Správa z Misijnej nedeľe
Dnes 23.10.2011 som po 12 hodinovej službe v nemocnici. Robil som sám to, čo
zvykneme robiť štyria, dvaja kňazi a dvaja akolyti. Dve sv. omše plus pochodiť po
skoro všetkých poschodiach od 13 až po prvé a rozdať eucharistiu asi 30 pacientom.
Prišiel som pred 20 h domov, čo je asi 1 km pešo, telefonujem a ktosi volá, že na
neurologickej Jiske mu umiera mama a treba isť zaopatrovať. Malo by ma uchytiť,
veď som dýchal ten nemocničný vzduch celý deň, ale pokojne idem, zaopatrím. A
teraz žasnem z toho, že nie som vôbec unavený. Asi robím presne to čo robiť mám, a
preto taká neuveriteľná spokojnosť. Možno je to ovocie toho, že som sa v predošlých
dňoch dosť modlil, alebo sa za nás niekto modlí, lebo takto dobre sa cítiť po toľkých
behaniach nie je normálne. Keď to porovnám s dňami oddychu, keď som bol doma
a na práci som nič také vážne nemal, ale stačila jedna 20 min. návšteva jedného
môjho kolegu, čo sa túla a robí z kňazstva vrtuľu. Smrdel ako keby práve skončil
s umývaním dlhšie mŕtveho nebožtíka a skočila z neho do mňa taká akútnohrozná
spirituálna infekcia, že som mal skoro tri dni čo robiť, aby som sa z tých prudkých
stavov úzkostí nezbláznil. Doslova. Lapal som po dychu ako priškrtený. Tá veľká
citlivosť čo mám je niekedy veľkým problémom, lebo teraz zachytila hadí jed z tohto
hochštaplerusa lachtikarisa, ako keby ma poštípala jedovatá zmija, a ten jed ma chcel
rozhodiť. Neviem či mi uveríte, ale ostať sám a v duchovnom boji v samote proti
takejto pliage je oveľa, oveľa ťažšou robotou. Nielen duchovnou, ale aj fyzickú stránku
zasahujúcou prácou, než pre porovnanie dnešná duchovno fyzická služba v nemocnici
pri stovke pacientov v akože ťažkom nemocničnom vzduchu. Niečo podobné mi povedala
jedna sestrička, že akákoľvek ťažká je jej služba medzi pacientami, je to oveľa ľahšie
ako život s alkoholikom.

Čo nám najviac vysáva energiu? Prečo to Boh dopustí?, Pokušenie vonkajšej slobody,
Spomaliť sa, Ľahostajnosť kradnúca spirituálny elán, O boľavom vnútornom ohni,
Umenie je povzbudiť, gýč je iba vyčítať, Ako sa niekedy nezblázniť, Duch v obyčajných
slovách, Zlozvyky a dobré tradície, Obete spirituálnej debility, Aby sme nepadli ako
Lucifer, Rôzne druhy duchovnej slepoty, Čo po nás zostane?

Ten najhorší rozvod
Je nedobré, keď manželia všetko majú, ale nemajú sa radi. A preto sa rozvádzajú. Je ich
vraj už 50 percent.
Horšie je, ak odchádza kňaz zo služby. A rozvádza sa s kňazstvom. Odchádza ich do
roka 1000. Čo je u nás katolíkov O,25 percenta zo 400 tis. na svete. Oproti iným
povolaniam to nie je veľké číslo. Ale je boľavé. V roku kňazov v 2010, sa vrátilo ku
kňazstvu 460 bratov. Čo je jeden zo zázrakov, lebo inak to býva iba niekoľko desiatok.
Treba mať pochopenie aj pre toho, kto sa neodhadol či precenil. A vážiť si, ak si osobné
veci dá cez Vatikán do druhotnej disciplíny, lebo nechce žiť v pokrytectve. Najhoršie
v kresťanstve však je, ak niekto odpadne od lásky. A prestane mať iných rád. Škúli
odsudzovaním či gáni závisťou. To je naša najväčšia bieda. Svedčí o tom, že kto tak
robí, radosť z Božieho kráľovstva chudák ešte nenašiel.

Obnoviť si nadšenie, Zdanlivé a pravé klenoty, Dobrá rada bohatému mladíkovi,
Kde sa píše o pokore, pán profesor?, Platí?, Dva extrémy.
Počuli ste o americkej chrípke? Milosti vonkajšie a vnútorné, Ježišova viera je nad
všetky náboženstvá, Ak by Boh nechcel, tak čert nepohne ani chvostom

Kedy prestať pomáhať?
Ak chceš pomôcť, daj najesť, napiť, navštív, povzbuď, zaodej, ale nie zaplať. Nie sme
podľa evanjelia povinní platiť svojim blížnym kadejaké daromnice. Tí falošní blížni
sú tak prešpekulovaní, že ich treba skôr prísne napomenúť, než rozmaznávať. O našej
spáse rozhodnú ľudské skutky. To neznamená, že kostoly a sviatosti treba zrušiť. Veď
tie preto navštevujeme a preto prijímame , aby sme sa naučili rozlišovať ako slúžiť
správne. Ak bude niekto zatratený, bude to preto, že niečo potrebné neurobil, nie za to, že
niečo urobil chybne. Raz som pomáhal istej mamičke s dieťatkom všelijako ako som
vedel. Až mi začala nadávať, a to bol signál, aby som s pomocou už prestal. Už si ju
pravdepodobne odo mňa nezaslúžili.

Kresťania a tí čo sa na nich hrajú, Antikoncepcia v myslení, Rafinovanejšia
temnota, K božej sláve cez neslávnosť, Biedy väčšie než tie ekonomické

V Galilei so srdcom čo vidí
Kto ide v živote s Kristom, ten bude prežívať život akosi opačne, než svet. Stane sa
z neho „blázon pre Krista“. Tí, čo sa ich Kristus nedotkol si budú ťukať na čelo. Ten
bude milovať kríž, ide tam kde je to neharmonické, marginalizované, choré, chudobné,
slabé, dezolátne, nepovšimnuté, trpiace, staré, vyradené, malé, staré, opustené…
A pomáha tú biedu vykúpiť…To je pravdepodobne tá Galilea, o ktorej Vzkriesený
povedal, že tam bude a tam ho jeho učeníci majú hľadať. Zdanlivý okraj života, kde sa
dejú centrálne veci. Neraz v centre sú totiž lazníci z okraja duchovného diania.
Veľkým divadlom robia dojem, že sa deje čosi veľké a môže ísť o opak. Kto v osobnej
Galilei, teda v zdanlivo okrajových veciach v Cirkvi či spoločnosti, ktoré nie sú
v centre mediálneho záujmu, nájde v službe iným Pána, ten má vieru a srdce, ktoré
vidí.

Povinnosť dospieť, Čudné emócie pri lyžovačke, Aké vznešené. Aké jednoduché,
Ten, ktorý mi chcel ublížiť, tak ten mi nakoniec pomohol, Na čo sú dobré zlé
programy? , Šokujúce paradoxy, Dospelá viera, Čo má spoločné kňazský kolárik so
štítnou žľazou?, Duchovné boje versus „pohoda“, Z detského oddelenia,

Preboha, o čom to tu vlastne bolo?
Presne tento názov si rozmýšľa dať na hrob básnik, textár a cestovateľ Boris Filan.                                         Zúfalý epitaf mnohých. Jeho úprimnosť neraz vyráža dych. A dokáže ju poprepletať                                    kadejakými domyslenými asociáciami. Ponavštevovať všetky kúty planéty, trochu sa                                      všade pohrajkať, pokukať a zabaviť. Boris sa raz priznal, ako sa potápa v koralových                                    útesoch mexického zálivu a tam zistil, že ho to vlastne nebaví. Cenné svedectvo.                                               Iných to tiež možno až tak nebavilo, ale
sa radšej chvália, že ako bolo tam a tam úžasne, aby im v tej závisti prišla aká taká
troškaradosť. Ak niekto nežije vieru tak vlastne to podstatné mu tu uniká. A to nie je
skutočne prežitý život. Na kedy si to žitie odkladajú? My sme tu prišli nie dovolenkovať,                                      ale duchovne pracovať na spáse, čiže zdokonaľovaní svojom aj iných. Tí, čo to ešte                              nepochopili, tých čaká po tom pobehovaní hore dole tá Filanova veta.

Odborná rada
Naša osobná skúsenosť je neprenosná na iných. Amatér radí iba to, čo sám zažil
a naivne si myslí, že jeho skúsenosť bude vhodná aj na riešenie problémov iných, asi
„všetkých“. Odborník dáva tzv. odbornú radu. Tá zahŕňa výťažok zo skúseností aj
iných, veľmi mnohých a je vytvorená dlhoročným pozorovaním niekoľkých generácií
a stoviek príbehov z rozličných oblastí.

Uniformita, „Litánie“ moderného kreténa,
Liečenie pevným objatím ,V preši doby, Aggiornamento, teda zdnešnenie ,Diagnóza:
zbabelec, Svet má tiež svoje poučenia, Je telo podrazák? Paradoxy v Ríme , Súkromné
zjavenia, Čistota podľa sv. Kataríny Sienskej, Veľká téma: Teológia tela, Nepodstatné
dôležitosti, Ja nie som dôležitý, Česť veľkému básnikovi Rúfusovi, Kto verí a kto nie
Poslední budú prví, Kríza v Cirkvi, či skôr v tvojej hlave?, Hlas laikov

Jedno zo svedectiev v nemocničnej kaplnke
V sobotu po sv.omši dávam tomu, kto chce priestor, aby povedal, čo zažil. Prihlásil sa
raz pán P. z Fončordy. Bolelo ho veľmi v uchu. Vyšetrenia , liečba, operácia.
Bolesť však neodchádzala. Znovu vyšetrenia, lieky, operácia. Nepomohol ani najlepší
odborník na danú oblasť. Po tejto neľahkej a nie krátkej krížovej ceste napadlo istú
pani doktorku, že problém môže mať korene v zuboch. A ozaj. Tam bolo hnisavé ložisko,
ktoré prerážalo ako prudká bolesť do ucha, ktoré však bolo v poriadku. Tam sa to
vyčistilo, bolesť prestala. Intuícia, ktorú tá pani dr. Dostala, bola podľa môjho
názoru vnuknutím Ducha Sv., ktorý si tento brat vymodlil sv. ružencom.

Polopokoj – polohektika, Necudný svet, Na spoločenskom okraji, ale
v duchovnom centre, Rôzne druhy čakania, Špeciálne čnosti v samote, Za keľo?,
Vyčítať, či povzbudiť, Zmysel života, Koľko je na svete pekného a koľko
škaredého?, Tri celkom iné pohľady na Afriku, O tituloch a otitulovaných,

O komplexe nedôležitosti
Chuť žiť je v štítnej žľaze?, Hrôzy nadváhy, Z posledného miesta,
Byť pravým kráľom, Príbuzní, niekedy horšie na tom než
pacienti, Choroba – pripomienka na smrť

Sloboda je poslúchať Boha
Túto veľmi presnú definíciu, čo je vlastne sloboda, priniesol na svet filozof Seneca. Bol
to nekresťan a doplniť ju hádam treba podstatne v tom, že o akého Boha ide. Lebo u
jedného je boh pohlavie, u druhého komunistická strana, u tretieho vlastné ego – rozum,
u ďalšieho vykonávať rozkazy morálneho kreténa nado mnou . U nás je to Otec, Ježiš
Kristus spolu s Duchom Svätým. Kto ho poslúcha, ten dôjde ku kráľovskej slobode.

Idolatria, Boh v NZ a SZ, Hriešiky, hriechy a hriešiská,
Umenie uvažovať, Úplne rozdielne nesenie kríža, Chudoba v duchu,
Iných osloví iba to, čo máme prežité

Nečistota pretvárky
Nečistota nie je iba v pohlavných veciach, ako si naivne možno myslíme. Pred
pohlavnými majú byť veci hlavné. A tam má podstatu i čistota. Sv. Cyril Jeruzalemský
nám krásne v breviári pripomenul aby nás nepristihli, že máme na svedomí nečistotu
pretvarovania.

Pozor na stratu panictva duše a ducha, Na stráži proti skriveninám, Krstite ľudí,
Umývame nohy či škodoradostne sa ošpiňujeme, Majster v hermeneutike
Boľavá samota, Vraj málo akcií, Nižší život musí ustúpiť vyššiemu, Budú chcieť
umrieť a nebudú môcť

Stala sa jej vôľa
V nemocnici na JIS-ke umiera mladý muž. Je po ťažkej autohavárii. Jeho žena v
hysterickom záchvate kričí od zúfalstva na Boha aby zachránil jej manžela a otca
dvoch nedospelých detí. Chlap sa z toho dostal. Neumrel. Prepustili ho a ona bola
šťastná, že má manžela. Do roka a do dňa sa stalo, že od nej odišiel. Ku mladšej. A
ona si uvedomila až teraz, že by bolo pre deti, pre ňu aj pre neho, ak by bol pred rokom
v tej nemocnici skonal. Z tej rany by sa dostala skôr ako z tejto, čo musí zažívať. Môj
manžel vôbec nemusí byť môj. Nie nadarmo je v evanjeliu Ježišova modlitba: „ Nie
moja, ale Tvoja nech sa vôľa stane.“ Niekedy až po rokoch zistíme, že Boh nás má oveľa
radšej ako my sa máme radi. A vidí oveľa lepšie do nášho osudu ako my, čo nevieme,
čo je za rohom nášho domu dnes.

O troch podstatných veciach , Deň otcov, Dovolenky rôzneho druhu, Planéta ako
predobraz inej dimenzie Povinnosť byť aspoň trochu mystikom , Čo všeličo patrí ku
zákalom očí…

Zaujímavé svedectvá
„Za komunizmu bolo prenasledovanie Cirkvi zvonku. Oveľa intenzívnejšie som ho
pocítil v demokracii. Akoby satana vystriedal rafinovanejší luciferko. Tlaky boli
najmä na psychiku, vo vnútri Cirkvi, od kolegov, od predstavených, od veriacich. A tie
najťažie boje boli v mojom vnútri.“ Skonštatoval jeden starší kňaz.
V roku kňazov 2010 bolo v Katolíckych novinách zaujímavé svedectvo iného staršieho
kňaza. Písal, že si od mladosti dával veľký pozor, aby sa v ničom neprehrešil proti
tzv.čistote. Tak robil celý život, a keď mal okolo 80 r., tak nemal z toho pocit
blaženosti.
Skôr taký divný pocit osamelosti a niečoho, čo nevedel ani pomenovať. Možno toho, že
aj keď sme v celibáte, nemali by sme odignorovať normálne medziľudské vzťahy…
Alebo ku sv.čistote asi patrí, že nemáme myslieť iba na svoju spásu a iba na svoju
dobrú povesť či nepoškvrnenosť?

Hľadali si prácu
Nechodili do kostola. Ale inak celkom fajn chlapci. Bolo o čom s nimi debatovať.
Prišli občas na návštevu do fary. Navhrol som im, aby sme sa za to začali modliť.
Juraj ten o to nejavil viackrát záujem. Dlho sa motal a práce nebolo. Václav ten so
mnou do kostola išiel. Neviem čo sa modlil, ale vydržal tam aj vyše hodiny. Keď som
z tej farnosti odišiel, volal mi, že náhodou išiel na chatu Bernardín nad Hroncom, a
druhou náhodou sa tam stal chatárom a plat dostal dvakrát väčší než priemer.

Keď sa muž zamiluje, Partnerská láska je sebecká
Falošný a pravý pohár slávy, Osamelá a nešťastná herečka, Silno verná manželka,
Keby sme my mali Ducha Svätého…Hriechy proti Duchu Svätému ,Práca pre fyzický a
duchovný svet, Sláva a Vďaka Bolestnej Panne.

Verím vo vzkriesenie tela.
Sektárstvo môže znamenať aj to, že naše kresťanstvo máme iba v hlave. Naštudujeme si
a odpovedáme, učíme a premýšľame. To je správne. Len treba ísť aj do srdca. Dať tomu
všetkému emócie. Božské i ľudské. Očistené aj umiernené. Božieho Ducha treba dať aj
do rúk. Do konania. Aké by to bolo kresťanstvo bez skutkov. Kresťanstvo nám treba
dať i do brucha, lebo ak máme nadváhu tak tu ešte nevládne Kristus, ale živočíšnosť,
telesnosť či nemiernosť. Vyberte si. Boží Duch nech prenikne naše nohy, aby išli iba
tam, kde chce Pán. A nech napokon prenikne naše najhlbšie intímne miesta. Ak by tam
totiž nebol Boží poriadok, neboli by sme ešte vykúpení celí.

Jeden deň kňazstva oproti trom titulom
Šport je pre mladého človeka veľmi dobre využitý čas, kde si môže nadobudnúť mnoho
morálne vôľových vlastností a mnoho zaujímavého spoznať a zažiť. Som vďačný
Prozreteľnosti za 6 rokov v Prievidzi skoro profesionálnej kariéry a 5 rokov ako tréner
bratislavských bohoslovcov, kde sme hrali za totality vysokoškolskú ligu. Šport je dobrý
vtedy, ak rozvíja cnosti. Ak už nimi pohŕda a ničí zdravie, tak treba s ním skončiť,
lebo privedie náš príbeh do slepej uličky. Na okraj šialeného športového jačania by som
chcel povedať, že aj ten najväčší pohár slávy a víťazstva je pohárom nepravým. A
veľmi dočasným. Pravý pohár je kalich s Kristovou krvou. Jeden deň poctivého
kňazského života je viac než tri tituly majstra Československa, ktoré som získal ako
študent gymnázia.
Toto som napísal, keď som kvalitne trpel.
Niektoré veci viem presne. Toto je jedna z nich.

Tanec medzi črepinami.
Byť pre iných zrkadlom. A to nie krivým, ktoré urobí z človeka spotvoreninu. Karikatúru bez dôstojnosti s čapatými údmi a telom ako som to pred časom zažil v Prahe. Sto krivých zrkadiel a sto rôznych grimás. Ináč je to ohromná zábava. Ale tá exkurzia končila pohľadom do reálneho zrkadla . A to je Kristus. To je Pravda. Ostatní zakladatelia náboženstiev sú tie divné zrkadlá. Nekristovské sily to majú v pláne urobiť: nalákať ho na zábavu a sladkosti a potom z človeka vyrobiť najprv zábavnú karikatúru a neskôr aj znetvorenú obludu. Kristus to s nami myslí vážne. Tí iní si robia z nás posmech. Nebo pracuje na tom, aby z človeka niečo bolo, aby bol pekný a vznešený ako umelecké dielo. Aby bol zbavený ošklivosti, čiže gýča. A to na všetkých úrovniach. Ježiš uzdravuje celého človeka. Dnes sa o to pokúša tzv. holistická medicína. Náš Boh nás lieči integrálne, celistvo, vo všetkých oblastiach. Takto chápem katolicitu. Kto na ňu zabúda a venuje sa iba nejakej časti a na ostatné sa vykašle, to je sektár. Jeho ponuka je pár črepín z puknutej vázy kresťanstva. Duchovný život sa takto skomplikuje. Iba málokto sa dostane ku kráľovskému nadhľadu. Iba niektoré osobnosti zostanú bez úrazu po tanci medzi črepinami.

Podchladenie nelásky v chráme
V katedrále niekto zabudol zavrieť hlavné dvere. Hoci tam bolo príjemne temperované podlahové kúrenie z vonku išiel nepríjemný studený vzduch. Tá zima zvonku symbolizuje ducha sveta, ducha hriechu, ducha sebeckej lásky, ktorá sa dostáva do nášho chrámu. Či neviete, že sme Boží chrám ? Pýta sa sv. Pavol a v chráme máme povinnosť udržovať poriadok , chváliť Boha, počúvať múdrosť, zachovávať úctu, čistotu i teplo. Každá neláska je podchladenie. Je to ten nepríjemný studený prúd, čo chce z nášho chrámu vytisnúť príjemné teplo. Občas je dobré i vyvetrať na to je ten chlad, dobrý. Len treba vedieť, kedy zatvoriť, aby sme v cirkvi v rodine, vo vzťahoch, úplne nepremrzli.

Liečba tela a liečba ducha.
Šíria sa rôzne predsudky. Jeden z nich je, že je to za trest, byť kňazom v nemocnici. Pre niekoho možno aj, a pre iného skôr za odmenu. Veď oveľa viac chorí sú vonku, mimo nemocnice. Tu v špitáli sú ľudia skrotnutí a potrebujú modlitbu i Boha . Vonku sú tí tzv. telesne zdraví, ale majú vnútorné choroby. Napr. ateistický nádor na mozgu, žiarlivosťou napadnuté srdce, krv plnú tukov z dajakej nemiernosti. Niekto rieši rakovinu hrdla a iný nezmyselnosť svojho bytia. Niekto má dekubity lebo musí dlho ležať a inému už hnijú preležaniny v zabíjaní času. Liečiť iných je šľachetná práca. Liečba tela sa týka iba časnosti, ale liečba ducha večnosti. Je sto krát dôležitejšie. Možno som aj málo povedal.

Osvedčená prax, ale moderným jazykom.
Spirituálna chirurgia je exorcizmus. Kardiognostická diagnostika je tá správna duchovná rada. Hĺbková detoxikácia je dobrá sv.spoveď. Anamnéza je umenie výtiahnuť to podstatné z mnohých rečí. Hermeneutická exegéza je aktuálny výklad starobylých textov. Logoterapeutická indikácia je nájsť zmysel niečomu, čoho zmysel sme dosiaľ nechápali. Trefná kázeň je tak niečo úžasné, ako dať po dlhom zápase výťazný basketbalový kôš. Intepersonálna intervencia je taktné napomenutie. Vysokovibračná indícia ako tušenie niečoho utajeného. Metapsychológia je moderné pomenovanie teológie. Morálka sa bude volať raz etikoterapia. Vnuknutie strážneho anjela dnes voláme presná intuícia. Najvyššia forma komunikácie medzi ľuďmi je etika.
To pre toho, kto by mal komplexy, že vraj tomu, čo sa v Cirkvi venujeme je stredovek. Ponor do živej viery a tradície, čo ju zvonku chráni je stále čosi nové. To čo sa povrchným občanom zdá ako starožitnosť v sebe obsahuje supermoderná budúcnosť. Volá sa to aj večný život. Alebo aj práca s tajomstvom.

z Misijnej nedele Dnes 23.10.2011 som po 12 hodinovej službe v nemocnici. Robil som sám to, čo zvykneme robiť štyria, dvaja kňazi a dvaja akolyti. Dve sv. omše plus pochodiť po skoro všetkých poschodiach od 13 až po prvé a rozdať eucharistiu asi 30 pacientom. Prišiel som pred 20 h domov, čo je asi 1 km pešo, telefonujem a ktosi volá, že na neurologickej Jiske mu umiera mama a treba isť zaopatrovať. Malo by ma uchytiť, veď som dýchal ten nemocničný vzduch celý deň, ale pokojne idem, zaopatrím. A teraz žasnem z toho, že nie som vôbec unavený. Asi robím presne to čo robiť mám, a preto taká neuveriteľná spokojnosť. Možno je to ovocie toho, že som sa v predošlých dňoch dosť modlil, alebo sa za nás niekto modlí, lebo takto dobre sa cítiť po toľkých behaniach nie je normálne. Keď to porovnám s dňami oddychu, keď som bol doma a na práci som nič také vážne nemal, ale stačila jedna 20 min. návšteva jedného môjho kolegu, čo sa túla a robí z kňazstva vrtuľu. Smrdel ako keby práve skončil s umývaním dlhšie mŕtveho nebožtíka a skočila z neho do mňa taká akútnohrozná spirituálna infekcia, že som mal skoro tri dni čo robiť, aby som sa z tých prudkých stavov úzkostí nezbláznil. Doslova. Lapal som po dychu ako priškrtený. Tá veľká citlivosť čo mám je niekedy veľkým problémom, lebo teraz zachytila hadí jed z tohto hochštaplerusa lachtikarisa, ako keby ma poštípala jedovatá zmija, a ten jed ma chcel rozhodiť. Neviem či mi uveríte, ale ostať sám a v duchovnom boji v samote proti takejto pliage je oveľa, oveľa ťažšou robotou. Nielen duchovnou, ale aj fyzickú stránku zasahujúcou prácou, než pre porovnanie dnešná duchovno fyzická služba v nemocnici pri stovke pacientov v akože ťažkom nemocničnom vzduchu. Niečo podobné mi povedala jedna sestrička, že akákoľvek ťažká je jej služba medzi pacientami, je to oveľa ľahšie ako život s alkoholikom.

PPplesoČo nám najviac vysáva energiu? Prečo to Boh dopustí?, Pokušenie vonkajšej slobody, Spomaliť sa, Ľahostajnosť kradnúca spirituálny elán, O boľavom vnútornom ohni, Umenie je povzbudiť, gýč je iba vyčítať, Ako sa niekedy nezblázniť, Duch v obyčajných slovách, Zlozvyky a dobré tradície, Obete spirituálnej debility, Aby sme nepadli ako Lucifer, Rôzne druhy duchovnej slepoty, Čo po nás zostane?

Dva extrémy
Sú dva extrémy, ktorým sa treba vyhnúť. Ten prvý hlásajú sektári že, „každá choroba je od diabla“ Život kresťana je potom už asi iba tancovanie a chichotanie sa? Klamári sprostí. Niesť nejaký kríž je vraj len pre katolíckych chudákov a starých ľudí. Toto je duchovný spánok. Ten druhý extrém, tiež sektársky a nájdete ho veru aj u nás, je prepchávať sa utrpením. Zostať po rokoch života vo viere bez radosti. A takto sa nechať zdeptať. To už nemusíme, lebo Ježiš vzal na seba najväčšie zdeptanie a tak svet spasil. My sa už na spasiteľov hrať nemusíme.

Počuli ste o americkej chrípke?
Fantastická kniha o pozitívnom myslení, kde sa na 500 stranách vyzdvihuje do nebies iba tzv. pozitívne myslenie a ako to všetko treba brať z tej lepšej stránky, ako treba byť za všetko vďační, akosi treba dopriať naplno si to tu všetko vychutnať ako prísť cez imagináciu k peniazom, ako postupovať v kariérnom raste, ako sa odbremeniť od pocitov viny, atď. Už len chýba návod ako a kde si dať vyoperovať svedomie. Potom už budete potichu kašľať na všetky biedy sveta a zo svojim opitým úsmevom kompletne zasvätení. A to že sa nám treba naučiť aj niesť kríž , a že treba svoje trápenie obetovať: o tom ani riadok !!!
Táto chrípka nebadane ľudí okráda o podstatu života.

Milosti vonkajšie a vnútorné
Dnes ma na kňazských rekolekciách napadlo, že našou cirkevnou charizmou je obliekanie veriacich do Božej milosti. I u sv. Pavla – oblečte si Krista. Je to zaobalenie človeka do dôstojnosti. Obrovskou chybou je , že nejdeme do hĺbok, ale stačí nám iba to vonkajšie pekné oblečenie. Čítal som nedávno zaujímavý článok o pozlacovaní liturgického kalicha zvonku tenulinkou vrstvou zlata, ktoré prekrýva vnútro z mosadze. Naše tzv. milosti sú akoby vonkajšie pozlátenie veriaceho. A na tom , čo je v jeho vnútri, čiže ďalej a hlbšie, už tak nezáleží? Mystika, čiže vnútorne náboženstvo, je odovzdať sa totálne do Božej Vôle i s tými skrytými vrstvami , nekvalitnými „mosadzami“ vo svojom vnútri. A Boh nás bude životom viesť tak, aby sme sa cez oheň zriekania a utrpenia pretavili do špiku kosti na duchovné zlato, čiže na cnosti v rôznych stupňoch. To sa prejaví aj v tele tvz. zrelosťou muža v plnej miere Kristovho vzrastu. Čiže je to pretavenie do normálneho prirodzeného dobrého a vyzretého chlapa, ktorý má rád Pravdu. Neuteká napr. pred nejakou otázkou, ktorá ho núti hlbšie sa nad vecou zamyslieť.

Ježišova viera je nad všetky náboženstvá
Ježišovi nešlo o to založiť nejaké náboženstvo, ale o to, aby ľudia vošli do hlbšieho života. Náboženstvá sú tu ako náhražka za Božie kráľovstvo. Jeho skonkrétnenie voláme viera. Do skutočného a hojného života, aby sa stali spravodliví, čiže, aby dali každému to, čo mu patrí. V prvom rade Bohu a to všetko, čim sme a čo máme potom ľudom. Vôbec nie rovnako, ale každému to, čo mu patrí. Učiteľka tiež nesmie dať každému jednotku, či všetkým päťku. Ale tak, ako si kto zaslúži Aj zamestnávateľ by bol veľkým čudákom, ak by dal rovnakú výplatu lajdákovi, absentérovi a ožranovi spolu s robotníkom, ktorý má opačné vlastnosti i výsledky práce. Evanjelium je o milosrdenstve, čo je tzv. vyššia spravodlivosť, azda až nespravodlivo dobrá dobrota. Komu je tento duch cudzí a ostáva len prísne spravodlivý v zákone tzv. karmy, kde je oko za oko, zub za zub, ten ostáva vyznavačom krutých vesmírnych zákonov a chladne bezcitnej prírody. Je to ťažké bremeno neľudskosti. Je to spiatočka do Starého Zákona. Ak však vyznávač evanjelia nevie ani nechce vedieť nič o týchto zákonoch tohoto sveta, ten je tak detinsky naivný, že to hraničí s trestným činom.

Ak by Boh nechcel, tak čert nepohne ani chvostom
Iba v infantilnej mysli je tma protivníkom svetla. Tma je iba nedostatkom svetla. V knihe Jób je satan jeden z božích synov. Jeho práca je trestať a búrať. Jeho povinnosťou je testovať svätých a skúšať spravodlivých. Aj keď mocní zabijú, mučeníka však mu dobre urobia. Vyexpedujú ho 1.triedou expresne do nebies z tohto miesta sĺz a chorôb, sveta chladu a moci peňazí. Veď sa nám dobre stane, čo máme plné gate zo smrti. Satanské sily nás skúšajú , hľadajú prasklinu, aby do nás vošli a rozhádzali nás. Budú to robiť dovtedy, pokiaľ nebudeme čistí , čiže dokonalí. Potom nás nechajú tak. Nebudú mať nad nami moc. Ak nás drví temnota, je to preto, lebo ešte mám v sebe niečo z nej.. Detinsko infantilný strach pred luciferom raz dospeje k pochopeniu že Boh je taký figliar, že i zlo používa na to, aby bolo viac dobra.
Kedy prestať pomáhať?
Ak chceš pomôcť, daj najesť, napiť, navštív, povzbuď, zaodej, ale nie zaplať. Nie sme podľa evanjelia povinní platiť svojim blížnym kadejaké daromnice. Tí falošní blížni sú tak prešpekulovaní, že ich treba skôr prísne napomenúť, než rozmaznávať. O našej spáse rozhodnú ľudské skutky. To neznamená, že kostoly a sviatosti treba zrušiť. Veď tie preto navštevujeme a preto prijímame , aby sme sa naučili rozlišovať ako slúžiť správne. Ak bude niekto zatratený, bude to preto, že niečo potrebné neurobil, nie za to, že niečo urobil chybne. Raz som pomáhal istej mamičke s dieťatkom všelijako ako som vedel. Až mi začala nadávať, a to bol signál, aby som s pomocou už prestal. Už si ju pravdepodobne odo mňa nezaslúžili.

Kresťania a tí čo sa na nich hrajú
Ježiš pozýva na svadbu, ale aj tvrdo, až radikálne hovorí o pokání. Je totiž veľkým trapasom, ak by sa niekto zúčastnil svadby, ale v sebe by ju nemal. Smrdel by od nerestí. Mal by v sebe nejaký bodrel. V kresťanstve sú tí, čo sa na nasledovníkov Krista hrajú a tí, čo nimi naozaj sú. Ak niekto miluje pohodlnú cestu, ten po premárnenom čase pohodlnizmu raz trpko zistí, že si zvolil ťažšiu cestu. Radikálna cesta je na začiatku náročná, ale po rokoch by nemala prerásť do fanatizmu, kde sa radikalizmus ordinuje iným. Mala by dôjsť ku prirodzenosti dôstojnej svadobnej vznešenosti. Cieľom pokánia nie je totiž umučenie seba i iných, ale očista od falošného ega a ozajstná svadba. Čiže prirodzená radosť. Detské šťastie.

Antikoncepcia v myslení

Ťažko presvedčíte niekoho, kto má sice bibliu v ruke ale v hlave má kvalitnú protestantskú antikoncepciu. Tomu každá hlbšia rada je akoby na nič. Nevidideľná gilotína zotne každej mystagogickej spermii hlavu, aby náhodou nedošlo k oplodneniu katolíckou pravdou. To by bolo treba začať poslúchať. Bolo treba by sa zmeniť. Bolo by nutné ísť vo svojej viere do hlbších vôd. Alergia na náročnejšie veci a utiekanie sa k liberálnejšiemu štýlu spolu súvisia. Podobnú „antikoncepčnú“ sekeru ukrutnosti majú v sebe tzv. fundamentalisti medzi veriacimi. Sú to začiatočníci a fanaticky sa držia svojho extrému. Čím je ich jednostrannosť, čiže škuľavosť ducha väčšia, tým viacej nanucujú svoj úlet iným. Ak sú už poloslepí tak aj zastrašujú. A úplná slepota a aktívny nihilizmus je zabíjať iných, lebo nepríjímajú trápne strašidlá.

Rafinovanejšia temnota
Katarína Sienská je ozaj poklad Sv. Cirkvi. Je mojou obľúbenou sväticou. Pri poslednom rozjímaní nad jej dialógom som sa dočítal, že existuje temnota. Ktorá ignoruje Sv. písmo. Ale je aj temnota iného druhu, ktorá bibliu cituje doslova a nechápe hlbší zmysel, ktorý je utajený a medzi riadkami. Na ten potrebuje čitateľ biblie osvietený rozum od Ducha Svätého, lásku k Pravde a milosť nežiť iba povrchne v duchu. Raz vraj nemohol exorcista vyhnať z kohosi démona. Vyhnala ho ona tichou modlitbou. Aj žena laička môže byť exorcistka.

Modlitba sv. Tomáša Morusa

„Pane, daj mi dobré trávenie a aj niečo na jedenie. Daruj mi zdravie tela a dobrý humor, ktorý potrebujem k tomu, aby som si ho udržal. Daj mi, Pane, jednoduchú dušu, ktorá dokáže objaviť poklad vo všetkom, čo je dobré a nezľakne sa zla, ale skôr, vždy nájde spôsob ako dať veci do poriadku. Daj mi dušu, ktorá nebude poznať nudu, šomranie, povzdychy, sťažnosti, a nedovolí mi príliš sa zaoberať tou vecou, ktorá najviac stojí v ceste, mojím «ja». Daj mi, Pane, zdravý zmysel pre humor. Daj mi milosť pochopiť vtip, aby som v živote objavil trochu radosti a podelil sa o ňu i s inými. Amen.“