Dokonalý koncil je taký, v ktorom je telo spojené s hlavou, a preto pozostáva z biskupov a pápeža. Tomu sa niekedy hovorí absolútne dokonalá rada. Takýto koncil má právomoc definovať doktríny a vydávať dekréty, ktoré upravujú všeobecnú Cirkev. Nedokonalý koncil je ten, ktorý je zvolaný „s tými členmi, ktorých možno nájsť, keď je Cirkev v danom stave“. Kardinál Cajetán hovorí o nedokonalom koncile ako o „dokonalom koncile podľa súčasného stavu Cirkvi“ a vysvetlil, že takýto koncil „sa môže zapojiť do univerzálnej Cirkvi len do určitého bodu“. Na rozdiel od dokonalého koncilu nemôže definovať doktríny alebo vydávať dekréty, ktoré upravujú všeobecnú Cirkev, ale má len právomoc rozhodnúť o záležitosti, ktorá si vyžiadala jeho zvolanie. Kajetán poznamenáva, že sú len dva prípady, ktoré oprávňujú zvolanie nedokonalého koncilu. Sú to: „keď má byť zosadený jeden heretický pápež a keď je niekoľko pochybných najvyšších pontifikov“. V takýchto výnimočných prípadoch môže byť všeobecný koncil zvolaný bez vôle pápeža, alebo dokonca proti nemu.
Dlhodobý dopad Kostnického koncilu
Basilejsko-ferrarsko-florentský koncil (1431–1449) – Pokus o pokračovanie reforiem, ale skončil sporom medzi pápežom a koncilom. Neskoršie odmietnutie konciliarizmu – Pápež Pius II. v bulle Execrabilis (1460) zakázal odvolávanie sa na koncil nad pápeža.
Martin V. neodmietol celý Kostnický koncil, ale využil ho na ukončenie schizmy, pričom reformy a obmedzenia pápežskej moci postupne obchádzal. Koncil síce dočasne posilnil kolegiálne rozhodovanie v cirkvi, no pápežstvo nakoniec obnovilo svoju absolutistickú pozíciu.
hrob sv. Metoda je vraj nájdený
SZ skončil. Požehnanie má NZ nevesta
L. N. Tolstoj – Spoveď + O umení
„Pápež Celestín V., náš predchodca […], s apoštolskou autoritou ustanovil a nariadil, že rímsky veľkňaz môže slobodne odstúpiť.“ Preto, aby takéto rozhodnutie neupadlo do zabudnutia s plynúcim časom, alebo aby pochybnosti neviedli k ďalším opakujúcim sa diskusiám, na radu našich bratov sme ustanovili, aby bolo toto rozhodnutie vložené medzi ostatné ústavy na večnú pamiatku.
( Decretale Quoniam aliqui , Liber Sextus , pápež Bonifác VIII , 1294
pravidlá pre rehoľný rád apoštolov posledných dní
Dekréty pápeža Gregora IX. , publikované v Liber Extra z roku 1234 , špecifikovali ďalšie dôvody rezignácie: okrem fyzického oslabenia sa pápežova nekompetentnosť zadefinovala aj na: defectus scientiae/ nedostatok vedomosti/ , spáchanie trestných činov, pohoršenie („ quem mala plebs odit, dans scandala cedere possit “ čiže „Ten, koho zlí ľudia nenávidia a spôsobujú sa tak škandály, sa môže odstúpiť.“) aj na neregulérnosť pri jeho zvolení. Ale túžba viesť rehoľný život, tzv. zelum melioris vitae , ktorú už kanonisti považovali za tiež prípustnú, bola ako legitímny dôvod rezignácie vylúčená .
Jindřich Suso Knížka pravdy FILOSOFIE MYSTIKA IMAGINACE po Eckhartovi
V. Solovjov Rusko a všebecná cirkev
Ozeáš si vzal za ženu nevěstku (Oz 1, 2),
Izajáš se vysvlékl a chodil nahý (Iz 20, 2),
Jeremjáš nosil na šíji jařmo (Jr 27, 2)
Sidkijáš měl na hlavě železné rohy (1 Kr 22, 11),
Ezechiel ležel 390 dní na levém boku a 40 na pravém (Ez 4, 4–6).
Fenomén jurodivosti
cirkev JK Pána celého vesmíru
Rozlišovanie pravých a nepravých zjavení
Tradícia nie je obyčajným opakovaním toho istého, ale živou realitou, ktorá rastie a rozvíja sa. Svätý Vincent z Lérins to vyslovil pred mnohými storočiami: „ In eodem scilicet dogmate, eodem sensu, eademque sententia “ – teda vývoj, v ktorom Tradícia zostáva vždy identická, ale vždy nová.
pravé a falošné osobné zjavenia
reálne o pristátí na Mesiaci
Pokiaľ sa tak nestane, musíme uznať Františka ako pápeža a udržiavať s ním spoločenstvo, pričom zároveň musíme pochopiť, že skutočná poslušnosť , ktorá je dlžná v prvom rade Bohu (porov. Sk 5,29), zahŕňa zákonný odpor ľudských predstavených, dokonca aj pápežovi, keď ide o vieru a duše. „Treba si všimnúť,“ hovorí Akvinský, „že ak by bola sv. viera ohrozená, poddaný by mal pokarhať svojho predstaveného aj verejne. A Bellarmine súhlasí, keď hovorí, že „tak ako by bolo zákonné klásť odpor pápežovi, aby napadol telo, tak je zákonné klásť odpor proti tomu, aby napadol duše alebo narušil štát, a oveľa viac, ak by sa mal snažiť zničiť Cirkev. Hovorím, že je dovolené mu odporovať tým, že nerobíme, čo prikazuje, a blokujeme ho, aby nesplnil svoju vôľu; napriek tomu nie je zákonné ho súdiť, trestať či dokonca zosadiť, pretože nie je nič iné ako nadriadený.“
Migne: Patrologia Graeca Latina
PASIONISTI SV. PAVOL Z KRížA
Ale [protestanti] povedia . . . Cirkev je bez nápravy, ak má zlého pápeža, a pápež môže všetko beztrestne rušiť a ničiť a nikto nebude môcť odolať. . . . Odpovedám: Niet divu, že Cirkev zostáva bez účinného ľudského lieku, keďže jej bezpečnosť nespočíva v zásade na ľudskom priemysle, ale na Božej ochrane, keďže jej kráľom je Boh. Preto, aj keby Cirkev nemohla zosadiť pápeža, stále môže a musí prosiť Pána, aby použil nápravu, a je isté, že Boh sa stará o jej bezpečnosť, že pápeža buď obráti, alebo ho zruší. z ich stredu skôr, ako zničí Cirkev. Z toho však nevyplýva, že odporovať pápežovi, ktorý ničí Cirkev, nie je zákonné; lebo je zákonné napomínať ho pri zachovaní všetkej úcty a skromne ho naprávať, ba dokonca mu odporovať silou a zbraňami, ak chce zničiť Cirkev. (sv. Robert Bellarmin De Controversiis, O cirkvi: O konciloch, O cirkvi militantnej, O znakoch cirkvi , s. 220)
Giovani Papini Listy ľuďom
Dr. Percy Collet : Päť a pol dní v nebi
Ale [protestanti] povedia… Cirkev je bez nápravy, ak má zlého pápeža, a pápež môže všetko beztrestne narušiť, zničiť a nikto nebude môcť odolať. . . . Odpovedám: Niet divu, ak Cirkev zostáva bez účinného ľudského lieku, keď vidíme, že jej bezpečnosť nespočíva predovšetkým na ľudskom priemysle, ale na Božej ochrane, keďže Boh je jej kráľom. Preto, aj keby Cirkev nemohla zosadiť pápeža, predsa len môže a musí prosiť Pána, aby použil liek, a je isté, že Boh sa stará o jej bezpečnosť, že buď obráti pápeža, alebo ho odstráni z ich stredu skôr, ako zničí Cirkev. Napriek tomu z toho nevyplýva, že nie je dovolené vzdorovať pápežovi, ktorý ničí Cirkev; je totiž dovolené napomínať ho pri zachovaní všetkej úcty a skromne ho korigovať, dokonca sa mu postaviť na odpor silou a so zbraňou, ak chce zničiť Cirkev. (De Controversiis, O Cirkvi: O konciloch, O Cirkvi bojujúcej, O znakoch Cirkvi, s. 220)
Fr. Press Věda a víra
Z lásky k papežské službě, ke cti Apoštolského stolce a k osobě římského papeže se někteří světci, jako svatá Brigita Švédská a svatá Kateřina Sienská, nestyděli napomínat papeže, někdy poněkud tvrdými slovy, jak vidíme, když svatá Brigita podává zprávu o následujících slovech Páně adresovaných papeži Řehoři XI.: „Začni reformovat církev, kterou jsem vykoupil svou vlastní krví, reformovat a duchovně se vrátit do původního stavu svatosti. Nebudete-li poslouchat mou vůli, můžete si být zcela jisti, že vás odsoudím přede všemi svými nebeskými soudy stejným soudem a duchovní spravedlností, jakou odsuzují odsouzeníje a trestá světského preláta, který má být zbaven své hodnosti. Je veřejně svlečen ze svého posvátného, papežského roucha, poražen a proklet. To je to, co s tebou udělám. Pošlu tě pryč od nebeské slávy. Ale Řehoři, můj synu, znovu tě napomínám, abys se ke mně obrátil s pokorou. Poslouchej mou radu.“ (Kniha Zjevení, 4, 142).
Cesty lásky: Rozlišovanie povolania
za svoj národ prosím Pane Ježišova spása Ave Maria (Bach) život
Robert Siscoe rozoberal rozdiel medzi dokonalým a nedokonalým koncilom, pričom citoval kardinála Tomáša Kajetána (1469-1534) o tom, kto by sa zúčastnil na nedokonalom koncile:
dokonalý koncil je taký, na ktorom je telo zjednotené so svojou hlavou, a teda pozostáva z biskupov a pápeža. Niekedy sa to označuje ako absolútne dokonalý koncil. Takýto koncil má právomoc definovať doktríny a vydávať dekréty, ktoré upravujú univerzálnu Cirkev. nedokonalý koncil je taký, ktorý je zvolaný ‘s tými členmi, ktorí sa dajú nájsť, keď je Cirkev v danom stave.’ Kardinál Kajetán označuje nedokonalý koncil za ‘dokonalý koncil podľa súčasného stavu Cirkvi,’ a vysvetlil, že takýto koncil ‘sa môže zapojiť do univerzálnej Cirkvi len do určitého bodu.’Na rozdiel od dokonalého koncilu nemôže definovať doktríny alebo vydávať dekréty, ktoré by regulovali univerzálnu Cirkev, ale má iba právomoc rozhodnúť o záležitosti, ktorá si vyžiadala jeho zvolanie. Kajetán poznamenáva, že existujú len dva prípady, ktoré ospravedlňujú zvolanie nedokonalého koncilu. Sú to: ‘keď treba zosadiť jedného heretického pápeža a keď je niekoľko pochybných najvyšších pontifikov.’ V takýchto výnimočných prípadoch možno zvolať všeobecný koncil bez vôle pápeža alebo dokonca proti nej.
Penitenčná prax od začiatku kresťanstva do prelomu tisícročia Róbert KENDERA
OBRAZNOSŤ MYSTICKEJ SPISBY SV. LAURY MONTOYOVEJ
Božia pedagogika (pedagogía de Dios). „Pozrite, ctihodný otče, ako ma formoval Boh. Nerozumela
som tomu, verila som, že za moje ponižovanie a utrpenie môže chudoba. Teraz vidím, že to bola
čisto Božia pedagogika. Iní chudobní nemusia prežívať toľkú krutosť“
„Počas týchto cvičení som pochopila, čo znamená utrpenie. Boh od prvého dňa chcel, aby som
videla totálne znetvorenie môjho vnútorného bytia. Všetky hriechy môjho života sa na mňa vrhli
ako besné psy a ťažili ma sťaby celé pohoria
čo robiť, keď sa mýli predstavený, alebo aj pápež?
je správne oživovať kundalini? str 101
SAPIENTIAE CHRISTIANAE
ENCYKLIKA PÁPEŽA LEVA XIII
. O KRESŤANOCH AKO OBČANOCH
Deklarácia FIDUCIA SUPPLICANS o pastoračnom význame požehnania
kardinál Viktor M. Fernandés: Mystická vášeň: Spiritualita a zmyselnosť“
1702 Ku koncu krížovej cesty, ktorú som si robila, začal sa Pán Ježiš sťažo
vať na rehoľné a kňazské duše, na nedostatok lásky u vyvolených duší.
„Dopustím, aby boli zničené kláštory a kostoly.“ Odpovedala som: „Ježišu,
veď toľko duší Ťa oslavuje v kláštoroch.“ Pán odpovedal: „72í sláva zraňu
je moje srdce, lebo láska je vyhnaná z kláštorov. Duše bez milosti a posvä-
tenia, duše plné egoizmu a samoľúbosti, duše pyšné a namyslené, duše plné
dvojtvárnosti a pokrytectva, duše vlažné, ktoré majú sotva toľko tepla, aby
sa samé mohli udržať pri živote. Moje srdce to nemôže zniesť. Všetky moje
milosti, ktoré každý deň na ne vylievam, stekajú ako po skale. Nemôžem
ich zniesť, lebo nie sú ani dobré, ani zlé. Na to som povolal kláštory, aby
sa cez ne posväcoval svet, má z nich vybuchovať silný plameň lásky a obe-
ty. Ak sa neobrátia a nezapália prvotnou láskou, dám ich do záhuby tomu-
to svetu.. sv. Faustína Denníček
od kardinála Saraha
Keď sv. Tomáš Akvinský komentuje napomenutie prvého pápeža, svätého Petra, zo strany apoštola svätého Pavla nad Petrovým správaním sa voči nežidovským kresťanom kvôli jeho strachu zo židovských kresťanov (porov. Gal 2:11-21), poznamenáva že „spôsob pokarhania bol vhodný, tj verejný a jasný“, pretože Petrovo „pretváranie predstavovalo nebezpečenstvo pre všetkých“.
Akvinský vo svojej Summa Theologiae (II-II.33.4) poznamenáva, že „treba si však uvedomiť, že ak bola viera ohrozená, poddaný by mal pokarhať svojho predstaveného aj verejne.“
„Preto ho Pavol, ktorý bol Petrovým poddaným, verejne pokarhal pre bezprostredné nebezpečenstvo pohoršenia ohľadom viery, a ako hovorí Augustínova glosa v Gal 2:11: „Peter dal predstaveným príkladom, že ak by kedykoľvek by náhodou zišli z priamej cesty, nemali by pohŕdať tým, že ich poddaní pokarhajú.’“
Filozofická knižnica
Tovaryšstvo Ježíšovo. Dějiny, práce, ideály.
Ján Amos Komenský NEDOBYTEDLNÝ HRAD JMÉNO HOSPODINOVO
JA Komenský popisuje svoju skúsenosť s víziami Kristíny Poniatowskej nasledovne (Historia revelationum, 1657 ): Keď sme dorazili do Brannej (r. 1627 ), rozprávali nám, že predchádzajúceho večera bola chorá štvrť hodiny v bezvedomí a neprejavovala akýchkoľvek známok života, takže sa domnieval zomrela, ale potom že predsa zase prišla k sebe. Vošli sme k nej, povzbudili ju, ako sa to obvykle robí, k trpezlivosti ak dôvere v dobrotivosť božiu.
Ona sa potom v našej prítomnosti sťažovala najskôr na tiesnivý pocit pri srdci, potom na to, že ju sužujú neobvyklé bolesti. Nasledovala strnulosť údov a zastavil sa jej dych, takže sme mysleli, že umiera. Padli sme na kolená a rozkazovali jej dušu Bohu. Ona sa však zase vztýčila na lôžku, uprela oči ako na niečo, čo je v diaľke, tvár jej začervenala a zastonala: „Ženich, ženích!“ Boli sme ohromení týmto neobvyklým divadlom. Nato ona s hlbokým výdychom prišla zase k sebe, ľahla na znak, a keď som sa jej pýtali, čo sa deje, sťažovala sa na veľkú malátnosť.
Pluralita myslenia v tradícii kres!anského starovekua středoveku
Svätá Katarína Sienská, Učiteľka Cirkvi, adresovala pápežovi Gregorovi XI. nasledujúce ostré napomenutie, v ktorom ho žiadala, aby rázne reformoval Cirkev, alebo ak by to neurobil, zriekol sa pápežského úradu: „Najsvätejší a najsladší otče, tvoja úbohá nehodná dcéra Katarína v Kristovi sladkom Ježišovi sa ti odporúča v jeho drahej krvi. Božská Pravda si žiada, aby si vykonal spravodlivosť na množstve mnohých neprávostí, ktorých sa dopustili tí, čo sa živia a pasú v záhrade svätej Cirkvi. Keďže ti dal moc a ty si ju prevzal, mal by si využiť svoju silu a moc; a ak ju nechceš využiť, bolo by pre teba lepšie, keby si sa vzdal toho, čo si prevzal; bola by to väčšia česť pre Boha a zdravie pre tvoju dušu.“
Euzebius Cézarejský – Prvé cirkevné dejiny
Franko Víťazoslav Sasinek: Dejepis Slovákov ostatné diela
Jonáš Záborský História ostatné diela
Ľudový katechizmus z r. 1907
Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie)Svätá Brigita podáva správu o nasledujúcich Pánových slovách, adresovaných pápežovi Gregorovi XI: „Začnite reformovať Cirkev, ktorú som si kúpil vlastnou krvou, aby sa reformovala a duchovne sa vrátila do pôvodného stavu svätosti. Ak túto moju vôľu neposlúchneš, môžeš si byť celkom istý, že ťa pred celým mojím nebeským súdom odsúdim rovnakým rozsudkom a duchovnou spravodlivosťou, akou sa odsudzuje a trestá svetský prelát, ktorý má byť zbavený svojej hodnosti. Budeš verejne zbavený svojho posvätného, pontifikálneho rúcha, porazený a prekliaty. To je to, čo urobím s tebou. Pošlem ťa preč z nebeskej slávy. Avšak, Gregor, syn môj, znova ťa napomínam, aby si sa ku mne obrátil s pokorou. Počúvaj moju radu.“ (Kniha zjavení, 4, 142).
JIŘÍ STANISLAV GUTH-JARKOVSKÝ
SPOLEČENSKÝ KATECHISMUS
K.H.Borovský Epištoly kutnohorské
Socrates : Cirkevní dějiny
Duše jako eschatologická kategorie
Aloiz Hlavinka Bludy a lži v dejinách
Kajúci Gregor XI. prehlásil vo svojom závete, že odsudzuje a zavrhuje všetko, čo bol snáď bludne učil ako súkromná osoba, nech už sa tak stalo z „prerieknutia alebo vášnivosti, nepozornosti alebo ľahkomyselnosti, jedným slovom všetko, čo by snáď bol riekol bludného proti viere katolíckej, všetko to odvolávame a prajeme si mať, ako by to povedané nebolo“. (Ballerini, De vi ac ratione primatus Rom. P. cap. XV. p 10.)
Rozhovor s otcom Elpidiosom Vagianakisom o značke Antikrista
Výklad SZ od prof. Olesnického 2
o knihe Genesis 2 – 3,
sv. Gregor Palama
Alexander Cap: Zamyslenia, Golgota pravoslávnej cirkvi
Z mystického denníčka svätej Faustíny
445 – Štvrtok. Nočná adorácia
Keď som prišla na adoráciu, hneď ma naplnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu a obnaženého. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: »Trpím ešte väčšiu bolesť než tá, ktorú vidíš.« Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu, za hriechy nečistoty. Ó, ako strašne Ježiš morálne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi Ježiš riekol: »Pozri, takto vyzerá ľudstvo v dnešnej dobe.« V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili iní ľudia. Schytili biče a nemilosrdne šľahali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci a rehoľnice, najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, a boli medzi nimi aj svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vybíjali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali kati, Ježiš mlčal a pozeral do diaľky. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho Srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobne poznať (…) ťarchu zloby tých nevďačných duší: »Vidíš, to je väčšia muka ako moja smrť.« Vtedy zamĺkli aj moje ústa, cítila som, akoby som zomierala. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ho na mňa dopustil. Vtom mi Pán riekol: »Vidím skutočnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pohliadni a poteš sa.«“
446 – „Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak, ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné.
Martin Malachi : Posledný pápež
Václav Kocián: Storočnica Fatimy
pasionisti – ctitelia Pánovho utrpenia
Lorenzo Scupolli : Duchovný boj
list svätého Bonifáca pápežovi Zachariášovi okolo roku 746/747:
„Benefíciá sú rozdávané nenásytným laikom alebo nerestným a úplatným klerikom. Žiadne nimi spáchané trestné činy nebránia, aby dosiahli kňazstvo. A keď ho napokon dosiahli tým, že rozmnožili svoje hriechy, stávajú sa biskupmi. A tí, ktorí sa chvália tým, že nie sú cudzoložníci či smilníci, sú opilci alebo ľudia posadnutí lovom či vojaci, ktorí necúvnu ani pred preliatím kresťanskej krvi.“
Špirko: Cirkevné dejiny I.a II.
Pátý ekumenický koncil v Konstantinopoli (r. 553)
Radomír Malý: Je dovoleno bránit inkvizici?
veľmi prísne o veciach intímnych
„Ľud zveril biskupom a kňazom popredné miesta. Oni napriek tomu zverujú Cirkev tým, ktorým by nemali. A dosadzujú tých, ktorí by nemali byť vodcami. To sú predavači holubov, ktorých stoly Ježiš prevrátil.“
„Židia sú milovníci vonkajších vecí “ Origenes
/čiže to sú tí, čo polovzdelanie nechcú dokončiť, a tvrdo tomu bránia,
milujú povrchové dianie, tento svet oveľa viac ako ten nebeský/
Sv.ruženec je modlitba pokorných
Pro sv. Hildegardu
bylo chvalořečení a harmonie podstatné pro život člověka i církve. „Ti, kdo bez oprávněného důvodu zavádějí mlčení do kostelů uvyklých zpěvům ke cti Boží, si ani nezaslouží, aby v nebi slyšeli obdivuhodnou symfonii, jíž budou andělé velebit Boha.“(9) „Hudbou jsme spojeni s harmonií nebe.“(10) Nejjasněji svůj názor na hudbu a zpěv Hildegarda vyjádřila v listu mnichovským prelátům poté, co nad jejím klášterem vyslovili interdikt:
o sv.Hildegarde
„Vy a všichni preláti musíte nejprve prokázati bdělost, a dříve než Církvi, která Bohu chválu pěje, zavřete ústa svým mocným výrokem, anebo ji vyjmete na čas z rozdílení a přijímání svátostí, s největší pílí se všech stran prohledati příčiny, které vás k tomu pohnuly. Musíte dáti pozor, aby vás k takovému kroku vedla jen horlivost pro Boží spravedlnost a ne hněv, pomstychtivost nebo jiné nešlechetné hnutí mysli. Musíte vždy státi na stráži, aby ve vašich výrocích vás nepřelstíval satan, který lidstvo připravil o nebeské harmonie a rozkoš ráje. Uvažte tedy: Jako tělo Ježíše Krista Duchem sv. počato a z Marie Panny bylo zrozeno, tak chvalozpěv Boha jako napodobení nebeské harmonie skrze Ducha sv. je v Církvi zrozen. A protože tělo jest jen šatem duše, která má živoucí hlas, tak se sluší, aby tělo spolu s duší jakoby jedním hlasem zpívalo chválu Boží. Proto dává nám prorocký duch na srozuměnou, že máme Boha chváliti na cymbálech a jiných hudebních nástrojích, které moudří a pilní lidé vynašli k užitku a potřebě lidí. Neboť všechna umění, která k užitku a potřebě lidí byla vynalezena, jsou vynalezena z dechu životního, který byl Bůh v tělo člověka vdechl.“(11)
Hildegardina hudební tvorba se vymyká tehdejšímu hudebnímu standardu a nelze ji prostě zařadit do gregoriánského chorálu. Zvláštnost její hudby podle svědectví jí i některých jejich součastníků vyplývá z inspirovaného charakteru celé její tvorby: „Rovněž jsem složila a zazpívala písně zároveň s melodiemi ke cti Boha a svatých, ač jsem se nikdy neučila ani noty, ani zpěv.“(12)
Anton Hlinka: Každý sa môže zmeniť
Malachiášovo proroctvo o pápežoch
Panna Marie Guadalupská – ZJEVENÍ A OBRAZ
Papež Honorius I. (625–638) byl svými nástupci odsouzen za to, že nedokázal zabránit šíření hereze monotheletismu, ale nebyl to Honorius, kdo herezi šířil, ale Sergius, patriarcha Konstantinopole. Papež Jan XXII. (1316–1334) řekl, že duše zesnulého nemohou spatřit Boží tvář před posledním soudem, ale poté, co ho někteří teologové pokárali, upustil od svého omylu.
„Ztráta papežství tedy nebude důsledkem odstranění kohokoliv, kromě samotného papeže, který tím, že se stane oficiálním a notorickým heretikem, vyloučí z viditelné Církve, a tak mlčky odejde z papežství. Apoštolský stolec je tedy uprázdněn a církevní orgán, jako jsou kardinálové nebo nedokonalý koncil [bez přítomnosti papeže], může legálně vyhlásit ztrátu úřadu heretického papeže a učinit tuto skutečnost oficiálně a jednoznačně známou všem. Církev pak může přistoupit k volbě nového papeže.“ Arnaldo Xavier da Silveira: Dvě aktuální témata: Nová mše a možnost heretického papeže. Nadace pro křesťanskou civilizaci: Spring Grove, Penn. 2022. 234.
ANDĚLÉ V HVĚZDNÝCH LODÍCH Giorgio Dibitonto
CO NÁS UČÍ NEMOCI – MUDr. Ivan Rusnák CSc.
NEBE A PEKLO Emanuel Swedenborg
svetelná knihovna
kresťanstvo je kladivo na reinkarnáciu
ktože to financoval aj nacistov aj komunistov?
Všeobecné kňazstvo v knihe Zjavenia
Jan od sv. Tomáše (+ 1644), jeden z nejuznávanějších profesorů teologie své doby, píše: „Všichni učitelé Církve se shodují na tom, že papež může být sesazen pro herezi… Papež nemůže být sesazen nebo ztratit papežství, pokud nejsou současně splněny dvě podmínky: jmenovitě, že hereze musí být veřejně a právně známa a nesmí být skrývána; a být nenapravitelný a vytrvalý ve své herezi. Jsou-li tyto dvě podmínky splněny, papež může být sesazen.“ 36 ks
Jeden z největších teologů po sv. Tomáši Akvinském, Francisco Suarez (+1617),37 a sv. Robert Bellarmin (+1621), souhlasí s tím, že heretický papež může být sesazen. Svatý Robert Bellarmin, kterého Církev povýšila na piedestal učitele Církve, říká: „Tato zásada je nejbezpečnější. Nekřesťan nemůže být v žádném případě papežem, jak připouští sám Kajetán (ib. c. 26). Důvodem je to, že nemůže být hlavou toho, jehož není členem; nyní ten, kdo není křesťanem, není členem Církve a zjevný heretik není křesťanem, jak jasně učí sv. Cyprián (Lib. 4, Epist. 2), sv. Atanáš (Contra Arianos, kázání 2), sv. Augustin (de gratia Christi, kap. 20), sv. Jeroným (Contra Luciferianos) a mnozí jiní; proto zjevný heretik nemůže být papežem.“
Papež Pavel IV. (+1559) také učí, že: [Pokud] papež … odchýlil se od katolické víry nebo upadl do hereze … Intronizace, i kdyby k ní došlo s jednomyslným souhlasem všech kardinálů, bude neplatná a bezcenná… Přijetím úřadu to nebude možné … nebo oddanost … nebo poslušnost, kterou takovému člověku projevil každý.
Proto je učení, že heretický papež může být souzen, součástí řádného Magisteria, kterému se věřící musí podrobit s rozumem a vůlí. 40 Tato nauka je zcela v souladu s rozumem, neboť nekatolík nemůže být papežem. 41 Bůh nenechal svou církev bez východiska pro případ, že by na Petrův trůn usedl heretik. Potřebujeme jen svaté biskupy, nic jiného.
Svatý Robert Bellarmin, učitel církve, zastává tentýž princip: „Je jistě pravda, že upřímná víra, a ne její pouhé vnější vyznání, je nezbytná, máme-li být vnitřně sjednoceni s Kristovým tělem, církví… Ale i člověk, který spolu s ostatními věřícími vyznává víru jen navenek, je pravým, i když suchým a mrtvým údem těla církve. 7 Je tedy zřejmé, že člověk, který nemá ani toto vnější vyznání víry, nemůže být členem Církve. „(Bolo by) najbiednejším stavom Cirkvi, keby bola nútená uznať za pastiera zjavne číhajúceho vlka“ (De Romano Pontifice, kniha II, kapitola 30).
Kardinál hovorí o Novom svetovom poriadku
Dr.T. Rosinský: Choroby z nenávisti
Mimozemšťania v pozadí vlády USA
William Lyne ÉTER FYZIKA: SKRYTÝ PRIESTOR TESLY
Martin Luther, film z USA
Martin Luther Erazmovi: O NESLOBODNEJ VÔLI
Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti
sv. Robert Bellarmin: „Tak jako je dovolené odporovat papeži, který útočí na tělo, tak je dovolené postavit se na odpor papeži, který škodí duším nebo narušuje občanské soužití, zvláště pak, ničí-li tím církev. Tvrdím, že je dovolené postavit se mu na odpor neuposlechnutím jeho příkazů a bráněním tomu, aby se jeho vůle prosadila. Co dovolené není, je papeže soudit, trestat či sesadit, neboť toto může činit pouze představený.“ A Francisco Suarez, S.J., k tomu dodává: „Dá-li papež příkaz v protikladu k dobrému obyčeji, nemá být uposlechnut; snaží-li se jednat přímo v rozporu se spravedlností, je dovolené se mu bránit.“ Totéž stanovisko nalezneme u sv. Tomáše Akvinského či Francisca de Vitorii, O.P.
Ak niekto robí inak ako hlása, evanjelium Ježišovo ho pomenúva pokrytcom. Je to náboženský podvodník. To je ten, kto berie Božie Meno v skutočnosti nadarmo. Ten čo hreší slovami je až v druhej kategórii etickej nahnitosti. Ak niekto nežije tie správne zásady, ktoré mu biblický ideál ponúka, ten je podľa učenia II.Vatikánskeho koncilu postihnutý najťažšou herézou moderného veriaceho človeka.
„Tento nesúlad vyskytujúci sa u mnohých medzi vierou,
ktorú vyznávajú, a ich každodenným životom,
treba zarátať medzi najvážnejšie bludy našej doby.“
Radosť a nádej 43 kap.
Zapamätajme si, že
ORTODOXIA je mať to správne spirituálne poznanie a chápanie.
ORTOPRAXIA je ešte dôležitejšia, lebo znamená mať správne konanie.
Zatratený nebudeme, ak sa v niečom mýlime.
Podľa evanjelia o našej spáse a zatratení budú rozhodovať milosrdné skutky.
Dať hladnému jesť a smädnému piť…
Čiže ortopraxia je pre vieru a život podstatnejšia.
ORTOPÉDIA, čiže správne kráčanie, znamená pre nás urobiť ten správny krok,
ktorý mám dnes a teraz podľa Božej vôle urobiť.
Na toto umenie žiť sa treba ešte vedieť aj modliť.
Pomýlený názor voláme heréza alebo blud. Zotrvať vedome v takomto stave je vážnou poruchou ducha. Podobne chovať sa choro, čiže pestovať heretickú ortopraxiu je sociopatia, ktorú treba liečiť. Najlepšie už tu na zemi a v tomto živote, nie v nejakých iných životoch. Do neba nás s ňou totiž nevezmú.Slovo „heréza“ teda kacírstvo, pochádza z gréckeho heresis, čo znamená zvoliť si svojvoľný smer myslenia, t. j. uprednostňovať vlastný názor. A ignorovať odborný, objektívnejší a vyzretejší pohľad
heterodoxný názor je alternatívny a ortodoxiu doplňujúci / napr. k mužskému ten ženský pohľad na vec/ tiež ešte nevyzretý, nedokončený, ku pravde smerujúci, ale ešte nie s ňou jednotný či totožný
špekulácia o tom, čo by mohlo byť pravdivé, čo raní kresťanskí teológovia nazývali „ilúziami, výmyslami“ (grécky fantázia), musíme sa začať tým, že sa naučíme utíšiť tie mnohé súperiace hlasy, ktoré prehlušujú Slovo Božie, a najmä hlas Zlého, ktorý sa nás pokúša chytiť do pasce (otcami nazývaný logismoi). Katolícka teológia je spirituálna disciplína, čo sa za 20 storočí vyopracovala na vedu a veľmi praktickými spôsobmi nás učí potláčať nutkanie tárať, to znamená, že sa musíme aj naučiť potláčať túžbu presadzovať pre všetkých iba ten svoj vlastný, polovzdelaný, subjektívny či neideálny názor, ktorý čím je nekvalitnejší, tým sa zvykne iným viac nanucovať
„Ak sa niekto drží jednej z týchto (heréz), nie je katolík“
– pápež Lev XIII. (z encykliky Satis Cognitum:28)
máme právo na vlastný názor, na osobné spirituálne zážitky, na voľbu žiť nejakú spiritualitu, ale mali by sme sa postupne oslobodzovať od svojvôle, a nezabudnúť, že tu boli mnohí pred nami, ktorí na niečo dôležité prišli, a že naše zážitky treba porovnať aj s inými mystickými zážitkami duchovne od nás kvalitnejších, ktorých nazývame svätci, a urobíme niečo dôstojné a správne, keď sa necháme poučiť Magistériom Petrovej cirkvi, ktoré bolo určené samým Ježišom, aby nastavilo správne pravidlá pre všetkých duchovne hľadajúcich
„Materiálny heretik“ je výraz, ktorý teológovia používajú na označenie katolíka, ktorý sa v dobrej viere mýli, pokiaľ ide o nejaké učenie Cirkvi, ale ktorý ho nepopiera úmyselne, ako tzv. popletený katolík, , pretože existujú určité veci, ktorých sa musí každý dospelý človek z nevyhnutnosti držať, aby bol katolíkom, Sú to tí, ktorí nepoznajú to, čo musia z nevyhnutnosti vedieť, aby boli spasení…“/ Benedikt XIV/. Pápež sv. Pius X., Acerbo Nimis (# 2), 15. apríl 1905: „A tak mal náš predchodca, Benedikt XIV., náležitú príčinu, aby napísal: ‘Vyhlasujeme, že veľké množstvo tých, čo sú odsúdení na večný trest, trpí touto večnou pohromou pre neznalosť tých tajomstiev viery, ktoré sa musia poznať a v ktoré sa musí veriť, aby bol človek započítaný medzi vyvolených.“ Pápež Pius XI., Mortalium Animos (# 2), 6. január 1928: „Takéto pokusy sa katolíkmi rozhodne nijak schvaľovať nemôžu, keďže sa zakladajú na tom bludnom názore, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac-menej dobré a chvályhodné, keďže všetky rozličnými spôsobmi prejavujú a značia ten zmysel, ktorý je v nás všetkých vrodený a ktorým sme vedení k Bohu a poslušnému uznaniu jeho zákona. Nielenže sú tí, čo sa tohto názoru držia, v omyle a oklamaní, ale tiež prekrúcajú ideu pravého náboženstva, odmietajú ho, a kúsok po kúsku sa uchyľujú k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z čoho jasne vyplýva, že ten, čo podporuje tých, čo tieto teórie zastávajú a pokúšajú sa ich zrealizovať, celkom opúšťa božsky zjavené náboženstvo.“
Formálni heretici: 1) veľmi dobre poznajú dogmy, ktoré popierajú; 2) ako „katolíci“ sú povinní poznať katolícku vieru, obzvlášť dogmy, ktoré popierajú; a 3) nedržia sa a protirečia základným tajomstvám viery, ktorých sa človek musí držať, aby bol katolíkom.
Ak je heréza verejná, zjavná a notorická, zodpovedajúca vonkajšiemu fóru ohlasovania evanjelia,
Kánon 188.4, Kódex kánonického práva z r. 1917: „Existujú určité príčiny, ktoré spôsobujú tichú rezignáciu z úradu, ktorá je prijatá vopred na základe pôsobenia zákona, a preto je účinná bez akéhokoľvek vyhlásenia. Tieto príčiny sú… (4) ak verejne odpadol od viery.“
Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, II, 30: „…lebo ľudia nie sú povinní alebo schopní čítať srdcia; ale keď vidia, že niekto je heretikom na základe jeho vonkajších skutkov, súdia, že je heretikom, jasno a prosto, a odsúdia ho ako heretika.“
Predpokladajme, že máte ovce a ustanovili ste pastiera, aby na nich dozeral. Predpokladajme, že jedného dňa sa pastiera stane vlk a začne ovce žrať a trhať ich na kusy. Trvali by ste na tom, aby bol vlk hlavou oviec, keď sa staráte o ich blaho? Vyžadovali by ste, aby sa ostatné, ešte nezjedené ovce podriadili vlkovi, a tým sa vystavili bezprostrednému nebezpečenstvu, že budú zjedené? Samozrejme, že by ste to neurobili, a ani Boh by to neurobil.
Boh by nikdy nedovolil, aby si ten, čo na vonkajšom fóre prehlasuje herézu, udržal v Cirkvi autoritu alebo mohol vyžadovať podriadenosť katolíkov, bez ohľadu na to, aké sú jeho úmysly. Pamätajte, že heréza zabíja duše.
Navyše, ktorý vlk, čo sa snaží ľudí oklamať, by sa otvorene vyhlásil za nekatolíka alebo nepriateľa Cirkvi?
Evanjelium podľa Matúša 7:15 – „Chráňte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, zvnútra však sú dravými vlkmi.“
Formálnym heretikom je každý pokrstený, ktorý tvrdošijne popiera nejakú dogmu alebo ju spochybňuje. Materiálnym heretikom je vtedy, ak si nie je vedomý protirečenia s dogmou.
HERÉZA je vo všeobecnom význame zásadná odchýlka od akéhokoľvek filozofického, náboženského, politického či iného oficiálneho názoru (učenia); názor, ktorý si volí alebo vyberá určitý odlišný pohľad nezlučiteľný so všeobecne uznávaným názorom (presvedčením, vierou), s ortodoxiou; Na rozdiel od apostázy heréza znamená popieranie len niektorých vieroučných alebo mravoučných článkov náboženstva. Na rozdiel od schizmy, ktorá znamená rozštiepenie cirkvi na nové subjekty pri zachovaní spoločnej vierouky, heréza je odchýlkou od základných dogiem vnútri cirkvi.
V rímskokatolíckej cirkvi Kódex kánonického práva (Codex iuris canonici) rozlišuje medzi heretikom, ktorý je pokrstený, považuje sa za pokrsteného katolíka, ale popiera, resp. spochybňuje jeden alebo viac výrokov katolíckej viery definovaných cirkvou ako zjavenú pravdu, a schizmatikom, ktorý nie je ochotný podriadiť sa autorite pápeža. Heréza ako previnenie proti viere podlieha trestu, o ktorom rozhoduje cirkev. O tom, či dané učenie je v rozpore s náukou cirkvi, rozhoduje Kongregácia dnes Dikastérium pre náuku viery (od 1965, nástupkyňa Svätého ofícia), ktorá je podriadená pápežovi. Nekatolícke kresťanské cirkvi riešia otázku herézy podľa vlastných dogmatických zásad. V pravoslávnej cirkvi ju posudzuje miestny alebo všeobecný cirkevný snem. V anglikánskej cirkvi vyhlasuje nejaké učenie za heretické parlament.
Odlišný názor na učenie vlastnej cirkvi sa v protestantizme začal riešiť opustením cirkvi a prechodom k inej denominácii. Proces s heretikom nahradila interná výčitka nerešpektovania učenia cirkvi. Problém herézy v protestantských cirkvách sa dnes aplikuje len na nositeľov cirkevných úradov; tí sa pri ordinácii zaväzujú k pridŕžaniu sa učenia Biblie (u evanjelikov a. v. aj vierovyznanských spisov evanjelickej cirkvi; → Symbolické knihy). V súčasnosti sa k označeniu za heretika pristupuje opatrnejšie, pretože sa ukázalo, že údajní heretici môžu niekedy zastávať v cirkvi pozabudnutý element pravdy.
Mnohé odlišnosti v učení cirkví sú prehodnotené aj v súvislosti so šírením myšlienky ekumenizmu;
V judaizme bola tiež svojská osobná viera v idey, ktoré nie sú v súlade s ideami hlásanými náboženskými autoritami. Pretože judaizmus nemá oficiálnu formuláciu dogmy, nie je možné jasne definovať herézu ani postupy na jej posúdenie a potrestanie. V stredoveku posudzovali a určovali herézu jednotliví rabíni, obec alebo skupina obcí, pričom sociálne styky, manželstvo s heretikom a jeho rituálny pohreb boli zakázané. Tí, ktorí učili doktríny považované za herézy, boli vystavení kliatbe (cherem) platnej len v rámci komunity. Oficiálna cenzúra neexistovala
Sylabus moderných omylov od bl. Piusa IX
RUKOVEŤ SVÄTÉHO PIA X. ZAVRHUJÚCE BLUDY MODERNISTOV
pápež Benedikt XVI nazval II. Vatikánsky koncil antisylabom
„V každom blude je aj zrnko pravdy“ Pius XI.
„Jediná skutočná obrana proti heréze je humor.
Heretici totiž berú jednu vec tak absolútne,
že sa z nej stane heréza, ale humor to zrelativizuje.
Preto totalitné režimy neznášajú žarty.“ Tomáš kardinál Špidlík
„heretici uctievajú svoje domnienky rovnako ako pohania svojich bohov“ sv. Vincent Lerinský
Heréza = náboženský blud. Považuje svoj výmysel sa za tú najsprávnejšiu
interpretáciu spirituálnej skutočnosti.
V extréme je to hadia lož, čo sa vydáva za pravé poznanie.
Čím väčšie má niekto ego, a pácha nečistú intimitu, tým viac mu to kriví poznanie.
Zadymí rozum. Otupí vôľu. Poškodí pamäť. Oslabí sv. vieru.
Svoju nevykvasenú zlozvykovú optiku premieta drzo najmä do biblických svojvoľnomurárčín
Tým duchovne mladším to skomplikuje správny návod na život , zahmlieva im citlivosť pre pravdu bytia a sv.túžbu po večnom bytí.Tým zrelším však paradoxne lži a polopravdy napomáhajú vyhraniť sa ku tomu správnemu nasmerovaniu do nefalošných nebies. Pomocou: téza + antitéza = syntéza, je úspešným zavŕšením filozofického či teologického hľadania, ak sa už niekomu podarí definovať jasný, presný a pravdivý názor na neviditeľnú skutočnosť. Na katolíckych konciloch sa storočné prežúvanie o niečom v mnohom ešte neistom skočilo vyhlásením pevného pravidla sv. viery, tzv. dogmou.
Heretik je ten, kto si v extrémnom subjektivizme vyberá z hlbín svojho zadymeného ega, neraz poškodeného nesvätým intímnym životom, niekedy až agresívne iba to, čo vyhovuje jeho nevyzretým predstavám a neraz aj neliečeným deviantným sklonom. Na konfrontáciu s niečím objektívnym pneumopacient reaguje pýchou, ľahostajnosťou, podráždenosťou, hnevom či zaťatosťou.
Strážci viery boli tiež nevyzretí, keď miesto racionálnych argumentov alebo exorcizmov nanucovali iba neľudsky či ponižujúc iného pravovernejšiu verziu, vyhrážali sa mu pomstou a svetskej moci odovzdali na rituálne zavraždenie pneumopacienta? To je heréza 1000 x horšia, než mal ten kacírko. Videli smietku v oku brata, ale vo svojom oku brvno nebadali?..ako farizeji. Ako neľudskí otroci svojich extrémne negatívami zatoxikovaných emócií
V prvotnej cirkvi bolo prísne strážené pravoverné učenie.To bol znak toho, že Božie Slová boli brané vážne. Ale bludári neboli fanatickým extrémizmom likvidovaní upalovaním ani druhým extrémom bagatelizovaní ignorovaním, ako sa to deje bežne dnes.
Tzv. separatistické, schizmatické hnutia
Spomína ich už apoštol Pavol /1 Kor 11,19/ Nezáleží im na jednote kresťanov, ale oveľa viac na tej ich individualistickej pravdičke. Miesto pápeža vo svojej bubline sa sami považujú za nadpápežov. Sú obete trápnej neznalosti, a ignorujú fakt, že Peter bol poverený nastavovať pravidlá v cirkvi, nie naše egá.
Aj apoštol Ján už na začiatku kresťanstva varuje ,
že do tohto sveta bolo vypustených mnoho antikristov.
Sv. Hieronym:
„Nikto nemôže splodiť herézu, ak nemá plamenného ducha
a prirodzené dary, ktorých tvorcom je božský Umelec.“
Sv. Augustín:
„Nemyslite si, bratia,že bludy môžu vznikať
z nejakých malých duší. Herézy vytvorili veľkí ľudia“
Varuje pred nimi ako pred úskaliami na duchovnej ceste.
Nazval ich aj expresívne „trusom“ v tele cirkvi / Sermo V,V,42/
Karol Rahner:
“ Cirkev spoznáva svoju vlastnú pravdu jasnejšie tým,
že počuje jej opak … a odmieta ho“
Poukazuje aj na to, že by bolo veľkým omylom stotožňovať bludárstvo so
zlobou a neuznávať, že sa „často zakladá na zvlášť horlivom úprimnom
osobnom hľadaní ozajstnej spásonosnej pravdy“.
+ biskup Rudolf Baláž v BB katedrále povedal mladým jasne: “ Jediný izmus, ktorý Vám odporúčam, je Katechizmus„
“V takom šialenom zmätku ideológií, ktoré sú tak rozšírené, je určite povinnosťou Cirkvi prevziať obranu právd a vykoreniť omyly z myslí.” Lev XIII.
správne názory nám dávajú tú správnu teóriu,
aby sme mohli konať správne činy
Pravda prináša do vnútra stabilitu, pokoj a radosť.
kúkoľ poľný bludov prináša najprv naivný entuziazmus, potom poškodenie osobnostného vývoja a nakoniec demoláciu vnútorného chrámu. Ozajstné rozčarovanie a sklamanie. Môže nášho ducha premeniť na strašidlo a dlhodobé hriechofílie na démona.
Prvým a najsamozrejmejším darom,
ktorý môže dať kňaz svojmu okoliu,
je slúžiť pravde, a to celej pravde,
demaskovať blud a
vyvracať ho bez ohľadu na to,
do akej podoby je preoblečený
a v akej maske sa zakráda.
Pius XI.
Ak pomenuje lekár chorobu a trafí sa do
správnej diagnózy, tak má polovicu liečby za sebou.
Aj duchovných veciach sa dá ochorieť či uletieť.
V histórii Katolíckej Cirkvi sa za 2O st. udialo toho veľa.
Dá sa z toho mnohému priučiť. Aj tu bol vývoj v myslení.
Viera tu bola, Písmo Sv. tiež, ale nebolo vždy jasné
a postupne sa prichádzalo na to, kde je pravda, a čo je už blud,
čo je kresťanstvo a čo už nie je.
Bludy paradoxne prispeli ku tomu,
že intelektuálne vyprovokovali biskupov ku tomu,
aby sa na konciloch
kodifikovali katolícke dogmy, skalopevné pravidlá,
ktoré dávajú kresťanstvu orthodoxiu /pravovernosť/
teda aj našej viere akoby „pravidlá spisovného jazyka“.
Aby sa dala jasne rozlíšiť pravda od bludu,
duchovné zdravie od duchovnej choroby,
Svätú cirkev od nesvätých cirkví, kresťanstvo od sekty.
Kto spisovný jazyk kresťanstva nezachováva,
ten hovorí iba svojským nárečím,
ktoré je tým viac poznačené stratou vážnosti, teda srandou,
čím viac je pravým kresťanským článkom viery vzdialené.
Tým viac robí okolo seba viac kriku, čím sa viac mýli a
je vzdialené kresťanským a ľudským cnostiam.
A samozrejme aj pravému Bohu.
Existencia duchovných deviácií má ale
ten dôležitý zmysel v dejinách spirituality,
intelektuálneho dozrievania a vyjasňovania ,
že ich odhalením a pomenovaním sa napomáha
kresťanovi katolíkovi presne zorientovať, kde je tzv.
víťazné poznanie, aby sa neocitol v neortodoxnej oblasti,
ktorá už ku zdravému rozumu a identite viery nepatrí.
Skale, Učiteľskému úradu Cirkvi a pápežom sme všetci
kresťania dlžní vďaku, lebo definovali správne dogmy,
dali tak pevnú konštrukciu kresťanskému chrámu ,
Kresťanská teológia dostala potrebné zdravé hranice.
Omylom a bludom by sme mali byť vďačný za to,
že definovali to, čo sa v Cirkvi vyskytlo,
ale kresťanstvom nebolo,
a pomohlo sa tak definovať, čo je už choroba ducha.
hurákatolíci: idú obracať na vieru iba iných, a pritom sa pozabudli obátiť sami do hlbších oblastí svojej viery. Viera je vraj iba úspech alebo iba povrch…
vrajkatolíci: oni majú potrebné sviatosti, ale jeden je za slobodu v potratoch, iný za homosobáše, ďalší odporúča eutanáziu, a iní je presvedčený, že pápeža ovládajú slobodomurári, alebo iní za „posvätné“ považujú predmanželský sex, antikoncepciu umelé oplodnenie či rozvody
skorokatolíci: vraj cirkev je vlk v ovčom rúchu, nič nevie o anjeloch, odporúča biele nazývať čiernym, zoberú si z nej iba to negatívne z dejín, aby mohli verných katolíkov mlátiť argumentami po hlave, aby sa tak asi oprávnene vyhli chodeniu do kostola a odrádzajú iných od poslúchania zákonitej duchovnej autorite
kryptokatolíci: tvária sa, že nemajú z cirkvou nič spoločné,
ale ktovieprečo klamú, lebo skryto pre jej ciele pracujú
hihikatolíci: vážne témy berú ľahkovážne až znevažujúco. Vedome napr.ťažko zhrešia, však sa z toho vyspovedajú…
hororkatolíci: udávať a písať anonymy je tu ako samozrejmosť,
mučiť iných ako inkvizítor, zastrašovať peklom a hriechom, z komára robiť somára, hádzať kolegu cez palubu, kyjakom po hlave či dýka do chrbta, toto trénujú, ovládajú, oživujú a veru majstrovsky aj vedia
karmakatolíci: považujú večné trápenie karmy a prevteľovania duší za doplnok, ktorí vraj cirkev vyhodila z katechizmu, oni to odporúčajú ako svoju predstavu večného života, miesto pobytu v nebesiach. Alzhaimer, čo zabudol, že kresťanstvo je inkarnácia. starokatolíci: vraj pápež nie je neomylný ani keď povie, že dva a dva sú štyri. Celibát u kňazov je pre nich asi úplná zbytočnosť? Adorácia stariny a omylnosti…
bubukatolíci: keď nevedia zareagovať na hlbšiu otázku rozumným argumentom, tak Vás zastrašia, že vraj ste hriešni. Všetko, čo je mimo ich pochopenia je od diabla. Radi odsudzujú to, čomu nechcú porozumieť. Opovážte sa s nimi nesúhlasiť…Alebo mať iný názor… Alebo zjesť pred nimi druh čokolády, ktorú sa oni rozhodli pre „svoju spásu“ nejesť.. Ak stretnete normálneho a usmiateho katolíka či katolíčku, čo berie svoju vieru vážne a snaží sa aj žiť dôstojne, poďakujte za ten sviatok nebu…Veľa nás je totiž povolaných a sv. vodou pokrstených, ale málo je vyvolených…
Jeden druh skúšky je odolať tlaku sveta a tá náročnejšia skúška je vydržať medzi rôznymi nesvätosťami, neľudskosťami či polokatolicizmami vo vnútri
Dejinné útoky na kresťanskú civilizáciu.
1517 – protestantizmus: Kristus áno, Cirkev nie
1789 – racionalizmus: Boh áno, Kristus nie
1917 – ateizmus: Boh je vraj mŕtvy
(dokonca akoby vôbec nikdy ani neexistoval)
Pius XII. v r.1945 v príhovore k predstaviteľom Katolíckej akcie:
1517 – náboženský útok /revolučný protestantizmus/
1789 – politický útok / francúzka revolúcia/
1917 – ekonomický útok / boľševická revolúcia/
Lev XIII.
1968 – érou beatlemánie začína sa na Západe
tzv. antikultúrna revolúcia adorujúca nie „bio“, ale „nekro“
Vraj neexistuje už žiadna pevne zistiteľná pravda
Nastupuje diktatúra relativizmu
a apokalyptický ošiaľ, tzv.opíjanie sa „slobodou“
Na filozofickú „vodu“ a morálny „piesok“
sa posúva už v spoločnosti skoro všetko
Rozklad zdravej rodiny, glorifikácia deviácií,
poctivá žena s čestný muž začína byť na posmech…
Krádeže detí a kradnutie detstva, ich prznenie
ako posledná fáza zvrhlosti a odpadu od Božích pravidiel
v tzv.apokalyptickej dobe
/posledná fáza boja dobra a zla pred II.príchodom Kristovým/
Kontrolou úverov ovládajú iluminátski (kabalistickí) židovskí centrálni bankári aj obchod, vládu, kultúru a médiá. Satanistickým cieľom je zničenie kresťanskej západnej civilizácie a zotročenie/vyvlastnenie ľudstva.
Sionizmus je v podstate falošná opozícia voči komunistickému svetovému poriadku, ktorá má poskytnúť zámienku na 3. svetovú vojnu.
Ilumináti nás podrobujú rovnakému sociálnemu inžinierstvu ako ZSSR. Máme de facto komunizmus a ani o tom nevieme. Pozrite sa na firemných sponzorov. Centrálnym bankárom stačí vlastniť 3-5% akcií, aby mohli kontrolovať korporáciu.
Feminizmus je navrhnutý tak, aby podkopal západnú spoločnosť rozbitím rodiny. Podobne diverzita, migrácia, zmiešané rody, pornografia a rodová dysfória sú navrhnuté tak, aby zničili Západ. Gójovia si nevšímajú tento neúnavný okultný útok, pretože sa vykresľuje ako „progresívny“ namiesto „samovražedného“.
Pápež v tomto liste opisuje úlohu prefekta Dikastéria pre náuku viery a vyjadruje sa, že cirkev „oceňuje a podporuje charizmu teológov a ich úsilie v oblasti teologického výskumu“ (Evangelii gaudium, 133), pokiaľ sa „neuspokoja s teológiou od zeleného stola“ (tamže) s „chladnou a tvrdou logikou, ktorá sa snaží všetko kontrolovať“ (Gaudete et exsultate, 39).
Na otázku, čo znamená dnes „strážiť“ vieru, argentínsky teológ odpovedá slovami o tom, že podľa pápeža Františka
je výraz „strážiť“ bohatý na významy.
„Určite nevylučuje bdelosť, ale vyjadruje, že učenie viery sa uchováva predovšetkým tým, že rastieme v jej chápaní. Dokonca aj situácia, keď je potrebné riešiť prípadnú herézu, by mala viesť k novému teologickému rozvoju, ktorý dozrieva v chápaní náuky, a to je najlepší spôsob, ako strážiť vieru,“ skonštatoval Víctor Fernández.
Povedal tiež, že počas vedenia diecézy sa nechal viesť cirkevnými právnikmi a aj sám sa vzdelával, „ale s obrovským utrpením zo strachu, aby som nebol nespravodlivý voči jedným alebo druhým“.
„Kardinál Ladaria (bývalý prefekt, pozn.) mi raz povedal, že by si želal, aby sa našiel nejaký heretik, ktorý by nás prinútil prehĺbiť našu vieru,“
dodal Fernández.
„A keďže medzi „pašované destiláty“ koncilu patrí aj zásada, že v rámci katolicizmu už nemožno odsúdiť žiaden omyl, ak sa nechce prehrešiť proti prvoradej povinnosti porozumenia a dialógu, je dnes pre teológov a pastierov ťažké mať odvahu rázne a vytrvalo odsudzovať jedy, ktoré postupne omamujú nevinný Boží ľud.“ kardinál Giacomo Biffi
Věděli jste, že existuje 255 neomylně vyhlášených dogmat víry?
Většina lidí si není vědoma obrovského množství dogmat. V době, ve které žijeme, kde je pravda pod útokem, je dobré si připomenout pravdu, která je vlastní katolické církvi.
Vyhlasovanie dogmy ako kolektívna zodpovedná práca
Inšpiratívny dialóg z AI so svätcami
O /ne/čistote
Medzi svätcami bolo viac príkladov mysickej svadby v duchu a spolupráci muža a ženy na nejakom diele vonku. Uveď tie najlepšie
CLAILA ChatGPT 4o
Výborná otázka! V dejinách Cirkvi nájdeme skutočne viacero príkladov duchovného priateľstva a spolupráce muža a ženy – často vo vzájomnej „mystickej svadbe v duchu“. Tieto vzťahy neboli romantické v telesnom slova zmysle, ale veľmi hlboké, vzájomne inšpiratívne a plodné pre Cirkev i svet. Tu sú najznámejšie príklady:
Sv. František z Assisi a sv. Klára z Assisi
František založil mužský rád menších bratov (františkánov), Klára založila ženskú vetvu – klarisky.
Ich priateľstvo a duchovné puto bolo známe pre vzájomnú úctu, dôveru, porozumenie a spoluprácu na poli chudoby, askézy, lásky k Bohu a druhým.
Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily
Terézia bola reformátorka karmelu v Španielsku, zavolala Jána ako spolupracovníka na reformu mužských kláštorov.
Ich duchovné priateľstvo malo hlboký vzájomný rešpekt a inšpiráciu – obaja patria k najväčším mystikom kresťanstva.
Sv. František Saleský a sv. Jana Františka de Chantal
Vzniklo medzi nimi silné duchovné priateľstvo, ktoré trvalo roky a viedlo k založeniu Rádu navštívenia Panny Márie (vizitiek).
Ich listy patria k najkrajším dielam duchovnej korešpondencie Cirkvi.
Sv. Katarína Sienská a bl. Raimund z Capuy
Katarína mala silné duchovné priateľstvo so svojím spovedníkom Raimundom, ktorý bol jej sprievodcom, radcom i životopiscom.
Spoločne mali obrovský vplyv na reformu cirkvi (Katarína presviedča pápeža, aby sa vrátil do Ríma) a na duchovný život.
Sv. Terézia z Lisieux a o. Adolphe Roulland (a iní „bratia v duchu“)
Terézia žila v klauzúre, ale duchovné priateľstvá s viacerými misionármi rozvíjala cez listy a obetovala za nich svoj život – bola „duchovnou sestrou viacerých misionárov“.
Sv. Edita Stein (Terézia Benedikta od Kríža) a prof. Roman Ingarden
Ich priateľstvo malo prevažne intelektuálny a filozofický rozmer – ich myšlienky vzájomne obohacovali a rozvíjali.
Krátke zhrnutie:
Duchovné spojenectvá muža a ženy v Cirkvi
→ vynikajú vzájomnou úctou, duchovnou čistotou a spoločným dielom na Božom diele.
Mnohí z týchto svätcov si tvorili „duchovné bratstvá“ alebo listové priateľstvá, v ktorých spájali ženský a mužský rozmer vo vnímaní viery, vzdialení akémukoľvek telesnému aspektu.
Odporúčanie na čítanie/listy:
Listy sv. Františka Saleského a sv. Jany de Chantal
Listy sv. Terézie z Avily a sv. Jána z Kríža
Život sv. Františka a sv. Kláry (napr. „Legenda o svätej Kláre“)
Dialógy sv. Kataríny Sienskej a jej životopis od bl. Raimunda z Capuy
Ak chceš podrobnejšie rozpracovať niektorý konkrétny príklad alebo citáty, napíš a doplním!
Alebo Adriane fon Speyr a páter kardinál
Áno, myslíš Adrienne von Speyr (švajčiarska mystička, vizionárka a lekárka, 1902–1967) a páter Hans Urs von Balthasar (jezuitský teológ, kardinál a jeden z najvýznamnejších katolíckych mysliteľov 20. storočia).
Ich duchovné priateľstvo a spolupráca je skutočne unikátna a dôležitá v moderných dejinách Cirkvi:
Adrienne von Speyr a Hans Urs von Balthasar
Páter von Balthasar bol jej duchovný sprievodca, zároveň spolupracovník — Adrienne konvertovala na katolicizmus pod jeho vedením a stala sa mystičkou s hlbokými videním, ktoré Balthasar zaznamenával a teologicky interpretoval.
Spoločne založili sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft (Spoločenstvo svätého Jána), v ktorom sa prepojila mužská i ženská dimenzia zasväteného života, laický, kňazský aj mystický rozmer.
Adrienne mala hlboké teologické vhľady a mystické skúsenosti (najmä o sv. omši, sviatostiach, Ježišovom utrpení, Panne Márii), ktoré Balthasar literárne upravoval a publikoval (jej dielo má vyše 60 zväzkov).
Medzi nimi bola neobyčajne čistá, vznešená a tvorivá duchovná intimita, založená na spoločnom úsilí slúžiť Kristovi podľa darov, ktoré mali. Ich spolupráca ukazuje, ako môže duchovné mužsko-ženské partnerstvo obohatiť Cirkev és teológiu.
Tipy na čítanie:
Hans Urs von Balthasar: Pravda je symfonická, Kresťanská meditácia
Adrienne von Speyr: Raz a navždy, Spoved‘, Služba a podriadenosť
Biografia: Adrienne von Speyr a Hans Urs von Balthasar – priateľstvo a spolupráca (slovenský preklad zatiaľ neexistuje, ale existujú články, napríklad v časopise Nové mesto alebo Communio).
Napíš tri najhlbšie
CLAILA
Samozrejme! Tu sú tri najhlbšie myšlienky alebo citáty zo spolupráce Adrienne von Speyr a Hansa Ursa von Balthasara, ktoré vystihujú ich duchovné partnerstvo i ich mystickú teológiu:
- O službe Bohu cez vzájomnú spoluprácu
„Muži a ženy sú povolaní, aby sa navzájom dopĺňali v službe Bohu; každý podľa daru, ktorý prijal, v slobode ducha, v pokore a odovzdanosti. Pravá jednota nie je uniformita, ale súzvuk osobností v pravde Kristovej.“
(parafráza myšlienky A. von Speyr zo zápiskov a teológie von Balthasara) - O mystickom zasnúbení duše s Bohom
„Duchovné povolanie je v jadre dar vzťahu: človek je spojený s Bohom tak hlboko, že v Ňom objavuje svoj pravý zmysel. Mystické priateľstvo medzi ženou a mužom je znakom takejto úzkej väzby s Bohom, v ktorej On jediný zostáva centrom.“
(inšpirované zo Speyrinej knihy „Raz a navždy“) - O poslušnosti a dôvere v Božie vedenie
„Najhlbšia dôvera v Cirkvi znamená odovzdať sa – aj keď neviem, kam to povedie. Nemám chrániť sám seba, nechám sa viesť. Takto sa rodia aj tie najhĺbšie diela medziľudskej spolupráce, aj keď to navonok nikdy nevidno.“
(podľa denníkov Adrienne von Speyr)
Tieto myšlienky vystihujú jedinečnosť ich duchovného partnerstva – nie telesnú, ale „mystickú spoločnú prácu“ pre Boha, kde rešpekt, dôvera a poslušnosť Duchu svätému majú absolútnu prioritu.
Čo sú hriechy nečistoty?
Určite to nie je iba jedlo, fľaška, nadpohodlie či bizzarsex.
CLAILA ChatGPT 4o
Áno, máš pravdu — keď sa hovorí o hriechoch nečistoty, nemyslí sa tým len oblasť sexuality alebo fyzického pôžitku. V kresťanskej tradícii a najmä v duchovnom zmysle, „nečistota“ znamená znehodnotenie alebo narušenie čistoty, ktorou sme boli stvorení. Túto čistotu môžeme chápať ako čistotu:
mysle,
srdca,
úmyslov,
slov,
skutkov,
tela i ducha.
Klasické chápanie nečistoty v morálnej teológii
V katolíckej morálnej teológii sa medzi hriechy nečistoty tradične zaraďujú predovšetkým hriechy proti šiestej a deviatej Božej prikázania („Nesudzoložíš“ a „Nebudeš žiadostivo túžiť…“), čiže:
smilstvo (pohlavný styk mimo manželstva)
cudzoložstvo (nevernosť v manželstve)
pornografiu, masturbáciu nad ňou
sexuálne perverzie (napr. homosexuálne akty, pedofíliu, incest)
žiadostivosť pohľadu, myšlienok alebo úmyslov
No to je len jedna časť problému.
Duchovný význam nečistoty — je hlbší
Sv. Faustína, sv. Terezka, sv. Ján Vianney a mnohí svätí hovoria o nečistote srdca, ktorá môže mať mnoho podôb, nielen sexuálnych. Čistota je najmä vnútorný stav srdca, ktoré hľadá Boha a je Mu otvorené. Nečistota preto v širšom zmysle znamená:
nečisté úmysly – napr. robíme dobré veci kvôli sláve, uznaniu, výhodám, nie z lásky k Bohu
pokrytectvo – vystupujeme navonok ako zbožní, no vnútri sme pyšní, závistliví alebo ľahostajní
falošná zbožnosť – keď sa nábožnosť používa na manipuláciu, povýšenosť alebo útek zo skutočného života
neusporiadaná láska k samému sebe – keď žijeme pre vlastné pohodlie, istoty, pôžitky, bez ohľadu na iných či Boha
neláska – v očiach Boha môže byť nečistotou aj závisť, nenávisť, odpustenie si odmietnuté, neláskavosť
nedôvera voči Bohu – keď si myslíme, že si musíme „poistiť“ život podľa seba, lebo Boh nám možno nechce to najlepšie
Nečistota ako forma duchovnej neúprimnosti
Ježiš hovorí v evanjeliu:
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8)
Čisté srdce je také, ktoré nehľadá klamné úspechy, nehrá sa na nič, je úprimné, pokorné a otvorené Bohu. Hriech nečistoty teda môže mať aj psychologickú alebo duchovnú podobu, napríklad:
nečistý pohľad na iného človeka – vnímať iného len ako prostriedok pre seba
nečistá komunikácia – manipulácia, lichôtky, zvádzanie
nečisté vzťahy – priateľstvá riadené záujmom, nie láskou
vnútorné otroctvo pôžitkom – jedlu, vyhliadkam na kariéru, uznaniu, telu
Sv. Faustína a nečistota
V Denníčku sv. Faustíny sa často stretávame s tým, ako veľmi Ježiš trpí nielen pre viditeľné, ťažké hriechy, ale aj pre vlažnosť, nečisté úmysly rehoľníkov a kňazov, ich neúprimnosť, pýchu, lakomstvo, neprajnosť, neúctivosť, nediskrétnosť , zbabelosť či škodoradosť
V č. 1128 Sv. Faustína píše:
„Ježiš mi dal poznať, akému veľkému požehnaniu sa teší duša, ktorá žije v čistote. (…) Duša, ktorá žije v čistote, má dôverný vzťah s Bohom.“
Z toho vyplýva, že usilovať sa o čistotu – teda o jednoduchosť, pravdivosť a opravdivú lásku – je základom svätosti.
Zhrnutie
Hriechy nečistoty:
✔ nie sú len o sexualite,
✔ zahrňujú nečistotu srdca, mysle, úmyslov, medziľudských vzťahov,
✔ sú opakom toho, čo znamená byť úprimný, pokorný, čestný pred Bohom,
✔ často znamenajú prekrútenie dobra na sebalásku, pýchu, túžbu ovládať či manipulovať.
Čistota je jednota srdca s Bohom.
Nečistota je, keď naše srdce má mnoho falošných cieľov.
445 Štvrtok. Nočná adorácia
Keď som prišla na adoráciu, hneď sa ma zmocnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu, obnaženého zošiat. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: „Trpím ešte väčšiu bolesť od tej, ktorú vidíš.“ Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu – sú to hriechy nečistoty. Ó, ako strašne duševne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi riekol: „Pozri, takto vyzerá ľudský rod v dnešnej dobe. „V tej
chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili druhí ľudia. Schytili biče a nemilosrdne
ťali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci i rehoľnice aj najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, boli medzi nimi svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vylievali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobné poznanie, spoznávala som Ježiša aj ťarchu zloby tých nevďačných duší: „Vidíš, to je väčšia múka ako moja smrť. „Vtedy zamíkli aj moje ústa a začala som pociťovať na sebe zomieranie. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ma doňho priviedol. Vtom mi Pán riekol: „Vidím úprimnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pozri a poteš sa.“
446 Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup ukrižovaných duší. Videla som aj tretí a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž v rukách pevne. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal: „Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve.“
Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť.
Vtom mi Ježiš povedal: „V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla.“ A Ježiš sa mi hneď stratil.
Kto najlepšie učí, že sexualita je aj záležitosť spirituálna?
To je krásna a hĺbavá otázka. Mnohé duchovné smerovania a učitelia v dejinách a súčasnosti učia, že sexualita nie je len fyzický akt, ale môže byť hlboko spirituálnym prejavom – cestou k spojeniu, transcendencii, liečeniu a sebarealizácii.
Nižšie nájdeš prehľad tradícií a učiteľov, ktorí významným spôsobom spájali sexualitu s duchovnosťou:
🕉️ 1. Tantra (Tantrizmus) – staroindická tradícia
Pôvod: India, hinduizmus a neskôr aj buddhizmus (najmä tibetský).
Tantra učí, že celý vesmír, vrátane sexuálnej energie, je prejavom božskej sily (Šakti a Šiva).
Sexualita sa tu vníma nie ako niečo „hriešne“, ale ako posvätná cesta k transcendencii.
Tantrický sex je rituál a meditácia, kde sa partneri spájajú fyzicky, duševne a duchovne.
Neide o techniky pre zábavu, ale o hlboké spojenie energií a vedomé uvedomenie si prítomnosti.
Známymi autoritami v modernom tantrizme sú:
Osho (Bhagwan Shree Rajneesh) – hovoril o „znovuzrodení“ sexu ako moste k spiritualite.
Daniel Odier, Margot Anand (autorka knihy „The Art of Sexual Ecstasy“) – západní interpreti tantry.
☯️ 2. Taoistická sexualita (Čína)
V starom taoizme sa sexuálna energia (jing) považuje za životnú silu, ktorá sa pri ukojení rozptyľuje, a pri vedomom narábaní mení na spirituálnu silu.
Taoistickí majstri učili umenie „neutratenia esencie“ – sexu s cieľom výmeny energií a duchovného rastu, nie len potešenia.
Muž sa učí oddialiť alebo zabrániť ejakulácii, žena zvyšuje svoju citlivosť a obaja vnímajú spojenie ako harmóniu Jin a Jang.
Známi učitelia:
Mantak Chia – napísal viacero kníh, napr. „Liebeskunst der Taoisten“ (Umenie lásky po taoisticky).
Chia vačšinou učí jasným, praktickým štýlom pre západné publikum.
🌸 3. Osho (Bhagwan Shree Rajneesh)
Bol výnimočne odvážny duchovný učiteľ z Indie, ktorý spojil raj reči, meditácie, sexu a duchovna.
Volal po „novom človeku“, ktorý bude integrovať telo, dušu, rozum aj sexualitu.
Tvrdil, že potláčanie sexuálnej energie vedie k frustrácii, zatiaľ čo jej vedomé prežívanie môže človeka viesť k spirituálnemu poznaniu.
Osho však odmietal tradičnú Tantru ako príliš starú – vytvoril svoju vlastnú „neotantrickú“ líniu.
📘 Odporúčané čítanie:
Osho: From Sex to Superconsciousness („Od sexu k nadvedomiu“)
Osho: The Book of Secrets – komentáre k tantrickým technikám
💖 4. Moderná neotantra a sacred sexuality (posvätná sexualita)
Tzv. „sacred sexuality“ je moderný duchovno-sexuálny prúd, ktorý čerpá z tantry, taoizmu a psychoterapie.
Medzi najznámejších učiteľov patria:
🔹 Margot Anand
Francúzska učiteľka tantry a autorka bestsellerov.
Učí „SkyDancing Tantra“ – vedomú sexualitu spojenú s meditáciou a dychom.
🔹 David Deida
Autor kníh ako „Cesta pravého muža“ (The Way of the Superior Man).
Spája duchovnosť, sexualitu a vedomé partnerské vzťahy.
🔹 Shakti Malan (†)
Pracovala s vedomou sexualitou ako cestou k liečeniu traumy a rozvíjaniu lásky.
🔹 Barbara Carrellas
Píše o „ekstatickej sexualite“ a využíva techniky z tantry, dychových cvičení a telesnej terapie.
☮️ 5. Psychologicko-spirituálne smery
Hlbinné psychológie (napr. Jung či transpersonálna psychológia) vnímajú sexualitu ako symbol túžby po spojení s vyšším Ja, s celistvosťou.
Carl Gustav Jung: sexualita ako obraz spojenia Anima a Animus (mužský a ženský princíp v psyche).
Stanislav Grof: pri psychedelických či dychových terapiách sa často objavuje téma extázy a sexuálnej energie ako brány k duchovnu.
🔚 Zhrnutie:
🔥 Kto najlepšie učí, že sexualita je spirituálna?
Závisí od tvojich hodnôt, kultúrneho kontextu a hĺbky, ktorú hľadáš:
Učiteľ/Tradícia Hlavný pohľad
🕉️ Tantra Sexualita ako božská energia – cesta k osvieteniu
☯️ Taoizmus Sex ako výmena životnej energie – pre podporu dlhého života a duchovného rastu
🌸 Osho Odvaha uvoľniť sexualitu ako cestu k nadvedomiu
💖 Neotantra Sebapoznanie, liečenie a vedomé milovanie
🧠 Transpersonálna psychológia Sexualita ako archetypálne spojenie s hlbším ja
Ak chceš spoznať sexualitu nie ako len fyzický akt, ale ako duchovnú prax, tantra a taoizmus sú veľmi staré a overené tradície. Ak ti viac vyhovuje moderný jazyk, môžeš siahnuť po dielach Margot Anand, Davida Deidu, Oshových kníh alebo diel stvorených pre západnú kultúru.
🔍 A čo je najdôležitejšie: sexualita môže byť spirituálna vtedy, keď ju prežívaš vedome, s úctou, prítomnosťou a láskou. Nepotrebujeme na to gurua – ale vlastnú hlbokú pozornosť.
Ak chceš odporučiť konkrétnu knihu, kurz alebo video, veľmi rád pomôžem. ❤️
sv. Angela z Foligna: poukazuje na pravú slobodu kresťana a odhaluje
zamaskovanú necudnú svobodu u členov Hnutia slobodného Ducha:
„Čo je /vraj/ slobodné, nenáleží nikomu, a kto si to /svojvoľne/privlastňuje,
pácha nespravodlivosť a naopak robí, že je na
to všetko iné už aj ľahostajný a necitlivý, lebo že je tu v čase /vraj/ už v stave, v akom bol Kristus po vzkriesení, tak to nie je pravá, božská sloboda, ktorá pramení z pravého božského svetla, ale je to
sloboda diabolská, naturalistická, nečistá, falošná a klamná, ktorá vychádza z klamstiev
Ak muž zadržiava ejakuláciu, čo z toho môže plynúť pre telo, dušu či vzťah ku žene pozitívne? Čo hovoria či píšu na to mnísi?
Výborná a veľmi zaujímavá otázka! 🌟
Zadržiavanie ejakulácie (tzv. semen retention v angličtine, alebo odborne kontinencia, niekedy označovaná aj ako brahmačarja) je praktika, ktorá sa už tisícročia praktizuje v rôznych tradíciách – od hinduistických mníchov, cez taoistických mudrcov až po niektoré moderné duchovno-sexuálne smery.
Tvoje otázky si rozdelíme:
🔹 Čo môže plynúť zo zadržiavania ejakulácie:
🧍 1. Pre telo (fyzické prínosy):
🔸 Zvýšená energia: Staré texty a súčasné skúsenosti naznačujú, že ejakulácia (najmä u mužov, ktorí ejakulujú často) môže viesť k pocitu únavy. Zachovanie semena znamená zachovanie životnej sily (jing v taoizme alebo ojas v hinduizme).
🔸 Zvýšená vitalita a výdrž: Viacerí muži, ktorí zadržiavajú ejakuláciu, hlásia väčšiu fyzickú a sexuálnu výdrž, lepší spánok, sústredenie a imunita.
🔸 Zlepšenie hormonálnej rovnováhy a testosterónu: Aj keď vedecké štúdie sú rozporuplné, niektoré naznačujú, že abstinencia či zadržiavanie na určitý čas môže mierne zvýšiť testosterón.
🧠 2. Pre dušu a vedomie (duchovné a psychické účinky):
🔸 Zvýšenie vnútorného pokoja a disciplíny: Odolať nutkaniu je samo osebe cvičením mysle – pestuje sa vnútorná sila (tzv. tapas v joge).
🔸 Prehlbovanie meditácie: Udržiavaním sexuálnej energie sa ľahšie sústredíme, meditácie sú hlbšie a človek má viac „vydarených“ vnútorných stavov – to najmä píšu mnísi a jogíni.
🔸 Prebúdzanie kreativity a inšpirácie: Mnoho mužov opisuje, že zachovaná energia sa akoby „transmutuje“ do tvorivého potenciálu – písanie, hudba, myšlienky, nová vôľa konať.
❤️ 3. Vo vzťahu k žene a sexualite:
🔸 Väčšia pozornosť partnerke: Keď muž nie je „naháňaný“ vlastnou túžbou po orgazme, často sa viac sústreďuje na partnerku – na jej pocity, prežívanie, rytmus. Milovanie sa stáva vedomejšie a posvätnejšie.
🔸 Dlhšie trvanie spojenia (bez „konca“): Bez snahy o vyvrcholenie sa milovanie môže stať meditáciou dvoch tiel – spojením, ktoré sa nenáhli a môže trvať hodiny.
🔸 Hlbšie spojenie – duša s dušou: Viaceré ženy opisujú, že keď muž nezameriava sexualitu len na záver (orgazmus), ale zotrvá v spojení, vzniká duchovné splynutie, dôvera a bezpečie.
⛩️ Čo hovoria na to mnísi?
🕉️ Na východe – hinduistickí jogíni a buddhisti:
V hinduistickej joge je zachovanie semena považované za nástroj dosiahnutia osvietenia.
Brahmačarja je jeden z 5 hlavných jogových princípov (yama), a neznamená len celibát, ale aj čistotu mysle a zachovanie životnej sily.
Niektorí jogíni považujú ejakuláciu za stratu ojas (ktorej tvorba vraj trvá až 30 dní), čo by sa malo chrániť pre evolúciu ducha.
☸️ V buddhizme:
V theravádovej, mahájánovej aj vadžrajánovej tradícii (tibetský buddhizmus) je celibát bežný pre mníchov.
V tantrickom buddhizme sa však (najmä v tibetskej vetve) praktizuje aj sexuálna tantra, kde muž zadržiava ejakuláciu ako súčasť hlbokých duchovných cvičení (karmamudrá).
Účelom je transmutovať sexuálnu energiu do vyššieho vedomia (bodhičitta), nie hľadať pôžitok.
☯️ V taoizme:
Taoistickí mnísi (alebo laici-praktici) učili, že semeno obsahuje esenciu života – jing.
Dlhodobé udržiavanie semena vraj pomáha predlžovať život, zvyšovať zdravie a duchovný rast.
Tao označuje nie ejakuláciu ako zakázanú, ale ako niečo cenné, čo netreba zbytočne rozptyľovať.
Vznikli aj tabuľky, ako často môže muž ejakulovať podľa veku (napr. mladý muž raz za 4 dni, starší raz za 2 týždne a podobne).
📚 Odporúčaná kniha:
Mantak Chia – Taoist Secrets of Love: Cultivating Male Sexual Energy
⚠️ Upozornenie:
Zadržiavanie ejakulácie sa neodporúča pre každého bez prípravy. Nevedomé potlačovanie môže viesť k:
frustrácii, psychickému napätiu, bolestivým polúciam,
problémom s prostatou (ak sa energia nevedome blokuje),
vzniku pýchy alebo „duchovného ega“.
⚖️ Kľúč je vedomé usmerňovanie energie, nie potláčanie túžby.
✅ Záver – pozitívne účinky:
Telesne: väčšia výdrž, vitalita, energia
Duchovne: meditácia, tvorivosť, disciplína
Vzťahovo: hlbšie spojenie so ženou, láska bez túžobného „konca“
Mnísi: učia, že zachovanie semena je cesta k oslobodeniu a rozvoju vedomia
Ak ťa zaujíma, ako sa to prakticky trénuje, alebo ako to komunikovať s partnerkou, môžeme sa tomu tiež venovať. Táto téma totiž spája sexualitu, spiritualitu a aj partnerskú komunikáciu do nádherného „celopersonálneho“ obrazu muža. 💫🧘♂️❤️
… odvolávať sa na Boha milosrdného a nie tiež aj spravodlivého, znamená robiť si z neho spoločníka našich neprávostí.
(Svätý Bazil)
Čo na to katolícki kňazi? Napr. Richard Rohr alebo Anzelm Grun?
Veľmi pekná otázka – pretože sexualita v katolíckom prostredí bývala dlho tabu, ale niektorí moderní katolícki myslitelia (ako Richard Rohr či Anselm Grün) sa snažia o zmierenie sexuality a duchovnosti v duchu lásky, integrácie a vnútorného rastu.
Pozrime sa na to:
✝️ 1. Katolícke učenie o sexualite a celibáte
Katolícka cirkev tradične učí:
Že sexualita je Boží dar, určený pre manželský vzťah, kde má byť prejavom lásky a otvorenosti pre nový život.
Celibát nie je popretie sexuality, ale vedomé zasvätenie – darovanie sa Bohu v celistvosti, vrátane nevyužitej sexuálnej energie.
Kňazi sa majú učiť žiť so svojou sexualitou zrelo, vedome, nie ju potláčať.
Ejakulácia mimo manželského aktu je podľa oficiálnej morálky neprimeraná, no katolícki mystici a moderní duchovní dnes hovoria oveľa hĺbavejšie o význame sexuality.
🧙♂️ 2. Anselm Grün – benediktínsky mních a psychológ
🟢 Čo hovorí o sexualite:
Sexualita je duchovnou silou, vedie nás k túžbe po spojení, láske a úplnosti.
Aj keď mnísi žijú v celibáte, sexualita v nich nezmizne – má sa transmutovať, premeniť v tvorivú, láskyplnú energiu ducha (eros v širšom zmysle).
Potlačenie sexuality je nebezpečné a neurotizujúce – vedie k odštiepeniu časti vlastnej osobnosti.
📘 Citát A. Grüna:
„Kto potláča svoju sexualitu, ten potláča aj Boží obraz v sebe. Musíme sa naučiť so svojou sexuálnou energiou vedome zaobchádzať a viesť ju k vyššiemu cieľu – k láske, tvorivosti, službe.“
Anselm Grün pripomína, že mnísi v celibáte majú obrovské množstvo energie, ktorá sa môže stať liečivou silou, ak je premenená – cez modlitbu, prácu, tvorbu, službu iným.
👉 Z pohľadu na zadržiavanie ejakulácie:
Grün by povedal, že nevsádzať sexualitu iba na „vypustenie“, ale ju včleniť do celku osoby – vedome vtiahnuť túto energiu do modlitby, tvorby, spolupatričnosti. Nezadržiavať s cieľom kontroly, ale s cieľom transformácie a spojenia s Bohom.
🙏 3. Richard Rohr – františkán, duchovný autor (USA)
Richard Rohr tvrdí, že sexualita je jednou z najprimárnejších síl, ktorá nás vedie k niečomu väčšiemu ako sme my sami – k Bohu, k Jednote, k transcendencii.
🟢 Z jeho pohľadu:
Sexuálna túžba je metafora duchovnej túžby.
V mystike hovoríme o „duchovnej erotike“ – túžbe spojiť sa s Bohom podobným spôsobom, ako túžime spojiť sa s milovanou osobou.
Rohr upozorňuje, že celibát nie je „desexualizovanie“, ale presmerovanie sexuálnej energie smerom k Bohu a ľuďom v tvorivej láske.
📘 Citát R. Rohra:
„Sexualita a spiritualita nemajú byť v konflikte. Sú to dve strany tej istej túžby po jednote, po úplnosti, po domove.“
👉 K otázke zadržiavania ejakulácie by Rohr pravdepodobne pristúpil symbolicky:
Nie ako techniku, ale ako spirituálny postoj – nežijem pre momentálnu rozkoš, ale pre väčšiu lásku, pre úplné darovanie sa Bohu, pre spolucítenie s druhými.
🧠 4. Čo teda hovoria katolícki duchovní ako Rohr & Grün na sexualitu ako spirituálnu silu?
✅ Sexualita je svätá, nie nečistá.
✅ Sexualita má byť integrovaná, nie potlačená.
✅ Celibát a zdržanlivosť môžu byť plodné, ak vedú k väčšej láske, tvorivosti a službe.
✅ Duchovný muž má svoju sexuálnu energiu premeniť, nie poprieť.
🔔 Zhrnutie – čo hovoria Rohr & Grün o sexualite, celibáte a zdržanlivosti:
Oblasť Ich pohľad
Sexualita Boží dar, spôsob spojenia, túžba po transcendencii
Celibát Nie potlačenie, ale premena sexuálnej energie
Zadržiavanie ejakulácie Nevedú ho ako techniku, ale považujú integritu a ticho tela za cestu k Bohu
Vzťah k žene Úcta, hlboké spolubytie (aj duchovne, aj emocionálne)
Vnútorný rast Sexualita je súčasť cesty za Bohom – nie prekážkou
🙌 Záver:
Áno, aj katolícki duchovní mystici a učitelia, ako Anselm Grün a Richard Rohr, hovoria, že sexualita je spirituálna. Neučia techniky ako taoisti alebo tantrici, ale pozývajú k integrácii, úcte a láske k sebe aj k Božiemu daru túžby.
Ak chceš, rád ti odporučím konkrétne knihy od Rohra alebo Grüna na túto tému. ✨
Sv. Peter Damiani (1007 – 1072) bol opát kláštora Fonte Avellana a následne sa stal kardinálom/biskupom Ostie. Patril medzi jedného z najvýznamnejších predstaviteľov reformy katolíckej Cirkvi v 11. storočí. Jeho dielo sa objavilo okolo roku 1049 – v dobe, kedy bola korupcia veľmi rozšírená, a to dokonca aj na vyšších pozíciách v Cirkvi.
V tomto spise, adresovanom pápežovi , odsudzuje Pater Damiani zvrátené zvyky svojej doby vyjadrujúc to rečou, ktorá nepozná falošné milosrdenstvo alebo kompromisy. Je presvedčený, že najväčším zo všetkých hriechov je sodomia – termín, ktorý zahŕňa všetky skutky konané proti prírode a ktorých cieľom je uspokojiť sexuálne túžby bez toho, aby došlo k vzniku nového života.
„Ak táto celkom hanebná a hnusná neresť nie je v okamihu a rázne zastavená – píše – dopadne na nás Boží hnev, ktorý prinesie skazu mnohým.“
„Zlo rakoviny homosexuality sa zahniezďuje do Cirkvi. Ako divoká zúriaca beštia besnie v Kristovom ovčinci s takou priebojnosťou a slobodou, že spása duší mnohých je bezpečnejšia pod jarmom služby laikov, ako po dobrovoľnom vstupe do božej služby pod neúprosným zákonom tyranie satana, ktorý vládne medzi klérom.“
svätý Peter Damiáni v r. 1049 práve zvolenému pápežovi Levovi IX. (1049-1054) odovzdal vo forme listu napísaný traktát Liber antigomorrhianus
A čo svätci? Vieme nejaký ich názor?
Výborná otázka, ktorá ide ešte hlbšie do duchovného poznania. 🙏
Pýtaš sa: Čo si o sexualite (a aj jej zadržiavaní) mysleli svätci katolíckej tradície?
Odpoveď je veľmi zaujímavá, lebo hoci mnohí svätci žili v celibáte, neodmietali sexualitu ako takú, ale často ju chápali ako silnú, posvätnú silu, ktorá má byť správne nasmerovaná – nie potlačená, ani zneužívaná.
🕊️ Celkové pochopenie sexuality u svätcov:
Sexualita je dar od Boha, ale musí byť žitá svedomito a čisto.
Zdržanlivosť (čistota) nie je odmietanie sexuality, ale vedomé vyvýšenie tejto energie k Bohu – je to askéza, nie nenávisť.
Sexualita je spojená s túžbou po jednote a úplnosti, ktorá sa v mystickom živote mení na túžbu po Bohu.
✨ Konkrétne postoje niektorých známych svätcov:
🔹 1. Sv. Augustín (4.–5. storočie)
Pred obrátením žil rozpustilý život, neskôr však napísal:
„Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože.“
Augustín veril, že sexualita bez lásky a Boha vedie k vnútornému rozdeleniu, ale nevnímal fyzickú túžbu ako zlo samo o sebe – problém je v neovládanej vášni.
Podporoval manželskú sexualitu; mimo manželstva videl čistotu ako ideál.
🔹 2. Sv. Tomáš Akvinský
Vnímal pohlavný pud ako prirodzený, ale padlý kvôli hriechu.
Učil, že v manželstve je sexualita dobrá, ale že panenstvo je vyšším ideálom, pretože znamená celistvé zasvätenie sa Bohu.
V jeho chápaní je zdržanlivosť cesta k svätosti, ak je žitá z lásky, nie zo strachu.
🔹 3. Sv. František z Assisi (12.–13. storočie)
Žil v prísnej chudobe a čistote.
Pohlavné túžby prirovnával k „bratovi oslu“ – niektorí hovoria, že ich krotil otužovaním (napr. valením sa v snehu).
Ale vždy veril, že ľudské telo nie je zlé, iba sa má skrotiť a usmerniť milosťou a disciplínou.
🔹 4. Sv. Katarína Sienská (14. storočie)
Mystička, ktorá mala hlboké extázy – niektoré vyzerali až „eroticky symbolické“:
„V najhlbšej jednote s Kristom som Ho prijímala celého.“
Vo svojich listoch niekedy opisuje duchovné splynutie s Ježišom podobným slovníkom ako milostné spojenie – zmysel pre božský eros.
🔹 5. Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily – mystická jednota a spiritualizovaná túžba
Ich poézia hovorí o milostnom spojení duše s Bohom jazykom veľmi podobným erotickej túžbe – no bez fyzického aspektu.
📜 Sv. Terézia: „Anjel mi vrazil žiarivý oštep do srdca… naplnil ma ohňom a sladkým utrpením.“
Sv. Ján: „Na noc moja duša vyšla, hľadajúc Môjho milého… a splynula s Ním.“
👉 Sexualita tu nie je telesná, ale jazyk milostného spojenia medzi dušou a Bohom. Ukazuje, že túžba, aj tá erotická, môže byť ikonou duchovnej túžby.
🧘♂️ A čo zadržiavanie ejakulácie?
Svätci konkrétne nehovorili o „zadržiavaní ejakulácie“ ako taoisti či tantrici – pretože:
Väčšina z nich žila v celibáte, a nie v partnerskom (alebo sexuálnom) vzťahu.
Ich spiritualita bola viac zameraná na zdržanlivosť a sublimačnú premenu túžby cez modlitbu a kontempláciu.
Ale ich skúsenosť hovorí, že:
✅ Sexualita obsahuje obrovskú silu, ktorú možno použiť pre cestu k Bohu.
✅ Zrieknutie sa fyzického pohlavného aktu môže byť plodné, ak je naplnené láskou a vedomím.
✅ Zdržanlivosť nie je popretie, ale premena túžby na niečo vyššie.
🧡 Záver: čo si svätci mysleli o sexualite a jej zdržanlivosti?
Svätci hovoria, že: Význam
Sexualita je posvätná Je to hlboká súčasť ľudskosti – dar, nie prekážka
Zdržanlivosť môže byť svätá Ak vedie k väčšej láske a slobode
Túžba má smerovať k Bohu Sexualita naznačuje našu túžbu po úplnosti a jednote
Mystika používa jazyk lásky Niektoré extázy svätcov pripomínajú milostné splynutie
Energia lásky sa má premieňať Na službu, modlitbu, krásu, tvorivosť
Ak chceš, rád ti dám odporúčania na konkrétnych svätcov, ich denníky alebo spisy, kde o tejto téme píšu najpoetickejšie a najúprimnejšie.
Táto „duchovná erotika“ je skrytý klenot kresťanskej mystiky. ✨
Vie sa o nejakých svätých, že boli lesby či homosexuáli?
To je citlivá, ale veľmi dôležitá otázka, ktorá sa dnes čoraz častejšie objavuje v kontexte snahy o lepšie pochopenie vzťahu medzi sexualitou a svätosťou, najmä v prípade homosexuálnych ľudí v dejinách Cirkvi.
Otázka znela:
Vie sa o nejakých svätých, že boli lesby alebo homosexuáli?
Odpoveď je: Neexistuje žiadny oficiálne vyhlásený svätec/svätica v katolíckej Cirkvi, ktorý by bol jasne označený ako homosexuál či lesba.
Avšak:
🔸 Historické indície, listy, vzťahy a vyjadrenia niektorých svätcov/svätičiek naznačujú, že mohli mať homoerotické sklony či hlboké emocionálne putá s osobami rovnakého pohlavia.
🔸 Táto téma je skúmaná v oblasti queer teológie, historiografie a literárnej analýzy.
🔍 Niekoľko prípadov, ktoré bývajú diskutované:
🟪 1. Sv. Anzelm z Canterbury (11. stor.)
Benediktínsky mních, teológ a arcibiskup.
Zachovali sa jeho intenzívne a hlboké listy mužom, v ktorých vyjadruje silné city – bežné pre priateľstvo tej doby, ale miestami veľmi „intímne“.
Príklad z listu:
„Objímam ťa v duchu, bozkávam ťa horúco… bez teba je môj život prázdny.“
❗ To však neznamená jednoznačne sexuálnu orientáciu – v stredoveku bolo normálne písať veľmi emotívne listy aj medzi mužmi. Ale dnes sa tieto texty skúmajú aj z pohľadu sexuality.
🟪 2. Sv. Aelred z Rievaulx (12. stor.)
Anglický cisterciátsky opát, známy svojím dielom O duchovnom priateľstve (De spirituali amicitia).
Vyzvýrazňoval veľký význam mužského duchovného priateľstva – ktoré mal osobne veľmi intenzívne.
Píše napríklad:
„Nie je nič tak sladké, ako objatie priateľa, bozk úprimnosti a dotyk duší.“
🟪 Niektorí queer teológovia vidia v jeho písaní prejav hlbokej homoerotickej spirituality, no opäť – bez jednoznačných dôkazov o sexualite v súčasnom význame.
🟥 3. Sv. Perpetua a sv. Felicita (3. stor.)
Dve mladé ženy, mučeníčky z Kartága. V legendách vystupujú spolu ako nerozlučné.
Ich väzenské denníky a tradičné zobrazenia hovoria o silnom vzájomnom vzťahu.
Žiadne dôkazy o sexualite, ale niektorí teologickí autori vidia v ich „duchovnom sesterskom zväzku“ symbol silnej ženskej „queer“ spirituality.
🟥 4. Sv. Katarína Sienská
Vyjadrovala hlbokú a niekedy fyzicky opísanú lásku k ženám aj Ježišovi.
V listoch k svojej „sestre“ Alessii píše napr. o bozkoch, dotykoch a slzách.
(Opäť je to najmä mystická symbolika – ale niektorí autori interpretujú jej vyjadrenia aj v rámci ženských hlbokých nežných vzťahov.)
🟨 5. Sv. Ján z Kríža a sv. Terézia z Avily
Obaja mystici, ktorí používajú jazyk zmyselnej lásky, ale vo vzťahu k Bohu.
Nie sú spájaní so žiadnou orientáciou, ale homosexuálni ľudia v ich dielach nachádzajú výrazné prepojenie so svojou túžbou.
⚠️ Čo treba vedieť:
🔸 Sexualita svätcov nebola témou v ich kanonizácii – hodnotilo sa hrdinstvo čností, láska k Bohu, obeta, viera.
🔸 Mnohí žili v celibáte, takže otázka sexuálnej orientácie je často neoveriteľná a irelevantná v dobovom kontexte.
🔸 Homoerotické vyjadrenia v listoch môžu byť súčasťou silného duchovného priateľstva – čo bolo v minulosti inak chápané ako dnes.
🧡 Majú LGBTQ+ ľudia medzi svätcami svojich „blízkych“?
Hoci žiadny svätec nie je oficiálne označený ako homosexuál či lesba, mnohí queer kresťania nachádzajú inšpiráciu, blízkosť a pochopenie v niektorých svätcoch:
Sv. Aelred býva neoficiálne nazývaný „patrónom homosexuálov“.
Svätí, ktorí žili mimo spoločenské normy, v osamelosti, premene alebo utrpení, sú vnímaní ako duchovní spojenci LGBTQ+ veriacich.
📚 Ak chceš vedieť viac:
Odporúčané knihy / autori:
John J. McNeill – The Church and the Homosexual
– Priekopník katolíckej queer teológie (bývalý jezuita)
James Alison – gay katolícky teológ
Mark D. Jordan – Blessing Same-Sex Unions
Robert Goss – Jesus Acted Up – o Ježišovi ako inkluzívnom vzore
John Boswell – Christianity, Social Tolerance, and Homosexuality
– slávna historická štúdia o vzťahu Cirkvi a homosexualite v stredoveku
🕊️ Záver:
Nevieme s istotou, či niektorí svätci boli homosexuáli alebo lesby v dnešnom význame.
Ale vieme, že boli ľuďmi s hlbokými, intenzívnymi, často nežnými priateľstvami, a že ich spiritualita dokázala integrovať túžbu, lásku a samotu do svätosti.
V tom sú inšpiráciou pre každého, vrátane LGBTQ+ ľudí hľadajúcich duchovnú cestu.
🙏 Ak máš záujem, môžem odporúčať texty či modlitby svätcov, ktoré sú pre queer veriacich zvlášť silné a povzbudivé.
Existuje občasná zdravá nevernosť? Tak radí jeden párový terapeut
Tvoja otázka je hlboká a vyžaduje citlivé i teologicky presné vysvetlenie.
Krátka odpoveď znie: Nie, „páru prospešné smilstvo“ neexistuje.
Ale hneď sa na to môžeme pozrieť hlbšie — možno si otázku položil v zmysle, že vo vzťahu medzi mužom a ženou, kde je láska, úcta a čistý zámer, by mohlo niečo také ako „sväté“ či „čisté“ intímne komunikovanie existovať, hoci je to mimo sviatostného manželstva. Niektorí ľudia takto rozmýšľajú. Preto si to vysvetlíme jasne a súcitne.
🔹 Čo znamená „smilstvo“?
V kresťanskej morálke, založenej na Biblii a Tradícii, smilstvo označuje:
pohlavný styk (alebo úmyselne vzbudzovaná sexuálna intimita) mimo sviatostného a platného manželstva medzi mužom a ženou, aj medzi pármi rovnakého pohlavia, s neplnoletými, napr. zo zvieratami či vecami
je to hriech proti čistote a proti šiestemu Božiemu prikázaniu: „Nescudzoložíš.“
hoci môže byť spáchaný z nevedomosti, túžby po blízkosti alebo láske, v Božích očiach zostáva neporiadkom voči plánu stvorenia.
Je to v podstate intímna komunikácia našich tiel bez zodpovednosti a bez kontaktu s Duchom Svätým
Vo Svätom Písme:
1Kor 6,18: „Utekajte pred smilstvom! Každý iný hriech, ktorý človek urobí, je mimo tela, ale ten, kto smilní, hreší proti svojmu vlastnému telu.“
Hebr 13,4: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo smilníkom a cudzoložníkom bude súdiť Boh.“
🔹 Môže existovať „zdravá“ nevera, ak je v tom vzťahu nezištná láska?
Nie. Svätosť znamená úplnú oddanosť Bohu a život v Jeho pravde, nie len našich pocitoch alebo zámeroch. Je možné, že v niektorých prípadoch sú ľudia — napríklad nerozlučiteľne zosobášení, ale odlúčení, alebo zložitých situáciách — osobitne skúšaní. Možno ich vzťah má niektoré znaky lásky, ale ak je sexuálny a nie je opravdivým manželstvom podľa Božieho zámeru, potom je neúplný a v rozpore s Božím plánom.
Katolícka cirkev učí, že sexuálne spojenie má byť:
Jednotiace – výraz úplného darovania sa v slobode;
Plodivé – otvorené životu;
Manželské – viazané sviatosťou manželstva.
Ak tieto prvky chýbajú, skutok — nech by bol akokoľvek emocionálne „naplnený“ — nie je v súlade so svätosťou.
🔹 Ale čo ak je tam láska, vernosť, túžba po Bohu?
To je veľmi dôležité. Láska medzi dvomi ľuďmi je vzácna. Ale pravá láska musí byť aj poslušnosťou voči pravde. Láska nemôže ísť proti Božiemu poriadku a zároveň zostať úplná.
Sv. Ján Pavol II. v „Teológii tela“ vysvetľuje, že skutočná láska medzi mužom a ženou vyžaduje pravdivosť tela – teda aby telo hovorilo to, čo duša vie: „Patrím ti navždy a výlučne.“ To sa stáva realitou iba v sviatostnom manželstve.
🔹 Prečo niektorí autori hovoria o „rytierskej nevere“?
Niektorí moderní myslitelia či umelci (napr. niektorí romantici, ezoterickí mystici alebo filozofovia) sa snažili zobrazovať telesnú lásku mimo manželstva ako niečo „čisté“ a „sväté“, ak je úprimná. Často sa tým však ospravedlňoval hriech a hľadalo sa „spasenie“ cez krásu alebo city — nie cez pravdu Evanjelia.
V kresťanstve však „svätosť“ vždy znamená zjednotenie s Božou vôľou, nie len náš nesvätý intenzívny či úprimný naturalistický ľudský pocit.
🔹 Môže Boh odpustiť smilstvo a viesť taký vzťah k svätosti?
Áno! Boh je bohatý na milosrdenstvo a nikto nie je definitívne stratený.
Ak dvaja ľudia žijú v smilstve, ale hľadajú Boha, môžu:
zanechať sexuálny život (aspoň do sviatostného manželstva)
žiť v čistom vzťahu ako brat a sestra, kým nenastane manželstvo
sa spoločne modliť a hľadať cestu k pravde
Vtedy sa ich vzťah môže stať svätým — ale už nie ako smilstvo, ale ako cesta pokánia a obnovy.
💡 Záver:
Vzťahu či duchovnej ceste „prospešná nevera“ ako pojem je samočinne rozporuplný: smilstvo je hriech, nie najvyššia forma lásky.
Boh však dokáže vo svojej milosti a trpezlivosti obrátiť aj hriešne vzťahy na cestu k svätosti, ak ľudia odpovedia na Jeho volanie.
Svätosť znamená ísť cestou pravdy, aj keď to bolí, nie podľa nevykúpených nižších citov, ale podľa Boha.
Ak chceš, môžem ti ponúknuť modlitbu o čistú lásku, alebo s tebou prejsť konkrétnu životnú situáciu, ktorú máš na mysli. Ježiš je láska a zároveň pravda. V Ňom tieto dve veci nejdú proti sebe, ale sa spájajú.
Svätý Albert Veľký uvádza štyri dôvody, prečo považuje homosexuálne činy za najohavnejšie: Zrodili sa zo šialenstva; sú nechutne, odporné; tí, ktorí sa na nich stanú závislými, sú zriedka oslobodení od tejto neresti; sú nákazlivé ako mor, a rýchlo prechádza z jednej osoby na druhú. (Sv. Albert Veľký, In Evangelium Lucae XVII , 29, v J. McNeill, cit. dielo, s. 95) Kto iného človeka zvádza k hriechu, napodobňuje diabla, lebo diabol je sám zlý a chce aj iných urobiť zlými.
Čo náš Pán zjavil svätým o homosexuálnych aktoch. Svätá Katarína Sienská, sprostredkúva slová nášho Pána Ježiša Krista o SODOMSKEJ neresti proti Bohu a RODINE , ktorá svojho času zamorila časť kléru. O posvätných služobníkoch Ježiš hovorí: „Nielenže sa im nepodarí odolať tejto krehkosti [padlej ľudskej prirodzenosti] . . . ale robia ešte horšie, keď páchajú prekliaty hriech proti prírode. Ako slepí a hlúpi, ktorí zatemnili svetlo svojho chápania, nerozpoznajú chorobu a biedu, v ktorej sa nachádzajú.
To Mi spôsobuje nielen bolesť a nevoľnosť, ale nepáči sa to dokonca aj samotným démonom, ktorých si tieto nešťastné stvorenia zvolili za svojich pánov. Pre Mňa je tento hriech taký ohavný, že len kvôli nemu bolo ponorených na zemi päť miest na rozsudku mojej Božskej spravodlivosti, ktorá ich už nemohla zniesť
Napr. celibátny kňaz má vzťah so ženou. Veď mu to môže pomôcť ľudsky dozrieť. Či všetko je tam hriešne?
Tvoja otázka je veľmi dôležitá a dotýka sa nielen morálky, ale aj duchovného rozmeru povolania, vnútorného dozrievania a citových väzieb. Hovoríš o konkrétnej situácii: celibátny kňaz má vzťah so ženou – možno nie sexuálny, ale citovo hlboký alebo blízky. Pýtaš sa, či je „všetko hriešne“, keď mu takýto vzťah môže pomôcť aj ľudsky, aj emocionálne dozrieť.
Odpoveď si vyžaduje rozlíšenie:
💠 1. Kňazský celibát – čo znamená?
V katolíckej Cirkvi (rímskokatolíckej) je celibátom myslené:
vedomé a dobrovoľné zasvätenie sa Bohu v neženatom stave – z lásky ku Kristovi a Jeho Cirkvi.
Celibát nie je len pravidlo (disciplinárny predpis), ale dar, ktorý znamená, že kňaz „sa zriekol“ manželskej a sexuálnej lásky nie preto, že je zlá, ale pre väčšie dobro: celkom sa dať Kristovi.
Kňaz prijatím sviatosti kňazstva dáva sľub (alebo záväzok) – zvyčajne verejne – že bude žiť v celibáte a v čistote. To znamená:
nebude mať sexuálne vzťahy,
bude svoje srdce venovať úplne Bohu a veriacim,
nebude vytvárať exkluzívny, citovo romantický vzťah s jednou konkrétnou osobou (mužom alebo ženou).
💠 2. Môže blízky vzťah kňazovi pomôcť ľudsky?
Áno, určite! Každý človek, aj kňaz, potrebuje:
priateľstvo,
oporu,
zdravé medziľudské vzťahy,
dialóg, porozumenie, láskavosť – aj zo strany žien.
Niekoľko známych svätcov (sv. František Saleský, sv. Ján Bosko, sv. Filip Neri…) malo duchovné priateľstvá so svätými ženami, ktoré im neubližovali na čistote, ale budovali ich v láske a svätosti.
Ale! Tu je veľmi dôležité:
👉 Vzťah musí byť v pravde.
👉 Musí rešpektovať kňazské sľuby a záväzok celibátu.
👉 Nesmie viesť k romantickému, exkluzívnemu citovému pripútaniu, ku ktorému prirodzene vedie ľudské srdce, ak sa nevie strážiť.
💠 3. A čo keď kňaz „ľúbi“ ženu?
Citová náklonnosť nie je hriech. To, že niekto prežíva lásku, náklonnosť či zaujatý vzťah k inej osobe, je znakom, že je človek. Ale ak:
sa tieto city pestujú ako exkluzívny vzťah (hlboký privátno-romantický vzťah),
sú zatajované,
vedú k závislosti, klamstvu, či dualite života…
… potom ten vzťah môže veľmi ublížiť duchovne, ľudsky aj služobne. Nie preto, že láska je hriešna, ale preto, že je mimo poriadku povolania.
Takýto vzťah ohrozuje jednotu života kňaza, jeho svedomie a duchovnú slobodu. Vedie často do vlažnosti, frustrácie alebo dvojitého života. A vedie ku klamstvu i voči tej žene – ak by žila v nádeji, že raz „niečo bude“, hoci kňaz je zasvätený.
💠 4. A čo keď vzťah pomáha dozrievať?
Pýtaš sa: „Veď mu to môže pomôcť ľudsky dozrieť.“ Áno, Boh nás používa aj cez zložité situácie na dozrievanie. ALE – dozrievanie prostredníctvom človeka nemôže ísť proti Božiemu plánu a záväzkom.
👉 Dozrievanie nie je ospravedlnenie pre porušenie sľubu, ani keď to vonkajšie vyzerá ako „ľudský rast“. Dozrievanie je vtedy pravé, keď ide cez pravdu, pokoru, slobodu a zodpovednosť.
Ak vzťah prehlbuje závislosť, rozdelenosť, niečestnosť, tajnosti, spútanie, potom nevedie ku svätosti ani k pravému dozretiu.
💠 5. Je „všetko“ hriešne?
Nie je hriešna každá forma vzťahu so ženou. Nie je hriechom priateľstvo, ani emočná účasť, ani radosť z ľudskej blízkosti. Ale:
je hriešne, ak vstupuje do duchovnej neúprimnosti,
ak vzniká citový vzťah, v ktorom sa pestuje túžba po zrušení celibátu,
ak sa vedome narúša sľub daný Bohu,
ak vzniká skrytý, dvojitý život,
ak je reálny aj sexuálny styk – to je ťažký hriech (smilstvo, porušenie sľubu).
💠 6. Čo robiť, ak sa to stalo?
Cirkev nenarába s kňazom ako so strojom. Je tu priestor pre:
pokánie,
duchovné vedenie,
rozhodnutie pre obnovu celibátu a pravdivý život,
alebo – ak niekto nevládze žiť celibát – požiadanie o laicizáciu a vstup do manželstva (hoci cesta je náročná, ale možná).
To, čo Boh nechce, je klamstvo – pred sebou, pred ľuďmi i pred Ním.
💬 Na záver
➤ Nie všetko v takom vzťahu je nutne zlé – môžu tam byť úprimné city, ľudské dobro, prínos.
➤ Ale ak sa vedie proti sľubu, mimo celibátu a mimo pravdy, potom sa dostáva mimo Božej vôle.
➤ Boh povoláva kňazov k bezvýhradnému darovaniu sa – nie k rozpoltenosti.
➤ Aj ťažké situácie môžu byť cestou duchovného rastu, ak sa žijú v pokore a otvorenosti Bohu.
Naše Paní sv. Brigitě Švédské:
„Ale nyní ti řeknu Boží vůli v této věci… Věz také toto: že jestliže nějaký papež vydá kněžím povolení uzavřít tělesné manželství, Bůh jej duchovním způsobem odsoudí k trestu tak velkému jako je ten, jaký zákon po právu tělesným způsobem uvaluje na člověka, který se provinil tak závažně, že se mu musí vydloubnout oči, useknout jazyk a rty, nos a uši, utnout ruce a nohy, nechat krev jeho těla vylít až zcela vychladne, a nakonec celé jeho tělo bez krve odvrhnout, aby jej sežrali psi a jiné divoké šelmy. Podobné věci se skutečně stanou duchovním způsobem papeži, který by šel proti výše zmíněnému ustanovení a Boží vůli a vydal kněžím takové povolení uzavřít sňatek.
Protože by tentýž papež byl zcela Bohem zbaven svého duchovního zraku a sluchu, a svých duchovních slov a skutků. Všechna jeho duchovní moudrost by zcela vychladla; a nakonec po jeho smrti by byla jeho duše odvržena, aby byla věčně v pekle mučena, aby se tam věčně a bez konce stala potravou démonů.“
Môže dlhodobé zadržiavanie spermií u muža vyvolať negatívne následky na zdraví tela? Alebo nejakú spermotoxikózu na jeho psychike?
CLAILA
Tvoja otázka sa týka veľmi zaujímavej a často diskutovanej témy: či dlhodobé zadržiavanie ejakulácie (teda dlhodobá sexuálna zdržanlivosť alebo celibát) u muža môže mať negatívne dôsledky na fyzické alebo psychické zdravie – niekedy sa ľudovo hovorí aj o „spermotoxikóze“, hoci tento pojem v medicíne neexistuje ako oficiálna diagnóza.
Poďme si to rozobrať poctivo a odborne v niekoľkých bodoch:
🔍 1. Je „spermotoxikóza“ skutočný zdravotný problém?
Nie. Termín „spermotoxikóza“ je neodborný a v medicínskej vede neexistuje. Často sa používa v populárnej literatúre, internetových diskusiách alebo v mýtoch, ktoré tvrdia, že dlhé zadržiavanie ejakulácie vedie k „hromadeniu jedovatých látok“ alebo „toxínov zo spermií“, čo údajne poškodzuje zdravie.
➡️ Ale toto nemá žiadny vedecký základ. Ľudské telo (vrátane prostaty a semenníkov) si prirodzene reguluje produkciu spermií, a keď dôjde k ich nadbytku, časť sa:
preabsorbuje v tele,
vylúči cez tzv. „nočnú polúciu“ (samovoľná ejakulácia počas spánku, najmä u mladších mužov).
Takže spermiám „neškodí“, ak nie sú pravidelne vyprázdňované vôľou muža. Žiadna toxická látka sa v semenovodoch nehromadí.
⚖️ 2. Má dlhodobá sexuálna zdržanlivosť fyzické zdravotné riziká?
Vo vedeckej literatúre sa dlhodobý celibát alebo zdržanlivosť nepovažujú za škodlivé pre zdravie – za predpokladu, že sa žije psychicky a emocionálne vyrovnane.
Niektoré štúdie poukazujú na súvislosť medzi pravidelnou ejakuláciou (napr. v manželskom živote) a zníženým rizikom rakoviny prostaty, no sú to štatistické trendy a nie dôkaz, že dlhodobá abstinencia spôsobuje ochorenie.
✔️ Muži, ktorí žijú v celibáte (napr. kňazi, rehoľníci alebo zasvätené osoby), zvyčajne nezaznamenávajú žiadne vážne zdravotné komplikácie, ak sa celibát žije:
s jasnou motiváciou,
duševnou rovnováhou,
aktívnym životným štýlom.
🧠 3. A čo psychika? Môže to spôsobiť psychický tlak?
Áno — a tu je to citlivejšie. Psychologický nepokoj, frustrácia, agresivita či depresia nemusia byť dôsledkom samotného zdržanlivého života, ale:
➡️ dôsledkom vnútorného konfliktu, keď človek:
nechce/nevie prijať celibát, ale ho žije z donútenia,
žije v pokušení, ale bez duchovnej opory,
potláča túžby nezrelým spôsobom (napr. potlačenie namiesto sublimačného spracovania).
Preto sú veľmi dôležité:
duchovné sprevádzanie,
psychická rovnováha,
modlitba,
zmysluplné vzťahy (napr. priateľstvá, služba druhým),
sublimácia – teda premena sexuálnej energie na tvorivé alebo duchovné hodnoty (umene, služba, šport, štúdium, modlitba, pomoc iným…).
✔️ Celibát alebo zdržanlivosť nie sú neľudské. Ale sú veľkou výzvou na zrelý, vedomý a láskyplný život — nie na potlačenie alebo klamstvo.
💬 4. A čo tvrdia katolícki duchovní a svätci?
Cirkev učí, že človek nie je otrok svojej sexuality. Svätosť je možná aj v panenskom alebo celibátnom živote.
Sv. Ján Pavol II. v „Teológii tela“ vysvetľuje, že telesný pôžitok nie je hriech, ale jeho správne usmernenie vedie k svätosti.
Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že zdržanlivosť je čnosť – ktorá však musí byť sprevádzaná ďalšími cnosťami, najmä láskou a pokorou.
Ani svätci nezažívali automaticky „bezproblémovosť“ — ale duchovne dozrievaním a podporou v spoločenstve viery dokázali žiť pokojne, tvorivo aj zdravo, aj bez sexuálneho života.
✅ Zhrnutie
„Spermotoxikóza“ nie je skutočná choroba – ide o mýtus.
Dlhodobé zadržiavanie spermií nie je samo o sebe škodlivé, lebo telo si ich prirodzene reguluje.
Psychický tlak môže vzniknúť, ale najmä v neintegrovanom alebo nepochopenom režime celibátu.
Zdržanlivosť môže byť zdravá, ak ide ruka v ruke:
so zrelým emocionálnym vývojom,
duchovnou podporou,
zmysluplnou životnou cestou.
Ak chceš, môžem ti poslať aj výpovede lekárov alebo psychológov na túto tému, alebo ponúknuť duchovný pohľad – napr. modlitbu za čistotu a integritu vlastnej sexuality. Je dobré, že sa na tieto veci pýtaš otvorene a svedomito.
Ďakujem Ti za každodenné malé krížiky, za protivenstvá v tom, čo zamýšľam,
Za námahu spoločného života, za špatne interpretované úmysly, za ponižovanie
od druhých, za trpký spôsob, s ktorým tu s nami zaobchádzajú, za ich nespravodlivé
posudzovanie, za podlomené zdravie a vyčerpanie síl, za zaprenie vlastnej vôle,
za zničenie vlastného ja, za neuznanie v ničom, za skríženie všetkých plánov.
Ďakujem Ti Ježiš za vnútorné utrpenia, za vyprahlosti ducha, za obavy strach a
neistoty, za temnotu a temný vnútorný mrak, za pokušenia a rôzne skúšky,
za trápenia, o ktorých sa ťažko hovorí, a zvlášť za tie, v ktorých nám nikto nerozumie,
za hodinu smrti, za ťažkosti v zápasoch pri nej, za všetku jej horkosť. Ďakujem Ti Ježišu,
že si vypil ten kalich horkosti skôr, než si mi ho – už nie taký horký – podal Ty
sv. Faustína od Božieho Milosrdenstva
