„Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.
Vylúčia vás zo synagóg /čiže z cirkví/, ba prichádza hodina,
keď sa ten, kto vás zabije, bude nazdávať,
že tým slúži Bohu.
A budú to robiť preto, lebo nepoznali Otca ani mňa„
/Jn, 16, 1 – 3/
Ako svätuškári šikanovali v cirkvi svätcov
Iba preto, lebo našli odvahu prorocky kritizovať skorumpovanosť prelátov a mocipánov svojej doby
Sv. Štefan, prvý diakon
Opovážil sa kritizovať židovských cirkevných farizejov, nazval ich zradcami a vrahmi Yahweho. Vytýkal im, že nespoznali čas svojho navštívenia. Pukali im srdcia od zlosti a ukameňovali ho. Fanatik Šavol s tým súhlasil. Štefanova obeta mu vyprosila obrátenie na apoštola Pavla.
|
|
|
Sv. Atanáz
Tohoto biskupa zo 4 st. ariánski bludári, ktorí sa narvali do kresťanských pozícií, priamo do lona cirkvi, ktorej po troch storočiach prenasledovania rímski cisári dali podiel na moci. Až nehoráznym spôsobom falošní kresťania prenasledovali tohoto svätca a opakovane ho posielali asi päť krát, spolu 17 rokov, surovo do potupných vyhnanstiev. Na koncile pred skorumpovanými biskupmi pošpiňovali bez hanby povesť poctivého pravoverného biskupa a nechali na neho kydať vymyslené smilné eskapády od úbohej štetky aj od falošných judášov
sv. biskup Atanáz
bojovník za ortodoxnú podobu kresťanstva
alexandrijský biskup zo 4.storočia
5 krát bol poslaný do vyhnanstva
čo bolo 17 rokov z jeho 46 r. biskupskej služby
ukrýval sa v samote púšte
býval pár rokov v otcovej hrobke alebo vo vyschnutej cisterne
osočený vrajkresťanmi spojenými s vtedajšou mocou
z čarodejníctva, z vraždy a useknutia ruky Arsenia
zo smilstva s prostitútkou, z kacírstva a
z rozširovania bludov či vraj nepokojov v ríši
5 x ho do vyhnanstva poslal aj 1.nesvätý pápež Liberius
nezabudli na neho zhodiť viny ako SZ veľkňaz na obetného baránka
Z LISTU SV. ATHANASIA SVÝM VĚŘÍCÍM
„Kéž by vás Bůh potěšil…. To, co vás trápí je, že jiní drží násilím obsazenou Církev, zatím co vy jste v těchto časech venku. Taková je skutečnost, oni mají místa, vy ale máte apoštolskou víru. I když tito obsadili Církev, přesto stojí mimo pravou víru. Vy ale vytrvejte, vy, kteří jste mimo svatyně, neboť ve vás je víra. Uvažte, co je důležitější, místo nebo víra? Pravá víra, samozřejmě. Kdo získal a kdo ztratil v tomto boji, kdo má postavení, nebo kdo uchovává víru? Místo je dobré, to je pravda – když se tam učí apoštolské víře. Je svaté, když se tam vše svaté provádí.
Vy jste ti štastní, vy, kteří zůstáváte v Církvi skrze svou víru, kteří se pevně držíte základu víry, která je vám předáváná apoštolskou tradici. A když vámi, jako už nespočetněkráte chtěla otřást ošklivá nepřízeň, tak neměla úspěch. Jsou to oni, kteří se nechali zdánlivým úspěchem přivést do nynější krize. Nikdo nikdy nepřemůže naši víru, milovaní bratři. A věříme, Bůh nám jednoho dne Církev vrátí.
Čím více se tedy druzí snaží obsaditi svatá místa, tím více se vzdalují od Církve. Tvrdí o sobě, že reprezentují Církev, ve skutečnosti se od ní oddělují a klamou se. Ti katolíci, kteří zůstávají věrní tradici, i když jich jest jen hrstka, ti to jsou, kteří představují pravou Církev Ježíše Krista.“
Sv. Páter Pio
stigmatizovaný taliansky kapucín, bol ako 75 ročný obvinený, že je podvodník, masochista a že smilnil z viacerými ženami. Z Vatikánu prišiel arcibiskup vizitátor, a tomu vypovedali niektoré ženy pod prísahou a aj to reálne podpísali, že mali vraj s pátrom Piom nemravný sexuálny pomer. Okrem toho v spovedi nabulikali viacerým kňazom tam aj v okolí, že spolu vraj hrešili. „Vtelené diablice“ sa tvárili, že sú oddané katolíčky a prejavovali pátrovi divadelný obdiv, ale išli sofistikovane na to, aby jeho dobrá povesť ako kňaza bola „dokonale“ zavraždená… Bolo to päť sestier Serinettinneliových a najmä jedna z nich Elvíra, ktorá asi surovo žiarlila na pátrovu vzácnu priateľku a duchovnú sestru Cleonice. Pekelné sily ju ovládli a premenili jej ústa na kvalitnú žumpičku… Sami kňazi, ktorí sympatizovali s pátrom boli ako naivní jojkovia dezorientovaní, a neverili, že je morálne čistý po takých „úprimných“ spovediach žien eštébáčiek. Bola mu 3 roky zakázaná spovedná činnosť a bol tak samým Vatikánom čiastočne suspendovaný. Prispeli ku tomu aj ženy nahuckané slobodomurármi a niektorí súdruhovia spolubratia, ktorí asi zo závisti pre pátrovu obrovskú popularitu podávali Vatikánu o ňom iba negatívne hlášky. Pápež sv. Ján XXIII. bol konšternovaný, keď sa neskôr dozvedel, že ho informátori dezinformovali, a prehlásil: „Oklamali ma, oklamali! Nikdy som neublížil ani muche. Páter Pio je Boží muž.“ Istý arcibiskup vraj prisahal pred pápežom na svoj náprsný kríž, že videl pátra Pia, ako si klincom robí stigmy sám. Možno aj videl, asi vo videní od zlého ducha, ktorý pátra aj fyzicky aj extra vydarenými klebetnými kydmi roky ničil. Roky sme tu nevedeli, ako páter skryto trpel, lebo v jeho životopisoch v slovenčine sa o tom nepísalo. Nie je to veru jeden prípad, keď zlo vyčíňa cez sprosté majstrovské lži nainfikované peklom cez herečky akoby z národného divadla a vraj „oddané katolíčky“a ich verných divákov a poslucháčov, „nábožných“ súdruhov medzi bratmi…
od roku 1967 dodnes telo sv. pátra Pia odpočíva v neporušenom stave
„Keď nosíš ruženec, satana bolí hlava. Keď ho používaš, on padá.
Keď vidí, ako sa modlíš, omdlieva“…
Sv. Ján Vianney
bol obvinený, že je nemanželským otcom jedného dieťaťa v Arse. Tam nastalo „peklo“ obvinenia voči farárovi, toho to naštartovalo do veľkého pokánia, ukľudnilo sa to až za dva roky, kedy ozajstný otec toho dieťaťa prinútený okolnosťami /zadlávený stromom/ prehlásil, že otec je on, a že ich farár je nevinný.
Vichingovci
to je krycí názov mafiánov
ktorí jednoznačne neverili v Posledný súd
skrývali na našom území pod maskou pravoverných katolíkov
akože servilne a vypočítavo slúžili Veľkomoravskej ríši a panovníkovi
dokonale herecky predstierali oddanosť pápežovi v Ríme
Ich štýl života však obsahoval ako samozrejmosť
udávanie
osočovanie a intrigy
šikanovanie poctivých kresťanov
rafinované a drzé falšovanie pápežských búl
opitosť mocou, baženie po cirkevnej kariére a sebaoslavu
maximálne ošpinenie z bludárstva a neposlušnosti
svätcov aj budúceho spolupatróna Európy
predrzé klamanie pápeža priamo do očí
lynčovanie čestných ľudí považovali
za súčasť ohlasovania evanjelia
boli to nehorázni
kostolní chrapúni
tí nechodia na sektárske, ale iba na tie najortodoxnejšie bohoslužby, však!
a popritom s veľkou pravdepodobnosťou rátali, že Boh to nevidí…
o týchto tieňoch cyrilometodského dedičstva sa málokto z historikov i klerikov odváži hovoriť otvorene lebo by musel spomenúť nehorázne inkvizičné surovosti uprostred cirkvi už v 9.storočí. Ich poloklamstvo a polopravda zámerne zamlčuje, akoby všetci v cirkvi boli ozajstní kresťania, klame sa tu až sa z ich dizertačných prác práši, ako keby nikto z predstavených cirkvi nezneužil svoju moc a ako keby žiaden Judáš u nás na slovenskom území nikdy nevyčíňal…
za svoj dejinný príspevok v službe slovenskému ľudu
považovali suspendáciu arcibiskupa sv.Gorazda
a inštaláciu „cirkevného tajomníka“ a hochštaplera
Vichinga do správy duchovných vecí
Vlk v rúchu baránka zasadol do Metodovho úradu
po 22 r. prišiel na nás zaslúžený trest
Veľkomoravská ríša sa rozpadla
a na tisíc rokov nás ovládli maďari
na Slovensku je tak biedna, že klientov s alzheimerom a dokázateľne nemravným správaním nechávame nielen vo vplyvných funkciách, ale ich beztrestne nechávame pristupovať ku sviatostiam
Za svoju osobitnú úlohu
považovali rozprášiť učeníkov sv. Cyrila a Metoda
exkomunikovať ich z katolíckej Cirkvi
zatknúť ich, väzniť a ponižovať, týrať ich
skoro nahých a uprostred zimy
a bez prostriedkov ich vyštvať za Dunaj ako prašivých psov
niektorých predali do otroctva v Benátkach na trhu ako dobytok
urobili všetko možné, čo bolo v ich možnostiach
arcibiskupa sv. Gorazda zavraždili
sociálne a asi aj fyzicky
„dokonale“ zahladili po tejto dejinnej podlosti
skoro všetky stopy
no a potom
sa išli modlikať na tú najpravovernejšiu z dostupných liturgií
Papež Jan X. (914–928) v listě z r. 924 zazlíval Chorvatům, že se odvolávají na Metoděje, kterého on, papež, prý v žádné knize mezi svatými nenachází. Papež Alexandr II. (1061–1073) dokonce nazval v roce 1069 svatého Metoděje kacířem.
Aj pápeži dostali sfalšované informácie
a až do pontifikátu Leva XIII.
bol pre mnohých kariéristov v cirkvi
svätec kacírom
o žiadnom zázname o nejakom Metodovi ako o svätcovi sa nevedelo nič,
a ak sa o ňom rozprávalo medzi odborníkmi na kariérny postup
bol to jednoznačne bludár a novotár
nikto tisíc rokov túto vec viac neskúmal
Ale v pamäti slušných slovanov, slovákov aj sloveniek sa nepriateľom pravdy spomienku na sv.Cyrila a Metoda a ich učeníkov z pamäti národa nepodarilo vymazať
A stal sa dejinný zázrak
tisícroční „kacíri“ a „novotári“
sú svätými spolupatrónmi Európy
Je možné, že Gorazd jednoducho zmizol bez stopy, resp. ho zlikvidovali tak, že si to nikto nevšimol. Vichingovci asi rozdelili učeníkov tak, aby nevedeli o sebe navzájom. Potom, čo viacerých vyhnali preč z Veľkej Moravy, mohli Gorazda úkladne zavraždiť. Na Veľkej Morave si mohli myslieť, že bol vyhnaný, jeho spolupracovníci Kliment, Naum, Angelár a ďalší sa zasa mohli domnievať, že je ešte zatvorený vo väzení. Argumentom za sú aj slová
„ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod.”
Medzi udalosťou tretieho zemetrasenia a vyhnaním mohlo snáď uplynúť ešte niekoľko dní:
Keď potom uplynulo desať dní, znova, po tretí raz boli bojovníci osvietení Vychádzajúcim z výsosti, a bezcitní bludári zotrvávali v tej istej zatvrdilosti… Keď potom dosiahli od kniežaťa povolenie konať podľa svojho rozumu,
vyvádzajúc ich zo žalára
a týrajúc takrečeno neľudskými údermi…
AKÁ JE MEDZI UČENÍKMI PRAVDY SILA KLEBIET A OSOČENÍ
SILA AŽ TISÍCROČNÁ. A AJ ZLOBA.
„Zdá sa, že niektorí klerici už vzývajú len seba samého“
em. pápež Benedikt XVI.
Sv. Tomáš Aquinský
Rodina nesúhlasila s jeho zasvätením sa Božiemu kráľovstvu, a tak ho vrhli do zamknutej miestnosti, a sotili mu tam ľahkú ženu, aby ho zviedla. On chytil v sebaobrane na ňu horiacu fakľu
Pozor na svedkov Pravdy
lebo aj keď ich mnohorako prizabijú či až zabijú
oni zvyknú po čase ožiť a nečakane „vstať zmŕtvych“
Azda najslávnejší exegéta Sv. písma
mystagóg, vzdelanec a pedagóg v staroveku
pomohol kresťanstvu položiť základy filozofie
ako sv.Pavol mu pomohol položiť základy teológie
Bol to nadpriemerný zjav medzi katolíckymi kňazmi
už za života bol slávny a obdivovaný
ale jeho podpriemerní kolegovia škrípali proti nemu zubami závisti
je až neuveriteľné , ako stáročia musel byť v cirkvi
onálepkovaný ako arcideviant
je to veru vhodná nominácia na kandidatúru ako
patróna cirkevných disidentov
bol súdruhmi „spolubratmi“
oficiálne zaživa kladivom kliatby prizabitý
tristo rokov po odchode na večnosť bola jeho dobrá povesť
najväčším duchovným kyjakom
„dokonale“ aj zlynčovaná
pre istotu ho až tri krát
polovzdelaní manekýni viery
surovo exkomunikovali
Aj v našich časoch klebetné kydy o ňom dodnes po fakultách tvrdia
že bol sám sebou vykastrovaný, aby vraj takto prisprosto uchmatol ideál čistoty
a že vraj bol otcom niektorých bludárov či zmäteným mysliteľom
zažil výnimočnú cirkevnú šikanu až za hrob
stáročnú – počas neuveriteľných
17. storočí
Pravda je taká, že to bol jeden z najplodnejších autorov
ktorý a veľmi snažil byť pravoverným kresťanom
a mnoho zmätených orientoval iba a len ku Logosu
čiže Zmyslu bytia a pravému Kristovi
ako cisár Justinián zastrašoval pápeža i koncil
V roku 216, keď dal cisár Caracalla zavrieť alexandrijskú školu, odišiel do Palestíny, kde ho cézarejský biskup poveril výkladom Písma kňazom. Tým sa však rozpútal spor, pretože Origenov predstavený v Alexandrii, biskup Demetrios, protestoval, že je vraj neslýchané, aby laik vykladal Písmo kňazom. / Vraj mu závidel úspech, lebo nebol až tak dobrý ako on/ Origenes sa teda vracia do Alexandrie. O pätnásť rokov neskôr však bol na svojej ceste Palestínou vysvätený na kňaza, aby sa predišlo podobným sporom. Tým však vznikol nový, vážnejší spor, lebo podľa disciplíny cirkvi Origenes nemohol byť vysvätený, pretože sa sám dal vraj vykastrovať. Nakoniec ho alexandrijský biskup Demetrios exkomunikoval a túto exkomunikáciu zopakoval v roku 232 aj jeho nástupca Héraklas, Origenov žiak. 231-253: Origenes odišiel do Palestíny, kde miestny biskup ignoroval alexandrijskú exkomunikáciu.
„ Keď Vás prenasledujú v jednom meste, utečte do iného“ odporučil nám sám Ježiš
V Cézarei založil Origenes novú školu, ktorú viedol skoro dvadsať rokov. Za Deciovho prenasledovania veľa si vytrpel a po mučení nakoniec zraneniam podľahol. Zomrel v Týre v roku 253 (dátum smrti je neistý, niektorí udávajú rok 251). Origenove spisy sa nám zachovali iba v zlomku, pravdepodobne vinou sporu o origenizmus, ktorý viedol nakoniec v roku 553 na 2. konštantínopolskom koncile k posmrtnému odsúdeniu samotného Origena, a tým niekedy aj k priamemu ničeniu jeho spisov.Tento divný koncil exkomunikoval aj právoplatného pápeža, čím sa sám zaradil medzi dejinnú hanbu a tzv.lúpežnícke synody…
O žiadnom doporučovaní či zvelebovaní
fyzicky zrealizovanej kastrácie
sa v jeho spisoch
veru nedočítate…
My dnes nevieme, či urobil na sebe obriezku alebo niečo iné
Je možné, že kastráciu urobil na sebe radikálne, ale iba duchovne
Pravdepodobne tí, čo sa sami „vykastrovali“
a herecky predstierajú vraj tú „najpresvätejšiu čistotu“
na Origenovi nevedome odsudzujú iba svoj temný a nevykúpený erós
keď sa na jemu pripisovanej samokastrácii škodoradostne stáročia pochechtávajú
a jeho impozantné celoživotné biblické dielo si nevšimnú
a ako farizeji vidia na ňom iba chyby
a papagájujú o ňom iba očierňovania
Je to azda najcitovanejší autor / svätcami či pápežmi/ kresťanského staroveku
Kto si jeho osobu a dielo nevšimne, ak študuje fenomén kresťanstva
ten určite bude chudáčisko slepý tzv. selektívnou slepotou
a prezrádza iba svoj povrchný diletantizmus
Pápež Benedikt XVI.
nabral odvahu
a tohoto velikána cirkvi rehabilitoval
vo Vatikáne 25. Apríla 2007 r.
Jan Hus
bol charizmatický kazateľ
statočný katolícky kňaz
bol prorokom svojej doby
rektor Karlovej univerzity v Prahe
intelektuál , reformátor ,
zbožný a skromný človek
bol vlastnými „spolubratmi“v cirkvi nútený odvolať
svoje názory, ktoré päťsto rokov predbehli svoju dobu
boli zmiešané so zlomyselnými a falošnými osočeniami
ktoré vôbec nehlásal a ani sa ku nim nehlásil
bol nútený iba „svoje bludy“ odvolať
na diskusiu „nebol čas“ a asi ani chuť
odmietol sa takto nedôstojne „pokoriť“
zomrel za vernosť tomu, čo pokladal za pravdu
za tzv. slobodu svedomia
ktorá sa legalizovala v cirkvi až na II. Vat. koncile
protipápeža nazval jednoznačne
svätokupcom a antikristom
obvinený z hlásania bludov, poburovania
a nerešpektovania autorít
odmietol podpísať nanútenú verziu falošného pokánia
bol ukrutne upálený ako arcikacír
6.7.1415 v Konstancii
„Nejenom sobě, leč celému světu jsi zrozen.”
„Sebe-li ovládati budeš,
vpravdě králem budeš (…) buď spokojen s málem,
neboť střední cestou půjdeš nejbezpečněji..“
„Milujte se a pravdy druhému přejte“
„V ctnostných věcech tedy jest poslouchati představeného,
v neřestech odporovati mu.“
Andrej Hlinka
horlivý katolícky kňaz
jeden z dobrých otcov slovenského národa
bol nemilosrdne uväznený
a aj tri roky nespravodlivo suspendovaný
bojoval za rešpektovanie základných ľudských práv
za tento boj ho súdruhovia onálepkovali
čiže ako padlí anjeli ho osočili a
„onálepkovali“ ako buriča
proti maďarónskej už rozdrapenosti
TERORISTU a PODPALAČA KOSTOLOV
šovinistický biskup ho krivo obvinil ako
arogantného, svätokupca či neposlušného
čo vraj zneužil duchovnú a kňazskú právomoc
ktorého horlivosť za nedôstojne ponižovaný slovenský národ treba vraj
„vydusiť“
slovenský národ ho mal v takej úcte
ako svojho vodcu
že mu dal biskupskú mitru pri hlavu na jeho pohrebe
lebo veľmi dobre po dobrom ovocí ten národ vedel
že mal on ale veľmi ďaleko od odpadnutého kňaza
Mal byť lekárom. Rozhodol sa byť kňaz a dominikán. Ako pravý duchovný doktor „položil ruky na hnisavé rany“ svojej doby
Ostro prehovoril proti zlým mravom v cirkvi a proti prelátom
Prvého marca 1498 mal závažnú kázeň, v ktorej kritizoval samotného pápeža. Nebolo žiadnym tajomstvom, že pápež – veď to bol Borgia – mal milenku a deti: „Nazývajú ma synom zatratenia. Napíšte im toto: ten, ktorého tak nazývate, hovorí, že on nemá milencov, nemá konkubíny, ale stará sa o kázanie viery v Krista, stará sa o povýšenie cirkvi Kristovej, a vy sa staráte len o to, ako ju využiť.“
Pápež zvolil inú taktiku, ako získať Florenciu na svoju stranu. Savonarolovi ponúkol kardinálsky klobúk. Dominikán zostal verný tvrdej línii a ponuku stroho odmietol:
„Keby som túžil po peniazoch alebo po hodnostiach, keby som očakával od pápeža klobúk alebo mitru, počínal by som si inak. Moje skutky nehľadajú slávu ľudskú. Červený klobúk, klobúk krvi: po tom túžim.“
„Nehovorím k vám ja, ale Boh mojimi ústami“
Viete, že tento vraj fanatik a vraj heretik
nemravným pápežom exkomunikovaný „syn zatratenia“
je autorom druhej časti modlitby Zdravas Mária?
Tej časti prvej má autorstvo archanjel Gabriel
a týmto jeho posolstvom začala naša záchrana
jeho textu Výklad Ave Maria (Esposizione sopra l’Ave Maria) z roku 1495 se poprvé objevuje
modlitba Zdrávas Maria v podobě, jakou římskokatolická církev užívá dodnes. Savonarola k ní
přidal druhou část, obsahující prosbu o odpuštění hříchů: Svatá Maria, matko Boží, pros za nás
hříšné nyní i v hodině smrti. Amen.(V původní latinské verzi: sancta Maria mater Dei ora pro nobis
peccatoribus nunc et in hora mortis. Amen). Savonarolův dodatek byl oficiálně
schválen tridentským koncilem v roce 1566, kdy byl Savonarola částečně rehabilitován.
pravý prorok, ktorým brat Hieronym bol,
lebo razantne karhal hriechy mocipánov
Medzi Lorenzom Magnificom a Savonarolom čoskoro vznikli nezhody. Ten hovoril: Chlieb a slávnosti udržujú ľud v pokoji. Savonarola oponoval: „Tyran odvádza pozornosť hrami a slávnosťami.“
Bol aj v osudovom konflikte s nehodným pápežom Alexandrom VI
pranieroval necudné vrajumenie
vážne napomínal spoločenské infekcie
sväto nemilosrdne demaskoval falošných mesiášov
pričinil sa aj o teokratickú podobu politiky
aj u svätcov budil kontroverzné názory
za prorocké hlásanie pravdy a
za razantnú kritiku skorumpovaných cirkevných prelátov
boli s dvoma bratmi obesení
a ich telá boli spálené
Po roku 1484 prejavoval vizionárske sklony, kázania spájal s apokalyptickými predpoveďami. Pranieroval nemravnosť hodnostárov cirkvi a predpovedal Boží súd. Od roku 1491 pôsobil v kláštore San Marco vo Florencii ako predstavený kláštora, bol odporcom rodu Medici.
Roku 1494 sa vo Florencii zmocnil vlády a vytvoril teokratický štát. Prísnymi mravnostnými zákonmi chcel mesto premeniť na nový Rím. Mesto označoval za Kristovu republiku, boli zničené mnohé „pohanské“ umelecké diela. Pápež Alexander VI. mu zakázal kázať a dňa 25. júna 1497 bol exkomunikovaný ( (dostrašený pápež naňho uvalil kliatbu).
Začiatkom apríla roku 1498 ho uväznili a bol postavený pred inkvizičný súd. Spolu s františkánom, bratom Domenicom a bratom Silvestrom boli mučení a lámaní v kolese. Žiadali od nich, aby sa priznali ku kacírstvu a Savonarola k falošným predpovediam. Girolamo a Domenico nezapreli svoje presvedčenie, Silvestro sa priznal ku všetkým nastrčeným zločinom.
Dňa 23. mája 1498 boli všetci traja obvinení odovzdaní svetskej vrchnosti. Vaisonský biskup Benedetto Pagnotti Vyhlásil Savonarolovu „degradáciu“ slovami: Vylučujem ťa z cirkvi bojujúcej a z cirkvi víťaziacej. Savonarola ho poopravil: Iba z bojujúcej cirkvi, na ďalšie nemáš oprávnenie.
Troch mníchov popravili a upálili na Piazza della Signoria.
Girolamo Savonarola
