Urobím to ešte dnes, či to odložím na inokedy?…

Výstražná nóta reinkarnačným apoštolom

Závislosť na reinkarnácii je oveľa závažnejší fenomén ako iné závislosti. Človek si totiž v nej namýšľa, aký je triezvy a ako zrazu všetkému porozumel, a pritom si nevidí ďalej od nosa. Je neraz pripitý alebo až opitý bosoráckou ideológiou adorujúcou iba opätovné návraty na zem

Vraj:

“Boh je vo mne. Karma je dokonale nastavená a ja tomu rozumiem. Vesmíru vládne dokonalá spravodlivosť. Pánbožkári sú kreténi, lebo vyhodili z biblie reinkarnáciu, a dali si miesto nej rečičky o vykúpení a úchylný celibát…”

Toto sú paradigmy nejedného moderného  človeka.

Vôbec si neuvedomuje, akému zatmeniu mozgu podlieha.

imgres

 Podlieha aj ošiaľu tzv. osvietenosti, že on tomu už rozumie, on už vraj je dospelý, ale o žiadnych minulých či budúcich životoch debo nevie nič. Iba sa rozdrapuje, ako to všetko už pochopil, a akí sú tí zaostalí kresťania len stupídni, že na to ešte chudáci neprišli.

Volá sa to aj závislosť na karme, ktorú kresťania volajú Božie mlyny. A na jej deriváte, čiže teórie o reinkarnácii, ktorá nie je z biblie vyhodená, ale je tam možno aj spomínaná. Nie však pod týmto konšpiračno – hermetickým názvom, ale je tam v evanjeliu pomenovaná bez masky, ako večné trápenie.

Je v podstate druhoradé, či karma a reinkarnácia existujú. To prvoradé, na čo sa musí filozofia duchovnej medicíny zamerať, či je to mravná teória alebo nemravná. Či ich zadelíme do zoznamu chorôb alebo do zoznamu zdravia, ako napr. fenomén homosexuality.

Ezoterické smery sú veľmi rôznorodé, ale všetky sa zjednocujú v tom, že to treba zaradiť do zoznamu zdravia, ľudskej múdrosti a prospešnosti.

Kresťanské spoločenstvá sú ešte rôznorodejšie, ale až na výnimky všetky sa stotožňujú v tom , že to treba zaradiť do zoznamu nemorálností a chorôb. Odporúčajú nerojčiť o nejakých už či ešte neexistujúcich iných životoch, ale žiť poriadne tento život, ktorý máme teraz a jednoznačne isto. Smeruje ľudí po prežití dôstojného života do nebeského domova v Absolútne. Ohlasuje že raz dostaneme iné vzkriesené telo a treba sa na to vážne nachystať.

Ezoterici tvrdia, že tu budeme prichádzať nekonečne veľa krát až kým “pochopíme”. Nijaké posledné či osobné súdy nám nehrozia a máme pred sebou vraj nekonečne veľa času… Až kým si vraj nevyskúšame všetko vrátane našich chúťok po zvrhlostiach. Takto to hlásali bludári karpokrati v 2.st. Oni s tohoto bludu urobili čosi kultické, čo ich moderní mutanti 21 st. a reinkarnační apoštoli adorujú až do zamdlenia. A ani netušia, že v tom svojom prežívaní “slobody” podliehajú jednej z najrafinovanejších závislosti pod slnkom.Točia sa okolo tejto planéty ako hadi okolo rajského stromu… A obhrýzajú jeho “jablká”…

Jednu teóriu ponúkajú padlí anjeli a tú druhú anjeli verní. Dúfam, že Vám netreba dlho vysvetlovať,,že ktorí sú ktorí…

images

Inkarnácia alebo reinkarnácia?

Pseudokatechizmy hinduizmu, budhizmu a new age ponúkajú reinkarnáciu ako svoju
predstavu večného života. Čo na to kresťanstvo? Je celkom proti. Považuje takú
eschatológiu /náuka o posledných veciach človeka/ nielen za škuľavú, ale i čaptavú.

Prečo?

Lebo odporúčania tohto ducha nie sú férové.

Je to duch darebáctva, ktorý si nič nerobí z prepadnutia žiaka v škole. Však príde on
znova a doučí sa potrebnú látku. Je to zlozvyk odkladania na inokedy. Schudnutia,
prestania s pitím alkoholu, uprataním si vo vzťahoch či vecí okolo seba. Je to zloduch
lenivosti, ktorý si hlivie vo svojich nerestiach a odsúva boj proti nim na nejaký iný život.
Je to aj jed zbabelej nezodpovednosti, ktorý za pecou čuší, keď sa treba ozvať a necháva
si mučenícke svedectvo pravde asi na inú dobu. Je to duch ilúzie, ktorý nehorázne klame,
že vraj sa tu budeme donekonečna zrodzovať, až kým vraj ráčime dôjsť k pochopeniu a
rozlíšeniu čo je dobro a čo zlo. Je to duch okultizmu, ktorý ponúka ako 100 % účinné
preháňadlo na akúkoľvek karmickú zápchu asi každá ortodoxná bosorka.
Je to duch utekania pred krížom. Veľmi rád ho ponecháva iným.

Byť poriadnym človekom a potom sa snažiť aj o svätosť sa mu vraj “ete nekce?” A pre pánajána kedy s tým chce to rozmaznané decko začať!!?? Posledný Súd sa približuje. Beda nepripraveným prorocky varuje kresťanstvo Iné cesty sú v “pohode”. Žiadne stresy. Máme vraj nekonečne veľa času…

Bože!… To sa deje aj v cirkvách medzi vo viere nedospelými, ktorí si zníženú zámku zo správania zvolili za doživotný ideál. Ťažkí diletanti.

Slovo ktoré sa telom stalo a inkarnovalo sa na zem na to, aby nás v obrovskom zápase
vykúpilo od moci zlého, tak tejto obrovskej Božej Láske reinkarnační apoštoli ako
vesmírni hasiči odpovedajú chladivým súcitom? Dávajú Krista s neslýchanou
ľahostajnosťou na jednu úroveň s inými nekompletnými osobnosťami alebo pobehajmi?
Či je spravodlivé dať slnko na jednu úroveň s lampášmi?
Duch reinkarnácie je duchom tohto sveta. Je to duch zabávania sa. Postráda primeranú
vážnosť alebo naopak je to duch vážnosti až smrtonosnej. Preto to nemôže byť duch
kresťanstva. Je vlastne jeho opakom. Jeho hrdinovia netúžia po Otcovom pálaci, ale po
ďalšom pobyte na planéte, kde prostitútka zarába 1O x viacej ako zdravotná sestra. A
kde zabiť proroka je bežnou prevádzkou toho, kto tu vládne…
Preto takto tvrdšie píšem, aby to zatriaslo tými, čo reinkarnáciu, čiže falošnú nádej, že sa
tu budeme neustále opakovane zrodzovať, považujú za akože normálnu.
Inkarnácia /vtelenie/ Krista v konkrétnom čase a mieste a Jeho radikálne plnenie
Otcovho plánu je jasný antidarebácky štýl. Ježišov učeník, ak nechce stratiť svoju
identitu, sa má tohto štýlu verne držať. My by sme sa nemali pútať iba na túto zem, lebo
tá má veľmi ďaleko od normálnosti. Tento svet niekedy pripomína blázinec inokedy
polepšovňu a asi najčastejšie cirkus. Pohŕda Duchom Svätým a preto nemá pravú radosť.
Zháňa si náhražku v rôznych zábavných umelinách. Miesto prirodzenej tváre má sto
grimás. Alebo pod vyškerenou maskou zúfalstvo, ako raz napísal pápež Benedikt XVI.

Naša vlasť je v nebi.

Otcov príkaz je večný život

/Jn 12, 50/

odkázal nám Kristus cez apoštola Jána 

imgres

Reparáty v ďalšej pozemskej destinácii sú čarovným lákadlom falošnej a krutej matky,
karmy Baby Jagy, z ktorého sú potom ľudia veľmi nepríjemne rozčarovaní.

Túto falošnú verziu večného života a falošnú nádej nazval Ježiš presne ako večné trápenie A priniesol na ňu aj spoľahlivý liek  žité evanjelium.

images (1).jpg321

 

Nemravnosť ateizmu

Viera v posmrtný život vraj nie je ničím podložená. Sú jedinci, ktorí ju považujú priam za nebezpečnú. Pravda o veci je však celkom iná…

gdzietabieda_400x400

Predpokladajme teoreticky, že po smrti neexistuje celkom nič, ako to tvrdia ateisti a je to jedna z ich “skalopevných” dogiem. Zdravý rozum, teda ten, čo sa snaží o zdravý úsudok aj z hlbšej časti mozgu, nám okamžite zabliká výstražnou nótou, že potom vôbec nie je dôležité, ako svoj pozemský život prežijeme. Eticky či neeticky. Je to vlastne jedno. Nikomu vlastne za svoje činy nebudeme skladať účty, hahaha – hihihi… To je tá prvá časť filozofovania – teoretická. Tá druhá praktická je priamo z našej reality. Nie málo jedincov si tento štýl osvojí a potom aj realizuje. Oklame iných a má z toho nielen zisk, ale aj zábavu. Okradne, a má škodoradosť ešte väčšiu, lebo ho nechytili, a on všetkým prešiel cez rozum. Keďže život je krátky, tak si ho užime… A tak sa už niekto aj vybujačil najprv zo sto ženami, teraz už má asi paťdesiateho partnera, veď antikoncepcia je ten najlepší z vynálezov. Ani netuší, že po čase ho začne nudiť aj homoštýl, a bude ho lákať pedo, potom zoo a zakončí to, ak  stihne možno až v nekro … To sa v príbalových letákoch ako vedľajší účinok tých všelijakých pomôcok pre amatérov nepíše, tak preto o tom píšem.

To netvrdím, že všetci sú praktickí a nemravní ateisti. Sú niektorí iba teoretickí a aj slušní občania. Ich ateizmus je iba maskou pod ktorou neraz skrývajú rôznorodo vyvinuté spirituálno. Aj na toto prídete, ak ateistov povrchne hneď a všetkých neodsúdite a nehodíte do jedného plesnivého vreca.

Ak by nebol nijaký posmrtný život, potom by z toho logicky vyplynulo, že rovnako dopadnú matky terezy aj prostitútky, slušné matky piatich detí aj zdrogované kriminálničky, charakterní chlapíci aj chrapúni, odvážni hrdinovia i zradcovia a zbabelci. Páchatelia trestných činov aj obetavci s množstvom nezištných skutkov. Všetci dostanú za svoj život jednu nulu. Žiadne jednotky a päťky. Žiadna sláva  ani žiadna  hanba. Celkovo vzaté veľmi smutná filozofia. A aj  trápne nespravodlivá. U antiteistov až prudkojedovato a sociálno patologická, keď začnú vyvražďovať ľudí s iným názorom ako bežne robili napr. boľševici. Robili peklo zo života mnohým preto, aby revolučne nastolili vraj pozemský raj…

Je pochopiteľné, ak si niekto potrebuje nejaký čas oddýchnuť v ateistickom pokoji od otrávenej atmosféry chorej náboženskej výchovy. Alebo od obrovského znechutenia z cirkusových čísel u extrémistov svätuškárov. Či z prazvláštnej pachute z pobytu v nejakej sekte. Ale je mravné, ak sa niekto svojim ateizmom verejne chváli a doporučuje ho mladej generácii za pozitívny štýl pozemského pobytu na tejto zemi??

Legálne amorálnosti

O pozitívach demokraticky spravovaných krajín sa popísalo dosť a je to aj všeobecne známe. Má to však aj druhú nepríjemnú stránku, ktorú si skoro vôbec neuvedomujeme.

“The banana peels create dramatic tension.”

V jednej slobodomurárskej lóži, kde si demokratický prístup ctili, prišlo na hlasovanie, že či existuje nejaký posmrtný život. Väčšina zahlasovala, že podľa ich názoru neexistuje. Potom bolo ďalšie hlasovanie, že či existuje nejaká bytosť, ktorá tento vesmír aj stvorila. Opäť väčšina zahlasovala, že im sa zdá, že takáto bytosť asi existovať nebude…

Presne takto a tuším tu sa ateistický pohľad na svet aj  legalizoval… Dátum a miesto tejto unikátnej premiéry je tajný. A keďže  si to väčšinovo a slobodne aj odhlasovali, tak sa tomuto rajskému ovociu  ostatní  nezabudnime do zamdlenia poslušne aj klaňať… Či to je pravdivé a etické nás až tak  nezaujíma, však?.. A keďže väčšina sa chová takto stádovito, potom sa nečudujme, že nám všelikde a všelijako vládnu  amorálne hodnoty a nemravní lídri.

images2

Toto je to nebezpečenstvo demokracie. My sa dohodneme, že tráva bude ružová a tak si to odhlasujeme, že odteraz bude. Možno ružová pre niekoho skutočne aj je. Ale skúma niekto, či nie sú tí možno aj úprimne hlasujúci  intelektuáli farboslepí? Alebo vedia, že tráva je zelená, len podľahli tlaku ružovej mafie… Aby dostali nejaké ďalšie bagríky, kýbliky a lopatky, a hlavne hrabliská, nové pieskoviská či očíslované papieriky… Iba za to, že zahlasujú tým správnym tlačítkom v prospech tých správne vyfarbených… a potom si pôjdeme spoločne povískať na obrovskom zábavnom kolotoči… Aby sa tí naši rozmaznaní či  prachatí jojkovia  mohli  ešte viac na úkor všetkých aj ponafukovať, obvešať tie svoje opice daromnicami. Či kapitalisticky porozdrapovať… až kým im kontá či bruchá neprasknú…

Len ten demokratický kolotoč sa raz aj zastaví. A bude treba niesť aj zodpovednosť nielen pred ľudstvom a dejinami.

images4789

Vraj aj Hitler, ktorý bol nemcami v 1933 demokraticky zvolený a dostal 91% vo volbách, sa väčšinou riadil zákonmi, ktoré si dal demokraticky odhlasovať v Reichstagu. V lunaparku zvanom svet si porečnil, pošantil aj pozúril dvanásť na nihilizmus plodných rokov.

Čiže, ak sa dohodne väčšina, že starí a chorí ľudia sú pre naše zdravotníctvo a spoločnosť ekonomicky zaťažujúci, a poslať ich na onen svet injekciou eutanázie bude odteraz legálne, tak to bude akože v poriadku? Lebo to demokraticky odhlasovala väčšina ktoviečím pripitých zákonodarcov?

 

Úloha cirkví je byť svedomím spoločnosti, a oni si ju aj čiastočne plnia. Ozvú sa napr. pri legalizácii interupcií pastierskymi listami, pochodmi za život, vyzváňaním zvonov či nejakými nótami tu a tam, ale v podstate sme skoro všetci už zmierení, že napr. asi 30 umelých potratov denne na Slovensku je normálna realita. Je to však normálna realita? Demografia slovenského národa ide dolu vodou. Každý šiesty pár je neplodný… Človeku napadá, či nás elity nepráškujú kôli tomu, že sme vraj premnožení… My si ako idioti legálne kántrime zdravé slovenské deti, miesto toho aby sa radšej odhlasovala v parlamente štátna pomoc pre tých, čo nechcené deti chcú adoptovať. Slováci síce nevymrú, len budú trochu tmavšej pleti, lapaji…

Je normálne, keď si adorujeme, čiže zbožťujeme, jednu z primitívnych podôb demokracie a nehrozí ani v najbližších volbách nejaká podstatná zmena? V tomto type demokracie totiž prosperujú niektorí jednotlivci, tým sa darí ajajaj, ale mnohí žijú LTT, čiže len tak tak… veľa je tých, čo otročia v práci, čo ich nebaví… a mnohí už aj nedôstojne živoria…Chcelo by to nielen filozofický screening tohoto nášho systému, ale asi aj nejakú razantnú zmenu.     Sekera demokracie predivnej je možno nástroj vyšších síl na liečbu našich lakomostí a iných pubertálnych uleteností… Aj keď málokto už v nejakú zmysluplnosť pozemského diania ešte aj dúfa.

PS: Nie veru nadarmo je v biblii napísané, že Judáš zradil Krista za tie čarovné “papieriky na háčiku”…

images22

Nutkanie niekoho obviňovať

Slušný človek si uvedomuje svoju nedokonalosť a celkom normálne si uzná svoj podiel viny a absolútne prirodzene povie slovko prepáč. Pre niekoho, na normálnosť biedneho, je takéto správanie nedostupným luxusom.

9laska

Tých neslušných napadne ako prvé to, čo pri probléme napadlo našich prarodičov v raji. Adam obvinil Evu a tá zasa hada. Do dejín toto správanie vošlo ako pojem dedičný hriech. Napriek tomu, že tu máme kresťanské cirkvi, ktoré pokrstili vari celý národ a spoločne tvrdia, že krstom sa tento dedičný hriech zmýva, jeho následky stále v nás ostávajú. Stále podliehame primitívnemu pokušeniu zvaliť svoju vinu na niekoho iného.Niečím pokrivený a oslepený poločlovek si vyhliadne iného človeka, obetného baránka, na do toho si premieta svoje tiene ako na premietacie plátno.Hovorí špatne o inom a vôbec si neuvedomuje, že hovorí vlastne viac o sebe než o ňom.Vrhá na iných svoje viny a takto sa odbavuje a zbavuje svojich komplexov.Hĺbková psychológia to nazvala zákonom projekcie. Biblia to nazýva videním smietky v oku brata a nevidenie si brvna vo vlastnom oku. Kto si to aspoň trochu uvedomí, ten je na tom už trocha dobre.Kto si tieto sklony človeka neuvedomuje vôbec, to veru dobré nie je. Nevidenie si trochu od vlastného nosa vôbec nie je slobodou. Je to otročenie narcizmu a klamom predsudkov.

Ten najväčší z prorokov bol obvinený, že vraj je pažravec a pijan, priateľ špekulantov a prostitútok… vraj že je pomätený, čiže mal by ísť na psychiatriu či rovno do blázinca… Vraj je diablom posadnutý, obvinil ho návštevník kostola…Vraj znesväcuje sviatočný sobotný deň, lebo kohosi v tento deň uzdravil… Vraj je bohorúhač, za to, že povedal Ja Som…

Títo autori boli z vtedajšieho náboženského prostredia. Predstierali, že robia náboženské rituály a vnútornú kajúcu očistu, ale robili to pravdepodobne veľmi povrchným až darebáckym spôsobom, keď si potrebovali svojou špinavou papuľou poosočovať najväčšieho z prorokov obvineniami, ktoré kvasili iba v nich… A chodiaca pravda bola iba ich zrkadlo.

Láskomer

Ľuďom už dlhé roky slúži teplomer či tlakomer, ale zmerať stupeň našej lásky k niekomu je stále science – fiction.

love_love_love_354825

A predsa sa to dá. Láska je záležitosť duchovná. A ak má človek rozvinutý spirituálny rozmer, tak aj dokáže za pomoci triezveho rozumu, ak nie presne zmerať, tak aspoň približne odhadnúť, nakoľko má rád niečo alebo niekoho. Ak triezvi rozum chýba, tak to bude problém.A opití môžeme byť nielen alkoholom, ale aj nekritickým zbožňovaním nejakého politika či zamilovaním sa do niekoho, kde si vôbec nemusíme uvedomovať jeho či jej chyby.Najhoršia je, a asi aj najnebezpečnejšia z opitostí, a to opitosť vlastným názorom, ktorý si  prepitý mozog stotožní s absolútnou pravdou, vyhlási  za konečný, nemenný a neomylný. A potom je mu tak verný, že jeho vernosť nepozná žiadnu neveru.Aj toto by sa zišlo nejakým prístrojom zmerať, že v akom stupni lásky ku svojim konfabuláciám sa niekto nachádza. Prezradilo by to stupeň jeho štádia puberty,v tom lepšom prípade. Alebo stupeň jeho somárskej zaťatosti, ktorú voláme aj pýcha, v tom prípade horšom.  A potom by sa mu zišlo odborné poradenstvo na láskoholickom ministerstve  a akútna detoxikácia  nejakým láskoliekom.

Na milovanie sme naprogramovaní. Každý z nás niekoho miluje, alebo niečo. A je rád, keď je inými obdivovaný a ctený. Alkoholik miluje flašku alkoholu, mafián svoje zisky, matka svoje dieťa, fanúšik svoj klub a veriaci svoju cirkev. Je dobré si uvedomovať, koho ja vlastne najviac milujem? Pri kom by ten ešte nevynájdený láskomer ukazoval tú najvyššiu hodnotu merania? Pretože ak dlhodobo ukazuje tento údaj na niekoho konkrétneho, ten, tá či to sa stane objektom mojej adorácie. Stáva sa nevedome mojím božstvom.Chvíľu to aj s pochechtávaním pôjde, ale po čase začnú problémy. Adorácie sa začnú meniť na ignorácie. A tak zmeníme svoje zameranie na niekoho iného.Alebo na niečo. A toto opakujeme po celý svoj život. Tí, čo z tohoto začarovaného kruhu vystúpia, a začnú adorovať niekoho Absolútneho, ktorý tieto adorácie jediný aj unesie, majú šťastie. Ostatní budú mať smolu.Lebo tým, čím hrešíme, že sa to pokúšame príliš až nadovšetko milovať, tým budeme asi aj trestaní...

Tvorivá či mučivá?

Samota je súčasťou nášho pobytu na zemi. Ako pobyt v nej využiť na niečo užitočné? 

index71

Inteligentný človek sa vraj nikdy nenudí. Nájde si v samote vždy nejakú činnosť, ktorá je jemu alebo spoločnosti užitočná. Jednoduchší človek to má ťažšie. Nevie čo s ňou. Zabíja všelijako čas. Väčšinou sa nudí… V samote sa totiž stretáme aj sami so sebou. So svojim vnútrom. Bohatým na myšlienky a city. Alebo prázdnotou.A to poriadne bolí.Aj inteligenta to občas zabolí, ale to je napr.pre spisovateľa čosi dôležitejšie ako písací stroj.Umelecky nadaný človek začne tvoriť. Spisovateľ písať, básnik básniť, maliar maľovať, hudobník pracuje s hudbou, mystička preciťuje niečo hlboké, kňaz sa modlí za svojich veriacich, trpiaci človek plače a volá nebo o pomoc. Všimnite si, koľko kadejakých zbytočných vedomostí nám natláčali za 17. rokov školy do hláv, ale nik nás neučil, ako plodne stráviť samotu.Primitívnejším stačí pustiť si laktibúdku a čumieť tam do blba na programy, ktoré nám pripravili iní. Po hodinách sledovania si nepamätá z toho nič, iba začne chrápať. A bude stále menej život chápať. Takto sa dá rokmi vytunelovať samého seba od podstaty života aj od prežívania niečoho originálneho. Vzdelanejší ľudia radšej sedia pri internete, kde si sami plánujú a programujú to, čo považujú za dôležité. Nie je to až taká tragédia, keď nám bulikajú odborníci, že sme závislí na novej digitálnej droge. Veď je to túžba po poznaní, a tej sa oplatí zasvätiť cenné chvíle svojho života. To nie je zabitý čas. To môže byť veľmi dobre investovaný čas samoty. To je zabíjanie času, keď sa nudíme a konzumujeme televízne či digitálne gebuziny, z ktorých nám vnútorné prázdno narastá do veľkonudných rozmerov. Tým je táto situácia hrozivejšia, čím hlučnejšími pazvukmi vyrušujeme ľudí okolo seba.Alebo prezrádzame ostatným okolo seba veľkosť svojho prázdna tak, čím viac utekáme a tvárime sa ako sme zaneprázdnenejší. Kto chce prežiť kvalitný vzťah, ten by pred boľavou samotou nemal utekať, ale mal by sa v nej naučiť tvoriť a nebyť iba odutým chodiacim prázdnom.

Farizej a Mária Magdaléna

 11. apríla 2015  Pavel  0 Comments

index666

Život sám je niekedy zaujímavejší karneval než ten v Rio de Janeiro. Treba však ku tomu okrem biblie aj trochu fantázie. A aspoň štipku postrehu.      V biblických postavách sú totiž skryté naše utajované, akoby stelesnené démony alebo aj duchovné kvality.Tie odhalí iba ten, kto nie je primitivizmom pričapený alebo zadlávený iba povrchným vnímaním reality. Farizej bol vyšší cirkevný hodnostár, odborník na morálku a výklad biblických textov, ktorý vedel ako si v chráme či mimo neho uctiť pravého Boha. Zdalo sa že sa vo svojom obore vyzná, lebo neraz bol z neho aj výborný rečník, ktorý vedel nadchnúť priemerné davy pre božie veci. Najčastejšie vraj kázaval o presvätej čistote…Utvrdzoval iných v zachovávaní Desatora, v udržovaní dvojtisícročnej tradície ako treba očakávať Mesiáša,ako treba dôkladne dodržať kostolnú liturgiu,atď. A popritom vedel aj zdvihnúť prst na tých, čo z lajdáckosti nenavštevovali kostol alebo sa škandalóznym spôsobom prehrešovali proti 6.prikázaniu ako napr. tá provokačná pobehlica,no tfúúj, Mária z Magdaly!!  Ktovie či tá chodila do chrámu, sotva, to že žila v hriechu vedeli o nej všetci, aj ona sama o sebe to vedela.Keď prišiel dlhoočakávaný Mesiáš, tak si posvietil aj trocha hlbšie na ľudí než amatéri farizeji. A nebál sa im to aj povedať. Tí ho preto začali považovať za úhlavného nepriateľa.Za službu nebu a židovskému národu považovali ho „rozmliaždiť.“ A to mali plné ústa o láske k pravde a ku blížnym. Tak aj zákerne urobili.Zrazu sa z tých najzbožnejších stali duchovnými banditami a vrahmi vtelenej Pravdy.A ten náš spomínaný farizejko si „nábožne“ prišiel aj odpľuť pod kríž so slovami: „Tak Ti treba, Ty bohorúhač!“ A vraj na jeho matku sa osopil podobne ako na nehanebnicu, aby sme použili to najjemnejšie slovo.Apoštoli boli zdrvení a zdúchnutí.A to boli pred pár hodinami na prvej sv.omši a tuším aj na svojej biskupskej vysviacke a prvom sv.prijímaní… A mali tam aj slávnostné silné reči o vernosti…Pod krížom bol iba jeden z nich.A bola tam aj Mária Magdaléna.Držala v náručí matku Ježišovu.Plakala a bojovala v duchu s ňou.Dnes sú obe sväté a v nebi a ktoviekde sa v pekle škvarí ten farizej…

Raz môže byť všetko inak, než sú naše dnešné unáhlené a škuľavé posudky…

images321

Jééé, pánbožkári…

Patologickú spiritualitu treba vedieť rozlíšiť od spirituality zdravej. Chce to však trocha inteligencie.

images
 

Väčšina z ľudí sú veriaci ľudia. Väčšina z tej väčšiny sú zjavne nedozretí jedinci. Aj ako ľudia, aj ako veriaci.Tí, čo sa chcú od nich dištancovať, a hrajú sa na neveriacich, si robia z týchto nedokonalostí posmech. Myslia si, že takto si držia odstup od toho neraz ozaj biedneho v našom správaní.Keď si urobíme zo seba či z niečoho skriveného žart, to je úplne v poriadku. Keď však začne v tom žartovaní pracovať naša často nevedomá pýcha, to už v poriadku nie je. Tam už vstupujeme cez provokatívnu iróniu do tzv. sarkazmu, čiže posmechu z iných ľudí. To je vizitka nekultúrneho človeka.

“Jééé pánbožkári…” zachechtal sa istý mladík, keď videl vychádzať ľudí z kostola. Bol trocha pod vplyvom alkoholu, a vtedy je človek akýsi prostorekejší, a ľahšie sa dá jeho úlet pochopiť. Ťažšie pochopiteľné je však žiadne svätuškárstva nespomenúť celý rok napr.v kázni alebo pred ich pustošivým vplyvom “dať hlavy do piesku”. A tak ich vlastne tolerovaním podporovať. Kto to zo zodpovedných v rodine či v cirkvách robí, ten je asi pánbožkárskou infekciou napadnutý sám. A potom sa ono ľahúčko šíri vo vnútri v spoločenstve veriacich. Napadne postupne viac osôb a začne mať väčší spoločenský záber. A konečné ovocie toho sú nejaké sociopatie, ktoré bude produkovať niekto, kto ich bude ponúkať s tým vo viere dobrým. Toto u ostatných spôsobí odpor voči cirkvi aj voči kostolu, odkliaľ táto osoba vychádza. Môže to spôsobiť aj posmech z posvätných tajomstiev viery.

Ďalšia obludnosť v našom správaní je napr. vtedy, keď sa poloslušný polokatolík začervená pri pohľade na fotku nahej ženy, a myslí si pri, že asi spáchal ten najväčší hriech, a že urobil to najväčšie hrdinstvo, keď svoj pohľad od toho obrázku odvrátil, ale absolútne ho netrápi to, že splodil nejakej žene dieťa, a potom sa na nich vykašlal, prepísal majetok po rodičoch iba na seba, a so súrodencami sa nemal potrebu podeliť a v krčme sa vychvaľuje s tým, ako volil toho, kto vytuneloval slovenskú krajinu…

Čo na to poviete? Kto normálny by chcel takto dopadnúť? Kto si robí väčší posmech z viery, ten, čo sa podnapitý posmieva z ľudí idúcich z kostola alebo ten, kto sa považuje za tuhého katolíka, a vôbec si neuvedomuje aký je už stuhnutý a jeho hodnoty sú takto akoby na posmech pokrivené?..

 

Psychopati medzi nami

Včera sa mi nabúral do komentárov veľmi neopatrný psychopat. Jeho adresu či identitu je totiž ľahučké vypátrať. Ak budú komentáre ku niektorému z mojich blogov vypnuté, tak to preto, lebo nemám za povinnosť sa nechať verejne urážať. Vypol som komentáre iba preto, aby som zabránil tým pár psychopatom vylievať tie kýble špiny, ktoré si zabudli prečistiť a vrhajú ich na iných. Ubližujú tak ostatným, lebo likvidujú slušnú komunikáciu. Nechať ich tak robiť je vlastne schvaľovanie zla. Aj to je aplikácia etikoterapie.

406817_2969581608983_1545004770_2877322_784468164_n

Čo s nimi? Buzeranti, teraz nemyslím na sexuálnu orientáciu, ale na sociopaticky poškodené charaktery niektorých jedincov, tí si vyberú nejaký objekt, a začnú ho buzerovať do nepríčetnosti ako keby boli posadnutí. Takéto správanie napĺňa skutkovú podstatu trestného zákona, a tomu kto takto vyčíňa odkazujem, že ak sa nespamätá, a bude nenávistne verejne opakovať svoje psychiatrické diagnózy a koprofagické synonymá spolu s niektorým menom, mojou povinnosťou je mu preukázať milosrdenstvo a oznámiť ho polícii.

Volá sa to kyberšikana. A šíri sa to s duchom “slobody” ako epidémia. Preto sa musíme zaregistrovať aj s adresami, lebo to nie je jeden prípad. Preto na BB psychiatrii vzniklo nedávno oddelenie pre takto postihnutých pacientov, ktorým treba odborne pomôcť.

Keď som pôsobil ako duchovný v Rooseveltovej nemocnici, tak tam do kaplnky chodili všelijakí pacienti. Aj tí psychicky postihnutí. Mali rôzne druhy postihnutia, a jedno spoločné: osočovali okrem iných záchvatov lekára alebo sestru či kňaza z tej hrôzy, ktorou trpeli sami. Jedna pacientka nám šesť rokov posielala denne asi tridsať krát výhražných a inokedy vtieravo podlízavých sms na služobný či osobné telefóny. Chodila sa z toho spovedať, ospravedlňovala sa, vyhovárala sa, vraj má “nervy”… Raz som ju musel doslova chytiť pod krk a vyraziť ju von z kancelárie, lebo nerešpektovala žiadne ani slušné ani prísne upozornenia, že teraz mám rozhovor s niekým iným, ona sa drzo pchala do dverí, chudera. Zaujímavé, že krik na ňu nezaberal, ale celkom psychicky vyčerpaný som ju láskavo poprosil, aby prestala, a ona videla, že už mám naložené dosť, a predstavte si prestala. Bola to psychická choroba alebo primitívna chuť niekomu trieskať po hlave? Raz mi napísala v liste, že toho démona nachytala vtedy, keď sa odbavila na erotickej linke. Iná kopala do dverí, a keď som ju upozornil prečo takto robí celému oddeleniu hanbu, ale aj nám, lebo chodila dolu do kaplnky, tak povedala že na vine sú lieky. Iná ma udala rovno u riaditeľa, že vraj sme mali techtle mechtle, a neboli ani techtle. Všetky tri vyskočené mníšky a fatálny nepokoj v duši. Ďalšia má už  dekubity z rozmaznanosti a Vám ponúkne, že či by ste nechceli mať s ňou dieťa, a keď jej slušne vysvetlíte, že to nie je možné, tak sa urazí, že Vás po celom meste ošpiní, hlavne medzi kresťanmi ,vraj ste taký extra smilník na pohľadanie. Keď je niekde silno zasmilnený vzduch, tak takto ho kolegovia kňazi celkom bežne čistíme, aby ste ostatní vedeli, že si iba na farách šunky neváľame, ale robíme aj tzv.duchovnú prácu.Cieľ nečistých duchov za podobným dianím  je pošpiniť meno, zhodiť, doviesť do blázinca…To sa pri takýchto, hlavne nešťastných pacientkách deje, a kto s nimi robí, vie o čom píšem.

Chytať ich však pod krk chlap v prvej frontovej línii niekedy jednoducho v sebaobrane výnimočne musí. Ako mám však pozbierať tie špinavé reči? Tak sa modlím. Každá bulvárne nafúknutá bublina raz spľasne. Niekomu pomôže psychiater, niekomu polícia, niekomu čas, niekomu prímluvná modlitba a niekomu iba sila Krista Spasiteľa cez exorcistu.

Si normálny alebo špekulant?

Niekedy vtip je výstižnejší než podrobné komentáre renomovaných odborníkov…

Goldman-Sachs
 

– Si normálny občan alebo si špekulant?

+ Ako to myslíš ?

– No tí normálni slováci chodia každý rok na dovolenku k moru, menia každé tri roky nové auto, cez víkend idú na chatu, a ak sú na dôchodku, tak majú ešte nejaký príjem z brigády navyše.

+ A kto sú tí špekulanti?

–  To sú tí, čo špekulujú, ako vyžiť z výplaty do výplaty, z podpory do podpory a čo majú starosti s tým, že od koho si požičajú na vlastný pohreb…

100426-GSaxToons_16.ss_full

Život v luxuse

Pokušenie života v luxuse je reálne. Nechceme ho odkladať na život po smrti. Radi by sme ho zažili už tu.

index1
 

Niektorí urobili potrebné kroky, aby si ho zabezpečili. Či to bolo férové ich nezaujíma.Luxus je ako droga a oni sa ňou radi opájajú ako kokaínom.Keď na svojich nadrozmerných supermoderných plazmových obrazovkách sledujú a nemôžu nesledovať niekedy niečo z tej veľkej biedy na tejto planéte, tak to prepnú radšej na nejakého zabávača… Keď sa napr.dozvedia informáciu, že 2 miliardy ľudí tejto zeme nemá ani jedno euro na deň, ďalšie dve miliardy, čiže 2000 miliónov ľudí  má denný príjem do dvoch eur na deň, a ostatní z 3 miliard ľudí má viac ako dve eurá denne, tak tomu nevenujú dlhšiu pozornosť a niektorí to odbavia vetou: “Neřeš to, jo”…

Pri otázke, či je mravné, aby jedným praskali bruchá od prejedania a druhí umierajú od hladu, tak pravdivá odpoveď je, že je to nemravné.

Na otázku, či je normálne, pri tomto stave na planéte žiť v luxuse, tak jednoduchá odpoveď zdravého mozgu je, že to normálne nie je.

Oveľa väčšie rozdiely medzi luxusom a biedou sú v našich interiéroch než sú tie viditeľné v našich exteriéroch.

Raz budeme za svoj život pred Stvoriteľom zodpovední.A tak by som s dovolením odkázal tým,ktorí nastavili systém,kde bohatí bohatnú ešte viac a kde chudobní sú umelo držaní v biede, za akútny stav, kde rozhoduje nejaký veľký cynik v pozadí diania a kde nerozhoduje vôľa ľudu, ako to máme v Ústave.Väčšine občanov  tento stav pri hlbšom zamyslení dokonale kradne dobrú náladu.

Luxus môže mať aj iné podoby, než je tá vonkajšia, a iba vo veciach. Niekto môže ísť do luxusu samoty, kde zažíva tvorivú blaženosť a kde iný človek poriadne trpí úzkosťami.Niekto žije v luxuse zdravej spirituality a iný je spútaný bludmi, a ani si to neuvedomuje.Niekto zažíva luxus krásneho vzťahu a iný je vo veľkej biede vzťahu škrípajúceho a väčšinou boľavého. Minule som povedal chlapcom v Slobodnom vysielači, internetovom rádiu, ktoré predbieha za vyše dva roky svojej existencie iné mainstreamové médiá, že či si oni uvedomujú, že žijú vo veľkom luxuse slobody. Pretože tento luxus si dnes málokto môže dovoliť, teda vyjadriť svoj slobodný názor do verejného priestoru. Je tam neraz zadymený vzduch občas tam počuť mimo vysielania aj “zázračné” slovo, ale v čom je filozofia rádia ozaj cenná, že sa tu snaží dar slobody realizovať v praxi. A to v histórii ľudstva mohol veru málokto. Ani tí hore v luxuse si to nemôžu verejne dovoliť ani dnes…

Napadlo Vás, že skutočne veľkým luxusom dnes je mať zdravý úsudok?  Toľko je dnes schizoidných či dementných prejavov v našich postojoch…

Asi najväčší luxus z toho vnútorného hľadiska má ten, kto žije svoj príbeh, a nie cudzí, pre ktorý ho určil a sem poslal Stvoriteľ.A ak zostane aj normálnym človekom dobrej vôle, a nepodľahne rôznym primitívnym či sofistikovaným pasciam, ktoré tu nastražili nepriatelia ľudského pokolenia, to je s dovolením moja definícia života v luxuse. Bude mať v sebe tento jedinec aj pokoj. Ostatní budú potrestaní nepokojom a agresivitou v rôznych stupňoch a podobách.A ich okázalý luxus navonok je iba maska, pod ktorou sú skryté ich veľké biedy…

98

Grálistka versus kresťan

Keď sa dajú dve posolstvá vedľa seba, tak sa dajú lepšie porozumieť ich odlišnosti.

G: Vy si myslíte, že Ježišova smrť na kríži bola Bohom chcená? Posolstvo grálu to osvetľuje úplne inak. Bola to iba hrozná vražda Božieho Syna, ktorá nepriniesla žiadne vykúpenie. Vy kresťania dezinformujete. Celý svet je kôli tejto udalosti ešte viac karmicky potrestaný. Glorifikujete túto praobyčajnú vraždu proroka, ako keby si to prial sám Boh.

K: Naša viera svedčí o tom, že vykúpenie sveta nastalo. Smrťou Krista bola porazená Smrť. Veru Boh to dopustil, a iba On vie prečo sa to muselo stať až tak drastickým spôsobom. My rozjímame, že Ježiš si veľmi cenil našu spásu, lebo my si ju asi  vôbec neceníme a neuvedomujeme, aká je cena našej duše  dôležitá.

G: To sú tie Vaše rozprávky. Okolo nás je smrť stále. Nezavádzajte!

K: Pri Veľkej noci oslavujeme víťazstvo Krista nad diablom.

G: A to nevidíte, že ako stále zlí duchovia mnohých ničia a robia im peklo už z tohto života?

K: Vidíme to, ale to je preto, lebo nespolupracujú s Kristom, ale veria v nečisté božstvá, čo im nepomáhajú. Všetko zlo nebolo odstránené, iba generálny pekelný štáb dostal fatálny úder. Kristus vyhral svojou prehrou vojnu. Nám zostali ešte malé bitky s čertami, v ktorých s pomocou Krista môžeme víťazne obstáť a nadobudnúť si potrebné  cnosti.

G: V Posolstve grálu sa píše, že Ježiš nevstal z mŕtvych ako si to myslíte. Nebolo to telesne, ale duchovne. Vy ste nepochopili   vôbec Kristovo posolstvo.

K: Toto hlásali doketisti v 2.storočí, ale sa mýlili. My veríme že aj telesne. Jeho duch sa vrátil do tela, to sa obnovilo. V biblii sa píše, že kameň bol od hrobu odvalený. Keby to bolo iba duchovne, tak by ten kameň odvalený byť nemusel. Raz aj my takéto veľké vzkriesenie zažijeme s ním, keď príde. Zatiaľ môžeme pracovať na malých vzkrieseniach svojich bied v našom vnútri či svojom okolí.

G: Vôbec si neuvedomujete to, že sa tu budeme dovtedy reinkarnovať, pokiaľ nezaplatíme svoje dlhy do posledného haliera?

K: Naše veľké dlhy zaplatil Kristus na kríži. Jeho inkarnácia nás zachránila. Jeho sv. krv očistila. My sa netúžime znovu  reinkarnovať do nového tela, ale túžime po nebeskom oslávenom tele a ideme do spoločenstva svätých v nebesiach. Už v tomto  živote sa snažíme inkarnovať všetko dobré a pravdivé do svojich tiel i životov. Kto toto nerobí, tak akoby spal, a predivne  odkladá to podstatné na nejaký iný život v inom tele. Toto my kresťania voláme nezodpovednosť a škola prepadnutie.

G: Vy to všetko zhadzujete na Krista. Každý si musí svoje karmické dlhy zaplatiť sám. Je to presne podľa železných zákonov   vesmírnej spravodlivosti.

K: My sa spoliehame viac na Božie milosrdenstvo než na vesmírnu spravodlivosť. S týmto tuším ten Váš systém vôbec nepočíta. Vaša presná kaukulačka je nie presná, ale veľmi vzdialená realite.

G: Posolstvo Grálu aktualizuje modernému človeku duchovné zákonitosti. V biblii je mnoho podobenstiev a je už zastaralá.

K: Pre nás je Božie Slovo v biblii, hlavne v evanjeliách stále aktuálne a živé. Vaše posolstvo má aj svoje múdre kapitoly, ale sú   tam aj klamstvá, ktoré voláme bludy. Dajte si na ne pozor, lebo otec lži je zlý duch.Ten ľudí klame, aby ich okradol o budúce     zásluhy. Vaše posolstvo je vo viacerých bodoch v úplnom rozpore so zvesťou evanjelia. Nemôže byť preto z neba.

G: Veď Vy ste nečítali celé toto posolstvo. Najprv si ho celé prečítajte a potom môžete o ňom niečo aj povedať.

K: Netreba mi ho čítať celé. Natrafil som tam na také zarážajúce a kresťanstvu odporujúce tvrdenia, že mi to stačí.

G: Ktoré konkrétne?

K: Je to strašne prísne. Nemilosrdné. Chýba tomu radosť. Autor tejto knihy nie je inšpirovaný Duchom Svätým,ale asi duchom  nejakého “ivana hrozného.” A preto ju nepovažujem ako Vy za duchovne užitočnú literatúru.

 

 

Moderní inkvízítori

My sa tvárime, že máme slobodu prejavu. Všetci to akože navonok uznávame, v Ústave SR to máme napísané čierne na bielom, ale keď si pokojne vyslovíte svoj názor, oni spozornejú, pretože prichádza ich osudová chvíľa. Začnú škrípať zubami, že z ktorej strany majú začať pľuvať jedovaté sliny, aby si svoju pozemskú úlohu naplnili…

images

Teda aby som bol presný, názor Vám dovolia vysloviť, ale iba kdesi súkromne v cukrárni pri zákusku alebo v krčme pri pive. Akonáhle ho chcete zverejniť v novinách či masmédiách, kde ten názor zaznie a sledujú ho už tisíce čitateľov či poslucháčov, tu začne pracovať démon podlosti v moderných inkvizítoroch. Tí majú ako psy stonásobne vyvinutejší čuch než ostatní, a čím niekto napíše či odvysiela úprimnejší a mravnosť budujúci príspevok do éteru, tým oni považujú za svoju predpekelnú povinnosť ho zoťať, očierniť, skúšajú ho ponížiť a najradšej by ho niekde upálili alebo zadupali pod čiernu zem. Čím má niekto neutrálnejší a nikoho nemeniaci názor, tým mu dajú väčší pokoj. A čím je niekto nemravnejší, tým viac ho verejne vychvaľujú a roztieskavajú iba takto pochopenú slobodu prejavu.

imagesKeď sú už v koncoch a nevedia, ako nový intelektuálny potrat na niekom plodnejšom počať, zo zúfalstva sa priplazia ako hadi, a akoby z posledných síl svoj objekt záujmu aspoň uštipnú, a vynadajú mu verejne do chudáčikov, hlupáčikov či skrachovancov. Veľmi im vyhovuje anonymita, keď svoje trestné činy nepravdy a nelásky môžu páchať v skrytosti a bez zverejnenia si svojho mena či tváre. Sú to v podstate primitívni zbabelci. Ani niekoľko ovládaných jazykov, ktoré im trčia ako slama z topánky či akademických titulov, ktoré im vytŕčajú ako slama z klobúka, na tom veľa nezmení. Ten, kto takýto systém vytvoril a v pozadí naň dohliada, sa na takomto beztrestnom nakladaní si občanov navzájom sa asi dobre škodoradostne  aspoň trochu pozabáva. Asi aby mu pobyt v  klietke nudy bol znesiteľnejší…

imagesVšimli ste si, že čím sa niekto viac navonok tvári ako liberál, tým v sebe skrýva silnejšie inkvizítorské pudy?

Čím je niekto viac postihnutý krutosťou inkvizítorského syndrómu, tým s väčším milosrdenstvom ho treba chápať a pokúšať sa ho liečiť.

 

 

List slovenskému danovi brownovi

Niekto ho onálepkoval ako slovenského antikrista. Bulvárna fáma sa šíri. Čím viac, tým sú jeho knihy predávanejšie. Kde je úcta k blížnemu a jeho menu, vrajkresťania?

imagesCAFFEB6Y

 

Pekný deň

Vaša predstava jedného z Ježišov je liberálnejšia, čo môže byť samozrejme v poriadku, lebo sa nikde nehráte na ultrakatolíka. Podávate len svoje svedectvo ako ste vlastne pochopil  život i kresťanstvo . Podávate ho po ľudsky, dobrotivo ľudsky, niekedy príliš ľudsky. Cítiť z Vašich kníh, že si ctíte pravdu, aj keď svojsky konfabulujete biblické svedectvo a vykladáte si ho necirkevne a originálne. Majú Vás za antikrista, počul som to na vlastné uši medzi kresťanmi, lebo asi nevedia čítať medzi riadkami. Je možné, že odvádzate čitateľov od podstaty Ježišovej obety na kríži, a odkazujete tak kresťanom, že nemusia už trpieť, ale treba sa nám iba radovať.
Podobne nám dvíhate slovákom sebavedomie, lebo ho máme aj pričapené tými, čo si prišli do božej vinice po-cirkev-níčiť. Dodajte pri svojich prednáškach ku tomu aj B, keď ste napísal to A. Lebo nebezpečie môže byť aj to, že sebavedomie nám narastie príliš až do frajerstva, a život iba v radosti nás môže znecitlivieť voči tým, čo prežívajú aj boľavú fázu života. Ste veľmi momentálne úspešný a prajem Vám to, ale sme na zemi, a zo dňa na deň sa nám môže zmeniť osud a môžeme byť medzi neúspešnými. Preto sa to stáva neraz i celebritám lebo majú sklony sa rozkokošiť a iba tešiť s úspechu, ale životná situácia sa im niekedy náhle otočí o 180 stupňov. Nezabudnime sa povzbudzovať  v nesení si svojho kríža.  Zhora nám totiž dávajú zažiť aj inú, veľmi nepríjemnú časť nášho bytia, aby sme neuleteli, že sme tu už polobohovia, ale aby sme ostali pri zemi a  nezabúdali, že sme iba ľudia. Lebo okolo nás je aj veľa neúspešných a dobitých, a pobudnúť s nimi v ich údele ich azda povzbudí viac a hlbšie, než to, že pocítia náš úspech.
Vaše výzvy, aby sme niečo začali robiť sami a nečakali iba, že to nejaký mesiáš urobí za nás, sú z jednej strany správne, chlapské. Ale zo strany inej a dôležitejšej, my kresťania čakáme na Kristov druhý príchod, lebo nik z nás nemá silu pohnúť s týmto neraz poctivú človečinu valcujúcim monštrom moci v mnohých podobách. Toto Vášmu dielu chýba, že my potrebujeme spolupracovať s pravým Kristom, Jemu treba zveriť problémy svojho života, lebo naše snahy sú nie dostatočné. Bez spolupráce s nebom, bez modlitby bez nesenia si svojho kríža by sme nežili pravú kresťanskú vieru, ale boli by sme ako bludári z 5.st. pelagiáni. Celé hnutie New Age je tým poznačené, čiže spasím sa vlastne iba ja sám. Na toto si dajte pozor, v dobrom Vám to píšem. Čítajú Vás totiž mnohí aj počúvajú, a my sme za nich veru aj spoluzodpovední. Sú to veľakrát tí, čo nežijú tú náročnú kresťanskú spiritualitu, ale idú po pohodlnej ceste do záhuby, ktorú pravý Kristus nemohol nespomenúť. Týchto ľudí, ak máte dar osloviť, tak im to s Ježišovým menom aj pripomente, lebo to sú vážne veci, za ktoré budeme niesť svoj podiel zodpovednosti pred Božím trónom. Ten mesiášov pobyt na kríži nebol ani blud ani omyl.Preto my kresťania sme aj takí vážni, lebo pravá viera musí mať tento základ.Dan Brown zarobil miliardu dolárov na prezentovaní Ježiša ako mal vraj s Máriou Magdalénou techtle mechtle.Ľudia dali veľmi ochotne 5 euro na takéto kino a boli ich tisíce so spadnutou sánkou.Či to je pravda zaujímalo to málokoho.Ak im niekto chcel podať pravdu o Kristovom posolstve zadarmo, prišlo ich na stretnutie asi 20.A potom sa ľudia čudujú, že im vládcovia klamú? Veď väčšina potrebuje počúvať a byť opájaná klamstvami a o holú pravdu sa zaujíma iba pár jednotlivcov. Taký je tento svet.A mať takúto slávu s takýmito roztieskavačmi? A bohatnúť takto pri toľkej biede? Rozumiem Vám o čo Vám ide a za mnohé Vaše životné skúsenosti v poslednej prednáške v Banskej Bystrici vďaka.
kňaz Pavel

Milý Pavel, ďakujem za Vaše úprimne myslené slová, budem nad nimi
premýšľať. V úcte Jozef Banáš

List slovenskému danovi brownovi II.

Dogmy sú pevne stanovené pravdy viery. Pravé náboženstvo ich mať musí. Má ich, a svojsky definované, aj ateista, ktorého axiómy,teda skoro ako dogmy sú napr. boh neexistuje.Alebo posmrtný život je klamstvo…Kto je proti dogmám, tak sa drží chudák iba jednej dogmy, ktorá znie: ” Nejestvuje nijaká dogma!” A vycerí pritom nazlostene a celý červený aj svoje zuby…

31aa6559-d513-49f7-a4f0-d06172e34246_0

Vážený pán spisovateľ.

Nedá mi, musím Vám ešte napísať.Vo svojich knihách a prednáškach učíte ľudí ísť proti dogmatizmu.Tu sa musíme naučiť rozlišovať, tak ako ste to raz urobil v jednom rozhovore, že treba rozlišovať medzi tými v cirkvi, čo v nej slúžia ako matka Tereza či Maroš Kuffa a medzi tými, čo jej robia hanbu, čo im ide iba o moc a kariéru. Veľmi správne. Nazývam ich kňazi robotníci versus kňazi manekýni. Podobne je to u dogiem. Aj matematika je plná dogiem. 2+2=4 a basta fidli, nič s tým nenarobíte, platné to bude naveky. Teda v desiatkovej sústave, v dvojkovej sústave výsledok bude iný. To napadne tých inteligentnejších… Tak máme aj tzv.kresťanské dogmy : napr. Boh je jeden, tvoria ho Tri Osoby, čiže náš Boh je tri krát Svätý, Ježiš je inkarnácia 2.Božskej Osoby, Boh je Dobrý a Milosrdný Otec, biblia je inšpirovaná Duchom Sv. alebo zákon Desatora, Mária je Panna, pápež je nástupca apoštola Petra, v eucharistii je prítomný Kristus atď. To sú jednoducho pravdy, podobné tým matematickým, a nikto s nimi nepohne, lebo sú tu navždy a my v cirkvi sme iba ich svedkami a ochrancami, nie stvoriteľmi. Problémom v cirkvi i v spoločnosti sa stávajú duchovne pubertálni jedinci, ktorí si myslia, že ich názor alebo niečo v kresťanstve druhoradé a treťoradé, čo sa v jednom storočí učí tak a v inom storočí inak, napr. názor na to, či má človek právo na náboženskú slobodu, či môže byť diakon slobodný či ženatý, či pápež má mať červené topánky alebo nie, či sukňa má byť pod kolená či nadkolená, jeden farár povie že fajčiť je ťažký hriech, iný že je to ľahký a tretí si s Vami zapáli – a to v tej istej cirkvi, atď. Toto a tomu podobné sú tzv.nepodstatné veci.Tie sú pre nich akoby najpodstatnejšie a na ich fanatickom zachovávaní stojí ich “pravá viera”. Títo nie otcovia, ale octovia kariéristi a spirituálni diletanti však majú veľký talent, ktorý treba asi urgentne chytiť pod krk, oni totiž z tohoto dobovo meniteľného strašia ľudí, že to musia robiť iba tak, ako im to oni zhora zo svojho tróniku dnes naservírujú a čiernobielo vraj už s konečnou platnosťou, “vysvetlia”. Inak peklo alebo iné bububu…A nielenže strašia ale aj iným krivia chrbtice a charaktery. Ich neomylnosť je klamstvo. Tak týchto dogmatikov treba demaskovať a vyprášiť im od “neomylných” bĺch ich kožuchy. Toto prosím Vás učte, ak to uznáte za pravdivé, tých mnohých, čo Vás čítajú a počúvajú. Máte dosť inteligencie, aby ste na túto našu biedu podal liek vystihujúcimi príkladmi. Pretože naši bačovia a valasi na Slovensku nás neučia mať v tomto jasno. Asi sami v tom jasno nemajú… Jeden z vyšších klerikov mi na otázku, že čo je podstatné v našej katolíckej viere odpovedal, že všetko, čo cirkev hlása, celý katechizmus. Pretože máme u nás zásadu, že v podstatných veciach máme byť jednotní, v nepodstatných slobodní a vo všetkom sa máme mať radi. Ale keď niekto pri moci povie, že všetko je podstatné, aj tie menšie a nedôležité veci, tak iba prezentuje svoj diletantizmus a neschopnosť rozlišovať, a takýto sudca môže napáchať v rozhodovaní aj podstatné chyby a čím je vyššie, tým viac ublíži aj celonárodne.

S úctou