Je absolútne zásadné byť najskôr človekom
Veru, veru, najskôr sa musíme snažiť byť dobrými ľuďmi,
až potom môžeme byť nefalošnými učeníkmi života
a nakoniec aj spoľahlivými kompletnými bytosťami
Ak by sme nedodržali toto poradie, budeme stavať nie chrám,
ale naklonenú vežu, ktorá bude iných strašiť a môže sa aj zrútiť
Kto je to osobnosť ?
Má na veci vlastný názor a nebojí sa ho vysloviť.
Nesnorí iným do 13 komnaty. Má úctu pred ich
tajomstvom.
Zbabelosť v jeho okolí v ňom prebúdza odvahu
Čo znamená hovoriť inými jazykmi?
/ veru nejedná sa iba o angličtinu či nemčinu. Existujú aj iné jazyky:
počítačový, medicínsky, biblický, mediálny ,reč tela či prírody…/
Moc sa trápiť nemusíme, ak nám učenie nejakého
svetového jazyka neide. Ak nám ho netreba nutne vedieť,
tak sa nemusíme znásilňovať ani sa hanbiť,
že sme trocha na jazyky slabí.
To nie je problém pre neživý počítač,
a cez prekladateľa nám text
za pár sekúnd z inej reči preloží.
Myslíme si, že pre živého Boha
bude jazyková bariéra nejakým problémom?
Dokonalé prekladače dostaneme do svojho osláveného tela,
a bez mučenia pri učení.
Ako jeden z darov Ducha Svätého jemu verným.
Preto moc nemachrujme ako tlmočníci či glosolalisti
Aký je podľa J.W.Goetheho prapôvodný jazyk Európy?
Je to jazyk pravých štyroch evanjelií.
Čiže jazyk ľudských a kresťanských čností.
Chudoba môže byť nielen finančná a materiálna. Bieda je aj falošne úspešný život.
Bieda je napr. aj povrchnosť či extrémizmus, nezvládnutá samota, nádor pýchy v mozgu,
duchovná slepota, lakomstvo, hlúpe odsudzovanie, nemilosrdnosť, škodoradosť, zhadzovanie vín na iných…
Hlad nie je iba po jedle a smäd nie iba po nápoji
hlad byť iným užitočný
hlad po zmysluplnej práci
hlad po pravej rekreácii
hlad byť iným nápomocný
hlad po rôznych istotách
hlad po dieťati a rodine
po úprimnej láske…
smäd po zodpovedaní otázok
smäd po vnútornom pokoji
smäd po pravom poznaní
smäd po normálnom bývaní
smäd po ľudskej láske či priateľstve
smäd po dozretí
po ďalšom pochopení pravdy …
Chorí sme nielen chorobou tela
Ale i duše či sociopatickými vzťahmi, nevďačnosťou, alebo legalizáciou falošného kresťanstva
Väzením sa myslí nielen kriminál
ale aj
nesprávne partnerstvo či povolanie
mamonárstvo a kariérizmus
infantilizmus
nepravé kresťanstvo
hrôzy v rodinách
zastrašovanie
sekty a falošná svätosť
slepota rôzneho druhu
falošnosť vo vzťahoch
ľahostajnosť a pohodlnizmus
zamilovanie sa
krpatosť ducha či pokrivenosť
ľahkovážnosť a karnevalizovanie
depresie a beznádej
„večné“ čiže lživé sľuby
či otroctvo nejakej závislosti
NEĽUDSKOSŤ pricházda nielen pri krutosti, ale aj keď sme príliš zmäkčilí, príliš tolerantní, falošne dobrí…
Keď si začneme klamať, že hriech vlastne neexistuje, že Božie zákony sú nezáväzné, keď si budeme ako náhražku miesto nich dodržiavať meniteľné cirkevné a občianske predpisy. A miesto riešenia sociálnych otázok svojej doby si po návšteve kostola dáme hlavy do piesku…
„Proti korupcii sa nebojuje mlčaním“ pápež František
Dokonalá čistota podľa sv. Kataríny Sienskej
je pamätať
na veľkú Lásku Otca ku nám,
odpovedať na ňu svojou láskou a neodsudzovať iných
našou svojvôľou.
Podľa sv. Cyrila Jeruzalemského sa máme snažiť , aby
sme neboli prichytení pri nečistote pretvárky.
Kto si myslí, že čistota je v prvom rade tá telesná čistota,
tak je iba puritán. Je zúfalo a extrémne povrchný.
Panenstvo nespočíva iba v telesnej blane,
ale je viac v pokornom duchu.
Charizma panictva nie je iba o puritánskom nedotknutí
sa tela ale 1OO x viac o neprznení sa
krutými “milenkami“
ješitnosti , falošnosti, polovičatosti,
namyslenosti, povrchnosti či nemiernosti.
Pravá duchovnosť je nielen počúvať iba srdce
ale používať súčasne i zdravo kritický rozum.
Ak si dáš ezoterickú praženicu na kresťanský
chlebík, tak najskôr ovoňaj či nie je urobená
zo záprdkov nesvätých duchov.
Antikrist je duch, ktorý sa nazýva kresťanský,
a v skutočnosti je znetvorením Kristovho ducha.
Alebo sa nazýva akože katolícky, a je neľudský, pokrivený
z reality uletený, presmutný či trápne polovičatý
Je zvláštne, že mnoho vecí, na ktoré kladieme zvláštny dôraz
Ježiš vôbec nevyslovil
Naopak, na mnohé veci, na ktoré my dôraz vôbec nekladieme
Ježiš robil
Richard Rohr
Zbabelé udania a satanské osočenia
iba negativizovanie iného, čiže nenávisť
ničenie dobrej povesti a krádeže dobrého mena
neférové vyhodenia zo zamestnania
krivé prísahy a falošné spovede
nemilosrdné odsúdenia
upálenia či ukameňovania za iný názor
klamstvá priamo do očí
svätokrádežné sv. príjímania
šaškovania pred oltárom
„strkanie hláv do piesku“
sú napríklad
oveľa závažnejšie delikty a trestné činy
ako sú klasické hriechy proti 6. a 9. prikázaniu
Toto sú tzv. duchovné zasmilnenia par excellance, desaťnásobne horšie ako smilstvá telesné.V tých je totiž aj keď dogebrený, ale aspoň náznak toho, že chcem urobiť niekomu dobre, aj sebe, ale v tom zaprasačení duchovnom je vyslovené prianie zloby, robenie zla inému, a nie iba na krátku dobu, ale je to zloba aj dlhotrvajúca…Ak má niekto prevrátené hodnoty, tak ten je celoživotne zadlávený takýmito predsudkami a stratil schopnosť rozlišovať. Čiže je postihnutý veľmi vážnou chorobou, stratou zdravého úsudku, ktorú medicína volá demencia.
U pánbožkárov
čiže polokresťanov, čo majú gestá a masky superveriacich
je „dogmou“ niečo, čo učením viery vôbec nie je
a mienkotvorným je niečo
čo je eticky ale satanmi poriadne skrivené
Hlavne sa držia falošnej dogmy,ktorá nie je nikde napísaná:
„Čo len na to povedia ľudia“…
pre nich je najdôležitejší povrch a nie vnútro
Čo si o tom myslí Boh, evanjelium a nebešťania
to je vraj nie že nepodstatné, ale je to ako nič!
O podobných vyčíňaniach
kostolných hercov a manekýnov
praví proroci všetkých čias hovorili
ako o tom skutočnom
smilstve ducha
ktoré sa často
rado schováva pod náboženskou maskou
takzvanej „presvätej vernosti a čistoty“
Ďalšia obludnosť v našom správaní je napr. vtedy, keď sa poloslušný polokatolík začervená pri pohľade na fotku nahej ženy, a myslí si pri, že asi spáchal ten najväčší hriech, a že urobil to najväčšie hrdinstvo, keď svoj pohľad od toho obrázku odvrátil, ale absolútne ho netrápi to, že splodil nejakej žene dieťa, a potom sa na nich vykašlal, prepísal majetok po rodičoch iba na seba, a so súrodencami sa nemal potrebu podeliť a v krčme sa vychvaľuje s tým, ako volil toho, kto vytuneloval slovenskú krajinu… Chudák, hrá sa akože na pánbožkára, ale ovocie jeho života je trápna etická produkcia a robenie pekla iným zo života?
Našou povinnosťou
je pochopiť podstatu problému
dospelo a mužne nečušať ako
zbabelý nemý sluha
nie iba zahanbene a porazenecky zvesiť hlavu
ale tento bordel začať upratovať
najlepšie okamžite
Dôležitosť meditácie je pre duchovný život nespochybniteľná.
Ak chce ísť niekto do hĺbky viery, tak ho to bude
priťahovať do ticha.
Čo je však dôležité pripomenúť, nech človek nezabúda ísť
do vlastných hĺbok s eucharistickým Kristom
a jeho matkou Pannou Máriou.
Mystika to nie je iba nové zjavovanie nadprirodzena
Veci prirodzené a nadprirodzené
Pravá identita a falošné ego.
Pre poctivú spiritualitu, čiže mystiku, je najdôležitejšie hľadať
tzv. Božiu vôľu. Presne na tomto záležalo Ježišovi. Nemôžeme
kopírovať ani jeho, ani svätcov. Môžeme sa nimi len inšpirovať.
Čo je ortodoxia, ortopraxia a ortophédia?
správne uvažovať, konať, i priamo kráčať
Eros a agapé, dve tváre lásky
Pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa predniesol v piatok, 25. marca 2011 v Apoštolskom paláci prvú zo série kázní, ktoré sa konajú každoročne v pôstnom období za účasti pápeža a jeho spolupracovníkov z Rímskej kúrie. Známy kapucín pokračoval svojou prvou kázňou v tematickom cykle začatom v Advente a venoval sa otázke novej evanjelizácie sekularizovaného Západu zdôrazňujúc, že „je to hlavná starosť celej Cirkvi ale predovšetkým Svätého otca Benedikta XVI.“.„Neblahý vplyv sekularizácie je zvlášť vidieť v ponímaní lásky“, poznamenal v úvode pápežský kazateľ. „Sekularizácia lásky spočíva v odtrhávaní ľudskej lásky od Boha vo všetkých jej formách a v jej zredukovaní iba na «profánnu» záležitosť, kde Boh je niečím «naviac», ba dokonca je rušivým prvkom.“ P. Cantalamessa ďalej rozviedol svoju úvahu na túto tému s odkazom na encykliku Benedikta XVI. «Deus Caritas est». „Láska trpí týmto neblahým oddelením sa nielen v mentalite sekularizovaného sveta, ale tiež medzi veriacimi a to zvlášť medzi dušami, ktoré žijú zasväteným životom. Ak maximálne zjednodušíme situáciu, mohli by sme povedať, že
vo svete nachádzame «eros» bez «agapé»,
zatiaľ čo medzi veriacimi často nájdeme «agapé» bez «erosu».“
„«Eros» bez «agapé» je romantická láska, väčšinou vášnivá až násilná. Láska, ktorá obmedzí druhého niekedy až na predmet vlastného potešenia, ignoruje obetavosť, vernosť a sebadarovanie. Netreba ju príliš opisovať, pretože túto skutočnosť máme denne na očiach, keďže dnešná kultúra ju propaguje agresívnym spôsobom na internete, vo filmoch a v televízii….“
„Pre nás je užitočnejšie objasnenie toho, čo znamená «agapé» bez «erosu»… Prejavuje sa ako «chladná láska» skôr z rozhodnutia než z vnútorného podnetu srdca. Je to viac splynutie s vopred vytvorenou formou než neopakovateľný zrod, ako je neopakovateľná pred Bohom každá ľudská bytosť.Prejavy takejto lásky k Bohu sú podobné napísanému milostnému vyznaniu. Ak je niekedy svetská láska telom bez duše, tak nábožná láska – takto praktizovaná – je zasa dušou bez tela.“
„Ľudská bytosť však nie je anjelská, nie je čistý duch“, pokračoval P. Cantalamessa.
„Je dušou aj telom, ktoré sú podstatne zjednotené. Vo všetkom, čo človek robí, vrátane lásky, sa musí odrážať táto štruktúra.“
„Pokiaľ je zložka – viazaná s časom a telesnosťou – systematicky negovaná alebo potlačovaná, výsledok je dvojaký: alebo vedie k únave, ak sa koná z povinnosti a kvôli zachovaniu vlastného imidžu, alebo sa hľadajú viac či menej dovolené kompenzácie, až k známym veľmi bolestným prípadom. Preto nie je možné si nevšimnúť, že základom mnohých morálnych deviácií zasvätených osôb je zdeformované a pokrútené chápanie lásky.“
Ďalej pápežský kazateľ poukázal na nevyhnutnosť zmierenia obidvoch dimenzií lásky. A to jednak na praktickej úrovni, čomu však musí predchádzať zmierenie na úrovni teoretickej. Oddeľovanie «erosu» od «agapé» vniesol do kresťanského sveta švédsky luterán Anders Nygren svojím dielom «Eros a agapé», a doplnil tak Lutherove učenie oddelenia viery od skutkov.
„A keďže nemôžeme zmeniť svetský pojem lásky, môžeme poopraviť túto teologickú víziu, ktorá ho – hoci nechcene – podporuje a uzákoňuje. A práve toto urobil pápež Benedikt XVI. encyklikou «Deus Caritas est», v ktorej opakovane potvrdzuje tradičnú katolícku syntézu s pomocou modernej terminológie. «Eros» a «agapé» vychádzajú z jedného prameňa lásky. Boh miluje – píše Benedikt XVI. – a túto jeho lásku možno celkom isto kvalifikovať ako «eros», ktorý je však zároveň plné «agapé».“
V závere P. Cantalamessa vkladá túto dimenziu «erosu» – vyslobodeného zo zajatia sekularizácie – do života osôb, ktoré sa zasvätili Bohu.
„V úvode som naznačil nebezpečenstvo, ktorému sú vystavené duše zasvätených osôb.
Toto nebezpečenstvo spočíva v «chladnej láske»,
ktorá neprechádza z mysle do srdca a je ako slnko, ktoré svieti, ale nehreje.
Pokiaľ eros znamená túžbu, nesmieme mať strach z citov a tým menej nimi pohŕdať a potláčať ich. V rámci lásky k Bohu – napísal Viliam zo St.Thierry (Meditácia, XII, 29) – je cit (affectio) tiež milosť. Sama prirodzenosť totiž takýto cit poskytnúť nemôže.“
„Prvoradým cieľom nášho «erosu», teda nášho hľadania, našej túžby, príťažlivosti a nadšenia musí byť Kristus. Medzi Bohom a blížnym je Slovo, ktoré sa stalo telom a spojuje obidve krajnosti v jednej osobe. Práve a jedine On je základom lásky k blížnemu“,
povedal P. Cantalamessa v prvej tohtoročnej pôstnej kázni pred členmi Rímskej kúrie
Kto Ti ubližuje, ten Ťa prosí o o pomoc
Kto je to PORIADNY MUŽ ?
ŽIJE V PRAVDE.
DÁVA INÝM DOBRÝ PRÍKLAD
RÁD PRACUJE
AKO SAMOZREJMOSŤ JE MU PLNIŤ SI POVINNOSTI
nemá plné gate a neuletí mu popri všetkom napr. aj to podstatné…
5 P NORMÁLNEJ ŽENY
Pekná
Poctivá
Pracovitá
Príjemná
Pobožná