veriť

Úvodné slovo.

 Triplicitné paraboly.
Tri dimenzie svätého krstu.
Zdravé katolícke ale.
Podobenstvo o Božom paláci

Lexigramové podobenstvá.
Podobenstvá zo zoológie.
Podobenstvo o známkach po živote.

Podobenstvo o duchovných školách.
IQ + EI + SQ = nový človek.
Dobrý chlieb a chutné víno.
Kráľovská presnosť.
Pozemšťania, mimozemšťania a nebešťania.
Telo, duša a duch.
Panenstvo tela, duše a ducha.
Čnosti, neresti a sv. neresti.

        vedieť

Dozrievame asi iba vďaka zraneniam.
Abeceda pre nemocného človeka.
Strach a stres je následok nedôvery.

Príčiny našich nemocí.
Kto trpí za seba a kto za iných ?
Obeta chvály.
O ranách, čo nás budia.

Ako rany správne liečiť ?
 Liečenie vnútra na rôznych úrovniach.
Túžba vyzdravieť nemá byť modla.
Povolanie k nenápadnému mučeníctvu.
Nebezpečie príliš ľudského.

Diagnózy dnešnej doby.

Exorcizmus svätuškárstva.

Je kríza viery okolo nás, či v nás ?
Pánbožkárstvo pod mikroskopom.

Na tom našom malebnom Slovensku.
O veľkonočnej radosti.
Spása od večnej smrti.
Slová, ktoré sa dotkli podstaty.
Spirituálna diagnostika v NZ a v praxi.
Liečba zrkadlom a protijedmi.
Tvoja viera ťa uzdravila.
Skryté zázraky.
Komplexy staršieho brata.
Večnosť začína už dnes.
Kristus, pravý garant normálnosti.
Čakanie na koniec sveta.
Spolupráca na uzdravení.
Podobenstvo o zrnku piesku.
Duchovno v nemocnici.

       vidieť                

                                Cirkev alebo cirkus?

Nestotožňujme vieru s našimi mindrákmi.

Prameň a citerny.
O talentoch úplne inak.

S človekom majú zámer.
Cirkev je zdravie a sekta je úchylka.
Zrkadlo vyčistené pokorou.
O zubných kazoch.
Nevytunelovateľné bratstvo.
O húseniciach a motýľoch.
Duchovná sekera na hlúposti.
 Pas moje baránky, pas moje ovečky.
V podstatnom jednota, v ostatnom sloboda.
Zákaly duchovného zraku.
Návrat strateného raja.
Stále silnejšia infekcia smútku.
 Obetný baránok.
                                    Dospelé detstvo.                                                                 Prečo milovať nepriateľov?                            Aby sme sa nestali obeťami svadboholizmu.

Slová na záver

 

 

 

 

                                      Úvodné  slovo

 

 

Dostali sme do daru kresťanskú vieru.

 

Nemal každý to šťastie.

Vačšina ľudí kráča po iných cestách.

 

Európa stojí na trojitom historickom základe:

 

na gréckej filozofii, rímskom práve a židovsko

kresťanskej viere.

 

Našou povinnosťou je poctivo ju žiť a odovzdať        

ďalšej generácii.

                Na to, čo sa tvári ako viera, ale ňou nie je,

                             máme aspoň upozorniť.

 

To, čo tu potrebujeme, je neostať

 

naivnými veriacimi a nekompletnými.

 

Začiatočníckym a adolescentným formám prežívania

 

tej správnej viery

 

treba napomáhať k dozretiu.V dospelejšej,

 

jasnejšej a ucelenej podobe.

 

A potom bodaj by sme sa dostali

 

až k múdrym slovám A. Pronzata:

 

„Nie ostať deťmi, ale stať sa deťmi je vrchol dospelosti.“

 

Ak sme aj dospelí, nepovažujme sa za hotových.

 

Cez Ducha Sv. sa dohotovujme!

 

Čiže odvážme sa vojsť i do komnát

tzv. tajomstiev viery.

 

Kresťan by nemal prešľapovať roky iba na jednom mieste. Mal by ako pútnik prísť až do Sv.zeme. Nie tej s Jeruzalemom, ale mal by svoje vnútro i telo premeniť na svätú zem. S pravým pokojom v centre srdca. Reálne i spirituálne pracovať a uvažovať, aby jeho nie nepoctivé

verenie prechádzalo do vedenia, a vedenie do videnia.

       Čiže do nenaivne milujúceho a radostného

     detského pohľadu na život.

    Zámerom tejto práce je obohatiť

  mystagogickú katechézu.

Je tu pospolu trocha filozofie s trochou teológie, trocha poézie s trochou prozaických skúseností, trocha mystiky s trochou jemného humoru.

    Potrebujeme supervíziu. Čiže odborný dohľad , nadhľad a aj zdravý odstup.To nech   ako duchovný revízor kontroluje našu realitu. Občas treba dať pod zdravo
kritický mikroskop aj našu zbožnosť, vzťahy, národ spiritualitu, neveru či dobu.
Pozrieť sa niekedy duchovným ďalekohľadom aj do diaľok minulosti či budúcnosti. Necestovať iba do zemepisných či intelektuálnych šírok,

           ale ponoriť sa aj do tzv. hlbín duchovného mora.

   Nech nám pomáha v boji proti chorobám rôzneho druhu, bludiskám poloprávd i biede nevedomosti ten                      pravý Lekár, Priateľ a Osloboditeľ 

 nefalošný Ježiš Kristus.

 

 

TRI DIMENZIE SV. KRSTU

 

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou v dospelom veku. Sám Ján Krstiteľ povedal ľudu:

„Ja vás krstím iba vodou,
ale po mne prichádza väčší ako som ja, a ten vás bude
krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

Čo je krst Duchom Sv?

Dlhoročný poctivý duchovný život.

Denné pýtanie sa na Boží plán.

Zhováranie sa s Bohom v modlitbe.

Práca v Božom diele a vari aj

snaha o férové medziľudské vzťahy.

Ján akoby očisťuje od duchovnej špiny náš vonkajšok,
Čiže robí nás kultúrnymi a slušnými ľuďmi.
Ježiš aj naše najhlbšie vnútro.
Pomáha nám stať sa vernými anjelmi.

Ján je príklad pre správneho muža a ozajstného duchovného
vodcu.Nebolo v ňom chlapskej samoľúbosti.Väčšina chlapov sa hrá na to, že sú tí najdôležitejší.Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich. Tak ako sa Evine dcéry „dorábajú“, aké sú krásne, zúria a žiarlia, ak je niektorá úspešnejšia. Máloktorá vie ako Mária oceniť kvality inej.Máloktorý džentlmen vie uznať: „Tamten je lepší než ja.“ Ján to vedel.V tom bola jeho pravá veľkosť.Ani sa nehneval, keď ho opustil okruh uctievačov a išli za lepším duchovným vodcom, ktorý ich viac naučil ako on.Úzkoprsí intelektuáli farizeji to nedokázali.Ani zakrpatení návštevníci nazaretskej synagógy. Keď postrehli, že Ježiš ich presahuje a nehladká im egá , skalpelom im reže do nádoru nacionalistických lží, veľmi ho znenávideli .Malí ľudia penili veľkú závisť a odsudzovanie.Zmarili v sebe Boží zámer zaštepiť ich do Stromu Života. Samoohlúpnutí konformizmom uhasili pozvánku k veľkodušnosti.Byť pokrstený znamená slúžiť Svätej Rodine.Nekrstení pohania žijú iba pre seba a pre svoju rodinu. Voda,krásne pokorný živel prírody, obmýva našu špinu. Našu komediantskú „veľkosť a nevinnosť“,
ktoré sú iba našou biedou.Duch Svätý nám otvára rozum a srdcia pre väčšie a spoločné veci.Ponára nás neustále do väčších hľbok nového celostného poznania.Zasväcuje nás do stále hlbších,     osvietenejších pohľadov.

 

Ako učeníci evanjelia by sme mali aj vedieť,

čo je krst ohňom.

Je to prežitie si veľkého utrpenia.

Ježiš ho spomína pred ukrižovaním.

Prežiť dôsledne túto duchovnú cestu,

             prečistiť si chrám od drzého šarapatenia

 

         a vyčíňania  falošného, sebeckého a pyšného ja,

                         to je mystérium svätého krstu

 

                PODOBENSTVÁ ZO ZOOLÓGIE

 

Je vo veľkom omyle ten, kto si myslí, že oslobodiť človeka treba iba od nadvlády tzv. teroristov alebo iba od pliagy vonkajších závislostí.
V skutočnosti sme zajatcami mnohých utajených otroctiev. Závislostí vnútorných.Vonkajší otrokári sú na nás dopustení neraz iba preto,
aby sa z naivného veriaceho stal vediaci. Skvalitnil sa, poučil a stal sa do hlbších vecí života vidiacim. Čiže chápajúcim.             A pomáhajúcim.
Väčšina ľudí sa potrebuje dostať z toho, že sú ako ovce.Čiže dosť nesamostatní a bez vlastného názoru.  Grupujú sa zo strachu do stáda. Spolu sa pasú, bľačia i mlčia.Vyplašené nie iba z vlka, ale i zo seba samých.Ak ovca naberie odvahu a začne si žiť svoj       vlastný príbeh,
stáva sa, že sa zatúla. Dobrý pastier si ju nájde.A má z jej odvahy, ktorá sa zmýlila a možno aj precenila, väčšiu radosť, ako zo zbabelej „poslušnosti“ ostatných, ktoré svoje vyššie ciele nemajú. Ak si však nezabudne koordinovať svoju cestu s vnútorným Dobrým Pastierom, tak nikdy nezablúdi. A stane sa ako On raz obetným baránkom.To je pravé nasledovanie Krista. Pápežovi boli zverené práve tieto typy.
Sú však individualisti, ktorí sa odvážia od stáda oddeliť, bez pokory a vypasú si nie iba svoje bruchá a mozgy, ale i nižšie a falošné egá.
Po čase sa z nich stanú tvrdohlaví barani idúci aj proti múru a robiaci slepo revolučne kvôli nejakému zdanlivému dobru aj rebéliu a vraždy.
Úplne iná je sv. tvrdohlavosť u baránkov, ktorí si Božiu prácu robia napriek tomu, že iní jej nerozumejú a neprebudený priemer im hádže polená pod nohy.Baran predivný sa zátvrdlivým nepočúvaním dobrých rád stane zaťatým somárom.Ak si svoje komplexy neúspešnosti pôjde
unáhlene a netrpezlivo liečiť do verejného domu, tam mu luciferove asistentky veľmi ochotne napomôžu jeho alchymistickú premenu na capa smradľavého.

U žien hrozí premena na hlúpu sliepku,čo mnoho kotkodáka ako ide zniesť vajce, ohovára slepačiny, zobe z ruky nejakému gýčovému pracháčovi a ide ako slepá pod kolesá.Dedinská hus si za svojho boha dávno zvolilaiba a len svojho manžela.Kačku zaujímajú zasa iba jej kačičky.Mačičky sa rady o kadekoho prenežne obtierajú a nechajú sa rozmaznávať. Ak žena žije duchovne, bude mať čosi zo vznešenej labute.Ak to v duchu fláka a stráca dôstojnosť, bude mať
pod maskou slušnosti drzosť opice.Tá ale narobí sajrajtu. Alebo až zlobu kozy.Tá skolí kolegyňu nemilosrdnými rohmi.Pekné žabky sa po čase žitia bez Ducha Sv. menia do tváre na staré ropuchy. Čím sú chlapi väčší bulovia, tým sú ženy väčšie líšky. Ak sú až  ireverzibilní bambulovia, menia sa na prudkonebezpečné zmije.

 

OBETA CHVÁLY

 

Cesta nášho života nás privedie aj ku krížu.Musíme sa rozhodnúť,
ako túto ľudsky ťažkú situáciu prežijeme.

Bolesti sa nikto z nás nevyhne. Sme ľudia,byť človekom je aj zmýliťsa. Byť chorým.  Trpieť.
Ak svoju bolesť nepochopíme a odmietneme ju, volíme si cestu lotra po Kristovej ľavici.Trpí a preklína.Rúha sa , lebo prežíva bolesť, a odmieta si priznať svoj podiel   viny.Odmieta sa modliť. Prosiť o pomoc od Boha. Prežíva peklo. A to je vedľa Ježiša.                   Duchovne oslepol,
lebo miloval klamstvá.Vôbec nechápe, prečo trpí. Nestihne si všimnúť ani veľkú Lásku vedľa seba, ktorá
naozaj majestátne a verne vykupuje človeka.
Takto končí život ten,kto sa sám vyhlási za „svätého“.Popritom sú na jeho rováši mnohé ťažké zločiny a bludy. Tento trpí iba za seba. Po Kristovej pravici je muž, čo sa nevyviňuje ako dopadol , ale svoju vinu priznáva.Pokarhá toho lotra naproti a zastane sa Ježiša.Prosí o pomoc.To je symbol človeka, ktorý trpí možno aj za hriechy iných,
                        ale bez čistoty ducha. Je dúfajúci.                        Ako prvému je mu prisľúbený raj.
             Uprostred je ukrižovaná Sv. Láska. Tá trpí iba za mnohých iných.
Nesťažuje sa, nenadáva, nevyhráža sa ani sa neľutuje. Je tichá.
A božsky trpezlivá.Obetuje svoju bolesť za tých, čo sú za ňu zodpovední, aj za mnohých iných. Odpúšťa aj svojim vrahom.
Modlí sa za nich. Tak ich profesionálne odklína!
Ježiš na kríži a Mária pod ním

DUCHOVNE PRACUJÚ.

Chvália Boha, i keď je to navonok absurdné.
Najväčšie mínus v dejinách
spolu premieňajú
na to najväčšie plus.

                       Dúfajú, že toto nie je hrozný koniec,                         ale bolestný začiatok.
Mali by sto dôvodov na Otca nadávať, ale oni mu aj tu Dôverujú. Slovami “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil !“ nahlas a s veľkým výkrikom
    pribíja Ježiš Kristus „víťaziacu“

bezbožnosť na tvrdé drevo kríža.

                 Niet krajšieho a dokonalejšieho príkladu                                     než je táto najvoňavejšia                  

SVATÁ Obeta Chvály.

 

.
S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER

 

Sily svetla i sily temna majú s človekom svoj vlastný zámer.
Nebo má záujem, aby človek správne prežil svoj pozemský pobyt,
a prišiel tak opäť do nebies.Temno pracuje opačným smerom a túži človeka najskôr od sv.cieľa odkloniť, potom ho dezorientovať a nakoniec vyrobiť z neho nového, odporného ničiteľa.Nešťastníka. Podchytiť ho treba už od mladosti.V škole ho preťažia obrovskou záťažou nepodstatných informácií, ktoré môžeme spokojne nazvať
koniny, lebo je to taká záťaž ako pre kone.Málokomu z mladých sa dostane solídna etická a náboženská výchova.Miesto dobrého príkladu mu vo vlastnej rodine dajú neraz na tanier rôzne kraviny.V partii po škole sa podučí kadejakým škodoradostným somarinám.V časopisoch si prečíta a poobdivuje svoje spevácke či herecké idoly a dozvie
sa od nich, ako sa robia nekonvenčné hovadiny.Zapne si večer televízne relaity show, tam má na každom kanáli široký výber vulgárnych volovín.A ak zatúži zadláviť sa extra porno prasačinami, dostane
sa k nim bez problémov cez internet za pár sekúnd.No a potom sa čudujeme, že kriminálne capiny robí mládež už celkom spontánne?
Ktosi ju programuje:najprv mať prachy a potom sa naplno vybujačiť… Ešte pred dvadsiatkou ju treba premeniť na divú zver.To že sa to ozaj veľkému strýcovi, ktorý na to z pozadia dohliada s veľkou úškľabkovitou toleranciou podarilo, o tom by bolo čo predlho rozprávať.
Na viaceré miesta v spoločnosti treba dať už výstražný nápis
Pozor, besnota!
Nik nevie konkrétne, kto vlastne tým strýcom je.
Je tu však silná indícia, že ide o podivnú a zúrivú beštiu.
V produktívnom veku je nutné väčšinu ugniaviť, čiže hekticky zamestnať. Menšinu nechať totálne zľajdačiť a podporiť v nich príživníctvo. Dostrašiť ich,aby nemali čas rozmýšľať.Urobiť z nich roboty mysliace na zisk.Nahovoriť im, že ich pozemské šťastie je byť zadĺženými

SPOTREBNÝMI DEBILMI.

Hypermarkety sú ako novodobé chrámy.Nové veci miesto cností. Druhá fáza je karnevalizovať život a premeniť ho na nekonečné zabávanie sa. Show musí pokračovať počas celého roku.Striedaná krvákmi v hlavných správach.Čím sú horšie, tým viac sa ľudia poisťujú…
Humoristické relácie na každý deň, to prezrádza, že smútok nazúrenosť a strach nám silnie a strácame duchovnú radosť zo života. Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je premeniť ho v hluku na

ZABÁVAJÚCEHO SA IMBECILA.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu, posmech z normálnosti sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho aplikovaného  cynizmu,
ktorý sa uspokojí až vtedy, keď tečie nevinná krv a praví ctitelia Boha sú v zuboch nielen mediálnych šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je
               spraviť z jačiaceho víťaza v umelom, teatrálnom              a impotentnom boji

 

BEZCITNÉHO A AMORÁLNEHO KRETÉNA.

 

Keď sa dohrkoce do dôchodku, tak ako odkaz vnúčatám si od srdca zažumpári na Cirkev, popreklína vládu a ak ho navštívi vážna choroba, tak podplatí lekára, aby to ukončil tou najtrápnejšou bodkou – smrtiacou injekciou eutanázie. Tá ho konečne vyslobodí zo života naplneného nezmyselnými,vlastne všetko náhodami, čiže chobotinami. Podobnému najviac rebríku do kurína :krátkemu a obšpinenému slepačinami. Idiotizácia je naplánovaná a zámerná. Ak sa temnote tento plán
podarí, vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník. Ale to iba za jeho dlhoročnej spoluasistencie a sebastrieskania sa až po hrob. Prečo je to v schizoidnom svete takto? Stále chladnejší ľad ako podklad pre naše kroky nás donúti nasadiť si korčule viery, nabrúsiť si ich a podať nádherný krasokorčuliarsky výkon.Týmto športovcom
ducha vyhovujú presne tieto podmienky. A tým,čo nemajú korčule,alebo si ich nechcú nabrúsiť beda. Budú stále v strese. S podchladenou zadnicou. Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom, potom
archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,kniežaťom,
princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého človeka človekom skryto veľkým a naplneným pravým duchovným svetlom.
Nesťažujme sa,v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností, ako zdivieť a dokatovať sa na diabla, ale máme i tisíc možností sa dohotoviť na anjelský Boží obraz.To je samozrejme oveľa ťažšie.Niekedy až
tak, že sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku viery a zdravého rozumu, ten s určitosťou tuší, že nám bude daný k žitiu aj iný svet, nie iba tento provizórny akožeslušný „bordeloblázinec“, ktorý okolo seba nemôžeme nevideť .A na ten, na tzv. Božie
Kráľovstvo, sa vo vnútri múdry človek poctivo chystá.Gengaji ducha v iný život neveria.Nádej im ktosi ukradol.
Kto? Obvinia Cirkev…
Keby sme videli napr. konečnú podobu tých, čo smilnia dnes na plné obrátky, alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy, ak by nám zaplatili miliónkrát viac.Žumpou budú raziť ich telá.Krásavci sa zmenia na ropuchy.Budú takí zohavení a prestarlí ako bosoráci skrížení so zachlpatenými príšerami z hororových filmov. Ako ľudskozvieracie obludy.
Vážne budú na tom aj žurnalistické, mediálne a politické prostitútky. Tie a tí, ktorí za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka záplavou lží a obvinení. Sami si vyrobia ťažké tresty. A nie veru najlepšie na tom budú aj tí a tie,
čo zapredali Sv.Ducha.
Čo obchodovali aj s Kristom…
Čo zneužívali sv.evanjelium, za ktoré vylial Syn Boží svoju sv.krv. Čo Božie Meno brali nadarmo, aby sa oslávilo v hriešnom svete ich nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.
Falošní bratia, „boľševici“ likvidujúci iný názor. Prostitúti Ducha… Tí zdanlivo veľkí, v skutočnosti tajtrlíci, po ktorých ostáva mnoho smutného octu. Kto sa rúha Otcovi či Synovi, tomu bude odpustené. Ale kto sa rúha Duchu Svätému, to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či matke, tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu, dá sa to tolerovať? Existujú aj duchovné potraty napr. nových myšlienok, nápadov.
Nemýľme sa a vyjasnime si : temné sily nielenže existujú,
ale naplno pôsobia tam, kde sú najprv ľajdáckosťou a potom opakovanými ťažkými previneniami proti Božím zákonom privolané. Ak by hlásateľ Svetla opomenúval spomenúť zámery temných síl,
bol by tiež asi ich nepriamym nevedomým či vedomým nástrojom. Rozum menia na výkonný robot. Srdce na primitívne krátkozrakú kalkulačku. Emócie retardujú a krivia. Vôľu mľandravejú až do hroznej nesebaúcty. Telo zdivejú až na šelmu alebo „zbožštia.“
Nechajú sa na zemi chudáci zotročiť a potom sa klamú falošnou slobodou.O toto ide tej utajenej bytosti, ktorá ponúkala Kristovi svoje pozemské poklady, ak sa jej pokloní.Dostala istý čas,prostriedky aj priestor,
aby zvieraciu farmu
z pozadia vymyslela, manipulovala a sponzorovala.

Kto sa dá okradnúť o posledné zvyšky hanby, môže to tam, kde sa mení človek na rôzne ohavy, dotiahnuť s jej pomocou veľmi ďaleko. Prečo majú sebecké a neférové sily takú vonkajšiu moc v tomto svete?

Mohol by ich Boh zrušiť? Mohol.

Prečo to nerobí? Asi nás testuje…

Veľkými peniazmi sa tu vyvíjajú silné tlaky skoro na všetko.
A platia toľké daromnice.V podvýžive sa necháva vyše miliarda ľudí. Človek nemôže žiť bez Boha. Je nevyliečiteľne náboženský. Buď ho nájde v jeho pravej podobe, alebo si nájde nejakých bohov a bôžikov iných.
Pokiaľ sa bude väčšina klaňať mamonu, potiaľ tu on bude vládnuť ako forma trestu pre falošných veriacich bez ozajstnej viery. Veriacich v povrchnosť a v konzumizmus. Ak nám z toho príde po hodoch zle, tak asi až potom zatúžia mnohí odísť zo stavu sviatostnej anorexie.
Dá im totiž veľmi potrebné lekcie.

 

47. CIRKEV ALEBO CIRKUS 

 

Ignoranti Otcovho plánu podliehajú sekulárnemu Circusu maximu. Kultu vonkajšej krásy. Prečo je tu? Aby ukryl to vnútorné a hrozné? Kultu mamony. Aby duchovným bedárom nabulikal, akí sú len bohatí? Kultu herectva.No ak nežijeme tak ako sa má, nejakú tú „veľkú roličku“ vziať musíme.Kultu ženských nahotín.Aby kryli mužské pokrytectvá? Kultu športu. Aby sme boli teda akože aj trochu rytierskí? Favorizovanie povrchu tela signalizuje jasne na potupovanie ducha. Tieto zbožťované ideály hlúpej mladosti zakrývajú iba riadnu starinu. Kde je úcta k vzdelaným filozofom, ľuďom obety či svätým starcom? Heslo dňa: bezbrehá tolerancia. Až do degenerácie úchyláctva? Tolerovanie vážnych hriechov ľudstvo iba viac zadlžuje a neurotizuje. Učiť lajdákov samé ľudské práva a nevyžadovať ani elementárne povinnosti? Kto takému svetu máva svojím mávatkom,a iba prikyvuje aby postúpil vyššie v kariére,je za veci verejné fatálne spoluzodpovedný. Cirkus uznáva všetkých bohov.Aj toho pravého spolu s tými nepravými. Tých nepravých nafúkne a z Boha robí hluchoslepého dedka. To, že príliš tolerantným hrozí v strednom veku schizoidnosť a v dôchodku blázinec, to na nijakom bilborde nie je napísané s veľkými písmenami ako vážne varovanie. Zaplatení roztlieskávači udržujú v médiách iba zdanlivo reálny svet. Na zemi je 99 percent krásneho a 1 percento škaredého. Nepodávajú nám to všelijaké hlásne trúby naopak? Podávať výkon za výkonom nás ženie atmosféra okolo. Jednoznačne tomu duchu chýba pokoj a nadhľad duchovnej hľbky. Sekulárny chlad preniká aj do cirkví v podobe hereckej zbožnosti. Napr.kto sa roky opíjal, hrešil a potom sa ho ktosi zázračne dotkol, z bahna ho vytiahol a teraz sa pred inými predvádza ako hlavná postava kresťanstva.Chváli naoko Božie Meno za osobné spasenie, za radosť v Pánovi a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného extrému: zúrivej abstinencie a vystatovačnej askézy. Tú teraz vyznáva a ostatným kvapká do očí.V horšom prípade aj podozrievavo kontroluje iných,či sú abstinenti,alebo ich spasiteľne napomína,aby sa chránili pred týmto diablovým lákadlom, lebo oni už majú s ním svoje obrovs- ké a azda i všetko zahrňujúce skúsenosti. Ako klauni sa predvádzajú, že sú už akože oslobodení, dávajú svoje otrocké a totálne odriekanie i seba za vzor. Sú to ešte nevykvasení novoobrátenci a nevedomí predvádzatelia svojej sebaoslavy. Kto chce urobiť pre Pána niečo veľké,tak toto to veru nie je.Tí, čo ich nekriticky obdivujú, sú diletantami života aj viery, ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo stáda a žiť svoj vlastný príbeh. Sú omámení priemerným a aj skupinovým duchom. Tých,čo žijú alebo pijú mierne, odsunú ako nezaujímavých, ale uletený extrémizmus dávajú iným za príklad? A svoju slepotu dovršujú tým, že hoci majú plné ústa Ježiša, ani si nestihnú uvedomiť,že On zúrivým abstinentom nebol,ani to od svojich nasledovníkov nežiadal. Ba naopak. Dal požívanie prirodzeného vína ako nástroj na posväcovanie. Tento príklad som vybral ako poučenie z jednej cirkvičky ,kde sa publiku toto tzv. obrátenie vrelo odporúčalo. Ako číslo v cirkuse. Podobne sv.odpor voči vlastnému telu , ten nepatrí všetkým, ale iba tým, čo ešte prednedávnom po dlhý čas ťažkohriešne hýrili, a nie tým, čo roky žijú striedmo a normálne.Tým, čo príliš veľmi a dlho milovali telo. Tým sa v biblii myslí nie iba hmotné telo a jeho prirodzené funkcie, ale klamlivé pozlátka, svetské antisviatosti a nemierne uletenosti. Cirkev nie je proti telu. Ona je za jeho vzkriesenie. Sme otrokmi alebo sme Ježišovými priateľmi? Či On nám hovoril ako odkaz, že máme ako fanatici telo znenávidieť, okyptiť ho a zdeptať ,keď si zapýta jesť na rôznych úrovniach? Nezamieňajme život Majstra s jeho učňami ! Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku, a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom, aby sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úprimnú spoveď, ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať aj teraz, (nie ako tie naše diskrétne vyznania dnes, ktoré zbožne ututleme v spovednici, aby sa náhodou nik z našich zlyhaní nemohol poučiť). Zabudol sa však v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neoceniteľnú skúsenosť, ktorú mu darovala.Nespomína ju totiž vôbec. Bol ňou až natoľko zhnusený, že zdesene mlčal? To tak máme ko- nať všetci? Či extrémizmus je pravá cesta? Najprv ženu využiť a po použití odkopnúť ? Obdivuje totiž iba svoju nábožnú matku. Mohol si však jednou vetou spomenúť aj na matku svojho syna Adeodáta. Zhrozený sa dá na útek: do prísnej manichejskej sexuálnej abstinencie. Skok z dlho hriešneho stavu do milosti sa neobíde bez extrémnych výkyvov. Tá nevera bez Krista zanechá na povahe všelijaké následky. Dajme pozor na extrémizmus. Aj u svätých. Ten sa nemôže dávať ako morálna norma pre všetkých ostatných. Sv. Augustín zostáva veľkým hľadačom Boha, ale má on aj svoje tiene. U sv.Františka z Assisi je pododná situácia vo vzťahu k peniazom, ktoré radí svojim bratom považovať za čosi ako bezvýznamné kamene.Svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho ničil veľmi prísnou askézou.Pred obrátením si práve na ňom zakladal a mal mnoho peňazí, tak si mohol kadejaké výstrelky zaplatiť.Je to poučné, ale pamätajme,to bol ich Boží plán hriechu a pokánia. Aby bolo pokánie ozajstné, pravdepodobne muselo byť aj ich namočenie sa do hriechov pravé. Naším cieľom má byť odvážne plniť Otcov plán s nami, nie uskutočňovať plány pre niekoho iného, hoci bol aj skoro svätý. Svätci sú pokladom sv.Cirkvi a pre nás fantastickou inšpiráciou. Mame ľudí žijúcich na pápežskom dvore, ale aj chudobných františkánov.Aj rodiny s deťmi aj slobodné rehoľné sestry.Hravých saleziánov aj prísnych trapistov.Akčných jezuitov i kontemplatívnych karmelitánov.Pustovníkov aj manažérov.Ponechajme, vážme si a povzbuďme každú charizmu, čo má veru svoje miesto v plnosti katolíckej viery. Cirkev je ako orchester, kde hrajú nefalošne zladené všetky nástroje.

  

 

                   48.  NESTOTOŽŇUJME  VIERU                                                  

S  NAŠIMI MINDRÁKMI

 

„Prečo naše autority stáročia mlčia a nepomenujú ráznou výzvou, kto a ako tu vládne svetovým kapitálom, aké zločiny a potoky krvi sú za peniazmi tohto sveta.Či čušaním o tajných vládcoch svetového kapitálu prospievame Božej veci? Veľmi dobre mnohí tušia, kto svetu naozaj vládne.Tí, čo majú veľmi veľké prachy, a ktorých „práca“ je požičiavať ich iným,a tak ich zotročiť.A ostať rafinovane utajenými. Je tu vážne podozrenie ,či to niekomu nepomáha udržať sa na trónoch moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojím mlčaním a svojimi priateľskými konkordátmi s herodesmi neocitli raz na smetisku duchovného sveta spolu s nimi.Kristus a jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame a potľapkávame po pleci? Vraj „láskou k vlkom“ dokážeme najviac. Je to veru nechlapská láska ! Ide nám o spravodlivosť a dobro oviec? Alebo iba o to, aby nás nevyhodili do luftu? Čušanie a líškanie sa mocným sú možno veľkým nebezpečenstvom.Nejdeme my všetci spolu s nimi do večnej záhuby? Elity v pozadí geniálne cez svojich agentov poťahujú nitkami.Politici sú neraz najatými bábkami.Sú zodpovední za milióny potratených detí, za vojny, vraždy a násilenstvá v nich, ktoré boli naordinované svetu kvôli vláde pár ľudí a ucteniu si falošných bohov jazerami krvi.Také veľké lži sa málokomu zmestia do hlavy, aby si ich vôbec všimol.Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzoru- jú niekoľkonásobne viac bordely ako charitné diela, a to asi preto, lebo čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi silnie.Ochrancami podsvetia sú mafiáni.Ochrancami prostitútok sú pasáci.A ochrancu týchto zvrhlostí ako nazvať? Kto toleruje takéto hriešne zákony? Česť výnimkám, ktoré sa ozvú. Končia na šibenici! Poriadny chlap sa konfrontácii teší a nebojí sa smrti,väzenia ani Boha. Je slobodný a nik ho nezastraší.Chlapček ten vykúka schovaný mame pod sukňou.Roky čumí a čuší. A keď sa dostane k slovu ,začne vždy tému, ktorá nie je hlavná a nikdy ľudí neznepokojí, a usmeje sa ako herec z Hollywoodu.A doma si mení plienky.Do neba sa mu, pravdu povediac, ani veľmi nechce.Vždy sa našiel vždy niekto, kto plné gate nemal. A ozval sa. Väčšinou dostal osudovým kyjakom od vlka, čo bol pri moci.A dnes? Dostane bakuľou od svojho baču!“

 

Ale, ale…

 

Čo takto dokázať svoju mužnosť nenápadnejším spôsobom, bratu?.. Touto otázkou sa prihovoril starší brat kňaz mladšiemu, autorovi tej predchádzajúcej klerikálne až komunisticko revolučnej úvahy, skopí- rovanej akoby priamo z teológie oslobodenia z Južnej Ameriky. Pápeži sa viackrát v histórii ozvali proti mocnostiam sveta a celkom obozretne nepodľahli ako Ježiš pokušeniu rozdeľovať tu „spravodlivo“ mamonu pre masy.Mužnosť a odvaha sa dá v Cirkvi prežiť aj múd- rejšie a spirituálnejšie. Skúsme byť naozaj sami sebou v záplave akožekresťanského konformizmu.Žime poctivo bez kariérneho pachtenia sa. Obstojme férovo v konfrontácii so svätuškárstvom. Alebo vydržme niekoľko rokov v misionárskom či nemocničnom prostredí.Či v dlhšej samote.V sekulárnej cudzote. V nedocenenosti.V radikálnom pokání kláštora.Či v riešení hĺbkovej očisty v ženskom svete.Či napr. v rómskej osade.Vydržíme učiť medzi unudenými grázlami v dnešných školách? Alebo v dlhoročnom mlčaní pri krivom obvinení nášho mena? Potľapkávať sa s úspešnými zvládne hocikto.Čo takto dať svoju mladú kňazskú silu neúspešným,rôzne chudobným, pomýleným a chorým… Robiť iba vonkajšiu a materiálne orientovanú revolúciu je jeden z ťaž- kých zákalov nespravodlivosti. Či na to prišiel Ježiš, aby sme ho ponížili ako rozhodcu medzi rozhádanými príbuznými kvôli lakomstvu? Vatikánsky nadhľad diplomacie Márii oddaných inteligentných večných mladíkov nás možno chráni pred zbytočným krviprelievaním. Idú pomaly, ale isto počas celých dejín Cirkvi Kristovej. Nebolo by spackaním evanjelia, keby Cirkev podľahla pokušeniu iba rozdeľovať funkcie, peniaze, budovy, šperky a pozemky a mlčala by o vnútorných bohatstvách ukrytých vo viere a  v človeku? Či má ona neraz nespravodlivým masám pomáhať iba  ku vonkajšiemu blahobytu? Boľševická revolúcia bola veľmi krutá lekcia.Rozdelila masám spoločný majetok, čo je na prvý pohľad veľmi ušľachtilé.Ale robiť to revolučne rýchlo? Cez vraždy? To poslalo Mať Rus na Golgotu. Majetkové a iné rozdiely boli aj budú. Iba slepý na duchu si nev- šimne, že rozdiely oveľa väčšie než medzi miliardárom a bezdomovcom sú napr.medzi človekom so zdravým úsudkom a mentálne retardovaným. Medzi slušnou matkou a ženou ozaj nehanebnou. Medzi kresťanom a pohanom. Medzi vidiacim a slepým. Medzi Kristovou mučenicou, ktorá obetuje iba svoje telo s láskou a medzi falošnou mučeníčkou, ktorá sa s nenávisťou voči Západu v hypermarkete odpáli ako samovražedná atentátnička a 3O ľudí zabije a 70 zraní. Sú obrovské rozdiely medzi charakterným chlapom a nezodpovedným chrapúňom, čo „nakotil“deti a potom sa na ne vykašľal. Oveľa väčší rozdiel v kvalite je medzi tým, kto má zdravé nohy a medzi chorým pripútaným na lôžko. Ešte väčší je rozdiel medzi krásou vonkajšou a vnútornou. Medzi životom v pravde a žitím v atmosfére opojných lží. Iba zúžené vedomie si myslí, že ak budeme mať všetci podobne veľa majetku,tak prídeme ku kvalite života. Veľká ilúzia. Závisť a nenávisť sa tým neodstráni. Na to bol dobrý ten socialistický experiment.Božia Ríša nie je iba o delení majetkov či konzumácii. Ale o vláde Boha v našej celej bytosti. Kto ho má, bude mať dosť,aj keď bude mať vecí menej.Podstata nie je vo veciach.Viera nám pomáha cez pokoru, úprimnosť a osvietený rozum oslobodzovať človeka. Aj nekompletné či talibanizmom poznačené pozemské ideály. Slepé egá tam zakopú míny strachu alebo uletenej horlivosti.Priatelia neba sú tam poslaní na to, aby to pomohli odmínovať. Najprv u seba a potom aj v spoločenstve, kde žijú. Až potom sa môže niečo pohnúť v okolitom svete. Ježiš ho premenil s 12 apoštolmi. Dve miliardy kresťanov si dnes nevie rady čo s ním? My sme asi so spoločnou vierou ešte nezačali, ak riešime iba akési svojské mindráky.

 

49. PRAMEŇ A CISTERNY

 

Nielen prorok Jeremiáš vyčítal Židom ich duchovnú neveru./12/ Opustili prameň živej vody, čiže Boha, a našli si popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu. Cisternou bola kedysi v orientálnom svete vykopaná jama, ktorá zachytávala dažďovú vodu. Poslúžila ako rezerva pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou pramenitou vodou. Bez vody človek neprežije. Máme voľbu, obrazne povedané: buď budeme brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú z kaluže.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja, zo Sv. Ducha, alebo si budeme musieť nájsť nesvätú náhražku pre stádo zveri. Treba sa nám všetkým k dôstojnosti života a pre osobné šťastie nevyhnutne naučiť,ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj a tak byť v kontakte s Absolútnom.Fakt iba niektorí to vedia.Ostatní sú roky kdesi mimo seba. Urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu, ktorá po povrchne prijatých informáciách končí ako spoločenský upír. Tá nevie byť sama so sebou, nežije si v pokoji svoj príbeh a uteká neustále kdesi preč od zdroja, aby sa zavesila na nejakého podobného úbožiaka.Keď sa zbadajú, už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly, čo sa našli. Iný druh „cisternizmu“ je obrovskú lásku a nádej vkladať do ľudskej lásky a odsunúť na okraj Lásku Božiu.Kto sa chce isto sklamať, tak nech začne takto.Zabíjanie času pri „pohárikoch z cisterny“ je náhradným programom spirituálneho analfabetizmu, ktorý sa nevie modliť. Ani sa neráči to naučiť. Oheň smútku treba vedieť

 

OBETOVAŤ

 

nie ho hasiť alkoholom. Zapálení pracanti, čo zarábajú iba dočasný kapitál, nech sa aj občas zastavia, kým ich nezastaví vážna choroba alebo smrť. Tá obhalí naše zásluhy pre nebo, čiže spirituálny a pravý kapitál. Bodaj by sme sa nezobudili na druhej strane bytia s „prázdnou peňaženkou“.Nepríčetným pozeraním do televízie či internetu s množ- stvom náhradných programov si môže človek sám uchmatnúť plnenie najpodstatnejšieho programu. Toho, ktorý má s nami Stvoriteľ. Ten sa dozvieme iba stíšením sa.

 

Adorácia Krista je čosi nenahraditeľné.  

 

Dlhými hodinami čumiac do rôznych hier a zabávaním sa iba prehlbuje človek svoju nudu.Stratu detstva, fantázie a čistého srdca. Tisíckami nedôležitých informácií môžeme nevedome poškodiť svoju pamäť.Tak sa môžeme oblbnúť,že sa nedozvieme tých pár ozajstných viet,ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán v meditačnom tichu. Shopolohizmom, liekmi či prácou sa depresií natrvalo nezbavíme. Hyperkonzumizmus je diagnózou toho,kto neprijíma dostatok duchovnej energie. Priveľa zábav je príznakom, že konáme veľa práce, ktorá nás nebaví a až chronicky unavuje.A ktorú si asi od nás nebo neželá. Je to asi vrcholom drzosti žiadať si iba mnohé práva a vykašľať sa na elementárne ľudské,rodičovské,občianske či náboženské povinnosti. To, že i toto je tresný čin, na to by veru Sv.Cirkev mala rázne poukázať. Tento jednostranný idiotizmus treba jednoznačne preplesknúť. Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris to jasne ľudstvu pripomenul. Vrchol všetkého je deň nedeľný, kedy miesto poďakovania sa Bohu chlap bedáka, deti sa nudia a mama miesto receptov z Božieho Slova ako natrvalo opeknieť, rieši iba nové a nové recepty na naplnenie brucha. Ktoré čím je väčšie, tým nám viacej zavadzia žiť. Hrozíme sa množeniu rómov. To vyvoláva v mnohých až nenávisť. A čo takto sv.znenávidieť tie storaké tajné cigánstva v našich hlavách a srdciach, ktoré sa v nás usalašili. Väčšina ich veru zo seba preč nevyháňa.Keď nedodrží predvolebný sľub politik, tak vypeníme. Ale celkom spokojne žuveme žuvačku, keď sa nedodrží chlapské slovo inde. Miesto pohľadu zhora sa zaujímame o verejnú mienku?Miesto svätým starcom sa ukláňame boháčom? Miesto spozornení čo hovorí básnik, spozornieme čo tára rozdrapená a už aj úchylná „hviezda“ ? O nadhľad filozofov nejavíme veľký záujem, lebo asi chytáme strach z výšok. Miesto pravdy sa prikrmujeme pseudoduchovnými gebuzinami alebo lotériami ? Nekonečnými receptami a športovými tabuľkami. Aj v naše nedele? Miesto odsúdenia už zbachratenej zbabelosti v sebe sa pohoršlivo morálne odbavujeme na iných, tých zlých, zlodejoch, kriminálnikoch ? Čudujeme sa veľkým mafiám, ale malé rodinné, kostolné, úradné, kamarátske či finančné mafie nevidíme? Sme zhrození narkomanmi? Svojimi nafetovanými vypasenými egami a karnevalmi sa nehrozíme? Aby sme cisternové pirátstvo zavŕšili akože víťazne, na to slúži falošné šialenstvo športu. Kde už inde má ísť po kyslík Adam, keď zažíva samú prehru? Aspoň na chvíľu sa musí stotožniť s nejakým víťazom, moderným bohom, zarábajúcim rozprávkové peniaze, a nadýchať sa slávy, čo i len krátkotrvajúcej. Aspoň na chvíľu zažiť boj ,sa stať víťazom a pozdvihnúť si inak scapnuté sebavedomie.Podobné pocity si umelo vyrábajú Evy pozeraním sa na herecké výkony z neba padajúcich hviezd. Vďaka duchovným ženám, ktoré dávajú lásku inde… Učil nás tu niekto okrem náboženstva, že každý tu má svoju úlohu ? Náboženstvo je sice slobodné v školách, ale je trpené ako čosi okrajové. A neraz je tam prítomný diablik, ktorý robí všetko, aby vyučovanie sabotoval a kňaz či katechétka ho nemôže poslať za dvere. To sme teda dopadli! Žiak sa môže chovať ako terorista a učiteľ je na posmech? Niekto s veľmi silným hlasom by mal na Soche slobody v New Yorku vykríknuť tak, aby ho počul celý svet, že vyučovaním ľudí o ich ľudských právach bez poučenia o ich povinnostiach voči životu sa tu dáva „legálny“ základ všetkej neprávosti a hrôzy, ktorá je tu okolo nás. Máte pocit, že na toto dôležité pre normálne fungovanie spoločnosti niekto tvrdšie apeluje? Tomu, kto svedomie má, ten sa ozýva.Máte pocit, že tu niekto za túto spravodlivú vec aj bojuje? Kresťania by veru mali! Všíma si spoločnosť toho, kto si tie svoje povinnosti aj dlhodobo plní, a neraz si svoje práva ani nevyužije? Doceňuje spoločnosť týchto ľudí? Aj to je následok života v klamlivých cisternách. Cirkev pripomína, že majú možnosť, všetci a zdarma, sa obrátiť do svojho najhlbšieho vnútra ku živému Kristovi, k pravému

 

     PRAMEŇU ŽIVEJ  VODY .

 

Ten človeka bez peňazí, médií a potlesku docení pokojom, i keď ho chorý svet poníži, či nešťastní ľudia sklamú. Privedie ho k tichším, vnútorným odmenám a víťazstvám.

 

 

50. O TALENTOCH AJ ÚPLNE INAK 

 

Podobenstvo o talentoch je asi najľahšie a paradoxne zároveň najťažšie z evanjelia pre naše pochopenie.Myslelo sa ním iba to, čo je každému hneď jasné ? Dostal si nadanie, mal by si ho počas života použiť pre iných.To je však také samozrejmé, že by to bolo azda aj zbytočné normálnym ľuďom pripomínať.Závažnosť tohto podobenstva je asi oveľa väčšia. Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom a pár dní pred svojím umučením. Talent u Matúša, kap. 25,14 –30 a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamenajú vlohy, ale ide o pol kg striebra.Čiže ide tu asi o peniaze, boha tohto sveta.Iba veľmi nepozorný čitateľ si nevšimne, že ten,kto tieto míny svojim verným rozdáva, nie je Boh, ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť a krutosť je v príbehu spomenutá.Išlo vraj o Herodesovho syna Archelaosa. Ten vraj odišiel do Ríma na 3r. dovolenku. Vplyvní muži mu odkázali,že si už neprajú,aby nad nimi kraľoval.Svojim verným kumpánom rozdelil financie, aby s nimi obchodovali, kým sa nevráti späť. Time is money.Miliardy, tie vedia, čo so sebou. Rady sa ony „okotia.“ Kto spravuje financie, ten aj reálne svetom vládne. Tak to tu veru dlho bolo a tak je to i dnes.V kapitalizme riadia veci nie parlamenty, ale nadnárodné páky.Problémoví sa stávajú ľudia, ktorí odmietajú hrať túto hru bohatých, a svoju mínu do finančného obehu sveta dať odmietnu a „zakopú“ ju radšej do zeme. Čiže investujú to svoje málo moci a vplyvu do etickejších hodnôt ,nie iba do ziskov. To môže narušiť nastavený systém. Moc s chamtivosťou šelmy sa nedá nikým len tak ohroziť. Tí, čo šéfujú veľkým peniazom, tí nechamtivých alternatívnych narušiťeľov hrabivého systému o menšie peniaze radšej preventívne pripravia. Cez špeciálne zákony a sankcie, cez nafingovaný pád burzy, alebo cez umelo rozdúchané vojny,do ktorých isté bankové domy rady zainvestujú. Kto sa chce vzoprieť svetu založenému na peniazoch, toho on rád pošle kdesi „do hája.“Ak sa vzoprie dohode veľkých rýb, bude musieť za to draho zaplatiť krachom. Malá ryba sa zhltne. O to sa už nejaký ten ostražito nastrčený profiagentík postará. Rozkolísanie Titaniku biznisu sa svätým či nesvätým výtržníkom jednoducho dovoľovať nebude. A miesto na nejakom novo pozbíjanom kríži sa určite nájde.Čo keď hrdinami v podobenstve nie sú tí, čo vyobchodovali desať a päť ďalších mín, ale je to ten jeden, čo sa vzoprel šrotovaniu mocných, ktorí to majú vopred zrátané ? Čo síce nezbohatol, ale svojou zdanlivo malou obetou pomohol zachrániť niečo veľké? Čo dal tomu spravodlivo krutému kráľovi iba to, čo mu bol dlžen? Čo ak sa tu myslí na vrátenie dlžoby diablovi, na vykúpenie človeka, na ktoré sa Kristus odvážne podujal ? Neprijal hrabivú hru mocných tohto sveta o peniaze a kráľovskú vonkajšiu moc.Toto bola podstata Jeho sv.Veci.Vybral si radšej byť obetným baránkom než byť falošným kráľom .Svoj chlapský potenciál nastavený na bohatnutie vložil do obety kríža, a takto vlastne totálne skrachoval. Takto paradoxne vyhral nad nepriateľom.Pochopil, že kto tu chce byť kráľom v nejakej oblasti, musí začať kraľovať na kríži sebaobety. Kto to nepochopí, skončí ako šašo, čo sedí na tróne. Tvári sa,že kraľuje. Nevie ako. Plodí hlúposti.Je na posmech.A tak sa stane z prvého posledný.Ide kontrolovať všetkých okolo, a nevie kontrolovať svoj vlastný prejav. Káže iným niečo, čo sám nemá poriadne odžité. Diablov systém sa asi musí poraziť jeho vlastnými zbraňami.Treba doň vstúpiť, tam prehrať, prehrať s Kristom, a tak do toho umierajúceho systému vliať život.Absolútne poníženie, prehra, ukrižovanie môže byť ten najlepší začiatok, ak sa s pokorou prijme a následne s láskou Bohu cez Krista obetuje.Jemu to prineslo to absolútne povýšenie na Kráľa všetkých kráľov pri jeho druhom príchode.Tým, čo ho nasledovali a niečo podobné vo svojom živote zrealizovali, tí majú prisľúbené kraľovať spolu s ním. Čiže danej oblasti života hlboko porozumejú a budú v nej skutočnými odborníkmi. Tí, ktorí cez krížovú cestu nešli, a hrnú sa za peniazmi a titulmi, a tak sa raketovo dostanú k prvým miestam, tak tí sa na kráľov, čiže odborníkov, budú iba hrať. Zamocú seba aj iných. Čo keď toto podobenstvo pred umučením je o pravom kapitále a o tom skutočne pravom obchode medzi Bohom a kniežaťom tohto sveta? Vo svete ide o dočasné peniaze, ale duchovnom svete ide o večné milosti, ktoré takto na zemi začali fungovať naplno.Zmŕtvychvstanie a 2000 ročná existencia katolíckej Cirkvi sú iba dôkazom Kristovej Výhry. V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu, kde moc zlata a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslom.Obyčajným číslom, za ktorým je neobyčajne veľká a stáročiami budovaná pozemská veľmoc niekoho, kto bude na vrchole ľahko zraniteľný a vymeniteľný. Skutočným Kráľom tejto zeme je Ježiš Kristus. Iba jeho nasledovanie má ten najhlbší zmysel pre viacerých z nás. Ostatní, pachtiaci sa ani nevediac za čím, si v tejto zvláštnej dobe môžu úplne jasne uvedomiť,že ich bohom sú iba smiešne čísla. Moc im dáva reťaz spojených núl. Toľko utrpenia a preliatej krvi, aby sme sa dostali do Pythagorovho sveta,kde podstatou všetkého diania je číslo?Ale to iba v tomto vesmíre, kde sa nám to všetko niekde zratúva. A za všetko sa tu niečím platí.               

 

V normálnom svete, v nebesiach, je podstatou láska. 

 

Vykúpenie na kríži sa stalo v národe, čo tu bol predurčený vládnuť. Ktovie, či nebude raz veľmi potrebovať tie svoje špinavé čísla poriadne niekde niekým vyprať. Pani Smrť postupne odvšadiaľ odchádza. Správca Života zas prichádza. A to vo všetkých oblastiach vrátane ekonomiky ,súdov a moci. Verzia u lekára Lukáša by tejto novej exegéze bola blízka. Bývalý finančník Matúš toto podobenstvo podáva celkom v inej podobe. Osobne som naklonený nie ku tomuto, ale ku klasickému výkladu. Celkom inú interpretáciu uvádzam aj ako príklad, ako všelijako aj úplne protichodne sa dá vykladať biblia. A to sme ešte u katolíkov. Nezakopávať svoje tzv.talenty je pravda síce samozrejmá, ale je aj možné, že sme občas až takí blbí, že nám treba pripomenúť pri našich veľkých úletoch mimo realitu aj malú násobilku z materskej škôlky… Tak ako niektorým géniom riešiacim v mysli nepredstaviteľne zložité matematické rovnice treba pripomenúť, že sú na zemi a treba narúbať drevo, lebo je tu zima. Alebo zaplatiť účty, lebo nám vypnú elektrinu. Napísané podávam ako podnet na uvažovanie, nie ako novú dogmu. Inšpiroval ma ku tomu kolega kňaz a františkán z USA Richard Rohr /13/ a toho inšpiroval podobný výklad z jedného spoločenstva. Milosť je meno pre ozajstnú vnútornú krásu. Pozemské zlato sa premení raz na nič. Doslova. Zlato nebeské, dnes skryté a odhalené iba tým, čo dokážu byť v duchu maličkí, hoci sú telom väčší, toto zlato ducha bude viac než na tisícročia.Tí, ktorí maličkými byť nevedia, budú podobní Judášovi.Miloval Ježiša tak, že si ho vraj prial mať ako kráľa terajších kráľov. Kúpil mu vraj aj kráľovskú korunu.Udať ho išiel s tým „dobrým“ úmyslom, že rátal na sto percent, že ak ho zatknú, tak sa začne zázrakmi chrániť a že potom budú musieť ozaj všetci uznať, že on je Izraelom očakávaný Mesiáš. Prerátal sa. Majstra zlapali a zázraky sa nediali. Prišlo strašné ukrižovanie. Zo zúfalstva, že všetko skrachovalo, sa obesil. Patrón prehratých. Takto dopadnú tí, čo sa pachtia po svete a zabúdajú sa modliť. Tí prefíkaní, čo majú premyslený plán a nerátajú, že Boh má možno plán celkom iný. Kto sa zabudne radiť s Najvyššou Mocou, bude ľutovať. Tomu potom čosi môže pošepnúť ústredný výbor najvyššej noci. Paradoxne, z akéhokoľvek pádu vie nebo naprogramovať spásu. Judáš boskom zradil Syna človeka. Ježiš ho oslovil: „Priateľu, na čo si prišiel ?“ Istý exegéta to vysvetlil tak, že apoštol bol asi homosexuál. Na rozdiel od sv.Jána, ktorý mal možno tiež podobnú orientáciu, ale ju fyzicky nezrealizoval a dotiahol to na génia v dobrom, Judáš zradil najprv samého seba, a potom aj Krista. Stratil asi moc nad svojou identitou. Preto sa začal pachtiť po svetskej moci ako náhrade. Jeho kradnutie peňazí zo spoločnej pokladničky je vonkajším symbolom asi dávno predtým realizovaných kriminalít v intímnej oblasti. Tie sa pokúšal zakryť teatrálnou charitou, rozdať chudobným drahý balzam, čo doniesla kajúcnica ako prípravu na Ježišov pohreb. A skončilo to výmenou 3O strieborných za Mesiáša. Čiže aj posmechom z neho. Interesantná, táto originálna úvaha.Ktovie, či pravdivá? Ježiš apoštolom pri Nanebovstúpení odkázal, že mu je daná každá moc na nebi i na zemi.Ako kresťania uvažujme, či teda každá?? Lebo ak každá, nielen duchovná, ale i svetská, tak potom mal pravdu pápež Bonifác VIII. v bule Unam Sanctam a predtým pápež Gregor VII. v Dictatus pappae. A snaha stredovekých pápežov aj po kontrolovaní svetskej moci nebola deviantná, ako by sme ich azda dnes unáhlene podozrievali, ale bola snahou po vykúpení a po poriadku aj v tejto oblasti.Cirkev sa možno ešte k tejto dočasnej ,ale pre svet veľkej téme, asi raz vráti. Poslední pápeži po svetskej moci zjavne netúžili. Dostali sme ako dar: život, slobodnú vôľu, dar viery a modlitby. To sú tri vzácne talenty, s ktorými sa dá prísť pri troche snahy k veľkému bohatstvu. Ak si dostal kresťanskú vieru, dobrých rodičov,zdravie, zdravý rozum, prácu, priateľstvo, dobrú výchovu,vlasť bez vojny,… dostal si také talenty, že hrešíš až hanba, ak sa ešte na niečo sťažuješ.

 

Aj kríž , choroba, prenasledovanie patria k vzácnym talentom pre toho, kto ešte dnes chce veriť nie iba v Boha, ale aj Bohu. 

 

Pozemské kraľovanie sa dá uskutočniť lepšie a férovejšie možno s tými istými číslami, ktoré sú dnes v bankomatoch. Prečo sa nenájde niekto, kto to zreformuje a dá do poriadku,aby pán Chrapúň mal malý vplyv a malé čísla, a pán Charakter vplyv a rozhodujúce čísla oveľa väčšie ? Chyba asi nebude v tých číslach, však ? Ani v bankách či počítačoch, ani v tej osobe, ktorá tie čísla nahadzuje do systému ťukaním do klávesnice.Ale v niekom, kto rozhoduje, aké tieto čísla sú a budú prideľované, a aká vplyv a moc sa tým komu pridelí.Ten niekto je asi na takej morálnej úrovni ako väčšina, ktorá ho volí, a vlastne s týmto usporiadaním pobláznených čísel rozhoduje. A najdôležitejší je revízor všetkého diania, a tým je tu už 20. storočí Magistérium Katolíckej Cirkvi. Nechcel som týmto unáhlene vystreliť z Auróry a viem jasne, že jedno zdravé očko v dieťatku je viac ako všetky peniaze. Cítim, že sa dá robiť okrem klasickej charity, aj liečba podstaty politiky. Len netreba mať hneď eurofóbiu. Kresťanov je vo svete dosť. A na rôznych postoch. Pri ich zjednotení sa raz vytvorí nečakane obrovská sila.

 

 

51. S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER

 

Sily svetla i sily temna majú s človekom svoj vlastný zámer. Nebo má záujem, aby človek správne prežil svoj pozemský pobyt, a prišiel tak opäť do nebies.Temno pracuje opačným smerom a túži človeka najskôr od sv.cieľa odkloniť, potom ho dezorientovať a nakoniec vyrobiť z neho nového, odporného ničiteľa.Nešťastníka. Podchytiť ho treba už od mladosti.V škole ho preťažia obrovskou záťažou nepodstatných informácií, ktoré môžeme spokojne nazvať koniny, lebo je to taká záťaž ako pre kone.Málokomu z mladých sa dostane solídna etická a náboženská výchova.Miesto dobrého príkladu mu vo vlastnej rodine dajú neraz na tanier rôzne kraviny.V partii po škole sa podučí kadejakým škodoradostným somarinám.V časopisoch si prečíta a poobdivuje svoje spevácke či herecké idoly a dozvie sa od nich, ako sa robia nekonvenčné hovadiny.Zapne si večer televízne relaity show, tam má na každom kanáli široký výber vulgárnych volovín.A ak zatúži zadláviť sa extra porno prasačinami, dostane sa k nim bez problémov cez internet za pár sekúnd.No a potom sa čudujeme, že kriminálne capiny robí mládež už celkom spontánne? Ktosi ju programuje:najprv mať prachy a potom sa naplno vybujačiť… Ešte pred dvadsiatkou ju treba premeniť na divú zver.To že sa to ozaj veľkému strýcovi, ktorý na to z pozadia dohliada s veľkou úškľabkovitou toleranciou podarilo, o tom by bolo čo predlho rozprávať. Na viaceré miesta v spoločnosti treba dať už výstražný nápis Pozor, besnota! Nik nevie konkrétne, kto vlastne tým strýcom je. Je tu však silná indícia, že ide o podivnú a zúrivú beštiu. V produktívnom veku je nutné väčšinu ugniaviť, čiže hekticky zamestnať. Menšinu nechať totálne zľajdačiť a podporiť v nich príživníctvo. Dostrašiť ich,aby nemali čas rozmýšľať.Urobiť z nich roboty mysliace na zisk.Nahovoriť im, že ich pozemské šťastie je byť zadĺženými

 

SPOTREBNÝMI DEBILMI.

 

Hypermarkety sú ako novodobé chrámy.Nové veci miesto cností. Druhá fáza je karnevalizovať život a premeniť ho na nekonečné zabávanie sa. Show musí pokračovať počas celého roku.Striedaná krvákmi v hlavných správach.Čím sú horšie, tým viac sa ľudia poisťujú… Humoristické relácie na každý deň, to prezrádza, že smútok ,nazúrenosť a strach nám silnie a strácame duchovnú radosť zo života. Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je premeniť ho v hluku na

 

ZABÁVAJÚCEHO SA IMBECILA.

 

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu, posmech z normálnosti sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu, ktorý sa uspokojí až vtedy, keď tečie nevinná krv a praví ctitelia Boha sú v zuboch nielen mediálnych šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je spraviť z jačiaceho víťaza v umelom, teatrálnom a impotentnom boji

 

BEZCITNÉHO A AMORÁLNEHO KRETÉNA.

 

Keď sa dohrkoce do dôchodku, tak ako odkaz vnúčatám si od srdca zažumpári na Cirkev, popreklína vládu a ak ho navštívi vážna choroba, tak podplatí lekára, aby to ukončil tou najtrápnejšou bodkou – smrtiacou injekciou eutanázie. Tá ho konečne vyslobodí zo života naplneného nezmyselnými,vlastne všetko náhodami, čiže chobotinami. Podobnému najviac rebríku do kurína :krátkemu a obšpinenému slepačinami. Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán podarí, vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník. Ale to iba za jeho dlhoročnej spoluasistencie a sebastrieskania sa až po hrob. Prečo je to v schizoidnom svete takto? Stále chladnejší ľad ako podklad pre naše kroky nás donúti nasadiť si korčule viery, nabrúsiť si ich a podať nádherný krasokorčuliarsky výkon.Týmto športovcom ducha vyhovujú presne tieto podmienky.A tým,čo nemajú korčule,alebo si ich nechcú nabrúsiť beda. Budú stále v strese. S podchladenou zadnicou. Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,kniežaťom, princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého človeka človekom skryto veľkým a naplneným pravým duchovným svetlom. Nesťažujme sa,v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností, ako zdivieť a dokatovať sa na diabla, ale máme i tisíc možností sa dohotoviť na anjelský Boží obraz.To je samozrejme oveľa ťažšie.Niekedy až tak, že sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku viery a zdravého rozumu, ten s určitosťou tuší, že nám bude daný k žitiu aj iný svet, nie iba tento provizórny akožeslušný „bordeloblázinec“, ktorý okolo seba nemôžeme nevideť .A na ten, na tzv. Božie Kráľovstvo, sa vo vnútri múdry človek poctivo chystá.Gengaji ducha v iný život neveria.Nádej im ktosi ukradol. Kto? Obvinia Cirkev… Keby sme videli napr. konečnú podobu tých, čo smilnia dnes na plné obrátky, alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy, ak by nám zaplatili miliónkrát viac.Žumpou budú raziť ich telá.Krásavci sa zmenia na ropuchy.Budú takí zohavení a prestarlí ako bosoráci skrížení so zachlpatenými príšerami z hororových filmov. Ako ľudskozvieracie obludy. Vážne budú na tom aj žurnalistické, mediálne a politické prostitútky. Tie a tí, ktorí za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka záplavou lží a obvinení. Sami si vyrobia ťažké tresty. A nie veru najlepšie na tom budú aj tí a tie, čo zapredali Sv.Ducha. Čo obchodovali s Kristom. Čo zneužívali sv.evanjelium, za ktoré vylial Syn Boží svoju sv.krv. Čo Božie Meno brali nadarmo, aby sa oslávilo v hriešnom svete ich nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja. Falošní bratia, „boľševici“ likvidujúci iný názor. Prostitúti Ducha… Tí zdanlivo veľkí, v skutočnosti tajtrlíci, po ktorých ostáva mnoho smutného octu. Kto sa rúha Otcovi či Synovi, tomu bude odpustené. Ale kto sa rúha Duchu Svätému, to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či matke, tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu, dá sa to tolerovať? Existujú aj duchovné potraty napr. nových myšlienok, nápadov. Nemýľme sa a vyjasnime si : temné sily nielenže existujú, ale naplno pôsobia tam, kde sú najprv ľajdáckosťou a potom opa- kovanými ťažkými previneniami proti Božím zákonom privolané. Ak by hlásateľ Svetla opomenúval spomenúť zámery temných síl, bol by tiež asi ich nepriamym nevedomým či vedomým nástrojom. Rozum menia na výkonný robot. Srdce na primitívne krátkozrakú kalkulačku. Emócie retardujú a krivia. Vôľu mľandravejú až do hroznej nesebaúcty. Telo zdivejú až na šelmu alebo „zbožštia.“ Nechajú sa na zemi chudáci zotročiť a potom sa klamú falošnou slobodou.O toto ide tej utajenej bytosti, ktorá ponúkala Kristovi svoje pozemské poklady, ak sa jej pokloní.Dostala istý čas,prostriedky aj priestor, aby zvieraciu farmu z pozadia vymyslela, manipulovala a sponzorovala. Kto sa dá okradnúť o posledné zvyšky hanby, môže to tam, kde sa mení človek na rôzne ohavy, dotiahnuť s jej pomocou veľmi ďaleko. Prečo majú sebecké a neférové sily takú vonkajšiu moc v tomto svete? Mohol by ich Boh zrušiť? Mohol. Prečo to nerobí? Asi nás testuje… Veľkými peniazmi sa tu vyvíjajú silné tlaky skoro na všetko. A platia toľké daromnice.V podvýžive sa necháva vyše miliarda ľudí. Človek nemôže žiť bez Boha. Je nevyliečiteľne náboženský.Buď ho nájde v jeho pravej podobe, alebo si nájde nejakých bohov a bôžikov iných. Pokiaľ sa bude väčšina klaňať mamonu, potiaľ tu on bude vládnuť ako forma trestu pre falošných veriacich bez ozajstnej viery.Veriacich v povrchnosť a v konzumizmus. Ak nám z toho príde po hodoch zle, tak asi až potom zatúžia mnohí odísť zo stavu sviatostnej anorexie. Dá im totiž veľmi potrebné lekcie. „Šimon, diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“ Aby sme sa v povrchných klamstvách príliš nepozašívali, a zatúžili po jedinom potrebnom, z falošného sveta sa dôstojne čím skôr „spakovať“ a nájsť sa vo svojom pravom domove.

 

52. CIRKEV JE ZDRAVIE A SEKTA JE ÚCHYLKA

 

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu z Biblie, tú poriadne nafúknuť, aby zatienila všetky ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú odtrhnutú časť. Ako slepý si nevšimnúť celok. To je antikatolicita. Spoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to plné vlaky strán. Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.Americká choroba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelínky na zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak. Potom im blbne psychika. Jeden z povšimnutiahodných duchovných obrov zabávačov je Osho z Indie. Jeho veľkosť je v úprimnosti. V tom,že učí meditácii a veľkej hĺbke. Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Chudáčisko, ale bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha, ktorý má vo svojich vetách primiešané malé dávky takých prudkých jedov, že ak chce niekto dospieť celkom naisto k šibnutosti, tak nech sa len pozorne začíta.Je to príklad intelektuálneho génia a zároveň duchovného učňa, ktorého skolila priveľká láska k necudnosti a odpor k pokore. Je úprimný, ale bez lásky ku Kristovi. Provokatívne úvahy pre prudko inteligentných, ale bez hlbšej rozvahy a miernosti Ducha Svätého. Ako keby spadol na zem kdesi z planéty veľmi inteligentných klaunov. Mentálne je zjavne obrom, duchovne trpaslíkom, vo svedomí kríplom. Riadky plné odvahy, no nesprávne použitej. Kapitoly plné humoru a oslavy života. Ale je v nich skrytá smrť.Chýba im jednoznačne túžba po svätosti.Vážnosti tiež. Život nie je takáto lacná zábava. Jeho osočenie apoštolov z playboystva iba prezradilo, čo urobil zo svojej firmy sám. Kto si chce dať exotickú ezoterickú praženicu na kresťanský chlebík, radím mu, nech najskôr privonia, či nebola vyrobená zo záprdkov… Bádateľ Ducha môže nájsť voňavé kvietky i tam, kde iní vidia len kopu hnoja.Niektorí majstri sú ako spadnutí z falošného neba, z vesmíru. Učme sa rozlišovať, ktoré náuky sú tu iba z Božieho dopustenia a ich cieľom je iba infikovať nových čitateľov starými bosoráckymi bacilmi. Žijeme vo svete, kde nie je problém dozvedieť sa o Ježišovi. Veľkým pokušením je neskočiť na lep „apoštolom“ s nekompletným Ježišom. Nepodľahnúť vábeniu rôznych modernistických falošných evanjelií,ktoré akože odtajnené vychádzajú a berú si na pomoc aj neznámych svätých alebo neznáme obdobia zo života známych svätcov.Čo majú spoločné, je po prvé: zhodenie legálnej pápežskej autority zriadenej samým Ježišom Kristom a Učiteľským úradom chránené štyri klasické evanjeliá. Tie odsunú nabok ako nie až tak atraktívne, lebo sú pre duchovne zasmilnených príliš vážne a cudné.Pokračujú úplným ignorovaním pa- šií a ponúknutím akéhosi liberálneho „Ježiša“, ktorý akože učí storakú podobu necudnej lásky , ale bez ukrižovania a zmŕtvychvstania. U jedných sektárov sa bude iba do nemoty všetko uzdravovať a chorí sa prehlásia za Bohom strestaných. U druhých je „pápežkou“ nejaká prorokyňa, ktorá všetku muníciu vydáva na obranu sobotného dňa. Alebo prorokyňa iná si za svoju prioritu zvolí ochranu zvierat a napr. potratené deti za roky „zjavení“ ani len nespomenie.Toto povyšovanie sa duchovných žien nad duchovných mužov je kardinálny omyl všetkých materinskou láskou „neodkomplexovaných.“ Vytisnutie Panny Márie zo scény a nahradenie ju nejakou pozemskou učiacou bohyňou je automatická kardinálna chyba následná. V duchovnom spoločenstve rozkazujúce ženy, strata rozumného nadhľadu, neobjektívnosť, strata citu pre paradox a kompletnosť, sú krutou bodkou antikatolíckeho „kresťanstva.“

Inou ťažkou skúškou je, ak sa kresťan ocitne v Katolíckej sv. Cirkvi, a natrafí na nedôsledných katolíkov, ktorí sa usalašia vo svojich nebeských flekoch a svoju pokrivenú a sektársku mentalitu ponúkajú ako svojský fortieľ okoliu.Za roky života v Cirkvi môžem iba potvrdiť, že ani svätcovi by nebolo hneď také jednoduché prísť na to,kde je sever. Rozlíšiť plevy od zŕn.Vtipne reagovať na rôzne kúkoľné šibnutosti a zvlčilé vyhladovanosti rôzneho druhu.Od erotiky až po otroctvo. Kto to myslí úprimne a neželá si povrchom sa sprimitívniť, tomu Boh nedá zahynúť. Sektárstva sú iba choroby. Ku každej príde raz aj liek.

 

53. ZRKADLO VYČISTENÉ POKOROU

 

Keď nám spadnú,biblicky povedané, šupiny ega z očí a oslobodíme sa od naivného juniorského odsudzovania, začneme viac rozumieť životu. Zistíme, že neraz komplikované ľudské situácie majú prekvapivo jednoduché riešenia. Ten prakľúč na otvorenie každých dverí sa volá POKORA. Liek takmer na všetko. Pomáha nám stať sa čistým ako zrkadlo a odrážať samozrejme a prosto iba realitu… Pri pohľade doň uvidia iní presne iba svoju podobu. Budú si myslieť, že zrkadlo je také, akí sú vlastne oni. Bez rozmýšľania ho obvinia iba z toho, že si koná svoju prácu. Niektorí ho zo zlosti aj rozbijú. Ak sa nás pravda niekde boľavo dotkne, poštípe, ba až urazí, ozve sa iba naša skrytá pýcha a tá kričí tak silno, aká je veľká. Pokora je neuraziteľná. Tá vždy vyšle pri údere Kristovu lásku. A tá po čase spôsobí ZAMYSLENIE sa nad sebou tomu, kto sa dlhé roky trápne fintil v zrkadlách pokrivených. Okrem sv. rán, o ktorých hlbšia duchovná škola niečo vedieť musí, zažijeme veľa poranení od obyčajných jedovatých šípov. Tie prichádzajú preto, že sú ako magnet priťahované niečím umelo nafúknutým a idú mu na pomoc, aby bublina lži spľasla. Ak sa nádor zasiahne presnou diagnózou,začne vytekať hnis nelásky. Časom sa to zahojí.

 

Zostane CITLIVÉ MIESTO. Budúca charizma.

 

Jemnocitných a posvätených, čiže prebudených, máme mať „desaťtisíc“ miest vo svojom chráme. Vzácnosť tých, čo majú natrpené, je najmä v tom, že majú prirodzenú, ľudskú a jasnú hľbku. Nekrivia realitu.

 

54. O ZUBNÝCH KAZOCH

 

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich zuboch povlak, ktorý sa začne správať agresívne. Vytvorí zubný kaz. Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väčšinou až vtedy, keď nás zub zabolí. Ideme k zubárke. Aj keď vieme, čo nás čaká, dobrovoľne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa vyšetriť.Sú výnimoční jedinci, čo žiaden kaz v ústach nemajú. Ale my ostatní vieme, čo je vŕtanie do boľavého zuba. Dosť kruté bolesti. Treba ich len vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme. Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy, pokiaľ vidí niečo čierne v bielom zube. A predsa nikto z nás jej v zlosti nevynadá , že nám spôsobuje veľké bolesti.Všetci vieme , že tá vŕtačka nám vlastne pomáha. Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu. Mnohí mu vyčítame, ako nás trestá. Aký je krutý. Nespravodlivý. Ak nám niečo berie, myslíme si, že On to potrebuje. Raz nám dôjde, že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo sa modlia, vedia, že Boh nám pomáha.A má nás rád viac ako my seba. Tí, čo sa nemodlia v to neveria.Ešte si robia posmech z príslovia: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Je iba samozrejmé, že tí, čo sa dajú do rúk zubárovi, budú viac teraz trpieť než tí, čo na svoje zuby kašlú. Ten, kto je v Božích rukách, je testovaný zo všetkých strán. Má oveľa ťažšie skúšky ako pohan,čo chráni iba svoje neisté výmysly. Ten je iba vo svojom narcistickom náručí matrixu, má viac pohody, ale nebadá, ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká hlavná cnosť z charakteru? Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu zo sladkej nevedomosti dnes, než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami. Čo takto pozrieť sa na naše boľavé veci hlbšou, zubárskou optikou?

 

55. NEVYTUNELOVATEĽNÉ BRATSTVO

 

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti, je aj ich ctiteľom. Môže cnosti predstierať a môže sa mu z úst od klamstiev aj zaprášiť. Podobne je to i s menom Boh, Ježiš alebo s názvom kresťanský. Temnota dnes neútočí len zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári, ako keby jej išlo o záujmy Božie a popritom vpúšťa niekoľkokrát prudšie jedy do ľudí než bolo zaštepovanie ateistickým rajom. Kvalitný súper nás má ako tréner niečo naučiť. V evanjeliu je, aby sme zbrklo kúkoľ nevytrhávali. Až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Skúša nás. Žitiu s kúkoľom sa nevyhneme.Má nás pravdepodobne naučiť dozrieť. Mládežnícka chyba je začať ho netrpezlivo, so zlosťou divo vytrhávať. Potrebujeme dar rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povinnosťou je najprv rozlíšiť.Potom nahlas pomenovať.Trefná diagnostika je polovica úspechu. Liečiť bude a osloví iba to. čo sami žijeme. Brány pekelné sú asi zranené miesta nie v budovách, ale v nás veriacich, kde sa temnote darí šíriť infekciu .Nie sú to iba tzv. ľudské veci. Skôr tie neľudské. Rany treba zahojiť, aby sa otrava nešírila ďalej. Sú to nami nepomenované a pozatľkané vážne chyby, ktoré si potom ani neuvedomujeme.V spovedi sa divadelne akože povyznávame, ale iba z rôznych malicherností? Takto vzniká „akokebyzmus.“ V seminári v prvom ročníku prišla rehoľná sestra s prosbou, či by páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe. Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné. V ročníku nás bolo 56. Budúcich kňazov. Akože mužov obety. Takto nenápadne to začína… Medzi bratmi nie sú všetci bratia. Niekto brat a iní „iba brať.“ Samoľúby bacilonosič aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci, bude horli- vo recitovať iba názor svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“, nevysloví to, aký je a čo si naozaj myslí.

Sem-tam neférovo udá kohosi lepšieho a základy straty jeho spirituálneho panictva sú solídne položené.

Neskôr to zdokonalí, najmä v servilnej hereckej pokore, otročení modlám a zotročovaní, ktoré našli inú „cirkevnú“ podobu. Prebodávaní očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil, pri kázňach hovoril iba všeobecne, nikdy nezaťal do živého (vlastne do mŕtveho). Pohabe si nadbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako urodzený manekýn, vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam a vyhľadá radšej toho, čo potvrdí jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obviňovanie niekoho iného, cirkus zo smietky v jeho oku a neregistrovanie vlastného brvna. Ak sa ktosi pošmykne, tak ho so škodoradosťou od- súdi. Neustále vyčíta chyby hierarchom či štátnej moci, viní ich z osobných neúspechov a v kázňach často otravuje veriacich streľbou po vláde, čo je dočasne pri moci.Neuvedomuje si vôbec, že nám až tak priveľmi nadriadení vadiť nemajú,ak máme v poriadku vládu vo svojom vnútri. Máme tam na prvom mieste Boha, či vzývame seba samého ? Kňaz by mal byť niekto, v prvom rade majúci odstup od seba samého, inak je to podvodník. Ego nám treba detronizovať najlepšie už v seminári, pretože ak by bolo v nás na tróne, je to náš úhlavný nepriateľ.Je to vlastne zlodej nášho kňazského pokoja a radosti.To je ten Barabáš, čo ide zaslepene budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného. Nalejme si čistého vína: ak zhreší kňaz, tak ho nezviedla fľaša alkoholu alebo žena, peniaze, droga , pokušenie, vysoká funkcia či zlý svet. Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť. Tie pozemské rekvizity nie sú vinné. Iba nám asi dopomohli odhaliť a ukázali, že sme boli skazení dávno predtým, než sme sa s nimi stretli, keď sme sa hrali na svätých. Svoje tiene sme si neuvedomovali. Hriechy či svet nie sú náším problémom.Tým je naša prebolestná samota.Byť dlhší čas sám so sebou v jednej miestnosti je stála bieda pre toho, kto má vo svojom tele ešte svoje neočistené falošné a krpaté ja. Tzv.ego. Čím sa viac usalaší na tróne v našom srdci, tým sú Boh a pokoj akosi vzdialenejší.A samota iba so sebou strašnejšia. Veru beda samotnému. Samota však môže byť pre učeníka blaženosťou. Ak sme v pravom Ja, čiže v Božom Ty, vo sv. Podstate, v Kristovi. Kňaz má byť druhým Kristom. Jeho prvoradou a každodennou sv. povinnosťou je umenie sa „vyprázdniť“.Až potom ho naplní živý Boh. Ohlasujme toho, ktorý nielen vystúpil na nebesia, ale aj zostúpil do pekelných hlbín preto, aby slúžil.Ak my rozmýšľame iba o šplhaní sa nahor, budeme nielen klamári, ale bude v nás narastať strach a neurózy.

 

“S každým z nás má Pán osobitný plán.

Buďme tomuto plánu verní“

povedal nám na námestí v r.2003 v Banskej Bystrici Ján Pavol II.

A Benedikt XVI. nám múdro odporučil:

“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj život a nerobiť

zo seba kópiu niekoho iného“./14/

 

 Každý z nás má nielen právo, ale i povinnosť mať svoj vlastný názor. Pastoračné utekanie či špehovanie iných sú iba príznaky neosobnosti a amatérskej neznalosti svojho špeciálneho plánu. Nie je veru dôstojné iba papagájovať a kopírovať názory iných.Ani spásonosné robiť si takto doktorát a na konci cesty sa prichytiť, kde som len urobil chybu. Ak si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás, ktorá je našim skutočným svetom, i keď bude dlhšie nedokonalým, a budeme hrať pred sebou divadlo, akí sme navonok úžasní a bezchybní, dajme pozor, aby sme nevychovali zo seba herca, ktorý bude mať na vrchole síl, neskôr v nejakej funkcii, nielen „plnosť“ pravdy, ale zároveň i plnosť gatí. Nielen pravda, ale i poctivosť k sebe samému nás vyslobodí. Najprv sa budeme báť povedať iným, čo si úprimne myslíme, lebo to už nie je pravá viera.Potom sa budeme báť povedať kritiku niečoho ozaj chorého v Cirkvi, lebo to bude pýcha.Budeme sa báť zaútočiť na nejaké bašty zla v spoločnosti, lebo nás dajú na škripec médiá.Budeme sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim, aby sme ich neurazili. Budeme sa báť nepodať ruku Herodesovi, lebo by sa nám za to pomstil.Radšej pomlčíme a zavrieme obe oči, aby sme sa väčšine či mocným neznepáčili.A nakoniec sa po nahromadení strachov rôzneho druhu a mnohých rokov budem báť priznať si vinu aj sám sebe. Spávať s nádorom farizejstva? Tak toto je v pláne. Ale nie Božom.

Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:

“U všetkých, ktorí hľadajú sami seba a snažia sa zapáčiť ľuďom, súdia podľa vôle iných a nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepáčia a potom im všetko naháňa strach.“

Kto sa bojí života, bude sa raz báť i smrti. Najhorší je asi podvod na sebe, ak sa sluha neba bojí umrieť. Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy, bude si na iných vybíjať svoje komplexy vyčítaním, akí sú hriešni.Bude zhadzovať sebavedomie bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť. „A ty Peter, keď sa obrátiš, povzbudzuj svojich bratov,“ povedal Pán. Čím viac spávame so svojou sebaoslavou, tým viac budeme prenasledovať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledovanie statočných môže byť tak veľké, aká veľká je falošná sláva, ktorú sme si neférovo nadobudli vo svete alebo v Cirkvi. Ovce sa potom doráňajú tým, čo má odtrpieť ich pastier. Kto ráňa iných, robí ich skryto mučeníkmi. Ešte sa neobrátil. Pri krížovej ceste iba krasoreční. Nesie si iba svoj, nie Kristov kríž. Pásť ovce znamená niesť bremená spolu s nimi. V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť takmer s istotou aj byť mučeníkom.Odkedy nám cisár dal podiel na moci (313r.), odvtedy byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom. Čím má platničku viery prihriatu na slabší stupeň, tým cisár viac platí. Najspokojnejší je vtedy, keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov a pro- štátnych labulízačov. Z jedných urobiť pupušov, z iných kariéristov a z ďalších infantilných lokajov, ktorým došla všetka silnejšia munícia. Čo budú akoby na posmech strieľať s gumipuškou a cukríkmi v nej proti malým čertovinkám a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú nedotknuté a nepomenované.Veľkým mafiánom vyhovuje, aby sa ich policajti báli,a ani nedotkli, a zamerali sa na odchytávanie malých rýb. Z evanjelia je jasné,že hriechy proti ľudskej láske Ježiša nejak netrápili. V prvom rade bojoval proti žralokom ducha. Každý si vyberá takého súpera, na ktorého si trúfa. Kto mu je kvalitami podobný.

Ani raz Ježiš Petrovi nepovedal:“ Klaňaj sa mi!“

Ale povedal mu párkrát : “ Nasleduj ma! “

Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme, lebo ho málo nasledujeme. Či Ježiš pri ohlasovaní nezobral niekedy aj bič ? Zmäkčilí falošní bratia sa bratríčkujú. Je bratská láska nemať radosť z úspechu spolubrata ? Čím väčšia závisť, tým väčšie by bolo naše ego. Kto je pri kanóne, nech strieľa. Ale nie do ovciec, ale do vlkov. Do svätuškárstiev storakej podoby.Treba nám svätcov, priekopníkov, nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania seba iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez svätého boja vycúvať.Máme niekde kostol Krista Proroka? Kňaz by mal aspoň občas prorocky vypáliť zopár ostrých slov, či sa to niekomu páči, alebo nie. A modlitbou zaútočiť na diabolské centrum, s ktorým sa stretne. Ak budeme pred pokrytcami stále mäkší a mäkší či tolerantnejší, synovia tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší k slušným. A my s nimi? V Európe silnie kríza kresťanstva. Kristus áno, ale Cirkev nie. Možno je to chyba nielen Európy, ale aj naša. Nášho hrania sa na otcov a sme niekedy ako deti na pieskovisku, čo sa hádajú o kýblik,hrabličky a lopatku.A neponúknutí svetu príklad bratstva, ktoré vytvoria iba vyzretí chlapi, čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera. To, o čo nás po strate duchovného panictva temné sily chcú okradnúť, je nadšenie a fortitúdo (z lat.sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť). Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa, ktorý okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť. Najmä na seba. Ktorý sekerou Jána Krstiteľa zotne v sebe drakovu hlavu samoľúbosti, nezodpovednosti a nízkosti.O tomto je v prvom rade tzv.kňazský celibát. Kto to neurobí, skončí zvonku ako „svätý“ tajtrlík. Vo vnútri bude mať horký blen bigotnej starej dievky.S lampou kňazstva, ale bez oleja radosti. Kto žije,ako sa má, je ten, čo nasleduje Baránka všade.I na kríž. Kto to nevie,ide mu iba o detinské záujmy.

56. O HÚSENICIACH A MOTÝĽOCH

V Písme sv. 2 Jn 7 sa duch Antikrista definuje ako ten, ktorý popiera, že Boží Syn prišiel v tele. Pre Židov to asi bola úrážka najväč- šieho kalibru hovoriť, že Boh v nebi má Syna na zemi. Že Boh má aj ľudskú tvár.Že je prítomný normálnom tele ako jeden z nás. Jednoduchý,bez svetskej moci, vojska,nádhery. Keby mal svetskú moc a podelil by sa s ňou, až potom by ho akceptovali?Ale z ich pohľadu – obyčajný tesárov syn neurodzeného pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožňovali asi iba vonkajší dojem.O pravdu vnútri až taký záujem nemali. To bolo asi plné lži a špiny.Mali k nemu vlastne odpor.A neráčili na tom ani nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.

Do šiat. Do titulov. Do vonkajšej morálky.

Do modelingového chrámového divadla. Do vonkajších víťazstiev.

O tom je tento svet, riadený nie pravými mužmi. Pár modlárskych „židokresťanov“ im napomáha i kresťanstve. Hovoria síce kladne o Ježišovi ako o Kristovi, pravom Božom Synovi, ktorý prišiel v tele, ale ich najväčšiou láskou je etiketa,ľudské predpisy. Cirkevné právo a liturgia sú v službe evanjelia, nie nad ním.Snažme sa rozlíšiť čo je lešenie a čo je chrám, a za ťažisko svojej práce nemajme iba nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola. To je potrebné , ale raz bude rozobraté.Čiže príde doba, keď ho už nebude treba.A kostol sa kvôli tomu nezrúti.Pobyt v chráme tela by nám nemal byť cudzí . Spiritualizácia tela znamená aj jeho postupnú premenu.Ježiš sa nasťahuje i do nášho tela,

aj tu sa INKARNUJE

a postupne tam vzkriesi a posvätí všetky naše ľudské časti a zamrznuté oblasti. A použije ich pre ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykúpenú oblasť v sebe má, spoznáme ho podľa toho, že tú oblasť v sebe nemá rád u seba ani u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný boj je zameraný na jeho nízke telesné sklony. Na tzv.diabla ukrytého pod kožou. Kedy zistí, že zdravé telo s jeho funkciami je veľký Boží dar?A telo netreba ničiť, ale primeranou miernosťou udržiavať v činnosti. A čo treba radikálne zotnúť, je naša neúprimnosť a zbabelosť. Priveľké túžby po riešení veľkých problémov vonku, vo svete či Cirkvi najskôr zamerajme na túžbu vyriešiť uletenosti a komplexy v sebe. Ak sa nám to podarí, budeme sa ako svätí blázni raz iba tešiť. Ak by sme sa dali ozaj Kristovi a on by naozaj prevzal v nás vládu, nepociťovali by sme veľký hlad nemiernosti v niektorej z oblastí. Napríklad sa opiť, prejedať sa ,uľaviť si nadávaním či znásilnením. To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti . Prerušená komunikácia na spiriruálnu milosť Sv. Ducha má za následok abúliu – stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári ego. Po česky chtíč. Po skutočnom vykúpení prahnúca niektorá oblasť.Ani abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej fáze. Čím väčšie bolo spíjanie sa, tým dlhšia a prísnejšia musí byť ich abstinencia. Málokto si uvedomuje, že Slovo sa telom stalo, že Ježiš sa stal jedným z nás a prišiel v zdravom tele. On nebol a nie je zúrivý abstinent. Nepotreboval to, lebo sa nikdy neopil a ani opiť netúžil. Kto sa potrebuje spiť v nejakej oblasti, tak je to preto, lebo je v nej ešte nevyzretý a naivný.Teda skryto pyšný. Ježiš nás učí aj piť aj jesť. Tak to platí v každej oblasti nášho života.Pásť ovce kázal i Petrovi. Byť svätým znamená byť aj kompletným, normálnym, harmonickým v každej oblasti. Sv. miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú vernosť Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi draho platí osobným nešťastím.V čom sa hreší, v tej oblasti sa búcha hlavou o zem. A plodia sa neskoršie tresty.Porozbíjať potom zaschnutý betón spackanosti nie je veru príjemná práca.Niekedy to trvá aj boľavé roky. Ak niekto robí prísne osobné pokánie, je to v poriadku. Ale ak by to kládol ako normu morálky pre iných, to by už bola úchylka.Ak by niekto natískal pokánie iným a kontroloval ich či postia ,čo sa modlia, alebo stále ich podozrieval z techtlov-mechtlov,to by iba znamenalo jeho rozladeného ducha. Svoj nádor na duchu , svoju špinavú stránku, projektuje nevedome, čiže slepo arogantne iba do iných. V realite do podriadených, v duchu do nadriadených. Majster nám kázal umývať si navzájom nohy a nie liať lavór so špinavou vodou na iných, však? Za mentorovaním sa ukrýva nie láska, ale kopa strachu a utajenej pýchy. A na to si musia profíci dať pozor. Aby neboli ako húsenica, ktorá má vo svojej prirodzenosti škaredosť. Je plná odporu k sebe samej. Napcháva sa, plazí po zemi, kŕčovito sa drží nejakej zeliny, na ktorú sa horkoťažko vyšplhala a ktorá jej poskytuje trocha aj nadhľad nad svetom a ostatnými húsenicami.Ak sa k nej priblíži nejaký motýľ, tak puká od závisti nad jeho krásou, ľahkosťou a slobobou. Ani ho radšej nepustí k slovu, aby ostatné kolegyne nepomýlil svojimi radami a duchovným lietaním. Ak sa nejaká húsenica dostane tam, kde sa vydávajú rozkazy, tak tam je veselo. Možno sa vie oveľa lepšie vžiť do situácie iných a urýchli to ich oslobodenie. Problém nastane vtedy, keď sa zamotá sama do seba a nemôže sa vymotať.A toto „domotanie sa“ ešte aj kdesi zasekne. A následok je taký, že sa dezorientované húsenice z paniky začnú hrýzť navzájom miesto toho, aby si vzájomne pomáhali a spolupracovali.Ak si my budeme „statočne“ nadávať,akí sme hriešni a škaredí, budeme žiť kresťanstvo? Takáto „viera“ nebude správna.Toto chcú docieliť v nás temné sily.Ostať večnými a ustrašenými húsenicami, ktoré sa znenávidia najskôr samy a potom znenávidia aj iných.Pocit škaredosti a odporu k svojmu vonkajšiemu obalu by mal prestať, ak vnútro prešlo poctivou očistou a premenou. Cieľom je vyzliecť starého človeka a obliecť si nového, ako to výstižne vyjadril veľký teológ apoštol Pavol. Je to naše dočasné ja, naše pozemské meno, ten starý človek. To treba odložiť. Je to naše sebectvo u mužov a pýcha u žien. Naším cieľom je lietať a nie sa plaziť.Mať zo seba a života aj krásny, čiže blažený umelecký pocit.Brať život aj zľahka a nie byť udupaný a prilepený o zem.Toho sa už tu dožijú tí, ktorí nebrali Kristove slová rekreačne, na ľahkú váhu alebo nerobili zo seba ťažkých supermanov.

 

57. DUCHOVNÁ SEKERA NA HLÚPOSTI

Jednu z vecí, ktorá nás nielen trápi, ale doslova štve a neustále nám kazí dobrú náladu je fakt, že mnohé doslova hlúpe veci okolo nás nemáme moc zmeniť na lepšie. Po rôznych duchovných obnovách sme ako kresťania nažhavení, že ideme meniť svet na Božie Kráľovstvo, ale pri konfrontácii s novopohanskou silno väčšinovou realitou nám nadšenie ktosi rýchlo schladí. Dovolíme negativizmu, aby zaujal silné pozície.Z extrému nadšenia sa nájdeme v extrémoch veľkej ľahos- tajnosti. Treba nám umelo sa na štadióne hecovať a potom byť z toho frustrovaný ? Pozor na náboženské zápaly a spasiteľské komplexy. Vyškolený adept začne s veľkým elánom, narazí na betóny egoizmov a pokračuje tzv.syndrómom vyhorenia a končí sklamaním zo seba, zo svojej práce, zo sveta a niektorí i z Boha.Vstave nezrelosti nasľubuje Bohu absolútnu čistotu ,chudobu a poslušnosť a môže sa mu stať, že skončí vyhladovaný ako vlk po sexe, majetkoch a jeho dlhoročné umelé ponižovanie sa skončí akoby somársky zaťatou neposlušnosťou? Prečo je to tak ? Možno preto, lebo vežu svojho duchovného života staviame nie na skale osobne prežitého, ale na piesku nepoctivosti. Ten pevný základ je pokorné spoznanie, že naše ego nie je mesiáš. Mesiáš je Ježiš a on už svet na Kalvárii vykúpil. Ja nie som boh, čo má mať všetko pod kontrolou. Toto nie je moja planéta, kde ja budem rozhodovať, čo sa tu bude diať. Je to miesto, s ktorým má Boh svoj zámer. Je to miesto očisty, kde sa musím zmieriť napr. s tým, že väčšina asi nedozrela na to, aby boli hneď zajtra kresťanmi katolíkmi.Že trápnosti ako sú vojny, kriminalita, prostitúcia či sekty sú asi súčasťou tunajšieho pobytu a musíme sa s mnohým odporným aj zmieriť. Mnohí mystici prišli na to, že tento svet vonku je v poriadku. Odzrkadľuje iba babylon v nás. A mnoho chorého vonku je trest, napomenutie pre ľudstvo, ktoré miluje iba vonkajšie exteriéry a zabúda na svojho Boha vo svojom interiéri. Rôzne peklá vonku sú asi iba napomenutím nám všetkým, aby sme sa veľmi do tejto planéty nezamilovávali.

Lev XIII. ju nazval miestom vyhnanstva./15/

Ak sa tu niekto cíti ako doma, čaká ho skôr či neskôr osudový preplesk a ten ho prebudí do reality, aby vedel, kde je sever a kde smer nebo. Miesto sebaľútostného bedákania nad tým, ako by to malo byť a ako to je, by sme mali skôr porozmýšľať zmeniť to, čo zmeniť je v našej moci. A to sú tisícoraké záležitosti v našom vnútri. Čas nášho života sa dá využiť zmysluplne napríklad tak, že sa postupne budem zbavovať nesprávnych návykov, uletených túžob, sebeckých žiadostí, sklonov iným rozkazovať, pretvarovať sa, riešiť veci nepoctivo, lajdáčiť, všetko komentovať, podozrievať, zľahčovať.To a mnohé iné zmeniť môžem. Aj konať jednoducho dobro.Prečo to nerobím? Miesto poriadku v sebe a svojom okolí idem spasiteľsky robiť celonárodné poriadky s inými alebo sa tisnem lakťami tam a do toho, do čoho ma nič nie je. V istej austrálskej kultúre sa chlapec zaradí medzi chlapov vtedy, keď odíde do samoty a vyrobí si tam sekeru. Veru to je krásny symbol mužského dozretia. Mám na mysli však sekeru vo vôli, citoch a rozume, nie tú v ruke. Schopnosť odseknúť lož od koreňa pravdy. Vedieť si rozkázať a zriecť sa napr. škodlivej sebaľútosti. Dokázať sa zriecť v citoch nesprávneho zamilovania sa. Odseknúť sklony zízať na pornografiu. Od alkoholu. Či oslobodiť sa od vplyvu rodiny alebo väčšiny. Mať silu opustiť túlanie sa v bočnej uličke.Vrátiť sa na hlavnú cestu. To je niečo, čo robí chlapca chlapom. A na to potrebuje sekeru ducha Jána Krstiteľa. Tá má pripraviť priamu a nepokrivenú cestu Kristovi. Ak chceme byť kresťanmi, musíme byť najskôr dobrými ľuďmi. Ak totiž nezotneme svoju ješitnosť, svoj egoizmus, svoju nepoctivosť, svoje cigánstva, vyrobíme zo seba iba pseudovianočný gýč. Toto je jadro adventu. To je ten pevný základ na skale.Kto stavia svoju vežu duchovného života bez tohto, tak sa mu veža začne nakláňať tým viac, čím vyššie pôjde. Prezradí sa tým, že čím viac právd vie, tým je väčší bojko.

 

58. PAS MOJE OVEČKY , PAS MOJE BARÁNKY !

 

Prišiel Mojžiš, ukázal na rozum a povedal, že tu sa skrýva to podstatné. Prišiel Ježiš, ukázal na srdce a zdôraznil, že tu sídli to najdôležitejšie.

 

Prišiel Marx, ukázal na brucho a vyhlásil, že tu je náš hlavný problém. Prišiel Freud, ukázal na pohlavie a tvrdil, že o tomto to vlastne celé je. A prišiel Einstein, ten vedecky dokázal, že je relatívne, čo z toho je najdôležitejšie. Ozajstný Kristus však prišiel vykúpiť nie iba jednu časť v človeku. Všetko z toho je dôležité.

 

A je ozaj zaujímavé, že niekedy je najdôležitejšie sa najesť. Inokedy sa vyplakať. Táto nadčasová a podarená parabola hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacrozmerných ľudských potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smädným.Chorým a uväzneným. Cestujúcim,či hľadajúcim. Alebo trpiacim. Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad po jedle, to sú skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok a starých šiat. Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom. Dávať stále piť a jesť ťažko hrešiacim lajdákom? Ich páchané hriechy za zosypú na hlavu takejto charity.Je to vlastne podpora ďalej ich lajdáčiť.A čo takto ich učiť zbierať smeti, či odhádzať sneh? A mať aj zdravú sebaúctu.

 

Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne, duševne alebo duchovne! Kto nepracuje, nech ani neje, skonštatoval múdro sv.Pavol.

 

A kto nerobí nič pre spoločnosť, to je sebec a jeho potulovanie sa je trestný čin. Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej dimenzii svojho ľudského.Jeho nečestná krádež voči daru života sa raz obráti proti nemu. Bude bojovať sám proti sebe. Kto sa ničí, ten pácha zlo. Je našou svätou povinnosťou urobiť zo seba chrám. „ Môžu nám zobrať všetko, zavrieť nás do väzenia, ako to urobili s nami, ak však žijete v pravde a podľa pravdy, ste vnútorne slobodní a v konečnom dôsledku šťastní. Nikdy si nedajte vziať vašu vnútornú slobodu“, povzbudzuje nás náš slovenský kardinál J. Ch. Korec.

 

A dodal ešte veľmi krásne : „Nedajme sa!“/16/

 

To sú slová chlapa, a nie onuce, ako on zvykne niekedy prirovnať, keď chce pomenovať neporiadneho chlapa k niečomu úbohému.Všetky hlavné i pohlavné oblasti treba v nás oslobodiť od vlády nižších síl. V duchu sa ich zrieknuť.Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého a

 

ODOVZDAŤ

 

ich pod Božskú vládu Ježiša Krista. Ten každú oblasť posvätí pravdou a oslobodí od „života“ podľa lží. A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný učeník mať zo života už tu na zemi stokrát väčší úžitok ako ten, kto sa vláde Božej nepodrobil a Otcov plán odmietol. Veľa je tých ,čo so lžou ešte nežijú , ale s Pravdou sa už rozviedli. Ako to prorocky vystihol v jednej svojej piesni Karel Kryl. Tí veľkí a unáhlene dospelí si radi dávajú priodvážne svojské a bulvárne pravidlá hry do svojho života. My v Cirkvi sa snažíme aj keď starneme, nezabúdať byť aj malými. Hlavne pred Božou vôľou. Strácame z lásky slobodu. Dávame ju Bohu. Hľadáme jeho pravidlá.Tak je to správne. Malo by v nás byť stále sa prehlbujúce vedomie, že sme Božími priateľmi. Slobodní od slobody zisťujeme, že to, čo strácame, v konečnom dôsledku inak nadobúdame. Tak čo si, hriešnik a či Boží chrám? Vyjasni si to, kým máš zdravý rozum. Ak sme chrámom Boha, tak je rovnako posvätné, keď sedíš na sv.omši, ako keď si napr.v kúpeľni. Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov, tak sa ním aj o pár rokov stane. Odporným a zlým. Bez svätej hrdosti. Falošne sebavedomí, v osobnej hriešnej jame sa nachádzajúci a v skutočnosti nevykúpení, nevyzretí zvodcovia štátov, rodín a spolkov môžu urobiť zo seba strašiakov , zo žien hriešnice a z detí zakríknuté a neskôr vzdorovité pokolenie. Potom sa nečudujme rôznej nude a ľahostajnosti. Nálade porazeného opampersovaného zakríknutého mužstva. Ak sa Slovo telom stalo, tak sa nad tým ráčme aj zamyslieť. Telo znamená aj jazyk aj zadok.Aj mozog ,slepé črevo aj semenníky. Ten, kto nezaspal, ale poctivo duchovne pracuje, ten vpustí Sv. Ducha postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástroj nebu a bude to ďalšia živá časť Tela Kristovho.Taký človek si bude občas hlboko uvedomovať a v tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe, ale Bohu.

 

Túto mystagógiu tu pripomínam viackrát, lebo je leitmotívom celej tejto písomnej práce.

 

Príčina pravej radosti je vo víťazstve nad lžami. V poznaní, že vôbec nie som centrom ,Bohom. Že som iba jeho dieťa. Duchovní bezdomovci , čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať toto jediné potrebné nestihnú, potom chudáci žijú v dezorientovanosti. Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí, ktoré im pomôžu rýchlo prísť k akej-takej chvíľkovej, čo aj trápnej radosti zo života. Nemusíme vlastniť Tescá, aby sme mali radosť z jedla, však ? A kto si myslí, že je nutné, aby nám brucho prasklo pre pocit, že žijeme naplno, ten je kyjakom sveta ale poriadne švacnutý.Podobne svetom udretí sú tí , čo idú od oltára a závidia milionárom. Oni ich vlastne choro závistlivo obdivujú a sú smutní, že si užívať takto nemôžu.Radostná prítomnosť Boha v ich tele je im rovnicou s veľkou neznámou? Toto je trest, a nie veru malý, pre všetkých povrchných ctiteľov Boha. Ráčme sa učiť mystike, nebudeme potrebovať silné drogy vonkajška. Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudom mu verným. Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže aj zúfalom pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov, ale i nedôsledných kresťa- nov. Naštartovať to biblickou obriezkou a dokatovať fanatizmom úplnej kastrácie ? A takto klopať na dvere veľkej nebeskej svadby? Skončiť tak v nejakej tmavej jame ducha: čiže pasci pre modlárov ? Vo svete je to majetok, úspech, mladosť, vonkajšia krása, politika, ekonomický rast, svetské autority, popularita, blazeovanosť, zdravie… Aj na spirituálnych modlárov, čo si viac než živého Boha ctia

 

skryté modličky v cirkvi:

 

manželstvo, celibát, rehoľu, predstaveného, breviár, sľuby a prísahy, zdanlivú jednotu, predpisy, chudobu, panenskú blanu, „pokoru“, slepú poslušnosť, jednodimenzionálnu charitu, nemystagogickú vieru, pozemskú rodinu, „spokojnosť“,knihy, osnovy, spoločenstvá. To všetko vrátane pokánia má byť len nástrojom na pozemskej ceste. Neprebudení z toho robia najvyšší a konečný cieľ človeka. Náboženstvo nemá byť ani drogou ani bohom, ale cestou k Bohu. Keď Kristus hovoril, že sa treba postiť, určite tým nemyslel, aby jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.

 

Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.

 

MIERNYM.

 

Skutočný náš cieľ je iba Boh a nebeská vlasť. Prikázania sú nie na to, aby sme sa im slepo klaňali, ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha. Treba ich najskôr správne pochopiť a potom čestne dodržiavať. Všetci modlári vo svete aj v Cirkvi skončia v niektorej z hladomorní a sebaľutujúcom smútku porazených a závidiacich. Kto berie duchovný život vážne, príde k pravému osvieteniu. Ľudia potrebujú jesť a piť. Nesplesnivelý pravý chlieb a nezoctovatelé ozajstné víno. Platí to pre potravu rozumu, srdca, žalúdka i pohlavia. Ak ma máš viac rád ako ostatní,tak daj pašu ovečkám a baránkom, povedalo prorocky sv.Slovo prvému pápežovi.A pápeži to v priebehu dejín postupne aj napĺňajú.Kto si ich nevšíma, tak počúva nejakého pseudopápeža Deda Mráza a hrozí, že zmrzne. A to presne v tej oblasti, ktorú si ponechal vo svojej správe, na ktorej si dlhé roky pyšne zakladal, ktorú si roky zabíjal alebo vrelo prihrieval. Takto sa premení na starého blázna. Oveľa lepšie skončia tzv.blázni pre Krista, ktorých v Cirkvi voláme svätci.

 

59.V PODSTATNOM JEDNOTA,

 

V OSTATNOM SLOBODA

 

„V podstatných veciach buďme jednotní, v nepodstatných slobodní a vo všetkom nech je medzi nami láska“. To je jedna z múdrych rád, ktorej autorom je vraj sv. Augustín. Čo sú tie veci podstatné? Ak treba mať v niečom jasno, tak určite v tomto. Pripomeniem, čo nám pápež Pavol VI. odkázal v encyklike Evangelii nuntiandi v III.kap. Podstatou kresťanskej viery Označuje vieru v dobrého Otca Stvoriteľa, nie iba akúsi neznámu bytosť. On sám postal na tento svet svojho Syna Ježiša, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych, aby nás vykúpil. Zanechal nám aj učenie, evanjelium, ktoré sa má v Duchu Svätom ohlasovať všetkým ľuďom, aby sa zachránili. Vynikajúci postreh. Viera v tieto jednoduché pravdy robí veriaceho kresťanom.A čo podstatné máme konať ? O tom Ježiš povedal v evanjeliu až príliš jasne: milovať Boha nadovšetko, blížnych aj seba samého. A čo robí okrem tohto z kresťana katolíka? Dalo by sa povedať, že je to celé apoštolmi zavedené krédo a úcta k Panne Márii, Matke Cikrvi. Rešpektovanie pápeža ako zákonitého nástupcu apoštola Petra a jeho riaditeľské vedenie viditeľnej podoby Cirkvi.Určite tam musí patriť aj osobná túžba po svätosti.Lebo náš Boh nie je nesvätý.Ako samozrejmosť tu nasleduje obdiv k svätým, úcta k Sv.písmu a prijímanie sviatostí. Premieňanie celého svojho života na tzv. nebeskú liturgiu. Liberálnejšou a nesvätejšou podobou kresťanstva sa rôznorodí veriaci robia sami druhotriednymi a treťotriednymi občanmi Božieho štátu. Fanatizmom a puritánstvom štvrťotriednymi. Zľahostajnení a naštvatí zbehovia sú prehnitá piata trieda duchovného ovocia, obrazne povedané. V nepodstatných veciach treba ponechať slobodu. Ak niekto vnucuje iným fakt nedôležité a svojské výklady, čo je dobré a čo zlé, prezradí iba na seba také uletenie od podstaty veci, v akom rozsahu sa toho na iných dopúšťa.Vyhnúť sa tomuto ťažkému druhu duchovnej pomýlenosti je jedna z najdôležitejších úloh toho, kto chce zostať pôvodný a normálny. Naša viera nie je nejaká alternatívna ponuka medzi rôznymi náboženstvami. My nemáme byť čo falošne zakríknutí pri jej obhajovaní. Neodvážna ťuťmákovitosť a večne zneistené habkanie sa ku katolíkovi ozaj nehodia. Odvahu k pravde nám dal aj pápež Ján Pavol II., ktorý kade chodil, tam sa pokorne a kajúco ospravedlňoval, za niečo čo spravili nepodarení cirkevní nekresťania. Prečo sa neospravedlnili páchatelia? Zabudli tamtí akože „katolíci“ byť slušnými ľuďmi? O čom bol ich život? O hraní sa na bezchybných bohov? Mali oni všetko v hlave v poriadku? Takto, s neočistenou chlapskou ješitnosťou sa začali rôzne trapasy.

Všimli sme si napr. aj Kristove slová:

 

“ Beda vám pokrytci ? !“

 

Zlá v Cirkvi urobili nie kresťania, ale tí,

 

čo sa na nich hrali.

 

Predriblovali sa ako nízki kariéristi kdesi vysoko a tam čosi nehrdinské vyviedli. Takto kradnú Božiemu dielu dobrú povesť aj po svojej smrti. Neodsúvajme na okraj „ odvážne“, teda zbabelo veci podstatné. Keď sa nám to niekedy v dejinách podarilo, zákonite sa do nášho centra nasťahovalo niečo nepodstatné. A toto je podľa mňa jedna z pekelných brán, cez ktorú nám ten zlý kriví charakter. Ďalšia je keď odhadzujeme od seba slušné a duchovné bytosti a volíme si „bratov a sestry“ ktorí nás podporujú v tzv.bratríčkovaní. Teda v divadelnom klamaní sa a potľapkávaní sa po pleci prehnanej dôležitosti. Túto povrchnosť, pohodlnizmus a spirituálnu lenivosť prezentujeme ako evanjeliové vykúpenie? Toto má od vykúpenia ešte ďaleko. Takýchto cirkevných klamárov čaká prísnejší súd. V ten však oni pravdepodobne vôbec neveria. Lebo ak by si ho aspoň trochu uvedomili, dali by sa pred takýmto štýlom na útek.

Najväčším trapasom je šíriť v Cirkvi nelásku, lož a pokrytectvo. Na toto podstatné prosím kresťania nezabudnime.

Lebo vzťahy v praxi prezrádzajú, že ateisti sa chovajú slušnejšie ako určitá časť ovečiek navštevujúca kostol. Viacerí zhrozene konštatujú, že svätuškárstvo kvalitnie a drží spolu. To do Cirkvi patrí len ako špeciálny pacient a zaslúži si od nej aj špeciálnu starostlivosť. Len ho moc nerozmaznávajme a neutvrdzujme príliš v tom, aký je len úžasný. Ak sa náhodou radikálne rozhodnete pre nejakú konkrétnu akútnu spravodlivosť, okrem iného zjednotíte v podstatnom okolitých pánbožkárov.Až pekvapivo rýchlo spoja sily keď idú priklincovať na kríž toho či tú, čo nestratili zvyšky poctivosti ducha a čo im majú odvahu nastaviť pravdivé zrkadlo.

 

60. ZÁKALY DUCHOVNÉHO ZRAKU

 

Cieľom starosti o zdravie nie je teatrálne chodiť po všelijakých vyšetreniach, ale žiť zdravo a správne. Bez ubližovania telu a bez zákalov, čiže zasmilneností duše i ducha. Ale niekedy nám odborné vyšetrenie môže veľmi pomôcť. Každá duchovná cesta ponúka aj celkom iný prací prášok na dušu. Ak porovnáme napr.evanjelickú a katolícku formu spovede, tak odborník nebude tvrdiť, že je to jedno.Evanjelický pastor je podobný lekárovi, ktorý má v ambulancii pacientov. Príde k nim a spýta sa, či sú chorí.Oni odpovedia :“Áno,sme chorí.A chceme sa liečiť.“A on im na to v košíku ponúkne rôzne lieky, aby si nejaký vybrali.A s úsmevom sa s nimi rozlúči.Toto je tzv.všeobecný prístup k pacientovi. Katolícka cesta je konkrétnejšia.Tu si lekár zoberie do ambulancie každého pacienta zvlášť.Individuálne ho vyšetrí a každému dá niečo iné.Jedného s rakovinou pošle na ožarovanie, inému dá injekciu proti bolesti, ďalšiemu vypíše práce neschopnosť a tamtoho simulanta spravodlivo vyhreší, aby sa ako hypochonder nedorábal. Katolícka sv.spoveď bola uvedená do praxe okolo roku 6OO. Trvá dodnes a má svoj význam.Predtým sa spovedali kresťania verejne.Neraz to bolo raz v živote a naozaj a potom sa už žilo poriadne, v milosti posväcujúcej. Na očnom oddelení diagnostikuje lekár zákaly oka. Sivý alebo ten vážnejší – zelený.Ten, kto nevidí, má zákal už úplný, teda čierny. Podobne by sme mohli prirovnať rôzne druhy zákalov nášho duchovného vnímania.Sú aj medzi nami zasvätenými. Čoho je príliš veľa , je podozrivé zo zákalu. Aj radosti aj bolesti.Aj rečí o láske či pokore. Pár príkladíkov miesto ilustrácií z našej cirkevnej kuchyne. Dekanko slúžiaci omšičky,kamarát aj s pánbožkom aj s vtedajším režimom.Miloval nadovšetko cirkevné právo. Reval často na ovce. Ruku vedel podať.I vlkom.Stal sa,chudák, jedným z nich.Zákal červený. Komunistický.Iný prípad.Krčmová realiy show. Chlapi sa hádajú, ktorá strana je tá pravá. Kôli sympatii a nesympatii k nejakému predsedovi strany sa idú aj pobiť.Ich vierou je politika, a bohom nejaký štátny úradník.? Zákal hnedý, teda príliš orientovaný pozemsky. Z inej doby.Vraj kresťanský politik.Okato sa tisol do istej veľmoci, ktorá má sochu Slobody, ale zabudla postaviť na druhej strane kontinentu sochu Zodpovednosti.Dobrom krajiny bol preňho v prvom rade ekonomický rast.Ostatné bolo pre neho druhoradé.Sloboda aj pre štetky a rôzne opitosti? Zákal modrý, „demokratický.“ Istý kňaz – maliar na dôchodku.Po mystickom úvode pri prezentácii svojho diela pokračuje tými najsvätejšími tajomstvami katolíckej viery a zakončí to fackou návštevnákom nemocničnej kaplnky, keď ich vyzval, aby si to „nezapomněli i koupit.“ Zákal tuším finančný. Iný primár horlivec.Roky nič nerobil s nádorom neomylnosti vo všetkom. Tlačil mu tak na mozog, že stratil súdnosť.Všetko chcel robiť sám a sedem dní v týždni.Na kolegu zúfalo žiarlil, nedal mu nič operovať.Čo je to za vírus? Trápny zákal primitívnej samoľúbosti ? Spirituálno odborne vzaté: tlak primeraného sadizmu a o svätosť usilujúceho sa masochizmu tvorí vzácne duchovné diamanty. Vydržia ho však iba charaktery a svätci. Priemer utečie. A založí si opusinkovanú cirkvičku so zákalom zeleným, s pubertálnym vzdorom nevyzretosti. Zobrať niektorými katolíkmi zanedbanú jednu vetu z Písma sv., na nej založiť proticirkev, a poďme s hnevom proti Matke všetkých cirkví v Ríme? A zhodia ako prvé autoritu pápeža, aby si tam miesto neho dosadili nejakého svojského antipápeža? Alebo kôli vine nejakého cirkevného podnájomníka obviniť iných, aj dobrých pastierov ? A intenzívne čiernobielo poškuľovať ? Hyperkriticky odsudzovať? Toto inteligentní ľudia nezvyknú. Toto pravidelne opakujú primitívi a okyptenci.

 

Veria nie v pravdu, ale v PREDSUDKY.

Čiže v zasmilnený stav reality a vedomia.

 

Protestantské videnie reality je viac čiernobiele ,

 

BUĎ – ALEBO.

 

Vyzretejší, farebnejší je katolícky postoj

 

ÁNO, ALE AJ.

Inteligentný maliar na čiernu nenadáva. A bielu neabsolutizuje. Ale ich primerane používa. Podobne aj mnohé farby iné. Nevyzretosť brieždenia majú tí, čo majú v sebe málo svetla.Vnímajú svetlo, ale bez farieb.Všimnite si tento jav pri svitaní či západe slnka. Zákal rodinný,skryto egoistický majú mnohí navonok seriózni ľudia, ktorí nevedome milujú svoju pozemskú rodinu oveľa viac než Rodinu nebeskú.Čiže Boha a Spoločenstvo svätých.Trápi ich iba manželka, deti, práca ,poisťovne, výlety a nekonečné staranie sa vlastne iba o seba. Až kým sa navzájom nepriotrávime,nesprotivíme a nezadlávime. Keď to všetko zakrátko pominie, ocitáme sa v trpkej pravde samoty. Zákal zjavne sebecký majú tie dvojice, ktoré sa zamilovane muckajú a kontrolujú si svoju vzájomnú zakrpatenú vernosť, a nikoho tretieho, vrátane Boha, obšťastniť nepotrebujú? No to je teda úroveň… Zákal kapitalistický.V jednej chudobnejšej farnosti som okoštoval, ako je to byť fakt v núdzi.Nemal som viac krát čím zaplatiť účet za el.energiu. Istý dekan odpovedal na prosbu o pomoc „nie“, ani sa neopýtal, koľko nám bolo treba.Niekedy je možno dobré zažiť i toto. Uzdravíme sa zo zákalu naivného.Iní spolubratia nám nezištne pomohli, podobne viackrát i náš otec biskup.Jeden spolubrat mi dobre poradil, aby som sa zaujímal o farské lesy. Mal pravdu. Potom núdza zmizla. Pomohol mi uzdraviť sa zo zákalu nezaujímania sa o to, čo nám patrilo. Pri troche odvahy a dospelého správania sa, zrazu nebol problém. Mať vieru znamená pozerať sa na prekážky nie iba bedákaním zakalenými duchovnými očami.Sú tu aj rôzne možnosti a tie sa nám s krízou vždy ponúknu tiež.

Obmedzenie nás môže urobiť majstrami.

 

61. NÁVRAT STRATENÉHO RAJA

Ak hľadáme stratený raj tu na zemi a iba niekde okolo seba, tak sme nielen v ilúzii, ale ešte len v duchovných plienkach. Sklamania, choroby a trápenia prichádzajú aj preto, aby nás prebudili do skutočnej reality.Ak niekto pohrdol najväčším darom, aký po živote dostal, darom viery, a dlho si potvrdzoval falošné ego, toho navštívi hneď po tragédii aj zlá macocha, pani Nespokojnosť. Nebude vedieť vydržať to, čo mu treba ako svoj kríž odniesť,a bude stále vykladať iným ako on či ona trpí krivdu.Keď to niekto vešia iným na nos, a dlhé hodiny sa denne pred inými ľutuje, tak ich poriadne vycicia z bioenergie. Takto ju kradne od iných. Po niekoľkominútovom rozhovore s takýmto energetickým úpírom sa cítite ako vyžmýkaný citrón a on sa sebecky prihlúpo usmieva, ako sa mu len v kontakte s vami uľavilo. Keď sa trošku poľutujeme či pochválime, to je úplne normálne a ľudské.Občas to potrebuje každý z nás.Cítime,že podeliť sa s bolesťou je polovičná bolesť. A podeliť sa s radosťou je dvojnásobná radosť. Keď to však niekto robí nemierne, iba prezrádza na seba, že sa sám vyhodil z vnútorného raja a je odpojený od vnútorného Zdroja. Takto si otráviť život je nie iba nedôstojné, ale i úbohé. Môže mať niekto i miliardy, ak sa nenaučil základnú holú vetu života, že skutočný raj si nosíme alebo nenosíme vo svojom vnútri, tak zo života nepochopil tú podstatnejšiu časť.Aj to sa občas stáva. Prežívanie života závisí v skutočnosti od nášho rozvinutého vnútra. Kedykoľvek potrebuje duchovný človek rajský pokoj, stačí mu trochu sa stíšiť a navštíviť v srdci Boha. Kto miluje nepravdy, uteká do vonkajších eldorád, ktoré sa môžu zmeniť na veľkú púšť. Ak ho nájdeme vo vnútri, stvoríme raj aj vonku.Väčšiu radosť budeme mať z radosti a víťazstiev aj iných ,nie iba z tých svojich.

 

62. STÁLE SILNEJŠIA INFEKCIA SMÚTKU

 

Dýchajúc vzduch tejto planéty nedá sa vyhnúť tomu, aby sa aj do slušného človeka nedostala infekcia smútku alebo zúfalstva. Tieto vírusy vyrábajú všetci, čo nezachovávajú Božie zákony. Sme v konzumistickej Európe, kde oveľa viac chceme od života brať ako mu dávať. Svoj „bruchopohodlnizmus“ berieme už ako samozrejmosť. Odprírodnili sme sa a tiež „odbožštili.“ A následok? Napriek tisícerým technickým vynálezom máme hlavu v smútku. Blahobyt vonku nám neprináša vnútornú blaženosť. Skôr opačne. Naše depresie silnejú. Napriek mnohým komunikačným vynálezom sme akísi odcudzenejší. Spirituálnym výskumom som všeličo zistil. Cítime viacerí, že koniec veľmi boľavej etapy našich dejín sa blíži.Veľké zabávanie sa a smilnenie je dopustené na to, aby urýchlilo trpký záver neľudských hriechov a pôrod vyšších vecí človeka.Vyčíňanie hriešnikov vytvára veľmi hrubé vibrácie spirituálneho smogu.Tieto neviditeľné, ale skutočné špinavé oblaky v atmosfére robia veľmi silné tlaky zvlášť na hľadajúcich Boha, na citlivých a zvlášť na osamelých. Najpostihnutejšie sú deti. Tie sú chúďatá stále agresívnejšie, ani nevedia prečo.Hlavne keď sú v partii.Ženy gniavi zasa zvnútra osamelosť a zvonku silný a reálny neviditeľný agresívny tlak tzv. depresie. Bolo mi objasnené,že je to dočasne dopustené ako urýchľovač duchovného vývoja pre vyvolených.To sú nie protekčné deti Božie, ale tí, čo si sami vyvolili Boha.Grupujú sa do spoločenstiev, lebo mnohých samota mučí. Tí, ktorí ju vydržia, sú v Božom preši, ktorý z nich dostáva von všetok hnis sebeckej lásky. Napĺňa ich olejom pokoja Ducha Svätého.Iba ten z nás vyháňa ničivých parazitov z dielne nečistých duchov. Vo vonkajšom svete už prebieha vojna proti teroristom. Knieža svetovládcov sa dostáva do konfliktu s náčelníkom Orientu. Ľudia registrujúci aj „bezkalerábový“ pohľad na svet tušia, že niekto v pozadí má záujem tieto dva svety rozoštvať do konfliktu, z ktorého sa,ako to už zvyčajne býva,vyťaží rozprávkový kapitál a celoplanetárna moc pre niekoho tretieho, kto sa rehoce v zákulisí, poťahuje nitkami tak, aby jeho rafinované ciele boli dotiahnuté do úspešného konca. Nie je ťažké náboženských fanatikov poštvať proti sebe a chytiť do nastraženej pasce.Uznávajú vraj jediného Boha.Ale nie Boha kresťanov, ktorý má Syna, ktorý káže odpúšťať. Tento Jediný síce hovorí: Nezabiješ, ale prečoby sa oni unúvali to zachovávať,keď ide o tzv „vyššie božské“ záujmy.Zbombardovať civilov či odpáliť sa v mene božom je súčasťou “svätej vojny.“ Ježiš o tom jasne povedal, že nikdy Nebeského Otca nepoznal ten,kto v Božom mene s nenávisťou vraždí iných. Sekulárna Európa berie náboženstvo oveľa vážnejšie. Aj keď Boha do svojej ústavy nedala.Nespomenúť Boha v Európskej ústave je oveľa menším zlom ako urobiť ho aj legislatívne otcom lži a vojen. V Európe sa ešte vieme hanbiť za vraždu aj cudzinca aj inoverca. Natoľko sme ešte neohlúpli. Tak ako to so širokým úsmevom zvyknú robiť za oceánom.Alebo s podobne veľmi vážnou tvárou sa tomu vedia pomstiť vyznavači iného “ jediného boha “.Je to však ríša potkanov a postupne sa ničí sama. Infekcia smútku je každodennou realitou mnohých, čo sa zahľadeli iba do vonkajšieho sveta.Keď sa človek obráti dovnútra a naučí sa meditáciou detoxikovať svoj chrám od stále zákernejšie zbesnených mikróbov znesväteného radikálne sekulárno – puritánskeho karnevalu, zachráni svoju dobrú náladu.Lekcia, ktorú sa tu hlavne veriaci učíme, je vysporadúvanie sa s tým, že beh dejín bez Boha nie je v našej moci zmeniť. Tí, čo sa nemodlia, vravia, že je to stále horšie. Lenže horšie je to iba v nich.Dejiny ľudstvo polepšujú.Napr.dnes národy bojujú medzi sebou viac na ihriskách než vo vojnách, ako to bolo v minulých storočiach. Neraz nejaká vonkajšia bieda nám pomohla zmobilizovať sily. Preto zbytočne neplytvajme svoju energiu na prerážanie hrubého múru, ktorý iba rozbíja baranom tvrdohlavú hlavu a vlkom vylamuje zuby. Podobne nedráždime zbytočne nejakú naprogramovanú gorilu, ktorá sa ocitla osudom pri inštitucionálnych pákach, lebo tá reaguje na provokatívne otázky zvyčajne po svojom.Rozzúri sa. Hádže šutre po všetkých, lebo sa ktosi opovážil hodiť do nej lieskový oriešok. A stane sa, že nejakému návštevníkovi ZOO vybije aj predné zuby. Keď sa nám niečo, čo nás zraňuje, vonku nedá a nedá vyriešiť, tak to nasilu neriešme.Skôr si cez Krista zahojme svoje rany. A tak zdanlivo sebecky, ale v skutočnosti nezištne, pomôžeme liečiť chorý stav vecí okolo.Vyrieši to totiž Kristus globálne inak, než sme si to predstavovali vyriešiť lokálne my našou krátkozrakou hektikou tela. Kto si to v sebe nerieši a zabúda nielen na mystiku, ale i základnú vnútornú hygienu, toho cit pre normálnosť bude vyrábať permanentnú naštvanosť. Stále kvalitnejší a hustejší osobný negativizmus.A sám si strpčí život pre niečo mimo jeho kompetencie, čo mu nebolo dané ako povinnosť riešiť. Zostane mu urazené ego.Od obrovskej nadzodpovednosti sa treba oslobodiť.Väčšinou ňou trpia chlapi, ktorí roky nevedia spasiť niečo vo svojom tele či svojich vzťahoch, a umelo to kompenzujú riešením celoplanetárnej politiky a virtuálnymi medzištátnymi súbojmi. Prečo riešime to, čím nás osud nepoveril ? Nehráme sa tak náhodou na krčmových spasiteľov ? Alebo na bohov, čo skončia ako trpaslíci? Radosť tu je nebyť bohom, ale človekom.Byť radšej priateľom Boha. Naša jediná spása, samozrejme okrem plnenia si svojich povinností a nepáchania ťažkých hriechov, je denne si do svojho vnútra pozývať projekt Ducha Svätého.Ten, iba ten nás skutočne a trvalo poteší. Iba ten nám svojím svätým olejom premaže každé zákutie našej duše, a dá do nej pravý a hlboký posvätný kľud. Toto je ten pravý Jeruzalem. Ostatní nesvätí duchovia potešia nachvíľu a zdúchnu. A uchmatnú z nás i radosť zo života. Vtrhnú do nás a začnú sa rozdrapovať. A ich trpké ovocie je nejaká forma zakomplexovanosti. Veľká frajerina a končí trpko zadubene. Zákonite nasleduje obrátenie sa von a tam pahltné robenie niečoho,čo nám stratenú radosť aspoň na chvíľu vynahradí.Keďže nás už kontakt so Stvoriteľom neteší , je tu milión jeho stvorení, ktoré si ako hračky na chvíľu prisvojíme a pohrajkáme sa najprv s jednou a keď nás omrzí, tak s druhou a potom s ďalšou. Tým viac ich niekto potrebuje navyše, čím viac sa od Boha vzdialil a svoje vnútro si lacnými „chechtákmi“  vytuneloval.Ak si niekto dopraje strašne silné dávky nejakých bezduchých rozkoší, jeho neželaným končiskom okrem nejakej boľavej „zlatej žily“ bude, že sa v tej oblasti premení na vyhladovaného vlka. Tým hladnejšieho, čím viac bolo nazbíjaných sebaoslavných potešovaní sa! Toho neuspokoja ani miliardy, ani tisíc žien ani kraľovanie nad stovkou krajín.Takíto vlci sa neraz prevraždili na prvé miesta v riadení veľmocí. Predstierali neraz ovčím rúchom lojalitu aj voči Cirkvi. A tam sa neraz stretli a veľmi dobre si porozumeli s falošnými duchovnými mužmi, ktorí boli zas vyhladovaní ako vlci v žalúdkovej či pohlavnej oblasti.Davy, čo toto divadlo musia, sú samy podobne podvyživené.Dávajú mu k tomu moc svojou obrovskou láskou, ktorú zabudli dať Bohu. Rôznym zvodcom pomôžu vyplaviť sa pravidelne na vrchol a ich milovaním „ožívajú“,aspoň na chvíľu „vstávajú z mŕtvych“ pri svojom tunajšom „bohu“. Len si dobre pozrite filmy o diktátoroch. Všimnite si, koľké zástupy im adorovali? Ako chlapom horeli nadšením v rukách zbrane a ženám mávatká ? A keď prišiel medzi nich pravý kráľ, dav reval na Piláta, aby ho dal ukrižovať. Hriechy túžime robiť iba preto, lebo v nich nachádzame chýbajúcu radosť.Potom si tresty sami naprogramujeme.Ten, kto komunikuje s Bohom, ten sa v ňom i kochá. Má stokrát viac radosti zo života ako všelijako bachratí, nútení páchať rôzne a mnohé capiny, aby sa upokojili. Kto žive duchovne, ten sa nepotrebuje uleteno „capiť“, aby sa potešil, ani byť vycapený na každom rohu, aby cítil, že je niekým 

 

63. OBETNÝ BARÁNOK

 

Keď si spoločenstvo nezvolí žiť Božiu vôľu, tak si nevedome, ale isto volí život vo svojvôli. V takzvanej POHODE. Tá má ďaleko od nejakej kajúcnosti.Tak sa žilo napr. na cárskom dvore v Rusku dlhé roky, až kým neprišiel Lenin a s veľkou nenávisťou s tamojšou spoločenskou smotánkou kruto nezatočil. Kto číta napr. Puškinovu spoveď, spozná tak pomery cárskeho dvora , jeho pýchu a nutný pád. “Ak nebudete robiť pokánie, všetci tragicky zahyniete,“ píše sa v Knihe kníh ako jeden z odkazov nášho Kráľa a Majstra svetu. Kto nemá v pláne premárniť svoj život, ten sa bude miesto zúfalého nadávania na prekliaty svet túžiť obetovať ako On. Netreba sa ísť niekde núkať aby nás popravili,stačí sa ticho úprimne modliť pred živým Bohom čo aj v malom kostolíku. Kto si netúži neustále vylešťovať iba svoje ego, toho si Prozreteľnosť nájde sama.Čím viac sa bude od tieňov očisťovať, tým sa bude stávať pre pre iných napr. akýmsi neviditeľnejším. Lebo nebude zdieľať ich ilúzie.

 

A jeho nenápadné žitie bude sprevádzané aj tým, že sa

 

naňho tajomným spôsobom cez svet vykupujúceho

 

Krista ZVALÍ VINA z účtov nekajúceho spoločenstva. 

 

To treba prijať.

Ako baránok, ktorého vedú na zabitie. Neodporovať tomu.Ľudia sa neraz veľmi čudujú, prečo toľko trpia práve oni s jemným srdcom a tí s hrubosťou v srdci sa bavia a hlasno rehlia. Raz precitneme a zachytíme hlbšiu realitu. Keď zostúpime s Kristom do pekiel, ktoré sú veru rôzne aj tu na zemi.

Kontakt s Duchom Svätým nám dáva

ISTOTU ,

 že poctivá krížová cesta skončí vzkriesením.Nie nedeľným zúfalstvom nad pohnojením cintorína. Ale kraľovaním s Kristom v tej oblasti a nad tými, za ktorých si niesol kríž a si sa obetoval. S láskou a nezištne. Kto tieto spirituálne túžby slúžiť a obetovať sa nemá, toho láska je biedna. Ak nie je žiadna, tak ide o tzv. duchovne mŕtveho.Veľkého sebca. Aby sme sa stali obetnými baránkami, na to musíme dozrieť z naivnej viery k zrelšiemu poznaniu a k srdcu, ktoré vidí. Ako nám to pripomína Benedikt XVI. v Deus caritas est./17/ To sú tí panici z Apokalypsy, ktorí nasledujú Božieho Baránka všade, kde treba ísť,čiže kde je niečo choré a kde treba aj liečiť./18/ Na negatíva nenadávajú ako slepci ducha, ale berú ich ako šancu k spirituálnej práci.

Skôr ticho ďakujú za PRÍLEŽITOSŤ.

Treba aj upratať tam, kde to niekto porozhadzoval. Michaela má rakovinu prsníka.Podstúpila jeho amputáciu. Ako žena bola zdrvená.Ale pokorne to znáša a prináša ako obetu za tie ženy, ktoré sa necudne pýšia pekným poprsím. Radoslav má rakovinu žalúdka.Z jedla nemá žiadnu radosť.Skôr opak.Dlhšie mu trvalo kým prijal svoje navštívenie ťažkým krížom. Rozmýšľa nad tým, že Kristus v ňom asi trpí za mnohých, čo žijú príliš konzumne, hrešia žalúdkom a bez výčitiek sa až obžierajú. Tadea, rehoľná sestra, nemá zo sexuálneho života nič.Pochopila, že sa má obetovať napr.za tých, čo smilnia láskou,ktorej chýba Láska. Martinovi odišla manželka.Veľmi ho to bolí, lebo ju má stále rád. Čo, keď v ňom trpí Ježiš za mnohých, čo sa unáhlene rozvádzajú? Dana nemohla mať osem rokov s manželom dieťa.Veľmi ich bolelo, že tie, čo dieťa mať môžu, idú na interupciu.Alebo iné idú na umelé oplodnenie.Asi Ducha Sv. v nich to bolelo.Títo manželia to prežívali s vierou. Dieťatko sa narodilo.Ich krížová cesta trvala osem rokov. Jozef sa zamiloval.Dievča ho dva roky odmietalo a ľahkovážne sa zahrávalo s jeho citmi.Prežil si z toho poriadnu kalváriu.Svitlo mu, že asi takto trpí možno aj Boh, keď mnohí odmietajú Jeho Lásku. Toto a mnohé iné sa deje v skrytosti.Mnohé aj iné prekrásne príbehy naplnené nie hereckou obetou a láskou svet ani netuší, že sa tu dejú. Raz sa o nich dozvieme úplnú a dojímavú pravdu.A to, čo dnes bulvár považuje za strašne dôležité, bude ničím a bude smrdieť ako záprdky na smetisku.Tí však, čo nezabudli na Pána ,nebudú veru zahanbení.

 

64. DOSPELÉ DETSTVO

Väčšina z nás sa narodila v usporiadanej rodine, počali nás z lásky, mali sme starostlivého otca a milujúcu mamu.Detstvo bolo plné zážitkov a vianočných darčekov. Mnohí nevieme, čo je hlad ani vojnová hrôza.Veľká noc bola pre väčšinu z nás o kačičkách, zajačikoch, sliepočkách,husičkách a vajíčkach. Symboloch prebúdzajúcej sa jari života. Polievačka vodou s korbáčom v ruke a popíjaním po domoch a voňavkovaním dievčat je síce zaujímavou iniciáciou na inšpiráciu, ale poriadneho, čiže aj duchovného muža, nutne musí niekedy napadnúť, že na tieto zábavky pre mládež stvorený nebol. A žiť len pre nejaké symboly a tradície to je pre prebudenú bytosť a dospelého muža ako šaškáreň. Tak sa bavkajú iba chlapci, čo nestihli poniektorí ešte ani na dôchodku dospieť.Bodaj by každé dieťa zažilo svoj detský raj vo svojej rodine. Avšak príde koniec nášmu telesnému detstvu a máme tuším aj povinnosť vojsť do stavu dospelého človeka. A tu dostáva naša infantilná a dlhé roky živená naivná ilúzia o len pozemskom raji poriadny úder. Zistíme, že nie všetky deti zažili to, čo my.Niektoré boli kruto počaté v znásilnení, iné v stave opitosti a ďalšie sú dodnes zabíjané. Mnoho je tých, čo sú vychovávaní v rozvedených, nekompletných rodinách ,či odložené v detských domovoch.Mnoho ľudí žije pre človeka v nedôstojných pomeroch.Naše správy pre dospelých prinášajú denne zvesti o tom, že okolo nás sú rôzne podoby zúfalstva. A v kostole zistíme, že Veľká noc nie je o mláďatkách, ale o zrade a zabití Krista, ktorý učil ľudí, aby sa mali navzájom radi, a skončil za to ako zločinec ukrižovaný na kríži.Po tomto zistení, o čom je veru tiež tunajší život, stŕpnu od hrôzy i tí najsilnejší . Málokto si v dospelom veku a jeseni života zachová

neskalenú detskú radosť

vo svojom pohľade na okolitý svet.A predsa sa to dá. Kto si zachová milosť Božiu v srdci a počas života robí pokánie za iných, ten bude radostne detsky ľúbiaci i keď bude jeho telo staršie, i keď videl mnoho boľavého a veľmi smutného. Zbehovia si vychutnávajú porážku.Zbití svetom, ufrflaní, umraučaní,sťažujúci sa, apatickí, obviňujúci, sklamaní, nepoetickí, hluční, nehumorní…To sú tí,čo veľmi milovali vonkajší svet, a umožnili mu, aby sa do nich nasťahoval.Amatéri života.Zabudli premýšľať, miesto toho si vymýšľali, nafukovaním sa si namýšľali, a v starobe im zostane iba domýšľanie.Stratu detskej nevinnosti v duši prezrádzajú agresívnym hladom po ďeťoch a vnúčatách. A to len preto ,lebo zabudli truľkovia na to najpodstatnejšie: nasledovať Božieho Baránka v jeho veľkej obeti.Vrchol dospelosti je detský stav ducha.Ten sa neklame, že je dohotovený.Ak sa má dostať muž z detsko-mládeneckého stavu do pravej mužskej zrelosti, tak jednoducho príde čas a toto si v živote veru musí absolvovať.A žena má v tom duchovnom boji mužovi pomáhať svojou spoluúčasťou.Ako Mária, ktorá verne stála pod krížom. Tam, kde sa má zrodiť normálny človek, tam majú byť zjednotení v láske muž a žena. Otec a matka. Muži sa bez žien nestanú otcami, ale octami.Preto mal ozajstný svätý aj nejakú svätú kdesi nablízku. Ak ste svedkami otrasných vecí v spoločenstve, vedzte, že za tým je nejaké dlhoročné skryté vyčíňanie spirituálnych homošov, lesieb, pedofilov.

 

Životu treba dať PORIADOK.

Nekriviť poranenú prirodzenosť, ale milosťou ju narovnať, uzdraviť a pozdvihnúť k nebesám. Kristova Láska to s nami myslí vážne. Priemieňa nás na vznešených. A toho, kto na ňu vážne neodpovedal, zdrapnú postupne temné sily. Naštopajú ho pilinami a vykvasí na debila.Dogebrí sa sám.

Jeho vnútro bude obsadzovať tzv. dočasná japonská vláda, ktorej prezidentom bude Harašimu, premiérom Šidilidi a predsedom parlamentu Kakanato. Ministrom financii Šiditaky, ministrom vnútra Mocehoto, ministrom kultúry Jetobulo. Ministerstva zdravotníctva sa ujme Očipuči, ministerstva práce Máhysáki a ministerstva obrany Akýsi Vypisito…

Čiže záver karnevalu bude pre hlupákov poriadne komický, a tiež i tragický. Nech nás len učí jemne inteligentný humor Ducha Svätého. Nesvätých duchov čakajú extrémy.Po rehleniach strašidelne zvážnejú. 

  

65. PREČO MILOVAŤ NEPRIATEĽOV ?

 

Ako had sa plazia niektorí jedinci a striehnu na pätu, čiže na vhodnú chvíľu či slabé miesto tomu, kto s nadšením koná niečo užitočné. Potom ho do tej päty uštipnú a vstreknú prudký jed.Ten naivného nadšenca privedie do stavu, kedy sa chce vykašlať na všetkých a na všetko. Ten zákerný jed má meno ľahostajnosť. Každý kto chce slúžiť a pomáhať dobrým zámerom v spoločnosti a Cirkvi sa s niečím podobným stretne. Týmto jedom sú naplnení tí, čo sa plazia po zemi, čiže sú zameraní iba na pozemské záujmy. A rôznych jedov sú plní preto, lebo nežijú poriadne duchovným životom. Možno ich poštípal niekto iný. Možno svoju sepsu v krvi poriadne neprečistili. Možno sa totálne spi- rituálne zanedbali. Čo s tým, ak sa do nás táto pliaga smrti dostane? Tá sa na potešenie temných síl dostáva a rada napchá práve k tým najhorlivejším a najcnostnejším. Vtedy treba nechať každú robotu a poriadne sa z toho, ako pri telesnej chorobe, vyliečiť. Zobrať lieky samoty a infúzie modlitieb.

 

 Najlepšie rozpúšťadlo všetkých jedov je sv.ruženec.

Je tu veru duchovná vojna.Temno útočí na tých najlepších na druhej strane barikády. Kto nevie o čom píšem, tak sladko spí. Zlodeji dobrej nálady sú všade. Pozor na nich.Najprv chcú unaviť a potom uštvať. Lampu viery chcú vykradnúť o olej nadšenia a hľbky. Prečo ich máme milovať, to však neznamená si s nimi padať do náručia, je aj to, že nás upozorňujú na naše slabé miesta.Na tzv.pätu. Nezakrytú slabinu v našom duchovne. Neraz sa stane, že usmievajúci sa priateľ nám naše slabé miesta prehliadne, ale útočiaci nepriateľ, tomu akoby čosi vnukalo, aby sa pustil presne tam, kde nás to „položí.“ A za toto je naozaj milovania hoden. Vyspelí duchovia nevyhľadávajú neustále tých, čo ich potľapkávajú po pleci. To robia iba duchovní učni. Tovaryš cíti, že v problémoch jeho viera rastie. Majster, ten sa rôznym, pre učňov navonok hrôzam, priam teší, aby dokázal svoje majstrovstvo. A svätec preto, aby si odskúšal, či jeho svätosť nie je iba predstieraná.

 

66. ABY SME SA NESTALI

OBEŤAMI SVADBOHOLIZMU.

 

Predstavte si svadobné zhromaždenie v katedrále. Všetci pekne oblečení. Kňaz povzbudí prítomných patetickou kázňou o hodnote vernosti. Všetko prebieha podľa kostolného poriadku. Ženích s nevestou si nasľubujú hory – doly. Svadobný pochod ich vyprevádza von, kde by sa ženích zahľadel na inú ženu s veľkým poprsím až tak, že by mu sánky spadli. Hoci ide iba o ľahký hriech, ako by sa asi cítila nevesta? Asi by mu dala kyticou po hlave. A ako by sa cítil ženích a jeho rodina, ak by si nevesta odskočila počas svadobnej zábavy zašpásovať si i iným fešákom? Asi tak sa cíti Duch Sv. v nás, ak sme neverní v ľahkých či ťažších pokostolných nevernostiach. Myslím tým modlárčenie v storakých podobách. Čiže to, že svoju najväčšiu lásku a pozornosť, ktorej sme schopní, dávame stvoreniam a nie tomu, komu patrí: Stvoriteľovi.Zachovať si čisté srdce znamená totiž dať si pozor presne na toto. Neraz naše svadby zakrývajú iba naše spoločné modlárstvo. A potom sa čudujeme, že máme toľko vtipov o ľudskej láske, ktoré iba nadľahčujú často ťažobnú rodinnú reality show.Preto je tam toľko trápenia a sľz. Začína to rozjarenou zamilovanou opitosťou a končí veľkou osamelosťou u žien a zatrpknutosťou u mužov. Málokto skúma, prečo je to tak. Málokto z mužov sa úprimne modlí pred sobášom, či náhodou nežiada za manželku tú, ktorú Božie plány neurčili niekomu inému . Niektorí to zistia až po troch deťoch. Máloktorú zo žien napadne, ako sa asi cíti pravý Ženích pri jej silných bábetkových záchvatoch.Neraz sa stáva,že mladý človek je pod tlakom svojej rodiny, ktorý ho núti plniť rodové programy s nesvätým pozadím. Tie túžia veľmi silno po vnúčatách.Po detskej nevinnosti, o ktorú sa pred rokmi unáhlene a polofrajersky pookrádala, a v malých detváčikoch si myslia, že k nej ľahko prídu.Prídu, ale iba dočasu.Podobne nachvíľu si vyrieši svoje chúťky nepravý manžel, ktorý si myslel, že v tele svojej ženy našiel tú konečnú drogu, ktorá ho trvalo nasýti. Zakrátko zistí, ako sa zmýlil. A podobne sa zmýlila i mladá pani, keď si myslí, že tá najväčšia istota a antiosamelín, aké môže mať, spočíva iba v pozemskej rodine. To, čo spomínam sú tie modličky, s ktorými si zákonite „posmilnia“ tí, čo nedali prvé miesto v srdci Bohu. Ak na toto nebezpečie modlárstva neupozorní kňaz, a začne dávať najväčší dôraz na veci v manželstve druhoradé a treťoradé, čiže na rôzne veci telesné, materiálne a iba fiktívne, prezradil by iba svoju neprofesionalitu. Katolíckosť nepohŕda nijakou z oblastí života. Venuje sa čestne každej.Ale má bedlivo strážiť veci podstatné a má im dať oveľa väčšiu vážnosť ako tým nepodstatným záležitostiam. Jednou s najväčších modiel, ktorú ľudia hlboko uctievajú je svadba. Preto zažívajú toľko trpkého octu v tejto oblasti po hltaní zákuskov. Pozemská svadba nie je našim konečným cieľom. Je a má byť predobrazom a prípravou na svadbu nebeskú. Kde sa sobáši ľudská bytosť s Kristom, Pravým Ženíchom. Preto sa praví manželia neponáhľajú ani s párením ani svadbením. A dávajú pozor, aby si neurobili jeden z druhého „boha a bohyňu“. Ani zo svojich detí a vnúčat bôžikov, čiže absolútne hodnoty bytia. Či pachtenie sa muža po sexe a ženy po bábätku je sviatosť ? Začal s kresťanstvom ten, kto miluje 1O x viac ako Boha svojho manžela? Viac svoju manželku než Cirkev.Nadovšetko svoje deti? Modla je veľká hodnota, ktorú nerozumne povyšujeme nad Boha. Kto si dá na to pozor, vyhne sa mnohým sklamaniam. Tí, čo tajne modlárčia, sami si takto programujú svoje budúce tresty. A odovzdávajú tieto„dedičstvá“ako rôzne tlaky na svojich potomkov. Tá pravá svadba sa začína úprimným odovzdaním sa Bohu. Kde on miluje v nej Pannu a Matku, a ona v ňom Pravého Ženícha. Muž so ženou majú vydržať až do smrti. Tá môže byť nielen fyzická, ale i citová, ,morálna či náboženská. Pravej láske ani smrť neublíži. Boh a jemu verná bytosť posielajú lásku aj tomu, kto neverne zlyhal. Kto modlárčil, prejde zo zamilovanosti do stavu závisti a nenávisti. Chyba, ktorej sa nevyhne väčšina, ktorá podceňuje vieru, je náhlenie sa v spojení s druhým pohlavím. Toto spojenie sa pociťuje ako spásonosné. Ide totiž o zážitok zjednotenia. Človek sám je bez svojho doplnku ako ochrnutý. A pri láske k inému pohlaviu je zrazu ako očarovaný.Zažíva konečne radostnú kompletnosť.Keďže sa tu plodia aj deti a tvorí rodina, dáva to zmysel a ľudí to robí aj zodpovednými.

 

Rozčarovanie sa však dostaví za krátky čas. Muž zistí, že je vitamínami svojej manželky akýsi predávkovaný a začne vyhladovane pokukovať po iných ženách.

 

Ju zas stále častejšie bolí hlava z mužovho stále väčšieho smädu po uspokojení. A čím má väčšie ego, tým duchovná žena viac trpí a odháňa ho od seba, a potešenie nachádza v starostlivosti o detičky. Neduchovný muž z nej utvára stále ostrejšiu sekeru.

 

Málokto tie tlaky vydrží.Preto sa dosť ľudí rozvádza.

 

To sa deje tam, kde podcenili modlitbu a obetu.Samoláska si hľadá pohodlnejšiu partnerku či partnera a je teda hrozné, ak sa tieto hriechy rodičov hádžu na potomstvo. Eštehoršie je,ak si niekto zrealizuje aj po fyzickej stránke vzťah k rovnakému pohlaviu. Tu sú záchranouou iba platonické vzťahy. Ak sa to nedokáže, rastú hriešne egá a zväčšujú sa trápenia. Rozklad ducha po vystriedaní mnohých z opačného pohlavia a potom aj niekoľkých z toho svojho končí vyhladovaním po tom, čo bude inten- zívne chýbať: po deťoch. Boh netvorí pedofilov. Rodia sa ony sami za dlhoročnej hriešnej spoluasistencie toho, kto zabudol v erotike brzdiť. Tak tento hrozný scenár by sa mal vyhnúť tomu,kto si ľudskú lásku nedáva na prvé miesto. Tomu sú vzácnymi prostriedkami čistota, panenstvo a celibát. Viacerí duchovní manželia zistili, že im po rokoch sex prináša iba problémy a zvolia si bratskosesterské vzťahy.Čiže partnerský druh celibátu. A sú v ňom šťastní. Toto by mal byť náš cieľ: tešiť sa z Božej prítomnosti v sebe i vo vzájomných vzťahoch. Erós je v nám v tom pomôckou. Ak budeme žiť pravdu, nebudeme ho mať za nepriateľa, lebo nám napomáha stať sa novým človekom. Kto žije v lži, ženie ho to k svadboholizmu s človekom starým a neskôr aj úchylným

 

SLOVÁ NA ZÁVER.

 

Na svete je veľa bolesti. Napriek všetkému je každý náš deň Božím darom. Keďže utrpenia sú veľké, musí existovať ich protipól, veľké radosti. My Kristovi služobníci vieme, že po Veľkej noci príde Veľké ráno. Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti. Kto sa odovzdá do Božích rúk, bude mu neraz do plaču. Ale za istý čas, a už tu, to bude stáť za to. Nech nás nemýli a neznepokojuje fakt, že nie je veľa tých, čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života. A je mnoho tých, čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia. Či nie sme pozvaní na Baránkovu Hostinu všetci?

 

 

 

A KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU, ĽAHŠIU CESTU,

PO ČASE SÁM ZISTÍ, ŽE SI ZVOLIL

NEROZUMNÚ OBCHÁDZKU.

CESTU DLHŠIU A ŤAŽŠIU.

 

 

 

Sedembolestná Sv.Panna

  

 

Príčina našej radosti, pomáhaj nám spoznávať aká je naša autentická cesta k Bohu, a zostať Božiemu plánu v našom pozemskom živote verným, aj vtedy, keď sa nám darí, ale i vtedy, ak k nám prídu ťažké chvíle.

  

 

Čerpané  aj z týchto prameňov

 

 

1. Mt 3,11 2. Mk 10,38 3. Pavol VI. Evangelii nuntiandi, VII,76 4. Obrad pomazania chorých, KSFX, Badín,2005,str.39 5. Mt 16 kap. 6. Deus caritas est, 1.časť 3 – 11 7. Teologie tela, Paulínky, Praha, 2005, LXVII, str.308 8. Katolícke noviny, 2007, č.18, str. 7 9. K.Schatz SJ,Dejiny pápežského primátu,2001,Brno, str.60- 62 1O.Jan Pavol II. Fides et ratio 11. Jn, 9. kap 12. Jer 2,13 13. Richard Rohr, Slobodní od slobody, Zrno,1997,str.148-149 14. Boh a svet, Rozhovor s kardinálom J.Ratzingerom, str.263 15. Lev XIII., Rerum novarum 16. Katolícke noviny, 2007, č.11, str.3 17. Deus caritas est, 2.časť, 31,b 18. Zj 14, 4