi iba v jednej polovici mozgu. Osprostení vonkajším svetom si uvedomujeme iba moc peňazí. To, že máš normálnu pamäť je obrazne povedané iná miliarda. Alebo ak máš prácu čo ťa baví a je iným prospešná, to je tiež miliarda. Ak máš niekoho rád a on, ona teba, miliarda ďalšia. Ak máš oči a vidíš, či to nie je hodnota väčšia než miliarda? Alebo že počuješ, chodíš, cítiš, že ti chutí jesť, že normálne spíš… Ak si dostal slušných rodičov. Alebo že tvoj život má zmysel. Že máš zdravý úsudok. Dobrého priateľa. Milú kolegyňu. Kresťansko katolícku vieru. Zdravé dieťa vedľa seba. Či to duchovné večné dieťa v sebe. Iba veľký hlupák berie tieto veci ako samozrejmosť a neuvedomuje si, že každá z nich má hodnotu, obrazne povedané miliardy. Ba aj väčšiu. Chcieť plniť Božiu vôľu a snažiť sa o svätosť je bilión. Nejaká dvojmiliónová hypotéka vo finančnom svete je drobnosťou oproti spomenutému sociálnemu, intelektuálnemu, emocionálnemu, kultúrnemu a spirituálnemu kapitálu. To, že nám to doma, v kostole či v škole nepripomenuli svedčí o tom, že sme ale poriadne dorichtovaní falošným bohom – peniazmi. Asi aj kvalitne pookrádaní vo vnútri.

(viac…)

Spirituálna diagnostika

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

A List Of The Dogmas Of The Catholic Church

Seznam dogmat katolické církve

Věděli jste, že existuje 255 neomylně vyhlášených dogmat víry? Většina lidí si není vědoma obrovského množství dogmat. V době, ve které žijeme, kde je pravda pod útokem, je dobré si připomenout pravdu, která je vlastní katolické církvi.

Boha, našeho Stvořitele a Pána, lze s jistotou poznat přirozeným světlem rozumu ze stvořených věcí.
Boží existence není pouze předmětem přirozeného racionálního poznání, ale také předmětem nadpřirozené víry.
Boží přirozenost je pro lidi nepochopitelná.
Požehnaní v nebi mají bezprostřední intuitivní znalost Božské esence.
Bezprostřední vize Boha přesahuje přirozenou sílu poznání lidské duše, a je proto nadpřirozená.
Duše, pro Bezprostřední vidění Boha, vyžaduje světlo slávy.
Boží esence je také nepochopitelná pro blažené v nebi.
Božské vlastnosti jsou skutečně totožné mezi sebou as Božskou esencí.
Bůh je naprosto dokonalý.
Bůh je vlastně nekonečný v každé dokonalosti.
Bůh je naprosto jednoduchý.
Je jen jeden Bůh.
Jediný Bůh je v ontologickém smyslu Pravý Bůh.
Bůh má nekonečnou schopnost poznání.
Bůh je absolutní Pravdivost.
Bůh je naprosto věrný.
Bůh je absolutní ontologická dobrota sama o sobě a ve vztahu k druhým.
Bůh je absolutní morální dobrota nebo svatost.
Bůh je absolutní laskavost.
Bůh je absolutně neměnný.
Bůh je věčný.
Bůh je nesmírný nebo absolutně nezměrný.
Bůh je přítomen všude ve stvořeném prostoru.
Boží poznání je nekonečné.
Bůh ví, co všechno je možné pouze znalostí prosté inteligence ( scientia simplicis intelligentiae ).
Bůh zná všechny skutečné věci v minulosti, přítomnosti a budoucnosti ( Scientia visionis ).
Znalostí vidění ( scientia visionis ) Bůh také předvídá svobodné činy rozumných tvorů s neomylnou jistotou.
Boží vůle je nekonečná.
Bůh se nutně miluje, ale miluje a chce tvoření mimobožských věcí, na druhé straně se svobodou.
Bůh je všemohoucí.
Bůh je Pánem nebes a země.
Bůh je nekonečně spravedlivý.
Bůh je nekonečně milosrdný.
V Bohu jsou tři osoby, Otec, Syn a Duch Svatý. Každá ze tří osob vlastní jednu (číselnou) Božskou podstatu.
V Bohu existují dvě vnitřní božská procesí.
Božské osoby, nikoli Božská přirozenost, jsou předmětem vnitřních božských průvodů (v aktivním i pasivním smyslu).
Druhá božská osoba vychází z první božské osoby generací, a proto je s ní spřízněna jako Syn s Otcem.
Duch Svatý vychází z Otce a ze Syna jako z jediného principu skrze jedinou inspiraci.
Duch Svatý nepostupuje skrze generování, ale skrze vnuknutí.
Vztahy v Bohu jsou skutečně totožné s Božskou přirozeností.
Tři božské osoby jsou jedna v druhé.
Všechny doplňkové aktivity Boží jsou společné všem třem osobám.
Vše, co existuje mimo Boha, bylo v celé své podstatě vytvořeno z ničeho Bohem.
Bůh byl pohnut svou dobrotou, aby stvořil svět.
Svět byl stvořen pro oslavu Boha.
Tři Božské Osoby jsou jediným společným Principem Stvoření.
Bůh stvořil svět osvobozený od vnějšího nutkání a vnitřní nutnosti.
Bůh stvořil dobrý svět.
Svět měl počátek v čase.
Bůh jediný stvořil svět.
Bůh udržuje všechny stvořené věci v existenci.
Bůh prostřednictvím své prozřetelnosti chrání a vede vše, co stvořil.
První člověk byl stvořen Bohem.
Člověk se skládá ze dvou základních částí – hmotného těla a duchovní duše.
Rozumná duše je sama o sobě základní formou těla.
Každá lidská bytost má individuální duši.
Bůh dal člověku nadpřirozený osud.
Naši první rodiče byli před pádem obdařeni posvěcující milostí.
Byli také obdařeni donum immortalitatis , tj. darem tělesné nesmrtelnosti.
Naši první rodiče v ráji těžce zhřešili porušením Božího zkušebního přikázání.
Skrze hřích naši prarodiče ztratili posvěcující milost a vyvolali Boží hněv a rozhořčení.
Naši první rodiče se stali předmětem smrti a nadvlády ďábla.
Adamův hřích se přenáší na jeho potomstvo nikoli napodobováním, ale sestupem.
Dědičný hřích se přenáší přirozeným pokolením.
Ve stavu prvotního hříchu je člověk zbaven milosti posvěcující a všeho, co z toho vyplývá, i nadpřirozených darů integrity.
Duše, které odejdou z tohoto života ve stavu prvotního hříchu, jsou vyloučeny z blažené vize Boha.
Na počátku času Bůh stvořil duchovní esence (anděly) z ničeho.
Povaha andělů je duchovní.
Vedlejším úkolem dobrých andělů je ochrana lidí a péče o jejich spásu.
Ďábel má určitou nadvládu nad lidstvem z důvodu Adamova hříchu.
Ježíš Kristus je Pravý Bůh a Pravý Syn Boží.
Kristus přijal skutečné tělo, ne tělo zdánlivé.
Kristus přijal nejen tělo, ale také rozumnou duši.
Kristus byl skutečně stvořen a narozen z dcery Adama, Panny Marie.
Božská a lidská přirozenost jsou hypostaticky sjednoceny v Kristu, tedy spojeny jedna s druhou v jednu osobu.
Vtělený Kristus je jediná, tedy jediná osoba. Je Bohem i člověkem zároveň.
Bůh-Logos je spojen s tělem vnitřním, fyzickým nebo podstatným sjednocením. Kristus není nositelem Boha, ale je skutečně Bohem.
Lidské a božské činnosti, které Kristus předpověděl ve Svatém Písmu a v Otcích, nemohou být rozděleny mezi dvě osoby nebo hypostáze, Člověk-Kristus a Bůh-Logos, ale musí být připsány jedinému Kristu, Logos se stane Tělem. Je to Božský Logos, který trpěl v těle, byl ukřižován, zemřel a vstal z mrtvých.
Svatá Panna je Matkou Boží, protože skutečně nesla Boha – Logo se stalo tělem.
V hypostatickém sjednocení každá ze dvou Kristových přirozeností pokračuje nepoškozená, netransformovaná a nesmíšená s tou druhou.
Každá ze dvou přirozeností v Kristu má svou vlastní přirozenou vůli a svůj vlastní přirozený způsob působení.
Hypostatické spojení Kristovy lidské přirozenosti s Božským Logosem se uskutečnilo v okamžiku početí.
Hypostatická unie nikdy nepřestane.
Hypostatická jednota byla způsobena třemi božskými osobami jednajícími společně.
Stala se pouze Druhá Božská Osoba
Nejen jako Bůh, ale také jako člověk je Ježíš Kristus přirozeným Božím Synem.
Bohočlověk Ježíš Kristus má být uctíván jediným způsobem uctívání, absolutním uctíváním Latrie, které náleží pouze Bohu.
Kristovy božské a lidské vlastnosti a činnosti mají být založeny na jediném vtěleném Slově.
Kristus byl osvobozen ode všeho hříchu, od prvotního hříchu i od každého osobního hříchu.
Kristova lidská přirozenost byla ucházející (schopná senzace a utrpení).
Syn Boží se stal člověkem, aby vykoupil lidi.
Padlý člověk se nemůže vykoupit.
Bohočlověk Ježíš Kristus je velekněz.
Kristus se obětoval na kříži jako pravá a náležitá oběť.
Kristus nás svou obětí na kříži vykoupil a smířil s Bohem.
Kristus nezemřel jen za předurčené.
Kristovo usmíření se nevztahuje na padlé anděly.
Kristus si svým utrpením a smrtí zasloužil odměnu od Boha.
Po Jeho smrti sestoupila Kristova duše, která byla oddělena od Jeho Těla, do podsvětí.
Třetího dne po své smrti Kristus slavně vstal z mrtvých.
Kristus vstoupil tělem a duší do nebe a sedí po pravici Otce.
Maria je skutečně Matkou Boží.
Maria byla počata bez poskvrny prvotního hříchu.
Maria počatá z Ducha Svatého bez součinnosti člověka.
Maria porodila svého Syna bez jakéhokoli porušení její panenské ryzosti.
Také po narození Ježíše zůstala Marie Pannou.
Maria byla Pannou před, během a po narození Ježíše Krista.
Marie byla vzata tělem i duší do nebe.
Dochází k nadpřirozenému Božímu zásahu do schopností duše, který předchází svobodnému jednání vůle.
Ve schopnostech duše existuje nadpřirozený vliv Boha, který se časově shoduje se svobodnou vůlí člověka.
Pro každý spásný akt je naprosto nezbytná vnitřní nadpřirozená Boží milost ( gratia elevans ).
Vnitřní nadpřirozená milost je naprosto nezbytná pro počátek víry a spásy.
Bez zvláštní Boží pomoci nemohou ospravedlnění vytrvat až do konce v ospravedlnění.
Ospravedlněný člověk se nemůže po celý svůj život vyhýbat všem hříchům, dokonce ani všedním, bez zvláštní výsady Boží milosti.
I v padlém stavu může člověk díky své přirozené intelektuální síle poznávat náboženské a mravní pravdy.
Pro provedení morálně dobrého jednání není zapotřebí posvěcující milost.
Ve stavu padlé přirozenosti je pro člověka bez nadpřirozeného zjevení morálně nemožné poznat snadno, s naprostou jistotou a bez příměsí omylů všechny náboženské a mravní pravdy přirozeného řádu.
Milost nelze zasloužit přírodními pracemi ani de condigno, ani de congruo .
Bůh dává veškerou spravedlivou dostatečnou milost ( gratia proxime vel remote sufficiens ) pro dodržování Božích přikázání.
Bůh svým věčným rozhodnutím vůle předurčil určité lidi k věčnému požehnání.
Bůh svým věčným rozhodnutím své vůle předurčuje určité lidi kvůli jejich předvídaným hříchům k věčnému zavržení.
Lidská vůle zůstává svobodná pod vlivem účinné milosti, které nelze odolat.
Existuje milost, která je skutečně dostatečná, a přesto zůstává neúčinná ( gratia vere et mere sufficiens ).
Hříšník se může a musí připravit pomocí skutečné milosti na přijetí milosti, kterou je ospravedlněn.
Ospravedlnění dospělého není možné bez víry.
Kromě víry musí být přítomny další akty dispozice.
Posvěcující milost posvěcuje duši.
Posvěcující milost činí ze spravedlivého Božího přítele.
Posvěcující milost činí ze spravedlivého člověka Boží dítě a dává mu nárok na dědictví nebes.
Tři božské neboli teologické ctnosti víry, naděje a lásky jsou naplněny posvěcující milostí.
Bez zvláštního Božího zjevení nemůže nikdo s jistotou víry vědět, zda je ve stavu milosti.
Míra ospravedlňující milosti není u všech spravedlivých stejná.
Milost lze zvýšit dobrými skutky.
Milost, kterou jsme ospravedlněni, může být ztracena a je ztracena každým těžkým [smrtelným, vážným] hříchem.
Ospravedlněný člověk svými dobrými skutky skutečně získává nárok na nadpřirozenou odměnu od Boha.
Spravedlivý člověk si zasluhuje každým dobrým skutkem vzrůst posvěcující milosti, věčný život (pokud zemře ve stavu milosti) a vzrůst nebeské slávy.
Církev byla založena Bohočlověkem Ježíšem Kristem.
Náš Vykupitel sám zachovává božskou mocí jím založenou společnost, církev.
Kristus je Božský Vykupitel Svého Těla, Církve.
Kristus založil Církev, aby pokračovala ve svém díle vykoupení po všechny časy.
Kristus dal své církvi hierarchickou ústavu.
Síly udělené apoštolům sestoupily na biskupy.
Kristus ustanovil apoštola Petra prvním ze všech apoštolů a viditelnou hlavou celé církve tím, že ho bezprostředně a osobně ustanovil do primátu jurisdikce.
Podle Kristova nařízení má mít Petr nástupce ve svém primátu nad celou církví a na věky.
Nástupci Petra v primátu jsou biskupové Říma.
Papež má plnou a nejvyšší jurisdikci nad celou církví, nejen ve věcech víry a morálky, ale také v církevní kázni a ve vládě církve.
Papež je neomylný, když mluví ex cathedra.
Na základě Božího práva mají biskupové řádnou vládu nad svými diecézemi.
Kristus je hlavou církve.
V konečném rozhodnutí o naukách týkajících se víry a morálky je církev neomylná.
Primárním předmětem neomylnosti jsou formálně zjevené pravdy křesťanské nauky týkající se víry a morálky.
Úplnost biskupů je neomylná, když oni, ať už shromážděni ve všeobecné radě, nebo rozptýleni po zemi, navrhují učení víry nebo morálky jako učení, které by měli držet všichni věřící.
Církev založená Kristem je jedinečná a jediná.
Církev založená Kristem je svatá.
Církev založená Kristem je katolická.
Církev založená Kristem je apoštolská.
Členství v Církvi je nezbytné pro všechny lidi pro spasení.
Je přípustné a užitečné uctívat Svaté v nebi a dovolávat se jejich přímluv.
Uctívání ostatků Svatých je přípustné a výnosné.
Je přípustné a ziskové uctívat obrazy Svatých.
Živí věřící mohou přijít na pomoc Duším v očistci svými přímluvami (volebními právy).
Svátosti Nové smlouvy obsahují milost, kterou znamenají, a udělují ji těm, kdo tomu nebrání.
Svátosti působí ex opere operato (prostě tím, že jsou vykonány).
Všechny svátosti Nové smlouvy udělují posvěcující milost příjemcům.
Tři svátosti, křest, biřmování a svěcení, vtiskují charakter, tedy nesmazatelný duchovní znak, a proto se nemohou opakovat.
Svátostný charakter je duchovní znamení vtisknuté do duše.
Svátostný charakter trvá minimálně do smrti svého nositele.
Všechny svátosti Nové smlouvy byly ustanoveny Ježíšem Kristem.
Existuje sedm svátostí Nového zákona.
Svátosti Nové smlouvy jsou nezbytné pro spásu lidstva.
Pro platné udílení svátostí je nutné, aby vysluhovatel vykonal svátostné znamení správným způsobem.
Služebník musí mít dále úmysl alespoň dělat to, co dělá církev.
U dospělých příjemců je morální způsobilost nezbytná pro důstojné nebo plodné přijímání svátostí.
Křest je pravá svátost ustanovená Ježíšem Kristem.
Materia remota svátosti křtu je pravá a přirozená voda.
Křest uděluje milost ospravedlnění.
Křest způsobuje odpuštění všech trestů za hřích, věčných i časných.
Pokud je Eva nedůstojně přijata, vtiskne platný křest do duše přijímajícího nesmazatelný duchovní znak, křestní charakter, a proto svátost nemůže být opakována.
Křest vodou ( Baptismus fluminis ) je od hlásání evangelia nezbytný pro všechny lidi bez výjimky ke spáse.
Křest může platně udělit kdokoli.
Křest může přijmout každá osoba v pocestném stavu, která ještě není pokřtěna.
Křest malých dětí je platný a povolený.
Biřmování je pravá svátost správně tzv.
Biřmování vtiskuje duši nesmazatelnou duchovní stopu, a proto se nemůže opakovat.
Řádným ministrem biřmování je pouze biskup.
Tělo a Krev Ježíše Krista jsou skutečně, skutečně a podstatně přítomny v eucharistii.
Kristus se stává přítomným ve svátosti oltářní tím, že se celá podstata chleba promění ve své Tělo a celá podstata vína ve svou krev.
Náhody chleba a vína pokračují i po změně podstaty.
Tělo a Krev Kristova spolu s Jeho Duší a Jeho Božstvím, a tedy Celý Kristus jsou skutečně přítomny v eucharistii.
Celý Kristus je přítomen pod každým ze dvou Druhů.
Když je kterýkoli zasvěcený druh rozdělen, je celý Kristus přítomen v každé části druhu.
Po dokončení zasvěcení jsou tělo a krev trvale přítomny v eucharistii.
Uctívání adorace (latria) musí být udělováno Kristu přítomnému v eucharistii.
Eucharistie je pravá svátost ustanovená Kristem.
Záležitostí pro dovršení eucharistie je chléb a víno.
U dětí před věkem rozumu není přijímání eucharistie ke spáse nutné.
Přijímání ve dvou formách není nutné pro žádného jednotlivého člena věřících, ať už z důvodu Božího přikázání, ani jako prostředek spásy.
Konsekrační moc má pouze platně vysvěcený kněz.
Svátost eucharistie může platně přijmout každý pokřtěný v pocestném stavu, včetně malých dětí.
K důstojnému přijímání eucharistie je nutný stav milosti i řádné a zbožné naladění.
Mše svatá je pravá a náležitá oběť.
V mši svaté se zpřítomňuje Kristova oběť na kříži, slaví se její památka a uplatňuje se její spásná síla.
V oběti mše a v oběti kříže jsou obětní dar a primární obětní kněz totožné; liší se pouze povaha a způsob nabídky.
Mše svatá není jen obětí chvály a díkůvzdání, ale také obětí odčinění a prosby.
Církev přijala od Krista moc odpouštět hříchy spáchané po křtu.
Rozhřešením církve jsou hříchy skutečně a okamžitě odpuštěny.
Moc církve odpouštět hříchy se vztahuje na všechny hříchy bez výjimky.
Uplatňování pravomoci církve odpouštět hříchy je soudním aktem.
Odpuštění hříchů, ke kterému dochází v Tribunálu pokání, je pravou a vlastní svátostí, která se liší od svátosti křtu.
Mimosvátostné ospravedlnění je uskutečněno dokonalým zármutkem pouze tehdy, je-li spojeno s touhou po svátosti ( votum sacramenti ).
Lítost pramenící z motivu strachu je morálně dobrý a nadpřirozený čin.
Svátostné vyznání hříchů je ustanoveno Bohem a je nezbytné ke spasení.
Na základě Božího nařízení podléhají povinnosti zpovědi všechny těžké hříchy (smrtelné, vážné) podle druhu a počtu, jakož i okolnosti, které mění jejich povahu.
Vyznání všedních hříchů není nutné, ale je dovoleno a je užitečné.
Všechny časné tresty za hřích nejsou vždy Bohem odpuštěny s vinou za hřích a věčným trestem.
Kněz má právo a povinnost, podle povahy hříchů a schopnosti kajícníka, ukládat spásné a přiměřené skutky zadostiučinění.
Mimosvátostná kajícná díla, jako je vykonávání dobrovolných kajícných praktik a trpělivé snášení zkoušek seslaných Bohem, mají uspokojivou hodnotu.
Forma svátosti pokání spočívá ve slovech rozhřešení.
Absolutorium ve spojení se skutky kajícníka způsobuje odpuštění hříchů.
Hlavním účinkem svátosti pokání je smíření hříšníka s Bohem.
Svátost pokání je nezbytná pro spasení těch, kteří po křtu upadnou do těžkého hříchu.
Jedinými držiteli církevní moci rozhřešení jsou biskupové a kněží.
Rozhřešení udělované jáhny, kleriky nižšího postavení a laiky není svátostným rozhřešením.
Svátost pokání může přijmout každý pokřtěný, který se po křtu dopustil těžkého nebo všedního hříchu.
Církev má moc udělovat odpustky.
Používání odpustků je užitečné a prospěšné pro věřící.
Krajní pomazání je pravá a vlastní svátost ustanovená Kristem.
Vzdálenou záležitostí Extreme Unction je ropa.
Forma spočívá v modlitbě kněze za nemocného, která doprovází pomazání.
Krajní pomazání dává nemocnému posvěcující milost, aby ho vzbudilo a posílilo.
Extrémní pomazání způsobuje odpuštění těžkých hříchů, které ještě zůstávají, a hříchů všedních.
Extrémní pomazání někdy působí na obnovu tělesného zdraví, pokud je to duchovní výhoda.
Pouze biskupové a kněží mohou platně udělovat extrémní pomazání.
Extrémní pomazání mohou přijmout pouze věřící, kteří jsou vážně nemocní.
Svatý řád je pravá a vlastní svátost, kterou ustanovil Kristus.
Svátost kněží je svátostí.
Biskupové jsou nadřazeni kněžím.
Svátost řádu uděluje příjemci posvěcující milost.
Svátost řádu vtiskne příjemci charakter.
Svátost řádu uděluje příjemci trvalou duchovní sílu.
Řádným udělovatelem všech stupňů řádu, svátostného i nesvátostného, je pouze platně vysvěcený biskup.
Manželství je pravá a vlastní svátost ustanovená Bohem.
Ze svátostné manželské smlouvy vzniká manželský svazek, který oba manželské partnery váže k celoživotnímu nedělitelnému společenství života.
Svátost manželství uděluje smluvním stranám milost posvěcující.
V současném řádu spasení je smrt trestem za hřích.
Všechny lidské bytosti podléhající prvotnímu hříchu podléhají zákonu smrti.
Duše spravedlivých, které jsou v okamžiku smrti osvobozeny od veškeré viny za hřích a trestu za hřích, vstupují do nebe.
Nebeská blaženost trvá celou věčnost.
Stupeň dokonalosti blažené vize udělené spravedlivému je úměrný zásluhám každého z nich.
Duše těch, kteří zemřou ve stavu osobního těžkého hříchu, vstupují do pekla.
Trest pekla trvá celou věčnost.
Duše spravedlivých, které jsou v okamžiku smrti zatíženy všedními hříchy nebo dočasnými tresty kvůli hříchům, vstupují do očistce.
Na konci světa Kristus znovu přijde ve slávě, aby vynesl soud.
Všichni mrtví vstanou v poslední den se svými těly.
Kristus při svém druhém příchodu bude soudit všechny lidi.

Obsah

1. Skreening pani demokracie
2. Kvapky do očí pre adventistov
3. Elektošoky pre Posolstvo grálu
4. Röntgen Angeológie dejín
5. Infúzie pre Univerzálny život
6. Biopsia u rosikruciánov
7. Kolonoskopia svedkov Jehovových
8. Laparoskopia hnutia www.vesmirní-lidé.cz
9. Endoskopia u mormonov
10. Punkcia spoločenstva Milosť
11. MR u anglikánov
12. CT pražskej „mystickej školy“
13. Antibiotiká na horúčky apokalyptických hnutí
14. O sedmospáčoch, čo čakajú na antikrista
15. „ boha mám v sebe a cirkev nepotrebujem“
16. Odporcom „apostatického gesta“, ducha Assisi
17. Poučili sme sa z Prvého slovenského štátu?
18. Vraj „pápež je antikrist a katolícka cirkev neviestka“

1.Skreening pani demokracie.
Idea demokracie je v ľudstve už dávno. Má svoju veľkú hodnotu.
Ale s falošnou axiómou, že nič lepšie ľudstvo dosiaľ nevymyslelo ako
je jej terajšia podoba zásadne nesúhlasím. A nie som v tom sám.
Iba nedôstojne lenivý mozog a slepá sociologická supervízia by si
nechcela vidieť ďalej od nosa. Lenivosť v myslení je nedôstojná.
Demokracia mala , má a môže mať veľmi rôzne podoby.
Prečo by sme si nesplnili nepísanú povinnosť voči životu a
nepouvažovali zdokonaliť niečo, čo tu už je. A prečo by sme sa
nepokúsili po sebe zanechať krajší svet, než sme ho našli?
Vzhľadom na normálnosť a spravodlivosť súčasná podoba demokracie
vo svete aj na Slovensku má poriadne čo doháňať a vylepšovať.
Trochu pouvažujme, ak sme myslenia hodní. Je spravodlivé napr. aby
hlas čestného univerzitného profesora mal takú istú váhu
pri voľbách ako hlas vraha v kriminále, ktorý si bohapusto neprizná
svoj ťažký zločin, a ten mu bol jasne a opakovane dokázaný ?
Či je správne aby hlas statočnej matky piatich detí bol daný na
tú istú úroveň ako hlas darebáka? Či to nie je poriadna nespravodlivosť,
až stupídnosť, ak má rovnaké práva ten, kto roky pre spoločnosť
pracuje s tým, čo za dlhé roky na ňu kašle? A robiť sa mu nechce!?
Politikov neraz sa oháňajúcich kresťanstvom či heslom spravodlivosť
by to mohlo napadnúť, a mohli by niečo preto aj urobiť. Nečudujme sa,
keď u mladej generácie strácame rešpekt. Pravidlá sú neraz nastavené
na posmech. Ten, čo má veľa detí a nerobí napr. dostane 75O euro,
a ten čo pracuje 5OO. To čo je ? Naša realita? Nespíme my, keď nás
ani hromy v hymne roky nebudia? Alebo jedna statočná pani odrobila
poctivých 39 rokov ako kuchárka a štát jej vymeral dôchodok 22O euro.
Iná mladá slečna asi 3O ročná neurobila ešte v práci nič, ale má
invalidný dôchodok 33O euro. Absurdistan? Ale kdeže: podľa zákonov
Slovenskej republiky.
Bolo by tu až takým problémom napr. zaviesť
napr. trochu inteligentnejší volebný systém, ktorý by mal trochu
širší záber ako ten terajší? A ktorý by dal väčšiu morálnu váhu tomu,
kto sa viac osobne i spoločensky snažil ? Byť občanom tohto štátu by
napr. znamenalo jeden pevný bod. Za absolvovanú základnú, strednú
a vysokú školu by boli tri body. Za negatívny nález v registri
trestov by bol piaty bod. Za to, že človek pristupuje k manželstvu
zodpovedne a nerozviedol sa, bod šiesty.Za postaranie
sa o svoje deti bod sedem. Za aktívne členstvo v cirkvi bod osem.
Za to že človek pracuje alebo chce pracovať bod deviaty. A napr. za
darcovstvo krvi , adoptovanie dieťaťa alebo činnosť v spoločensky
prospešnej organizácii bod desiaty. Neísť voliť by bol priestupok
voči spoločným záujmom celej komunity. Akt nezodpovednosti
a bol by primerane aj pokutovaný. Veď je to nezáujem o to, čo nás
všetkých svojprávnych a dospelých zaujímať jednoducho má a musí.
Demokracia môže mať toľko podôb, koľko je demokratov. Ak by sme to
s touto ideou mysleli vážne, tak by sme dali možnosť aj tým, ktorí sú
sklamaní zo všetkých politických strán a nedôverujú nijakej. Svoje
kredity a body by odovzdali napr. nejakej mimovládnej organizácii alebo
verejnoprospešným nominovaným nestraníckym kandidátom, ktorí by
sa takto mali možnosť dostať do parlamentu národa. Chronickým
povaľačom a väzňom by nebolo dočasne dovolené ovplyvňovať veci
verejné. Nech sa skúsia polepšiť, a až potom dostanú plné občianske
práva. Alebo ak by sme to mysleli s demokraciou aj trošku žartovne,
tak by sme voličovi dali s hlasovacími lístkami aj napr. 5O eurovku,
ktorú by mal volič vhodiť v obálke spolu so svojím hlasom ako svoju
podporu konkrétnej strane, skupine či jednotlivcovi. Veď tie peniaze
strany aj tak po voľbách ako štátnu dotáciu dostanú.
Oni by mnohé zmizli, však? Ale aspoň by sa pri voľbách veľmi
konkrétne zistilo, koho podporujú občania so zlodejskými sklonmi.
Ak raz nebude našim príliš nedostupným luxusom aj myslieť, a ak sa
ktosi nad tým, čo ste čítali sa ktosi aj zamyslí a bodaj by nabral odvahu
niečo podobné aj uviesť do praxe. Pozdravujem ho, a držím mu palce.
Skoro polovica ľudí nechodí voliť. Sú terajším systémom asi sklamaní.
Čakajú aj niečo iné, a zatiaľ ich nikto niečím alternatívnym neoslovil.
Ak chceme, aby si nás malých niekto vo svete všimol, môžeme začať.
Oveľa lepší spoločenský systém než demokracia, ktorá tu je posledných
dvesto rokov bola monarchia. Trvala v rôznych podobách a po tisícročia.
Keby nám vládol spravodlivý kráľ, tak by jedným jeho rozkazom zmizla
napr. pouličná prostitúcia či obťažovanie pouličných predavačov.
Nespravodlivo nadobudnutý majetok nejakého tunelára by bol za krátko
daný na i prospech všetkým či menej majetným. Jedným slovom
by bol potrestaný niekto, kto narobil veľa zla a ani stovky sudcov
a policajtov si s ním roky nevedia poradiť, lebo ľahko je zločiny páchať
a ťažko je to u prefíkaných kriminálnikov dokázať. Bohatá menšina si
zaplatí agentov, a tí nabulikajú väčšine, že idú voľby, a aby si vybrali
niekoho z dvoch či viacerých táborov, ktorí trochu inak vlastne podporia
status quo, ktoré pomáha bohatým bohatnúť a chudobným chudobnieť.
Žiadna skupina model modernej podoby monarchie neponúka. Napr.
konštitučnej či nejakej inej, väčšinou slušných ľudí aj regulovanej.
Máme toľko otitulovaných či inteligentov, nebuďme až tak spohodlnení,
že to odbijeme frázou, vraj sa to nedá. Takíto lenivci majú ešte ďaleko
od ľudí slobodných v duchu. Ak je takých tzv. väčšina, potrebujú na
prevýchovu ešte tvrdú ruku : diktatúru. Strany , fúrera či peňazí.
Ponuka demokracie určite nie je kompletná. My sa na tu slobodu iba
hráme.Presnejšie povedané nedôstojne sa klameme, že sme už slobodní,
a pritom sme iba ako odtrhnutý pes od reťaze, ktorý nie je vychovaný.
Dať peniaze a „slobodu“ ožranom a smilníkom, to je vláda p. Neresti.
V skutočnosti tu vládnu čísla v bankách počítačov, teda peniaze, ktoré
sú mnohé iba virtuálne a ich manipulátori v pozadí. Myslia si akú len
majú veľkú moc. Ani len netušia, že taká moc je veľmi dočasná a krehká.
Politický cirkus s pripraveným scenárom, ktorý je iba maskou pre vládu
peňazí a tých, čo s nimi v zákulisí vedia čarovať. Z jednej miliardy
urobia tri iba kliknutím na tom správnom počítači a na správnom účte.
Tento systém niekomu náramne vyhovuje. Až sa väčšine čudujem, že
tento extrémisický štýl spravovania spoločnosti cez peniaze toleruje a ho
podporuje. Asi ľudstvo ešte iného systému nie je hodné. Od monarchie
sme sa akoby unáhlene vzdialili, lebo sa bojíme sa jej veľkej slabosti,
veľa krát v histórii opakovanej, keď dobrého kráľa neraz zabil nejaký
mocou opitý gauner, a nastolil na trón veľmi rýchlo svoje výmysly a
novú tyraniu. A dlhé roky s tým všetci ostatní nevedeli urobiť nič,
iba masochizmom tlmili jeho sadizmus. Žeby sa nedali vymyslieť
zákonné preventívne opatrenia, aby ku tomu nedošlo? V ére toľkých
médií a počítačov? Nerobme sa až takí hlúpi. Či rozmýšľajú tí, čo
zvelebujú nadovšetko iba jednu podobu demokracie, a nevidia jej oveľa
väčšie úskalia než som spomenul u nezrelej monarchii? Napr. ak sa
teraz niekto prachatý rozhodne podplatiť zákonodarcov, a tí väčšinou
odhlasujú, že biela je čierna alebo že slnko nesvieti, tak ono asi
prestane svietiť a tráva bude zrazu ružová ? Veď takto sa môže
zavraždiť zdravý rozum a veci nenormálne môžu začať vládnuť nad
normálnymi. Takto si môžu diktátori, o ktorých ani verejnosť nebude
vedieť kde a kto vlastne sú, lebo budú poťahovať nitky za oponou, dať
odhlasovať i nespravodlivé vojny. Neľudia, ktorí budú mať na účte
trochu viac núl než ľudia, si môžu zaplatiť a odhlasovať svoje deviácie
ako etické normy. Toto môže pre ľudstvo byť a neraz aj je oveľa väčšie
nebezpečenstvo než všeličo iné, páni polodemokrati polobusinesmani.
Ľudia sa tu infantilne manipulujú, že vraj vládnu. Oni však iba občas
zamiešajú pri voľbách karty pre tých, čo pokračujú bez nich vo svojom
rozohratom pokeri, z ktorého voliči niečo aj majú, ale vždy ten menší
úžitok. Ku zrelšej monarchii sa ľudstvo ešte vráti. Odporúčali ju ako
najprimeranejšiu formu spravovania vecí verejných nielen sv. Tomáš
Aquinský či pápež Pius VI. Bodaj by náš národ dozrel a zaslúžil si niečo,
na čo by bol aj oprávnene hrdý. Bodaj by to bol väčšinový ľud tzv. dobrej
vôle. Bárs by nezabudol aj požiadať nie secondhandovú či hocikým
založenú , ale dobrú Matku Sv. Katolícku Cirkev o pomoc pri výbere
spravodlivého kráľa, ktorý by chcel plniť iba vôľu Božiu. Bárs by sa
vynašiel správny modus so férovými pravidlami na dlhodobú ochranu
takéhoto trónu. Až vtedy tu totiž bude dobre. Dovtedy budú veci verejné
iba očistcovým provizóriom. Amen

2. Kvapky do očí pre adventistov
Nebojte sa spýtať samých seba, kto nás vlastne založil. A kto ho
poveril? Ako si overíme, že to bol muž boží a nie samozvanec?
Azda si myslíte, že pred 150 r. tu pravá kresťanská viera nebola?
Veríte, že Vaša hlavná prorokyňa Elenka Biela Vám potvrdila , že je
správne, aby ste ako adventisti svätili soboty. Zachovával ju vraj aj
pán Ježiš a apoštoli. To je pravda. Ale je lož, ak sa tvrdí, že zavedenie
nedele sa nariadilo zo zlomyseľnosti. Vzkriesenie sa udialo v nedeľu.
Preto bola Katolíckou Cirkvou úplne prirodzene zavedená ako sviatok.
Z našej praxi by ste zistili, že v nedele naplno ohlasujeme evanjelium,
a sme z toho aj unavení. Preto náš deň odpočinku je napr. pondelok.
Pápeži oddychujú v utorok. Vadí to niekomu?
Vás až nezdravo zjednocuje sobota. Prečo ju chcete nanútiť aj ostatným?
Myslíte si, že Sv. písmo treba chápať doslova? To máme kameňovať
neverníkov a vypichnúť si oko pri erotickejšom pohľade?
Keď doslovne, tak doslovne. To je jedno z otroctiev, a prajem Vám, aby
ste sa z toho dostali. Doslovné bratie soboty a iných častí biblie je
duchovnou slabomyseľnosťou. Čiže iba slabým chápaním reality.
Keď však v nedele pracujete, niekde až tak, že to poriadne na stavbe
počuť miešačku, myslíte si že to pomôže Božiemu Kráľovstvu?
Keď neveriaci na nás rozhádaných v podstatnom vidia, ako jeden
cirkevný zbor v nedeľu pracuje a iná farnosť svätí nedele, či sa
nepriatelia kresťanstva škodoradostne nezačnú na nás kresťanoch
posmešne uchechtávať? Ak sa totiž stráca sila jednoty v podstatných
veciach medzi kresťanmi, tak to jednoznačne posiluje našich
nepriateľov. Dbáte viac ako iní na telo, ktoré je chrámom Ducha Sv.
To je Vám na chválu. Byť vegetariánom či abstinentom nás však
nespasí. Bolo by to málo. Vaša prorokyňa píše veľmi pekne a precítene
o Ježišovi, jeho živote i Jeho tajomstvách. Napr. o tom, že olej
v lampách verných panien je Duch Svätý. To je múdre. Ale opovážlivo
nerozumné sú časti napr. v jej knihe V tieni slávy, kde sa vyjadruje
veľmi nepekne o Cirkvi, ktorú nezaložili ľudia a ktorá sa v histórii od
nikoho neoddelila. Pápež je tu označený ako krutovládca???
Katolícki kňazi vraj kostolnou mágiou, keď slúžia sv. omše robia veci
odporné Bohu??? Ale ale!! Problém je vtedy, ak sú v stave
pokrytectva. Ale nie sme takí všetci. A tie obvinenia na našu adresu
sú, prepáčte, ale nehoráznosťou. Takto si na nás netrúfli vyrútiť sa ani
najatí komunistickí politrúci. My sa takto o Vašich akciách a
bohoslužbách nevyjadrujeme. Akoby u Vás zvelebovanej prorokyne
zúfalo absentovalo trocha povinnej historickej spravodlivosti
a elementárne rozlišovanie duchov.
„Prorokyňa“ vydala o sebe až príliš jasné svedectvo. A je to v jej
spisoch veľmi jasne napísané aj preto, aby sa každý bedliaci dozvedel
zdroj, odkiaľ inšpirácia asi prišla. Veľká lož sa u Vás zahniezdila,
keď neuznávate existenciu ducha po smrti tela. Píšem aj preto, aby
som Vás upozornil na to, kde je pravda, a aby ste kôli vlastnej spáse
v pokore prehodnotili, ktorú z autorít budete poslúchať. Pani Whiteová
si neláskavým odsúdením autoritu berie sama. V našom oku smietku
našla, ale vo vlastnom brvno veru nie.

3. Elektrošoky pre Posolstvo grálu
Veríte, že táto kniha Vo svetle pravdy je pokračovaním biblie
a komplexne systematickým výkladom zákonov stvorenia. A veru
píšu sa v nej mnohé zaujímavé veci a hlboké súvislosti vedúce
ku pochopeniu diania , šľachetnosti a charakteru. Sú však v nej aj
extrascestné názory, čitateľa priam mätúce, ktoré teda „stoja za to“.
V celej rosiahlej práci nie je ani raz spomenuté slovo milosrdenstvo.
Iba duch veľkej vážnosti, ostrej prísnosti a železných zákonov
Stvoriteľa. Hlavne v počiatočných kapitolách. Nie je tam ani štipka
humoru. Pozor na to, aby ste z toho neochoreli. Ku láske patrí aj
radosť detí, a tá v tomto posolstve až očividne a bolestne chýba.
Prezrádza to iba o autorovi jeho až smrtonosnú vážnosť. Ale aj to,
že jeho inšpirácia prišla z podobných duchovných oblastí. Ale určite
neprišla z nebeských najvyšších sfér. Ultra hlbokým pesimizmom
preniknuté je autorovo najhoršie tvrdenie, že v Kristovom ukrižovaní
sa ľudstvo ešte viac zaťažilo než bolo, že nenastalo žiadne vykúpenie.
Toto je kardinááálny blud. Ďalší je ten, že v človeku nie je nič božské.
Že sme chrámom Ducha Sv. nájdete opakovane v biblii. Ak tvrdíte, že
o Vás to neplatí, môžno hovoríte aj pravdu. Len to už nie je kresťanstvo.
Ďalší úlet , keď obeta kresťanských mučeníkov sa dáva na úroveň
samovrahov? To snáď nemyslel autor vážne! Hrozná urážka zdravého
rozumu. Do neba volajúca strata rozlišovania. A tiež absencia
zdravého úsudku. Ajajaj – jajajaj.! A najdiamantovejší
blud si podávate učeníci Abd-ru-shina potichu, keď ho dávajú na
rovnakú úroveň s Kristom, a robíte z neho tzv. inkarnáciu „ducha
svätého“. Odporúčam Vám nerobte to. Neprinesie Vám to požehnanie.
Tieto „tajomstvá“ grálu sú ťažkými omylmi, ktoré považujete za nové
pravdy. Sú to poruchy logiky a zdravého myslenia. Veľmi sa Vám
čudujem, že Vaša viera v tieto lži je veľmi silná. Preto Vám píšem, aby
som nepatril medzi tých, čo Vás na tieto závažné defekty neupozornil.
Byť tak na Vašom mieste sa dám na útek pred „sebou samým“.
Nemilosrdností a krutostí má ľudstvo viac než dosť. Toto posolstvo
má ďaleko od tzv. víťazného poznania, na ktoré sa iba hrá.

4. Röntgen Angelológie dejín I.
Táto kniha, ktorú prezentuje jej autor ako čosi prevratné, neprináša
niečo až tak veľmi nové a podstatné. To, že anjeli sú a pôsobia sa vie
už dávno. To že existuje synchronicita udalostí v historickom vývoji
na to upozornil C.G. Jung už pred polstoročím. Trojkilová kniha je
plná veľkej snahy a mnohých zaujímavostí a duchovných súvislostí.
Len je akási príliš „nebeská“. Vznešeno, ktoré sa duchovnej reality
dotýka nie až tak hlboko. Veľký problém si vyrobil jej autor Dr.Emil
Páleš, keď ju vyhlásil za vedecké dielo a chcel tak dobromyseľne
vyprovokovať vedeckú diskusiu. Ako si však ostatní, vrátane tých,
čo sa za vedcov považujú, majú overiť, či predkladané nové názvy
archanjelov majú naozaj také mená ako im kniha dáva, to nám už
autor novej duchovnej vedy neprezradil.
Ani to, ako si môžeme overiť, či sa duchovia času striedajú v presne
stanovenom čase ako apoštoli v pražskom orloji. Zostáva nám iba
veriť ďalšej samozvanej vedeckej autorite a jej interpretáciám?
Mužom s kritickým myslením zapína výstražná kontrolka. Možno
nejakí nábožní jedinci so ženskou dušou to aj s radosťou prijmú…
Na vedeckú úroveň je to veru málo. Ale ako inšpirácia to je ok.
Tunajšia duchovná veda sa položila na nesprávny základ. Autor
píše, že sa opieral o gnostické pramene, ktoré sú v mnohom v protiklade
s kresťanským učením. A za elementárny základ si zvolil objav nesvätého
benediktínskeho opáta Trithemia. Čerpal nie iba zo svojich osobných
spirituálnych zážitkov, kde pri neusmernení hrozí extrém ontologizmu,
ale i z bohatstva dejín. Jeho prehľad je priam omračujúci, ale jeho
bizarná výčitka na adresu katolíckej Cirkvi, že tá vlastne o anjeloch
„nevie nič,“ iba prezradila adolescentnú nezrelosť mysle inak sčítaného
a inteligentného autora. História svätcov v dejinách cirkvi vie
o anjeloch nie všetko, ale dosť veľa. Aj biblia je ich pôsobením priam
preplnená. Len sa treba o spoľahlivé pramene viac zaujímať,
a neorientovať sa príliš veľkou dôverou na ezoterické knihy, v ktorých
je veľa o anjeloch, ale mnohokrát sú to padlí anjeli. Táto veľká kniha
o anjeloch akoby zabudla na veľký duchovný boj medzi týmito dvoma
úplne protikladnými ríšami padlých a Bohu verných duchovných
bytostí, a preto sa sama zaradila medzi romantickú literatúru, ktorej
akoby ušla vlastne podstata témy. Už apoštol Pavol nás upozorňoval,
aby sme neprejavovali príliš veľkú nadúctu a pozornosť anjelom. Tá
patrí Bohu. Oni sú jeho služobníci. A čím sú bližšie pri Ňom, tým
viac ich bolí, ak niekto zvelebuje iba ich samých či ich funkcie. Čím
je niekto „padlejší“ , tým väčšiu pozornosť na seba a na svoje poslanie
vyžaduje od iných. Tým na seba iba prezrádza, ako biedne si plní svoju
úlohu v nebeskom orchestri. Jeho hviezda zhasína, a tak si vynucuje
potlesk. V diele ktoré má názov angelológia by malo byť toto rozlíšenie
medzi falošne a pekne spievajúcimi anjelmi ako prvoradá priorita.
Ostatné veci ako príroda, veda či história sú v tejto oblasti druhoradé.
A malo by mať aj časť zvanú démonológia, a táto kniha ju nemá, preto je
iba poloangelológiou. Napr. píše sa tam niekde, že tí s tmavými krídlami
huckajú ľudí do necudnosti, pochabosti, po lakomosti po peniazoch?
Že zabíjajú v nich detskú nevinnosť, že sa vysmievajú pannám, že kresťanské
cirkvi obracajú raz na posmech a inokedy ich lynčujú? Malo by sa to tam
varovne napísať. Kôli sláve teraz a tu, čiže primitívnej sebaoslave, sú tu mnohí
ochotní obetovať aj charakter, aj svoju intimitu, aj normálnosť aj stratu
Krista. Tam, kde tieto upozornenia nie sú, chýba v téme niečo veľmi
podstatné. A následne sa potom za niečo dôležité v tejto téme venuje
veľká pozornosť tomu menej dôležitému. Ak sa nepripájame nadšene
ku tlieskajúcim jednej z takýchto prác, tak je to pre tieto i ďalšie
dôvody. Existujú totiž aj iní a kvalitnejší anjeli, než akí sa tu, ako akože
novoobjavení, spomínajú a dávajú za príklad ku tým klasickým.
Nestriedajú sa iba ako veľkí šéfovia niekde mimo planéty v ovzduší,
ale celkom konkrétne slúžia iným. Nevyžívajú sa iba vo vládnutí, čiže
v predčasnej osobnej dôležitosti bez prinesenia veľkých obetí za ľud.
Archanjelskými a anjelskými bytosťami sú až po smrti. Tu na zemi sú
najskôr ako ozajstní ľudia. Voláme ich svätci. A tí boli Kristovej Cirkvi
verní a neodsudzovali ju ani keď zakusovali veľké psychické tlaky
prenasledovania od svätuškárov, čiže od „padlých anjelov“ v jej vnútri
alebo od fyzicky likvidačných útokov zdémonizovaných neprajníkov
zvonku. Ten tlak a boj ich vyzdvihol do oveľa väčších výšok, než tzv.
je úroveň romantických nových „archanjelov“ akoby zo starokatolíckeho
speváckeho zboru. Tých kvalitnejších a bez ušpinených krídel prezrádza
ich hlboká ľudskosť a pokora. Neraz i nenápadnosť. Svoju anjelskú
prirodzenosť a kvality nepotrebujú vystavovať teraz na prilacný obdiv.
Neraz sú ukrytí pred necudným svetom ako princezná v myšom
kožušku alebo ako princ ukrytý v šatách žobráka. Katolícku Cirkev si
vážili ako dobrú matku. Padlé bytosti sa tu kúpu v zlate a v prepychu
a neraz sa škodoradostne bavia ako „verných anjelov“ ponižujú. Tým viac
predstierajú urodzenosť, čím viac od Boha odpadli, chudáci.
Dielo, ktoré v histórii kresťanstva na Slovensku nemá páru svojou
rosiahlosťou, by si zaslúžilo odbornú polemiku nejakého odborníka, o čo
autor cirkevné autority u nás viac krát neúspešne žiadal. Problém by sa
mohol pohnúť možno k lepšej komunikácii, ak by autor upustil od
prehlásení, že napr. RKC je vlk ovčom rúchu alebo že jezuitská
poslušnosť je iba považovať biele za čierne, keď to povie predstavený…
Ako upozornenie je to správne, ale ak by sa ostalo iba pritom
negatívnom, bolo by to neúctivé znevažovanie.
PS. Autor pomáha mnohým na Slovensku sa zorientovať v labyrinte
ezoteriky, ale sám by potreboval odborne poradiť. Ak ho jeho uctievači
nekriticky adorujú, tak mu tým aj nevedome ubližujú…

5. Infúzie pre Univerzálny život
Veľmi pekná je Vaša snaha o vnútorný život
s bratom Kristom. Celkom moderne ostatným
pripomínate tzv. vnútorné záležitosti. Napr.
o bedlivom prežívaní prítomného okamihu.
Pozoruhodné je Vaše učenie o 7. duchovných centrách v človeku,
ktoré originálne pomenúvate. Kresťanstvo je o tom nad nami, nie iba v nás.
Máte veľmi peknú prax vnútornej duch. cesty a odovzdávaní svojich
vnútorných negatívnych emócií Božskému Kristovi, ktorý jediný
premení túto biedu na pravé pozitívum. Vaše spoločenstvo prehlasuje,
že sa nedržíte žiadnych dogiem. Toto je Vaša podstata? A tá jediná
dogma, ktorej sa predsa len držať musíte?… Kresťanstvo totiž pevné
články viery mať musí. Ako dopadne šport či rodina bez pravidiel?
Sami sa tak zaraďujete medzi sektárov. To Vám vôbec nevadí??
Ak spoznáte, že sa v tomto fatálne mýlite, a napriek tomu zostanete vo
Vašom spoločenstve, tak prezrádzate, že ho milujete viac než pravdu.
Prakresťania, prazvláštne pomenovanie. To, že nepotrebujete vôbec
žiadne kostoly, ani kňazov, ani klasické Sv.písmo, ani krst, ani
eucharistiu, svedčí, že „kristus“, ktorý hovorí cez Vašu prorokyňu
Gabrielu nie je totožný s Kristom Nového zákona. To, že nástupca
apoštola Petra, čiže pápež, nie je pre Vás morálnou a vieroučnou
autoritou, to len prezrádza, že máte svoju novú pápežku, a miesto
Vatikánu svoj Wúrzburg. Vďaka za prorocké upozornenie, že naši
hierarchovia sa správajú ako farizeji. Pozor ale, že nie vždy a všade.
Máme aj apoštolskú postupnosť aj mnohé iné, na čo môžeme byť hrdí.
Karmu a reinkarnáciu nedávate do kategórie večného trápenia?
Myslíte si, že posielať znovu duchov do tohto nemravného sveta nie je
nemravné? Myslíte si, že toto je ten večný život spomínaný v biblii?
Vôbec proti nemu razantne nebojujete. Chcete byť súčasťou tohto
bláznivého vesmírneho kolotoča so stále horšou politickou psychiatriou
organizovanou prachatými mizantropickými sociopatmi v zákulisí?
Akoby ste odporúčali tento blázinec sveta ako cieľ duchovnej cesty…
Vážení reinkarnační apoštoli, zobuďte sa. Toto je bosorácka ideológia
ktorú vypotilo relatívno a jeho adorátori. Kresťanské kladivo z absolútna
je jasne antireinkarnačné a protikarmické. Jeho idea je totiž inkarnácia.
Tá túto diagnózu pomenúva presne ako nekresťanskú zvrhlosť.
Duch Svätý nás totiž vedie do neba. Duch nesvätý nás robí tulákov po
chladnom vesmíre či obeťami nejakých polobludov a poloprávd.
Panna Mária nie je podľa Vás hodna úcty a modlitba ruženca je
zbytočnosť? Týmto sa sami radíte medzi tých, čo takto pre bedliacich
svedčia iba o vlastnej neúcte ku svojmu osobnému panictvu či
panenstvu alebo asi aj o poškvrnenom historickom počatí Vašej
denominácie. Sú do neba volajúce ťažké chyby. Pobyt v našom tele je pre
Vašu prorokyňu iba boľavý pobyt v mäse? Prezrádza na seba, že svoje
telo potrebuje akútne spiritualizovať a posvätiť, lebo v nej pôsobí nejaká
nesvätá sila. Ak to odmietnete, budete stále vážnejší. A táto starina Vám
bude brať zdravý humor zo života. Tá Vaša vysoká škola ducha má
vážne nedostatky a také chyby na úrovni osýpok z materskej škôlky.
Odporúčate svoje moderne ladené meditácie s gymnastikou, ale nikde
napr.modlitbu na kolenách. Celibát a zasvätený život v panenstve či
panictve je pre Vás blúdenie. Ale to, že v podstatných veciach sa
kardinálne mýlite, na to ste ešte neprišli? Večné peklo neveríte,
čo svedčí o Vašej prajnosti, ale vyslovene odporuje Kristovým slovám
z evanjelia podľa Matúša kap.25. Nie všetci budú spasení, jasne sa to
píše v pravých evanjeliách, ktoré netreba opravovať, lebo hovoria
pravdu. Váš kristus sa podujal na opravu „božieho slova“ ale nie
z pravoverného evanjelia, ale nejakého apokryfného.
Odporúčam Vám nájsť si čas na pravé Božie Slovo.
Nečítajte iba Vašu „poopravenú“ bibliu. Pozrite si prosím pravé
štyri evanjeliá. A nás katolíkov prosím nemajte za až takých hlupákov,
a našu históriu nevysvetľujte iba podľa tých negatív, ktoré sa nemohli
nevyskytnúť. Napr. križiacke výpravy boli v začiatkoch obrannou
vojnou proti vyčíňaniu mohamedánov vo Sv. Zemi, a nie vojnou
cynickou a útočnou. Kristus je nie iba v nás, ako to jednostranne tvrdíte.
To tvrdia iba nedozretí mystici, až nenávidiaci tzv. celostný prístup.
Je aj v histórii tejto planéty, kedy jeho Inkarnácia pokračuje už 20.st.
v jeho Cirkvi. Aj našou povinnosťou ako kresťanov je, inkarnovať do
svojho tela i vnútra živého Krista, najmä do našich vzťahov, povolania
i do liturgie. Nie jednostranne a individualisticky iba do svojho vnútra,
kde má byť podľa Vás Božia Ríša. Že tu adeptovi hrozí sebaklaňanie
nižšiemu egu, na toto vážne vôbec neupozorňujete! Je to poznačené
nebezpečne silným individualizmom. A ak dlhé roky znevažujete
právoplatnú autoritu pápeža tak sa topíte iba v tzv. modernistických
úletoch z reality, na ktoré upozorňoval nielen sv. Pius X. Treba nám
teraz žiť naplno, žiť sväto, a nie odkladať to na inokedy. Lebo to je
polovičatosť smerujúca k duchovnej schizofrénii. Patrí sa nám nie
polovičato, ale radikálne odpovedať na Božie Zjavenie a tak nasledovať
Krista v zasvätenom živote v kláštore, kňazstve či vo svete alebo
v rodinnom spoločenstve. Čím menej to niekto chápe a nežije, tým je
to väčšia hanba. Myslíte si, že Váš kristus, čo svätosť neodporúča
a zasvätený osobný život nepotrebuje, je to, čo ľudstvo ako vzor
potrebuje? Sami sa tak posielate do nižšej ligy. Dajte pozor na veľké
klamstvá hada, lebo padlému ľudstvu tu nebude daná možnosť
nekonečných zábavných vteľovaní do ľudských tiel. Raz príde Posledný
súd Kristov, a veľké beda nepripraveným. Nepôjdu všetci do Nebeského
Mesta Jeruzalema, aj keď si rôzne kinderskupinky obľúbili uspávanku
o spasení všetkých. Tzv. apokatastáza je aj infantilná, aj nespravodlivá.
Podľa Krista z evanjelií mnohí idú pohodlnou cestou do zatratenia
a nie všetci budú zachránení. Kríž, na ktorom je korpus/telo/ Ježišovo
je podľa Vašej prorokyne iba negatívnym symbolom. Veľký omyl!
Vraj by mal byť kríž iba Vzkrieseného, ten je symbolom pozitívnym.
V skutočnosti tým iba prezrádzate, že nemáte v úcte Kristove bolesti.
Neznesiete na ne asi ani pohľad, ani to nemáte v programe života.
A tie Jeho rany sú tu aj dnes v jeho oddaných maličkých,
čiže pokorných kresťanov, čo sa snažia o poctivú spiritualitu.
Kristove tajomstvá treba ohlasovať kompletne a verne,
odkazuje Vám jedno z jasných pravidiel katolíckej Cirkvi.
Pozor na prorockú ženu, môže sa aj mýliť a dá sa ľahšie oklamať.
Mať kresťanského boha iba s dvoma osobami je síce originálny
príspevok do dejín kresťanstva, ale škoda že iba do dejín bludov.
Ide iba o zmutovaný blud, s ktorým mala matka cirkev problém v prvých
storočiach, a bol vyoperovaný na rímskej synode v r.382
a zdiagnostikovaný ako blud macedoniazmu.

6.Biopsia u rosikruciánov
Keď sa človek začíta do Lectorium rosikrucianum má silný pocit,
že sa vo Vás stretá s nevšedným duchovným talentom, keď na
veľa stranách veľmi sofistikovaným spôsobom hovoríte tak
pútavo o niečom úplne tajuplnom, že nachytáte ťažkého, ale aj
naivného intelektuála, sklamaného surfovaním iba v materiálnom
svete. Čím má totiž niekto predčasne vyspelú väčšiu svoju inteligenciu
tým ľahšie sa dá nachytať na premyslene nastraženú tajuplnú
filozofickú pascu, ktorej podstata môže byť prekvapivo primitívna.
Náš čas je vzácny a netreba ho zbytočne zabíjať v motaní sa v bočných
uličkách. Aj študent Vás po čase prekukne, že novognózou zavádzate
a chytáte na medové motúzy ľudí, ktorí hľadajú platonické duchovno.
Vaša gnóza, to sú iba zmutované staré bosoráctva, ktoré sa tiahnu
dejinami, a sú podávané v stále kvalitnejšej podobe. Vašim
zakladateľom bol pravdepodobne už Adam, prvý slobodomurár.
Hovoríte o tzv. transfigurácii, o premenení sa, a zároveň aj
o Kristovi, ktorý podľa Vášho učenia vôbec na kríži netrpel a neumrel.
Vedzte, že ak takto zmýšľate o Jeho ťažkej práci pri vykúpení, ktorá
dala základ všetkého dobrého, tak tá Vaša transfigurácia bude, ale
najskôr iluzórna a potom pri ďalších zasväteniach až veľmi
nepríjemne reálna. Máte zaujímavé veci o mystike, spirituálnej
alchýmii, kultivované vystupovanie. A tak sa pokúsim kultivovane
Vás upozorniť na kardinálny omyl doketizmu, ktorý tvrdil, že Ježiš
mal nie ľudsky normálne, ale iba zdanlivé ľudské telo.
Je to podľa sv. apoštola Jána zásadné klamstvo antikrista, a pravý
kresťan sa toho pevne drží, a nedá sa nalapať na rečičky čo kradnú
podstatu kresťanstva a podporujú slobodomurárske interpretácie
v stále rafinovanejšej odrode. Rímski pápeži niekoľkokrát v priebehu
stáročí upozorňovali všetkých ľudí dobrej vôle, že tento gnostický
prúd je pre človeka zavádzajúci a nebezpečný, a naozaj ku skutočnej
záchrane a pravej transfigurácii ,čiže premene človeka na Boží obraz
nevedie. Ide tu iba o jednu z pohodlných ciest, ktorá nevedie do nebies.
Je to o tajomstvách, ktoré keď odhalíte, zastane tam prázdno a
nesvätý smiech. Toto nie je tá najlepšia vizitka duchovných ľudí…
Sv. bázeň pred božským a absolútnym tam veru nebude.
Niečo podobné sa skýva za tajomstvami FEDu a nášho finančného
systému. Točí sa to všetko okolo ničoho. Pre zasvätených a tých hore je
to úžasná zábava, ale pre miliardy tých dolu je to otrocky nastavený
očistec. A pre niektorých zbankrotovaných aj pozemské peklo.
Ak máte rozum na rozmýšľanie, tak uvažujte.

7. Kolonoskopia u svedkov Jehovových
So spevákov, ktorí sa pokúšajú spievať na duchovnej scéne je
Váš spev najfalošnejší. Ste veľmi horliví, ale to nie je pravá horlivosť.
Ide o drzé vnucovanie falošných výkladov biblie. Zabíjanie času.
A neraz o trápne obťažovanie ľudí. Toto slušní ľudia iným nerobia.
Tým viac prestierate svoje falošné istoty, čím menej v ne veríte. Tým
viac sa potrebuje ľuďom niečo nanucovať, čím je v tom viac klamu.
Podieľate sa na pyšnom poučovaní a obrovskej duchovnej krádeži.
Beriete Kristovi božský titul, kresťanstvu Najsvätejšiu Trojicu, Márii
panenstvo, pápežovi primát, atď. Sú to somárske bludy ktoré šírite,
a nebeská zdravotná polícia Vás bude musieť dať do závažnej karantény
ako nosičov ťažkých infekcií. Miesto učenia Vám radšej radím, konajte
radšej dobré skutky. Učte sa nie toľko obkecávať a duchovnejších iba
poučovať, ale učte sa ich počúvať. Zanechajte čím skôr svoje výmysly,
ak sa nechcete raz od hanby prepadnúť. Robíte sa medzi veriacimi
ľuďmi prví. Nie že budete, už teraz ste medzi nimi ako poslední. Vaše
komentáre biblie sú tak prudko kontaminované rôznymi stupídnymi
obvineniami, že Vás nebeský hygienik aj celý Váš spolok bude musieť
pre dobro Vaše i celej populácie ako intenzívnych bacilonosičov
zakázať. Ježiš ani raz nenazval Boha Jehova, ale Otec. Vy ste viac ako
On, že tu Vaše interpretácie povyšujete nad neho? Ježiš povedal sám na
seba JA SOM /Jn 8,28/ A povedal pravdu, za ktorú ho poslali farizeji na
smrť ukrižovaním, lebo to bolo v ich vnímaní ako bohorúhanie.
Ak Vám toto ušlo, tak ešte tvrdo spíte a kto Vás zobudí.
Váš pacifizmus je na zamyslenie. Aj Vaše nasadenie vyučovať svet.
Chodíte ľudí ako nepozvaní doučovať, a predvádzate sa ako pávy
ako len viete papagájovať a chŕlite biblické citáty. Ale vaše ťažisko je
starý zákon. Veľmi by Vám prospelo byť tichými, aj trochu pozorne
počúvať vzdelanejších a pokornejších pred životom. Vaša spása sa
počne asi vtedy, ak sa začnete zamýšľať trochu hlbšie aj nad iným
výkladom Sv. písma než nad jehovistickým a prestanete ľudí klamať,
že ste vážni bádatelia biblie. A jediní kompetentní na tie najsprávnejšie
interpretácie. Za predstieranou veľkou vážnosťou si robíte
z evanjelizácie veľkú zábavu. Držíte verejne časopis Zobuďte
sa, ale zaspatejších medzi veriacimi, čo sa týka vieroučných záležitostí,
asi niet. Čo sa týka vzájomnej pomoci medzi sebou, tak ste na tom
paradoxne veľmi dobre.
PS.
Všimnite si, že čím je nejaké spoločenstvo poznačené vieroučnými
bludmi, tým viac si jeho členovia viac pomáhajú. Ako je to u svedkov
Jehovových. Ich ortopraxia, čiže vzájomná pomoc medzi nimi
je paradoxne tým dokonalejšia.
A čím má spoločenstvo dokonalejšiu ortodoxiu, a čím viac pomáha celej
vonkajšej spoločnosti, ako je to u katolíkov,
tým dokonalejšími sa tam opačne paradoxne stávajú ľahostajnosť,
anonymita, individualizmus, polovičatosť
a ďalšie rôzne až bizarné sociopatie.

8. Laparoskopia hnutia www.vesmirní-lide.cz
Niečo také,čo ponúkate, lačné moderné publikum priam hlce.
Predstava, že sme v kozme nie sami. A kontakt s mimozemšťanmi…
Bodaj by Vašich čitateľov napadla aj kritická myšlienka, koľko je
z uvedeného pravdy, a koľko asi ilúzií. Aj či to už nie je sektárstvo na
kozmický spôsob. Nie ste Vy príliš zamilovaní do mimozemského?
Tam sa nachádzajú Vaši kozmickí záchranári, čo nám diktujú recepty
a varovania, ale nechávajú ľudstvo dosť dlho v štychu. Kukaním
po oblohe nám vážení uniká to podstatné: žitie tu a v realite. Čakaním
na evakuáciu ako náhražka nádeje a vzkriesenia tela? O tom svete
mimozemskom mi tu zatiaľ nevieme, pravdepodobne existujú
mnohoraké podoby života i mimo našej planéty. My však musíme
žiť aj tu, a neopájať sa inými svetmi ako kozmoholici. Aj si muíme dať
pozor napr. na chanelingové diktáty kto vie odkadiaľ. Či to nebude
postmoderná verzia špiritistických kontaktov? Spomínate aj Ježiša
Krista, a to pozitívne, ale oveľa väčší dôraz dávate na slová iných
„anjelských“ bytostí, a to dôležité, čo Kristus ako dôležité hovoril a konal
odsúvate na okraj? Prehlásením, že Ježiš vlastne na kríži netrpel
sa Vaši anjeli šepkári prezrádzajú, že Vás klamú. Spravte si revíziu
infantilností! Hovoríte o láske, ale cudnosť, rodinu a zodpovednosť
či prikázania nepotrebuje? Varujete ľudstvo pred očipovaním,
chystané tunajšími vládcami. Nevarujete nás vôbec o tom, že toto
očipovanie tela je skoro bezvýznamné pred „očipovaním“ duše
rôznymi psychickými deviáciami a opečatením ducha výmyslami,
mnohými bludmi a ľúbivo nemorálnymi radami či necudnostiami.
Pred zloduchmi, čo do medových pascí lapajú naivných a degenerujú
populáciu, čiže cynicky a škodoradostne posielajú mnohých do pekla.
Vaše 95 až 99 perc. presné merania zamorenia ľudí temnom sú až
trápne nepresné. Hovoria viac o Vás než o svete. Sú hlbokou
pesimistickou správou pre civilizáciu, ktorú by ste radi presvetlili.
Máme z Vás viacerí zvláštny pocit aj z toho Vášho zvláštneho svetla
z kozmických lampášov. Pomôže Vám hľadať a poslúchať pravého
Ježiša realistu, nie „ježíška“, sladkého mimozemštana. Je to jeden
z falošných kristov. Iba „večne“ sľubuje. Ako notorický pijan.
Falošná láska je tá, čo sa vôbec nedotýka rán tohto sveta obetou.
Keby bola olympiáda, ktorá stránka na internete je prejavila najväčší
výkon v disciplíne kozmofilný hyperinfantilizmus, tá Vaša by určite
získala v tomto obore kvalitnú značku. Vari sa nad ťoľkým Vašim
materiálom vážnejšie zamyslia aspoň viacerí neveriaci, že niečo nad
nami jednoducho byť musí.

9. Endoskopia u mormonov
Vďaka za Vašu ponuku učiť sa zdarma angličtinu.
Potom prišiel hlavný program, ktorý odpílil 2000 r. dejiny
Katolíckej Cirkvi jednou vetou, že vraj sa v nej stratilo už v 2. storočí
Kňazstvo, teda aj Božie vedenie a týmto ste akože s nami skoncovali?
Jednou lživou vetou takto popraviť dobrotivú Matku Cirkev?…
Fakt vôbec nevyzeráte až na takých duchovných primitívov.
A ponúkli ste nám alternatívu, že teda akože pravé kňazstvo
sa objavilo u Vás v Amerike len nedávno. Vtipné ako Chaplin!
Ešte viac publikum zabávate serióznou ponukou mnohoženstva.
A prekvapujete aj pokusom o reálny kresťanský komunizmus.
Dostali ste vraj nové zjavenie, nové pokračovanie biblie
v tzv. knihe Mormonovej, kde božie kráľovstvo bude v Amerike.
Volá sa to pseudokresťanský ultranacionalizmus. Toto zjavenie
anjela je podozrivé, a apoštol Pavol by bol voči nemu veľmi prísny.
Odvádza ľudí totiž od pôvodného Zjavenia a na jeho úroveň kladie
niečo, čo ani zďaleka podobnú úroveň biblie vôbec nedosahuje.
Serióznejší bádatelia o Vás vedia, že máte slobodomurárske pozadie.
S takými výnimočnými zaoceánskymi kalerábmi to budete na blšom
trhu so zábavnými pseudonáboženskými spoločnosťami určite
v popredí. Možno to dotiahnete až na riaditeľov cirkusu,
Tak ako to Charles Chaplin dotiahol na kráľa medzi zábavačmi.

10. Punkcia kresťanského spoločenstva Milosť.
Zapálenosť za kresťanské záležitosti nemožno uprieť členom tohto
spoločenstva. Vaša nadšená oslava Mesiáša v zhromaždení je
pozoruhodná. Len si dajte pozor, aby ste v tom prihlučnom chválení
Božieho Mena nezabudli na podstatu evanjelia. Z viacerých strán totiž
je o Vás počuť, že podľa Vás je správny kresťan ten, kto je zdravý
a úspešný. Ak je niekto chorý, tak má v sebe nepožehnanie. A tvrdíte
vraj že i toto je diabolstvo, ktoré treba z neho vyhnať?… Pretože podľa
Vás je Boh iba zdravý, a choroby sú od diabla. Dovoľte mi upozorniť
Vás, ako sa ale ultrafatálne v tomto bode tzv. teologickej prosperity
mýlite. A doslova duchovne spíte, ak
si nevážite svoj kríž, ktorý nie je pre nás vždy trestom. Neraz ľudia sú
úspešní a zdraví, a predsa idú do duchovnej záhuby. A keď ich to kdesi
začne bolieť, začnú sa modliť. A stávajú sa hlbšími. A toto je podľa
Vás od zlého? Ráčte sa zobudiť. V antikatolíckej odiozite úspešní
veru ste. Snaha o kompletnosť Vám prekáža? Lebo toto robia uctievači
nejakej čiastočnosti. Je to pod mikroskopom ťažký sektársky vírus. Máte
nás za modlárov, a vlastné modlárstvo nebadáte? Čo tým myslím? Aj
napr. ten Váš nemilosrdný postoj voči trpiacim, veď je to už len
teoreticky hrozná krutosť voči nemocnému človeku. Veď on môže
trpieť nevinne ako Kristus, a Vy ho ešte navštívite takýmto
„vieroučným“ kopancom na jeho krížovej ceste??? Ak trpí nevinne,
veď v ňom trpí aj náš Pán! Len aby Vám z toho nezamrzol raz úsmev.
Kristov príchod sa približuje, a píšem tieto riadky aj preto, aby ste sa
zamysleli kým je čas, že Mesiáš musel aj trpieť… A tak to bude aj
s jeho vernými nasledovníkmi. Kto predčasne jačí slávou, a povyšuje
sa, tak nech dá pozor, aby nebol raz za tú pýchu trpko ponížený.
Ste jedným zo spoločenstiev, kde zvolávate Ducha Sv. bez účasti
Panny Márie. Neviem či Vás na to niekto upozornil, a či ste aj ochotní
sa nad takým upozornením aj hlbšie zamyslieť, ale takéto niečo môže
byť aj nebezpečné. Odmietate tak veľkú pokoru a hlbokú ľudskosť,
odmietate krásnu podstatu celého Božieho diela prítomnú v Márii,
ktorá je v tejto krásnej bytosti jedinečným spôsobom prítomná. Ak nás
obviňujete, že z nej robíme modlu, a povyšujeme ju nad Boha, tak tu
už osočujete. Nebude požehnaný ten, kto vrhá klamstvá a obvinenia na
iného. To je tiež ovocie tej nepokory, s ktorou ste sa začali intenzívne
kontaktovať. Sv. Panna bola služobnicou Pána. Verne stála pod
krížom, keď sa Ježiš obetoval za našu spásu. Duchovne mu pomáhala
a asistovala pri diele vykúpenia. Tak robila po celý svoj život. Viera je
totiž o poslušnosti Bohu. Ona bola v tou najlepšou zo žien,
kráľovnou. Keďže dávala vždy prednosť Bohu, a seba dávala do
úzadia. Bohu sa to páčilo, a dal jej prednosť pred ostatnými ctiteľmi.
Títo budú ochránení a nespyšnejú. Sú aj takí medzi kresťanmi, ktorí
tomu nerozumejú, a tejto veľkej pokore ani rozumieť nechcú. Je to
veľká chyba a preto tu píšem tieto riadky, aby som na to upozornil.
Byť totiž kresťanom bez veľkej pokory je hanba. A raz to bude veľká
hanba. Veľká hlučnosť, ktorá sprevádza bohoslužobné zhromaždenia
týchto nepokorných učeníkov je a bude nebu tak nepríjemná, aký veľký
hluk sa na nej robí. U nás katolíkov sa odovzdáva Duch Svätý tichým
položením rúk pri kňazskej vysviacke, jemným dotykom pri birmovaní,
či pokojným slovom pri vysluhovaní si manželstva. Ak niekto robí väčší
hluk aj u nás, ten ešte nie je v dospelom veku. Ešte nevie, čo zo sebou.
Na zhromaždeniach, kde sa idú všetci len a len uzdravovať je čosi veľmi
duchovne choré. Veľká väčšina z nich sa aj tak neuzdraví, a to
neznamená, že nemajú vieru. Znamená to, že majú prijať kríž
a trpezlivo si ho niesť.
Ale to by už museli rozmýšľať nad katolíckym katechizmom,
však, a nie nad Vašimi „múdrosťami“, ktoré sú tým viac vzdialené
pravde, čím sú hlučnejšie prezentované. A v dobrom Vás napomínam,
dajte si pozor aj na extrémne exorcizovanie všetkého a všetkých,
samozrejme okrem samých seba. Neraz si totiž premietate svoje tiene,
čiže nečistoty vlastného srdca do iných učeníkov, ktorí majú v sebe
nejakú smietku, a Vy si nevšímate v sebe svoje brvno.
Je pozoruhodné, že nechcete patriť medzi náboženských sedmospáčov
a hovoríte často o duchovnom boji, len dajte si
poradiť aj od skúsenejších duchovných bojovníkov v iných
spoločenstvách, aby sa Vám nestalo, že zo zdravého človeka vyháňate
rakovinu, a toho s ťažkým nádorom potľapkáte po pleci ako zdravého.
Volá sa to aj spirituálny diletantizmus
alebo aj duchovná slepota. A to, keď si niekto nedá poradiť od
skúsenejšieho a staršieho, tak to je ťažká frajerina, ktorou boli napadnutí
farizeji a v evanjeliu sa vôbec nespomína, že by tohto arcidémona bolo
možné vyhnať nejakým tradičným exorcizmom. Za zlomenie tejto
luciferskej moci musel Kristus vykrvácať na kríži, aby s ňou pohol
a zlomil ju. Kto je proti právoplatnému a dobrému pápežovi, odsudzuje
sa sám na podriadenosť nejakému pseudopápežovi. A kto
znevažuje Jeho pokornú matku, ten na seba iba prezrádza stupeň svojej
duchovnej rozdrapenosti. Jej veľká pokora je mu asi riadne proti srsti.
Normálni kresťania pracujú na tom, aby najskôr vyhnali tieto vírusy zo
svojho srdca, až potom idú robiť operácie na iných pacientoch…

11. Magnetická rezonancia u anglikánov
Dve miliardy ľudí vraj sledovalo svadbu storočia stojacu sto miliónov
libier. Milióny Angličanov jačali od šťastia, keď sa princezná a princ
pobozkali. Povrchného diváka by napadlo, že je to vlastne skoro
rovnaké s katolicizmom. Keď však nakuknete do histórie tak sa
pripravte na desivý šok. Pred päťsto rokmi bol anglický kráľ Henrich
VIII. dvadsať rokov ženatý a žena mu dala desať detí. Zostala mu iba
jedna dcéra, ostatné deti umreli. Poriadne z toho nazlostený chcel
následníka trónu a chcel inú ženu. Pápež mu to nedovolil, iba
potvrdil, že pôvodné manželstvo je platné. Kráľ sa naštval, odtrhol
Anglicko od Katolíckej Cirkvi a sám sa dosadil na miesto pápeža.
Okrem tejto obludnosti popravil dve zo svojich šesť žien a začal
prenasledovať katolíkov. Okrem pár hrdinov odpadla s kráľom
väčšina. Túto „cirkev“ prezentujú ako high church, čiže ako cirkevnú
špičku, a bohatstvo a sláva angličanov tomu dodáva vznešené
pozadie. Okrem iného dnes podporuje aj biskupovanie lesbičky. Davy
zaujímajúce sa o povrch si asi vôbec neuvedomujú, ako to všetko raz
dopadne. Tí, čo sú dnes prví, budú poslední. Prajem Vám, aby Váš
veľmi sa povyšujúci zakladateľ nebol raz na mieste poslednom.
Ak neskončil v pekle, tak by ma to ozaj prekvapilo.
Zamýšľajú sa vôbec členovia takéhoto spoločenstva nad svojimi
koreňmi? Mať za zakladateľa svojej viery rozhnevanú obludu,
niekoľkonásobného vraha, smilníka a zastrašovateľa?
A spájať toto s evanjeliom a Ježišom Kristom? Majú
obrovskú „odvahu“ s takouto vizitkou predstúpiť pred Boží súd. Ak
by mali trocha súdnosti, tak by sa z takejto „cirkvi“ poponáhľali čím
skôr nájsť si niečo slušnejšie. Ak v nej totiž zostávajú, tak s tým
činom antikráľa sami po toľkých rokoch vlastne ticho súhlasia…

12. Centrálny tomograf Pražské „mystické školy“.
Vznikla v zač. 2O st. v Prahe. Veľkému záujmu o tajomné veci, ktoré
je prítomné u nie málo hľadajúcich nielen pražákov dala silné podnety
k práci a premýšľaniu. Bola akousi duchovnou alternatívou a ponúkala
necirkevný prístav tým, čo sa zaujímali o to božské v nás. Išlo o silné, ale
ešte nevyzreté nadšenie, ktoré miešalo mystické s okultným, a nemalo
jasnú schopnosť rozlišovania medzi nimi. Popularizovať mystiku a dať
sa aj do občianskeho spolku praktizujúcich mystikov nezostalo však bez
problémov a zatúlania sa do bočných uličiek v labyrinte světa a ráji
srdce. Český národ vôbec nie je taký ateistický, za aký ho má povrchná
štatistika. Jeho kultúra, najmä múdre pohádky, rôzne duchovné smery
i táto škola svedčia o tom, že ide o jeden z najduchovnejších národov.
V mnohých knihách popularizujúcich vnútorný život, ktoré sa začali
objavovať, a priam si ich pýtalo lačné publikum , boli legendou a
pražským priekopníkom Karlom Weinfurterom a jeho spolkom Psyché,
zverejnené mnohé mnohokrát utajené zaujímavosti z duchovného
sveta. Samozrejme aj zo života katolíckych svätých. Boli ale pospájané
s mysticizmom iných ezoterikov, aj pohanských náboženstiev , ich
fakírov a rôznych čudných guruov. V jeho kľúčovej knihe Ohnivý keř sa
odhaluje mystická cesta, umenie koncentrácie, žiť s Kristom vo vnútri
atď., čo sú všetko úžasné záležitosti, ktoré sú viac než zaujímavé.
Dielo je venované jeho manželke Boženke. Akoby sa tým naznačovalo,
že ide iba o menšie veci a nie o veľkú mystickú svadbu Stvoriteľa
s jemu verným ľudstvom. Písmenové cvičenia cvičili i viacerí kňazi
a rehoľníci. Malo to však rosikruciánske pozadie. Tieto recepty
prinášali reálne duchovné zážitky, ale mali aj svoje úskalia a vedľajšie
účinky. Hovoriť o Kristovi, sústrediť sa na neho vo svojom srdci,
prebúdzať jeho život v celom tele, počínajúc nohami sú úchvatné veci.
Ale skryté nebezpečie toho všetkého snaženia bolo, že ak sa napojí
učeník na zdroj vody, ktorý je zlúčením čistého prameňa s nečistými
prameňmi nekresťanských náboženstiev, potom nech sa nečuduje, keď
nastanú nečakané prehánky. Ak niekto nestavia na základe, ktorý sám
Ježiš položil, keď založil svoju Cirkev, a postupne sa tak vtelil cez ňu
aj do dejín tejto zeme, robí tzv. svojvoľnú „murárčinu“. A ak pokračuje
v stavaní bez dôrazu predovšetkým na solídnu ľudskosť, postaví iba
naklonený múr. Toto pražským „mystikom“ ušlo a to zabudli do svojich
urýchlených projektov zahrnúť. Ide skôr o mysticizmus, poznačený
individualizmom, ktorý sa v ich vzťahoch začal aj prejavovať. Praví
mystici neboli iba individualisti, a učili sa od originálnej Cirkvi, kde
neraz na jej okraji robili veľkú duchovnú prácu. Neboli až tak nadšení
za rôznorodé kópie. Ak niekto ide do vnútra ku svojej božskej podstate
bez eucharistického Krista a bez ochrany sv. Panny, robí niečo
nebezpečne priodvážne, a môže mu to priniesť okrem zážitkov aj silné
tlaky a duchovné škody. Na toto už táto škola neupozorňuje. Išlo totiž
o nadšencov, ktorí hľadali kade tade, a neboli ešte spoľahlivo v Kristovom
učení zakorenení. Zachádzali aj mimo jeho učenia, čo bola chyba.
Taká mystika už nebola čistá. Bolo v nej primiešané mnoho iných
aj nečistých prísad. Ako umelá želatina v poctivom tvarohu.
Celebrite Karlovi sa podarilo evanjeliové zásady až srandistickým
spôsobom spájať s nekresťanskými tézami. V čechách tomu říkají
i kočkopes. Autor mal pozitívny vzťah ku kresťanstvu, ale ku sv.omši
iba platonický. Na svoju škodu. Miesto biskupa si zvolil za idol
slobodomurára Kerninga a za garanta celej školy si akoby vybral miesto
pápeža hinduistického guru Maharišiho. Čím o sebe vlastne prezradil,
že jeho team je iba predkapelou new age. A netreba ho brať príliš
vážne. Pokúšal sa o univerzálnu syntézu, ale synkretistickým štýlom.
Jeho stotožnenia Sv. Panny s necudnou silou kundalini sú silnou
kávou a aj urážajúcim odklonom od podstaty kresťanskej viery. Hoci
im išlo o mystiku a mali dobrú vôľu, pohanské nesvätosti im rozkvitli
do ješitností a rôznych bizarných spolkových medziľudských vzťahov.
Karel Weinfurter

Veľký český mystik, filozof, okultista, spisovateľ a prekladateľ.                                                                                 Zakladateľ českej mystickej školy a predseda Združenia praktických                                                                     mystikov, spolku Psyche.
Vydavateľ duchovné a mystické revue Psyche. Už od mladosti sa                                                                           intenzívne zaoberal duchovnými náukami a postupným vývojom                                                                          došiel až k ceste najvyššej – mystike. Svoje hlboké poznanie, získané                                                                            na tejto Ceste, nám odovzdal vo svojich knihách a prekladoch.                                                                                        Šírka duchovnej problematiky popísaná v jeho diele nemá v českej                                                                           literatúre obdobu a tvorí dokonalý ucelený systém, podľa ktorý                                                                           vzbudil veľký záujem u ľudí hľadajúcich hlbšiu spiritualitu.                                                                                                 Mnohí v cirkvách sú totiž poznačení povrchnosťou či agresivitou                                                                                     a týchto hlbších ľudí zraňujú a odrádzajú aj od toho dobrého,                                                                                      čo ich cirkvi majú.
Dať na jednu úroveň ezoterických pobehajov s ozaj svätými bol ten
podstatný omyl týchto „veľkých mystikov“, ale ešte aj diletantov.
Stádovitosť inteligentnejšieho druhu bol omyl ďalší. Tiež netrpezlivé
vystavovanie seba na obdiv spoločne s mystikou, táto malá sláva už
tu, bol omyl tiež, a nie malý. Skutoční mystici nepotrebovali byť
takýto šašovskí exhibicionisti. Presne naopak. Robili svoju duchovnú
prácu nenápadne. Čím bola dôležitejšia, tým sa to dialo vo väčšom
tichu. Učiť ešte všelijako nedozretých ľudí tajomstvám mystiky je
niečo podobné, ako keď niekto predčasne učí mladých ľudí technikám
sexu. Oni otvorenými ústami budú hltať rôzne odhalenia, ale potom
narazia na tvrdú realitu. Tá ich tak silno odcudzí a odhodí od seba, ako
unáhlene a silno spolu spájali telá. Príliš rýchlo ísť do hĺbok rozkoší tela
znamená koledovať si aj o rýchle sklamanie sa v sexualite. Podobné
sklamanie budeme mať z jedincov, ktorí budú zasvätení do rôznych
oblastí napr. ekonomiky, a pritom nás vydesí ich cynizmus, keď vám
napr. primitívne nevrátia peniaze. Veľký primitivizmus totiž hrozí aj
inteligentným, čo prišli rýchlo a nepoctivo k diplomu či k utajeným
informáciám. Pravá mystika to nie sú iba naše snahy a naše výkony.
To možno sľubujú guruovia z východu. Kresťanskí svätci v ozajstnej
pokore pripomínajú, že to je viac dar z neba. A predchádzať im má
normálna ľudská prirodzenosť a poctivo dozretá spiritualita.
Psyché bolo poznačené dedičným hriechom naivity a netrpezlivosti.

13. Antibiotiká na horúčky tzv. apokalyptických hnutí.
Bolo ich a je mnoho. Sú na zamyslenie. Jeden z príkladov. V roku 1534
sa anabaptisti na čele Johanom von Leiden, ktorý sa vyhlásil za
mesiáša, zmocnili vlády v Múnsteri. Tam začali budovať vytúžené
„kristovo“ kráľovstvo Nový Sion a mesto premenovali na Nový
Jeruzalem. Cestou teroru sa pokúsili zrealizovať ideál úplnej rovnosti:
majetok mešťanov vyhlásili za spoločné vlastníctvo, odstránili
peniaze a zaviedli mnohoženstvo. Sám von Leiden mal osemnásť žien.
Išlo tu asi o prvé radikálne vtelenie komunistickej utópie v dejinách.
Táto ozbrojená diktatúra anabaptistov bola predobrazom Parížskej
komúny aj boľševickej revolúcie v Rusku. Tento revolučný zápal
jedného z chiliastických hnutí sa preniesol na britské ostrovy a tam sa
stal dušou anglickej revolúcie. Bolo to iba pokračovaním histórie
židovského chiliazmu v „ kresťanskom“ prezlečení. Bolo akoby detskou
kolískou ďalších podobných revolúcií s mnohými socialistickými či
komunistickými odnožami. Anabaptisti robili rozdiel medzi vonkajším
zjavením zvestovaným vo Svätom písme a zjavením vnútorným,
uskutočňujúcim sa v dušiach „bohom“ vyvolených ľudí, skrze „ducha
svätého“, ktorý na nich zostúpil a obdaril ich prorockým darom. Jeden
z najdôslednejších hovorcov Nikolas Storch okrem ohlasovania nového
príchodu spasiteľa požadoval neoharaničenú slobodu človeka, jeho
absolútnu spoločenskú rovnosť, odmietal súkromné vlastníctvo, ktoré
vraj treba rozdeliť medzi chudobných. A takto nastoliť tzv. „vládu
osvietených“ Že by inšpirácia aj pre profesionálnych revolucionárov?

14. O sedmospáčoch, čo čakajú na antikrista.
Jeden z obrovských trapasov medzi driemajúcimi učeníkmi je čakanie
na vystúpenie antikristovej vlády vraj iba na konci čias. A tí mnohí
antikristi v dvetisícročných dejinách Cirkvi nás ešte nestihli prebudiť?
Už sv. apoštol Ján vo svojom treťom liste nás v prvom storočí
upozorňuje na namysleného biskupa Diotrefa a odporúča solídneho
Demetria. Ako inak nazvať ako antikristi asi štyridsať protipápežov
v dejinách, čo mali tú drzosť, aj s tými, čo im pomohli do tohto
najtrápnejšieho úradu všetkých čias nastúpiť a osopiť sa na
právoplatných pápežov? Ako inak nazvať troch nemeckých biskupov
z 9 st., ktorí dali uväzniť, súdiť aj bičovať svojho kolegu Metoda,
ktorý konal čestne a podľa práva. Aj Wiching , jeho nástupca pre kraje
Veľkej Moravy ,čo asi “s veľkonočnou radosťou“ intrigoval, očierňoval
a falšoval buly bol kresťan katolík? Bol, ale nesvätým a pokryteckým.
Ako nazvať niekoho, kto vyleje kýbel octu na spolubrata a ide
zo sv. liturgie? Alebo toho, kto buzerantsky obcuje a považuje to za
prirodzený prejav, a mladých ľudí ide učiť čistote? Čo je to za
otrasný cynizmus, keď niekto nepoužíva slovo prepáč, a je odborník na
slušné správanie? Alebo sa dlhoročne przní sebaoslavou, a tára iným
o pokore? Či nanucuje svojim ďeťom životný stav? Nepodelí sa so
súrodencami? Toto a všeličo iné je pod maskou kresťanstva? Rátajú
nositelia týchto anticností vôbec s tým, že Boh existuje a raz prídeme
na posledný súd? A že všetko skryté bude odhalené? Ak tvrdia, že
rátajú, tak klamú. Prepadli by sa už teraz od hanby a išli by sa hanbiť
do kúta, ak by s posmrtným životom ozaj rátali. Neľudskosť je ich
znamenie, že sú ešte slepci a tvrdí egoisti. A pritom mali akože jasno
a tvárili sa ako farizeji, že zachovávajú ortodoxnú náuku. Pritom
vyznávajú iba zúfalý a prispatý polokatolicizmus. Predbehnú ich tí,
čo v mnohom z viery možno aj úprimne pochybovali, ale sa chovali
v podstatnom charakterne. Antikrist je tieňom Krista. Pôsobí tu už 20
st. Až sadisticky sa teší, keď môže trápiť svätých. Hrá sa v kostole na
dokonalého kresťana a robí z niekoho iného obetného baránka. Zhadzuje
na neho svoje viny a považuje to za niečo úplne normálne. Táto
škodoradosť je jeho jedinou ozajstnou „potechou“ a špecializuje sa
predovšetkým na ňu. A ráta s tým, že to nikto z hora nevidí a že za to
nebude niesť zodpovednosť. Toto je naozajstná nevera, nie ateizmus.

15. “boha mám v sebe a cirkev nepotrebujem.“
Ak máš v úcte Boha, a ctíš si ho, to je výborné. Dovoľ mi však
pripomenúť Ti a opýtať sa Ťa, že či je to ten Boh kresťanov? Lebo je
mnoho rôznych bohov, a iba Jeden je Najvyšší. Ten Boh kresťanský je
Otec Ježiša a tiež Duch Svätý. Boh tri krát Svätý. Ten, ktorý sa stal
pred 2O. storočiami človekom, a má aj neodvolateľne ľudskú tvár. Ak
by sme mali tohto Boha, neboli by sme proti Jeho Cirkvi, ktorú tu cez
apoštolov založil. Ak je totiž niekto proti katolíckej Cirkvi, boh v jeho
vnútri pravdepodobne nie je v jednote s kresťanským Bohom, ale
podlieha vplyvu iných božstiev. Niekto si za boha považuje svoj
vlastný názor a za učiteľský úrad iba vlastné skúsenosti. Takýchto
individualistických antipápežov máme až až. Sú vo svojej súkromnej
sekte a radikálne poslúchajú asi iba svoje rozmary. Sami sa delegovali
za „pápeža“ ak toho v Ríme nepotrebujú. V ich liberalizme je ukrytý
libertinizmus /smer ku zvrhlosti/ a ich veľká tolerancia bludov končí
inkvizítorským odsúdením nejakej dôležitej pravdy. Ich zábavný santa
klaus sa postupne sa zmení na kruťasa. To je súčasť ich vývoja.
Z jedného extrému sa nechtiac ocitnú v druhom. Ak niekto tvrdí, že je
katolík, a ignoruje eucharistické zhromaždenia, je to nie katolík, ale
lajdák. Je poznačený silným individualizmom aj pohodlnizmom.
Pravý kresťan totiž hľadá Boží hlas aj v samote, ale vie, že aj
spoločenstvo Cirkvi nie hocijakej, ale Svätej , je dôležité a potrebné.
Aj spoločenstvo dobrých ľudí je dôležité ako neskrivené zrkadlo.
V jednom i druhom sa budujú špecifické cnosti. Kto sa hrá, že už má
celého boha v sebe, môže skončiť ako vykradnutý ťuťkosektár,                                                                                        v literatúre priliehavo nazvaný chrobák Truhlík, ktorý „všade bol
a všetko vie“ a na konci života už nemá rád naozaj skoro nikoho, ani
sám seba. Cez bohovskú autošaškáreň zdedí trpkú samotu. Ak má moc,
tak sa jej zaťato drží a strpčuje život podriadeným. Podobne si
ubližuje ten, kto uteká pred samotou iba do povrchových spolkov.
Boh kresťanov je Láska. Teda patria ku nemu aj normálne a pekné
vzťahy. Zlé vzťahy sú semiačka od zlého a záprdky necností. Je
normálnym vzťahom ignorovať účasť na eucharistii, ktorú nám dal
Ježiš aj na to, aby sme na podstatu nezabúdali? Duch Boží je aj v lese
ak ho tam vzývame, ale adorácia čiže poklona Bohu cez tajomstvo
eucharistie je nenahraditeľná. Prečo? Lebo v lese nám pri modlitbe
bude napr. vnuknuté, že ako sa mám postarať o svoje deti, ale pred
eucharistiou mi to bude spresnené, že sú aj iné deti než tie moje,
o ktoré sa treba postarať. V prírode mi duch vnukne, ako si mám robiť
doktorát, ale až pred eucharistiou mi bude objasnené, že mám začať
intenzívnejšou modlitbou liečiť choré vzťahy v rodine. Pri televízore
ma boh vnútri rozcíti nad zemetrasením na Haiti, ale v kostole sa deje
konkrétna zbierka na pomoc pre Haiťanov. Pri počíťači sa môžem
dozvedieť skoro všetky informácie, ale tie podstatné pre život farnosti
sa dozviem až z kázne svojho kňaza, ktorý nedlabe na Božie Veci, ale
sa modlí predtým, ako ide kázať. Preto katolícky svätci a svätice
čerpali par excellence /predovšetkým/z čistého prameňa sv. eucharistie
a nie iba z kníh, z iných ľudí či z detoxikačno – relaxačných meditácií
v prírode. Tam si svoje božstvo nájde aj zvieratko a netreba mu na to prečítať
ani jednu knihu. My sme stvorení nie iba na to, aby sme boli vo svojom
individuálnom raji, ale sme tu aj pre spoločenstvo s ostatnými. Na lásku musíme
byť aspoň dvaja, však? Je veru rozdiel medzi božským Kristom v eucharistii
a malom Jezuliatku v nás. Iné je veru kópia a iné je originál.
Aj keď sa trochu na seba podobajú.

16. Odporcom „apostatického gesta“ tzv. ducha Assisi.
Možno to Janko Paľko II. s tým milosrdenstvom niekedy aj prehnal,
ale hádzať ho do pekla spolu s dnešným pápežom je asi najväčšia
drzosť medzi súčasnými nehoráznosťami. Druhé miesto na olympiáde
náboženských zvrhlostí. Prvé majú zaručene tí, čo v mene svojho „šéfa“
vyhadzujú atentátmi do luftu iných“neveriacich“, neraz nevinných.
Takto na seba privolávajú odpor a nenávisť ľudstva, ktorú svojimi
„odvážnymi“ činmi zasiali. Osobne si myslím, a dúfam, že na to mám
právo, že pápeži majú ako jednu zo svojich vážnych povinností ako
hovorcovia kresťanstva a lídri katolíkov oslovovať všetkých veriacich
ľudí tejto planéty. A snažiť sa s nimi nadviazať priateľský dialóg.
To je ten duch Assisi, toto je aj súčasť viery katolíkov celého sveta,
o ktorom vyhlasujú niektorí superortodoxní, že je duchom antikrista.
Nie je, treba im pokojne odpovedať, aj keď ich to ešte asi viac rozzúri.
Ide o pokus nerozoštvávať náboženské vášne, ktorých bolo v histórii
ľudstva viac ako dosť v mnohých vojnách, ktoré nám neveriaci možno
právom vytýkajú. Ježiš nám to v evanjeliu trvalo pripomína, že príde
doba, kedy pravých učeníkov zavraždia, a budú si myslieť, že tým
slúžia „bohu“. Nikdy však Otca nepoznali, ak takto konali, odkazuje
im sám Boží Syn. Veď on sám bol obeťou ťažkoslepých náboženských
fanatikov! Kto upaluje iného pre jeho názor, ten evanjelium vôbec
nepochopil. Možno evanjelium pochopil, ale to apokryfné, podľa Judáša.
Ani sa nad Kristovým posolstvom lásky hlbšie nezamyslel.
A bibliu porozumel asi len do polovice Starého zákona, a to aj určite
vynechal serióznejšie poznámky ku tisícročným textom.
Tí samozvanci na Ukrajine sa správajú stále arogantnejšie,
exkomunikujú postupne celý svet, a na koniec asi aj samých seba.
Vidia smietku v oku brata, a vo svojom nevidia brvno. Nevyhnutnú
snahu dobrého pápeža vysvetľujú ako najväčšiu zradu. Infantilne ho
upaľujú vo svojich poplachoch na internete. Ide z nich smrtonosná
pravovernosť a absentuje, u kresťanov vari aj povinná, štipka detskej
radosti. Stratili nadhľad i cit. Podobné typy sa vyžívali v upaľovaní
kacírov a čarodejníc v stredoveku, keď boli pri akej – takej moci.
Narobili tak sebe i svojej cirkvi veľkú hanbu aj po svojej smrti, pretože
v nich nebolo zmilovania a zakvitla v nich asi iba plnosť satanskej
škodoradosti. Osočujú iných ako antikristov, ale sami sa tak správajú.
Bez lásky idú tvrdo brániť svoj poloortodoxný polofanatický názor.
Dejiny boli plné revolučných bujakov , ktorí asi mali v sebe
poriadnu duchovnú zápchu a tej sa potrebovali nejako urgentne
a asi čo narýchlejšie cez iných zbaviť. Preháňadlo na svoje vnútorné
stavy úzkosti si väčšinou našli v žabomyších verbálnych vojnách,
v rozoštvávaní a duchovno – krčmových bitkách za svoju malú veľkú
pravdičku. A nafúkli to na veľký problém, ktorým sa majú všetci okolo
ako zdravotníci zaoberať, lebo si ho nedokázali vyriešiť ticho,
v pokore a v sebe sami… Ich militantnosť je možno aj alergickou
reakciou slepého čreva v mystickom tele Cirkvi na prehnané
mierumilovné bratríčkovanie, ktorým sme už skoro všetci pripití.
Ak nevedieme duchovný boj, a fajčíme premilosrdnú fajku mieru už
pomaly s každým, o pekle a diablovi nepovieme nič, to v tele vyvoláva
všelijaké nedôstojné napätia a podobné komunikačné hnačky.
„Pravoverní“ z Východu sa rozhodli chlapsky udrieť po stole a
vojensky udrieť a to rovno na generálny štáb vo Vatikáne. Ak vyrobia

novú sektu, myslia si, že svojimi škuľavými gumipuškami
a vybuchujúcou pyrotechnikou vo virtuálnom digitálnom svete nás
prebudia ? Ide o jedno z trápnych amatérskych divadiel na ktorom sa
pobavia akurát ateisti a budú živiť karikaturisti. Takto podobne rozdelili
Cirkev na východnú a západnú už v roku 1054, prekliali pápeža,
a kliatba sa im za 9 st. vrátila v podobe ukrutného tsunami komunizmu.
Čo totiž zasejeme, budeme aj raz žať. Ide nie zápas o pravovernú vieru,
ale dnes už neprimerané a zbytočné znovuštiepenie kresťanských síl.

17. Poučili sme sa z 1.Slovenského štátu?

Jeden zo zaujímavých unikátov sa udial u nás v r. 1939 – 45.
Naokolo zúrila 2.svetová vojna a u nás sa budovalo. Slovenský štát
nemožno hodnotiť čiernobielo. Bola vojnová doba. Prezident robil, jako
vedel. V prvom rade chránil svoj národ. Ako kresťanský politik bol
svojský, mal dobrú vôľu pozdvihnúť národ, chcel jeho vonkajšiu
prosperitu, ale ako katolíckemu kňazovi mu vyhlásenie za svätého
nehrozí. Od duchovného sa totiž očakáva predovšetkým prosperita
vnútorná. To vonkajšie má byť až druhoradé. Je to príklad, ako môže
dopadnúť jeden z nás, ktorý má ohlasovať Kristovo Božie Kráľovstvo,
ale pomýli si ho s pozemskými záležitosťami. Amatérčina ako hrom.
Nazývame to moderne strata kňazskej identity. Úspechy vonku nám
toťiž môžu otupiť duchovný zrak, stratíme bedlivosť a nebadane
sa zamoceme. Toľkokrát sa to už opakovalo. Poučíme sa niekedy?
Je nevyzretosťou viery a veľkou naivitou takto prilacno podľahnúť
pokušeniu nacionalizmu a trocha i mesiášskym komplexom.

Mučeníci boli za pravdu evanjelia umučení. S vlkmi sa nekamarátili.
Tiso bol poslancom, ministrom zdravotníctcva , predsedom vlády i
prezidentom. Závratná kariéra. Tou sa ten skromný chlapec aj pripil. Bol 
profesorom katolíckej morálky, čiže mal byť odborníkom špecialistom
na rozlišovanie dobra a zla. Navonok skvelá značka. Ale vo vnútri nie.                                                                      Češi nás držali nakrátko. Maďari na nás striehli ako mačka na myš.
11.3. 1939 sa vzdal nekaríéristicky predsedníctva vlády a odišiel na faru
do Bánoviec kde bol ešte aj farárom. Veľa funkcií naraz, aj to my
tu roky trénujeme. Ak by sme žili bratstvo, tak by sme sa aj podelili.
V Európe diktoval politiku Hitler. Ten za ním poslal svojich agentov
s tým , že nám pomôže bleskovo sa osamostatniť od Čechov. Tí o
samostatnosti– autonómii, nechceli dlho počuť nič. 13.marca si Hitler
predvolal Tisu do Berlína a tam ho naplašil, že nášmu národu hrozí
„zánik“ a rozdelenie medzi Poľsko a Maďarsko. Vraj jediná možnosť:
samostatné Slovensko. 14.3. po vypočutí odkazu z Berlína sa poslanci
SNR rozhodli jednohlasne vyhlásiť náš prvý slovenský štát .
Sice pod tlakom, ale pre národ to bola historická chvíľa a veľká vec.
Tak nám vlastne fúrer pomohol, na čo sme si stáročia netrúfli.     

 Špinavá hra mocných mala paradoxne aj svetlú stránku.  Tisu                                                                                    zvolili za prvého prezidenta. Vo štátiku bol pokoj, prosperita.
V školách sa učilo po kresťansky. Cirkevné ideály išli do praxe a boli
sme Slováci a kresťania zrazu na vrchole. Nebola to zásluha iba
politiky, ale isto aj zbožnosti ľudu, ktorý sa modlí už stáročia aj
k Sedembolestnej Panne. Pánmi skúšaný a bitý slovenský národ sa
konečne nadýchol, po tisícročí nadobudol samostatnosť. Paradoxne
cez vojnu, keď iné národy vzdychali. Nemecké okupačné vojská
ustupovali cez naše územie po prehratej bitke pri Stalingrade. Na
Slovensku v 1944 vypuklo proti nim povstanie. Jeho čelný predák a
neskorší československý prezident Gustáv Husák o SNP napísal:
“ V podstate to nebolo ani slovenské ani národné povstanie,
nestála za ním ani väčšina slovenského národa, ale iba menšina, a to
komunisti, Čechoslováci a ľudia orientovaní na Beneša. Masa
slovenského obyvateľstva šla za slovenskou vládou a jej prezidentom
Dr. Tisom.“ Je zaujímavé, že keď nemecké vojská vyhrávali, tak sme
boli ticho a v strachu. Keď začali prehrávať a ustupovať cez naše
územie, tak sme chytili zbrane a začali sme bojovať. Neboli sme my
až takí veľkí víťazi a vojnoví hrdinovia. Kde bola láska k nepriateľom
v hodine navštívenia? Ak by sme ostali neutrálni, front by prešiel a
mohli sme sa krviprelievaniu vyhnúť. Netrestali našu nenávisť aj
prehrávajúci nacisti aj takou tvrdou silou navonok, s akou sa stretli
v našom vnútri? A či sa národu komunisti po vojne nepomstili takou
železnou päsťou, akou bol náš tvrdý boj proti boľševizmu pod
vedením pána prezidenta? Ten ako kňaz nás mal poučiť niečo
o duchovnom boji, nie iba tom vonkajšom. „Zástupca stvoriteľa“ a
arci sociopat Hitler vyhlásil vojnu celému svetu. Preto sa ten svet
v sebaobrane spojil, aby ho spacifikoval. Tak sa stalo v máji 1945.
Tiso pravdepodobne naivne uveril, že nemecké vojská sú vojská božie,
lebo chránili slovenskú vládu a kresťanský štátik, bojovali voči
bezbožnému boľševizmu aj proti židovskému kapitálu, ktorý hýbe
rafinovane týmto svetom. Po 2. svet. vojne však zostali desiatky mil.
mŕtvych a obrovské škody po zbombardovaných mestách. Ovocie
šialených plánov. Určite nie vojsk božích.

Pápež ich včas v r. 1937 encyklikou varovne a jasne napomenul.                                                                                Nemeckí biskupi ich veľmi unáhlene do tohoto boja požehnali a                                                                              nemcov v pastierskom liste vyzvali poslúchať fanatického vodcu.       

II. SV začala 1.9. 1939. V 1942 prišla bitka pri Stalingrade, kde nemci                                                                                  prehrali a začali ustupovať. Na Rusko im osud nedovolil siahnuť                                                                                    a vylámali si na ňom zuby ako Napoleon. Veľkí a bohatí  oligarchovia                                                                              z jednej strany zaplatili ich úspechy a tí druhí porážku. Nemali na                                                                                  nich a tak sa začali kruto mstiť tým chudobnejším. Našich židov odišlo
sedemdesiattisíc. Nie však pracovať, ako nás nemci oklamali, ale do
plynovej pece. 8 židovských rabínov prosilo, aby Tiso prezidentom
ostal. Mnohým totiž udelil prezidentskú výnimku.Tak im zachránil
život. Takých bolo vraj až 33 000. Deportácie by Nemci spravili i bez
slovenskej vlády. Ale oveľa dôslednejšie.

Menšinu Židovských občanov sme chránili, väčšinu ale nie, a čo
kresťanov? Či sme tým dali správnu orientáciu ? Orientáciu
na Božiu ríšu ? Za vonkajšie dejinné úspechy však zaplatil náš
prezident trpkou osobnou prehrou. Že bol nielen trochu namočený
do politického hazardu, svedčí viac skutočností.

Porážka SNP 3O.10.1944 ako náš historický „zlatý klinec“?                                                                                            V Banskej Bystrici Nemci oslavovali svoje posledné „víťazstvo“ nad                                                                       partizánmi SNP. Vraj v neplánovanom programe po tichej sv. omši
v tunajšej katedrále rečnil potom na námestí, blízko Bú, kde volal na
česť fúrerovi , jeho vojskám i pomocníkom SS. Vyznamenal osobne
nemeckých vojakov, bojovníkov proti odbojným povstalcom. Keby                                                                              po Nemcoch nezačali strieľať, oni by odišli a nebolo by 111 strašne                                                                     vypálených obcí ani 13 tisíc obetí. 

Doboví svedkovia tvrdia, že tak zachránil Zvolen, Martin a Banskú
Bystricu pred nemeckou odvetou a nachystaným bombardovaním.
A vraj niekoľko zajatých slovenských vojakov pred zastrelením.
Keďže sa to nie vždy pripomína, tak preto to píšem. Nepriatelia
katolíkov ukážu v dokumente iba dobové zábery, a keď sa ku nim
nepridá hlbší komentár, tak to aj škodoradostne zneužijú. Svätý
biskup Gojdič sa ozval už v máji 1942, dva mesiace po prvom transporte.                                                                      Jasne ako svätec vycítil, že sa nedeje všetko s vyvážaním židovských                                                                              1000 dievčat z Popradu kóšér, a že to môže raz poškodiť renomé Cirkvi.                                                                      Dvaja zachránení z Osvienčimu po roku priniesli zvesť o holokauste.                                                                              Biskup Vojtaššák okamžite reagoval a transporty sa zastavili po č. 57.

Láska k pozemskej vlasti by nemala byť väčšia než láska k tej nebeskej, však?

Chybu spravil Tiso i vtedy, keď v liste pápežovi tvrdil, že katolícke sociálne
encykliky sú rovnakého ducha ako idey národného socializmu. Ojojóóój.
Podstatný úlet mimo. Po veľkej pýche národného socializmu prišiel
aj na nadľudí hrozný pád. Po vojne tu zavládli komunisti a razantne
na tzv. klérofašistov ktorí boli až příliš zadobre s veľkonemeckou
ríšou, udreli. Keby sme si boli zachovali od bojov zdravý odstup ten
úder by asi taký tvrdý nebol. Po bitke je ľahké byť generálom a ľahko
vynášať súdy. Osobná zodpovednosť a náhle rozhodovanie vtedy veru
nebolo ľahké. V 1950 zatkli rehoľníkov a rehoľnice ako kriminálnikov.
Spomína sa veľakrát tento násilnícky akt, ale nespomíname už, čo mu
predchádzalo. Pomsta bolševických víťazov bola taká veľká, aká bola
naša predčasná hurá pseudokatolícka sláva spred pár rokov.
Azda aj aká bola aj nenávisť voči nim. Pripomínam, že kresťan má
povinnosť milovať aj nepriateľa. To je náš program, kterého sa máme
držať. V mieri či vo vojne. Boľševický program bol nenávisť voči
bohatým vykorisťovateľom, inteligentom  i voči všetkým cirkvám.
Ak ho oni dôsledne dodržovali, tak sme si mali my dodržiavať
ten svoj. Čudujeme sa keď si niektorí intelektuáli idú od nás
„oddýchnuť“ do ateizmu a majú antiklerikálne alergie? Lebo neraz
niečo iné deklarujeme a iné žijeme. Volá sa to jednoducho:
pokrytectvo. Predstierame profesionalitu a sme ako diletanti.
Národ sa zdesil, keď prezidenta po vojne obesili ako vlastizradcu.
A on vo svojej rozlúčkovej reči nám všetkým dal svoj odkaz:
“ Za Boha a za národ!“ Cítil sa byť mučeníkom v boji proti
boľševizmu. Išlo však skôr asi o polomučeníctvo. Čiže nie až tak
celkom čistú, duchovnú svätú prácu. Čo je najpozoruhodnejšie:
necítil ani štipku ľútosti nad tým, čo urobil. Máme my tu viacej
takých i podobných majstrov sveta, čo za roky svojho účinkovania
na scéne fakt slovko prepáč nepoužívajú. Toto je kresťanská zásada?
Skôr póza nadčlověka. Vtedajší biskupi sa ho až nekriticky zastávali.
Vraj mal tie najlepšie úmysly. Ozaj najlepšie? Nič podozrivé si
nevšimli? Ozaj im tam nič nepáchlo??

Prezident má za povinnosť  ochraňovať občanov štátu.                                                                                                   Aj tých brutálne oklamaných židovských.  My mladší všetci až takto
sladko všetci nespíme! Ani nie sme až tak vlastným vyvoleným národíkom                                                                  či postavením úplne sťatí. Toto je nebezpečnejšie ako pálenka. 
Z tej po čase človek vytriezvie. Ale pozor, s utajenou opitosťou mocou
sa aj umiera. Tí, ktorí si prajú Tisovo svätorečenie, spia tuho a sladko.

Treba sa nám z dejín poučiť. A zvýšiť si trocha aj IQ a znížiť EI.
Tak ako obrovsky on „miloval“ svoj národ, tak duchovne opitá časť
národa „miluje“ obrovsky dodnes jeho. Svetloplacho a nekriticky.
Preto to oživujem v pamäti, aby som pripomenul všetkým slovákom
to, čo nám ako zrkadlo vlastne nastavili naše dejiny. Sme riadne
dorichtovaní nielen pálenkou, ale i svojskou slovanskou nademocionálnou
duchovnou pubertou. Predstierame že máme vieru, ale tá je ešte
všeličím zakalená. Raz mamonou či pozemským štátikom, inokedy
pozemskou rodinou. Naša vlasť má byť v nebi a našou pravou rodinou
je spoločenstvo svätých. Tvárime sa totiž navonok neraz ako
superkatolíci. Ale je to iba trochu trápna póza polokatolíkov.

Nademocionálny polokatolicizmus tu vyčíňa, a storočia. Nielen u nás.
Nacisti boli poriadne zropušení nadľudia a súčasne podľudské
beštie. Ich svetlo bola tma. Nečudujme sa, keď na naše ohlasovanie
evangelia inteligentní ľudia niekedy reagujú najprv zívaním,
pokračujú nadávaním a končia ignoranciou. Asi stále si väčšina
vôbec neuvedomuje ako Božie mená berieme ľahkovážne
aj dlhé roky nadarmo, zatoxikujeme priestory chrámu dymom
nekresťanského modlárstva. To, čo je vyslovene niekedy
až do oči bijúco neľudské a trápne nekristovské,
my bez hanby a primitívne stotožňujeme s kresťanským a katolickým?
Čušíme o tom, a toho, kto na to upozorní, udrieme valaškou po hlave?
Toto nie je duchovný život, ale sakrálny podvod. Akurát tak vyklonuje
po čase poloovcu polovlka, čo onemie vtedy, keď príde hodina pravdy
a láme sa chlieb. Aby sme sa nezaradili medzi tých, čo Božie kráľovstvo
nenašli a mali ho plné ústa. A išlo im v podstate iba o vonkajší blahobyt…
To je ideál nie kresťana, ale jeho dlho chudobného a malého príbuzného.

Tiso chcel vraj podľa vlastnej obhajoby oslobodiť tento národ od
smrtonosných komplexov menejcennosti, ktoré mal on sám a jemu
podobní , ktorým je on asi ideálnym patrónom. Podobne je pre iných
politických dobrodruhov hrdinom dvojnásobný zradca Svätopluk či pre
ďalších samozvaných frajerov zbojník Jánošík. Spojenie imperiálne
panenského slovenského národa so zvlčilo vražedným nemeckým
manažmentom, či má všetko v hlave poriadku ten, čo tomu ešte i po
rokoch nadšene tlieska? My sme boli odjakživa národom služobníkov.
A na toto môžeme byť právom aj zdravo hrdí.

Od čias sv. Cyrila a sv. Metoda sme si za Otca zvolili toho najlepšieho
z otcov, a za Matku a Ochrankou tú najlepšiu z mám. Sme v lone
katolíckej svätej Cirkvi. Väčšina národa sa ku nej hrdo hlási.
Nebuďme však iba povrchnými kresťanmi. Lebo zažijeme hanbu už tu.
Najväčšia chyba bola, že zrazu z národa sluhov tu chcel ktosi urobiť
národ pánov. Také unáhlené ako dedičný hriech. Plné netrpezlivosti.
Fatálna strata duchovnej bedlivosti. Aj toto je memento na zamyslenie.
Z romanticky infantilného, úzkoprsého a príliš pozemského „katolicizmu“
sa tento národ vari trocha už pooslobodil. Praví svedkovia evanjelia,
tomu ako vedia pomáhajú. Polobačovia a súčasne polovlci volajú raz
na slávu nemeckému cisárovi, inokedy zas na slávu zvlčilej ruskej
strane, demokratickým čarodejníkom s peniazmi či svojej sebaoslave.
Tým iba prezentujú a na seba prezrádzajú, že jadro evanjelia nechápu.
Každá doba nás odskúša, či sme dobrí pastieri alebo nájomníci. Kým
Jozef Tiso si zvyšok svojej ľudskej a kňazskej dôstojnosti zachoval
až do konca, nezutekal do Ameriky, ale išiel aj na súd, a tam si za svoju
polovičnú pravdu, teda za boj proti boľševizmu, slušne a navonok celkom
dôstojne bojoval až do konca, extrémny vzor padlých anjelov Hitler skončil
ako veľký antihrdina, ktorý nevedel to ľudsky jednoduché: prehrávať.
Jeho obrovská bojová odvaha, ktorú si dokazoval v bleskových vojnách a
v diktátoch celému svetu, ukázala svoju pravú tvár. Pod maskou vodcu a
imperátora sa tam ukrýval iba klasicky amorálny zbabelý posero. Za jeho
veľkou bojovou nažhavenosťou boli iba sofistikované a nafúknuté nadfičúrske
bludy. Pod jeho obrovskou vojenskou disciplínou bol iba veľký „bordel.“
Za viachodinovým sebavedomým rečnením , fanatickým presviedčaním
vyvoleného nemeckého národa bola iba silná dôvera v osobné lži a falošné
istoty. Za úchvatným pracovným nasadením a menením planéty bolo
iba úbohé a asi aj totálne zanedbanie duchovnej práce na sebe. Za jeho
novým človekom boli iba prastaré bosoráctva. Vyhlásil 10. prikázaní
vraj už za prekonané a chcel ľudstvo oslobodiť výčitek svedomia, že vraj
ľudí ponižujúceho židovského vynálezu. Skutočne neslýchaná odvaha.
Za namysleným nadčlovečenstvom skrýval asi kompletný podľudský
a polozvierací suterén. Bedliaci vedeli presne, že tá prozreteľnosť, ktorú
často spomínal, a ktorej sa cítil pozemským veľvyslancom, bolo samo
kniežatstvo tmy a rafinovaného podvodu. Kto sa nevedel zorientovať
mal počúvať pápeža Pia XI. V roku 1937, čiže dva roky pred začatím
II. svetovej vojny. V encyklike ľudí upozorňoval na nebezpečenstvá
tzv. národného socializmu. Kto nepočúval pápeža ale po cudzích
územiach lačného vlka, to bola už nielen chyba, ale aj veľký hriech a
spolupáchateľstvo na jeho výčinoch. Zasa sa iba ukázalo, že väčšina sú
nie kresťania, ale neskautsky formované a po majetkoch hladné vĺčatá.
To, čo sa stalo, bola a bude pre ľudstvo ďalšia nová tzv. stará škola.
Príbehy našich kňazských predchodcov by nám mali byť na zamyslenie.
To, že v kňazskom seminári v Bratislave /85 – 90/ nám o tom nepovedali
nič, svedčí iba kvalitnom vydesení sa . Asi aj o strachu a úteku pred
našim historickým vybočením. Alebo ešte dodnes nemáme vo veci jasno?
Riešime my všeličo a všelikoho. Nezabudnime vyriešiť aj seba.
A nebojme sa ani svojho tieňa. Mal ho Peter i Pavol, máme ho i my.
Na pobožných nadľudí sa hrať prestaňme. Nie je to na dospelých už
ani dôstojné ani správne. Kňazi máme demaskovať lži a hľadať pravdu
o človeku. Naša jednoznačná identita je byť aj prorokmi svojej doby.
Tiso mohol byť ozajstným mučeníkom. Ale mal jasne povedať po
svetovláde hladnému vlkovi, že je vlk, a vhodne to načasovať.
Nie s ním sympatizovať až za hrob. Veľakrát sa zopakoval podobný
dejinný rituál. Bude sa asi opakovať dovtedy, pokiaľ sa ľudstvo
„neodfetuje“ od svojich výmyslov a modiel. Aj náš národ si z extrému
do extrému, čiže svojou pubertou musel prejsť.
Každý sa totiž aj vyvíjame, platí to aj o národoch.

Kardinál Ratzinger nám pri prednáške v Bratislave v r.1992 okrem
iného spomenul, že úlohou štátu je udržiavať poriadok
v ľudskom spolunažívaní. Ak by sa pokúšal pretvoriť svet
na raj a predstieral absolútnosť, prekročil
by svoje hranice. Ak by sa staval do role Boha, stal by sa šelmou
vystupujúcou zo zeme a mocnosťou Antikrista, ako je to v Zjavení.
„Cirkev nesmie dať seba samu na miesto štátu, alebo chcieť pôsobiť
v ňom alebo nad ním ako mocenský orgán. Tým by sa sama robila
štátom a vytvárala by absolútny štát, proti čomu má vlastne
brojiť. Splynutím zo štátom by rozvrátila vlastnú podstatu štátu
i svoju“ povedal nám už vtedy s nadhľadom dnešný pápež.
A dodal, že pre Cirkev je potrebné mať od štátu primeraný odstup,
aby mu mohla svojimi cnosťami lepšie poslúžiť. Týmto vystihol to
podstatné pokušenie moci, ktorej podliehajú roztieskavači našho
Prvého štátu aj iných predčasných farských republík v dejinách.

18. Vraj „ pápež je antikrist a katolícka cirkev neviestka“
Toto je ich hlavné heslo, ktoré ich spája. Sú to nekatolícki „kresťania“,
ktorí idú do hĺbky svojho „kresťanstva“. Keby ostali na povrchu, ostali
by kľudní. Ponor do hĺbky ich robí fanatikmi. Pápežovi by radi vybrali
malú smietku z oka, ale najprv by si mali vybrať zo svojho veľké brvno.
Vatikánu vytýkajú že je vraj babylonom, ale sami sú členmi veľkého
pseudokresťanského Babylonu. Ani si to neuvedomujú. Začína sa
krádežou softvéru, čiže textov Sv. Písma. Skopírovať si niečo pre
vlastnú potrebu ešte krádežou byť nemusí. Ale podnikať s tým bez
autorskej licencie je čo ? Drzosť?
Toto robia tí charizmatickí vodcovia a novovzniknuté cirkvičky.
Vykladajú si bibliu tak, ako im to vyhovuje. Neuznávajú nad sebou
žiadnu pozemskú autoritu a klaňajú sa svojim interpretáciám.
Takto vraj každý týždeň na planéte vznikne na svete nový spolok,
a spolu je ich možno aj 2O tisíc. Na Slovensku ich je okolo 30.
V USA je zjednotených asi 25O cirkví do kresťanskej únie.
V každom kresťanskom spoločenstve sú určite dobré veci a ľudia
dobrej vôle. V každej sa rozvíja aj nejaká cnosť, ktorú sme mi katolíci
možno zabudli rozvíjať. Ale v každom takomto spoločenstve hrozí
aj nejaká skrytá pýcha jeho zakladateľa, ktorá po čase vykvitne ako
problém, ktorý môže mať veľké rozmery. Záchrana bude, ak sa
navrátia kajúcne ku svojej matke, Katolíckej Cirkvi, od ktorej sa počas
histórie postupne pooddeľovali. Ona sa neoddelila dvetisíc rokov od
nikoho, ani od svojho Ženícha. Ak však budú v srdci mať ku nej trvalý
odpor, a budú iba mútiť vodu, ktorá už dnes nie je zamútená, a budú
si kodifikovať všelijaké svetské neprirodzenosti, potom im beda.
Budú totiž členmi skutočného pseudoreligiózneho Babylonu, kde si
bude každý robiť to, čo sa mu zachce. Bibliu si bude vysvetľovať tak,
ako to bude vyhovovať jeho deviáciám. Tento bordel a neporiadok je tá
apokalyptická neviestka, čiže prostitútka. A jej vernými členmi sú tí, čo
v každej cirkvi, vrátane katolíckej, verejne a roky „masturbovali“, čiže
dávali svoje ego a jeho plány a výmysly do centra ohlasovania evanjelia.
Mnohorako boli až spití sebaoslavou, a dali sa každému, kto dobre
zaplatí… Nad to zásadné z Božieho Slova povyšovali to nepodstatné
a meniteľné. Zutekali skoro vždy, keď mali niesť poctivo kríž.
Alebo sa nepokorili pred pravdou, ktorá im nezapadala do ich systému.
Učili každý iné svojské teórie a zabúdali na podstatu. Takto sa rozbíja
jednota kresťanov a evanjeliovému posolstvu to berie silu.
Pápež Pius XI. vyjadril dlhoročnú skúsenosť matky Cirkvi: „Ak by
neexistoval pápežský úrad, bolo by toľko druhov kresťanstva, koľko je
kňazov.“ Ak ste ešte na to vážení nekatolíci ešte neprišli, bude to tým,
že ste príliš mladučkí. Ak budete dozrievať, prídete na to aj sami.
Kto nerešpektuje Magistérium Cirkvi a jeho správcu právoplatného
pápeža, ten sa povyšuje, a bude raz ponížený.