Ježiš na Poslednej večeri predpovedal  učeníkom veľmi jasne:

„Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.

  Vylúčia vás zo synagóg /čiže z cirkví/, ba prichádza hodina,

 keď sa ten, kto vás zabije, bude nazdávať,

 že tým slúži Bohu.

 A budú to robiť pretolebo nepoznali Otca ani mňa

/Jn, 16, 1 – 3/

                 Ako svätuškári šikanovali v cirkvi svätcov

        Iba preto, lebo našli odvahu prorocky kritizovať                   skorumpovanosť prelátov a mocipánov svojej doby

Sv. Štefan, prvý diakon

Opovážil sa kritizovať židovských cirkevných farizejov, nazval ich zradcami a vrahmi Yahweho. Vytýkal im, že nespoznali čas svojho navštívenia. Pukali im srdcia od zlosti a ukameňovali ho. Fanatik Šavol s tým súhlasil. Štefanova obeta mu vyprosila obrátenie na apoštola Pavla.

Pre mnohých je tieto prastaré príbehy ako úplné novinky,
lebo uverili manilupáciám polokatolíckeho mainstreamu,
vraj duchovná moc v matke cirkvi nebola nikdy zneužitá.
Ej veru bola, v kažom storočí a mnohokrát…
  Duchovný zápas medzi ľudskou a neľudskou
podobou kresťanstva

           medzi Kristovcami a antikristami je permanentný už 21 st.

 

Ked totiž diabol videl, že pri všetkých prenasledovaniach zo strany pohanov Cirkev rastie a ešte viac prekvitá, zmenil svoj plán a nebojuje už otvorene, ale tajne nám strojí úklady a skrýva svoju zákernost pod meno, ktoré oni nosia, aby sme trpeli to isté, co kedysi naši otcovia, ale aby nebolo zrejmé, že trpíme pre Krista, pretože i prenasledovatelia nosia Kristove meno.”

sv. Bazil Velký 

V každom storočí sa v Kristovej Cirkvi stalo
že bol nejaký hierarcha aj zosadený
O tom, že jeden z veľkých svätcov pred 1600 r.

zažil až dvojnásobné šikanovanie

vnútrocirkevné, čiže mobbing, od kolegov 
a tiež  od cisárskej moci , čiže bossing
svedčí o tom život a dielo
svätého carihradského arcibiskupa
/ slovenská verzia jeho životopisu vhodná aj pre malé detičky
zaujímavé a pre dospelejších je svedectvo o ňom v českom jazyku
alebo niečo od zakázaného autora u nás

životopisy rôznych úrovní svedčia o tom,

s akou úctou a neúctou zaobchádzame s našou históriou

ako profesionálne alebo amatérsky pristupujeme k pokladu svojej kresťanskej viery

ako konkrétne vyzerá ten náš slovenský superkatolícky a často aj trápny polokatolicizmus

a čo sa skrýva pod maskou toho českého ateizmu či husitizmu

 

 Vtedajšie „pravoverné gestapo“

napáchnuté a ochraňované cisárskou mocou,

mu išlo ako besné priamo „po krku“

jeho „kolega“ patriarcha Teofil z Alexandrie a jeho 4 biskupi komplici
dali dôkaz svojej dekadencie a výsmechu z „milujte sa navzájom“ 

Janovo kázání proti ženské marnivosti  vyhlašuje válku. Uražená císařovna se spojuje se s Theofilem, konstantinopolským patriarchem , a zajišťuje mu ochranu při jeho příjezdu do města. Theofilos se svými biskupy přijíždí do města, kde svolává synod, aby exkomunikoval Jana Zlatoústého kvůli jeho ochraně mnichů, dále kvůli tomu, že jim pravděpodobně podával eucharistii a z důvodu jeho příklonu k origenismu. Jan byl nejprve obviněn ve dvaceti devíti nesmyslných bodech, z nichž mnich Izák posléze vypracoval sedmnáct, které byly stejné „kvality“ jako ty první. Celý synod se pak sešel dvanáctkrát a dvanáctkrát byl vyzván biskup Jan, aby se dostavil. Jan však věděl, že kdyby ony výzvy přijal, uznal by nepřímo tento synod jako oficiální a z tohoto důvodu ani na jednu výzvu nereagoval. Jan byl přítomnými biskupy jednomyslně odsouzen a výsledek byl doručen císaři, který, ač měl Jana rád, onen nesmyslný výsledek potvrdil. „Lidé se však bouřili. Vchody do svaté Sofie byly hlídané dnem i nocí bdělými strážemi, jež byly ustanoveny obyvateli města, aby jejich biskup nebyl za žádnou cenu odveden. Nebýt tedy Janovy odevzdanosti do rukou Božích a nebýt jeho opětovného uklidňování lidu, snad by byla i válka, neboť jakmile biskupové viděli běsnící davy, skutečně se této války dožadovali.

 Zvalili na neho  29 osočení

vykonštruovaných a obviňujúcich 

„spolubratia“ mu závideli nielen úspech v ohlasovaní evanjelia
ale asi aj sväté priateľstvo s diakonkou sv.Olympiou

nezákonný súd proti nemu bol zvolávaný 12 krát

a  vo vykonštuovanej synode „pri dube“
Do štvanice nahuckaní nesvätí kolegovia biskupi
väčšinou cudzinci, dementní alebo podplatení
bolo ich vraj vyše 30
ho nemilosrdne a škodoradostne

 

zoťali

suspendovali

a

vyštvali

 

Zastalo sa ho neskôr 65 verných biskupov
Vrátil sa do pôvodného pôsobiska

bol opäť prísny voči plytvaniu či darebáčeniu

„spolubratia“ mu asi závideli rečnícky talent a veľkú popularitu
a opäť novými intrigami a podpásovkami ho

očiernili

a aj

exkomunikovali

ešte väčším už aj cisárskym kyjakom

a druhý krát poslali do

vyhnanstva

 1500 km odtiaľ

kde na úteku a uštvatý ako 60 ročný posledný krát

vydýchol so slovami:

Bohu vďaka! Za všetko“…

                   Jeho sympatizanti sa volali joaniti, zrazu sa stali „sektármi“

ešte 30 r. po jeho odchode do neba „pravoverní“ nepriatelia v cirkvi

ošpiňovali jeho meno krivým svedectvom ako

obzvlášť nebezpečného heretika – origenistu

štváča a nemravníka

až sa ho zastal sám pápež v Ríme a 
matka cirkev ho vyhlásila za

svätého vo svätej cirkvi

     Môžme ho považovať za jedného z hlavných patrónov
     šikanovaných politickou aj antikristovskou mocou
   Aj preto je na východe ku nemu zvýšená úcta

 rukaAjeho zachovaná relikvia v kláštore na hore Athos

sv. Jan Zlatoústý
Ioannes Chrysostomus archiepiscopus et doctor Ecclesiae

                    Roku 1568 dostal titul doktor Eucharistie. Učiteľ Cirkvi. Je patrónom kazateľov

Sv. Atanáz

Tohoto biskupa zo 4 st. ariánski bludári, ktorí sa narvali do kresťanských pozícií, priamo do lona cirkvi, ktorej po troch storočiach prenasledovania rímski cisári dali podiel na moci. Až nehoráznym spôsobom falošní kresťania prenasledovali tohoto svätca a opakovane ho posielali asi päť krát, spolu 17 rokov, surovo do        potupných  vyhnanstiev. Na koncile pred skorumpovanými biskupmi pošpiňovali bez hanby povesť poctivého pravoverného biskupa a nechali na neho kydať vymyslené smilné eskapády od úbohej štetky aj od falošných judášov

sv. biskup Atanáz
bojovník za ortodoxnú podobu kresťanstva
alexandrijský biskup zo 4.storočia
5 krát bol poslaný do vyhnanstva
čo bolo 17 rokov z jeho 46 r. biskupskej služby
ukrýval sa v samote púšte

býval pár rokov v otcovej hrobke alebo vo vyschnutej cisterne

osočený vrajkresťanmi spojenými s vtedajšou mocou
z čarodejníctva, z vraždy a useknutia ruky Arsenia
zo smilstva s prostitútkou, z kacírstva a
z rozširovania bludov či vraj nepokojov v ríši

5 x ho do vyhnanstva poslal aj 1.nesvätý pápež Liberius

nezabudli na neho zhodiť viny ako SZ veľkňaz na obetného baránka

Z LISTU SV. ATHANASIA SVÝM VĚŘÍCÍM
„Kéž by vás Bůh potěšil…. To, co vás trápí je, že jiní drží násilím obsazenou Církev, zatím co vy jste v těchto časech venku. Taková je skutečnost, oni mají místa, vy ale máte apoštolskou víru. I když tito obsadili Církev, přesto stojí mimo pravou víru. Vy ale vytrvejte, vy, kteří jste mimo svatyně, neboť ve vás je víra. Uvažte, co je důležitější, místo nebo víra? Pravá víra, samozřejmě. Kdo získal a kdo ztratil v tomto boji, kdo má postavení, nebo kdo uchovává víru? Místo je dobré, to je pravda – když se tam učí apoštolské víře. Je svaté, když se tam vše svaté provádí.
Vy jste ti štastní, vy, kteří zůstáváte v Církvi skrze svou víru, kteří se pevně držíte základu víry, která je vám předáváná apoštolskou tradici. A když vámi, jako už nespočetněkráte chtěla otřást ošklivá nepřízeň, tak neměla úspěch. Jsou to oni, kteří se nechali zdánlivým úspěchem přivést do nynější krize. Nikdo nikdy nepřemůže naši víru, milovaní bratři. A věříme, Bůh nám jednoho dne Církev vrátí.
Čím více se tedy druzí snaží obsaditi svatá místa, tím více se vzdalují od Církve. Tvrdí o sobě, že reprezentují Církev, ve skutečnosti se od ní oddělují a klamou se. Ti katolíci, kteří zůstávají věrní tradici, i když jich jest jen hrstka, ti to jsou, kteří představují pravou Církev Ježíše Krista.“

 

stiahnuť (1).jpg66666

                                                          Sv. Páter Pio

stigmatizovaný taliansky kapucín, bol ako 75 ročný obvinený, že je podvodník, masochista a že smilnil z viacerými ženami. Z Vatikánu prišiel arcibiskup vizitátor, a tomu vypovedali niektoré ženy pod prísahou a aj to reálne podpísali, že mali vraj s pátrom Piom nemravný sexuálny pomer. Okrem toho v spovedi nabulikali viacerým kňazom tam aj v okolí, že spolu vraj hrešili. „Vtelené diablice“ sa tvárili, že sú oddané katolíčky a prejavovali pátrovi divadelný  obdiv, ale išli sofistikovane na to, aby jeho dobrá povesť ako kňaza bola „dokonale“ zavraždená… Bolo to päť sestier Serinettinneliových a najmä jedna z nich Elvíra, ktorá asi surovo žiarlila na pátrovu vzácnu priateľku a duchovnú sestru Cleonice. Pekelné sily ju ovládli a premenili jej ústa na kvalitnú žumpičku… Sami kňazi, ktorí sympatizovali s pátrom boli ako naivní jojkovia dezorientovaní, a neverili, že je morálne čistý po takých „úprimných“ spovediach žien eštébáčiek. Bola mu 3 roky zakázaná spovedná činnosť a bol tak samým Vatikánom čiastočne suspendovaný. Prispeli ku tomu aj ženy nahuckané slobodomurármi a niektorí súdruhovia spolubratia, ktorí asi zo závisti pre pátrovu obrovskú popularitu podávali Vatikánu o ňom iba negatívne hlášky. Pápež sv. Ján XXIII. bol konšternovaný, keď sa neskôr dozvedel, že ho informátori dezinformovali, a prehlásil: „Oklamali ma, oklamali! Nikdy som neublížil ani muche. Páter Pio je Boží muž.“  Istý arcibiskup vraj prisahal pred pápežom na svoj náprsný kríž, že videl pátra Pia, ako si klincom robí stigmy sám. Možno aj videl, asi vo videní od zlého ducha, ktorý pátra aj fyzicky aj extra vydarenými klebetnými kydmi roky ničil. Roky sme tu nevedeli, ako páter skryto trpel, lebo v jeho životopisoch v slovenčine sa o tom nepísalo. Nie je to veru jeden prípad, keď zlo vyčíňa cez sprosté majstrovské lži nainfikované peklom cez herečky  akoby z národného divadla a vraj „oddané katolíčky“a ich verných divákov a poslucháčov, „nábožných“ súdruhov medzi bratmi…  

Obrazek

                                   od roku 1967  dodnes telo sv. pátra Pia odpočíva v neporušenom stave

                                       „Keď nosíš ruženec, satana bolí hlava. Keď ho používaš, on padá.

                                                                  Keď vidí, ako sa modlíš, omdlieva“…

Sv. Ján Vianney

bol obvinený, že je nemanželským otcom jedného dieťaťa v Arse. Tam nastalo „peklo“ obvinenia voči farárovi, toho to naštartovalo do veľkého pokánia, ukľudnilo sa to až za dva roky, kedy  ozajstný otec toho dieťaťa prinútený okolnosťami /zadlávený stromom/ prehlásil, že otec je on, a že ich farár je nevinný. 

Vichingovci  

to je krycí názov mafiánov

ktorí jednoznačne  neverili v Posledný súd

skrývali na našom území pod maskou pravoverných katolíkov

akože servilne a vypočítavo slúžili Veľkomoravskej ríši a panovníkovi

 dokonale herecky predstierali oddanosť pápežovi v Ríme

Ich štýl života však obsahoval ako samozrejmosť

udávanie

osočovanie a intrigy

šikanovanie poctivých kresťanov

rafinované a drzé falšovanie pápežských búl

opitosť mocou, baženie po cirkevnej kariére a sebaoslavu

maximálne ošpinenie z bludárstva a neposlušnosti

svätcov aj budúceho spolupatróna Európy

predrzé klamanie pápeža priamo do očí

lynčovanie čestných ľudí považovali 

za súčasť ohlasovania evanjelia

boli to nehorázni

 kostolní chrapúni 

tí nechodia na sektárske, ale iba na tie najortodoxnejšie bohoslužby, však!

a popritom s veľkou pravdepodobnosťou rátali, že Boh to nevidí…

o týchto tieňoch cyrilometodského dedičstva sa málokto z historikov i klerikov odváži hovoriť otvorene lebo by musel spomenúť nehorázne inkvizičné surovosti uprostred cirkvi už v 9.storočí. Ich poloklamstvo a polopravda zámerne zamlčuje, akoby všetci v cirkvi boli ozajstní kresťania, klame sa tu až sa z ich dizertačných prác práši, ako keby nikto z predstavených cirkvi nezneužil svoju moc a ako keby žiaden Judáš u nás na slovenskom území nikdy nevyčíňal…

za svoj dejinný príspevok v  službe slovenskému ľudu

považovali suspendáciu arcibiskupa sv.Gorazda

a inštaláciu „cirkevného tajomníka“ a hochštaplera

Vichinga do správy duchovných vecí

Vlk v rúchu baránka zasadol do Metodovho úradu

po 22 r. prišiel na nás zaslúžený trest

Veľkomoravská ríša sa rozpadla

a na tisíc rokov nás ovládli maďari 

na Slovensku je tak biedna, že klientov s alzheimerom a dokázateľne nemravným správaním nechávame nielen vo vplyvných funkciách, ale ich beztrestne nechávame pristupovať ku sviatostiam

Za svoju osobitnú úlohu

považovali rozprášiť učeníkov sv. Cyrila a Metoda

exkomunikovať ich z katolíckej Cirkvi

zatknúť ich, väzniť a ponižovať, týrať ich

skoro nahých a uprostred zimy

a bez prostriedkov ich vyštvať za Dunaj ako prašivých psov

niektorých predali do otroctva v Benátkach na trhu ako dobytok

urobili všetko možné, čo bolo v ich možnostiach

arcibiskupa sv. Gorazda zavraždili

sociálne a asi aj fyzicky

„dokonale“ zahladili po tejto dejinnej podlosti

skoro všetky stopy

no a potom

sa išli modlikať na tú najpravovernejšiu z dostupných liturgií

Papež Jan X. (914–928) v listě z r. 924 zazlíval Chorvatům, že se odvolávají na Metoděje, kterého on, papež, prý v žádné knize mezi svatými nenachází. Papež Alexandr II. (1061–1073) dokonce nazval v roce 1069 svatého Metoděje kacířem.

Aj pápeži dostali sfalšované informácie

a až do pontifikátu Leva XIII. 

bol pre mnohých kariéristov v cirkvi

svätec kacírom


o žiadnom zázname o nejakom  Metodovi ako o svätcovi sa nevedelo nič,

a ak sa o ňom rozprávalo medzi odborníkmi na kariérny postup

bol to jednoznačne bludár a novotár

nikto tisíc rokov túto vec viac neskúmal

Ale v pamäti slušných slovanov, slovákov aj sloveniek sa nepriateľom pravdy spomienku na sv.Cyrila a Metoda a ich učeníkov z pamäti národa nepodarilo vymazať

A stal sa dejinný zázrak

tisícroční „kacíri“ a „novotári“

sú svätými spolupatrónmi Európy

Je možné, že Gorazd jednoducho zmizol bez stopy, resp. ho zlikvidovali tak, že si to nikto nevšimol. Vichingovci asi rozdelili učeníkov tak, aby nevedeli o sebe navzájom. Potom, čo viacerých vyhnali preč z Veľkej Moravy, mohli Gorazda úkladne zavraždiť. Na Veľkej Morave si mohli myslieť, že bol vyhnaný, jeho spolupracovníci Kliment, Naum, Angelár a ďalší sa zasa mohli domnievať, že je ešte zatvorený vo väzení. Argumentom za sú aj slová

„ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod.”

Medzi udalosťou tretieho zemetrasenia a vyhnaním mohlo snáď uplynúť ešte niekoľko dní: 

 Keď potom uplynulo desať dní, znova, po tretí raz boli bojovníci osvietení Vychádzajúcim z výsosti, a bezcitní bludári zotrvávali v tej istej zatvrdilosti… Keď potom dosiahli od kniežaťa povolenie konať podľa svojho rozumu,

vyvádzajúc ich zo žalára

a týrajúc takrečeno neľudskými údermi… 


AKÁ JE MEDZI UČENÍKMI PRAVDY SILA KLEBIET A OSOČENÍ


SILA AŽ TISÍCROČNÁ. A AJ ZLOBA.

 „Zdá sa, že niektorí klerici už vzývajú len seba samého“

 em. pápež Benedikt XVI.

Sv. Tomáš Aquinský

Rodina nesúhlasila s jeho zasvätením sa Božiemu kráľovstvu, a tak ho vrhli do zamknutej miestnosti, a sotili mu tam ľahkú ženu, aby ho zviedla. On chytil v sebaobrane na ňu horiacu fakľu

Pozor na svedkov Pravdy
lebo aj keď ich mnohorako prizabijú či až zabijú
oni zvyknú po čase ožiť a nečakane „vstať zmŕtvych“

imgres

Azda najslávnejší exegéta Sv. písma

mystagóg, vzdelanec a pedagóg v staroveku

pomohol kresťanstvu položiť základy filozofie

ako sv.Pavol mu pomohol položiť základy teológie

Bol to nadpriemerný zjav medzi katolíckymi kňazmi

už za života bol slávny a obdivovaný

ale jeho podpriemerní kolegovia škrípali proti nemu zubami závisti

je až neuveriteľné , ako stáročia musel byť v cirkvi

onálepkovaný ako arcideviant

je to veru vhodná nominácia na kandidatúru ako

patróna cirkevných disidentov

bol súdruhmi „spolubratmi“
oficiálne zaživa kladivom kliatby prizabitý
tristo rokov po odchode na večnosť bola jeho dobrá povesť
najväčším duchovným kyjakom

„dokonale“ aj zlynčovaná

pre istotu ho až tri krát

polovzdelaní manekýni viery
surovo exkomunikovali

Aj v našich časoch klebetné kydy o ňom dodnes po fakultách tvrdia

že bol sám sebou vykastrovaný, aby vraj takto prisprosto uchmatol ideál čistoty

a že vraj bol otcom niektorých bludárov či zmäteným mysliteľom

zažil výnimočnú cirkevnú šikanu až za hrob
stáročnú – počas neuveriteľných

17. storočí

Pravda je taká, že to bol jeden z najplodnejších autorov

ktorý a veľmi snažil byť pravoverným kresťanom

a mnoho zmätených orientoval iba a len ku Logosu

čiže Zmyslu bytia a pravému Kristovi

ako cisár Justinián zastrašoval pápeža i koncil

V roku 216, keď dal cisár Caracalla zavrieť alexandrijskú školu, odišiel do Palestíny, kde ho cézarejský biskup poveril výkladom Písma kňazom. Tým sa však rozpútal spor, pretože Origenov predstavený v Alexandrii, biskup Demetrios, protestoval, že je vraj neslýchané, aby laik vykladal Písmo kňazom. / Vraj mu závidel úspech, lebo nebol až tak dobrý ako on/ Origenes sa teda vracia do Alexandrie. O pätnásť rokov neskôr však bol na svojej ceste Palestínou vysvätený na kňaza, aby sa predišlo podobným sporom. Tým však vznikol nový, vážnejší spor, lebo podľa disciplíny cirkvi Origenes nemohol byť vysvätený, pretože sa sám dal vraj vykastrovať. Nakoniec ho alexandrijský biskup Demetrios exkomunikoval a túto exkomunikáciu zopakoval v roku 232 aj jeho nástupca Héraklas, Origenov žiak. 231-253: Origenes odišiel do Palestíny, kde miestny biskup ignoroval alexandrijskú exkomunikáciu.

„ Keď Vás prenasledujú v jednom meste, utečte do iného“ odporučil nám sám Ježiš

V Cézarei založil Origenes novú školu, ktorú viedol skoro dvadsať rokov. Za Deciovho prenasledovania veľa si vytrpel a po mučení nakoniec zraneniam podľahol. Zomrel v Týre v roku 253 (dátum smrti je neistý, niektorí udávajú rok 251). Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomku, pravdepodobne vinou sporu o origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov.Tento divný koncil exkomunikoval aj právoplatného pápeža, čím sa sám zaradil medzi dejinnú hanbu a tzv.lúpežnícke synody…

O žiadnom doporučovaní či zvelebovaní
fyzicky zrealizovanej kastrácie
sa v jeho spisoch
veru nedočítate…

My dnes nevieme, či urobil na sebe obriezku alebo niečo iné

Je možné, že kastráciu urobil na sebe radikálne, ale iba duchovne

Pravdepodobne tí, čo sa sami „vykastrovali“

a herecky predstierajú vraj tú „najpresvätejšiu čistotu“

na Origenovi nevedome odsudzujú iba svoj temný a nevykúpený erós

keď sa na jemu pripisovanej samokastrácii škodoradostne stáročia pochechtávajú

a jeho impozantné celoživotné biblické dielo si nevšimnú

a ako farizeji vidia na ňom iba chyby

a papagájujú o ňom iba očierňovania

Je to azda najcitovanejší autor / svätcami či pápežmi/ kresťanského staroveku

Kto si jeho osobu a dielo nevšimne, ak študuje fenomén kresťanstva

ten určite bude chudáčisko slepý tzv. selektívnou slepotou

a prezrádza iba svoj povrchný diletantizmus

Pápež Benedikt XVI.
nabral odvahu
a tohoto velikána cirkvi rehabilitoval
vo Vatikáne 25. Apríla 2007 r.

 

 

 

Jan Hus

 bol  charizmatický kazateľ

 statočný katolícky kňaz

bol prorokom svojej doby

rektor Karlovej univerzity v Prahe

intelektuál , reformátor ,

zbožný a skromný človek

bol vlastnými „spolubratmi“v cirkvi nútený odvolať 

svoje názory, ktoré päťsto rokov predbehli svoju dobu

boli zmiešané so zlomyselnými  a falošnými osočeniami

ktoré vôbec nehlásal a ani sa ku nim nehlásil

bol nútený iba „svoje bludy“ odvolať

na diskusiu „nebol čas“ a asi ani chuť

odmietol sa takto nedôstojne „pokoriť“

zomrel za vernosť  tomu, čo pokladal za pravdu

 za tzv. slobodu svedomia

ktorá sa legalizovala v cirkvi až na II. Vat. koncile

protipápeža nazval jednoznačne

svätokupcom a antikristom

obvinený z hlásania bludov, poburovania

a nerešpektovania autorít

odmietol podpísať nanútenú verziu falošného pokánia

bol ukrutne upálený ako arcikacír

6.7.1415 v Konstancii

„Nejenom sobě, leč celému světu jsi zrozen.”

„Sebe-li ovládati budeš,

vpravdě králem budeš (…) buď spokojen s málem,

neboť střední cestou půjdeš nejbezpečněji..“
„Milujte se  a pravdy druhému přejte“

„V ctnostných věcech tedy jest poslouchati představeného,
v neřestech odporovati mu.“

 

Andrej Hlinka

horlivý katolícky kňaz

jeden z dobrých otcov slovenského národa

 bol nemilosrdne uväznený

a aj tri roky nespravodlivo suspendovaný 

    bojoval za rešpektovanie základných ľudských práv 

    za tento boj ho súdruhovia onálepkovali

    čiže ako padlí anjeli ho osočili a

„onálepkovali“ ako buriča

proti maďarónskej už rozdrapenosti

TERORISTU a PODPALAČA KOSTOLOV

šovinistický biskup ho krivo obvinil ako

arogantného, svätokupca či neposlušného

čo vraj zneužil duchovnú a kňazskú právomoc

ktorého horlivosť za nedôstojne ponižovaný slovenský národ treba vraj

„vydusiť“

 slovenský národ ho mal v takej úcte

ako svojho vodcu

že mu dal biskupskú mitru pri hlavu na jeho pohrebe

lebo veľmi dobre po dobrom ovocí ten národ vedel

že mal on ale veľmi ďaleko od odpadnutého kňaza 

                                                  Mal byť lekárom. Rozhodol sa byť kňaz a dominikán.                                                                                   Ako pravý duchovný doktor „položil ruky na hnisavé rany“ svojej doby

                     Ostro prehovoril proti zlým mravom v cirkvi a proti prelátom

Prvého marca 1498 mal závažnú kázeň, v ktorej kritizoval samotného pápeža. Nebolo žiadnym tajomstvom, že pápež – veď to bol Borgia – mal milenku a deti: „Nazývajú ma synom zatratenia. Napíšte im toto: ten, ktorého tak nazývate, hovorí, že on nemá milencov, nemá konkubíny, ale stará sa o kázanie viery v Krista, stará sa o povýšenie cirkvi Kristovej, a vy sa staráte len o to, ako ju využiť.“

Pápež zvolil inú taktiku, ako získať Florenciu na svoju stranu. Savonarolovi ponúkol kardinálsky klobúk. Dominikán zostal verný tvrdej línii a ponuku stroho odmietol:

„Keby som túžil po peniazoch alebo po hodnostiach, keby som očakával od pápeža klobúk alebo mitru, počínal by som si inak. Moje skutky nehľadajú slávu ľudskú. Červený klobúk, klobúk krvi: po tom túžim.“

                                      „Nehovorím k vám ja, ale Boh mojimi ústami“

Viete, že tento vraj fanatik a vraj heretik

                                   nemravným pápežom exkomunikovaný „syn zatratenia“

je autorom druhej časti modlitby Zdravas Mária?

Tej časti prvej má autorstvo archanjel Gabriel

a týmto jeho posolstvom začala naša záchrana

 

jeho textu Výklad Ave Maria (Esposizione sopra l’Ave Maria) z roku 1495 se poprvé objevuje
modlitba Zdrávas Maria v podobě, jakou římskokatolická církev užívá dodnes. Savonarola k ní
přidal druhou část, obsahující prosbu o odpuštění hříchů: Svatá Maria, matko Boží, pros za nás
hříšné nyní i v hodině smrti. Amen.(V původní latinské verzi: sancta Maria mater Dei ora pro nobis
peccatoribus nunc et in hora mortis. Amen). Savonarolův dodatek byl oficiálně
schválen tridentským koncilem v roce 1566, kdy byl Savonarola částečně rehabilitován.

pravý prorok, ktorým brat Hieronym bol,

lebo razantne karhal hriechy mocipánov

                                             Medzi Lorenzom Magnificom a Savonarolom čoskoro vznikli nezhody.                                                                                                     Ten hovoril: Chlieb a slávnosti udržujú ľud v pokoji.                                                                                               Savonarola oponoval: „Tyran odvádza pozornosť hrami a slávnosťami.“

Bol aj v osudovom konflikte s nehodným pápežom Alexandrom VI

pranieroval necudné vrajumenie

vážne napomínal spoločenské infekcie

 sväto nemilosrdne demaskoval falošných mesiášov

pričinil sa aj o teokratickú podobu politiky 

aj u svätcov budil kontroverzné názory 
za prorocké hlásanie pravdy a

za razantnú kritiku skorumpovaných cirkevných prelátov

boli s dvoma bratmi obesení

 a ich telá boli spálené 

Po roku 1484 prejavoval vizionárske sklony, kázania spájal s apokalyptickými predpoveďami. Pranieroval nemravnosť hodnostárov cirkvi a predpovedal Boží súd. Od roku 1491 pôsobil v kláštore San Marco vo Florencii ako predstavený kláštora, bol odporcom rodu Medici.

Roku 1494 sa vo Florencii zmocnil vlády a vytvoril teokratický štát. Prísnymi mravnostnými zákonmi chcel mesto premeniť na nový Rím. Mesto označoval za Kristovu republiku, boli zničené mnohé „pohanské“ umelecké diela. Pápež Alexander VI. mu zakázal kázať a dňa 25. júna 1497 bol exkomunikovaný                  ( (dostrašený pápež naňho uvalil kliatbu).

Začiatkom apríla roku 1498 ho uväznili a bol postavený pred inkvizičný súd. Spolu s františkánom, bratom Domenicom a bratom Silvestrom boli mučení a lámaní v kolese. Žiadali od nich, aby sa priznali ku kacírstvu a Savonarola k falošným predpovediam. Girolamo a Domenico nezapreli svoje presvedčenie, Silvestro sa priznal ku všetkým nastrčeným zločinom.

Dňa 23. mája 1498 boli všetci traja obvinení odovzdaní svetskej vrchnosti. Vaisonský biskup Benedetto Pagnotti Vyhlásil Savonarolovu „degradáciu“ slovami: Vylučujem ťa z cirkvi bojujúcej a z cirkvi víťaziacej. Savonarola ho poopravil: Iba z bojujúcej cirkvi, na ďalšie nemáš oprávnenie.

Troch mníchov popravili a upálili na Piazza della Signoria.

Girolamo Savonarola