kompendium spirituálneho kapitálu

od Pavel Pakoš | dec 15, 2020 | Kontakt

Čo nás skoro všetkých zakrátko čaká a neminie?

Všetko nezadržateľne aj tak smeruje ku vláde antikrista, ktorý sa zjaví na svetovej politickej scéne ako brilantný mediátor, ktorý Izrael ochráni vraj 7.r mierovou zmluvou. Všetky národy ho budú kolektívne nenávidieť pre stále neľudskejšiu politiku, ktorú mu maestro globalito umelo nanútil. Po 3 a pol roku ju vraj podlo poruší , zasadne si na trón ako falošný mesiáš.
Mnoho druhov je tzv. židov, ale nie asi iba tých etnických v Izraeli, ale sú to aj aj milióny tých rôznych sympatizantov predkapely antikrista vo finančnej, politickej či náboženskej oblasti. Už dlhodobo, ale najmä teraz si doslova koledujú svojím nepoctivým životom o svetovládu tohoto špičkového vesmírneho cirkusanta a celoplanetárnu spásu ponúkajúceho majstrovského podvodníka, najúspešnejšieho diktátora v našich dejinách. Budú ako zdrvení, keď zistia, že boli prasprosto podvedení, a že ten sadistický klaun všetkých klaunov s ultraprešibaným programom veľkého klamstva, čo prichádza na svet. Bude sa tváriť ako z vesmíru spadnuté neviniatko, záchranca umelo skolabovaného systému a vzor pre každého štátnika, finančníka či filantropa, a bude sa rúhať v priamom celosvetovom prenose. Nebude teda ani náhodou vôbec žiaden spasiteľ ľudstva, ale jeho radikálny likvidátor.
Extrémne zahanbení sa kajúcne obrátia v duchu ku Ježišovi. Stihnú tak snáď ten posledný spoj do neba. Mnohých z nich asi popraví svetovládne nie už také komediantské kovidové gestapo ako posledných kresťanských mučeníkov.
Nebudú vtedy určite intenzívne pracovať v ovzduší iba démoni. Ale aj mnohí anjeli, ktorí niektorým, čo si to výnimočne modlitbami zaslúžia, a na miestach, kde bude Božia ochrana, zvlášť tá od Sv. Panny Márie, sa im poskytne ochranný štít a budú pre agresorov zvonku neviditeľní. Aj zázračne niekde nasýtení či navštívení. Aj keď by sa rozbesnelo peklo na zemi, môžu byť anjelmi strážnymi zázračne ochránení. Alebo im niektorým toho hodným aj pravdepodobne otvoria predtým zavretú duchovnú bránu do neba, do paralelnej dimenzie, aby tam zázračne prešli. Bez klasického úmrtia z tohoto sveta, kde sa bude zdať že tu zavládli diabli, zrazu fyzicky zmiznú, a ocitnú sa tiež v duchovnom svete v inej pokojnej oblasti bytia. . Mnohí duchovne nedokončení si budú musieť prejsť fyzickým mučeníctvom, ktoré bude zrýchleným a boľavým procesom stále ešte Milosrdenstva. Hoci to nebude navonok vôbec tak vyzerať.
Ostatných čaká zotročenie od najúspešnejších klamárov dejín, čo prepadnú víťazne planétu, lebo sa dlho na to vo svojich lóžach starostlivo chystali. Ktorí ale vôbec nerátajú s tým, že padnú zrazu a nečakane prudko dolu na tú svoju extrémne rúhavú papuľu, lebo prichádza na tento svet IREVERZIBILNE Božia vláda. Ich falošné prísahy na bibliu, mystifikačné divadelné pseudozasvätenia, nevera v pravého Mesiáša v nej a ich fatálna opitosť sebaoslavou dostane spravodlivý záverečný kozmický zatykač a preplesk. A nie z nejakého skorumpovaného pozemského vrajsúdu, ale priamo z Najvyššieho Tribunálu Nebies.

Nech sa vtedy vrúcne modlia, aby ten záverečný hrôzotlak vydržali. Bude ich vraj veľmi mnoho. Keď poloveriaci polopochabiaci sa veriaci ľudia budú svedkami, že ich antikrist podviedol, dostanú poslednú milosť k pokániu, aby uznali, že iba Ježiš je Mesiáš. Budú kvíliť a kajúcne nariekať, lebo zvlčilo nastavený systém beštie 666 na ľudstvo ako posledná skúška nemilosrdne udrie a ich bude postupne existenčne testovať a odmietačov aj kruto fyzicky likvidovať. Po nich si Kráľ kráľov nakoniec príde tiež. A antiľudskú , etatistickú, vynucovaciu a depolulačnú agendu 2030 v polovici zastaví, lebo nikto by ju už nevydržal.
Ten veľký útlak zvonku vyvoleným pre nebo dodá do duší iba spásonosný olej do ich lámp. Preto učeníci Krista sa netrasú ani pred katmi ani nenadávajú na to, čo sa vonku ako hystéria zrazu rozbesnie. Budú vedieť, že najdôležitejšie je byť vo vnútornom spojení s Pravým Božím Synom, Jeho Sv. Matkou a Pannou, v ochrane svätých v nebi.

Veľké súženie zažívajú vyvolení už roky. Tí budú vzatí, lebo ho majú za sebou. Pre ostatných to bude aj záverečná kosačka na egá a triedička charakterov, kto je kto.
Bude si vynucovať božské uctievanie, vyžadovať odpadnutie od Ježiša, z ktorého učenia sa bude vysmievať aj založením jednotného svetového náboženstva. Potleskom v standing ovation a nadrogovanou eufóriou ako fúrerovi mu budú energiu dodávať odkresťančení politici a štátnici. Požehnávať to budú a híkaním pritákávať ako otitulované somáre na diaľkové ovládanie apostatovaní exkresťanskí preláti a klerici plus mocou ožratí politrukovia a všetky správcovské kádre ostatnej zrazu jednotnej pseudonáboženskej zoologickej záhrady. Najrebelantskejších naženú ako nacisti židov do moderných dobytčákov. Budú ich lámať viac ako nedávni bambulovia v očkovacom terrore do prijatia pečate beštie 666. Nabulikajú im, že dostanú za to rôzne benefity, dostanú ako darček od Deda mráza beztrestné smilnenie na plný plyn, uzábávanie sa svojvoľou až do rozdrapenia aj digitálny mešec peňazí.

Zamlčia im, že ide o Judášske strieborniaky, že ich to hadie laserové tetovanie či spásonosne rafinované vrajvakcíny síce zapoja do tajomstiev umelej inteligencie, ale ako slobodne sa rozhodujúci a normálni ľudia postupne či rázne spoľahlivo skončia. Spojenie biologickej, digitálnej a sociálnej identity, ktorú nám už otvorene predpovedal Klaus Schwab z WEF. Tá pravdepodobne bude tá najrafinovanejšia a posledná diabolská pasca v našich záverečných dejinách. Už nebude čas kľučkovať, vážne veci odkladať na inokedy, hrať sa na mŕtveho chrobáka alebo sa hrať na nemého pozorovateľa. Každý z nás bude mocou sveta dokopaný, aby sa rozhodol pre Krista alebo pre jeho zločinný opak.
Spravodlivosť sa začína inkarnovať a doba milosrdenstva skončí. Iba Biblia nás pred tým spoľahlivo varuje.

Neviestkári v cirkvách napáchnutí svetom, žehnajúci už aj nekajúcich šašov, o tom verne čušia, asi aby si nepokazili kariérnu sebaoslavu a ovce stádovité naivné neplašili. Bedlivo zrelšie baránky, tie ich hry na pandémiu, na boj proti rôzne špinavosti odhalujúcich „hoaxov“ či na Nový celosvetový inkluzívny bordel už však prekukli.
Pricháza nové nebo a nová zem, na ktorej bude prebývať spravodlivosť, povzbudil nás prvý pápež sv. Peter

Kristovci ľahkovážne nebo nezrádzajú.
Berú vieru vážnejšie ako tzv. „veľkí kresťania“, ktorí majú polobosorácky zlozvyk úplne bežne ťažko zhrešiť a utekajú sa vyspovedať, a hrajú sa nielen na pokáníčko, ale aj na svätých a neprávosti nevidiacich. Naučili sa pochabiť s vierou.

Kresťania sú tí, čo boli pokrstení. A takto boli pozvaní sa ponoriť s Ježišom Kristom do tajomstiev nefalošnej spirituality. Tá je najhlbšou súčasťou nášho bytia. Síce najneviditeľnejšou, ale určite najdôležitejšou. Tieto skryté hĺbky iba tušíme. Nemôžeme ich často dokázať. Skúsenosť s touto dimenziou je nám pre iných ťažko prenosná. Ale môžeme o tom svedčiť. Hovoriť úprimne, čo sme zažili. Ako sme mnohé aj pochopili. A máme radosť z toho, že stretáme na ceste spolupútnikov do neba, ktorí majú prieniky s naším poznaním a skúsenosťou.
Tí, ktorí odpovedia na Božiu lásku tou svojou, absolvujú si ako Ježiš najprv krst vodou, a pokúšajú sa mu dať hlbšie dimenzie v tzv. krste Duchom Svätým a krste ohňom, tých nazýva toto dielko kristovci.
To sú tí, ktorým na Božom diele, na dôstojných vzťahoch, na nefalošnej komunikácii či na dohotovení sa na Boží chrám ozaj záleží. Na rozdiel od kresťanov , z ktorých polovica neinteligentne a pochabo kráča životom po pohodlnej ceste. Zaprú Krista ako Šimon Peter, udajú blížneho, iba niekoho nenávistne negativizujú, berú vážne veci povrchne, namyslene udajú či osočia bez overenia si či ohovárajú bez napomenutia. Telá či egá si iba nafukujú, sebareflexia a pôst žiaden, nevedia si odpustiť, a potom ani iným to nevedia…Čušia aj keď vlci trhajú stádo, pri kriminálnosti štátu dajú hlavy do piesku, spolupracujú nemo na neprávostiach, ukradnú iným výhradu vo svedomí… a idú sa z toho iba vyspovedať? A toto dávajú iným za príklad? Veď oni odkladajú dôstojné a správne žitie života, čiže povinnú inkarnáciu elementárnej slušnosti, na nejaké iné životy, ktoré tvrdia že neexistujú?….

Boží záchranný plán je nám zjavený a postupne poodhalovaný
„Spása pochádza od židov“ povedal Ježiš. On sám si totiž tento národ vybral ako Starozákonná božská bytosť Yahwe. Abrahám pred 4 tis.r. volal Boha El. Mojžišovi pred 3300 r. sa zjavil ako Ja Som /Yahwe/. On Osobne sa narodil pred 2 tis. r. ako človek Ježiš cez Pannu Máriu za asistencie sv. Jozefa medzi židmi. Medzi tými bohatšími, ale nie na moc, pozemky, peniaze, paláce či vojsko. Ale medzi bohatšími na duchu, na bázeň Božiu a na ľudskú dobrotu. Elohim je Otec, Syn je inkarnovaný Yahwe a Duch Svätý bol predtým v Starom zákone vzývaný ako Šekina, Duch múdrosti, zaujímavé že v ženskom rode.

Nenápadní spoluvykupitelia a ich účasť na prvom vzkriesení

Aj to, že Mesiáš nepríde hneď kraľovať cez Izraelský štát nad planétou, ako to plánoval Judáš a jemu podobní, ale že bude najskôr aj extrémne potupený smrťou na kríži. A že Jeho kraľovanie príde až po dlhšom čase pri jeho II. príchode na zdevastovanú a premenenú zem. Tí, čo mu uverili, očistili si svoje svadobné rúcha správnou spiritualitou, snažili sa uplatňovať Jeho slová vo svojich skutkoch, a niesli s ním nie fingovane aj trpezlivo Jeho bremeno poctivého žitia ako spolupracovníci. Nositelia jeho sv. kríža a sv. rán budú aj malí spoluvykupitelia, tí dostanú výnimku, ktorá im otvorí spasiteľnú bránu do nebies. Budú zažívať mimoriadny transfer v tzv. prvotnom vzkriesení. A potom aj špeciálnu účasť na Božom pôsobení a sláve podľa Jeho prísľubu.

Pravdepodobne budú prednostne a mimoriadne /zázračne/ premiestnení / asi v niekoľkých záchranných evakuáciách do bezpečia v podnebí z tejto zeme pred antikristom, ktorý po uchlácholení umelo rozdúchaného chaosu na planéte rozpúta po bezbožných sladkých rečičkách v druhej časi svojej misie aj pozemské peklo v tzv. dobe tribulácie / t.j. 7. záverečných rokov Veľkého súženia, pre veľkú hrôzu majú byť skrátené na polovicu/ alebo tesne pred tým po tzv. Veľkom Varovaní.

Vrátia sa vo vzkriesených telách spolu s Ježišom na obnovenú planétu. Tí sú Jemu verné kristíny a odvážni kristovci. To je to Mystické Telo Kristovo, duchovná Izrael a verná nevesta Nebeského Ženícha, v ktorú ozembuchovia medzi kresťanmi iba trochu a prosionisti vôbec neveria, preto sa falošne poslušným čušaním klaňajú aj veľkej korupcii v cirkvách, bezčivým lžiam v médiách či vonkajšej moci skorumpovaného a uneseného vlastného štátu s týmto či iným menom.

Týchto správci sveta nenávidia najviac, závidia im, lebo oni zdedia zem. Iba očistení kristovci patria do Nebeského Jeruzalema, tí si ho aj zaslúžia, lebo majú osobnú krížovú cestu a ukrižovanie falošného ega poctivo už za sebou.
Tí, čo tu zostanú, sú pochabé panny, polokresťania a duchovne nedokončení židia, čiže rôznorodo poloveriaci, ktorí viac milovali seba a tento hlavne vonkajší svet ako Ježiša. Uctievali verne svoje modly, pseudospirituality či falošné božstvá, a modličky: rodinkárčenie, kamarátčágy, televízor – obraz šelmy, falošnú babylonskú neviestku – falošné uctievania a moc bezbožných globalistov, pchanie sa tam, kde to vôbec nevonia, moc peňazí, plytvali časom a energiou, zháňali už zbytočnosti a falošnú slávu, kŕmili v duchovnom chrápaní svojich nepravých „milencov a milenky“. Volá sa to aj nevedomé prežívanie či živorenie.

Nepriatelia Krista Kráľa budú zaskočení a fatálne zdeklasovaní a nebom rozdrvení. Spadnú na nich pre nich zdesene tak veľké tresty, aký bol ich výsmech z posvätných tajomstiev sv.viery , odpor ku jednoduchým pravdám a pohŕdanie voči kresťanským hodnotám. Čím väčší papaláš, tým väčší prežije des. Správali sa ako polojudáši, a bude im ponúknutý zrýchlený plán B ako vyznavačom pri záverečnom prenasledovaní alebo aj plán C ako mučeníkom za Krista. To sú tí spomínaní „židia“, čo v Posledných časoch začnú srdcervúco kvíliť že spoznali neskoro svojho Mesiáša až v poslednej hodine, nie sú to iba občania štátu Izrael. Sú to mnohí nedôslední vrajkresťania alebo aj vrajzasvätené osoby, čo navonok žijú kóšér vzťahy, celibát, manželstvo či single čistotu, ale v srdci sa im nebedlivo a dlhodobo pelešia „milenky“ , ako sú : Lakomosť, Zlosť, Povrchnosť, Žiarlivosť, Zbabelosť, Namyslenosť, Závisť, Nemiernosť, Nespravodlivosť, Falošnosť, Škodoradosť, Pochabosť, Nekajúcnosť, Bordelmilovnosť, Ukrutnosť, Selektívnosť, Šibnutosť…

Niektorí ako osprostení moderní farizeji spávajú aj s „prostitútmi“ a žijú v „buzerantskom“ obcovaní s necudným systémom sveta. A hriešne objatia s ním striedajú s „ukrižovaním“ nových obetných baránkov, neraz svojich nesprznených exkolegov.

kresťanstvo je naštepené na strom židovstva

Nanucované waxy bezhlavo nakupované za miliardy kompropolitikmi, forsírované zmanipiluovaným mainstreamom, podávané cez podplatených doktorov dezinformovaným občanom boli predobraz znaku šelmy 666

Kresťania sú tí, čo boli pokrstení.

A takto boli pozvaní sa ponoriť s Ježišom Kristom do tajomstiev nefalošnej spirituality. Tá je najhlbšou súčasťou nášho bytia. Síce najneviditeľnejšou, ale určite najdôležitejšou. Tieto skryté hĺbky iba tušíme. Nemôžeme ich často dokázať. Skúsenosť s touto dimenziou je nám pre iných ťažko prenosná. Ale môžeme o tom svedčiť. Hovoriť úprimne, čo sme zažili. Ako sme mnohé aj pochopili. A máme radosť z toho, že stretáme na ceste spolupútnikov do neba, ktorí majú prieniky s naším poznaním a skúsenosťou. Tí, ktorí odpovedia na Božiu lásku tou svojou, absolvujú si ako Ježiš najprv krst vodou, a pokúšajú sa mu dať hlbšie dimenzie v tzv. krste Duchom Svätým a krste ohňom, tých nazýva toto dielko kristovci. To sú tí, ktorým na Božom diele, na dôstojných vzťahoch, na nefalošnej komunikácii či na dohotovení sa na Boží chrám ozaj záleží. Na rozdiel od kresťanov , z ktorých polovica neinteligentne a pochabo kráča životom po pohodlnej ceste. Zaprú Krista ako Šimon Peter, udajú blížneho, iba niekoho nenávistne negativizujú, berú vážne veci povrchne, osočia bez overenia si či ohovárajú bez napomenutia, telá či egá si iba nafukujú a pôst žiaden, nevedia si odpustiť…Čušia aj keď vlci trhajú stádo, pri kriminálnosti štátu dajú hlavy do piesku, spolupracujú nemo na neprávostiach, ukradnú iným výhradu vo svedomí… a idú sa z toho iba vyspovedať? A toto dávajú iným za príklad? Veď oni odkladajú dôstojné a správne žitie života na nejaké iné životy, ktoré tvrdia že neexistujú?….

Boží záchranný plán je nám zjavený a postupne odhalovaný

„Spása pochádza od židov“ povedal Ježiš. On sám si totiž tento národ vybral ako Starozákonná božská bytosť Yahwe. Abrahám pred 4 tis.r. volal Boha El. Mojžišovi pred 3300 r. sa zjavil ako Ja Som /Yahwe/. On Osobne sa narodil pred 2 tis. r. ako človek Ježiš cez Pannu Máriu za asistencie sv. Jozefa medzi židmi. Medzi tými bohatšími, ale nie na moc, pozemky, peniaze, paláce či vojsko. Ale medzi bohatšími na duchu, na bázeň Božiu a na ľudskú dobrotu. Elohim je Otec, Syn je inkarnovaný Yahwe a Duch Svätý bol predtým v Starom zákone vzývaný ako Šekina, Duch múdrosti v ženskom rode.

Nenápadní spoluvykupitelia a ich účasť na prvom vzkriesení

Aj to, že Mesiáš nepríde hneď kraľovať cez Izraelský štát nad planétou, ako to plánoval Judáš a jemu podobní, ale že bude najskôr aj extrémne potupený smrťou na kríži. A že Jeho kraľovanie príde až po dlhšom čase pri jeho II. príchode na zdevastovanú a premenenú zem. Tí, čo mu uverili, očistili si svoje svadobné rúcha správnou spiritualitou, snažili sa uplatňovať Jeho slová vo svojich skutkoch, a niesli s ním nie fingovane aj trpezlivo Jeho bremeno poctivého žitia ako spolupracovníci. Nositelia jeho sv. kríža a sv. rán budú aj malí spoluvykupitelia, tí dostanú výnimku, ktorá im otvorí spasiteľnú bránu do nebies. Budú zažívať mimoriadny transfer v tzv. prvotnom vzkriesení. A potom aj špeciálnu účasť na Božom pôsobení a sláve podľa Jeho prísľubu. Pravdepodobne budú prednostne a zázračne premiestnení / asi vo viacerých záchranných operáciách do bezpečia v podnebí / z tejto zeme pred antikristom, ktorý rozpúta po bezbožných rečičkách aj peklo v tzv. dobe tribulácie / 7.záverečných rokov Veľkého súženia/ alebo tesne pred tým po Veľkom Varovaní. Vrátia sa vo vzkriesených telách spolu s Ježišom na obnovenú planétu. To sú Jehmu verné kristíny a odvážni kristovci. To je tá duchovná Izraelitka a verná nevesta Nebeského Ženícha. Verí a vie, že patrí do Nebeského Jeruzalema a aj si ho zaslúži. Tí, čo tu zostanú, sú pochabé panny, polokresťania a duchovne nedokončení židia, ktorí viac milovali seba a tento hlavne vonkajší svet ako Ježiša. Uctievali ako svoje modly televízor – obraz šelmy, falošnú babylonskú neviestku – falošné náboženstvo a moc bezbožných globalistov a falošnú slávu. Nepriatelia Krista Kráľa kráľov budú zaskočení a fatálne zdeklasovaní a nebom rozdrvení. Spadnú na nich šoujúco tak veľké tresty, aký bol ich výsmech z posvätných tajomstiev, odpor ku jednoduchým pravdám a pohŕdanie voči kresťanským hodnotám.

Duchovná židovská ZŠ + kresťanská SŠ

Poctivo braná židovská viera je spoľahlivá cesta životom. Tóra, čiže seriózne dodržavanie Desatora prikázaní, ktoré nám bolo dané cez Mojžiša, kóšer správanie, čiže úctivé správanie, normálna rodina, zbavenie sa excesov, čiže iných obťažujúcich zlozvykov, to by mal byť židovskou vierou inšpirovaný katechizmus slušného človeka. Viera v Jedného Boha a skrotená pohlavná sila, symbolizovaná rituálnou obriezkou, to je tá spása, pochádzajúca ozaj od židov. Ktorú potvrdil ako správnu sám Ježiš. Je to základná škola života, oddelujúca nás od pochabiacich sa pohanov, ktorí milujú život na divoko a iba tento svet. Alebo od neznajbohov, čo si hlúpo klamú, že život po smrti neexistuje, čiže etická zodpovednosť zaň vraj bude nulová. Kto sa chce správne rozvíjať, ide na strednú školu ducha, čiže do kresťanstva. To je naštepené na strom židovského dvetisícročného vývoja. Začať treba sv. krstom. A v tom spoločenstve, kde mám podobný náhľad na život. Lebo kresťanstvo je opak individualizmu, a je aj o vzťahoch v spoločenstve. Osvojovanie zásad z evanjeliových blahoslavenstiev nám zaberie desaťročia služby nebu a bratom a sestrám. Mnohí sú povolaní ako malé deti sv. krstom do matky cirkvi. Ale málo z nich je tzv. vyvolených. Čiže tých, čo sa ku tomu krstu aj vedome ako verní učeníci prihlásia, že ho budú aj aplikovať do praxe. Sú prítomní aj v rôznych inštitucionálnych kresťanských cirkvách, aj mimo týchto štruktúr. Nebeský Ženích o nich vie. A On si ich aj nájde. Každému z nich dáva nejakú pozemskú úlohu. Má pre nich originálny plán. A oni tomuto plánu sú ako vedia verní. Sú to Jeho priatelia. Kto chce medzi nich patriť, malo by mu predovšetkým v živote záležať na nepokryteckých kresťanských hodnotách.

Čo je duchovná maturita ?

Ak niekto zoberie vzťah ku Kristovi vážne, a bude si absolvovať skúšku za skúškou v živote bez uljevania či bez podvádzania, príde prirodzene ku duchovnej maturite. Odovzdá Bohu nie iba trošku zo seba, ale dá sa mu celý. V Starom zákone to bol ako predobraz v celopalnej obeti. Zmaturovať v duchu znamená zložiť skúšku z duchovnej dospelosti. Prevziať zodpovednosť za svoj život. Čiže nepodliehať ako decko aj divným manipuláciám rodinného okolia. Nedať sa ovplyvniť pri rozhodovaní nejakými frajerskými radami kamarátov. Nenechať sa zastrašiť podplatenými tekvičiakmi a ich falošne odbornými radami. Dospelé správanie. Umenie rozlišovať . Neobviňovať len niekoho iného za moje problémy. A určite tam bude patriť aj dozretá človečina, že hrať sa na nejakého poloboha už hroziť nebude. Všetko patrí totiž Bohu Otcovi. Aj moje telo, žena, deti, majetok, česť, práca, prítomné okamihy , hriechy minulosti… Jeho Syn je pravý Ženích, nik iný. A Duch Svätý je pravá Láska. Čo je vo mne dobré, je On. Čo chybné, to je moje nesväté ego. Ísť na VŠ ducha môžu len úspešní absolventi týchto náročných testov. Kto robí nejaké vraj vyššie duchovno a hrá sa na už dávno spaseného či predčasne zbožteného, v tom pracuje skrytá pýcha. A padne dolu papulou tak trpko ako padlý anjel, ako vysoko sa pokúšal narušovať svojimi výstrelmi do neba. Väčšinou svoju nekvalitu prezradí iným sám, keď odporučí svojim zasvätencom inú destináciu v inej reinkarnácii na túto chorú planétu spravovanú luciferskými bankstrami.

A kto je na VŠ?

To sú tí, čo sa snažia už hlúpo neznesväcovať zbytočne opakujúcimi sa vážnymi chybami. Títo urážať Boha ani netúžia. Je v nich totiž hlboko bázeň Božia. A to im stačí ako podstata z pravého náboženstva, aby sa správne dohotovili na budúcich anjelov. Robia v každom roku ťažké skúšky z buď z pokory alebo nezištnej lásky. Už sú jasne zaradení priamou cestou do nebies. Toto sú najvzácnejší medzi nami. Kristíny a kristovci. Tí nezvyknú Baránka zradiť a ísť sa z toho vyspovedať. Tí si pestujú tzv. panictvo ducha, ktoré nasleduje Boží plán tam, kde ich on vedie, aby sa obetovali ako jeho spolupracovníci. Vydržia aj prenasledovanie pre spravodlivosť, aj bezprávia, aj zabitú česť a niektorí aj mučeníctvo. Asi preto, že majú zvláštnu ochranu anjelov z nebies. Ktorá absentuje u tých, čo sa pochabia rôznorodým vrajpokáníčkom…

Pavol T
Prosím vysvetliť, ako treba chápať, že sviatosť manželstva je nerozlučiteľná, hoci Ježiš hovori:“… okrem prípadu smilstva.“ Čo všetko môže byť smilstvo v biblickom význame a je s ohľadom na to cirkevné právo správne aplikované?

Oficiálne v Katechizme KC je smilstvo sex mimo či pred manželstvom u slobodných, u ženatého je to cudzoložstvo. To je hlavne pre tých mladších z akoby duchovnej ZDŠ. Pre tých mentálne zrelších okrem iba telesného výkladu to môže znamenať hlbším chápaním aj duchovnú neveru, napr. nestaranie sa o deti, oklamanie vo vážnej veci, ponižovať manžela napr. tak, že manželka dáva na svokrine rozkazy viac než na neho, chorobnú žiarlivosť, za 25 r. spolužitia nepovedať manželke slovo prepáč, nedoliečený alkoholizmus, gemlerstvo, tupé neriešenie pornozlozvykov, fanatický prepad do sekty, týranie manželky , aj psychické, manipulácia obviňovaním iba tej druhej strany vo vzťahu, neprekonateľný odpor, napomáhanie rodine vzďaľovaniu sa nebu, jej sťahovanie dolu už do pohoršlivých vecí, a pod. Kto neráta s takýmto druhom smilstva, čiže znesvätenia vzťahu, ten je až smiešnotrápne povrchný v duchovných veciach. Toto a mnohé iné riešia stredoškoláci v duchovnom gymnáziu. Na akademickej metafyzickej pôde sa na veľmi zložité otázky v medziľudských vzťahoch dávajú jednoduché kerygmatické otázky. Napr. „Je vzťah, ktorý riešim, tým, čo moju partnerku a mňa privádza bližšie k Bohu?“ Ak nie, tak to je napr. definícia, čo je zbytočným zabíjaním času. Čo sa volá na SŠ znesvätenie, a na ZŠ smilstvom.

Na čo sú dobré závislosti?

Keďže naša prirodzenosť je poriadne v podstate geneticky poškodená a nás vedie nie ku postoju veľkej v´dačnosti ku Darcovi čiže láske k Bohu, ale viac nás to ťahá iba ku darom a dobrám tohto sveta, ako samozrejmosť nám pri konzumácii mnohých tunajších ponúk vyskytnú rôzne zlozvyky. Pri nebedlivom nevšímaní si, že nám škodia zniknú po mnohých opakovaniach závislosti. Budú tým silnejšie, čím bude naša vnútorná duchovná prázdnota. Na sladkostiach, porne, jedle, alkohole, zábave, a pod. Čím väčšie prejedanie, tým bude väčšia nadváha. Nebude trestať Boh, ale tá závislosť. Kto čím hreší, tým trestaný aj býva. Zlozvykmi si ubližujeme sami sebe a závislosťami začneme aj iným. Budeme robiť aj hriechy, čiže urážky Dobrého Otca v nebi. To príde ako druhé z osvietení po tom prvom, že tadiaľto správna cesta nevedie. Aj by sme sa toho chceli zbaviť, ale v moci nás budú mať už temné sily. Oslobodiť sa od nich bude duchovný boj. Modlitba je lepší pomocník než iba naše sily. Niekedy pomôže už len exorcista. Závislosť je hľadanie Boha, ale na nesprávnom mieste. Lebo hriech zlozvykov je vlastne napĺňanie niečím našej prázdnoty . Zostanú smutné ničoty. To sa tam môžeme dokonale poučiť. A to môže byť tým správnym štartérom robiť veci úplne inak a začať brať duchové hľadanie Boha vážne.

Hlavný tieň našho pochabenia sa – boľavá samota

Každý človek prežije časť života v celibáte, v osamelosti. Ako je posvätný celibát radosťou, ten iný je veľkou bolesťou. Zažívajú ho ovdovení, nešťastne zamilovaní, rozvedení, nešťastne osobášení, ale aj niektorí Bohu zasvätení. Tento čas bolesti sa dá cez obetu, slzy a modlitby pretaviť na veľmi užitočne strávený čas. Kto ho tak neprežíva, má pocit zbytočného bytia. Problém asi nebude absencia partnera, ale absencia Boha. Čiže jeho malá alebo žiadna zbožnosť. Zoctovatelý pocit z vlastného bytia je trestom, ktorý si nositeľ tohto duchovného darebáctva vykoledoval sám. Alebo ho z časti podedil po predkoch. Či nachytal ako infekciu z intímneho života z neduchovným partnerom. Dá sa s tým určite niečo duchovne robiť. Ak človek pochopí, čo je ako príčina jeho smutne a blbej nálady.

Naše telo je chrám

A nie hocijaký chrám. Ale chrám Ducha Svätého. Inteligentný človek ho nebude považovať za svoj majetok. Ale odovzdá ho vedome, v duchu a s vďačnosťou svojmu Stvoriteľovi. A poprosí ho, aby mu poslal inštruktáž, ako tento nástroj správne naladiť a používať. Kto si myslí, že telo je iba jeho je pohan. Niečo podobné zvieraťu. Bezbrehé podliehanie vášňam mu menia na zvieracie podoby aj jeho dušu. Ak v tom bude vytrvalý a jeho smilstvá budú kvalitné, bude pri vzkriesení smrdieť ako cap.

Posvätný celibát

Ježiš ho učeníkom nenanucuje, iba doporučuje. A iba tomu, kto ho chápe. Je to vlastne pozemský stav anticipácie nebeského manželstva. Ideálom je slobodný muž, ktorý sa odvážne rozhodol slúžiť iným sa zdokonaliť. Toto je duchovné otcovstvo. Ak je v priateľstve s podobnou sestrou, čo sa snaží o duchovné materstvo, a starajú sa ako rodičia o duchovné deti, tak sú to z tých najvzácnejších ľudí. Apoštol Pavol píše že oženiť sa a mať manželku a deti je vec dobrá. Zostať zasväteným Božiemu kráľovstvu je však lepšie.

Čo je človek?

Človek je bio – psycho – spirituálno – sociálna bytosť. Tak to definuje aj WHO. A snáď prídu na to aj lídri cirkví. V každej s týchto oblastí sa treba starať o zdravie a kvalitu života. O doladenie sa a vyváženosť. V každej z týchto štyroch oblastí sa dá aj ochorieť, mať omrzliny, či byť až zmrzačeným.

Kto sme?

Sme obyvatelia planéty Zem, v galaxii Mliečna cesta, a ani nevieme, kde ona je a putuje. Okolo nás je Slnko a stámilióny hviezd, vzdialených sĺnk. Sme tu na pár rokov. Veríme, že nás vytvoril Dobrý Stvoriteľ. Na nejakú dôležitú úlohu nás sem vyslal. V amorálne podivuhodnom svete s obrovskými rozdielmi dúfame, že tento život je iba provizóriom. Testom nášho charakteru či neľudskosti. Chystáme sa na miesto trvalého pobytu v duchovnom svete. Tento je iba pobyt prechodný. Preto sa na tento svet príliš nepútame. Ale mnohoraký neporiadok tu nám nie je ľahostajný. Za chybu považujeme iba prehnaný spiritualizmus, ktorý zanedbáva naše pozemské povinnosti. A tiež iba materializmus, ktorý spirituálne dianie vytesňuje či neguje.

Pestrá ponuka spiritualít

Medzi pestrou ponukou snáď až 20 000 náboženstiev a 3000 bohov má určite exkluzívne postavenie kresťanská viera. Osoba jej zakladateľa, vteleného Yahweho, Boha z náboženstva židovského, je bez toho, aby sme všetky náboženstvá preskúmali a porovnali, jednoznačným víťazom. Ježiš Kristus ako Syn nebeského Otca to berie s vykúpením človeka najserióznejšie a najvážnejšie. Toto nám kresťanom neomylne a s istotou vnuká Duch Svätý. A toto ponúkame všetkým ostatným vyznavačom iných duchovných ciest ako pravé svetlo. Priamo z neba nám dané, ako najvzácnejší dar. Ak to niektorí z nás kresťanov oznamovali iným s neúctou či násilím, je nám to veľmi ľúto, ospravedlňujeme sa im. Išlo o našich málo na duchu kvalitných bratov, ktorí s fanatickým diletantizmom urobili Ježišovej veci viac škôd než osohu.

Večný život

Kristovi učeníci dostali jasný príkaz, ktorý znel: „Otcov príkaz je večný život“ . Preto nie sme vyznavači polepšenia sa v nejakých iných životoch. To majú ako útechu nekresťanské cesty. Reinkarnáciu evanjelium zaradzuje do kategórie „večné trápenie“. Čiže spirituálneho bazáru či secondhandu. /Mt 25 kap/ Ak by ju nejaký kresťan odporúčal, podobal by sa profesorovi, čo svojim študentom odporúča prepadnutie. Tento v modernom svete rozšírený zlozvyk prokrastinácie patrí medzi vážne hriechy lenivosti. Preto nemôže patriť medzi kresťanské hodnoty. Tento život treba nám žiť nie ležérne, ale naplno. Jn 10,10

Ústredná téma

Tú nám priponínajú proroci i sám Vykupiteľ. Je to Božie kráľovstvo. Vláda Božieho Ducha najprv v nás, potom v našich pekných mediľudských vzťahoch. A malo by sa to preniesť aj do úctivých vzťahov v cirkvi a dôstojnom živote v celej spoločnosti a národe. Preto musíme vyhnať vládu hriechu najskôr zo seba, a slobodne odovzdať svoj život tomu, kto si to zaslúži – Kristovi. To je tá najvzácnejšia perla. Všetko ostatné, vrátane diamantov či celej prírody, je z duchovného hľadiska druhoradá bižutéria.

Stvoriteľ je Dobrý Otec

Duchovný človek si pod životom naplno nepredstavuje iba sa zabávať, prejedať sa či okradnúť iných o milióny a takto či inak to roztočiť. To považujeme za pochabosť a ponechávame to na experimentovanie nevzdelaným hlupákom. Naplno žiť pre nás znamená plniť plán, ktorý nám dal Stvoriteľ. Veríme, že je Dobrým Otcom a s každým jedným z nás má originálny zámer. Sv. pápež Ján Pavol II povedal: „ S každým z Vás má Boh osobitný plán. Modlite sa, aby ste tento plán spoznali, a budťe mu verný.“ / 12.9.2003, prejav veriacim na námestí v Banskej Bystrici, čítal kard. J.Tomko/

O čo v podstate v našom živote ide?

O to, aby sme svoj pobyt na zemi prežili dôstojne a správne. Môže tak žiť niekto, kto uctieva nepravého bôžika? Alebo si zvolí spiritualitu s patologickou koncovkou? To sú jasné symptómy, že je miekým zmanipulovaný. Alebo sa klame sám. Potom bude klamať a manipulovať aj iných. Aby sa tomu človek vyhol, mal by si uctievať pravého Boha. My kresťania mu svedčíme, že je to Otec Ježiša. Ježiš Kristus je Jeho Syn. A láska pochádzajúca od Nich je čistá a pravdivá. Voláme ju Duch Svätý. Sám Pán Ježiš prikázal svojim apoštolom, aby krstili ľudí v Mene Otca, i Syna i Ducha Sv. A tiež aby ich naučili všetko, čo nám prikázal vo svojom učení, evanjeliu. To je spoľahlivo zaznamenané vo štyroch evanjeliách a knihách Nového Zákona.

Kto si ctí správne Boha, ten je pravý Izraelita.

Ten, kto sa snaží poctivo pochopiť a potom zachovávať prikázania a rady, ktoré nám dal Ježiš. Predpisy neskoršie, tzv. kňazské, či cirkevné, sú dočasné a meniteľné podľa pastoračných potrieb konkrétnej doby. Ich zachovávanie posilňuje jednotu v cirkvi a disciplínu. Ak ich berieme vážne, aj napr. Predpisy štátu, firmy, športu,… nezabúdajme, že je nad nimi niečo oveľa dôležitejšie, Božie zákony, ktoré sa nemenia tak, ako sa nemenia zákony prírodné. Zachovávanie ľudských predpisov a ignorovanie Božích je vážna patológia. Vedie ku poruchám osobnosti, ku postupnému uctievaniu otca lži. Volajú sa v evanjeliách farizeizmus.V modernej dobe sa etická pokrivenosť či zneužitie duchovnej moci volá klerikalizmus.

Prečo je Biblia najdôležitejšia?

Biblia je židovská kniha. 72 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona sa dá vystihnúť jednou vetou. „ Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého.“ Bázeň Božia je poctivá snaha najmä o toto. Sám Ježiš povedal, že záchrana ľudstva, čiže tzv. spása, je naprojektovaná už v Starom zákone. Prišiel ju nie zrušiť, ale naplniť a zdokonaliť Novým zákonom. Pravý Izraelita je nie iba rasovo čistý etnický žid, ale ten kto koná spravodlivé skutky ako sa to snažil robiť Abrahám. Nový zákon má viac pripomienok o tom, že navonok silní židia si Boha vôbec nectia, a tí čo boli mimo tento nebesami vyvolený ľud, si Ho svojim životom ctili lepšie, hoci boli medzi pohanmi a hriešnikmi. Spásy sa dožijú iba členovia duchovného Izraela. To sú verné panny z Mt 25 kap.

Pánbožkári sú karikatúrov medzi veriacimi

Ak to vážne neberie, špekuluje už aj s trestnou činnosťou a z pokánia si robí výsmech, môže sa premeniť na značkového farizeja a Ježiš mu ako priamy chlap šplechol do očí, že je z otca diabla. Aj keď to bol vysokopostavený židovský prelát. Podobné je to s kresťanmi. Nie každý tam je pravý ctiteľ Otca. V cirkvách pobehujú aj pánbožkári, aj tajtrlíci aj zbabelci aj zradcovia Krista. Tak sú preúspešní vo svojich palácoch denne a roky sa kúpu v sláve a honorofílii, obklopení poslušnými kariérnymi pudlíkmi otrokmi a pritákávačmi, ktorí napr. v čase najbesnejších tlakov na občanov pri fakepandemy ich nielenže zabudli ochrániť keď ich ktosi surovo klamal v médiách falošnými číslami, nafukovaným strachom či ozbíjal o ich ľudské práva, ale sa pridali bezprávím, že okradli svoje ovečky/ baránkovia sa ozbíjať nedali/ o výhradu vo svedomí pri násilnej vrajvakcinácii. To im tí tajtrlíci ako poradcovia našepkali. A keď po najväčšom dejinnom ataku na psychiku a telá miliárd ľudí ich stotisíc bolo tým bodnutím predčasne zabitých a milión ťažko zinvalidizovaných, o tom nechcú ani počuť. Žiadne prepáč. Preboha! Aj takto dopadajú niektorí otitulovaní a vysokopostavení a pravoverní „kresťania“ či aj „kniežatá cirkvi“. To sú verní uctievači nie Boha, ale zneužitej štátnej moci, čiže značkoví bludári etatisti. Tí naslovo poslúchajú pápeža, ale nie v tej pastoračnej oblasti, kde je špičkový odborník, ale v tej, kde je absolútny diletant. Napr. zdravotnej, utečeneckej či geopolitickej. Bojazliví etatisti radi podporia aj podobné bludy, napr. tento je v histórii označený ako ultramontanizmus.

Otrockú poslušnosť sú schopní prepnúť aj do neľudskej bezohľadnosti, oklamať židov, poodchytávať ich a narvať ich aj do dobytčákov alebo násilne kresťanov dopichať aj zneplodňujúcou či inak jedovatou injekciou so zvyškami z potratených plodov , a ísť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia na sv. omšu s pocitom dobre vykonanej práce. Kde ich ako samozrejmosť za to potľapká po pleci duchovný „otec“? Ježiš ich nazval pochabé panny. Takúto produkciu naivného kresťanského divadla treba diagnostikovať ako veľkú apostázu od sv. viery. Ak sa budú tisíc rokov kdesi čudovať, že prečo im zabuchli nebeské dvere, snáď sa v tom predpeklí aj dozvedia od nejakého bachára, že to bolo preto, že uverili ako sociálni kreténi nejakej podlej dezinformácii, nerozlíšili ju a správnych poradcov odkopli preč. Na alternatívne médium, kde títo poradcovia si plnili svoje občianske povinnosti ako nevychovaní sopliaci napľuli ako na konšpiračné. Nezbadali ani, akí sú pokrytci. Žili navonok ako zaslepení vo veľkej sláve, a vo vnútri si úspešne rokmi vypestovali veľkú hanbu. To o tomto je život? Však nie. To je aktívna či pasívna spoluúčasť na najväčšom podvode v dejinách planéty.

Jakub/Izrael/ je božím bojovníkom

Meno patriarchu Jakub Boh zmenil na Izraela. Čiže na toho, kto zápasí s Bohom. Presnejšie povedané nechá Boha zápasiť zo zlom. Najprv v sebe a potom aj mimo seba. Bojuje za nie hocijakú vieru či kadejaké hodnoty, ale také, čo sa páčia Otcovi v nebi. A sväto pohŕda tým, čo je Bohu ohavnosť, nízkosť, podlosť. A robí tak dôsledne ako pravý rytier. Čo sa ku nemu pridajú nielen obdivom, ale aj pomocnými rukami, to sú praví veriaci. Iba tá čo tomu rozumie je dáma. Ostatné sú iba fifleny. Aj keď by boli namastené všetkými hadími masťami, mali kráľovský apartmán na najvyššom poschodí mrakodrapu, na dámy v klobúku sa iba hrajú. Hlúpe sliepky sa po nich opičia a rady kotkodákajú a klebetia v cukrárni o rôznych záprdkoch svojich frajerov. Aj tí tzv. bojovníci za vrajpravú vieru, čo strieľajú do civilistov, to sú iba trápni kadiči, antidôstojníci a falošní mučeníci. Budúci démoni. Ak ubližujú deťom, sú to stelesnení diabli a zaslúžia si peklo.

Inteligencia, pokora, múdrosť

Spoznať, že niekde robím aj chybu je znakom inteligentného človeka. Priznať si tú chybu, oľutovať si ju, povedať v modlitbe Bohu odpusť, blížnym prepáčte a poučiť sa z toho je už pokora. Najkrajšia si z ľudských cností. Určite kardinálna, aj keď ju Katechizmus KC medzi kardinálne podivne po 2 tis. rokoch rozlišovania a hľadania čo sú ozajstná hodnoty tam nestihol zaradiť. A múdrosť, to je duchovná kvalita, až nebeský luxusný tovar tu na zemi, z ktorým sa nedá obchodovať, tá sa rozhodne tú chybu neopakovať. Ak je to teda niečo vážne. Lebo drobné chyby máme a mať asi navždy budeme. Sv. Alfonz Rodriguez nám pripomenul, že nám ich Pán ponecháva aj na to, aby krotili naše sebavedomie, aby nám nespyšnelo.

Aby nám neuletela podstata veci

Etickou podstatou židovskej viery je Mojžišovo Desatoro. A podstatou čo je to kresťanstvo je osem blahoslavenstiev. Mt, 5 kap.
Všetky ostatné historické príbehy, podobenstvá, proroctvá či žalmy sú skonkretizovanie týchto podstatných a Ježišom spomenutých vecí. Cieľom všetkého je napomôcť ku zrelšej podobe vzájomnej lásky. Duchovnejšie prežiť svoj život. A povzbudiť verných učeníkov, ako spoľahlivo prísť Domov do nebies. Snaha dodržať Božie pravidlá je láska k Bohu. Kresťania zvyknú spať, miesto chápania aj chrápu, toto podstatné majú za druhoradé, a ich ťažisko sú druhoradé cirkevné príkazy, ktoré sa každé storočie zvyknú aj meniť.

Boží časový plán s ľudstvom

Židovský kalendár ráta 5784 r. od stvorenia prvého páru. Čiže od Adama po Abraháma bolo asi 2000 rokov. Od Abraháma po Ježiša ďalších 2000 rokov. A do Jeho druhého slávneho príchodu prešlo 2000 rokov. Možno pred Adamom a Evou tu boli aj ludoopi, neandertálci či kromaňonci. To sa iba domnievame. Alebo aj dinosaury, hoci nič o nich v Biblii nie je. Islamský kalendár sa ráta od roku 622. V slovanskom kalendári napr. je rok 5508 pred Kr. Odporúčam držať sa biblického časového plánu vykúpenia ľudstva, lebo rôzne čísla z histórie, atraktívni guruovia či pozoruhodné filozofie bez Krista nás nespasia. To sú ako rôzne sviečky či lampáše na pomoc v tme miesto slnka. Čakáme Božiu vládu a príchod Nebeskej metropoly s tisícročným kráľovstvom Ježiša Krista a jeho verných. /Zj 22 kap./ Toto nám prorocky ponúka biblická viera. O toto sa stará biblický Boh. V Starom zákone mal meno Yahwe, čiže „Som Ten, ktorý Existujem.“ To bola príprava a predobraz Zákona Nového. V starom zákone židovský národ Boh prísne vychovával a pripravoval. V Ježišovi sa Yahwe inkarnoval. Nadviazal na židovstvo, a naštepil ho novým plodonosným viničom. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová mala zjavené, že Pán Ježiš sa narodil 5199 r. od stvorenia sveta. A bolo to 4 – 7 r. pred naším letopočtom podľa moderných historikov.

Kerygma / podstatná zvesť/ SZ a NZ

V starom zákone je podstata etiky Desatoro Mojžišových prikázaní. V dobe milosrdenstva, v ére kresťanstva, sú to 4. evanjeliá a najmä osem blahoslavenstiev. Mt 5 kap. Po tejto dobe príde doba spravodlivosti a obnovená spiritualizovaná zem. Tam budú s Ním kraľovať Jemu verní. Budú mať vzkriesené nové telá. Aj všetko naokolo bude od zla odkliate a nové. Chrám tam apoštol Ján nevidel. Asi preto, že všetko už bude chrámom a nebeskou liturgiou.

Čítať + pochopiť + uplatniť v praxi

Kto raz naisto zistí, že biblický text je ten správny návod na život, ten našiel perlu medzi bižutériou v rôznych spirituálnych ponukách. Ak hľadá správny výklad tých textov, čiže exegézu, nájde ho pri zdravom rozume, ktorý sa radikálne drží pravdy, za pomoci vzdelanejších odborníkov čiže svätcov, živého magistéria pápežov a za pomoci Ducha Svätého. Ak príde na to, že treba nám aj uplatňovať v praxi prečítané a potom aj správne pochopené, bude žiť dôstojne a správne. Budú mu prichádzať aj úspechy, čiže požehnania. A prehry bude brať ako potrebné otestovania sa v cnostiach.

Biblické prisľúbenia

Boh berie vzťah ku vykúpeniu človeka vážne. Plán vykúpenia Biblia podrobne popisuje. Toho, kto v ten plán z neba uverí a žije sv. krst, toho čaká na ceste mnoho prekvapivých zistení, že vzťah k Bohu sa žiť oplatí. Prísľuby, ktoré nám Boh dáva cez svojich hovorcov, prorokov, sa napĺňajú jeden po druhom, tak ako ich máme predpovedané. Adam s Evou dostali prísľub Mesiáša. Abrahám že bude mať syna, aj keď Sára bola neplodná, aj že jeho potomstvo bude veľmi požehnané. Židia otročiaci v Egypte dostali prísľub, že budú mať vlastnú krajinu, a že budú v nej žiť v slobode. Keď boli v babylonskom zajatí, že ich tam Yahwe neopustí. Inkarnovaný do Ježiša nám sľúbil, že nám ide pripraviť v nebesiach miesto. Že tí, čo budú zachovávať Jeho rady, budú mať v sebe večný život. Alebo že tí, čo pre Jeho Meno opustia všetko a budú žiť iba pre Božie Kráľovstvo, budú mať 100 x viac než tí, čo si na to netrúfnu. Aj mnoho iného majú prisľúbené tí, čo uveria. To, že sa tieto Božie prisľúbenia napĺňajú znamená, že biblická viera je pravou vierou medzi všetkými ostatnými duchovnými cestami a návodmi na život.

Pomazanie

Christos z gr. znamená pomazaný. Čiže ten, kto dostal od Majiteľa všetkého tú pravú licenciu, spoľahlivý mandát. Istotu, že jeho slová a činy sú tie správne. To On je garantom pravej ľudskosti. A profesionálnej duchovnej práci. Pomazaný pravým olejom, to znamená, že kto dodržiava Jeho prikázania a usmernenia, ten naisto dôjde ku pravej radosti. Voláme ju aj jemná nebeská blaženosť. Môžeme jej predchuť koštovať už tu na zemi.

Spiritualizácia tela

Kto prijíma Sv. Telo a Krv v Eucharistii, tak ako nám to Ježiš odporučil, ten posväcuje aj svoju dušu aj telo. Pracuje na svojom posväcovaní sa na chrám Ducha Svätého. Nekrstené telá sú pod vládou padlých anjelov, vesmíru či karmy. Ich činnosť poškodzuje náš duchovný stav. Blbneme, starneme, osmutnievame, strácame chuť žiť. Najprv ubližujeme sebe a potom aj iným. Preto potrebujeme revitalizačné vykúpenie viac než soľ. To, čo nás gniavi sa dá premeniť. Preprogramovať. Zduchovniť. Aj naša sexualita potrebuje zjemnieť a sublimovať, lebo pravým Ženíchom nedotknutá bude divo rásť a zadusí postupne všetko normálne.

Sv. krst je ten správny krotiteľ nášho ega

Aj naša sexualita potrebuje zjemnieť a sublimovať, lebo pravým Ženíchom nedotknutá bude divo rásť a zadusí postupne všetko normálne. Sklony ku pornografii sú bosoráctvom podsúvaným nám peklom. Vedú k osobnostnému rozkladu a falošnej jednote. Naše ego sa po normálnom vybudovaní do zdravého sebavedomia potrebuje už nenafukovať. Preto je dobré si vybrať radšej singlestyle miesto zápasením a plytvaním drahocenného času v stovkách hodin v toxickom vzťahu. Sexuálna abstinencia je oveľa lepšia než sa s niekým zbytočne zaprasačiť. Ticho miesto nezdravej spoločnosti. Samota s knihou je oveľa tvorivejšia než komunikácia s nevzdelancom či infantilom. Výhra vo svete, ktorá nám buduje pyšnú slepotu na pravé hodnoty či neempatickú sociopatickú poruchu osobnosti je aj spoločenská aj duchovná prehra. Pokorenie, nenápadný život v ústraní, ústup, neúspech vonku, môže byť brané pohľadom zhora oveľa užitočnejším pre náš správny duchovný rozvoj. Poslední raz budú prvými a prví poslednými. Toto Vám farizeji či pokrytci nikdy nepripomenú.

Anjel strážny a pokušiteľ

Máme okolo seba rôznych kamarátov, ktorí nás budú odkláňať na nesprávne túlanie sa s nimi. Aj z duchovného sveta budeme pociťovať nečistých duchov, čo nám budú našepkávať pohodlné sebaoslavné pseudoriešenia. Pri sv. krste vodou dostávame ako jeden z darov anjela priamo z neba. Ten nás napomína počas nášho života výčitkami svedomia, ak podľahneme pokušeniam zlého. Naše ego má jadro v našej intimite. Naše lásky a vzťahy sú preto také komplikované, lebo naše telá sú rôznorodo našimi predkami popreklínané. Aj polovicu nášho života trpíme smolou kôli našim nekvalitným génom. Správny duchovný život je prežívať poctivo všetky tri dimenzie sv. krstu. To nám spoľahlivo prečistí aj gény, aj intimitu, aj vzťahy aj celý osud.

Lákavé pasce ezoteriky

Mnohí nechcú byť v náboženstve vlažní a vyberú si nejakú spiritualitu. Pri pohľade na umučeného Krista si nechcú voliť až taký extrém. A volia si niečo spirituálne príjemnejšie. Voláme to ezoterické. Je to o vnútorných zákonitostiach, je to o zdravej výžive, o neprodukovaní konfliktov či o pozitívnej energii. Má to určite aj pozitíva. Ale ak je to iba o tých silných pozitívach, tak to bude určite diletantská maska, pod ktorou sa bude ukrývať niečo silno negatívne. To nám ezoterickí lídri neprezradia, lebo by sa im na kurzy osobného rozvoja už nik neprihlásil. To negatívum je záverečná kvintesencia dlhoročného snaženia sa, a tou je kvantový nárast sebectva. Harmónia, úspech, bohatstvo, ale iba pre mňa a možno pre pár kamošov. A to je to veľmi zlé. Aj život v klame, že už je tu nebo, a nevidia toľké peklá okolo nás. Alebo ani neregistrujú svoju zdanlivo úspešnú bublinu. Takto dopadá tzv. ezoterika, duchovno bez Ducha Svätého. Ak niekomu dáva niečo v osobnom dozretí jóga, hnutie grálu či kvantový dotyk matrixu, tak mu treba zapriať a odporučiť, aby tam aj skoro dozrel. A sa oslobodil od tzv. nepriamych či blúdivých ciest. Nech podá o tom iným snažiacim sa svedectvo o pozitívach a negatívach svojho hľadania. A potom nech pomáha iným pri vyslobodzovaní sa zo spútaní nesvätými ponkami, ktoré má vari aj za sebou. Preto tam asi bol na nejaký čas aj poslaný. Ten bude hovoriť bez odsudzovania a z vlastnej skúsenosti. Kresťania diletanti hovoria preto s odsudzovaním, lebo sami neskúsili, iba niečo počuli či čítali, a ich svedectvo preto plodí nesympatiu až odpor.

Toto je moje telo a krv

Víno, premenené na jeho duchovnú krv a chlieb prepodstatnený na jeho spirituálne telo nám prikázal sláviť na Jeho pamiatku. Je nám posilou a liekom. Pomocou sv.prijímaní a očisťovania pred nimi sa nám posväcuje duch, uzdravuje duša a spiritualizuje telo. Z hrubého stavu dostavu jemnejšieho. Sexualita sa sublimuje do erósu. Ten do jemného erósu. Opúšťa nás postupne silná vášnivosť vo všetkých oblastiach života, ak ich jednu po druhej odovzdáme pri prijímaní sviatostí pod vládu Kráľa kráľov. Cieľ je správne dohotoviť naše bytie na obraz Boží, na Ním plánovaný projekt, ktorý má s každým z nás. Toto je tzv. Božie synovstvo.

4. spirituálne centrá kresťanov miesto 7. čakier ezoterikov

Budťe dokonalý ako je dokonalý Váš nebeský Otec. Znamená to, aby sme boli kompletní. Celiství. Správne ako ľudia dohotovení. Aby sme v nejakej oblasti svojho života neboli zinvalidizovaní, okyptení či až zmrzačení. Nemôže byť niekto dobrý kristovec, kto nie je najskôr dobrým človekom. To je absolútne zásadné. / Benedikt XVI./ Muž by Kristovi odovzdať svoj rozum, a ctiť si tam radikálne pravdu. Potom srdce, kde si treba z neho vyhnať celú zoologickú záhradu storakých nečistých citov. A nainštalovať si tam nezištnú lásku. Mal by ísť aj do hľbky, a dať pod Božiu vládu oblasť svojho brucha. Ak je pod kontrolou Kráľa miernosti, tak by namalo byť nafúknuté nadváhou. Ak je, Kristus tam ešte kráľom asi nebude, však? Povinnosťou je ísť aj do intímnej hĺbky. Neponechať si ju, akoby patrila iba môjmu egu. Má ona patriť Nebeskému Ženíchovi. A človek má žiť dôstojne v manželstve alebo v slobodnom stave. Ak pestuje vzťahy, ktoré zadymujú jeho chrám, jeho intimita ešte nepatrí Bohu. Nešťastné vzťahy bude mať dovtedy, pokiaľ sa týchto eskapád nezriekne.

Ak sa nezrieknete všetkého…

Tak nemôžeme byť učeníci Kristovi. Kto to pochopil iba tak, že porozdáva všetko, a žije v chudobe, možno je to pre jeho vývoj správne. Ale pre ostatných y to bolo nezodpovedné. Napr, manželia by takto okradli svoje deti. Zrieknuť sa nám treba všetkého duchovne. Prakticky sa to dá zrealizovať iba individuálne, kde človek odovzdá všetko čo má a čím bol i je a bude iba Bohu. A spravuje to už ako malý správca, nie ako nafúkaný majiteľ. Bežne kresťania vôbec považujú svoj dom za Boží majetok? Alebo svoje deti? Či svoju rodinu? Či svoje telo? Ak nie, tak nech s tým začnú lebo neurobiť túto skrytú liturgiu by bola podstatná chyba. Prezrádzali by sme tým, že sme stále otroci svojho ega.

Povolaných mnoho, vyvolených málo

„Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“. Mnohí sú povolaní žiť život, a oni nedôstojne živoria. Mnohí sú sv. krstom pozvaní na nebeskú svadbu, ale oni sa rozhodnú pre pornografiu, čiže diablovo svadbenie sa. Kto sa v dospelom veku rozhodne zobrať svoj krst vodou vážne, ten už začína byť krstený aj Duchom Svätým. Nech len pokračuje, žije naisto správne. Ak bude vyháňať s pomocou Božou zo svojho chrámu neresti a budovať cnosti, nebude žiť nadarmo. Duch Kristov ho bude zasväcovať pomocou tajomstiev a sviatostí do hlbín duchovného života. Bude sa ho rôznorodo dotýkať. Nech si dobre všimne, kde, v akom spoločenstve sa ho dotkol, aká biblická veta ho silno oslovila,aká charizma ho uchvátila. To mu dá smernicu pre ďalší vývoj a spirituálnu prácu. Ak ju bude poctivo roky robiť, dožije sa milosti krstu ohňom. Udania, nenávisti a prenasledovania. To bude tŕňová koruna, ktorá mu bude predzvesťou koruny Božej slávy.
Povolaných je ozaj mnoho. Ale málo je tých, čo si sami vyvolia tú náročnejšiu cestu s troma dimenziami sv.krstu. Krst vodou je iba platná vstupenka na Boží štadión. Kto nepracuje, odmieta hlbšie veci pochopiť alebo zbabelo za pecou vôbec zo zlom nebojuje nech víťazný veniec za svoju vlažnosť naivne neočakáva.

Čo je to pokánie?

To hlásal každý, aj ten najväčší z prorokov sv. Ján Krstiteľ. Vyzýval ľudí, aby sa prestali pochabiť. Aby aj zvážneli. Aby sa očisťovali od nerestí sebectva, pýchy, hlúposti, necudnosti, nespravodlivosti,… Krstil ich vodou, aby im naznačil, e sa máme umyť zo svojej špiny, ak chceme komunikovať so svätým Bohom. Kto to nerobí, ten bude švoje špiny, depresie, viny hádzať na iných. Škodoradosť mu zostala preto, lebo pravú radosť niekde stratil.
Pokánie je priznať si chybu. Povedať slovo prepáč. Ospravedlniť sa. Nahradiť škodu. Vyznať svoju vinu. Uvedomiť si, kde som pochybil. Ísť do kostola na bohoslužbu. Modliť sa Kriste zmiluj sa, a myslieť pritom na toho, kto je opitý… Modliť sa o milosť Božiu pre toho, kto robí zle. Odprosovať Boha aj za hriechy iných. Hanbiť sa za tých, čo sa už hanbiť nevedia. Alebo zbierať napr. smeti po tých, čo ich okolo nás iba rozhadzujú.

Prax pokánia u prvých kresťanov

U prvých kresťanov sa pokánie, čiže radikálne obrátenie sa na cestu do neba, realizovalo prípravou na svätý krst. Pri ňom sa nový adept vyznal verejne všetkým ostatným bratom a sestrám zo svojho doterajšieho hriešneho života. Po verejnom oľutovaní toho blúdenia sa ospravedlnil Bohu aj ostatným, bol pokrstený a prijatý do cirkevného spoločenstva. Potom sa tzv. spovedacia prax, zavedená až okolo roku 600 pápežom sv. Gregorom Veľkým nepraktizovala. Sv. krst a vzťah k Bohu sa bral vážne. Pri prenasledovaniach však mnohí zradili Krista ako Judáš alebo zapreli ako sv.Peter. Rozmýšľalo sa, ako ich napomenúť, a či ich prijať znovu do cirkvi. Po akom pokání a po akom čase. Spovedanie je určite užitočnou činnosťou pri sebaočisťovaní. Treba však dať otcovský pozor, aby sa nastalo iba povrchným folklórom. Alebo aby nebolo iba sebeckým vyznaním sa z hriechov, a škody, ktoré niekto napáchal, aby boli aj nahradené. Ak sa nedá inak, aspoň symbolicky. Alebo aby to nebola podpora necharakternosti či napomáhanie rozvoja nerestí. Pán Ježiš povedal apoštolom, a na inom mieste všetkým: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené“. Ale aj pedagogicky múdro dodal: „Komu ich zadržíte, budú mu zadržané.“ Niekedy je nesprávne až antiľudské prilacno donekonečna iba odpúšťať. A nevšímať si, že tým u druhého podporujeme morálne zlo a zakrpatenosť. A namýšľame si, že nebudeme za to zodpovedný? Duchovný spánok to je, nie sv. viera.

Z čoho budeme hodnotení na Poslednom súde?

O tom máme jednoznačné svedectvo od inkarnovaného Yahweho u Mt 25 kap. Dať hladnému jesť, smädnému piť, pomôcť prenocovať pocestného, navštíviť chorého, zaodieť nahého či navštíviť niekoho vo väzení. Sú to milosrdné skutky, ktoré nakoniec rozhodnú. Kto tvrdí, že to bude viera, modlitby, sviatosti, zbožné reči, množstvo biblických citátov, či ochrana pravoverného učenia, ten nečítal evanjelium pozorne. A z toho, čo je duchovnou hodnotou, si svojsky povýšil na tú najdôležitejšiu hodnotu.
Dalo by sa to aplikovať aj do moderného života. Väzením sa dá rozumieť aj ateizmus. Chorobou nesprávny názor. Niekto hľadajúci pravdu v inom náboženstve je tiež ako pocestný. Smädný sa dá byť aj po hlbších odpovediach na otázky. Hladný môže byť človek aj po láske, rodine, primeranej práci, dôstojnom bývaní, priateľovi, spoločenstve…

Olej v lampách

V podobenstve o 10 pannách u Mt 25 kap. nás Ježiš upozorňuje na čosi ozaj podstatné. Nebude ku spáse stačiť mať povrchnú pravú vieru. Iba polovica z panien bude zobratých na nebeskú hostinu. Panna je cudná duša, slušný človek. Lampa je určite kresťanská denominácia, ktorá má chrániť Ježišovu pravdu a lásku. Mať vyleštené lampy nebude stačiť. Čiže iba sa modliť tie správne formulky, mať právoplatné sviatosti, chodiť do nesektárskeho spoločenstva, budiť zdanie, že sme seriózni kresťania. Olej je určite nie ten klasický v olejovej lampe, ale duchovná kvalita. Nezištná láska, neherecká pokora, hlboko ľudské empatické pochopenie, nepoškodená prirodzenosť. Ako napr. slnečnicový či olivový olej vzniká pod tlakom lisu po čase dozretia, podobne po čase študentskej prípravy a viacročnej služby iným príde čas aj na skúšku, či slúžim Bohu alebo tomuto svetu. Či viem poslúchať Boha viac ako ľudí. Či dokážem zniesť aj potupu, prenasledovanie za tie pravé hodnoty. Ten vonkajší tlak od temných síl bude mať asi ten zmysel, že nám napomáha ku sebapoznaniu. Máme totiž všetci sklony ku sebapreceňovaniu, uljevaniu sa, podliehame rôznym sebaklamom, hlavne v Petrovej cirkvi. A keď zaprieme v skúške Krista ako on, málokto si to dokáže priznať , zaplakať nad sebou, verejne oľutovať a ospravedlniť sa a neopakovať to. Hráme sa na svätých. Aj takto sa vo vnútri našich cirkví pochabíme. A ani sa nenapomíname navzájom. Čiže uspávame sa navzájom aj v adventnej dobe. Nevšímame si exkolegov hodených cez palubu, nevyšetrenú trestnú činnosť, ožobráčených spoluobčanov, rôznorodo doráňaných pacientov. Hojivý Olej na rany im často nemá kto naliať ? Miesto zamyslenia sa v tichu nad tým, čo je ozaj dôležité buď utekáme pre sebou alebo zaparkujeme v povrchnej partii a pochechtávame sa nad trapošinami? Budujeme vonkajšiu slávu, robíme si svoju kariéru,rozmnožujeme všelijaké nervózne aktivity, liečime si depresie nakupovaním daromníc alebo pýchubudujúcim cestovaním, sledovaním porna si zbastarďujeme egá, nadávaním na globalistov si posilňujeme národnú hrdosť, ibanegativizovaním niekoho iného si vnútro tunelujeme nenávisťou… Ako v nesvätej pyramíde kyjakom cynizmu kdesi kýmsi omráčení nás zasväcujú polokresťankovia- poloslobodomurárikovia aby sme poslušne tolerovali aj krádež výhrady vo svedomí, ako liliputánski otroci nám dávajú hlboko nemravný antipríklad mopslíkovania nielen pri posielaní židov do dobytčákov, ale aj verno- trápne dodržiavanie všetkých tzv. opatrení a aktívne pomáhanie pri vyhadzovaní odvážnejších kresťanov z kostolov. Ako posadnutí démonmi strachopudizmu nanucujú občanom očkovanie raz ateizmom, inokedy neúčinnými fakewaxami alebo liberálnou ideológiou kŕmiacou tunely iba tých bohatých. Vrajkresťania vo vláde propagovali podporu vyvražďovania v umelo vyvolanom konflikte, plytvanie miliardami na zbrane, bezočivé zadlžovanie štátu už extrémnym vlčím hladom vyhladovanej finančnej moci, nekritické konzumovanie lavíny pololží v hlavnom spravodajstve, pochabenie sa aj s pandemickým cirkusom… Miesto bratského napomenutia toho, kto vážne v niečom pochybil pestujeme roky pakultúru sprisahania ticha, a klameme si, akí sme len spravodliví kresťania? Toto a mnohé iné je učebnicové sebavykrádanie svojej kresťanskej lampy od oleja poctivosti v nej. Podchladzujeme sa bezbožnosťou ducha tohoto sveta a strácame kontakt s Duchom Svätým. Takto nebedlivo nám uletí podstata života aj viery. Príde hodina pravdy a zabuchnú nám pred nosom nebeské dvere.

Ezoterické ego alebo kresťanské spoločenstvo

Duch, ktorý je vo vnútri kresťanstva, nás učí, že spoločenstvo je dôležité. Už kde sú dvaja či traja s čistými úmyslami a prirodzenou dobrotou, tam je ten správny Kristov duch prítomný. Láska nie je iba ezoterické ja a boh, ale my, ja a Boh. Bohom nie je naše neočistené ego, to nám buliká nesvätý duch. Duch Svätý nás učí, že máme v sebe mnohé čo očisťovať, aby sme sa zjednotili nakoniec svätou láskou. Nesväté cesty idú na zjednocovanie tiel v dočasnej láske veľmi rýchlo. Ide však o smilnenie, čiže nekvalitné spojenie sa , nie o bratskosesterskú lásku. Prinesie to veľmi trpké ovocie pre klamajúcich aj pre oklamaných.

Založil Ježiš vôbec nejakú cirkev?

Ak niekto verí v nejakého ježiša, ktorý vraj žiadnu cirkev nezaložil, ten verí vo falošného krista. Je silno poznačený duchom individulalizmu. Kristovstvo je o ozajstných vzťahoch. K Bohu, ku sebe navzájom, ku sebe či k prírode. V tzv. kresťanskom spoločenstve, kde je bežné sa udávať, negativizovať, nemo sa prizerať na neprávosť, či hádzať proroka cez palubu, tam sa Duch Boží postupne asi niekde vytratil, keď sme svedkami podobných „potratov“. Takto sa kresťania bez sebareflexie postupne premenia na cynikov, sociopatov, zbabelcov, pupušov či infantilov, ktorých doma zbičujú nahnevané ženy alebo vonku neopohanské vlády. Ak sú lídri cirkví už ako iba cúvajúci malí chlapci, je asi čas sa ich po slušnom napomenutí neriešiť. A venovať sa o to viac vnútornému Dobrému Pastierovi. Zdravé jadro Božieho kráľovstva je Bohu oddaná Svätá Panna a Matka v podobe Ježišovej mamy. Jej srdce spojené so Sv. Srdcom Syna, ktorý je tiež naozaj a totálne oddaný v službe Bohu a ľuďom. To je nezničiteľná radostná Svätá Sila Božia tu inkarnovaná a v duchu na tejto stále boľavej planéte prítomná. Čerpať sa dá doslova bez peňazí.

Pravá cirkev

Dlho dlho si rímski katolíci namýšľali, že iba oni sú tou pôvodnou a pravou cirkvou. Pôvodnou veru sú. Ale v histórii sa stalo mnohokrát, že aj jej predstavitelia, čo pôvodne boli prenasledovaní, sa sami stali prenasledovateľmi kristovcov. Čiže úprimných veriacich v Krista. Preto sú kôli tomu a po rade sv. Jána XXIII, už len v druhom extréme prehnanej pokory. Po II VK sa dostalo do oficiálneho učenia dlho dlho nepovšimnutá definícia: „Pravá Kristova Cirkev je prítomná vo vnútri katolíckej cirkvi“. Je to presnejšia a aj neomylná veta. Čiže nie všetci v nej a všetko, ale niekde vo vnútri a v duchu. Čiže tajne? A odvážnejší katolíci sa aj opýtajú: A nemôžu toto o sebe prehlásiť aj všetky ostatné kresťanské denominácie? Veľmi správna a katolícka otázka. A pravdivá odpoveď je, že môžu to aj oni prehlásiť o svojej cirkvi. I keď má 100 či 500 rokov. V každej n nej sa totiž nachádza niečo zdravé a Božie. Väčšinou to, čo stáročia ignorovali doma vraj superkatolíci. A v každej z nich sa nachádza niečo aj boľavé či choré. Tak si to všimne a skonštatuje každý spirituálny realista.

Mnohosť kresťanských cirkví nie je žiadna tragédia

Môže hovoriť o tom, že má v živote veľké šťastie ten, kto spoznal v Ježišovi pravého Syna Nebeského Otca. Ak svoju vieru zoberie vážne, uverí a dá sa pokrstiť, stáva sa Ježišovým nasledovníkom. Už nehľadá predovšetkým svoju vôľu, ale tú Božiu. Presne na tom Ježišovi a jeho verným záležalo najviac.
Kresťanských denominácií je na planéte do 50 000. Každý týždeň vraj vznikne nová. Ak si niekto myslí, že to je pre kresťanstvo tragédia, tak určite sa mýli. Tragédiou je iba jeho malodušná nevzdelanosť. A ešte väčšou, keď niekto sa pýši, aký je on kresťan, ako je on člen tej najpravejšej z cirkví, a nachytáte ho, že kolegovi bezočivo zaklame do očí a nevie roky ani povedať slovo prepáč. To je tragédia väčšia než poloslušný ateizmus.
V každej z tých denominácií je totiž niečo z Božieho kráľovstva. V každej sú kristovci s božou bázňou. V každej je nejaká originálna podoba služby, originálna charizma zakladateľa, zaujímaví ľudia, specifická história, svojská liturgia a iné zvyky a pravidlá. V každej sú aj tiene nielen zakladateľa, ale aj jeho nástupcov a rokmi nahromadená nesvätosti členov. Sú tam aj o svätosť sa snažiaci, aj čestní aj Judáši. Dokonalé rodiny alebo sväté spoločenstvo či cirkev bez vád budú iba v nebi, nie tu na zemi.
Kresťanské denominácie rôznych stupňov vznikli prirodzeným vývojom. Niektoré aj pod tlakom udalostí, kde v ich pôvodnej cirkvi neeticky sa správajúci predstavený vytváral neznesiteľnú atmosféru. Jeho neotcovský prístup to bol, čo splodil ako nemanželské dieťa inú denomináciu. Aj za to bude raz zodpovedným.

Kresťan je viac ako pápež

Kto je pokrstený vodou v Mene Otca i Syna i Ducha Sv. v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi, či výnimočne inak, je zaradený medzi Kristových učeníkov. Je pozvaný na Baránkovu svadbu v nebi. Ak svoj krst zoberie vážne, a bude ho žiť, treba mať ku nemu úctu ako ku samému Ježišovi. „ Byť kresťanom je dôležitejšie ako byť biskupom či pápežom“ / Ján Pavol II. Prekročiť prah nádeje/ Ak sa na toto pozabúda, čiže stráca sa viera vo svojej podstate, prichádza klerikalizmus. Čiže zdôrazňovanie cirkevných funkcií. A tých, čo im zachutí moc a povyšovanie sa nad inými, zdôrazňovanie svojho ješitného otcovstva, alebo poporujú zneužívanie tejto moci, tých treba jasne demaskovať ako modlárov.

Moderní nadpápeži

M.Luther v 16 st. aplikoval do praxe dávne pokušenie, právo vysvetľovať si bibliu tak, ako mi to rozum velí. Má na toto človek právo? Má. Aj keď u to diletanti v cirkevných funkciách stáročia pošliapávali. Ďalší amatéri však neučia kresťanov a nezôrazňujú, že nanucovať všetkým veriacim tie svoje výklady biblie už kresťan právo nemá. Ježišom totiž bola zriadená duchovná autorita a bola delegovaná apoštolovi Petrovi. Jednoznačne a opakovane. A tú majú všetci kresťania povinnosť rešpektovať. Kto to ignoruje, a evanjelizuje iba to svoje, je nadpápežík. A kto na ňu agresívne útočí, ten je antikristík.

Mainstream a alternatíva

Ak by viedli kresťanské stádo dozretí muži vo viere, tzv. starci, tak by okrem hlavného ortodoxného prúdu nechali existovať aj prúd heterodoxný. Bolo by to niečo ako v športe iná liga, II., III, IV, V… Niečo obdobné je v spoločenskej oblasti. V oblasti médií je hlavnoprúdový mainstream, ktorý si skoro pravidelne neplní svoju spoločenskú úlohu objektívne informovať verejnosť o faktoch. Miesto občanom slúži oligarchom, nejakej politickej strane, ktorá je pri moci či do extrému sa vychyľujúcej ideológii. Preto vznikajú kôli vyváženosti spravodajstva úplne prirodzene alternatívne prúdy. Tie dopĺňajú to, čo hlavný prúd chronicky zanedbáva. A má hlboký spoločenský význam. Niečo podobné sa stalo v oblasti kresťanstva, kde hlavnoprúdová katolícka cirkev strácala katolícku identitu. Nepripustila dlhé stáročia žiadne alternatívy okrem seba. Nanucovala iba ten svoj typ prežívania pseudokatolíckej viery. Likvidovala opozičný či pokrokovejší názor aj upalovaním? Alebo 300 rokov v susedných Čechách prečo nedali tí superkatolíci ani pípnuť inému typu kresťanstva? To mali radosť s pokrytectva svojich blížnych a porušovania ľudských práv? Boli kôli tomu mnohé náboženské vojny, nie iba tá tridsaťročná, medzi katolíkmi a evanjelikmi. Toto je hanebná vizitka diletantov vo vedení kresťanstva, ktorí nanucovali inakzmýšľajúcim iba tú svoju cestu. Sv. Ignác z Loyoly to vystihol: „ Niet väčšieho omylu v duchovných veciach, ako je nanucovať iným svoju cestu.“ V tomto bode tzv. „svätí otcovia“ neboli ani otcovskí ani svätí.

Nekatolícki „katolíci“

Mnohokrát sa stalo v histórii, že v najpôvodnejšej z kresťanských cirkví, rímskokatolíckej, bol na mieste biskupa či aj pápeža nevykúpený muž. Aj keď sa nechali pápeži volať za živa svätými otcami, pravda je taká, že ich z 266 bolo svätých iba 78. Protipápežov v histórii bolo 42. Čiže väčšina. A v tých pracovala vnútorná pýcha, ktorá im nedovolila abdikovať, ako to bolo schopných pápežov iba 10. Biskupov, poznačených klerikalizmom bolo a je oveľa väčšie percento.

Čiže cirkevné spoločenstvá poväčšine viedli diletanti, ktorí napr. nedovolili žiaden opozičný názor. Likvidovali alternatívne pokusy prežívania kresťanskej viery. Nedovoľovali liturgiu v materinskom jazyku, ale nanucovali iba tú latinskú. Čechy boli dlho poznačené panovačným vplyvom nemeckých a rakúskych biskupov. Na Slovensku vyvádzal nielen biskup Wiching v 9.st., ale pred sto rokmi týrali a prenasledovali slovenskych kňazov šovinistickí maďarskí biskupi.

Prečo tak konali? Z jediného dôvodu. Nemali a nežili katolícku vieru. Iba o nej iným kázali. Ale podávali dôkaz za dôkazom, že svoje národné modly uctievali oveľa viac než Boha. Boli poškvrnení ako farizeji zhubným nádorom pokrytectva. Keďže nerešpektovali dôstojnosť ľudskej osoby, a nanucovali iným svoje modlárstvo, znesväcovali sa tzv. duchovným smilnením. To zakrývali pod masku teatrálnej čistoty, rečičkách o celibáte a pravidelne to preháňali úctou ku prečistej Panne. Svoju obludnú koncovku ich patologická spiritualita nadobudla vtedy, keď sa vyžívali v trestaní kňaza, čo sa priznal, že celibát je nad jeho sily a sa oženil. Alebo v dopľuvaní niekoho, kto sa možno aj nechtiac rozviedol.

Upaľovanie sv. Jany z Arku ako diablom posadnutej bosorky či upálenie čestného a prorocky kážuceho kňaza Jána Husa ako arcikacíra, to už bola ich „pravovernosť“ a neľudskosť v záverečnom štádiu morálneho rozkladu. Išlo o diablami posadnutých extrasociopatov, ktorí asi nikdy nemali čas sa zamyslieť nad slovami Ježiša pri Poslednej večeri: „ Prídu dni, keď Vás zabijú, a budú si myslieť, že slúžia Bohu. Nikdy nepoznali Mňa, ani môjho Otca“ / Jn 16, 1-4/ Extrémne otrasná ignorácia Jeho sv. odkazu. Kresťania tomu ako vrchol cynizmu nehovoria žiadne Beda Vám?.. Volá sa to apostáza.

Takých obetí boli tisíce. Ak sa to dialo v Kristovom Mene, tak je to kriminálna blasfémia na tej najpodlejšej úrovni. Upálenie Jeronýma Pražského rok potom ako mistra Jana iba ukázalo, že považovali zabitie svojho pýtajúceho sa brata za „dobrý skutok“. Ukážkoví páchatelia „dobra“… Ústredný výbor cirkevného snemu nie raz v dejinách ovládli nekajúci vrajkresťanskí preláti. Ak nerobili zo svojich deliktov voči desatoru pokánie, určite sa stretli s Božím hnevom.

To, že ani tak kresťanstvo ani matka cirkev s takým srandisticko – talibanským manažmentom nezanikli, je jeden zo silných dôkazov, že sú postavené na pevnej skale, a že ich riadi niekto hore.

Moc klerikov sa oddelila laikov. Nadobudli enormne veľký majetok a vplyv, a vedľajší efekt bol, že sa ich 99% iných členov cirkvi bálo. A tak si mohli zneužívať až do brachiálnych podôb. Podobný extrém klerikálneho zneužitia moci sa deje v rôznych obmenách počas celých dejín vykúpenia. Jeden z tisícov zlynčovaných obetných baránkov cirkevnými vlkmi bol aj sám Pán Ježiš.

Ekumenická spolupráca

Fenomén kresťanstva je ako váza rozbitá na tisíc kúskov. Rozbila sa počas 2.tis. r. histórie kôli vyčíňajúcemu klerikalizmu vodcov jednotlivých cirkví. Apoštol Peter a jeho nástupcovia si neplnili svoje pracovné povinnosti tak ako mali. Mnohí z nich neboli schopní odstúpiť a dať svoju funkciu niekomu lepšiemu. V r. 1054 sa napr. popreklínali navzájom pápežskí legáti s pravoslávnymi. V 20 sr. sa ich nástupcovia konečne objali a začali spolupracovať. Začali rešpektovať svoju odlišnú spiritualitu. Váza sa začína skladať do zaujímajej mozaiky. Katolícku cirkev tvorí v r. 2020 okrem najpočetenejšej rímskokatolíckej ďalších 28 menších zjednotených cirkví. Miesto stáročných náboženských vojen sme sa dožili dlho nevídaného úkazu, ekumenizmu. Vďaka za to Bohu. Dozreli sme ku dospelejšej podobe viery.

Ortodoxia

Ortodoxia je kresťaské učenie, hlásané bez omylov a bludov. Bol to stáročný zápas, pri ktorom paradoxne bludári vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa stretli. Napr. na koncile v Nicey, 325 r. prejednali blud kňaza Áriusa, ktorý hlásal, že Ježiš nie je II. božská osoba. Koncil rozhodol, že toto je blud arianizmu a zadefinoval presný opak. Takto vznikali tzv. dogmy viery, čiže pevné pravidlá, čo je pravda a čo už blud. U prvých kresťanov bolo hlásanie evanjelia bez bludov v najvyššej úcte. Morálne zlyhania boli považované až za niečo druhoradé. U dnešných učeníkov je to celkom inak. Stratili sme asi úctu ku Pravde.

Ortopraxia

Je to správne konanie v praktickom živote. Sám Ježiš si všimol preláta a levitu/ cirk.zamestnanca/ ako išli slúžiť do kostola liturgiu, a vykašľali sa na dobitého človeka. Ujal sa ho samaritán. Moderne prirovnané ezoterik + agnostik + maďar + cigáň, napr. Toho Ježiš pochválil, lebo mu pomohol. Určite nemal ortodoxné názory, ale ortopraxiu mal vzorovú. A tá podľa evanjelia nakoniec rozhodne. Na Poslednom súde sa nás nebudú pýtať na naše názory, cirkev, počet prijatých sviatostí, či množstvo prečítaných kníh či premodlených hodín našich modlitieb. Je tam 4 x opakovane napísané, že to podstatné pre vstup do Božieho kráľovstva budú milosrdné skutky. O našom večnom osude rozhodne teda empatia. A neempatia, ľahosťajnosť sú dobré akurát tak na zatratenie si svojej duše.

Ortopédia

Znamená priame kráčanie. Nie je to iba dôležité oddelenie v nemocnici pre nápravu našich kolien a kĺbov. Vtedy, keď máme viac možností, a nevieme ktorú si vybrať, tak je dôležité sa neunáhliť. Vec si treba v tichu premyslieť, modliť sa, ale nie iba ku niečomu nado mnou, ale ku Duchu Svätému, ktorého máme byť chrám, a počkať si na vyjasnenie. Až potom urobiť ten správny krok. Aj keď bude proti prúdu, nebudeme ho ľutovať. Kto si na toto neurobí čas, urobí podstatné chyby. Čím závažnejšiu vec v živote riešime, tým viac by sme mali v tomto bode hľadať Boží zámer v našom živote. A možno sa modliť so sv. Teréziou Veľkou: “ Pane osloboď ma od mňa samej“ čiže od neslobody a iba mojej krátkozrakej vôle, a mojich veľmi pozemských túžob.

Povinnosť kresťana hľadať katolícky ideál

Katolícka cirkev je historicky nie sestrou iným kresťanským denomináciám, ale matkou. Matka dáva život a vychováva pri základoch bytia. Ona občas akoby vo svojich vonkajších predstaviteľoch zdementnela, ako sa to stáva aj našim matkám. Čiže stratila zdravý úsudok. A prehnala to so svojou nepodmienečnou materinskou láskou aj tak, že jedných slepo a nerozumne rozmaznávala a iných trocha dozretejších nemilosrdne trestala. Takto to bežne robia po stáročia naše nesväté ženy. A ak to opakujú nevychovaní a nedozretí chlapci v cirkevných úradoch, určite neide o dobrých otcov a nikto ich nebude chcieť vyhlásiť za svätých.

Keďže v matke cirkvi sa dostávali do čela kariéristi miesto otcov, ako vedľajšia produkcia ich presvätého diletantizmu bolo poškodenie značky katolícky a preexponovaný maniérizmus značke rímsky. Likvidovanie iného názoru, nanucovanie neblickej latinčiny, symbolu to svetoobčianstva sa začalo považovať za niečo dôležitejšie než ohlasovanie evanjelia. Opájanie sa falošnou katolicitou, nanucovanie tzv.čistoty a celibátu, hromadenie nadbytočných stavieb a kázničky iným o chudobe, vedenie nezmyselných vojen, to a mnohé iné značilo odklon od viery kresťanov. Univerzálnosť sa začala strácať, a matku cirkev dramaticky opúšťať.

Tajomným Božím dopustením sa začalo dozretejšie kresťanstvo objavovať v tzv. oddelených cirkevných spoločenstvách. To, čo „otcovia“ nechceli alebo nevládali riešiť, to sa objavovalo niekde inde. Sloboda ohlasovania u protestantov, preklady biblie do rodnej reči u anglikánov, ženatí kňazi u pravoslávnych, sloboda svedomia u husitov, alternatívne svätenie soboty miesto nedele u adventistov, duchovná služba u žien v reformovaných cirkvách, …

Išlo mnohokrát o veci, ktoré samotná Rkc do svojej teórie a praxe prijala. Ak predbehli dobu prijatia pápežmi, tak ich nositelia boli zlynčovaní. Kto bedlil a kto spal sa zistilo neraz po stáročiach.

V Rímskokatolíckej cirkvi strážili ortodoxiu, a darí sa im to strážiť. Ale v ortopraxii robili školácke chyby. Preto museli vzniknúť cirkvi alternatívne. Dlho o tom pápeži nechceli ani počuť. Undiscutabile, čiže žiadna dikusia o nejakej alternatíve, než akú líniu forsíroval Vatikán. To bola vraj vernosť tradícii, ale mnohokrát nevernosť duchu Kristovmu. A paranoidný strach pred tzv. novotami, ktoré by mohli ohroziť tradičné hodnoty. Tým väčší, čím bola viera slabšia. A tým väčšie zastrašovanie nositeľov iných nelatinských ciest. To, že tie novoty, ktoré priniesli napr. sv. Cyril a Metod, boli najskôr zakázané a o tisíc rokov v tej istej cirkvi prikázané, o tom zúriví katolíci neradi hovoria. Hanbia sa? Asi za tých, čo sa hanbiť kedysi dávno vôbec nevedeli. Nevedia to ani poriadne odprezentovať, prečo sa tak vlastne stalo. Zadubene mlčia. To znamená, že od inteligentných katolíkov majú ešte asi ďaleko.

Ďakuj za život a ďakuj za sv. krst

Do nejakej rodiny sme sa narodili. Šťastnej alebo nešťastnej. Miesto vyčítania voči Stvoriteľovi by sme sa mali pokúsiť skôr odosobniť, a byť vďační za dar života. Ak niekto mal rodičov nie správnych, nech si nezúfa. Osud mu chystá v druhej polovici života možno duchovných rodičov vynikajúcich. Mali by sme byť aj vďační za dar sv.krstu. Rodičia mali právo nás pokrstiť vo svojej viere. Bezprávie ohlasuje ten, kto toto právo rodičom nedopraje. Ak dospejeme, máme možnosť i zvoliť sami kresťanskú cirkev. Rkc má vek 14 r., čo je neviem či nie príliš mladý vek na zmenu viery, skôr by tam pasoval vek 24 r. / Ak nás Prozreteľnosť poslala do nejakej rodiny, štátu aj cirkvi, tak asi máme v tých spoločenstvách nejaké poslanie. Pokiaľ si ho nesplníme, netreba odtiaľ predčasne utekať.

Ako zhrešili naši prví rodičia?

Adam a Eva sú považovaní Bibliou za prvý ľudský pár. Eva zjedla ovocie zo stromu dobra a zla. A dala jesť aj Adamovi. Zviedol ju had. A prišlo prekliatie ľudského pokolenia závisťou a nenávisťou. Ich syn Kain zabil svojho brata Ábela. Pandorina skrinka s ďalšími nešťastiami sa otvorila. Väčšinou muži obviňujú z tohto aj iných nešťastí ženy. Nezhrešil však viac Adam, keď nebránil svoju manželku? Mlčaním a nekonaním? Vraj sa prizeral, ako to dopadne / podľa : Sv.Katarína Sienská – Dialog/

Či prvý hriech bola neposlušnosť, oberanie nezrelých hrušiek, análny koitus so šimpanzom ktorého posadol diabol či nejaké prapôvodné bosoráctvo, to biblická príbeh nekonkretizuje. Ak si to niekto vo svojej fantázii s nejakým typom kriminálneho konania silno stotožňuje, tak asi jeho predkovia svojimi nekajúcimi hriechami presne týmto typom vírusom poznačili genofond nasledujúcej, aj jeho generácie. A on v tom má robiť nejakú protioperatívnu činnosť, aby dal vec svoju i ľudstva do rovnováhy.

O tzv. dedičnom hriechu.

Sme od prírody iba dobrí? Touto naivitou trpel jeden pár. Začal putovať z krajiny do krajiny. Až prišli do kraja, kde im podrezali krk. Asi sa to stalo aj pre nás ostatných, aby sme až takou naivitu hlboko nemali v pamäti uloženú. Podobný infantilizmus produkujú tí, čo nám tvrdia, že žiadnu dedičnú nekvalitu ľudia nemajú. Dedičný hriech je jediná dogma, ktorá sa dá vedecky dokázať. Realita je taká, že mnohé, čo riešime ako svoje problémy, sú programy, ktoré nevyriešili naši predkovia, najmä naši rodičia a ich rodičia. Sme tým veľmi silno zasiahnutí. A náš správny duchovný život námpomáha dlhy našich predkov splatiť. Naše nesvätosťou stigmatizované telá postupne spiritualizovať. Kto nejakým úkonom sa pokúša preťať duchovné puto, tzv. rodové korene, urobí už neprirodzenú mágiu. Ak to urobí unáhlene, nepoctivo, môže sa mu zrazu zjednodušiť osud, ale narastie mu skrytý nádor pýchy. Aj sebectva. Čiže sa na duchu poškodí. Bez poctivého boja totiž preskočil polovicu svojho života… Ak muž obviňuje iba ženy, žena obviňuje nejakých hadov, a súrodenci sa miesto vzájomnej pomoci nenávidia a ľudia sa miesto normálnej komunikácie urážajú, to a iné sú dedičný hriech v praxi.

Najdôležitejšia udalosť

Udiala na kalvárii. Bola to kruté umučenie a smrť Pána Ježiša. S apoštolom Pavlom my kristovci veríme, že sa udial podstatný vykupiteľský čin v dejinách celého ľudstva. Paradox všetkých paradoxov, Ježiš svojou prehrou na kríži vyhral najdôležitejšiu duchovnú bitku nad diablom. Smrť dostala smrteľný úder. Ak to niekto uverí a prijme, tak porazí touto silou každé diabolstvo vo svojom tele či duchu. Na tretí deň vstal z hrobu. V oživenom novom tele. Tak sa stane aj s obnoveným a jeho zásadám verným ľudstvom, že dostaneme nové vzkriesené telá. Bude tu nové nebo a nová zem.

Krv Kristova obmýva každý náš hriech.

Hoci Ježiš vo svojom evanjeliu termín dedičný hriech nepoužil ani raz, faktom jem že sme ním poznačení. Preto v každej kresťanskej cirkvi odporúčame sv. krst. Ten dedičný hriech duchovne obmýva. Jeho následky však pretrvávajú. Sú to nekvality a sklony ku rôznym extrémom. Nejaká prehnaná túžba nás poteší. Po čase zistíme, že nepravou radosťou. Ak sa to nerieši, tak nás to zotročuje. Vedie ku prázdnote. Čím niekto hreší, čiže preháňa v nejakej oblasti, tým viac si svoj stav bytia komplikuje. V čom bude hrešiť, v tom bude aj potrestaný. Boh to iba dopúšťa. Trestá nás nadváha z prejedania, „opica“ z opilstva, pocit hanby po nesvätých spájaniach tiel, výčitky svedomia z neetického správania sa. Kristov Duch nás očišťuje v presvätej Krvi, ktorú Ježiš vylial na kríži. Toto bude tá najpodstatnejšia veta celého kresťanstva.

Hriech

/ Z gr.hamartolos/ etymologicky znamená nepotrafenie do cieľa. Alebo nepresný zásah u lukosrelca. Liečenie falošnej diagnózy u pacienta. Plakanie na nepravom hrobe. Milovanie sa, ktoré končí strašne trpkým sklamaním. Toto fatálne ohlúpnutie a sebadeštruktívne správanie produkujeme preto, lebo máme v sebe ešte veľa duchovného tuku. Ten vzniká zanedbaním toho podstatného, čiže radikálnym zanedbaním hľadania Božej vôle pre náš život. Čím viac sádla má naše telo, ale aj ego, tým ťažšie bude sa ho zbaviť. Čím ďalej sme blúdili po nesprávnych cestách, tým dlhší bude návrat na tú správnu. Hriech je konanie proti Božím zákonom. Chyba je nevedomé prestúpenie nejakého pravidla. Inteligentný človek rozlišuje. Nerobí zo všetkých ťažkých hriešnikov , ani rovnako postihnutých invalidov, ani kriminálnikov.

Spoveď

Prví kresťania sa spovedali iba raz v živote. A to pred krstom. Pravidelné spovede zaviedol okolo r.600 sv. pápež Gregor Veľký. Či spoveďou v tej či inej cirkvi, či oľutovaním si svojich previnení, či ospravedlnením, snahou o nápravu škôd, alebo plačom pod krížom. Detoxikácia sa dá dosiahnuť viacerými nástrojmi . Odporúča sa ako najspoľahlivejší očistný prostriedok svätá krv Ježiša Krista vyliata na kríži. Úctivá spomienka na Jeho umučenie nás dokonale obmýva od našich vín.

Pas moje ovečky, pas moje baránky

Ezoterika sa tvári, že žiadnu cirkvev nepotrebuje. Ona má boha vraj vo vrecku. Skutočnosti bedliacim na seba iba prezrádza, ako je v podstate poznačená inividualizmom. Čiže sebectvom. A usvedčuje sa harmóniami storakého druhu. Akoby ju nezaujímali stovky druhov nemocníc a tisíce chorých v nich. Ani zápas proti zabijackym vírusom Vás nezaujíma? Zachvíľu sa Vám zjednoduší život až tak, že budete na kolenách antikristových otrokov prosiť o vakcínu. Petrovi boli samým Ježišom zverené prvotné spoločenstvo veriacich. Nie aby ich strašil, vyhladoval, manipuloval či krivil. Ale aby ich pásol. Čiže nasýtil niečím duchovne kvalitným. Napomáhal im sa správne vyvýjať. A dohotoviť. Najprv na dobrých ľudí a až potom na dobrých učeníkov Kristových. Kresťastvo je jednoznačne oproti nekresťankým náboženstvám a ezoterickým smerom pozvánkou vytvárať zdravé spoločenstvá.

Kto je ovca?

Nesamostatná duchovná bytosť. Dnes by sme povedali aj teliatko. Mláďa. Tínedžer. Študent. Učeň. Nemá ešte nadhľad. Nevie sa orientovať. Nedodrží slovo. Podlieha emócionálnemu zatmeniu rozumu. Nemá v základných otázkach jasno. Čím je nevyzretejší, tým viac odsudzuje. Hlavne toho či to, čo vôbec ešte hlbšie nepozná. Podlieha silno naivite. Ľahko sa dá oklamať, zmanipulovať, doplašiť. Nekritické zamilovanie sa uctieva ako posvätné. Klebety adoruje ako dogmy. Nevie ešte rozlišovať podstatné od nepodstatného. Má ale záujem sa týchto akné a mladíckych nerozvážností poctivo dostať.

Kto Baránok?

To je ten, na ktorého nevedomé stádo vrhne vinu, a on sa obetuje. Neraz vykrváca a umrie ako mučeník. A v spoločenstve sa niečo podstatne pohne k lepšiemu. Baránok je uvedomelejší než veriaci. Už je vediaci. Alebo aj vidiaci hlbšie súvislosti. Má guráž, čo nemá ani tisíc oviec. Tie iba spolu mlčia , prežúvajú či bľačia. Baránok sa vie ozvať. Nahlas pomenovať, čo všetci iba taja, lebo sa boja. Cirkevní lídri, čo onemejú pre Herodesom sú iba vypasené ovce. Sú zaživa potrestaní najťažším trestom, a to že sú smiešni. Hrajú sa na kráľov, aj čapice také majú, a sú to iba trápni klauni, ktorých dospelejší vo viere nemôžu brať vážne, lebo majú na ich zbabelosť alergiu.

Duchovný nepodarok.

Ak niekto z nás robí nejakú hlúposť, potom ho prichytia či odhalia, a on iba nekonečne zatĺka, že nič neurobil, to je presne ten, čo kandiduje na somára roka. Nepriznanie si chyby, ignorovanie napomenutí, alibizmus, nechopnosť povedať slovo prepáč, to sú sociopatie už pre zverolekára. Zaťatosť priznať, že Boh urobil pred našimi očami zázrak. Zaťaté iba negativizovanie niekoho. Kto to pácha a je tomu verný, to je najrýchlejšia cesta ku tomu, aby mu vo vzkriesenom tele narástli extra rozmerné somárske uši.

Hriech proti Duchu Svätému.

Diletanti v kresťanstve nám tvrdia, že Boh odpustí všetky hriechy. Akoby bol automat. On všetko neodpustí. O tom hovorí Ježiš jasne. Len nemáme jasno, čo je ten neodpustiteľná blasfémia? Bol spomenutý pri zlomyselnom prekrucovaní farizeov, ktorí videli mocný Boží zásah do ľudských osudov, tzv. Zázrak. A oni prisúdili jeho autorstvo belzebulovi, kniežaťovi zla. Možno tam patrí aj likvidácia proroka. Znevažovanie jeho osoby a cti. Ohlasovania dôležitej pravdy, ktorá bola potrebná pre správny vývoj ľudstva. Budú to asi nejaké svätokrádežné páchania podvodov, marenie Božieho plánu, s ďalekosiahlymi škodami na dušiach.

Svätým krstom sme povolaní slúžiť iným

Začlenenie toho, kto je pokrstený, do diela vykúpenia, v ktorom je Ježišova obeta na Golgote je absolútnym centrom, a my sme iba jej spolupracovníci. Každý z nás dostáva Ducha Kristovho, aby nejakú oblasť nášho života najprv diagnostikoval a potom ju terapeutizoval. A takto jednoznačne z Božou pomocou pozdvihoval úroveň ľudstva do kvalitnejšej etickejšej podoby. V tomto duchovnom zápase máme ponuku ku prorockej úlohe. Povolaných je mnoho z ľudí, ale vyvolených je málo. Totiž tých, čo zoberú toto pozvanie aj vážne. Sú to skôr výnimky. Ostatní si volia pohodlnejšiu cestu. Najviac je tých, čo si miesto večného života volia skoro každý deň rôznorodé pochabenie sa. Prirodzene sa ako ľudia delíme na tých, čo iným chceme slúžiť, a na tých, čo sa dávajú obsluhovať. Ježiš a jeho učeníci patria ireverzibilne do prvej skupiny.

Dajte si pozor na falošných prorokov

To sú tí medzi kresťanmi, ktorí nosia svojimi šatami či vznešenými titulmi kresťanské posolstvo, ale pod tými maskami majú niečo celkom opačné. Doporučujú chudobu, a žijú pohodlný život. Majú doktorát, ale sa urážajú za slušnú a pravdivú kritiku. Alebo likvidujú kvalitnejšieho oponenta. Ochraňujú tradičnú rodinu, ale majú ju 100 x za dôležitejšiu než rodinu nebeskú. Sú to vyznavači pseudokresťanských modiel. Prostriedok si zamenili s cieľom. Snažia sa dodržiavať náboženské pravidlá, vedú ku tomu aj iných, ale nemilujú Boha ako Otca. Pravý prorok žije v realite, aj ju iným ponúka. Neviaže ľudí na seba, ale na Božiu autoritu. Ani iným neklame, nemanipuluje ich, ani z nich nerobí polovzdelaných. Berie svoju misiu medzi Božím ľudom vážne. Falošní proroci pri probléme mlčia. Nežijú reálny život. Majstri aj v chlácholení davu, aj v čičíkaní svojho svedomia. Ani nediagnostikujú, ani neliečia. Boja sa akejkoľvek konfrontácie s pozemskými mocipánmi. V podstate roky tolerujú ich nemravnosti. A keď sa tvária, že ich ich nevidia, zodpovednosť padá na ich konto. Moderne sa ich primárna diagnóza volá prokrastinácia. Odkladajú poctivé prežitie si života na nejaký iný čas. Rozhodne a v princípe nie na tento život. Kto ich na to upozorní, toho nechcú počúvať. Problém nechcú vidieť. A kto upozorní verejne a ráznejšie, toho zo strachu, že stratia moc, akoby pravidelne dajú spojení so svetskou mocou zlikvidovať.

A kto je duchovný vlk?

Vlčí hlad po tele čitej ženy bude mať ten, čo mnohokrát masturboval nad pornografiou. Tak sa tými prasačinami nad falošnou krásou štetiek vytuneloval, že bude raz za konci tých eskapád vyhladovaný po niečom serióznom. Ak ho to slušné dievča odmietne, lebo bude cítiť z neho nejakú hrôzu, a nepomôžu mu už ani prachy, strašne ju bude mať chuť „ v zuboch roztrhať“. Ponížiť, znásilniť, zbiť… Robí tak z vlčieho hladu. Bude tým väčší, a v tej oblasti, v ktorej ten nešťastník dlho a extrémne hrešil. Iný druh hladu, ešte rafinovanejší, sa vyskytuje u tých, čo robili prudkú askézu. A maskovali to svätosťou. Odrapia si erós aj s káblikmi, fyzicky sa vykastrujú, unáhlene sa vraj zriekajú všetkého majetku, a budova kde bývajú je ako palác pre grófov. A po čase umŕtvovania, bez odovzdania to Bohu, bez spolupráce s Kristom, prichádza druhý extrém. Hlad po neprirodzenej sexualite, tituloch, trestaní, záchvaty dôležitosti po dlhoročej vrajpokore. Vlčí hlad po niečom prirodzenom. Asi preto, lebo toho nadprirodzeného a nenormálneho boli už asi orgie. Jeden slobodan očkovič sa zúfalo dobýjal do intimity iného, ktorého vylákal na obed. Aj si to tajne nahrával, hovädo. Asi 40 x sa akoby sekerou dobíjal, a strašne chcel od toho druhého vedieť niečo intímne z jeho života. Prečo sa tak strápnil? Lebo jeho intímny život bol dlho už o ničom. A ten vlčí hlad začal úradovať… Takto je niekto zvlčilý v žiarlivosti, ďaľší smädný po pohodlnizme a pochechtávačkách, iný v chamtivosti po peniazoch, tretia má vlčí hlad po sebaklame ako úžasne vyzerá či neustálom úspechu. Ani netuší, aká je v skutočnosti nepekná a neúspešná pred Bohom. Ak si to neuvedomia, ich stav priepastnej prázdnoty a vlčieho hladu sa bude iba prehlbovať…

Čo je vychladnutá láska?

Vystavia vás súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje Meno. Mnohí sa pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Evanjelium podľa Matúša 24,9.10

Ježiš ju definuje ako udávanie a nenávisť. Je toho hodne v našich posledných časoch. Nenávisť je napr. permanentné negativizovanie nejakej osoby. Ak sa nám to stane, nemusí byť negácia vo mne. Pravdepodobne je u toho, kto aplikuje takúto negatívnu autoprojekciu svojich tieňov do iného. Čím väčšia je jeho znesvätenosť pýchou, tým drzejšie osočenia hádže na iných. Má s ňou problém asi sám. Ak ubližuje, tak nás prosí o pomoc. O modlitbu. Aj o otcovký preplesk. Udávania sa dopúšťa ten, kto za zbytočnosť považuje napomenutie medzi štyrmi a šiestimi očami. A nedá ani čas človeku sa polepšiť. Iba ho kruto zotne odsúdením. V skutočnosti zotína, odsudzuje a preklína sám seba. A vôbec si neuvedomuje, ako si rúca chrám. Pýcha, s ktorou spáva v posteli, ho takto oslepila a zohavila. Ak to nerieši jeho okolie, a mlčaním to zakrýva, nemôžeme hovoriť o kresťanskom spoločenstve, ale o sociopatiou infikovanom ovčinci.

Kto má právo nastaviť pravidlá?

Ďeťom dať pravidlá majú určite právo určiť ich rodičia. Keď človek dospeje, už si sám rozhodne, podľa čoho sa bude riadiť. Koľko z rodičovskej výchovy si ponechá a koľko z toho vypustí. Zákony v štáte určuje vláda a parlament. Mali by ich strážiť polícia, prokuratúra a súdy. V spirituálnej oblasti si človek má právo vybrať, aký typ mu vyhovuje, a pre ktorou náboženskou cestou sa vyberie vo svojom živote ísť. Táto tzv. sloboda svedomia bola rodičmi dočasne pozastavená, pre dobro ich detí lebo by si nevedeli určite z rôznych možností vybrať tú pre seba najvýhodnejšiu. Správny rodič však čaká na vhodný čas vo vývoji, kedy dieťaťu dar slobody v rozhodovaní odovzdá. Je to okolo 20 roku. Mal by sa ten človek už o seba vedieť postarať. Rodičia, ktorí nedorástli na pochopenie svojich povinností, a nanucujú iným svoju vôľu, tí robia podstatnú chybu. Stratia vážnosť aj autoritu, a po mnohých zbytočných komplikáciách skončia zatrpknutí z toho, že ich deti nie sú ich majetok. Ale tú to viac deti Božie, ktoré majú právo na svoju dôstojnosť.

Kalibráciu medzi kresťanmi dostal Peter

Pre nasledovníkov Krista bola daná samým Ježišom vytvorená autorita. Bola daná apoštolovi Petrovi. Katolíci veria, že aj jeho nástupcom v úrade. Má pásť ovečky a baránky. Čiže má právo nastavovať pravidlá, čo sa má veriť ako pravda a čo už je blud. Čo je etické a čo nemravné, čiže duši človeka škodiace. Volá sa to moderne kalibrácia či ciachovanie. Je to snaha o presné nastavenie systému, ktorý má zodpovedať reálnemu stavu.

O slobode svedomia

Dlho, predlho o nej pápeži nechceli ani počuť. Gregor XVI. Ju nazval stokou každej zvrátenosti, aj pomätenosťou. Zlom nastal v polovici XX. st. Na II. Vat. koncile sa zrazu ocitlo na indexe doporučovanej literatúry právo človeka na zvolenie si svojho náboženstva, aj právo na ateizmus. Pápež Benedikt XVI. ju doporučil dať do právneho systému každého štátu ako ľudské právo. Napísal, že by bolo hrubým narušením dôstojnosti človeka toto právo mu nedať. Ako je možné, že pápeži na tento fenomén hovorili dlho stop, a v XX. storočí presný opak? Aj rodičia niečo svojim deťom zakazujú, a keď zistia že sú dospelí, tak im to povolia. Ale ordinovať všetkým a bez rozlišovanie rovnaký spôsob výchovy a tým dospelejším dať dereš exkomunikácie ako G. Savonarolovi, potom potupnú šibenicu? Alebo ct. Mary Wardovej v 16. st. doživotnú šikanu a sakra kvalitné zneuctenie dobrého mena, ktoré na ňu spáchal pápež Urban VIII. také eskapády dobrí ani svätí otcovia nerobia, však? To robili zropušení klerici a farizeji všetkých čias s prorokmi. Ježiš to vystihol presne, keď povedal, že budú prví, ktorí sa stanú poslednými, a budú aj poslední, čo budú očiach Božích prví.

Pavlovská charizma

Jedno z presvedčení u kresťanov je, že ak niekto dostane úrad, dostane aj schopnosť ho spoľahlivo vykonávať. Aj to sa občas stáva. Realita za 2.tis. Rokov však je taká, že väčšina z predstavených boli diletanti. Odbornosť predstierali a svätosť iba hrali. Čom dosahovali dokonalosť bol neraz klerikalizmus. Zneužitie moci. Potom nasledovalo nepriznanie si chyby. A do tretice nekajúcne zatĺkanie toho spackania. Možno táto príliš ľudská snaha bez pokory bude tým číslom 666. Podobnú hlúposť robia podnájomníci v úradoch, keď 500 rokov zadubene mlčia aj pri spomienke na Janu Arku. A potom, keď ju pápež vyhlásil za svätú v r. 1921, tak ju odmietli dať aj do cirkevného kalendára. Na takýto aplikovaný trpkákizmus bola v kresťanstve daná tzv. Pavlovská charizma. Sk apoštolov nám nezamlčujú, že aj apoštol Peter sa začal zropušievať, keď sa odťahoval od kresťanov obrátených z pohanstva a išiel sa po pleci potľapkávať medzi kresťanov obrátených iba zo židovstva. Pavol zaregistroval jeho zbabelé pokrytectvo a verejne ho za to napomenul. Kto umlčiaval, marginalizoval či až likvidoval takýchto Pavlov, ten sa začal zohavovať najprv sám. A potom bola jeho pastorácia skôr pasáctvom, ktoré z nevesty Kristovej začala robiť neviestku.

Doktori duchovných chorôb

V historii kresťanstva je v každom storočí niekoľko príkladov, ako pápeži zasiahli svojim rozhodnutím do sporov, či je niečo pravda a či je to blud. V 4 st. Sa napr. Riešil na Nicejskom koncile vážny spor, či je Ježiš Božská Osoba či len Boží Syn. Kňaz Árius totiž tvrdil, že iba to druhé. Vošlo to do dejín ako blud arianizmu. Dodnes ho živia svedkovia Jehovovi. Podobne tomto storočí tvrdil biskup Macedonius, že Duch Svätý je iba Božia sila. Autorita biskupov s pápežom potvrdila, že je to Tretia Božská Osoba, a zavrhla blud macedonianizmu. Koncil v Efeze zavrhol tézu že Ježišova matka nie je Bohorodička. Pápež Urban VIII. odmietol blud janzenizmu, ktorý pokrivoval realitu a kresťanov strašil. Petrovi nástupci nastavili pre kresťanstvo pevné pravidlá, tzv. dogmy. Boli to pravidlá správne. Určite im pritom asistoval Duch Svätý. Kto ich odmieta,akoby odmietol, že 1+1=2. Nastavuje si tak pravidlá vlastné a svoj subjektívny názor povyšuje nad názor odborný a objektívny. Na takúto intelektuálnu pýchu si inteligentný človek dáva pozor. Ak niekto začne robiť vedecké pokusy a veľmi pochabo a namyslene zavrhne tisícročný vývoj vedy v tej oblasti, sám sa rozhodne ako diletant opakovať už vyriešené omyly svojich predchodcov. Stratí tak mnoho času. A jeho nekolegialita sa mu tak vôbec nevyplatí. Mať v úcte predkov vo vede i viere sa veru oplatí.

Na stráži proti extrémizmu

Hlavne emocionálne ženy zvyknú nafúknuť veci do extrému. Oni tak zdôraznia niečo utajené. Pomenovať problém by im mali prísť pomôcť duchovní muži. A potom odextrémizovať záležitosť do tzv. zlatého stredu. Skoro všetko, čím začneme preháňať, nám začne ubližovať. Od pôstov, cez modlitby až po žiarlivosť či prejedanie. Kristus je aj kráľ pokoja a miernosti. On je aj osloboditeľ od extrémnej uletenosti, do ktorej veci doženú horliví fanatici.

Fanatici

Po dlhej fáze zmekčilosti nasadia razantne prílišnú horlivosť. Po fáze romaznávania záchvaty plnenia povinností. Po orgiách prejedania drastické diéty. Ozýva sa im svedomie, a zachraňujú situáciu. Ich snaha môže byť v prvej časti aj správna. Ale časť druhá, ktorá tie ich extrémne športy začne nanucovať iným, už zdravá asi nebude. Vytvorí to miesto lásky medzi ľuďmi iba zosilnenú podozrievavosť a stupňujúcu vzájomnú nevraživosť. Boli aj takí medzi kresťanmi, ktorí upalovali bosorky. Zle si totiž vysvetlili verš “ čarodejnicu nenecháš nažive“ . Inteligenti to pochopili tak, aby ju veriaci nepodporoval v jej aktivitách. Fanatici ju surovo a škodoradostne zavraždili. Asi nikdy nečítali odkaz z Poslednej večere, že kto iných zabije, a myslí si, že si tým uctieva Boha, tak nikdy nepochopil ani Otca ani jeho Syna. Jn 16 kap. Fanatik si svoje neočistené tiene premieta do iného. A v ňom nenávidí presne to, s čím má problém sám. A tomu druhému robí také násilie pri jeho vraj očisťovaní, čím viac sa rozmaznáva so svojou hriešnou milenkou vo svojom srdci.

Čo ak sa vedenia cirkvi dostane diletant?

Existuje mnoho príkladov, ako tzv. katolíci sa správali aj hrubo nekatolícki. Po bitke na Bielej hore v 1620 r. Napr. nanucovali väčšinovým nekatolíkom svoju vieru, a to 300 rokov. Aloiz Jirásek to pomenoval preto dobou temna. Nesvätý pápež Inocent IV. Pol. 12 st. povoloval mučenie. Hoci ho jeho predchodca sv.Mikuláš I. 9. storočí zakázal. Iný pápež dovolil ako legálne upálenie kacíra. Boli to tisícky prípadov. Takúto sadistickú prax zakázal sám Ježiš. Jn 16 kap. Všetci páchatelia takýchto zvrhlostí ray budú zodpovední za páchanie týchto neprávostí. Kto ich slepo poslúcha, a nenapomenie ich nekresťanské pozadie, bude vinný spolupáchateľstvom. Znakom duchovného zdravia je nielen zaregistrovať, že sa niečo neľudské deje, ale povinnosťou je aj svätá neposlušnosť každej zhora nariadenej neprávosti. Aj za cenu mučeníckej smrti. Tá autorita, ktorá nikdy a zneužití aj duchovnej moci nehovorí veriacim nič, a učí ich iba slepo poslúchať, má v sebe už antikristovský program.

„Duchovne sme všetci semiti“ Pius XI.

Naši prarodičia Adam a Eva , z ktorých všetci pochádzame a podedili sme po nich znesvätenú a aj dosť poškodenú genetiku, majú na celé ľudstvo celodejinný vplyv. Bosorácke chúťky, čo sa objavujú vo viacerých zlodruhoch medzi nami, boli posilnené a „doočkované“ prazvláštnym príchodom nejakých titanov asi z temnoiluminačného vesmíru, o ktorom sa píše v Gen 6,4. O páde anjelov máme v Biblii skoro nič. Viac v špeciálnych osobných zjaveniach. Potom prišla veľká mravná skazenosť a potopa sveta. Noeho genetická línia, v ktorej za zachovala nádej na aké také normálne pokračovanie života je líniou v židovskom ľude. Potvrdil to aj sám Ježiš, keď sa inkarnoval a naštepil svoje vykupiteľské dielo na duchovné dedičstvo a Boha Abraháma, Izáka a Jakuba. Druhý syn Abraháma Izák je zo Sáry a je praotcom Židov, prvorodený Izmael z Egypťanky Agar je praotcom Mohamedánov. Pravý Mesiáš, prisľúbený už našim prekliatym prarodičom , potvrdil židovskú líniu ako záchrannú, kvalitnejšiu aj prioritnú a nadviazal na ňu. Vykupiteľský Boží záchranný plán sa naplnil, keď židovské kňazstvo a Starý zákon boli nahradené Novým a kresťanským.

Praotec Židov Jakub mal zo 4 žien 12 synov, ktorých požehnal a boli prví patriarchovia 12 izraelských kmeňov pred asi 3200 rokmi. Tristo rokov od Mojžiša ho spravovali sudcovia, až potom králi. Po smrti kráľa Dávida okolo r. 1000 pred Kr. sa rozdelilo kráľovstvo na dve časti, severné Izraelské kráľovstvo s 10 kmeňmi a južné Judské s dvoma kmeňmi. Židia museli ísť aj pre svoju modloslužbu za trest do Babylonského zajatia na 70 rokov v r. 586 pred Kr. Hlavné mesto Jeruzalem bolo vo svojej histórii asi 20 x vojensky obliehané.Vraj najstaršie osídlené miesto sveta je Jericho. Boli najkrutejšie a vraj už navždy rozprášení Rimanmi a Grékmi v r. 70. Píše o tom podrobne Josephus Flavius v diele Židovská vojna. V dnešnej dobe sú potomci židov v rôznorodom názvosloví v mnohých krajinách sveta.

Stredobodom uctievania Jahveho

boli tri veľké každoročné sviatky, ktoré sa zhodovali s významnými udalosťami vidieckeho života: Pesach s narodením jahniat, Šavuot so zberom obilnín a Sukot so zberom ovocia. Tie pravdepodobne predchádzali príchodu kultu Yahve, ale spojili sa s udalosťami v národnom mýte Izraela: Pesach s exodom z Egypta, Šavuot s vydaním zákona na hore Sinaj a Sukot s putovaním púšťou. Jeho uctievanie pravdepodobne zahŕňalo obetu, ale mnohí učenci dospeli k záveru, že rituály podrobne opísané v Levitikus 1–16, s dôrazom na čistotu a zmierenie, boli zavedené až po babylonskom vyhnanstve. Túto 70 r. ponižujúcu lekciu dostali Židia pre svoj odklon ku modlárstvu. Jahveho úloha národného boha sa odrážala každý rok v Jeruzaleme, keď kráľ predsedal ceremónii, na ktorej bol Jahve dosadený na trón v chráme. Uctievanie Jahveho bolo slávne neikonické, čo znamená, že Boh nebol zobrazený sochou alebo iným obrazom. To neznamená, že nebol zastúpený v nejakej symbolickej forme a rané uctievanie Izraelitov sa pravdepodobne sústredilo na stojace kamene, ale podľa biblických textov mal chrám v Jeruzaleme Jahveho trón v podobe dvoch cherubov , ktorých vnútorné krídla tvorili sedadlo a schránka (Archa zmluvy) ako podnožka, zatiaľ čo samotný trón bol prázdny

Vraj zázračné vzkriesenie…

Izraelský štát bol akoby zázračne vzkriesený pomocou rodchildovského kapitálu vplyvu 14. 5. 1948 a rezolúciou OSN, ale bolo vytýčené územie aj pre štát Palestína, pre pôvodných arabských obyvateľov. To sa malo podľa predbežných dôhôd zrealizovať do 5. rokov. Nebol dopriaty dodnes? Prečo? Toto bezprávie od sionistov spôsobuje už 75 r. neustály konflikt medzi Židmi a Arabmi. Štát Izrael sa správa ako nespratné rozmaznané dieťa pokryteckého západu. Problobálne kádre v politike a v mainstreamových médiách sú sympatiami iba na strane Izraela, a škuľavo neľudsky ignorujú aj práva aj obete na druhej strane. O terorizme na jednej strane sa mlčí alebo sa extrémne bagatelizuje. A o jeho menšej produkcii na strane druhej sa až hystericky kričí a zveličuje sa. Farizeji v cirkvách sa tvária, že nič divné sa tam nedeje. Títo polovzdelanci nám nikdy nevysvetlia, aký je rozdiel medzi pôvodným židovstvom, ktoré bolo prípravou na kresťanstvo a modernou extrémistickou politickou herézou z náboženského judaizmu, ktorú voláme sionizmus. Ten ako sociálny nádor prerastá gradujúcimi turbulentnými metastázami do globalizmu. Nikdy sa nezastanú ani práv utláčaných a aj v tomto duchu aj chcú umrieť? Podivuhodní protestantskí kazatelia biblie a veľmi aj bedliví propagátori vychvátenia pravej cirkvi pred veľkým súžením , si ktovie prečo iba idealizujú Izraelských štátnych teroristov. Pomáhajú im byť nedotknuteľnými? Takto nedôstojne urýchľujú II. Kristov príchod?! Vôbec totiž ich agresívnu politiku, ale veľmi nebedlivo vôbec nekritizujú, akokeby ju ani nevideli. Oni sa za Izrael modlia ako o dušu /svoju? ešte sú stále židia?/ ale celá planéta je pobúrená. Mnoho národov preto Izraelských predstaviteľov gradujúco nenávidí a bude ich chcieť aj vojensky zlikvidovať. Bude toto tá záverečná bitka Goga s Magogom? Rozvrátené štáty na Blízkom východe sa spoja s s väčšími mocnosťami a budú chcieť takýto neľudský Izrael napadnúť a spacifikovať. Tento scenár je umelo vytváraný. Aby sa zjavil charizmatický mediátor, ktorý navrhne Izraelu mierové riešenie, ktoré nik z politikov doteraz nemohol zrealizovať, hoci sa o to pokúšali už mnohí. Vykľuje sa z neho sám antikrist.

Sú pôvodní, etnickí Židia a sú aj takí, čo sa na nich hrajú…

Tých, čo sa na tých pravých uctievačov Boha , čiže potomkov kmeňa Júdu, júdejcov, „židov“ iba hrajú, už spomenul apoštol Ján. /Zj 2,9/ Oni ukrižovali Ježiša, ukameňovali sv. Štefana, sú aj medzi kresťanmi a upálili aj Jána Husa či zlikvidovali česť ct. Márii Wardovej. Sú to náboženskí podvodníci, čo sa bez hanby prznia sebaoslavou, a iných učia vraj bohaoslave. Vedia oni, ako urobiť kariéru aj v cirkvi aj vo svete. Tí si uchmatli iba ich meno židia či kresťania , vojnovým vraždením si posilnili dočasnú moc tým, že sa zmocnili finančného systému. Robia aj obrovské hriechy a pokánie nerobia žiadne. Lebo si klamú, že im planéta patrí. Nemilujú Stvoriteľa, ale stvorenia. Zneužívajú moc a hrabú mamonu. Klamú, kradnú, poškodzujú zdravie, otravujú studne, zastrašujú , zneplodňujú, manipulujú, smilnia a rehocú sa škodoradostne pritom. Lákajú iných na falošnú slobodu. Sú to otroci a zotročujú preto aj iných. Slúžia padlým anjelom.

História nám prezrádza, že 12 Jakubových synov vládlo 12 kmeňom : Rúben, Simeón, Lévi, Júda, Dan, Neftalí, Gád, Ašer, Isachar, Zabulón, Josef, Benjamín. Vraj existuje aj 13 stratený kmeň Samaritánov, pôvodných obyvateľov Kannánu Kainitov, a vraj sú oni medzi mnohými rómami. Najplyvnejší sú vraj potomkovia židov Aškenázskych, pochádzajúcich z Európy, Chasidskí sú veľmi vplyvní v Rusku aj v USA, Sefardskí zo Španielska, Mizrachim z Blízkeho východu, čierny falašovia z Etiópie, Bnej menašickí z Indie, Tejmanim z Jemenu, Kaifeng z Číny, Ibo bnei Jizrael z Nigérie.

Ortodoxní židia sú nájdeme medzi sefardami a chasidmi. Ich rabíni skromne tvrdia, že Tóra im nedovoľuje mať vlastný Izraelský štát, lebo im Boh určil za nevernosť nebu vyhnanstvo medzi inými štátmi a národmi. Majú aj niečo z bázne Božej aj majú čiastočné poznanie duchovna aj si zachovali v mnohom zdravý rozum. To sú tí, čo im zostalo dobré srdce, a majú súcit s civilnými Palestínčanmi, ktorí sú postupne neľudsky vytláčaní z území vo Sv. zemi, kde žili stáročia ich predkovia.

Mesiánski židia dostali milosť spoznať, že Ježiš je pravý Mesiáš, ale zostávajú zo solidarity ku predkom a svojmu okoliu stále viac židmi než kresťanmi. Napr. svedkovia Jehovovi sú tiež špeciálnou židmi podobnou societou medzi nami, tiež neuznávajú Božstvo Ježišovo ani sa nemodlia ku Najsv. Trojici, ale v mnohom sa Ježiša ako Kráľa v prichádzajúcom Božom Kráľovstve uznávajú. Protestantskí bojovníci za sobotný sviatoční deň, či tiež oni už prudko nežidovčia? Alebo aj tí medzi kresťanmi, čo kôli kariére, peniazom a výhodám dokážu meniť svoje vierovyznanie, otočiť názor o 180 st. či aj umlčať hlas svojho svedomia?

Origenes nazval „židmi“ aj tzv. milovníkov najmä tých vonkajších vecí.

Sú takí mnohí aj medzi liberálnejšími polokresťanmi aj ľuďmi dobrej vôle, ktorí nie sú až tak nábožní, ale milujú miesto Pána všetkého hlavne dobrá tohoto sveta. Spoznávajú ho prioritne z vonkajšej stránky. Budujú oveľa viac tie vonkajšie hodnoty a starajú sa prioritne o mnohé neraz už aj zbytočné vonkajšie záležitosti ako Marta, ktorá ešte aj karhá kontemplatívnu Máriu, ktorá žije viac pre to vnútorné. Cestujú, zarábajú, užívajú si, a doprajú žiť aj iným. Majú mnoho známostí, majetkov, peňazí, zážitkov, vyznajú sa ako prospešne žiť. Vedia ako pracovať vo svete, sa dravo v konkurencii presadiť, ako si vybudovať značku, meno a slávu. Máme sa čo od nich učiť. Synovia tohoto sveta sú šikovnejší než synovia svetla

Úplne iný svojský typ židovstva vyznávajú potomkovia chazarov. Tí nie sú rasovo pôvodní etnickí židia. Sú členmi vyvoleného klubu najmonejších a podľa mnohých alternatívnych webov spravujú finančný systém. Mainstream o nich mlčí a verne im slúži, lebo má dobre za to zaplatené. Politickí židia, tzv. sionisti, razantne nacionalisticky hlásia hlavne iba ku vonkajšej podobe štátu Izrael. To je pre nich to najdôležitejšie, nie Božia vôľa. Duchovný Izrael, ktorý dnes, po Kalvárskej obeti presťahovaný, reálne žije v mystickom Tele Kristovom oni nectia, lebo v neho neveria. Sú aj v morálke liberálnejší, aj v politike agresívnejší. Sú pod špeciálnou ochranou najväčšej geopolitickej sily, peňažného systému, obrovským kapitálom vplyvu utajenej anomymnej moci pánov sveta. Tretí Šalamúnov chrám majú vybudovaný v slobodomurárskych lóžach. Ich taktika je lstivá a ich jednoznačný plán sa volá NWO. Čerpajú z talmudu, gnózy a kabbaly. Z Biblie si robia aj prísahami srandu. Nie je im cudzí ani ateizmus ani antiteizmus. Kto by kritizoval ich neraz neľudské správanie, označia ho okamžite ako antisemitu. Neraz v dejinách tých pravovernejších židov obetujú, aby sa im zväčšila okultná moc aj pozemský vplyv. Čiže správajú sa ako nadbohovia? Majú nachystaný trón pre falošného mesiáša. Majstrovsky vedia robiť chaos a ponúknu nám dopredu nachystané riešenie. Sv. apoštol Ján ich odhalil už v 1. st., že na ctiteľov Boha sa iba hrajú, ale je to „odsvätený kostol pre anjelov s nečistými krídlami“..

„Sionizmus je heréza judaizmu, ktorá sa zrodila na sionistickom kongrese v Bazileji v roku 1897 a vyvinula sa v aškenázskom prostredí. Ortodoxní Židia veria v príchod osobného Mesiáša, ktorého katolíci spoznávajú v Ježišovi Kristovi, ale na ktorého stále čakajú. Sionisti na druhej strane veria, že Mesiáš je štát Izrael, ktorý ho zbožšťuje a tým legitimizuje hrôzy a zločiny, ktoré majú na svedomí už desaťročia a ktoré sme videli, ako sa v posledných týždňoch odohrávajú v pásme Gazy. Nie je náhoda, že sionisti považujú ortodoxných Židov za nepriateľov, rovnako ako modernisti považujú tradicionalistických katolíkov za nepriateľov.“ arc CMV

Neinformovaní občania, milujúci veľmi pochabo iba povrchné a zmanipulované TV správy , a nekriticky ich obhajujú, či sa oni túžia premeniť asi na pravoverných neviestkárov? Dožijú sa zakrátko majstrovsky ukuchtenej čalamády zo všetkých náboženstiev a jedinej celosvetovej cirkvi. S falošným prorokom ako nadrogovaným roztieskávačom, antikristom na tróne a pod dohľadom šelmy z apokalypsy., autentickej beštie pri zneužitej moci. Tieto tri ropuchy sa už od škodoradosti trasú, ako budú vynucovaním gniaviť a prikrmovať bosoráckym žabím slizom a bleskovo unesenou svetovládnou mocou všetky prepadnuté národy. Už majú na r. 2024 pripravenú zákernú zmluvu pre 194 štátov s WHO. Ak sa väčšina ľudí veľmi túži kĺzať po povrchu a budú vypínať nielen opozičné weby, ale aj zdravo kritické názory, vystavujú sa bezpečnostnej hrozbe svojich štátov, ale aj svojej spásy. Ako tie nezodpovedné pochabé panny z evanjelia Mt 24. Ak veľmi túžia po tom, aby im po celoživotnom nebedlivom ohlasovaní a počúvaní spančovaného evanjelia zabuchli pred nosom nebeské dvere, tak sa toho môžu aj fatálne reálne dožiť.

Pápež Pius XI deň po vyhlásení Mussoliniho rozhodnutia o vylúčení židovských študentov z verejných škôl, 6.septembra 1938, povedal skupine z Belgickej katolíckej rádiostanice: „dobre počúvajte, Abrahám je náš praotec, náš predok… [Antisemitizmus] je nenávistné hnutie, s ktorým my kresťania nesmieme mať nič spoločné.. Skrze Krista sme potomkovia Abraháma… Duchovne sme všetci semiti.“

hexagram je viac univerzálny, než iba židovský symbol

Zaujímavosti

od Pavel Pakoš | nov 28, 2020 | Kontakt

Dokonalý koncil je taký, v ktorom je telo spojené s hlavou, a preto pozostáva z biskupov a pápeža. Tomu sa niekedy hovorí absolútne dokonalá rada. Takýto koncil má právomoc definovať doktríny a vydávať dekréty, ktoré upravujú všeobecnú Cirkev. Nedokonalý koncil je ten, ktorý je zvolaný „s tými členmi, ktorých možno nájsť, keď je Cirkev v danom stave“. Kardinál Cajetán hovorí o nedokonalom koncile ako o „dokonalom koncile podľa súčasného stavu Cirkvi“ a vysvetlil, že takýto koncil „sa môže zapojiť do univerzálnej Cirkvi len do určitého bodu“. Na rozdiel od dokonalého koncilu nemôže definovať doktríny alebo vydávať dekréty, ktoré upravujú všeobecnú Cirkev, ale má len právomoc rozhodnúť o záležitosti, ktorá si vyžiadala jeho zvolanie. Kajetán poznamenáva, že sú len dva prípady, ktoré oprávňujú zvolanie nedokonalého koncilu. Sú to: „keď má byť zosadený jeden heretický pápež a keď je niekoľko pochybných najvyšších pontifikov“. V takýchto výnimočných prípadoch môže byť všeobecný koncil zvolaný bez vôle pápeža, alebo dokonca proti nemu.

V. Solovjov Rusko a všebecná cirkev

Rozlišovanie pravých a nepravých zjavení

1000 rokov vývoja Katechizmu

Pokiaľ sa tak nestane, musíme uznať Františka ako pápeža a udržiavať s ním spoločenstvo, pričom zároveň musíme pochopiť, že skutočná poslušnosť , ktorá je dlžná v prvom rade Bohu (porov. Sk 5,29), zahŕňa zákonný odpor ľudských predstavených, dokonca aj pápežovi, keď ide o vieru a duše. „Treba si všimnúť,“ hovorí Akvinský, „že ak by bola sv. viera ohrozená, poddaný by mal pokarhať svojho predstaveného aj verejne. A Bellarmine súhlasí, keď hovorí, že „tak ako by bolo zákonné klásť odpor pápežovi, aby napadol telo, tak je zákonné klásť odpor proti tomu, aby napadol duše alebo narušil štát, a oveľa viac, ak by sa mal snažiť zničiť Cirkev. Hovorím, že je dovolené mu odporovať tým, že nerobíme, čo prikazuje, a blokujeme ho, aby nesplnil svoju vôľu; napriek tomu nie je zákonné ho súdiť, trestať či dokonca zosadiť, pretože nie je nič iné ako nadriadený.“

Migne: Patrologia Graeca Latina

Časová os proroctiev

PASIONISTI SV. PAVOL Z KRížA

Ale [protestanti] povedia . . . Cirkev je bez nápravy, ak má zlého pápeža, a pápež môže všetko beztrestne rušiť a ničiť a nikto nebude môcť odolať. . . . Odpovedám: Niet divu, že Cirkev zostáva bez účinného ľudského lieku, keďže jej bezpečnosť nespočíva v zásade na ľudskom priemysle, ale na Božej ochrane, keďže jej kráľom je Boh. Preto, aj keby Cirkev nemohla zosadiť pápeža, stále môže a musí prosiť Pána, aby použil nápravu, a je isté, že Boh sa stará o jej bezpečnosť, že pápeža buď obráti, alebo ho zruší. z ich stredu skôr, ako zničí Cirkev. Z toho však nevyplýva, že odporovať pápežovi, ktorý ničí Cirkev, nie je zákonné; lebo je zákonné napomínať ho pri zachovaní všetkej úcty a skromne ho naprávať, ba dokonca mu odporovať silou a zbraňami, ak chce zničiť Cirkev. (sv. Robert Bellarmin De Controversiis, O cirkvi: O konciloch, O cirkvi militantnej, O znakoch cirkvi , s. 220)

Giovani Papini Listy ľuďom

Dr. Percy Collet : Päť a pol dní v nebi

Tridentský katechizmus

Z lásky k papežské službě, ke cti Apoštolského stolce a k osobě římského papeže se někteří světci, jako svatá Brigita Švédská a svatá Kateřina Sienská, nestyděli napomínat papeže, někdy poněkud tvrdými slovy, jak vidíme, když svatá Brigita podává zprávu o následujících slovech Páně adresovaných papeži Řehoři XI.: „Začni reformovat církev, kterou jsem vykoupil svou vlastní krví, reformovat a duchovně se vrátit do původního stavu svatosti. Nebudete-li poslouchat mou vůli, můžete si být zcela jisti, že vás odsoudím přede všemi svými nebeskými soudy stejným soudem a duchovní spravedlností, jakou odsuzují odsouzeníje a trestá světského preláta, který má být zbaven své hodnosti. Je veřejně svlečen ze svého posvátného, papežského roucha, poražen a proklet. To je to, co s tebou udělám. Pošlu tě pryč od nebeské slávy. Ale Řehoři, můj synu, znovu tě napomínám, abys se ke mně obrátil s pokorou. Poslouchej mou radu.“ (Kniha Zjevení, 4, 142).

Cesty lásky: Rozlišovanie povolania

synody a koncily

za svoj národ prosím Pane Ježišova spása Ave Maria (Bach) život

Penitenčná prax od začiatku kresťanstva do prelomu tisícročia Róbert KENDERA

OBRAZNOSŤ MYSTICKEJ SPISBY SV. LAURY MONTOYOVEJ

Božia pedagogika (pedagogía de Dios). „Pozrite, ctihodný otče, ako ma formoval Boh. Nerozumela
som tomu, verila som, že za moje ponižovanie a utrpenie môže chudoba. Teraz vidím, že to bola
čisto Božia pedagogika. Iní chudobní nemusia prežívať toľkú krutosť“

„Počas týchto cvičení som pochopila, čo znamená utrpenie. Boh od prvého dňa chcel, aby som
videla totálne znetvorenie môjho vnútorného bytia. Všetky hriechy môjho života sa na mňa vrhli
ako besné psy a ťažili ma sťaby celé pohoria

čo robiť, keď sa mýli predstavený, alebo aj pápež?

je správne oživovať kundalini? str 101

Patristická encyklopedie

Patristická čítanka 1 – 9

SAPIENTIAE CHRISTIANAE
ENCYKLIKA PÁPEŽA LEVA XIII
. O KRESŤANOCH AKO OBČANOCH

Deklarácia FIDUCIA SUPPLICANS o pastoračnom význame požehnania

kardinál Viktor M. Fernandés: Mystická vášeň: Spiritualita a zmyselnosť“

1702 Ku koncu krížovej cesty, ktorú som si robila, začal sa Pán Ježiš sťažo
vať na rehoľné a kňazské duše, na nedostatok lásky u vyvolených duší.
„Dopustím, aby boli zničené kláštory a kostoly.“ Odpovedala som: „Ježišu,
veď toľko duší Ťa oslavuje v kláštoroch.“ Pán odpovedal: „72í sláva zraňu
je moje srdce, lebo láska je vyhnaná z kláštorov. Duše bez milosti a posvä-
tenia, duše plné egoizmu a samoľúbosti, duše pyšné a namyslené, duše plné
dvojtvárnosti a pokrytectva, duše vlažné, ktoré majú sotva toľko tepla, aby
sa samé mohli udržať pri živote. Moje srdce to nemôže zniesť. Všetky moje
milosti, ktoré každý deň na ne vylievam, stekajú ako po skale. Nemôžem
ich zniesť, lebo nie sú ani dobré, ani zlé. Na to som povolal kláštory, aby
sa cez ne posväcoval svet, má z nich vybuchovať silný plameň lásky a obe-
ty. Ak sa neobrátia a nezapália prvotnou láskou, dám ich do záhuby tomu-
to svetu.. sv. Faustína Denníček

O svätých

sv. Ignác z Loyoly

bula odsudzujúca M.Luthera

od kardinála Saraha

Keď sv. Tomáš Akvinský komentuje napomenutie prvého pápeža, svätého Petra, zo strany apoštola svätého Pavla nad Petrovým správaním sa voči nežidovským kresťanom kvôli jeho strachu zo židovských kresťanov (porov. Gal 2:11-21), poznamenáva že „spôsob pokarhania bol vhodný, tj verejný a jasný“, pretože Petrovo „pretváranie predstavovalo nebezpečenstvo pre všetkých“.

Akvinský vo svojej Summa Theologiae (II-II.33.4) poznamenáva, že „treba si však uvedomiť, že ak bola viera ohrozená, poddaný by mal pokarhať svojho predstaveného aj verejne.“

„Preto ho Pavol, ktorý bol Petrovým poddaným, verejne pokarhal pre bezprostredné nebezpečenstvo pohoršenia ohľadom viery, a ako hovorí Augustínova glosa v Gal 2:11: „Peter dal predstaveným príkladom, že ak by kedykoľvek by náhodou zišli z priamej cesty, nemali by pohŕdať tým, že ich poddaní pokarhajú.’“

Neúhledné cnosti

Filozofická knižnica

Tovaryšstvo Ježíšovo. Dějiny, práce, ideály.

Ján Amos Komenský NEDOBYTEDLNÝ HRAD JMÉNO HOSPODINOVO

JA Komenský popisuje svoju skúsenosť s víziami Kristíny Poniatowskej nasledovne (Historia revelationum, 1657 ): Keď sme dorazili do Brannej (r. 1627 ), rozprávali nám, že predchádzajúceho večera bola chorá štvrť hodiny v bezvedomí a neprejavovala akýchkoľvek známok života, takže sa domnieval zomrela, ale potom že predsa zase prišla k sebe. Vošli sme k nej, povzbudili ju, ako sa to obvykle robí, k trpezlivosti ak dôvere v dobrotivosť božiu.
Ona sa potom v našej prítomnosti sťažovala najskôr na tiesnivý pocit pri srdci, potom na to, že ju sužujú neobvyklé bolesti. Nasledovala strnulosť údov a zastavil sa jej dych, takže sme mysleli, že umiera. Padli sme na kolená a rozkazovali jej dušu Bohu. Ona sa však zase vztýčila na lôžku, uprela oči ako na niečo, čo je v diaľke, tvár jej začervenala a zastonala: „Ženich, ženích!“ Boli sme ohromení týmto neobvyklým divadlom. Nato ona s hlbokým výdychom prišla zase k sebe, ľahla na znak, a keď som sa jej pýtali, čo sa deje, sťažovala sa na veľkú malátnosť.

Pluralita myslenia v tradícii kres!anského starovekua středoveku

Svätá Katarína Sienská, Učiteľka Cirkvi, adresovala pápežovi Gregorovi XI. nasledujúce ostré napomenutie, v ktorom ho žiadala, aby rázne reformoval Cirkev, alebo ak by to neurobil, zriekol sa pápežského úradu: „Najsvätejší a najsladší otče, tvoja úbohá nehodná dcéra Katarína v Kristovi sladkom Ježišovi sa ti odporúča v jeho drahej krvi. Božská Pravda si žiada, aby si vykonal spravodlivosť na množstve mnohých neprávostí, ktorých sa dopustili tí, čo sa živia a pasú v záhrade svätej Cirkvi. Keďže ti dal moc a ty si ju prevzal, mal by si využiť svoju silu a moc; a ak ju nechceš využiť, bolo by pre teba lepšie, keby si sa vzdal toho, čo si prevzal; bola by to väčšia česť pre Boha a zdravie pre tvoju dušu.“

Moravia Magna

Euzebius Cézarejský – Prvé cirkevné dejiny

Franko Víťazoslav Sasinek: Dejepis Slovákov ostatné diela

Jonáš Záborský História ostatné diela

Ľudový katechizmus z r. 1907

  Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie)

Svätá Brigita podáva správu o nasledujúcich Pánových slovách, adresovaných pápežovi Gregorovi XI: „Začnite reformovať Cirkev, ktorú som si kúpil vlastnou krvou, aby sa reformovala a duchovne sa vrátila do pôvodného stavu svätosti. Ak túto moju vôľu neposlúchneš, môžeš si byť celkom istý, že ťa pred celým mojím nebeským súdom odsúdim rovnakým rozsudkom a duchovnou spravodlivosťou, akou sa odsudzuje a trestá svetský prelát, ktorý má byť zbavený svojej hodnosti. Budeš verejne zbavený svojho posvätného, pontifikálneho rúcha, porazený a prekliaty. To je to, čo urobím s tebou. Pošlem ťa preč z nebeskej slávy. Avšak, Gregor, syn môj, znova ťa napomínam, aby si sa ku mne obrátil s pokorou. Počúvaj moju radu.“ (Kniha zjavení, 4, 142).

JIŘÍ STANISLAV GUTH-JARKOVSKÝ
SPOLEČENSKÝ KATECHISMUS

K.H.Borovský Epištoly kutnohorské

Socrates : Cirkevní dějiny

Duše jako eschatologická kategorie

apologetická knižnica

Aloiz Hlavinka Bludy a lži v dejinách

Kajúci Gregor XI. prehlásil vo svojom závete, že odsudzuje a zavrhuje všetko, čo bol snáď bludne učil ako súkromná osoba, nech už sa tak stalo z „prerieknutia alebo vášnivosti, nepozornosti alebo ľahkomyselnosti, jedným slovom všetko, čo by snáď bol riekol bludného proti viere katolíckej, všetko to odvolávame a prajeme si mať, ako by to povedané nebolo“. (Ballerini, De vi ac ratione primatus Rom. P. cap. XV. p 10.)

Rozhovor s otcom Elpidiosom Vagianakisom o značke Antikrista

Výklad SZ od prof. Olesnického 2

o knihe Genesis 2 – 3,

sv. Gregor Palama

Alexander Cap: Zamyslenia, Golgota pravoslávnej cirkvi

Diaľnica do pekla

Z mystického denníčka svätej Faustíny

445 – Štvrtok. Nočná adorácia

Keď som prišla na adoráciu, hneď ma naplnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu a obnaženého. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: »Trpím ešte väčšiu bolesť než tá, ktorú vidíš.« Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu, za hriechy nečistoty. Ó, ako strašne Ježiš morálne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi Ježiš riekol: »Pozri, takto vyzerá ľudstvo v dnešnej dobe.« V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili iní ľudia. Schytili biče a nemilosrdne šľahali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci a rehoľnice, najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, a boli medzi nimi aj svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vybíjali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali kati, Ježiš mlčal a pozeral do diaľky. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho Srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobne poznať (…) ťarchu zloby tých nevďačných duší: »Vidíš, to je väčšia muka ako moja smrť.« Vtedy zamĺkli aj moje ústa, cítila som, akoby som zomierala. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ho na mňa dopustil. Vtom mi Pán riekol: »Vidím skutočnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pohliadni a poteš sa.«“
446 – „Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak, ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné.

Martin Malachi : Posledný pápež

Václav Kocián: Storočnica Fatimy

znak šelmy od dona Gobbiho

pasionisti – ctitelia Pánovho utrpenia

Cirkev a súkromné zjavenia

Českí mučeníci doby husitskej

Lorenzo Scupolli : Duchovný boj

list svätého Bonifáca pápežovi Zachariášovi okolo roku 746/747:

„Benefíciá sú rozdávané nenásytným laikom alebo nerestným a úplatným klerikom. Žiadne nimi spáchané trestné činy nebránia, aby dosiahli kňazstvo. A keď ho napokon dosiahli tým, že rozmnožili svoje hriechy, stávajú sa biskupmi. A tí, ktorí sa chvália tým, že nie sú cudzoložníci či smilníci, sú opilci alebo ľudia posadnutí lovom či vojaci, ktorí necúvnu ani pred preliatím kresťanskej krvi.“

životy svätých

Špirko: Cirkevné dejiny I.a II.

dejiny sv.spovede

Pátý ekumenický koncil v Konstantinopoli (r. 553)

Radomír Malý: Je dovoleno bránit inkvizici?

veľmi prísne o veciach intímnych

Novák: Kříčí hlasem zrady

„Ľud zveril biskupom a kňazom popredné miesta. Oni napriek tomu zverujú Cirkev tým, ktorým by nemali. A dosadzujú tých, ktorí by nemali byť vodcami. To sú predavači holubov, ktorých stoly Ježiš prevrátil.“

„Židia sú milovníci vonkajších vecí “ Origenes

/čiže to sú tí, čo polovzdelanie nechcú dokončiť, a tvrdo tomu bránia,

milujú povrchové dianie, tento svet oveľa viac ako ten nebeský/

Kráľovská presnosť

Toto robte na moju pamiatku

Podstatné veci

Sv.ruženec je modlitba pokorných

Spirituálna diagnostika

POZNÁŠ PANNU MÁRIU

Vývoj náuky u pápežov

Tridentský koncil

papalencyclicals

Pro sv. Hildegardu

bylo chvalořečení a harmonie podstatné pro život člověka i církve. „Ti, kdo bez oprávněného důvodu zavádějí mlčení do kostelů uvyklých zpěvům ke cti Boží, si ani nezaslouží, aby v nebi slyšeli obdivuhodnou symfonii, jíž budou andělé velebit Boha.“(9) „Hudbou jsme spojeni s harmonií nebe.“(10) Nejjasněji svůj názor na hudbu a zpěv Hildegarda vyjádřila v listu mnichovským prelátům poté, co nad jejím klášterem vyslovili interdikt:

o sv.Hildegarde

„Vy a všichni preláti musíte nejprve prokázati bdělost, a dříve než Církvi, která Bohu chválu pěje, zavřete ústa svým mocným výrokem, anebo ji vyjmete na čas z rozdílení a přijímání svátostí, s největší pílí se všech stran prohledati příčiny, které vás k tomu pohnuly. Musíte dáti pozor, aby vás k takovému kroku vedla jen horlivost pro Boží spravedlnost a ne hněv, pomstychtivost nebo jiné nešlechetné hnutí mysli. Musíte vždy státi na stráži, aby ve vašich výrocích vás nepřelstíval satan, který lidstvo připravil o nebeské harmonie a rozkoš ráje. Uvažte tedy: Jako tělo Ježíše Krista Duchem sv. počato a z Marie Panny bylo zrozeno, tak chvalozpěv Boha jako napodobení nebeské harmonie skrze Ducha sv. je v Církvi zrozen. A protože tělo jest jen šatem duše, která má živoucí hlas, tak se sluší, aby tělo spolu s duší jakoby jedním hlasem zpívalo chválu Boží. Proto dává nám prorocký duch na srozuměnou, že máme Boha chváliti na cymbálech a jiných hudebních nástrojích, které moudří a pilní lidé vynašli k užitku a potřebě lidí. Neboť všechna umění, která k užitku a potřebě lidí byla vynalezena, jsou vynalezena z dechu životního, který byl Bůh v tělo člověka vdechl.“(11)

Hildegardina hudební tvorba se vymyká tehdejšímu hudebnímu standardu a nelze ji prostě zařadit do gregoriánského chorálu. Zvláštnost její hudby podle svědectví jí i některých jejich součastníků vyplývá z inspirovaného charakteru celé její tvorby: „Rovněž jsem složila a zazpívala písně zároveň s melodiemi ke cti Boha a svatých, ač jsem se nikdy neučila ani noty, ani zpěv.“(12)

Tmavé kúty

Kabbala

Anton Hlinka: Každý sa môže zmeniť

TERAPIE HOMOSEXUALITY

Malachiášovo proroctvo o pápežoch

Filozofický denník

Temno v cirkvi

Poselství z Garabandalu

Zjednotenie slovanov vo viere

Postrehy inteligentov

Pasionisti

H. Ford Medzinárodný žid

Priekopníci vedy

„Don Luigi VIlla“

chyby svätých

Múdre rady od svätých

Panna Marie Guadalupská – ZJEVENÍ A OBRAZ

SZ apokryfy I. II.

Papež Honorius I. (625–638) byl svými nástupci odsouzen za to, že nedokázal zabránit šíření hereze monotheletismu, ale nebyl to Honorius, kdo herezi šířil, ale Sergius, patriarcha Konstantinopole. Papež Jan XXII. (1316–1334) řekl, že duše zesnulého nemohou spatřit Boží tvář před posledním soudem, ale poté, co ho někteří teologové pokárali, upustil od svého omylu.

„Ztráta papežství tedy nebude důsledkem odstranění kohokoliv, kromě samotného papeže, který tím, že se stane oficiálním a notorickým heretikem, vyloučí z viditelné Církve, a tak mlčky odejde z papežství. Apoštolský stolec je tedy uprázdněn a církevní orgán, jako jsou kardinálové nebo nedokonalý koncil [bez přítomnosti papeže], může legálně vyhlásit ztrátu úřadu heretického papeže a učinit tuto skutečnost oficiálně a jednoznačně známou všem. Církev pak může přistoupit k volbě nového papeže.“ Arnaldo Xavier da Silveira: Dvě aktuální témata: Nová mše a možnost heretického papeže. Nadace pro křesťanskou civilizaci: Spring Grove, Penn. 2022. 234.

Inšpirácie

Vykúpenie ženy

ANDĚLÉ V HVĚZDNÝCH LODÍCH Giorgio Dibitonto

CO NÁS UČÍ NEMOCI – MUDr. Ivan Rusnák CSc.

NEBE A PEKLO Emanuel Swedenborg

Ako bludy pomáhajú Pravde

svetelná knihovna

etikoterapia

kresťanstvo je kladivo na reinkarnáciu

Technológie skrytého triumfu

Zrkadlenia

ktože to financoval aj nacistov aj komunistov?

Všeobecné kňazstvo v knihe Zjavenia

Hříchy papežú

Teologické texty

svätí a kacíři

gnoza dnes

Spiknutí proti lidstvu

Jan od sv. Tomáše (+ 1644), jeden z nejuznávanějších profesorů teologie své doby, píše: „Všichni učitelé Církve se shodují na tom, že papež může být sesazen pro herezi… Papež nemůže být sesazen nebo ztratit papežství, pokud nejsou současně splněny dvě podmínky: jmenovitě, že hereze musí být veřejně a právně známa a nesmí být skrývána; a být nenapravitelný a vytrvalý ve své herezi. Jsou-li tyto dvě podmínky splněny, papež může být sesazen.“ 36 ks

Jeden z největších teologů po sv. Tomáši Akvinském, Francisco Suarez (+1617),37 a sv. Robert Bellarmin (+1621), souhlasí s tím, že heretický papež může být sesazen. Svatý Robert Bellarmin, kterého Církev povýšila na piedestal učitele Církve, říká: „Tato zásada je nejbezpečnější. Nekřesťan nemůže být v žádném případě papežem, jak připouští sám Kajetán (ib. c. 26). Důvodem je to, že nemůže být hlavou toho, jehož není členem; nyní ten, kdo není křesťanem, není členem Církve a zjevný heretik není křesťanem, jak jasně učí sv. Cyprián (Lib. 4, Epist. 2), sv. Atanáš (Contra Arianos, kázání 2), sv. Augustin (de gratia Christi, kap. 20), sv. Jeroným (Contra Luciferianos) a mnozí jiní; proto zjevný heretik nemůže být papežem.“

Papež Pavel IV. (+1559) také učí, že: [Pokud] papež … odchýlil se od katolické víry nebo upadl do hereze … Intronizace, i kdyby k ní došlo s jednomyslným souhlasem všech kardinálů, bude neplatná a bezcenná… Přijetím úřadu to nebude možné … nebo oddanost … nebo poslušnost, kterou takovému člověku projevil každý.

Proto je učení, že heretický papež může být souzen, součástí řádného Magisteria, kterému se věřící musí podrobit s rozumem a vůlí. 40 Tato nauka je zcela v souladu s rozumem, neboť nekatolík nemůže být papežem. 41 Bůh nenechal svou církev bez východiska pro případ, že by na Petrův trůn usedl heretik. Potřebujeme jen svaté biskupy, nic jiného.

Svatý Robert Bellarmin, učitel církve, zastává tentýž princip: „Je jistě pravda, že upřímná víra, a ne její pouhé vnější vyznání, je nezbytná, máme-li být vnitřně sjednoceni s Kristovým tělem, církví… Ale i člověk, který spolu s ostatními věřícími vyznává víru jen navenek, je pravým, i když suchým a mrtvým údem těla církve. 7 Je tedy zřejmé, že člověk, který nemá ani toto vnější vyznání víry, nemůže být členem Církve. „(Bolo by) najbiednejším stavom Cirkvi, keby bola nútená uznať za pastiera zjavne číhajúceho vlka“ (De Romano Pontifice, kniha II, kapitola 30).

Celá pravda o Opus Dei

Kardinál hovorí o Novom svetovom poriadku

TAJNÉ DEJINY JEZUITOV

Dr.T. Rosinský: Choroby z nenávisti

Dr. Sedlák: Mistr Jan Hus

Synagoga zla

Mimozemšťania v pozadí vlády USA

Mimozemšťania z Pentagonu

William Lyne ÉTER FYZIKA: SKRYTÝ PRIESTOR TESLY

Čaká nás najťažšia doba

Martin Luther, film z USA

Martin Luther Erazmovi: O NESLOBODNEJ VÔLI

Ľ.Stanček Rétorika

Ľudovít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti

sv. Robert Bellarmin: „Tak jako je dovolené odporovat papeži, který útočí na tělo, tak je dovolené postavit se na odpor papeži, který škodí duším nebo narušuje občanské soužití, zvláště pak, ničí-li tím církev. Tvrdím, že je dovolené postavit se mu na odpor neuposlechnutím jeho příkazů a bráněním tomu, aby se jeho vůle prosadila. Co dovolené není, je papeže soudit, trestat či sesadit, neboť toto může činit pouze představený.“ A Francisco Suarez, S.J., k tomu dodává: „Dá-li papež příkaz v protikladu k dobrému obyčeji, nemá být uposlechnut; snaží-li se jednat přímo v rozporu se spravedlností, je dovolené se mu bránit.“ Totéž stanovisko nalezneme usv. Tomáše Akvinského či Francisca de Vitorii, O.P.

do hlbín posvätnej vedy

od Pavel Pakoš | sep 1, 2020 | Kontakt

Umučenie Pána Ježiša
vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej

Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej

Anny Kataríny Emmerichovej

o pravej úcte ku Panne Márii

Svatá Kateřina Sienská:
Dialog s Boží Prozřetelností

Rozprava o dokonalosti

z 381 listov sv. Kataríny I., II., III. IV.

sv. Terézia Benedikta z kríža

sv. Gregor Veľký – skvelé kázne

sv. Bernard pápežovi Eugenovi III

Denník sv. Faustíny Kowalskej

sv. Benedikt Regula

Origenes summa diel

Origenes: O princípoch

Nástupci apoštolů Petra a Pavla v Římě sv. Ireneus z Lyonu

rady sv. Hieronyma, list ku 1600 r. výročiu

sv. Hieronym De viris ilustribus seu catalogus de scriptoribus ecclesiasticis

sv. Ľudovít Mária Grignion: O pravej úcte ku Panne Márii

Tři knihy O pannách : Sv. Ambrož, biskup milánský

sv. Ambróz O pokání

Dionýz Aeropagita – O nebeskej hierarchii

Svatý Jan z Damašku O P R A V É V ĺ Ř E

listy sv. Hildegardy

sv. Terezka z Lisieux: Dejiny duše

svatá Terezie od Dítěte Ježíše – video dokument

Kázne o Piesni piesní
Svätý Bernard z Clairvaux

Výstup na horu Karmel sv. Ján z Kríža Temná noc

sv. Augustín: Boží štát

bl. Angela z Foligna : O SVETLE NEPRÍSTUPNOM A O LÁSKE BEZ MEDZÍ.

Sv.Tomáš Akvinský, TEOLOGICKÁ SUMMA

SVATÝ TOMÁŠ AKVINSKÝ – SUMMA PROTI POHANŮM

sv. Robert Bellarmine: Katechizmus

Sv. Róbert Bellarmín – O laikoch, čiže o štátnej moci

sv. František Saleský Filotea Nevedení k životu zbožnému

Catholic controvesy

sv. Ignác z Loyoly Duchovný denník

Adoramus Te

Moravia Ma

J.A. Komenský O sobě

Jan Hus mučeník svedomia . O církvi , text rozbor Postilla , Dcerka,

Reč o míru , O sedmi smrtelných hříších, o jeho učení a procese

Opus Dei

myšlienky sv. matky Terezy

Svatá Terezie od Ježíše: Hrad v nitru

svatá Teresie Ježíšova KNIHA 0 ZAKLÁDÁNÍ

sv. Edita Steinová

Ze spisů svaté Markéty Marie Alacoque

Naše světla – životy svätých

Zjavenie Svätej Brigity Švédskej a proroctva

ct. Mária z Agredy: Mystické Mesto Božie

J.A.Komenský – LABYRINT SVETA A RAJ SRDCE

T. Kempenský Nasledovanie Krista cz

kard J.H. Newman

Garrigou-Lagrange, Reginald, OP.: Cesta dokonalosti podľa svätej Kataríny Sienskej

Duchovné bohatstvo ukryté v knihách

Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola

patristika

Špirko : Patrológia

V.Soloviev – Rusko a Všeobecná cirkev

Rady a výroky svatých otců

o pravom Ženíchovi a pravej neveste

o kríži so sv. Katarínou Sienskou

Výbor z díla bl.Hyacinta M.Cormiera

československí klasici

dominikánska knižnica

zaujímavé knihy

Kristoterapia

Dobré katolícke knihy

Ráček- Církevní dějiny

ANTIKRIST Yves Dupont

katolícke knihy a dokumenty

Raniero Cantalamessa

Documenta Catholica Omnia

Sacra Pagina – Zjevení

Aj prenasledovania sú milosť sv. Vincent de Paul

od Pavel Pakoš | máj 22, 2020 | Kontakt

„Korupcia je rúhanie. Kto ju vidí v cirkvi a mlčí o nej, stáva sa spolupáchateľom“ pápež František

„Korupcia zapácha, skorumpovaná spoločnosť zapácha. Kresťan, ktorý do seba vpustí korupciu, zapácha,“ povedal pápež vo svojom príhovore. Vyzval cirkev a veriacich, aby sa vyhýbali zločincom.

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ na národnej púti v Šaštíne 15. septembra 2015 jasne pomenoval aj príčiny „blbej nálady“ mnohých obyvateľov, a straty dôvery v autority.

„Celé desaťročia hovoríme o obnovení právneho systému, … a napriek tomu, podľa nedávnej medzinárodnej štúdie Slovensko v oblasti vymožiteľnosti práva nielenže skončilo z krajín Európskej únie, samozrejme, ako úplne posledné, ale spomedzi 144 krajín sveta sa umiestnilo na obdivuhodnom 140. mieste.

Keďže sa šíria rôzne klebetné verzie, kresťanov nehodné, zverejňujem listy, žiadosti a fakty, ktoré sa mali vyriešiť vo vnútornom cirkevnom fóre. Boli odignorované, práva pošliapané. Plním si teda povinnosť svedčiť aj verejne o pravde.

Tí, čo zákony porušovali, boli podľa evanjelia včas napomenutí. Bol som obvinený, že nerobím pokánie. Niekým, kto pokánie nerobí vo veci sám

Dozvedel som sa, ale nie priamo do očí od niekoho kompetentného, že som mimo službu vôbec nie za to trápne obvinenie, ale vraj preto, že evanjelizujem slobodne už 8 rokov v rádiu. S príkazom Pána Ježiša, s rozkazom pápeža Benedikta XVI, ale bez dovolenia slovenského biskupa, čo o moje kňazstvo, sociálny status a život nejaví 9.rokov absolútne žiaden záujem. Ten je „viac“ ako Ježiš či pápež, však?!

Záležitosť neprešla zákonným spôsobom.

Kto je za to priamo zodpovedný, tomu slušne a v pokoji radím napraviť spomínanú iregularitu, kým mu je dopriaty nebom a životom čas na zmenu.

Keďže mi od počiatku „zabudli“ prideliť cirkevného právnika, a ma extrémne iba nenávistne negativizovali, pre zaujímajúcich sa o kauzu tým prezradili, že vypotili reálne cirkevnoprávne neplatný proces. Volá sa to ľudovo svojvoľná murárčina. Je to jeden z ich naklonených múrov, ktorý raz padne na toho, kto ho staval.

Delegovali mi tak POVINNOSŤ podľa spravodlivosti obrániť sa teda sám.

VYMÁHANIE NEPLATNOSTI ROZSUDKU
Kán. 1620 – Rozsudok má chybu nenapraviteľnej neplatnosti, ak:

7.jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby

Kán. 1734 – § 1. Skôr než niekto podá rekurz, musí písomne žiadať odvolanie alebo opravu dekrétu od jeho pôvodcu; predloženie tejto žiadosti sa súčasne chápe aj ako žiadosť o pozastavenie vykonania.
§ 2. Źiadosť sa musí podať v zánikovej lehote desiatich užitočných dní od zákonného doručenia dekrétu.

Kán. 1738 – Predkladateľ rekurzu má vždy právo vziať si advokáta alebo zástupcu, pri vyhnutí sa neužitočným preťahovaniam; dokonca má byť úradne ustanovený patrón, ak ho predkladateľ rekurzu nemá a predstavený to považuje za nutné; predstavený však môže vždy nariadiť, aby sa sám predkladateľ rekurzu dostavil na vypočúvanie.
Kán. 1739 – Predstavenému, ktorý o rekurze rozhoduje, je podľa toho, ako si to prípad vyžaduje, dovolené dekrét nielen potvrdiť alebo vyhlásiť za neplatný, ale ho aj zrušiť, odvolať, alebo ak to predstavený považuje za užitočnejšie, opraviť, nahradiť, čiastočne zrušiť.

Kán. 1752 – V kauzách prekladania sa majú uplatniť predpisy kán. 1747, pričom treba zachovať kánonickú miernosť a mať pred očami spásu duší, ktorá musí byť v Cirkvi vždy najvyšším zákonom.

Dôst. generálny vikár
Mons. ThDr. Marián Bublinec, PhD
Biskupský úrad
Nám. SNP 19
975 90 Banská Bystrici
V Podlaviciach 15.9.2012

Prosba o prehodnotenie a zmenu rozhodnutia

  Týmto listom láskavo prosím o prehodnotenie a zmenu rozhodnutia v súvislosti s mojou suspenziou z kňazskej služby z dňa 12. 9. 2012. 
   Vzhľadom k tomu, že obvinenia, ktoré boli voči mne vznesené sú krivým svedectvom, čo chcem opakovane a teraz písomnou formou potvrdiť, píšem tento list na svoju obhajobu, ktorú cítim, že mám pre ochranu svojho kňazstva uskutočniť.  Ďakujem za ponuku na ročný pobyt v kláštore v 
 Podolínci pod dohľadom lekára. Po poradení sa pred Eucharistickým Kristom sa mi vyjasnilo, že túto ponuku mám odmietnuť. 

Vďaka Bohu, po veľkých skúškach života sa cítim momentálne po telesnej i po psychickej stránke zdravý a na chorého hrať sa mi nepatrí.
Chyby, ktoré som v živote urobil ma dostatočne potrestali a nemyslím, že k nim mám pridávať tento kajúco-liečebný pobyt mimo kňazskej služby. Napriek tomu, že posledný list z Biskupského úradu v Banskej Bystrici som nečakal, ďakujem za lekciu z pokory, ktorá mi pripomenula sestru smrť, ktorú ako človek, aj ako kňaz budem raz musieť absolvovať. Viem, ako je dobré hlboko si uvedomiť, že svet aj Cirkev pôjde ďalej aj bezo mňa.
V dekréte sa citujú tri kánony, ktoré som vraj porušil. Nie som si vedomý vážneho prehrešenia sa voči týmto cirkevným predpisom. Kňazský stav sa snažím mať v úcte a nemal som nikdy v úmysle zneužiť kňazskú moc. Vážim si svoje kňazské pôsobenie v nemocničnej duchovnej službe. Nie je pravda, že sa odmietam polepšiť, ak spozorujem u seba určité chyby, ktoré patria k prirodzenosti každého človeka. Snažím sa pracovať na formovaní svojej osobnosti a svojho kňazstva prostredníctvom modlitby, sviatostného života a snahy o bratské a sesterské medziľudské vzťahy podľa evanjeliových rád.
Svedectvá, ktoré boli voči mne vznesené 21.8.2012 určite neboli o ťažkých hriechoch, ani o psychickej deviácii, ktorú treba okamžite spacifikovať a izolovať. V súvislosti s mojim obvinením mi nebolo umožnené nahliadnutie do zápisnice, ktorá bola po spomínanom krivom svedectve voči mne napísaná, čo výrazne sťažuje moju obranu , vzhľadom k tomu, že nemám vedomosť o tom, aké body uvedená zápisnica obsahuje. V deň jej podpisovania som nebol prítomný v Banskej Bystrici, ale na dopredu ohlásenej dovolenke.
Tu nastalo ďalšie z vážnych porušení normálnych bratských vzťahov a aj cirkevných predpisov. Ešte závažnejšie , až zvláštne náhliace sa!, je odsúdenie obvineného, ktorý je bez znaleckého posudku a bez zákonitého rozhodnutia súdu chránený prezumpciou neviny Ústavou Slovenskej republiky, v článku 50. A to zo strany predstaviteľa Katolíckej Cirkvi, Mons, ThDr, PhD, ktorý sa mi doteraz javil a verejne pôsobil ako milý a inteligentný človek…
Ide tu o pokus ma urgentne spoločensky znemožniť a z môjho pôsobiska doslova vyštvať.
Takéto suspendovanie z  kňazského stavu považujem za nedôstojné človeka!
Už trestuhodné a nenáležité. Mimoriadne pochabé a ľahkovážne.
Stalo sa mi za 22 rokov kňazskej služby už niekoľkokrát, že ma ktosi udal a prosil by som Vás, aby ste naše meno a prácu chránili, a nie naopak, napomáhali niekomu, kto nám chce ubližovať a až primitívne nerešpektuje pritom zásady z evanjelia ani elementárnu slušnosť.
Pre vyššie uvedené skutočnosti prosím o interné a pokojné prehodnotenie daného stavu a znovu zaradenie do kňazského presbytéria banskobystrickej diecézy bez externého riešenia na súde či škandalizačnom pretriasaní na verejnosti, ktoré by poškodzovalo meno Sv.Cirkvi.
Ďakujem za pozornosť a pochopenie.
Sedembolestná Panna Mária, do Tvojich rúk zverujem rozhodnutia našich predstavených.
Tebe zverujem svoj kňazský i ľudský príbeh. Veľká Vďaka Ti za ochranu pre Sv. Cirkev . S úctou

Pri návšteve Bú som prosil M.B. o nahliadnutie do zápisnice o údajnom udaní. Zaklamal mi do očí: „Už nie je na to /vraj/ čas.“ Povedal som mu, že to, čo vyvádza je jeho svojvoľný amatérizmus. Na žiadosť o zmenu rozhodnutia písomne vôbec nereagoval. Pri čaji na námestí pred Bú 27. 9.2012 mi už psychiatra nenanucoval a opäť podlo zaklamal do očí: “ Budeš mimo pastoráciu tri mesiace, choď niekde na faru, a potom sa vrátiš.“ Dodnes sa za svoje deliktné správanie neospravedlnil. / máj 2022/

Pápež František také jednanie v cirkvi volá rakovina klerikalizmu. Benedikt XVI. napísal, že niečo podobné falošné tzv. bratríčkovanie, treba rozhodne vyhnať z cirkvi.

Kán. 1737 – § 1. Kto sa domnieva, že je dekrétom poškodený, z akéhokoľvek oprávneného dôvodu môže podať rekurz u hierarchického predstaveného toho, kto dekrét vydal; rekurz sa môže podať u samého pôvodcu dekrétu, ktorý ho musí ihneď odoslať kompetentnému hierarchickému predstavenému.
§ 2. Rekurz treba podať v zánikovej lehote pätnástich užitočných dní, ktoré v prípadoch, o ktorých sa hovorí v kán. 1734, § 3, plynú odo dňa, keď bol dekrét doručený, v ostatných prípadoch však plynú podľa normy kán. 1735.
Kán. 1738 – Predkladateľ rekurzu má vždy právo vziať si advokáta alebo zástupcu, pri vyhnutí sa neužitočným preťahovaniam; dokonca má byť úradne ustanovený patrón, ak ho predkladateľ rekurzu nemá a predstavený to považuje za nutné; predstavený však môže vždy nariadiť, aby sa sám predkladateľ rekurzu dostavil na vypočúvanie.
Kán. 1739 – Predstavenému, ktorý o rekurze rozhoduje, je podľa toho, ako si to prípad vyžaduje, dovolené dekrét nielen potvrdiť alebo vyhlásiť za neplatný, ale ho aj zrušiť, odvolať, alebo ak to predstavený považuje za užitočnejšie, opraviť, nahradiť, čiastočne zrušiť.
Kán. 1752 – V kauzách prekladania sa majú uplatniť predpisy kán. 1747, pričom treba zachovať kánonickú miernosť a mať pred očami spásu duší, ktorá musí byť v Cirkvi vždy najvyšším zákonom.

Hierarchický rekurz podľa kán, 1733 až 1739 CIC 83

J. E. Mons. JCDr. S. Zvolenský, PhD.

Arcibiskup metropolita

Špitálska 7

814 92 Bratislava

Prosba o prešetrenie rozhodnutia diecézneho administrátora

Vaša Excelencia, obraciam sa na Vás s prosbou, aby ste ako metropolita,

pod ktorého patrí naša Banskobystrická diecéza a ako sudca Najvyššieho

tribunálu Apoštolskej signatúry, ktorá sa stará o správne vysluhovanie

spravodlivosti v Cirkvi, aby ste láskavo dali prešetriť moje odvolanie

z pastorácie z 5.9.2012. Posúďte sám, či nebola vykonané až zarážajúco.

V júli som bol zastupovať kolegu v nemocnici v Martine na jeden týždeň.

Istá J.R. z Martina ma po asi hodinovom rozhovore o mesiac na to obvinila

na Biskupskom úrade z viacerých a iba zlých vecí, ktoré boli krivým svedectvom.

Kôli tomuto podnetu ma náš terajší diecézny administrátor Mons. M. Bublinec

zbavil kňazského pôsobenia ako blesk z jasného neba a uprostred služby

v nemocnici. Dopustil sa viacerých vážnych chýb, ktoré sa robiť nemajú. Napr.

neukázal mi zápisnicu o vypočutí, písomne ma nenapomenul, unáhlene vydal

znevažujúci dekrét. Vôbec nebola predvolaná rehoľná sestra Paula, ktorá

v Martinskej nemocnici rozdáva Najsv. Eucharistiu, ktorá bola priamym

svedkom toho rozhovoru, ale iní, vraj dôveryhodní štyria svedkovia, ktorí tam

vôbec neboli. Rozviazali so mnou nedôstojne pracovný pomer po 22 r. služby

ktorú som sa snažil konať s láskou i vďakou s vernosťou Bohu i nášmu pápežovi.

Som evidovaný od 1.10. na úrade práce ako nezamestnaný. Viackrát mi bol

ponúkaný, akoby až nanucovaný, jednoročný pobyt v kláštore pod dohľadom

psychiatra. Odmietol som ho, lebo na psychicky chorého sa mi hrať nepatrí.

Prepáčte, že opisujem tieto nepríjemné veci na svojho ordinára, ale iba sa

snažím oprávnene brániť.

Veľmi ma prekvapilo, že tak silno negatívnym rečiam pán administrátor uveril,

a že ma unáhlene a nemilosrdne ako kňaza odstavil. Právnik z Biskupského

úradu ma ani nevidel. Obvinili ma z vážneho porušenia troch kánonov,

ktoré som nemal ani v úmysle porušiť.

Myslím si, a prosím Vás o prešetrenie, že v tomto prípade sa vážne

zo strany nadriadených porušili kánony CIC 220, 1390/ 2/ a 1339/3/.

Tiež článok 50 Ústavy SR o prezumpcii neviny , čl.19,1 a čl. 17,7.

Akoby vôbec nebrali vážne cirkevné i občianske záležitosti podriadeného.

Otec arcibiskup, pekne Vás prosím o záchranu svojho kňazstva a ochranu

povesti, lebo ma spustili ako Jeremiáša do cisterny, kde nepatrím.

Aj o rady, ako mám v tejto nepríjemnej situácii postupovať, aby som zachoval

pravidlá matky cirkvi, lebo ich chcem zachovať v prvom rade.

Pochválený buď Ježiš Kristus.

Vďaka Ti, Sv. Panna Mária Sedembolestná a Matka kňazov za ochranu.

V Podlaviciach, 3.10. 2012, / zaslané doporučene, na meno/

/Písomná odpoveď žiadna. Povinnosťou metropolitu bolo dať vec prešetriť.

Vinníkov napomenúť a dohliadnuť, aby škody boli nahradené.

Nekonanie bolo bezprávie. Všetky ďalšie úkony sa tvárili akože ideme podľa cirkevného práva,

Môže však právo byť položené na tejto elementárnej NEPRÁVOSTI?

Nereagovanie na Hierarchický rekurz, nepridelenie zákonitej právnej ochrany je podstatný dôkaz toho, že suspendácia z kňazského stavu je nie je platná. Kto tvrdí opak, ten klame.

Šuškajú si exkolegovia medzi sebou všelijaké rozkoktkodákané slepačince. Aj tú podstatnú, že som mimo oficiálnej služby kôli vysielaniu v rádiu. Tam slobodne vysielam asi iba preto, lebo sa takto veci udiali.

17.6.2013 ma nový biskup v BB prijal druhý krát. A už nikdy viac. Oznámil divným hlasom, že mám byť mimo služby roky. Nebol na to žiaden dôvod. V liste z januára 2013, ked nastúpil, mi tvrdil, že ma rád vráti do pastorácie, ak splním 5 celkom racionálnych bodov pokánia. Pol roka som ich teda plnil. O žiaden medicinálny trest tu však nešlo… Ale o kvalitnú drámu.

Pri tomto stretnutí sa mi ale vyjasnilo, že o žiadne reálne pokánie on vlastne záujem nemá. Vraj som ho ešte nezačal ani plniť… Bol to veľmi nečestný a nedôstojný podvod od počiatku.

Chcel ma ako kňaza anulovať. A išiel na to sofistikovane ako agent tajných služieb.

Tak som mu to priamo do očí vtedy aj povedal. A tie roky mimo ofic. službu boli dosť veľká ukrutnosť.

Vraj nevedel o žiadnej práci pre mňa. Ubytovať ho v biskupskom paláci či niekde inde v dôstojnej izbe vraj nebolo kde. Počiatočný hlasný smiech (ááá, už sme ho dolapili … zmenil v okamžiku stretnutia v tvárou v tvár na krematórne strašidelnú vážnosť. Dal mi za 22 r. služby 200 euro, / 30 strieborných mincí?/, dlhšie rozmýšľal, že koľko som asi hoden… Dal som za to opraviť zhorenú spojku na aute. Farizejsky ma aj “ ráčil požehnať“. Viac sa nechcel ani stretnúť ani vidieť. Veľmi ďaleko od normálneho či otcovského prístupu. Hru na „pokánie“, bez preukázania nejakého deliktu, nepokladám ani za čestnú, ani za kňaza dôstojnú.

Až potom som dostal možnosť pôsobiť v internetovom rádiu. Veď som dostal príkazom sa zamestnať a ohlasovať evanjelium Ad gentés a nie iba slovami. A toto evanjelizačné pôsobenie, ktoré mi v dekréte cez tie ich manipulácie nepriamo umožnili a prikázali, je vraj bez dovolenia biskupa, ale s dovolením, ba príkazom pápeža, bolo falošne označkované za niečo nedovolené, a to bol vraj dôvod na falošné laicizovanie, čiže na popravu zasväteného kňazského stavu, ktorého som sa v skutočnosti vôbec nezriekol. Toto nanucovanie určite nebolo ani férové ani zákonité. Právne sa to nazýva iregulárny stav. Čiže rana na Krisovom tele. A čaká to na liečivý dotyk a zásah doktora. Prekvapilo ma, že na Slovensku ho medzi katolíkmi a toľkými doktormi niet? Chce to iba trocha odvahy neklaňať sa modle biskupa, však chlapci?

Mám tú veľkú česť byť prenasledovaným katolíckym kňazom novodobým biskupom z Nitry „Wichingom“. Je to veľká česť, ak atentátik prišiel prirodzeným a nie nafingovaným spôsobom. Chcel som zachovať pravidlá slušnosti, aj pravidlá cirkvi. A tvrdo som sa zrazil s niekým, kto tie pravidlá zachovať nechcel. Ale postupoval svojvolne a manipulačne.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je Kráľovstvo nebeské, povedal nám Pán Ježiš.

To, čo sa nám zdá divné či až hrozivé z pozemského pohľadu, môže byť z pohľadu nebeského cenný poklad.

Po 22.r. neodfláknutej práce ešte 9 rokov toľkých milostí.

Najvzácnejší to dar od Nebeskej Matky. VĎAKA.

Ctihodný pán biskup Marián. /V Banskej Bystrici 9.12.2013/

Patrí sa mi pekne poďakovať sa Vám i bratovi Radoslavovi, riaditeľovi Charity, za možnosť bývať v Dome núdznych na Tajovského ulici.

Za tých pár týždňov, čo som tu mi prichádzajú rôzne myšlienky, ako to tu zlepšiť. Dáva sa tu denne polievka, chlieb, káva a šaty, čo je dobre, ale je to iba charita. Mali by sme byť Katolíckou charitou, čiže viesť iných do neba. K jedlu by sme mali pripojiť modlitbu, ku základnej hygiene pripojiť aj výchovu ku elementárnej slušnosti a poriadku. Tých schopnejších aj ku zbožnosti.

Vyskytujú sa tu totiž nevďačnosť, arogancia, darebáčenie, beznádej živená asi nemodlením sa, zabíjanie času … Stalo sa tu nedávno napr., že bohoslovca Michala ktosi z klientov drzo hodil o plot a prišla to aj riešiť mestská polícia.

Chce to tu pevnú chlapskú ruku, aby tu bola disciplína.

Keď sú tu šaty zadarmo, stáva sa neraz, že ktosi si zoberie plné vrecia, a rozpredá. Možno by tomu zabránilo dať tie šaty za minimálny poplatok.

Minulý týždeň som zbieral za tašku odpadkov okolo tohto domu, čo tu návštevníci zanechali. Stále tu pýta ktosi peniaze, a my by sme im mali niečo vymyslieť, aby si tie 1-2 eurá čo pýtajú nejakou zmysluplnou činnosťou sami zarobili. Mala by tu byť aj možnosť pracovať 1 – 2 – 3 hod. napr. pri upratovaní mesta či inej pomoci napr. starším občanom, predajom časopisu Nota bene, žehlením, odpratávaním snehu …

V priestoroch tohto domu by mali bývať a dlhšie sa zdržiavať iba tí, čo žijú duchovne, a je pre nich samozrejmá nedeľná Eucharistia. Myslím si, že ak tu bude žiť viac ľudí žijúcich v milosti posväcujúcej, tak hrubosti, bezdomoveckého zápachu, pľuvancov na zemi, špakov a nečistôt bude aj duchovne aj viditeľne stále menej.

Najlepšie by bolo, ak by tu žili a posvätili to tu sestry matky Terezy alebo niekto im podobný, komu nie je cudzia adorácia, sv.ruženec a  náš pápež František.

Posvätiť tieto priestory by malo byť pre nás to prvoradé.

Neviem či viete o možnosti, že cez úrad práce sa dajú zamestnať aj viacerí asistenti na 4 hod. denne, a od štátu dostanú za to do 200 eur. Treba podať žiadosť a vybavenie trvá vraj mesiac. Tak by sa mohlo ušetriť , a peniaze pre charitu investovať účelnejšie.

Vraj koncom roka tu pracovne končia dvaja zo sociálnych pracovníkov. Ak by ste uznali, že mám priložiť ruky a srdce k tunajšiemu dielu, rád tak urobím.

Pracujem ako šofér v pekárni na Sliači. Rozvážam po našom meste chlieb, bagety a koláče.

Úctivo Vás týmto listom prosím, podobne často vzývam Tri krát Svätého Boha i Nebeskú Matku, o možnosť vysluhovať sviatosti, najmä slúžiť sv. omšu.

Kňazskú dušu nemôže nebolieť , najmä v nedele, že nie je s bratmi pri oltári.

Veď som mimo službu a pokánie sa snažím robiť už 59 týždňov.

Prosím o zhliadnutie na to, čo hovorí naše cirkevné právo, že ak sa ktosi potrestá, nech sa to deje s kánonickou miernosťou.

Nepoškvrene Počatá Panna Mária, Matka Cirkvi, vďaka za mocný príhovor.

/odpoveď : neprekačujte svoje kompetencie na charite!/

Vážený pán biskup /V Banskej Bystrici, 2. marec 2014/

Trest ktorý ste mi udelili je neprimerane veľký.
Iba mlčať by bol z mojej strany už prejav masochizmu.

Komorník Benedikta XVI. Paoletto „Paľko“ spôsobil Jeho Svätosti veľký podraz
a celoplanetárne pohoršenie. Roky mu kradol ako straka dôverné dokumenty aj
súkromnú korešpodenciu, podhodil ich novinárovi, ktorý cez tlač vydieral
pápežských spolupracovníkov, že keď neodstúpia, tak … Bol odsúdený cirkevným
súdom vo Vatikáne na jeden a pol ročné väzenie. Po roku bol vraj už omilostený
a pracuje v nemocnici. Za donebavolajúcu drzosť…
Škótsky kardinál O´Brian sa verejne priznal, že udržiaval viacero intímnych
vzťahov zo svojimi kňazmi. Bol za to poslaný do kláštora v Ríme
na niekoľkomesačné pokánie. Za sexuálne zvrhlosti…
V roku 2001 sa v našej diecéze stalo asi najväčšie pohoršenie v jej histórii.
Kňaz Štefan , ktovie v akom ošiali, umlátil k smrti istého horára, zapálil ho a
pred každým tvrdil, že si „na nič nepamätá.“ Dostal 13 r. väzenia, kde aj umrel.
Boli toho plné médiá a celoslovenské zdesenie. Tento kňaz nebol suspendovaný,
ale preložený do kňazského domova až do rozsudku. Za vraždu…
V jednom z našich miest kázal kaplán a postavila sa žena, ktorá mu nahlas vytkla
že čo tu on káže, veď dal potratiť ich dieťa. Slúži v pastorácii a trest žiaden…
Keďže sa to u nás neraz preháňa s milosrdenstvom a bagatelizujú sa aj
zločiny, na druhej strane sa za malé prehrešky udeľujú neprimerané
tresty. Asi aby bola nastolená akože „rovnováha“?
Váš predchodca v úrade mi do očí povedal, že mám byť mimo službu tri mesiace.
Žili sme vedľa seba 22 rokov, a ani raz ma nenapomenul či slovne či písomne
že by som konal niečo zlé. Čestné slovo. Ani nikto z veriacich, ktorým som slúžil
nevyslovil slovo, že by som spôsobil tzv. pohoršenie. Ani o.biskup Rudolf.
Ten, kto Vám to povedal, a nepovedal to mne, čo je jeho elementárna povinnosť
ako kresťana, ma vedome očiernil. Je to pravdepodobne on, kto ma niekoľkokrát
osočil aj v likvidačnom dekréte,

na ktoré bez povolenia metropolitu vôbec nemal ani oprávnenie , podľa cirk.právnika z Leedsu vo Veľkej Británii, Patrika Hannesyho / + 5 ďalších prepustených kňazov diec.BB v r.2012/ Rakovina klerikalizmu a učebnicovo „príkladná“. Ostatným doktori tieto strašné rany nevidia? Nik tu v SR nemá odvahu sa ich dotknúť? Viete že ignorovaním týchto faktov sa stávate spolupáchateľmi tohoto už mafiánstva?

Kán. 428 – § 1. Keď je stolec uprázdnený, nemá sa nič meniť.
§ 2. Tým, ktorí sa prechodne starajú o riadenie diecézy, sa zakazuje robiť čokoľvek, čo by mohlo znamenať akúkoľvek ujmu pre diecézu alebo biskupské práva; zvlášť sa im zakazuje aj komukoľvek inému, či už osobne alebo cez iného odstrániť alebo ničiť akékoľvek dokumenty diecéznej kúrie alebo v nich čokoľvek meniť

Prepáčte, ale ktosi sa vrhol na moju kňazskú a ľudskú intimitu, a moje
nebránenie sa by bolo už prejavom patologickej zbabelosti.
Alebo aj toho, že vlastne identitu katolíckeho kňaza ani nemám.
Vy ste neurobil dobre, že ste týmto špinavým rečiam založeným na udaniach,
a nie na bratskom napomenutí, uveril. A tiež že trestáte iba jednostranne.
Bývalý gen. vikár Marián Bublinec urobil pri mojom prepustení z kňazskej
služby amatérske „údery pod pás“, ktoré som mu do očí aj písomne oznámil.
Iba tak prezradil, že ho nevedie láska ale zlosť a asi aj pomsta.
V dekréte ma okrem iného osočil ako toho, kto sa vraj „nechce polepšiť“,
a komunikáciou s Vami zámerne spôsobil, že z tri mesiace sa vygradovali na roky
trestu. Kyjakom po hlave, dýku do chrbta a hodiť brata cez palubu… A poďme si
hneď potom pripraviť prednášku o kráse Najsvätejšej Trojice…To takto??
Pri vyhodení z práce, bez normálneho poďakovania za 22 r. službu,mi 20. 9.2012
nariadil prečítať asi dvojstranový dokument, zoznam vykonštruovaných
„zločinov“, ako dohodu o ukončení pracovného pomeru, ktorý
som odmietol podpísať a povedal som im priamo, že ide o neprávosť.
Na obhajobu a prečítanie zápisnice o obvinení vraj „nebol už čas“.
Bol mi niekoľkokrát ponúkaný pobyt v kláštore v Podolínci
s pobytom u lekára psychiatra, čo som odmietol, lebo to porušuje našu ústavu
čl.17. aj normálnu ľudskú dôstojnosť. Na druhý deň mi zavolal d.p. riaditeľ Bú
V. Farkaš, aby som to doniesol, kde bol tento dokument zničený, a bol mi daný
dokument iný, ktorý som použil na úrade práce. Tam nebol „zločin“ ani jeden.
Vraj sme sa dohodli. Vôbec sme sa nedohodli.
Bola to séria klamstiev. /Jn 8,44/ A sú o tom dôkazy.
Takéto správanie je nezákonné a katolíckou morálkou zakázané.
Radšej som o tom mlčal. Budem Vám povďačný, ak mi to pomôžete nezverejniť.
Vašou povinnosťou je ho za tieto úmyselné fauly napomenúť. Ani sa mi osobne
neospravedlnil. Bolo to veľmi unáhlené. Také chovanie je znevažovanie. /Jn 8,49/
Napľuť na iného a hodiť aj kameňom je síce v Novom zákone,
ale je v protiklade so Sv. Duchom evanjelia.
Predpokladám, že Vám to zatajil. Vaše rozhodnutia tieto jeho zlé skutky kryjú.

«Katolícka cirkev nikdy nepodporovala a nikdy nebude podporovať porušovanie

ľudských práv alebo akúkoľvek formu nespravodlivej diskriminácie voči ľudskej

osobe» kardinál Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj

Prepáčte, ale ak nezmeníte svoje rozhodnutie, som vo svedomí povinný tieto
farizejské a neetické spôsoby oznámiť Vašim nadriadeným, v rámci interného
fóra a tzv. napomenutia medzi 6.očami.
Neprimeranosť Vášho trestu pociťujem aj v tom, že sa mi tými „rokmi“ trestu
nanucuje laický stav. Som klerik, a poslanie byť svätým laikom v Božom diele
som doteraz nedostal. Je podľa našej viery laikovi nanucovať trestom zasvätený
stav či opačne? Je normálne robiť z kňaza šoféra či z lekára elektrikára?
Jednou z Vašich povinností je napomáhať kňazom aby nestrácali svoju identitu!
Starať sa o svojich kňazov ako o synov. Vaša starosť voči mne nie je otcovská.
Vás nezaujíma kvalita pokánia, ale iba kvantita dĺžky času?
Ak si myslíte že toto je katolícke, tak teda nie je! Je to odfláknuté…
Tí čo ma stretajú si asi myslia, že som asi musel vykonať niečo ultra desivé, keď
som dostal tak závažné a dlhé tresty, napr. horšie než vyššie uvedené prípady.
Štvrtým listom Vás žiadam, a snažím sa, aby boli všetky úctivé, ale ako kňazovi
ste mi nedali absolútne žiadnu možnosť sa prejaviť.
Pokánie, ktoré sa snažím
toľké mesiace robiť máte úplne za nič?
Toto nie je podľa katolíckej viery. Ani spravodlivé, ani milosrdné.
Vďaka za zamyslenie. Myslím, že nad podstatnými vecami.

                                      Požehnaný pôstny čas. 
                                         S bratskou úctou

Kán. 1726 – Ak na ktoromkoľvek stupni a štádiu trestného súdneho konania je jasne zistené, že vinník delikt nespáchal, sudca to musí vyhlásiť rozsudkom a vinníka oslobodiť, hoci by súčasne bolo zrejmé, že trestná žaloba zanikla.

Dôstojný otec biskup.

V Dome núdznych koncom septembra odchádza jeden zo sociálnych
pracovníkov. Pekne Vás prosím o možnosť pracovať na jeho
pracovnom mieste.
Bývam tu už 11 mesiac. S hľadaním zamestnania je to veľká bieda,
posledne mi odpísali, že sa nás na jedno miesto hlásilo 47. Žiadostí
som poslal asi sto. Doteraz som vypomáhal, ale iba na rôznych
brigádach. A tak chodím do hospicu, kde pomáham umývať riad
a navštívim aj starších kňazov.
Ďakujem za pomoc.
Požehnaný deň.

V Banskej Bystrici 22.9.2014 P P

Vážený pán magister,
nie je vhodné, aby sme Vás spomínaným spôsobom zamestnali.
S pozdravom + M.Ch

Kán. 1389 – § 1. Kto zneužíva cirkevnú moc alebo úlohu, má byť potrestaný podľa závažnosti úkonu alebo opomenutia nevynímajúc odňatie úradu, ak za takéto zneužitie nie je už zákonom alebo príkazom stanovený trest.
§ 2. Kto však zo zavinenej nedbanlivosti nezákonne vykoná alebo opomenie úkon cirkevnej moci alebo služby, alebo úlohy na škodu iného, má byť potrestaný spravodlivým trestom.

Vážený pán biskup. / 3.12.2014/
Žiadal som a žiadam od ctenej Kongregácie pre klérus anuláciu suspenzie alebo prešetrenie nezákonného konania, ktoré ku nej viedli. To vyšetrenie bola Vaša povinnosť, ktorej ste sa vedome vyhol. A napíšem Vám aj prečo. Ako ste sa ujal svojho úradu v Banskej Bystrici ste ma tu mať nechcel. Ostatné je divadielko. To Vám hovorím narovinu, ako chlap chlapovi.
Som 24 rokov katolíckym kňazom z Božej, nie svojej vôle. Meniť svoju identitu by znamenalo pre mňa ísť proti Božej vôli aj proti svojmu svedomiu. Mám v tom a mal som po celý čas od vysviacky veľmi jasno. Toto berte na vedomie a toto láskavo oznamujem aj J. Em. kardinálovi Stellovi.
Laicizácia nie je správny smer pre môj život. Nie je na ňu žiaden vážny dôvod. Je to svojvôľa pár jedincov heretického a cirkvou zakázaného hnutia Nazaret, ktoré som roky kritikou nešetril a možno aj niekedy prehnane provokoval. Oni sa rozhodli so mnou podlo skoncovať a zneužili Vašu osobu i  biskupský úrad. Majú na rováši aj iné duchovné brvná. A vedia ako veľkou lupou zväčšovať aj malé smietky. Vaša spoluvina je v tom, že tie do očí bijúce intrigy kryjete a za dva roky ste svoj úrad od ich presväto – zákerného dymu nestihol ešte vyvetrať.
Séria listov, ktoré ste mi počas dvoch rokov zaslal má úroveň cirkevného tajomníka z čias socializmu, a nie katolíckeho sídelného biskupa v 21 st.

Prosil som Vás o milosrdenstvo, a ako odpovede som dostával stále ťažším „kladivom po hlave“. Ani milimeter zmilovania! Zakončené nehoráznou ponukou na „klerickú šibenicu“. A ešte sa do toho pokúšate namočiť aj Vatikán….

Čím viac som sa o pokánie snažil, tým viac Vás to nezaujímalo. A tak mi po nejakom čase došlo, že ten prvý list , čo ste mi zaslal v januári 2013 ste nemyslel vôbec vážne. Bola to akoby zásterka, pod ktorou sa skrývala snaha ma z kňazského stavu poslať natrvalo preč. To už zjavne priznávate v liste poslednom. Prísľub odpustenia ste myslel naozaj alebo to od počiatku bol sofistikovaný podvod?
Kňazi sú z Vášho spôsobu trestania vydesení viac ako ja, lebo si sami seba predstavujú v podobnej situácii. Je tu reálna hrozba, že toto bude pokračovať na niekom ďalšom. Takto tvrdé a nedôstojné správanie voči kňazskému stavu a proti predpisom matke cirkvi Vám nedovolíme. Máte nám slúžiť, nie tvrdo panovať. A úplne ignorovať napr. kánony 1340,2 , 1341 či 220.

„Spamätajte sa!“ napísal sv. Ján Pavol II. jednému biskupovi. To píšem aj ja Vám, lebo experiment, ktorý robíte, sa nazýva odborne bossing, čiže je to už šikanovanie. Ste v protismere. Zastavte sa a obráťte, aby ste sám nezhavaroval .
V pokoji, v pravde a  včas Vás varujem. Toto sa týka vonkajšieho fóra.
Vo fóre vnútornom som Vás povinný veľmi vážne napomenúť za nebratské konanie. V hlbokom rozpore s katolíckou náukou je nielen Vaše divné trestanie klerikov, ale absolútna neochota niekomu úprimne sa snažiacemu a prosiacemu odpustiť. Možno ostatným áno, ale Pakošovi? Nikdy…
A ten Pakoš je nie kresťan? Pán biskup, je to už mnohým príliš nápadné …
Jedného z Vašich diecéznych kňazov, ktorý 22 rokov slúžil v prvej pastoračnej línii ako vedel, necháte žiť medzi bezdomovcami, s oficiálnym mesačným príjmom 61,50 eu? Posielate ho do zamestnania, keď sú tu toľkí nezamestnaní? A keď Vám oznámi, že žiadal o prácu na sto miestach písomne a na ďalších sto osobne, a že mu asi jeden z desiatich aj odpovedal, že prácu pre Vás nemáme alebo iný že ste napr.47 v poradí, tak s Vami to ani trochu súcitne nepohne?
Podľa predpisov Sv. cirkvi ste povinný o klerikov sa starať. Násilne niekoho laicizovať nesmiete. List doporučujúci mi žiť všeobecné kňazstvo nie je legálna ani platná laicizácia. Myslíte si, že ste si takto prisvojil aj právo potrestaného klerika sociálne zlynčovať? A on má klamať seba aj iných, že už klerikom nie je?
Odvrhnutie klerika od spoločenstva ostatných kňazov, čiže žiadna pozvánka na rekolekcie, nezasielanie Acta curie, bývanie mimo fary, zákaz vykonávať prácu pre diecézu, vyhodenie z práce, žiaden cirkevný príjem, zákaz slúžiť akékoľvek sv.omše… Nikto/?/ zo strany diecézneho biskupa nie je poverený, aby sa staral a dohliadal na vývoj potrestaného kňaza, nezáujem o to, ako kňaz žije, či sa snaží, či na cirkev dlabe, či žije v hriechu alebo či je v Božej milosti, či má z čoho žiť, či má prácu, aké má vo svojej rodine pomery, či sa nezbláznil, a pod. Nikto z kúrie ho odborne neinštruuje, aké sú povinnosti a práva potrestaného klerika a ako sa má legálne brániť, keď má pocit neprimeraného trestu, a pod.
To je pre boží ľud myslíte na povzbudenie? A pre svet príklad starania sa o tých vlastných? Nazdávate sa, že toto je prax v súčasnej katolíckej cirkvi? Skôr je to jeden z ďalších zúfalých prejavov polokatolicizmu. Spomenuté je totiž v normálnych diecézach normálne, ale na Slovensku sa ešte II.Vatikánsky koncil celý neuplatňuje. Ani Kódex kanonického práva. Pre aký dôvod takto konáte? Pastier má baránky pásť, nie ich biť palicou, ako to pripomenul nedávno pápež .
Toto kňazov doslova zastrašuje. Až desí. Sú to pre nich samých, pre ich rodiny a priateľov hlboko zahanbujúce a pohoršujúce veci. Kruté tresty ako inkvizičné strašidlá sa v cirkvi už pár storočí u civilizovaných veriacich nepraktizujú.
Svedčím z prvej ruky, že sa to deje ako „normálne“ v našej banskobystrickej diecéze a je to jeden z dôvodov, prečo nám mnohí nadávajú oprávnene do pokryteckého a staromódneho spolku, ktorému sa so škodoradosťou vyhnú, keď idú napr. okolo kostola. Vidia totiž hlboký rozpor medzi príkladom pápeža Františka a úplne opačným správaním, napr. toho, čo popisujem. Alebo napr. na Katolíckej Univerzite, kde išlo pravdepodobne okrem škandalóznych odmien aj voči p.rektorovi o šikanovanie kolektívne, tzv.mobbing.
V CIC Vám je dané za povinnosť trestať s kánonickou miernosťou. Trest ste mi umelo predlžoval a keby som sa nebol ozval do Ríma, tak by ste vyťahovali stále niečo negatívne, aby ste mal dôvod trestať. Nič hodné pochvaly počas dvoch rokov snaženia a ťažkých tlakov na psychiku? Nič dobrého počas 22 r. služby? Podľa Vás NIČ? Len všetko zlé? A čokoľvek by som robil, akokoľvek by som sa snažil by bolo asi o ničom?? To chcete takto klerika trestami dohnať do zúfalstva? Alebo až ku samovražde ako sa to stalo v podobnom prípade jednému odpisovanému kňazovi v Poľsku, čo sa v zúfalstve upálil na cintoríne ? To toto je tá kánonická miernosť?
Toto je trpké ovocie nenávisti. Nenávisti voči vlastnému telu.
Ďakujem za úžasnú príležitosť prerozjímať si hlbšie nad Mt 24,1O-12. Aj nad ôsmym blahoslavenstvom. V tejto situácii je celkom vhodné aj Slovo v Lk 12,47.
Napísal ste mi až tri krát o nejakom  veľkom pohoršení, ako následku môjho správania. Nevieme o ňom, ani kolegovia kňazi ani blízki laici. Spáchať delikty som vďaka Bohu k  životu totiž nikdy nepotreboval. A robiť ťažké hriechy v úmysle nemám ani to neplánujem. Pripomínam Vám, že ak sa veci začnú vyšetrovať, a bude sa zisťovať skutková podstata, odhalia sa aj ďalšie „perly“ tej vyskočenej mníšky, ktorú veru ani nepoznám. Po obvinení proti 6.prikázaniu tam boli aj kvalitnejšie osočenia, že vraj nemám svedomie, že som asi taký zlý ako netvor, že sa napr. nespovedám a padlo tam od nej ťažkokalibrové obvinenie na adresu o.biskupa Rudolfa, že vraj je „nadržaný buzerant“!! Plus falošne strašidelné emócie  v schizoafektívnom záchvate. Bol to slušný herecký výkon. Zareval som vtedy na ňu, že ako sa to opovažuje takéto špinavosti o zosnulom biskupovi na verejnosti a odišiel som z miestnosti. Toto podstatné tam Váš predchodca neviem či zapísal do zápisnice. Preto ju vraj nebolo už čas podpísať, lebo si ako Viching vybral a nafúkol niečo, čo nafúknuť potreboval, aby mohol kolegu zoťať. A zaklamal mi aj do očí. A potom Vám nabulikal špinavosti, ktoré vraj počul a nepreveril. Nahrával som si to po rade právnika na mobil. Od počiatku to bolo nehorázne chrapúnstvo a sú tam aj ďalšie lži a manipulácie. To takéto necharakterné neprávosti a zlomyselné osoby kryjete, a na tomto je postavená tá Vami odporúčaná „laicizácia“ pre tzv. „spásu mojej duše“ ?
Radím Vám, aby ste si to v kľude  pred bohostánkom, v chráme dôkladne vyvetranom od „nazaretského“ dymu, dobre premyslel.
Kódex potrestaných klerikov aj chráni. Má sa dbať, aby im materiálne nič nechýbalo /kánon 1350/. Vás vôbec nezaujíma, že jeden z nezdarebáčených klerikov banskobystrickej diecézy posledné mesiace prežíva už z vyžobraných peňazí ? Myslíte si, že to pre Vás nebude mať žiadne trestnoprávne následky?
Na úprimnú prosbu pracovať ste mu odpísal, že nie je vhodné, aby pracoval ani na charite? Asi vhodnejší sú tam zamestnanci – pani, ktorá má aj inú robotu, čiže má dva príjmy, a pán, čo nepatrí medzi praktizujúcich veriacich a má tiež druhý určite slušný príjem ako policajt na dôchodku. A šéfuje tomu niekto, čo má na starosti tri farnosti, teda prácu a dve nadpráce. A čo tak skúsiť to urobiť ako brat bratovi a nie ako vlk inému vlkovi. Napr. tých potrestaných klerikov tam zamestnať, aby si svoje pokánie mimosviatostnou prácou odpykali, plat im ponechať a ušetriť charitnému účtu do roka okolo 10 000 euro. Upozornil Vás vôbec niekto, že takto sa nerozumne plytvá toľkými charitnými peniazmi? Tie patria núdznym alebo charite a nepatria niekomu ako nadbytočný plat. Toto tiež vydesí toho, kto sa o tom dozvie. Nie je to už neba volajúca nerovnováha? To je tá subsidiarita, odporúčaná sociálnym učením cirkvi made in Slovakia? Nerobme si posmech z núdznych či z veriacich nezamestnaných. Ani z učenia sv. cirkvi. Nebo sa na nás pozerá…
Celé dni je tam pustený televízor. Desiatky krát boli tamojší „núdzni aj s dôchodkom“ upozorňovaní, že to počuť cez dvere, že sledovať tie reklamy každých 15 minút ich raz osprostie, že po 22 h je nočný kľud. Tým pozeraním asi zaháňajú nudu a že to vyrušuje iných, na to zabúdajú, lebo chodia neraz pripití. Z jednej izby sa ozývalo viac krát „do pi . e“, z druhej „ten ko .. t vyje…ý“. Aj „Bo.a“ Z 13 obyvateľov Domu núdznych chodíme do kostola v nedeľu dvaja. Ostatní hnijú v ťažkých hriechoch väčšinou v „adorácii“ pred modlou TV. Nik zo sociálnych pracovníkov nemá vraj za povinnosť im to ani nepripomenúť, že je to nejaká základná povinnosť tunajšieho obyvateľa ísť sa v nedeľu do kostola poďakovať. Nik z nich nemá za povinnosť im pripomenúť starostlivosť o spásu svojej duše?? Ide asi o tých vhodných „profesionálov“ v cirkevnom zariadení, však? Napomenul som ich, viac krát pozval, ale oni tam chodiť vraj nezvyknú. Do krčmy ale zájdu. Idú do večného trápenia a mi ich za ich spirituálne darebáčenie „potľapkávame po pleci a aj prikrmujeme“? To, že sa tu vlastne ticho schvaľuje a koncentruje tento nekatolícky zápach je podľa Vás v poriadku? Musím z tej psychiatrickej atmosféry občas odísť do ticha, aby som si nepoškodil duševné zdravie. Takéto spravovanie Vašej katolíckej charity je vhodné, pán biskup? To toto je držanie sa Vášho biskupského hesla v praxi? Začnite so sebou prosím Vás niečo robiť, lebo tých trápností pribúda… O.b. Rudolf podobné primitívne nehanebnosti v cirkvi riešil okamžite, osobne a razantne, niekedy aj krikom spravodlivého hnevu. Aj posledný z Vašich kňazov je kňaz a biskup má mať o neho zvláštnu starostlivosť. Z toho, kto sa snaží robiť pokánie sa posmech robiť nemá. A s kňazstvom či s osudom kňazov sa zahrávať nesmie. Čokoľvek robíte jednému z Vašich kňazov, robíte to duchovne aj ostatným. A robíte to aj  Kristovi, ktorý je v nich zvláštnym spôsobom prítomný.
Naprosil som sa Vás už dosť. Takej komunikácii zatiaľ rozumieť alebo nechcete/?/v tom horšom prípade alebo neviete, v tom prípade lepšom. „Plaziť sa“ pred predstaveným za povinnosť už nemám. A tak Vás teda odteraz žiadam, aby ste si ráčili plniť svoje elementárne povinnosti biskupa katolíckej cirkvi a nepodporovali viac u seba ani svojich podriadených zjavne už heretickú ortopraxiu.
Sv. František Xaverský a ostatní svätí, orodujte za nás.
Život v pravde, dotyk Božieho milosrdenstva Vám praje a modlí sa za Vás

Kán. 1341 – Ordinár má dbať, aby sa súdny alebo administratívny postup na uloženie alebo vyhlásenie trestov začal iba vtedy, keď zistil, že ani bratským napomenutím, ani pokarhaním, ani inými prostriedkami pastoračnej starostlivosti sa nemôže dostatočne odstrániť pohoršenie, obnoviť spravodlivosť a napraviť vinníka

Excelencia, píšem Vám vysvetlenie i bratské napomenutie „medzi 6.očami“./V Banskej Bystrici 24.3.2015/ Na žiadosť o osobné prijatie prišla negatívna odpoveď. A tak bolo zaslané písomne/

Chcel som tak učiniť s hlavným radcom z prezidentskej kancelárie p.Liškom osobne.

Pápež Benedikt XVI. v roku kňazov dal ďalší misijný rozkaz: „Kňazi, evanjelizujte internet!“

Sme povinní poslúchať pápeža. Svojím kňazom to pekne pripomeňte a povzbuďte ich v tom… A usmernite nás ak by sme v niečom vybočili z Božích plánov. Zakazovať kňazovi evanjelizáciu digitálneho kontinentu je proti príkazu pápeža, ktorý nebol pápežom Františkom odvolaný.

Slobodný vysielač je internetové rádio. Nehrám sa na to, že ma niekto z KBS poveril, ale robím si iba povinnosť kresťana. O katolíckej Cirkvi hovorím v zásade pozitívne, ak spomeniem niečo negatívne tak pripomeniem, že to sú judášstva, ktoré vieru zrádzajú. Treba hovoriť aj o tom, nie iba že všetko je v poriadku. Niektoré veci treba po ignorovaní bratského napomenutia aj verejne pranierovať. Je to jedna z povinností katolíckych médií. Keďže sa to tam roky tak nedeje, problém si nájde riešenie na iných miestach, ktoré spravujú ľudia dobrej vôle. Ako to bolo v dejinách často.

Musím Vám pripomenúť aj tieto nepríjemné skutočnosti, ktoré sa dejú v banskobystrickej diecéze.

1. Uprostred pastoračnej služby som bol udaný, nenapomenutý medzi 4. a 6.očami, viacnásobne osočený, kôli tomu vyhodený z práce, oklamaný, že už nie je čas sa pozrieť na zápisnicu z toho udania, oklamaný do očí vraj mám byť mimo službu tri mesiace, osočený v odvolacom dekréte vraj sa nechcem polepšiť, vraj som zneužil kňazskú moc, vraj som spáchal delikt, čiže ťažký hriech na úrovni kriminálneho činu, ktorý sa nestal. Spomenuté tresné činy proti pravde a láske osobne kryjete a ponechávate nevyšetrené a vinu vrháte len na toho, kto bol takto temnými silami napadnutý. Títo delikventi sa tešia úcte a mne ponúkate stále väčšie pohanenie. Žiadal som niekoľkokrát, aby to bolo legálne vyšetrené. Vás osobne, pár listami, potom Diecézny cirkevný súd, Metropolitný tribunál a príslušnú Kongregáciu pre klérus vo Vatikáne a za dva a pol roka to nikto zatiaľ nevyšetril. Z kongregácie mi prišla iba otázka, či nechcem byť laikom, čo som nežiadal, ani po tom netúžim. Včera mi pán riaditeľ charity po príchode od Vás oznámil, že iné z Vatikánu ani nemám čakať. Prepáčte, ale mám povinnosť sa brániť. A Vy máte povinnosť to riešiť. Vedome to vyše dvoch rokov odmietate. Potrebujete obetného baránka? Ale veď tým už je Kristus. My už nemáme povinnosť nechať sa zdeptať. On to urobil za nás. Preto asi požiadam o prešetrenie tejto záležitosti J. exc. pána prezidenta SR alebo ombundsmana, pretože som aj občan SR. Povinnosti voči spoločnosti som si konal tak ako som vedel, a teraz potrebujem, aby sa zastal niekto mojich práv, pretože boli hrubo porušené, a nikto s nadriadených v cirkvi kde patrím, svojho člena spravodlivo neháji.
2. Toto je nelegálny a vážny stav v našej cirkvi a treba na to verejne upozorniť?
3. Toto je zjavná neprávosť, ktorá byť v katolíckej Cirkvi nesmie.
4. Som iba stále viac trestaný a spoločensky znemožňovaný. Nemôžem sa na to iba nemo prizerať, lebo katolícka viera ani zdravý rozum mi to prikazuje niečo s tým robiť. Dajte pozor, aby keď si na to niekto posvieti, aby ste sám nemal s tým problémy, lebo sa porušila aj Ústava a zákony SR. A podľa zákonov štátu aj neoznámenie trestného činu niekoho je trestné. V liste pánu hlavnému radcovi píšete, že vraj moja žiadosť o anuláciu suspenzie a o prešetrenie odchodu z kňazskej služby bola kongregáciou zamietnutá v novembri 2014 a pýtam sa prečo som o tom nebol Vami upovedomený? Vy súhlasíte s deliktami, ktoré boli pri mojom prepustení?? Chcete ma ako kňaza úplne zlikvidovať?

A to v cirkevnom roku zasväteného života?

2. Dostal som od Vás úlohu, aby som robil pokánie. A tak ho robím, ako viem. Keďže deliktom a ťažkým hriechom som sa v živote vyhýbal, preto vo svedomí cítim, že trest, ktorý mi je ukladaný je neprimerane veľký a dlhý. Toto je 7.list, ktorým Vás prosím o milosrdenstvo, a od Vás dostávam iba ďalšie vyhrážky a stupňujúce sa tresty. Napomínam Vás, že je to v hrubom rozpore s učením katolíckej Cirkvi. Aj zo zdravým rozumom. Za nič ani za žiadnu dobrú snahu som nebol doteraz Vašou excelenciou pochválený, ale hľadá sa už štvrtá zámienka na to, ako mi trest umelo iba predlžovať a stupňovať. Predpis cirkvi hovorí jasne, že ani potrestaný klerik nemá čo žobrať! Jeden z Vašich klerikov, ktorého ste vo svojom srdci už asi odpísal a laicizoval, čo je prekročenie Vašich kompetencií, už niekoľko mesiacov žobre, aby žil dôstojne, lebo nemá iný zdroj obživy. Pápež František nedávno verejne pripomenul, že ponižovanie v trestaní je zakázané. Kánonické právo prikazuje kánonickú miernosť. Žiadam Vás o primeraný príjem, aby som mohol dôstojne žiť. Misionárskej a charitnej práce je dosť.
3. Ako jednu z úloh som dostal nájsť si zamestnanie. Bol som na sto miestach osobne a a na vyše sto pracovných ponúk som reagoval písomne. Ponúkal som sa na uvoľnené miesto sociálneho pracovníka na charite, ale Vami to bolo zakázané, vraj to nie je vhodné. Miesto dostala osoba, ktorá má druhú prácu a teda aj druhý finančný príjem. Je tam iná osoba, ktorá má okrem tejto práce aj veľký policajný dôchodok. Riaditeľa robí niekto, kto spravuje okrem charity ešte dve farnosti. Toto nazýva pápež Pavol VI. pohoršujúcim a krikľavým delením moci. Jeden je preťažený a iný nepovšimnutý. Je nás v tomto meste šesť tisíc nezamestnaných. Ak peniaze, ktoré sú určené pre charitu alebo pre núdznych idú aj na nadbytočné platy zamestnancom, vzhľadom na toľkú nezamestnanosť v spoločnosti , sú nemravne použitými peniazmi. Vy ste za to ako prezident diecéznej charity zodpovedný. Robíte si takto posmech z nás nezamestnaných? Pripomínam Vám, že si ho tak robíte aj z trpiaceho Krista v chudobných. Myslíte si, že toto je primerané správanie katolíckeho biskupa? Musíme Vám to pripomenúť, lebo nevieme, či tu zajtra budeme. Je to jednoznačne proti sociálnemu učeniu cirkvi, a bratsky Vás úctivo napomíname v tejto záležitosti, aby ste v spomínaných troch bodoch urobil nápravu, lebo tým škodíte aj sebe, aj nám nezamestnaným , aj charite , aj katolíckej Cirkvi. Pre našu spoločnosť je to odstrašujúci príklad. Veriaci vo vnútri cirkvi sú zo spomínaných vecí zarazení a veľmi smutní. Určite je vo Vašich možnostiach to toho vniesť poriadok a trocha radosti.

Našou povinnosťou je Vás vážne na to upozorniť. Žiadame Vás o nápravu hore uvedených záležitostí a uvedenie do normálneho stavu v súlade s učením katolíckej Cirkvi.

„Podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci, keď sa budete navzájom milovať.“ Ježiš Kristus

Láska k Bohu sa prejavuje tak, že sa snažíme zachovávať jeho prikázania. A láska ku cirkvi sa prejavuje podobne.

Pozdravujú Vás obyvatelia Domu núdznych.

Ísť legálne biskupa napomenúť či to podpísať sa neodvážil žiaden z oslovených BB kňazov, ale dvaja odvážni laici P.K. a N.L. V núdzi spoznáš priateľa./

kán. 1389 – § 1. Kto zneužíva cirkevnú moc alebo úlohu, má byť potrestaný podľa závažnosti úkonu alebo opomenutia nevynímajúc odňatie úradu, ak za takéto zneužitie nie je už zákonom alebo príkazom stanovený trest.
§ 2. Kto však zo zavinenej nedbanlivosti nezákonne vykoná alebo opomenie úkon cirkevnej moci alebo služby, alebo úlohy na škodu iného, má byť potrestaný spravodlivým trestom.

Váž.
Prof. JUDr. Mária Patakyová PhD.
Kancelária verejného ochrancu práv 
                           Grösslingová 35 
                           P. O. Box 1 
                           820 04  Bratislava 24 

Prosba o ochranu pred závažným porušovaním práv občana SR / 7.11. 2017/

Obraciam sa na Vás s prosbou o právnu ochranu mojej osoby. Som katolíckym kňazom, ktorý bol daný mimo pastoračnú službu vykonštruovaným administratívno trestným procesom, /špeciálne zavedený do praxe pápežom Benediktom XVI v januári 2011/ ktorý sa používa iba vo výnimočných prípadoch pre klerikov obvinených z pedofílie, z čoho som vďaka Bohu obvinený vôbec ani nebol. A zneužite tohto procesu voči mne bolo nezákonné a zámerné.
V roku 2012 ma po 22 r. službe nezákonne prepustil zo zamestnania vtedajší administrátor a dočasný správca banskobystrickej diecézy a pritom hrubo porušil predpisy kanonického práva lebo nemal na také konanie právo.
Nezákonne ma posielal aj na psychiatrické vyšetrenie a porušil tak aj Ústavu SR čl.17. Použil pri tom falošné obvinenia, sfalšoval dokumenty tým, že skartoval dohodu o vykonaní práce, ktorú som odmietol ako nezákonne vyrobenú podpísať a podsunuli mi na druhý deň inú. Tá prvá bola plná falošných obvinení a tej druhej nebolo obvinenie ani jedno. Nedal mi ani prečítať zápisnicu o falošnom obvinení, ktorú mi ukázali až v r. 2016.
Dodnes nemám pôvodnú dohodu o ukončení pracovného pomeru , ktorú pred dvoma svedkami podpísal zástupca diecézy, lebo nový biskup nebol ešte vymenovaný.
Prípis o odpracovaných 22.rokoch čo mi nanútili, mi bol podsunutý ako náhražka za nezákonne podpísanú zmluvu, ktorú vyslovene protizákonne skartovali.
Ústava SR (17/7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu
Kódex kanonického práva / CIC 83/
Kán. 428 – § 1. V čase, keď niet ešte sídelného biskupa, nemá sa nič meniť. § 2. Tým, ktorí sa prechodne starajú o riadenie diecézy, zakazuje sa robiť čokoľvek, čo by mohlo znamenať akúkoľvek ujmu pre diecézu alebo biskupské práva; zvlášť sa zakazuje im a dôsledne aj všetkým ostatným či už osobne, alebo cez iného odstrániť alebo ničiť akékoľvek dokumenty diecéznej kúrie alebo v nich čokoľvek meniť.
Povinnosťou Biskupského úradu bolo mi poskytnúť cirkevného právnika a odborné právne poradenstvo. Nestalo sa tak dodnes.
Vo fiktívnom a nezákonnom procese na tzv. laicizáciu, čiže konečné prepustenie z kňazského stavu/ akoby vyradenie dôstojníka z armády/ sedel pri mne dve hodiny jeden z kňazov, ktorý ma tam vraj mal obhajovať, ale nikto sa ho na nič nepýtal. Bola to nedôstojná fraška dopredu rozhodnutá a postavená na neprávosti.
Domáhal som normálneho súdneho procesu na čo mám ako člen cirkvi právo, a tri krát som písomne predvolal na cirkevný tribunál v Banskej Bystrici tých, čo proti mne krivo svedčili a dopustili sa trestného činu nepravdy a trestného činu ohovárania /Tr.z. 373/, aby teda aj dokázali čo tvrdia, lebo to je ich povinnosť podľa kánona CIC 1526.
Kán. 1526 – § 1. Bremeno dokazovania pripadá tomu, kto niečo tvrdí
Tresný zákon SR
• 373 Ohováranie Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Normálny súdny proces mi nebol doteraz umožnený.
Ale v nezákonne uvalenom administratívno trestnom procese ich mimo mojej osoby vypočuli v r. 2016 a oni ma obvinili ešte ťažšími obvineniami ako to bolo v r.2012. Pán inštruktor procesu mi zaslal list, v ktorom falošne tvrdí že dokazovanie bolo ukončené. Pravda je taká, že dokazovanie žiadne ani nebolo. Bol to ukážkový výsmech z práva a dôstojnosti človeka v presnom protiklade s Ústavou SR aj učením a zákonmi katolíckej cirkvi.
Počas tohto trápneho procesu som skúšal podať aj žiadosť, tzv. Sporovú žalobu, kde bolo povinnosťou cirkevného súdu I.inštancie zistiť, či sa mi stala škoda a mali mi pomôcť mi ju vymôcť. Hodili tú žiadosť do koša s absolútnym nezáujmom a odhovárali ma porušovať zákon.
kán. 128 Ktokoľvek nezákonne právnym úkonom, ba akýmkoľvek iným úkonom spôsobeným úmyselne alebo z nedbanlivosti spôsobil inému škodu, je povinný spôsobenú škodu nahradiť.
Kán. 1729 – § 1. Poškodená stránka môže v samom trestnom súdnom konaní predložiť podľa normy kán. 1596 sporovú žalobu o náhradu škôd, ktoré jej boli spôsobené deliktom        
§ 2. Zákrok poškodenej stránky, o ktorom sa hovorí v § 1, ak sa nevykonal na prvom stupni trestného súdneho konania, sa viac nepripúšťa.
Počas dva a pol r. ma nechali bývať v nedôstojnom prostredí/ V Dome núdznych medzi bezdomovcami, napr. s vrahom na jednej izbe, alebo vo vedľajšej izbe sa strašne hrešilo/, nechali ma rok a pol žobrať, ponižovali ma aj tak, že ma vraj nemôžu zamestnať, a rok som musel pracovať inde bez pracovnej zmluvy/ V liste do prezidentskej kancelárie v BB, kde som žiadal o právnu pomoc, tvrdili, že vraj je o mňa nadštandartne postarané. Biskup surovo zaklamal, čím sa sám usvedčil, vraj je už o mne aj vo Vatikáne rozhodnuté a to ani ten hanebný adm.trestný proces ani nezačal. Mne napísal že vraj som urobil veľké pohoršenie. O tom nevie nik z mojich známych, veriacich, čo som im slúžil, ani ja. Do očí mi to za 27 r. čo som kňaz nepovedal nik. A na cirkevnom súde nebolo treba nič dokazovať. Výsmech z práva, z Vatikánu, z kresťanskej viery, aj z trpiaceho človeka…
Kán. 220 – Nikomu nie je dovolené nezákonne poškodiť dobrú povesť, ktorú niekto má, ani porušiť právo akejkoľvek osoby na ochranu vlastného súkromia.
Kán. 1350 – § 1. Pri ukladaní trestov klerikovi treba vždy dávať pozor na to, aby mu nechýbalo to, čo je potrebné na slušné materiálne zabezpečenie
Kán 1390 
§ 2. Kto cirkevnému predstavenému poskytne iné osočujúce udanie o delikte alebo ináč poškodí dobrú povesť druhého, môže byť potrestaný spravodlivým trestom, nevynímajúc cenzúru.
§ 3. Osočovateľ môže byť prinútený, aby poskytol aj primerané zadosťučinenie.
Kán. 1391 – Spravodlivým trestom podľa závažnosti deliktu môže byť potrestaný:

1. kto vyhotoví falošný verejný cirkevný doklad alebo pravý zmení, zničí, ukryje alebo falošný či zmenený používa;
2. kto používa iný falošný alebo zmenený doklad v cirkevnej veci;
3. kto vo verejnom cirkevnom doklade tvrdí nepravdu.

Keďže týmito aj ďalším neľudským konaním porušili ľudské práva občana SR, prosím Vás pani ombudsmanka o pridelenie seriózneho právnika, ktorý prešetrí spomínané nezákonné činnosti pracovníkov Biskupského úradu v Banskej Bystrici.
Počas 5. Rokov som dal vec zatiaľ bezvýsledne vyšetriť asi 40 listami kompetentným inštitúciám. Ak sa niekto z týchto inštitúcií o vec telefonicky či písomne zaujímal, terajšie vedenie Biskupského úradu Banská Bystrica objektívne šetrenie vytrvalo ignoruje.
Prosím Vás o seriózne preskúmanie spomínaných vecí, zdokumentovanie týchto škandalóznych porušovaní cirkevných aj ústavných práv. A váhou svojej spoločenskej autority o odoslanie týchto materiálov apoštolskému nunciovi Vatikánu v Bratislave. Alebo o iniciovanie seriózneho občiansko – súdneho sporu, ak by záležitosť nebola vyšetrená ani nunciom. Lebo sa tu jedná o nie malé veci.
Vedenie Biskupského úradu v Banskej Bystrici , nám. SNP 19, bez škrupúľ zanedbáva svoje pracovné povinnosti a šikanuje toho, kto sa snaží o čestnú obhajobu svojich občianskych a stavovských práv.
Ústava SR
Čl.19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
Čl.46
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom
Čl.50
(2) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Vatikánska zmluva so Slovenskou Republikou z r. 2000 deklaruje, že Kódex kanonického práva a zákony SR sa vzájomne rešpektujú a majú rovnakú právnu účinnosť.
Článok 1 1. Slovenská republika a Svätá stolica (ďalej len ”zmluvné strany”) sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. 2. Zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa kánonického práva.
Článok 2 1. Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike (ďalej len ”Katolícka cirkev”) a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahrňuje najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí.
Kôli neprešetrovaniu som bol vec nútený nahlásiť Polícii SR pred ukončením trojročnej lehoty. Odpovedali mi z Okresnej, Krajskej i Generálnej prokuratúry , že vraj ide o občiansko – právny spor a že to vyšetrovanie má pokračovať v inej inštitúcii. Možno aj Špeciálnej prokuratúre keďže katolícky kňaz podlieha ochrane CIC 83, ktorý je aj medzinárodným právom.
Prípad som dal zákonite vyšetriť týmto kompetentným inštitúciám: Biskupskému úradu v BB, Diecéznemu a Metropolitnému cirkevnému súdu v BA, metropolitovi SR v BA, Kongregácii pre klérus v Ríme, apoštolskému nunciovi v SR, prezidentovi SR, Inšpektorátu práce v BB, Polícii SR. Ak sa niekto z týchto inštitúcií o vec zaujímal, terajší vraj otec biskup v Banskej Bystrici vyšetrovanie vedome a vytrvalo hatí. Asi preto, lebo nemá čisté svedomie. Tým však už trestuhodne porušuje zákony SR aj kanonického práva.
Zámerne tak spôsobuje pošliapavanie elementárnych ľudských práv o slušnosť sa snažiacemu občanovi SR, poškodzovanie dobrého mena, psychické týranie a zhoršenie zdravotného stavu a sociálnu likvidáciu svojho podriadeného. Toho iba tresce a páchateľov trestných činov kryje.
Bol som už zúfalý a na pokraji psychického zrútenia z tohto 5.r. cynizmu, nemilosrdnosti a aj nespravodlivosti. Mojou povinnosťou je bojovať proti takej neľudskosti a ďakujem Vám ak mi v tom napomôžete. Myslím, že je to vo Vašej kompetencii.

Tá naša „ombudsmanka“ poslala asi za 3 mesiace pár okopírovaných fráz. Pomoc absolútne žiadna. Tá obhajuje „statočne ako levica“páchateľov bezprávia. Ako občan SR som z jej neetickej nadpráce zhrozený.

Tretí krát odpoveď z Bú, vraj som urobil nejaké veľké pohoršenie, o ktorom mi 
doteraz /koniec mája 2020/ nik nepodal žiaden deliktný dôkaz. Vraj je o mňa medzi bezdomovcami 
na charite v BB nadštandartne postarané/ bez príjmu, bez práce.../ 
A vraj je o mojom osude už rozhodnuté aj vo Vatikáne. Všetko ťažké a bezohľadné klamstvá. 
Vo Vatikáne nevedeli o tom ešte nič.                                                                    

kán. 128 jasne deklaruje, že „ktokoľvek nezákonne právnym úkonom, ba akýmkoľvek iným úkonom spôsobeným úmyselne alebo z nedbanlivosti spôsobil inému škodu, je povinný spôsobenú škodu nahradiť.“

Úbohý súdruh biskup… / Zaslané 2 x, v r. 2017 a v pôstnej dobe r. 2020/
Oznamujem Vám vo Vašom živote po evanjeliu pre Vás asi najdôležitejšie informácie. Vari Vám podstatne napomôžu aj ku životnej orientácii aj spáse vlastnej duše.
V júni 2017 ste mi cez p. oficiála poslal laicizačný dokument, ktorý som odmietol podpísať lebo bol svätokrádežne vyhotovený. Vašou povinnosťou bolo obnoviť cirkevný súdny proces. Vedome ste tak dodnes neučinil. Miesto toho ste zverejnil, vraj som Vatikánom laicizovaný v Acta curie. Poškodil ste dobré meno nielen mojej osobe, ale aj pápežovi Františkovi, BB diecéze aj sebe. Je to jasný a ďalší protiprávny čin. Tých vážnych už zločinov, ukutých v dielni Vašej osobnej nenávisti voči tomu, kto sa snaží hovoriť pravdu a snaží sa správať slušne, máte na svedomí viac:
Zinscenovanie vykonštruovaného administratívno – trestného procesu voči kňazovi, ktorý ani nebol obvinený z pedofílie, hoci tento proces je iba pre takto či podobne hrešiacich kňazov…
Nevyšetrenie udaní a osočení v trvaní 7 rokov
Manipulatívneho a nezákonného premiestnenia kňaza do kláštora a na psychiatriu
Nevyšetrenie nezákonného prepustenia zo zamestnania
Nezákonného skartovania dokumentu Vášho predchodcu
Nepostaranie sa o prácu a živobytie prosiaceho klerika
Neposkytnutie seriózneho právnika a obhajcu napadnutému kňazovi až diabolsko silnými osočeniami
Vytrvalé a opakované ignorovanie akejkoľvek prosby klerika v ozajstnej núdzi
Až somársky zaťaté iba negativizovanie všetkého, o čo sa jeden kňazov v živote snažil
A verné porušovanie Božích zákonov , kánonov CIC 83 aj Ústavy SR

Keďže celkom vedome páchate kriminálnu činnosť, a toho, kto Vás na tieto hrozivé skutky s úctou upozorňuje jednoznačne prenasledujete a poslali ste ho aj do vyhnanstva, vyzývam Vás v mene Ježiša Krista, presvätej Panny a Matky, všetkých mučeníkov a svätých, aby ste sa spamätali, a dali sa okamžite na pokánie! Hraničí to s hriechami proti Duchu Svätému. Inými klamstvami napadnutého kňaza ste ešte aj osočili, že pokánie robiť ani nezačal, 3 x písomne a bez dôkazov, že vraj urobil veľké pohoršenie a že už nie je ani kňazom. To ma prečo nútite svätokrádežne klamať !!! ???
Vy sa nehanbíte pozrieť sa ráno do zrkadla?
Veď je to verná služba , ale otcovi lži…
Smietku v oku iného vidíte,
a brvná v tom vlastnom nebadáte?
Keďže mám nie podozrenie, ale istotu, že ide u Vašej osoby o vedomé páchanie trestnej činnosti, a nielenže za spomenuté veci ste priamo zodpovedný, ale pane, Vy vôbec ani nejavíte znaky ľútosti nad tým???
Opustite úrad sídelného biskupa banskobystrického, a prestaňte potupovať biskupskú stolicu. Začnite robiť ozajstné pokánie. Odporúčam Vám niektorý z prísnejších kláštorov. Raz sa spomínaný a Vami zavinený bordel uprace, a nebude to o 600 rokov.
Píšem Vám včas aj preto, lebo si rád plním povinnosti a aby pre Vás nebolo neskoro.
Aj aby ste sa neprepadol od hanby, keď sa oslávenému Ježišovi budete pozerať do tváre. Lebo trpiaceho Ježiša v inom človeku, napr. vo mne, či v iných Vami ale veľmi neprimerane potrestaných kňazoch , vidieť Vy veru ozaj vytrvalo nechcete. Alebo nie ste schopný ani elementárnej empatie?
A veľká vďaka za ozajstné vyznamenania, ktoré ste mi ráčili udeliť.

Odpoveď žiadna. Kto mlčí, ten svedčí?

Ale to neriešite už závažné poškodzovanie samého seba, „exelencia“...

Akú svätosť to doporučujete? S príkladom od kardinála Adolfa Bertrama

čo o Hitlerovej vojne prehlásil, že išlo o svätú vojnu a čo dal vyzváňať od „šťastia a božieho požehnania“ po zbombadovaní Waršavy a obsadení Francúzka na všetkých kostolných zvonoch vo veľkonemeckej ríši ??? !!!

Nevadí Vám, že robíte aj verejné veľké pohoršenie?

A ostatní kolegovia biskupi, Vy s týmto nezákonným postupom 9. r. súhlasíte?

Mons.Giacomo Guido Ottonello
Apoštolský nuncius SR
Nekrasovova 17
811 04 Bratislava

20.9.2017 a v r. 2020 som úctivo po 2. x. žiadal o pridelenie cirkevného právnika z Kongregácie pre klérus
Vaša excelencia

Nech Vás Pán žehná vo Vašej pozícii apoštolského nuncia na Slovensku.

V roku 2012 som bol po 22 rokoch pastorácie v Banskobystrickej diecéze odvolaný z úradu.
Príčinou bolo udanie a osočenie mojej osoby. Dal som veci vyšetriť príslušným cirkevným inštitúciám,
ale  dodnes prípad nebol vyšetrený. Po 5.rokoch mi diecézny biskup Mons. M.Chovanec nanútil
laicizáciu, ktorú som odmietol podpísať, lebo vo svedomí jasne cítim kňazské povolanie. Ani si ma
nezavolal, aby mi vysvetlil, prečo mám byť v stave laika. Žiadal som tri krát normálny cirkevný súd,
ktorý by vec objasnil, ale tento proces mi nebol umožnený. Miesto neho som bol vmanipulovaný do
administratívno – trestného procesu/ podľa právnej úpravy J.Sv. Benedikta XVI. z januára roku 2011/,
ktorý sa používa ako urgentný proces iba pre kňazov obvinených z pedofílie. A z tohto trestného
činu som nebol ani obvinený. To som sa dozvedel od jedného katolíckeho biskupa z Veľkej Británie.
Čiže tento trestný proces bol vykonštruovaný a nezákonne vykonaný. Niečo ako atentát na kňaza.
Obraciam sa na Vás s prosbou o pridelenie môjho prípadu niektorému z odborných cirkevných
právnikov, ktorý by vec objektívne prešetril, lebo to čo urobili na cirkevnom súde v Banskej Bystrici
bola svätokrádež. Modlím sa za obrátenie tých, čo to spôsobili.
Prosím Vás o osobnú audienciu, kde Vám budem musieť oznámiť aj iné vážne porušenia cirkevného
práva a hrubej neúcty ku Vatikánu a kňazskému stavu na území Slovenskej Republiky.
Vďaka Vám o ochranu božích aj cirkevných zákonov.
Aj za ochranu kňazských povolaní i kňazskej dôstojnosti.

Odpoveď žiadna. Pochopil som to správne vdp.nuncius, že Vás absolútne nezaujíma páchanie svätokrádežnej trestnej činnosti na území Slovenska?

Prepáčte, ale nerozumiem Vášmu absolútnemu nezáujmu.

Nemôžem mlčať a musím ctených rímskych katolíkov na Slovensku upozorniť, že kanonické právo pre tých, čo sú vážne na cti a právach ako veriaci či cirkevní zamestnanci, ak sú napr. poškodení, a ho chcú poctivo zachovať, pre nich právo a spravodlivosť nemusí ale vôbec platiť.

A tí, ktorí toto spôsobujú, a idú na sväté omše, tí ponúkajú iným za príklad bezprávie, a pri sledovaní tohoto „liečivého divadla“ im prináša zážitok konšternácie, že niečo iné ohlasujeme, a celkom niečo opačné mi žijeme

Kán. 220 – Nikomu nie je dovolené nezákonne poškodiť dobrú povesť, ktorú niekto má, ani porušiť právo akejkoľvek osoby na ochranu vlastného súkromia.

Kán. 221 – § 1. Veriacim prislúcha, aby si práva, ktoré v Cirkvi majú, zákonne vymáhali a obhajovali na kompetentnom cirkevnom fóre podľa normy práva.
§ 2. Veriaci majú taktiež právo, aby v prípade, že ich kompetentná vrchnosť predvoláva na súdne konanie, boli súdení pri zachovaní predpisov práva, ktoré treba uplatňovať s právnou miernosťou.
§ 3. Veriaci majú právo, aby boli postihovaní kánonickými trestami iba podľa normy zákona.

Vdp. riaditeľ
Martin Dado
a vdp. generálny vikár
Mons. Branislav Koppal
Biskupský úrad
Nám. SNP 19
Banská Bystrica

                      Prosba o urgentnú pomoc

          Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc, pretože som sa ocitol v núdzi.
/V Banskej Bystrici 26. 6.2014/

Snažil som sa počas 21 mesiacov robiť pokánie podľa inštrukcií diecézneho biskupa.
Jeden z bodov bol nájsť si zamestnanie. Skúšal som to v niekoľkých brigádach, trvalé
zamestnanie sa mi nepodarilo nájsť. Rozposlal som vari sto svojich životopisov na rôzne
ponuky,  bol som vari na sto miestach sa osobne pýtať na voľné miesto.
Situácia je zúfalá. Na jedno voľné miesto je aj 40 záujemcov. Na žiadosť a životopis
záujemcovi odpovedia iba výnimočne. Prepúšťajú, nemajú…
Naposledy som skúšal poisťovať v Generali, ale nebol o to záujem, a tak som odišiel.
Zarobené provízie som musel vrátiť. To som sa dozvedel až po odchode. Čiže príjem za
posledné tri mesiace mám mínus tristo euro. Včera mi na úrade práce povedali, že dávku
v hmotnej núdzi 61 euro dostanem až v auguste. Musel som požiadať priateľov o pomoc.
Som kňaz, ktorý sa chce vrátiť do kňazskej služby. Ako som vedel, tak som pracoval pre
banskobystrickú diecézu 22 rokov. Žobrať a obťažovať iných o financie je už pre kňaza nie
dôstojný stav a pre správcov diecézy nie dobrá vizitka. Prosím Vás o to, aby ste pamätali aj
na toho, kto sa ocitol na poslednom mieste medzi klerikmi. Neraz na to vyzýva aj náš drahý
pápež František.
Prepáčte, že Vám pripomeniem, čo nariaďuje predpis matky Cirkvi

Kán. 1350 – § 1.

Pri ukladaní trestov klerikovi treba vždy dávať pozor na to, aby mu nechýbalo to, čo je potrebné na slušné materiálne zabezpečenie, ak nejde o prepustenie z klerického stavu.
Nášmu v.d.p. biskupovi som písal niekoľkokrát, kde ho prosím o milosrdenstvo. Jeho trest
pociťujem ako neprimeraný. Aj to, že ma posiela medzi laikov považujem za protiprávne,
lebo som klerik a chcem ním aj zostať. Preto som dal žiadosť o anuláciu suspenzie
na Kongregáciu pre klérus a čakám na prešetrenie a na odpoveď. Snažím sa žiť dôstojne
kňazskému stavu. Modlím sa za nášho biskupa i za návrat do pastoračnej služby.
A teraz už aj za záchranu svojej fyzickej existencie, lebo taký stav bez príjmu som ešte
nezažil. Je to riadna skúška na psychiku.
Prosím Vás o prijatie do zamestnania v charite či v Dome Božieho Milosrdenstva alebo inde.
Prosím Vás o pomoc pri vrátení požičaných peňazí a o akékoľvek pracovné miesto primerané
dôstojnosti katolíckeho kňaza, lebo po jeden a pol ročnej skúsenosti v sekulárnom prostredí
je úloha zamestnať sa pre mňa už neznesiteľným bremenom.
Ďakujem za možnosť bývať v Dome núdznych. Vďaka Vám aj za pomoc v existenčnej núdzi.

                                                                 S katolíckym pozdravom

Kán. 219 – Všetci veriaci požívajú právo, aby pri voľbe životného stavu boli uchránení od akéhokoľvek nátlaku.

Vážený brat generálny vikár./ V Banskej Bystrici 17.7. 2014/
Ďakujem za Vašu odpoveď a za upozornenie, ako zostať verným klerikom.
Ak má banskobystrická diecéza 33 klerikov v treste, z ktorých okrem mojej maličkosti
nemá nik požiadavky voči Vám, asi to bude jasné znamenie toho, že v klerickom stave už
nie sú alebo nemajú už záujem byť.
Rozhodnutím administrátora diecézy a aj potvrdením súčasného sídelného biskupa
som bol poslaný do stavu všeobecného kňazstva. Vo svedomí to cítim ako protiprávny
zásah. Robiť z klerika laika môže urobiť iba Vatikán, tak nás to učili na Cirkevnom práve.
Preto som dal podnet na Kongregáciu pre klerikov s prosbou o prešetrenie aj
o anuláciu. Čakám na odpoveď.
Cítim sa byť klerikom a nemám v pláne zasvätený stav opustiť.
Momentálne ste ma de iure zaradili protiprávne bez dovolenia Kongregácie do neklerického stavu.
Istý znalec cirkevného práva to nazval svätokrádež. Prajem Vám, aby sa mýlil. Inak vďaka za túto
neplánovanú dovolenku. Pripomínate mi povinnosti klerika, ktoré teda ani vlastne teraz nemám,
lebo niekto si vymyslel, že ním ani nie som? Je to vlastne klamstvo, ktoré mám iným o sebe
ohlasovať? Pretvarovať sa evanjelium zakazuje. To sú veru vážne veci, a z tohto sa žarty nerobia.
Pán biskup mi dal za úlohu sa zamestnať. Skúšal som to, aká je situácia som Vám napísal.
Do rádia Slobodný vysielač chodím aj preto, že ma neposlali preč, a dali mi možnosť robiť v niečom
primeranom stavu kňaza. Nie je to mainstreamové médium, ale osobná iniciatíva pár nadšencov,
čo pôsobia na internete preto, lebo verejnoprávne médiá si neplnia svoju povinnosť objektívne
informovať svojich občanov. Sú tam tiež nesmrteľné duše, mnohé poblúdené, ktorých spása je
najvyšším zákonom Sv. Cirkvi. Tam, kde sú chorí, tam máme podľa evanjelia ísť. Nemusí ísť iba
o choré telo, ale aj názory či kňazstvo…
Pápež Benedikt XVI. v roku kňazov prikázal každému katolíckemu kňazovi evanjelizovať internet.
Väčšina kňazov je v tomto digitálnom médiu a občas tam aj nejakým prejavom či názorom zasiahne.
Podľa Vášho názoru by mal ten kňaz pred každým takýmto činom volať na Bú so žiadosťou
o povolenie? A ten, čo tak nerobí je už neposlušným klerikom? Nezaťažuje ani otcov biskupov ani
kňazov takýmito extrémnymi výkladmi. Usmernenie pápeža je jednoznačné a nik ho doteraz
neodvolal. Všetci vrátane celosvetového episkopátu majú za povinnosť to rešpektovať.
Dobrý pastier má ísť aj za zatúlanou ovečkou. A nebrať na ňu palicu. To evanjelium nedovoľuje.
Prosil som Vás o urgentnú pomoc a Vy na mňa s palicou… Je paradoxné, že keď sa ocitneme niekedy
v núdzi, kto a ako nám pomôže a kto nepomôže. Dobre si človek zapamätá, a otvoria sa mu oči…
Asi mi neveríte ako je to s hľadaním práce, tak ako som tomu neveril ani ja, že aká je situácia, pokiaľ
som ju na vlastnej koži neskúsil. Myslím že je Vašou povinnosťou sa zaujímať o stav Vami
podriadených kňazov. A podľa výziev pápeža Františka najmä o tých posledných. Som medzi nimi
nechtiac na čestnom poslednom mieste. To čo zažívam je ôsme blahoslavenstvo. A tak teda vďaka.
Prosím Vás o príhovor, aby aj potrestaný klerik mal zachovanú svoju kňazskú dôstojnosť.
V normálnej diecéze ak dajú klerika mimo sviatostnú službu, dajú mu aj náhradnú prácu,
primeranú jeho zasvätenému stavu, pokiaľ jeho trest trvá. Tu sa to tak nerobí, a píšem Vám aj
preto, lebo to nie je normálny stav v Katolíckej Cirkvi. Vyhodiť klerika z pracovného pomeru
a nechať ho bez príjmu je podľa predpisov kánonického práva nedovolené. To sa robí z tými,
čo urobili vážne zločiny a sú preto z klerického stavu prepustení. Pripomeňte to prosím Vás
pánu biskupovi. Deje sa tak už pár mesiacov, a je to protiprávne.
Nechávate klerika žobrať, aby dôstojne prežil? Ak Vás slušne prosí o pomoc tak sa nad ním
škodoradostne usmievate? Osobne sa neidete presvečiť, že napr. momentálne je práce
neschopný, lebo má poranenú ruku? Prajem Vám aby Vás to raz veľmi nemrzelo. Je možné, že príde
vizitácia a toto sa dozvie? Môžete tým ublížiť aj diecéznemu biskupovi, aj povesti diecézy aj sebe.
Veď je to neľudské a nekolegiálne, a nie v zanedbateľnej veci.
Všetko sa na niečo deje. Aj toto. Upozorňujem Vás na toto slabé miesto, že ho treba systémovo riešiť,
a nenechať veci nedoriešené, lebo sa môžu úplne zbytočne pre neriešenie  dohnať do extrému.
Modlím sa za Vás a prajem Vám osvietenie Duchom Svätým

Kán. 1397 – Kto vraždí človeka alebo násilím či podvodne unáša, alebo zadržiava človeka, alebo ho mrzačí, či ťažko zraňuje, má byť podľa závažnosti deliktu potrestaný odňatiami a zákazmi, o ktorých sa hovorí v kán. 1336; avšak za vraždu osôb, o ktorých sa hovorí v kán. 1370, trestá sa trestami, ktoré sú tam stanovené.

Kán. 1526– § 1. Bremeno dokazovania pripadá tomu, kto niečo tvrdí.

Kán. 1645 – § 1. Proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou, stojí navrátenie do pôvodného stavu, len keď je celkom zrejmá jeho nespravodlivosť.

§ 2. Avšak nespravodlivosť sa považuje za celkom zrejmú, ak:

1. rozsudok sa do takej miery opiera o dôkazy, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé, že bez týchto dôkazov výroková časť rozsudku je neudržateľná;
2. sa neskôr objavili doklady, ktoré nepochybne dokazujú nové skutočnosti, vyžadujúce opačné rozhodnutie;
3. rozsudok bol vynesený na základe podvodu jednej stránky na škodu druhej;

Kán. 1728 – § 1. Pri neporušení predpisov kánonov tohto titulu treba v trestnom súdnom konaní, ak tomu neprekáža povaha veci, uplatniť kánony o súdnych konaniach vo všeobecnosti a o riadnom sporovom súdnom konaní so zachovaním zvláštnych noriem o kauzách, týkajúcich sa verejného dobra.
§ 2. Obžalovaný nie je povinný priznať sa k deliktu a ani mu nemožno uložiť prísahu.

Dodnes nenašli na mne nič pozitívne…. ani jeden kánon na obhajobu pre člena cirkvi … ani jeden…

žiadne ďakujem, žiadne prepáč, žiadna normálna diskusia…

To je nie ani ľudské, ani kresťanské. To je škodoradostný antikrist medzi nami.

Teda nie u všetkých, ale toho, komu zachutilo zneužívať moc a obviňovať z toho niekoho iného, už inak na hulváta obvineného.

To znamená, milí čitateľ, čitateľka, ak by Ťa niekto iba negativizoval a nedal Ti ani pípnuť pri obhajobe, že všetko robíš pravdepodobne pozitívne. Len ťa nemajú radi. A prosia Ťa tak asi a iba o urgentnú duchovnú pomoc.

Kým máte ešte čas, opustite spoluprácu s ním. Píšem to aj pre iných ako varovanie. Aj ako poučenie ako sa brániť, ak sa s niečím takým v živote stretnú.

Ježiš vážne povedal Beda Vám páchatelia neprávostí.

Mali by sme urobiť všetko preto, aby sme medzi nich nepatrili.

Keďže ide o dosť primitívne zrealizovanú administratívnu vraždu cti a kňazského stavu

niekým, ktorí sa prezentujú ako vrajspravodliví vrajpresvätí a vrajprečistí vrajkatolíci,

ktorí po všetkých druhoch férového bratského napomenutia a potom aj verejného, aj opakovaného,

zostávajú pre mňa nepochopiteľnej v zaťatej nekajúcnosti

odporúčam všetkým, čo sa o tomto príbehu niečo dozvedia

hľadať a žiť nejajú presne opačnú spiritualitu

Právne peklo inémiu zo života robí ten, kto ho tvrdohlavo a verne pácha na sebe sám

a jeho snaha o tzv. čistotu je fatálnym sebaklamom

Amen

Ako obrodiť slovanstvo?

od Pavel Pakoš | feb 2, 2020 | Kontakt

Odborno kritická spirituálna recenzia knihy
Pavol Peter Kysucký: Obroda kresťanského náboženstva Slovenov
r. 2023, vydavateľ Obroda Slovanov OZ

Šokujúce. Zaujímavé. Uletené. Bludné! Presne trafené. Odvážne. Nehorázne Originálne. Smiešne? Úprimné. Tieto pocity Vás budú sprevádzať, ak budete čítať túto knihu. Autor ako veľký kombajn zrovnáva všetky klasy aj s burinou. Celé inštitúcie, vedecké teórie či náboženstvá. Je asi našim najostrejším súčasným kritikom Biblie a Vatikánu. Má očividne predimenzovane nastavený výkon motora mužnosti a má aj občas problémy s brzdením svojich mienok. Tie sú akoby prírodným úkazom spadnutým tu ku nám niekde od sfér slovanských božstiev. Čitateľom skúša pootriasť všetky ich istoty. V pozdvihovaní slovanského sebavedomia je raz originálny inokedy až srandistický. Jeho svojský štýl písania môže byť nominovaný na olympiádu slovanského šovinizmu. Kde by tento náboženský autodidakt, arciprovokatér a autoritozemetrasovič dosiahol určite jedno medailové umiestnenie. Jeho svojrázne národno-buditeľské antivatikánske obrodzovanie kresťanstva je prudkou ľadovou sprchou pre podriemkávajúcich. Ďalším podnetom k diskusii pre prúd tzv. slovanofilov.

I.
Ktorá je v skutočnosti tá „ Najdôležitejšia kniha“?

Tak nazval autor /PPK/ v podtitule túto 392 stranovú publikáciu. Venoval mnoho večerných hodín svojho inak pracovného času na napísanie tejto poslednej z jeho kníh. Vydal ju na vlastné náklady, čím nám prezradil, že mu na jej vydaní a verejnom rozšírení, a podelením sa so svojimi objavmi, názormi, výskumami či svojskými experimentami medzi Slovákmi veľmi záleží.
Ak sa chceme seriózne baviť o kresťanstve, mali by sme sa dohodnúť, že všetci kresťania v tých 33 tis. denomináciách považujeme za najdôležitejšiu knihu Bibliu, Božie Slovo. V tom sú už kresťania vo všetkých denomináciách stáročia dohodnutí. To žiadame rešpektovať aj od ostrých biblických kritikov, medzi ktorých sa zaradil aj autor PPK. Nikdy nemôžeme pripustiť, že nejaká iná kniha si má právo nárokovať mať tento titul. Bola by to totiž krádež, a to zakazuje už starozákonné Božie 7. Prikázanie.
Problémom nás kresťanov je výklad tej Biblie. V každej cirkvi je totiž iný. Výsledok je, že vlastne ani potom sami nevieme, čo je kresťanská hodnota a čo už nie. U katolíkov je aký taký poriadok, lebo rešpektujú pápežské Magistérium. A ako dejinný vývoj jednotiaci prvok a jeho Katechizmus KC, ako odborný a stále sa zlepšujúci výklad Biblie. U protestantov je taká babylonská rôznorodosť biblických výkladov, že to budí u pororovateľov nielen úžas, ale doslova vnútorný chaos vo viere a mravoch.
Autor PPK sa tvorbou radí medzi extrémne protestujúcich a cirkevne nezaradených voči zákonitej duchovnej autorite Vatikánu. Nereprezentuje kresťanskú denomináciu, ale je hovorcom mnohých podobne zmýšľajúcich, ktorí si radi v modernom svete pri sčítaní ľudu zaškrtnú kolonku „bez náboženského vyznania“. A popritom sú to občania často úprimne hľadajúci pravé duchovno či hlbší zmysel života než primitívny materializmus. Sú často aj veriaci v Ježiša, ale veľmi svojsky si nevedome interpretujú jeho učenie. Prezentujú aj nekriticky osobné názory v prudkom rozpore s učením Biblie.
Jasne treba pripomenúť napr. všetkým propagátorom „Ježiša“ ako nie člena židovského národa, ale národa napr. slovanského, austrálskeho či amerického, že ide o ďalšieho z falošných mesiášov.
Ak by niekto, zaoberajúci sa kresťanstvom trval na tom, že nejaká iná kniha alebo jeho osobné názory a nevyzreté experimentálne autoskúsenosti či predovšetkým iba jeho subjektívne nesväté výklady posvätného Božieho Slova v Biblii sú oveľa dôležitejšie, nemôžeme ho brať ani vážne.
Musíme ho aj ako Kristovi učeníci aj napomenúť. A napr. sa ho spýtať, či si ozaj myslí, že on je viac než všetci, čo doteraz budovali Božie dielo na zemi? Alebo že ich osoba dostala väčší mandát z neba, aby koordinovala prácu kresťanov ako to dostal priamo od Ježiša apoštol Peter a jeho nástupcovia ako vážnu povinnosť a dejinnú úlohu? Lebo priamo v Biblii sa o tejto ústrednej autorite medzi kresťanmi píše v Mt, 16 kap a Jn v 21 kap. Kto sa chce byť ozajstný Ježišov priateľ, toho musí zákonite napadnúť, že či je rozumné toto usmernenie ignorovať a dôverovať niekomu modernému, kto v Biblii spomínaný ako nejaká spoločenská autorita vôbec nie je…
Autor v názve svojej knihy „zamával veľkou antivatikánskou zástavou“ aby si ho všimli mnohí nespokojní polokresťania so súčasným dianím v často zlenivených veľkých cirkvách a zboroch či skorumpovanej politike, ktorá sa neraz prezentuje kresťanskými frázami. Ako riešenie ponúka svojské osobné zážitky a skúsenosti, filozofické úvahy o Satanovi, ktorý ovláda už skoro všetko na tejto zemi. Možno tým prezrádza viac o duchovne svojho ešte stále znesväteného vnútra, než o vonkajšom dianí. Pridávanie šokujúcich správ aj od akademikov, infantilné žonglovanie s tisíckami rokov dozadu, niektorých objavov zakladateľa hĺbkovej psychológie C.G. Junga či nepreverené archeologické objavy nemusia byť zárukou tej najväčšej odbornosti. Neraz až čas preverí mnohé naše tvrdenia. Preto hranie sa na presnú vedu radšej ani nepredstierajme. A aj naše rôznorodé autority si preverme. V tomto bode je odporúčanie autora PPK v mnohých našich oblastiach aj správne.
Toto dielo nemožno zaradiť medzi kresťanské reformné diela, lebo nie je zamerané v prvomrade na osobný vzťah ku Ježišovi Kristovi a Jeho Božiemu Kráľovstvu. Skôr je v novodobých slovenských dejinách asi najopovážlivejšou spisovateľskou provokáciou na tomto území. Oveľa razantnejšou než sú knihy napr. Jozefa Banáša, ktorá má asi poriadne zatriasť slovenskými čitateľmi, ktorí sa považujú za kresťanov, hrajú sa nielen na svätých ale aj sebaistých, aby prehodnotili mnohé zo svojho myslenia či konania, či je to v súlade nielen s Kristovými ideálmi ale aj so zdravým rozumom.

II.
Ježiš vraj bol Sloven

Ak je intenciou tejto knihy obnoviť kresťanstvo do pôvodnej a čistej podoby, tento úmysel autora by bol aj chvályhodný. Avšak jeho viaceré tvrdenia, napr. že jeho zakladateľ bol Sloven, nie sú veru neomylné. Bol to jednoducho žid. Táto základná téza a ďalšie na ňu nadväzujúce exegézy sú položené totiž na historicky nespoľahlivých pieskových základoch. Skutočné kresťanstvo je položené na pevnej skale. Pravom Kristovi, apoštoloch, Novom zákone a aj Biblii Zákona starého.
Ak sa niekto pokúša stavať svoju obnovu kresťanstva na základoch svojich, slovanských či iných, ten sa jednoducho mýli. Radím mu, aby takú stavbu zastavil, a vybral si „pevnejšiu pôdu pod nohami“…
Autor sa odvážne snaží vzkriesiť v nás dlho a extrémne potlačované slovanské sebavedomie, čo je veľmi dobré. Ale iným extrémom panslovanského šovinizmu? Čo je už v zjavnom v protikade aj so slovenskou aj kresťanskou identitou? Preto jeho hókus – pókus, akým navrhuje nové kresťanské náboženstvo slovanského typu je nie tým pravým projektom na obnovu národa či sv.viery.
Ak by sa snažil viac o osobnú svätosť a študoval by serióznu teológiu a mal aspoň 20 ročnú prax v niektorej z cirkevných denominácií, určite by mnohé vety, čo napísal, opravil a bludné aj vynechal. A svoje extrémne názory by iným ako recepty na obrodenie štátu či cirkví nedoporučoval.

III.
Osobné názory a zážitky

sú súčasťou nášho života. Nič proti nim. Každý ich vo vývoji potrebujeme. Máme na ne od Boha právo? Máme. Problémy si narobíme medzi inými hľadajúcimi vtedy, keď po zdieľaní osobne či písomne ich povýšime na vzorové z existujúcich ľudských skúseností. Samozrejme za diktátu nášho ega a bez poctivého a spravodlivého porovnávania so skúsenosťami iných. Napr. zbožnejších, čiže duchovne kvalitnejších od nás. Ak niekto zažije duchovný zážitok, ale nie je prečistený od svojho prežitého minulého hriešneho stavu, budú jeho osobné skúsenosti poznačené miesto nebeskej vône oveľa viac spirituálnym dymom. Tým väčším, čím bude väčšie naše neokresané ego a nevzdelanosť. Ak niekto vykladá kresťanské učenie bez Magistéria pápežov, bez ideálu, rád a skúsenosti svätcov, bez poctivého ponorenia sa do stáročnej teologickej vedy, bude mať s prvotným nadšením za dobrú vec, zakrátko aj problémy so záťažou tieňa vlastného individualizmu.
Bude opakovať úplne zbytočne školácke chyby toho, kto začína robiť vedu s veľkou dávkou sebanaivity, že vie veľa viac ako tisícky vedcov pred ním združených vo vedeckej obci, s ktorou on ako samozvaný majstrík sveta, čiže aj diletant, odmietol ako namyslený pubertiak spolupracovať. Ak niekto zažíva rôznorodé sny, vízie, osvietenia mysle, odhalenia, nájdenia…, a nie je za tým Duch Svätý, ale nesvätí vydriduchovia. Voláme to odborne ezoterika. Tá nás určite nespasí. Tá dáva zbrklo neodborné, primitívno jednoduché, marketingové a väčšinou povrchné odpovede na zložité otázky. Tá môže byť vhodnou trochu aj filozofickou partnerkou na dialóg o vážnejších témach, ale za novú dogmatiku. Lebo je vystavaná na rozbúrenej relativistickej vode. Odporučiť ako nejakú vedu by ju mohol iba podpitý hochštapler, znesvätený bosoráčik či veľký srandista. Autor PPK patrí asi medzi tých zábavnejších filozofujúcich autoproducentov. On aj jemu podobní objavitelia nových podtypov filozofií by mali byť niekým upozornení, keď sa idú vyjadrovať verejne v otázke najdôležitejšieho zo všetkých náboženstiev, kresťanského, že jeho verní služobníci počas 2000 r. jeho existencie nezaháľali, ale ho prepracovali do solídnej akademickej filozoficko – teologickej syntézy, ktorá má do detailov prepracované aj podoblasti aj hlavné pravidlá, ktoré boli kodifikované počas 21. koncilových zasadaní ako katolícke dogmy. A ich dvetisícročné skúsenosti veru nie sú povšimnutia nehodné.

IV.
Ostré iba negovanie Vatikánu

To je ďalší obrovský neintelektuálny prešľap autora. Ak mnohí slovenskí intelektuáli navždy a bez komentára odložia z rúk túto knihu po prečítaní nadpisu a pár riadkov, je to pre tento už extrémistický defekt.
Vatikán je jednoznačne najcennejšia z inštitucionálnych starožitností na našej planéte. Fenomén, zasluhujúci rešpekt a aspoň elementárny záujem o jeho zázračné stáročné pôsobenie počas našich dejín. Malilinký miništátik so 44 hektárovou rozlohou v centre Ríma, ktorý však má najďalekosiahlejší a celoplanetárny dosah na skoro dvesto štátov. Jej monarcha pápež môže účinne do svedomia vstúpiť akémukoľvek papalášovi, bankárovi, prokurátorovi, prezidentovi aj tej najväčšej mocnosti. Ktorý môže zmeniť biblickú sobotu na nedeľu. Môže zakázať sa ženiť 400 tis.katolíckych kňazov a môže im to jedným dekrétom povoliť. Je to sídlo nástupcov apoštola sv. Petra. Ten bol vo Vatikáne ukrižovaný dolu hlavou ako mučeník. Od Syna živého Boha, a nemá tú moc nik iný, dostal tento muž mandát pásť kresťanské ovečky a baránky, čiže právomoc nastavovať pravidlá v etike aj kresťanskej viere. Koordinovať ohlasovanie evanjelia počas celých dejín až do konca sveta. Dohliadať otcovsky aj na ľudskú rasu, aby sa správne duchovne vyvíjala a dohotovovala. Nijaká iná inštitúcia nie je pre otázky náboženstva, práva , viery a etiky dôležitejšia. Preto tá nadúcta a najväčšie očakávania dobrého príkladu, najmä od nás veriacich katolíkov. Ak pápeža niekto začne napádať, urážať a Vatikán iba negativizovať, bolí nás to, ako keby niekto toto robil s našimi starými rodičmi. Preto sa štítime podobných kníh ako je táto. Ak autor zažil rôzne odiozity od Slovákov, väčšinou katolíkov, je to pre túto príčinu. Ak im chcú autori podobného svetonáhľadu pomôcť vylepšiť ich neraz povrchnú kresťanskú vieru, mali by zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Jednoduchší ľudia budú na nich gániť, a tí otitulovaní sa pudovo preľaknú už pri nadpise knihy. Klérus to odporučí možno aj okamžite spáliť.
Určite aj vo Vatikáne sa nedeje všetko s kostolným poriadkom, aj tam sa dajú nájsť Judáši. No odpísať ho absolútne unáhlene v knihe, a opakovane, je doslova inšpirované pohanskými nečistými duchmi. Je to hrubé porušenie Ježišovho slova: Nesúdťe, aby ste neboli súdení. Neodsudzujte, aby ste neboli odsúdení“ … Preto otcovsky varujem pána spisovateľa, aj jeho sympatizantov, že v tomto bode majstrovsky odsudzujú. Ukážkovo pohoršlivo a zlým príkladom porušujú Boží zákon. A vyzývam ich, aby z toho robili pokánie.
To, že kriticky komentujem túto knihu, dávam príklad, že autora neodsudzujem. Ale vraovne napomínam a vediem s ním verejný prorocký dialóg. Podobný štýl komunikácie odporúčam aj iným.
Sv. Tomáš Aquinský napísal: „Spravodlivosť je snaha dať každému, čo mu patrí“. Aj Vatikánu, aj jeho hyperkritikom. Aj tým tisíc iným inštitúciám, situáciám, veciam a osobám, čo nás v živote postretnú. Ak to bude naša vizitka, môžeme potom povedať, že sme sa stretli v živote aj so Šťastím.

V.
Kríž

ktorý máme v štátnom znaku, prezentuje autor ako praslovanský symbol. Fialový je vraj symbol Ducha. To je jeho originálny, ale ojedinelý názor. Aj to, že latinský kríž je vraj opakom slovanského. Kríž forsírujúci svedkami Jehovovými, čiže iba vertikálny kôl, ani nespomína.
Ak chce niekto vedieť o pôvodnom tvare kríža, na ktorom sa udiala spása sveta, odporúčam mu vízie blah. Anny Kataríny Emmerichovej, ktoré sa javia ako najpravdepodobnejšie. Videla, že Ježiš umieral na kríži v tvare Y. Zaznamenal to josobný svedok pri nej , básnik Clement Bretano. To je autorovi PPK aj veľmi mnohým Slovákom akoby celkom neznáme, preto to tu pripomínam.
Tvar kríža nie je určite to podstatné. Skôr to, čo je viac krát zdôrazňované v Novom zákone, aj apoštolom Petrom aj Pavlom, že máme dať hlbší, a najmä duchovný zmysel, cez tzv. svätú obetu, ktorú katolíci prežívajú najmä pri svätých omšiach v kostoloch, svojim osobným trápeniam. Prijať ich ako svoj kríž, niesť si ho trpezlivo s Kristom, a dúfať spolu s Ním aj v slávne vzkriesenie. To je kľúčová téma nielen pre pre ozajstných kresťanov, ale nebeskou pozvánkou aj pre všetkých ľudí dobrej vôle. Toto neveriaci, agnostici či inak veriaci fatálne podceňujú. Duchovne spia. Vôbec to nežijú, lebo toto si z náboženskej výchovy na ZDŠ asi nezapamätali, čo aspoň toto kľúčové pre osobnostný vývoj každého človeka teda mohli. V denníčkoch študentov sa to spomína ako motto: Len tri slová v srdci maj, Miluj, trp a odpúšťaj. V jednej vete vystihnutá podstata toho, čo je pravá viera oproti obrovskej presile neopohanských povier a vier už multifaktoriálne sfalzifikovaných.
Kresťanstvo ako jediné z tých vari 20 000 náboženstiev tohoto sveta má v centre svojho kultu stýraného a doráňaného 33. r. muža. Predpovedal to, aj tak sa to aj stalo. Prečo? Aby bol dobrým príkladom všetkým svojim nasledovníkom, keď budú niesť storakú podobu svojich osobných krížov. Takto sa vážení putuje do neba. Bez kadejakých vesmírnych túlačiek.
Reinkarnáciu plánujú tí, čo sa im do neba ako kinderkom týmto svetom porozmaznávaným „ete nekce“. Najväčšie tajomstvo Ježišovho príbehu, ochraňovaného pápežským Magistériom, bolo – je a bude, že svojou smrťou porazil diabolské sily a vykúpil človeka. Prehrou paradoxne vyhral. Degenerácia ľudstva bola nahradená rozhodujúcou revitalizačnou regeneráciou. Musím to napísať a oznámiť to každému, kto toto prečíta a pripomenúť, že toto je miliónkrát dôležitejšie pochopiť, ako riešiť na akom tvare kríža sa to stalo, kedy, s kým, kde a o koľkej…

VI.
Ariánske kresťanstvo

autor prezentuje ako to vraj pravoverné a slovanské. Árius bol v roku 325 na koncile v dnes tureckej Nicei drvivou väčšinou biskupov označený ako heretik a bol za to vylúčený z matky cirkvi. Mal však mnohých vplyvných prívržencov aj na cisárskom dvore, ktorí po smrti cisára Konštantína forsírovali jeho iný názor po celej Rímskej ríši. Išlo o popieranie , že Ježiš má aj božskú podstatu bytia, a že bol a je Druhou Božskou Osobou. Árius hlásal, že je iba človek, ale nie aj vtelený Yahwe. Ako Boží Syn je vraj iba najdokonalejší tvor. Neuznával teda ani NajSvätejšiu Trojicu, ktorá tvorí Jedného kresťanského Boha v Troch Osobách. Čiže najväčšie to z tajomstiev našej sv. viery. Rigídne trval na tom, že Boh môže byť iba a len jedna Osoba, čo prevzal z ultraortodoxného výkladu tradičného farizejského židovstva. Tí, čo brali kresťanstvo iba povrchne, tým sa zdalo, že prehlásenie z Nicejského koncilu unáhlene pridalo do sv. viery patologickú anomáliu – okrem Boha Otca aj druhého Boha – Syna. Pre nich, ako aj pre Židov, bol tento bod jasnou antimonotetistickou neverou a patológiou v spiritualite, a vraj návratom do pohanského polyteizmu, čiže spiatočka ku mnohobožstvu. Tento povrchný názor vyznávala aj sestra cisára, aj cisársky dvor, ktorý ochraňoval už nielen Rímsku ríšu, ale aj ako nečakanú novotu cirkevné dianie v zrazu kresťanskej Rímskej ríši. Božstvo Syna sa verejne a odvážne preto opovážil vyznávať iba málokto. Vtedajší štátny mainstream bol „pravoverne a moderne ariánsky“. Pridala sa ku tomu cézaropapistickému diktátu aj väčšinová mienka zbabelých biskupov. Asi v tom sami nemali jasno. Čiže nerozumeli podstate katolíckej viery, a na učiteľský úrad nemali kvalifikáciu. Božstvo Ducha Svätého bolo v RKC oficiálne prijaté až na Carihradskom koncile v r. 381. Zaujímavé, že nie už v r. 325. Asi najodvážnejší svätý bojovník za kresťanského Boha v Troch Osobách bol vtedy biskup sv. Atanáz z Alexandrie. Päť krát počas 17. rokov ho kôli tomu mocibažní a väčšinoví ariáni šikanovali , zosadili z úradu a putoval do vyhnanstva. Pápež v Ríme Libérius, ktorý ho odhajoval, bol tiež z úradu vyhnaný kôli jednému slovku vo vyznaní viery / neprijal tú tézu, že Ježiš bol Otcovi iba podobný – homoiúsios, ale trval na prísne ortodoxnom znení, že mu bol aj spolupodstatný – z gr. homousios, lat. consubstantialis /. Cisár ho dal kôli inému výkladu viery a iba jednému písmenku v slove väzniť aj bičovať . Donútil ho nátlakom aj podpísať exkomunikáciu na Atanáza, ktorý bol nehoráznym spôsobom vyštvatý z biskupskej rezidencie procisárskym protibiskupom Gregorom, kde boli bité ako žito a z katedrály akoby gestapom násilím vyhodené vtedajšie rehoľné panny aj iní pravoverní katolíci. Kôli takej maličkosti, za ktorou bolo v hre božstvo či nebožstvo Ježišej Osoby, čiže vec pre pravoverné kresťanstvo najvážnejšia. Preto my ariánsku verziu, ktorú znova na scénu priniesli v 19. st. Svedkovia Jehovovi nevyznávame ani ju neodporúčame, a máme ju za jeden z ťažkých a sv. vieru urážajúcich bludov.
Sám Ježiš hromovým hlasom povedal: Ak neuveríte, že Ja Som / čiže Ja Som, teraz tu a Som ten Váš Yahwe, Osobne!!!/ zomriete vo vašich hriechoch!“ /Jn 8, 24 /A preto, že zaťato nechceli prijať túto oslobodzujúcu pravdu, povedal im, že „ Váš otec je vrah, klamár a diabol!“ Jn 8,44 Ale je pozoruhodné, že svoje božstvo sám až na túto výnimočnú hádku z farizejmi ukrýval, a až do konca svojho života prikázal apoštolom, aby o tomto TOPtajomstve radšej mlčali.
Pomocný biskup Athanasius Schneider z Astany o tých dosť teda turbulentných časoch povedal toto:
Boli aj časy, ako počas ariánskej krízy vo štvrtom storočí, keď čistotu katolíckej viery udržiavali skôr laici ako biskupi. Bol to čas, povedal svätý John Henry Newman, keď „bolo dočasné pozastavenie funkcií Ecclesia docens “
Vo svojom slávnom diele On Consulting the Faithful in Matters of Doctrine Newman napísal: „V tom čase obrovského zmätku bola božská dogma o božskosti nášho Pána vyhlásená, presadzovaná, udržiavaná a (ľudsky povedané) zachovaná, oveľa viac Ecclesia docta než Ecclesia docens; že kolégium biskupov bolo neverné svojmu povereniu, kým „telo laikov“ bolo verné svojmu krstu. Raz pápež, inokedy patriarchálne, metropolitné a iné veľké stolice, inokedy generálne koncily hovorili to, čo nemali povedať, alebo robili to, čo zatemňovalo a kompromitovalo zjavenú pravdu; kým na druhej strane to bol kresťanský ľud, ktorý bol pod Prozreteľnostnou cirkevnou silou sv. Atanáza, Hilária, Eusébia Vercelského a iných veľkých osamelých vyznavačov, lebo ten ľud by bez nich zlyhal.“
Rozsiahly doktrinálny zmätok vo štvrtom storočí sa nápadne podobá našej dobe. To, čo o tom čase povedal svätý John Henry Newman, možno dobre aplikovať na súčasný doktrinálny a disciplinárny zmätok, ktorý vytvárajú rôzne synodálne procesy a prípravné dokumenty vydané Svätou stolicou za posledný rok. Kardinál Newman o ariánskej kríze napísal: „Zbor biskupov zlyhal vo vyznaní viery. Hovorili rôzne, jeden proti druhému; po Nicaei nebolo nič pevného, nemenného a konzistentného svedectva takmer šesťdesiat rokov. Boli nedôveryhodné synody, neverní biskupi; bola tam slabosť, strach z následkov, zavádzanie, klam, halucinácie, akoby nekonečné a beznádejné, ktoré sa šírili takmer do každého kúta katolíckej cirkvi. Pomerne málo bolo tých, ktorí zostali verní, mnohí boli zdiskreditovaní a vyštvatí do vyhnanstva; ostatní boli buď podvodníci, alebo boli sami podvedení.“
Rôzne dokumenty vydané počas súčasného synodálneho procesu predstavujú druh zmätku, pred ktorým varoval učiteľ cirkvi svätý Hilár z Poitiers zo štvrtého storočia: „Je nemožné, je nerozumné, miešať pravdu a nepravdu, zamieňať svetlo s temnotou a dávať to do jednoty, mienky akéhokoľvek druhu, deň spolu s nocou“ ( In Constantium , 1) Takto prísni boli v náuke prvotní cirkevní otcovia. A to preto, aby ten najvzácnejší mladý strom nového poznania nebol ohrozovaný starými burinami.

VII.
Demokraciu

autor zadupáva pod čiernu zem ako iba zlo. Ona má však aj svoju pozitívnu stránku. Tú do praxe aplikovali už starí antickí Gréci. Bola prítomná aj v mníšskych rádoch u benediktínov pred tisíc rokmi napr. pri volení opáta. Je to na mierumilovný spôsob spolužitia a na pokojnú zmenu vlád.
Vrajdemokracia, ktorá nás obklopuje je už zdegenerovaná na démonkraciu. Lebo je pokrytecká a podporujúca nie záujem občianskeho celku, ale extrémnu chamtivosť pár prešibaných viťúzov na čele veľkých firiem. Štáty prepojené s bigkorporáciami = neofašizmus. Už nerozhodujú čestní voliči, ale podľa pápeža Benedikta XVI tzv. anonymná moc. Čiže tí oligarchovia v pozadí a manipulácia ich médií v popredí. V tom má autor dosť aj pravdu, že nás to vedie všetkých spoľahlivo do priepasti. Ak vládnu peniaze + korupcia a cirkevní lídri sa na to príliš tolerantne a hlavne nemo dlho iba prizerajú, nie je to určite kresťanská spoločnosť, čiže Božie Kráľovstvo medzi nami. Skôr sú to „očistcové stony“ občanov aj veriacich, podkurované škodoradosťou prachatých ako povedala sv. Katarína Sienská „vtelených čertov“, zabivakovaných v utajenom vrchole skorumpovanej finančnej pyramídy.
Tisícročia fungovala spoločnosť v monarchiách. To odporučil aj sv. Tomáš Aquinský aj viacerí pápeži ako najlepšiu formu spravovania vecí verejných. Čo takto zvoliť si demokraticky na istý čas svojho monarchu? Keďže to postmoderní zdegenerovaní polodemokrati už nikde neponúkajú, ale ako diví iba mopslíkujú dejinným majstrom úžerníkom z Deep state a ich virtuálnym veľkým peniazom. Asi ani netušia, že napomáhajú aj liberálnemu rozvratu, odnárodňovaniu a hrozno-trápno etickými kreténmi a politickými primitívmi dookypťovanej podoby vrajdemokracie. S často nulovou vymožiteľnosťou práva pre obyčajného občana. Demokratické právne peklo… Čiže v Apokalypse predpovedaný nespravodlivý antikristovský systém. Ak sa pritom hráme aj na kresťanov, sme ako smiešni šašovia.
Páni spisovatelia, kde je Váš návod, ako oslobodiť ľudstvo od hypnotického vplyvu toho kvantového Rotchildovského počítača, v ktorom sú desiatky núl vari 300 biliónov dolárov umelo a neznesiteľne zadĺženého už celého osem miliardového ľudstva?! Všetci sa mu tupo iba klaniame!? To svoje arcidielo skazy musí asi dovŕšiť do záverečnej antikristovskej totalcontol zo znakom šelmy na ruke a čele + ľudstvo dostane 21 obrovských úderov zhora ako tresty za svoje pohoršujúce hriešne apostázy.

VIII.
Idealizácia Slovenstva

v knihe je podobná zamilovanému mladíkovi, čo si idealizuje svoju vyvolenú. Potom, ak si ju aj zoberie, a po rokoch zažije už nielen povrch, ale aj hľbku osoby a vzťahu, zistí, že to idealizovanie bola vtipná pasca matky prírody, aby sa ľudský rod zachovával. Starí Sloveni, naši predkovia mali mnohé pozitíva,na ktoré si treba nielen spomenúť, ale vari ich aj kultúrne obnoviť. Napr. až posvätný vzťah ku našej malebnej prírode, jednoduchší spôsob života, nekontaminovanú výživu, prírodnú liečbu, zdravé pracovné návyky, obdivuhodný tanečný folklór, ľudové zvyky a piesne, občinové právo či výnimočné naše celodejinné nerobenie výbojných vojen a neovládanie iných.
Prečo sa na rovnováhu aj poučenie nespomínajú aj naše negatíva? Napr. klaňanie sa bohovi Paromovi či bohyni vraj obojpohlavnej, Šive/Žive? My kresťania ich máme za falošné božstvá, čiže padlých anjelov. To, ako naši predkovia žili viac živočíšne, než duchovne, keď si napr. uctievali aj bohyňu plodnosti Mokoš tak, že si vymieňali vo svätohájoch občas aj manželky, čo nielen Vatikán má za vážny hriech cudzoložstva? Alebo zbožšťovali oveľa viac ako Stvoriteľa svoju dedovizeň, kvetinky, les, hory, čistý vzduch, blesky, potôčik či zvieratá, to je blud panteizmu. Alebo že boli poznačení malosťou závisti, xenofóbiou, nevzdelanosťou, otrockou mentalitou, či iba pozemskou prácou a rodinkou.
Autor PPK Slovenov opakovane považuje za pokoriteľov Rímskej ríše, čo by bolo treba aj historicky viac preveriť. Ktovie, či kmene : Markomani, Kvádi, Ostrogóti, Vizigóti, Vandali, Nemci, Huni, Frankovia, Góti majú nejaké slovanské gény. Toto tvrdenie je nielen prekvapivé, ale veľmi unáhlené, asi aj nepravdepodobné.
Pápež Pius XI. Povedal, že všetci sme Semiti. Podľa Biblie pochádzame z prarodičov Adama a Evy. Ich príbeh sa odohral niečo viac pred 7000 rokmi. Autor PPK opakovane tvrdí, že Sloveni tu boli už pred 8000 rokmi. Ak to opakovane tvrdí, vôbec to nemusí byť už aj hneď vedecký fakt. Nie je to skôr jeho predsudok a zajatie v ňom? Žeby toto tvrdenie od ruského akademika bolo hodnovernejšie než Biblia? Ctitelia Božieho Slova sa pýtame, odkiaľ čerpajú autori takú až pred osem tisícročnú istotu? Nie je to infantilizmus? Toto sa nám, dnešnej generácii, nedá jednoducho overiť, ani iným vedcom. To je iba naša jedna zo špekulácii, majúca asi za zámer ponížiť Biblické svedectvo, židovský národ a povýšiť vlastnú národnosť nad pôvodných zhora samým Yahwem určených semitov. On sa tam rozhodol vteliť do Sv. Panny a narodiť ako Syn človeka. Židia boli pre svoje či pre svoje najkvalitnešie gény či pre ich malosť medzi národmi, či pre ich monoteizmus jednoducho určení, aby boli lokomotívou dejinného a spoločenského diania. Toto je tá Bibliou spomínaná „vyvolenosť“.
Autor PPK tvrdí niečo iné. Vraj slovanské gény sú oveľa duchovnejšie a kvalitnejšie. Naskočil tak na futuristickú vlnu zobúdzajúcich sa a dlho anglosasmi marginalizovaných Slovanov, ktorý je za tzv. propagáciou ešte väčšej vyvolenosti slovanstva nad všetky ostatné národy. Slovanstvo fakt zvíťazí, nie telesnými génami, ale duchovnou kvalitou cností nad neresťami. Ak bude víťaziť atómovými ruskými zbraňami, nebude to tá duchovne najsprávnejšia výhra. Škoda že autor nerozoberá kľúčové dielo Ľ. Štúra : Slovanstvo a svet budúcnosti. Praví Slovania, ktorým patrí aj podľa ezoterického toplídra R. Steinera budúcnosť, sú podľa nás Kristových učeníkov nie tí , podľa telesnej genetiky, s kolektívnejším a menej individualistickým svetonáhľadom, ale sú to tí, v každom národe prítomní, čo vážne a verne nasledujú vo svojom osobnom príbehu pravého Ježiša, vteleného Slova.
Ak začneme chápať, že liečenie našich geneticky reálnych a nepríjemne traumatizujúcich komplexov menejcennosti si takýmto solidárnym potľapkávaním sa po slovanských pleciach nevyliečime. S týmto faktom sa radšej nie prepokorne, ale celkom normálne zmierme, a vyhneme sa tak zbytočným antisemitským fóbiám či neurózam, a nasadeniu podobných už toxických tabletiek so všelijakými ultranacionalistickými vedľajšími účinkami, myslím si.

IX.
Najbizarnejšie vety,

ktoré kniha obsahuje, určite nie všetky, sú asi tieto:

Metod je Ježiš Kristus a Cyril je Mária Magdaléna.

Keby tie mená boli v uvodzovkách, dalo by sa snáď nad to povzniesť a trochu aj o tom podumať pri teozofickom táboráku. Nie je to autorom adekvátne dovysvetlované. Preto to vyznieva ako najpodivnejšia nominácia na blasfémiu v našej literatúre. Tento ukážkový intelektuálno predivný mentálny výron asi z kmeňa genderus gebuzincus sa nedá vysvetliť ani ako podobenstvo. To takouto nerozšifrovateľnou absurditou chceme koho spojiť a v akom duchu obrodiť ?

V centre tej najposvätnejšej viery je Božské srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie. Všetko ostatné sú bludy.

Vatikánska biblia je totálne sfalšovaná

To sú veľmi zneucťujúce slová. Aj krivé svedectvo. V tejto knihe aj opakovaný ťažký hriech takto to verejne tvrdiť. Ak nebude vedieť, z čoho sa má vyznať pri sv. spovedi, týmto môže veľmi užitočne začať. Možno má autor na mysli Starý zákon a komplikované textové pasáže o trestajúcom Yahwem. V závere 33 kap. knihy Exodus je málokým povšimnutá dôležitá zmienka, že vládu nad vzdorovitými Izraelitmi a ich trestanie nerobil Najvyšší osobne a sám , ale zveril to podriadenému anjelovi, ktorý ako „bachár“ robil tie tvrdé údery. Odborný detail, však? Ale zmení nám úplne optiku. Povrchní čitatelia biblie ako nie správne informovaní pripisujú tresty iba Bohu, ktorého si pri rýchlom čítaní zmýlili s inou bytosťou a drastickejším vychovávateľom.
Origenes, najväčší znalec Svätého pásma, nás učil, že povrchne čítaný biblický text je ako odpudivo horká zelená šupka na orechu. To je niekedy dojem z doslovného znenia či opisovaného historického faktu. Treba nám ísť hlbšie, a objavíme aj tvrdú škrupinu priamo pod tou šupkou. Čiže skryté etické poučenie v texte. Odhalia ho iba tí, čo vedia čítať medzi riadkami, inteligenti. „Inter legere“ znamená z latinčiny „medzi čítaným“… A odporúčal čitateľom biblie rozlúsknuť aj tú tvrdosť škrupiny, čiže iba vonkajšiu morálku, a okoštovať aj spirituálne jadro. To sa podarí iba mystikom a svätcom, ktorým je dopriate tento najhlbší význam textu objaviť a nachádzajú v tam tú správnu výživu pre svojho ducha. Povrchní čitatelia sa priotrávia iba zelenou šupkou, tí obyčajní veriaci neraz hladkajú iba škrupinu. Ale z toho im tvrdnú srdcia. A ak ostanú iba pritom, nebude ich ich viera uspokojovať, a budú riešiť potom svojské vnútorné neurózy, vo vzťahoch budú sami pôvodcami sociopatií a budú sa nekonečne iba spovedať zo závisti, lebo nebudú vedieť, prečo sú ako vyhladovaní ako vlci po rôznych prehnaných pôstoch, škodoradostní ako čerti po neprofesionálnych umŕtvovaniach či závistliví ako farizejkovia.

Vytvorme nové kresťanstvo, pôvodné, slovanské a vzdajme sa toho Vatikánskeho.

Nevidieť žiadne pozitíva na Vatikáne je historická slepota. Už len zamyslenie sa nad tým, že ide o zázračne existujúcu 2 tis. r. najstaršiu inštitúciu na svete, každému intelektuálovi vzbudí nielen veľký údiv , ale aj pri hlbšom štúdiu gradujúcu úctyhodnosť. Iba intelektuálny pochábeľ je schopný zoťať tento duchovný aj historický fenomén jednou znevažovacou vetou. Neuvedomovať si to, že prvých tridsať rímskych biskupov nemalo podiel na cisárskych majetkoch a moci a zomrelo ako mučeníci za sv. vieru je čo, barbarstvo ducha?
A čo takto sa nechať Vatikánom aj poučiť? Čo tak nájsť na ňom aj niečo pozitívne? Napr. v umeleckej oblasti. Pracovalo tam niekoľko geniálnych umelcov. Sídli tam aj pápež. V knihe nie je vôbec zmienka o tom, aký je pôvod tohoto najsledovanejšieho svetového lídra v dejinách. To je obrovská chyba tejto publikácie. Taká urážka, že mnohí kôli tomu odložia túto knihu len po prečítaní takých unáhleného antivatikanizmu akoby z univerzity na lazoch.
Pred pol tisícročím by bol v prudko kresťanskej Európe autor takto radikálne kritizujúcej knihy odchytený inkvizítormi a upálený na najbližšom veľkomestskom námestí ako odstrašujúci prípad. Dnes žijeme v druhom jednoznačne antikresťanskom extréme, že hlásačov extrémnych či bludných názorov skoro bohorovne tí otitulovaní akoby z vysokého poschodia už len ignorujú. Všimnúť si niekoho hľadajúceho či volajúceho o pomoc v suteréne je asi nad ich veľkospyšnené sily.
V prvých storočiach kresťanstva sa pravoverní kristovskí intelektuáli nemohli nestretnúť aj s kontra názormi. Ani ich nenapadlo riešiť komunikáciu s inakzmýšľajúcimi vzdelancami násilným „kyjakom.“ To sa vyskytlo v kresťanstve v druhom tisícročí mnohokrát. Napr. v 1415 boli na Koncile v Kostnici sadisticky upálení za svoje iné názory jeden z najpoctivejších kňazov teológov mistr Jan Hus a o rok neskôr provokácie milujúci intelektuál Jeroným Pražský. Keby len oni!? Akokeby symbolicky týmito dvoma Čechmi bola ukončená skoro 40 r. trojpápežská veľká západná schizma. Oni asi nevedome zobrali do svojho osudu veľkú hanbu a tresty ich súčasníkov, dvoch antipápežov Jána XXIII a avignonského Benedikta XIII, ktorí sa osopili s donebavolajúcou drzosťou na právoplatného vari 90 r. Gregora XII v Ríme. V XVIII. storočí bojoval proti bludom v Čechách, násilne pokatolíčtených po bitke na Bílé hoře v r. 1620 neslávne známy jezuitský páter Koniáš. Ten osobne spálil v ohni tisíce neortodoxných, väčšinou asi protestantských kníh. A z mnohých iných osobne povytrhával niektoré stránky, kde boli publikované nevhodné myšlienky, ktoré vraj podľa neho mohli otráviť jedom bludov nesmrteľné duše. Bol to dosť podstatný pokrok oproti upalovaniu osôb, ale aj tak z dnešného pohľadu išlo až o trápno-komický dobový fanatizmus, ktorí nik z normálnych rodičov, klerikov či pedagógov už nerobí. Takáto prax, hlboko neľudská či smiešna, čo sa vyskytla v dejinách kresťanstva, zasluhujúca tú najostrejšiu kritiku , lebo doslova protirečí Ježišovým slovám na Poslednej večeri:
„Vylúčia Vás z cirkví, ba prichádza hodina, keď každý, kto Vás zabije, si bude namýšľať, že takto sa slúži Bohu. Budú tak robiť preto, že nikdy nepoznali ani Mňa ani môjho Otca“ / Jn, 16, 1 – 3/
Čiže stávalo sa mnohokrát v našich dejinách, že si ktosi nebedlivo a hrubo svojvoľne pozmenil veľmi dôležitú kresťanskú hodnotu za hrubú pohanskú antihodnotu. Bolo to aj preto, že sa stratila rovnosť medzi kresťanmi. A počas celých dejín tu bola a je dodnes hlboká priepasť medzi bohatými papalášmi a tými bežnými občanmi či chudobnými. Tých pár mocných si vždy robilo, čo sa im zachcelo, a veľké stádo bolo odsúdené sa na to dostrašene či nemo prizerať. Čakať aj 600 rokov, že sa ktosi za to hore aj ospravedlní. Do čela kresťanských kráľovstiev sa mnohokrát dostali nie mravní jedinci. Aj na čelo diecéz nie čestní kňazi . Aj na pápežský trón nie tí najzbožnejší z biskupov. Jedným dvojslovom: kariérni diletanti. A tí začali amatérsky aj vyčíňať. To potom zanechalo veľmi trpké dejinné ovocie. Nie iba v susednej ČR, kde po 300 r. prenasledovaní nekatolíkov má väčšina tohto národa posledných sto rokov odpor ku všetkému katolíckemu. Podobnú animozitu voči Vatikánu má autor na slovanský spôsob. Škoda, že neišiel v knihe hlbšie aj do historických podrobností. Pridalo by to jeho práci viac na dôveryhodnosti.
V počiatočných storočiach kresťanstva sa riešil názorový spor medzi názorovými svetmi pokresťansky. Napr. Klement Alexandrijský v 2. st. V knihe Výpisky z Teodota takým štýlom, že na jednej strane tej knihy bol stĺpec z Valentínovskej heterodoxnej verzie a vedľa neho bol druhý stĺpec z textami zo Sv. písma ako porovnanie. V pokoji, inteligentne a profesionálne. Žiaden náznak zlikvidovať oponenta. Jeho žiak Origenes si vybral na obhajobu pravoverného kresťanstva platónskeho filozofa Celsusa. Podrobne a trpezlivo vysvetluje v dlhom texte jeho kritiku voči kresťanstvu. Takto to robili odborníci. Diletanti pri moci v stredoveku mali miesto pokory v sebe démonov netrpezlivosti a pýchy, a nositeľov heterodoxných mienok či bludných náuk, čiže heréz, mali v unáhlenom úmysle iba „zraziť k zemi a podupať.“ Čiže ich nekultúrne prizabiť. Takto to Ježiš apoštolom nekázal robiť. Kde je v tom láska k blížnemu? Kde je v tom milosrdná starostlivosť o svetonázorovo či myšlienkovo chorého?
Evanjelista by im pripomenul, že „ smietku v oku iného videli, ale brvno vo vlastnom nie“ Tento hadí farizejský syndróm sa nielen priplazil, ale aj usalašil medzi kresťanmi. A to preto, lebo mnohí pastieri intelektuálne spohodlneli, telesne stlstli a mentálne zleniveli vo svojich palácoch a začali strácať postupne nielen svoju kresťanskú identitu , ale aj vzdelanostnú odbornosť, aj prirodzenú ľudskú dobrotu. Preto nebo občas dopustí aj znárodnia cirkevných majetkov, ako to urobil Napoleon či komunisti, aby cirkevní služobníci pri násilnom odmajetkovaní či vo väzniciach ako prenasledovaní učeníci pre vieru tú identitu, vnútornú slobodu a normálnosť znovu našli.

Vatikánske cirkevné majetky treba znárodniť

Ak autor PPK navrhuje znárodniť cirkevné majetky, mal by nám vysvetliť, aký by to malo ústredný zmysel. Lebo ak by to bola nadrozmerná lakomosť zmocniť sa jedným neoboľševickým dekrétom pozemkov a druhého neonapoleónskeho rozkazu kostolov a iných budov tejto vraj najbohatšej a historicky najstaršej inštitúcie na svete, bolo by to zjavne proti 7. / Nepokradneš/ aj 10. Božiemu prikázaniu /Nepožiadaš majetku svojho blížneho/. Nebol by to opakovaná neoboľševická krádež? A tiež návod aj na trestnú činnosť veľkého rozsahu?!
Ak by autor chcel napomôcť teda ku šíreniu pôvodného kresťanstva, aj jeho pozemskému vylepšeniu v tej pôvodnej matke cirkvi, aby si lepšie plnila svoje dejinné poslanie, a aby v nej napr. bolo menej korupcie, iba vtedy by to znárodnenie mohlo byť spoločensky prospešné a etické. Inak to je násilie a nie podľa momentálne platného občianskeho či cirkevného práva.
Ak zbrklo zavrieme ľuďom kostoly, budeme stavať nové väznice, polepšovne či psychiatrie.
Čím viac vzývame kresťanského Boha, tým vraj viac vzývame Satana, vládcu tohto vesmíru.
Každá kniha, aj táto, má svoje plusy a mínusy. V tomto bode urážka kresťanov dosahuje asi vrchol arogantnosti. Možno boli myslené ako provokácia. Takto sa však s posvätných vecí a veriacich v Krista posmech ozaj robiť nepatrí. Slabšieho vo viere to totiž môže vyprovokovať do krčmovej bitky. Priemerný kresťan si odpľuje. A ten hlbší sa zamyslí, prečo nás takto ten PPK uráža?

Neprosí nás on takto o pomoc? A pomodlí sa za neho.

Na urážky ako člen RKC skúšam reagovať inteligentne.Týmto komentárom mu tvorivo aj odpovedám na jeho pochybnosti, otázky či názory s nádejou, že bude mať vari aj čas sa nad tými slovami hlbšie zamyslieť. Autor raz napísal, ako oslovil 800 slovenských akademikov svojimi článkami či knihami, a odpovedali mu z nich iba šiesti. Ak nevie prečo, tak preto, že tie provokácie v jeho knihách sú už vážne prestrelenými urážkami voči tomu, čo máme ako kresťania v posvätnej úcte. Ak by autor zmenil štýl na umiernenejší a ponor do komentovaných vecí by mal viac úctivejší, odbornejší a menej individualistický, reakcií od vzdelancov by bolo určite viac. Duch v kresťanstve je duchom priateľského spoločenstva a vzájomnej úcty. Čím menej ho v sebe máme, tým väčší individualizmus, diletantizmus a vzájomné znevažovanie, čiže bezbožnosť, sa medzi nami zákonite začne vyskytovať.
Ak boli satanské sily v prevahe v našom vesmíre, čo je aj reálne konštatovanie, situácia sa radikálne zmenila po Kristovej obeti na Kalvárii. Tam boli paradoxne jeho prehrou porazené. Smrť tam dostala smrteľný úder. Toto veríme. A toho, kto v to neverí za poriadneho kresťana ani nepovažujeme. Boží Duch a Kristus je aj tu tajomne prítomný na zemi, prehlásili biskupi na Trulánskej synode v r. 692: Konkrétne: po 1. v Božom slove , po 2. vo sv. Eucharistii a po 3. v bratskom spoločenstve. Kto sa chce s Ježišom osobne stretnúť, toto mu odporučíme, okrem úprimnej modlitby či pobyte v prírode.

Strach je najzákladnejšia sila Satana, ako ovládnuť človeka!!!!!

Autor pridáva ku tomu aj náš ľudský strach z hriechu, trestu po smrti a viní z toho matku cirkev. Je vraj 800 druhov strachov. A nemusí to byť iba negatívum. Ženské obavy sú ochranou pre rodinu a najmä deti. Ak prejdú do extrému hystérie, to už dobré nie je. Autor nespomína vôbec svätý strach. Čiže bázeň pred Bohom a absolútnom. Asi ju sám nepociťuje. Ale tento pocit je najdôležitejší z citov. Nepomôže nám ani super zreformované kresťanstvo ani ideálna vláda, ak toto mať nebudeme. To je ten olej v lampách, ktorý ak polovica pannien, čiže polovica zasvätených kresťanov, z podobentva v Mt 25 kap. budú mať vo svojich lampách, Nebeský Ženích pri svojom Druhom príchode im povie, že ich ani nepozná, na Svadbu svadieb sa nedostanú, a dvere neba im zabuchnú pred nosmi. Vie to tom vôbec autor, čo sa asi považuje za veľkého slovanského reformátora kresťanstva?!
Najhrubšia blasfémia: katolíkov napáda ako „kanibalov“
To, že nás takto výsmešne verejne autor uráža, keď iba poslúchame svojho Sv. Zakladateľa a chodíme v kostoloch ku sv. prijímaniu Jeho Sv. Tela a Krvi, iba nám odhaľuje, že sa o najsvätejšie z náboženstiev iba veľmi povrchne obtrel. Tak robia aj mnohí iní, a to je od nich veľmi neprospešné znevažovanie v prvom rade ich samých. Zosmiešňovaním, čiže mentálnym prenasledovaním, oni kresťanstvu neublížia. To tí praslovanskí duchovia, čo autora ku písaniu inšpirujú, majú stále problém s týmto výsmešným a zjavne démonským vplyvom, ktorý je pripisovaný absolútne nespravodlivo nám. C. G. Jung tento jav popisuje ako zákon projekcie svojich tieňov, čiže ťažkých hriechov v našom srdci, nevedome a neraz aj „na hulváta“ drzo do iných, o svätosť sa snažiacich bytostí. Evanjelium na túto afilozofickú trapošinu upozorňuje ako na hriech nebedlivosti + nerozvážnosti. Odporúčam aj autorovi aj tým , čo majú podobnú duchovnú diagnozu, aby si tento jav v jeho hĺbkovej filozofii poctivo doštudovali. Kôli povinnej výbave sebaúcty sa pokúsili si hlbšie sebareflexne uvedomiť svoju reálnu neradostnú osobnú situáciu. Asi tu niekde totiž začína duchovný alzhaimer, horší ako ten mentálny, ktorý moderná medicína v odbore psychiatria už bezradne a lakonicky pomenúva ako schizofréniu. A tá cez extrapochabé ignorovanie rôznych sociopatií najmä v intímnej oblasti môže dopadnúť aj ako ireverzibilná porucha vo vývoji osobnosti. Obviňovať z tejto autodevastácie nejaké peklo je smiešne. Ide totiž priamo nami osobne a konkrétne spôsobený aj zavinený inkarnovaný autosatanizmus. Čiže službu otcovi lži.
Kresťanstvo je celkom iný, opačný inkarnačný proces Kristovej vôle a Osoby do nášho tela , mysle, vzťahov aj konania. Minimalizovanie infantilných mentálnych ohňostrojov či nevypúšťanie planých rakiet našich zážitkov do vesmíru od nášho neskroteného, úzkoprsého a po rozdrapovaní túžiaceho nevykúpeného smiešneho ega.
Čo je treba, je včas sa odpochabiť. A zobrať vážne Kristove posolstvo.
Dá sa s tým niečo konkrétne robiť. Všetci proroci to nazvali jedným slovo: pokánie.
Toto hriešne vyzdvihovanie sebavedomia, hrubé osočovanie iných či trápne sebazbožťujúca vzdorovitosť sa spoľahlivo v cirkvách zmýva svätým krstom vodou. A tí, čo už boli ako kinderká pokrstení, ale nežijú svoj krst, tým napomôže úprimná svätá spoveď u katolíckeho či pravoslávneho kňaza prítomného aj na poslednej dedine. Overte si to, malo by to byť zadarmo. To najdôležitejšie tá vraj najlakomejšia neviestka cirkev asi zabudla spoplatniť… Stačí naša štipka dobrej vôle. Tú zvyknú ako poslednú a najdôležitejšiu z pekelných operácií v ľudskej duši uchmatnúť ľuďom démoni, ak si my príliš zamilujeme svoje hriešne chúťky či nevyzreté názory. A zabudneme sa po ktovieakom ošiali cez vhľadávanie rôznych životných eskapád pozrieť občas aj do reálneho zrkadla. V Prahe pod Petřínskou rozhlednou je zaujímavý objekt s množstvom krivých zrkadiel, ktorýchprehliadka je zakončená zrkadlom uzdravujúcim, reálnym.
Ak moderní hľadači zážitkov nekajúco aj umrú, premenia sa tiež na nečistú podobu, a diabolská antipráca na „dokonalosti“ je úspešne dokončená. Príčina tejto najväčšiej tragédie vo vesmíre je jednoduchá – absencia zbožnosti. Tiež dlhodobá antiinteligentná spolupráca s temnými silami na sebavyzmizíkovaní sakrálna a Božieho detstva vo svojom nesmrteľnom duchu. To, čo Vatikán dlhé stáročia chráni. Preto ho kedysi gnostici a teraz slobodomurári chcú jeho kapitál vplyvu umlčať.

Minulé životy /sú v knihe spomínané ako samozrejmosť/

Väčšina z nás by musela klamať a si vymýšľať, ak by tvrdila iným, čo kto z nás bol v tzv. minulom živote. Pretože naša prirodzená pamäť si spomína od 3 – 5 r. nášho terajšieho života a predtým na nič. Reinkarnáciu majú vo svojej náuke nekresťanské náboženstvá a spomína sa aj u platonikov, ezoterikov či sympatizantov New Age. Kresťania túto ich predstavu nezdieľajú. Je to falošná verzia večného života, ktorú Ježiš nazval presnejšie ako večné trápenie. Jeho učenie je o večnom živote s Otcom a Jemu vernými anjelmi v nebesiach. Točiť sa ako hadi iba okolo tejto chorej planéty, kde dodnes vládnu cez peniaze a médiá čierni mafiáni v bielych golieroch, to je niečo podobné, ako sa v kinematografii povie, že prepadák. Duchovne zdiagnostikované : určite nie zdravý zmysel života.
Kresťanstvo je medzi náboženstvami revolučné vo fenoméne zvanom inkarnácia. Čiže vtelenie sa Božieho Syna do ľudského tela. Boh Otec takto miloval tento hriešny svet, že nám poslal svojho Syna, aby ho zachránil. My sme tomu uverili, opätujeme mu lásku ako vieme a snažíme sa teraz a tu, do svojho tela tiež inkarnovať toľko zo sumy cností, ako stihneme. Do rozumu pravdu, do srdca lásku, do žalúdka miernosť, do pohlavia disciplínu. Svojim nohám, z vďačnosti Bohu, že ich máme , dávame pokyn, aby chodili tam, kde je to užitočné. Svoje ruky používame na konanie milosrdných skutkov. Snažíme sa svoje telo posväcovať modlitbou a prijímaním Božieho Slova a Sv. Tela a Krvi v chrámoch. Ak by sme tento štýl odkladali na nejaký iný čas do iných tiel, o ktorých nevieme doslova nič, to by bola nezodpovedná prokrastinácia, čiže ťažký hriech lenivosti. Lajdáckosť a nezodpovednosť.
Karmu mi nepropagujeme, ale proti nej bojujeme. My viac hovoríme o Božej milosti, nie o chladných železných zákonoch vesmíru. Voláme to ľudovo Božie mlyny, ktoré melú pomaly, ale melú isto. Občas im modlitbami napomôžeme ku zrýchlenému procesu. Snažíme sa tak byť verní Ježišovi, ktorý ani vôbec podrobne nerozoberal minulý život svoj, ale viac krát upriamil pre svojich poslucháčov život budúci, večný. Jeho najmilší učeník sv. Ján zachytil ako jediný aj jeho jednu z podstatných viet: „Otcov príkaz z Neba je večný život!“ Preto ezoterické zameranie sa na minulé životy a ďalšie iba pozemské životíky v inej destinácii prísne odmietame. A máme tu tomuto fenoménu prístup podobný, ako medicína ku zápalu mozgových blán či rakovine.

Biblia je totálne sfalšovaná. V Starom zákone ich židovský boh Jehova je čistý Satan

Toto si mysleli aj nemeckí nacisti a na jednom svojom sneme sa rozhodli Starý zákon odhodiť do koša. A ponúkli vo svojej propagande tzv. Pozitívne kresťanstvo. Čiže zrušili si aj Desatoro Božích prikázaní, kde piate je Nezabiješ. Toto aplikované bosoráctvo v politike malo pretrpké ovocie v desiatkach miliónoch zavraždených v II. Svetovej vojne. A Hitler ako arciblázon prehlásil, že je povolaný „oslobodiť ľudské pokolenie od svedomia“ , vraj židovského vynálezu.
Tento názor sa objavil aj v 2. storočí, kde syn biskupa Marcion vyučoval, že Boh Nového zákona je Boh dobrý, a ten Starozákonný je zlý. Magistériom cirkvi je tento smer navždy zaradený medzi tzv. výkaly cirkvi, ako to pomenoval sv. Augustín, čiže medzi bludné náuky.
Opakujem čitateľom odborný fakt, že sám Yahwe, a nie falošné meno Jehova, odovzdal do výchovnonápravného procesu vzdorovitých židov jednému zo svojich anjelov, ktorý robil zhora miesto neho „tvrdé údery a záchranné operácie“. Pár krát je v Biblii aj napísané, že chcel ten šomrajúci vyvolený národ anihilovať, ale Mojžiš ho uprosil, aby sa nad ním zmiloval. Preto pripisovať všetko židovskému Bohu Yahwemu, ktorého pravá tvár, hlboko ľudská a dobrotivá, sa nám zjavila až v inkarnovanom Ježišovi, v ktorom vôbec nebola ješitnosť či pomstychtivosť, je úplne scestné.

Vatikán musí vyhlásiť okamžite Bratislavu za sväté mesto

jééé to rozosmeje a liečivo zahreje pri srdci každého Slováka…
Kde sa v nás, a veru nie v málo Slovákoch, berie to utajené presvedčenie, že sme pupkom sveta s tými najkvalitnejšími génmi na svete?! Nie sú to už symptómy našich tisícročných komplexov menejcennosti? Ktoré si na nás všimol náš prvý prezident vdp. Jozef Tiso, ktorý robil ako len vedel, aj s hrôzostrašným Hitlerom sa skamarátil, aby nás ich vraj zrazu zbavil?
Autor píše, aby sa všetci Sloveni zjednotili… Nie je to utópia? A naučili sa všetci hlavne po slovensky… Nie je to už nedôstojné vnucovanie svojej národnej identity a jazyka národom iným?

Korán je vraj kniha totálnej nenávisti voči nemoslimom

To nie je presné. Uctievači proroka Mohameda sú nie všetci fanatickí bojovníci za svojho Alláha, ale vďaka Bohu je z nich väčšina umiernená. Inak veriacich nechávajú žiť, ale musia im platiť dane za tzv. verenie inak. Určite ich viera nemá väčšiu duchovnú teóriu ani prax než u kresťanov. Pápež František prehlásil, že pravý výklad Koránu je vraj ten nenásilný. To je viac jeho osobné zbožné prianie. História počas 14. storočí je svedkom, že oni väčšinou pochopili Korán výbojne, nie tak, ako by sme si my priali. Požehnanie Božie podľa Biblie je na ľudskej generačnej vetve: Abrahám, Izák a Jakub, čo je židovstvo. Izáka mal od šľachetnej a inteligentnej prvej ženy Sáry. A nie na vetve prvého syna Abraháma – Izmaela, praotca mohamedánov, ktorého mal z otrokyňou Hagar, druhou svojou ženou, ktorú poslal od seba pre vzťahové konflikty so synom od seba do púšte preč.
Kto do mňa kameňom, ja mu odseknem hlavu
Pán spisovateľ, takto chcete zreformovať kresťanstvo?! Kde toto Pán Ježiš učil? Nikde! Toto žijú radikálni talibanci voči ich nepriateľom. Aj hinduista inteligent Mahátmá Gándhí prišiel na to, že ak budeme žiť oko za oko, zakrátko bude celý svet slepý.

Treba okamžite zabiť geneticky poškodeného spoločensky vyššie postaveného kriminálnika.

Na koncile v Kostnici v r. 1415 bol vraj väznený s Janom Husom vrajkacír s podobným názorom, čo tvrdil, že zabitie tyrana je spoločensky dobrým skutkom. Je toto však ozajstná láska k blížnemu?! To pravé kresťanstvo je o milovaní aj hriešnika a nenávidení hriechu, napísal vzdelanec medzi biskupmi sv. Augustín. Tyrana sa dá aj zosadiť, „odmocniť“ a spacifikovať. Pápež František Vám posiela odkaz, že trestanie smrťou sa má už ukončiť.
Sv. nemilosrdnosť používali v boji svätí pápeži, napr. Gregor VII. V 11. st. , keď exkomunikoval z cirkvi cisára Henricha IV. Ak by to používali pápeži v storočí XX. aj XXI. , bolo by na svete menej korupcie a viac poriadku. Tá naša dnešná extrémna milosrdnosť bez spravodlivosti je možno aj extrémna a nemužná zmäkčilosť. Sv. Mária Magdaléna de Pazzi v liste kardinálom napísala už pred 400 r., že nás môže priviesť na okraj priepasti miesto neba.

Definitívne som pochopil, že prostitúcia vznikla zo satanskej monogamie

Autor sa verejne vo svojej knihe akoby spovedá, ako zistil, že momogamia je po čase vo vzťahu aj boľavá trýzeň, a ako sa ju experimentálne pokúsil aj priodvážne vyliečiť. Pripomenul nám ako sa asi spovedali prvotní kresťania – verejne. Ale potom sa snažili už ťažko nezhrešiť. Túto druhú ,tiež dôležitú časť, už autor svojrázneho kysuckého pokáníčka iným nepripomína. Chválenkársky odporúča vraj pre ľudí prirodzenejšiu polygamiu miesto monogamie.
V tomto bode nespomínať Ježišovu prísnosť voči hriechom cudzoložstva nie je moc kresťanské, však? Kto nemá Ducha Svätého, má oveľa viac živočíšnych sklonov a prejavov, ako keby sme boli šimpanzy z pralesa v africkom Zaire. A tým lakomejšie plnokrvné sexuálne túžby, čím je hlbšie to karpokratické prezážitkovanie svojho tela. My sme povolaní určite na niečo dôstojnejšie. Monogamia môže byť aj malý rodinný raj.
Je interesantné, že toto isté je pre živočíšnejších a vrajosvietených jedincov zrengenovaných nekresťanskými božstvami sa stáva trestajúcim predpeklím. Takým povahám odporúča matka cirkev dlhodobú spiritualizáciu svojho tela. Čím si niekto viac v intímnych vzťahoch uľavuje aj zakázaným uvoľnením aj rôznymi samopovolenkami či exotickými dovolenkami, tým si iba nezdravú závislosť zvätšuje a pobyt v očistcových ohňoch vlastných už porozdrapovaných pudov zbytočne predlžuje.
Sv. pápež Ján Pavol II. nám všetkým v katechézach o Teológii tela odkazuje: Čistota je v miernosti“.
Dobre to popísal už Lev N. Tolstoj v Kreutzerovej sonáte. Ako sa týmto príliš liberálnym obrovským zamilovaním sa do nádherného tela vlastnej manželky príde k nečakanej premene. Vznikne ku tomu istému ženskému telu po jeho nesvätom partnerskom spolukonzumovaní strašidelný odpor. Mnohí Slovania tomu nemôžu uveriť, potrebujú si to vyskúšať, overiť a osobne zažiť. Aj preto máme polovicu manželstiev rozvedených. Alebo množstvo boľavo škrípajúcich partnerských vzťahov. Milujeme sa totiž navzájom bezducho ako diví. Ráňame sa potom navzájom. Mnohokrát to opakujeme ako spirituálni dementi z osobitnej školy života.

Autor svoje sklony úprimne pomenúva, čo je aj na obdiv, ale neľutuje to? Nepociťuje žiadnu hanbu? Doporučuje aj iným v mladšom veku experimentálne vyskúšať telá desiatok prostitútok? A dospieť nakoniec ku takému odborne diletantskému riešeniu, že tiesnivé pocity v monogamnom vzťahu si vyrieši pán veľkoužnemožný tak, že pomiluje iné ženy sebaukájaním svojho ega vo svojej partnerke? Ak jej to nebude vadiť, nebude ona viac opica, prostitútka či špinavá handra než normálna žena? Pretože kresťanská žena, v ktorej pracuje Duch Svätý, a ktorá sa nechce v tzv. láske nechať ozbíjať svojim milencom o posledné zvyšky jemnocitu, tú to bude stále viac zraňovať. Dlho toto „obrábanie kovov“ iných žien v jej tele neunesie a takého mača intímne do extrému už samozmačovaného zákonite odmietne. A ten zošokovaný bude riešiť úplne neplánovaný stále pre oboch boľavejší nesvätý partnerský celibát. Ak kôli tomuto nastáva rozvod, je to v plánoch. Ale nie Božích.

Naše pudy, aj ten sexuálny, treba nie svojvoľne odbrzďovať, ani priškrcovať. Sv. pápež Pavol VI. ich odporúča sublimovať a iní seriózni duchovní autori ich odporúčajú spiritualizovať. Čiže zjemniť . To naisto človek nedosiahne žiadnymi iba prednáškami, knihami, fanatickým umŕtvovaním svojho pudu či iba svojimi vlastnými silami. Na to potrebujeme milosť z neba, ktorú si vyprosíme v modlitbe. A vo sviatosti hodného a úctivého sv. prijímania Tela a Krvi Kristovej / bez ťažkého hriechu v našej duši/. Presne to, čo autor výsmešne „skanibalizoval“. A to bez toho, aby tento spirituálny svätý liek všetkých liekov hlbšie preskúmal a overil, o čo veriacim v prijímaní tejto najsvätejšej sviatosti ide.
Ak nám niekto vypína stud, otupuje nám aj jemnocit na pravú a falošnú lásku. Bez neho bude každé tzv.duchovno „v háji“ a bez prvých troch písmen. Preto pozor na prostitútky a radodajné necudnice.
Zvláštne je, že autor sa pri písaní o svojej experimentálnej inthimtherapy za svoje činy nehanbí. Pohoršenie sa môže spôsobiť, ak sa tento intímny liberalizmus odporúča aj iným. Ježiš nás varoval: „ Beda tomu, z koho pohoršenie pochádza“ a na inom mieste:

„Beda tomuto svetu pre pohoršenia!“

Už praví židia boli na túto oblasť zvlášť citliví. Falošní hľadači duchovna odorúčajú sebe aj iným rôzne spôsoby sebaodbrzďovania a sebadevastácie. Takto zo svojich tiel vyháňame milosti Ducha Svätého, ktorého zárodky sme zdarma dostali pri sv. krste. To môže pri dlhodobom zahrievaní sa navzájom byť už satanské. Preto nám vládnu sebeckí diabli, lebo väčšina z nás žije sebecky nesväto, ako zvieratá.
Najprv máme poškodený vzťah k Bohu. Potom falošne milkujeme iných. A napokon zničíme aj seba. Nehanbíme sa snoriť iným osobám do nahoty? Potom sa nebudeme hanbiť keď iných oklameme či okradneme. A napokon niekto taký zhrubnutý iného zabije, a nebude sa hanbiť.

Toto chcú temné sily.

Ísť s prostitútkou do vzťahu je silné znesvätenie svojho chrámu. Predchádzalo tomu vytunelovanie svojich hodnôt od sebaúcty. Prejavuje sa to potom v mnohých iných oblastiach. Prajem verejnému spovedačovi, pánovi spisovateľovi Pavlovi Petrovi , aby stihol v tomto živote spoznať, že experimenty v tejto oblasti s takou ženskou nekvalitou extrémne demolujú jemnocit a duchovnú inteligenciu na obidvoch stranách. Urobiť duchovnú sebanápravu treba čím skôr. Niesť následky z tak ťažkých vzťahových poškodení trvá aj desaťročia.
Ak neviete, kde sa berie to more pochabenia sa, tak veru je to najmä tejto našej skrytosti. Miesto reformovania kresťanstva na slovanský typ by autor oveľa lepšie urobil, aby začal reformovať svoj osobný mravný profil. Lebo týmto antietickým štýlom tzv. nevery po slovensky zrealizovaním medzi hříšními lidmi města Pražského, čiže unáhleným vrajmilovaním ženských tiel, sa ľudské bytosti menia na nečistých duchov. Tie ženy aj seba síce rýchlo telesne obohacujeme , ale aj spirituálne dlhodobo poškodzujeme. Toto je Pravým Bohom zakázané ako smilstvo. Vzťahový diletantizmus doporučujú falošné božstvá. Zgebrené telesné spojenia nie sú ani dôstojné ani správne. Je to podporovanie klamania sa v milovaní. Miesto slávy budeme riešiť storakú podobu hanby. Už aj teraz a tu.
A náš cieľ je meniť sa na anjelov. Ešte predtým, než si ľudia v dospelosti všeličo sami napovoľujú, je dôstojné a správne im oznámiť ako študentom neomylnú zásadu overenú časom, ktorú prezradil deťom na náboženstve starší pán farár: „Kto čím hreší, tým trestaný aj býva.“

Curvó je po latinsky pokrivené. Propagáciu tejto pohanskej dôležitej hodnoty Vatikán v oficiálnych odporúčaniach nikdy nemal. Spolu s Nepoškvrnenou Pannou Máriou voči neverám, nízkosti a chlípnosti razantne vždy bojoval. Viac teoreticky. Asi par exellance, čiže predovšetkým preto, je dlhodobo silno boľavým tŕňom v oku sympatizantom praslovanskej intímnej uvoľnenosti. Romanticky si idealizujú nielen amerických indiánov, ale aj našich v mnohom nevzdelaných a všelijako spárených predkov, neraz príliš zamilovaných iba do pozemskej dedovizne.

Ozaj chceme vrátiť časy predCyriloMetodejské? Radostné fidlikanie si iba na malých slovanských píšťalkách, ktoré končilo neraz aj v pochabých škodoradostiach, to je iba detský stav bytia. My sme povolaní sv. krstom hrať vo väčšom orchestri. Chápať veci aj hlbšie , aj počúvať vážnejšiu hudbu, aj hrať nebeské skladby, nie tancovať iba slovenský folklór.

Nezdravo sa v nás zdomestikoval intímny liberalizmus a panteizmus. Kto sa pokúsi o hókus pókusy s dobrodružkami či dobrodruhmi, z rodinnej blízkosti bratov a sestier budeme zažívať nepríjemné odcudzenie ako súdruhovia a súdružky. Aj medzi kolegami, aj medzi manželmi aj v kresťanských cirkvách medzi kňazmi a rehoľnicami. Naše vzájomné nevernosti Božím pravidlám, aj keď budú robené vo svätohájoch či kostoloch, nám ku spáse nepomôžu. Vzrastať budú miesto úcty, rešpektu a priateľstva iba sociopatie.
Extrémne antipatie vôbec len z pomyslenia na Vatikán či pápeža je historicky ešte naša nezmytá pudovo alergická reakcia adolescenta na výchovný nevyhnutný pokyn svojej dobrej matky cirkvi. My sa kceme síce miluvať, ale nie až tak svätô, viac tak po ľudsky a úprimne, nie po latinsky, ale po slovansky. S Pánom Ježišom, to áno, ale čisto a nadprirodzene aj s Pannou Máriou, to už nie? Ani cirkev žiadnu my vraj nemusíme… načo?! Aby nám to naše praprirodzeno ešte nepokrstené, a chichotanie sa navzájom, strpčovala? Do oného… túším stále bôžika, ale už vo výpredajnej akcii – Do Paroma! To radšej ideme na rande s podbohyňkou Mokoš alebo nadbohyňou Živou? Pokračuje to mobingovým manipulatívnym svadboholickým tlačením na pílu .. a ako to končí? Bossingovým rozkazovaním miestnej bosorky, svokry, čo rozbila náš vzťah…

Tu sa ukrýva ten už práchnivejúci, ale stále ešte živý koreň našej praslovanskej duchovnej schizofrénie. Tu Slovanov a najmä Slovákov ešte treba „dokrstiť aj dobirmovať“ Duchom Svätým.… čiže pri evanjelizácii poučiť aj doučiť. Aby neskončili ako milovníci so širokým srdcom a zároveň aj trápni majstri diletanti. Niečo ich napadne, rýchlo to zrobia, A JE TO…

Pápež Pius XII. Raz povedal, že najväčším omylom ľudstva XX.storočia je, že už nič sa akoby nepovažuje za hriech. Čo je vlastne ten hriech? /gr. hamartolos, v preklade: netrafenie do stredu terča, alebo nepotrafenie do cieľa/ Hriech je jednoducho povedané, keď neposlušné dieťa vo vážnej veci uráža svojich dobrých rodičov. A veriaci svojho Stvoriteľa. To zraňuje ich lásku a narušuje vzťahy v rodine.

Autor PPK ponúka zreformované kresťanstvo na slovanskú podobu. Ale výčitky za hriech nepociťuje?!

Potom ide skôr o gnostický štýl karpokratizmu, ktorý tiež nepovažoval nič za hriech, ale za človeku potrebné skúsenosti. Vraj ich treba všetky rad radom pozažívať, a vraj až potom prídeme ku pravému osvieteniu. Matka cirkev tento blud odsúdila v 2. storočí ako scestnú náuku, lebo mentálne podporuje v podstate všetky druhy nielen prirodzených skúseností, ale aj neľudských zvrhlostí. Ktoré naši predkovia nazvali capiny. Páchnu totiž už kriminalitou.
Vari treba ku tomu aj dodať, že ak aj žijeme v hanbe aj hriechu, ak sme spadli do akejkokoľvek vzťahovej špinavej kaluže či sírou páchnúceho pornobahna, našou úlohou je poučiť sa z toho. Našou povinnosťou je odtiaľ včas odísť. Nemusíme vôbec skončiť v hanbe a špine navždy.

Ja sa chcem osobne vyjadriť ku každej teórii!! Som schopný odhaliť akékoľvek Satanské podvody psychológie, filozofie.

Autor aj každý z nás má právo ako laik prejaviť svoj osobný názor na čokoľvek. Ale iba hlupák by si myslel, že náš v mnohom neodborný názor , by bol aj presnou odpoveďou na tisíc oblastí, ktoré sme preleteli lietadlom a všetkým dôležitým detailom jednoducho nemôžme hneď porozumieť. V tej druhej vete sa autor zjavne nadcenil.
Ak by jeho extrémy skúmal psychiater, zdiagnostikoval by mu asi narcistickú poruchu osobnosti. Bača z lazou by ho varuvau, aby nebou taký oní, veľký frajér. Ortodoxný kňaz by mu našiel ťažké bludy na každej strane knihy. Farizej by ho odsúdil a úpálil. Dobrý brat by mu medzi štyrmi očami povedal, že Tvoj problém je veľké ego. Nachytal si ho a nafúkol v hriešnom spájaní sa s telami nečistých žien. Ja ku tomu dodám, že podstatnú chybu svojho života spravil v nekritickom milovaní nesprávnych božstiev. Myslím, že je schopný ich opustiť, vyčistiť si chrám tela i mysle od pohanských modiel a svetských hodnôt. Autor PPK niektoré z nich aj úspešne v knihe z piedestálov hlúposti „povaľuje.“

Dajme si pozor na naše sklony absolutizovať mnohé svoje názory, fílie či predsudky miesto faktov. Na tzv. uctievanie modiel. Pred tým proroci v Biblii varujú najviac. Aby sme nepodľahli pokušeniu iracionálnosti, neľudskosti či extrémizmu. Ku tomu nám všetkým pomôže poctivá sebareflexia a kritické zmýšľanie. Snaha reformovať, odvážne slová či úprimnosť, ktoré autor má v nadštandartnej výbave nestačí. Dielo správne dovŕši iba sám Duch Svätý. Iní duchovia nás neberú vážne.

Pozitívne ma inšpiroval autor v tejto knihe filozofickými úvahami, napr :

Vytvorme Nové náboženstvo – skutočné pôvodné kresťanské Slovenské – teda myslenie nášho Ježiša Krista!! – no pozrime, o čo autorovi ide, či to nie je veľmi šľachetný zámer?
Slovenský dvojkríž vo fialovej farbe je symbol Ducha , môže to tak byť aj nemusí
Centrum duchovného odporu voči vláde zla bolo aj je na Slovensku, jeééé , žeby? , bodajby
Slovenský jazyk je vraj najstarším a pôvodným slovanským jazykom, je to možné?
Veríte, ale nepremýšľate – súhlas, encyklika od sv. Jána Pavla II. Fides et ratio / rozum a viera/ nás vyzýva niečomu obdobnému, podstatná chyba bola : iba jedno alebo iba druhé
Treba si dať pozor na lacnú ezoteriku aj tzv. Pozitívne myslenie, zrelá rada, tí, čo sa pachtia iba po tom subjektívnom či pozitívnom, majú v sebe nespracované mnoho negatívneho
Tím akademika Anatolija Fomenka zistil, že historické dokumenty sú sfalšované, okamžite by som im dal preveriť pápežskú bulu „Quia te zelo fidei“ z 9 .st., o ktorej nielen historik Jonáš Záborský či kňaz Sasinek tvrdia, že asi bola Vichingom sfalšovaná. Je v nej až podozrivo totiž vychválený a sv. Metod silno pošpinený. Kôli tejto listine bolo od nás vyštvatých vyše 200 učeníkov sv. Cyrila a Metoda za Dunaj a niektorí boli predaní do otroctva, pravdepodobne išlo o fazifikát, učite budú historické dokumenty „doupravované“ aj mnohé iné
Originálne úvahy o Satanovi, čo vládne v tomto vesmíre, ale to, že tu na zemi už čoskoro končí, autor vôbec nespomína, asi o tom nevie. Kresťanstvo je totiž aj o porazení týchto síl v duchovnom boji na kríži a Jeho Druhom slávnom príchode sem, kde vláda zla bude s hanbou pre nekajúcich ukončená.
Upozornenie n a C.G. Junga, na jeho hľbkovú psychológiu, autor tu správne čitateľov dovzdeláva
autor prekvapuje zaujímavými ezoterickými duchovnými zážitkami,
prezrádza to jeho prekvapivo viacdimenzionálne rozvinutý vnútorný svet a filozofické talenty
My Slovania sa musíme zjednotiť, už to asi nestihneme, môžeme však schôdzovať či snívať
Veľmi radikálnu kritiku satanského v tzv. demokracii, už je to veru aplikovaná démonkracia
Satanský individualizmus a sebectvo Západu nie je rovné Božskému kolektivizmu a súcitu slovanskému, trefne vystihnuté, dobre rozvinuté. Škoda že autor kreatívne nenadväzuje napr. na prácu Ľ. Štúra: Slovanstvo a svet budúcnosti
Slovanstvo by malo dať chápavejšieho ducha do súdneho systému, blahoželám, Osobná zodpovednosť sudcov za ich rozhodnutia, korupcia tu je poriadny šoking , utajené novopohanstvo
O tom ako premýšľanie mnohých Slovákov bolí, veru veru, nech si dajú miesto poldecákov radšej trocha čerstvého Tatranského vzduchu či hodinku týždenne hlbšieho zamyslenia sa nad životom
Neviem. Možno sa mýlim. Kto mi pomôže? Nikto mi neodpovedá.
Vážení kresťania, najmä tí otitulovaní. Ak má niekto iní názor, ako Vy, tak ste ho zvykli v stredoveku upalovať. Dnes ho „pravoverne“ ignorujete? Oboje sú nielen extrémy aplikovanej neetiky, ale patologickým interpersonálnym prejavom. Dávam Vám touto recenziou príklad, že aj na tú najagresívnejšiu kritiku našej viery s akou som sa v živote stretol sa dá zareagovať inteligentne. Aj evanjelizačne a poučne pre autora, aj jeho čitateľov.
O čom je naša vzdelanosť? O čom je naše kresťanstvo? Či o ignorovaní toho, kto je smädný po kontakte, troche nášho času, o usmerňujúcich odpovediach na mnoho jeho po hlbšej pravde smädných otázok?
Aby sme neskončili ako farizej či levita, čo videli doráňaného človeka, ale nepomohli mu, lebo sme mali naponáhlo ísť do inej práce či na bohoslužby do značkovej cirkvi. Ježiš si toto všimol, a dal to ako odstrašujúci príklad pre kresťanov všetkých čias. Pochválil vtedajšieho ezoterika – samaritána, ktorý mu pomohol, ako vedel. V náboženskej alternatíve žijúci Samaritáni, Zachejovia či kajúce Márie Magdalény budú raz anjelmi v nebesiach. A renomovaní odborníci z frajereného mainstreamu, zropušení odborníci na duchovno – farizeji, zákonníci či leviti sa môžu ocitnúť medzi démonmi v pekle. Na Poslednom súde budú rozhodujúce konkrétne milosrdné skutky voči blížnym. Tzv. ortopraxia. Nie tituly, majetky, názory, členstvo v najelitnejšom klube či papagájovanie tej najsprávnejšej náboženskej teórie. Čiže ortodoxia, ktorá je tiež dôležitá, ale nie najdôležitejšia.

Na záver
Prekvapilo ma príjemne, že mi okrem nezištného venovania dvoch kusov zveril napísať aj recenziu ku tejto jeho práci. Do telefónu som mu povedal, že nebudem ho ale tou recenziou šetriť, lebo on vo svojich hodnoteniach od titulnej strany vôbec neberie ohľad na najstarobilejšiu inštitúciu v našej histórii – na Vatikán a tiež najposvätnejšiu zo všetkých kníh – Bibliu. Vraj je tam všetko sfalšované. S úsmevom mi odpovedal, že mu to nevadí. Čím len prezradil, že za jeho zdanlivou extrémnou hyperkritikou toho najúctivejšieho pre nás katolíkov , sa skrýva popri pudovom hľadaní nefalšovaných dejín nie jeho osobná zloba, bezbožnosť primitíva či nenávisť antiteistického hulváta, ale oveľa viac duch satiry z jeho bojovného nadhľadu.
Pri osobnom stretnutí som nemal vôbec pocit, že ide o môjho nepriateľa, skôr naopak. O čo mu teda ide, ak nie o kopanie do matky cirkvi? Jedna možnosť je, že mu ide o slávu a zisk z predaja jeho kníh. Alebo o intelektuálne zosmiešňovanie tých mnohých naivne veriacich katolíkov, čo prehliadajú početné chyby v prežívaní svojej kresťanskej viery a všelijakom amatérizme ich duchovných pastierov? Alebo je to najaktívnejší z hovorcov ešte nepokrstenej časti tzv. Slovanského ducha na tomto území? Chce dať dokopy aj ďalších podobne zmýšľajúcich, ktorí majú existenčnú averziu voči vyše tisícročnému kresťanstvu na tomto území, a radi by jeho činnosť zrušili, cirkevné majetky vyvlastnili? Divnú podobu demokracie, v ktorej je mnoho korupciu úplne zastavili, a nahradili ju pôvodnými občinovými jednoduchými pravidlami našich slovanských predkov, ktoré boli oveľa spravodlivejšie, než sú pravidlá súčasné?
Neviem. Toto slovko tiež rád používa autor vo svojich filozofických úvahách. Čím prezrádza, že je oveľa viac hľadajúcim človekom, než novodobým náboženským fanatikom.
Keďže ide o hyperkritiku súčasného tzv. Západu, kresťanstva aj demokratického stále intenzívnejšieho podvodu, autorom PPK, človekom, ktorý nedostal dar svätej viery, toto by si mali v prvomrade uvedomiť pohoršení vraj kresťania či mocou podpití demokrati medzi čitateľmi. Miesto zdesenia nech si vezmú dobrú radu pána spisovateľa a trochu viac radšej popri iba naivnom verení viac vonkajším ilúziám než Bohu aj popremýšľajú, či náhodou nemá v mnohom napísanom aj pravdu. Aj keď ich to bude trochu bolieť. Intelektuálni primitívi zvyknú iba odsudzovať, kým filozofi miesto takého plytvania času investujú dosť vzácnych chvíľ svojho života aj zdravo kritickému prehodnoteniu všetkých dôležitých hodnôt.
Pri pokuse o aspoň elementárnu platonickú empatiu do svojho blížneho snáď pochopia čitatelia aj spisovateľov miestami dosť pritvrdený poloprovokačný – poloprorocký slovansko – filozofický zámer.
Keby bol autor viac duchovne od tzv. Jungovských „tieňov v duši“ očistený, jeho tvorba by bola oveľa viac eticky hlbšia, zlepšováky kristovskejšie, diagnózy doby presnejšie a ovocie zrelšie.
Väčšinou na kresťanov útočí ten, kto ich prosí o pomoc. Odsúdením či ignorovaním mu tú pomoc rozhodne neposkytneme. Iba prezradíme svoje veľké defekty v aplikovaní druhej najdôležitejšej kresťanskej hodnoty, tzv. milovania blížneho svojho. Dojem pri čítaní jeho úvah mám, že to myslí úprimne. A že sa písaním aj asi hriešne zabáva, ako mnohých z nás veriacich poriadne aj naštve.

14.6.2023, Vysoké Tatry, www.umeniezit.eu
Mgr Eu Pavel Pakoš, katolícky teológ a moderátor v internetovom rádiu SV

Ohlasovať evanjelium

treba nie iba novopohanom a ateistom

ale aj  takzvaným “kresťanom”

ktorí  berú vieru “lážo – plážo”

Tí, čo predstierajú že veria v Krista

čiže

akožekresťania  

sú oveľa ťažšia misijná práca

ako neznajbohovia a náboženskí pomýlenci

najťažší pacienti ducha sú fanatici

ALEBO AJ TÍ, ČO BIBLIU S PÁTOSOM  INÝM RADI ODCITUJÚ 

  OSLAVUJÚ V PRVOMRADE SVOJE MENÁ

OZDOBENÉ MNOHÝMI URODZENÝMI TITULMI

        prezentujú svoje FALOŠNÉ EGÁ

  ALE NEŽIJÚ PODĽA BIBLICKÝCH ZÁSAD

diktujú iným iba ten svoj výklad biblie

ostatných kresťanov majú akoby za odpad

a klaňajú sa svojmu spoločenstvu ako modle

tých, čo sú v inom spoločenstve sú vraj antikristi

a toto duchovné smilstvo – čiže primitívnu

sebaoslavu osobášenú s nehoráznym osočovaním

odovzdávajú iným ako „čisté kresťanstvo“

Do prežívania našej rodnej pravej kresťanskej viery

sa totiž nasťahovali rôzne kazítka

kôli darebáctvu duchovných mužov

 nám potom rozkazujú telesne slabšie

duchovné vyzretejšie ženy

a stáva sa neraz

že sú to rozmaznané deti

čo velia v rodinách

To je následok preudokresťanského

a dlhoročne prispatého modlárčenia

ktoré nás postupne a utajene mení

z oviec na vlkov

čo po dlhoročnom pasení sa aj na dobrých pašienkach

končia telesne vypasení ale duchovne vytunelovaní ako

duchovní vlci 

„uslintaní“ teda vyhladovaní

najmä

po pozemkoch

klebetách a peniazoch

funkciách  či  po nahých  telách

Vlk je majster v tom

ako vidieť smietku v oku baránka

a vo svojom oku neregistruje brvno

Vlk sa škodoradostne teší z toho

keď ide v zuboch roztrhať spolubrata

alebo keď mu ako duchovný bezcitný vrah

dobodá povesť

pri nebedlení môžeme skončiť ako

vlci samotári

čo nevedia v jednej miestnosti vydržať sami so sebou 

  Pretože sú dokatovaní falošnou spiritualitou

drzo snoria do tanierov či intimity iným

nevedia normálne komunikovať s iným človekom

stanú sa obeťou nejakej nedôstojnej sociopatie

 a pchajú sa do pozornosti kde nanucujú svoje

svojvoľné

polobludy – polopravdy 

  škodoradostne sa tešia z ponižovania iných

  zastrašujú veriacich v Krista nebiblic

a nepodstatnými smernicami 

bohapustá vražda svätice 

navonok  sme kresťanskí

obliekame sa do dôstojných či až svätých šiat 

ale vo vnútri sme “veselo” necharakterní

Teda až takto duchovne zašpinení ??

A  tým viac to maskujeme  puritánskou “čistotou”

ako to robili majstri diletanti farizeji?

Chodíme do vonkajšieho chrámu, čítame bibliu

prijímame sviatosti, uznávame náboženské autority

ale rôznorodé až babylonské poprehadzovanie hodnôt

a etický bordel nám nevadia?

 Milión tých „pravých slovákov „tu volí do čela štátu strany

ktoré beztresne popravujú nenarodené deti

aj jeden z biskupov prehlásil o jednom z nich, že má vraj charakter,

a jeho kolegovia asi z veľkej úcty ku jeho demencii

o tomto jeho verejnom vyjadrení pred prezidentskými voľbami

nevednokomu, ale verne mlčali

čudné ženy podnikajúce so smilstvom zarábajú 10 x viac než ženy cudné

a nikto proti tomu nebojuje

VŠ vzdelaného človeka, čo 30 r. robil poctivo pre štát posielajú vraj sociálni demokrati

na 32 h aktivačných prác aby mu nezobrali 64 euro, ktoré mu systém určil na živobytie?

veselo sa tu plytvá a nemáme niekoho, kto by zariadil

aby sme sa podelili s tým čo spoločne máme?

Dlhoročným , verným a celonárodným adorovaním pánbožkárskej

modly Polovičatosti

je produkcia pseudokresťanského diletantizmu a postupná premena kresťanskej viery

na občasné a spoločensky nič nemeniace folklórne slávnosti

ohlasovanie Boha radosti končí útekom mnohých pred kostolnou nudou

a stupňujúca naštvatosť najmä na pohodlnú svätú cirkev s jej usalašenými pastiermi a pastormi

končí radostným vstupom do ateistického pokoja od každého pánbožkárstva

či škodoradostnej sektárskej spolupatričnosti

Kde v biblii alebo v cirkevných predpisoch je napísané

že Boží služobníci majú toto aktívne podporovať ?

To je produkcia pseudokresťanského diletantizmu a postupná premena kresťanskej viery

na občasné a spoločensky nič nemeniace folklórne slávnosti

polofarnosti

kde sú dostupné bohoslužby, kázne a sviatosti

ale kde ako „bonus“ kvitnú aj sociopatické vzťahy

kde sa trénujú povrchné odpovede a kde nie je čas riešiť hlbšie otázky 

polocharity

čo umyjú, oblečú a dajú najesť

ale nechajú klientov beztrestne hrešiť

a darebáčiť

a tvária sa že im navonok pomáhajú

polokatolícke médiá

čo vysielajú iba ako niečo prekvitá a funguje

ale keď niekoho hodia cez palubu, tak všetky čušia

a toto predpeklie ľahostajnosti vlastne zbabelo  

nekresťansky podporujú…

?

 Svojim mlčaním o týchto neduhoch spovyrábame  zvláštny druh

poloviery – polonevery

polosvätcov – poloneľudí

polooviec – polovlkov

                     a viete, že je toto voda na mlyn všetkým patogenitám a sektám? 

To tu považujeme za akože 

kresťanské a normálne

???

Roky tu robíme mnohé duchovné obnovy

chodíme y jednej púte na druhú

z jednej konferencie na inú

kostolný program vieme skoro dokonale

ALE

obvešiame si meno titulmi z predu aj od zadu

A my sme sa nenaučili napomenúť blížneho podľa evanjelia

podporujeme takto pakultúru udavačstva

alebo iba negativizujemie niekoho

čiže aktivne ho duchovne vraždíme

Roky vykonávame druho a treťoradé veci viery

a keď máme nahlas povedať vlkovi, že je vlk,

a že mu bude raz beda

vtedy onemieme a všetci hlavy do piesku

to toto je naša vizitka tej pravej viery? 

Nerobíme si my takto náhodou posmech z toho,

čo nám odkázal otec národ kňaz Andrej Hlinka:

Poslaním Slovenska je byť svedomím Európy

Pôsobia tu roky medzi nami

antitelesné “spirituality” končiace sociopatiami

puritanizmom a jeho druhým extrémom poznačené mnohé vzťahy

pelagiánsky neľudské alebo príliš ľudské “asketiky” končiace psychiatriou

rôznorodou túžbou po reinkarnácii poznačené pseudomystiky

výklady biblie poznačené silným individualizmom

“nábožnosti” končiace nudou, únavou a bolením hlavy

ponuky divnej “svätosti”, ktorá končí dlhotrvajúcou trpkosťou

plus silným vzájomným udávaním, ohováraním a osočovaním

a silnou vzájomnou neúctou a neláskou

a to ukryté pod maskou

vraj pravej kresťanskej viery?

Keď máš funkciu si obletovaný

ale keď Ťa jej napr. cez udania pozbavia, si zrazu nikto?

Ako prašivý baran, ktorý nech zmizne z očí

a nech sa stratí v niekde v pražskej púšti ?

Ako to bolo u starých židov, ktorí takto vrhli na toto zviera

rituálne svoje hriechy a potom ho vyštvali mimo svoj tábor

aby zdochol aj s tými cudzími hriechami na chrbte ?

Ale veď my sme kresťania, však?

        A to čo z reality spomínam máme zakázané aj pomyslieť

” Keď človeka hodíme cez palubu

       to o čom je potom tá naša

“radostná zvesť”?”

pravoslávny filozof Vasilij V.Rozanov

„Pohoršenie vzniká tam, kde sa vedie dvojitý život.

Niečo sa ohlasuje a celkom niečo opačné sa koná“

pápež František

Slovenskú krajinu skúšali už mnohí Boží spolupracovníci pokresťančiť, ale sú tu mnohí, ktorí ešte o evanjeliu nepočuli. A sú tu aj tí, ktorí si ho vypočuli, ale nasledujú všelijaké iné učenia. Sú aj takí, čo tvrdia, že sú kresťania a skúšajú žiť tzv.presväté tajomstvá, a jeden Vám zaklame do očí, iný pred oltárom nasľubuje hory doly a o pár týždňov si už na to nepamätá. Ďalší si myslí, že kresťanstvo je iba liturgia v kostole a keď ho niekto poprosí o pomoc, tak mu ani radou ani inak nepomôže?

Kto sa bude snažiť oslobodiť kresťanskú vieru

od svätuškárskych individualistov

a povrchnosť milujúcich bacilonosičov

nech sa nečuduje, ak dostane tvrdý úder od farizejov

podobný ako ho dostali starozákonní proroci

Ak niekto naberie odvahu z Ducha Svätého

a začne nahlas pomenúvať rôzne naše biedy

čiže ak si začne plniť iba svoju prorockú  povinnosť

danú mu pri samotnom svätom krste

tak mu ale velmi rýchlo vypnú mikrofón

         aby vraj spoločnosť “neznepokojoval” …

   To toto je slováci  

to naše „najpravovernejšie“

svojvoľno – murárske “kresťanstvo”

v praxi?

To toto

je tá  hojivá “atmosféra lásky”

v našich košiaroch?

Lepšie skončiť ako slušný agnostik

 ako takto večnou adoráciou polovičatosti

spotvorený „kresťan“ a takto dorichtovaný “katolík”…

To čo tu potrebujeme

je spirituálny realizmus

 čiže neopitosť nikým a ničím

Toto a mnohé podobné sú znaky toho

že nie sme poriadnou kresťanskou krajinou

na kresťanov sa tu mnohí iba hráme

Sme duchovne pobití z našej histórie

stáročným šovinizmom maďarských biskupov

klérofašizmom

klérokomunizmom

aj klérodemokratmi

Boli tu a stále ešte sú nevyliečené nezdravé vplyvy

hrubokožného kráľa Svätopluka s ľstivým hadom biskupom Vichingom,

nebezpečne priveľké sympatie ku zbojníkovi Jánošíkovi

alebo jednostranné slepo obdivné milovanie či nekritické zatracovanie nášho prvého prezidenta 

Boli tu tatárske nájazdy v  13. st.

Turecké invázie v 16. a a 17. st.

Tisíc rokov sa tu rozdrapovali  maďari

potom nám vládli nemci, rusi , česi

ale veľká hanba a najhoršia z vlád je keď slovák ponižuje slováka

keď povrchný liberálny vrajkresťan okráda iných slušných ľudí

Je toto normálne v krajine

kde štyri pätiny  obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu?

Veru nie je

A ak si myslíte

že na vine je boľševický komunizmus

liberalizmus Európskej Únie

slobodomurári alebo ružová mafia

tak sa fatálne mýlime

Na vine je

aj môj aj tvoj 

pseudokresťanký

darebákizmus

Navonok

máme akože obrovskú úctu k pápežovi

jeho slová si veľmi úctivo vypočujeme

ale v praxi mnohé z toho ignorujeme

Prezrádzame tým, že kresťanskú vieru

vôbec neberieme vážne

 z tzv.úcty k matke cirkvi si niektorí robia krásnu masku

pre svoj kariérizmus či povrchnosť

vo svojom všednom dni robia presne naopak toho, čo káže pápež a evanjelium

 takto si z najvyššej morálnej autority

vlastne robíme veľmi neúctivý posmech

z cirkvi robíme cirkus a z vážnosti  života zábavný kabaret

Skúšam oslovovať aj ešte duchovne neoslovených

bývalých kresťanov či polokresťanov

agnostikov i ateistov

Dúfam že Vám pomáham

aby sme zbohatli na duchu

lebo je tu mnoho tých, čo škrípu zubami

závisti alebo nenávisti

čím len na seba prezrádzajú

že ich spirituálny kapitál je

akútne mizerný alebo v bankrote

Osloviť súčasného človeka  hodnotami

ktoré nám priniesol ten najvernejší z ľudí

jazykom modernej doby

to majú za cieľ tieto webstránky aj vysielanie v rádiu

Špecialitou sú príbehy tých

čo boli prenasledovaní za pravdu vo vnútri cirkvi

tými, čo sa na svätcov iba hrali

a ich hrajkanie so zneužitou mocou ich

premenilo na vlkov uprostred stáda

A

Človek je bio – psycho – sociálno – spirituálna bytosť.

Každá z týchto úrovní má svoje potreby aj svoje špecifiká.

Originálne prejavy zdravia a choroby.

Svojské úkazy krásy ale aj ošklivosti.

B

Spiritualita je  oblasť v človeku najhlbšia.

Dotýka sa absolútnych, čiže večných hodnôt

Dobra, Pravdy a Krásna.

To, čo im pridáva na kvalite je stáročiami sprítomňované

v poctivých snahách človeka v nefalošnej 

etike, filozofii  či estetike.

Aj v metapsychológii, čiže v tej oblasti, ktorá presahuje

to duševné, a hľadá už to spirituálne, čiže duchovné.

C

Tieto hodnoty vníma iba srdce ktoré vidí.

A rozum, ktorý rozlišuje a chápe aj trocha hlbšie veci než povrch.

Ten sa volá v biblii „telo“alebo „svet“ či „široká cesta“.

Tu majú ťažisko svojho života spirituálni diletanti.

D

Vnútorné svety sú jednoznačne pre inteligentných ľudí

dôležitejšie. Je to úroveň, kde je ťažisko ich bytia.

E

Prečo názov spirituálny kapitál?

Lebo žijeme v dobe, kedy mnohí podliehajú klamu,

že o kvalite nášho pozemského pobytu rozhoduje iba

kapitál politický či finančný. Áno, aj.

Je tu však aj kapitál intelektuálny, emocionálny, sociálny

kultúrny, filozofický a veru aj ten spirituálny.

Je to „platidlo“, ktoré bude platné v našom „trvalom bydlisku.“

Lebo tento náš pozemský pobyt je „bydliskom prechodným“.

F

Šťastní sú v skutočnosti iba tí, čo na toto pamätajú

a nelamentujú iba na obrovskou nerovnováhou vo vonkajšom svete,

ale rozvíjajú najmä to, čo bude platidlom vo večnosti.

Byť bohatým znamená mať nielen na účte v banke,

ako nám to chcú nabulikať  extrémne lakomí primitívni

mizantropickí sociopati vonku. Aj ich zotročené obete.

G

Treba mať rozvinuté aj iné talenty a hodnoty.

Nazývame ich informačným zlatom a skúsenostným striebrom.

Tieto poklady sú mnohokrát na iných neprenosné.

Ale dá sa o nich podať hodnoverné svedectvo.

H

Sme aj duchovné bytosti, okrem toho, že máme telo a dušu.

Duchovné zdravie je jednou vetou  mať predovšetkým rád toho,

kto je Autor veľkého daru života.

Snažiť sa mať v úcte iné bytosti…

Začať treba asi normálnou sebaúctou.

Potom príde prirodzene mať v úcte aj všetko okolo seba.

Udržovať predovšetkým v sebe i okolo seba poriadok.

O hygienu sa starať nielen v exteriéroch,

ale i o tú v našom interiéri.

Bojovať treba tiež proti mnohorakej biede.

I

Ako ľudia sme na rôznych úrovniach vývoja.

Každý sme obrazne povedané v inej triede školy života.

Čím je niekto vo vyššom ročníku, tým viac chápe

a tým menej odsudzuje tých ostatných.

A tým viac im viac aj pomáha.

Niekedy hmotne, inokedy intelektuálne

alebo spirituálne, modlitbou či obetou…

K

Mnohí

sú milovníci náboženského povrchu,

ktorí začnú byť nepríjemní,

keď im niečo hlbšie chcete odovzdať.

Tým sú agresívnejší, čím sú v nižšom ročníku…

Inteligentnému, čiže bedliacemu človeku

to iba pravdepodobne naznačuje

je nie je hoden ďalších viet…

L

Preto sa treba nevyhnutne naučiť hovoriť v podobenstvách

a byť aj opatrným v tom, čo komu prezradíme

zo spirituálne vzácneho poznania

Neočistení liliputáni nám sami o sebe prezradia

že niektoré pravdy nie sú ešte hodní prijať

lebo ich ani nestíhajú pochopiť

Asi sa do nich „ešte nezmestia“…

V skutočnosti nie sú ich ešte hodni

Preto netlačme ich ako tekvice do hlbšej vody

lebo aj tak ich miesto je zatiaľ na povrchu

tam niekde  pod hladinou…

M

Na svete je mnoho druhov náboženstiev a spiritualít.

Kto naozaj hľadá, ten nájde

Tá pravá je pre nás cesta Kristova a

Úcta ku  Tri krát Svätému Bohu.

A absolútnu, v ktorom prebýva s pravými víťazmi.

N

Zdravá spiritualita zahŕňa celého človeka

každý typ človeka

všetky pravdy, nie iba niektoré, čo akože vyhovujú

všetky zdravé spirituality

všetky národy a celé dejiny

Snažme sa o jej kompletnosť

Tá sa tu nazýva aj snaha o katolíckosť

Tu má  podstatu antiprimitivizmus

Sektári sú vlastne tí, čo si vyberú iba časť

z človeka, biblie alebo cesty k nebu

Ako tvrdohlaví barani či adorujú iba tie svoje názory

ako zaťatí somári začínajú a končia iba pri tých

svojských polopravdách a ďalších polovičatostiach

Od tohoto  podstatného úzkoprsého diletantizmu je

sa inteligentný človek postupe oslobodzuje

Aj od nekritického myslenia či „upalovania“ niekoho za

iný názor. Či fanatického nanucovania tej mojej pravdičky

O

Pozývame toho, kto chce opustiť večné trápenie Relatívna

a túži sa priblížiť po dlhom čase plávania cez more pochybovania

k istote a ku brehom Absolútna

Povolaných je mnoho, ale málo je tých, čo si vyvolia

úzku a poctivo úprimnú cestu do Života…

P

Ste za duchovný realizmus?

Je Vám podozrivé a potom aj odporné

adorovanie tzv. kresťanskej polovičatosti?

Táto web stránka sa ani tejto najčastejšej

ani nijakej inej modle klaňať neráči

R

Niektoré hlbšie pravdy o živote musia byť zahalené

Asi tak ako musia byť niektoré krásy

cudnej ženy zahalené šatami

pred zaprasačenými pohľadmi

s hltavo vyhladovaným vlčím chtíčom

S

To hlavné v našom živote by nemali byť iba hlboké poznatky

správna filozofia a pravdy života, čiže ortodoxia,

ale správne a úctivé správanie voči iným,

tzv. ortopraxia.

Treba sa naučiť chovať sa ku inému mužovi ako k Ježišovi,

a ku inej žene ako ku Panne Márii.

Kto sa to naučí, to je ten a tá , čo žijú podstatu

zdravej a správnej spirituality.

T

Málokoto sa verejne odváži 

na Slovensku z cirkevného prostredia

otvorene pomenúvať celú pravdu

Iba výnimočne sa nájde nejaký kňaz

ohlasovať evanjelium nie iba čiastočne

ale kompletne, ako to prikazuje kánon 760 CIC

U

veru veru treba nám

nepančované duchovné víno

aby nám dopĺnilo výživu do krvi

úprimnínom, charakterínom a humorínom

čo ženám  razantne napáda  necudnín

a mužom vyháňa opilstvá v  každom leveli

V

Pozor: 

Dlhší zrakový kontakt  nasledujúcich textov

a hlbšom uvažovaní nad nimi spôsobuje

vážne zamyslenie sa nad životom

Ale potom príde aj detsky úprimný smiech

X

Strašiaci a strašidlá v nás aj okolo nás

po zmene optiky  sa začnú meniť

na cirkusových zabávačov

Majiteľom okyptených duchovných údov

či necharakterne vytočených chbtíc

varujeme že im pri pokračovaní tu hrozí

nutná úprava a náprava

Aj boľavé rozliepanie duchovných karpín

Pozor,

hrozí tu akútne nebezpečenstvo infarktu z precitnutia

pri definitívnej strate smrtonosnej vážnosti

a povrchného pochechtávania sa

ktorú ako umelú výživu a umelé sladidlá

k existencii nevyhnutne potrebuje

väčšina patologických spiritualít

Y

Pokúste sa o docenenie

všetkých svojich hriechov, trapasov a omylov

ktoré nám naozaj pomohli

pri oslobodzovaní od nášho fatálneho zajatia

čiže narcistického zaujatia svojim falošným ja

z predôležitosti, pochabosti, neomylnosti a nadutosti

z komplexov hrabania ku sebe, škúlenia po blížnych

či predivných pudov mlátenia iných po hlave

Príde raz deň, keď doceníme 

aj všetky bludy a choroby

ktoré sa v histórii ľudstva vyskytli

lebo v čase kedy vznikli napomáhali

v našej rozlišovacej schopnosti,

čo je pravda a čo už nie

čo je zdravie a čo už choroba