Svätá Hildegarda z Bingenu (1098–1179),

nemecká mystička, abatiša, lekárka a učiteľka cirkvi, vo svojich dielach často rozoberala cnosti, najmä v súvislosti s kresťanským duchovným životom a harmonickým spojením človeka s Bohom. Jej pohľad na cnosti vychádza z biblických a patristických tradícií, no dopĺňa ho vlastnými mystickými vhľadmi.

Kľúčové cnosti podľa sv. Hildegardy:
Pokora (Humilitas)

Hildegarda považuje pokoru za základ všetkých cností. Bez nej človek upadá do pýchy, čo vedie k duchovnému úpadku.

V jej videniach je pokora často spojená so „zelenou silou“ (viriditas), symbolom životodarnej Božej milosti.

Láska (Caritas)

Pravá láska k Bohu a blížnemu je podľa nej najvyššou cnosťou, ktorá premáha hriech a vedie človeka k jednote s Bohom.

V liste Scivias opisuje lásku ako „ohnivú silu“, ktorá oživuje dušu.

Poslušnosť (Obedientia)

Hildegarda zdôrazňuje, že poslušnosť voči Božej vôli a cirkevným autoritám je cestou k slobode, nie k útlaku.

V Liber Vitae Meritorum varuje pred vzburou a sebectvom, ktoré ničia dušu.

Čistota (Castitas)

Nie len vo fyzickom zmysle, ale aj ako čistota srdca a úmyslov. Hildegarda vidí čistotu ako nevyhnutnú pre duchovný rast.

V Physica a Causae et Curae spája cnosť čistoty s telom i dušou.

Miernosť (Temperantia)

Upozorňuje na potrebu vyváženosti – prílišná prísnosť aj zhovievavosť sú škodlivé.

V jej liečiteľských radách sa miernosť prejavuje aj v strave a živote podľa prírodných zákonov.

Trpezlivosť (Patientia)

V Scivias opisuje trpezlivosť ako silu, ktorá umožňuje človeku vytrvať v skúškach bez hnevu a zúfalstva.

Nádej (Spes)

Hildegarda často hovorí o nádeji ako o cnosti, ktorá udržuje človeka v Božej blízkosti aj v ťažkých časoch.

Mystický rozmer cností
Podľa Hildegardy cnosti nie sú len morálne príkazy, ale živé sily (virtutes), ktoré oživujú dušu a spájajú ju s Bohom. V jej dielach (Scivias, Liber Divinorum Operum) sú cnosti často zobrazované ako nebeské bytosti alebo svetelné sily, ktoré bojujú proti necnostiam.

svätý Albert Veľký

(Albertus Magnus, cca 1200 – 1280), stredoveký filozof, teológ a učiteľ sv. Tomáša Akvinského, významne prispel k rozvoju konceptu kardinálnych cností (prudentia, iustitia, temperantia, fortitudo) v rámci kresťanskej etiky, ktorý prevzal od antických filozofov (Platóna, Aristotela) a cirkevných otcov (sv. Ambróz a sv. Augustín).

Konkrétne ich špecifikoval nasledovne:

Rozumnosť (Prudentia):

Definícia: „Správny rozum konania“ (recta ratio agibilium). Je to cnosť praktického rozumu, ktorá umožňuje správne rozpoznať dobro a vybrať účinné prostriedky na jeho dosiahnutie v konkrétnych situáciách.

Špecifikácia: Albert zdôrazňoval, že rozumnosť nie je len teoretické vedenie, ale praktická múdrosť. Zahŕňa:

Pamäť (memoria): Poznanie minulých skúseností.

Pochopenie (intelligentia): Pravdivé posúdenie súčasnej situácie.

Ochotnosť učiť sa (docilitas): Otvorenosť radám a skúsenostiam iných.

Dôvtip/Bystrá úvaha (solertia): Schopnosť rýchlo a správne posúdiť nové situácie.

Rozumná predvídavosť (providentia): Schopnosť predvídať následky konania.

Opatrnosť (cautio): Schopnosť vyhnúť sa zlým následkom.

Rozvážnosť (circumspectio): Zohľadňovanie všetkých relevantných okolností.

Funkcia: Je „vodcom cností“ (auriga virtutum), lebo bez správneho úsudku sa ostatné cnosti nemôžu uplatniť správne.

Spravodlivosť (Iustitia):

Definícia: „Trvalá a stála vôľa dávať každému, čo mu patrí“ (constans et perpetua voluntas ius suum unicuique tribuendi). Cnosť, ktorá reguluje vzťahy medzi ľuďmi podľa princípu rovnosti.

Špecifikácia: Albert rozlišoval rôzne formy spravodlivosti, prevzaté od Aristotela a ďalej rozvinuté:

Distributívna spravodlivosť: Spravodlivé rozdelenie spoločného majetku, úcty alebo bremien medzi členov spoločnosti podľa ich zásluh alebo potrieb (princíp proporcionality).

Komutatívna spravodlivosť: Spravodlivá výmena medzi jednotlivcami (napr. v obchode, náhrada škody). Princíp rovnosti hodnôt (striktná rovnosť).

Právna/legálna spravodlivosť: Poslušnosť jednotlivca voči zákonom a spoločnému dobru.

Funkcia: Zabezpečuje harmonické spoločenské súžitie a rešpektuje právne nároky druhých.

Umiernenosť (Temperantia):

Definícia: Cnosť, ktorá usmerňuje zmyslové pôžitky (hlavne jedenie, pitie a sexualitu) podľa rozumu. Udržuje túto oblasť ľudského konania v medziach rozumnej miery.

Špecifikácia: Albert zdôrazňoval, že umiernenosť nie je potlačenie túžob, ale ich racionálne usmernenie. Zahŕňa:

Cudnosť (pudicitia): Udržiavanie čistoty v sexuálnom živote.

Striedmosť (abstinentia): Umiernenosť v jedle a pití.

Pokora (humilitas): Správny pohľad na seba samého, bez nadsadzovania.

Miernosť (mansuetudo): Umiernenosť v oblasti hnevu (pokojná sila).

Skromnosť (modestia): Umiernenosť v správaní, reči a vonkajšom vystupovaní.

Funkcia: Chráni človeka pred otroctvom zmyslových túžob a umožňuje slobodné nasmerovanie k vyšším cieľom.

Statočnosť (Fortitudo):

Definícia: Cnosť, ktorá dáva pevnosť v ťažkostiach a neoblomnosť v hľadaní dobra, najmä tvárou v tvár nebezpečenstvu smrti alebo iného vážneho zla. Je to morálna sila.

Špecifikácia: Albert zdôrazňoval, že statočnosť nie je bezmyšlienkovitá zúrivosť. Zahŕňa:

Odvaha (magnanimitas): Schopnosť podujatia na veľké a záslužné činy.

Trpezlivosť (patientia): Vytrvalosť v dlhodobom utrpení alebo ťažkostiach.

Vytrvalosť (perseverantia): Neustávajúca stálosť v dobrom až do konca.

Dôstojnosť (magnificentia): Správne zvládanie veľkých podnikov (napr. stavby, slávnosti).

Funkcia: Umožňuje človeku prekonať strach a prekážky na ceste k dosiahnutiu dobra, najmä keď ide o najvyššie dobro alebo čest.

Kľúčové aspekty Albertovho prístupu k cnostiam:

Integrácia: Kardinálne cnosti sú vzájomne prepojené a potrebné pre celistvý morálny život. Rozumnosť je vodcom, ale ostatné sú nevyhnutné pre jej realizáciu.

Aristotelovský základ: Albert sa silne opiera o Aristotelovu etiku, ktorú podrobne komentoval, ale obohacuje ju o kresťanský pohľad.

Rozum a vôľa: Zdôrazňuje úlohu rozumu (v rozumnosti) pri formovaní správneho úsudku a úlohu vôle pri realizácii dobra (v ostatných cnostiach).

Proti necnostiam: Každá kardinálna cnosť je priamym protikladom hlavných necností (napr. rozumnosť proti nerozvážnosti, statočnosť proti zbabelosti).

Cesta k blaženosti: Kardinálne cnosti sú nevyhnutným základom pre dosiahnutie pozemskej blaženosti (eudaimonia podľa Aristotela) a pripravujú cestu k nadprirodzenej blaženosti, ktorá vyžaduje teologické cnosti (viera, nádej, láska).

Albert Veľký tak poskytol systematický a hlboký výklad kardinálnych cností, ktorý výrazne ovplyvnil vrcholne scholastické myslenie, najmä jeho žiaka Tomáša Akvinského.

Benjamin Franklin navrhol zoznam 13 cností,

ktoré považoval za kľúčové pre morálnu dokonalosť a osobný rozvoj. Tento zoznam vytvoril v rámci svojho „odvážneho a náročného projektu dosiahnutia morálnej dokonalosti“, ako to opísal vo svojej autobiografii 128.

Zoznam 13 Franklinových cností
Umiernenosť – Nejesť do ošemetia, nepiť do opojenia.

Mlčanlivosť – Nehovoriť, len čo môže byť prospešné pre druhých alebo pre seba; vyhýbať sa plytkým rozhovorom.

Poriadok – Mať všetko svoje miesto; každej časti svojej práce venovať určený čas.

Odhodlanie – Rozhodnúť sa vykonať, čo treba; bez zlyhania vykonať, k čomu sa rozhodnete.

Šetrnosť – Nerobiť výdavky, len čo slúžia dobru druhých alebo seba; nič nemárniť.

Pracovitosť – Nestrácať čas; vždy sa zamestnať niečím užitočným; zrušiť všetky zbytočné činnosti.

Úprimnosť – Nepoužívať škodlivý klam; myslieť nevinne a spravodlivo a podľa toho aj hovoriť.

Spravodlivosť – Nikomu neubližovať; nevyhýbať sa prospechom, ktoré sú vašou povinnosťou.

Miernosť – Vyhýbať sa extrémom; nepreháňať s odplatou za krivdy.

Čistota – Netolerovať nečistotu na tele, v šatách ani v obydlí.

Pokoj – Nenechať sa vyrušovať maličkosťami alebo nevyhnutnými nehodami.

Cudnosť – Zdržanlivosť v pohlavnom živote, len pre zdravie alebo potomstvo.

Pokora – Nasledovať Ježiša a Sokrata.
Sústredenie na jednu cnosť týždenne: Každý týždeň sa venoval jednej cnosti, pričom cyklus opakoval 4x ročne (13 týždňov = 1 cyklus).

Denné sledovanie pokroku: Viedol si denník, kde zaznamenával svoje úspechy a zlyhania.

Postupné budovanie návykov: Začínal s umiernenosťou, pretože veril, že jasná myseľ uľahčuje získanie ďalších cností.
Zameranie na charakter: Namiesto povrchných „hackov“ sa Franklin sústreďoval na trvalé zmeny správania.

Transfer do rôznych oblastí života: Cnosti ako pracovitosť alebo šetrnosť ovplyvnili jeho kariéru, zdravie i vzťahy.

Realistický prístup: Napriek snahe Franklin priznal, že nikdy nedosiahol dokonalosť, no úsilie ho urobilo lepším človekom

 

Summa  cností

Božské Cnosti istotne sú

VIERA /Fides/

NÁDEJ /Spes/

LÁSKA /Caritas/

Je ich tu 1222 

Tých hlavných je 22.

Zoznam tých ostatných zďaleka nie je úplný.
Kto počas života nadobúda tieto duchovné kvality,
pracuje pre úmysly Božieho Kráľovstva.
Pracuje na svojom správnom dohotovovaní sa,
na tzv.svojej spáse, spomínanej v Biblii.
V centre všetkého je sám Boh.
Bez Ducha Svätého sa aj cnosti môžu zmeniť na nepodarky.
Tento systém nemôže nemať i  trinástu komnatu.

Tú tvoria sväté necnosti. Veru: „sväté neresti“.

Napr. sv.hnev( Ježiš sa rozhneval na farizejov v chráme).
sv.nemilosrdnosť (učiteľ dá napr. lajdákovi pätorku). Či sv.
drzosť (sv.Hieronym: „Učte sa odo mňa sv.arogantnosti“)
Či sv.sebectvo. Musíme sa starať i o seba, inak by bolo zle!
Zaradil som ich na symbolicky posledné, sté miesto.

 

Ak človek rozmýšľa, sám príde na to, akú tiež veľkú dôležitosť majú už tu v našom živote.
Či je správne počúvať vo všetkom fanatického a lživého
diktátora? Či nie sme povinní použiť voči nemu alebo voči jeho zlým zákonom tzv. svätú neposlušnosť?
Ako by dopadla cnosť tolerantnosti, ktorá by tolerovala nakoniec všetko, napr. krádeže či potraty.

  Je to svätá netolerantnosť, ktorá jej príde nakoniec na pomoc.

 A dá tú správnu radu.
Prinesie rozumné a potrebné vyváženie.
I Dokonalosť.

Tá nie obyčajnou cnosťou, ale slávnou bránou v cieli blaženosti, po veľkej snahe o zrealizovaní tých
kvalít ducha, pre ktoré sme boli vlastne stvorení. Aj démoni sa zdokonaľujú, ale v nerestiach a v zúfalstve.
Aký je vlastne počet sumy cností ?
Veľmi veľký. Asi nekonečný.
Jedna z nich je napr.znalosť literatúry. Jej podcnosti sú znalosti každej jednej knihy. Ktorých sú na milióny…
Mnoho je i hudobných nástrojov, počtov jedál, učebných
predmetov, ľudstvu prospešných povolaní, športov, talentov, užitočných snáh a záujmov či počtu cudzích jazykov.
Sú ich stovky, a ovládať každú z nich možno nazvať dobrou ľudskou vlastnosťou. Menšou či väčšou čnosťou.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi definuje cnosť „ako trvalú dispozíciu ku konaniu dobra“/KKC,1833/

„Boh dovoľuje,aby sme boli pokúšaní, a iba preto, aby sme mohli získať cnosti, a podať o nich dôkazy“.
To nám odkazuje Pán cez učiteľku Cirkvi
sv. Katarínu Sienskú./Dialógy, 43 kap./

A dodáva: „Každá cnosť vyžaduje vytrvalosť./kap.49/

Čo je veľmi zaujímavé, a nezabudnime na  to, že sa nemusíme snažiť mať   cnosti teda všetky …
Na čo by bolo napr. celibátnemu kňazovi rozvíjať cnosť manželskej vernosti? Alebo inému sa učiť japončinu,
ak by ju ten človek v živote vôbec viac už nepotreboval?
Treba sa zamerať v živote na tie kvality, ktoré vo svojej
službe Bohu a ľuďom potrebujeme predovšetkým.
Ktoré sa zídu konieckoncov i nám samým.

         Uletenosť z reality by bola, ak by sme hustili do ľudí pomaturitné témy,

keď ešte nezvládajú malú násobilku zo základnej etickej školy.

 Ak by sme vymetali rôzne odborné  konferencie a nemal by kto ošetriť rany trpiaceho pacienta.
Na toto si musíme dať veru pozor. Niekedy venovanie sa
menším veciam je oveľa dôležitejšie ako veľké veci a tituly.
Kedy ktorú cnosť a ako použiť   je umenie umenia.
Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho
reálneho stavu, zmenšovanie našich tieňov a hriechov.

Presvetľovanie milosťou toho, čo sa nepáči Otcovi v Nebi.

Spirituálna premena „olova na zlato“.

To je naozaj tá pravá „alchýmia“.

Ak v nás čnosti rastú a neresti sa umenšujú, žijeme naisto
správne.Ak v nás rastie nechcená neresť, skúmajme, či sa
jej nezbavujeme napr. povrchnými priznaniami a vyznaniami bez duchovného boja.

Alebo proti nej bojujeme
iba vlastnými silami a iba svojou ľudskou vôľou.

To je asi naša najčastejšia chyba,  že zabúdame odovzdať
naše slabosti predovšetkým Kristovi, aby on bojoval za nás.

     On je Boží Syn, a očistí nás a premení oveľa lepšie,

   než by to urobil i ten najlepší z nás.

Toto nech je vznešeným a permanentným
TopCieľom nášho života.

Toto je to duchovné zdravie

DOBRO /Bonum/

PRAVDA /Veritas/

KRÁSA /Pulchritudo/

Ako hlavné, čiže kardinálne tu sú:

1. Nezištnosť / Diligentia, non avaritia /

2. Presnosť / Exactus, accuratio, subtilitas /

3. Miernosť / Temperantia /

4. Milosrdenstvo / Misericordia /

5. Vernosť / Fidelitas /

6. Spravodlivosť / Iustitia /

7. Pokora / Humilitas /

8. Múdrosť / Sapientia /

9. Umenie / Ars /

10. Sebaúcta / Honor sui/

11. Rozvaha / Prudentia /

12. Svätosť / Sanctitas /

Ten kto nám najpodstatnejšie

pomáha ku čnostiam je Syn človeka.

Ku pravej láske patrí aj

harmonická syntéza

 duchovných kvalít.

Tú v nás pomáha inkarnovať

Duch Svätý a Jeho Nevesta Svätá Panna Mária

NEZIŠTNOSŤ

DILIGENTIA

SELFLESSNESS

1. Bratstvo, spolupatričnosť,
Fellowship, appurtenance
2.Odvaha

Courage
3. Veľkodušnosť
Generosity
4. Dôvera
Trust
5. Pohostiť iných
Hospitality
6. Svornosť, jednota
Unity
7. Dobrosrdečnosť, srdečnosť
Cordiality
8. Solidarita, súdržnosť
Solidarity
9. Nesebecká služba
Serving others without being selfish
10.Dávať dobrý príklad iným
To set a good example for the others
11.Práca s mládežou
Youth work
12.Škola hrou
Learning by playing
13.Organizačný talent
Organisational skills
14.Žoviálnosť
Conviviality
15.Galantnosť, zdvorilosť
Chivalry
16.Mať aktívnu účasť
Active participation
17.Mať nesebecký záujem
To have concern for other’s welfare
18.Nehrať sa na úplne nezávislého
Not to act as if you are always in control
19.Byť v čele a mať správny smer
To lead and to head in the right direction
20. Pravdivá empatia
Genuine empathy
21. Taktne prejaviť nepríjemné pocity
To communicate unpleasant feelings with tact
22. Povedať vhodne zlú správu
To communicate a bad news sensitively
23. Spolupráca v kolektíve
Team work
24. Vedieť prihrávať
To be a team player
25. Prajnosť, žičlivosť
Wishing well to others
26. Nechať sa nájsť
To let oneself be found

27.Byť príjemným spoločníkom
To be a pleasant companion
28.Naozaj si vážiť
To be able to truly appreciate
29.Dať či poradiť prácu
To offer a job or to help find a job
30. Schopnosť vybavovať
Ability to sort things out
31.Vedieť hrať druhé husle
To be able to be a follower and not a leader
32.Dobre riadiť team
To be a good team leader
33.Nenaivný optimizmus
Realistic optimism
34.Vyhecovať dobro v iných
To bring out the good in others
35.Myslieť na záujmy celku
To consider the common good
36.Vedieť sa podeliť
To be able to share
37.Darovať sa
To give oneself
38.Urobiť dobro najskôr druhému
To help/serve the other first
39.Práca bez nároku na odmenu
Working as a volunteer
40.Bohatnúť rozdávaním
To grow rich by sharing
41.Od srdca pomôcť blížnemu
To help a fellow-being from the heart

42.Inteligentný rozhovor
Intelligent conversation
43.Vedieť začať od nuly
To be able to start from the scratch
44.Pomôcť inému spoznať, čo v ňom je
To help others find out what’s in them
45.Priať všetko dobré
To wish for good things only
46.Slušne pozdraviť
To greet others politely
47.Nechať iného, čo vie
To leave the task to those
who are qualified to do it
48.Nefalošne iného pochváliť
To give a sincere praise
49.Uznať kvality u iného
To recognize other people’s talents
50.Pozdvihovať úroveň
To raise the standards
51.Mať v úcte vôľu iného
To respect the other’s wishes
52.Pozrieť sa na vec optikou iného
To be able to see things
from different perspective
53.Nezištná dobrá rada
Unselfish good advice
54.Vzbudiť nadšenie
To excite enthusiasm
55.Dať inému príležitosť, šancu
To give a chance to the other
56.Demokratický prístup
Democratic approach
57.Slúžiť podriadeným
Serving to your subordinates
58.Otvorenosť novým názorom
Openness towards new ideas
59.Pomlčať o chybách iných
To pass over another’s
faults in silence
60.Napomenúť iného medzi 4.očami
To admonish your fellows in private
61. Svätá manželská sexualita
Holy sexuality
62.Pekné rodinné vzťahy
Good family relations
63.Normálne medziľudské vzťahy
Normal human relationships
64.Vliať porazenému nádej
To give hope to the loser
65.Pružná zmena taktiky
Flexible approach
66.Umenie nevyhorieť
To be able to avoid burnout
67.Neotravovať zbytočne
To avoid bothering others unnecessarily
68.Nehádzať zlú náladu na iných
Not to pass bad mood to others
69.Dať vhodne bodku po reči
To know how to finish your speech effectively
70.Udržiavať okolie v čistote a kráse
To keep your close environment
clean and beautiful
71.Adoptovať si cudzie dieťa
Adoption, tutor of foster child
72.Šíriť vôňu, nie smrad
To spread fragrance not to stench
73.Nechvastať sa
Not to boast
74.Postarať sa o iného
To take care of your neighbour
75.Zaopatrenie bezvládneho
To look after the weak and vulnerable
76.Úcta ku starším
Respect for the elderly
77.Dať prednosť
To give way
78.Jednota v podstatnom
To be unified in the essential things
79.Prevziať zodpovednosť
To take responsibility
80. „Odraziť sa“ po urážke
Not to let an insult bog you down
81.Nezraňovať zbytočne iných
Not to hurt others unnecessarily
82. Občianska disciplinovanosť
Civil consciousness
83. Nebyť iným na ťarchu
Not to burden others
84. Nechať dieťa vyletieť z hniezda
To allow the child leave the nest
85. Nonšalantné gesto
Spontaneous act

86. Záujem o ekológiu
Concern for the environment
87. Byť pravým rodičom
To be a true parent
88. Neznásilňovať iných
Not to violate the will of the other
89. Nevnucovať sa
To avoid self imposing
90. Príjemne navštíviť
To come for a pleasant visit
91. Zniesť iného z chybami
To accept others with their faults
92. Podržať iného
To be supportive
93. Nenápadne svietiť a nezacláňať
To be a gentle light and not
to stand in anybody else’s light
94. Povzbudiť a neznechucovať
To encourage and not to discourage
95. Užitočný služobník
Useful servant
96. Počať dieťa v láske a manželstve
To conseive legitimate child
97. Dať ľudí dokopy
To bring people together
98. Liečivé objatie, dotyk, slovo
Healing embrace, touch, word
99. Ponúknuť inému priateľstvo
To offer friendship
100. Sväté sebectvo
Holy selfishness

MIERNOSŤ

TEMPERANTIA

MODÉRATION

1. Skromnosť

Modestie

2. Tolerancia
Tolérance
3. Slušnosť
Politesse
4. Zdravé jedenie a pitie
Manger et boire sainement
5. Umiernenosť v reči
Parler avec mesure
6. Priemerné životné potreby
Besoins vitaux raisonnables
7. Starostlivosť o telo
Prendre soin de son corps
8. Sebadisciplína
Autodiscipline
9. Zdržanlivosť
Retenue
10. Mať rád ticho
Apprécier le silence
11. Pestovať si vôľu
Cultiver sa volonté
12. Zrieknuť sa nadbytočného
Renoncer au surplus
13.Netúžiť po nadbytočnom
Ne pas aspirer au surplus
14. Jemné chovanie
Comportement doux
15. Mať rád správnou mierou
Aimer de manière juste
16.Neprisvojujúce vlastnenie
Posséder sans s’approprier
17.Vedieť si rozkázať
Savoir renoncer
18. Spoľahlivé šoférovanie
Conduire consciencieusement
19. Vhodne sa postiť
Jeûner raisonnablement
20. Zniesť stav núdze
supporter la pénurie
21. Mať vášne pod kontrolou
surmonter ses passions
22. Nesmilná erotika
Érotisme sans péché
de la chair et de l’esprit
23. Nekupovať zbytočnosti
Ne pas acheter de choses inutiles
24. Správať sa ako správca, nie ako majiteľ
Se comporter comme un gérant
non comme un propriétaire
25. Mierny úsudok o sebe
Jugement modéré sur soi-même

26. Neubližovať sebe ani iným
Ne blesser ni soi-même ni les autres
27. Udržovať si správnu hmotnosť
Garder son juste poids
28. Kalokaghatia, harmónia tela a duše
Kalokaghatia, harmonie du corps et de l‘âme
29. Šetrnosť, šanovanie
Ne pas gaspiller, ménager
30. Vedieť sa prispôsobiť
Savoir s’adapter
31. Správne užívanie darov
Juste utilisation de ses dons
32. Nepreháňať to kritikou
Ne pas exagérer la critique
33. Eufemizácia/zjemniť hrubé/
Euphémisme /adoucir ce qui
est déplaisant/la grossièreté
34.Nepachtenie sa po tituloch
Ne pas courir après les titres
35. Nepreceňovať niečo, niekoho
Ne pas surestimer quelqu’un, quelque chose
36.Primerane sa obliecť
S’habiller convenablement
37.Správať sa primerane okolnostiam
Se comporter suivant les circonstances
38. Zostať normálnym človekom
Rester un homme normal
39. Pokojne a s láskou pracovať
Travailler avec amour et calme
40. Nemrzačiť človeka
Ne pas mutiler un homme
41. Nepreťažovať neúnosným bremenom
Ne pas faire porter un fardeau
insupportable à quelqu’un
42. Spokojnosť s tým, čo mám
Se contenter de ce qu’on a
43. Zušľachťovať si povahu
Ennoblir son caractère
44.Ani veľa ani málo, akurát
Ni trop ni trop peu, comme il se doit
45.Vedieť niečo okoštovať
Savoir savourer quelque chose
46. Primeraná zvedavosť
Curiosité modérée
47. City hodiace sa okolnostiam
Émotions adaptées aux circonstances
48. Taktné napomenutie
Réprimander avec tact
49. Miernosť v sledovaní televízie
Regarder la télévision raisonnablement
50. V najlepšom vedieť prestať
Savoir s’arrêter au meilleur moment
51. Prekonať zlozvyk
Vaincre une mauvaise habitude
52. Zažívať ľahkosť bytia
Vivre la légèreté de l’être
53. Citlivý dotyk
Contact sensible
54. Vedieť sa brzdiť
Savoir se freiner
55. Primeraná askéza
Ascétisme modéré
56. Tvorivý odpočinok
Repos créatif
57. Starosť o primerané bývanie
S’assurer son habitation convenable
58. Nepreháňajúce docenenie iného
Apprécier l’autre à sa juste valeur
59. Prakticky nakupovať
Faire des achats de façon pratique
60. Správne používanie peňazí
Juste utilisation de l’argent
61. Umiernené vzdelávanie sa
S’instruire de manière raisonnable
62. Správne hygienické návyky
Habitudes hygiéniques convenables
63. Vhodné používanie prostriedkov
Utilisation convenable de moyens
64. Hypománia /mierne pozdvihnutá nálada/
Hypomanie/Être de bonne humeur)
65. Vľúdne prijatie
Accueil chaleureux
66. Primeraná otvorenosť
Ouverture convenable
67. Zdravá rezervovanosť
Être sainement réservé
68. Zdravá ambicióznosť
Être sainement ambitieux
69. Potešiť bezhriešne iného
Faire plaisir à l’autre de façon
innocente (sans commettre un péché)
70. Vhodné zakončenie
Achever quelque chose de façon convenable
71. Príjemne prekvapiť
Surprendre agréablement
72. Včas vzťah ukončiť
Terminer une relation à temps
73. Nepredbiehať zbytočne dobu
Ne pas brûler les étapes
74. Vedieť kedy riskovať
Savoir quand prendre un risque
75. Dôstojná polemika
Polémique digne
76. Trpezlivé čakanie
Attendre avec patience
77. Vedieť sa spomaliť
Savoir ralentir
78. Mierniť sa v zábave
S’amuser avec modération
79. Zdravo si zatancovať
Danser sainement
80. Mierniť sa pri športovaní
Faire du sport avec modération
81.Nedať sa pohltiť hektikou okolia
Ne pas céder au stress de son environnement
82. Mierne používanie internetu
Utilisation modérée de l’Internet
83. Umiernené čítanie
Lire sans exagérer
84. Mierne zháňanie kníh,CD…
Recherche modérée de livres, CD
85.Zniesť pokojne skúšku slávy a neslávy
Tranquillement passe l´epreuve de la renommée
l´infame /Savoir vivre les gloires et les défaites/
86. Nosiť čisté neotrhané šaty
Porter des vêtements propres
87. Zdravotná prechádzka
Une promenade de santé
88. Mierniť sa v telesnej vášni
Être raisonnable sur le plan physique
89. Umiernenosť v koníčku
Pratiquer ses hobbies de façon modérée
90. Zodpovedná jazda na bicykli
Faire du vélo de façon responsable
91. Pokojné riadenie lode, vlaku, lietadla
Navigation tranquille d’un bateau,
d’un train, d’un avion
92. Kultivované pohyby a gestá
Les mouvements distingués
93. Nenáhlivá chôdza
Marcher sans hâte
94. Pokojné konzumovanie
Consommer avec modération
95. Umiernenosť v telefonovaní
Téléphoner de façon raisonnable
96. Zbavenie sa zbytočných vecí
Se débarasser des choses inutiles
97.Triezvy stav mysle a srdca
État lucide de la pensée et du coeur
98. Nešpehujúci pohľad
Ne pas avoir un regard trop curieux
99. Umiernený fanúšik
Fan modéré
100. Svätá nemiernosť
Immodération sainte

UMENIE

ARS

UMĚNÍ

1. Umenie viesť duše /pásť ovce/
Nezavádět lidi někde „do mlhy“
2. Invencia/duchaplný nápad/
Nelenošit při přemýšlení
3. Originálnosť
Charizma bez umělin
4.Nekonvenčnosť
„Nepřítel“ starých pořádků
5.Elegantnosť, upravenosť
Vnitřní krásu projevit navenek
4. Zmysel pre estetiku
Rozlišovat kýč a umělecké dílo
7. Avantgarda, priekopník
Zdravodrzý průkopník
8. Dar fantázie/ imaginatívnosť/
Nevyhořená představivost
9. Šikovnosť, húževnatosť
Snaha o ty správné ambice
10.Umenie komunikovať
Zdravě vlezlý kontaktér
11.Nie iba jedna farba, ale harmónia farieb
Nenadrapovat se s rozlazenou ladičkou
12.Angažovanosť v kultúre
Netleskat smrti, ale životu
13.Umenie spievať
Trilkováním se předvádět
14.Umenie písať/ aj krasopisne/
Nepsat zaplacené bláboly
15.Umenie maľovať
Zanechat na plátně poselství
16.Hudobný skladateľ
Nešidit lidi s notama
17.Dirigent
Vedoucí u orchestru
18.Básnik
Romantický snílek
19.Kúzelník
Verějnoprospěšný podvodník
20.Umelecký interpret
Rěholník v šoubiznisu
21.Herecké nadanie
Opravdovost v komediantství
22.Práca ako zábava
Pravý luxus zvaný věčné dítě
23.Umelecký fotografista
Zastavit čas a fotit s láskou
24.Záhradnícke umenie
Cíleně se ušpinit kvůli kráse
25.Rečnícke umenie
Pravý programátor posluchačů
26.Staviteľské umenie
Divotvůrce v architekturě

27.Umenie iných zaujať
Věnovat se něčemu pořádně
28. Režisérske umenie
Ředitel ve filmovém cirkusu
29.V obmedzení byť majstrom
Být dobrý i když nejede karta
30. Nezávidieť, ale obdivovať
Dopřát od srdce lidem
31. Diplomatické umenie
Rěknout příjemně i nepříjemné
32. Mať dobrý vkus
Umění dát ten správný tón
33. Zdravá súťaživosť/vedieť sa hrať/
Žádné gamblerské otroctví
34. Trénerské schopnosti
Menežovat talenty
35. Vykladať sny
Učit se od Jozefa Egyptského
36. Blaživá a plodná samota
Neproklatá společnost se sebou
37. Netisnúť sa na miesto iného
Vědet skládat své osudové putzle
38. Umenie byť ako žolík
Mistr joker napr.jako domácí kutil
39. Zručný remeselník
Pilný pracant poctivec
40. Žiť bez dlhov
Utopie v kapitalismu
41. Karikaturista
Mistr našich tajných grimas

42. Módny návrhár
Populární převlékač kabátů
43. Umenie preprogramovať
Tvořit něco nové ze starého
44.Umenie sa polepšiť
Necouvat s charakterem
45. Noblesné nadávanie
Když nadávat, tak ať to má úroveň
46.Poloblázna zábavne odstaviť
Tvořivej dispečing na imbecila
47. Skonsolidovať situáciu
V panice zůstat klidný a přenést to i na jiné
48..Umelecký kritik
Zahrát se v umění na odborníka
49. Počítačový grafik
Laptopová magie
50. Divadelné umenie
Podvádět lidi tak, aby jim to prospělo
51. Vymyslieť poučný príbeh
Konstruktivní domýšlivost
52. Natočiť dobrý film
Mít kinematografický nápad
a sehnat naň peníze
53.Nadšené tvorivé hľadanie
Lidstvu prospěšná neuróza
54. Vytvárať šľachetné emócie
Vyhýbat se citovým trapnostem
55. Byť v niečom majstrom
Povinost normálního muže
56. Správna a vyvážená štylizácia
Projev bez falší
57. Pedagogické umenie
Průvodce školním labyrintem
58. Zachytiť tú správnu ideu
Najít ten správný klíč od dveří
59. Nedať si ukradnúť dobrú náladu
Stále aktuálnější mentální sebeobrana
60. Chrániť cez umenie človeka
Nenápadně čistit lidem zrak
61.Vychovávateľská trpezlivosť
Až tady začnete chápat nekonečno
62. Vladárske umenie
Neopít se mocí a nejdřív ovládat sebe
63. Folklórne umenie
Hopsání a ujůchání v krojích
64.Mať cit pre dobrú hudbu
Mít hudební sluch a v žilách vitamín H
65. Osloviť diváka či poslucháča
Podělit se s čím jsem se natrápil
66. Brať a dávať v rovnováhe
Netloustnout a nehubnout příliš
67. Umenie sa neopakovať
Nezatěžovat papouškováním
68 Radosť z umeleckej tvorby
Tvořit něco spontánně
69. Umenie improvizovať
Tvořivě se umět vynajít
70. Skočiť do reči tárajovi
Netlachat s kecálkem nad pivní pěnou
71. Plávať proti prúdu
Jít někdy i proti všem

72. Cnosť podnikania
Nekradnout legálně
73. Zorganizovať akciu
Dejte mi lidi, já to udělám
74. Nestratiť rozprávkovú dimenziu života
Nepodceňovat pohádky v dospělosti
75.Pozorovacie nadanie
Inteligentní čumilství
76. Podchytiť mladé talenty
Vidět si i dál od svého nosu
77.Umenie správne premýšľať
Absence vychcanosti aneb nevinost
78. Nezakopávať svoje talenty
Neasistovat si při sebevraždě
79.Dokázať nacvičiť program
Dát si na vystoupení záležet
80. Efekt zneznámenia
Známé věci podat uplně nově
81. Neplytvať energiou
Zhasnout napr.zbytečné světlo
82.Vymyslieť zlepšovací návrh
Ulehčit lidem život
83. Prírodovedec
Ten, co má za milenku Přírodu
84.Byť spokojný bez zbytočností
Ten je králem, kdo spokojený je s málem
85. Umenie milovať
Mít skutečně rád, a ne jen tak nějak
86. Umenie variť
Kuchyňská alchymie

87. Mať citlivé intuitívne „antény“
Spirituálně emocionální inteligence
88. Byť dobrý ako partner/ manžel, svokra…/
Mezilidské vztahy s noblesou
89. Kvalitná práca v médiách
Neohlupovat lidi v médiích
90. Umelecký porotca
Shovívavý inkvizitor
91. Tanečné umenie
Kultivované pohyby bez křečí
92. Zanechať hlboký dojem
Neodfláknout to na jěvišti
93. Imitátorské nadanie
Dokonalé přetvařování,
se kterého se netřeba spovídat
94. Sochárstvo a rezbárstvo
Vidět sochu /v dřevě, kameni/ a udělat ji
95. Humorista, zabávač
Továrna na legraci
96. Vyžiť s malým platom
I s malým kašpárkem hrát velké divadlo
97. Neozbíjať sa o svoju identitu
Nešaškovat jako trapnej histrion
98. Umenie zabúdať /hriechy, krivdy/
Důležitý a asi i svätý alzhaimr
99. Žiť s nepríjemným človekom
Vydržet to i s ňoumou v domě
100.Umenie správne žiť a nestratiť sa
Nespackat si to teda hloupě
v tomdle dočasném podnájmu

SVATOSŤ

SANCTITAS

1.Slúžiť pravému Bohu
Deo vero ministrare
2.Rešpekt, úcta
Reverentia, verecundia
3.Zbožnosť ,bázeň
Pietas
4.Optimizmus, vitalita
Optimismus, vitalitas
5.Hľadať slávu Boha, nie iba svoju
Gloriam Dei nisi suam quaerere
6.Práca pre Božie Kráľovstvo
Negotium pro Dei regno
7.Mučeníctvo za pravdu a lásku
Martyrium pro veritate caritateque
8. „Smäd“ po spáse duší
Sitis animarum salutatis
9.Liečenie ducha
Spiritus curandum
10.Zmužilosť, razantnosť, chrabrosť
/neprizerať sa zbabelo, ale bojovať/
Fortitúdo
/ignave non spectare, sed pugnare/
11.Zmysel pre veľké Božie veci
Sensus pro rebus Dei magnis
12.Svätenie nedele a sviatkov
Diem domenicam festos celebrare
13.Umenie modliť sa
Ars orandi
14.Umenie počúvať
Ars audiendi
15.Zmysel pre obetu
Sensus pro sacrificio
16.Ranený uzdravovateľ
Recreator vulneratus
17.Mať čisté srdce
Cor innocens habere
18.Hľadanie pravej viery
Religionis verae quaerendum
19.Stálosť /vytrvalé nasledovanie/
Stabilitas /patientia sequendi/
20.Posvätný celibát
Vita caelebs sacra
21.Panenstvo pre Božie Kráľovstvo
Virginitas pro Dei Regno
22.Konať pokánie za iných
Paenitentiam pro aliis agere
23.Túžba po zdokonaľovaní
Desiderium perficiendi
24.Obrátiť sa radikálne k nebu
In caelum radicitus se convertere
25.Kardiognóza /znalosť srdca/
Cardiognosis / Cordis cognitio/
26.Hodne prijímať sviatosti
Digne sacrorum accipiendum
27.Vedomie, že som chrám Boha
Cognitio quod Dei templum sum

28.Prežívať vieru prakticky
Religionem usu vivere
29.Obeta chvály
Laudationis sacrifitio
30.Poznať dôkladne svoju vieru
Fidem suam bene cognoscere
31.Ekumenizmu áno, synkretizmu nie
Oecumenismus – vero, syncretismus – non
32. Vážiť si iné vierovyznanie
Confessionem aliam aestimare
33.Hesychazmus/neprítomnosť nepokoja/
Hesychasmus /Sollicitudinis absentia.
Inquietis animi perturbationis/
34.Brať život vážne
Vitam serio capere
35.Dôstojná účasť na liturgii
Particeps liturgiae honestus esse
36.Dôstojné vysluhovanie sviatostí
Ministratio sacramentorum honesta
37.Kázanie Božieho Slova
Dei Verbum praedicatio
38. Veda svätých
Scientia sanctorum
39. Nerobiť si z nikoho – ničoho modlu,
neklaňať sa modle
Idolum de nemine nihilque facere,
idolum non adorare
4O. Duchovný boj proti ríši temna
Pugna spiritualis contra imperii tenebras
41.Oslobodzovanie z moci diabla
A diaboli potentia liberare
42.Zachovať jednotu vo viere
Unitatem religionis servare
43.Naozajstnosť /pravdivá láska/
Integritas /caritas in veritate/
44.Nadšená evanjelizácia
Evangelizatio divino spiritu
45.Systematická katechizácia
Cathechisatio systematica
46.Mystagogické umenie
Ars mystagogica
47.Zmysel pre mystiku, hľbku života
Sensus pro mystica, vitae altitudine
48.Znalosť cirkevných dejín
Cognitio historiae ecclesiae
49.Opis neviditeľnej reality
Descriptio realitatis obscurae
50.Dôsledné zachovanie prikázaní
Obtemperatio praeceptorum conseqens
51.Túžba plniť Boží plán
Desiderium consilii Dei implendi
52.Verná služba pápežovi
Beneficium papae fidele
53.Konkrétna služba vo farnosti
Beneficium in parochio certum
54.Pomoc niekomu v núdzi
Adiuvare aliquem in agestate
55.Znalosť duchovného života
Cognitio vitae spiritualis

56.Rozvinutý vnútorný svet
Vita interna exculta
57.Vedieť čo je najdôležitejšie
Cognitio magni momenti
58.Verná kňazská a biskupská služba
Beneficium sacerdotum et episcoporum fidele
59.Vernosť v zasvätenom živote
Fidelitas vitae consecratae
60.Žiť sväto vo svete
Sancte in mundo vivere
61.Práca v tichu
Negotium tranquillum
62.Snúbenecká čistota
Sponsorum integritas
63.Slobodný pre Božie kráľovstvo
Pro regno Dei liber
64.Duchovné manželstvo
Matrimonium spirituale
65.Mať nepriateľa ako učiteľa
Inimicum quam magistrum habere
66.Likvidovať neresti vo vnútri
Flagitia interna liquefacere
67.Odsúdiť hriech, nie hriešnika
Peccatum non peccatorem damnare
68.Misionárska charizma
Charisma nuntiatorum/praedicatorum/
69.Pustovník
Eremita
70.Byť dobrým predstaveným
Praefectus bonus esse

71.Posväcovať okolitý svet
Orbem vicinum consecrare
72.Vytvoriť radostné spoločenstvo
Communitatem laetam effingere
73. Odhodlanosť / svätá horlivosť/
Studium sanctum
74. Hermeneutika
/Hľadať ten pravý význam Sv.Písma/
Hermeneutica
75.Pastoračná skúsenosť
Experientia pastoralis
76.Znalosť cirkevného práva
Ecclesiae iuris cognitio
77.Rozhľad v dogmatike
Dogmaticae cognitio
78.Znalosť angeológie
Angelologiae cognitio
79.Umenie sprevádzať iných
Ars alios assectandi
80.Zrieknuť sa svojej vôle
Voluntatem suam abiciendi
81.Sloboda od slobody
Libertas a libertate
82.Vernosť svojej charizme
Charismati suo fidelitas
83.Znalosť Svätého písma
Litterae sanctae cognitio
84.Znalosť života svätých
Vitae sanctorum cognitio
85.Znalosť pápežských encyklík
Encyclicarum papalium cognitio
86.Byť obetným baránkom
Agnus sacrificialis esse
87.Zložiť skúšku od Boha
Examen Dei facere
88.Milovať nepriateľa
Inimicum diligere
89.Sviatočne vo všednosti
Solemniter in vulgari ratione
90.Prorocké gesto
Signum propheticum
91.Nenanucovať iným svoju cestu
Aliis vitam suam non cogere
92.Porozumenie pre ateistu
Incredulum perceptio
93. Mať milosť pomáhajúcu
Veniam adiuvantem habere
94. Žiť v milosti posväcujúcej
In venia consecranti vivere
95. Pružná nezlomiteľnosť
Constantia flexilis
96. Svätá netolerantnosť
Intolerantia sacra
97. Rozvíjať zverené talenty
Ingenia mandata excolere
98. Veľká trpezlivosť s človekom
Patientiam homini magnam ferre
99.Sväté bláznovstvo
Stultitia sacra
100.Prijať svoju ľudskosť a obyčajnosť
Naturae humanae simplicitatisque accipiendum

 

 

 

Hlboké skúmanie cností u Platóna a Aristotela

Aristoteles a Platón skutočne patria medzi filozofov, ktorí najdôkladnejšie a najvplyvnejšie skúmali podstatu cností (grécky areté) a ich úlohu v dobrom živote (eudaimonia). Ich prístupy sú však značne odlišné:

I. Platón (427 – 347 pred Kr.) – Cnosti ako Harmónia Duše a Štátu

Metafyzický základ (Teória Ideí):

Skutočné cnosti existujú ako dokonalé, večné a nemenné Idey (Formy) v inteligibilnom svete. Pozemské cnosti sú len nedokonalými odrazmi týchto ideálnych foriem.

Najvyššou Ideou je Idea Dobra, zdroj všetkej reality a poznania. Pravé poznanie cností vyžaduje pochopenie tejto Idey.

Cnosti Duše:

Ľudská duša má tri časti:

Rozumová (logistikon): Usiluje o poznanie a múdrosť.

Vôľová/Chrabrá (thymoeides): Usiluje o česť, odvahu a úspech.

Žiadostivá (epithymetikon): Usiluje o základné pôžitky a uspokojenie potrieb.

Spravodlivosť (dikaiosyne) je harmonickým vzťahom týchto troch častí: Každá časť vykonáva svoju vlastnú funkciu pod vedením Rozumovej časti. Ide o vnútorný poriadok.

Tri základné „kardinálne“ cnosti:

Múdrosť (sophia alebo phronesis): Cnosť Rozumovej časti. Schopnosť rozoznať pravdu a dobro, riadiť život podľa rozumu.

Odvaha (andreia): Cnosť Vôľovej časti. Schopnosť správne rozpoznať, čoho sa treba báť a čoho nie, najmä v záujme zachovania rozumom stanoveného poriadku.

Umiernenosť (sophrosyne): Cnosť Žiadostivej časti. Sebaovládanie, miernosť, ovládanie túžob a pôžitkov podľa rozumových zásad.

Štvrtá cnosť – Spravodlivosť (dikaiosyne): Vyplýva z harmonického pôsobenia všetkých troch cností a troch častí duše. Je stavom dokonalej rovnováhy a poriadku v jednotlivcovi.

Cnosti a Štát (Ústava – Politeia):

Platón analogicky prenáša štruktúru duše na štát. Ideálny štát má tri triedy:

Vládnuca trieda (Filozofi-králi): Zodpovedá Rozumovej časti. Ich cnosťou je Múdrosť.

Strážcovia (Vojaci): Zodpovedajú Vôľovej časti. Ich cnosťou je Odvaha.

Výrobcovia (Remeselníci, roľníci): Zodpovedajú Žiadostivej časti. Ich cnosťou je Umiernenosť.

Spravodlivosť v štáte nastáva, keď každá trieda robí to, čo jej prísluší, a nevmiešava sa do úloh iných tried. Harmónia a poriadok v štáte je odrazom harmónie v duši.

Cieľ: Eudaimonia:

Dobrý život (blaho, šťastie) je dosiahnuteľný len vtedy, keď je duša v stave cnosti, teda keď vládne rozum a panuje vnútorná harmónia. Toto je nevyhnutnou podmienkou skutočnej eudaimonie.

II. Aristoteles (384 – 322 pred Kr.) – Cnosti ako Rozumný Zvyk v Praxi

Etika zameraná na človeka a konanie:

Aristoteles odmieta Platónovu transcendentálnu teóriu ideí. Cnosti neexistujú nezávisle v nejakom ideálnom svete. Sú vlastnosťami konkrétnych ľudí, ktoré sa prejavujú v ich konaní.

Cieľom ľudského života je eudaimonia (šťastie, rozkvet, prosperita), ktorá spočíva v činnosti duše podľa cnosti.

Povaha cnosti:

Cnosť (areté) je trvalý charakterový stav (hexis), ktorý nás predisponuje konať dobre.

Nie je to len vedomie (ako u Sokrata), ani čistý cit, ani prirodzená dispozícia. Je to zvyk (ethos), ktorý sa získava opakovaným konaním správnych vecí.

Druhy cností:

Rozumové cnosti (dianoetikai aretai): Vzťahujú sa k mysleniu a poznaniu. Rozvíjajú sa hlavne vyučovaním. Príklady: Múdrosť (sophia – teoretické poznanie), Rozvážnosť (phronesis – praktická múdrosť, schopnosť správne sa rozhodovať v konkrétnych situáciách).

Mravné cnosti (ethikai aretai): Vzťahujú sa k charakteru, emóciám a konaniu. Rozvíjajú sa hlavne cvikom a zvykom. Príklady: Odvaha, Umiernenosť, Štedrosť, Pravdomluvnosť, Spravodlivosť.

Kľúčová doktrína: Stredná cesta (mesotes):

Mravná cnosť je stredom medzi dvoma krajnosťami (nedostatkom a prebytkom) v oblasti emócií a konania.

Tento stred nie je aritmetický, ale relatívny k nám a k situácii. Určuje ho rozvážnosť (phronesis) rozumného človeka.

Príklady:

Odvaha: Stred medzi zbabelosťou (nedostatok strachu) a bezhlavou zúrivosťou (prebytok zúrivosti).

Umiernenosť: Stred medzi necitlivosťou (nedostatok potešenia) a nezriadenosťou (prebytok potešenia).

Štedrosť: Stred medzi lakomosťou a rozhadzovačnosťou.

Spravodlivosť (dikaiosyne) má špeciálne postavenie, pretože sa vzťahuje k vzťahom medzi ľuďmi (distributívna, nápravná, recipročná) a nie len k vnútornému stavu.

Rola Rozumu (Nous) a Rozvážnosti (Phronesis):

Na určenie správnej strednej cesty v konkrétnej situácii je nevyhnutná praktická múdrosť (rozvážnosť – phronesis). Je to schopnosť správne posúdiť okolnosti a zvoliť správne konanie smerujúce k dobru.

Phronesis je neoddeliteľne spojená s mravnými cnosťami. Skutočne cnostný človek musí byť aj rozvážny, a naopak, skutočná rozvážnosť sa prejavuje v cnostnom konaní.

Cieľ: Eudaimonia ako Rozkvet:

Eudaimonia je činnosť duše podľa cnosti, najlepšie podľa najvyššej cnosti (rozumovej, teoretická múdrosť – theoria).

Plného rozkvetu (eudaimonia) sa dosahuje celoživotným rozvíjaním rozumových aj mravných cností v spoločenstve (polis).

Kľúčové rozdiely v skúmaní cností:

Znak Platón Aristoteles
Základ Metafyzický (Idey, najmä Idea Dobra) Empirický, biologický (prirodzenosť človeka)
Podstata cnosti Harmónia častí duše/štátu (Štát ako makročlovek) Zvyk získaný opakovaným konaním (stredná cesta)
Rola poznania Kľúčová (Poznanie Idey Dobra = cnosť) Dôležitá, ale praktická (phronesis určuje stred)
Cnosť a konanie Cnosť vedie k správnemu konaniu (ale väčší dôraz na stav duše) Cnosť je definovaná správnym konaním a dispozíciou k nemu
Spoločenstvo Absolútne nevyhnutné (štát ako podmienka cnosti) Nevyhnutné pre rozvoj a uplatnenie cností (polis)
Prístup Viac idealistický, utopický Viac praktický, realistický, psychologický
Záver:
Platón a Aristoteles položili základy západného myslenia o etike a cnostiach. Platón zdôraznil absolútny ideál dobra a vnútornú harmóniu ako kľúč k dobrému životu, pričom štát videl ako nevyhnutný rámec. Aristoteles sa zameral na praktické aspekty cnostného života jednotlivca v spoločnosti, definujúc cnosť ako rozumný zvyk nachádzajúci strednú cestu. Oba zdôrazňujú ústrednú úlohu rozumu, ale Aristotelov pragmatickejší a psychologicky bohatší model cností ako charakterových zvykov určovaných rozvážnosťou a strednou cestou mal obrovský vplyv na neskoršiu etiku, vrátane kresťanskej a modernej. Ich diela (Platónova Ústava, Protagoras, Menón; Aristotelova Etika Nikomachova) zostávajú základnými textami pre každé hlbšie štúdium cností.

Sokrates a jeho revolučný prínos k aretológii (nauke o cnostiach)

Sokrates (469 – 399 pred Kr.) je považovaný za jedného z najvplyvnejších filozofov vôbec a jeho prínos k aretológii – teoretickému a praktickému skúmaniu cností (areté) – je zásadný a prelomový. Hoci sám nezanechal žiadne písomné dielo (poznáme ho primárne z diel svojich žiakov, najmä Platóna a Xenofóna), jeho myšlienky zmenili chápanie etiky a položili základy západnej filozofie cnosti.

Tu je detailný pohľad na jeho kľúčové prínosy:

1. Posun od Kosmológie k Etike („Obrat k človeku“):
   • Sokrates radikálne zmenil smer gréckej filozofie. Zatiaľ čo predošlí filozofi (tzv. predsokratikovia) skúmali prírodu (physis) a pôvod sveta, Sokrates sa zameral na človeka a ľudské záležitosti – na otázky spravodlivosti, statečnosti, zbožnosti, umiernenosti a podstaty dobrého života.
   • Tento smer sa niekedy označuje ako „antropologický obrat“. Sokrates veril, že skutočná múdrosť nepochádza z poznania prírody, ale z poznania seba samého („Poznaj sám seba“ – Gnóthi seauton).
2. Sokratovská Metóda (Elenchos – Skúšanie/Prierez):
   • Sokrates nerozvíjal teórie v uzavretých systémoch. Namiesto toho používal dialóg a otázky ako nástroj filozofického skúmania.
   • Cieľ Elenchu: Vyvrátiť falošné presvedčenia a domnienky o cnostiach. Sokrates sa pýtal (najmä údajných „odborníkov“) na definície cností (Čo je spravodlivosť? Čo je statočnosť?). Ukazoval, že ich odpovede sú nekonzistentné, povrchné alebo protichodné.
   • Význam pre aretológiu: Táto metóda ukázala, že tradičné chápanie cností je nehĺbkové a že skutočné poznanie cností je vzácne a náročné. Vyžaduje sebakritiku, logické myslenie a ochotu opustiť zabezpečené názory. Filozofia cností sa stáva aktivitou, nie len pasívnym prijímaním tradície.
3. Etický Intelektualizmus („Cnosť je poznanie“):
   • Toto je jadro Sokratovho prínosu k aretológii. Sokrates obhajoval radikálne tvrdenie:
     • „Nikto nezle nekoná vedome a dobrovoľne.“ (Akrasia – slabosť vôle – podľa Sokrata neexistuje).
     • „Všetka necnosť pochádza z nevedomosti.“
     • „Cnosť je poznanie.“ (Areté = epistémé)
   • Význam:
     • Ak človek skutočne pozná dobro (čo je pre neho najvyššie dobro – eudaimonia), tak podľa toho aj koná. Zlé konanie je výsledkom chybného poznania alebo ignorancie.
     • Cnosť sa teda dá naučiť. Nie je to vrodzená vlastnosť ani dar bohov, ale výsledok rozumového úsilia a sebapoznania.
     • Toto stavia rozum (logos) do absolútneho stredu etického života. Správne rozumové poznanie je nevyhnutnou a postačujúcou podmienkou cnostného konania a teda aj šťastia (eudaimonia).
4. Jednota Cností:
   • Sokrates (na rozdiel od neskorších teórií o „kardinálnych cnostiach“) zastával názor, že všetky cnosti sú v skutočnosti jedna. Poznanie jednej pravej cnosti (ktorá je poznaním dobra) implikuje všetky ostatné.
   • Napríklad: Človek, ktorý skutočne pozná, čo je statočnosť, nemôže byť nespravodlivý, pretože by to bolo v rozpore s jeho poznaním dobra. Pravá statočnosť musí byť zároveň spravodlivá a umiernená. Toto sa nazýva doktrína jednoty cností.
5. Priorita Dušesného Blaha:
   • Sokrates radikálne zmenil hodnotovú hierarchiu. Tvrdil, že stav duše (psyché) je oveľa dôležitejší ako vonkajšie statky ako bohatstvo, sláva či dokonca fyzické zdravie alebo život.
   • Cnosť (ako zdravie duše) je najvyšším dobrom človeka. Žiť cnostne je nevyhnutné pre skutočné blaho (eudaimonia), zatiaľ čo žiť necnostne (so zlou dušou) je najhoršie možné zlo, horšie ako smrť.
   • Tento dôraz na vnútorný stav a charakter ako základ etického života bol revolučný a je ústredným motívom celej neskoršej filozofie cnosti.
6. Kritika Konvenčnej Morálky a „Prevrátenie Hodnôt“:
   • Sokrates ostro kritizoval aténsku spoločnosť za to, že prehliada skutočné hodnoty. Ukazoval, že honba za mocou, bohatstvom a verejnou slávou bez skutočného poznania dobra a cnosti je slepá ulička vedúca k morálnemu úpadku.
   • Jeho učenie predstavovalo „prevrátenie hodnôt“: Skutočne hodnotné nie je to, čo si väčšina ľudí cení, ale cnosť a múdrosť pochádzajúca z poznania seba samého a dobra.

Dedičstvo a vplyv Sokrata na aretológiu:

• Základ pre Platóna: Sokratove myšlienky (obzvlášť etický intelektualizmus, dôraz na dušu a jednotu cností) sú priamym základom Platónovej filozofie. Platónova Teória Ideí a koncepcia cností ako harmónie častí duše sú rozvinutím Sokratových inšpirácií.
• Základ pre Aristotela: Aj keď Aristoteles kritizoval extrémny etický intelektualizmus (uznávajúc úlohu návyku a emócií), Sokratov dôraz na rozum a definovanie cností bol pre neho kľúčový. Aristotelova phronesis (praktická múdrosť) je priamym pokračovaním Sokratovho hľadania poznania dobra.
• Osobný príklad: Sokrates sám sa stal ztelesnením svojej filozofie. Jeho život, neoblomnosť v presadzovaní pravdy napriek odporu, a najmä jeho smrť (prijatá s pokojom a presvedčením, že koná správne podľa svojho poznania), boli najsilnejším argumentom pre jeho učenie o cnosti ako o najvyššom dobre. Ukázal, že filozofia cnosti nie je len teória, ale praktický životný postoj.
• Centrálna úloha rozumu v etike: Sokrates trvalo zakotvil myšlienku, že etické otázky sa musia riešiť prostredníctvom kritického rozumu a dialógu, nie autority, tradície alebo emócií. Toto je kameň úhelný celej racionálnej etickej tradície Západu.
• Sústreďovanie na charakter: Posun od vonkajších činov k vnútornému stavu duše ako miestu, kde sa cnosť alebo necnosť nachádza, definoval smer, ktorým sa filozofia cnosti ubrala.

Záver:

Sokratov prínos k aretológii je nepreháňaný. Presunul filozofické skúmanie k otázkam ľudskej existencie, zaviedl rigoróznu metódu skúmania etických pojmov a postavil do centra radikálnu tezu, že cnosť je poznanie a necnosť nevedomosť. Tým položil teoretické aj praktické základy pre všetkých svojich nasledovníkov. Jeho dôraz na sebapoznanie, rozumovú analýzu a najvyššiu hodnotu zdravia duše (cnosti) ostáva základným kameňom filozofického skúmania etiky a dobreho života dodnes. Bez Sokratesa by aretológia ako systematická disciplína pravdepodobne nikdy nezískala svoju centrálnu úlohu v západnej filozofii.