baránky a capi – muži viery a pochabiaci sa chlapci + zbabelé čušanie biskupov či duchovný boj

„biskup proti biskupovi“oddeľuje baránkov od capov – mužov viery od pochabiacich sa chlapcov

Ak kristovca ktosi „ovalil kyjakom, dokopal do hlavy a dobodal srdce“ a porozchyroval vražedné klebety, raz to prestane bolieť. Vnútorný človek v bojoch iba zosilnie. Kto nemá krst ohňom za sebou, nebude rytier, ale bojazlivec, ťuťko či tajtrlík. Podobné ataky od posadnutých nešťastníkov zažívajú mnohí kristovci a kristíny, neraz aj fyzicky drastickejšie, či až extrémne psychické týranie.

Mužská odvaha
Veriaci katolíci porovnávajú dnešných biskupov so svätými biskupmi minulosti a považujú tých prvých za žalostne málo mužnej odvahy. Nezdá sa, že by konali tak, ako by sa Boží muži mali správať – s horlivosťou, naplnení vierou a láskou.

Tváriť sa je ľudské a pretvarovať sa čo najdlhšie je ešte „ľudskejšie“…

liberálni biskupi homopožehnania odporúčajú, konzervatívni odprosujú nebo za ohavnosť

Čo by dnešnému pápežovi Levovi XIV. povedal sv. Augustín?
( Substack Edwarda Pentina ) — Pápež Lev XIV. si doteraz získal mnoho uznania za aspekty svojej Petrovej služby – okrem iného za svoje kázanie zamerané na Krista, osobnú láskavosť a dôraz na mier a zmierenie. Nedávne udalosti vo Vatikáne však zvýšili obavy, že Lev toleruje a možno dokonca schvaľuje prvky predchádzajúceho pontifikátu, ktoré boli pre duše obzvlášť škodlivé kvôli verejnému škandálu, ktorý spôsobili.

Ak by sa Augustína opýtali, prečo sa to všetko stalo, takmer určite by povedal, že mnohí biskupi a novší pápeži zabudli na doktrínu dedičného hriechu. A ak na ňu nezabudli, tak zámerne ignorujú fakt, že padlá ľudská prirodzenosť by nemala byť „sprevádzaná“, teda tolerovaná, ale pevne a jednoznačne naprávaná, a to aj v otázkach sexuálnej morálky, ktorej nebezpečenstvá si bol veľmi dobre vedomý.

Niektoré kľúčové texty svätého Augustína o „hnusných priestupkoch, ktoré sú proti ľudskej prirodzenosti“ (homosexuálne činy) 1. V knihe Vyznania, kniha 3, kapitola 8:
„Môže byť kedykoľvek a kdekoľvek nespravodlivé milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého? Preto majú byť tie ohavné priestupky, ktoré sú proti prirodzenosti, všade a vždy odsúdené a trestané, ako boli priestupky mužov Sodomy, ktoré by sa dopustili všetky národy, všetky by boli vinné z toho istého zločinu podľa Božieho zákona, ktorý nestvoril ľudí tak, aby sa navzájom takto zneužívali. Lebo aj ten vzťah, ktorý by mal byť medzi Bohom a nami, je porušený, keď je tá istá prirodzenosť, ktorej je On pôvodcom, poškvrnená zvrátenosťou žiadostivosti.“

V 16. knihe, 30. kapitole knihy Božie mesto:
Svätý Augustín sa tu zaoberá „hriechom Sodomy“ a vysvetľuje, že zničenie Sodomy ohňom bolo trestom za jej rozšírenú nemorálnosť – najmä sodomiu – a zároveň varovaním pred prichádzajúcim Božím súdom. Anjeli, ktorí zakazujú Lótovej rodine obzerať sa späť,
interpretujú ako ponaučenie, aby sa človek nevracal s túžbou k hriešnemu životu, keď už bol spasený milosťou. Lótova manželka, ktorá sa po obzretí sa späť stala soľným stĺpom, slúži ako varovný príklad pre ostatných.
Celý úryvok:
„Po tomto zasľúbení bol Lót vyslobodený zo Sodomy a ohnivý dážď z neba premenil na popol celú oblasť bezbožného mesta, kde zvyky rozšírili sodomiu tak, ako inde zákony rozšírili iné druhy neprávosti. Ale tento ich trest bol ukážkou budúceho Božieho súdu. Čo sa totiž myslí tým, že anjeli zakazujú tým, ktorí boli vyslobodení, obzerať sa späť, ak nie to, aby sme sa v srdci neobzerali späť na starý život, ktorý sme, znovuzrodení milosťou, odložili, ak si myslíme, že unikneme poslednému súdu? Lótova žena, keď sa obzrela späť, zostala a premenená na soľ poskytla veriacim ľuďom korenie, ktorým si mohli do istej miery vychutnať varovanie, ktoré z tohto príkladu vyplýva.“