jedna z modiel, ktorej sa klaňajú „katolícke“ médiá, že tých, čo sú z oficiálnej pastorácie neférovo vyradení, tých ignorujú, ako keby neexistovali! A to ide o čestného a vzorného muža + asi najodvážnejšieho zo všetkých súčasných katolíckych biskupov celého sveta
aká synoda, aké počúvanie, aké milosrdenstvo?? veď je to faux pas, neľudskosť a hanba, miliardy sa na to divadlo zhrozene a odpudivo prizerajú… tým ich ku Ježišovi a ku RKC veru nepritiahneme
Neexistující pastýřský list k volbám od neexistujícího biskupa
Dosť bolo mlčania. Dosť bolo zrady.
Moji drahí bratia a sestry v Kristovi,
To, čo sa stalo minulý víkend v Bazilike svätého Petra, nemožno ignorovať. Pred očami celého sveta bola znesvätená Svätá brána – posvätný symbol pokánia a obrátenia v tomto jubilejnom roku. Skupiny otvorene presadzujúce agendu LGBTQ, ktorá je v rozpore s Božím stvoreným poriadkom, ozdobené dúhovými zástavami a oslavujúce svoju vzburu proti Božiemu zákonu, pochodovali cez tie isté dvere, ktoré majú volať hriešnikov k pokániu a novému životu v Kristovi.
Toto nebola len „púť“. Bol to výsmech Bohu, znesvätenie Svätej brány a verejné pohoršenie, ktoré dovolili najvyššie cirkevné autority.
Kde sú hlasy pastierov? Na svete je viac ako 5 000 katolíckych biskupov a viac ako 400 000 kňazov. Prečo neburácajú od pobúrenia? Svätý Ján Zlatoústy raz povedal: „Nemyslím si, že medzi biskupmi bude veľa spasených, ale oveľa viac bude tých, ktorí zahynú.“ A pápež svätý Gregor Veľký varoval: „Nikto neškodí Cirkvi viac ako ten, kto má titul alebo hodnosť svätosti a koná bezbožne.“
Aj sám Pán vyhlasuje: „Ale pretože si vlažný, a nie si ani studený, ani horúci, vypľujem ťa z úst“ (Zj 3,16).
Mlčanie zoči-voči svätokrádeži nie je opatrnosť – je to zrada. Povoliť takúto verejnú oslavu pod samotnou kupolou Katedrály svätého Petra znamená odovzdať kľúče od Kráľovstva duchu Sodomy.
Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý odráža dve tisícročia posvätnej tradície, učí: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne činy ako činy ťažkej zvrátenosti, vždy vyhlasovala, že homosexuálne činy sú vo svojej podstate neusporiadané“ (KKC 2357).
Bez pokánia nemôže byť odpustenie. Prejsť Svätou bránou a pritom otvorene odmietnuť Boží zákon nie je milosrdenstvo – je to svätokrádež.
Pripájam sa k biskupovi Athanasiovi Schneiderovi a vyhlasujem túto udalosť za „ohavnosť spustošenia stojacu na svätom mieste“ (porov. Mt 24,15). Vyzývam pápeža Leva XIV. a Vatikán, aby vydali verejný akt nápravy, ako to urobil pápež Ján Pavol II. v roku 2000, keď odsúdil takzvaný pochod „Gay Pride“ v Ríme. Čokoľvek menej je vážnym zanedbaním povinnosti pred Bohom.
Nech každý veriaci katolík povstane v modlitbe, pokání a náprave. Nech sa po celom svete rozmnožia sväté hodiny eucharistickej adorácie. Nech je Najsvätejšie Srdce Ježišovo utešené, lebo Jeho dom je zneuctený a Jeho Nevesta znesvätená.
Nenechajte sa oklamať: milosrdenstvo bez pravdy je lož a pravda bez milosrdenstva je zbraň. Kristovo milosrdenstvo vždy volá hriešnikov k obráteniu, nikdy nie k upevneniu sa v hriechu. K tým, ktorí sú zaťažení príťažlivosťou k osobám rovnakého pohlavia alebo uväznení v hriešnych zväzkoch, podávame Kristovu ruku – ale je to ruka, ktorá vás vytiahne z jamy, nie tá, ktorá žehná reťaziam, ktoré vás spútavajú.
Milovaní v Kristovi, prežívame obdobie skúšky predpovedané v Písme. Nesmieme však zúfať, „… Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozmnožila milosť“ (Rimanom 5:20). Stojte pevne, bdite a zachovajte si vieru.
Nebudem mlčať, kým bude Boží dom znesvätený. Čas polovičných opatrení sa skončil. Nech strážcovia kričia nahlas, nech pastieri povstanú a nech nepriatelia Krista vedia, že Jeho Nevesta nie je na predaj, nie je na posmech a nie je na vzdanie sa.
Mlčanie pastierov nebude odpustené! Dosť bolo mlčania. Dosť bolo zrady. Nech si kňazi a biskupi Boží dnes vyberú, komu budú slúžiť – lebo oheň súdu je už zapálený a Pán sa nedá vysmievať.
Nech kričia: „Nebudem mlčať, kým vlci požierajú stádo – radšej zomriem kričiac Kristovu pravdu, ako budem žiť v zbabelom tichu.“
Ježišovo Srdce bolo zranené v Jeho vlastnom dome; nech svet počuje našu odpoveď s láskou, pravdou a ohňom: tento dom je Jeho a žiadna moc pekla ho nepremôže.
Nech prebodnuté Srdce Ježiša Krista uzdraví rany spôsobené Jeho Neveste. Nech vás Drahocenná Krv vyliata na Kalvárii ochráni pred klamom a posilní vo svätosti. A nech vás príhovor Panny Márie Bolestnej udrží neochvejnými až do úsvitu víťazstva. A nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.
Biskup Joseph E. Strickland Emeritný biskup
Ovce sú rozprášené. Vlci nosia mitry.
Moji drahí bratia a sestry,
Dnes, s hlbokým zármutkom nad stavom našej milovanej Cirkvi, musím prehovoriť. Pápež Lev XIV. vymenoval kardinála Blasého Cupicha z Chicaga do správnej rady Vatikánu. Nie je to malý administratívny akt; je to vyhlásenie o smerovaní.
Kardinál Cupich verejne oponoval tradičnej latinskej omši, toleroval a dokonca oslavoval politikov, ktorí presadzujú potraty, a neustále podkopával autoritu tých, ktorí obhajujú posvätnosť života a plnosť katolíckej doktríny. Povýšenie takéhoto muža do jedného z riadiacich orgánov Vatikánu znamená vyslať odkaz veriacim katolíkom na celom svete: vernosť tradícii a morálnemu zákonu sa teraz považuje skôr za prekážku ako za svetlo.
Nemôžem mlčať. Cirkev, ktorú milujem, je rozkladaná – nie jej vonkajšími nepriateľmi, ale tými v jej múroch, ktorí vymieňajú evanjelium Ježiša Krista za schválenie sveta. Veriaci si zaslúžia jasnosť, nie zmätok. Nehovorím zo vzbury, ale z poslušnosti pravde Krista, ktorý povedal: „Nech je vaša reč áno, áno, nie, nie“ (Matúš 5:37). Moja vernosť pápežskému úradu zostáva, ale vernosť neznamená mlčanie tvárou v tvár chybe.
Avšak samotné slová zármutku nestačia. Hodina je už príliš neskorá a klam príliš hlboký. Sledujeme, ako je viera našich otcov rozbíjaná pod zámienkou obnovy. Tí, ktorí kedysi bránili Kristovu nevestu, si teraz užívajú potlesk sveta. Stavajú oltáre tolerancii, zatiaľ čo Kristus je znovu ukrižovaný mlčaním a zradou.
Povedzme si to otvorene: keď sú k moci dosadzovaní ľudia, ktorí odmietajú morálny zákon, ktorí sa vysmievajú posvätnej liturgii, ktorí pohŕdajú veriacimi, ktorí nekľačia pred eucharistickým Pánom – to nie je obnova, ale vzbura proti samotnému Kristovi. A žiadny katolík, biskup ani laik, nemôže nečinne prizerať, ako svetlo pravdy zatieňuje.
Úpenlivo prosím svojich bratov biskupov: teraz nie je čas šepkať. Ovce sú rozpŕchnuté. Vlci nosia mitry. Mlčať znamená mať účasť na hriechu. Výzva k jednote nemôže znamenať jednotu v omyle. Musí znamenať jednotu v prebodnutom Srdci Vykupiteľa.
Veriacim hovorím: nestrácajte odvahu. Neopúšťajte Cirkev, lebo je stále Kristovou nevestou, aj keď krváca. Zostaňte neochvejní. Modlite sa a odprosujte. Uctievajte eucharistického Pána s väčšou láskou ako kedykoľvek predtým. Učte svoje deti nepozmenenej viere. Stojte pod krížom s Pannou Máriou.
Kristus nežiada našu diplomaciu – žiada našu vernosť. Už nemôžeme predstierať, že tieto zrady sú len nedorozumenia. Svet to môže nazvať vzdorom; nebo to nazýva pravdou. „Lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí“ (Skutky 5:29).
Nech Najsvätejšie Srdce Ježišovo opäť kraľuje v Jeho Cirkvi a nech je každý pastier verný, keď sa zjaví Najvyšší Pastier. Amen.
Biskup Joseph E. Strickland Emeritný biskup
povedzme otvorene : v Cirkvi sú dnes zradcovia.
Moje drahé deti v Kristovi, nech je chválený Ježiš Kristus teraz i naveky. A požehnanú Veľkú noc vám.
Kristus vstal z mŕtvych – Aleluja! Tieto slová nie sú len na včerajšie ráno, na Veľkonočnú nedeľu, ale na každý deň nášho života. Aleluja neodkladáme, keď zvädnú ľalie alebo keď sa minú vajíčka. Nie, Cirkev nám vo svojej múdrosti dáva päťdesiat dní – päťdesiat dní Veľkej noci! Prečo? Pretože toto tajomstvo zmŕtvychvstania nie je niečo, okolo čoho sa vyhýbame. Je to základný kameň našej nádeje, oheň našej viery a zdroj našej odvahy.
Ale dnes s vami chcem hovoriť nielen o radosti, ale o realite, ktorá sa mnohých z nás hlboko dotýka: prítomnosť zrady. Bodnutie lži. Smútok, ktorý prichádza, keď aj v múroch Cirkvi sú tí, ktorí zvádzajú iných na scestie.
A predsa, ani toto, moje drahé stádo – ani toto nie je nové. Nie je to mimo dosahu Veľkej noci.
Takže dnes s vami chcem hovoriť o tom, ako môžeme ísť ďalej, ako verní katolíci, stále vo Veľkej noci, s plným vedomím, že medzi nami sú zradcovia. Chcem vám ponúknuť nielen varovania, ale aj nádej. A chcem vám predstaviť slovo, ktoré nás prevedie touto epizódou – slovo, ktoré hovorí o konflikte aj o príležitosti: križovatky.
Začnime tam, kde sme – na Veľkonočný pondelok. Kristus vstal z mŕtvych. Ale čo cítili učeníci v ten prvý pondelok po zmŕtvychvstaní?
Neorganizovali večierky. Ešte neboli odvážnymi kazateľmi. Mnohí boli stále zmätení. Stále vystrašení. Niektorí sa skrývali za zamknutými dverami. A iní kráčali po ceste do Emauz, srdcia ťažkých od zmarených nádejí – až kým sa im Pán nezjavil.
To je upokojujúce, však? Pretože veľkonočná radosť je skutočná, ale často svitá pomaly. Nie vždy sa cíti ako trúbenie trúb a slnečné svite. Niekedy sa cíti ako záblesk nádeje, ktorý postupne rastie – ako slnko vychádzajúce spoza tmavých mrakov.
A tak ideme vpred na Veľkú noc, netváriac sa, že vo svete alebo v Cirkvi je všetko v poriadku, ale s vedomím, že Kristus premohol smrť a to je neotrasiteľná pravda. Je to základ, na ktorom staviame, najmä keď sa všetko ostatné trasie.
Ale teraz povedzme otvorene. V Cirkvi sú dnes zradcovia. Muži, ktorí nosia rúcha, ktorí hovoria zbožným tónom, ktorí stoja na miestach autority – a napriek tomu popierajú pravdu.
Niektorí popierajú Kristovo učenie. Iní mlčia tvárou v tvár zlu. Ďalší aktívne podkopávajú morálny zákon a odmietajú doktrínu, akoby to bol len prechodný názor. Prekrúcajú milosrdenstvo na povolenie. Ponúkajú kamene namiesto chleba.
Toto nie je len nešťastné. Je to zrada.
A už sme to videli. Judáša Iškariotského si vybral sám Kristus. Kráčal s Pánom, počúval Jeho učenie, bol svedkom Jeho zázrakov – a predsa Ho predal za striebro. Zradil Ho bozkom.
Tá istá zrada pokračuje aj dnes. Ale pozorne si vypočujte: Judáš nezničil Cirkev. Jeho zrada, hoci tragická, nebola koncom príbehu.
Kristus dopustil zradu. Vstúpil do nej a zvíťazil cez ňu.
Nebuďme teda naivní – ale ani nezúfajme. Keď vidíme korupciu, ticho alebo škandál, musíme smútiť, áno – ale musíme si tiež pamätať: Cirkev je Kristova a On ju neopustí.
A preto vám hovorím: Nenechajte zrade ukradnúť vašu vieru. Nenechajte falošných pastierov ukradnúť vašu dôveru v Dobrého Pastiera. Ste Jeho ovce a On vás pozná. Zostaňte blízko Neho.
Pozrime sa teraz na toto slovo: križovatky.
Križovatka je miestom rozhodnutia. Je to miesto, kde sa stretávajú dve cesty a vy si musíte vybrať svoju. Z duchovného hľadiska sú križovatky momentmi milosti – alebo zlyhania. Sú to miesta, kde sa skúša vaša vernosť.
Apoštoli čelili takýmto križovatkám. Po ukrižovaní mohol Peter zostať zlomený svojím zapretím. Ale on si vybral pokánie a neskôr – keď bol naplnený Duchom Svätým – si vybral odvahu.
Mária Magdaléna čelila križovatke, keď sa v záhrade pridržiavala zmŕtvychvstalého Krista a On povedal: „Nepridržiavaj sa mňa, ale choď k mojim bratom.“ Mohla si vybrať pohodlie. Namiesto toho sa stala apoštolkou apoštolov.
Aj vy dnes čelíte križovatkám. Možno vo vašej rodine – kde sa musíte rozhodnúť, či sa postavíte za pravdu, aj keby to znamenalo napätie. Možno vo vašej farnosti – kde sú kompromis alebo mlčanie bežnejšie ako vernosť. Možno dokonca aj vo vašom vlastnom srdci – kde sa vkráda skľúčenosť a musíte si vybrať medzi horkosťou a dôverou.
A tu je tajomstvo: na každej križovatke je prítomný Kristus.
Stretáva ťa na križovatke. Ponúka milosť. Pozýva k odvahe. Kráča s tebou.
Ale On ťa k tejto voľbe nenúti. To je tvoja voľba.
Tak sa ťa pýtam, ako pastier, ktorý ťa miluje: Čo si vyberieš na svojej križovatke?
Dovoľte mi teraz, veľmi prakticky, uviesť niekoľko spôsobov, ako zostať verný:
Po prvé, zostaňte zakorenení v modlitbe. Každý deň si nájdite čas na rozhovor s Bohom a na počúvanie. Modlite sa ruženec – Panna Mária vás nikdy neopustí.
Po druhé, čítajte Písmo, najmä evanjeliá a žalmy. Nech Božie slovo bohato prebýva vo vašom srdci.
Po tretie, často prijímajte sviatosti. Choďte na spoveď. Prijmite nášho Pána v najsvätejšej Eucharistii s oddanosťou a láskou. Toto sú záchranné laná.
Po štvrté, strážte si myseľ. Neživte sa škandálmi a klebetami. Áno, buďte informovaní, ale nezostávajte v zatrpknutosti. To je jed pre dušu.
Po piate, dobre si vyberajte spoločníkov. Obklopte sa ľuďmi, ktorí chcú byť svätými. Povzbudzujte sa navzájom. Hovorte o dobrých veciach, ktoré Boh koná.
Po šieste, žite svoju vieru aktívne. Slúžte svojej rodine. Buďte štedrí k chudobným. Obhajujte pravdu. Zachovávajte tradície Cirkvi – nie pre nostalgiu, ale pre svätosť.
A nakoniec sa zverte Panne Márii. Stála pri päte kríža. Prežila zradu, zmätok a smútok. Chápe. Pomôže vám. Moje drahé deti,
Kristus vstal z mŕtvych. Aleluja.
Povedzme to s odvahou, aj keď sa zdá, že svet – a dokonca aj časti Cirkvi – na to zabudli. Povedzme to ako ľudia, ktorí vedia, čo znamená aj trpieť, ale ktorí sa držia nádeje.
V Cirkvi sú zradcovia. Vždy boli. Ale nie sú víťazmi. Kristus je. Jeho zmŕtvychvstanie je skutočné. Jeho sľuby sú pravdivé. Jeho milosť stačí.
Možno dnes stojíš na križovatke. Možno na takej, ktorá sa ti zdá temná a osamelá. Ale nie si sám.
Vyber si vieru. Vyber si pravdu. Vyber si úzku cestu. A choď vpred – stále spievajúc Aleluja.
Dovoľte mi, aby som vás nechal s mojím požehnaním:
Nech ťa Pán žehná a chráni. Nech Jeho tvár žiari nad tebou a je k tebe milostivý. Nech pozdvihne svoju tvár nad tebou a dá ti pokoj. A nech ťa žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.
Biskup Joseph E. Strickland Emeritný biskup zdroj
