Z Listov svätého pustovníka Ammonia
Najbližší Bohu sú ustanovení za lekárov duší
Milovaní v Pánovi, vy viete, že po porušení príkazu duša nemôže poznať Boha, ak sa nevzdiali od ľudí a všetkých zamestnaní. Vtedy totiž uvidí svojho protivníka, ako jej odporuje. Keď však uvidí svojho protivníka, ktorý s ňou bojuje a keď ho premôže a on zavše s ňou zápasí, vtedy Boh prebýva v nej a smútok sa pretvára na radosť a plesanie. Ak je však v boji premožená, nastúpi do nej smútok a ochabnutosť s mnohými inými vecami a ťažkosťami všetkých druhov.
Z tohto dôvodu otcovia žili osamote na púšti, ako Eliáš z Tesby, potom Ján. Nemyslite si, že boli medzi spravodlivými ľuďmi tým, že medzi ľuďmi konali spravodlivo, ale najprv boli vo veľkom tichu a takto dostali Božie čnosti, aby v nich Boh prebýval a vtedy ich Boh poslal medzi ľudí, až keď dosiahli všetky čnosti, aby boli rozdávačmi Božími a uzdravovali ich choroby. Boli totiž lekármi duší a chceli uzdravovať ich slabosti. Z tohto dôvodu boli vytrhnutí z ticha a poslaní k ľuďom; ale až vtedy sa posielajú, keď boli uzdravené ich slabosti. Nemôže sa totiž stať, že by sa posielala duša k ľuďom na ich budovanie, kým by mala nejaké nedokonalosti. Tí však, čo ešte nedosiahli dokonalosť, a idú, idú podľa svojej vôle, nie však z Božej vôle. Boh o takýchto, karhajúc ich, hovorí: „Ja som ich – hovorí – neposlal a oni utekali.“ (porov. Jer 23,21) Preto ani svoju dušu nemôžu zachovať, tým menej môžu iné duše budovať.
Tí však, ktorých Boh posiela, neradi sa vzďaľujú od ticha. Vedia totiž, že v tichu získali Božiu silu. Avšak aby neboli takými, žeby neposlúchali Stvoriteľa, vychádzajú na duchovné budovanie, pričom napodobňujú jeho: ako Otec poslal svojho pravého Syna z neba, aby uzdravoval všetky choroby a neduhy ľudí. Je totiž napísané: „On vzal na seba naše bolesti a niesol naše neduhy.“ (Iz 53,4; Mt 8,17) Preto všetci svätí, ktorí prichádzajú k ľuďom, aby ich uzdravili, napodobňujú Stvoriteľa vo všetkom, čím sa stávajú hodni byť adoptívnymi Božími deťmi, a ako je Otec a Syn, aj oni nech sú na veky vekov.
Hľa, milovaní, ukázal som vám silu ticha, ako z každej strany uzdravuje a aké milé je Bohu. Preto som vám napísal, aby ste boli silní v tej veci, ktorej sa venujete, a aby ste vedeli, že pomocou ticha napredovali všetci svätí a preto v nich prebývala Božia sila, preto im naznačovala nebeské tajomstvá, preto jeho milosť celú starobu tohto sveta porazila. A ten, čo vám toto napísal, jeho pomocou prišiel k takémuto meradlu.
Sú aj v tomto čase mnohí mnísi, ktorí nemôžu vytrvať v tichu, pretože nemohli premôcť svoju vôľu. A tak medzi ľuďmi ustavične bývajú takí, ktorí nevedia pohŕdať sebou, utekať pred zvykmi ľudského rodu a v boji zápasiť. Preto zotrvávajú so svojimi príbuznými, tešiac sa s nimi po celý čas svojho života. Preto nie sú hodni božskej nežnosti, ani toho, aby v nich prebývala Božia sila. Keď sa im zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto stánku sveta a z vášní duše a tela, a preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.
Vy však buďte silní v tej veci, ktorej sa venujete. Tí totiž, čo odstupujú od ticha, nemôžu premôcť svoje vášne, ani nemôžu bojovať proti svojmu protivníkovi, keďže sú podriadení svojim vášňam; vy však premáhate vášne a Božia sila nech je s vami.
Ako sa spozná povolanie ku kartuziánom?
- Sú čisto kontemplatívne spoločenstvo založené na harmónii pustovníckeho a komunitného života, intelektuálnej výšky rozumu a hlbokej prostoty srdca.
- Ich duchovné dobrodružstvo sa začalo roku 1084 v alpskej pustatine nazývanej Veľká Kartúza (Grande Chartreuse), kde sa usadil Bruno z Kolína nad Rýnom, vynikajúci doktor teológie, bývalý rektor univerzity v Remeši a „stály žiak v škole Ducha Svätého”.
- Dnes pokračuje v 17 mužských a 5 ženských kláštoroch, zväčša v neobývaných horských oblastiach, na troch kontinentoch sveta.
- Hovorí sa o nich ako o najprísnejšej reholi, no možno opak je pravda – krédom Bruna a jeho spoločníkov bola a je dobrota – bonitas.
- Ich samota je naplnená intenzívnym vzťahom s Jediným; ich ticho je založené na stálom počúvaní Ducha cez Božie slovo; ich odlúčenosť od sveta je prejavom vytrvalého príhovoru za svet; ich striedmosť je vyjadrením hladu po plnosti Lásky.
- Ich deň sa začína nočným bdením, ich jedálny lístok tvoria dve vegetariánske jedlá denne; ich nedeľným odpočinkom je niekoľkohodinová túra v okolitých horách; ich presný režim v uzavretej pustovni otvára cestu k nadčasovej a bezhraničnej slobode.
- Osobitné čaro ich charizmy vyjadruje niekoľko paradoxov: ich účinný apoštolát spočíva v tom, že navonok nemajú nijaký; ich extrémny život sa zakladá na múdrej rovnováhe; ich odovzdanosť Absolútnu stelesňuje pretrvanie tradície v dejinách tisícročia.
- Rýdzosť ich cesty vystihuje aj výrok pápeža Inocenta IX. z konca 16. storočia: „Kartuziáni nikdy neboli reformovaní – lebo nikdy neboli deformovaní.”
Beata solitudo, sola beatitudo.
Blažená samota, jediná blaženosť.
Beatam vitam in animi securitate et in omnium vacatione munerum ponimus.
Blažený život nachádzame v duševnom pokoji a oslobodení od všetkých povinností. (Cicero)
Beata est vita conveniens naturae suae.
Šťastný je život, ktorý je v súlade s vlastnou prirodzenosťou.
Damnum non facit qui iure suo utitur.
Neškodí, kto užíva svoje právo.
Fabas millifluas facit tibi esuries crudas.
Aj surové bôby ti hlad zmení na sladkú pochúťku.
Facile erit contentus cuius conscientia est munda.
Ľahko bude spokojný ten, koho svedomie je čisté.
Facis de necessitate virtutem.
Robíš z núdze cnosť. (Hieroným)
Fēstīnā lente!
Ponáhľaj sa pomaly!
Fīnis corōnat opus
Z Traktátu svätého biskupa Ambróza O Kainovi a Ábelovi
Predovšetkým sa treba modliť za celé telo Cirkvi
„Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.“ (Ž 50,14) Chváliť Boha znamená urobiť sľub a splniť ho. Preto sa vyzdvihuje pred ostatnými onen Samaritán, čo bol na Pánov rozkaz spolu s inými deviatimi malomocnými očistený od malomocenstva, ale jediný sa vrátil ku Kristovi, velebil Boha a vzdával vďaky. Ježiš o ňom hovorí: „Nenašiel sa nik iný okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu vďaku? A jemu povedal: ‚Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.‘“ (Lk 17,18-19)
Pán Ježiš ťa božsky poučil aj o dobrote Otca, ktorý vie dávať dobré veci, aby si dobrého prosil o dobré (porov. Mt 7,11), aj vyzval na naliehavú a častú modlitbu; nie aby sa modlitba predlžovala do omrzenia, ale aby bola pravidelná a častá. Dlhé modlitby väčšinou zívajú prázdnotou, keď ich vynechávame, hneď zasa vkĺzne nedbalosť.
Potom pripomína, že keď prosíš o odpustenie pre seba, musíš vedieť čím viac odpustiť iným, aby si tak svoju prosbu odporúčal hlasom svojich skutkov (porov. Mk 11,25; Mt 6,14-15; 18,35). Aj Apoštol učí, že sa treba modliť bez hnevu a hádok, aby tvoja modlitba nebola mätená a narušovaná (porov. 1Tim 2,8). Učí aj, že sa treba modliť na každom mieste, hoci Spasiteľ hovorí: „Vojdi do svojej izby.“ (Mt 6,6)
Ale rozumej nie izbu ohraničenú stenami, ktorá by uzatvárala tvoje údy, lež izbu, ktorá je v tebe, ktorá uzatvára tvoje myšlienky a v ktorej prebývajú tvoje city. Táto izba tvojej modlitby je všade s tebou, je všade v skrytosti a jej pánom nie je nik iný, iba Boh.
Počuješ, že sa predovšetkým treba modliť za ľud, čiže za celé telo, za všetky údy tvojej matky; v tom je znak vzájomnej lásky. Lebo ak by si prosil za seba, budeš prosiť iba za seba. A keby sa všetci modlili iba za seba, hriešnik by mal menšiu milosť ako prosebník. Ale keď sa každý modlí za všetkých, vtedy sa aj všetci modlia za každého.
Teda na záver: Ak prosíš iba za seba, budeš prosiť za seba sám, ako sme povedali. Ale ak prosíš za všetkých, budú za teba prosiť všetci. Veď vo všetkých si aj ty. To je taká veľká výhoda, že modlitby jednotlivcov získavajú jednotlivcom hlasy celého ľudu. A nie je v tom nijaká nadutosť, ale väčšia pokora a hojnejšie ovocie.
BLAŽENÁ SAMOTA 1932
Je dobré čakať v mlčaní na Božiu pomoc. Ten, kto sedí sám a mlčí, bude povznesený sám nad seba.
prorok Jeremiáš
Iba vlastná skúsenosť ukáže, aký úžitok prináša samota a mlčanie pustatiny tým, ktorí ju milujú.
sv. Bruno, zakladateľ rehole kartuziánov
Nejestvuje nič lepšieho, čo by si človek mohol v živote vybrať, než samotu s jemnou sladkosťou žalmov, usilovným čítaním, žiarom modlitby, hĺbkou rozjímania a s uchvátením kontemplácie.
Guido, 5. prior kláštora La Grande Chartreuse
I. List sv. Bruna priateľovi Raoulovi
MÔJMU VÁŽENÉMU PRIATEĽOVI RAOULOVOVI, dekanovi katedrálnej kapituly v Remeši, ja,
Bruno, posielam svoje pozdravy, pretože ma k tebe praje všetka moja úprimná náklonnosť.
Vernosť, ktorú si prejavil počas nášho dlhého a príjemného priateľstva, je o to krajšia a pozoruhodnejšia, že sa vyskytuje len príliš zriedkavo. Aj keď nás delí veľká vzdialenosť
a mnoho rokov, tvoje láskavé city boli vždy so mnou. Je to určite dosť jasné z tvojich úžasných listov, v ktorých si mi opakovane vyznával
svoje priateľstvo, a z mnohých ďalších prejavov, ktoré si mi o ňom uviedol,
vrátane priazne, ktorú si tak štedro preukázal mne aj bratovi Bernardovi kvôli mne.
Za toto všetko ti ďakujem, drahý priateľ, nie spôsobom, ktorý by mohol byť niekedy
porovnateľný s tým, čo si odo mňa zaslúžiš, ale prinajmenšom prameniacim z najhlbšieho zdroja
úprimnej lásky.
Pred časom som ti poslal posla s listom, ktorý sa pri iných príležitostiach osvedčil. Keďže sa však ešte nevrátil, považoval som za najlepšie poslať ti jedného z bratov. On ti môže ústne podať podrobnejšiu správu o tom, ako sa tu veci majú, než by som ja kedy dokázal perom a atramentom.
Uisťujem ťa predovšetkým, že moje zdravie je dobré a myslím si, že táto správa pre teba nebude nevítaná. Kiežby som mohol povedať to isté aj o svojej duši! Vonkajšia situácia je taká uspokojivá, ako si len možno priať; ale stojím ako žobrák pred Božím milosrdenstvom a modlím sa, aby uzdravil všetky slabosti mojej duše a naplnil všetky moje túžby svojou štedrosťou.
Žijem v kalábrijskej púšti, ďaleko od všetkých obydlí. Sú tu so mnou niektorí bratia, z ktorých niektorí sú veľmi vzdelaní a usilovne bdia na svojho Pána, aby mu hneď otvorili, keď zaklope. Nikdy by som vám ani nevedel opísať, aké je to očarujúce a príjemné. Teploty sú mierne a vzduch zdravý; medzi horami sa po celej ich dĺžke rozprestiera široká rovina, nádherná na pohľad, ktorá prekypuje voňavými lúkami a kvitnúcimi poľami. Len ťažko by sa dal opísať dojem, ktorý vytvárajú mierne zvlnené kopce zo všetkých strán, s ich chladnými a tienistými roklinami skrytými v úkryte a s množstvom osviežujúcich prameňov, potokov a riečok. Okrem toho všetkého sú tu zelené záhrady a všetky druhy ovocných stromov.
Prečo sa však zaoberať takýmito vecami? Človek s pravým vhľadom má aj iné rozkoše, oveľa užitočnejšie a atraktívnejšie, pretože sú božské. Je však pravda, že naša dosť slabá prirodzenosť sa obnovuje a nachádza nový život v takýchto perspektívach, unavená duchovnými snahami a prísnym spôsobom života. Je ako luk, ktorý sa rýchlo opotrebuje a riskuje, že sa stane nepoužiteľným, ak sa neustále napne.
V každom prípade, aké výhody a božskú radosť prináša ticho a samota púšte tým, ktorí ju milujú, to môžu vedieť iba tí, ktorí to zažili. Pretože tu sa silní muži môžu vnoriť do seba a zostať tam, koľko chcú, usilovne pestovať semená cnosti a s radosťou jesť plody raja. Tu si môžu osvojiť oko, ktoré zraňuje Ženícha láskou jasnosťou svojho pohľadu a ktorého čistota im umožňuje vidieť samotného Boha. Tu si môžu pozrieť rušný voľný čas a odpočívať v tichej činnosti. Aj tu Boh korunuje svojich atlétov za ich tvrdý boj očakávanou odmenou: pokojom neznámym svetu a radosťou v Duchu Svätom.
Takýto spôsob života je príkladom Ráchel, ktorú si Jakub obľúbil pre jej krásu,
hoci porodila menej detí ako Lea s jej menej prenikavými očami.
Kontemplácia má, samozrejme, menej potomkov ako čin, a predsa Jozef a Benjamín boli obľúbencami svojho otca. Tento život je najlepšou časťou, ktorú si Mária vybrala a ktorú jej nikdy nevezme. Je to tiež tá mimoriadne krásna Sunamitka, jediná v Izraeli, ktorá sa dokázala postarať o Dávida a zahriať ho v jeho starobe. Mohol by som si len priať, brat môj, aby si aj ty mal k nej takú výlučnú lásku, aby si, stratený v jej objatí, horel božskou láskou! Kiežby ťa len takáto láska pohltila! Všetka sláva sveta by sa ti okamžite zdala ako špina, nech už ponúkala akékoľvek hladké slová a falošné lákadlá, aby ťa oklamala. Bohatstvo a s ním spojené úzkosti by si bezmyšlienkovite odhodil ako bremeno pre slobodu ducha. Nechcel by si už žiadnu rozkoš, hoci je škodlivá pre telo i dušu.
Veľmi dobre viete, kto nám hovorí: „Kto miluje svet a veci sveta, žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a ctižiadostivosť, nemá v sebe lásku Otcovu“; tiež „Priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom.“
Čo by teda mohlo byť také zlé a ničivé, také nešťastné alebo tak veľmi znakom šialeného a tvrdohlavého ducha, že by ste sa postavili proti Tomu, ktorého moci nemôžete odolať, a ktorého spravodlivej pomste by ste nikdy nemohli uniknúť? Určite nie sme silnejší ako On! Určite si nemyslíte, že nakoniec nechá nepotrestané všetky urážky a opovrhnutie, ktoré dostáva, len preto, že Jeho trpezlivá starostlivosť nás teraz podnecuje k pokániu! Lebo čo by mohlo byť zvrátenejšie, bezohľadnejšie a protirečivejšie prirodzenosti a správnemu poriadku, ako milovať stvorenie viac ako stvoriteľa, to, čo pominie, viac ako to, čo trvá večne, alebo hľadať radšej pozemské dobra ako tie nebeské? Čo si teda myslíš, že by sa malo robiť, drahý priateľ? Čo iné, než dôverovať nabádaniu samotného Boha a veriť v Pravdu, ktorá nemôže klamať? Lebo On volá každého a hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie.“ Nie je to napokon najsmiešnejšia a márna práca byť opuchnutý žiadostivosťou, neustále mučený úzkosťou a starosťami, strachom a smútkom pre predmety svojej vášne? Existuje ťažšie bremeno, ako mať ducha takto zvrhnutého do priepasti
z vznešeného vrcholu svojej prirodzenej dôstojnosti – skutočnej kvintesencie správneho poriadku, ktorá sa pokazila? Uteč, brat môj, pred týmito nekonečnými biedami a nepokojmi; opusti zúrivé
búrky tohto sveta a choď do bezpečného a tichého prístavu.
Veď veľmi dobre vieš, čo nám hovorí Múdrosť v osobe: „Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Kto by si nemohol uvedomiť, aké krásne je, aké prospešné a navyše aké rozkošné zostať v Kristovej škole pod vedením Ducha Svätého, aby sme sa tam naučili tú božskú filozofiu, ktorá jediná ukazuje cestu k skutočnému šťastiu?
Musíte teda úprimne zvážiť fakty: ak vás Božia láska nepritiahne, ani vás úvahy o sebeckosti nepovzbudia tvárou v tvár takým obrovským odmenám, aspoň naliehavá nevyhnutnosť a strach z trestu by vás mali prinútiť, aby ste sa týmto smerom uberali.
Poznáte totiž sľub, ktorý vás viaže, a komu bol daný. Nie je to nikto iný ako všemohúci a úžasný, ktorému ste sa zasvätili ako príjemný a úplne prijateľná obeť. Jemu nie je dovolené klamať, ani by to neprinieslo žiadny úžitok,
okrem toho; pretože sa nenechá beztrestne vysmievať.
Pamätáš si predsa na čas, keď sme boli ty, ja a Fulk Jednooký spolu v
malej záhrade susediacej s Adamovým domom, kde som vtedy býval. Ak si spomínam, už nejaký čas sme
diskutovali o falošných príťažlivostiach a prchavých bohatstvách tohto súčasného
života a porovnávali sme ich s radosťami večnej slávy. V dôsledku toho nás zapálila
božská láska a sľúbili sme, rozhodli sme sa a prisahali sme, že pri najbližšej príležitosti opustíme prchavé tiene tohto sveta a chopíme sa večnosti prijatím mníšskeho rúcha.
Urobili by sme to síce okamžite; ale Fulk odišiel do Ríma a my sme naše predsavzatie odložili
v očakávaní jeho návratu. Meškal však a do cesty nám vstúpili aj iné veci, takže nakoniec horlivosť zmizla a odhodlanie vychladlo.
Takže, čo zostáva, drahý priateľ, než sa čo najrýchlejšie zbaviť záväzkov takéhoto dlhu? Inak riskuješ, že si za takýto vážny a dlhotrvajúci podvod privoláš hnev Všemohúceho, nehovoriac o strašných mukách, ktoré sú jeho dôsledkom. Ktorý mocnár tohto sveta by sa napokon kedy nechal nepomstený, ak by ho niektorý zo svojich poddaných oklamal o sľúbený dar, najmä ak by ho považoval za mimoriadne cenný? Takže sa na mňa nestaraj; jednoducho počúvaj žalmistu, alebo skôr Ducha Svätého, ktorý vyhlasuje: „Skladaj svoje sľuby Hospodinovi, svojmu Bohu, a plň ich; nech všetci okolo Neho prinášajú dary Tomu, koho sa treba báť, ktorý trápi ducha kniežat, ktorý je hrozný pre kráľov zeme.“ Je to hlas Pána, ktorý počuješ, hlas tvojho Boha, Toho, koho sa treba báť, ktorý trápi ducha kniežat, ktorý je hrozný pre kráľov zeme! Z akého dôvodu Duch Boží kladie na to taký dôraz, ak nie preto, aby ťa prinútil zbaviť sa svojho sľubu? Prečo to považuješ za ťaživé, keď to neznamená žiadnu obetu ani zníženie tvojho dobra a hromadí výhody skôr pre teba ako pre Toho, kto prijíma to, čo platíš?
Nenechajte sa zdržať klamlivým lákadlom bohatstva, pretože nemôže napraviť skutočnú chudobu našej duše; ani sa nenechajte zdržať svojím postavením, pretože ho nemôžete obsadiť bez toho, aby ste výrazne ohrozili duchovný život. Bolo by totiž odporné a vskutku zlé, ak môžem povedať, premeniť na svoje vlastné potreby majetok iného, keďže ste v skutočnosti jeho správcom, a nie vlastníkom. Okrem toho, ak by ste sa chceli chváliť svojím bohatstvom nadarmo a na tento účel by ste si udržiavali veľký sprievod, nebolo by potrebné nejakým spôsobom, uchmatnúť jednej osobe to, čo štedro dávate niekomu inému? Vaše vlastné zdroje by napokon nestačili. Takýto postup by však nebol ani štedrý, ani s dobrým účinkom; pretože nič nemožno považovať za štedré, čo nie je zároveň spravodlivé.
Musíte si tiež dávať pozor, aby ste sa nedali odlákať od požiadaviek božskej lásky vo svojej
pozornosti na potreby arcibiskupa. Má veľkú dôveru v tvoju radu a veľmi sa na ňu spolieha; ale nie je vždy ľahké dať radu, ktorá je zároveň užitočná a spravodlivá. Je to skôr božská láska, ktorá sa ukazuje byť o to užitočnejšia, práve v tej miere, v akej je viac v súlade so správnym rozumom. Lebo čo by mohlo byť prospešné a správne, tak vhodné a prirodzené ľudskej prirodzenosti, ako milovať Dobro? Aké iné dobro sa však môže porovnať s Bohom? Vskutku, aké iné dobro existuje okrem Boha? Pretože duša, ktorá dosiahla určitý stupeň svätosti a v malej miere zažila neporovnateľnú krásu, krásu a nádheru tohto Dobra, je zapálená láskou a volá: „Moja duša žízni po Bohu, Bohu môjho života; kedy vojdem a uvidím Božiu tvár?“
Mojou úprimnou nádejou, brat, je, že neodmietneš radu priateľa ani nebudeš hluchý k slovám, ktoré ti hovorí Duch Svätý. Ako môj veľmi blízky priateľ dúfam, že mi splníš tieto túžby a ukončíš moje dlhé bdenie v tvojom ohľade. Inak ma budem naďalej trápiť starosťami, úzkosťou a strachom o teba. Boh ťa chráň, aby si to urobil.
Zomri skôr, ako sa ospravedlníš zo svojho sľubu; pretože v takom prípade by si ma nechal chradnúť neutíchajúcim zármutkom bez akejkoľvek nádeje na útechu.
Moja žiadosť teda je, aby si súhlasil s púťou k svätému Mikulášovi a odtiaľ sa vydal k nám. Tak budeš môcť vidieť toho, kto ťa miluje ako nikoho iného, a budeme sa môcť tvárou v tvár porozprávať o našom náboženskom živote, o tom, ako sa veci majú, a o všetkom inom, čo by mohlo byť predmetom spoločného záujmu. Dúfam v Pána, že nebudeš ľutovať žiadne problémy spojené s takouto cestou.
Tento list nie je taký stručný, ako by mal byť; ale to len preto, že nemám radosť z tvojej prítomnosti. Preto som si prial predĺžiť náš rozhovor, aspoň písomne, a tak mať potešenie z tvojej spoločnosti.
Takže, brat môj, zostaň v dobrom zdraví. Prijmi moje vrúcne želanie, aby si si moje slová vzal veľmi k srdcu. P. S. Poslal by si nám Životopis svätého Remigia? Nie je možné ho tu získať.
Dovidenia.
II. List synom z Chartreuse
MOJIM BRATOM, ktorých milujem v Kristovi nadovšetko, pozdrav od tvojho
brata Bruna. Teraz, keď som od nášho drahého brata Landuina počul podrobný a dojímavý
spis o tom, aký pevný si vo svojom odhodlaní ísť po tak chvályhodnej a
v súlade so správnym rozumom životnej ceste, a dozvedel som sa o tvojej vrúcnej láske a neúnavnej horlivosti pre všetko, čo
sa týka morálnej spravodlivosti a plnosti kresťanskej zrelosti, môj duch jasá v
Pánovi. Skutočne jasám a som unášaný svojou túžbou chváliť a vďakyvzdávať; no zároveň trpko nariekam. Radujem sa, ako je správne, z dozrievajúceho ovocia tvojich cností;
ale červenám sa a nariekam nad vlastným stavom, pretože sa tak ľahostajne a nečinne utápam v špine
svojich hriechov.
Radujte sa teda, moji milovaní bratia, z údelu prekypujúceho šťastia, ktoré vám
pripadlo, a z Božej milosti, ktorú ste v takej hojnosti prijali. Raduj sa, že sa ti podarilo uniknúť nespočetným nebezpečenstvám a stroskotaniam tohto búrkou zmietaného sveta a dosiahol si tiché kotvisko v bezpečí skrytého prístavu. Mnohí by sa k tebe chceli pridať a je aj veľa takých, ktorí vynakladajú značné úsilie, ale vo svojom pokuse zlyhávajú. Navyše, mnohí sú vylúčení aj po dosiahnutí tejto milosti, pretože nebolo v Božom pláne dať im túto milosť.
Preto, bratia moji, považujte to za istotu, overenú znova a znova: ktokoľvek raz zažil takéto závideniahodné dobro a následne ho z akýchkoľvek dôvodov stratil, bude smútiť nad svojou stratou až do konca svojich dní, ak má vôbec nejaký záujem alebo starosť o spásu svojej duše.
Čo sa týka vás, laických mníchov, bratov, ktorí sú mi takí blízki, chcem povedať len toto: Moja duša oslavuje Pána, pretože vnímam slávu Jeho milosrdenstva voči vám z rozprávania vášho milovaného otca a priora, ktorý sa vami veľmi chváli a raduje sa z vás. Zdieľam túto radosť, pretože Boh vo svojej moci nikdy neprestáva vpisovať do vašich sŕdc, nech máte akokoľvek málo vzdelania, nielen lásku, ale aj pochopenie Jeho svätého zákona. Vy svojim životom ukazujete, čo skutočne milujete a čo viete. To znamená, že keď ste opatrní a horliví v zachovávaní skutočnej poslušnosti, chápanej nielen ako plnenie Božích prikázaní, ale aj ako pôvodný kľúč k duchovnému životu a jeho konečná pečať autenticity, ktorá si vyžaduje hlbokú pokoru a mimoriadnu trpezlivosť, ako aj úprimnú lásku k Pánovi a našim bratom, potom je jasné, že s radosťou zbierate nie menej ako tie najlahodnejšie a najživotodarnejšie plody Svätého písma. Takže, bratia moji, zotrvajte v tom, čo ste dosiahli, a vyhýbajte sa ako moru tomu
zhubnému davu rádoby mníchov, ktorí sú v skutočnosti takí prázdni, ako len môžu byť, predávajú svoje
spisy a hovoria tlmeným hlasom o veciach, ktoré si nevážia ani im nerozumejú, ale
skôr si protirečia svojimi slovami a činmi. Sú leniví a túlajú sa z miesta na miesto,
ohovárajú všetkých, ktorí sú svedomití a oddaní, a namýšľajú si, že sú hodní
chvály, ak očierňujú meno tých, ktorí nimi v skutočnosti sú. Pre nich je čokoľvek, čo sa podobá
disciplíne alebo poslušnosti, odporné.
Čo sa týka nášho brata Landuina, mal som v úmysle ho tu nechať kvôli jeho dosť
vážnym a opakujúcim sa chorobám; ale on to nechcel prijať a tvrdil, že pre neho nemôže byť
nič hodnotné, žiadne zdravie ani radosť, ani chuť do života, okrem teba. S opakovanými
znakmi a skutočným prúdom sĺz za teba mi vyložil, ako veľmi si znamená pre neho a nefalšovanú náklonnosť, ktorú k vám prechováva v Pánovi. Preto som nechcel túto záležitosť vynucovať, aby som nespôsobil zarmucovanie ani jemu, ani vám, ktorí ste mi takí drahí
pre vašu zrelosť a dokonalosť ducha. Preto, bratia moji, beriem túto záležitosť veľmi vážne,
a zároveň pokorne a naliehavo, aby ste svojimi skutkami prejavili lásku, ktorú nosíte vo
srdci k vášmu priorovi a milovanému otcovi, tým, že mu láskavo a pozorne poskytnete
všetko, čo potrebuje pre rôzne potreby svojho zdravia. Možno nebude ochotný súhlasiť
s tým, čo mu vaša láskyplná starostlivosť diktuje, a radšej riskuje svoj život a zdravie,
predtým, ako by mu chýbal nejaký vonkajší dohľad. Koniec koncov, to je zvyčajne
neprípustné a mohol by sa hanbiť za to, že medzi vami má prvé miesto, a napriek tomu v týchto
záležitostiach zaostávať, obávajúc sa, že niektorí z vás by sa kvôli nemu mohli stať nedbanlivými alebo vlažnými. Napriek tomu si
nemyslím, že takéto nebezpečenstvo existuje; Týmto vám teda udeľujem potrebnú autoritu, aby ste ma v tejto veci zastúpili a s úctou ho nútim prijať čokoľvek, čo mu udelíte, pre jeho zdravie.
Čo sa mňa týka, bratia, chcem, aby ste vedeli, že jedinou mojou túžbou po Bohu je prísť a navštíviť vás. Hneď ako budem môcť, ak Boh dá, urobím to.
Zbohom!
