„Byť kresťanom je dôležitejšie ako byť biskupom alebo pápežom“ sv. Ján Pavol II
„Osoba pyšná verí, že všetko, čo robí, je urobené dobre. Chce vládnuť nad všetkými, ktorí s ňou majú niečo do činenia; má vždy pravdu. Vždy verí, že jej náhľad je lepší ako pohľad druhých.
Naproti tomu pokora je ako ružencová šnúra. Ak sa však táto šnúra pretrhne, korálky sa rozsypú – ak opustíme pokoru, zaniknú všetky cnosti.“
svätý farár arský Ján Maria Vianney
Z 267 pápežov počas 2 tisíc ročných dejín bolo samotnou matkou cirkvou uznaných a vyhlásených za svätých iba 77. Ostatní „Svätí Otcovia“ si užívali a pochabo samozneucťovali úrad Petrovho nástupcu spolu s pokrytectvom + rôznymi druhmi nesvätostí. Mlčanie o nich, zatajovanie a ututlávanie je alibistické pánbožkárstvo u vyznavačov radikálneho polokatolicizmu. Tí sa často skrývajú pod maskami superkatolíkov. Ak sa medzi nimi objaví ktosi normálny, kto začne hovoriť alebo písať s pokusom o reálny pohľad na historické dianie, bude ako nejaký čudák bez masky na karnevale, ktorý ho vlastnou ľudskou tvárou nielen obohacuje, ale ako ten a tá, čo kazia škodoradostnú zábavu tých tancujúcich s mocou tohoto veta s dobe primeranými maskami…Že je to tiež už výsmech z Krista, to „otcovia“ ani nevyučujú…
To, že séria renesančných pontifikátov z 15 -16 st. , kde vtedajší pápeži sa bez škrupúľ správali ako namyslené polopohanské kniežatá splodilo hnev a odpor tretiny Európy, ktorá odpadla do protestantizmu a že to pokračovalo Tridsaťročnou vojnou a stáročnou polarizáciou kresťanov a ich oslabením, ktoré využili mohamedáni svojimi vpádmi, to registruje iba pár zasvätencov. Mali by si to zvedomiť mnohí.
Mať okrem 3 x Svätého Boha a Jeho Slova v Bibli v nepokryteckej a vážnej úcte:
1. Kristo vo vv. eucharistii 2. Sv. Pannu Máriu 3. pápežský úrad
čo sú v celých cirkevných dejinách tri piliere svätej a katolíckej identity
Kto však nepovie iným nikdy a nič, že spovede môžu byť aj falošným pokáním, budujúcim v nás nie božie chrámy, ale falošné egá +nasledujú aj nehodné sv. prijímania, čiže zneucťovania Krista či rôzne tzv. mariánske zjavenia nemusia mať nebeskú kvalitu primeranú Kráľovnej Neba alebo že v samotnej matke cirkvi bola a je mnohorako zneužívaná duchovná moc spolu z rôznymi antikresťanskými manipuláciami, vrátane pápežského dvora + zdarebáčených prelátov + polopohanskými manipuláciami zinfantilizovaných laikov, čo razantne a turbulentne prispelo ku zbytočným polarizáciám, schizmám, pohoršeniam aj devastáciám kresťanských hodnôt + stratou dôvery u stámiliónov členov v takéto klaunsko-diletantské vedenie najpočetnejšej latinsko – kresťanskej cirkvi
toho treba aj dôrazne aj bratsky napomenúť, že sa mýli alebo iných aj vedome manipuluje tiež
A keď to bude bagatelizovať, treba ho aj otcovsky preplesknúť jeho pochabenie sa trocha vzdelanejšou komunikáciou. Úcta ku pápežskému úradu z triezveho kresťanského vôbec nie je hrať divadlo trápnej poslušnosti napr. voči opovážlivo už špekulujúcemu pp Francisovi či Alexandrovi VI. čo podplatením získal pápežstvo, ale skôr je v prorockom kritizovaní biskupa Stricklanda či Girolama Savonarolu. ktorí aj verejne pranierovali tie najututlávanejšie skorumpovanosti. Preto sa stali dôležitejší ako nesvätí králi či pápeži, pretože odmietli antievanjeliové pochabenie sa a pánbožkovanie poddaných vo svojej dobe
Kto slepo vykonava nemravné rozkazy od akejkoľvek autority, ten je otrok a nie Ježišov učeník
Kto nevie ešte rozlišovať a nepraktizuje radu sv.Petra „Boha treba viac počúvať ako ľudí“ nie je dospelý kresťan a je nezrelý aj nevhodný na akýkoľvek hierarchický stupeň v Kristovej cirkvi
titul „papa“ vznikol v Alexandrii v . st. a do Ríma pre biskupov Ríma začal používať až v 5. st.
grécka Biblia aj liturgia bola pred latinskou verziou
ako nesvätý Urban VIII. ,ktorý posvätil stavbu Baziliky sv. Petra, pošliapal česť Mary Ward a jezuitky prikázal vytrhnúť ako ničivú burinu…
Tieto rozhodnutia odrážajú historický kontext, v ktorom cirkev často vystupovala ako konzervatívna sila, brániaca sa proti zmene. Niektoré z týchto zákazov boli neskôr revidované, najmä v modernej dobe.
Pápež Urban II. (1088–1099) – V roku 1095 vyhlásil Prvú krížovú výpravu na oslobodenie Jeruzalema od moslimov. Ako obrannú vojnu voči agresívnym seldžuckým Turkom. Toto rozhodnutie viedlo aj ku masovému násiliu, vrátane masakrov židov a moslimov počas ďalších krížových výprav.
Pápež Urban III. (1185–1187) a neskôr Inocent III. (1198–1216) prísne zakázali kresťanom požadovať úroky z pôžičiek, čo sa nazývalo „lichva“. Mali to aj verní Židia už od Zjavenia Mojžišovi. Bolo tak skoro 3 tis. rokov. Tento zákaz vychádzal z biblických textov a mal zabrániť vykorisťovaniu chudobných. Neskôr ho potvrdili aj ďalší pápeži, napríklad Lev X. na Piatom lateránskom koncile (1515), ktorý však už povolil úroky v obmedzenej miere. A dva roky na to Luther vykríkol, že pápež je antikrist. Že požehnal apokalyptickú šelmu, ktorá čaruje s úrokmi, uchmatla emitovanie peňazí a manipuluje tak s miliardami ľudí.
Pápež Honorius III. a „Krížová výprava detí“ (1212)
podporil myšlienku detskej križiackej výpravy, ktorá skončila katastrofou – deti buď zahynuli, alebo boli predané do otroctva
Pápež Inocent III. (1198–1216) – Zakázal kňazom písať erotickú literatúru, no sám údajne napísal spis o „hriešnych pozíciách“ pri pohlavnom styku. Schválil trest smrti pre kacírov a odporučil svetským vládcam, aby ho uplatňovali. Tempora respice! (učme sa pozerať sa na udalosti očami vtedajšej doby).
Pápež Gregor IX. (1227–1241) – v roku 1232 zriadil pápežskú inkvizíciu, zákaz nosenia ružových alebo červených topánok pre laikov. Tieto farby sa mali vyhradiť iba pre vysokú cirkevnú hodnosť a okrem nich nemal byť nikto s takýmto obutím vídaný. Ad abolendam a v r 1231
vydáva inkvizičnú bulu Excommunicamus, kde podporoval tvrdé tresty pre heretikov, vrátane upálenia. To zakázal až o 5 st. sv. Pius V. a u nás cisárovná Mária Terézia v 18 st. , oficiálne prehlásil mačky za diabolské stvorenia, čo viedlo k ich masovému vyvražďovaniu a následnému rozmachu krýs a moru. Benedikt XVI. urobil za to pokánie a breaking news napísali, že „papež má ve svých komnatách i dvě kočky“
Pápež Inocent IV. (1243–1254) – V bule „Vykoreniť“ (Ad extirpanda 1252) povolil už mučenie pri výsluchoch kacírov (napr. katarov) ako súčasť inkvizície. (na totálny rozdiel od 9. stor., kedy sv.Mikuláš I. vo svojich Responsa ad consulta Bulgarorum z r. 866 odmietol mučenie ako previnenie proti Božiemu i ľudskému zákonu). Tento príkaz bol v extrémoch obmedzený obmedzený, ale bol už aj fyzickým nátlakom napr. na zlodeja či kacíra, aby neklamal a aby sa priznal , ale v praxi neskôr to viedlo k rozšíreniu aj sadistických mučiacich praktík. Heretici, argumentoval Inocent, „sú lupiči a vrahovia duší, zlodeji sviatostí Božích a kresťanskej viery„; preto by mali čeliť rovnakým opatreniam a rozsudkom, aké sa uplatňovali vtedy na bežných kriminálnikov. citáty z buly, ktoré sú tam nariadené ako nadštátne zákony: „Tortura mohla být užita při splnění následujících podmínek: nesmí způsobit ztrátu končetiny nebo smrt smí být užita pouze jednou … jestliže inkvizitor považoval jiné důkazy proti obviněným za spolehlivé, mají zatýkat kacíře, odebírat jim jejich majetek, žádný zákon, ať už vydaný nebo vydaný, nesmí jakýmkoli způsobem bránit jejich povinnosti. …Dům, v němž se nachází jakýkoli kacíř nebo kacířka, bude zcela zničen bez jakékoli naděje na jeho obnovu…Autorita neboli rektor je také povinen pečlivě vyšetřovat syny a vnuky kacířů a vnuky kacířů. Kdokoli však bude přistižen, že poskytl radu, pomoc nebo laskavost jakémukoli kacíři, kromě jiných trestů dříve i níže, bude od té doby podle téhož zákona navždy zneuctěn a nebude připuštěn do veřejných úřadů nebo rad, ani k volbě jakýchkoli osob tohoto druhu, ani k vystoupení ze soudu, a bude také bez závěti, takže nemůže svobodně sepsat závěť ani nemůže mít nárok na dědictví… Kdokoli se však odváží vzít kacíře nebo kacířskou ženu bude veškerý jeho majetek zabaven a on bude navždy vykázán, a dům, do kterého jim byl vstup zakázán, bude zcela zničen bez naděje na jeho obnovu …dále, když jsou tito úředníci zvoleni, přísahají, že budou všechny tyto věci vykonávat věrně a podle svých nejlepších schopností a že o nich budou vždy říkat čistou pravdu. Pokud se kdokoli jiný pokusí vymazat, zmenšit nebo změnit kterékoli z těchto stanov nebo konstitucí bez zvláštního povolení Apoštolského stolce, bude Mocnost nebo rektor, který se v té době nachází v daném městě nebo místě, považován za veřejného obhájce a stoupence kacířů a bude veřejně hanoben na dobu neurčitou podle předepsaného postupu a bude potrestán padesáti imperiali v penězích, které, pokud nebude schopen vymáhat, bude podroben zákazu páchání zla, od kterého nemůže být osvobozen, pokud nezaplatí dvojnásobek uvedené částky.“ a pekelná perla v texte : „Zákon 32. Všechna odsouzení nebo tresty, které byly vyneseny v souvislosti s kacířstvím, však nemohou být nikdy zmírněny, ani kázáním, ani koncilem, ani hlasem lidu, žádným způsobem ani žádnými prostředky„ počuli ste slovo sadomasochistovo…
Pápež Bonifác VIII. a bula „Unam Sanctam“ (1302)
správne vysvetlil, že meč duchovný má väčšiu jurisdikciu než meč svetskej moci. ale tejto bule vyhlásil, že každý človek musí byť podriadený pápežovi, čiže nanútil ľuďom sa „legálne“ pretvarovať, aby dosiahli „spásu“. Toto radikálne tvrdenie viedlo k konfliktu s francúzskym kráľom Filipom IV. a nakoniec k Bonifácovmu zajatiu
Pápež Ján XXII. (1316–1334) – Vydal bulu proti alchymistom, ktorí údajne vyrábali zlato, a pohrozil im exkomunikáciou. Zakázal vyvolávanie duchov, hoci sám mal vo svojej knižnici grimoáre (knihy čiernej mágie). Odsúdil radikálnu vetvu františkánov – spirituálov a asi 20 ich bolo upálených
Pápež Inocent VIII. a „hon na čarodejnice“ (1484) + zákaz šachu
V bule „Summis desiderantes“ podporil hon na čarodejnice, čo viedlo k masovým procesom a popravám, najmä v Nemecku v roku 1491 vydal bulu, ktorá odsudzovala šach ako „hru hazardnú a nemravnú“, pretože podľa neho viedla k hádkam a násiliu.
Pápež Alexander VI. (1492–1503) podplatil v konkláve svojich voličov, vydal bulu, ktorá ustanovila prísnu cenzúru kníh a obmedzovala tlač „kacírskej“ literatúry. Vydal príkaz, ktorý nariaďoval kňazom a kardinálom holiť si bradu. Tento zákaz vychádzal z predstavy, že brada je symbol židovskej tradície.
Pápež Klement VII. (1523-1534) tento zákaz ešte viac sprísnil a dokonca hrozil exkomunikáciou tým, ktorí by sa mu nepodriadili.
Pápež Lev X. (1513–1521) – predaj odpustkov
podľa niektorých historických správ tiež zakázal používanie vydličiek (bidetov) v pápežskom paláci, pretože ich považoval za „prejav prílišného zmyslového pôžitku“ a „pripomínali čertovské vidly. Masovo predával odpustky na financovanie výstavby Baziliky sv. Petra, čo vyvolalo aj odpor. Slúžilo to aj na splatenie jeho hazardných dlhov, povolil predpísané hriechy (indulgencie) za poplatok, čím vyvolal Lutherov hnev a reformáciu.
Pápež Pavol IV. (1555–1559) zaviedol Index zakázaných kníh (Index Librorum Prohibitorum), ktorý oficiálne zakazoval diela považované za nebezpečné pre katolícku vieru. Tento index platil až do roku 1966 kedy ho zrušil sv. Pavol VI.
Klement VIII. 16 st. kávu dokonca údajne „pokrstil“ ako nápoj vhodný pre kresťanov, keď prehlásil: „Tento diabolský nápoj je tak chutný, že by bola škoda nechať ho len neveriacim.“
Pápež Pius V. (1566–1572) – nariadil, že prostitútky musia nosiť žlté šaty, aby boli ľahko rozpoznateľné. Zakázal nohavice pre ženy, pretože boli „príliš mužské“.
Pápež Sixtus V. (1585-1590) zakázal nosiť široké golierové límce, ktoré boli vtedy módne, pretože podľa neho pripomínali „pávie chvosty“ a boli príliš okázalé, za cudzoložstvo nariadil trest smrti (obesením). sodomiu potrestal upálením.
Pápež Pavol V. (1605–1621) jeho teológovia sa podieľali na cirkevnom odsúdení heliocentrickej teórie, ktorá umiestňovala Slnko, a nie Zem, do stredu vesmíru. V roku 1616 (už počas jeho pontifikátu) Kongregácia pre náuku viery oficiálne zakázala Koperníkovo dielo De revolutionibus orbium coelestium ako „chybné a odporujúce Písmu“, požehnal po 120 r. dokončenú baziliku sv. Petra a na priečelie dal vyhotoviť nápis s 3 m NADpísmenami Ku cti apoštolského kniežaťa Paula V Borgesiusa…
akoby veriaci vstupovali do jeho chrámu, podporil Monti di Pietà („Vrchy milosrdenstva“), ktoré poskytovali bezúročné pôžičky. Tieto inštitúcie boli predchodcami neskorších kresťanských bánk. Pavol V. síce potvrdil zákaz lichvy, ale cirkevné súdy už prestali dôsledne stíhať všetky prípady úrokov.
Benedikt XIII. prikázal kňazom nosiť klobúk ako znak jednoty katolíckeho zmýšľania
Napokon pápež Benedikt XIV.( 1740–1758) vydal dokumenty upozorňujúce na nebezpečenstvo hazardných hier vrátane kariet, v encyklike Vix Pervenit (1745) oficiálne povolil „mierny úrok“ ako kompenzáciu za riziko, čím de facto zrušil absolútny zákaz. Vraj kôli flexibilite podnikania a rozvoja, lebo absolútny zákaz úrokov tomu bránil. Sv. Tomáš Aquinský rozlišuje medzi oprávneným (napr. ako kompenzáciu za riziko alebo škody) a neoprávneným úrokom. Monarchie a mestské štáty, ktoré potrebovali stabilné financovanie, často ignorovali cirkevné zákazy. Napríklad talianske mestské štáty a neskôr protestantské krajiny úplne opustili zákaz úrokov, čo donútilo cirkev postupne sa prispôsobiť liberalizačným trendom
Pápež Urban VIII. (1623-1644) zákaz tabaku (1642) /ktorý zrušil o pár rokov Benedikt XIII./ , nariadil, aby všetci kňazi nosili jednoduché čierne oblečenie bez akýchkoľvek ozdôb. Kardinálov začal volať „eminencie“ . Vydal bulu, ktorá zakazovala používanie tabaku v kostoloch pod hrozbou exkomunikácie. Dôvodom bolo, že fajčenie počas bohoslužieb narúšalo posvätnosť miesta. Nariadil súdny proces proti Galileovi za podporu heliocentrického modelu slnečnej sústavy, čo viedlo k jeho odsúdeniu v roku 1633. Tento krok výrazne spomalil rozvoj vedy v Európe. Zničil povesť a dielo ct. Mary Wardovej a jezuitiek. Miesto svojich sv. povinností okrášľoval Vatikán nádherou, bol posledný pontifik, čo viedol vojny za pápežské štáty . Svoj diletantizmus zvečnil aj modlitebnej knihe „Graces a Mercy“, kde zaperlil: „V prípadoch, ktoré sa týkajú súkromného zjavenia, je lepšie veriť, než neveriť. Keď veríte, a dokáže sa pravdivosť, budete šťastní, že ste uverili, pretože naša svätá Matka o to požiadala. Keď veríte, a dokáže sa, že to nebolo pravdivé, prijmete všetky požehnania, ako keby to bola pravda, pretože ste verili… čo je blud fideizmu a dospelého človeka aj antidôstojný infantilizmus
Pápež Inocent X. (1644–1655) – Odmietol mikroskop ako „zbytočný vynález“, pretože „čo Boh ukryl, človek nemá odhaľovať“.
Pápež Inocent XI. (1676-1689) vydal príkaz, podľa ktorého ženské postavy v divadelných hrách museli byť hrané mužmi. Tento zákaz platil v Pápežských štátoch až do 19. storočia.
Pápež Inocent XII. (1691-1700) zakázal operné predstavenia v Ríme, pretože ich považoval za nemravné a príliš svetské. Tento zákaz platil až do 18. storočia.
Pápež Benedikt XIII. (1724–1730) – Zakázal nosenie parochní (falošných vlasov) kňazmi, pretože to považoval za „diablov vynález“.
Pápež Benedikt XIV. (1740-1758) zakázal ohňostroje vo Vatikáne, pretože veril, že odvádzajú pozornosť od modlitieb a náboženských úkonov.
Pápež Klement XIV. (1769–1774) – Zakázal elektrické pokusy (vtedy novodobú vedu) ako potenciálne kacírske, hoci sám neskôr experimentoval s lekárskymi elixírmi.
Pius VII. (1800-1823) je často spomínaný ako ten, kto dal prikrývať nahé časti antických sôch v múzeách a palácoch, ktoré boli pod správou cirkvi. Tiež nečakal so založenými rukami – 20. júna 1822 vydal prostredníctvom štátneho sekretára legislatívne nariadenie o povinnosti očkovania. Text nazýva vakcínu „Božím darom“ a „prostriedkom poskytnutým Božou prozreteľnosťou na záchranu potomstva“ milujúcim Otcom, podporil tak očkovanie proti kiahňam a dokonca nariadil očkovanie pre obyvateľov Pápežského štátu. Vytvoril aj Centrálnu očkovaciu komisiu na propagáciu očkovania a na dozor nad očkovaním, ako aj provinčné komisie na zabezpečenie dostatočného množstva bezplatných vakcín pre všetkých lekárov. Osobitná pozornosť sa kládla na deti, očkovacia kampaň prebehla aj v sirotincoch. Všetci lekári pôsobiaci vo Pápežskom štáte museli byť zbehlí v očkovaní podľa metódy Jennera. Vatikán sa v tej dobe snažil povzbudiť rodičov k očkovaniu detí a rodinných príslušníkov tým, že bolo jednou z podmienok k povýšeniu či získaniu prémií pre otcov rodín. Jehoplán však nemal veľký úspech. Nedarilo sa mu presvedčiť ľud a prekonať jeho predsudky.
Pápež Lev XII. (1823-1829) sa stal známym svojím odporom voči očkovaniu, ktoré považoval za „protiprírodné“. Zrušil o dva roky povinnosť v očkovaní Piusa VII. a ponechal v očkovaní dobrovoľnosť
Pápež Gregor XVI. (1831–1846) – dal očkovacej kampani nový impulz a opäť oživil viaceré časti legislatívy Pia VII. V roku 1834 zriadil Osobitnú kongregáciu pre zdravie a zaviedol povinné očkovanie vo väzeniach Vatikánskeho štátu. Odmietanie moderných vynálezov
odmietal tiež technologický pokrok, vrátane železníc, ktoré nazval „diabolskými dráhami“. Tento postoj odrážal jeho ultrakonzervativizmus a obavy zo sekularizácie. Vo svojej encyklike Mirari vos (1832) odsúdil slobodu svedomia ako diabolský „blud“ a odmietal myšlienku, že človek má právo vyznávať akúkoľvek vieru. Toto stanovisko bolo neskôr zmenené v opak Druhým vatikánskym koncilom (1962–1965) a prehlásené za základné ľudské právo a odporučilo ho každej krajine vložiť do Ústavy
Pápež Pius bl. IX. (1846–1878) – posledný pápež v postavení panovníka, miloval biliard, zintenzívnil očkovaciu kampaň, aby vakcíny ponúkol aj tým najchudobnejším. Čeliac znovuvypuknutiu epidémie kiahní v roku 1848 šíril očkovaciu propagandu medzi najzasiahnutejšími časťami populácie, angažujúc aj farnosti, aby poskytovali aj mená zaočkovaných. Stanovil dokonca malú odmenu tým ľuďom, ktorí po bezplatnom zaočkovaní prišli po ôsmich dňoch na kontrolu.
aj podivný Pius IX. nariadil „upraviť“ (niekedy doslova vykastrovať) antické sochy vo Vatikánskych múzeách, aby chránil „mravnú čistotu“ ich návštevníkov. Napríklad slávna socha Apollóna Belvederského bola „milosrdne“ zaopatrená iba figovým listom
Lev XIII. (1878–1903) bol známy tým, že popíjal tonik Vin Mariani, ktorý obsahoval kokaín (vtedy legálny stimulant). Tento nápoj mu údajne predpisovali lekári na udržanie energie vo vysokom veku. Sám pápež ho dokonca pochválil a udelil mu vatikánsku zlatú medailu , Nešlo však o rekreačné užívanie, ale o medicínsky účel v ére, keď sa kokaín považoval za liek. Francúzsky mystifikátor Gabriel Jogand-Pagès (alias Léo Taxil) v 19. storočí oklamal cirkev tým, že predstieral konverziu zo zasväteného slobodomurára na katolicizmus a vymýšľal príbehy o satanistických spiknutiach v politike aj vo Vatikáne. Jeho najznámejšia fáma tvrdila, že pápežov dvor ovládajú tajné lóže uctievajúce diabla. Taxil neokradol pápeža o peniaze, ale poškodil jeho reputáciu. V roku 1897 sa priznal, že celý príbeh bol podvod, čo vyvolalo škandál. Pápežský dvor mu veril niekoľko rokov. Asi preto nebol inak vynikajúci a duchovne plodný Lev XIII. nebol vyhlásen za svätého
sv. Pápež Pius X. 20 st – Zákaz bicyklov pre kňazov
údajne zakázal používanie bicyklov v Ríme, pretože ich považoval za vynález, ktorý ohrozoval mravnosť (vtedy ženy na bicykloch mohli byť vnímané ako nemravné). Zakázal chodiť na nich aj kňazom, čo bol aj opodstatnený príkaz, lebo vtedajšia jazda na bycikli s veľkým predným kolesom nebola celkom bezpečná
pápež František ( 2013 – 2025) podpísal v r. 2020 dekrét o dobrovolnosti očkovania, ktorý v RKC dlhodobo platil ako správne pravidlo etiky a 2021 nariadil v TV prejave nutnosť prijať „vakcíny“ proti c19. Dlhodobo bol za zákaz žehnania homopárov, ktorý bol v matke cirkvi stále, a zrazu nabral „odvahu“ a v r. 2020 odporučil právne zastrešiť civilné zväzky pre páry rovnakého pohlavia a v r. 2023 ich odporúča aj neliturgicky požehnávať, bez varovania, že ťažké hriechy sa žehnať nesmú, čím pobúril voči sebe a Vatikánu odpor, ktorý nemá obdobu v dejinách a priniesol schizmu do vzťahov aj učenia. Dezorientoval svet aj prehláseniami , že peklo je snáď prázdne, Judáš je možno nezatratený, že pseudovakcíny musíme prijať lebo ak nie, je to ako samovražda, že treba umlčať alternatívne názory a tie mainstreamové netreba revidovať, že neprímanie migrantov je ťažký hriech, že žiadna vojna nie je spravodlivá a trest smrti sa mu zdal neetický. To, že ho nikto „nevyťahal za uši“ za tieto a podobné už opovážlivé heterodoxie je dlhodobo veľká slabina latinskej cirkvi
vojna proti mačkám v Europe bola nakoniec „slávnostne ukončená“…
V raných storočiach katolíckej cirkvi nebol celibát pre kňazov a pápežov povinný, a niektorí pápeži boli ženatí alebo mali deti. Postupne sa však prax menila, až do úplného zavedenia celibátu v 12. storočí. Tu je zoznam najznámejších ženatých pápežov:
- Svätý Peter († cca 64–67)
Podľa Biblie (Matúš 8:14) mal sv. Peter (prvý pápež) manželku, pretože Ježiš uzdravil jeho „svokru“ - .Pápež Felix III. (483–492)
- Bol ženatý a mal syna, Gordiana.
- Jeho vnuk, Gregor I. Veľký, sa neskôr tiež stal pápežom
- Pápež Hormisdas (514–523)
Pred nástupom do úradu bol ženatý, no v čase pontifikátu už bol vdovec. Jeho syn, Silverius, sa neskôr stal pápežom
- Pápež Hadrián II. (867–872)
Jediný pápež, ktorý mal manželku (Stephaniu) a dcérku počas svojho pontifikátu.- Obaja členovia rodiny žili s ním v Lateránskom paláci, čo bolo v tej dobe nezvyčajné a bolo tŕňom v očiach jeho nepriateľľov. Syn biskupa Arsenius uniesol jeho dcéru, aj takto mu zničili rodinu. Prijal a požehnal dielo sv. Konštantína a Metoda.
- Pápež Ján XVII. (1003)
Pred nástupom na pápežský stolec bol ženatý a mal troch synov - Pápež Klement IV. (1265–1268)
Pred vstupom do cirkvi bol ženatý a mal deti, no po smrti manželky sa stal kňazom
Druhý lateránsky koncil (1139) definitívne zaviedol celibát pre všetkých kňazov a pápežov v západnej cirkvi Východné katolícke cirkvi dodnes umožňujú ženatých kňazov (ale nie biskupov).
v r. 1089 pápež Urban II. nariadil, že ženy latinských kňazov ich musia kôli huráácelibátnemu rozkazu opustiť, pod hrozbou, že ak nie, tak budú predané aj s deťmi do otroctva feudálnemu pánovi
