Generálna audiencia:
Origenov teologický obrat sa zakladá na Písme
25. 04. 2007
Vatikán (25. apríla, RV) – Svätý otec počas generálnej audiencie v stredu 25. apríla predstavil veriacim celého sveta vo svojej audienčnej katechéze Origena Alexandrijského – „osobu s rozhodujúcim významom pre vývoj kresťanského myslenia“. Jeho teologický prínos nazval Benedikt XVI. „nezvratným obratom“ a jeho samotného „skutočným majstrom“, ktorého mali žiaci veľmi radi nielen ako rozhľadeného teológa, ale aj ako príkladného svedka toho, čo vyučoval. Benedikt XVI. dodal, že podľa Eusébia z Cézarey Origenes vďaka tomu získal mnohých nasledovníkov. Benedikt XVI. o Origenovi ďalej povedal: „Celý jeho život poznačila neprestajná túžba po mučeníctve. Keď v desiatom roku vlády Septima Severa vypuklo v Alexandrii prenasledovanie kresťanov, mal 17 rokov. Klement, jeho učiteľ, opustil mesto a jeho otca Leonidasa uväznili. Syn, vrúcne túžiaci po mučeníctve, túto túžbu nemohol naplniť. Napísal teda otcovi a povzbudil ho, aby neodstúpil od najvyššieho svedectva viery. Keď Leonidasa sťali, mladý Origenes pocítil, že musí prijať príklad jeho života. O štyridsať rokov neskôr, počas kázania v Cézarei, urobil toto vyznanie: ,Nič by mi neosožilo mať otca mučeníka, keby som si nezachoval dobré správanie a nerobil česť svojmu rodu, čiže mučeníctvu svojho otca a svedectvu, ktoré ho preslávilo v Kristovi.’ V jednej z ďalších homílií, keď sa už vďaka mimoriadnej tolerancii cisára Filipa z Arábie zdalo, že možnosť krvavého svedectva celkom pominula, Origenes zvolal: ,Ak by mi Boh dovolil, aby som bol obmytý svojou krvou a tak prijal druhý krst prijatím smrti pre Krista, odišiel by som z tohto sveta bezpečne… A blahoslavení sú tí, ktorým je to dané.’ V týchto slovách dal Origenes voľný priechod svojej neodolateľnej túžbe po krste krvou. Napokon sa mu toto želanie vyplnilo aspoň čiastočne, keď ho za Deciovej vlády uväznili a kruto mučili. Na následky utŕžených zranení o niekoľko rokov zomrel. Nemal ešte ani 70 rokov.
Spomenuli sme, že Origenes spôsobil ,nezmazateľný zvrat’ v dejinách teológie a kresťanského myslenia. V čom spočíva tento zvrat, táto novosť s takými závažnými dôsledkami? V podstate súvisí so založením teológie ako výkladom Písma. Tvoriť teológiu znamenalo pre neho predovšetkým vysvetľovať, chápať Písmo. Alebo môžeme tiež povedať, že jeho teológia je dokonalou symbiózou medzi teológiou a exegézou. Naozaj, poznávacím znamením Origenovej náuky sa zdá práve neprestajné pozvanie prechádzať od litery k duchu Písem a prehlbovať tak poznávanie Boha. Tento tzv. ,alegorizmus’ – ako ho nazval von Balthasar – presne zodpovedá ,vývoju kresťanskej dogmy, uskutočnenej náukou učiteľov Cirkvi’, ktorí – konaním či iným spôsobom – prijali túto ,lekciu’ od Origena.“
Ako Svätý Otec ďalej povedal, Origenom sa inšpirovali mnohí ďalší učenci, takže Tradícia a Magistérium sa vyformovali ako „uskutočňujúce sa Písmo“. Origenes podľa Hieronymovho výpočtu, ktorý uviedol v jednom zo svojich listov, napísal 320 kníh a 310 kázní, väčšina z nich sa však nezachovala. Za Origenovo najznámejšie dielo možno označiť Hexaplu, teda „šesť stĺpcov“, čiže prepis textu Písma v šiestich vedľa seba zoradených stĺpcoch: v hebrejčine napísaný hebrejským písmom, hebrejský text napísaný gréckou abecedou a potom – na porovnanie – štyri rôzne grécke preklady Písma. Hexaplu možno označiť za veľdielo najplodnejšieho autora prvých troch kresťanských storočí.
Origenov záber siahal od exegézy k dogmatike, od filozofie k apologetike, od asketiky k mystike. Ako povedal Benedikt XVI., Origenes predstavuje základnú a globálnu víziu kresťanského života. Svätý Otec potom poslucháčom priblížil tzv. trojaký spôsob čítania Biblie, ktorý Origenes v priebehu svojho života rozvinul a ktorý „napomáha alebo vyjadruje cestu rastu viery“. Prvým krokom je presne spoznať, čo bolo skutočne napísané, teda text ako taký. Pri tomto čítaní ide o porozumenie doslovného významu textu. Tento „literárny“ zmysel však skrýva hĺbky, ktoré nie sú v prvej chvíli zrejmé, preto treba pristúpiť k porozumeniu jeho morálneho rozmeru, teda pochopiť, čo máme robiť, aby sme žili Božie slovo. Napokon je tu ešte význam duchovný, čiže jednota Písma, ktoré vo svojej celosti hovorí o Kristovi. Benedikt XVI. zdôraznil, že „je to Duch Svätý, ktorý nám dáva porozumieť kristologický obsah, a teda jednotu Písma v jeho rôznosti“.
Ako Svätý Otec pripomenul, tieto rozličné rozmery Slova sa pokúsil vložiť do aktuálneho kontextu svojej najnovšej knihy Ježiš Nazaretský. Slovo nám totiž aj dnes vďaka svetlu Ducha Svätého ukazuje, ako žiť. Podotkol, že v Origenovej dobe najmä gnostici a markoniti prichádzali s herézami o Svätom písme – Starý a Nový zákon stavali proti sebe a dospeli až k odmietaniu Starého zákona. Podľa Benedikta XVI. Origenes im šikovne protirečil, keď kázal o tom, že on Starý zákon nenazýva starým, ale vidí ho vo svetle Ducha Svätého. „Zákon sa stáva ,Starým zákonom’ iba pre tých, ktorí ho chcú vnímať telesne, čiže ostávajú pri litere textu,“ zacitoval Svätý otec Origena a pokračoval jeho argumentáciou: „Ale ,pre nás, ktorí ho chápeme a používame v Duchu a v zmysle evanjelia, je Zákon stále nový a oba Zákony sú pre nás jediným Zákonom, nie z hľadiska času a ich datovania, ale pre novosť zmyslu… No pre hriešnika a pre tých, čo nerešpektujú zmluvu lásky – tento posledný duchovný zmysel -, starnú aj evanjeliá’ (Hom. Num. 9, 14).“
Katechézu o Origenovi Benedikt XVI. ukončil pozvaním „prijať do svojho srdca náuku tohto veľkého učiteľa viery“. Dodal: „Modlime sa, aby nám Pán pomohol čítať Sväté písmo modlitbovým spôsobom, aby nás naozaj sýtil pravým chlebom života, svojím Slovom.“
V pozdravoch po katechéze sa pápež prihovoril aj pútnikom zo Slovenska: „S láskou vítam pútnikov z farností Dulovce, Podhorany a Terchová. Bratia a sestry, budúcu nedeľu budeme sláviť Deň modlitby za duchovné povolania. Proste Krista, Dobrého pastiera, aby stále posielal nových pracovníkov do svojej služby. Ochotne žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
2007-05-02
Generálna audiencia:
Spoznávanie Krista a všeobecné kňazstvo v Origenovej náuke
Vatikán (2. mája, RV) – Modlitba a Cirkev. To sú dva kľúčové body náuky Origena Alexandrijského, o ktorom hovoril Svätý otec v audienčnej katechéze minulý týždeň. Dnes sa podrobnejšie venoval jeho životu a dielu, zvlášť čítaniu Svätého písma, ktoré je jeho jadrom a Origenes ním výrazne ovplyvnil cirkevnú tradíciu lectio divina, čiže posvätného čítania spojeného s modlitbou. Ako pripomenul Benedikt XVI., Origenes pretkával všetku svoju exegézu a teológiu skúsenosťami a podnetmi spojenými s modlitbou. Veď celé bohatstvo teologického myslenia nikdy nemôže byť len vedeckým traktátom, ale je vždy zakotvené v modlitbovej skúsenosti, v kontakte s Bohom. Spoznávanie Písma si preto podľa Origena vyžaduje viac než samotné štúdium osobný vzťah s Kristom a modlitbu. Bol presvedčený, že prednostnou cestou k poznaniu Boha je láska a že Krista nemožno skutočne spoznať, kým sa do neho nezaľúbime.
„V Liste Gregorovi Origenes pripomína: Oddávaj sa čítaniu božských Písem; venuj sa mu vytrvalo. Venuj sa čítaniu s úmyslom veriť a páčiť sa Bohu. Ak sa počas čítania ocitneš pred zavretou bránou, búchaj a otvorí ti strážca, o ktorom Ježiš povedal: Správca mu otvorí. Venuj sa teda posvätnému čítaniu, hľadaj v Bohu s neoblomnou vernosťou a vierou zmysel božských Písem, ktorý sa v nich skrýva vo veľkej miere. Nesmieš sa však uspokojiť s búchaním a hľadaním: na pochopenie Božích vecí nevyhnutne potrebuješ modlitbu. Práve na povzbudenie do nej nám Spasiteľ nepovedal len: Hľadajte a nájdete, a Klopte a otvoria vám, ale dodal: Proste a dostanete (Ep. Gr. 4).“
Touto náukou zohral Origenes v dejinách lectio divina priekopnícku úlohu. Od neho sa naučil čítať Písmo biskup Ambróz z Milána, ktorý posvätné čítanie priniesol na Západ a odovzdal ho Augustínovi a následne mníšskej tradícii. Najvyšší stupeň poznania Boha vyviera podľa Origena z lásky. Tak to je aj medzi ľuďmi: jeden môže poznať druhého do hĺbky, iba ak je medzi nimi láska, ak si otvárajú srdcia. Výrečný príklad nachádzal Origenes vo výklade hebrejského slova spoznať, ktoré sa používa aj na pomenovanie aktu ľudskej lásky. Vyjadruje sa tak, že jednota v láske spôsobuje ozajstnejšie poznanie. Ako muž a žena sú dvoma v jednom tele, tak sa Boh a veriaci stávajú dvoma v jednom duchu. Týmto spôsobom ústi Origenova modlitba podľa Benedikta XVI. do najvyšších úrovní mystiky. Ako príklad citoval jeho vyznanie zachované v prvej z Homílií o Piesni piesní:
„Často – Boh mi je v tom svedkom – som veľmi silno cítil, že Ženích sa približuje; potom náhle odišiel a ja som nemohol nájsť to, čo som hľadal. Znova mi dal túžbu po svojom príchode a niekedy sa vrátil, no keď sa mi zjavil, keď som ho držal v rukách, hľa, zasa mi unikol, a len čo sa mi stratil, znova ma primel hľadať ho… (Hom. Cant. 1, 7).“
V tejto súvislosti Benedikt XVI. pripomenul slová svojho predchodcu Jána Pavla II. z encykliky Nuvo millennio ineunte, kde hovorí o modlitbe ako pravom dialógu lásky, keď sa ľudská bytosť nechá úplne ovládnuť božským Milencom a chveje sa pod dotykom Ducha synovsky odovzdaná v Otcovom srdci… Ide o „cestu úplne založenú na milosti, ktorá si však vyžaduje tvrdé duchovné úsilie a pozná aj bolestivé očisťovanie, ale jej plodom je v rozličných možných formách nevýslovná radosť, ktorú mystici zažívajú ako manželskú jednotu“ (n. 33).
Ďalšou dôležitou časťou Origenovej náuky bola náuka o Cirkvi, zvlášť o všeobecnom kňazstve veriacich. Origenes v tejto súvislosti pripomínal zákaz vstúpiť do svätyne svätých daný Áronovi po smrti jeho dvoch synov a varoval veriacich, že ak niekto kedykoľvek vstúpi do svätyne bez povinnej prípravy, bez veľkňazského odevu a predpísaných obiet, zomrie…
„Tento prejav sa týka nás všetkých. Nariaďuje vlastne, aby sme vedeli, ako pristupovať k Božiemu oltáru. Alebo nevieš, že aj tebe, čiže celej Božej Cirkvi a veriacemu ľudu, bolo udelené kňazstvo? Počúvaj, ako sa Peter prihovára veriacim: Vyvolené, kráľovské, kňazské pokolenie, svätý národ, ľud, ktorý si Boh prisvojil. Ty máš teda kňazstvo, lebo si kňazským pokolením, a preto musíš ponúkať Bohu obetu… No aby si ju mohol ponúkať dôstojne, potrebuješ čisté rúcho odlišné od bežného odevu ostatných ľudí, nevyhnutne potrebuješ božský oheň“ (tamtiež).
Takže na jednej strane „prepásané bedrá“ a „kňazský odev“, čiže čistý a čestný život, a na druhej strane „lampa stále zažatá“, čiže viera a znalosť Písem, sa stávajú neodmysliteľnými podmienkami na vykonávanie všeobecného kňazstva, ktoré si vyžaduje čistý a čestný život, vieru a znalosť Písem. O to viac sú tieto podmienky, samozrejme, nevyhnutné pre služobné kňazstvo. Podľa Origena vytvárajú tieto podmienky – čiže celkové vedenie života, ale najmä prijímanie a štúdium Slova – pravú „hierarchiu svätosti“ vo všeobecnom kňazstvev kresťanov. Na vrchol tejto cesty k dokonalosti Origenes kládol mučeníctvo. Hovoril o „ohni na zápalnú obetu“, čiže o viere a znalosti Písem, ktorý nikdy nesmie vyhasnúť na oltári toho, kto vykonáva kňazskú službu.
V daždi, ktorý sa spustil na účastníkov generálnej audiencie na Svätopeterskom námestí, Svätý otec povzbudil pútnikov, aby aj vodu prijali ako znak požehnania – najmä keď sa teraz toľko hovorí o suchu. Potom svoj prejav skrátil a len dodal, že táto neúnavná púť dokonalosti sa týka nás všetkých, ak sa pohľad našich sŕdc upiera na kontempláciu Múdrosti a Pravdy, ktorou je Ježiš Kristus. Benedikt XVI. použil slová evanjelistu Lukáša, ktorý hovorí, že keď Ježiš kázal v Nazarete, „oči všetkých, čo boli v synagóge, sa upierali na neho“ (Lk 4, 16-30) a vzyval všetkých, aby aj napriek nepriaznivému počasiu upreli oči na Krista, a tak nastúpili na pevnú a správnu cestu. -te-
V pozdravoch po katechéze sa Svätý otec prihovoril aj pútnikom zo Slovenska: „Srdečne pozdravujem slovenských pútnikov z farností Pušovce, Zemplínska Teplica, ako aj z Cirkevnej základnej umeleckej školy z Lučenca. Bratia a sestry, v tomto mariánskom mesiaci máji vás chcem zveriť Panne Márii. Ona nech vás sprevádza pri hľadaní pravého pokoja. S týmto želaním žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
