Príbeh Mary Wardovej je ako napínavý historický román plný odvahy, vizionárstva a nezlomnej vôle. Predstavte si Anglicko na prelome 16. a 17. storočia, kde katolíci čelia krutému prenasledovaniu…
„Nikdy sa mi nepáčilo klamstvo a nadovšetko nie sebaklam“
„Myslím si, že pre človeka, ktorý odhodlane a nadovšetko hľadá Boha a chce mu slúžiť, nejestvuje väčšie utrpenie, ako neistota o Božej vôli. A predsa by som ju nechcela spoznať za zlacnenú cenu.„
„Svoj pokoj a mier nachádzame v Bohu, nie v ľuďoch.“
V roku 1611, keď sa modlila, ju premohlo osvietenie a jasne počula slová: „prijmi to isté od Spoločnosti“, čím chápala „Spoločnosť Ježišovu“ založenú svätým Ignácom z Loyoly. Zvyšok svojho života mala stráviť rozvíjaním kongregácie rehoľníčok podľa ignaciánskeho vzoru, na čo potrebovala, ale nepodarilo sa jej získať, pápežský súhlas. Až čiastočne po 2. a celkom po 4. storočiach…Jezuitky sú už činné. Ale ich pôvodná charizma sa nežije. Vyzretých dám sa nedokončení chlapci aj medzi jezuitmi boja. Nevedia, kde ich majú nasadiť v duchovnom zápase. A jezuita František ich ani nezviditeľnil. Ten mal radšej všelijaké heterodoxné Zuzany v prezidentských palácoch či propotratárske aktivistky, však…
Potlačenie kongregácie
Trikrát sa so svojimi spoločníkmi pešo vydala z Flámska do Ríma, dvakrát, aby sa pokúsila získať toto schválenie, a tretíkrát ako bola ako väzeňkyňa inkvizície po tom, čo pápež Urban VIII. v roku 1631 potlačil jej kongregáciu a zatakač na ňu vydal kardinál Barberini. Počas tohto obdobia zakladala domy a školy v Belgicku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, na území dnešnej Českej republiky a Slovenska a na iných miestach, často na žiadosť miestnych vládcov a biskupov. Mala ale aj mnoho odporcov, ktorí o nej a jej sestrách šírili vražedné klebety a udania až do Vatikánu.
Svoju vernosť prežívala s radosťou a vášňou pre pravdu, ktorú si po dlhom boľavom čakaní, čo je Božia vôľa pre jej život, a ktoré si svätými túžbami vymodlila. A dostala aj jasnú odpoveď.
Útek a Volanie:
Mladá Mary, pochádzajúca z oddanej katolíckej rodiny z Yorkshire, cíti, že jej život nemá byť len ich útechou v ústraní. V jej srdci horí plameň viery a túžba slúžiť. Keď sa prenasledovanie vystupňuje, Mary, ešte ako teenegerka, riskantne uteká z Anglicka – nie pre svoju záchranu, ale aby mohla v kontinentálnej Európe vstúpiť do kláštora. Cestou sama, v preoblečení, cez nebezpečné územia, to bolo prvým aktom odvážnej nezávislosti a odhodlania.
Vízia, ktorá otriasla svetom:
V kláštore klarisiek , kde jej ako bývalej šľachtičnej dali úlohu chodiť po žobraní, však Mary nenachádza úplný pokoj. Na radu kňaza jezuitu odtiaľ odišla. Dlho sa trápila, ako má slúžiť Bohu a ľudom. Jej myseľ je plná revolučnej vízie: Spoločenstvo žien, ktoré nebude zavreté za kláštornými múrmi, ale pôjde medzi ľudí! Žien, ktoré budú vzdelávať dievčatá ( vtedy niečo takmer nevídané!), pomáhať chudobným a šíriť vieru – aktívne, vo svete, podobne ako mužský rád jezuitov, ktorí ju inšpirovali. Nazvala ich „Anglické panny“ (po neskôr Institute of the Blessed Virgin Mary – IBVM) a ich motto bolo jasné: „Láska, úprimnosť, radosť a slobodná služba“. Predstaviť si to! Ženy bez habitov, žijúce zbožne aj v civilnom priestore v komunitách, ale nie v uzavretej klauzúre kláštora, slobodné pôsobiť tam, kde to bude treba. To bolo v cirkvi 17. storočia nemysliteľné! Pápež so 4. posudzujúcimi kardinálmi sa týchto sestier vydesili.
Cesta plná prekážok a statečnosti:
Mary Ward sa nevzdala. S hŕstkou rovnako odvážnych spolusestier sa vydala na nebezpečnú cestu späť do Anglicka – znova v preoblečení, znova riskujúc väzenie alebo smrť – aby tam zakoreňovala svoju prácu. Zakladala školy pre dievčatá, často v utajení, v podkrovných izbách alebo skrytých priestoroch. Jej zmužilo svätá energia bola pre jej sestry „nákazlivá“, ale aj pre pohoďákov kontroverzná.
Neporozumenie, neprijatie jej charizmy a perzekúcia:
Jej najväčší boj však nebol s anglickými protestantskými úradmi, ale s vlastnou superkatolíckou hierarchiou, ktorá do hĺbky kontemplovala pokokatolicitu. Jej vízia slobodnej, aktívnej ženskej rehole pre aj služobnice ale aj zdravo sebavedomé dámy bez prísnej klauzúry bola pre mnohých kardinálov a biskupov príliš radikálna, až škandálna. Hovorili o nej ako o „bláznivej Angličanke“ a „pobehliciach“. Napriek tomu, že osobne putovala do Ríma, aby obhájila svoju myšlienku pred pápežom, narazila na hlboký odpor. Pápež Urban VIII. v roku 1631 jej inštitút nakoniec bez milosti zrušil. Najhoršie však bolo, že Mary bola obvinená z kacírstva, podnecovania schizmy a rebelstva proti cirkvi svätej, a uväznená v kláštore San Ambrogio v Mníchove – vlastnou cirkvou! Predstava tejto vitálnej, vizionárskej ženy zavretej v chladných múroch je srdcervúca. V cele strávila takmer dva mesiace, chorľavá a veľmi ponížená, a už kruto prenasledovaná.
Vytrvalosť a dedičstvo:
Aj keď bola nakoniec prepustená (čiastočne vďaka zásahu anglického kráľa!), poranila ju nespravodlivosť a také obludné znavažovanie a nepochopenie. Zomrela v roku 1645 v anglickom Yorku, relatívne neznáma a s inštitútom v podstate zakázaným. A to hlavné: so zabitou cťou asi 15 rokov. Od samého pápeža, ktorému chcela najoddanejšie zo všetkých žien slúžiť… Zdalo by sa, že jej nebeská vízia zomrela s ňou.
Ale nie! Jej myšlienky boli príliš silné, jej viera v poslanie oslobodených sestier príliš hlboká. Malé skupinky jej nasledovníčok prežili v ústraní, udržujúc plameň živý. Postupne, po jej smrti, sa začala uznávať genialita jej vízie. V roku 1877 pápež Pius IX. plne schválil pravidlá IBVM. Dnes pôsobia po celom svete (v rôznych vetvách: Loreto sestry, Congregatio Jesu) ako dôkaz jej vízie – vzdelávajú milióny dievčat a žien, vedú univerzity, školy, sociálne projekty, aktívne slúžia v spoločnosti.
Čo robí jej príbeh pútavým?
Dobrodružstvo a nebezpečenstvo: Úteky, preoblečenie, cestovanie v nebezpečných časoch, zakladanie škôl v utajení, znášanie udaní a osočení, väzenie! a nakoniec 15 r. život so zabitou dobrou povesťou…
Revolučná myšlienka: Predstaviť si ženskú rehoľnú činnosť bez klauzúry v 17. storočí bolo ako lietať na mesiac! Jej vízia slobodnej a vzdelanej ženy predbehla dobu o storočia.
Dramatický konflikt: Boj nielen s vonkajším svetom (Anglicko), ale najmä s vlastnou cirkvou, ktorá ju nepochopila a perzekuovala. Jej uväznenie je vrcholom tragickej ironie dostrašených papalášov.
Nezlomná vôľa: Napriek všetkým prekážkam, odsudzovaniu, zákazom a väzeniu sa nikdy úplne nevzdala svojho presvedčenia.
Triumf ducha: Jej vízia nakoniec zvíťazila a ovplyvnila životy nespočetných žien a dievčat po celom svete. Jej dedičstvo žije, kvitne a prináša dobré ovocie.
Ľudská stránka: Nebola bezchybná svätica. Vedela byť sv. tvrdohlavá, možno až neúnosne energická, zažila pochybnosti a hlboké sklamanie. To ju robí prístupnou a ľudskou.
Mary Ward nebola len zakladateľkou rehole. Bola vizionárkou, reformátorkou, prvou svätou feministkou v cirkvi, ktorá verila, že žena má plné právo využiť svoj potenciál, intelekt a horľivosť na službu matke cirkvi – slobodne, aktívne a bez umelých obmedzení. Jej život bol dobrodružstvom sv. viery, ktoré napriek všetkým temným chvíľam skončilo tichým, ale o to silnejším víťazstvom.
Svojím dobrým príkladom a horlivými rozhovormi získala Mary Ward v roku 1609 v Londýne niekoľko nadšených žien pre život takto zasvätený Bohu. Z politicky ťažkého prostredia v anglickom kráľovstve odcestovali na európsky kontinent do Saint Omeru vo Francúzsku, aby slúžili Bohu pod vedením Mary Ward povzbudzované jej jedinečným príkladom a originálnou charizmou.
Congregatio JESU
Zakladateľka si pre svoje členky priala postoj jednoduchosti, nenáročnosti a spokojnosti a zanechala nám opis duchovného profilu z roku 1615, aký sme pozvané v sebe vybudovať. Nazvali sme ho „Spravodlivá duša“. Jej prvé spoločníčky ju definujú ako dušu v nevýslovnej kráse. Všetky jej kvality sú prepojené. Žije v slobode od naviazanosti na pozemské veci a je hlboko spojená s Bohom. Vďaka tomu vlastní pravú slobodu ducha, svätú indiferentnosť, duchovnú múdrosť a pripravenosť na všetko, čo si vyžaduje náš spôsob života, že máme podobne aj my konať. Na základe tohto dedičstva našej zakladateľky sa usilujeme žiť tri základné postoje:
Spravodlivosť – celkový postoj, akého chce mať Boh človeka, celkom prenechaného Jeho milujúcej vôli;
Pravdivosť – chápaná ako čistota charakteru, keď sa človek ukazuje taký, aký je, a je taký, aký sa ukazuje;
Sloboda – od uzavretosti do svojho vlastného „ja“ a dokonalá disponibilita pre všetky dobré skutky.
Takto zakotvené môžeme ísť a účinne slúžiť v našich poslaniach pre stále väčší vzrast Božej slávy a pomoc ľuďom. Vnútorná sloboda nám dáva ochotu kedykoľvek prijať akékoľvek poslanie a dáva nám odvahu a milosť ísť aj tam, kde iní poslúžiť nechcú. K tomu sa zaväzujeme osobitným štvrtým sľubom.
Mary Ward (1585–1645) bola žena revolučných myšlienok a nezlomnej viery. Jej výroky, často zaznamenané v listoch alebo správach jej spolusestier, odzrkadľujú jej hlbokú vieru, vizionársku odvahu a presvedčenie o dôležitosti slobodnej služby žien. Niektoré z najvýznamnejších a najinšpiratívnejších sú:
„Ženy budú v budúcnosti robiť veľké veci.“
(Women in time to come will do much.)
Prečo je silný: Tento výrok je srdcom jej vízie. V dobe, keď bolo pôsobenie žien v cirkvi a spoločnosti prísne obmedzené, Mary Ward predpovedala a verila v ich obrovský, ešte neobjavený a nepovšimnutý potenciál. Jej celoživotné dielo toto presvedčenie naplnilo.
„Polovica sveta prečo odmietate slúžiť a pomáhať?“
(Half the World.)
Prečo je silný: Podľa svedectiev jej spolusestier Mary Ward často hovorila, že „nemôžeme nechať polovicu sveta bez pomoci“. Toto zhrnuje jej naliehavú túžbu slúžiť všade tam, kde je potreba, a zároveň implicitne uznáva ženy ako rovnocenné mužom, to je tiež tá :polokatolíckymi nevykúpenými mužmi? nepovšimnutá „polovica sveta“, ktorá má byť zapojená do jeho premeny.
„Láska, úprimnosť, radosť a slobodná služba.“
(Take the same of the Society [Jesuits]: love, sincerity, joy and freedom to serve.)
Prečo byť aj zdravo sebavedomé? : Toto bolo motto jej spoločenstva („Anglických panien“, neskôr IBVM). Vyjadruje podstatu jej duchovnosti a spôsobu života: autenticitu (úprimnosť), pozitívny prístup (radosť), zameranie na druhých (láska) a kľúčovú hodnotu – slobodu (freedom) – slúžiť bez byrokratických alebo klauzúrových prekážok tam, kde to situácia najviac vyžaduje.
„Buďte takí, akí ste, a buďte to dobre.“
(Be such as you appear and appear such as you are.)
Prečo slobodné?: Volá po autenticite a integrite. Žiadna maska, žiadne predstieranie. Toto bola dôležitá zásada pre jej spoločenstvo, ktoré malo pôsobiť aj v „svete“, nie iba v izolácii. Vyžadovalo to vnútornú silu zmužilosť v ženskej sukni a pravdivosť.
„Máme sa radovať v Pánovi.“
(There is no such difference between men and women that women may not do great things… and I hope in God it will be seen that women in time to come will do much.) – Často spojované s myšlienkou: „Máme sa radovať v Pánovi.“
Čo je to byť duchovne silná: Kombinuje jej dôveru v schopnosti žien („ženy môžu robiť veľké veci“) s dôležitým postojom radostnej viery („máme sa radovať“), aj napriek prekážkam, odsudzovaniu, zlým rečiam a nepochopeniu, ktorým budeš čeliť.
„Sláva, sláva, sláva na výsostiach Bohu.“ počula vraj Mary v anjelskej vízii
(Glory, glory, glory to God on high…)
Podľa svedectiev tieto slová opakovala aj v horúčkovom blúdení po prepustení z väzenia v San Ambrogio. V stavoch fyzického a emocionálneho vyčerpania, zdrvujúcom rozsudku, po hlbokom sklamaní a extrémnej nespravodlivosti, jej srdce zostávalo pokojné a otočené ako slnečnica len k Božej v chvále. To ukazuje jej neuveriteľnú vieru a oddanosť Bohu. Toto je niečo charizmatické, veľké a nadprirodzené. On sám jej zjavil nebeskú anjelskú hudbu a v nej 3 x slová sláva. To ju čakalo, ale musela si prežiť 3 x veľkú pozemskú hanbu. 1. psychiatrické tlaky + 2. duchovné boje + 15 r. spoločenskú hanbu zavraždenia dobrej povesti ako bludárky, schizmatičky a buričky, ako trpké to ovocie už bosoráckeho prekliatia od samotného pápežského dvora. To vtedy spalo hlbokým duchovným spánkom, topilo sa v pozemskej sláve a prosperite, nesvätý pápež so synovcami /možno aj synmi/ viedol posledné vojny na rozširovanie cirkevných pozemkov, umlčalo aj otca vedy G. Galilea ako konšpirátora, sponzorovalo nadbytočný prepych, zamestnávali sa mnohými vonkajšími zbytočnosťami a zabávali sa vtipkovaním na piknikoch
„Všetko na väčšiu slávu a službu Bohu.“
(All for the greater glory and service of God.)
Prečo je silný: Tento výrok, inšpirovaný jezuitským „Ad Maiorem Dei Gloriam“ (AMDG), bol základným smerovadlom pre všetko jej konanie. Všetko – vzdelávanie dievčat, pomoc chudobným, boj proti prekážkam – malo slúžiť tomuto najvyššiemu cieľu.
Čo spája tieto výroky?
Vízia budúcnosti: Vieru v potenciál žien a ich nevyhnutnú úlohu v cirkvi a svete.
Sloboda a služba: Neoddeliteľné spojenie slobodného konania a aktívnej služby tam, kde je treba.
Autenticita a radosť: Žiť pravdivo a s vnútorným pokojom/nádejou, aj v ťažkostiach.
Nezlomná viera a dôvera v Boha: Absolútne zameranie na Božiu slávu a službu, ktoré jej dávalo silu prekonať všetko.
Tieto slová nie sú len historickými citátmi. Dodnes žijú v srdciach a práci jej nástupkýň (sestry z Loreta, Congregatio Jesu a ďalších vetiev IBVM) po celom svete a sú trvalou inšpiráciou pre všetkých, ktorí veria v silu viery, vzdelania a slobodnej služby.
Maľovaný život
Existuje päťdesiat obrazov, každý s rozmermi 142 x 105 cm, známych ako „Maľovaný život Mary Wardovej“, ktoré zobrazujú jej duchovnú cestu. Sú vystavené v „Sále Mary Wardovej“ v Augsburgu v Nemecku
Benedikt XVI. podpísal dekrét umožňujúciu jej blahorečenie. V roku 2021 schválila formálnu rehabilitáciu jej odkazu Kongregácia pre náuku viery. Tým sa definitívne odstránila nálepka „kacírstva“ z jej diela a oficiálne uznala Congregatio Iesu (rád, ktorý založila) ako autentické katolícke združenie.
Pápež František sa o Mary Wardovú explicitne zmienil v rozhovore „Pomáhanie Kristovej Cirkvi vstávať“ (v origináli „Per aiutare la Chiesa di Cristo a rialzarsi“) pre La Civiltà Cattolica, publikovanom 6. novembra 2022: „Myslím na Mary Wardovú, ktorá chcela vytvoriť ženskú vetvu jezuitov. Bola odsúdená, nespravodlivo odsúdená. Súdilo ju Sväté ofícium a jej dielo bolo potlačené Rímom. Ale vydržala až do konca. Bola to žena reformátorka, skutočná reformátorka.“ František to povedal v časti rozhovoru venovanej „ženskému géniu“ a úlohe žien v reforme Cirkvi. Zdôraznil, že Wardová bola vizionárkou, ktorej dielo bolo potlačené kvôli dobovému nepochopeniu, no jej vytrvalosť a vernosť Cirkvi napriek prenasledovaniu sú príkladom aj pre dnešok. Tento výrok priamo poukazuje na historickú nespravodlivosť voči jej osobe a zároveň rehabilitáciu jej odkazu. Na tak veľkú sestru, nie je je príliš lakonické povšimnutie, za 12 r. jezuitského pápežovania?
Tento citát je historicky významný, pretože ide o prvé verejné pápežské priznanie cirkevnej viny voči Mary Wardovej a zároveň explicitné uznanie jej reformátorskej úlohy.
veľké kristíny dejín matky cirkvi
