suma cností

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Christotherapy

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

VĎAKA TI BOLESŤ.

Byť chorým neznamená len stratu.

Bolesť nás prinúti zamyslieť sa nad životnými hodnotami,

a tým sa môže premeniť na náš duchovný zisk.

Bolesť je pozvánka ku hlbším pohľadom!

Keby sme boli iba zdraví ,boli by sme slepí voči hodnote zdravia.

Možno sme napomínaní,aby sme nepatrili medzi nevďačníkov.

Ochorieme, a otvárajú sa nám vnútorné oči.

Sme „zhodení z koňa“ svojho narcizmu.

Väčšina je nevedomá a nadáva na túto vzácnu návštevu.

Až keď prídeme o ruku zbadáme,že nám ju už neprinavrátia

v pôvodnej podobe ani všetky peniaze sveta…

Zvnútorníme sa. Presne to potrebujeme.

A to je naša cesta ku ozajstnému Šťastiu.

Prestávame sa toľko naháňať.

Začíname inak rozmýšľať.

Prehodnocujeme priority nášho života.

Prestávame sa robiť najdôležitejšími.

Oslobodzujeme sa od nevedomej pýchy.

Stávame sa zrazu citlivejší na bolesť iných.

Komplikovaný život je náhle jednoduchší.

Viac myslíme na Boha.Viac ho potrebujeme.

Vážne Veci začíname vážne brať.

Zamýšľame sa nad hlbším zmyslom života.

Dozrievame vo svojej ľudskosti.Ale i vo viere.

Spoznávame Niečo,čo by sme bez bolesti asi nikdy neprecítili.

Oslobodzujeme sa od falošného JA a moci ilúzií.

TELO,DUŠA a DUCH.

O zdravie nášho tela sa starajú desiatky všeobecných a odborných lekárov.Internisti,chirurgovia,stomatológovia,onkológovia,ortopédi,

neurológovia,kardiológovia,…Ich pomôckami sú stovky prístrojov a

tisíce liekov.Bojujú proti zápalom,infekciám,sepsám,tumorom,hnisom,

vredom,záchvatom,horúčkam,skriveniam,zlomeninám,nádorom,ranám,

metastázam,alergiám,vyrážkam,kazom ,plesniam,baktériám,vírusom.

O našu psyché, dušu, sa zaujímajú psychológovia,psychiatri,psycho-

analytici a psychoterapeuti.Zbavujú nás škodlivých závislostí,komplexov,

fóbií,vnútorných poranení,tráum,stresov,agresií,neuróz či depresií.

Lekári duší sú i učitelia,ktorí nám pomáhajú vyliečiť sa z nevedo-mosti,

alebo i rodičia,ktorým záleží na správnej výchove svojich detí.

Kto má paranoju,hysterické záchvaty,prejedá sa, či má nechutenstvo

k jedlu,je narkoman,alkoholik,gembler,psychopat,oligofrenik,má

sklony k samovražde,zajakáva sa, nemierne fajčí,alebo má obsedant-

nú nutkavú neurózu či maniodepresívnu psychózu či si nevie nájsť

zmysel žitia,nech si dá poradiť odborníkom v duševnej oblasti.

Ale človek má ešte jednu a to najdôležitejšiu a najhlbšiu oblasť.

A tou je náš nesmrteľný duch.Duša našej duše. Biblia tento rozmer

človeka volá duchovné srdce.To je zdravé vtedy,ak človek ľúbi.

Správne sám seba.Viac ako seba iných ľudí.A nadovšetko Boha,

Darcu života.Ak sa tu vyskytnú nejaké defekty,pomáhajú

ich liečiť kňazi. Liečia pomocou Božej milosti.Dávajú penitenta

do rúk najlepšieho lekára tohoto chorého sveta,do rúk Ježiša Krista,

Božieho syna.Dokonalého Lekára,Kráľa vo všetkých úrovniach.

Každý,kto závidí,nenávidí,je lakomý,nemierny,nespravodlivý,zbabelý, úzkoprsý,chlípny,ohlúpnutý,nečestný,nafúkaný,neverný,zlomyseľný,…

tak je Chorý.Voláme to aj hriešny. Odporúčam mu Kristoterapiu.

CNOSTI SÚ ZDRAVÍM ,NERESTI CHOROBOU.

Každý človek niečo zbiera.Ja roky zbieram dobré ľudské vlastnosti.

Voláme ich cnosti alebo čnosti. Objavil som ich už 888.Myslím si,

že tie podstatné sú: Viera,Nádej,Láska,Dobro,Pravda a Krása.

Okolo nich je 12 základných : Pokora,Sebaúcta,Nezištnosť,

Spravodlivosť,Milosrdenstvo,Umenie,

Opatrnosť,Miernosť,Múdrosť,Spolupatričnosť,Vernosť,Svätosť.

Kto počas života nadobúda tieto duchovné kvality,pracuje pre

Božie Kráľovstvo,a pracuje na svojej spáse,na svojom zdokonalení.

V centre všetkého je Láska Božia,sám Duch Svätý,bez ktorého

by ozajstnej cnosti nebolo.Bez Neho sa cnosť môže zmeniť na neresť.

Systém má i trinástu komnatu, a tú tvoria sv.necnosti.Napr. Sv.hnev,

( Ježiš sa rozhneval na pokrytcov v chráme.Sv.nemilosrdnosť(učiteľ

dá lajdákovi pätorku).Či sv.drzosť(sv.Hieronym:„Učte sa odo mňa

sv.arogantnosti“).Bez týchto výnimiek by naše cnosti neboli dokonalé.

Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho

stavu,umenšovanie našich tieňov a presvetľovanie milosťou všetkého,

čo sa nepáči Otcovi v Nebi.Spirituálne alchymistická premena „olova

na zlato“.Ak v nás Cnosti rastú a Neresti sa umenšujú,žijeme správne.

Toto nech je vznešeným Cieľom nášho života.

Toto je duchovné zdravie,ktoré si vážme viac ako telesné.

Neraz sa stane,že zdravie tela odíde preto,aby sme prišli

ku zdraviu nesmrtelného ducha a duše, jeho „spodného poschodia“.

Zdravie tela pre nás nemá byť konečným cieľom,ale prostriedkom.

Len Sv.Duch sám vie,čo je pre nás ozaj potrebné.

Preto sa s dôverou modlime : Buď Vôľa Tvoja.

Len ON vie,čo je nám potrebné prežiť a pretrpieť,aby sme boli

v skutočnom svete v oslávenom tele naozaj krásni.

PRÍČINY NAŠICH NEMOCÍ

Povieme nemocnica,nie chorobnica,však?

Akoby choroba bola stratou harmonickej moci v nejakej oblasti.

Jednej pani po vyšetrení zistili vred na dvanástorníku.Bolo treba ho

vyoperovať.Po pol roku sa znovu objavil.Lekár sa pýta na možnú

príčinu,a zistí mnoho stresov,ktoré táto žena doma zažíva

s dospievajúcim synom.A neostal iba pri tejto príčine,ale po dlhšom rozhovore

pani úprimne prezradila, že i ona, keď bola taká mladá ako dnes

jej syn, podobne hnevala vlastnú matku.To ju dnes oneskorene mrzí.

Porušenie 4.prikázania z desatora bola duchovná príčina jej nemoci.

Neraz sú problémy detí symbolickým odkrytím nesvätosti ich rodín.

Blahoželám Mudr.Rusnákovi z Liptovského Mikuláša,za profesionálny

lekársky prístup.Ten použil tento príklad.Materialisti hlbšie rozmery

človeka nevnímajú.Na škodu ich samých,a najmä pacientov.

Vieme,že bolesť je trestom za nejaké chyby.Neraz sa statoční ľudia

pýtajú: PREČO musím trpieť práve JA?

Spirituálna odpoveď znie: možno trpíš za NIEKOHO INÉHO.

Tak ako jeden mladý muž, Marián z BB, zaplatil 1,2 mil.sk dlh

za svojho brata,tak možno ty svojou bolesťou platíš za duchovné

dlžoby niekoho zo svojej rodiny či okolia.Sme totiž navzájom

všetci prepojení,aj keď si to neuvedomujeme.A dlhy ktosi zaplatiť musí.

Aj najväčšie vzory pre ľudí Ježiš s Máriou na Golgote netrpeli

za svoje hriechy,ale za hriechy mnohých iných.

Najcennejším pokladom je spojiť našu bolesť s ich Bolesťou.

Takto môžeme spolupracovať na Vykupiteľskom Diele.

Český kardinál Tomášek nás raz povzbudil:

“Robíš skutkami pre Božiu Vec ? Vytrvaj v tom, Robíš Dobre.

Ak sa modlíš,Robíš Viac.A ak trpíš,môžeš Urobiť Najviac.“

KTO TRPÍ ZA SEBA A KTO ZA INÝCH?

V jednej nemocničnej izbe istý Vendo zašomral:“ Tak takto

nás pánbožko potrestal.“ Vinco ten zaklial: „Čoby strestal,on

sa na nás celkom vykašlal!“ A ateista Paľo dodal:“Žiaden

Pán Boh neexistuje.“ A ležal tam s nimi i Krištof , ktorý si

so slzami v očiach pomyslel,že ho síce bolí dolámaná noha,ale

počúvať tieto bohapusté reči ho bolí ešte viac.Aj ich napomenul.

Vyposmeškovali ho ako chudáka.A ešte dodali,že do kostola

chodia zlí ľudia.“Nuž keď vy dobrí tam nechodíte,tak potom

tam chodíme iba my zlí“ bránil sa ironicky Krištof.

Toto je jeden z príkladov toho,kto trpí nevinne,nesie si svoj kríž,

a obetuje ho za iných.A tí traja sú cenným príkladom do učebnice,

a sú to príklady tých,čo trpia za svoje hriechy.V rôznych stupňoch

nevery.Čím väčšie bolo ich prestupovanie prikázaní,tým väčšia je ich

SEBAĽÚTOSŤ. Následok Adamovho hriechu.A presne to navštevuje

hriešnych chlapov,a oni to skúšajú „uhasiť“hektolitrami alkoho-

lu.A ani za roky sa im to spláchnuť nedarí.Iba peklo sa predlžuje.

Mohli by to radšej skúsiť s kľaknutím na kolená.A potom

i s mystikou.Lebo naše spovede to je iba povysávanie koberca.

A zbavenie ho hrubej špiny.Mystika koberec vytepuje.A pomôže

ho zbaviť veľkej neviditeľnej špiny zloženej s miliónov prachov do

ministerstva vnútra nášho srdca poriadne zažratých.Našou vinou…

Kto sa o mystiku,čiže o ozajstné vnútorné náboženstvo, neráči

zaujímať,sám sa potrestá.Zostane povrchným.Bude sa neustále

sťažovať,či metať obvinenia.Prestane mať rád. Bude sa báť.

Kto nemiluje Pravdu,toho dostane do moci klamstvo.A zúfalstvo.

Kto sa nechá Pánom prečistiť od pýchy a falošnej sebalásky,toho

nezlomí nikto a nič.Ten rád urobí i bolestnú prácu za iného.

OBETA CHVÁLY.

Cesta nášho života nás privedie ku Krížu.Musíme sa rozhodnúť,

ako túto ľudsky ťažkú situáciu prežijeme.Bolesti sa nikto z nás

nevyhne.Sme ľudia,a byť človekom je i mýliťsa,byť chorým,aj trpieť.

Ak svoju bolesť nepochopíme a odmietneme ju,volíme si cestu lotra

po Kristovej ľavici.Trpí a preklína.Rúha sa,lebo prežíva bolesť a

odmieta si priznať svoj podiel viny.Odmieta sa modliť a prosiť

pomoc od Boha.Prežíva peklo.A to je vedľa Ježiša. Duchovne oslepol,

lebo miloval neresť,vôbec nechápe prečo trpí,a nestihne si všimnúť

ani Veľkú Lásku vedľa seba,ktorá VERNE Vykupuje človeka.

Takto končí život ten,kto sa sám vyhlási za „svätého“,a popritom sú

na jeho rováši mnohé ťažké hriechy a zločiny.Tento trpí iba za seba.

Po Kristovej pravici je človek,nevyviňuje sa ako dopadol,ale svoju

vinu priznáva.Pokarhá toho lotra naproti a obháji Ježiša.Prosí

ho o pomoc.To je symbol človeka,ktorý trpí možno aj za hriechy iných,

ale bez duch.čistoty, a je dúfajúci.Je mu ako prvému prisľúbený raj.

Uprostred je ukrižovaná Sv.Láska, a tá trpí iba za mnohých iných.

Nesťažuje sa,nenadáva,nevyhráža sa, ani sa neľutuje.Je Tichá.

Obetuje svoju bolesť za tých,čo sú za ňu zodpovední,aj za mnohých

iných.Odpúšťa svojim vrahom. Modlí sa za nich.Tak ich Odklína.

Ježiš na kríži a Mária pod ním PRACUJÚ.Chvália Boha,i keď je

to navonok absurdné.Najväčšie mínus v dejinách spolu premieňajú

na to Najväčšie Plus.Dúfajú,že toto nie je hrozný koniec,ale bolestný

začiatok.Mali by sto dôvodov na Otca nadávať,ale oni ho chvália a

sú mu Verní.Slovami “Bože môj,prečo si ma opustil“ hlasno pribíja

Ježiš bezbožnosť na drevo kríža,Smrti dáva smrteľný zásah a plodí

Život. Niet krajšieho príkladu,ako táto Voňavá Obeta Chvály…

SV. RANY BOHA V NÁS.

Počas nášho pozemského pobytu na zemi sa mnohokrát poraníme.

Rozbité kolená,odreté lakte,modriny,zlomeniny,hnisania,omrzliny,

popáleniny,vykĺbenia,opuchliny či boľavý chrbát.Z vlastnej skúsenosti

vieme,o čom sa tu píše.Niekedy len pár sekúnd nepozornosti,a nasledujú

dlhé týždne liečenia.Rany tela treba zahojiť.A to chce svoj čas.

Rany môže dostať naše vnútro.A to zlým slovom,alebo zlým činom.

A najhošie Rany neurobením toho,čo bolo treba urobiť,hlavne deťom.

Každý spravodlivý,to je ten,čo sa snaží dať každému,čo mu patrí,

dostane silné rany do duchovného srdca.Najviac bolia rany od našich

najbližších.A od tých,ktorých máme najviac radi.Sú i takí,čo hovoria

že ich sklamal Boh,lebo veci zariadil celkom inak,ako by nám to

vyhovovalo.Stretneme i takých,čo nám vedome a rehotaním ublížia.

Niekomu ublížite,keď mu poviete nepríjemnú pravdu.Jeho nádor

klamu dostane zásah.Iný zasa osočí, a má záujem nám uchmatnúť

nielen dobrú náladu,ale i ukradnúť dobrú povesť.

Aj tieto rany do nášho srdca treba vyliečiť. A na zahojenie si počkať

aj roky,ak je rana veľmi hlboká.Všimnime si,že Ježiš liečil za svojho

pozemského pobytu väčšinou rany a choroby tela. Odišiel od nás fy-

zicky,a je medzi nami prítomný mysticky,lieči až na výnimky rany

nášho srdca.Aj na ich liečbu je najvyšší odborník.Lieči nás svojím

Veľkým Milosrdenstvom.Koho nejaké rany vnútra bolia,a pije

doslova z kalicha jeho Utrpenia,nech dáva denne svoje rany do Jeho Rán.

Títo najvzácnejší z ľudí trpia spolu s Kristom za mnohých,kto-

rí sa odmietavo stavajú k pokániu, a priečia sa dlho Božej Láske.

Alebo trpíme za toho,kto nám ublížil,a dvíhame ho tak z jeho

duchovnej biedy.NEPRIZNANÉ HRIECHY duchovne spiaceho

spôsobujú DUCHOVNÉ RANY duchovne bedliacemu.

Žije okolo nás mnoho čudných indivíduí,ktorí spackali život

najskôr sebe,a potom ho komplikujú aj iným.Zľajdačeným ignorova-

ním elementárneho základu šťastia – zachovávaním rešpektu pred

Bohom a jeho Zákonmi, si ako králi hlupákov zvolia poslúchať

radšej svoje rozmaznané ja.A čím dokonalejšie to robia,tým sú

nešťastnejší.Vo svojej zbabelosti si vyhliadnu vo svojom okolí tú

najnevinnejšiu obeť,a na tú kydnú ako čerti svoj hnoj.Svojou prítomnosťou

vás cicajú z bioenergie,alebo vás ogánia či udajú,aby tak skutkom

dokázali svoje hlboké meditácie nad evanjeliom podľa Judáša.

Ich život je jedna veľká rana na Kristovom tele.Zisťujeme,že ak žije

vedľa vás niekto,kto netúži žiť Boží život,nemusí robiť nič zvláštne

a predsa vám premení život na sériu zraňovaní a ubližovaní.

To,že urobí niekomu vedľa seba zo života peklo je iba dôkazom,

že jeho majiteľom bol on dávno predtým.

Je množstvo podobných prípadov.Tie vytvoria zo svojich zaprasačených

skutkov,slov a myšlienok takú obrovskú masu spirituálneho smogu,

že vyperie ho iba krvácajúci stigmatik alebo množstvo omilostených

modliacich a plačúcich duší.Ak také nie sú, postará sa o to vojna.

Kto má srdce ,čiže svoju lásku,na správnom mieste,a bude milovať

Boha tak ako sa má,Otec dá do neho svoj Život,ale dá mu Účasť

aj na obludných Ranách,ktoré mu spôsobuje zaslepená ľudská masa

svojimi „láskami“.Rodič trpí neposlušným dieťaťom,iná dieťa stratí.

Ďalšieho mučí nešťastná láska iných gniavi sociálna bieda. Dlžný je

brat bratovi,a ani ho netrápi dlžobu splatiť.Neverní ľudia idú tancovať

a zabávať sa na nejaký Titanik.Karnevalizujeme,až kým nás ne-prebudí

pohreb mladíka.Klameme sa, a potom nás vládcovia klamú.

Myslíme si,že Otca v Nebi to nebolí? Kto Ho má rád,tomu dá pocí-

tiť niečo zo svojich Otcovských Rán.Zhrozí sa,kto do toho nakukne.

Nezabudnime ,že skúšaní nebudeme nad svoje sily.

Keď sa Ježiš stále modlil čo je Otcova Vôľa,tak Otec mu dal

KUS zo svojho Života.Aj zo Svojej Bolesti.Podobne dá i nám,

ak Ježiša nasledujeme, a pýtame sa cez modlitbu na Boží Plán.

Hriechy dnešného ľudstva sú veľké.Aj Bolesť Boha je Veľká.

Čím budeme mať Boha radšej,tým bude v nás i jeho Sv.Lásky.

Aj Jeho Bolesti kôli jeho neposlušným ďeťom.

Bolí ťa nevera v ľudskej láske? Možno zažívaš iba malý

kúsok bolesti Boha,ktorého bolí naša nevera ku Božej Láske.

Bolí ťa neposlušnost a priečnosť vlastného dieťaťa? Oveľa

viac bolí Boha naša vzdorovitosť voči nebu.Dal ti z nej iba

trošku pocítiť v tvojej rodine.Mučí ťa samota? Aj Jeho v mnohých

nás.Bolí ťa že ťa zneužili,zradili,odkopli?Boha podobné bolí tiež.

Nemôžeš počať vlastné dieťa a drví ťa prečo ho dali počať tej

ktorá ide na potrat? Aj to má svoj zmysel.Možno si máš osvojiť

dieťa adoptované.Alebo svojou bolesťou máš mať účasť na bolesti

nášho Boha.Keď zabíjame vlastné deti,myslíme si,že Jemu je do smiechu?

Znásilnili ťa? Možno hnus čo ti dal život zažiť je iba kúskom

hnusu,ktorý bezbožníci vyrábajú denne vo svojich znesvätených chrá-

moch.Všetko negatívne,ktoré nás raní je iba malou čiastočkou zo

Sv. Rán,ktoré spôsobujeme Bohu.Ak ich pokornými slzami obmy-

jeme a pomôžeme najskôr sami sebe,pomáhame tým i Bohu Otcovi.

Preto je tak prepotrebné ODPUSTIŤ,a pomôcť tak i tomu

nešťastníkovi,ktorý nás zranil. Ráňa i ďalších.Tá rana je háčik,

ktorým ho môžeme vytiahnuť z bahna,v ktorom sa nachádza,

ako to radí sv.Katarína Sienská. Rany rozdáva ten,kto má málo

Boha.Ale veľké a vypasené má svoje nepravé ego.Je to ešte milovník

sveta,čo sa z Ducha ešte nenarodil.Ráňa,to značí túži sa Zrodiť.

AKO RANY LIEČIŤ.

Je veľa tých,čo by radi liečili iných.Dajme pozor,aby sme nezverili

svoju dôveru spirituálnemu invalidovi,ktorý sa hrá na spasiteľa.

Ten ide ako divý uzdravovať,a nič vám nepovie o zmysle bolesti.

Svoje telo nezveríme diletantovi,pravda? Ale lekárovi. A prečo nie

sme takí opatrní,ba ešte viac,keď sa jedná o naše duše?

Skúmajme, akí duchovia sú za rôznymi energoterapeutmi,ktorí

ponúkajú tzv. liečivé energie.Nemusia to byť čisté a sväté sily.

Katolícky kňaz neponúka energiu z kozmu,ale sprostredkujúci

Dotyk Ducha Svätého vo sviatosti pomazania nemocných.

Tichým položením rúk na temeno hlavy pacienta vypne svoju nižšiu vôľu,

a ticho vrúcne prosí o dotyk Božieho Sv.Ducha slovami:

„ Týmto sv.pomazaním a pre svoje láskavé

Milosrdenstvo nech Ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.

Oslobodeného od hriechov nech Ťa spasí a

milostivo nech Ťa posilní.“

Pritom maže sv.olejom čelo a dlane pacienta.

Aby nám bolo dané Pochopiť(čelo) a správne Konať(dlane).

Túto sviatosť môže prijať každý pokrstený,ak nie je v ťažkom

hriechu. Môže ju prijímať opakovane pri zhoršení zdravotného stavu.

Pacient nech prosí o to,aby sa ho Potešiteľ Duch Sv.dotkol,a hlavne

jeho rán tela i duše(nedôvery, nepokoja,zatrpknutosti,hnevu,strachu).

Touto sviatosťou prosíme o všestrannú a hlavne duchovnú pomoc pre

toho,komu sa konkrétne vysluhuje.Dávame jeho život i chorobu do

Božích Rúk.Niet nič potrebnejšie pre nás než sa pomazať Sv.Duchom.

Ak sa sviatosť správne prijme naša choroba sa akoby posvätí,

a stane sa nám nie kliatbou,ale požehnaním.Ak čaká nikoho

vážna operácia,môže sa zbaviť stresov a strachu, ako to dopadne.

Dopadne to tak,ako si praje náš Pán.

Chorému sa ponúka Vyšší Zmysel,nie iba uzdravenie.

Prijatie sviatosti chorých sa veriaci pacient akoby „vysviaca“ na

Kristovho bojovníka.Ten svoju bolesť múdro pretaví na výrobu

Milostí,toho najcennejšieho.Kto nebojuje,ten je ako zbabelý zbeh.

Ok sa ocitneme na dne,a tam prídeme počas života všetci,tak tam

sa kresťan nemá chovať ako sebaľutujúci či preklínajúci pohan,

ale má zachovať Bohu vernosť.To znamená má povedať i v pekel-

ných bolestiach zázračné slovko OBETUJEM TI TO,BOŽE.

SVOJU BOLESŤ SPÁJAM S KRISTOVOU NA KRÍŽI.

A ak sa chceme od dna čo najrýchlejšie odraziť,začnime chváliť

Božie Meno,a robme tak dovtedy,pokiaľ hrôza trvá.Toto je Liek

všetkých liekov.A jedna z najlepších Rád akú ste mohli dostať.

Mám dojem,že niektorí nerozumejú,čo sa im tu radí.To sú asi tí,čo

si liek liekov a bohatstvo bohatstiev nezaslúžia.Sú zakliati vážnymi

hriechami nelásky a nevedomosti.Sú ako opití svojimi nepriznanými

vinami.Tie treba priznať.Lebo inak Sv.Duch od tohoto smradu ujde.

Najtragickejšia rola života je byť kresťanom bez Ducha Svätého.

Kristov učeník nie je ten,kto žije bez Boha, a v opitostiach rôzneho

druhu.Ten v najkrajších chvíľach života nebude opitý ani radosťami,

ale sa na chvíľu zastaví,a úprimne SA POĎAKUJE.

Kto to nerobí ani pri vrcholoch ani na dnách života,ten ešte SPÍ.

Evanjelium nás učí BEDLIŤ,a nie prítomnosť predrichmať.

Blažený je ten,kto tomu rozumie.A blaženejší ten,kto tak i koná.

Kto sa odstreluje pištoľou alebo sebaľútosťou v ťažkých chvíľach

je zbabelec.Nedôstojný úbožiak.A má ďaleko od chlapa.

A ešte ďalej od kresťana.Nech sa modlí o fortitúdo,o silu.

Dostane ju zdarma a hojne.A nedopadne ako Zradca Života.

KRISTOTERAPIA PREBÚDZA DO PRÍTOMNOSTI.

Je normálne ľudské chcieť byť zdravým.Treba použiť všetky

dostupné prostriedky,ako poklad zdravia pacientovi prinavrátiť.

Treba ho liečiť i láskavým povzbudivým slovom,nie iba chémiou.

Vďaka Bohu,že si to uvedomujú mnohí lekári a zdravotné sestry.

Logoterapia V.E.Frankla nám pomôže dať zmysel našej situácii.

Pozerá sa na dianie akoby z budúcnosti,z nadvedomia.Psychoanalýza

S.Freuda napomôže hľadať jej príčinu v detstve a v podvedomí.

Rozanalyzuje do šírky a pátra v minulosti.Hĺbková psychológia C.G.Junga

ide do hĺbok nášho nevedomia, je citlivá aj na iracionálne indície.

Pomáha nám v dozrievaní osobnosti,v sebauvedomovaní.Kristoterapia,

tá prebúdza naše Prítomné Vedomie.Dáva udalostiam Vyšší Zmysel.

Sú mnohé lieky,ktoré nám pomôžu utlmiť a minimalizovať bolesť.

Dobre si zapamätáme,kto nás v biede navštívi.Na slová lekára je

pacient mimoriadne citlivý.Na správanie zdravotných sestrier tiež.

Ak sú jemní,aké je to zrazu príjemné.Ak sú nervózni či hluční,

pacient trpí ešte viac.Treba nám pochopiť,že i oni sú ľudia.Aj oni

môžu mať ťažkosti o ktorých pacient nič nevie. Môžu sa i zmýliť.

Netreba byť hneď podráždeným či urazeným.Stanoviť napr.presnú

diagnózu je niekedy veľké umenie i pre odborníka. Zvoliť vhodnú

terapiu tiež nie je vždy také jednoduché.Veď ten istý liek môže

u viacerých pacientov zareagovať úplne protichodne.Preto to spomínam,

lebo nie vždy si toto nemocničné minimum chorý človek uvedomí.

Ak si pozvete ku lôžku kňaza,ten Vám pripomenie po odskúšaní

všetkých metód v medicíne duchovnú medicínu.Tou je v katolíckej

tradícii stáročiami osvedčená metóda OBETOVAŤ svoje trápenie Bohu.

Ak treba, detoxikovať si vnútro dôkladnou spoveďou.Prijať

s veľkou úctou Kristovo Telo.Už nič cennejšieho nám nik neprinesie.

TÚŽBA VYZDRAVIEŤ NEMÁ BYŤ MODLA.

Zdravie má sice veľkú hodnotu,ale nie je to hodnota absolútna.

Niekedy je v Božom pláne i to,aby sme boli chorí, a aby sme trpeli.

A je to pre naše dobro.Tí,ktorí sa nemodlia a vyhýbajú sa niesť

kríž svoj či iných,je to najväčší omyl ich života.Sami sebe budú raz

ako Prehratí vyčítať,lebo premeškali príležitosť urobiť niečo veľké

pre samých seba,pre ľudstvo,i pre svojho Láskavého Stvoriteľa.

Narodili sme sa nie iba pre lopotenie,tancovanie či pobehovanie po pla-

néte.Je normálne túžiť po zdraví.Ale netreba spanikáriť,psychicky sa

zrútiť či dať si do kávy cyankáli, ak nás navštívi vážna nemoc.

Tento antištýl pestujú dezertéri života.

Keby deti jedli iba sladkosti,ublížili by si.A rodičia, ktorí by im to

schvaľovali a podporovali by ich,tak ich iba poškodia.A urobia

z nich nešťastníkov. Náš Boh vie oveľa lepšie čo nám treba.

A kto sa Mu oddá, ale nie ako hus na kláte,zistí,že nás veru

nerozmaznáva.Ozaj dôležité je správne prežívať prítomné chvíle.

Prežívať ich spolu s Kristom,Sv.Zdravotníkom(Spasiteľom) sveta.

Netrápiť sa zbytočne pre minulosť a neulietať do budúcnosti.

Minulosť treba zveriť Božiemu Milosrdenstvu,

budúcnosť Božej Prozreteľnosti a prítomnosť jeho Sv.Láske.

Tak sa modlil sv.Páter Pio.

Komu uniká prítomnosť,uniká mu skoro všetko.A to je najvážnejšia

diagnóza.Evanjelium nám káže bedliť.Duchovný spánok je nevera

Životu.Ten,kto svoje rany dáva do Kristových Rán,kto svoje bolesti

spája s Jeho Bolesťami,a pritom chváli Boha a Ďakuje mu,toho táto

komunikácia prináša vznešenenú budúcnosť.Kto túto vieru nemá,

ten uvažuje zákonite o slušnej samovražde,tzv.eutanázii.To najhoršie

nám Kristus mení na to najlepšie.Cez živú vieru.Pravé bohatstvo.

Čo sa pohanovi zdá ako prekliatie,pre kresťana je požehnaním.

Čudný svet okolo nás je iba na veľmi krátky čas v porovnaní

s večnosťou.Boli sme stvorení nie celkom dohotovení.My sami

sa musíme dohotoviť.Máme možnosť sa rozhodnúť či to bude

na anjelskú alebo na diabolskú podobu.

Jednou spoveďou či dobrým skutkom sa nestaneme hneď dobrými.

Ani jedným ťažkým hriechom nebudeme hneď ľuďmi zlými.

Tak ako sa chlapec nestane prvoligovým futbalistom návštevou

štadióna, a kopnutím do lopty.A tak ako sa nestane dievča

klavírnou virtuózkou pri tretej návšteve ľudovej školy umenia.

Ale ak tak budú poctivo navštevovat tréningy a zápasy,a zdoko-

nalovať sa v hre na hudobný nástoj,potom z nich niekto v športe

a umení môže veru byť.K nadaniu a záujmu treba pridať tréningy.

Ak má niekto za sebou desattisíce dobrých skutkov ten naozaj

môže vytrénovať na archanjela.A ak iný pácha ročne stovky

ťažkých hriechov za sebou , je celkom môžné,že sa vypracuje

na kvalitního pekelníka.Čertovinky sa nabalia až na diabolstvá.

So snehovej gule môže byť lavína.Z jednej zápalky lesný požiar.

Je v našej réžii,ako chceme skončiť.Aká bude naša podoba.

Dosť ľudí nadáva na vládu.Minulú,terajšiu,a nadávať budú i

na tú budúcu.Viete prečo? Lebo tie vlády sú formou trestu pre

tých,čo nemajú v poriadku vládu vo svojom srdci.Nemajú tam

Boha na prvom mieste.Preto sú a budú stále nespokojní.A budú

stále viac klamaní,okrádaní a zneucťovaní.A to bude dovtedy,po-

kiaľ nenájdu zdroj vo Sv.Vláde v srdci..Až potom sa ukľudnia a zistia,

že všetko je v poriadku.Vládu vonku majú ľudia iba takú,

akú si zaslúžia.Buďme objektívni.V tom istom svete máme tisíc

možností vyškoliť sa na diabla.A na anjela ich máme menej?

POVOLANIE K NENÁPADNÉMU MUČENÍCTVU.

Valentín sa snaží použiť čas, aby dokázal lásku svojej vyvolenej.

Ak nie je ľahkou devou, odskúša ho, či jeho city nie sú iba plytké,

a či to myslí vážne.Ak dievča vytrápi svojho ctiteľa,tak to má asi

byť.Je nositeľkou života.Bude si viac vážiť partnerku i pozemskú lásku.

Služobník Boží sa čas snaží využívať na dokázanie svojej

lásky k Bohu,a za objekt dobíjania si zvolí nebo.A kto sa veľmi

vážne rozhodne niečo veľké pre Boha urobiť,nebo veľmi vážne aj odpovie,

a dá mu svätú šancu. A tou je byť Kristovým mučeníkom.

Bolo už veľa bratov a sestier,čo preliali svoju krv pre Pravdu

a pre Evanjelium.Cirkev o nich vyhlásila,že sú isto v nebeskej vlasti.

Nie každý je povolaný preliať ako oni telesnú krv.Ale každý je

povolaný niečo za Vec Božiu vytrpieť, a tak dokázať,že si nebo

ozaj zaslúži.Sv.Jana Františka de Chantal to krásne vystihla,

keď povedala,že existuje aj Mučeníctvo Lásky.

Katolícky katechizmus hovorí i o nekrvavom mučeníctve.

Niekto,kto berie evanjelium vážne, môže pretrpieť aj stokrát viac

duševných múk ako ten,komu zoťali za Krista hlavu.Ale potom

i jeho zásluha v nebi a nebeská sláva bude asi stokrát väčšia.

Ku svätosti a duchovnému mučeníctvu sme povolaní všetci pokrstení.

Ozajstný kresťan, to je človek zanietený pre Krista a Jeho Učenie.

Nepýtajme sa prečo ja?,ale PRE ČO? veci sa dejú tak ako sa dejú!

Vážna choroba je pozvánka byť mučeníkom.Možno PRE TO.

Na vyššiu formu mučeníctva bol pozvaný i pápež Ján Pavol II.,

ktorý po atentáte (1981)už prelial svoju krv. Potom (24rokov!)

od tej nešťastnošťastnej udalosti, trpel inak.Ako chorý a starý

oveľa viac a oveľa dlhšie než tí,ktorých mocní vyexpedovali do neba hneď.

Ten,kto si naváži Boží život a netúži sa stať vedome a každodenne

Božím chrámom,ten sa skôr alebo neskôr stane príbytkom nečistých

duchov.Bude problémom najskôr sám sebe,a potom iným okolo seba.

Ten,kto berie Krista a jeho evanjelium naozaj vážne,ten sa skôr či

neskôr stane jeho vyznavačom, až mučeníkom.Bude trpieť, ako napr.

Pani Z. pre manžela,ktorý pije a je jej neverný. Alebo pre vlastného brata,

ktorý nenávidí vlastnú sestru, ako pani J.Tú ešte ničí i ignorant

bývalý manžel i nešťastný dospelý syn,čo si nevie nájsť miesto v živote.

Jedného ničí žiarlivosť,iného neopätovaná láska.Ďalšieho udal sused

a pošpinil mu meno.Istého I.vyhodili z roboty,lebo povedal šéfovi prav-

du do očí.Dosť vdov či vdovcov trpí osamelosťou.Zvláštne osamelá sa

cíti aj matka piatich detí.Doma sú na seba milí,ale nie duchovní.

Veľa osamelých citlivých ľudí dnes trpí depresiami.Tieto bozky smrti

doženú človeka aj do samovraždy,ak sa duchovne nebráni modlitbou.

Odkiaľ sa berú? Bolo mi Duchom Sv. objasnené:sú to kvapky

z mračien smrti,ktoré sú nad nami.A vznikajú tak,že mnoho ľudí

vyparuje zo svojich hláv,sŕdc i úst jedy,oblaky hriešneho neviditeľného

dymu. Zhromažďujú sa nad nami,a keď ich je veľa,tak pršia kyslé

dažde zhora. Mnoho spirituálnych ľudí má depresie.V televízii

či v časopisoch zízame na vychechtané a šťastné ksichtíky,ktoré sa

bavia,tancujú,smilnia a bohatnú ,tým vytvárajú nešťastie iných,kto-

rí vlastnými slzami,neúspechmi a chorobami „platia“za ich pobyt na

zemi.Ak sa odmietajú ľudia kajať,očisťovať, a tak tieto smrtonos-

né zlodejské mračná prať slzami a modlitbami,hýrenie pokračuje

dovtedy,pokiaľ účet nakradnutých radostí nepríde zaplatiť nejaké

kolektívne nešťastie.A ak nepomáha ani ich séria,nahromadená

temnota a zloba sa vybesnie vo vojnovom vraždení a znásilňovaní.

NEBEZPEČIE PRÍLIŠ ĽUDSKÉHO.

Prirodzené a nadprirodzené.Oboje je dôležité.

Ani jedno nesmieme podceniť.

Prirodzené je ľudské, pozemské.Nadprirodzené je božské a nebeské.

Ich vzájomná spoluráca je nevyhnutná.

Prirodzené treba doplniť nadprirodzeným.

Ak by niekto dosadil neprirodzenosť a neľudskosť za nadpriro-

dzený život , splodil by odpornú a smiešnu náboženskú grimasu.

A ak niekto zvelebuje iba humanizmus,a odmieta čosi vyššie,

vytvorí iba malé veci a malého človeka.

Urobiť z ľudí krpatých kríplov ducha chce zlý duch.

Je mimoriadne zaujímavé,že Ježiš nazval satanom Petra následne

potom,keď sa ku nemu choval príliš ľudsky.Odhováral ho od obety

na kríži.Nenazval tak zradcu Judáša ani Petra keď ho zbabelo zaprel.

Nenazval tak ani hriešnu Máriu Magdalénu, ani nikoho

z farizejov.Je viac ako zaujímavé,že z nijakého farizeja nevyhnal

nečistého ducha.Alebo napr.že voči nemu nevystúpila žiadna žena.

Voči sv.Jánovi Krstiteľovi ženská zloba zapracovala veľmi kvalitne.

A Petra tak nazval krátko potom,ako mu odovzdal symbolické

kľúče od nebeského kráľovstva.

Ak si dobre všimnete, je to v evanjeliu na tej istej strane.

Vážení priatelia, pozor!

Ten, kto je príliš pozemský a ľudský ,nemusí vždy konať správne.

Zoženštelý chlap sa môže z prvého medzi kňazmi stať Božím protivníkom.

Najväčší boháč môže byť o päť minút posledný chudák.

Aj ten slušný,láskavý či inteligentný, ak nepochopí zmysel kríža,

a zamiluje si príliš pozemský pohodlnizmus, môže sa fatálne zmýliť..

Do neba pustia asi iba toho,kto si prežil svoje pozemské peklo.

TRI DIMENZIE SV.KRSTU.

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou asi v tridsiatom roku života.

Sám Ján Krstiteľ povedal ľudu,že já vás krstím iba vodou,ale po

mne prichádza väčší ako som ja, a ten vás bude

krstiť Duchom Svätým a Ohňom.

Ján je príklad pre správneho chlapa a ozajstného duchovného vodcu.

Nebolo v ňom chlapskej ješitnosti.Väčšina chlapov sa hrá na to,že

sú tí najdôležitejší.Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich.

Tak ako Evine dcéry sa hrajú na to,aké sú krásne, zúria a žiarlia

ak je niektorá krajšia. Máloktorá vie oceniť väčšiu krásu na inej.

A len máloktorý chlap vie uznať: „Tamten je lepší než ja“.

Ján to vedel.A v tom bola jeho veľkosť.Ani sa nehneval,keď ho opus-

til okruh uctievačov, a išli za lepším duchovným vodcom,ktorý ich

viac naučil ako on.Úzkoprsí vševedkovia farizeji to nedokázali.

Ani krpatí návštevníci nazaretskej synagógy.Keď postrehli, že ktosi im

nehladí egá ,živočíšne ho znenávideli .Malí ľudia a veľká nenávisť.

Zmarili totiž v sebe Boží zámer,a nedali sa zaštepiť ku Stromu Života.

Ohňom duch.krípelstva uhasili pozvánku ku veľkodušnosti.

Byť pokrstený znamená okrem iného slúžiť veľkým veciam v malých.

Voda ako prekrásny živel prírody obmýva našu špinu a malosť.

Duch Sv.nás otvára novým dimenziám.Zbavuje nás našich malých

plánov. Otvára nám rozum a srdcia pre Veľkého Trojjediného Boha.

Na každý deň má pre nás prichystané nejaké Nové Poznanie.

Objavy z Veľkej Nebeskej Sféry do tej našej malej,pozemskej.

A viete čo je krst ohňom? Je to krst veľkým utrpením.Sám Ježiš ho

spomína pred ukrižovaním. Prežiť trojnásobné zasvätenie do Jeho

Tajov a očistiť chrám od nášho falošného malého ja, to je sv.krst.

DIAGNÓZA DNEŠNEJ DOBY.

Ak sa človek rozhodne naozaj oddať Kristovi,čiže Pravde a Nezišt-

nej Láske, postaviť ich na prvé miesta v rebríčku svojich hodnôt, a

rázne sa rozhodne im slúžiť,ten sa skôr či neskôr dostane do kon-

fliktu s takými, ktorým v srdci tróni sebectvo a lož. Čím mám viac rokov,

tým si viac uvedomujem,že hranica medzi dobrom a zlom,

medzi nebom a peklom, nie je totožná s hranicou medzi veriacimi a neveriacimi.

Lebo aj medzi veriacimi sa nájdu podlí Judášovia a me-

dzi neveriacimi nonšalantní Zachejovia.Jedni vás prekvapia,

ako pod maskou veriaceho skrývajú tie najpodlejšie záujmy,

a tí iní pod maskou ateizmu akoby z trucu skrývali niečo prekvapivo nezištné.

Dnes vidím túto hranicu medzi Duchom Krista a medzi antikristami skôr tam,

kde je ľudská veľkodušnosť a malodušnosť.Veľkorysosť a úzkoprsosť.

Odvaha a zbabelosť.Úprimnosť a pokrytectvo.Obvinenie seba

a obviňovanie iných.Kde je Bohaoslava a sebaoslava.Vôňa a smrad.

Najzákernejším vírusom našej doby nie je popieranie existencie Boha,

ale v mene Božom ochraňovať veľké egoistické záujmy skrytých moci-

pánov , gniaviť a strašiť bezmocné ovce.Štetke dať stotisíc a matke

učiteľke či zdravotnej sestre 10 x menej. Usporiadanej rodine postup-

ne uťahovať kohútik a rôznym deviantom dať zelenú.Charaktera

dať kdesi mimo, a chrapúňa vycapiť na titulke mienkotvorného den-

níka.Zaprasačeného buzeranta nechať vyrábať charitatívne projekty,

a na spravodlivého nakydať možstvo špiny, a ešte si do neho kopnúť.

Toho,kto triezvo uvažuje vlastnou hlavou vyradiť ako vadného, a

vychváliť šéfov reproduktor.Toho,kto koštruktívne kritizuje zoťať,

a pokrytca či udavača vyobjímať ako spasiteľa systému.A to je iba

vrchol ľadovca.Dnešná spoločenská atmosféra nepopiera existenciu

Boha,ale robí si z Neho a jeho verných stále intenzívnejší posmech.

Má svoje posvätné kravy a boha tiež.Falošného.Herca.Biznismana.

Krv síce netečie.Iba sa v skrytosti cicia.Besný pes kurvenia je pustený.

Duševné muky sú oveľa intenzívnejšie a oveľa dlhšie trvajúce než

v totalite,kde sa krutovládci prebúdzačov svedomia včas zbavili

a nemilosrdne ich popravili. „Milosrdne rýchlo“.Rovno do nebies.

Dnes sme tak nastavení,že kde sa v rodine nachádza nejaké diabolstvo,

tam pošlú i anjelského trpiteľa.Citliví ľudia trpia neraz roky muky

od svojho bezcitného rodinného príslušníka.Prečo? Lebo nenormál-

nosti,čiže nesvätosti treba bolesťou premeniť.Urobí to hriešnik sám.

Alebo to urobí niekto svätý za neho.Preto sa evanjelium neklania

dočasnej pozemskej rodine,ale buduje Rodinu Nebeskú.

My slovania to kdesi v hĺbke duše intuitívne cítime.Preto skloníme

hlavu a trpíme.Neslovania nás považujú za primäkkých masochistov.

Ale hlúpe je skôr na všetko sa falošne usmievať,budovať si iba

vonkajší blahobyt, a kríž ani nespomenúť.Taká „kultúra“ spoza

oceánu splodí svojim pohodlnizmom zúrivé prenasledovanie Cirkvi.

Ako jedovaté vretenice sa zahryznú do kňazov a vypenia na nich toľko

zlomyseľností, koľko im ako žurnalistickým prostitútkam zaplatili.

Skutoční ničitelia nevinných detských duší rozvíria zúrivú kampaň

voči spravodlivým, a vrhnú na nich obvinenie zo zneužívania detí.

A to preto,lebo sami svojimi besnotami a pornografiou naplnenými

programami v médiách sú veľkými a skutočnými spirituálnymi

gigapedofilmi,ktorí ničia v iných nevinný detský svet,lebo

v sebe si ho dávno predtým zmrzačili a poničili.Premieňajú všetko

na biznis.Aj vieru.Ľudstvo posadli peniazmi a ziskom.Stále si iba

požičiava a buduje.Zabáva sa budovaním vonkajšieho veľmi dočas-

ného blahobytu,a kašle na rozvoj vnútorného skutočného sveta.

Preto je v blahobyte toľko neuróz a depresií.Deviácií a narkomanov.

Ak sa tomu pozriete pod sukňu,zbadáte,že je to od základu choré.

Stará Diagnóza: židovský tanec okolo zlatého teľaťa.

Konzumizmus je oveľa väčší dravec ako komunizmus.

A narcizmus je oveľa väčšia pliaga ako nacizmus.

Tento nesvätý duch preniká i do kresťanských cirkví.

Cirkev neudusí.Ten však kto mlčí,a nelieči,ten je asi sám napadnutý.

Ak sa začítate do životov svätých,zistíte ako oni mnohorako trpeli

znášaním nesvätosti od svojich blízkych vo vnútri, v cirkvi. Aj vo

svojich „kresťanských“ rodinách.Viac než od bezbožníkov vonku.

Prenasledovania je tým viac,čím si viac bačovia a honelníci oviec

padajú do náručia s prachatými vlkmi,s tajnými vládcami tohto sveta.

Politici a štátnici nie sú skutočnými vládcami tejto zeme.

Sú iba nastrčení bohatými lyšiakmi v pozadí,ktorí sú vo svete

registrovaní ako sponzori šľachetných projektov,ale v skutočnosti

sú to šéfovia megafiriem,ktorí aj vojnu majú za jadro podnikania.

Kto to prekukne,nebude mať túžbu tento svet považovať za domov.

Nevyčítajme tomu,kto nám pomáha odtúžiť a odlepiť sa od tejto
zeme,zbohatnúť vo vnútri, a prežiť si naozaj ôsme blahoslavenstvo.
Radím i ostatným,aby si začali vážiť svoj kríž.

I tých,čo ho spôsobujú.Navonok sa podobajú tyranom.

Ale vo vnútri sú to naši spirituálni dobrodinci.

Kto to nepochopí,a naštvaný odíde založiť si inú cirkev,

ten ju poznačí presne tou skiveninou,ktorú mal odtrpieť sám,

ale tak zbabelo neurobil,a hodil svoj kríž na svoje duchovné deti.

Urážajú sa iba tí,čo sú bez pokory.Rozbíjajú Jednotu.

Nedokonalosti sú na to,aby sme ich v Cirkvi pretavili.

a nie aby sme infekciu ohlasovali s evanjeliom v cirkvičke inej.

Nechcime byť hneď všetci pánmi.Učme sa radšej slúžiť.

VEĽKOSŤ A MALOSŤ KATOLÍCKEJ CIRKVI.

Medicína má zoznam chorôb v tzv.Vademecum Medici. Je to široký

zoznam diagnóz a terapií.Popísanie chorôb a spôsobov liečby.

Rôzne prejavy nezdravia a rôzne lieky.Až sa čudujem,že po dvetisíc

rokoch nemáme v cirkvi podobné vademecum svätuškárstva.

Popis rôznych foriem chorej nábožnosti a spôsoby jej liečby.

Katolícka cirkev má v náplni práce vyrábať svätcov.

A aj sa jej to darí.Ale okrem tejto

svätej kvality sa to vo farnostiach hemží aj nekvalitnou kvantitou.

Tri osobnosti na 97 oviec.Čiže nie ozajstných prejavov svätosti.

V sterilnom prostredí vznikajú mimoriadne agresívne vírusy.

Nielen v nemocnici.Zatĺkať sa nijakú diagnózu dlhší čas nevyplatí.

Vôbec nie je tragédiou,keď sa rôzne svätuškárstva objavia.Veľkosť

katolíckej cirkvi je v tom,že rôzne neotesané indivíduá zo svojho

spoločenstva nevylučuje,ale im pomáha vyzrieť. Naša cirkev nie je

cirkvou perfektných jednotlivcov podávajúcich kolektívnu sériu len

hrdinských výkonov s pomocou Božej milosti.Kto má takúto roman-

tickú predstavu ,skoro z ružových snov vytriezvie.Kdesi sa sklame

a dostane tak nejaký preplesk,a prejde do druhého extrému:

pubertálneho vzdoru až ku hyperkritičnosti.Tá kríza je preto,

aby sa na večnosť nedostavil príliš naivný.Byť perfekcionista je proti

katolíckej identite. Je to akási historická slepota,ktorá si všíma iba

dokonalého Ježiša,ale ignoruje si všimnúť nedokonalých našich

spoluzakladateľov Šimona a Šavla.Tí neboli okamžite hotoví a svätí,

ale muselo sa mnohé v ich živote stať,aby sa stali vyzretými svätými

mužmi Petrom a Pavlom. Myslím, že preto si ich zvolil Pán za základ

cirkvi,a nie sv.Jána,muža č.1 medzi apoštolmi.Aby mali pochopenie

pre slabostiu iných,lebo mnohé tiene objavovali aj pri svojom vývoji.

A aby spoločenstvo, ktoré vytvorili, ovečkám a baránkom v tom napomáhalo.

Katolícky košiar nie je o naj-bačoch a ideálnych ovečkách.

A v tom je aj krásna poníženosť,jeden z kľúčov od neba,ktorý naša

cirkev vlastní a nepretržite odporúča.Cez pády sa učíme chodiť.

Malosťou katolíkov sa mi zdá skutočnosť,keď primitívi vytlačia

z vplyvných miest tých múdrejších a charakternejších z rôznych

spoločenských postov. Za podpory nebedlivých pastierov amatérov,

a nastolia vo vzťahoch pokryteckú, úzkoprsú,chorobne podozrievavú,

udavačskú,zadkolezeckú,kariéristickú,či duch. boľševistickú atmos-

féru.Svoju povrchnosť spečatia padaním si do náručia s modernými

Herodesmi a Pilátmi,čo cnosť naznačujú a prenasledujú tých,čo cnosti

z evanjelia majú.Kto o súčasných ancikristoch mlčí, ten ich podporuje.

Antikrist je totiž nie moslim,žid či budhista alebo ateista,

ale ten,kto o sebe vyhlási,že je kresťan a koná anti, čiže proti Kristovmu

Duchu.Pod maskou čistoty je špinou.Falošný a egoista.

Ak niekto ohlasuje pokoru,ale dať slovo inému alebo prednosť

ho za roky ani nenapadne.Hovoríme o Božom,a nie sme ešte ľudia.

Pomstiť sa za pravdu? Alebo kázať iným,čo sám nedodržiavam.

Rozkazovať iným,čo mám zachovávať sám.Ohlasovať chudobu,a

mať srdce prepchhaté sebou.Hovoriť niečo o láske, a pritom odsudzo-

mer ukazuje –70stupňov? Odporúčať iným čistotu a potom sa nečes-

tne pretvarovať.Čo je 100 x väčšia nečistota ako telesné hriechy.Tie

si dali na prvé miesta farizeji,lebo tak skrývali svoju vnútornú zasmilnenosť.

Veľkú chamtivosť,závisť a nenávisť.Čiže veľkú neveru voči Bohu.

Tá sa rada maskuje neprirodzenou servilnosťou,ktorá

na nebo serie.V tomto bode sa stávame tak odpornými ,v akom

rozsahu dovolíme,aby sa táto otrava dávala stádu ako paša a dodatok

ku pašiám. Zdravo kritický má radšej Cirkev ako ten čo čuší a

sa vezie.Bratia sú kritickí ,no nerebelujú! Ostatní sa bratríčkujú.

ZDRAVÉ KATOLÍCKE ALE.

Katolícka Cirkev má dve tisícročia a prekonala už všeličo.

Z jej histórie sa môžeme mnohému naučiť.Počas dejín sa Kristove

Idey dostávali do nebezpečných extrémov.A bola to Petrova cirkev,

ktorá hasila duchovné požiare rôznych uleteností,pochádzajúcich

väčšinou z chorých či nedospelých duchovných prejavov.

Zdravým jadrom katolicity bolo a je bratské spoločenstvo,ktoré ak

je pod dôkladnou ochranou Panny Márie, je a bude neporaziteľné.

Pápež, ako Petrov nástupca, má povinnosť bedliť nad stádom kresťanstva

a ovce i baránky pásť.A ak čosi vybočí do extrému,tak

to musí odvážne zdiagnostikovať a navrhnúť terapeutickú cestu.

To je i úloha biskupa,kňaza,diakona,rehoľníkov, ale i všetkých

pokrstených. Tí,ktorým záleží,sa ozývajú.Ostatní sú tzv.konformisti.

O Vec im neide.Iba o svoje záujmy.Druhý extrém sú tí,čo majú

nejaký náboženský zápal. Ten treba uzdraviť ako napr.zápal očí.

Keď tvrdí evanjelik,že iba Ježiš nás spasil od hriechov,katolík povie

áno,Ale bola tam i Mária.Ak adventista dokazuje z biblie sobotu

ako posvätný deň,naša cirkev povie áno,Ale v nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych.Ak povie baptista len viera nás spasí,áno,Ale treba i

dobré skutky,dodá katolík.Ak povie anglikán,že iba Ježiš bol

za nás umučený,povieme áno, Ale sú i ďalší Jemu podobní mučeníci.

Ak jehovista začne zvelebovať bibliu,povieme áno biblii,Ale máme

tu i posvätnú tradíciu.Ak niekto hovorí hnevu zlo,pridáme sa,Ale

začneme vysvetľovať,že tu máme morálne dovolený a niekedy pre-

potrebný sv.hnev.Zásada je dokonalá až uznaním ALE, výnimky.

Sekta to je jedna zdôraznená dôležitá zásada,ale bez posvätného ALE.To zdravo zmýšľajúci katolík a inteligent vždy pridá.To

odporúča teológ J.Zvěřina.Fanatik povie iba raz Ale:„Žiadne ale!“

NAZARETSKÁ SYNAGOGA.

Skúsim s ostrovtipom figliara, pod ktorým je dúfam vážnosť kňaza

nakuknúť pod kožu veriacim z jednej zo slovenských dedín,v ktorej

to pastier ovečiek nemá veru ľahké.Pričapenosť na slušnej úrovni.

Primitivita hlboko v špiku kosti. Doslova som okrem iného niekoľko

rokov duchovne trpel z toho,prečo tam deti nechcú chodiť do kostola.

Vyjasnilo sa mi, keď som po niekoľkých rokoch pochopil,že je to

kvôli otrávenej sviatostnej atmosfére v tamojšom farskom kostole.

V jeho čele sa týčili roky ako obecné elity tieto svätuškárske archetypy:

Chvastúň – v každej druhej vete sa nezabudol pochváliť.Nebol

celkom “na mol“,ale bola to kvalita.Inak do roboty ako sršeň.

Lakomec – chytal pravidelné záchvaty z toho,aby sa nepredal ani

m2 cirkevnej pôdy.Auto z vrakoviska mi pomenoval luxusom.On

vraj s tou ekonomickou bohoslužbou nesúhlasí.Inak tuhý katolík.

Chrlička octu – neraz sa na mňa po sv.omši osopila s jeho dosť sil-

nou dávkou,ktorého mala ako vdova v špajzi dosť.Inak nábožná.

Zatrpknutý – statočný chlap,zhrozený nad tunelármi.Akoby nemal radosť, že on bohatne pred Bohom.Či tento svet je naveky,bratku?

Rektoskop – pokúšal sa o aktivity zo zadu,ale neuspel.Rodený vedúci.Nedodžanie slova u neho bola samozrejmosť.Inak úslužný.

Zaťatý – drvič modlitebnej knižky a najvytrvalejší vysedávač na bohoslužbách.Nerozprával sa s chvastúňom.Zastarel som sa prečo a odmietol dať mu sv.prijímanie. Po niekoľkonásobnom napomenutí

od štyroch do stošestdesiat očí dokázal všetkým učebnicovú zaťatosť.

Vynadal mi pred svedkami na pošte do satanov,zobral si vankúš z kostola a viac sa tam neukázal.Išiel na omšu inde.Farský sused.

Obluda!Slovko PREPÁČ nepoznal.Chýbali mu iba rohy.

Ignorant – brigádam, ktorých sme mali vyše sto,sa statočne vyhol.

Radšej išiel dvíhať činky do posilňovne.Prišiel síce na jednu,zabil

pár klincov, a po pol hod.zdúchol ako gáfor.“Príkladný“katechéta.

Nevinná- vraj si v potravinách vzala tovar,a nezaplatila.Už si tam

na ňu dávali pozor.Keď som ju na to upozornil,tvárila sa že o ničom

nevie.V jej prípade niet vraj čo ľutovať.

Zranený – viackrát som mu vysvetlil,aby využíval čas,a svoju bolesť

spojil s Ježišovou na kríži.Ale mal som dojem,že mi nerozumie,prečo

ho takto utešujem.Rád sa pozeral v TV na nešťastia iných,aby na

chvíľu zabudol na to svoje.Odpustiť bolo nad jeho sily.Myslím, že

aj Bohu, ktorý na neho dopustil trápenie, i lekára ktorý mu ublížil.

Akoby si nevládal svoju potlačenú závisť a nenávisť uvedomiťa

uznať.Bolo s ním čo debatovať a vzorne ma jeho pani vždy uhostila.

Umraučaná – napriek hodinám modlitieb a stoviek sv.omší do roka

ju doslova zdrapla do pazúrov krutá pani Sebalútosť kôli nebohému

manželovi a nezbožným príbuzným.A čo takto činiť za nich pokánie?

Obrátený – za totality verný prisluhovač bolševikov,vraj i udavač,

zastrašovateľ malých detí,ktorý sa mali odvahu prihlásiťna nábožens-tvo.Ale to iba do dôchodku.V ňom sa obrátil a teraz príkladne

pamätá na svoju spásu.Dnes celkom sympatický dôchodca.Že by nás

doba kazila? Asi iba pomáha odhaliť,kto sme pod kožou naozaj?

Workoholik – normálny chlap, mnohým pomáhajúci.

Ale keď sa blížila nedela jeho rozkoš bola obliecť si monterky a spirituálny orgazmus dosiahol nie v kostole,ale v naštartovaní obľúbeného stroja alebo v umastených rukách pri jeho opravovaní.

Odpočívať sám so sebou bolo nad jeho sily.Tu zaberie a pomôže

na ceste dovnútra hnutie poslednej útechy – slivovica.

Herečka – Čo tá vedela vymyslieť,len aby zo seba urobila trpiacu…

Po čase som prišiel na to,prečo sa tak sťažuje na najbližšiu rodinu,

veď sa o ňu tak starajú,striedajú…

Problém bol v tom,že to nevládali robiť 24 hodín za deň,a zostať

pár hodín v osamelosti bola pre ňu obrovská záťaž,väčšia než ko-

munistická totalita.A to myslím doslovne.Domotkala sa neraz ku bráničke,kde ako nedôstojná žobráčka aspoň pohľadom čerpala

energiu z okoloidúcich.Navonok pravoverná veriaca,ale takto končia tí,čo sa nezaujímajú o mystiku.Jej a jej podobným nevyrieši ich

problém nijaká návšteva čo ako dlhá.Iba bolestné utrpenie samoty a radikálne opustenie svojho ega,to je ten jediný a pravý liek.

Všetko ostatné vrátane vonkajších náboženských obradov je iba náhradným programom a odďaľovaním podstatnej operácie v našich najhlbších hľbkach,ktorú za nás veru nik neurobí.

Pijavica – nemal ani 40,zanedbaný,ostarnutá spitina,pil druhú ligu.

V kostole bol 2x do roka.Prvý krát bol podpitý,a to sa prišiel

vyspovedať.Druhý krát prišiel pozrieť biskupa.Chcel sa mu priho-

voriť s fľašou piva vo fare,a keď som ho poslal preč,dal mi nohu

do dverí.Dolámal nám cirkevné klávesy a okrem driny s lopatou sa

vedel i vdovám pomôcť.Chronický požičiavač peňazí a notorický roboš.

Starosta – skupáň jeden. Na farnosť veľkodušne venoval 6 vriec cementu,a poplatok za odvoz smetí vygradoval až na 2.tisícky za rok.Čo bolo o 45O percent viac než keď som tam začínal.A to som tam 3 roky žil dôstojnú chudobu.Nedeľný zvonček bol 2OO sk.

Do kostola chodiť sa poďakovať bolo asi pod jeho úroveň,až na jed-

nu výnimku .Vraj katolík.Ale o obecné veci sa ako starosta staral.

Ale či toto je naj?Ostal šokovaný,keď ma raz zbadal,že s obecným inteligentom pijem pred krčmou pivo. Poučil som ho,že poriadny chlap do krčmy obšas zájde,vypije si, ale sa neopije.Prekvapilo ho to.

Obecná labuť – tá si išla do kostola pravidelne ,vraj si oddýchnuť.

Inteligentná,chýbalo jej vari viac jemnocitu a vážnosti.Nepríjemne ochorela a dostala sa do iného extrému,zvážnela príliš.

Frajer jeden namydlený – tak ho nazvala jeho vzácna mama.Keď

som tam začínal,z 2O detí na náboženstve sa prihlásil ako jediný,ktorý bol v nedeľu v kostole.Keď bol so mnou sám,bol celkom milý.Ale v kolektíve jeden neznesiteľný drzáň.Tak som na neho raz

zareval ako lev.V zborovni mi povedali,že je zakomplexovaný,

a nevie ako inak na seba upozorniť.Čím som mu dával v nedeľu

viac Božích Tiel,tým to s ním bolo horšie.Nedal som,polepšil sa.

Po matke bol citlivý.Akoby nasal do seba všetku frajerinu celej školy,ktorá cez neho vytekala ako hnis z vredu.Nebol problém iba

on.Chorá bola celá atmosféra v škole.Ak by ste mali jemný duchovný

čuch, zacítili by ste v nej spupnosť,frajerstvo,drzosť.A to sadalo

na chudáka tohoto chlapca.A ja som z neho tohoto kolektívneho

démona neraz z krikom na hodine náboženstva vyháňal.

Týchto pár si myslelo, že sú tí spravodliví vo farnosti,lebo boli

pravidelní prijímatelia eucharistie.Okrem brata Pijavicu a pána Starostu.Keď pocítili,že som ich prekukol ,a sa s nimi nehrám,tak už

som nebol ich idol.Na svätuškároch si zakladať? Čo som ako oni?

Ak šofér neberie cestu VÁŽNE skončí autobus v priepasti.

Ak sa budeme v kostole roky klamať,predbehnú nás do neba ateisti.

Čo je zaujímavé: pri týchto opisoch som vôbec neporušil spovedné tajomstvo.Vôbec sa mi títo ľudkovia zo svojej nesvätej podstaty nespovedali,lebo si ju asi ani neuvedomovali.Povinnosť duchovného pastiera je pomôcť im najprv ku sebapoznaniu.A potom k očisteniu.

Ak tak niekto robí,koná veľmi dôležitú národnobuditeľskú činnosť.

Pridať sa ku nim chcel istý povaľač a fičúr ako hlavný miništrant.

Nezniesol moju požiadavku aby v 20. rokoch normálne pracoval.

Ponúknutým slušným pracovným miestom pohrdol.To nemal.Odvtedy som pohrdol aj ja ním.Viac ho tešila nelegálna brigáda.Prípravu na

1. sv. spoveď odmietol.Preto som mu povedal,že nie je dobrým príkladom pre ostatných chlapcov,a aby si miesto zopätých rúk pri

oltári a prvého miesta pri kňazovi našiel miesto v kostole posledné.

Presne to,ktoré mu patrí.Urazil sa,a viac do kostola neprišiel.

Osočil ma,že som ho vyštval,a viac ma nepozdravil.Trasorítka jedna.

Koho veľmi rýchlo získame, môžeme aj veľmi rýchlo stratiť.

Medzi týmito exemplármi som sa dozvedel,že mám dve nemaželské deti, že som šuchnutý,alebo že som si kúpil auto za milión,lebo som rozpredal farské pozemky.To boli sprosté lži.Aj ich autor.Ale inak

tí ľudkovia pomáhali,ako vedeli,budovať hlavne vonkajšiu podobu Cirkvi.Asi z tisíc ich peklo robilo päť.Ostatní patrili do normálu.

Chvastúň ma udal na polícii ako kriminálnika a v nepokoji

vyštval bez rozlúčky z farnosti.Vraj som bol už štvrtý v poradí…

Myslím,že najviac ho urazilo až dorazilo že som si rozumel

s istým pánom,ktorý sa mi zapáčil keď sa mi na fare predstavil,

že nie je svätý.Nebol ani lakomý ani chvastavý.Závisť ani nenávisť

nemal.Keď som ich v rodine napomenul aby sme neodsudzovali,tak

ma pozorne POČUL.Bol veľkodušný a pomohol mi v istej oblasti

celej farnosti dostať ju z ekonomickej biedy.

Chvastúň a Lakomec boli to moji skutoční dobrodinci,ktorí mi

nakoniec najviac svojimi „posvätnými udaniami“ pomohli.Odísť.

No dnes ďakujem Sv.Prozreteľnosti za toto miesto a tamten čas.

„Duchovná rodina s milostiplnými vzťahmi“či kostolné gangy?

Či nazaretská synagóga – Made in Slovakia?

Po štyroch rokoch som pochopil,prečo odtiaľ deti z kostola utekajú…

Ani sa nečudujem,keď sa niekto venuje iba vonkajšej pastorácii.

Tá je oveľa príjemnejšia.Nakuknúť ľuďom pod kožu a sfárať

do hriešnych hľbok sa rovná niekedy kvalitnému hororu.Iróniou to trochu odľahčujem.Ale sú za ňou slzy.Beda by nám bolo hľbkové

sondy a nepríjemnosti,čo sa občas vyplavia opomenúť.Kostoly sú nemocnice ducha,a majú povinnosť pacientov liečiť,nie ich púdrovať.

Na spirituálnu deratizáciu a dezinfekciu musíme nájsť odvahu.

Pravidelne som tam bojoval s odhadzovaním smetí. Zbieral som

ich každý týždeň vari za dve tašky.A to len v okolí fary.

V okolí kostola to boli pravidelné špaky od cigariet,prázdne

fľaše od alkoholu,raz ľudské fekálie priamo pred vchodom,a pred

sochou Madony i vložky a prezervatívy.S lampášom som chodil

večer strážiť kostol,aby sa tam chumaji nerehotali a necmúľali.

Jedna z farských návštevníčok , istá milá pani z veľkého mesta,

ktorá pri zdravotnom skolabovaní svojej dcéry dala 5O tis.úplatok najvačšiemu odborníkovi v SR v danej oblasti.On pacientku ani nevidel,odletel na konferenciu do Kanady.Dievča preštopali liekami a tak jej asi nechtiac poriadne ublížili.Poučme sa z jej panikárenia…

Alebo istá „mystička“.Našiel som ju raz zvalenú pri oltári hodinu

po sv.omši.Pri mariánskej púti sa v autobuse chovala tak antimarián-

sky,dávala seba do centra,a P.Mária bola chudinka zase v úzadí.

Inak obetavá žena.Vďaka jej za mnohorakú pomoc.Vlastná skúse-nosť je k nezaplateniu.Kto chce byť ozaj Doktorom,nech to skúsi byť

najprv s pacientami.Nie iba knihami.Znáčať roky tieto a podobné nenormálnosti a nezblbnúť je umenie.Klobúk dolu tomu,kto to vydrží,

slúži a bojuje.Kolegovia kňazi vedia o čom píšem.Sú i vážnejšie veci.

Nechcem do vlastného hniezda špiniť,skôr opačne.Realitu si musíme povedať aká je.A hľadať východiská.O čom by potom bol náš život?

O divadle? Pokora je pravda, napísala sv.Terézia Avilská.

SLOVENSKÁ RACHITÍDA.

Rachitída je anglická choroba,spôsobená nedostatkom vitamínu D.

Jej symptómy sú skriveniny kostí po celom tele.Na Slovensku sa iná

krivica v duchovnom zmysle vyskytuje už stáročia.Mám na mysli na-

šu slovenskú malosť.Otitulovaní lazníci nás naučili nadávať si do hriešnikov miesto hrdosti na to,že sme Boží chrám.Kto vyčnieva z ra-du,toho zásahom valašky spriemerujeme.A ak svoj pokus zopakuje,

dostane kyjakom.Dosť z nás sa spovedá iba s desatora.Ako keby

sme nevedeli,že to by malo byť samozrejmosťou a mali by sme žiť Ježišove blahoslavenstvá.Koho strop je desatoro,to je iba žid,nie kresťan.

Na km2 má naša krajina požehnane primitívov.To sú tí,ktorých

zo sto možností musí ako prvá napadnúť tá najsprostejšia.

Intelektuálnu krpatosť prejavujú aj niektorí otitulovaní.Prejavia

zdesenie,ak sa dozvedia iný názor.Tieto prežúvavce jedného názoru

nemajú akademické minimum,a toho kto rozmýšľa vlastnou hlavou

živočíšne neznášajú.Sú akoby duchovnými boľševikmi tvrdo sa dr-

žiac línie jednej vládnucej strany,ktorí nositeľa doplňujúcej poznámky

na straníckej schôdzi považovali za triedneho nepriateľa,a jeho odsun

do vyhnanstva považovali sa čestnú službu nielen rodnej strane,ale

ľudstvu a dejinám.Tento vírus sa za 4O rokov boľševickej totality

dostal mnohým hlboko pod kožu.Vyskytuje sa hojne. Svoju živnú

pôdu nachadza medzi duchovne malými a obmedzenými.Jeho skrive-

niny sa v intenzívnej miere nachádzali aj v nazaretskej synagoge,

do ktorej dlhé roky chodila na bohoslužby sv.Rodina.Keď Ježiš riekol

pár pochvalných slov na cudzincov – na vdovu v sidonskej Sarepte a

na Sýrčana Námana,to bolo nad ich sily.Oni rozumeli iba takej viere,

ktorá chváli židovstvo.Čiže to Naše. Ježiš sa opovážil pochváliť to

cudzie,a neukázal sa ako vlastenec a pravoverný izraelita,ale v ich pomýlenom zmýšľaní ako obdivovateľ sektárov a pohanov.Tak ich

tým do špiku kosti urazil a naštval,že ho chceli zhodiť zo skaly.

Aj u nás ak by ste na národniarskom mítingu pochválili Maďara,

alebo na ekumenickej bohoslužbe dali za príklad Gándhího,bolo by nemálo tých,čo by začali krútiť ústami a vytisli by vás zo svojho pravoverného a nadneomylného spolku najradšej na smetisko.

Medzi kňazmi som stretol mladšieho spolubrata, s ktorým som sa

rozprával dvakrát, a dvakrát som dostal otras mozgu. S usmiatou

tvárou ma mentálne napadol,zhodil ako totálnu nulu, ktorá urobila

najvačšiu chybu, že sa opovážila dať sa za kňaza vysvätiť. To preto,

lebo som mu úprimne povedal svoj názor, v podobenstve povedané,že

na východnom Slovensku šarapatí syfilis.V tom momente som v jeho

„odborných“ očiach bol ja nositeľom tejto choroby a jeho šíriteľom

v našej diecéze.Primitív slepo skočí na spasiteľnú provokáciu a sprosto

vás obleje žlčou odsúdenia. Tak mu pomôžete zbaviť sa nedôstojného

intelektuálneho kreténizmu.Stačí si pred farou zaparkovaťo pol

metra väčšie auto.Nahádžu vám do neho závisti toľko,že s týmto

hadím jedom môžete začať podnikať a vyvážať ho do Ameriky.

Ak po prijatí sv.sviatostí nám ráčia udeliť sv.pľuvanec,oni si

uľavia a nás to vynesie do nebeských výšin Božej Slávy Zásluh.

Na kríž vlastne doštvali Ježiša rozbesnení náboženskí vodcovia,

„ctitelia jediného pravého boha“,ktorí z právd života prijali A,

a nechceli ani počuť o B.To, že Boh Otec má Syna,to bolo pre nich rúhaním sa ich predstave o Bohu.Ku jednej pravde,ktorej sa zúrivo pridržiavali odmietli pridať ďalšiu.Šialene v A verili, zubami

nechtami sa ho držali,ale porozumieť abecede toporne odporovali.

Stali sa skutočnými Bohorúhačmi a Pravdovrahmi.

Aj z tejto megarachitídy ducha nás prišiel Ježiš vykúpiť.

Aby som sa sám nezaradil medzi jednostranných a neobjektívnych,

Čo je tiež istý intelektuálny druh slepoty,patrí sa mi oceniť to dobré

a normálne,čo nám na Slovensku dala naša slovenskoslovanská

identita.Vieme byť zbožní.Pracovití.Dobrosrdeční.Pohostinní.

Návštevu si uctíme podelením sa i s posledným.Vieme zvážnieť.

Ľudia si vedia navzájom pomôcť.Naše slovenské ženy majú cudnost.

Vedia byť šťastné i v skromných podmienkach.Naši predkovia

neviedli výbojné vojny.Ak bojovali,tak pri sebaobrane.Vieme sa

hanbiť za tých mocných a bohatých,ktorí sa vo svojej chamtivosti

a bezcitnosti hanbiť nevedia.Devianti u nás nikdy nebudú vyhla-

sovať hrdo že sú normálni a rovnoprávni.Je tu stále dosť ľudí čo sa

vzorne stará o svoje rodiny.To že sponzorujeme toľkých rómov

ktorí mnohí sa iba množia je navonok akýmsi zváštnym druhom

masochizmu,ale možno je to z nebeského pohľadu veľkým plusom.

Lebo ľudstvo jako celok,a hlavne bohaté krajiny veľmi hrešia

množstvom potratov a konzumizmom vygradovaným až do vojen.

To že sme najchudobnejšou krajinou medzi bohatými/prijali nás

nedávno medzi 30 najbohatších/a možno sme nejbohatší medzi

ostávajúcimi skoro 200 krajinami nás robí akýmsi stredom medzi hriešnymi extrémami veľkého bohatstva a veľkej chudoby.Dá sa tu

žiť v pokoji.Dá sa tu slúžiť Bohu i ľuďom.Mnohí sa modlia ruženec.

Stretám tu pár ozaj vyspelých duchovných jedincov,ktorí sú skutočné

poklady tejto zeme.V tejto zdanlivo malodušnej atmosfére sa dá cvičiť vo velkodušnosti.

Malé veci sa dajú robiť s veľkou láskou.(sv.Matka Tereza)

V slovanstve je duch obety, pokory a odpúšťania.Má veľkú budúc-

nosť, pokiaľ Slovan zostane nasledovníkom Slova,evanjelia.

DUCHOVNÁ ŠKOLA A VEČNÝ ŽIVOT.

Jedna z príčin malosti nášho národa je asi diletantizmus pastierov.

Spovedajúc v rôznych regiónoch stredu Slovenska ma nepríjemne prekvapuje,ako sa náš pospolitý ľud spovedá z desatora ako z naj-

vyššej morálnej laťky..A to s desatora sprísneného oproti židovstvu

hlavne voči 6. a 9.prikázaniu,akoby to bolo to najpodstatnejšie.Veď

to je iba základná škola Ducha! Potom sa čudujeme,keď vychováva-

me povrchne celé pokolenia,ktoré sú poznačené napr.odsudzovaním

po vyjdení z chrámu,alebo infantilnou úctou k autoritám,ktorá je kompenzovaná ich zhadzovaním v súkromí.Alebo sme schopní sa hádať doslova o maličkosti či závidieť si aj chorobu.Túto nízku morálnu úroveň majú na svedomí židia v kresťanskom rúchu.Orige-

nes nazval židov: milovníci vonkajších vecí.Ak nám aspoň trocha

záleží na Kristovi,tak si nemožeme nevšimnúť,že fundamentalistickí zachovávatelia desatora boli najvačší nepriatelia Ježiša.Ten zdvihol

morálnu latku z 1.m na metre dva od starozákonného ideálu.Pozval ľudstvo do strednej školy 8.blahoslavenstiev.Tu je zhrnuté jeho učenie, evanjelium.Treba nám pracovať, aby sme boli otvorení Sv.Duchu,cit-

liví a empatickí,jemní a tichí,spravodliví a milosrdní,čistého srdca a pokojní.Nie nanucovatelia pravej viery, ale skôr trpitelia pre pravdu

a spravodlivosť.Milujúci i nepriateľa.Máme veru čo robiť,aby sme sa

dostali až k duchovnej maturite,ktorá znamená slobodné a totálne sa

odovzdanie Bohu,so všetkým čo sme a čo máme.Až potom nás vezmú

na vysokú,kde sa už netrpí za svoje hriechy,ale za viny iných.V kaž-

dom ročníku ťažšia obeta.A cieľom každej školy i tejto je vyjsť z nej

von.Z duchovnej školy sa ide do večného života.Tu sa radostne žije

s Božím Duchom všade,kde nás zaveje,a ostáva sa mu Verným,

kdekoľvek sme a akokoľvek by práca a život bol ťažký.

Kto je na akom stupni vývoja,v akej škole a triede ,to nie tak

jednoduché určiť.Ako pomôcku dávam správanie sa k jedincom,

ktorý skrížia naše cesty a celkom s chuťou nám ublížia.Čím sú

viac nešťastnejší,tým väčšiu zlobu na nás vrhnú.Čím sú skazenejší,

tým s väčšou škodoradosťou to zrealizujú.Je asi našou povinnosťou

na zemi sa s nimi stretnúť a otestovaťsi svoj stupeň dobroty.

Ak je niekto v základnej spirituálnej škole tak jednoznačne označí

stretnutie s nejakým nešťastníkom za tragédiu,a s dotyčným bude

zápasiť ako s nepriateľom svojej spásy.Pre malý stupeň dobroty

s ním prehrá,a zahrnie ho lavínou nadávok a nevraživostí.

Ak je niekto na strednej,tam sú útoky lucifukov silnejšie,ale adept

neba si stráži vnútro,aby neposielal na škodiaceho zlé myšlienky,

dáva si pozor aby ho zbytočne neohováral,lebo vie,ako to v ňom

posiluje zlo,a samozrejme sa za jeho obrátenie modlí.Po istom čase

vytrvalých modlitieb zistí,že sa modlí i za svoje obrátenie,nie iba

jeho,a Duch Boží to zariadil tak,že zo smoly sa po dlhšom čase

stane dobré.Nepriateľ sa môže zmeniť na priateľa,a to preto,lebo

niekto za neho urobil ozajstné pokánie,a pre kajúceho brata to

bola riadna maturitná skúška v odpúšťaní a trpezlivosti.Po dlhšom

čase sa zistí,ako to zlé bolo na niečo dobré,a ospravedlnia sa obaja,

jeden za zlobu,a ten druhý za nedôveru voči Bohu,ktorý to tak

pre nás niekedy veľmi čudne riadi.

Ten kto je už na vysokej,ten vie už keď sa útok zla deje,že ním

sa niečo nie IBA zlé deje,ale nevie všetko.Aj tu sa mu treba modliť.

Ale netrvá mu mesiace ako stredoškolákovi poznať,skôr niekoľko

dní,čo je Božia Vôľa.On totiž nestretol nepriateľa či skúšku,ale

učiteľa v tom zloduchovi čo zaútočil.Školiteľa, čo mu dáva spoznať

ešte jeho pýchu,čo sa rada uráža.A darcu tzv.Božej Slávy.

DOBRÝ CHLIEB A CHUTNÉ VÍNO.

Chlieb a víno si náš Majster zvolil ako ingrediencie na Sv.Pamiatku.

V každej sv.omši si jeho poslednú večeru a obetu na kríži sprítom-

ňujeme.Patrí sa nám rozjímať o Božej Veľkej Svätej Láske.

Napadol ma zaujímavý pohľad.

Chlieb je potravina podstatná pre naše zdravie.Chutne upečený chleba

sa nám počas života nesprotiví.Kým však príde na náš stôl,treba vynaložiť mnoho práce.Prírody i ľudskej.Pôdupripraviť,poorať,pohn-ojiť.Obilie zasiať,a dlho čakať.Na slnko,vodu i vietor.Ak je niečoho

navyše či nedostatok,hrozia škody.Potom treba obilie zožať,vymlátiť,

oddeliť zrno od pliev,previezť a uskladniť.Mlynár ho pomelie na

jemnú múku.Pekár mu pomôže nakysnúť. A na záver ho treba

dať do primeraného ohňa upiecť.Dlhotrvajúca procedúra.

Založiť a mať rodiacu vinicu je dlhoročná práca.A ešte väčšia sa

o ňu starať.Strihanie,a hlavne okopávanie je drinou.Oberačka je nie

ľahká.Potom strapce musia ísť do lisu na mušt.Ten musí vykvasiť,

a to chce svoj čas.Vrchná číra časť sa potom stočí,a oddelí od usadeniny,ktorá by už vínu prekážala. Na kvalitu je potrebné vziať

ho z pôsobenia slnka do tmavého suda,do úplnej temnoty, kde víno naberá časom na kvalite.Tma pokračuje v práci,ktorú začalo slnko.

Táto alchýmia výroby chleba a vína má spoločné mnoho premien a
zušľachťujúcej práce.Je tu nevyhnutná spolupráca medzi našou snahou

a pôsobením prírody.Sú to prekrásne symboly pre našu vnútornú

prácu na zušľachťovaní našich pováh a spirituálnych kvalít.

Hrozno musí do prešu a cesto do ohňa.Človek do straty identity „ja“,

do utrpenia.A to preto,aby bol každý chlap čo oheň vydrží,kusom

dobrého chleba,a žena prejdúca premenami a prešami svojho života,

čašou kvalitného vína.Aj pre toto je ustanovená eucharistia.

SPÁSA OD VEČNEJ SMRTI.

V Písme Svätom sa vyskytuje často slovo spása.

Ako dnes v postmodernej dobe tomuto starobiblickému výrazu

porozumieť a nájsť jeho pravý význam?

To, že Boží Syn spasil svet znamená, že ho zachránil od moci zlého.

Oslobodil z otroctva temnôt.

Alebo vykúpil zo zajatia.

Dal znovu šancu pre život planéte a všetkému živému na nej.

Ale nezabudnime,že slovo spasil znamená i uzdravil či vyliečil.

Dal moc tomu,čo bolo nemocné,zdravie tomu,čo bolo choré.

A čo znamená večná smrť,tak často spomínaná v našej liturgii?

Je to beznádej,otročina krutovládcovi.Sú to zloby,nevery,

choroby,reinkarnácie,sprostoty,neistoty,besnoty,vraždy,

násilia,pomsty,neodpustenia,hnevy,závisti,vojny,neprávosti,pýchy,

žiarlivosti,udania,osočenia,chrapúnstva,ľahostajnosti,blúdenia,lži,

pokrytectvá,sexuálne zvrhlosti,narcizmy,apatie,fanatizmy,

zbabelé činy,smrady,závislosti,duchovné žumpy hriechov

a ohnivé jazerá falošných lások.

Pani Smrť dostala smrteľný úder.

Kristus svojou prehrou nad ňou zvíťazil.

Pre niekoho nepochopiteľné paradoxy.

Ale pre učeníka najväčšie tajomstvo viery.

A pre zasvätenca to Najvyššie Umenie.

UZDRAVUJÚCE VÝROKY.

Ak mali moje mnohé cesty po svete nejaký úspech,sú za ním obety a

modlitby chorých a trpiacich. Ján Pavol II.

Najhoršia choroba nie je malomocenstvo,rakovina alebo AIDS.Ale

je to pocit, že ma nikto nemá rád,nik ma nepotrebuje alebo nechápe.

Pravá láska bolí. sv.Matka Tereza

Utrpenie je škola,aby sme viac milovali. Marta Robinová

Čím väčšie je naše utrpenie,tým veľkolepejšia bude Božia Sláva.

sv.Terezka z Lisieux

Náš život? Ťažká noc v biednom hoteli… sv.Terézia Avilská

Utrpenie iba vyhĺbi miesto pre novú radosť.

Chalíl Džibrán

Nik okrem vlastnej nesvätosti ti nemôže ublížiť.

Kto ti ubližuje,ten ťa prosí o pomoc. Peter z PD

Poranili ma.Zahojilo sa to.Zostalo citlivé miesto. Marta z BB

Kto dnes nie je bláznom pre Krista,raz sám sebe vynadá do bláznov.

Ťažká choroba alebo bolesť môže byť pozvánkou byť mučeníkom.

.To,čo je v očiach ľudí najhoršie,v očiach Božích môže byť najlepšie.

DUCHOVNÉ DIAGNÓZY:

spomínané v evanjeliu:Pokrytectvo,falošnosť,svätuškárstvo

Zákonníctvo(robiť modlu z ľudského predpisu)

Mamonárstvo (peniaze,majetky na 1.mieste)

Odsudzovanie,nemilosrdnosť

Oslavovanie sa navzájom

Škrípanie zubami( závisť s nenávisťou)

Zrada priateľa a samovražda(Judáš)

Chvastúňstvo a zapretie pravdy(Peter)

Túžba po prvých miestach(matka Zebed.synov)

Duchovný spánok( výzva na bdelosť)

Nevera(duchovná je oveľa dôležitejšia)

Neodpustenie,hnev,obviňovanie,zloba

Duchovná slepota

Modlárstvo – nečistota

Zbabelosť

Posadnutosť nečistými duchmi

spomínané Jánom Pavlom II. Neúcta k ľudskej dôstojnosti

Sociálna nespravodlivosť

Nekultúra smrti(eutanázia,potraty…)

Etický relativizmus,synkretizmus

Strach pred pravdou

Nenormálne ľudské vzťahy

Strata identity a pamäti

Náboženský fanatizmus

Sekularizmus( nič už nie je sväté)

Totalita a terorizmus

Konzumizmus

DAR SĹZ.

Blahoslavení plačúci,lebo budú potešení.

To je druhé blahoslavenstvo Ježišovo.

Jedna z podstatných zásad z evanjelia.

Cirkev má blaženstvá ako Ústavu duchovného života.

Plakať znamená pokorne ľúbiť.

Dar sĺz dostane ten,kto nadviaže kontakt s Duchom Svätým.

Slzami vyteká z nás očistený hriech.

Može to byť i hriech iného,kto plakať už nedokáže.

Nahromadené zloby a jedy majú v slzách ten najprirodzenejší ventil.

Šťastný je ten,kto dar sĺz má.

Chlap keď plače,tak sa ide schovať,nech ho nik nevidí.

A tam rodí v bolesti veľké veci.

Svet o nich nevie,ale Boh áno.

V našich slzách sú prítomné jeho.

Dobrý Otec je v dobrom svojom dieťati.

Bolí ho, ak sú jeho deti nešťastné.

A kto ho má rád,bude sv.cítiť ako On.

Svojou láskou a bolesťou bude tešiteľom Otcovým.

Tak ako pozemský rodič, i On nachvíľu zabudne na tých,

čo ho ako zlé deti trápia,a poteší sa z tých poslušných.

Malá slzička vypadnutá v tichosti,

obetovaná Mu z lásky je rozmrazovačom,

a má v Jeho očiach vačšiu cenu

ako hodiny bezducho odrecitovaných modliteb niekoho iného.

Ďakujeme Ti Otče,že dívajúc sa na svet,

nám pomáhajú slzy uniesť niekedy hroznú ťažobu nášho života.

TVOJA VIERA ŤA UZDRAVILA.

Všimnite si v evanjeliových svedectvách pri uzdravení mnohých

chorých je spoločná pochvala pre všetkých:„Tvoja viera Ťa uzdravila.“

A to povedal sám Ježiš.Je mimoriadne zaujímavé,že nepovedal : Boh

ťa uzdravil,alebo Ja som Ti pomohol, alebo Duch Svätý ťa vyliečil.

Kto bol príčinou uzdravenia bol sám chorý človek,a zvláštne kvality

v jeho živote,ktoré Majstrer nazval VIEROU.

To,že nešlo o tzv.kresťanskú vieru v zmysle akou ju chápe väčšina

ľudí dnes je viac ako jasné.Veď tí uzdravení nevedeli ani Otčenáš,

ani Verím v Boha,ani by nezodpovedali na väčšinu otázok z nášho

najnovšieho katechizmu.Neprijímali ani jednu z našich sviatostí,

nečítali ani nemohli poznať nijakú časť z biblie Nového Zákona.

Možno boli nevzdelaní i v Zákone Starom,židovstve.Kto vie,či dodr-

žiavali desatoro presne podľa výkladu starozákonného kňazstva?

Je to veľmi nepravdepodobné.Veď napr.slepý od narodenia sa dostal

s farizejmi do sporu,a bol nimi označený za hriešne počatého./Jn9k/

V ľudských očiach to boli ľudia MIMO,autsideri,bezvýznamní,

nie pohania,ale „nie poriadni veriaci“. Spoločenská druhá a tretia trieda. Kým tí z prvej ligy Ježiša podozrievali z najhoršieho,závideli

mu,a intrigovali,títo vytisnutí mali to podstatné, ŽIVÚ VIERU.

A tí,ktorí chránili čistotu viery,tí boli v Božích Očiach zle veriaci.

Osobne si myslím,že mať Vieru znamená vyznávať vo svojom srdci

ako prioritné hodnoty nezištnú lásku a pravú pokoru.Alebo nemať

na prvom mieste svoj prospech,ale prospech ľudstva a byť v službách

Pravdy,nie lži. A žiť tak prirodzene pár rokov. A tento krásny

svetonázor dosvedčiť aj mnohými nezištnými skutkami.Vyžívanie

sa iba vo vonkajšom umelo náboženskom,to je skoro vždy až na výnimky náhražka,ak tento životný štýl nie je samozrejmosťou.

Stotník,ktorého vetu „Pane nie som hoden…“opakujeme po 20 st.

pri každej sv.omši bol pochválený samým Božím Synom azda aj

preto,lebo nešiel za Ježišom kôli sebe,ale kôli svojmu sluhovi,na

ktorého sa mohol pokojne vykašľať.Ale on mal o neho Záujem.

Podobne bola pochválená sýrofeničanka,ktorá sa neurazila ani na

označenie podobné našej suke.My väčšinou ideme za Ježišom kôli

sebe.A čudujeme sa kde je naša viera aj keď prijímame toľko svia-

tostí a môžeme vedieť katechizmus i právo naspamäť.

Dá sa to pochopiť,že topiaci sa slamky chytá,ale nadhľad a dobré

činy ateistu môžu byť pravej viere a poznaniu bližšie než kŕčovité vykonávanie iba vonkajšieho náboženstva,ktoré iba počúva,ale ne-

koná.Nie každý,kto hovorí Pane,Pane je ctiteľom Pána a Boha.

Aj túto vetu vyslovil Majster Ducha.A povedal i túto:

„Či nájde syn človeka vieru na zemi keď príde“?

Toho,kto o sebe tvrdí,že pravú vieru má,treba vyzvať,aby to dokázal.

Nech napr.vzkriesi mŕtveho,alebo nech v mene Božom uzdraví

vozíčkára aby chodil,alebo nech vylieči rakovinu bez chemoterapie.

Potom dáme klobúk dolu.A ak to nevieme,tak sa pravou vierou

nevystatujme. Azda i preto nám bola daná každému iba čiastočka

z pravej viery, nech zmýšľame triezvo. To nám osoží na duchu viac.

Sú prípady i zázračného uzdravenia,ale tu je veľké nebezpečenstvo,

že ak sa to deje v hlučnosti a sebaoslave,môže to byť v Bohu nemilé. Ak sa to deje v pokore a v oslave Boha,je to na povzbudenie

slabšie veriacich.Zázraky sa totiž dejú nielen navonok,ale i vo vnútri.

A tieto zmeny sú oveľa dôležitejšie,než tie vonku.Vzkriesený Lazár

totiž znova umrel,ale ten,kto sa zmenil zo sebca na nezištného,toto

vzkriesenie je naveky.Alebo ten,čo ozdravel znovu ochorie,ale ten,kto

včera nenávidel a dnes ľúbi je viac uzdravený.Je vzkriesený z mŕtvych.

SKRYTÉ ZÁZRAKY.

Sv.Augustín :“Zázraky sa nadejú v rozpore s prírodou,

ale v rozpore s tým,čo o nej poznáme.“

Zázrak je iba užasnuté pomenovanie niečoho neobvyklého,niečoho,

čo dnes nevieme vysvetliť,ale zajtra to bude samozrejmosť.Napr.

televízia či mobilný telefón by bol neslýchaným zázrakom pre

človeka pred tisíc rokmi.Ale i transplantácia obličky či srdca.

Zázraky,ktoré sa diali cez ruky Ježiša a jeho svätcov sú pre

nás atrakciou najvyššieho stupňa,ale pre nebešťanov sú normálne.

Aj pre človeka po vzkriesení budú dennou realitou.

To,že Boh robil a robí mocné činy a divy bolo dovolené asi preto,

aby bolo evanjelium spropagované a rýchlejšie šírené.

Ten,kto nevedel rozlíšiť sám od seba zázračnú prítomnosť

Božského Logosu medzi nami,tomu boli tieto divy pomocou,aby

spozornel jeho duch,a aby sa Učeniu Života viac venoval,a nie

rôznym talafatkám či invalidným názorom.Kto vie jako by dopadol

človek podobný premúdremu Ježišovi,ktorý by hovoril to,čo on,ale

nerobil by pritom zázračné činy.Všimol by si ho vôbec dav?

Pri tzv.zázrakoch dalo nebo dôkaz,že tu ide o čosi výnimočné.

Sám Ježiš vyhlásil,že ten kto Uverí bude robiť ešte väčšie činy

ako on.Dosial ho nikto nepredbehol.Nech neujde našej pozornosti

fakt,že jeho fyzická prítomnosť medzi nami zázračne uzdravovala

hlavne fyzické telá.Keď odišiel do neba,a medzi nami je prítomný

mysticky,lieči až na výnimky naše vnútra.Tam sa dejú uzdravenia

rôzneho druhu.Napr.ak niekto zmení po dotknutí Božej milosti

úplne rebríček svojich hodnôt,kde Boh bol u neho na poslednom

mieste a teraz je na prvom,to je mocný zázrak.Alebo iný bol ako

slepý,lebo naháňal iba peniaze,a na ostatných kašlal,po obrátení

a prežití klinickej smrti je úplne iný.K ľuďom láskavý a nezištný.

Alebo ak si uvedomíme pri sledovaní reportáže zo sveta,koľko mno-

ho je ešte mám,ktoré vidia ako ich deti hladujú,tak prestaneme šom-

rať na našu slabú ekonomiku.I to je veľká zmena v pohľade na veci.

Veľkým zázrakom je,keď ktosi odpustí tomu,kto mu poriadne ublí-

žil.Alebo keď vysielanú skrytú nenávisť viac rokov trvajúcu

Duch Boží zmenil v jednej sestre na porozumenie a prianie dobra.

Keď ohováranie a silné kritizovanie predstaveného zmení na spoluprá-

cu.Ak sa sebaľutovanie pacienta premení na obetu chvály.Keď veľkú

rozvodovú krízu v manželstve zmení na nový druh lásky.Keď znechu-

tenosť a kríž dá silu uniesť.Keď sa z veľkého problému v intímnej

oblasti stane veľké zahojenie.Keď sa z panovačnej povahy stane

organizačný talent.Keď sa z homosexuálnych sklonov,samozrejme

fyzicky nenaplnených,ale premodlených,stane veľká láska k bohos-

lovcom a prednášky na vysokej úrovni.Keď sa z trvalej invalidky

na vozíčku stane postihnutá s jasným plánom byť zmiernou obetou

za tích,čo chodia,ale na nesprávne miesta.A ešte i radostnou obetou.

Alebo keď sa mi práca,ktorá mi bola odpornou stane príjemnou,

a mnohým ňou môžem pomôcť.Toto a mnohé iné sú neviditeľné

zázraky,ktoré sa dejú i dnes.Iba sedmospáč ich neregistruje.

Ten,kto s Kristom žije,ten mu pre ne zrak otvorí.A počas života

nám dá aj nejaké zažiť,aby nás potešil,že je s nami.Aj nám možno

vnukne jeho Sv.Duch,že toto sú väčšie zázraky,ako tie vo fyzickom

svete.V skutočnosti väčším zázrakom je to,keď Boh uzdraví duchov-

ne ruku,ktorá včera kradla a udierala,a dnes rozdáva a pohládza,

než akoby ju uzdravil zo suchoty a nečinnosti do normálneho stavu.

Uzdravenia ducha sú na večnost,telesné iba na krátky čas.

KOMPLEX STARŠIEHO BRATA.

V podobenstve o márnotratnom synovi som si nedávno všimol

viac než predtým správanie sa jeho brata.Mladší brat sa chce iba

zabávať a hýriť,a ten starší iba drieť a lopotiť.Jeden zatúži po

slobode,a ten druhý je pracovitý ako otrok.Možno pre komplex

staršieho brata a jeho bratie života iba ako driny a vykonávanie

povinností bola v otcovskom dome neznesiteľná atmosféra.A tá

doštvala mladšieho syna k rozdeleniu majetku a k úteku preč.

Do opačného extrému – za vonkajšou slobodou.Azda preto,lebo

mu chýbala sloboda vnútorná.Bol mu asi odporný nedobrý príklad

v staršom bratovi,a preto sa vzbúril a odišiel.

Starší brat je symbolom pre našich otcov,dedov a starších bratov,

ktorí majú v sebe život,plnia si povinnosti a v poriadku života

ostávajú,ale si NEDOPRAJÚ.Jedni šetria,iní postia,ďalší absti-

nujú,iní drú ako kone.Ako keby bol vojnový stav a svet by nebol

spasený.Oni ho asi chcú spasiť svojím kŕčovitým odriekaním.A keď

vidia niekoho,kto si ozaj dopraje,tak tajne škrípu zubami závisti.

Amatéri…A svoju zadubenosť a úzkoprsosť vygradujú až natoľko,

že obvinia Otca z toho,že im nedopraje ani kozliatko.

Veď Otec by sa nenahneval,ak by sa občas starší brat zabavil.Ani

vtedy,ak by si vzal kozičku.Ani vtedy,ak by sa trocha zasmial.

Jeho diagnóza znie – chorobná vážnosť,ktorá má korene v spasiteľ-

ských komplexoch.Tie sú z chlapskej ješitnosti,a tá z namyslenosti.

Svojou prílišnou nábožnosťou možno hecujeme iných do ateizmu.

Prehnane chorou čistotou dráždime svet, aby bol ešte viac pornografic-

kejší.Čím je väčšia naša túžba po otroctve,tým viac zatúžia tí iní

milovať slobodu.Ak my Povinnosti,tak oni Zábava.Čím viac sa pcháme do neba,tým väčšiu radosť budú mať z pchania sa do pekla.

VEČNOSŤ ZAČÍNA UŽ DNES.

Tak by to malo byť.To,prečo je tu Cirkev by sa dalo povedať aj

inak, jednou vetou : aby sa do človeka nasťahoval Duch Svätý.Ten

istý Duch,ktorý bol v Ježišovi a ktorý je v Jeho Otcovi.Aby sa do

našich bytostí nasťahovala Vláda Živého Boha.Čiže Nebo.Večný

Život.A tam kde je On,tam je i pravá Radosť.Neverím v zúfalstvo

Márie pod krížom,ani v smútok Kristových mučeníkov.To je neviera

falošných veriacich,ktorí nikdy nezažili osviežujúcu a fantastickú

prítomnosť Ducha Svätého v nás najmä vtedy,keď sa tlak temnoty

okolo nás zosilňuje.Títo, tzv.veriaci, radosť z prítomnosti Boha v ich

vnútri nepoznajú.Preto potrebujú zhrešiť,aby sa v doslova sprostom

stave opitosti,prejedenosti či nadrogovanosti potešili.Aspoň na chvíľu.

Lebo ich trvalý stav je nuda a smútok.Všedné dni sú pre nich plné

malých či väčších depresií.Svoju spirituálnu lajdáckosť a nevedenie

sa modliť zaháňajú chlapi pivom a poldecákmi, ženy tv. seriálmi,

alebo chorobným upratovaním či praním.Sú ako potrestané pokolenie

nevediace spirituálne pracovať a zapĺňajúce svoju prázdnotu vonkaj-

šou chorobnou nepokojnou činnosťou.Absenciu nezištnej lásky,ktorá

ako špongia nasáva jedy z choro nesvätých okolitých jedincov a v sa-

mote tieto jedy v modlitbe a obeti rozpúšťa, tak si radšej ako debil-

kovia zapaľujú jednu cigaretu od druhej.Tak ukazujú okolitému svetu

ako intenzívne ich organizmus spracuváva jedy.Pozabudli si frajeri

a lajdáčky všimnúť,že dym ktorý zo seba vypúšťajú nie je duchovným

okysličovačom naplneným nezištnou láskou,ale je plný sebeckého

smradu nikotínu.A takto miesto toho aby vyrábali voňu Kristovej

milosti,radšej ich ľahostajnosť prdí dym z vypáleného zobáka.

Úbožiaci! Zabíjači času i svojho zdravia.Nemám nič proti homeopa-

tickej cigarete,ale narkomani sú ako rozmaznaní sebaničitelia.

KRISTUS, GARANT NORMÁLNOSTI..

Keby ľudstvo neprijalo Kristov spásny impulz,zošalelo by.

Podobne je to i s jednotlivcami.Kto berie Kristovu Lásku ľahko-

vážne,ten sa skôr či neskôr stane príbytkom nečistých duchov.

Poznáte ho podľa spirituálneho zápachu ale i podľa stupňa nepokoja.

Peklo zo života robí iným preto,lebo ho dávno predtým nosil v sebe.

Tento nešťastník bude chcieť vyrábat okolo seba ďalších nešťastníkov.

Svoj lajdácky prístup k duchovnému životu zhodí zbabelo na niekoho iného.Tým iba prezradí,že neide o skutočného chlapa a Kristovho nasledovníka.Ten s pomocou Božou porazí nízke beštie v sebe sám.

Odmietnutím radikálnej úzkej Cesty do Života sa dostane na širokú cestu Smrti.Prejaví sa v ňom nejaká Nemiernosť.U tých blbších je to alkoholizmus,gamblerstvo,internetizmus,športové či koncertné jačanie,

prejedanie sa v jedle či v sledovaní TV,mamonárstve či v milovaní

chlípnych prasačín.U tých „rozumnejších“v naháňaní sa za titulmi,

pachtením sa po moci či peniazoch,závislostiach rôzneho druhu,

blúznení a zabíjaní času,pekelne vyhladovanými pohľadmi na nahotu,

workoholizmom,preháňaním vo vonkajších a stále iných rituáloch,atď.

Keby len ľudia vedeli,akého šťastia sa im dostáva,že môžu prijímať

Krista do svojho srdca! Iba ten nám garantuje,že zostaneme ľudský,

nepoškodení a normálni.Iným hrozí obrovské nebezpečie,že sa

postupne stanú deviantami.Čo sa i na radosť pekelníkov deje.

To,že mnohí prijímajú Krista iba iba raz,nevadí.Aj toto im

veľmi pomôže.Ostanú aspoň normálni , a nebudú sa svojimi úchyl-

kami rozdrapovať.Lebo ďalšou pravdou je,že tí nemnohí,čo prijí-

majú vážne Krista veľakrát budú nenormálne veľa trpieť za iných.

Ale iba tí sa dožijú nenormálne veľkej slávy pri vzkriesení.

PRESNOSŤ .

Asi nie náhodou vzniklo príslovie : Presnosť je cnosťou kráľov.

Rozmýšľajúc nad ním som uvažoval,prečo práve presnosť.

Prečo nie napr.múdrosť,spravodlivosť,odvaha alebo ráznosť?

To čo sme považovali za presnosť bolo nepresné označenie cnosti

dochvilnosti.A tá je iba jedna z tisíc prejavov z Kráľovnej Presnosti.

Je prepodstatné prežiť správne svoj život.Nerobiť niečo,čo robiť

nemám.A čo raz v konečnom dôsledku budem veľmi ľutovať.

Modliť sa a ísť na poradu k Duchu Sv. do svojho najhlbšieho

vnútra je Ozaj Potrebné preto,aby sme zistili,čo máme robiť,ako

máme Skutočne Žiť.Kto sa veľmi úprimne snaží zistiť,čo si Boh

od neho praje,ten sa to i dozvie.Po hlbokom ponore do nášho

vnútra a po našom Tichu a Očakávaní v modlitbe nám Odpovie

VEĽMI PRESNE čo je Jeho Sv.Voľa.

Potom ak ju budeme s Radosťou a Láskou Konať sa do nás

nasťahuje OZAJSTNÝ SV.POKOJ.

Je zaujímavé ako pri rovnakom modlení ku tomu istému Sv.Duchu

dá ON každému celkom INÝ pokyn,čo má robiť. A je to impulz

Presne Ten,ktorý treba pre naše spoločné i naše osobné šťastie.

Kto to nerobí a kuká sa po iných čo robia a napodobňuje ich,to je

ten,kto sa neporiadne modlí a Ducha Sv.neporiadne počúva.Žije

nie svoj vlastný príbeh,ale „kopíruje“ niekoho, kto sa mu pozdáva,

že je ten správny.Túto klonovanú kresťanskú ovcu spoznáte podľa

vnútornej neurózy a napätia,ktorú v sebe ako trest nosí a ponúka ju

nevedome na iným okolo seba.Ak tak bude konať roky, zdokonalí

sa až natoľko,že bude majstrovsky vnucovať iným niečo svojské,čo

bude za božiu voľu vydávať,čo však bude iba akási vonkajšia náh-

rada za to pravé orechové.A kto ešte dojde k zastrašovaniu spolu-

blížnych pod vplyvom tej “najčistejšej lásky božej“,ten dosiahne

vrchol pomýlenosti.Sv.Ignác z Loyoly veľmi presne vystihol :

“ Niet vačšieho omylu v duchovných veciach ako vnucovať

iným svoju cestu.“ Je to jeden z duchovných zločinov,ktoré sú

asi aj súčasťou hriechu proti Duchu Svätému.

Ak ho niekto v sebe má a spolupracuje s ním,ten vie veľmi presne,

že každý z nás má v Božích Očiach veľkú cenu,že pre každého

z nás má Boh Originálny Plán.A tak ako cítime Veľkú

Bázeň pred Ním,budeme pociťovať veľkú bázeň pred blížnym,

ktorý sa Ho rozhodol do srdca prijať, a naozaj nasledovať.

Tí sú totiž Brat a Sestra v Kristu.Tých je vždy pomenej a pár.

Zato tých čo to chcú robiť,ale nie až tak vážne,ale tak AKOŽE

tých je veľké kresťanské stádo.Hoci sú mnohí už v dôchodku,sú

ako malé deti ,ktoré sa doslova ukláňajú pred svojimi kňazmi

ako pred duchovnými oteckami.Trocha dospelejším vzťahom

a spirituálne súrodeneckým vzťahom Nerozumejú.Ale tým uka-

zujú,že nerozumejú ani Evanjeliu,ktoré hovorí o Bratstve a Ježišovi

Kristovi ,a nie o Oteckoch a Detičkách a večne malinkom Ježiškovi.

Ak ovládnu pobožní infantilkovia hlavné miesta vo vonkajších

priestoroch chrámov a vytisnú ako 2 a 3.triedu tých dospelejších,

potom nech sa nečudújú o malý záujem o sv.omše u strednej generá-

cie,či o pedofilné aféry ktoré ventilujú dávno predtým chorú atmos-

féru v našich kostoloch,katedrálach i bazilikách.

Ku Eucharistii máme pristupovať najmä preto,lebo je v nej prítom-

ný Ten,kto Dokonale Plnil Vôľu Nebeského Sv.Otca počas celého

života.A robil tak Verne do svojej smrti.Niet Lepšieho Príkladu.

A my,ktorí sme mu uverili,tiež chceme plniť Boží Plán,ale

robíme to neraz nedokonale,prosíme,aby nám v tom Pomáhal.

NÁPADNÁ a NENÁPADNÁ SVATOSŤ.

Vonjkajší svet potrebuje šou.Show je po anglicky Ukázať.

Ten kto chce niečo znamenať v tomo šou sa musí dostať do

povedomia iných.Na výrobu „hviezdy“ sú akoby stvorené médiá.

Tie ovládajú dokonale umenie ako z niekoho neznámeho

vyrobia megastar,ktorý keď sa kdesi zjaví,tak dievčatá šalejú.

Pomätenosť našej kultúry je asi taká,že 10 x viac milujeme herca

ktorý hrá Krista než Jeho samotného.Je zoženštelé,veľmi nevyzreté,

byť zamilovaným do toho,kto krváca na filmovom plátne ale

jeho akože krv je iba červená farba,a toho,kto za nás vykrvácal

Naozaj,tak tomu dáme iba zvyšky našich citov a veľa sťažností.

Prečudný je svet,čo hlása spravodlivosť a platí štetku 20 x viac ako

učiteľku či zdravotnú sestru.Je otrasnou skutočnosťou keď si médiá

všimnú a vychvália hyperaktívneho buzeranta alebo k moci sa prede-

rie psychopat a masový vrah.Keďže mu mávajú milióny,oni sú za

túto situáciu zodpovedné priazni tisícov.Dostanú v diktátorovi trest

aký im patrí.Prirodzenosť ich bolí.A tak si stvoria hriešnu umelinu.

Pretože si asi myslia,že viesť normálny život je smrteľná nuda.Čo

je jeden z fatálnych omylov nespirituálnych a poškodených lucifukov.

Sekulárny,znesvätený duch prenikol i do vnútra niektorých cirkví.

Akobyzmová viera je vraj tá exstrémna. Napr.kto sa roky spíjal

a potom sa ho Ježiš zázračne dotkol,z bahna ho vytiahol,a teraz

on sa ako herec predvádza pred inými ako hlavná postava kresťan-

stva.Chváli akože božie meno za osobné spasenie,za radosť v pánovi,

a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného extrému – zúrivej

abstinencie.Tú teraz vyznáva a každému doporučuje.A v horšom

prípade kontroluje iných či sú abstinenti alebo ich spasiteľne napo-

mína aby sa chránili pred týmto diablovým lákadlom,lebo oni už

majú s ním svoje obrovské a azda i všezahrňujúce skúsenosti.

Predvádzajú všetkým okolo ako sú už oslobodení a dávajú svoju

abstinenciu i seba za vrchol dokonalosti.Sú to ešte nevykvasení no-

voobrátenci a nevedomí predvádzatelia svojej sebaoslavy.A tí,čo ich

obdivujú sú diletanti života,ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo

stáda a žiť svoj vlastný príbeh.Sú opití skupinovým duchom.

Tých čo žili i pili mierne odsunie ako nie tých hlavných,ale svoj

extrémizmus dáva iným za príklad.A svoju slepotu dovršuje tým,

že hoci má plné ústa Ježiša ani si nestihne uvedomiť,že On zúrivý

abstinent nebol, ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.

Dal požívanie premeneného vína ako nástroj k posväcovaniu.

Tento príklad som vybral ako poučenie z jedného nekatolíckeho spoločenstva, kde sa podobné vyčíňanie deje a dáva za príklad.

Bodajby sme si v kresťanskom prostredí stále viac uvedomovali a

nepodporovali svoje uletenosti od normálneho života i od evanjeliového ducha. Napr.naša nenávisť voči vlastnému telu – tá nepatrí všetkým

ale iba tým,čo ešte prednedávnom ťažkohriešne hýrili a Nie tým,čo

roky žijú striedmo a hlboko spirituálne.

Kristus nás nevolal moji otroci ,ale Priatelia.Nehovoril nám ako

odkaz,že sa máme zodrať a potom vrčať po iných i po sebe neláska-

vou rečou.Ani sa nelúčil s nami asi takto : „Podľa toho spoznajú

že ste moji učeníci,keď sa budete špehovať navzájom“.

Podobné legálne uletenosti sú i u našich niektorých svätých.

Sv.Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,

a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom aby

sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úprimnú spoveď,ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať i dnes

/nie ako tie naše prediskrétne vyznania dnes,ktoré dokonale utut-

leme v spovedelniciach,aby sa náhodou nik z našej nedokonalosti nemohol poučiť./Ale zabudol sa v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neoceniteľnú skúsenosť,ktorú mu darovala.Nespomína

ju totiž vôbec.Bol ňou asi natoľko zhnusený,že zdesene mlčal.Alebo

to z jeho Vyznaní vymazali? Spomína obdivne iba svoju nábožnú

matku.Mohol si však napr. jednou vetou spomenúť i na matku

svojho syna Adeodáta.Miesto toho prešiel do druhého extrému:preprís-

nej sexuálnej abstinencie.Tú preniesol nielen na svojich bratov

ale i na manželov svojho stáda,kde im dokázateľne z jeho spisov

radil aby žili intímne iba vtedy,keď idú splodiť potomka. Či je

rozumné tento jeho obojstranný extrémizmus prijať ako normu svä-

tosti pre ostatných učeníkov? Je to na poučenie.Cirkev je rozmanitá.

U sv.Františka z Assisi je pododný extrémizmus vo vzťahu

k peniazom,ktoré radí svojim bratom považovať za také čosi

ako kamene.A svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho

ničil veľmi prísnym pokáním.Pred obrátením si práve na ňom

zakladal a mal mnoho peňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky

zaplatiť.Je to veľmi poučné.Ale poďme každý svojou cestou ku svä-

tosti.Do neba vojdú iba sväto zušľachtení duchovia.Nie kópie iných.

Prečo naši otcovia stáročia mlčia a nedajú nám napr.exhortáciu

o tom,kto vládne svetovým kapitálom,aké zločiny a potoky krvi

sú za peniazmi tohto sveta,a prečo nenavrhneme a nezrealizujeme

v cirkvi a vo svete nejaké iné platidlo,za ktorým by boli cnosti

a obety mnohých svätých.Či čušaním o tajných vládcoch svetového

kapitálu prospievame Božej Veci? Je tu vážna indícia ,či nám to nepomáha udržať sa na vrchole moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojim mlčaním a svojimi priateľskými konkordátmi s Herodesmi

raz neocitli na smetisku duchovného sveta spolu s nimi.Kristus a

jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame…Vôbec nie sme

v opozícii.A sv.hnev akoby nik z našich otcov nedokázal.Vraj lás-

kou k vlkom dokážeme najviac.Je to však akási nechlapská láska.

Hierarchii to lichotí a vyhovuje? A ide im o pravého Krista a ovce?

Toto pchanie sa mocným do zadku raz trpko oľutujeme.Keby nie

Matky Božej,ktorá sa nás zastane,boli by sme za toto možno odpí-

saní.Vládcovia svetového kapitálu sú mazaní všetkými masťami.

Sú v pozadí diania a poťahujú nitkami,a politici sú ich dosadenými

bábkami.Sú zodpovední za milióny potratených detí,za vojny, vraždy

a násilenstvá v nich,ktoré boli naordinované svetu kôli vláde pár ľudí

a ucteniu si luciferských mocností jazerami krvi.Vieme či nevieme

o tom?Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzorujú niekoľko násobne viac kurevstvá ako charitné diela,a to preto lebo čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi silnie.

Ochrancovia mafiánov sú Mafiáni.Ochrancovia kuriev sú kokoti.

A my sme ich priatelia? No to je teda „Odvaha“.

Česť výnimkám,ktoré sa ozvú,a ktorých nájdu kdesi zarezaných.

Myslíme si že svätosť potrebuje vonkajšiu show?

A že iba ten je svätý,čo to roztočí na plné obrátky jedným i druhým

smerom?Raz ak prídeme do raja zbadáme,že títo pozemskí exhibicionosti nie sú tie najvyššie šarže medzi anjelmi.Oveľa vyššie

budú tí,čo vedeli dlhé roky SKRYTO PRACOVAŤ pre Kráľa Kráľov,a svet si ich ani nestihol všimnúť a pozdvihnúť na oltár.

Niektorí z prvých v cirkvi medzi svätými môžu byť v nebi medzi poslednými.Spomínam to preto,lebo to v katechizme ešte nemáme.

Treba nám všetkým učiť od Panny Márie a Sv.Jozefa tajomstvá

Nenápadnosti,Prirodzenosti,Miernosti a Originálnosti.

PANENSTVO DUCHA.

Viete prečo niekto strašne silno túži len po nových veciach? Asi

potrebuje zakryť svoju duchovnú starobu.Prečo je ktosi nažhavený

len za značkovým tovarom? Či to nie je preto,lebo má pod ním

partiové duchovno alebo charakterovú nekvalitu…Prečo niektorí

jedinci bažia po luxuse?Aby zakryli svoju spirituálnu biedu?..

Istý majster sveta v hokeji umrel pri autonehode.Jeho žena prezra-

dila,že to bol despota a alkoholik? Ak niekto reve od šťastia aký

je on víťaz,môže to byť duchovná troska. Načo tie víťazstvá,keď

skončia prehratým životom. Nie málo mužov i žien sa rado zaradí

do dosť trápneho zástupu nažhavených po pozemských tituloch ,

aby predstierali davu svoju predôležitosť. Prezrádzajúc tým na seba

iba tým väčšiu zakomplexovanosť,čím je titulov a plieškov viac.

Skutočný odborník ak aj tituly má,nepotrebuje ich denne tri krát

pred sebou a inými podčiarknuť,aby sa potvrdil,aký je veľký.

Alebo ten kto baží po moci či sláve,a dohabe sa ku nim nedôstojne,

a zabudne svoje postavenie a vplyv použiť na obranu spravodlivosti,

na čo mu bude táto sláva.Iba ako dočasná maska pre jeho neslávnosť.

Toto a mnoho iného podobného je stratou Panenstva Srdca.

Darmo sa ktosi vystatuje manželskou vernosťou alebo nepoškvrne-

ným celibátom ak je kariérista.Iba maskuje svoju poškvrnenosť.

Do neba nevedie cesta,ak si žena zakladá na svojom telesnom

panenstve či vernosti jednému mužovi a pod touto telesnou čistotou

utajuje iba svoju pýchu.Môže neprezieravo skončiť medzi nerozum-

nými pannami,ktoré majú lampy vonkajšieho náboženstva sice vy-

leštené,ale oči budú mať vypleštené,keď ich do raja nevezmú,lebo im

chýbal vnútorný olej nezištnej lásky a ozajstnej pokory.Náboženstvo

bez šťavy života vedie k zatrpknutosti,závisti.Je trestom zaživa.

Smutná,iných odsudzujúca svätosť nie je cieľom Božieho Kráľovstva.

To najpodstatnejšie sa deje v duchovnej úrovni.

A tam si treba panenstvo zachovať a chrániť viac ako oko v hlave.

Každého muža sa raz opýta Boh v jeho najhlbšom vnútri

AKO SI BOL VERNÝ PRAVDE?
a každej ženy sa spýtajú AKO SI BOLA VERNÁ LÁSKE? Všetky ostatné otázky budú druhoradé.

A všetky ostatné vernosti budú odsunuté na vedľajšiu koľaj.

Lampa je vonkajšok. Olej je vnútro.Ježiš nie je proti vonkajšku,

ale UPOZORŇUJE,že vonkajšok bez vnútra nestačí.Je to strašne

málo.Predstierané cnosti zažijú veľkú Prehru,lebo do raja nevojdú.

Zdanliví Boží ctitelia žijú v Cirkvi s ctiteľmi pravými.Kúkoľ

rastie spolu s pšenicou,a podľa evanjelia to treba nechať tak až

do žatvy Posledného Súdu.Menší kúkoľníci zúrivo bojujú voči

tým väčším,lebo ich ohrozujú,ale pšeničiari ostávajú kľudní a chá-

pajúci.Kto v cirkvi nenávidí hriech,je podobný lekárovi,čo nenávidí

chorobu.A vôbec si neuvedomuje,že ak by jej nebolo,on by bol

zbytočný.Pre nornálneho lekára je choroba výzvou dokázať svoje

medicínske kvality,a nie nepriateľ,ktorý ho straší a ohrozuje.Ideálne

by bolo mať pekné a čisté oblečenie,zachovávať hygienu,bývať dôstojne,

žiť bez biedy,najlepšie v materiálnej istote. V zdraví a pohode.To je

nebo pre telo.Nebo pre dušu je mať zdravý rozum,nemať devian-tné sklony,slušne sa správať,byť vzdelaným,ľúbeným a ľúbiacim.

Mať humorný nadhľad,pokojnú povahu,zmyslupnú prácu,normálne

vzťahy,priateľov,či fungujúcu rodinu.Ale je tu i duch a ten túži po nebeskom šťastí.Nájde ho iba v službe Bohu.Nie v hereckej svätosti.

A to je ponoriť sa s Kristom do nejakej choroby či disharmónie,a

napomôcť im k pozdvihnutiu k Dôstojnosti.

PRAMEŇ a CISTERNY.

Prorok Jeremiáš prísne vyčítal židom ich duchovnú neveru/Jer 2,13/

Opustili prameň živej vody,čiže Boha,a našli si popraskané cisterny,

ktoré vodu udržať nemôžu.Cisternou bola u židov v starom zákone vykopaná jama,ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako náh-

rada pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou

pramenitou vodou.Bez vody človek neprežije.Máme voľbu: buď bude-

me brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú z kaluže.Obrazne

povedané.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja,Sv.Ducha,alebo

si budeme musieť automaticky nájsť tzv.náhražku pre stádo zveri.

V školách sa deti možno i preto búria a učiteľom tečú nervy,lebo

školstvo je choré.Množstvo energie sa tam míňa na nahustenie

nepodstatných vedomostí,a to čo je ozaj potrebné, sa tam neučí.

Napr.ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj,a tak sa napo-

jiť i na svoje skutočné šťastie.Iba pár je tých,čo to vedia.Ostatní sú

kdesi mimo,urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu,ktorá po dlhoroč-

nom trápení končí živorenie ako spoločenský upír.Nevie byť sám,

nevie vydržať sám zo sebou v jednej miestnosti pár hodín,a uteká

kdesi mimo,aby sa zavesil na nejakého podobného úbožiaka.Keď

sa zbadajú už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly,čo sa našli.

Iný druh cisternizmu je behanie za ženami.Povrchný štýl hľadajúci

v iných ženách to,čo z lenivosti neráči nájsť doma vo svojej manželke.

Dlhohodinové vysedávanie pri poháriku je náhradným programom

spirituálneho analfabetizmu,ktorý sa nevie modliť a ani sa neráči

to naučiť. Smútky treba vedieť OBETOVAŤ a nie ich polievať

alkoholom.Ak niekto robí ako blázon a zarába peniaze v piatky

i sviatky,to je jeho maska,ktorá ukrýva neschopnosť zarábať tzv.

zásluhy pre nebo,čiže spirituálny kapitál.Pozemský kapitál je do

času,ale ten spirituálny na veky.Až nepríčetným pozeraním do

televízie či internetu s obrovským náhradným programom si kradne človek sám plnenie Programu,ktorý má s nami Stvoriteľ.

Dlhými hodinami čumiac do rôznych hrier a zabávaním sa

iba prehlbuje človek svoje nudenie sa a stratu detstva v duši.

Tisíckami informácií z médií zahádžeme svoju myseľ balastom

iba preto,lebo sme sprostí,a nezaujímame sa o tých pár informácií,

ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán.

Nakupovaním zbytočností iba míňame čas i peniaze pre seba,a

možno presne to pre seba zbytočné sme mali rozdať iným,chudob-

nejším.Túžbou po nie normálne dlhých zábavách si mnohí krátia chvíle,ktoré by mali venovať svojim povinnostiam.Či rodičovským,

občianskym alebo náboženským.To, že i toto je tresný čin,to nás

v škole neučili.Ale oháňať sa iba právami a neplniť si svoje základ-

né povinnosti ako človek a kresťan,tak to je idiokracia.

Vrchol všetkého je deň nedeľný,kedy miesto poďakovania sa Bohu

si doobeda muž drichme,deti pozerajú rozprávky a mama pri

varení miesto Božieho Slova a návodu ako správne žiť počúva

z rádia besnú hudbu a nekonečné materiály na kult brucha, recepty.

Bez Boha trávite ľudia nielen piatky ale i sviatky,a potom sa

čudujete keď vám vládnu veľkí ooti a veľkí milovníci peňazí.Veď

oni sú iba trestom a súčasne liekom na to,čo vy páchate v malom.

Aby sme boli akože aj trochu krásni na to sme vymysleli Miss.

Aby sme boli múdri na to máme Milionára.Na to aby sme boli

teda chlapi i bojovníci,na to máme hranie sa na vojakov a zbytočné

vojny.Na to aby sme boli svetoví lietame po svete a učíme sa cudzie

jazyky.Aby sme boli kozmickí a venovali sa aj „nebeským“ veciam

na to máme drahé výlety do vesmíru a knihy o Ufo.

Miesto spásnej Božej Ekonómie sa klaniame pozemskej ekonomike.

Miesto Božej Vôle sa zaujímame o verejnú mienku.Miesto svätým

starcom sa ukláňame politikom.Miesto spozornení čo hovorí básnik,

spozornieme čo tára rozdrapená celebrita.Miesto presného Božieho

Slova milujeme sladké romániky.Ako dokonalé naivky.Miesto

odsúdenia hriechu v sebe sa pohoršlivo odbavujeme na odsúdených

kriminálnikoch.Čudujeme sa veľkým mafiám,ale malé rodinné ,

inštitucionálne či finančné mafie nevidíme?Sme zhrození narkoman-

mi? Ale svojím nafetovaním klamstvami a maskami sa nehrozíme?

A aby sa cisternová viera dokonale zavŕšila,na to slúžia športové

zápasy na tisíce spôsoby.Tam uteká hriešny Adam,ktorého život

je séria prehier,aby sa aspoň nachvíľu stotožnil s nejakým víťazom,

moderným bohom,zarábajúcim rozprávkové peniaze a napáchnutým

umelou krátkotrvajúcou slávou.Aspoň na chvíľu sa stať víťazom

a pozdvihnúť si spadnuté sebavedomie.Podobné pocity si radi ušted-

rujú Evy pozeraním sa na herecké výkony svojich hviezd.Aspoň

počas filmu ožijú,lebo sú slabé herečky a neporiadne žijú svoj nesvätý

príbeh.S každým z nás má nebo svoj Svätý Originálny Príbeh.

Obrátiť sa do svojho najhlbšieho vnútra na Krista, to je ten

PRAMEŇ ŽIVEJ VODY.

Zachvávať pritom zásady evanjeliových blahoslavenstiev,to je
OZAJSTNÝ ŽIVOT NAPLNO.

Je ozaj šťastným ten,to dospel ku tejto holej jednoduchej Pravde.

Ostatní sa sami odsúdia na život v jeho úbohejších podobách.

Budú fanúšikovia cisterien,ktorých svet ponúka množstvo

vo veľmi rafinovaných všetkých možných podobách.

Azda by bolo dobre povedať kdesi tieto myšlienky verejne.

S radikálnosťou proroka.Nie ich len skonštatovať ticho na papieri.

TALENTY ALEBO PENIAZE ?

Určite poznáte podobenstvo o talentoch.Ale asi nebudete poznať

jeho skutočný výklad.Pohodlnému čitateľovi zdanlivo všetko jasné.

Každý dostal nejaké nadania,a mal by ich počas života použiť

pre iných.To je ale také samozrejmé,že by to bolo azda aj zbytočné

normálnym ľuďom hovoriť.Závažnosť tohto podobenstva je oveľa

väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom

a pár hodín pred svojím umučením.Talent u Matúša 25,14 –30

a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamená vlohy ale ide o pol

kg striebra.Čiže ide tu o peniaze,boha tohto sveta.Iba veľmi nepozor-

ný poslucháč si nevšimne,že ten kto tieto míny svojim verným rozdáva

nie je Boh,ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť

a krutosť je v evanieliu spomínaná.Išlo o Herodesovho syna Arche-

laosa.Ten odišiel do Ríma na 3.ročnú dovolenku,a jeho poddaní mu

odkázali,že si neprajú aby nad nimi kraľoval.Svojim verným rozde-

lil financie aby s nimi obchodovali,kým sa on nevráti.Miliardári sa

stali ešte vačšími miliardármi,a milionári dvojnásobnými milionármi.

Ich pán bol spokojný,a dal im podiel na moci.Takto to v tomto svete

bolo,a tak je to i v dnešnom kapitalizme.Svet sa o tých svojich stará.

Problémový pre tento čas sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať túto

hru bohatých,a svoju jednu mínu do finančného obehu sveta dať od-

mietnu a zakopú ju radšej do zeme.Čiže investujú svoje nie veľké

imanie do čohosi iného než tzv.trhu.Ich poklad je vo vnútri.

Tí čo šéfujú peniazmi,tí ich nemilosrdne o to málo pripravia.Či

cez tzv.dane,alebo tzv.zákony vyhovujúce iba mocným,alebo cez

nafingovaný pád burzy,alebo cez umelo vyvolané vojny.Kto sa chce

vzoprieť svetu založenom na peniazoch,toho tento svet pošle kdesi

na okraj.A ak sa odmietne klaňať mamone,bude musieť za to draho zaplatiť svojou neúspešnosťou v spoločenskom postupe.Svet mu za jeho šľachetnosť daruje miesto na nejakom kríži.Marginalizácia Statoč-

nosti.Hrdinom v podobenstve sú teda nie tí,čo vyobchodovali 1O a 5

ďalších mín,ale je to ten jeden,čo nezbohatol,ale charakter si zachoval.

Ten,čo sa zachoval spravodlivo,čiže dal svojmu pozemskému pánovi

iba presne to,čo mu bol dlžen.Je to tá menšina,čo bohatne na spirituál-

ny kapitál ,čo sa odmietne prostituovať a nenechajú svoje ideály

premeniť na tovar,ktorý si môže hocijaký pracháč kúpiťa pošpiniť.

Nemyslí sa tým,že ten ktorý má viac peňazí musí byť automaticky

zlým človekom! Ide tu o ducha svetského,nie svätého,ktorému ide

iba o vlastné úspechy,o vlastné zbohatnutie,iba o ekonomický rast,

a vôbec mu nevadí,že jeho bohatstvá sú postavené na chudobe a neús-

pechoch málomajetných.Ježišovi ponúkali aby bol kráľom v takomto

svete,a aby prijal túto krutú hru mocných tohoto sveta.Odmietol ju.

A bol jedným z tých,čo svoje spirituálne bohatstvo vložil cez svoju

stekajúcu sv.Krv do zeme.A nie do virtuálnej reality finančníkov,

ktorá má dodnes takú veľkú moc preto,lebo väčšina ľudstva nemiluje

svojho Otca,svoju Vlasť Nebo,ale ich pozemskú náhražku mamonu,

čiže zdanlivo všemocné peniaze. Cisternu všetkých cisterien.

V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu,kde moc zlata

a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslami.Obyčajnými číslami,

za ktorými je neobyčajne veľká moc.Raz možno Kristova Cirkev dozreje natoľko,že ľudia dobrej vôle v nej vytvoria podobné čísla,za

ktorými budú zásluhy svätých a tie vystriedajú nesväté čísla,za kto-

rými je mnoho hrozného utrpenia a vo vojnách kruto preliatej krvi. Obetovanie na kríži bolo preto práve u židov,lebo nebo vedelo kto a

čím bude vládnuť svetu.Kde vládne Smrť zavládne raz Život.

S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER.

Sily Svetla i sily temna majú s človekom svoj jasný zámer.

Nebo má záujem aby človek prežil správne svoj pozemský pobyt,

a prišiel tak opať do Nebies.Temno pracuje opačným smerom,a

túži človeka najskôr od Sv.Cieľa odkloniť,potom ho dezorientovať,

a nakoniec vyrobiť z neho nového ničiteľa.

Prvé je to podstatné : zamestnať ho na neustálu činnosť pre tento

svet.Aby nemal čas rozmýšľať.Urobiť z neho robot mysliaci iba

na zisk,a nahovoriť mu že jeho šťastie je byť

SPOTREBNÝM DEBILOM.

Hypermarkety jako novodobé chrámy.Peniažky miesto milostí.

Druhá fáza je karnevalizovať život,a premeniť ho na nekonečné zabávanie sa. Šou musí pokračovať počas celého roka.Sledovať

stovky filmov ako náhradu za neprežívanie si svojho filmu.

Humoristické relácie na každý deň,to prezrádza že smútok nám

silnie a strácame duchovnú radosť zo života.

Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je byť

ZABÁVAJÚCI SA IMBECIL.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu,posmech z normálnosti

sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,

ktorý sa uspokojí až vtedy,keď tečie nevinná krv a praví ctitelia

Boha sú v zuboch šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je spraviť z jačiaceho imbecila BEZCITNÉHO AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán

podarí,vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.

Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom

archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,knieža-

ťom,princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého

človeka ČLOVEKOM VEĽKÝM až VZNEŠENÝM.

Nesťažujme sa v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností ako

upadnúť a dohotoviť sa na diabla,ale máme i tisíc možností sa

dohotoviť na Božiu Podobu.To je samozrejme oveľa ťažšie a až

tak sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku

viery a zdravého rozumu,ten s určitosťou tuší,že nám bude daný

k žitiu aj iný svet,nie iba tento bordel a blázninec,ktorý okolo

seba vidíme napr.v tomto roku 2OO5.A na ten sa vo vnútri

múdri človek chystá.Skutočný blázon v iný život neverí ani nedúfa.

Keby sme videli napr.konečnú podobu tých,čo smilnia dnes na plné

obrátky alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili

natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy,ak by nám zaplatili

bilión x viac.Obsah žumpy bude viac voňať ako ich telá…Bude

pre nich miestom,kde sa pôjdu okúpať a pookriať.Budú tak zoha-

vení a starí viac než bosorky a bosoráci z hororových filmov.

Oveľa vážnejšie budú na tom žurnalistické a mediálne prostitútky.

Tie,ktoré za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka

záplavou lží a jedov.Takých čaká prísnejší súd a ťažšie tresty.

A najhoršie na tom budú nie tí a tie,čo predávali telo,ani tí,čo pre-
dávali dušu,ale tí,čo zapredali Sv.Ducha.Čo obchodovali s Kristom.

Čo zneužívali sv.evanjelium,za ktoré vylial Syn Boží svoju Sv.Krv.

Čo Božie Meno brali nadarmo,aby sa oslávilo v hriešnom svete ich

nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.

Iba konštatujem čo mi bolo objasnené.

Kto sa rúha Otcovi či Synovi,tomu bude odpustené.Ale kto sa

rúha Duchu Svätému,to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či matke,

tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu,to veru nie.

Neklamme si a povedzme si jasne : temné sily nielenže existujú,

ale naplno pôsobia tam,kde sú najprv ľajdáckosťou a potom

opakovanými ťažkými previneniami proti Božím Zákonom

privolané.Ak by hlásateľ Svetla opomenul spomenúť zámery

temných síl,bol by tiež ich nepriamym nástrojom.

Jedným z podstatných zámerov pekla je poškodiť človeka.A ak

sa im to podarí,potom ho je treba udržiavať vo falošnej hrdosti

na svoje kríplovstvo.Deviácie a prasačiny urobiť Ikonami.

Muža majú zámer poženštiť a ženu urobiť mužatkou

Ďeťom ukradnúť detstvo.Rozmaznať ich a nechať ich rozdrapovať.

Z kresťanov vyrobiť gániacopobožných debilkov.

Z Krista Slnka, robia slabosvietiaci lampáš,a z rôznych lampášov,

čiže iných náboženstiev robia náhradné slnká.

Nevinného vytisnúť na okraj a Barabáša dať do centra diania.

Darmožráča ochrániť množstvom predpisov o ľudských právach,

tomu čo kotí deti jedno za druhým,a neráči sa o ne starať dať

všetky výhody,a tomu čo sa správa zodpovedne hádzať polená

pod nohy,zaťažovať ho nadmernými pokutami a vynadať mu ak

nestihne splniť jednu zo svojich sto povinností.

Slušného človeka vysmiať ako vadného a doštvať ku tomu aby sa hanbil.Za čo? No za to ,že nevie klamať ani kradnúť.Za to že sa neožiera.Za to,že sa nevie pchať do zadku niekomu zdanlivo mocnému,ani do predku nejakej štetke.Za to,že dospel k vlastnému názoru.Za to,že má vernosť a charakter.

Zámerom temných síl je urobiť z človeka STROJ.

Urobiť z neho živočícha, fekáliu a nedôstojného Otroka.

Nebeské Sily to s nami myslia vážne.Aby sme boli Slobodnými

Priateľmi Boha.

Ozajstnými Ľudmi.Plnými Dobra ,Pravdy a Krásy.

POZOR NA ULETENÉ KNIHY.

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu,napr. z biblie,tú poriadne

nafúknuť,aby zatienila ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú

odtrhnutú časť, a ako slepý si nevšimnnúť celok.

Zpoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to neraz

stovky strán.Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.

Americká choroba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelinky na zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.

Jeden z povšimnutia hodných duchovných obrov je indický Osho.

Jeho veľkosť je v úprimnosti.I v tom,učí meditácii a veľkej hĺbke.

Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Škoda,že

bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha ,ktorý

má vo svojich múdrostiach primiešané malé dávky tak prudkých

jedov,že ak chce niekto dospieť veľmi rýchlo k šibnutosti,tak nech

sa len pozorne začíta.Úprimnosť,ale bez cudnosti.Knihy plné múdrostí,ale bez Ducha Svätého.Riadky plné odvahy,no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a oslavy života.Ale je v nich skrytá Smrť.Chýba im jednoznačne Svätosť. A vážnosť tiež.Život nie

je iba zábava.A kto robí z apoštolov playboy klub,ten ho urobil

zo svojho spolku sám.Kto si chce dať ezoterickú praženicu na kres-ťanský chlebík,tak nech najskôr ovonia,z akých vajec bola urobená…

Bádateľ Ducha môže nájsť inšpiráciu ku kráse i tam,kde iní

vidia len kopu hnoja.Aj tam neraz rastú voňavé kvietky.

Aj hnoj má svoje miesto v tomto svete.

Nemusíme ho však nosiť do svojho chrámu ako sväteninu.

Učme sa rozlišovať ktoré knihy sú tu z Božieho dopustenia,

a sú iba infikovaním nových čitateľov starými bacilmi,

a ktoré sú tu na ozajstnú oslavu Božiu a pre náš úžitok.

KEĎ RAZ OTVORÍME DUCHOVNÉ OČI…

Keď nám spadnú,biblicky povedané,šupiny ega z očí,

nebude v nás tróniť pýcha, a prestaneme odsudzovať

začneme postupne rozumieť životu.

Zistíme,že neraz komplikované ľudské situácie

majú jednoduché riešenia.

Ten čistý pohľad potrebuje jediný kľúč

k otvoreniu všetkých problémov človeka.

Ten kľúč sa volá POKORA, liek skoro na všetko.

Keď sa stanete čistými ako zrkadlo

a budete odrážať samozrejme iba realitu

pri pohľade do Vás uvidia iní iba seba.

Budú si myslieť že zrkadlo je také,akí sú vlastne oni.

Nebedlivo vás osočia zo svojej podoby

s ktorou nemusíte mať skoro nič spoločné.

Ak sa nás to dotkne a zabolí,

Znamená to ešte prítomnosť podobného tieňa v nás

Mystik sa neuráža.Ten vyšle Kristovu Lásku.

A tá spôsobí po čase ZAMYSLENIE sa nad sebou

Toho,kto sa dlhé roky pozeral do zrkadiel krivých a nečistých

Okrem Sv.Rán o ktorých hlbšia duchovná škola vedieť musí,

zažijeme veľa rán obyčajných.

Tie zrania v našom vnútri niečo pyšné a bezcitné

Potom sa to tak dlho hojí jako to bolo hlboké

A ak sa to zahojí,zostane CITLIVÉ MIESTO.

Citlivých,jemných a posvätených

máme mať desať tisíc miest vo svojom chráme

Veď kto iný si má uvedomiť,že som Chrám,ak nie mystik.

O ZUBNÝCH KAZOCH.

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich

zuboch povlak,ktorý sa začne chovať agresívne.Vytvorí zubný kaz.

Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väčšinou až vtedy, keď nás zub zabolí.Ideme k zubárke.I keď vieme

Čo nás čaká, dobrovolne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa

vyšetriť.Sú výnimoční jedinci a žiaden kaz v ústach nemajú.

Ale my ostatní vieme čo je vŕtanie do boľavého zubu.Dosť kruté

bolesti nejako musíme vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.

Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy,pokiaľ vidí niečo čierne v bielom

zube. A predsa nikto z nás nevynadá zubárovi, že nám robí veľké bolesti.Všetci rozumieme ako sa nám pomáha.

Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.

Mnohí mu vyčítame ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.

Ak nám niečo berie myslíme si že On to potrebuje.

Raz nám dôjde,že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo

sa modlia vedia že Boh nám pomáha a má nás rád.

Tí čo sa nemodlia to neveria.Ešte si robia posmech s príslovia “Koho Pán Boh miluje toho krížom navštevuje“. Je iba samozrejmé že tí,

čo sa dajú do rúk zubárovi budú viac trpieť dnes ako tí, čo na svoje zuby kašlú.Ten kto je v Božích Rukách je prenasledovaný zo všetkých strán a má oveľa ťažšie skúšky ako pohan.

Ten je iba vo svojom egoistickom náručí, má viac pohody ale ani

nebadá ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká hlavná

cnosť z charakteru.Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu dnes než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami. My sme tu nie iba kôli sebe.To je vrchol pomýlenosti.Máme pomáhať liečiť najprv seba a potom ostatných.Lebo Boh ešte v mnohých TRPÍ.

AKO SA VYRÁBA ANTIKRIST.

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti je aj ich vyznavač.

Môže cnosť predstierať a v skutočnosti mu môže ísť o presný opak.

Podobne je to i s menom Ježiš alebo s názvom kresťanský.

Temnota dnes neútočí zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári

ako keby jej išlo o záujmy Božie, a popritom vpúšťa niekoľkokrát

prudšie jedy do ľudí než zaštepovanie ateizmom v socializme. Kva-

litný súper nás má niečo naučiť.V evanjeliu sa píše, aby sme nevy-

trhávali kúkoľ až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Testuje nás.

Ale nepíše sa aby sme si ho primiešavali do cirkevného chlebíka.

Stane sa,že ho zameníme za pšenicu,a tú odstavíme kdesi mimo.

Potrebujeme Dar Rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-

nosťou je najprv rozlíšiť a potom nahlas pomenovať.Svedčiť.Brá-

ny pekelné sú miesta, ktorými sa temnote podarilo dostať do vnút-

ra cirkvi a tam šíriť dielo rozkladu.Nie sú to iba tzv.ľudské veci.

Skôr tie neľudské.Sú to hriechy,ktoré si neraz ani neuvedomujeme.

Ani sa z nich potom nevyznávame.Takto vzniká Akokebyzmus.

V seminári v prvom ročníku prišla reh.sestra s prosbou, či by

páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.

Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné.V ročníku nás bolo 56 …

Mužov obety.Takto nenápadne to začína…

Trochu chytrý študent rýchlo spozná nedôslednosti a slabiny systému.

Ak zatúži aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci bude horlivo recitovať iba vety svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“ a ne-vysloví to,čo si naozaj myslí.Sem tam udá svojho spolubrata a základy

straty nášho spirituálneho panictva sú položené.Neskôr sa zdokonalí

ešte viac v hereckej pokore,otročení a zotročovaní,prebodávaní

očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil,pri kázňach hovo-

ril iba všeobecne,nikdy nezaťal do živého(vlastne do mŕtveho),

pozbiera zbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako

devótny manekýn,vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam čo rozlie-pajú naše zlepené karpiny,a vyhľadá radšej toho čo potvrdí

jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obviňovanie niekoho iného,

nervozita zo smietky v jeho oku, a neregistrovanie vlastného brvna.

Neustále vyčítanie chýb hierarchom či štátnej moci,vinenie ich z osob-

ných neúspechov a v kázňach časté otravovanie veriacich vládou

čo je dočasne pri moci.Neuvedomujúc si vôbec,že ak nám vadí vláda

vonku, tak máme asi v neporiadku vládu vo svojom vnútri.

Nemáme tam na prvom mieste Boha, ale svoje nepravé ja.To nie je

zlé, ale je nepravé.To treba detronizovať,pretože ak je v nás na tróne

je to náš úhlavný nepriateľ.To je ten Barabáš,čo ide zaslepene revo-

lučne budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.

Nalejme si čistého vína: ak zhreší kresťan, tak ho nezviedla fľaša alkoholu,alebo žena alebo peniaze ,vysoká funkcia či zlý svet.

Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.Zadrichmaný tanec okolo falošného ja. Skôr alebo neskôr nás prestane tešiť.Radosti z hriechu

sú iba úbohé, krátke náhražky Sv.Radosti z prítomnosti Boha v nás.

Hriechy či svet nie sú náš problém.Problémom je naša prebolestná samota .Byť sám zo sebou v jednej miestnosti je peklo pre toho,kto

tam je so svojim neočisteným falošným ja.Čím je ono usalašenejšie na tróne v srdci,tým je Boh vzdialenejší.A samota strašnejšia.

Samota môže byť pre učeníka kúskom neba.Ak sme v pravom JA,

Kristovi.Kňaz má byť druhým Kristom.Jeho prvoradou a každoden-

nou Povinnosťou je modliť sa k Otcovi aká je jeho sv.Vôľa.

Ohlasovať toho,ktorý nielen zostúpil z nebies,ale i do pekelných

múk preto aby slúžil.A ak my rozmýšľame iba o vystupovaní

nahor v systéme,budeme nielen klamári,ale bude v nás rásť strach.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verný“ povedal nám na námestí v B.Bystrici Ján Pavol II.A kardinál Ratzinger doplnil:“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj

život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“ (v knihe Boh a svet).

Každý z nás má nielen právo,ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.

Nepokoj v správaní či nanucovanie svojej cesty iným sú iba príznaky

našej nevery nášmu špeciálnemu plánu. Nie je dôstojné ani správne

papagájovať iba názory iných.Ani dobré ani spásonosné robiť si

takto doktoráty.Vyklonovať so seba neoriginál na podobu niečiu inú než Božiu.Ak si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás,ktorá je skutoč-

ným našim svetom i keď nedokonalým, a budeme hrať divadlo aké máme od prvého sv.prijímania naučené stopercentné odpovede,dajme pozor,aby sme nevychovali herca,ktorý bude mať o pár rokov neskôr v nejakej funkcii plnosť pravdy ale zároveň i plnosť gatí.

Nielen Pravda,ale i Poctivosť nás vyslobodí.

Najprv sa bude báť povedať čo si úprimne myslí iným,lebo to už

nie je pravá viera.Potom sa bude sa báť povedať kritiku niečoho chorého v církvi,lebo to bude pýcha.Bude sa báť zaútočiť na nejaké bašty zla v spoločnosti,lebo ho dajú na škripec médiá.Bude sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim aby ich neurazil. Bude sa

báť nepodať ruku Herodesíkovi,lebo by sa mu za to pomstil.Radšej pomlčí a zavrie obe oči aby sa väčšine či mocným neznepáčil.A nako-

niec sa po nahromadení strachov rôzneho druhu a mnohých rokov bude báť priznať si vinu aj sám sebe a bratom.Tak toto je v pláne.Ale nie

Božom.Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:“U všetkých,ktorí hľada-

jú sami seba,a snažia sa zapáčiť ľuďom,súdia podľa vôle iných a

nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepáčia,a potom im všetko

naháňa strach.“ Kto sa bojí života,bude sa raz báť i smrti.

Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy,bude si na iných vybíjať

svoje komplexy vyčítaním,akí sú hriešni.Bude zhadzovaťsebavedomie bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.

„A ty Peter,keď sa obrátiš,povzbudzuj svojich bratov“povedal Pán.

Čím sa viac objímame s mocnými vonku,tým viac budeme prenasledo-
vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-

nie statočných môže byť tak veľké,aká veľká je falošná sláva,ktorú

nadobudneme vo svete u nestatočných.Ovce doráňame tým,čo má odtrpieť ich pastier.Kto ráňa iných robí ich skryto mučeníkmi.

Ešte sa neobrátil.Pásť ovce znamená niesť bremeno spolu s nimi.

V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť aj potenciálnym mučeníkom.Odkedy nám cisár (313r.) dal podiel na moci,odvtedy

byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom.Čím má platničku

prihriatu na slabší stupeň tým to cisárovi viac vyhovuje.A najspokoj-

nejší je vtedy,keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov.

Z jedných urobiť spokojných pupušov, z iných kariéristov a z ďalších infantilných vojakov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.Čo budú akoby na posmech strieľať s gumypuškou a cukríkmi v nej proti ma-lým čertovinkám,a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú nedotknuté a nepomenované.Kanónom sa dnes strieľa iba po zbehovi z kňazských radov,čo sa sám hodí cez palubu do mora plného žralokov a má chudáčisko na ďalšiu plavbu a potápanie iba nejakú nafukovačku.

Ježiš ani raz nepovedal:“ Klaňajte sa mi!“

Ale Petrovi povedal:“Nasleduj ma!“

Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho málo nasledujeme.Kto nechytí občas v tomto bordeli bič ten nezacho-

váva Jeho evanjelium.On ho za 3 roky použil 3 x.Aj by rád potom

uvolnil svoje miesto spolubratovi,ale bude stále cítiť výčitky svedomia,

že neodovzdal ľuďom to,čo im odovzdať mal.Bude donekonečna

obkecávať,až všetkých vyčerpá,a to preto,lebo neprežil to,čo hlásal.

Kto je pri kanóne nech strieľa.Ale nie po ovciach,ale po vlkoch.Alebo svätuškárstvach storakej podoby.Treba nám kanonikov,prorokov,

a nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania sa iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez bitky vycúvať.

Máme niekde kostol Krista Proroka?

Každá naša diecéza by mala mať takú katedrálu.

A odtiaľ páliť či sa to niekomu páči alebo nie.

Ak budeme pred bohatými stále mäkší a mäkší a tolerantnejší,syno-

via tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší na chudobných.A my s nimi.

V Európe silnie kríza kresťanstva.Kristus áno,ale Cirkev nie.

Možno je to chyba nie Európy,ale naša.Nášho hrania sa na oteckov

a detičky.A neponúknutí svetu príkladu bratstva,ktoré vytvoria

iba vyzretí chlapi,čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera.

To, čoho nás po strate duchovného panictva temné sily chcú

okradnúť je fortitúdo.(z lat. sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť)

Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,ktorý

okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.

Kto ju má je ten, čo nasleduje Baránka všade.I na kríž.

Kto ju nemá,ide mu o vlastné záujmy.Alebo je ešte decko.

KKC 675 spomína poslednú skúšku Cirkvi pred príchodom Pána.

Je to náboženský podvod prinášajúci ľuďom zdanlivé riešenie ich

problémov za cenu odpadnutia od pravdy.“Najväčší podvod anti-

krista,to znamená určitého pseudomesianizmu,v ktorom človek

oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša,ktorý prišiel v tele.“

„ Kresťan je slobodný od seba samého „Benedikt XVI.

Z HÚSENICE MOTÝĽ.

V Písme Sv. 2Jn 7 sa duch antikrista definuje jako ten,ktorý

popiera že Boží Syn prišiel v tele.Pre židov bola úrážka najväčšieho

kalibru ,nielen hovoriť,že Boh v nebi má Syna na zemi,ale že

v ľudskom normálnom tele bol medzi nimi prítomný.Jednoduchý

a bez svetskej moci a nádhery.Keby mal svetskú moc,a podelil by

sa s ňou,to by ho možno akceptovali.Ale z ich pohľadu obyčajný

tesárov syn nemanželského pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožťujú

iba vonkajší dojem.O ľudské vnútro až taký záujem nemajú.To je

totiž plné špiny.Majú ku nemu vlastne odpor.A neráčia na tom ani

nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat.

Do titulov.Do vonkajšej morálky.Do povrchného pozlátka.Do rek-

lamy.Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet riadený židmi.

A židokresťanmi,ktorí im prikyvkávajú v kresťanských cirkvách.

Hovoria sice kladne o Ježišovi ako o Kristovi,pravom Božom Synovi

ktorý prišiel v tele,ale ich najväčšia láska je POVRCHNOSŤ.

Nad Evanjelium povýšili cirkevné právo a liturgické predpisy.

Nedokážu rozlíšiť čo je lešenie a čo chrám,a za ťažisko svojho kresťanského snaženia majú nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek,a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola,

na ktorom sú ako doma,ale pobyt v chráme tela je im cudzí.

Je to tá forma spirituality,ktorá sa nazýva kresťanská, ale neverí,

že Ježiš sa nasťahuje i do môjho tela,postupne sa INKARNUJE,

a tam dokáže vzkriesiť z mŕtvych

doslova všetky naše ľudské oblasti a posvätiť ich.A použije ich pre

ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykúpenú oblasť v sebe

má, spoznáme ho podľa toho,že tú oblasť v sebe nenávidí u seba

aj u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný boj je zameraný

na jeho telesné sklony.Vo svojej nevedomosti obviňuje zo svojich

zlyhaní diabla,drogy,sex,ženu,víno,peniaze,zlý svet,alebo blížneho.

Ale náš problém nikdy nie je niekde mimo nás.

Ak by sme ho dali ozaj Kristovi a On by naozaj prevzal v nás

vládu,nikdy by sme sa netúžili to bezuzdne v niečom roztočiť.

Napríklad sa opiť,prejedať sa , smilniť či uľaviť si nadávaním.

To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .

Prerušená komunikácia na spiriruálnu energiu Sv.Ducha má

za následok abúliu,stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári naše ego.Jeho Kristom nevykúpená niektorá oblasť.

Ani abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej

fáze.Čím väčšie boli spitiny,a teraz tým viac v tomto stave odsudzujú

iných,ktorí abstinovať nemusia.Náš Majster dal na oltár víno

a posvätil ho na svoju sv.Krv.On nie je zúrivý abstinent.Učí nás

aj piť.A myslím že to tak platí v každej oblasti nášho života.

Byť svätým znamená byť aj komplentným,normálnym,doladeným v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú ver-

nosť Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi

draho platí osobným nešťastím.V čom sa hreší,v tej oblasti sa

betónuje „s úsmevom“ osobné nešťastie.Porozbíjať potom zaschnutý betón nelásky nie veru príjemná práca.Niekedy to trvá ROKY.

Ak niekto robí osobné prísne pokánie je to v poriadku.Ale ak by to kládol ako normu morálky pre iných,to by už bola úchylka.Ak by niekto vnucoval svoju cestu iným a kontroloval či abstinujú,alebo či

žijú bez peňazí,či absolútnej pohlavnej abstinencii ,bolo by to iba signálom,že svojou cestou idú nie dôsledne.Svoje komplexy si vybíjajú potom na iných.Rodičia na svojich deťoch.Kňaz na svojich veriacich alebo na bratov.Láska hriechy sníma a „neobdarúva“ nimi iných.

SPOLUPRÁCA NA UZDRAVENÍ.

Za 39 rokov života som ležal v nemocnici iba keď som sa narodil.

Niekto iný tam za toľko rokov strávil týždne.Ďalší mesiace.

Máme veľmi rôzne osudy.Mám také tušenie, že každý zažíva

presne to, čo zažiť potrebuje.V škole pozemského pobytu na zemi

sa učíme hlavne pokore a mnohorakým poznatkom.

Vari najťažší telesný problém môjho života boli zamrznuté dva

prsty z lyžovačky v Ždiari vo Vysokých Tatrách z roku 1986.

Spravili sme s bratmi bohoslovcami v ten deň 75 jázd hore a dolu

tamojšími svahmi.Ako odtrhnutí z reťaze…Počas dňa svietilo

slnko, ale primŕzalo.Občas som si fúkol teplý dych do rukavíc, aby

som ruky kriesil k životu.Pod kožené rukavice som pridal ešte

druhé,plátené.Myslel som si, že robím dobre.Opak bol pravdou.

V autobuse pri ceste domov som šoknutý zistil ako mám dva prsty

biele.Malíček na ľavej a prsteník na pravej ruke.Ďalšiu chybu som

asi urobil keď v hoteli som ruky ponoril do teplej vody.Vraj vtedy

treba dať do studenej.Pri návrate do Bratislavy začala vari trome-

sačná odysea po doktoroch.Prsty sa mi dvakrát zvačšili.Odpadla

mi koža.Nechty išli dolu.Každý druhý deň preväzy a obstreky.

Raz mi istý mladý doktorko bez príčiny jeden prst držal a silno

stisol.Asi preto,aby som aspoň nachvíľu pocítil,ako bolo na kríži.

Bolo to na pohľad stále hrozivejšie.Reč bola i o odrezaní prstov.

Nechcem zbytočne dramatizovať.Píšem to pre iné.Vtedy mi Duch

vnukol, aby som si predstavoval v tých postihnutých miestach svetlo.

Také, čo pulzuje akoby zvnútra prstu.Liečivé Kristovo Svetlo.A to

som si predstavoval vždy,keď som mal voľné chvíle.Chválil som pri-

tom Pána za uzdravenie plus táto imaginácia.Rany sa po čase doko-

nale vyhojili.Ďakujem Bohu za skúsenosť.Vari sa i Vy poučíte.

PREMEŇME SA NA CHRÁM .

Prišiel Mojžiš,

ukázal na rozum,a povedal,že tu je ukryté to podstatné.

Prišiel Ježiš,

ukázal na srdce,a zdôraznil,že tu je to najdôležitejšie.

Prišiel Marx,

ukázal na brucho,a vyhlásil,že tu je hlavný problém.

Prišiel Freud,

ukázal na pohlavie,a tvrdil,že jadrom života je sex.

A prišiel Einstein,

Ten vedecky dokázal,že je relatívne,čo z toho je najdôležitejšie.

Takto sa raz divákom v Kresle pre hosťa prihovoril Karel Gott.

Všetko z toho je dôležité,a je ozaj zaujímavé,že niekedy je najdôle-žitejšie sa ísť najesť.Inokedy večer ísť spať.Táto nadčasová a poda-

rená glosa hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacerých ľudských potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smädným.

Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.

Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad

po jedle,sú to skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok

a starých šiat.Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom.Dávať stále

piť a jesť ťažkohrešiacim lajdákom.Ich veľké hriechy za zosypú

na hlavu takejto charity.Je to vlastne ich podpora ďalej lajdačiť.A čo takto ich učiť zbierať smeti,či odhádzať sneh?Mať zdravú sebaúctu.

Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne,duševne alebo duchovne!

Kto nepracuje,nech ani neje,skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto

nerobí nič pre spoločnosť,to je sebec,čo sa hrá na falošného boha.

Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých

zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej

dimenzii svojho ľudského.Nebude sa správať normálne ku sebe

ani ku iným.Bude bojovať sám proti sebe.

Je našou sv.Povinnosťou urobiť zo seba chrám.Všetky hlavné

oblasti v nás oslobodiť od vlády nižšieho ja.V duchu sa ich zrieknuť.

Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého, a ODOVZDAŤ ich pod

Božskú Vládu Ježiša Krista.Ten každú oblasť posvätí prítomnosťou

svojho Ducha Svätého.A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný

učeník mať zo života už tu na zemi stokrát väčší úžitok,ako ten

kto sa pod Vládu Božiu nedal.Toho bude stále znepokojovať iba

politická vláda, a doslova bude na ňu permanentne naštvaný.Aj na

svoje hriešne telo.A ak si ponechá nejakú svoju oblasť pod svojou vládou,prinesie mu to skôr či neskôr prekliatie a smútok v danej oblasti.Bude cítiť,že je ešte hriešnik.A bude mať pravdu.Alebo bude

v druhom extréme,s Pravdou sa rozvedie a osobáši sa so Lžou.

Bude sa hrať sa na boha,a dávať si „odvážne“svoje pravidlá hry pre život.Otázkou času je kedy skončí v jame tmy a so škrípajúcimi zu-

bami závisti a sebaľútosti.Alebo skončia ako stará bosorka obviňu-

júca za svoje prekliatie všetkých okolo.Samozrejme okrem seba.

Nekompletní kresťania ohlasujú,že človek je,bol a bude hriešny.

Pokračovanie o vzkriesení odložia až po smrti.Sami sa vzorne pri každom verejnom prejave najskôr decentne zhodia ako hriešnici,tak

sa utvrdia v pravovernosti,a až potom budú ďalej pokračovať.

Túto sebanenávisť označia ako pokoru.A ona aj je.Ale pokorou

falošnou.Akokeby sme boli hriešni,ale nemyslíme to až tak vážne.

A za chvíľočku sme v nadľudskom sebavedomí a pohŕdaní inými,

ktorých toto detinské pánbožkovanie sa nebaví po nich opakovať.

Tak čo si hriešnik a či Boží chrám?

Vyjasni si to,kým máš zdravý rozum.Ak sme chrám Boha,tak
je tak je rovnako posvätné keď sedíš na sv.omši ako na záchode.

Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,tak sa ním

aj za pár rokov stane.Odporným a zlým.Bez svätej hrdosti.A kom-

penzuje to nekritickým obdivom ku sebavedomohriešnym buzerantom.

My v Európe sme urobili z evanjelia a cirkvi strašiaka a celé stáročia

sme do ľudí hustili, akí sú hriešni.A potom sa čudujeme kríze viery?

A máme náladu ako porazené mužstvo.A v kostole pošťaté baby.

Nemyslím tým verné a sväté starké,ale rohatých svätuškárov.

Ak sa Slovo Telom Stalo,tak sa nad tým ráčme zamyslieť.Telo

znamená aj jazyk aj konečník.Aj mozog aj pohlavné orgány.

Ten kto nedrichme,ale poctivo duchovne precuje,ten vpustí Sv.Ducha

postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástoj nebu,a bude to

ďalšie telo Ktistovo.Taký človek si bude hlboko občas uvedomovať

a tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe,ale Pánovi.

Toto je MYSTIKA.Toto je príčina pravej radosti.

Lajdáci,čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať toto jediné potreb-

Né nevedia a nestíhahú,potom chudáci žijú v hriechu.A neradosti.

Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí,ktoré im

pomôžu rýchlo prísť ku akej takej radosti zo života.

Nemusíme vlastniť Tesco,aby sme mali radosť z jedla,však?

A kto si myslí,že třeba aby nám išlo brucho prasknúť preto,aby

sme mali pocit,že žijeme naplno,ten je kyjakom poriadne tresnutý.

Podobne šľahnutí sú tí , čo vychádzajú s kostola,a závidia miliardá-

rom.Oni ich vlastne choro obdivujú a sú smutní,že si užívať nemôžu.

Radostná prítomnosť Boha v ich tele je veľkou neznámou.

Toto je trest, a veľký trest pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.

Ráčte sa učiť mystike,nebude Vám treba drog vonkajšieho sveta.

Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudstvom mu verným.

Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže pekelnom

pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov,ale i falošných kresťanov.

Z biblickej obriezky to nasmerovali ku dôslednej kastrácii.

O svadbe nič nevedia.Skončili v nejakej pasci pre modlárov.

Vo svete je to majetok,úspech,mladosť,vonkajšia krása,politika,

ekonomický rast,svetské autority,popularita,blazeovanosť,zdravie…

Aj na spirituálnych modlárov,čo si viac než Živého Boha ctia skryté modly vo vnútri cirkvi:manželstvo,celibát,rehoľu,predstaveného,breviár,

sľuby a prísahy,zdanlivú jednotu,liturgiu,chudobu,panenskú blanu,

nepravú pokoru,slepú poslušnosť,jednodimenzionálnu charitu,školské osnovy,pozemskú rodinu,spokojnosť,alebo masochizmus.

To všetko vrátane pokánia má byť nástroj na našej pozemskej ceste.

Slepci z toho robia konečný cieľ človeka.

Náboženstvo nemá byť bohom,ale cestou k Bohu.

Keď Kristus hovoril,že sa treba postiť,určite tým nemyslel,aby

Jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.

Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM

Skutočný náš Cieľ je iba Boh a Nebeská Vlasť.

Prikázania sú nie na to,aby sme sa im klaňali,

ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.

Všetci modlári vo svete aj v cirkvi skončia v niektorej

z hladomorní a sebaľutujúcom smútku porazených.

Kto berie duchovný život vážne mnohé sa mu osvetlí.

Ľudia potrebujú jesť a piť.Pravý Chlieb a Ozajstné Víno.

Platí to pre potravu rozumu,srdca,žalúdka i pohlavia.

SLOVÁ NA ZÁVER.

Na svete je veľa bolesti.

Napriek všetkému je každý náš deň Božím Darom.

Keďže utrpenia sú veľké,musí existovať ich protipól,veľké radosti.

My Kristovi služobníci vieme,že po Veľkej Noci príde Veľké Ráno.

Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.

Kto sa odovzdá do Božích Rúk bude to mať ťažké.

Ale bude to stáť za to.

Je málo tých,čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.

A je mnoho tých,čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.

KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU ĽAHŠIU CESTU,

TEN SI VOLÍ ŤAŽŠIU CESTU.

47. CIRKEV ALEBO CIRKUS

Ignoranti Otcovho plánu podliehajú sekulárnemu Circusu maximu.
Kultu vonkajšej krásy. Prečo je tu? Aby ukryl to vnútorné a hrozné?
Kultu mamony. Aby duchovným bedárom nabulikal, akí sú len boha-
tí? Kultu herectva.No ak nežijeme tak ako sa má, nejakú tú „veľkú
roličku“ vziať musíme.Kultu ženských nahotín.Aby kryli mužské po-
krytectvá? Kultu športu. Aby sme boli teda akože aj trochu rytierskí?
Favorizovanie povrchu tela signalizuje jasne na potupovanie ducha.
Tieto zbožťované ideály hlúpej mladosti zakrývajú iba riadnu starinu.
Kde je úcta k vzdelaným filozofom, ľuďom obety či svätým starcom?
Heslo dňa: bezbrehá tolerancia. Až do degenerácie úchyláctva?
Tolerovanie vážnych hriechov ľudstvo iba viac zadlžuje a neurotizuje.
Učiť lajdákov samé ľudské práva a nevyžadovať ani elementárne po-
vinnosti? Kto takému svetu máva svojím mávatkom,a iba prikyvuje
aby postúpil vyššie v kariére,je za veci verejné fatálne spoluzodpovedný.
Cirkus uznáva všetkých bohov.Aj toho pravého spolu s tými nepravý-
mi. Tých nepravých nafúkne a z Boha robí hluchoslepého dedka.
To, že príliš tolerantným hrozí v strednom veku schizoidnosť a
v dôchodku blázinec, to na nijakom bilborde nie je napísané
s veľkými písmenami ako vážne varovanie.
Zaplatení roztlieskávači udržujú v médiách iba zdanlivo reálny svet.
Na zemi je 99 percent krásneho a 1 percento škaredého.
Nepodávajú nám to všelijaké hlásne trúby naopak?
Podávať výkon za výkonom nás ženie atmosféra okolo.
Jednoznačne tomu duchu chýba pokoj a nadhľad duchovnej hľbky.
Sekulárny chlad preniká aj do cirkví v podobe hereckej zbožnosti.
Napr.kto sa roky opíjal, hrešil a potom sa ho ktosi zázračne dotkol,
z bahna ho vytiahol a teraz sa pred inými predvádza ako hlavná
postava kresťanstva.Chváli naoko Božie Meno za osobné spasenie,
za radosť v Pánovi a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného
extrému: zúrivej abstinencie a vystatovačnej askézy. Tú teraz vyznáva
a ostatným kvapká do očí.V horšom prípade aj podozrievavo kontro-
luje iných,či sú abstinenti,alebo ich spasiteľne napomína,aby sa chránili
pred týmto diablovým lákadlom, lebo oni už majú s ním svoje obrovs-
ké a azda i všetko zahrňujúce skúsenosti. Ako klauni sa predvádzajú,
že sú už akože oslobodení, dávajú svoje otrocké a totálne odriekanie
i seba za vzor. Sú to ešte nevykvasení novoobrátenci a nevedomí predvá-
dzatelia svojej sebaoslavy.Kto chce urobiť pre Pána niečo veľké,tak toto
to veru nie je.Tí, čo ich nekriticky obdivujú, sú diletantami života aj vie-
ry, ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo stáda a žiť svoj vlastný príbeh.
Sú omámení priemerným a aj skupinovým duchom.

Tých,čo žijú alebo pijú mierne, odsunú ako nezaujímavých, ale uletený
extrémizmus dávajú iným za príklad? A svoju slepotu dovršujú tým,
že hoci majú plné ústa Ježiša, ani si nestihnú uvedomiť,že On zúrivým
abstinentom nebol,ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.
Dal požívanie prirodzeného vína ako nástroj na posväcovanie.
Tento príklad som vybral ako poučenie z jednej cirkvičky ,kde sa
publiku toto tzv. obrátenie vrelo odporúčalo. Ako číslo v cirkuse.
Podobne sv.odpor voči vlastnému telu , ten nepatrí všetkým, ale iba
tým, čo ešte prednedávnom po dlhý čas ťažkohriešne hýrili, a nie tým,
čo roky žijú striedmo a normálne.Tým, čo príliš veľmi a dlho milovali
telo. Tým sa v biblii myslí nie iba hmotné telo a jeho prirodzené funk-
cie, ale klamlivé pozlátka, svetské antisviatosti a nemierne uletenosti.
Cirkev nie je proti telu. Ona je za jeho vzkriesenie.
Sme otrokmi alebo sme Ježišovými priateľmi?
Či On nám hovoril ako odkaz, že máme ako fanatici telo znenávi-
dieť, okyptiť ho a zdeptať ,keď si zapýta jesť na rôznych úrovniach?
Nezamieňajme život Majstra s jeho učňami !
Augustín žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,
a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom, aby
sa žene radšej nepozerali do očí. Vo svojich Vyznaniach napísal úp-
rimnú spoveď, ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať aj teraz,
(nie ako tie naše diskrétne vyznania dnes, ktoré zbožne ututleme
v spovednici, aby sa náhodou nik z našich zlyhaní nemohol poučiť).
Zabudol sa však v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neo-
ceniteľnú skúsenosť, ktorú mu darovala.Nespomína ju totiž vôbec.
Bol ňou až natoľko zhnusený, že zdesene mlčal? To tak máme ko-
nať všetci? Či extrémizmus je pravá cesta? Najprv ženu využiť a po
použití odkopnúť ? Obdivuje totiž iba svoju nábožnú matku.Mohol
si však jednou vetou spomenúť aj na matku svojho syna Adeodáta.
Zhrozený sa dá na útek: do prísnej manichejskej sexuálnej abstinencie.
Skok z dlho hriešneho stavu do milosti sa neobíde bez extrémnych
výkyvov. Tá nevera bez Krista zanechá na povahe všelijaké následky.
Dajme pozor na extrémizmus. Aj u svätých.
Ten sa nemôže dávať ako morálna norma pre všetkých ostatných.
Sv.Augustín zostáva veľkým hľadačom Boha, ale má on aj svoje tiene.
U sv.Františka z Assisi je pododná situácia vo vzťahu k peniazom,
ktoré radí svojim bratom považovať za čosi ako bezvýznamné kame-
ne.Svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho ničil veľmi prísnou
askézou.Pred obrátením si práve na ňom zakladal a mal mnoho pe-
ňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky zaplatiť.Je to poučné, ale pamä-
tajme,to bol ich Boží plán hriechu a pokánia.Aby bolo pokánie ozaj-
stné, pravdepodobne muselo byť aj ich namočenie sa do hriechov pravé.
Naším cieľom má byť odvážne plniť Otcov plán s nami,
nie uskutočňovať plány pre niekoho iného, hoci bol aj skoro svätý.
Svätci sú pokladom sv.Cirkvi a pre nás fantastickou inšpiráciou.
Mame ľudí žijúcich na pápežskom dvore, ale aj chudobných františ-
kánov.Aj rodiny s deťmi aj slobodné rehoľné sestry.Hravých saleziá-
nov aj prísnych trapistov.Akčných jezuitov i kontemplatívnych karme-
litánov.Pustovníkov aj manažérov.Ponechajme, vážme si a povzbuďme
každú charizmu, čo má veru svoje miesto v plnosti katolíckej viery.Cir-
kev je ako orchester, kde hrajú nefalošne zladené všetky nástroje.
48.NESTOTOŽŇUJME VIERU S NAŠIMI MINDRÁKMI

„Prečo naše autority stáročia mlčia a nepomenujú ráznou výzvou,
kto a ako tu vládne svetovým kapitálom, aké zločiny a potoky krvi
sú za peniazmi tohto sveta.Či čušaním o tajných vládcoch svetového
kapitálu prospievame Božej veci? Veľmi dobre mnohí tušia, kto sve-
tu naozaj vládne.Tí, čo majú veľmi veľké prachy, a ktorých „práca“
je požičiavať ich iným,a tak ich zotročiť.A ostať rafinovane utajenými.
Je tu vážne podozrenie ,či to niekomu nepomáha udržať sa na trónoch
moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojím mlčaním a svojimi priateľ-
skými konkordátmi s herodesmi neocitli raz na smetisku duchovného
sveta spolu s nimi.Kristus a jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi
tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame
a potľapkávame po pleci? Vraj „láskou k vlkom“ dokážeme najviac.
Je to veru nechlapská láska ! Ide nám o spravodlivosť a dobro
oviec? Alebo iba o to, aby nás nevyhodili do luftu? Čušanie a líškanie
sa mocným sú možno veľkým nebezpečenstvom.Nejdeme my všetci spo-
lu s nimi do večnej záhuby? Elity v pozadí geniálne cez svojich agentov
poťahujú nitkami.Politici sú neraz najatými bábkami.Sú zodpovední
za milióny potratených detí, za vojny, vraždy a násilenstvá v nich, kto-
ré boli naordinované svetu kvôli vláde pár ľudí a ucteniu si falošných
bohov jazerami krvi.Také veľké lži sa málokomu zmestia do hlavy,
aby si ich vôbec všimol.Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzoru-
jú niekoľkonásobne viac bordely ako charitné diela, a to asi preto, lebo
čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi
silnie.Ochrancami podsvetia sú mafiáni.Ochrancami prostitútok sú pa-
sáci.A ochrancu týchto zvrhlostí ako nazvať? Kto toleruje takéto hrieš-
ne zákony? Česť výnimkám, ktoré sa ozvú. Končia na šibenici!
Poriadny chlap sa konfrontácii teší a nebojí sa smrti,väzenia ani Boha.
Je slobodný a nik ho nezastraší.Chlapček ten vykúka schovaný mame
pod sukňou.Roky čumí a čuší. A keď sa dostane k slovu ,začne vždy
tému, ktorá nie je hlavná a nikdy ľudí neznepokojí, a usmeje sa ako
herec z Hollywoodu.A doma si mení plienky.Do neba sa mu, pravdu
povediac, ani veľmi nechce.Vždy sa našiel vždy niekto, kto plné gate
nemal. A ozval sa. Väčšinou dostal osudovým kyjakom od vlka,
čo bol pri moci.A dnes? Dostane bakuľou od svojho baču!“

Ale, ale…
Čo takto dokázať svoju mužnosť nenápadnejším spôsobom, bratu?..
Touto otázkou sa prihovoril starší brat kňaz mladšiemu, autorovi tej
predchádzajúcej klerikálne až komunisticko revolučnej úvahy, skopí-
rovanej akoby priamo z teológie oslobodenia z Južnej Ameriky.
Pápeži sa viackrát v histórii ozvali proti mocnostiam sveta a celkom
obozretne nepodľahli ako Ježiš pokušeniu rozdeľovať tu „spravodlivo“
mamonu pre masy.Mužnosť a odvaha sa dá v Cirkvi prežiť aj múd-
rejšie a spirituálnejšie. Skúsme byť naozaj sami sebou v záplave ako-
žekresťanského konformizmu.Žime poctivo bez kariérneho pachtenia
sa. Obstojme férovo v konfrontácii so svätuškárstvom. Alebo vydržme
niekoľko rokov v misionárskom či nemocničnom prostredí.Či v dlhšej
samote.V sekulárnej cudzote. V nedocenenosti.V radikálnom pokání
kláštora.Či v riešení hĺbkovej očisty v ženskom svete.Či napr. v róm-
skej osade.Vydržíme učiť medzi unudenými grázlami v dnešných ško-
lách? Alebo v dlhoročnom mlčaní pri krivom obvinení nášho mena?
Potľapkávať sa s úspešnými zvládne hocikto.Čo takto dať svoju mla-
dú kňazskú silu neúspešným,rôzne chudobným, pomýleným a chorým…
Robiť iba vonkajšiu a materiálne orientovanú revolúciu je jeden z ťaž-
kých zákalov nespravodlivosti. Či na to prišiel Ježiš, aby sme ho poní-
žili ako rozhodcu medzi rozhádanými príbuznými kvôli lakomstvu?
Vatikánsky nadhľad diplomacie Márii oddaných inteligentných več-
ných mladíkov nás možno chráni pred zbytočným krviprelievaním.
Idú pomaly, ale isto počas celých dejín Cirkvi Kristovej.
Nebolo by spackaním evanjelia, keby Cirkev podľahla pokušeniu
iba rozdeľovať funkcie, peniaze, budovy, šperky a pozemky
a mlčala by o vnútorných bohatstvách ukrytých vo viere a v človeku?
Či má ona neraz nespravodlivým masám pomáhať iba k vonkajšiemu
blahobytu? Boľševická revolúcia bola veľmi krutá lekcia.Rozdelila
masám spoločný majetok, čo je na prvý pohľad veľmi ušľachtilé.Ale
robiť to revolučne rýchlo? Cez vraždy? To poslalo Mať Rus na Golgo-
tu. Majetkové a iné rozdiely boli aj budú. Iba slepý na duchu si nev-
šimne, že rozdiely oveľa väčšie než medzi miliardárom a bezdomovcom
sú napr.medzi človekom so zdravým úsudkom a mentálne retardova-
ným.Medzi slušnou matkou a ženou ozaj nehanebnou.Medzi kresťa-
nom a pohanom.Medzi vidiacim a slepým.Medzi Kristovou mučenicou,
ktorá obetuje iba svoje telo s láskou a medzi falošnou mučeníčkou,kto-
rá sa s nenávisťou voči Západu v hypermarkete odpáli ako samovra-
žedná atentátnička a 3Oľudí zabije a 70 zraní. Sú obrovské rozdiely
medzi charakterným chlapom a nezodpovedným chrapúňom, čo „nako-
til“deti a potom sa na ne vykašľal. Oveľa väčší rozdiel v kvalite je
medzi tým, kto má zdravé nohy a medzi chorým pripútaným na lôžko.
Ešte väčší je rozdiel medzi krásou vonkajšou a vnútornou.Medzi živo-
tom v pravde a žitím v atmosfére opojných lží. Iba zúžené vedomie si
myslí, že ak budeme mať všetci podobne veľa majetku,tak prídeme
ku kvalite života.Veľká ilúzia. Závisť a nenávisť sa tým neodstráni.
Na to bol dobrý ten socialistický experiment.Božia Ríša nie je iba o
delení majetkov či konzumácii. Ale o vláde Boha v našej celej bytosti.
Kto ho má, bude mať dosť,aj keď bude mať vecí menej.Podstata nie je
vo veciach.Viera nám pomáha cez pokoru, úprimnosť a osvietený ro-
zum oslobodzovať človeka. Aj nekompletné či talibanizmom poznače-
né pozemské ideály. Slepé egá tam zakopú míny strachu alebo uletenej
horlivosti.Priatelia neba sú tam poslaní na to,
aby to pomohli odmínovať.
Najprv u seba a potom aj v spoločenstve, kde žijú.
Až potom sa môže niečo pohnúť v okolitom svete.
Ježiš ho premenil s 12 apoštolmi.
Dve miliardy kresťanov si dnes nevie rady čo s ním?
My sme asi so spoločnou vierou ešte nezačali,
ak riešime iba akési svojské mindráky.
49. PRAMEŇ A CISTERNY

Nielen prorok Jeremiáš vyčítal Židom ich duchovnú neveru./12/
Opustili prameň živej vody, čiže Boha, a našli si popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu. Cisternou bola kedysi v orientálnom svete
vykopaná jama, ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako re –
zerva pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou
pramenitou vodou. Bez vody človek neprežije. Máme voľbu, obrazne
povedané: buď budeme brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú
z kaluže.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja, zo Sv.Ducha,
alebo si budeme musieť nájsť nesvätú náhražku pre stádo zveri.
Treba sa nám všetkým k dôstojnosti života a pre osobné šťastie nevyh-
nutne naučiť,ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj a tak byť
v kontakte s Absolútnom.Fakt iba niektorí to vedia.Ostatní sú roky
kdesi mimo seba. Urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu, ktorá po po-
vrchne prijatých informáciách končí ako spoločenský upír.Tá nevie byť
sama so sebou, nežije si v pokoji svoj príbeh a uteká neustále kdesi
preč od zdroja, aby sa zavesila na nejakého podobného úbožiaka.Keď
sa zbadajú, už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly, čo sa našli.
Iný druh „cisternizmu“ je obrovskú lásku a nádej vkladať do ľudskej
lásky a odsunúť na okraj Lásku Božiu.Kto sa chce isto sklamať, tak
nech začne takto.Zabíjanie času pri „pohárikoch z cisterny“ je náhrad-
ným programom spirituálneho analfabetizmu, ktorý sa nevie modliť.
Ani sa neráči to naučiť.Oheň smútku treba vedieť OBETOVAŤ , nie
ho hasiť alkoholom. Zapálení pracanti, čo zarábajú iba dočasný kapi-
tál, nech sa aj občas zastavia, kým ich nezastaví vážna choroba alebo
smrť. Tá obhalí naše zásluhy pre nebo, čiže spirituálny a pravý ka-
pitál. Bodaj by sme sa nezobudili na druhej strane bytia s „prázdnou
peňaženkou“.Nepríčetným pozeraním do televízie či internetu s množ-
stvom náhradných programov si môže človek sám uchmatnúť plnenie
najpodstatnejšieho programu. Toho, ktorý má s nami Stvoriteľ.
Ten sa dozvieme iba stíšením sa. Adorácia Krista je čosi nenahraditeľ-
né.Dlhými hodinami čumiac do rôznych hier a zabávaním sa iba pre-
hlbuje človek svoju nudu.Stratu detstva, fantázie a čistého srdca.
Tisíckami nedôležitých informácií môžeme nevedome poškodiť svoju
pamäť.Tak sa môžeme oblbnúť,že sa nedozvieme tých pár ozajstných
viet,ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán v meditačnom ti-
chu.Shopolohizmom, liekmi či prácou sa depresií natrvalo nezbavíme.
Hyperkonzumizmus je diagnózou toho,kto neprijíma dostatok duchov-
nej energie. Priveľa zábav je príznakom, že konáme veľa práce, ktorá
nás nebaví a až chronicky unavuje.A ktorú si asi od nás nebo neželá.
Je to asi vrcholom drzosti žiadať si iba mnohé práva a vykašľať sa
na elementárne ľudské,rodičovské,občianske či náboženské povinnosti.
To, že i toto je tresný čin, na to by veru Sv.Cirkev mala rázne pouká-
zať. Tento jednostranný idiotizmus treba jednoznačne preplesknúť.
Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris to jasne ľudstvu pripomenul.
Vrchol všetkého je deň nedeľný, kedy miesto poďakovania sa Bohu
chlap bedáka, deti sa nudia a mama miesto receptov z Božieho Slova
ako natrvalo opeknieť, rieši iba nové a nové recepty na naplnenie bru-
cha. Ktoré čím je väčšie, tým nám viacej zavadzia žiť.
Hrozíme sa množeniu rómov. To vyvoláva v mnohých až nenávisť.
A čo takto sv.znenávidieť tie storaké tajné cigánstva v našich hlavách
a srdciach, ktoré sa v nás usalašili. Väčšina ich veru zo seba preč nevy-
háňa.Keď nedodrží predvolebný sľub politik, tak vypeníme. Ale cel-
kom spokojne žuveme žuvačku, keď sa nedodrží chlapské slovo inde.
Miesto pohľadu zhora sa zaujímame o verejnú mienku?Miesto svätým
starcom sa ukláňame boháčom? Miesto spozornení čo hovorí básnik,
spozornieme čo tára rozdrapená a už aj úchylná „hviezda“ ? O nad-
hľad filozofov nejavíme veľký záujem, lebo asi chytáme strach z výšok.
Miesto pravdy sa prikrmujeme pseudoduchovnými gebuzinami a lotéria-
mi ? Nekonečnými receptami a športovými tabuľkami. Aj v naše nede-
le?Miesto odsúdenia už zbachratenej zbabelosti v sebe sa pohoršlivo mo-
rálne odbavujeme na iných, tých zlých, zlodejoch, kriminálnikoch ?
Čudujeme sa veľkým mafiám, ale malé rodinné, kostolné, úradné, ka-
marátske či finančné mafie nevidíme? Sme zhrození narkomanmi?
Svojimi nafetovanými vypasenými egami a karnevalmi sa nehrozíme?
Aby sme cisternové pirátstvo zavŕšili akože víťazne, na to slúži faloš-
né šialenstvo športu.Kde už inde má ísť po kyslík Adam, keď zažíva
samú prehru? Aspoň na chvíľu sa musí stotožniť s nejakým víťazom,
moderným bohom, zarábajúcim rozprávkové peniaze, a nadýchať sa
slávy, čo i len krátkotrvajúcej.Aspoň na chvíľu zažiť boj ,sa stať ví-
ťazom a pozdvihnúť si inak scapnuté sebavedomie.Podobné pocity si
umelo vyrábajú Evy pozeraním sa na herecké výkony z neba padajú-
cich hviezd. Vďaka duchovným ženám, ktoré dávajú lásku inde…
Učil nás tu niekto okrem náboženstva, že každý tu má svoju úlohu ?
Náboženstvo je sice slobodné v školách, ale je trpené ako čosi okrajové.
A neraz je tam prítomný diablik, ktorý robí všetko, aby vyučovanie
sabotoval a kňaz či katechétka ho nemôže poslať za dvere. To sme te-
da dopadli! Žiak sa môže chovať ako terorista a učiteľ je na posmech?
Niekto s veľmi silným hlasom by mal na Soche slobody v New Yorku
vykríknuť tak, aby ho počul celý svet, že vyučovaním ľudí o ich ľuds-
kých právach bez poučenia o ich povinnostiach voči životu sa tu dá-
va „legálny“ základ všetkej neprávosti a hrôzy, ktorá je tu okolo nás.
Máte pocit, že na toto dôležité pre normálne fungovanie spoločnosti nie-
kto tvrdšie apeluje? Tomu, kto svedomie má, ten sa ozýva.Máte pocit,
že tu niekto za túto spravodlivú vec aj bojuje? Kresťania by veru mali!
Všíma si spoločnosť toho, kto si tie svoje povinnosti aj dlhodobo plní,
a neraz si svoje práva ani nevyužije? Doceňuje spoločnosť týchto ľudí?
Aj to je následok života v klamlivých cisternách.Cirkev pripomína, že
majú možnosť, všetci a zdarma,
sa obrátiť do svojho najhlbšieho vnútra
ku živému Kristovi,
k pravému

PRAMEŇU ŽIVEJ VODY .

Ten človeka bez peňazí, médií a potlesku docení pokojom,
i keď ho chorý svet poníži, či nešťastní ľudia sklamú.
Privedie ho k tichším, vnútorným odmenám a víťazstvám.

50. O TALENTOCH AJ ÚPLNE INAK.

Podobenstvo o talentoch je asi najľahšie a paradoxne zároveň najťaž-
šie z evanjelia pre naše pochopenie.Myslelo sa ním iba to, čo je každé-
mu hneď jasné ? Dostal si nadanie, mal by si ho počas života použiť
pre iných.To je však také samozrejmé, že by to bolo azda aj zbytočné
normálnym ľuďom pripomínať.Závažnosť tohto podobenstva je asi o-
veľa väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí s finančníkom Zachejom
a pár dní pred svojím umučením. Talent u Matúša, kap. 25,14 –30
a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamenajú vlohy, ale ide o pol
kg striebra.Čiže ide tu asi o peniaze, boha tohto sveta.Iba veľmi nepo-
zorný čitateľ si nevšimne, že ten,kto tieto míny svojim verným rozdáva,
nie je Boh, ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť
a krutosť je v príbehu spomenutá.Išlo vraj o Herodesovho syna Arche-
laosa.Ten vraj odišiel do Ríma na 3r. dovolenku. Vplyvní muži mu
odkázali,že si už neprajú,aby nad nimi kraľoval.Svojim verným kum-
pánom rozdelil financie, aby s nimi obchodovali, kým sa nevráti späť.
Time is money.Miliardy, tie vedia, čo so sebou. Rady sa ony „okotia.“
Kto spravuje financie, ten aj reálne svetom vládne.Tak to tu veru dlho
bolo a tak je to i dnes.V kapitalizme riadia veci nie parlamenty, ale
nadnárodné páky.Problémoví sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať
túto hru bohatých, a svoju mínu do finančného obehu sveta dať odmiet-
nu a „zakopú“ ju radšej do zeme. Čiže investujú to svoje málo moci a
vplyvu do etickejších hodnôt ,nie iba do ziskov.To môže narušiť nasta-
vený systém.Moc s chamtivosťou šelmy sa nedá nikým len tak ohroziť.
Tí, čo šéfujú veľkým peniazom, tí nechamtivých alternatívnych naruši-
ťeľov hrabivého systému o menšie peniaze radšej preventívne pripravia.
Cez špeciálne zákony a sankcie, cez nafingovaný pád burzy, alebo cez
umelo rozdúchané vojny,do ktorých isté bankové domy rady zainvestujú.
Kto sa chce vzoprieť svetu založenému na peniazoch, toho on rád pošle
kdesi „do hája.“Ak sa vzoprie dohode veľkých rýb, bude musieť za to
draho zaplatiť krachom.Malá ryba sa zhltne. O to sa už nejaký ten
ostražito nastrčený profiagentík postará. Rozkolísanie Titaniku biz-
nisu sa svätým či nesvätým výtržníkom jednoducho dovoľovať nebude.
A miesto na nejakom novo pozbíjanom kríži sa určite nájde.Čo keď
hrdinami v podobenstve nie sú tí, čo vyobchodovali desať a päť ďalších
mín, ale je to ten jeden, čo sa vzoprel šrotovaniu mocných, ktorí to majú
vopred zrátané ? Čo síce nezbohatol, ale svojou zdanlivo malou obetou
pomohol zachrániť niečo veľké? Čo dal tomu spravodlivo krutému krá-
ľovi iba to, čo mu bol dlžen? Čo ak sa tu myslí na vrátenie dlžoby
diablovi, na vykúpenie človeka, na ktoré sa Kristus odvážne podujal ?
Neprijal hrabivú hru mocných tohto sveta o peniaze a kráľovskú von-
kajšiu moc.Toto bola podstata Jeho sv.Veci.Vybral si radšej byť obet-
ným baránkom než byť falošným kráľom .Svoj chlapský potenciál
nastavený na bohatnutie vložil do obety kríža, a takto vlastne totálne
skrachoval. Takto paradoxne vyhral nad nepriateľom.Pochopil, že
kto tu chce byť kráľom v nejakej oblasti, musí začať kraľovať na krí-
ži sebaobety. Kto to nepochopí, skončí ako šašo, čo sedí na tróne. Tvári
sa,že kraľuje. Nevie ako.Plodí hlúposti.Je na posmech.A tak sa stane
z prvého posledný.Ide kontrolovať všetkých okolo, a nevie kontrolovať
svoj vlastný prejav. Káže iným niečo, čo sám nemá poriadne odžité.
Diablov systém sa asi musí poraziť jeho vlastnými zbraňami.Treba
doň vstúpiť, tam prehrať, prehrať s Kristom, a tak do toho umierajú-
ceho systému vliať život.Absolútne poníženie, prehra, ukrižovanie môže
byť ten najlepší začiatok, ak sa s pokorou prijme a následne s láskou
Bohu cez Krista obetuje.Jemu to prineslo to absolútne povýšenie na Krá-
ľa všetkých kráľov pri jeho druhom príchode.Tým, čo ho nasledovali a
niečo podobné vo svojom živote zrealizovali, tí majú prisľúbené kraľovať
spolu s ním. Čiže danej oblasti života hlboko porozumejú a budú v nej
skutočnými odborníkmi. Tí, ktorí cez krížovú cestu nešli, a hrnú sa za
peniazmi a titulmi, a tak sa raketovo dostanú k prvým miestam, tak
tí sa na kráľov, čiže odborníkov, budú iba hrať. Zamocú seba aj iných.
Čo keď toto podobenstvo pred umučením je o pravom kapitále a o tom
skutočne pravom obchode medzi Bohom a kniežaťom tohto sveta?
Vo svete ide o dočasné peniaze, ale duchovnom svete ide o večné milosti,
ktoré takto na zemi začali fungovať naplno.Zmŕtvychvstanie a 2000-
ročná existencia Katolíckej Cirkvi sú iba dôkazom Kristovej Výhry.
V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu, kde moc zlata
a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslom.Obyčajným číslom,
za ktorým je neobyčajne veľká a stáročiami budovaná pozemská veľ-
moc niekoho, kto bude na vrchole ľahko zraniteľný a vymeniteľný.
Skutočným Kráľom tejto zeme je Ježiš Kristus. Iba jeho nasledovanie
má ten najhlbší zmysel pre viacerých z nás. Ostatní, pachtiaci sa ani
nevediac za čím, si v tejto zvláštnej dobe môžu úplne jasne uvedomiť,že
ich bohom sú iba smiešne čísla. Moc im dáva reťaz spojených núl.
Toľko utrpenia a preliatej krvi, aby sme sa dostali do Pythagorovho
sveta,kde podstatou všetkého diania je číslo?Ale to iba v tomto vesmíre,
kde sa nám to všetko niekde zratúva. A za všetko sa tu niečím platí.
V normálnom svete, v nebesiach, je podstatou láska.Vykúpenie na krí-
ži sa stalo v národe, čo tu bol predurčený vládnuť.Ktovie, či nebude raz
veľmi potrebovať tie svoje špinavé čísla poriadne niekde niekým vyprať.
Pani Smrť postupne odvšadiaľ odchádza. Správca Života zas pri-
chádza.A to vo všetkých oblastiach vrátane ekonomiky ,súdov a
moci. Verzia u lekára Lukáša by tejto novej exegéze bola blízka.
Bývalý finančník Matúš toto podobenstvo podáva celkom v inej podobe.
Osobne som naklonený nie ku tomuto, ale ku klasickému výkladu.
Celkom inú interpretáciu uvádzam aj ako príklad, ako všelijako aj
úplne protichodne sa dá vykladať biblia. A to sme ešte u katolíkov.
Nezakopávať svoje tzv.talenty je pravda síce samozrejmá, ale je aj
možné, že sme občas až takí blbí,že nám treba pripomenúť pri našich
veľkých úletoch mimo realitu aj malú násobilku z materskej škôlky…
Tak ako niektorým géniom riešiacim v mysli nepredstaviteľne zložité
matematické rovnice treba pripomenúť, že sú na zemi a treba narúbať
drevo, lebo je tu zima.Alebo zaplatiť účty, lebo nám vypnú elektrinu.
Napísané podávam ako podnet na uvažovanie, nie ako novú dogmu.
Inšpiroval ma k tomu kolega kňaz a františkán z USA Richard
Rohr /13/ a toho inšpiroval podobný výklad z jedného spoločenstva.
Milosť je meno pre ozajstnú vnútornú krásu.
Pozemské zlato sa premení raz na nič. Doslova. Zlato nebeské, dnes
skryté a odhalené iba tým, čo dokážu byť v duchu maličkí, hoci sú te-
lom väčší, toto zlato ducha bude viac než na tisícročia.Tí, ktorí malič-
kými byť nevedia, budú podobní Judášovi.Miloval Ježiša tak, že si ho
vraj prial mať ako kráľa terajších kráľov. Kúpil mu vraj aj kráľov-
skú korunu.Udať ho išiel s tým „dobrým“ úmyslom, že rátal na sto
percent, že ak ho zatknú, tak sa začne zázrakmi chrániť a že potom
budú musieť ozaj všetci uznať, že on je Izraelom očakávaný Mesiáš.
Prerátal sa.Majstra zlapali a zázraky sa nediali. Prišlo strašné ukri-
žovanie. Zo zúfalstva, že všetko skrachovalo, sa obesil.Patrón prehra-
tých. Takto dopadnú tí, čo sa pachtia po svete a zabúdajú sa modliť.
Tí prefíkaní, čo majú premyslený plán a nerátajú, že Boh má možno
plán celkom iný. Kto sa zabudne radiť s Najvyššou Mocou, bude ľu-
tovať. Tomu potom čosi môže pošepnúť ústredný výbor najvyššej noci.
Paradoxne, z akéhokoľvek pádu vie nebo naprogramovať spásu.
Judáš bozkom zradil Syna človeka.Ježiš ho oslovil: „Priateľu, na čo
si prišiel ?“ Istý exegéta to vysvetlil tak, že apoštol bol asi homosexu-
ál.Na rozdiel od sv.Jána, ktorý mal možno tiež podobnú orientáciu,
ale ju fyzicky nezrealizoval a dotiahol to na génia v dobrom, Judáš
zradil najprv samého seba, a potom aj Krista.Stratil asi moc nad
svojou identitou.Preto sa začal pachtiť po svetskej moci ako náhrade.
Jeho kradnutie peňazí zo spoločnej pokladničky je vonkajším symbo-
lom asi dávno predtým realizovaných kriminalít v intímnej oblasti.
Tie sa pokúšal zakryť teatrálnou charitou, rozdať chudobným dra-
hý balzam, čo doniesla kajúcnica ako prípravu na Ježišov pohreb.
A skončilo to výmenou 3O strieborných za Mesiáša. Čiže aj posme-
chom z neho.Interesantná, táto originálna úvaha.Ktovie, či pravdivá?
Ježiš apoštolom pri Nanebovstúpení odkázal, že mu je daná každá
moc na nebi i na zemi.Ako kresťania uvažujme, či teda každá??
Lebo ak každá, nielen duchovná, ale i svetská, tak potom mal prav-
du pápež Bonifác VIII. v bule Unam Sanctam a predtým pápež
Gregor VII. v Dictatus pappae.A snaha stredovekých pápežov aj po
kontrolovaní svetskej moci nebola deviantná, ako by sme ich azda dnes
unáhlene podozrievali, ale bola snahou po vykúpení a po poriadku aj
v tejto oblasti.Cirkev sa možno ešte k tejto dočasnej ,ale pre svet veľkej
téme, asi raz vráti. Poslední pápeži po svetskej moci zjavne netúžili.
Dostali sme ako dar: život, slobodnú vôľu, dar viery a modlitby.
To sú tri vzácne talenty, s ktorými sa dá prísť pri troche snahy k veľ-
kému bohatstvu.Ak si dostal kresťanskú vieru, dobrých rodičov,zdra-
vie, zdravý rozum, prácu, priateľstvo, dobrú výchovu,vlasť bez vojny,…
dostal si také talenty, že hrešíš až hanba, ak sa ešte na niečo sťažuješ.

Aj kríž , choroba, prenasledovanie patria k vzácnym talentom
pre toho, kto ešte dnes chce veriť nie iba v Boha, ale aj Bohu.

Pozemské kraľovanie sa dá uskutočniť lepšie a férovejšie možno
s tými istými číslami, ktoré sú dnes v bankomatoch.Prečo sa nenájde
niekto, kto to zreformuje a dá do poriadku,aby pán Chrapúň mal ma-
lý vplyv a malé čísla, a pán Charakter vplyv a rozhodujúce čísla oveľa
väčšie ? Chyba asi nebude v tých číslach, však ? Ani v bankách
či počítačoch, ani v tej osobe, ktorá tie čísla nahadzuje do systému ťu-
kaním do klávesnice.Ale v niekom, kto rozhoduje, aké tieto čísla sú
a budú prideľované, a aká vplyv a moc sa tým komu pridelí.Ten niek-
to je asi na takej morálnej úrovni ako väčšina, ktorá ho volí, a vlastne
s týmto usporiadaním pobláznených čísel rozhoduje. A najdôležitejší
je revízor všetkého diania, a tým je tu už 20. storočí Magistérium Ka-
tolíckej Cirkvi. Nechcel som týmto unáhlene vystreliť z Auróry a viem
jasne, že jedno zdravé očko v dieťatku je viac ako všetky peniaze. Cí-
tim, že sa dá robiť okrem klasickej charity, aj liečba podstaty politiky.
Len netreba mať hneď eurofóbiu. Kresťanov je vo svete dosť.A na rôz-
nych postoch.Pri ich zjednotení sa raz vytvorí nečakane obrovská sila.

51. S ČLOVEKOM MAJÚ ZÁMER

Sily svetla i sily temna majú s človekom svoj vlastný zámer.
Nebo má záujem, aby človek správne prežil svoj pozemský pobyt,
a prišiel tak opäť do nebies.Temno pracuje opačným smerom a
túži človeka najskôr od sv.cieľa odkloniť, potom ho dezorientovať
a nakoniec vyrobiť z neho nového, odporného ničiteľa.Nešťastníka.
Podchytiť ho treba už od mladosti.V škole ho preťažia obrovskou
záťažou nepodstatných informácií, ktoré môžeme spokojne nazvať
koniny, lebo je to taká záťaž ako pre kone.Málokomu z mladých
sa dostane solídna etická a náboženská výchova.Miesto dobrého prík-
ladu mu vo vlastnej rodine dajú neraz na tanier rôzne kraviny.V par-
tii po škole sa podučí kadejakým škodoradostným somarinám.V časo-
pisoch si prečíta a poobdivuje svoje spevácke či herecké idoly a dozvie
sa od nich, ako sa robia nekonvenčné hovadiny.Zapne si večer televízne
relaity show, tam má na každom kanáli široký výber vulgárnych vo-
lovín.A ak zatúži zadláviť sa extra porno prasačinami, dostane
sa k nim bez problémov cez internet za pár sekúnd.No a potom sa
čudujeme, že kriminálne capiny robí mládež už celkom spontánne?
Ktosi ju programuje:najprv mať prachy a potom sa naplno vybujačiť…
Ešte pred dvadsiatkou ju treba premeniť na divú zver.To že sa to ozaj
veľkému strýcovi, ktorý na to z pozadia dohliada s veľkou úškľabko-
vitou toleranciou podarilo, o tom by bolo čo predlho rozprávať.
Na viaceré miesta v spoločnosti treba dať už výstražný nápis
Pozor, besnota!
Nik nevie konkrétne, kto vlastne tým strýcom je.
Je tu však silná indícia, že ide o podivnú a zúrivú beštiu.
V produktívnom veku je nutné väčšinu ugniaviť, čiže hekticky zames-
tnať. Menšinu nechať totálne zľajdačiť a podporiť v nich príživníctvo.
Dostrašiť ich,aby nemali čas rozmýšľať.Urobiť z nich roboty myslia-
ce na zisk.Nahovoriť im, že ich pozemské šťastie je byť zadĺženými

SPOTREBNÝMI DEBILMI.

Hypermarkety sú ako novodobé chrámy.Nové veci miesto cností.
Druhá fáza je karnevalizovať život a premeniť ho na nekonečné za-
bávanie sa. Show musí pokračovať počas celého roku.Striedaná krvák-
mi v hlavných správach.Čím sú horšie, tým viac sa ľudia poisťujú…
Humoristické relácie na každý deň, to prezrádza, že smútok ,nazú-
renosť a strach nám silnie a strácame duchovnú radosť zo života.
Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je premeniť ho v hluku na

ZABÁVAJÚCEHO SA IMBECILA.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu, posmech z normálnosti
sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,
ktorý sa uspokojí až vtedy, keď tečie nevinná krv a praví ctitelia
Boha sú v zuboch nielen mediálnych šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je
spraviť z jačiaceho víťaza v umelom, teatrálnom a impotentnom boji

BEZCITNÉHO A AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Keď sa dohrkoce do dôchodku, tak ako odkaz vnúčatám si od srdca
zažumpári na Cirkev, popreklína vládu a ak ho navštívi vážna choro-
ba, tak podplatí lekára, aby to ukončil tou najtrápnejšou bodkou- smr-
tiacou injekciou eutanázie. Tá ho konečne vyslobodí zo života naplne-
ného nezmyselnými,vlastne všetko náhodami, čiže chobotinami. Podob-
nému najviac rebríku do kurína :krátkemu a obšpinenému slepačina-
mi. Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán
podarí, vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.Ale to
iba za jeho dlhoročnej spoluasistencie a sebastrieskania sa až po hrob.
Prečo je to v schizoidnom svete takto? Stále chladnejší ľad ako pod-
klad pre naše kroky nás donúti nasadiť si korčule viery, nabrúsiť
si ich a podať nádherný krasokorčuliarsky výkon.Týmto športovcom
ducha vyhovujú presne tieto podmienky.A tým,čo nemajú korčule,alebo
si ich nechcú nabrúsiť beda. Budú stále v strese. S podchladenou zadni-
cou.Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom
archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,kniežaťom,
princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého človeka
človekom skryto veľkým a naplneným pravým duchovným svetlom.
Nesťažujme sa,v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností, ako zdi-
vieť a dokatovať sa na diabla, ale máme i tisíc možností sa dohotoviť
na anjelský Boží obraz.To je samozrejme oveľa ťažšie.Niekedy až
tak, že sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku
viery a zdravého rozumu, ten s určitosťou tuší, že nám bude daný
k žitiu aj iný svet, nie iba tento provizórny akožeslušný „bordeloblá-
zinec“, ktorý okolo seba nemôžeme nevideť .A na ten, na tzv. Božie
Kráľovstvo, sa vo vnútri múdry človek poctivo chystá.Gengaji ducha
v iný život neveria.Nádej im ktosi ukradol. Kto? Obvinia Cirkev…
Keby sme videli napr. konečnú podobu tých, čo smilnia dnes na plné
obrátky, alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili
natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy, ak by nám zaplatili mi-
liónkrát viac.Žumpou budú raziť ich telá.Krásavci sa zmenia na ropu-
chy.Budú takí zohavení a prestarlí ako bosoráci skrížení so zachlpate-
nými príšerami z hororových filmov. Ako ľudskozvieracie obludy.
Vážne budú na tom aj žurnalistické, mediálne a politické prostitútky.
Tie a tí, ktorí za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka
záplavou lží a obvinení. Sami si vyrobia ťažké tresty.
A nie veru najlepšie na tom budú aj tí a tie, čo zapredali Sv.Ducha.
Čo obchodovali s Kristom.
Čo zneužívali sv.evanjelium, za ktoré vylial Syn Boží svoju sv.krv.
Čo Božie Meno brali nadarmo, aby sa oslávilo v hriešnom svete ich
nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.
Falošní bratia, „boľševici“ likvidujúci iný názor. Prostitúti Ducha…
Tí zdanlivo veľkí, v skutočnosti tajtrlíci, po ktorých ostáva mnoho
smutného octu. Kto sa rúha Otcovi či Synovi, tomu bude odpustené.
Ale kto sa rúha Duchu Svätému, to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či
matke, tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu, dá sa to tolero-
vať? Existujú aj duchovné potraty napr. nových myšlienok, nápadov.
Nemýľme sa a vyjasnime si : temné sily nielenže existujú,
ale naplno pôsobia tam, kde sú najprv ľajdáckosťou a potom opa-
kovanými ťažkými previneniami proti Božím zákonom privolané.
Ak by hlásateľ Svetla opomenúval spomenúť zámery temných síl,
bol by tiež asi ich nepriamym nevedomým či vedomým nástrojom.
Rozum menia na výkonný robot. Srdce na primitívne krátkozra-
kú kalkulačku. Emócie retardujú a krivia. Vôľu mľandravejú až
do hroznej nesebaúcty. Telo zdivejú až na šelmu alebo „zbožštia.“
Nechajú sa na zemi chudáci zotročiť a potom sa klamú falošnou slobo-
dou.O toto ide tej utajenej bytosti, ktorá ponúkala Kristovi svoje pozem-
ské poklady, ak sa jej pokloní.Dostala istý čas,prostriedky aj priestor,
aby zvieraciu farmu
z pozadia vymyslela, manipulovala a sponzorovala.
Kto sa dá okradnúť o posledné zvyšky hanby, môže to tam, kde sa
mení človek na rôzne ohavy, dotiahnuť s jej pomocou veľmi ďaleko.
Prečo majú sebecké a neférové sily takú vonkajšiu moc v tomto svete?
Mohol by ich Boh zrušiť? Mohol. Prečo to nerobí? Asi nás testuje…
Veľkými peniazmi sa tu vyvíjajú silné tlaky skoro na všetko.
A platia toľké daromnice.V podvýžive sa necháva vyše miliarda ľudí.
Človek nemôže žiť bez Boha. Je nevyliečiteľne náboženský.Buď ho náj-
de v jeho pravej podobe, alebo si nájde nejakých bohov a bôžikov iných.
Pokiaľ sa bude väčšina klaňať mamonu, potiaľ tu on bude vládnuť
ako forma trestu pre falošných veriacich bez ozajstnej viery.Veriacich
v povrchnosť a v konzumizmus. Ak nám z toho príde po hodoch zle,
tak asi až potom zatúžia mnohí odísť zo stavu sviatostnej anorexie.
Dá im totiž veľmi potrebné lekcie.
„Šimon, diabol si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“
Aby sme sa v povrchných klamstvách príliš nepozašívali,
a zatúžili po jedinom potrebnom,
z falošného sveta sa dôstojne čím skôr „spakovať“
a nájsť sa vo svojom pravom domove.

52. CIRKEV JE ZDRAVIE A SEKTA JE ÚCHYLKA

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu z Biblie, tú poriadne nafúk-
nuť, aby zatienila všetky ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú
odtrhnutú časť. Ako slepý si nevšimnúť celok. To je antikatolicita.
Spoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to plné vlaky
strán. Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.Americká cho-
roba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelínky na
zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.Potom im blbne psychika.
Jeden z povšimnutiahodných duchovných obrov zabávačov je Osho z In-
die.Jeho veľkosť je v úprimnosti.V tom,že učí meditácii a veľkej hĺbke.
Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Chudáčisko,
ale bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha, ktorý
má vo svojich vetách primiešané malé dávky takých prudkých jedov, že
ak chce niekto dospieť celkom naisto k šibnutosti, tak nech sa len po-
zorne začíta.Je to príklad intelektuálneho génia a zároveň duchovného
učňa, ktorého skolila priveľká láska k necudnosti a odpor k pokore.
Je úprimný, ale bez lásky ku Kristovi.Provokatívne úvahy pre prudko
inteligentných, ale bez hlbšej rozvahy a miernosti Ducha Svätého.
Ako keby spadol na zem kdesi z planéty veľmi inteligentných klaunov.
Mentálne je zjavne obrom, duchovne trpaslíkom, vo svedomí kríplom.
Riadky plné odvahy, no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a os-
lavy života.Ale je v nich skrytá smrť.Chýba im jednoznačne túžba po
svätosti.Vážnosti tiež. Život nie je takáto lacná zábava. Jeho osočenie
apoštolov z playboystva iba prezradilo, čo urobil zo svojej firmy sám.
Kto si chce dať exotickú ezoterickú praženicu na kresťanský chlebík,
radím mu, nech najskôr privonia, či nebola vyrobená zo záprdkov…
Bádateľ Ducha môže nájsť voňavé kvietky i tam, kde iní vidia len ko-
pu hnoja.Niektorí majstri sú ako spadnutí z falošného neba,z vesmíru.
Učme sa rozlišovať, ktoré náuky sú tu iba z Božieho dopustenia a ich
cieľom je iba infikovať nových čitateľov starými bosoráckymi bacilmi.
Žijeme vo svete, kde nie je problém dozvedieť sa o Ježišovi. Veľkým
pokušením je neskočiť na lep „apoštolom“ s nekompletným Ježišom.
Nepodľahnúť vábeniu rôznych modernistických falošných evanjelií,kto-
ré akože odtajnené vychádzajú a berú si na pomoc aj neznámych svä-
tých alebo neznáme obdobia zo života známych svätcov.Čo majú spo-
ločné, je po prvé: zhodenie legálnej pápežskej autority zriadenej samým
Ježišom Kristom a Učiteľským úradom chránené štyri klasické evanje-
liá. Tie odsunú nabok ako nie až tak atraktívne, lebo sú pre duchovne
zasmilnených príliš vážne a cudné.Pokračujú úplným ignorovaním pa-
šií a ponúknutím akéhosi liberálneho „Ježiša“, ktorý akože učí stora-
kú podobu necudnej lásky , ale bez ukrižovania a zmŕtvychvstania.
U jedných sektárov sa bude iba do nemoty všetko uzdravovať a chorí
sa prehlásia za Bohom strestaných.U druhých je „pápežkou“ nejaká
prorokyňa, ktorá všetku muníciu vydáva na obranu sobotného dňa.
Alebo prorokyňa iná si za svoju prioritu zvolí ochranu zvierat a napr.
potratené deti za roky „zjavení“ ani len nespomenie.Toto povyšovanie
sa duchovných žien nad duchovných mužov je kardinálny omyl všet-
kých materinskou láskou „neodkomplexovaných.“ Vytisnutie Panny
Márie zo scény a nahradenie ju nejakou pozemskou učiacou bohyňou
je automatická kardinálna chyba následná.
V duchovnom spoločenstve rozkazujúce ženy,
strata rozumného nadhľadu,
neobjektívnosť, strata citu pre paradox a kompletnosť,
sú krutou bodkou antikatolíckeho„kresťanstva.“

Inou ťažkou skúškou je, ak sa kresťan ocitne v Katolíckej sv. Cirk-
vi, a natrafí na nedôsledných katolíkov, ktorí sa usalašia vo svojich
nebeských flekoch a svoju pokrivenú a sektársku mentalitu ponúka-
jú ako svojský fortieľ okoliu.Za roky života v Cirkvi môžem iba pot-
vrdiť,že ani svätcovi by nebolo hneď také jednoduché prísť na to,kde je
sever.Rozlíšiť plevy od zŕn.Vtipne reagovať na rôzne kúkoľné šibnu-
tosti a zvlčilé vyhladovanosti rôzneho druhu.Od erotiky až po otroctvo.
Kto to myslí úprimne a neželá si povrchom sa sprimitívniť, tomu Boh
nedá zahynúť.Sektárstva sú iba choroby.Ku každej príde raz aj liek.

53. ZRKADLO VYČISTENÉ POKOROU

Keď nám spadnú,biblicky povedané, šupiny ega z očí
a oslobodíme sa od naivného juniorského odsudzovania,
začneme viac rozumieť životu.
Zistíme, že neraz komplikované ľudské situácie
majú prekvapivo jednoduché riešenia.
Ten prakľúč na otvorenie každých dverí
sa volá POKORA.
Liek takmer na všetko.
Pomáha nám stať sa čistým ako zrkadlo
a odrážať samozrejme a prosto iba realitu…
Pri pohľade doň uvidia iní presne iba svoju podobu.
Budú si myslieť, že zrkadlo je také, akí sú vlastne oni.
Bez rozmýšľania ho obvinia iba z toho, že si koná svoju prácu.
Niektorí ho zo zlosti aj rozbijú.
Ak sa nás pravda niekde boľavo dotkne, poštípe, ba až urazí,
ozve sa iba naša skrytá pýcha a tá kričí tak silno, aká je veľká.
Pokora je neuraziteľná. Tá vždy vyšle pri údere Kristovu lásku.
A tá po čase spôsobí ZAMYSLENIE sa nad sebou tomu,
kto sa dlhé roky trápne fintil v zrkadlách pokrivených.
Okrem sv.rán, o ktorých hlbšia duchovná škola niečo vedieť musí,
zažijeme veľa poranení od obyčajných jedovatých šípov.
Tie prichádzajú preto, že sú ako magnet priťahované niečím
umelo nafúknutým a idú mu na pomoc, aby bublina lži spľasla.
Ak sa nádor zasiahne presnou diagnózou,začne vytekať hnis nelásky.
Časom sa to zahojí.
Zostane CITLIVÉ MIESTO. Budúca charizma.
Jemnocitných a posvätených, čiže prebudených,
máme mať „desaťtisíc“ miest vo svojom chráme.
Vzácnosť tých, čo majú natrpené, je najmä v tom,
že majú prirodzenú, ľudskú a jasnú hľbku.
Nekrivia realitu.

54. O ZUBNÝCH KAZOCH

Trpkosť kompenzujeme sladkým. Spôsobí to po čase na našich
zuboch povlak, ktorý sa začne správať agresívne.Vytvorí zubný kaz.
Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väč-
šinou až vtedy, keď nás zub zabolí. Ideme k zubárke.I keď vieme,
čo nás čaká, dobrovoľne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa
vyšetriť.Sú výnimoční jedinci, čo žiaden kaz v ústach nemajú.
Ale my ostatní vieme, čo je vŕtanie do boľavého zuba.Dosť kruté
bolesti. Treba ich len vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.
Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy, pokiaľ vidí
niečo čierne v bielom zube.
A predsa nikto z nás jej v zlosti nevynadá , že nám spôsobuje
veľké bolesti.Všetci vieme , že tá vŕtačka nám vlastne pomáha.
Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.
Mnohí mu vyčítame, ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.
Ak nám niečo berie, myslíme si, že On to potrebuje.
Raz nám dôjde, že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo sa
modlia, vedia, že Boh nám pomáha.A má nás rád viac ako my seba.
Tí, čo sa nemodlia v to neveria.Ešte si robia posmech z príslovia:
Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.
Je iba samozrejmé, že tí, čo sa dajú do rúk zubárovi,
budú viac teraz trpieť než tí, čo na svoje zuby kašlú.
Ten, kto je v Božích rukách, je testovaný zo všetkých strán.
Má oveľa ťažšie skúšky ako pohan,čo chráni iba svoje neisté výmysly.
Ten je iba vo svojom narcistickom náručí matrixu, má viac pohody,
ale nebadá, ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká
hlavná cnosť z charakteru?
Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu zo sladkej nevedomosti dnes,
než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami.
Čo takto pozrieť sa na naše boľavé veci hlbšou, zubárskou optikou?

55. NEVYTUNELOVATEĽNÉ BRATSTVO

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti, je aj ich ctiteľom.
Môže cnosti predstierať a môže sa mu z úst od klamstiev aj zaprášiť.
Podobne je to i s menom Boh, Ježiš alebo s názvom kresťanský.
Temnota dnes neútočí len zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári,
ako keby jej išlo o záujmy Božie a popritom vpúšťa niekoľkokrát
prudšie jedy do ľudí než bolo zaštepovanie ateistickým rajom. Kvalitný
súper nás má ako tréner niečo naučiť. V evanjeliu je, aby sme zbrklo
kúkoľ nevytrhávali. Až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Skúša nás.
Žitiu s kúkoľom sa nevyhneme.Má nás pravdepodobne naučiť dozrieť.
Mládežnícka chyba je začať ho netrpezlivo, so zlosťou divo vytrhávať.
Potrebujeme dar rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-
nosťou je najprv rozlíšiť.Potom nahlas pomenovať.Trefná diagnos-
tika je polovica úspechu.Liečiť bude a osloví iba to. čo sami žijeme.
Brány pekelné sú asi zranené miesta nie v budovách, ale v nás veriacich,
kde sa temnote darí šíriť infekciu .Nie sú to iba tzv. ľudské veci.
Skôr tie neľudské. Rany treba zahojiť, aby sa otrava nešírila ďalej.
Sú to nami nepomenované a pozatľkané vážne chyby, ktoré si po-
tom ani neuvedomujeme.V spovedi sa divadelne akože povyznáva-
me, ale iba z rôznych malicherností? Takto vzniká „akokebyzmus.“
V seminári v prvom ročníku prišla rehoľná sestra s prosbou, či by
páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.
Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné. V ročníku nás bolo 56.
Budúcich kňazov. Akože mužov obety. Takto nenápadne to začína…
Medzi bratmi nie sú všetci bratia.Niekto brat a iní „iba brať.“ Samo-
ľúby bacilonosič aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci, bude horli-
vo recitovať iba názor svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“, ne-
vysloví to, aký je a čo si naozaj myslí. Sem-tam neférovo udá kohosi lep-
šieho a základy straty jeho spirituálneho panictva sú solídne položené.
Neskôr to zdokonalí, najmä v servilnej hereckej pokore, otročení
modlám a zotročovaní, ktoré našli inú „cirkevnú“ podobu. Prebodá-
vaní očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil, pri kázňach
hovoril iba všeobecne, nikdy nezaťal do živého (vlastne do mŕtveho).
Pohabe si nadbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako
urodzený manekýn, vyhne sa prezieravo boľavým diagnózam a vyhľa-
dá radšej toho, čo potvrdí jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obvi-
ňovanie niekoho iného, cirkus zo smietky v jeho oku a neregistrovanie
vlastného brvna.Ak sa ktosi pošmykne, tak ho so škodoradosťou od-
súdi. Neustále vyčíta chyby hierarchom či štátnej moci, viní ich z osob-
ných neúspechov a v kázňach často otravuje veriacich streľbou po vláde,
čo je dočasne pri moci.Neuvedomuje si vôbec, že nám až tak priveľmi
nadriadení vadiť nemajú,ak máme v poriadku vládu vo svojom vnútri.
Máme tam na prvom mieste Boha, či vzývame seba samého ? Kňaz by
mal byť niekto, v prvom rade majúci odstup od seba samého, inak je
to podvodník. Ego nám treba detronizovať najlepšie už v seminári, pre-
tože ak by bolo v nás na tróne, je to náš úhlavný nepriateľ.Je to vlastne
zlodej nášho kňazského pokoja a radosti.To je ten Barabáš, čo ide zas-
lepene budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.
Nalejme si čistého vína: ak zhreší kňaz, tak ho nezviedla fľaša alko-
holu alebo žena, peniaze, droga , pokušenie, vysoká funkcia či zlý svet.
Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.
Tie pozemské rekvizity nie sú vinné. Iba nám asi dopomohli odhaliť
a ukázali, že sme boli skazení dávno predtým, než sme sa s nimi
stretli, keď sme sa hrali na svätých. Svoje tiene sme si neuvedomovali.
Hriechy či svet nie sú náším problémom.Tým je naša prebolestná samo-
ta.Byť dlhší čas sám so sebou v jednej miestnosti je stála bieda pre toho,
kto má vo svojom tele ešte svoje neočistené falošné a krpaté ja. Tzv.ego.
Čím sa viac usalaší na tróne v našom srdci, tým sú Boh a pokoj akosi
vzdialenejší.A samota iba so sebou strašnejšia. Veru beda samotnému.
Samota však môže byť pre učeníka blaženosťou.
Ak sme v pravom Ja, čiže v Božom Ty, vo sv. Podstate, v Kristovi.
Kňaz má byť druhým Kristom. Jeho prvoradou a každodennou sv.
povinnosťou je umenie sa „vyprázdniť“.Až potom ho naplní živý Boh.
Ohlasujme toho, ktorý nielen vystúpil na nebesia, ale aj zostúpil do pe-
kelných hlbín preto, aby slúžil.Ak my rozmýšľame iba o šplhaní sa na-
hor, budeme nielen klamári, ale bude v nás narastať strach a neurózy.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verní“
povedal nám na námestí v r.2003 v Banskej Bystrici Ján Pavol II.
A Benedikt XVI. nám múdro odporučil:

“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj
život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“./14/
Každý z nás má nielen právo, ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.
Pastoračné utekanie či špehovanie iných sú iba príznaky neosobnosti
a amatérskej neznalosti svojho špeciálneho plánu. Nie je veru dôstojné
iba papagájovať a kopírovať názory iných.Ani spásonosné robiť si tak-
to doktorát a na konci cesty sa prichytiť, kde som len urobil chybu. Ak
si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás, ktorá je našim skutočným svetom,
i keď bude dlhšie nedokonalým, a budeme hrať pred sebou divadlo, akí
sme navonok úžasní a bezchybní, dajme pozor, aby sme nevychovali zo
seba herca, ktorý bude mať na vrchole síl, neskôr v nejakej funkcii,
nielen „plnosť“ pravdy, ale zároveň i plnosť gatí.
Nielen pravda, ale i poctivosť k sebe samému nás vyslobodí.
Najprv sa budeme báť povedať iným, čo si úprimne myslíme, lebo to
už nie je pravá viera.Potom sa budeme báť povedať kritiku niečoho
ozaj chorého v Cirkvi, lebo to bude pýcha.Budeme sa báť zaútočiť na
nejaké bašty zla v spoločnosti, lebo nás dajú na škripec médiá.Bude-
me sa báť povedať nepríjemné skutočnosti veriacim, aby sme ich neu-
razili. Budeme sa báť nepodať ruku Herodesovi, lebo by sa nám
za to pomstil.Radšej pomlčíme a zavrieme obe oči, aby sme sa väčšine
či mocným neznepáčili.A nakoniec sa po nahromadení strachov rôz-
neho druhu a mnohých rokov budem báť priznať si vinu aj sám sebe.
Spávať s nádorom farizejstva? Tak toto je v pláne.Ale nie Božom.
Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:

“U všetkých, ktorí hľadajú sami seba a snažia sa zapáčiť ľuďom,
súdia podľa vôle iných a nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepá-
čia a potom im všetko naháňa strach.“

Kto sa bojí života, bude sa raz báť i smrti.
Najhorší je asi podvod na sebe, ak sa sluha neba bojí umrieť.
Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy, bude si na iných vybíjať svo-
je komplexy vyčítaním, akí sú hriešni.Bude zhadzovať sebavedomie
bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.
„A ty Peter, keď sa obrátiš, povzbudzuj svojich bratov,“ povedal Pán.
Čím viac spávame so svojou sebaoslavou, tým viac budeme prenasledo-
vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-
nie statočných môže byť tak veľké, aká veľká je falošná sláva, ktorú
sme si neférovo nadobudli vo svete alebo v Cirkvi.
Ovce sa potom doráňajú tým, čo má odtrpieť ich pastier.
Kto ráňa iných, robí ich skryto mučeníkmi. Ešte sa neobrátil.
Pri krížovej ceste iba krasoreční. Nesie si iba svoj, nie Kristov kríž.
Pásť ovce znamená niesť bremená spolu s nimi.
V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť takmer s istotou aj
byť mučeníkom.Odkedy nám cisár dal podiel na moci (313r.), odvtedy
byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom. Čím má platničku
viery prihriatu na slabší stupeň, tým cisár viac platí. Najspokojnejší je
vtedy, keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov a pro-
štátnych labulízačov. Z jedných urobiť pupušov, z iných kariéristov a
z ďalších infantilných lokajov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.
Čo budú akoby na posmech strieľať s gumipuškou a cukríkmi v nej
proti malým čertovinkám a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú
nedotknuté a nepomenované.Veľkým mafiánom vyhovuje, aby sa ich
policajti báli,a ani nedotkli, a zamerali sa na odchytávanie malých
rýb.Z evanjelia je jasné,že hriechy proti ľudskej láske Ježiša nejak ne-
trápili.V prvom rade bojoval proti žralokom ducha. Každý si vyberá
takého súpera, na ktorého si trúfa. Kto mu je kvalitami podobný.
Ani raz Ježiš Petrovi nepovedal:“ Klaňaj sa mi!“
Ale povedal mu párkrát : “ Nasleduj ma! “
Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho
málo nasledujeme.Či Ježiš pri ohlasovaní nezobral niekedy aj bič ?
Zmäkčilí falošní bratia sa bratríčkujú. Je bratská láska nemať radosť
z úspechu spolubrata ? Čím väčšia závisť, tým väčšie by bolo naše ego.
Kto je pri kanóne, nech strieľa. Ale nie do ovciec, ale do vlkov.
Do svätuškárstiev storakej podoby.Treba nám svätcov, priekopníkov,
nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania
seba iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez svätého boja
vycúvať.Máme niekde kostol Krista Proroka? Kňaz by mal aspoň ob-
čas prorocky vypáliť zopár ostrých slov, či sa to niekomu páči, alebo
nie. A modlitbou zaútočiť na diabolské centrum, s ktorým sa stretne.
Ak budeme pred pokrytcami stále mäkší a mäkší či tolerantnejší,
synovia tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší k slušným. A my s nimi?
V Európe silnie kríza kresťanstva. Kristus áno, ale Cirkev nie.Mož-
no je to chyba nielen Európy, ale aj naša. Nášho hrania sa na otcov
a sme niekedy ako deti na pieskovisku, čo sa hádajú o kýblik,hrablič-
ky a lopatku.A neponúknutí svetu príklad bratstva, ktoré vytvoria
iba vyzretí chlapi, čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera.
To, o čo nás po strate duchovného panictva temné sily chcú okradnúť,
je nadšenie a fortitúdo(z lat.sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť).
Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,
ktorý okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.
Najmä na seba. Ktorý sekerou Jána Krstiteľa zotne v sebe drakovu
hlavu samoľúbosti, nezodpovednosti a nízkosti.O tomto je v prvom ra-
de tzv.kňazský celibát. Kto to neurobí, skončí zvonku ako „svätý“ taj-
trlík. Vo vnútri bude mať horký blen bigotnej starej dievky.S lampou
kňazstva, ale bez oleja radosti. Kto žije,ako sa má, je ten, čo nasleduje
Baránka všade.I na kríž. Kto to nevie,ide mu iba o detinské záujmy.
56. O HÚSENICIACH A MOTÝĽOCH

V Písme sv. 2 Jn 7 sa duch Antikrista definuje ako ten, ktorý
popiera, že Boží Syn prišiel v tele.Pre Židov to asi bola úrážka najväč-
šieho kalibru hovoriť, že Boh v nebi má Syna na zemi. Že Boh má aj
ľudskú tvár.Že je prítomný normálnom tele ako jeden z nás. Jednodu-
chý,bez svetskej moci, vojska,nádhery. Keby mal svetskú moc a podelil
by sa s ňou, až potom by ho akceptovali?Ale z ich pohľadu – obyčajný
tesárov syn neurodzeného pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožňovali asi
iba vonkajší dojem.O pravdu vnútri až taký záujem nemali. To bolo
asi plné lži a špiny.Mali k nemu vlastne odpor.A neráčili na tom ani
nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat. Do
titulov.Do vonkajšej morálky.Do modelingového chrámového divadla.
Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet, riadený nie pravými muž-
mi. Pár modlárskych „židokresťanov“ im napomáha i kresťanstve.
Hovoria síce kladne o Ježišovi ako o Kristovi, pravom Božom Synovi,
ktorý prišiel v tele, ale ich najväčšiou láskou je etiketa,ľudské predpisy.
Cirkevné právo a liturgia sú v službe evanjelia, nie nad ním.Snažme
sa rozlíšiť čo je lešenie a čo je chrám, a za ťažisko svojej práce nemaj-
me iba nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek
a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola. To je potrebné , ale raz
bude rozobraté.Čiže príde doba, keď ho už nebude treba.A kostol sa
kvôli tomu nezrúti.Pobyt v chráme tela by nám nemal byť cudzí .
Spiritualizácia tela znamená aj jeho postupnú premenu.Ježiš sa nas-
ťahuje i do nášho tela, aj tu sa INKARNUJE a postupne tam
vzkriesi a posvätí všetky naše ľudské časti a zamrznuté oblasti.
A použije ich pre ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykú-
penú oblasť v sebe má, spoznáme ho podľa toho, že tú oblasť v sebe
nemá rád u seba ani u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný
boj je zameraný na jeho nízke telesné sklony.Na tzv.diabla ukrytého
pod kožou. Kedy zistí, že zdravé telo s jeho funkciami je veľký Boží
dar?A telo netreba ničiť, ale primeranou miernosťou udržiavať v čin-
nosti.A čo treba radikálne zotnúť, je naša neúprimnosť a zbabelosť.
Priveľké túžby po riešení veľkých problémov vonku, vo svete či Cirkvi
najskôr zamerajme na túžbu vyriešiť uletenosti a komplexy v sebe.
Ak sa nám to podarí, budeme sa ako svätí blázni raz iba tešiť.
Ak by sme sa dali ozaj Kristovi a on by naozaj prevzal v nás vládu,
nepociťovali by sme veľký hlad nemiernosti v niektorej z oblastí.
Napríklad sa opiť, prejedať sa ,uľaviť si nadávaním či znásilnením.
To túžia iba tí, ktorí nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .
Prerušená komunikácia na spiriruálnu milosť Sv. Ducha má za ná-
sledok abúliu – stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári ego.
Po česky chtíč. Po skutočnom vykúpení prahnúca niektorá oblasť.Ani
abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej fáze. Čím
väčšie bolo spíjanie sa, tým dlhšia a prísnejšia musí byť ich abstinencia.
Málokto si uvedomuje, že Slovo sa telom stalo, že Ježiš sa stal jedným
z nás a prišiel v zdravom tele. On nebol a nie je zúrivý abstinent.
Nepotreboval to, lebo sa nikdy neopil a ani opiť netúžil. Kto sa
potrebuje spiť v nejakej oblasti, tak je to preto, lebo je v nej ešte
nevyzretý a naivný.Teda skryto pyšný. Ježiš nás učí aj piť aj jesť.
Tak to platí v každej oblasti nášho života.Pásť ovce kázal i Petrovi.
Byť svätým znamená byť aj kompletným, normálnym, harmonickým
v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú vernosť
Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi draho
platí osobným nešťastím.V čom sa hreší, v tej oblasti sa búcha hlavou
o zem. A plodia sa neskoršie tresty.Porozbíjať potom zaschnutý betón
spackanosti nie je veru príjemná práca.Niekedy to trvá aj boľavé roky.
Ak niekto robí prísne osobné pokánie, je to v poriadku. Ale ak by to
kládol ako normu morálky pre iných, to by už bola úchylka.Ak by
niekto natískal pokánie iným a kontroloval ich či postia ,čo sa modlia,
alebo stále ich podozrieval z techtlov-mechtlov,to by iba znamenalo jeho
rozladeného ducha. Svoj nádor na duchu , svoju špinavú stránku,
projektuje nevedome, čiže slepo arogantne iba do iných.
V realite do podriadených, v duchu do nadriadených.
Majster nám kázal umývať si navzájom nohy a nie liať lavór so špi-
navou vodou na iných, však? Za mentorovaním sa ukrýva nie láska,
ale kopa strachu a utajenej pýchy. A na to si musia profíci dať pozor.
Aby neboli ako húsenica, ktorá má vo svojej prirodzenosti škaredosť.
Je plná odporu k sebe samej. Napcháva sa, plazí po zemi, kŕčovito
sa drží nejakej zeliny, na ktorú sa horkoťažko vyšplhala a ktorá jej
poskytuje trocha aj nadhľad nad svetom a ostatnými húsenicami.Ak
sa k nej priblíži nejaký motýľ, tak puká od závisti nad jeho krásou,
ľahkosťou a slobobou.Ani ho radšej nepustí k slovu, aby ostatné ko-
legyne nepomýlil svojimi radami a duchovným lietaním.
Ak sa nejaká húsenica dostane tam, kde sa vydávajú rozkazy, tak
tam je veselo.Možno sa vie oveľa lepšie vžiť do situácie iných a urýchli
to ich oslobodenie.Problém nastane vtedy, keď sa zamotá sama do seba
a nemôže sa vymotať.A toto „domotanie sa“ ešte aj kdesi zasekne.
A následok je taký, že sa dezorientované húsenice z paniky začnú
hrýzť navzájom miesto toho, aby si vzájomne pomáhali a spolupraco-
vali.Ak si my budeme „statočne“ nadávať,akí sme hriešni a škaredí,
budeme žiť kresťanstvo? Takáto „viera“ nebude správna.Toto chcú
docieliť v nás temné sily.Ostať večnými a ustrašenými húsenicami,
ktoré sa znenávidia najskôr samy a potom znenávidia aj iných.Pocit
škaredosti a odporu k svojmu vonkajšiemu obalu by mal prestať, ak
vnútro prešlo poctivou očistou a premenou. Cieľom je vyzliecť starého
človeka a obliecť si nového, ako to výstižne vyjadril veľký teológ apoštol
Pavol. Je to naše dočasné ja, naše pozemské meno, ten starý človek.
To treba odložiť. Je to naše sebectvo u mužov a pýcha u žien.
Naším cieľom je lietať a nie sa plaziť.Mať zo seba a života aj krásny,
čiže blažený umelecký pocit.Brať život aj zľahka a nie byť udupaný
a prilepený o zem.Toho sa už tu dožijú tí, ktorí nebrali Kristove slová
rekreačne, na ľahkú váhu alebo nerobili zo seba ťažkých supermanov.
57. DUCHOVNÁ SEKERA NA HLÚPOSTI

Jednu z vecí, ktorá nás nielen trápi, ale doslova štve a neustále nám
kazí dobrú náladu je fakt, že mnohé doslova hlúpe veci okolo nás
nemáme moc zmeniť na lepšie. Po rôznych duchovných obnovách
sme ako kresťania nažhavení, že ideme meniť svet na Božie Krá-
ľovstvo, ale pri konfrontácii s novopohanskou silno väčšinovou realitou
nám nadšenie ktosi rýchlo schladí. Dovolíme negativizmu, aby zaujal
silné pozície.Z extrému nadšenia sa nájdeme v extrémoch veľkej ľahos-
tajnosti. Treba nám umelo sa na štadióne hecovať a potom byť z toho
frustrovaný ? Pozor na náboženské zápaly a spasiteľské komplexy.
Vyškolený adept začne s veľkým elánom, narazí na betóny egoizmov a
pokračuje tzv.syndrómom vyhorenia a končí sklamaním zo seba,zo svo-
jej práce, zo sveta a niektorí i z Boha.Vstave nezrelosti nasľubuje Bohu
absolútnu čistotu ,chudobu a poslušnosť a môže sa mu stať, že skončí
vyhladovaný ako vlk po sexe, majetkoch a jeho dlhoročné umelé ponižo-
vanie sa skončí akoby somársky zaťatou neposlušnosťou?
Prečo je to tak ? Možno preto, lebo vežu svojho duchovného života
staviame nie na skale osobne prežitého, ale na piesku nepoctivosti.
Ten pevný základ je pokorné spoznanie, že naše ego nie je mesiáš.
Mesiáš je Ježiš a on už svet na Kalvárii vykúpil. Ja nie som boh,
čo má mať všetko pod kontrolou. Toto nie je moja planéta, kde ja
budem rozhodovať, čo sa tu bude diať. Je to miesto, s ktorým má
Boh svoj zámer. Je to miesto očisty, kde sa musím zmieriť napr.
s tým, že väčšina asi nedozrela na to, aby boli hneď zajtra kresťanmi
katolíkmi.Že trápnosti ako sú vojny, kriminalita, prostitúcia či sekty
sú asi súčasťou tunajšieho pobytu a musíme sa s mnohým odporným
aj zmieriť.Mnohí mystici prišli na to, že tento svet vonku je v po-
riadku.Odzrkadľuje iba babylon v nás. A mnoho chorého vonku je
trest, napomenutie pre ľudstvo, ktoré miluje iba vonkajšie exteriéry
a zabúda na svojho Boha vo svojom interiéri. Rôzne peklá vonku sú
asi iba napomenutím nám všetkým, aby sme sa veľmi do tejto planéty
nezamilovávali.Lev XIII. ju nazval miestom vyhnanstva./15/ Ak
sa tu niekto cíti ako doma, čaká ho skôr či neskôr osudový preplesk
a ten ho prebudí do reality, aby vedel, kde je sever a kde smer nebo.
Miesto sebaľútostného bedákania nad tým, ako by to malo byť a ako
to je, by sme mali skôr porozmýšľať zmeniť to, čo zmeniť je v našej
moci. A to sú tisícoraké záležitosti v našom vnútri. Čas nášho života
sa dá využiť zmysluplne napríklad tak, že sa postupne budem zbavo-
vať nesprávnych návykov, uletených túžob, sebeckých žiadostí, sklo-
nov iným rozkazovať, pretvarovať sa, riešiť veci nepoctivo, lajdáčiť,
všetko komentovať, podozrievať, zľahčovať.To a mnohé iné zmeniť
môžem. Aj konať jednoducho dobro.Prečo to nerobím? Miesto poriad-
ku v sebe a svojom okolí idem spasiteľsky robiť celonárodné poriadky
s inými alebo sa tisnem lakťami tam a do toho, do čoho ma nič nie je.
V istej austrálskej kultúre sa chlapec zaradí medzi chlapov vtedy,
keď odíde do samoty a vyrobí si tam sekeru.
Veru to je krásny symbol mužského dozretia. Mám na mysli však
sekeru vo vôli, citoch a rozume,
nie tú v ruke. Schopnosť odseknúť lož od koreňa pravdy. Vedieť si
rozkázať a zriecť sa napr. škodlivej sebaľútosti. Dokázať sa zriecť
v citoch nesprávneho zamilovania sa. Odseknúť sklony zízať na por-
nografiu.Od alkoholu. Či oslobodiť sa od vplyvu rodiny alebo väčšiny.
Mať silu opustiť túlanie sa v bočnej uličke.Vrátiť sa na hlavnú cestu.
To je niečo, čo robí chlapca chlapom. A na to potrebuje sekeru ducha
Jána Krstiteľa. Tá má pripraviť priamu a nepokrivenú cestu Kristovi.
Ak chceme byť kresťanmi, musíme byť najskôr dobrými ľuďmi. Ak
totiž nezotneme svoju ješitnosť, svoj egoizmus, svoju nepoctivosť, svoje
cigánstva, vyrobíme zo seba iba pseudovianočný gýč. Toto je jadro ad-
ventu.To je ten pevný základ na skale.Kto stavia svoju vežu duchovné-
ho života bez tohto, tak sa mu veža začne nakláňať tým viac, čím vyš-
šie pôjde. Prezradí sa tým, že čím viac právd vie, tým je väčší bojko.

58. PAS MOJE OVEČKY , PAS MOJE BARÁNKY !

Prišiel Mojžiš,
ukázal na rozum a povedal, že tu sa skrýva to podstatné.
Prišiel Ježiš,
ukázal na srdce a zdôraznil, že tu sídli to najdôležitejšie.
Prišiel Marx,
ukázal na brucho a vyhlásil, že tu je náš hlavný problém.
Prišiel Freud,
ukázal na pohlavie a tvrdil, že o tomto to vlastne celé je.
A prišiel Einstein,
ten vedecky dokázal, že je relatívne, čo z toho je najdôležitejšie.
Ozajstný Kristus však prišiel vykúpiť nie iba jednu časť v človeku.
Všetko z toho je dôležité. A je ozaj zaujímavé, že niekedy je najdôle-
žitejšie sa najesť. Inokedy sa vyplakať. Táto nadčasová a podarená
parabola hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacrozmerných ľuds-
kých potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smäd-
ným.Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.
Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad
po jedle, to sú skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok
a starých šiat. Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom. Dávať stále
piť a jesť ťažko hrešiacim lajdákom? Ich páchané hriechy za zosypú
na hlavu takejto charity.Je to vlastne podpora ďalej ich lajdáčiť.A čo
takto ich učiť zbierať smeti, či odhádzať sneh? A mať aj zdravú se-
baúctu.Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne, duševne alebo duchov-
ne!Kto nepracuje, nech ani neje, skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto
nerobí nič pre spoločnosť, to je sebec a jeho potulovanie sa je trestný čin.
Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých
zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej dimen-
zii svojho ľudského.Jeho nečestná krádež voči daru života sa raz obrá-
ti proti nemu. Bude bojovať sám proti sebe. Kto sa ničí, ten pácha zlo.
Je našou svätou povinnosťou urobiť zo seba chrám.
„ Môžu nám zobrať všetko, zavrieť nás do väzenia, ako to urobili
s nami, ak však žijete v pravde a podľa pravdy, ste vnútorne slobod-
ní a v konečnom dôsledku šťastní. Nikdy si nedajte vziať vašu
vnútornú slobodu“, povzbudzuje nás náš slovenský kardinál J. Ch.
Korec. A dodal ešte veľmi krásne : „Nedajme sa!“/16/
To sú slová chlapa, a nie onuce, ako on zvykne niekedy prirovnať,
keď chce pomenovať neporiadneho chlapa k niečomu úbohému.Všetky
hlavné i pohlavné oblasti treba v nás oslobodiť od vlády nižších síl.
V duchu sa ich zrieknuť.Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého a
ODOVZDAŤ ich pod Božskú vládu Ježiša Krista.
Ten každú oblasť posvätí pravdou a oslobodí od „života“ podľa lží.
A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný učeník mať zo života
už tu na zemi stokrát väčší úžitok
ako ten, kto sa vláde Božej nepodrobil a Otcov plán odmietol.
Veľa je tých ,čo so lžou ešte nežijú , ale s Pravdou sa už rozviedli.
Ako to prorocky vystihol v jednej svojej piesni Karel Kryl. Tí veľkí a
unáhlene dospelí si radi dávajú priodvážne svojské a bulvárne pravidlá
hry do svojho života. My v Cirkvi sa snažíme aj keď starneme, neza-
búdať byť aj malými. Hlavne pred Božou vôľou. Strácame z lásky
slobodu. Dávame ju Bohu. Hľadáme jeho pravidlá.Tak je to správne.
Malo by v nás byť stále sa prehlbujúce vedomie, že sme Božími priate-
ľmi. Slobodní od slobody zisťujeme, že to, čo strácame, v konečnom
dôsledku inak nadobúdame. Tak čo si, hriešnik a či Boží chrám?
Vyjasni si to, kým máš zdravý rozum.Ak sme chrámom Boha, tak
je rovnako posvätné, keď sedíš na sv.omši, ako keď si napr.v kúpeľni.
Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,
tak sa ním aj o pár rokov stane.
Odporným a zlým. Bez svätej hrdosti.
Falošne sebavedomí, v osobnej hriešnej jame sa nachádzajúci a v sku-
točnosti nevykúpení, nevyzretí zvodcovia štátov, rodín a spolkov môžu
urobiť zo seba strašiakov , zo žien hriešnice a z detí zakríknuté a
neskôr vzdorovité pokolenie. Potom sa nečudujme rôznej nude a ľahos-
tajnosti. Nálade porazeného opampersovaného zakríknutého mužstva.
Ak sa Slovo telom stalo, tak sa nad tým ráčme aj zamyslieť. Telo
znamená aj jazyk aj zadok.Aj mozog ,slepé črevo aj semenníky.
Ten, kto nezaspal, ale poctivo duchovne pracuje, ten vpustí Sv.Ducha
postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástroj nebu a bude to ďalšia
živá časť Tela Kristovho.Taký človek si bude občas hlboko uvedomo-
vať a v tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe, ale Bo-
hu.Túto mystagógiu tu pripomínam viackrát, lebo je leitmotívom celej
tejto písomnej práce. Príčina pravej radosti je vo víťazstve nad lžami.
V poznaní, že vôbec nie som centrom ,Bohom. Že som iba jeho dieťa.
Duchovní bezdomovci , čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať
toto jediné potrebné nestihnú, potom chudáci žijú v dezorientovanosti.
Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí, ktoré im
pomôžu rýchlo prísť k akej-takej chvíľkovej, čo aj trápnej radosti zo
života. Nemusíme vlastniť Tescá, aby sme mali radosť z jedla, však ?
A kto si myslí, že je nutné, aby nám brucho prasklo pre pocit, že žije-
me naplno, ten je kyjakom sveta ale poriadne švacnutý.Podobne svetom
udretí sú tí , čo idú od oltára a závidia milionárom. Oni ich vlastne
choro závistlivo obdivujú a sú smutní, že si užívať takto nemôžu.Ra-
dostná prítomnosť Boha v ich tele je im rovnicou s veľkou neznámou?
Toto je trest, a nie veru malý, pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.
Ráčme sa učiť mystike, nebudeme potrebovať silné drogy vonkajška.
Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudom mu verným.
Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže aj zúfalom
pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov, ale i nedôsledných kresťa-
nov. Naštartovať to biblickou obriezkou a dokatovať fanatizmom
úplnej kastrácie ? A takto klopať na dvere veľkej nebeskej svadby?
Skončiť tak v nejakej tmavej jame ducha: čiže pasci pre modlárov ?
Vo svete je to majetok, úspech, mladosť, vonkajšia krása, politika,
ekonomický rast, svetské autority, popularita, blazeovanosť, zdravie…
Aj na spirituálnych modlárov, čo si viac než živého Boha ctia skryté
modličky v cirkvi: manželstvo, celibát, rehoľu, predstaveného, breviár,
sľuby a prísahy, zdanlivú jednotu, predpisy, chudobu, panenskú blanu,
„pokoru“, slepú poslušnosť, jednodimenzionálnu charitu,nemystagogic-
kú vieru, pozemskú rodinu, „spokojnosť“,knihy, osnovy, spoločenstvá.
To všetko vrátane pokánia má byť len nástrojom na pozemskej ceste.
Neprebudení z toho robia najvyšší a konečný cieľ človeka.
Náboženstvo nemá byť ani drogou ani bohom, ale cestou k Bohu.
Keď Kristus hovoril, že sa treba postiť, určite tým nemyslel, aby
jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.
Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM.
Skutočný náš cieľ je iba Boh a nebeská vlasť.
Prikázania sú nie na to, aby sme sa im slepo klaňali,
ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.
Treba ich najskôr správne pochopiť a potom čestne dodržiavať.
Všetci modlári vo svete aj v Cirkvi skončia v niektorej z hladomorní
a sebaľutujúcom smútku porazených a závidiacich.
Kto berie duchovný život vážne, príde k pravému osvieteniu.
Ľudia potrebujú jesť a piť.
Nesplesnivelý pravý chlieb a nezoctovatelé ozajstné víno.
Platí to pre potravu rozumu, srdca, žalúdka i pohlavia.
Ak ma máš viac rád ako ostatní,tak daj pašu ovečkám a barán-
kom, povedalo prorocky sv.Slovo prvému pápežovi.A pápeži to
v priebehu dejín postupne aj napĺňajú.Kto si ich nevšíma, tak
počúva nejakého pseudopápeža Deda Mráza a hrozí, že zmrzne.
A to presne v tej oblasti, ktorú si ponechal vo svojej správe, na
ktorej si dlhé roky pyšne zakladal, ktorú si roky zabíjal alebo vre-
lo prihrieval. Takto sa premení na starého blázna. Oveľa lepšie
skončia tzv.blázni pre Krista, ktorých v Cirkvi voláme svätci.

59.V PODSTATNOM JEDNOTA,V OSTATNOM SLOBODA

„V podstatných veciach buďme jednotní, v nepodstatných
slobodní a vo všetkom nech je medzi nami láska“.
To je jedna z múdrych rád,
ktorej autorom je vraj sv. Augustín.
Čo sú tie veci podstatné?
Ak treba mať v niečom jasno, tak určite v tomto.
Pripomeniem, čo nám pápež Pavol VI. odkázal v encyklike
Evangelii nuntiandi v III.kap. Podstatou kresťanskej viery
Označuje vieru v dobrého Otca Stvoriteľa, nie iba akúsi
neznámu bytosť. On sám postal na tento svet svojho Syna
Ježiša, ktorý za nás zomrel a vstal zmŕtvych, aby nás vykúpil.
Zanechal nám aj učenie, evanjelium, ktoré sa má v Duchu Svätom
ohlasovať všetkým ľuďom, aby sa zachránili.
Vynikajúci postreh. Viera v tieto jednoduché pravdy robí veriaceho
kresťanom.A čo podstatné máme konať ? O tom Ježiš povedal v eva-
njeliu až príliš jasne: milovať Boha nadovšetko, blížnych aj seba samé-
ho. A čo robí okrem tohto z kresťana katolíka? Dalo by sa povedať,
že je to celé apoštolmi zavedené krédo a úcta k Panne Márii, Matke
Cikrvi. Rešpektovanie pápeža ako zákonitého nástupcu apoštola Pet-
ra a jeho riaditeľské vedenie viditeľnej podoby Cirkvi.Určite tam musí
patriť aj osobná túžba po svätosti.Lebo náš Boh nie je nesvätý.Ako sa-
mozrejmosť tu nasleduje obdiv k svätým, úcta k Sv.písmu a prijímanie
sviatostí. Premieňanie celého svojho života na tzv. nebeskú liturgiu.
Liberálnejšou a nesvätejšou podobou kresťanstva sa rôznorodí veriaci
robia sami druhotriednymi a treťotriednymi občanmi Božieho štátu.
Fanatizmom a puritánstvom štvrťotriednymi. Zľahostajnení a
naštvatí zbehovia sú prehnitá piata trieda duchovného ovocia,
obrazne povedané.
V nepodstatných veciach treba ponechať slobodu. Ak niekto
vnucuje iným fakt nedôležité a svojské výklady, čo je dobré a čo zlé,
prezradí iba na seba také uletenie od podstaty veci, v akom rozsahu
sa toho na iných dopúšťa.Vyhnúť sa tomuto ťažkému druhu
duchovnej pomýlenosti je jedna z najdôležitejších úloh toho,
kto chce zostať pôvodný a normálny.
Naša viera nie je nejaká alternatívna ponuka medzi rôznymi
náboženstvami. My nemáme byť čo falošne zakríknutí
pri jej obhajovaní. Neodvážna ťuťmákovitosť a večne zneistené
habkanie sa ku katolíkovi ozaj nehodia.
Odvahu k pravde nám dal aj pápež Ján Pavol II., ktorý kade
chodil, tam sa pokorne a kajúco ospravedlňoval, za niečo čo spravili
nepodarení cirkevní nekresťania. Prečo sa neospravedlnili
páchatelia? Zabudli tamtí akože „katolíci“ byť slušnými ľuďmi?
O čom bol ich život? O hraní sa na bezchybných bohov?
Mali oni všetko v hlave v poriadku? Takto, s neočistenou
chlapskou ješitnosťou sa začali rôzne trapasy.
Všimli sme si napr. aj Kristove slová: “ Beda vám pokrytci !“

Zlá v Cirkvi urobili nie kresťania, ale tí, čo sa na nich hrali.

Predriblovali sa ako nízki kariéristi kdesi vysoko a tam čosi nehrdiské vyviedli. Takto kradnú Božiemu dielu dobrú povesť
aj po svojej smrti.
Neodsúvajme na okraj „ odvážne“, teda zbabelo veci podstatné. Keď
sa nám to niekedy v dejinách podarilo, zákonite sa do nášho centra
nasťahovalo niečo nepodstatné. A toto je podľa mňa jedna z pekelných brán, cez ktorú nám ten zlý kriví charakter. Ďalšia je keď odhadzujeme od seba slušné a duchovné bytosti a volíme si „bratov a setry“ ktorí nás podporujú v tzv.bratríčkovaní.
Teda v divadelnom klamaní sa a potľapkávaní sa po pleci prehnanej dôležitosti. Túto povrchnosť, pohodlnizmus a spirituálnu lenivosť prezentujeme ako evanjeliové vykúpenie? Toto má od vykúpenia ešte ďaleko. Takýchto cirkevných klamárov čaká prísnejší súd. V ten však oni pravdepodobne vôbec neveria. Lebo ak by si ho aspoň trochu uvedomili, dali by sa pred takýmto štýlom na útek.

Najväčším trapasom je šíriť v Cirkvi nelásku, lož a pokrytectvo.
Na toto podstatné prosím kresťania nezabudnime.

Lebo vzťahy v praxi prezrádzajú, že ateisti sa chovajú slušnejšie
ako určitá časť ovečiek navštevujúca kostol. Viacerí zhrozene konštatujú, že svätuškárstvo kvalitnie a drží spolu. To do Cirkvi patrí len ako špeciálny pacient a zaslúži si od nej aj špeciálnu starostlivosť. Len ho moc nerozmaznávajme a neutvrdzujme príliš v tom, aký je len úžasný.Ak sa náhodou radikálne rozhodnete pre nejakú konkrétnu akútnu spravodlivosť, okrem iného zjednotíte v podstatnom okolitých pánbožkárov.Až pekvapivo rýchlo spoja sily keď idú priklincovať na kríž toho či tú, čo nestratili zvyšky poctivosti ducha a čo im majú odvahu nastaviť pravdivé zrkadlo.

60. ZÁKALY DUCHOVNÉHO ZRAKU

Cieľom starosti o zdravie nie je teatrálne chodiť po všelijakých
vyšetreniach, ale žiť zdravo a správne.
Bez ubližovania telu a bez zákalov,
čiže zasmilneností duše i ducha.
Ale niekedy nám odborné vyšetrenie môže veľmi pomôcť.
Každá duchovná cesta ponúka aj celkom iný prací prášok na dušu.
Ak porovnáme napr.evanjelickú a katolícku formu spovede, tak od-
borník nebude tvrdiť, že je to jedno.Evanjelický pastor je podobný
lekárovi, ktorý má v ambulancii pacientov. Príde k nim a spýta sa,
či sú chorí.Oni odpovedia :“Áno,sme chorí.A chceme sa liečiť.“A on
im na to v košíku ponúkne rôzne lieky, aby si nejaký vybrali.A s ús-
mevom sa s nimi rozlúči.Toto je tzv.všeobecný prístup k pacientovi.
Katolícka cesta je konkrétnejšia.Tu si lekár zoberie do ambulancie
každého pacienta zvlášť.Individuálne ho vyšetrí a každému dá
niečo iné.Jedného s rakovinou pošle na ožarovanie, inému dá injek-
ciu proti bolesti, ďalšiemu vypíše práce neschopnosť a tamtoho simu-
lanta spravodlivo vyhreší, aby sa ako hypochonder nedorábal.
Katolícka sv.spoveď bola uvedená do praxe okolo roku 6OO.
Trvá dodnes a má svoj význam.Predtým sa spovedali kresťania
verejne.Neraz to bolo raz v živote a naozaj a potom sa už žilo
poriadne, v milosti posväcujúcej.
Na očnom oddelení diagnostikuje lekár zákaly oka. Sivý alebo
ten vážnejší – zelený.Ten, kto nevidí, má zákal už úpný, teda čierny.
Podobne by sme mohli prirovnať rôzne druhy zákalov nášho
duchovného vnímania.Sú aj medzi nami zasvätenými.
Čoho je príliš veľa , je podozrivé zo zákalu.
Aj radosti aj bolesti.Aj rečí o láske či pokore.
Pár príkladíkov miesto ilustrácií z našej cirkevnej kuchyne.
Dekanko slúžiaci omšičky,kamarát aj s pánbožkom aj s vtedajším
režimom.Miloval nadovšetko cirkevné právo.Reval často na ovce. Ru-
ku vedel podať.I vlkom.Stal sa,chudák, jedným z nich.Zákal červený.
Komunistický.Iný prípad.Krčmová realiy show. Chlapi sa hádajú, kto-
rá strana je tá pravá. Kôli sympatii a nesympatii k nejakému predse-
dovi strany sa idú aj pobiť.Ich vierou je politika, a bohom nejaký štát-
ny úradník.? Zákal hnedý, teda príliš orientovaný pozemsky.
Z inej doby.Vraj kresťanský politik.Okato sa tisol do istej veľmoci,
ktorá má sochu Slobody, ale zabudla postaviť na druhej strane kon-
tinentu sochu Zodpovednosti.Dobrom krajiny bol preňho v prvom rade
ekonomický rast.Ostatné bolo pre neho druhoradé.Sloboda aj pre štet-
ky a rôzne opitosti? Zákal modrý, „demokratický.“
Istý kňaz – maliar na dôchodku.Po mystickom úvode pri prezentácii
svojho diela pokračuje tými najsvätejšími tajomstvami katolíckej
viery a zakončí to fackou návštevnákom nemocničnej kaplnky, keď
ich vyzval, aby si to „nezapomněli i koupit.“ Zákal tuším finančný.
Iný primár horlivec.Roky nič nerobil s nádorom neomylnosti vo všet-
kom. Tlačil mu tak na mozog, že stratil súdnosť.Všetko chcel robiť
sám a sedem dní v týždni.Na kolegu zúfalo žiarlil, nedal mu nič
operovať.Čo je to za vírus? Trápny zákal primitívnej samoľúbosti ?
Spirituálno odborne vzaté:
tlak primeraného sadizmu a o svätosť usilujúceho sa masochizmu
tvorí vzácne duchovné diamanty.
Vydržia ho však iba charaktery a svätci. Priemer utečie.
A založí si opusinkovanú cirkvičku so zákalom zeleným, s pubertál-
nym vzdorom nevyzretosti. Zobrať niektorými katolíkmi zanedbanú
jednu vetu z Písma sv., na nej založiť proticirkev, a poďme s hnevom
proti Matke všetkých cirkví v Ríme? A zhodia ako prvé autoritu
pápeža, aby si tam miesto neho dosadili nejakého svojského antipá-
peža? Alebo kôli vine nejakého cirkevného podnájomníka obviniť
iných, aj dobrých pastierov ? A intenzívne čiernobielo poškuľovať ?
Hyperkriticky odsudzovať? Toto inteligentní ľudia nezvyknú.
Toto pravidelne opakujú primitívi a okyptenci.
Veria nie v pravdu, ale v PREDSUDKY.
Čiže v zasmilnený stav reality a vedomia.

Protestantské videnie reality je viac čiernobiele ,
BUĎ- ALEBO.
Vyzretejší, farebnejší je katolícky postoj
ÁNO, ALE AJ.

Inteligentný maliar na čiernu nenadáva. A bielu neabsolutizuje.
Ale ich primerane používa. Podobne aj mnohé farby iné.
Nevyzretosť brieždenia majú tí, čo majú v sebe málo svetla.Vnímajú
svetlo, ale bez farieb.Všimnite si tento jav pri svitaní či západe slnka.
Zákal rodinný,skryto egoistický majú mnohí navonok seriózni ľudia,
ktorí nevedome milujú svoju pozemskú rodinu oveľa viac než Rodinu
nebeskú.Čiže Boha a Spoločenstvo svätých.Trápi ich iba manželka,
deti, práca ,poisťovne, výlety a nekonečné staranie sa vlastne iba o se-
ba. Až kým sa navzájom nepriotrávime,nesprotivíme a nezadlávime.
Keď to všetko zakrátko pominie, ocitáme sa v trpkej pravde samoty.
Zákal zjavne sebecký majú tie dvojice, ktoré sa zamilovane muckajú
a kontrolujú si svoju vzájomnú zakrpatenú vernosť, a nikoho tretieho,
vrátane Boha, obšťastniť nepotrebujú? No to je teda úroveň…
Zákal kapitalistický.V jednej chudobnejšej farnosti som okoštoval,
ako je to byť fakt v núdzi.Nemal som viac krát čím zaplatiť účet za
el.energiu.Istý dekan odpovedal na prosbu o pomoc „nie“, ani sa neopý-
tal, koľko nám bolo treba.Niekedy je možno dobré zažiť i toto. Uz-
dravíme sa zo zákalu naivného.Iní spolubratia nám nezištne pomohli,
podobne viackrát i náš otec biskup.Jeden spolubrat mi dobre poradil,
aby som sa zaujímal o farské lesy.Mal pravdu. Potom núdza zmizla.
Pomohol mi uzdraviť sa zo zákalu nezaujímania sa o to, čo nám pat-
rilo. Pri troche odvahy a dospelého správania sa, zrazu nebol problém.
Mať vieru znamená pozerať sa na prekážky nie iba bedákaním
zakalenými duchovnými očami.Sú tu aj rôzne možnosti a tie sa nám
s krízou vždy ponúknu tiež.Obmedzenie nás môže urobiť majstrami.

61. NÁVRAT STRATENÉHO RAJA

Ak hľadáme stratený raj tu na zemi a iba niekde okolo seba,
tak sme nielen v ilúzii, ale ešte len v duchovných plienkach.
Sklamania, choroby a trápenia prichádzajú aj preto, aby nás
prebudili do skutočnej reality.Ak niekto pohrdol najväčším darom,
aký po živote dostal, darom viery, a dlho si potvrdzoval falošné ego,
toho navštívi hneď po tragédii aj zlá macocha, pani Nespokojnosť.
Nebude vedieť vydržať to, čo mu treba ako svoj kríž odniesť,a
bude stále vykladať iným ako on či ona trpí krivdu.Keď to niekto
vešia iným na nos, a dlhé hodiny sa denne pred inými ľutuje, tak ich
poriadne vycicia z bioenergie. Takto ju kradne od iných. Po niekoľ-
kominútovom rozhovore s takýmto energetickým úpírom sa cítite ako
vyžmýkaný citrón a on sa sebecky prihlúpo usmieva, ako sa mu len
v kontakte s vami uľavilo.Keď sa trošku poľutujeme či pochválime, to
je úplne normálne a ľudské.Občas to potrebuje každý z nás.Cítime,že
podeliť sa s bolesťou je polovičná bolesť.
A podeliť sa s radosťou je dvojnásobná radosť.
Keď to však niekto robí nemierne, iba prezrádza na seba, že sa
sám vyhodil z vnútorného raja a je odpojený od vnútorného Zdroja.
Takto si otráviť život je nie iba nedôstojné, ale i úbohé. Môže mať
niekto i miliardy, ak sa nenaučil základnú holú vetu života, že
skutočný raj si nosíme alebo nenosíme vo svojom vnútri,
tak zo života nepochopil tú podstatnejšiu časť.Aj to sa občas stáva.
Prežívanie života závisí v skutočnosti od nášho rozvinutého vnútra.
Kedykoľvek potrebuje duchovný človek rajský pokoj,
stačí mu trochu sa stíšiť a navštíviť v srdci Boha.
Kto miluje nepravdy, uteká do vonkajších eldorád,
ktoré sa môžu zmeniť na veľkú púšť.
Ak ho nájdeme vo vnútri, stvoríme raj aj vonku.Väčšiu radosť
budeme mať z radosti a víťazstiev aj iných ,nie iba z tých svojich.

62. STÁLE SILNEJŠIA INFEKCIA SMÚTKU

Dýchajúc vzduch tejto planéty nedá sa vyhnúť tomu, aby sa aj
do slušného človeka nedostala infekcia smútku alebo zúfalstva.
Tieto vírusy vyrábajú všetci, čo nezachovávajú Božie zákony.
Sme v konzumistickej Európe, kde oveľa viac
chceme od života brať ako mu dávať.
Svoj „bruchopohodlnizmus“ berieme už ako samozrejmosť.
Odprírodnili sme sa a tiež „odbožštili.“ A následok?
Napriek tisícerým technickým vynálezom máme hlavu v smútku.
Blahobyt vonku nám neprináša
vnútornú blaženosť.
Skôr opačne.
Naše depresie silnejú.
Napriek mnohým komunikačným vynálezom sme akísi odcudzenejší.
Spirituálnym výskumom som všeličo zistil. Cítime viacerí, že koniec
veľmi boľavej etapy našich dejín sa blíži.Veľké zabávanie sa a smilne-
nie je dopustené na to, aby urýchlilo trpký záver neľudských hriechov a
pôrod vyšších vecí človeka.Vyčíňanie hriešnikov vytvára veľmi hrubé
vibrácie spirituálneho smogu.Tieto neviditeľné, ale skutočné špinavé ob-
laky v atmosfére robia veľmi silné tlaky zvlášť
na hľadajúcich Boha, na citlivých a zvlášť na osamelých.
Najpostihnutejšie sú deti. Tie sú chúďatá stále agresívnejšie, ani
nevedia prečo.Hlavne keď sú v partii.Ženy gniavi zasa zvnútra osame-
losť a zvonku silný a reálny neviditeľný agresívny tlak tzv. depresie.
Bolo mi objasnené,že je to dočasne dopustené ako urýchľovač duchov-
ného vývoja pre vyvolených.To sú nie protekčné deti Božie, ale tí, čo
si sami vyvolili Boha.Grupujú sa do spoločenstiev, lebo mnohých samo-
ta mučí. Tí, ktorí ju vydržia, sú v Božom preši, ktorý z nich dostáva
von všetok hnis sebeckej lásky.Napĺňa ich olejom pokoja Ducha Svä-
tého.Iba ten z nás vyháňa ničivých parazitov z dielne nečistých duchov.
Vo vonkajšom svete už prebieha vojna proti teroristom.
Knieža svetovládcov sa dostáva do konfliktu s náčelníkom Orientu.
Ľudia registrujúci aj „bezkalerábový“ pohľad na svet tušia, že niekto
v pozadí má záujem tieto dva svety rozoštvať do konfliktu, z ktorého
sa,ako to už zvyčajne býva,vyťaží rozprávkový kapitál a celoplanetár-
na moc pre niekoho tretieho, kto sa rehoce v zákulisí, poťahuje nitka-
mi tak, aby jeho rafinované ciele boli dotiahnuté do úspešného konca.
Nie je ťažké náboženských fanatikov poštvať proti sebe a chytiť do
nastraženej pasce.Uznávajú vraj jediného Boha.Ale nie Boha kres-
ťanov, ktorý má Syna, ktorý káže odpúšťať. Tento Jediný síce hovorí:
Nezabiješ, ale prečoby sa oni unúvali to zachovávať,keď ide o tzv „vyš-
šie božské“ záujmy.Zbombardovať civilov či odpáliť sa v mene božom
je súčasťou “svätej vojny.“ Ježiš o tom jasne povedal, že nikdy Nebes-
kého Otca nepoznal ten,kto v Božom mene s nenávisťou vraždí iných.
Sekulárna Európa berie náboženstvo oveľa vážnejšie. Aj keď Boha
do svojej ústavy nedala.Nespomenúť Boha v Európskej ústave je
oveľa menším zlom ako urobiť ho aj legislatívne otcom lži a vojen.
V Európe sa ešte vieme hanbiť za vraždu aj cudzinca aj inoverca.
Natoľko sme ešte neohlúpli.
Tak ako to so širokým úsmevom zvyknú robiť za oceánom.Alebo
s podobne veľmi vážnou tvárou sa tomu vedia pomstiť vyznavači iného
“ jediného boha “.Je to však ríša potkanov a postupne sa ničí sama.
Infekcia smútku je každodennou realitou mnohých, čo sa zahľadeli
iba do vonkajšieho sveta.Keď sa človek obráti dovnútra a naučí sa me-
ditáciou detoxikovať svoj chrám od stále zákernejšie zbesnených mikró-
bov znesväteného radikálne sekulárno-puritánskeho karnevalu,zachrá-
ni svoju dobrú náladu.Lekcia, ktorú sa tu hlavne veriaci učíme, je vys-
poradúvanie sa s tým, že beh dejín bez Boha nie je v našej moci zmeniť.
Tí, čo sa nemodlia, vravia, že je to stále horšie. Lenže horšie je to iba
v nich.Dejiny ľudstvo polepšujú.Napr.dnes národy bojujú medzi sebou
viac na ihriskách než vo vojnách, ako to bolo v minulých storočiach.
Neraz nejaká vonkajšia bieda nám pomohla zmobilizovať sily.
Preto zbytočne neplytvajme svoju energiu na prerážanie hrubého
múru, ktorý iba rozbíja baranom tvrdohlavú hlavu a vlkom vylamuje
zuby.Podobne nedráždime zbytočne nejakú naprogramovanú gorilu,
ktorá sa ocitla osudom pri inštitucionálnych pákach, lebo tá reaguje
na provokatívne otázky zvyčajne po svojom.Rozzúri sa. Hádže šut-
re po všetkých, lebo sa ktosi opovážil hodiť do nej lieskový oriešok.
A stane sa, že nejakému návštevníkovi ZOO vybije aj predné zuby.
Keď sa nám niečo, čo nás zraňuje, vonku nedá a nedá vyriešiť, tak
to nasilu neriešme.Skôr si cez Krista zahojme svoje rany.A tak
zdanlivo sebecky, ale v skutočnosti nezištne, pomôžeme liečiť chorý
stav vecí okolo.Vyrieši to totiž Kristus globálne inak, než sme si to
predstavovali vyriešiť lokálne my našou krátkozrakou hektikou tela.
Kto si to v sebe nerieši a zabúda nielen na mystiku, ale i základnú
vnútornú hygienu, toho cit pre normálnosť bude vyrábať permanentnú
naštvanosť. Stále kvalitnejší a hustejší osobný negativizmus.A sám si
strpčí život pre niečo mimo jeho kompetencie, čo mu nebolo dané ako
povinnosť riešiť. Zostane mu urazené ego.Od obrovskej nadzodpoved-
nosti sa treba oslobodiť.Väčšinou ňou trpia chlapi, ktorí roky nevedia
spasiť niečo vo svojom tele či svojich vzťahoch, a umelo to kompenzujú
riešením celoplanetárnej politiky a virtuálnymi medzištátnymi súbojmi.
Prečo riešime to, čím nás osud nepoveril ? Nehráme sa tak náhodou
na krčmových spasiteľov ? Alebo na bohov, čo skončia ako trpaslíci?
Radosť tu je nebyť bohom, ale človekom.Byť radšej priateľom Boha.
Naša jediná spása, samozrejme okrem plnenia si svojich povinností
a nepáchania ťažkých hriechov, je denne si do svojho vnútra pozývať
projekt Ducha Svätého.Ten, iba ten nás skutočne a trvalo poteší.
Iba ten nám svojím svätým olejom premaže každé zákutie našej duše,
a dá do nej pravý a hlboký posvätný kľud.Toto je ten pravý Jeruzalem.
Ostatní nesvätí duchovia potešia nachvíľu a zdúchnu. A uchmatnú
z nás i radosť zo života. Vtrhnú do nás a začnú sa rozdrapovať.
A ich trpké ovocie je nejaká forma zakomplexovanosti. Veľká fraje-
rina a končí trpko zadubene. Zákonite nasleduje obrátenie sa von
a tam pahltné robenie niečoho,čo nám stratenú radosť aspoň na chvíľu
vynahradí.Keďže nás už kontakt so Stvoriteľom neteší , je tu milión
jeho stvorení, ktoré si ako hračky na chvíľu prisvojíme a pohrajkáme
sa najprv s jednou a keď nás omrzí, tak s druhou a potom s ďalšou.
Tým viac ich niekto potrebuje navyše, čím viac sa od Boha vzdialil a
svoje vnútro si lacnými„chechtákmi“ vytuneloval.Ak si niekto dopraje
strašne silné dávky nejakých bezduchých rozkoší, jeho neželaným
končiskom okrem nejakej boľavej „zlatej žily“ bude, že sa v tej oblasti
premení na vyhladovaného vlka.
Tým hladnejšieho, čím viac bolo nazbíjaných sebaoslavných potešovaní
sa! Toho neuspokoja ani miliardy, ani tisíc žien ani kraľovanie nad
stovkou krajín.Takíto vlci sa neraz prevraždili na prvé miesta v ria-
dení veľmocí.Predstierali neraz ovčím rúchom lojalitu aj voči Cirkvi.
A tam sa neraz stretli a veľmi dobre si porozumeli s falošnými duchov-
nými mužmi, ktorí boli zas vyhladovaní ako vlci v žalúdkovej či poh-
lavnej oblasti.Davy, čo toto divadlo musia, sú samy podobne podvyžive-
né.Dávajú mu k tomu moc svojou obrovskou láskou, ktorú zabudli
dať Bohu. Rôznym zvodcom pomôžu vyplaviť sa pravidelne na vrchol
a ich milovaním „ožívajú“,aspoň na chvíľu „vstávajú z mŕtvych“ pri
svojom tunajšom „bohu“.Len si dobre pozrite filmy o diktátoroch.
Všimnite si, koľké zástupy im adorovali? Ako chlapom horeli nadše-
ním v rukách zbrane a ženám mávatká ? A keď prišiel medzi nich
pravý kráľ, dav reval na Piláta, aby ho dal ukrižovať.
Hriechy túžime robiť iba preto, lebo v nich nachádzame chýbajúcu
radosť.Potom si tresty sami naprogramujeme.Ten, kto komunikuje
s Bohom, ten sa v ňom i kochá. Má stokrát viac radosti zo života
ako všelijako bachratí, nútení páchať rôzne a mnohé capiny, aby sa
upokojili. Kto žive duchovne, ten sa nepotrebuje uleteno „capiť“, aby
sa potešil, ani byť vycapený na každom rohu, aby cítil, že je niekým.

63. OBETNÝ BARÁNOK

Keď si spoločenstvo nezvolí žiť Božiu vôľu, tak si nevedome, ale
isto volí život vo svojvôli. V takzvanej POHODE. Tá má ďaleko
od nejakej kajúcnosti.Tak sa žilo napr. na cárskom dvore v Rusku
dlhé roky, až kým neprišiel Lenin a s veľkou nenávisťou s tamojšou
spoločenskou smotánkou kruto nezatočil. Kto číta napr.Puškinovu
spoveď, spozná tak pomery cárskeho dvora , jeho pýchu a nutný pád.
“Ak nebudete robiť pokánie, všetci tragicky zahyniete,“ píše sa
v Knihe kníh ako jeden z odkazov nášho Kráľa a Majstra svetu.
Kto nemá v pláne premárniť svoj život, ten sa bude miesto zúfalého
nadávania na prekliaty svet túžiť obetovať ako On.
Netreba sa ísť niekde núkať aby nás popravili,stačí sa ticho
úprimne modliť pred živým Bohom čo aj v malom kostolíku.
Kto si netúži neustále vylešťovať iba svoje ego, toho si Prozreteľnosť
nájde sama.Čím viac sa bude od tieňov očisťovať, tým sa bude stávať
pre iných napr. akýmsi neviditeľnejším.Lebo nebude zdieľať ich ilúzie.
A jeho nenápadné žitie bude sprevádzané aj tým, že sa naňho tajom-
ným spôsobom cez svet vykupujúceho Krista ZVALÍ VINA z úč-
tov nekajúceho spoločenstva. To treba prijať.Ako baránok, ktorého
vedú na zabitie. Neodporovať tomu.Ľudia sa neraz veľmi čudujú,
prečo toľko trpia práve oni s jemným srdcom a tí s hrubosťou v srdci
sa bavia a hlasno rehlia. Raz precitneme a zachytíme hlbšiu realitu.
Keď zostúpime s Kristom do pekiel,ktoré sú veru rôzne aj tu na zemi.
Kontakt s Duchom Svätým nám dáva ISTOTU , že poctivá krížová
cesta skončí vzkriesením.Nie nedeľným zúfalstvom nad pohnojením
cintorína. Ale kraľovaním s Kristom v tej oblasti a nad tými, za kto-
rých si niesol kríž a si sa obetoval. S láskou a nezištne.
Kto tieto spirituálne túžby slúžiť a obetovať sa nemá, toho láska je
biedna. Ak nie je žiadna, tak ide o tzv. duchovne mŕtveho.Veľkého
sebca. Aby sme sa stali obetnými baránkami, na to musíme dozrieť
z naivnej viery k zrelšiemu poznaniu a
k srdcu, ktoré vidí.
Ako nám to pripomína Benedikt XVI. v Deus caritas est./17/
To sú tí panici z Apokalypsy, ktorí nasledujú Božieho Baránka
všade, kde treba ísť,čiže kde je niečo choré a kde treba aj liečiť./18/
Na negatíva nenadávajú ako slepci ducha, ale berú ich ako šancu
k spirituálnej práci. Skôr ticho ďakujú za PRÍLEŽITOSŤ.
Treba aj upratať tam, kde to niekto porozhadzoval.
Michaela má rakovinu prsníka.Podstúpila jeho amputáciu.
Ako žena bola zdrvená.Ale pokorne to znáša a prináša ako obetu
za tie ženy, ktoré sa necudne pýšia pekným poprsím.
Radoslav má rakovinu žalúdka.Z jedla nemá žiadnu radosť.Skôr
opak.Dlhšie mu trvalo kým prijal svoje navštívenie ťažkým krížom.
Rozmýšľa nad tým, že Kristus v ňom asi trpí za mnohých, čo žijú
príliš konzumne, hrešia žalúdkom a bez výčitiek sa až obžierajú.
Tadea, rehoľná sestra, nemá zo sexuálneho života nič.Pochopila, že
sa má obetovať napr.za tých, čo smilnia láskou,ktorej chýba Láska.
Martinovi odišla manželka.Veľmi ho to bolí, lebo ju má stále rád.
Čo, keď v ňom trpí Ježiš za mnohých, čo sa unáhlene rozvádzajú?
Dana nemohla mať osem rokov s manželom dieťa.Veľmi ich bolelo,
že tie, čo dieťa mať môžu, idú na interupciu.Alebo iné idú na umelé
oplodnenie.Asi Ducha Sv. v nich to bolelo.Títo manželia to prežívali
s vierou. Dieťatko sa narodilo.Ich krížová cesta trvala osem rokov.
Jozef sa zamiloval.Dievča ho dva roky odmietalo a ľahkovážne sa
zahrávalo s jeho citmi.Prežil si z toho poriadnu kalváriu.Svitlo mu,
že asi takto trpí možno aj Boh, keď mnohí odmietajú Jeho Lásku.
Toto a mnohé iné sa deje v skrytosti.Mnohé aj iné prekrásne príbehy
naplnené nie hereckou obetou a láskou svet ani netuší, že sa tu dejú.
Raz sa o nich dozvieme úplnú a dojímavú pravdu.A to, čo dnes bulvár
považuje za strašne dôležité, bude ničím a bude smrdieť ako záprdky
na smetisku.Tí však, čo nezabudli na Pána ,nebudú veru zahanbení.
64. DOSPELÉ DETSTVO

Väčšina z nás sa narodila v usporiadanej rodine, počali nás z lásky,
mali sme starostlivého otca a milujúcu mamu.Detstvo bolo plné zážit-
kov a vianočných darčekov.Mnohí nevieme, čo je hlad ani vojnová hrô-
za.Veľká noc bola pre väčšinu z nás o kačičkách, zajačikoch, sliepoč-
kách,husičkách a vajíčkach. Symboloch prebúdzajúcej sa jari života.
Polievačka vodou s korbáčom v ruke a popíjaním po domoch a voňav-
kovaním dievčat je síce zaujímavou iniciáciou na inšpiráciu, ale poriad-
neho, čiže aj duchovného muža, nutne musí niekedy napadnúť, že na
tieto zábavky pre mládež stvorený nebol.A žiť len pre nejaké symboly
a tradície to je pre prebudenú bytosť a dospelého muža ako šaškáreň.
Tak sa bavkajú iba chlapci, čo nestihli poniektorí ešte ani na dôchod-
ku dospieť.Bodaj by každé dieťa zažilo svoj detský raj vo svojej rodine.
Avšak príde koniec nášmu telesnému detstvu a máme tuším aj povin-
nosť vojsť do stavu dospelého človeka. A tu dostáva naša infantilná
a dlhé roky živená naivná ilúzia o len pozemskom raji poriadny úder.
Zistíme, že nie všetky deti zažili to, čo my.Niektoré boli kruto počaté
v znásilnení, iné v stave opitosti a ďalšie sú dodnes zabíjané. Mnoho
je tých, čo sú vychovávaní v rozvedených, nekompletných rodinách ,či
odložené v detských domovoch.Mnoho ľudí žije pre človeka v nedôs-
tojných pomeroch.Naše správy pre dospelých prinášajú denne zvesti
o tom, že okolo nás sú rôzne podoby zúfalstva.A v kostole zistíme,
že Veľká noc nie je o mláďatkách, ale o zrade a zabití Krista, ktorý
učil ľudí, aby sa mali navzájom radi, a skončil za to ako zločinec
ukrižovaný na kríži.Po tomto zistení, o čom je veru tiež tunajší život,
stŕpnu od hrôzy i tí najsilnejší . Málokto si v dospelom veku a jeseni
života zachová naskalenú detskú radosť vo svojom pohľade na okolitý
svet.A predsa sa to dá. Kto si zachová milosť Božiu v srdci a počas
života robí pokánie za iných, ten bude radostne detsky ľúbiaci i keď
bude jeho telo staršie, i keď videl mnoho boľavého a veľmi smutného.
Zbehovia si vychutnávajú porážku.Zbití svetom, ufrflaní, umrau-
čaní,sťažujúci sa, apatickí, obviňujúci, sklamaní, nepoetickí, hluční,
nehumorní…To sú tí,čo veľmi milovali vonkajší svet, a umožnili mu,
aby sa do nich nasťahoval.Amatéri života.Zabudli premýšľať, miesto
toho si vymýšľali, nafukovaním sa si namýšľali, a v starobe im zostane
iba domýšľanie.Stratu detskej nevinnosti v duši prezrádzajú agre-
sívnym hladom po ďeťoch a vnúčatách. A to len preto ,lebo zabudli
truľkovia na to najpodstatnejšie: nasledovať Božieho Baránka v jeho
veľkej obeti.Vrchol dospelosti je detský stav ducha.Ten sa neklame,
že je dohotovený.Ak sa má dostať muž z detsko-mládeneckého stavu
do pravej mužskej zrelosti, tak jednoducho príde čas a toto si v živote
veru musí absolvovať.A žena má v tom duchovnom boji mužovi pomá-
hať svojou spoluúčasťou.Ako Mária, ktorá verne stála pod krížom.
Tam, kde sa má zrodiť normálny človek, tam majú byť zjednotení
v láske muž a žena. Otec a matka. Muži sa bez žien nestanú otcami,
ale octami.Preto mal ozajstný svätý aj nejakú svätú kdesi nablízku.
Ak ste svedkami otrasných vecí v spoločenstve, vedzte, že za tým je ne-
jaké dlhoročné skryté vyčíňanie spirituálnych homošov, lesieb, pedofilov.
Životu treba dať PORIADOK.
Nekriviť poranenú prirodzenosť,
ale milosťou ju narovnať, uzdraviť
a pozdvihnúť k nebesám.
Kristova Láska to s nami myslí vážne. Priemieňa nás na vznešených.
A toho, kto na ňu vážne neodpovedal, zdrapnú postupne temné sily.
Naštopajú ho pilinami a vykvasí na debila.Dogebrí sa sám.Jeho vnút-
ro bude obsadzovať tzv. dočasná japonská vláda, ktorej prezidentom
bude Harašimu, premiérom Šidilidi a predsedom parlamentu Kaka-
nato. Ministrom financii Šiditaky, ministrom vnútra Moceho, minis-
trom kultúry Jetobulo. Ministerstva zdravotníctva sa ujme Očipuči,
ministerstva práce Máhysáki a ministerstva obrany Akýsi Vypisito.
Čiže záver karnevalu bude pre hlupákov poriadne komický, a tiež
i tragický.Nech nás len učí jemne inteligentný humor Ducha Svätého.
Nesvätých duchov čakajú extrémy.Po rehleniach strašidelne zvážnejú.

65. PREČO MILOVAŤ NEPRIATEĽOV ?

Ako had sa plazia niektorí jedinci a striehnu na pätu, čiže na vhod-
nú chvíľu či slabé miesto tomu, kto s nadšením koná niečo užitočné.
Potom ho do tej päty uštipnú a vstreknú prudký jed.Ten naivného nad-
šenca privedie do stavu, kedy sa chce vykašlať na všetkých a na všetko.
Ten zákerný jed má meno ľahostajnosť. Každý kto chce slúžiť a po-
máhať dobrým zámerom v spoločnosti a Cirkvi sa s niečím podobným
stretne. Týmto jedom sú naplnení tí, čo sa plazia po zemi, čiže sú za-
meraní iba na pozemské záujmy. A rôznych jedov sú plní preto, lebo
nežijú poriadne duchovným životom. Možno ich poštípal niekto iný.
Možno svoju sepsu v krvi poriadne neprečistili. Možno sa totálne spi-
rituálne zanedbali. Čo s tým, ak sa do nás táto pliaga smrti dostane?
Tá sa na potešenie temných síl dostáva a rada napchá práve k tým
najhorlivejším a najcnostnejším. Vtedy treba nechať každú robotu a
poriadne sa z toho, ako pri telesnej chorobe, vyliečiť. Zobrať lieky sa-
moty a infúzie modlitieb. Najlepšie rozpúšťadlo všetkých jedov je
sv.ruženec. Je tu veru duchovná vojna.Temno útočí na tých najlepších
na druhej strane barikády. Kto nevie o čom hovorím, tak sladko spí.
Zlodeji dobrej nálady sú všade. Pozor na nich.Najprv chcú unaviť a
potom uštvať. Lampu viery chcú vykradnúť o olej nadšenia a hľbky.
Prečo ich máme milovať, to však neznamená si s nimi padať do ná-
ručia, je aj to, že nás upozorňujú na naše slabé miesta.Na tzv.pätu.
Nezakrytú slabinu v našom duchovne.Neraz sa stane, že usmievajúci
sa priateľ nám naše slabé miesta prehliadne, ale útočiaci nepriateľ, to-
mu akoby čosi vnukalo, aby sa pustil presne tam, kde nás to „položí.“
A za toto je naozaj milovania hoden. Vyspelí duchovia nevyhľadávajú
neustále tých, čo ich potľapkávajú po pleci. To robia iba duchovní učni.
Tovaryš cíti, že v problémoch jeho viera rastie. Majster, ten sa rôznym,
pre učňov navonok hrôzam, priam teší, aby dokázal svoje majstrovstvo.
A svätec preto, aby si odskúšal, či jeho svätosť nie je iba predstieraná.

66.ABY SME SA NESTALI OBEŤAMI SVADBOHOLIZMU.

Predstavte si svadobné zhromaždenie v katedrále. Všetci pekne oble-
čení. Kňaz povzbudí prítomných patetickou kázňou o hodnote vernos-
ti. Všetko prebieha podľa kostolného poriadku. Ženích s nevestou si
nasľubujú hory – doly. Svadobný pochod ich vyprevádza von, kde by
sa ženích zahľadel na inú ženu s veľkým poprsím až tak, že by mu
sánky spadli. Hoci ide iba o ľahký hriech, ako by sa asi cítila neves-
ta? Asi by mu dala kyticou po hlave. A ako by sa cítil ženích a jeho
rodina, ak by si nevesta odskočila počas svadobnej zábavy zašpásovať
si i iným fešákom? Asi tak sa cíti Duch Sv. v nás, ak sme neverní
v ľahkých či ťažších pokostolných nevernostiach. Myslím tým modlár-
čenie v storakých podobách. Čiže to, že svoju najväčšiu lásku a pozor-
nosť, ktorej sme schopní, dávame stvoreniam a nie tomu, komu patrí:
Stvoriteľovi.Zachovať si čisté srdce znamená totiž dať si pozor presne
na toto. Neraz naše svadby zakrývajú iba naše spoločné modlárstvo.
A potom sa čudujeme, že máme toľko vtipov o ľudskej láske, ktoré
iba nadľahčujú často ťažobnú rodinnú reality show.Preto je tam toľko
trápenia a sľz. Začína to rozjarenou zamilovanou opitosťou a končí
veľkou osamelosťou u žien a zatrpknutosťou u mužov. Málokto skú-
ma, prečo je to tak. Málokto z mužov sa úprimne modlí pred sobášom,
či náhodou nežiada za manželku tú, ktorú Božie plány neurčili nieko-
mu inému . Niektorí to zistia až po troch deťoch. Máloktorú zo žien
napadne, ako sa asi cíti pravý Ženích pri jej silných bábetkových zách-
vatoch.Neraz sa stáva,že mladý človek je pod tlakom svojej rodiny,kto-
rý ho núti plniť rodové programy s nesvätým pozadím. Tie túžia veľmi
silno po vnúčatách.Po detskej nevinnosti, o ktorú sa pred rokmi unáhle-
ne a polofrajersky pookrádala, a v malých detváčikoch si myslia, že k
nej ľahko prídu.Prídu, ale iba dočasu.Podobne nachvíľu si vyrieši svoje
chúťky nepravý manžel, ktorý si myslel, že v tele svojej ženy našiel tú
konečnú drogu, ktorá ho trvalo nasýti. Zakrátko zistí, ako sa zmýlil.
A podobne sa zmýlila i mladá pani, keď si myslí, že tá najväčšia
istota a antiosamelín, aké môže mať, spočíva iba v pozemskej rodine.
To, čo spomínam sú tie modličky, s ktorými si zákonite „posmilnia“
tí, čo nedali prvé miesto v srdci Bohu.
Ak na toto nebezpečie modlárstva neupozorní kňaz, a začne dávať
najväčší dôraz na veci v manželstve druhoradé a treťoradé, čiže na rôz-
ne veci telesné, materiálne a iba fiktívne, prezradil by iba svoju neprofe-
sionalitu. Katolíckosť nepohŕda nijakou z oblastí života. Venuje sa
čestne každej.Ale má bedlivo strážiť veci podstatné a má im dať oveľa
väčšiu vážnosť ako tým nepodstatným záležitostiam.
Jednou s najväčších modiel, ktorú ľudia hlboko uctievajú je svadba.
Preto zažívajú toľko trpkého octu v tejto oblasti po hltaní zákuskov.
Pozemská svadba nie je našim konečným cieľom.
Je a má byť predobrazom a prípravou na svadbu nebeskú.
Kde sa sobáši ľudská bytosť s Kristom, Pravým Ženíchom.
Preto sa praví manželia neponáhľajú ani s párením ani svadbením.
A dávajú pozor, aby si neurobili jeden z druhého „boha a bohyňu“.
Ani zo svojich detí a vnúčat bôžikov, čiže absolútne hodnoty bytia.
Či pachtenie sa muža po sexe a ženy po bábätku je sviatosť ?
Začal s kresťanstvom ten, kto miluje 1O x viac ako Boha svojho
manžela? Viac svoju manželku než Cirkev.Nadovšetko svoje deti?
Modla je veľká hodnota, ktorú nerozumne povyšujeme nad Boha.
Kto si dá na to pozor, vyhne sa mnohým sklamaniam.
Tí, čo tajne modlárčia, sami si takto programujú svoje budúce tresty.
A odovzdávajú tieto„dedičstvá“ako rôzne tlaky na svojich potomkov.
Tá pravá svadba sa začína úprimným odovzdaním sa Bohu.
Kde on miluje v nej Pannu a Matku, a ona v ňom Pravého Ženícha.
Muž so ženou majú vydržať až do smrti.Tá môže byť nielen fyzická,
ale i citová, ,morálna či náboženská. Pravej láske ani smrť neublíži.
Boh a jemu verná bytosť posielajú lásku aj tomu, kto neverne zlyhal.
Kto modlárčil, prejde zo zamilovanosti do stavu závisti a nenávisti.
Chyba, ktorej sa nevyhne väčšina, ktorá podceňuje vieru, je náhlenie
sa v spojení s druhým pohlavím. Toto spojenie sa pociťuje ako spáso-
nosné. Ide totiž o zážitok zjednotenia. Človek sám je bez svojho do-
plnku ako ochrnutý. A pri láske k inému pohlaviu je zrazu ako
očarovaný.Zažíva konečne radostnú kompletnosť.Keďže sa tu plodia
aj deti a tvorí rodina, dáva to zmysel a ľudí to robí aj zodpovednými.
Rozčarovanie sa však dostaví za krátky čas. Muž zistí, že je vitamí-
nami svojej manželky akýsi predávkovaný a začne vyhladovane poku-
kovať po iných ženách. Ju zas stále častejšie bolí hlava z mužovho
stále väčšieho smädu po uspokojení. A čím má väčšie ego, tým duchov-
ná žena viac trpí a odháňa ho od seba, a potešenie nachádza v starost-
livosti o detičky. Neduchovný muž z nej utvára stále ostrejšiu sekeru.
Málokto tie tlaky vydrží.Preto sa dosť ľudí rozvádza.To sa deje tam,
kde podcenili modlitbu a obetu.Samoláska si hľadá pohodlnejšiu part-
nerku či partnera a je teda hrozné, ak sa tieto hriechy rodičov hádžu
na potomstvo.Eštehoršie je,ak si niekto zrealizuje aj po fyzickej strán-
ke vzťah k rovnakému pohlaviu. Tu sú záchranouou iba platonické
vzťahy. Ak sa to nedokáže, rastú hriešne egá a zväčšujú sa trápenia.
Rozklad ducha po vystriedaní mnohých z opačného pohlavia a potom
aj niekoľkých z toho svojho končí vyhladovaním po tom, čo bude inten-
zívne chýbať: po deťoch. Boh netvorí pedofilov. Rodia sa ony sami za
dlhoročnej hriešnej spoluasistencie toho, kto zabudol v erotike brzdiť.
Tak tento hrozný scenár by sa mal vyhnúť tomu,kto si ľudskú lásku
nedáva na prvé miesto. Tomu sú vzácnymi prostriedkami čistota, pa-
nenstvo a celibát. Viacerí duchovní manželia zistili, že im po rokoch
sex prináša iba problémy a zvolia si bratskosesterské vzťahy.Čiže par-
tnerský druh celibátu. A sú v ňom šťastní. Toto by mal byť náš cieľ:
tešiť sa z Božej prítomnosti v sebe i vo vzájomných vzťahoch. Erós je
v nám v tom pomôckou. Ak budeme žiť pravdu, nebudeme ho mať za
nepriateľa, lebo nám napomáha stať sa novým človekom. Kto žije v lži,
ženie ho to k svadboholizmu s človekom starým a neskôr aj úchylným

SLOVÁ NA ZÁVER.

Na svete je veľa bolesti.
Napriek všetkému je každý náš deň Božím darom.
Keďže utrpenia sú veľké, musí existovať ich protipól, veľké radosti.
My Kristovi služobníci vieme, že po Veľkej noci príde Veľké ráno.
Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.
Kto sa odovzdá do Božích rúk, bude mu neraz do plaču.
Ale za istý čas, a už tu, to bude stáť za to.
Nech nás nemýli a neznepokojuje fakt, že nie je veľa tých,
čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.
A je mnoho tých, čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.
Či nie sme pozvaní na Baránkovu Hostinu všetci?

A KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU,
ĽAHŠIU CESTU,
PO ČASE SÁM ZISTÍ, ŽE SI
ZVOLIL NEROZUMNÚ OBCHÁDZKU.
CESTU DLHŠIU A ŤAŽŠIU.

Sedembolestná Sv.Panna

Príčina našej radosti,
pomáhaj nám spoznávať
aká je naša autentická cesta k Bohu,
a zostať Božiemu plánu
v našom pozemskom živote verným,
aj vtedy, keď sa nám darí,
ale i vtedy, ak k nám prídu ťažké chvíle.

Čerpané z týchto prameňov

1. Mt 3,11
2. Mk 10,38
3. Pavol VI. Evangelii nuntiandi, VII,76
4. Obrad pomazania chorých, KSFX, Badín,2005,str.39
5. Mt 16 kap.
6. Deus caritas est, 1.časť 3 – 11
7. Teologie tela, Paulínky, Praha, 2005, LXVII, str.308
8. Katolícke noviny, 2007, č.18, str. 7
9. K.Schatz SJ,Dejiny pápežského primátu,2001,Brno, str.60- 62
1O.Jan Pavol II. Fides et ratio
11. Jn, 9. kap
12. Jer 2,13
13. Richard Rohr, Slobodní od slobody, Zrno,1997,str.148-149
14. Boh a svet, Rozhovor s kardinálom J.Ratzingerom, str.263
15. Lev XIII., Rerum novarum
16. Katolícke noviny, 2007, č.11, str.3
17. Deus caritas est, 2.časť, 31,b
18. Zj 14, 4

Podstatné veci

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Čo sú tie veci podstatné?

Evanjeliová jednoduchosť je až zarážajúca. Povedal….uveril….uzdravil sa. …..uverili i ostatní….Je to síce správa z tohto sveta spred 20. st., ale je to také jednoduché, akoby z inej planéty. My už žijeme v oveľa komplikovanejšom svete. Tu už to nie je také jednoznačné ako v rozprávke. Dobro so zlo je v našej realite oveľa viac poprepletané. Málokto jasne vidí, čo je biele a čo čierne. My sme už mentálne podkutejší a tieto jasné správy o víťazstve dobra už takto nezažívame. My sme už z pyšnejšieho sveta, kde je tým viac komplikácií, čím sa herecky tvárime, že sme dôležitejší. Čím sme bohatší vonku, na udalosti, na veci, na jedlo, na tituly, tým chudobnejšie sú naše správy o duchovnej sile, o ktorej čítame v Novom Zákone. Bratstvo znamená, že sa ku sebe chováme normálne ako seberovní. Temné sily zasiali medzi nás jed pýchy a to nás odcudzuje. Berie kresťanom silu jednoty v podstatných veciach. Definoval niekto niekde, čo sú to tie podstatné veci v etike a viere? Alebo si to má určiť každý ako chce, čo nepredpokladám. A všetko čo máme v katechizme zas podsatné nie je.

Kritické zmýšľanie

Stále bude dôležité tzv. kritické myslenie, ktoré je nevyhnutné filozofom, dnešným akademikom, aby sme sa učili rozlišovať a neboli ako naivné ovce, ktoré zobú z ruky kadekomu. Kto ho nemá, je chorý člen stáda a potrebuje sa vyliečiť, to znamená osamostatniť. Nabrať ten kráľovský odstup. Nebyť v duchu zlepený s nijakým stádom. Kto ho nemá, môže na svoju naivitu doplatiť. Kto ho má prehnane vyvinuté, spôsobí mu to tlak na iné časti mozgu. Nebude veriť nikomu a ničomu. Nádory agnosticizmu a skepticizmu v ňom začnú vládnuť. Udusia mu vieru, vyrabujú nádej a paralyzujú lásku. Nástroj slobody, čiže luxus myslenia, ho zotročí.

Tanec medzi črepinami.

Byť pre iných zrkadlom. A to nie krivým, ktoré urobí z človeka spotvoreninu. Karikatúru bez dôstojnosti s čapatými údmi a telom ako som to pred časom zažil v Prahe. Sto krivých zrkadiel a sto rôznych grimás. Ináč je to ohromná zábava. Ale tá exkurzia končila pohľadom do reálneho zrkadla . A to je Kristus. To je Pravda. Ostatní zakladatelia náboženstiev sú tie divné zrkadlá. Nekristovské sily to majú v pláne urobiť: nalákať ho na zábavu a sladkosti a potom z človeka vyrobiť najprv zábavnú karikatúru a neskôr aj znetvorenú obludu. Kristus to s nami myslí vážne. Tí iní si robia z nás posmech. Nebo pracuje na tom, aby z človeka niečo bolo, aby bol pekný a vznešený ako umelecké dielo. Aby bol zbavený ošklivosti, čiže gýča. A to na všetkých úrovniach. Ježiš uzdravuje celého človeka. Dnes sa o to pokúša tzv. holistická medicína. Náš Boh nás lieči integrálne, celistvo, vo všetkých oblastiach. Takto chápem katolicitu. Kto na ňu zabúda a venuje sa iba nejakej časti a na ostatné sa vykašle, to je sektár. Jeho ponuka je pár črepín z puknutej vázy kresťanstva. Duchovný život sa takto skomplikuje. Iba málokto sa dostane ku kráľovskému nadhľadu. Iba niektoré osobnosti zostanú bez úrazu po tanci medzi črepinami.

Podchladenie nelásky v chráme

V katedrále niekto zabudol zavrieť hlavné dvere. Hoci tam bolo príjemne temperované podlahové kúrenie z vonku išiel nepríjemný studený vzduch. Tá zima zvonku symbolizuje ducha sveta, ducha hriechu, ducha sebeckej lásky, ktorá sa dostáva do nášho chrámu. Či neviete, že sme Boží chrám ? Pýta sa sv. Pavol a v chráme máme povinnosť udržovať poriadok , chváliť Boha, počúvať múdrosť, zachovávať úctu, čistotu i teplo. Každá neláska je podchladenie. Je to ten nepríjemný studený prúd, čo chce z nášho chrámu vytisnúť príjemné teplo. Občas je dobré i vyvetrať na to je ten chlad, dobrý. Len treba vedieť, kedy zatvoriť, aby sme v cirkvi v rodine, vo vzťahoch, úplne nepremrzli.

Liečba tela a liečba ducha.

Šíria sa rôzne predsudky. Jeden z nich je, že je to za trest, byť kňazom v nemocnici. Pre niekoho možno aj, a pre iného skôr za odmenu. Veď oveľa viac chorí sú vonku, mimo nemocnice. Tu v špitáli sú ľudia skrotnutí a potrebujú modlitbu i Boha . Vonku sú tí tzv. telesne zdraví, ale majú vnútorné choroby. Napr. ateistický nádor na mozgu, žiarlivosťou napadnuté srdce, krv plnú tukov z dajakej nemiernosti. Niekto rieši rakovinu hrdla a iný nezmyselnosť svojho bytia. Niekto má dekubity lebo musí dlho ležať a inému už hnijú preležaniny v zabíjaní času. Liečiť iných je šľachetná práca. Liečba tela sa týka iba časnosti, ale liečba ducha večnosti. Je sto krát dôležitejšie. Možno som aj málo povedal.

Osvedčená prax, ale moderným jazykom.

Spirituálna chirurgia je exorcizmus. Kardiognostická diagnostika je tá správna duchovná rada. Hĺbková detoxikácia je dobrá sv.spoveď. Anamnéza je umenie výtiahnuť to podstatné z mnohých rečí. Hermeneutická exegéza je aktuálny výklad starobylých textov. Logoterapeutická indikácia je nájsťzmysel niečomu, čoho zmysel sme dosiaľ nechápali. Trefná kázeň je tak niečo úžasné, ako dať po dlhom zápase výťazný basketbalový kôš. Intepersonálna intervencia je taktné napomenutie. Vysokovibračná indícia ako tušenie niečoho utajeného. Metapsychológia je moderné pomenovanie teológie. Morálka sa bude volať raz etikoterapia. Vnuknutie strážneho anjela dnes voláme presná intuícia. Najvyššia forma komunikácie medzi ľuďmi je etika.
To pre toho, kto by mal komplexy, že vraj tomu, čo sa v Cirkvi venujeme je stredovek. Ponor do živej viery a tradície, čo ju zvonku chráni je stále čosi nové. To čo sa povrchným občanom zdá ako starožitnosť v sebe obsahuje supermoderná budúcnosť. Volá sa to aj večný život. Alebo aj práca s tajomstvom.

Hľadá sa dobrý človek

„Milosť predpokladá prirodzenosť.“ Je to starobylá zásada , dobrá a pravdivá dogma katolíckej viery. Čiže ten nadprirodzený nebeský život, ktorý spôsobujú sviatosti je dôstojné a správne dať tam, kde je niekto ľudský pripravený. Dostať sviatosti a veľa milostí dnes nie je náš problém. Máme toho viac než dosť. Nedostatkovým tovarom sa stáva ľudskosť, prirodzenosť a normálnosť. Kto si to zachová a pestuje, má čosi vzácne. A ak sa toho dotkne cez sviatosti Božia milosť, tak to bude krásne. Rôzne svätuškárske nepodarky, ktoré nechcú ani v zberných surovinách, sú tam, kde nie je normálny prirodzený základ. To potom bude vhodné iba ako číslo do nebeského cirkusu. Kto buduje svätosť a nerozvíja súčasne poctivú ľudskosť môže skončiť tragicky neslávne.

Herecká dokonalosť

Ošklivosť Cirkvi môže byť v tom, že máme prípravu na sviatosti, ale iba intelektuálnu. Naučiť sa nejaké formulky z katechizmu a odpapagájovať ich. Kto je dobrý papagáj, ten je aj dobre „pripravený“ prijať napr. sviatosť birmovania, či manželstva? A kto odpovedať nevie, je akože hlúpy a nepripravený? Po čase však zistíme, že intelektuálne na jednotku odpovedal možno aj neskorší zradca a poslabšie vedomosti mal ten, kto pri prenasledovaní Cirkvi sa zachoval charakterne. Budíček, bratia. Pekne odrecitovať to vedia najmä herci alebo počítačové stroje. Musíme si dať pozor a nemali by sme sa povyšovať na toho, kto nevie katechizmus naspamäť. Možno má iné kvality. Mučeníci v staroveku mnohé nevedeli a sú v nebi.

Prečo krstíte deti?

Pri návšteve traumatológie mi ktosi na izbe šplechol do očí: „Vy katolíci krstíte malé deti! Nanucujete tak svoju vieru ešte tomu, kto sa nedokáže brániť. To v našom zbore krstíme iba dospelých. Najprv treba uveriť, až potom treba pokrstiť.“ Zamyslel som sa. Nevedel som, čo na to povedať. Premýšľal som o tom. A asi na druhý deň som išiel znova na tú izbu a takto som ho poučil: „My krstíme, lebo taká je naša tradícia. Aj malé deti, ak si to želajú ich rodičia – katolíci, alebo niekto z príbuzných a rodičia nie sú proti. Je to iba pozvánka byť katolík. Nie rozkaz. A nikto nevie, či sa dieťa dožije dospelosti. A to má odísť nepokrstené? To by bola ale opovážlivá vizitka jeho rodičov, však?!“ Podobná chyba by bola nechať prirodzenosť dieťaťa neobmytú.

Cirkevníčenie? Jááj, cirkev ničenie…

„Je absolútne dôležité stať sa človekom.“ To je jedna z periel Benedikta XVI. Stať sa najskôr dobrým človekom je fakt zásadné. Strašné problémy svojmu okoliu robia namyslení „svätci“. Ich neľudská svätosť je žihadlo, tzv. osteň, ktorým zraňujú iných. Antikristovský a asi najhorší nepodarok, ktorý spôsobuje odpor voči Cirkvi a veľa trpkosti vo vzťahoch vnútri. Je to gýč, ktorý sa drzo tvári, že je to umelecké dielo. Ak sa niekto takto postihnutý dostane do čela, tie tlaky vydržia iba pokorní. Ostatní normálni sa urazia a založia si novú cirkvičku. Budú ponúkať novú črepinu. Začnú tak nevedome s ohlasovaním evanjelia cirkevníčiť, čiže cirkev ničiť. Za ich odpad raz však bude zodpovedať aj ten, kto ich svojou pýchou pohoršil.

Antikrist je neľudský Kristus

Sv.Ján apoštol definuje antikrista ako toho, kto neuznáva, že Ježiš prišiel v ľudskom tele. Hlbšie pochopené a pretlmočené do jazyka našej doby je to ohlasovanie Krista ale bez normálnosti a vyzretej ľudskosti. Neľudský kristus je Antikrist. Podobný extrém je prílišná až zmäkčilá ľudskosť. Stretol som sa s ním vo viacerých podobách aj uprostred cirkevného diania. Môžem iba dosvedčiť, že je to zropušená obluda. Žaba na prameni.
Nepríťažlivá a iných odpudzujúca. Za veľkou prácou vykonanou navonok ukrýva obrovské lajdáctvo pri vnútornej práci. Zanedbanie mystiky života. Podstaty. Je to ponuka očistcového provizória, čiže malého pekla, ktoré sa raz skončí.

O biskupovi

Biskup, podľa sv. Pavla má byť nie pijan a bitkár. Čo je povedané tak starodávnym jazykom. Do modernej reči by sa to malo asi lepšie preložiť, že nemá byť opitý nikým a ničím, ani sám sebou, ani mocou, ani predsudkami. Má mať triezvy pohľad na svet i na Cirkev. A že nemá byť bitkárom, znamená, že nemá vyvolávať konflikty. Benedikt XVI. v knihe Svetlo sveta trefne uvádza, že by mu nemala chýbať predovšetkým odvaha a schopnosť vytvárať tím božej rodiny okolo seba.
Pred rokom sme odprevadili na večnosť o. biskupa Rudolfa Baláža. Vysvätil nás ako prvých v 1990 r. z tých vyše dvesto kňazov za 2O.rokov. Páčila sa mi na ňom, a nielen mne, jeho razantnosť, lat. fortitudo. Vzbudzoval rešpekt ako poriadny chlap. Mal v sebe čosi z radikality a jednoznačnosti sv. Jána Krstiteľa a starostlivosti sv. Karola Boromejského. Veľký budovateľ a bojovník. Jeho obrovské pracovné nasadenie a cirkevná horlivosť boli nadpriemerné. V mnohom bol kňazom dobrým príkladom. Medzi slovenskými biskupmi mal asi najväčšiu odvahu.
managerské talenty i skalopevné sebavedomie. Za mnohé sme mu vďační. Keď kázal k veci, Slovensko nespalo. Pobitú diecézu navonok pozdvihol a obnovil. Raz som mu povedal, že v duchu mu boskávam prsteň za to, kde ma ako svojho kňaza umiestnil. Malo to koncepciu a bolo to podľa Božej vôle. Tú nám treba hľadať ako prioritu.
O ňu som sa veľmi vážne modlil a snažil, a bol to on, kto mi asi najviac v kňazskej službe pomohol a asi aj poranil. Aj to asi patrí k veci. Bola to veľká škola.

O titulíkoch a tituloch

Tituly, pečate moci tohto sveta sú potrebné ku tomu, aby sa človek stal účastným inštitúcií a ich pôsobenia. Dá sa tak do nich zaradiť a slúžiť ľuďom. Kto má tento úmysel, je to v poriadku a v súlade s dobrými mravmi. Ako všetko, aj toto sa dá zneužiť. Titulmi a mocou sa dá opiť. Vtedy už začína nemorálnosť. A niekomu sa môže stať, že sebaoslave prepadne, tak ako alkoholik. Nadbytočné tituly mu vykŕmia ego tak, ako vypasený pupkáč má desiatky centimetrov nadbytočnej slaniny pod košeľou. A ten človek sa stáva problémom aj pre iných. Sám je sprznený a przní aj študentov. A čím viac nadbytočných titulov si prisvojil, tým na bezvýznamnejších prácach v nebeskej spoločnosti sa podieľa. Robí sa potom dôležitý. Strápňuje sa, lebo má komplexy nedôležitosti. Tu sme len krátko.

O komplexe nedôležitosti

Doslova pchaním sa tam, kde to páchne, kde nepatria, spojením sa mocou, ktorá im neprináleží, sa človek postupne stáva nadčlovekom. A jeho pýcha sa bude prejavovať v takej neľudskosti, aká veľká bola jeho rozdrapenosť v duchu. Evanjelium nám odporúča chudobu v duchu, čiže pokoru. Svet ten ponúka nafúknuté falošné sebavedomie. Takýto zúfalci sú potom ješitní, robia sa dôležití. Prečo? Lebo prežívajú hrozne boľavé komplexy nedôležitosti. Tie sú vo vnútri tým silnejšie, čím sú navonok viac akože dôležitejšími. Aj toto je tzv. „inteligentný“ nihilizmus a opak bratstva.

Hrôzy nadváhy alebo neprizabiješ ani sám seba.

Žijeme v takom blahobyte, o akom sa našim predkom ani nesnívalo. Taká ponuka áut, elektroniky, šiat, cédečiek, kníh, topánok, jedál. Avšak vzduch je infikovaný túžbami stále sa čímsi kŕmiť, až prekrmovať. Je to zloduch konzumizmu. A my dýchame tento nemiernosťou zatoxikovaný vzduch našich miest. Nemôžeme ho nedýchať. Občas ideme do hôr, aby sme si oddýchli a nadýchali sa čerstvého vzduchu, v ktorom nie je toľko nemiernínu a pažravínu ako tam, kde žijú svetskí ľudia. Treba nám týždenne aspoň dva očistné dni, kedy jeme iba minimum. Lebo inak nám hrozí tuková rozdrapenosť. A s nadváhou prichádzajú aj ďalšie problémy. Napr. škaredenie. Aj estetika káže mierniť sa a telo veľa nenafukovať, ako keby malo o chvíľu explodovať. Treba kupovať iné šaty. Viac sa človek potí. Pot smrdí. Je unavený. Stále by nadbytočne spal. Nadváhu treba stále nosiť so sebou. Sú s ňou problémy pri dvíhaní, ak je človek v nemocnici či ako starší nevládny doma. Trpia kĺby, srdce, pečeň, obličky. Stráca sa zdravé sebavedomie. Dáva sa tým zlý signál pre okolie, že viac prijímame ako dávame, čiže že sme sebci. U nás kňazov je to aj hanba. Bachráč, ktorý otŕča všetkým svoj pomník nad padlým hrdinom na ukážku, iba prezentuje svoju neinteligenciu dlhodobé až trestuhodné nestaranie sa o seba samého.

Z posledného miesta

Niekto má tituly, vedie prednášku a ukazuje, aký je vedomosťami našprtaný. Ako je nad inými a ako poslucháči sú pod ním. Ťahalo ma to celý život radšej medzi tých žiakov, poslucháčov, sluhov. Lebo viem a som si viac ako istý, že sa to raz otočí. A poslední budú prví. Všimol som si, že ten, kto si niečo odžil a čo po prednáške dá jednu trefnú otázku alebo vtipne zdiagnostikuje tému je oveľa ďalej než ten, kto nás dlho poučoval iba naštudovaným, čiže odkukaním niečoho, čo zažil iný.

Kto je kráľ a kto blázon?

My muži máme v sebe tendenciu byť v niečom prví. Preto tá súťaživosť, snaha o predbiehanie sa, naháňanie sa za bodmi. Satan nás však klame, že byť kráľom je mať pozemky, peniaze, vládu nad osudmi iných, veľa žien, vojsko. To je iba vonkajšia pýcha. Pokora učí, že byť kráľom je ovládať poddaných svojho tela, napr. úst, brucha, túžby vynikať či pohlavného orgánu. Riadiť vlastnosti svojej duše, žiť svoj osobný príbeh, nebáť sa ako sraľko života, zakusovať radosť z tajomstiev prírody, , mať mnoho dobrých skutkov, lásku a pokoj v srdci. Čiže robiť poriadne mystiku. Teda vedieť niečo o spirituálnom kapitále. Tí, čo majú toho veľa vonku, predstierajú, že sú králi, sú iba veľkí blázni. A tí, čo im to závidia, lebo nemajú ani vonku ani vnútri sú blázni zatiaľ malí.
Príbuzní, niekedy horšie na tom než pacienti
Prídu nahlásiť ku nám do kaplnky chorého jeho príbuzní. Ako dnes. Buď je to manželka, dcéra, sestra, brat… Chvíľu ich počúvam. Keď porovnám ich stav oproti samému pacientovi, tak je ich stav po psychickej stránke oveľa horší, než pacientov. Aj po fyzickej stránke. Neraz sú to slzy a strach. Nenájdu vo mne plačka, čo s nimi budem lamentovať, ale mužne ich vyzývam k reálnemu postoju k veci. Ak vnímajú tak k duchovnému pohľadu. A tých najzrelších aj k duchovnému boju. Sebaľútosť, nedôstojné mraučanie a zbabelé jajkanie ponechávam pohanom a iným sociálnym služobníkom.

Na úteku pred tichom

Táto civilizácia, to sú ľudia na úteku. Nemocnica je miesto, v ktorom sú pacienti donútení okolnosťami sa spomaliť. Zdravotníci sú nútení sa niekedy zrýchliť. Systém ich núti podávať výkony. Stačilo by napr. prijať na oddelenia viac personálu. Na to však treba nejakú miliardu, ktorú potrebujeme radšej kdesi vytunelovať a použiť napr. na úplne zbytočné bilbordy. Nemocničné fofry sú nasadením sa za vec. Veď ide o život. A to treba oceniť. Najmä vtedy, ak každá sekunda je vzácna. Ale to nie je vždy. Pre ostatných by bol potrebný kľud v pohyboch aj reči. A ten má málokto. Kaplnka je tu na to, aby sme sa tu stíšili. Poďakovali, vpustili do seba Božiu lásku. A potom s láskou sa starali o chorých. Nepokojom im ublížime. A na seba prezrádzame, že duchovne spíme, ak pobehujeme bezducho hore-dole. Niektorí pacienti majú až príliš telesného pokoja, lebo celý deň ležia. Majú však niektorí nepokoj vo vnútri. Ak nevedia trpieť, vydávajú hlasné zvuky. Ak nevedia čo zo sebou, preháňajú personál. Jeho trápením sa asi nachvíľu zbavujú svojich múk. Nenaučili sa trpieť.
Tí, ktorí trpia s Kristom vedia byť nenápadní a ticho.

Dva druhy pokánia.

Jeden z posledných prejavov kardinála Špidlíka bol o dvoch druhoch pokánia.:
1. Metanoia
2. Penthés
Pokánie prvé je obrátenie sa v konkrétnom čase, skutok pokánia napr. pri sv. spovedi. Pokánie druhé je celoživotné. Je to dlhoročné hľadanie a plnenie Božej vôle a postupné opúšťanie všetkého zbytočného, čo nás duchovne zaťažuje. To prvé je pre amatérov, to druhé pre profesionálov. Pri začiatku každej sv. omši je úkon kajúcnosti. Aj tu sa deje čosi, čo pri spovedi. Aj toto je jedna z foriem pokánia, ak sa mechanicky neodflákne. Aj takto sa dánaše vnútro detoxikovať od tzv. hriešikov. Duchovne dozretí ľudia už primitívne páchanie hriechov ku potešeniu sa zo života nepotrebujú.

Rozkošný santa kontra zdravo prísny muž

Santa Klaus, alebo Sv. Mikuláš. Môžeme si vybrať, ktorého z nich budeme nasledovať ako mužský vzor. I keď sa hovorí, že poriadny chlap a dobrý otec nemusí nosiť darčeky, ale nech donesie rodine dar najpotrebnejší a to sám seba, predsa otec rodiny, či biskup ako otec diecézy, by mal obdarovať svoje deti či veriacich dobrými darmi, ako to robil sv. biskup Mikuláš. Iný vzor, muž bez zdravej prísnosti, Santa Claus, sa špecializuje na vonkajšiu i vnútornú obezitu. Rozmaznáva detičky zbytočnými darčekmi, od ktorých tučnejú, dáva prihlúpe otázky, jeho dobrota je teatrálna, chovanie šašovské, duchovne je mimo a sexuálne úchyl. Keďže plakať nad svojimi biedami nevie, radšej sa stále iba usmieva. A keď mu kútiky začnú padať, tak to okamžite doladí novým poldecákom. „Úžasný vzor“ pre pomýlených a nedozretých mužov, čo obdarúvajú ženy falošnými objatiami, infantilov rôznymi plieškami ako vyznamenaniami a deti doslova daromnicami, ktoré im už vypadávajú z plnej skrine.
Veľmi je dobre, že tieto dva protiklady máme navonok v Cirkvi i vo svete. Iba slepý by si nevšimol tie podstatné rozdiely u normálneho muža a u trápneho pupušbugriša.
Ak muž žije duchovne, premení sa tak na normálneho a potom na dôstojného až na svätého. Ak miluje nie Boha, ale svet, premení sa na šaša. A neskôr na starého blázna.

Vitajte medzi miliardármi.

Rozmýšľame vraj iba 5 percentami svojej kapacity a asi iba v jednej polovici mozgu. Osprostení vonkajším svetom si uvedomujeme iba moc peňazí. To, že máš normálnu pamäť je obrazne povedané iná miliarda. Alebo ak máš prácu čo ťa baví a je iným prospešná, to je tiež miliarda. Ak máš niekoho rád a on, ona teba, miliarda ďalšia. Ak máš oči a vidíš, či to nie je hodnota väčšia než miliarda? Alebo že počuješ, chodíš, cítiš, že ti chutí jesť, že normálne spíš… Ak si dostal slušných rodičov. Alebo že tvoj život má zmysel. Že máš zdravý úsudok. Dobrého priateľa. Milú kolegyňu. Kresťansko katolícku vieru. Zdravé dieťa vedľa seba. Či to duchovné večné dieťa v sebe. Iba veľký hlupák berie tieto veci ako samozrejmosť a neuvedomuje si, že každá z nich má hodnotu, obrazne povedané miliardy. Ba aj väčšiu. Chcieť plniť Božiu vôľu a snažiť sa o svätosť je bilión. Nejaká dvojmiliónová hypotéka vo finančnom svete je drobnosťou oproti spomenutému sociálnemu, intelektuálnemu, emocionálnemu, kultúrnemu a spirituálnemu kapitálu. To, že nám to doma, v kostole či v škole nepripomenuli svedčí o tom, že sme ale poriadne dorichtovaní falošným bohom – peniazmi. Asi aj kvalitne pookrádaní vo vnútri.

(viac…)

Spirituálna diagnostika

od zdenko_h7i44659 | sep 22, 2017 | veriť vedieť vidieť

Spirituálna diagnostika 

Obsah

1. Skreening pani demokracie
2. Kvapky do očí pre adventistov
3. Elektošoky pre Posolstvo grálu
4. Röntgen Angeológie dejín
5. Infúzie pre Univerzálny život
6. Biopsia u rosikruciánov
7. Kolonoskopia svedkov Jehovových
8. Laparoskopia hnutia www.vesmirní-lidé.cz
9. Endoskopia u mormonov
10. Punkcia spoločenstva Milosť
11. MR u anglikánov
12. CT pražskej „mystickej školy“
13. Antibiotiká na horúčky apokalyptických hnutí
14. O sedmospáčoch, čo čakajú na antikrista
15. „ boha mám v sebe a cirkev nepotrebujem“
16. Odporcom „apostatického gesta“, ducha Assisi
17. Poučili sme sa z Prvého slovenského štátu?
18. Vraj „pápež je antikrist a katolícka cirkev neviestka“

1.Skreening pani demokracie.

Idea demokracie je v ľudstve už dávno. Má svoju veľkú hodnotu.
Ale s falošnou axiómou, že nič lepšie ľudstvo dosiaľ nevymyslelo ako
je jej terajšia podoba zásadne nesúhlasím. A nie som v tom sám.
Iba nedôstojne lenivý mozog a slepá sociologická supervízia by si
nechcela vidieť ďalej od nosa. Lenivosť v myslení je nedôstojná.
Demokracia mala , má a môže mať veľmi rôzne podoby.
Prečo by sme si nesplnili nepísanú povinnosť voči životu a
nepouvažovali zdokonaliť niečo, čo tu už je. A prečo by sme sa
nepokúsili po sebe zanechať krajší svet, než sme ho našli?
Vzhľadom na normálnosť a spravodlivosť súčasná podoba demokracie
vo svete aj na Slovensku má poriadne čo doháňať a vylepšovať.
Trochu pouvažujme, ak sme myslenia hodní. Je spravodlivé napr. aby
hlas čestného univerzitného profesora mal takú istú váhu
pri voľbách ako hlas vraha v kriminále, ktorý si bohapusto neprizná
svoj ťažký zločin, a ten mu bol jasne a opakovane dokázaný ?
Či je správne aby hlas statočnej matky piatich detí bol daný na
tú istú úroveň ako hlas darebáka? Či to nie je poriadna nespravodlivosť,
až stupídnosť, ak má rovnaké práva ten, kto roky pre spoločnosť
pracuje s tým, čo za dlhé roky na ňu kašle? A robiť sa mu nechce!?
Politikov neraz sa oháňajúcich kresťanstvom či heslom spravodlivosť
by to mohlo napadnúť, a mohli by niečo preto aj urobiť. Nečudujme sa,
keď u mladej generácie strácame rešpekt. Pravidlá sú neraz nastavené
na posmech. Ten, čo má veľa detí a nerobí napr. dostane 75O euro,
a ten čo pracuje 5OO. To čo je ? Naša realita? Nespíme my, keď nás
ani hromy v hymne roky nebudia? Alebo jedna statočná pani odrobila
poctivých 39 rokov ako kuchárka a štát jej vymeral dôchodok 22O euro.
Iná mladá slečna asi 3O ročná neurobila ešte v práci nič, ale má
invalidný dôchodok 33O euro. Absurdistan? Ale kdeže: podľa zákonov
Slovenskej republiky.
Bolo by tu až takým problémom napr. zaviesť
napr. trochu inteligentnejší volebný systém, ktorý by mal trochu
širší záber ako ten terajší? A ktorý by dal väčšiu morálnu váhu tomu,
kto sa viac osobne i spoločensky snažil ? Byť občanom tohto štátu by
napr. znamenalo jeden pevný bod. Za absolvovanú základnú, strednú
a vysokú školu by boli tri body. Za negatívny nález v registri
trestov by bol piaty bod. Za to, že človek pristupuje k manželstvu
zodpovedne a nerozviedol sa, bod šiesty.Za postaranie
sa o svoje deti bod sedem. Za aktívne členstvo v cirkvi bod osem.
Za to že človek pracuje alebo chce pracovať bod deviaty. A napr. za
darcovstvo krvi , adoptovanie dieťaťa alebo činnosť v spoločensky
prospešnej organizácii bod desiaty. Neísť voliť by bol priestupok
voči spoločným záujmom celej komunity. Akt nezodpovednosti
a bol by primerane aj pokutovaný. Veď je to nezáujem o to, čo nás
všetkých svojprávnych a dospelých zaujímať jednoducho má a musí.
Demokracia môže mať toľko podôb, koľko je demokratov. Ak by sme to
s touto ideou mysleli vážne, tak by sme dali možnosť aj tým, ktorí sú
sklamaní zo všetkých politických strán a nedôverujú nijakej. Svoje
kredity a body by odovzdali napr. nejakej mimovládnej organizácii alebo
verejnoprospešným nominovaným nestraníckym kandidátom, ktorí by
sa takto mali možnosť dostať do parlamentu národa. Chronickým
povaľačom a väzňom by nebolo dočasne dovolené ovplyvňovať veci
verejné. Nech sa skúsia polepšiť, a až potom dostanú plné občianske
práva. Alebo ak by sme to mysleli s demokraciou aj trošku žartovne,
tak by sme voličovi dali s hlasovacími lístkami aj napr. 5O eurovku,
ktorú by mal volič vhodiť v obálke spolu so svojím hlasom ako svoju
podporu konkrétnej strane, skupine či jednotlivcovi. Veď tie peniaze
strany aj tak po voľbách ako štátnu dotáciu dostanú.
Oni by mnohé zmizli, však? Ale aspoň by sa pri voľbách veľmi
konkrétne zistilo, koho podporujú občania so zlodejskými sklonmi.
Ak raz nebude našim príliš nedostupným luxusom aj myslieť, a ak sa
ktosi nad tým, čo ste čítali sa ktosi aj zamyslí a bodaj by nabral odvahu
niečo podobné aj uviesť do praxe. Pozdravujem ho, a držím mu palce.
Skoro polovica ľudí nechodí voliť. Sú terajším systémom asi sklamaní.
Čakajú aj niečo iné, a zatiaľ ich nikto niečím alternatívnym neoslovil.
Ak chceme, aby si nás malých niekto vo svete všimol, môžeme začať.
Oveľa lepší spoločenský systém než demokracia, ktorá tu je posledných
dvesto rokov bola monarchia. Trvala v rôznych podobách a po tisícročia.
Keby nám vládol spravodlivý kráľ, tak by jedným jeho rozkazom zmizla
napr. pouličná prostitúcia či obťažovanie pouličných predavačov.
Nespravodlivo nadobudnutý majetok nejakého tunelára by bol za krátko
daný na i prospech všetkým či menej majetným. Jedným slovom
by bol potrestaný niekto, kto narobil veľa zla a ani stovky sudcov
a policajtov si s ním roky nevedia poradiť, lebo ľahko je zločiny páchať
a ťažko je to u prefíkaných kriminálnikov dokázať. Bohatá menšina si
zaplatí agentov, a tí nabulikajú väčšine, že idú voľby, a aby si vybrali
niekoho z dvoch či viacerých táborov, ktorí trochu inak vlastne podporia
status quo, ktoré pomáha bohatým bohatnúť a chudobným chudobnieť.
Žiadna skupina model modernej podoby monarchie neponúka. Napr.
konštitučnej či nejakej inej, väčšinou slušných ľudí aj regulovanej.
Máme toľko otitulovaných či inteligentov, nebuďme až tak spohodlnení,
že to odbijeme frázou, vraj sa to nedá. Takíto lenivci majú ešte ďaleko
od ľudí slobodných v duchu. Ak je takých tzv. väčšina, potrebujú na
prevýchovu ešte tvrdú ruku : diktatúru. Strany , fúrera či peňazí.
Ponuka demokracie určite nie je kompletná. My sa na tu slobodu iba
hráme.Presnejšie povedané nedôstojne sa klameme, že sme už slobodní,
a pritom sme iba ako odtrhnutý pes od reťaze, ktorý nie je vychovaný.
Dať peniaze a „slobodu“ ožranom a smilníkom, to je vláda p. Neresti.
V skutočnosti tu vládnu čísla v bankách počítačov, teda peniaze, ktoré
sú mnohé iba virtuálne a ich manipulátori v pozadí. Myslia si akú len
majú veľkú moc. Ani len netušia, že taká moc je veľmi dočasná a krehká.
Politický cirkus s pripraveným scenárom, ktorý je iba maskou pre vládu
peňazí a tých, čo s nimi v zákulisí vedia čarovať. Z jednej miliardy
urobia tri iba kliknutím na tom správnom počítači a na správnom účte.
Tento systém niekomu náramne vyhovuje. Až sa väčšine čudujem, že
tento extrémisický štýl spravovania spoločnosti cez peniaze toleruje a ho
podporuje. Asi ľudstvo ešte iného systému nie je hodné. Od monarchie
sme sa akoby unáhlene vzdialili, lebo sa bojíme sa jej veľkej slabosti,
veľa krát v histórii opakovanej, keď dobrého kráľa neraz zabil nejaký
mocou opitý gauner, a nastolil na trón veľmi rýchlo svoje výmysly a
novú tyraniu. A dlhé roky s tým všetci ostatní nevedeli urobiť nič,
iba masochizmom tlmili jeho sadizmus. Žeby sa nedali vymyslieť
zákonné preventívne opatrenia, aby ku tomu nedošlo? V ére toľkých
médií a počítačov? Nerobme sa až takí hlúpi. Či rozmýšľajú tí, čo
zvelebujú nadovšetko iba jednu podobu demokracie, a nevidia jej oveľa
väčšie úskalia než som spomenul u nezrelej monarchii? Napr. ak sa
teraz niekto prachatý rozhodne podplatiť zákonodarcov, a tí väčšinou
odhlasujú, že biela je čierna alebo že slnko nesvieti, tak ono asi
prestane svietiť a tráva bude zrazu ružová ? Veď takto sa môže
zavraždiť zdravý rozum a veci nenormálne môžu začať vládnuť nad
normálnymi. Takto si môžu diktátori, o ktorých ani verejnosť nebude
vedieť kde a kto vlastne sú, lebo budú poťahovať nitky za oponou, dať
odhlasovať i nespravodlivé vojny. Neľudia, ktorí budú mať na účte
trochu viac núl než ľudia, si môžu zaplatiť a odhlasovať svoje deviácie
ako etické normy. Toto môže pre ľudstvo byť a neraz aj je oveľa väčšie
nebezpečenstvo než všeličo iné, páni polodemokrati polobusinesmani.
Ľudia sa tu infantilne manipulujú, že vraj vládnu. Oni však iba občas
zamiešajú pri voľbách karty pre tých, čo pokračujú bez nich vo svojom
rozohratom pokeri, z ktorého voliči niečo aj majú, ale vždy ten menší
úžitok. Ku zrelšej monarchii sa ľudstvo ešte vráti. Odporúčali ju ako
najprimeranejšiu formu spravovania vecí verejných nielen sv. Tomáš
Aquinský či pápež Pius VI. Bodaj by náš národ dozrel a zaslúžil si niečo,
na čo by bol aj oprávnene hrdý. Bodaj by to bol väčšinový ľud tzv. dobrej
vôle. Bárs by nezabudol aj požiadať nie secondhandovú či hocikým
založenú , ale dobrú Matku Sv. Katolícku Cirkev o pomoc pri výbere
spravodlivého kráľa, ktorý by chcel plniť iba vôľu Božiu. Bárs by sa
vynašiel správny modus so férovými pravidlami na dlhodobú ochranu
takéhoto trónu. Až vtedy tu totiž bude dobre. Dovtedy budú veci verejné
iba očistcovým provizóriom. Amen

2. Kvapky do očí pre adventistov
Nebojte sa spýtať samých seba, kto nás vlastne založil. A kto ho
poveril? Ako si overíme, že to bol muž boží a nie samozvanec?
Azda si myslíte, že pred 150 r. tu pravá kresťanská viera nebola?
Veríte, že Vaša hlavná prorokyňa Elenka Biela Vám potvrdila , že je
správne, aby ste ako adventisti svätili soboty. Zachovával ju vraj aj
pán Ježiš a apoštoli. To je pravda. Ale je lož, ak sa tvrdí, že zavedenie
nedele sa nariadilo zo zlomyseľnosti. Vzkriesenie sa udialo v nedeľu.
Preto bola Katolíckou Cirkvou úplne prirodzene zavedená ako sviatok.
Z našej praxi by ste zistili, že v nedele naplno ohlasujeme evanjelium,
a sme z toho aj unavení. Preto náš deň odpočinku je napr. pondelok.
Pápeži oddychujú v utorok. Vadí to niekomu?
Vás až nezdravo zjednocuje sobota. Prečo ju chcete nanútiť aj ostatným?
Myslíte si, že Sv. písmo treba chápať doslova? To máme kameňovať
neverníkov a vypichnúť si oko pri erotickejšom pohľade?
Keď doslovne, tak doslovne. To je jedno z otroctiev, a prajem Vám, aby
ste sa z toho dostali. Doslovné bratie soboty a iných častí biblie je
duchovnou slabomyseľnosťou. Čiže iba slabým chápaním reality.
Keď však v nedele pracujete, niekde až tak, že to poriadne na stavbe
počuť miešačku, myslíte si že to pomôže Božiemu Kráľovstvu?
Keď neveriaci na nás rozhádaných v podstatnom vidia, ako jeden
cirkevný zbor v nedeľu pracuje a iná farnosť svätí nedele, či sa
nepriatelia kresťanstva škodoradostne nezačnú na nás kresťanoch
posmešne uchechtávať? Ak sa totiž stráca sila jednoty v podstatných
veciach medzi kresťanmi, tak to jednoznačne posiluje našich
nepriateľov. Dbáte viac ako iní na telo, ktoré je chrámom Ducha Sv.
To je Vám na chválu. Byť vegetariánom či abstinentom nás však
nespasí. Bolo by to málo. Vaša prorokyňa píše veľmi pekne a precítene
o Ježišovi, jeho živote i Jeho tajomstvách. Napr. o tom, že olej
v lampách verných panien je Duch Svätý. To je múdre. Ale opovážlivo
nerozumné sú časti napr. v jej knihe V tieni slávy, kde sa vyjadruje
veľmi nepekne o Cirkvi, ktorú nezaložili ľudia a ktorá sa v histórii od
nikoho neoddelila. Pápež je tu označený ako krutovládca???
Katolícki kňazi vraj kostolnou mágiou, keď slúžia sv. omše robia veci
odporné Bohu??? Ale ale!! Problém je vtedy, ak sú v stave
pokrytectva. Ale nie sme takí všetci. A tie obvinenia na našu adresu
sú, prepáčte, ale nehoráznosťou. Takto si na nás netrúfli vyrútiť sa ani
najatí komunistickí politrúci. My sa takto o Vašich akciách a
bohoslužbách nevyjadrujeme. Akoby u Vás zvelebovanej prorokyne
zúfalo absentovalo trocha povinnej historickej spravodlivosti
a elementárne rozlišovanie duchov.
„Prorokyňa“ vydala o sebe až príliš jasné svedectvo. A je to v jej
spisoch veľmi jasne napísané aj preto, aby sa každý bedliaci dozvedel
zdroj, odkiaľ inšpirácia asi prišla. Veľká lož sa u Vás zahniezdila,
keď neuznávate existenciu ducha po smrti tela. Píšem aj preto, aby
som Vás upozornil na to, kde je pravda, a aby ste kôli vlastnej spáse
v pokore prehodnotili, ktorú z autorít budete poslúchať. Pani Whiteová
si neláskavým odsúdením autoritu berie sama. V našom oku smietku
našla, ale vo vlastnom brvno veru nie.

3. Elektrošoky pre Posolstvo grálu
Veríte, že táto kniha Vo svetle pravdy je pokračovaním biblie
a komplexne systematickým výkladom zákonov stvorenia. A veru
píšu sa v nej mnohé zaujímavé veci a hlboké súvislosti vedúce
ku pochopeniu diania , šľachetnosti a charakteru. Sú však v nej aj
extrascestné názory, čitateľa priam mätúce, ktoré teda „stoja za to“.
V celej rosiahlej práci nie je ani raz spomenuté slovo milosrdenstvo.
Iba duch veľkej vážnosti, ostrej prísnosti a železných zákonov
Stvoriteľa. Hlavne v počiatočných kapitolách. Nie je tam ani štipka
humoru. Pozor na to, aby ste z toho neochoreli. Ku láske patrí aj
radosť detí, a tá v tomto posolstve až očividne a bolestne chýba.
Prezrádza to iba o autorovi jeho až smrtonosnú vážnosť. Ale aj to,
že jeho inšpirácia prišla z podobných duchovných oblastí. Ale určite
neprišla z nebeských najvyšších sfér. Ultra hlbokým pesimizmom
preniknuté je autorovo najhoršie tvrdenie, že v Kristovom ukrižovaní
sa ľudstvo ešte viac zaťažilo než bolo, že nenastalo žiadne vykúpenie.
Toto je kardinááálny blud. Ďalší je ten, že v človeku nie je nič božské.
Že sme chrámom Ducha Sv. nájdete opakovane v biblii. Ak tvrdíte, že
o Vás to neplatí, môžno hovoríte aj pravdu. Len to už nie je kresťanstvo.
Ďalší úlet , keď obeta kresťanských mučeníkov sa dáva na úroveň
samovrahov? To snáď nemyslel autor vážne! Hrozná urážka zdravého
rozumu. Do neba volajúca strata rozlišovania. A tiež absencia
zdravého úsudku. Ajajaj – jajajaj.! A najdiamantovejší
blud si podávate učeníci Abd-ru-shina potichu, keď ho dávajú na
rovnakú úroveň s Kristom, a robíte z neho tzv. inkarnáciu „ducha
svätého“. Odporúčam Vám nerobte to. Neprinesie Vám to požehnanie.
Tieto „tajomstvá“ grálu sú ťažkými omylmi, ktoré považujete za nové
pravdy. Sú to poruchy logiky a zdravého myslenia. Veľmi sa Vám
čudujem, že Vaša viera v tieto lži je veľmi silná. Preto Vám píšem, aby
som nepatril medzi tých, čo Vás na tieto závažné defekty neupozornil.
Byť tak na Vašom mieste sa dám na útek pred „sebou samým“.
Nemilosrdností a krutostí má ľudstvo viac než dosť. Toto posolstvo
má ďaleko od tzv. víťazného poznania, na ktoré sa iba hrá.

4. Röntgen Angelológie dejín I.
Táto kniha, ktorú prezentuje jej autor ako čosi prevratné, neprináša
niečo až tak veľmi nové a podstatné. To, že anjeli sú a pôsobia sa vie
už dávno. To že existuje synchronicita udalostí v historickom vývoji
na to upozornil C.G. Jung už pred polstoročím. Trojkilová kniha je
plná veľkej snahy a mnohých zaujímavostí a duchovných súvislostí.
Len je akási príliš „nebeská“. Vznešeno, ktoré sa duchovnej reality
dotýka nie až tak hlboko. Veľký problém si vyrobil jej autor Dr.Emil
Páleš, keď ju vyhlásil za vedecké dielo a chcel tak dobromyseľne
vyprovokovať vedeckú diskusiu. Ako si však ostatní, vrátane tých,
čo sa za vedcov považujú, majú overiť, či predkladané nové názvy
archanjelov majú naozaj také mená ako im kniha dáva, to nám už
autor novej duchovnej vedy neprezradil.
Ani to, ako si môžeme overiť, či sa duchovia času striedajú v presne
stanovenom čase ako apoštoli v pražskom orloji. Zostáva nám iba
veriť ďalšej samozvanej vedeckej autorite a jej interpretáciám?
Mužom s kritickým myslením zapína výstražná kontrolka. Možno
nejakí nábožní jedinci so ženskou dušou to aj s radosťou prijmú…
Na vedeckú úroveň je to veru málo. Ale ako inšpirácia to je ok.
Tunajšia duchovná veda sa položila na nesprávny základ. Autor
píše, že sa opieral o gnostické pramene, ktoré sú v mnohom v protiklade
s kresťanským učením. A za elementárny základ si zvolil objav nesvätého
benediktínskeho opáta Trithemia. Čerpal nie iba zo svojich osobných
spirituálnych zážitkov, kde pri neusmernení hrozí extrém ontologizmu,
ale i z bohatstva dejín. Jeho prehľad je priam omračujúci, ale jeho
bizarná výčitka na adresu katolíckej Cirkvi, že tá vlastne o anjeloch
„nevie nič,“ iba prezradila adolescentnú nezrelosť mysle inak sčítaného
a inteligentného autora. História svätcov v dejinách cirkvi vie
o anjeloch nie všetko, ale dosť veľa. Aj biblia je ich pôsobením priam
preplnená. Len sa treba o spoľahlivé pramene viac zaujímať,
a neorientovať sa príliš veľkou dôverou na ezoterické knihy, v ktorých
je veľa o anjeloch, ale mnohokrát sú to padlí anjeli. Táto veľká kniha
o anjeloch akoby zabudla na veľký duchovný boj medzi týmito dvoma
úplne protikladnými ríšami padlých a Bohu verných duchovných
bytostí, a preto sa sama zaradila medzi romantickú literatúru, ktorej
akoby ušla vlastne podstata témy. Už apoštol Pavol nás upozorňoval,
aby sme neprejavovali príliš veľkú nadúctu a pozornosť anjelom. Tá
patrí Bohu. Oni sú jeho služobníci. A čím sú bližšie pri Ňom, tým
viac ich bolí, ak niekto zvelebuje iba ich samých či ich funkcie. Čím
je niekto „padlejší“ , tým väčšiu pozornosť na seba a na svoje poslanie
vyžaduje od iných. Tým na seba iba prezrádza, ako biedne si plní svoju
úlohu v nebeskom orchestri. Jeho hviezda zhasína, a tak si vynucuje
potlesk. V diele ktoré má názov angelológia by malo byť toto rozlíšenie
medzi falošne a pekne spievajúcimi anjelmi ako prvoradá priorita.
Ostatné veci ako príroda, veda či história sú v tejto oblasti druhoradé.
A malo by mať aj časť zvanú démonológia, a táto kniha ju nemá, preto je
iba poloangelológiou. Napr. píše sa tam niekde, že tí s tmavými krídlami
huckajú ľudí do necudnosti, pochabosti, po lakomosti po peniazoch?
Že zabíjajú v nich detskú nevinnosť, že sa vysmievajú pannám, že kresťanské
cirkvi obracajú raz na posmech a inokedy ich lynčujú? Malo by sa to tam
varovne napísať. Kôli sláve teraz a tu, čiže primitívnej sebaoslave, sú tu mnohí
ochotní obetovať aj charakter, aj svoju intimitu, aj normálnosť aj stratu
Krista. Tam, kde tieto upozornenia nie sú, chýba v téme niečo veľmi
podstatné. A následne sa potom za niečo dôležité v tejto téme venuje
veľká pozornosť tomu menej dôležitému. Ak sa nepripájame nadšene
ku tlieskajúcim jednej z takýchto prác, tak je to pre tieto i ďalšie
dôvody. Existujú totiž aj iní a kvalitnejší anjeli, než akí sa tu, ako akože
novoobjavení, spomínajú a dávajú za príklad ku tým klasickým.
Nestriedajú sa iba ako veľkí šéfovia niekde mimo planéty v ovzduší,
ale celkom konkrétne slúžia iným. Nevyžívajú sa iba vo vládnutí, čiže
v predčasnej osobnej dôležitosti bez prinesenia veľkých obetí za ľud.
Archanjelskými a anjelskými bytosťami sú až po smrti. Tu na zemi sú
najskôr ako ozajstní ľudia. Voláme ich svätci. A tí boli Kristovej Cirkvi
verní a neodsudzovali ju ani keď zakusovali veľké psychické tlaky
prenasledovania od svätuškárov, čiže od „padlých anjelov“ v jej vnútri
alebo od fyzicky likvidačných útokov zdémonizovaných neprajníkov
zvonku. Ten tlak a boj ich vyzdvihol do oveľa väčších výšok, než tzv.
je úroveň romantických nových „archanjelov“ akoby zo starokatolíckeho
speváckeho zboru. Tých kvalitnejších a bez ušpinených krídel prezrádza
ich hlboká ľudskosť a pokora. Neraz i nenápadnosť. Svoju anjelskú
prirodzenosť a kvality nepotrebujú vystavovať teraz na prilacný obdiv.
Neraz sú ukrytí pred necudným svetom ako princezná v myšom
kožušku alebo ako princ ukrytý v šatách žobráka. Katolícku Cirkev si
vážili ako dobrú matku. Padlé bytosti sa tu kúpu v zlate a v prepychu
a neraz sa škodoradostne bavia ako „verných anjelov“ ponižujú. Tým viac
predstierajú urodzenosť, čím viac od Boha odpadli, chudáci.
Dielo, ktoré v histórii kresťanstva na Slovensku nemá páru svojou
rosiahlosťou, by si zaslúžilo odbornú polemiku nejakého odborníka, o čo
autor cirkevné autority u nás viac krát neúspešne žiadal. Problém by sa
mohol pohnúť možno k lepšej komunikácii, ak by autor upustil od
prehlásení, že napr. RKC je vlk ovčom rúchu alebo že jezuitská
poslušnosť je iba považovať biele za čierne, keď to povie predstavený…
Ako upozornenie je to správne, ale ak by sa ostalo iba pritom
negatívnom, bolo by to neúctivé znevažovanie.
PS. Autor pomáha mnohým na Slovensku sa zorientovať v labyrinte
ezoteriky, ale sám by potreboval odborne poradiť. Ak ho jeho uctievači
nekriticky adorujú, tak mu tým aj nevedome ubližujú…

5. Infúzie pre Univerzálny život
Veľmi pekná je Vaša snaha o vnútorný život
s bratom Kristom. Celkom moderne ostatným
pripomínate tzv. vnútorné záležitosti. Napr.
o bedlivom prežívaní prítomného okamihu.
Pozoruhodné je Vaše učenie o 7. duchovných centrách v človeku,
ktoré originálne pomenúvate. Kresťanstvo je o tom nad nami, nie iba v nás.
Máte veľmi peknú prax vnútornej duch. cesty a odovzdávaní svojich
vnútorných negatívnych emócií Božskému Kristovi, ktorý jediný
premení túto biedu na pravé pozitívum. Vaše spoločenstvo prehlasuje,
že sa nedržíte žiadnych dogiem. Toto je Vaša podstata? A tá jediná
dogma, ktorej sa predsa len držať musíte?… Kresťanstvo totiž pevné
články viery mať musí. Ako dopadne šport či rodina bez pravidiel?
Sami sa tak zaraďujete medzi sektárov. To Vám vôbec nevadí??
Ak spoznáte, že sa v tomto fatálne mýlite, a napriek tomu zostanete vo
Vašom spoločenstve, tak prezrádzate, že ho milujete viac než pravdu.
Prakresťania, prazvláštne pomenovanie. To, že nepotrebujete vôbec
žiadne kostoly, ani kňazov, ani klasické Sv.písmo, ani krst, ani
eucharistiu, svedčí, že „kristus“, ktorý hovorí cez Vašu prorokyňu
Gabrielu nie je totožný s Kristom Nového zákona. To, že nástupca
apoštola Petra, čiže pápež, nie je pre Vás morálnou a vieroučnou
autoritou, to len prezrádza, že máte svoju novú pápežku, a miesto
Vatikánu svoj Wúrzburg. Vďaka za prorocké upozornenie, že naši
hierarchovia sa správajú ako farizeji. Pozor ale, že nie vždy a všade.
Máme aj apoštolskú postupnosť aj mnohé iné, na čo môžeme byť hrdí.
Karmu a reinkarnáciu nedávate do kategórie večného trápenia?
Myslíte si, že posielať znovu duchov do tohto nemravného sveta nie je
nemravné? Myslíte si, že toto je ten večný život spomínaný v biblii?
Vôbec proti nemu razantne nebojujete. Chcete byť súčasťou tohto
bláznivého vesmírneho kolotoča so stále horšou politickou psychiatriou
organizovanou prachatými mizantropickými sociopatmi v zákulisí?
Akoby ste odporúčali tento blázinec sveta ako cieľ duchovnej cesty…
Vážení reinkarnační apoštoli, zobuďte sa. Toto je bosorácka ideológia
ktorú vypotilo relatívno a jeho adorátori. Kresťanské kladivo z absolútna
je jasne antireinkarnačné a protikarmické. Jeho idea je totiž inkarnácia.
Tá túto diagnózu pomenúva presne ako nekresťanskú zvrhlosť.
Duch Svätý nás totiž vedie do neba. Duch nesvätý nás robí tulákov po
chladnom vesmíre či obeťami nejakých polobludov a poloprávd.
Panna Mária nie je podľa Vás hodna úcty a modlitba ruženca je
zbytočnosť? Týmto sa sami radíte medzi tých, čo takto pre bedliacich
svedčia iba o vlastnej neúcte ku svojmu osobnému panictvu či
panenstvu alebo asi aj o poškvrnenom historickom počatí Vašej
denominácie. Sú do neba volajúce ťažké chyby. Pobyt v našom tele je pre
Vašu prorokyňu iba boľavý pobyt v mäse? Prezrádza na seba, že svoje
telo potrebuje akútne spiritualizovať a posvätiť, lebo v nej pôsobí nejaká
nesvätá sila. Ak to odmietnete, budete stále vážnejší. A táto starina Vám
bude brať zdravý humor zo života. Tá Vaša vysoká škola ducha má
vážne nedostatky a také chyby na úrovni osýpok z materskej škôlky.
Odporúčate svoje moderne ladené meditácie s gymnastikou, ale nikde
napr.modlitbu na kolenách. Celibát a zasvätený život v panenstve či
panictve je pre Vás blúdenie. Ale to, že v podstatných veciach sa
kardinálne mýlite, na to ste ešte neprišli? Večné peklo neveríte,
čo svedčí o Vašej prajnosti, ale vyslovene odporuje Kristovým slovám
z evanjelia podľa Matúša kap.25. Nie všetci budú spasení, jasne sa to
píše v pravých evanjeliách, ktoré netreba opravovať, lebo hovoria
pravdu. Váš kristus sa podujal na opravu „božieho slova“ ale nie
z pravoverného evanjelia, ale nejakého apokryfného.
Odporúčam Vám nájsť si čas na pravé Božie Slovo.
Nečítajte iba Vašu „poopravenú“ bibliu. Pozrite si prosím pravé
štyri evanjeliá. A nás katolíkov prosím nemajte za až takých hlupákov,
a našu históriu nevysvetľujte iba podľa tých negatív, ktoré sa nemohli
nevyskytnúť. Napr. križiacke výpravy boli v začiatkoch obrannou
vojnou proti vyčíňaniu mohamedánov vo Sv. Zemi, a nie vojnou
cynickou a útočnou. Kristus je nie iba v nás, ako to jednostranne tvrdíte.
To tvrdia iba nedozretí mystici, až nenávidiaci tzv. celostný prístup.
Je aj v histórii tejto planéty, kedy jeho Inkarnácia pokračuje už 20.st.
v jeho Cirkvi. Aj našou povinnosťou ako kresťanov je, inkarnovať do
svojho tela i vnútra živého Krista, najmä do našich vzťahov, povolania
i do liturgie. Nie jednostranne a individualisticky iba do svojho vnútra,
kde má byť podľa Vás Božia Ríša. Že tu adeptovi hrozí sebaklaňanie
nižšiemu egu, na toto vážne vôbec neupozorňujete! Je to poznačené
nebezpečne silným individualizmom. A ak dlhé roky znevažujete
právoplatnú autoritu pápeža tak sa topíte iba v tzv. modernistických
úletoch z reality, na ktoré upozorňoval nielen sv. Pius X. Treba nám
teraz žiť naplno, žiť sväto, a nie odkladať to na inokedy. Lebo to je
polovičatosť smerujúca k duchovnej schizofrénii. Patrí sa nám nie
polovičato, ale radikálne odpovedať na Božie Zjavenie a tak nasledovať
Krista v zasvätenom živote v kláštore, kňazstve či vo svete alebo
v rodinnom spoločenstve. Čím menej to niekto chápe a nežije, tým je
to väčšia hanba. Myslíte si, že Váš kristus, čo svätosť neodporúča
a zasvätený osobný život nepotrebuje, je to, čo ľudstvo ako vzor
potrebuje? Sami sa tak posielate do nižšej ligy. Dajte pozor na veľké
klamstvá hada, lebo padlému ľudstvu tu nebude daná možnosť
nekonečných zábavných vteľovaní do ľudských tiel. Raz príde Posledný
súd Kristov, a veľké beda nepripraveným. Nepôjdu všetci do Nebeského
Mesta Jeruzalema, aj keď si rôzne kinderskupinky obľúbili uspávanku
o spasení všetkých. Tzv. apokatastáza je aj infantilná, aj nespravodlivá.
Podľa Krista z evanjelií mnohí idú pohodlnou cestou do zatratenia
a nie všetci budú zachránení. Kríž, na ktorom je korpus/telo/ Ježišovo
je podľa Vašej prorokyne iba negatívnym symbolom. Veľký omyl!
Vraj by mal byť kríž iba Vzkrieseného, ten je symbolom pozitívnym.
V skutočnosti tým iba prezrádzate, že nemáte v úcte Kristove bolesti.
Neznesiete na ne asi ani pohľad, ani to nemáte v programe života.
A tie Jeho rany sú tu aj dnes v jeho oddaných maličkých,
čiže pokorných kresťanov, čo sa snažia o poctivú spiritualitu.
Kristove tajomstvá treba ohlasovať kompletne a verne,
odkazuje Vám jedno z jasných pravidiel katolíckej Cirkvi.
Pozor na prorockú ženu, môže sa aj mýliť a dá sa ľahšie oklamať.
Mať kresťanského boha iba s dvoma osobami je síce originálny
príspevok do dejín kresťanstva, ale škoda že iba do dejín bludov.
Ide iba o zmutovaný blud, s ktorým mala matka cirkev problém v prvých
storočiach, a bol vyoperovaný na rímskej synode v r.382
a zdiagnostikovaný ako blud macedoniazmu.

6.Biopsia u rosikruciánov
Keď sa človek začíta do Lectorium rosikrucianum má silný pocit,
že sa vo Vás stretá s nevšedným duchovným talentom, keď na
veľa stranách veľmi sofistikovaným spôsobom hovoríte tak
pútavo o niečom úplne tajuplnom, že nachytáte ťažkého, ale aj
naivného intelektuála, sklamaného surfovaním iba v materiálnom
svete. Čím má totiž niekto predčasne vyspelú väčšiu svoju inteligenciu
tým ľahšie sa dá nachytať na premyslene nastraženú tajuplnú
filozofickú pascu, ktorej podstata môže byť prekvapivo primitívna.
Náš čas je vzácny a netreba ho zbytočne zabíjať v motaní sa v bočných
uličkách. Aj študent Vás po čase prekukne, že novognózou zavádzate
a chytáte na medové motúzy ľudí, ktorí hľadajú platonické duchovno.
Vaša gnóza, to sú iba zmutované staré bosoráctva, ktoré sa tiahnu
dejinami, a sú podávané v stále kvalitnejšej podobe. Vašim
zakladateľom bol pravdepodobne už Adam, prvý slobodomurár.
Hovoríte o tzv. transfigurácii, o premenení sa, a zároveň aj
o Kristovi, ktorý podľa Vášho učenia vôbec na kríži netrpel a neumrel.
Vedzte, že ak takto zmýšľate o Jeho ťažkej práci pri vykúpení, ktorá
dala základ všetkého dobrého, tak tá Vaša transfigurácia bude, ale
najskôr iluzórna a potom pri ďalších zasväteniach až veľmi
nepríjemne reálna. Máte zaujímavé veci o mystike, spirituálnej
alchýmii, kultivované vystupovanie. A tak sa pokúsim kultivovane
Vás upozorniť na kardinálny omyl doketizmu, ktorý tvrdil, že Ježiš
mal nie ľudsky normálne, ale iba zdanlivé ľudské telo.
Je to podľa sv. apoštola Jána zásadné klamstvo antikrista, a pravý
kresťan sa toho pevne drží, a nedá sa nalapať na rečičky čo kradnú
podstatu kresťanstva a podporujú slobodomurárske interpretácie
v stále rafinovanejšej odrode. Rímski pápeži niekoľkokrát v priebehu
stáročí upozorňovali všetkých ľudí dobrej vôle, že tento gnostický
prúd je pre človeka zavádzajúci a nebezpečný, a naozaj ku skutočnej
záchrane a pravej transfigurácii ,čiže premene človeka na Boží obraz
nevedie. Ide tu iba o jednu z pohodlných ciest, ktorá nevedie do nebies.
Je to o tajomstvách, ktoré keď odhalíte, zastane tam prázdno a
nesvätý smiech. Toto nie je tá najlepšia vizitka duchovných ľudí…
Sv. bázeň pred božským a absolútnym tam veru nebude.
Niečo podobné sa skýva za tajomstvami FEDu a nášho finančného
systému. Točí sa to všetko okolo ničoho. Pre zasvätených a tých hore je
to úžasná zábava, ale pre miliardy tých dolu je to otrocky nastavený
očistec. A pre niektorých zbankrotovaných aj pozemské peklo.
Ak máte rozum na rozmýšľanie, tak uvažujte.

7. Kolonoskopia u svedkov Jehovových
So spevákov, ktorí sa pokúšajú spievať na duchovnej scéne je
Váš spev najfalošnejší. Ste veľmi horliví, ale to nie je pravá horlivosť.
Ide o drzé vnucovanie falošných výkladov biblie. Zabíjanie času.
A neraz o trápne obťažovanie ľudí. Toto slušní ľudia iným nerobia.
Tým viac prestierate svoje falošné istoty, čím menej v ne veríte. Tým
viac sa potrebuje ľuďom niečo nanucovať, čím je v tom viac klamu.
Podieľate sa na pyšnom poučovaní a obrovskej duchovnej krádeži.
Beriete Kristovi božský titul, kresťanstvu Najsvätejšiu Trojicu, Márii
panenstvo, pápežovi primát, atď. Sú to somárske bludy ktoré šírite,
a nebeská zdravotná polícia Vás bude musieť dať do závažnej karantény
ako nosičov ťažkých infekcií. Miesto učenia Vám radšej radím, konajte
radšej dobré skutky. Učte sa nie toľko obkecávať a duchovnejších iba
poučovať, ale učte sa ich počúvať. Zanechajte čím skôr svoje výmysly,
ak sa nechcete raz od hanby prepadnúť. Robíte sa medzi veriacimi
ľuďmi prví. Nie že budete, už teraz ste medzi nimi ako poslední. Vaše
komentáre biblie sú tak prudko kontaminované rôznymi stupídnymi
obvineniami, že Vás nebeský hygienik aj celý Váš spolok bude musieť
pre dobro Vaše i celej populácie ako intenzívnych bacilonosičov
zakázať. Ježiš ani raz nenazval Boha Jehova, ale Otec. Vy ste viac ako
On, že tu Vaše interpretácie povyšujete nad neho? Ježiš povedal sám na
seba JA SOM /Jn 8,28/ A povedal pravdu, za ktorú ho poslali farizeji na
smrť ukrižovaním, lebo to bolo v ich vnímaní ako bohorúhanie.
Ak Vám toto ušlo, tak ešte tvrdo spíte a kto Vás zobudí.
Váš pacifizmus je na zamyslenie. Aj Vaše nasadenie vyučovať svet.
Chodíte ľudí ako nepozvaní doučovať, a predvádzate sa ako pávy
ako len viete papagájovať a chŕlite biblické citáty. Ale vaše ťažisko je
starý zákon. Veľmi by Vám prospelo byť tichými, aj trochu pozorne
počúvať vzdelanejších a pokornejších pred životom. Vaša spása sa
počne asi vtedy, ak sa začnete zamýšľať trochu hlbšie aj nad iným
výkladom Sv. písma než nad jehovistickým a prestanete ľudí klamať,
že ste vážni bádatelia biblie. A jediní kompetentní na tie najsprávnejšie
interpretácie. Za predstieranou veľkou vážnosťou si robíte
z evanjelizácie veľkú zábavu. Držíte verejne časopis Zobuďte
sa, ale zaspatejších medzi veriacimi, čo sa týka vieroučných záležitostí,
asi niet. Čo sa týka vzájomnej pomoci medzi sebou, tak ste na tom
paradoxne veľmi dobre.
PS.
Všimnite si, že čím je nejaké spoločenstvo poznačené vieroučnými
bludmi, tým viac si jeho členovia viac pomáhajú. Ako je to u svedkov
Jehovových. Ich ortopraxia, čiže vzájomná pomoc medzi nimi
je paradoxne tým dokonalejšia.
A čím má spoločenstvo dokonalejšiu ortodoxiu, a čím viac pomáha celej
vonkajšej spoločnosti, ako je to u katolíkov,
tým dokonalejšími sa tam opačne paradoxne stávajú ľahostajnosť,
anonymita, individualizmus, polovičatosť
a ďalšie rôzne až bizarné sociopatie.

8. Laparoskopia hnutia www.vesmirní-lide.cz
Niečo také,čo ponúkate, lačné moderné publikum priam hlce.
Predstava, že sme v kozme nie sami. A kontakt s mimozemšťanmi…
Bodaj by Vašich čitateľov napadla aj kritická myšlienka, koľko je
z uvedeného pravdy, a koľko asi ilúzií. Aj či to už nie je sektárstvo na
kozmický spôsob. Nie ste Vy príliš zamilovaní do mimozemského?
Tam sa nachádzajú Vaši kozmickí záchranári, čo nám diktujú recepty
a varovania, ale nechávajú ľudstvo dosť dlho v štychu. Kukaním
po oblohe nám vážení uniká to podstatné: žitie tu a v realite. Čakaním
na evakuáciu ako náhražka nádeje a vzkriesenia tela? O tom svete
mimozemskom mi tu zatiaľ nevieme, pravdepodobne existujú
mnohoraké podoby života i mimo našej planéty. My však musíme
žiť aj tu, a neopájať sa inými svetmi ako kozmoholici. Aj si muíme dať
pozor napr. na chanelingové diktáty kto vie odkadiaľ. Či to nebude
postmoderná verzia špiritistických kontaktov? Spomínate aj Ježiša
Krista, a to pozitívne, ale oveľa väčší dôraz dávate na slová iných
„anjelských“ bytostí, a to dôležité, čo Kristus ako dôležité hovoril a konal
odsúvate na okraj? Prehlásením, že Ježiš vlastne na kríži netrpel
sa Vaši anjeli šepkári prezrádzajú, že Vás klamú. Spravte si revíziu
infantilností! Hovoríte o láske, ale cudnosť, rodinu a zodpovednosť
či prikázania nepotrebuje? Varujete ľudstvo pred očipovaním,
chystané tunajšími vládcami. Nevarujete nás vôbec o tom, že toto
očipovanie tela je skoro bezvýznamné pred „očipovaním“ duše
rôznymi psychickými deviáciami a opečatením ducha výmyslami,
mnohými bludmi a ľúbivo nemorálnymi radami či necudnostiami.
Pred zloduchmi, čo do medových pascí lapajú naivných a degenerujú
populáciu, čiže cynicky a škodoradostne posielajú mnohých do pekla.
Vaše 95 až 99 perc. presné merania zamorenia ľudí temnom sú až
trápne nepresné. Hovoria viac o Vás než o svete. Sú hlbokou
pesimistickou správou pre civilizáciu, ktorú by ste radi presvetlili.
Máme z Vás viacerí zvláštny pocit aj z toho Vášho zvláštneho svetla
z kozmických lampášov. Pomôže Vám hľadať a poslúchať pravého
Ježiša realistu, nie „ježíška“, sladkého mimozemštana. Je to jeden
z falošných kristov. Iba „večne“ sľubuje. Ako notorický pijan.
Falošná láska je tá, čo sa vôbec nedotýka rán tohto sveta obetou.
Keby bola olympiáda, ktorá stránka na internete je prejavila najväčší
výkon v disciplíne kozmofilný hyperinfantilizmus, tá Vaša by určite
získala v tomto obore kvalitnú značku. Vari sa nad ťoľkým Vašim
materiálom vážnejšie zamyslia aspoň viacerí neveriaci, že niečo nad
nami jednoducho byť musí.

9. Endoskopia u mormonov
Vďaka za Vašu ponuku učiť sa zdarma angličtinu.
Potom prišiel hlavný program, ktorý odpílil 2000 r. dejiny
Katolíckej Cirkvi jednou vetou, že vraj sa v nej stratilo už v 2. storočí
Kňazstvo, teda aj Božie vedenie a týmto ste akože s nami skoncovali?
Jednou lživou vetou takto popraviť dobrotivú Matku Cirkev?…
Fakt vôbec nevyzeráte až na takých duchovných primitívov.
A ponúkli ste nám alternatívu, že teda akože pravé kňazstvo
sa objavilo u Vás v Amerike len nedávno. Vtipné ako Chaplin!
Ešte viac publikum zabávate serióznou ponukou mnohoženstva.
A prekvapujete aj pokusom o reálny kresťanský komunizmus.
Dostali ste vraj nové zjavenie, nové pokračovanie biblie
v tzv. knihe Mormonovej, kde božie kráľovstvo bude v Amerike.
Volá sa to pseudokresťanský ultranacionalizmus. Toto zjavenie
anjela je podozrivé, a apoštol Pavol by bol voči nemu veľmi prísny.
Odvádza ľudí totiž od pôvodného Zjavenia a na jeho úroveň kladie
niečo, čo ani zďaleka podobnú úroveň biblie vôbec nedosahuje.
Serióznejší bádatelia o Vás vedia, že máte slobodomurárske pozadie.
S takými výnimočnými zaoceánskymi kalerábmi to budete na blšom
trhu so zábavnými pseudonáboženskými spoločnosťami určite
v popredí. Možno to dotiahnete až na riaditeľov cirkusu,
Tak ako to Charles Chaplin dotiahol na kráľa medzi zábavačmi.

10. Punkcia kresťanského spoločenstva Milosť.
Zapálenosť za kresťanské záležitosti nemožno uprieť členom tohto
spoločenstva. Vaša nadšená oslava Mesiáša v zhromaždení je
pozoruhodná. Len si dajte pozor, aby ste v tom prihlučnom chválení
Božieho Mena nezabudli na podstatu evanjelia. Z viacerých strán totiž
je o Vás počuť, že podľa Vás je správny kresťan ten, kto je zdravý
a úspešný. Ak je niekto chorý, tak má v sebe nepožehnanie. A tvrdíte
vraj že i toto je diabolstvo, ktoré treba z neho vyhnať?… Pretože podľa
Vás je Boh iba zdravý, a choroby sú od diabla. Dovoľte mi upozorniť
Vás, ako sa ale ultrafatálne v tomto bode tzv. teologickej prosperity
mýlite. A doslova duchovne spíte, ak
si nevážite svoj kríž, ktorý nie je pre nás vždy trestom. Neraz ľudia sú
úspešní a zdraví, a predsa idú do duchovnej záhuby. A keď ich to kdesi
začne bolieť, začnú sa modliť. A stávajú sa hlbšími. A toto je podľa
Vás od zlého? Ráčte sa zobudiť. V antikatolíckej odiozite úspešní
veru ste. Snaha o kompletnosť Vám prekáža? Lebo toto robia uctievači
nejakej čiastočnosti. Je to pod mikroskopom ťažký sektársky vírus. Máte
nás za modlárov, a vlastné modlárstvo nebadáte? Čo tým myslím? Aj
napr. ten Váš nemilosrdný postoj voči trpiacim, veď je to už len
teoreticky hrozná krutosť voči nemocnému človeku. Veď on môže
trpieť nevinne ako Kristus, a Vy ho ešte navštívite takýmto
„vieroučným“ kopancom na jeho krížovej ceste??? Ak trpí nevinne,
veď v ňom trpí aj náš Pán! Len aby Vám z toho nezamrzol raz úsmev.
Kristov príchod sa približuje, a píšem tieto riadky aj preto, aby ste sa
zamysleli kým je čas, že Mesiáš musel aj trpieť… A tak to bude aj
s jeho vernými nasledovníkmi. Kto predčasne jačí slávou, a povyšuje
sa, tak nech dá pozor, aby nebol raz za tú pýchu trpko ponížený.
Ste jedným zo spoločenstiev, kde zvolávate Ducha Sv. bez účasti
Panny Márie. Neviem či Vás na to niekto upozornil, a či ste aj ochotní
sa nad takým upozornením aj hlbšie zamyslieť, ale takéto niečo môže
byť aj nebezpečné. Odmietate tak veľkú pokoru a hlbokú ľudskosť,
odmietate krásnu podstatu celého Božieho diela prítomnú v Márii,
ktorá je v tejto krásnej bytosti jedinečným spôsobom prítomná. Ak nás
obviňujete, že z nej robíme modlu, a povyšujeme ju nad Boha, tak tu
už osočujete. Nebude požehnaný ten, kto vrhá klamstvá a obvinenia na
iného. To je tiež ovocie tej nepokory, s ktorou ste sa začali intenzívne
kontaktovať. Sv. Panna bola služobnicou Pána. Verne stála pod
krížom, keď sa Ježiš obetoval za našu spásu. Duchovne mu pomáhala
a asistovala pri diele vykúpenia. Tak robila po celý svoj život. Viera je
totiž o poslušnosti Bohu. Ona bola v tou najlepšou zo žien,
kráľovnou. Keďže dávala vždy prednosť Bohu, a seba dávala do
úzadia. Bohu sa to páčilo, a dal jej prednosť pred ostatnými ctiteľmi.
Títo budú ochránení a nespyšnejú. Sú aj takí medzi kresťanmi, ktorí
tomu nerozumejú, a tejto veľkej pokore ani rozumieť nechcú. Je to
veľká chyba a preto tu píšem tieto riadky, aby som na to upozornil.
Byť totiž kresťanom bez veľkej pokory je hanba. A raz to bude veľká
hanba. Veľká hlučnosť, ktorá sprevádza bohoslužobné zhromaždenia
týchto nepokorných učeníkov je a bude nebu tak nepríjemná, aký veľký
hluk sa na nej robí. U nás katolíkov sa odovzdáva Duch Svätý tichým
položením rúk pri kňazskej vysviacke, jemným dotykom pri birmovaní,
či pokojným slovom pri vysluhovaní si manželstva. Ak niekto robí väčší
hluk aj u nás, ten ešte nie je v dospelom veku. Ešte nevie, čo zo sebou.
Na zhromaždeniach, kde sa idú všetci len a len uzdravovať je čosi veľmi
duchovne choré. Veľká väčšina z nich sa aj tak neuzdraví, a to
neznamená, že nemajú vieru. Znamená to, že majú prijať kríž
a trpezlivo si ho niesť.
Ale to by už museli rozmýšľať nad katolíckym katechizmom,
však, a nie nad Vašimi „múdrosťami“, ktoré sú tým viac vzdialené
pravde, čím sú hlučnejšie prezentované. A v dobrom Vás napomínam,
dajte si pozor aj na extrémne exorcizovanie všetkého a všetkých,
samozrejme okrem samých seba. Neraz si totiž premietate svoje tiene,
čiže nečistoty vlastného srdca do iných učeníkov, ktorí majú v sebe
nejakú smietku, a Vy si nevšímate v sebe svoje brvno.
Je pozoruhodné, že nechcete patriť medzi náboženských sedmospáčov
a hovoríte často o duchovnom boji, len dajte si
poradiť aj od skúsenejších duchovných bojovníkov v iných
spoločenstvách, aby sa Vám nestalo, že zo zdravého človeka vyháňate
rakovinu, a toho s ťažkým nádorom potľapkáte po pleci ako zdravého.
Volá sa to aj spirituálny diletantizmus
alebo aj duchovná slepota. A to, keď si niekto nedá poradiť od
skúsenejšieho a staršieho, tak to je ťažká frajerina, ktorou boli napadnutí
farizeji a v evanjeliu sa vôbec nespomína, že by tohto arcidémona bolo
možné vyhnať nejakým tradičným exorcizmom. Za zlomenie tejto
luciferskej moci musel Kristus vykrvácať na kríži, aby s ňou pohol
a zlomil ju. Kto je proti právoplatnému a dobrému pápežovi, odsudzuje
sa sám na podriadenosť nejakému pseudopápežovi. A kto
znevažuje Jeho pokornú matku, ten na seba iba prezrádza stupeň svojej
duchovnej rozdrapenosti. Jej veľká pokora je mu asi riadne proti srsti.
Normálni kresťania pracujú na tom, aby najskôr vyhnali tieto vírusy zo
svojho srdca, až potom idú robiť operácie na iných pacientoch…

11. Magnetická rezonancia u anglikánov
Dve miliardy ľudí vraj sledovalo svadbu storočia stojacu sto miliónov
libier. Milióny Angličanov jačali od šťastia, keď sa princezná a princ
pobozkali. Povrchného diváka by napadlo, že je to vlastne skoro
rovnaké s katolicizmom. Keď však nakuknete do histórie tak sa
pripravte na desivý šok. Pred päťsto rokmi bol anglický kráľ Henrich
VIII. dvadsať rokov ženatý a žena mu dala desať detí. Zostala mu iba
jedna dcéra, ostatné deti umreli. Poriadne z toho nazlostený chcel
následníka trónu a chcel inú ženu. Pápež mu to nedovolil, iba
potvrdil, že pôvodné manželstvo je platné. Kráľ sa naštval, odtrhol
Anglicko od Katolíckej Cirkvi a sám sa dosadil na miesto pápeža.
Okrem tejto obludnosti popravil dve zo svojich šesť žien a začal
prenasledovať katolíkov. Okrem pár hrdinov odpadla s kráľom
väčšina. Túto „cirkev“ prezentujú ako high church, čiže ako cirkevnú
špičku, a bohatstvo a sláva angličanov tomu dodáva vznešené
pozadie. Okrem iného dnes podporuje aj biskupovanie lesbičky. Davy
zaujímajúce sa o povrch si asi vôbec neuvedomujú, ako to všetko raz
dopadne. Tí, čo sú dnes prví, budú poslední. Prajem Vám, aby Váš
veľmi sa povyšujúci zakladateľ nebol raz na mieste poslednom.
Ak neskončil v pekle, tak by ma to ozaj prekvapilo.
Zamýšľajú sa vôbec členovia takéhoto spoločenstva nad svojimi
koreňmi? Mať za zakladateľa svojej viery rozhnevanú obludu,
niekoľkonásobného vraha, smilníka a zastrašovateľa?
A spájať toto s evanjeliom a Ježišom Kristom? Majú
obrovskú „odvahu“ s takouto vizitkou predstúpiť pred Boží súd. Ak
by mali trocha súdnosti, tak by sa z takejto „cirkvi“ poponáhľali čím
skôr nájsť si niečo slušnejšie. Ak v nej totiž zostávajú, tak s tým
činom antikráľa sami po toľkých rokoch vlastne ticho súhlasia…

12. Centrálny tomograf Pražské „mystické školy“.
Vznikla v zač. 2O st. v Prahe. Veľkému záujmu o tajomné veci, ktoré
je prítomné u nie málo hľadajúcich nielen pražákov dala silné podnety
k práci a premýšľaniu. Bola akousi duchovnou alternatívou a ponúkala
necirkevný prístav tým, čo sa zaujímali o to božské v nás. Išlo o silné, ale
ešte nevyzreté nadšenie, ktoré miešalo mystické s okultným, a nemalo
jasnú schopnosť rozlišovania medzi nimi. Popularizovať mystiku a dať
sa aj do občianskeho spolku praktizujúcich mystikov nezostalo však bez
problémov a zatúlania sa do bočných uličiek v labyrinte světa a ráji
srdce. Český národ vôbec nie je taký ateistický, za aký ho má povrchná
štatistika. Jeho kultúra, najmä múdre pohádky, rôzne duchovné smery
i táto škola svedčia o tom, že ide o jeden z najduchovnejších národov.
V mnohých knihách popularizujúcich vnútorný život, ktoré sa začali
objavovať, a priam si ich pýtalo lačné publikum , boli legendou a
pražským priekopníkom Karlom Weinfurterom a jeho spolkom Psyché,
zverejnené mnohé mnohokrát utajené zaujímavosti z duchovného
sveta. Samozrejme aj zo života katolíckych svätých. Boli ale pospájané
s mysticizmom iných ezoterikov, aj pohanských náboženstiev , ich
fakírov a rôznych čudných guruov. V jeho kľúčovej knihe Ohnivý keř sa
odhaluje mystická cesta, umenie koncentrácie, žiť s Kristom vo vnútri
atď., čo sú všetko úžasné záležitosti, ktoré sú viac než zaujímavé.
Dielo je venované jeho manželke Boženke. Akoby sa tým naznačovalo,
že ide iba o menšie veci a nie o veľkú mystickú svadbu Stvoriteľa
s jemu verným ľudstvom. Písmenové cvičenia cvičili i viacerí kňazi
a rehoľníci. Malo to však rosikruciánske pozadie. Tieto recepty
prinášali reálne duchovné zážitky, ale mali aj svoje úskalia a vedľajšie
účinky. Hovoriť o Kristovi, sústrediť sa na neho vo svojom srdci,
prebúdzať jeho život v celom tele, počínajúc nohami sú úchvatné veci.
Ale skryté nebezpečie toho všetkého snaženia bolo, že ak sa napojí
učeník na zdroj vody, ktorý je zlúčením čistého prameňa s nečistými
prameňmi nekresťanských náboženstiev, potom nech sa nečuduje, keď
nastanú nečakané prehánky. Ak niekto nestavia na základe, ktorý sám
Ježiš položil, keď založil svoju Cirkev, a postupne sa tak vtelil cez ňu
aj do dejín tejto zeme, robí tzv. svojvoľnú „murárčinu“. A ak pokračuje
v stavaní bez dôrazu predovšetkým na solídnu ľudskosť, postaví iba
naklonený múr. Toto pražským „mystikom“ ušlo a to zabudli do svojich
urýchlených projektov zahrnúť. Ide skôr o mysticizmus, poznačený
individualizmom, ktorý sa v ich vzťahoch začal aj prejavovať. Praví
mystici neboli iba individualisti, a učili sa od originálnej Cirkvi, kde
neraz na jej okraji robili veľkú duchovnú prácu. Neboli až tak nadšení
za rôznorodé kópie. Ak niekto ide do vnútra ku svojej božskej podstate
bez eucharistického Krista a bez ochrany sv. Panny, robí niečo
nebezpečne priodvážne, a môže mu to priniesť okrem zážitkov aj silné
tlaky a duchovné škody. Na toto už táto škola neupozorňuje. Išlo totiž
o nadšencov, ktorí hľadali kade tade, a neboli ešte spoľahlivo v Kristovom
učení zakorenení. Zachádzali aj mimo jeho učenia, čo bola chyba.
Taká mystika už nebola čistá. Bolo v nej primiešané mnoho iných
aj nečistých prísad. Ako umelá želatina v poctivom tvarohu.
Celebrite Karlovi sa podarilo evanjeliové zásady až srandistickým
spôsobom spájať s nekresťanskými tézami. V čechách tomu říkají
i kočkopes. Autor mal pozitívny vzťah ku kresťanstvu, ale ku sv.omši
iba platonický. Na svoju škodu. Miesto biskupa si zvolil za idol
slobodomurára Kerninga a za garanta celej školy si akoby vybral miesto
pápeža hinduistického guru Maharišiho. Čím o sebe vlastne prezradil,
že jeho team je iba predkapelou new age. A netreba ho brať príliš
vážne. Pokúšal sa o univerzálnu syntézu, ale synkretistickým štýlom.
Jeho stotožnenia Sv. Panny s necudnou silou kundalini sú silnou
kávou a aj urážajúcim odklonom od podstaty kresťanskej viery. Hoci
im išlo o mystiku a mali dobrú vôľu, pohanské nesvätosti im rozkvitli
do ješitností a rôznych bizarných spolkových medziľudských vzťahov.

Karel Weinfurter

                                             Veľký český mystik, filozof, okultista, spisovateľ a prekladateľ.                                                                                 Zakladateľ českej mystickej školy a predseda Združenia praktických                                                  mystikov, spolku Psyche.
                                       Vydavateľ duchovné a mystické revue Psyche. Už od mladosti sa                                                                                    intenzívne zaoberal duchovnými náukami a postupným vývojom                                                                              došiel až k ceste najhlbšej – mystike. Svoje hlboké poznanie, získané                                                                            na tejto Ceste, nám odovzdal vo svojich knihách a prekladoch.                                                                                       Šírka duchovnej problematiky popísaná v jeho diele nemá v českej                                                                                literatúre obdobu a tvorí dokonalý ucelený systém, podľa ktorý                                                                                        vzbudil veľký záujem u ľudí hľadajúcich hlbšiu spiritualitu.                                                                                         Mnohí v cirkvách sú totiž poznačení povrchnosťou či agresivitou                                                                                     a týchto hlbších ľudí zraňujú a odrádzajú aj od toho dobrého,                                                            čo ich cirkvi majú.
Dať na jednu úroveň ezoterických pobehajov s ozaj svätými bol ten
                                     podstatný omyl týchto „hurááá mystikov“, ale ešte aj autodidaktov.                                     Tento blud sa volá synkretizmus, a je dogmou u slobodomurárov.
Stádovitosť inteligentnejšieho druhu bol omyl ďalší. Tiež netrpezlivé
vystavovanie seba na obdiv spoločne s mystikou, táto malá sláva už
tu, bol omyl tiež, a nie malý. Skutoční mystici nepotrebovali byť
takýto šašovskí exhibicionisti. Presne naopak. Robili svoju duchovnú
prácu nenápadne. Čím bola dôležitejšia, tým sa to dialo vo väčšom
tichu. Učiť ešte všelijako nedozretých ľudí tajomstvám mystiky je
niečo podobné, ako keď niekto predčasne učí mladých ľudí technikám
sexu. Oni otvorenými ústami budú hltať rôzne odhalenia, ale potom
narazia na tvrdú realitu. Tá ich tak silno odcudzí a odhodí od seba, ako
unáhlene a silno spolu spájali telá. Príliš rýchlo ísť do hĺbok rozkoší tela
znamená koledovať si aj o rýchle sklamanie sa v sexualite. Podobné
sklamanie budeme mať z jedincov, ktorí budú zasvätení do rôznych
oblastí napr. ekonomiky, a pritom nás vydesí ich cynizmus, keď vám
napr. primitívne nevrátia peniaze. Veľký primitivizmus totiž hrozí aj
inteligentným, čo prišli rýchlo a nepoctivo k diplomu či k utajeným
informáciám. Pravá mystika to nie sú iba naše snahy a naše výkony.
To možno sľubujú guruovia z východu. Kresťanskí svätci v ozajstnej
pokore pripomínajú, že to je viac dar z neba. A predchádzať im má
normálna ľudská prirodzenosť a poctivo dozretá spiritualita.
                                       Psyché bolo poznačené dedičným hriechom naivity a netrpezlivosti.                                                                                Sv. čistota mystického poznania bola kontaminovaná čerpaním                                                                               z nesvätej Evinej studne viac než z čistých prameňou od ctiteľov Sv.Panny.                             Preto nazývam ich spolek polomystikou – polomysticizmom.

13. Antibiotiká na horúčky tzv. apokalyptických hnutí.
Bolo ich a je mnoho. Sú na zamyslenie. Jeden z príkladov. V roku 1534
sa anabaptisti na čele Johanom von Leiden, ktorý sa vyhlásil za
mesiáša, zmocnili vlády v Múnsteri. Tam začali budovať vytúžené
„kristovo“ kráľovstvo Nový Sion a mesto premenovali na Nový
Jeruzalem. Cestou teroru sa pokúsili zrealizovať ideál úplnej rovnosti:
majetok mešťanov vyhlásili za spoločné vlastníctvo, odstránili
peniaze a zaviedli mnohoženstvo. Sám von Leiden mal osemnásť žien.
Išlo tu asi o prvé radikálne vtelenie komunistickej utópie v dejinách.
Táto ozbrojená diktatúra anabaptistov bola predobrazom Parížskej
komúny aj boľševickej revolúcie v Rusku. Tento revolučný zápal
jedného z chiliastických hnutí sa preniesol na britské ostrovy a tam sa
stal dušou anglickej revolúcie. Bolo to iba pokračovaním histórie
židovského chiliazmu v „ kresťanskom“ prezlečení. Bolo akoby detskou
kolískou ďalších podobných revolúcií s mnohými socialistickými či
komunistickými odnožami. Anabaptisti robili rozdiel medzi vonkajším
zjavením zvestovaným vo Svätom písme a zjavením vnútorným,
uskutočňujúcim sa v dušiach „bohom“ vyvolených ľudí, skrze „ducha
svätého“, ktorý na nich zostúpil a obdaril ich prorockým darom. Jeden
z najdôslednejších hovorcov Nikolas Storch okrem ohlasovania nového
príchodu spasiteľa požadoval neoharaničenú slobodu človeka, jeho
absolútnu spoločenskú rovnosť, odmietal súkromné vlastníctvo, ktoré
vraj treba rozdeliť medzi chudobných. A takto nastoliť tzv. „vládu
osvietených“ Že by inšpirácia aj pre profesionálnych revolucionárov?

14. O sedmospáčoch, čo čakajú na antikrista.
Jeden z obrovských trapasov medzi driemajúcimi učeníkmi je čakanie
na vystúpenie antikristovej vlády vraj iba na konci čias. A tí mnohí
antikristi v dvetisícročných dejinách Cirkvi nás ešte nestihli prebudiť?
Už sv. apoštol Ján vo svojom treťom liste nás v prvom storočí
upozorňuje na namysleného biskupa Diotrefa a odporúča solídneho
Demetria. Ako inak nazvať ako antikristi asi štyridsať protipápežov
v dejinách, čo mali tú drzosť, aj s tými, čo im pomohli do tohto
najtrápnejšieho úradu všetkých čias nastúpiť a osopiť sa na
právoplatných pápežov? Ako inak nazvať troch nemeckých biskupov
z 9 st., ktorí dali uväzniť, súdiť aj bičovať svojho kolegu Metoda,
ktorý konal čestne a podľa práva. Aj Wiching , jeho nástupca pre kraje
Veľkej Moravy ,čo asi “s veľkonočnou radosťou“ intrigoval, očierňoval
a falšoval buly bol kresťan katolík? Bol, ale nesvätým a pokryteckým.
Ako nazvať niekoho, kto vyleje kýbel octu na spolubrata a ide
zo sv. liturgie? Alebo toho, kto buzerantsky obcuje a považuje to za
prirodzený prejav, a mladých ľudí ide učiť čistote? Čo je to za
otrasný cynizmus, keď niekto nepoužíva slovo prepáč, a je odborník na
slušné správanie? Alebo sa dlhoročne przní sebaoslavou, a tára iným
o pokore? Či nanucuje svojim ďeťom životný stav? Nepodelí sa so
súrodencami? Toto a všeličo iné je pod maskou kresťanstva? Rátajú
nositelia týchto anticností vôbec s tým, že Boh existuje a raz prídeme
na posledný súd? A že všetko skryté bude odhalené? Ak tvrdia, že
rátajú, tak klamú. Prepadli by sa už teraz od hanby a išli by sa hanbiť
do kúta, ak by s posmrtným životom ozaj rátali. Neľudskosť je ich
znamenie, že sú ešte slepci a tvrdí egoisti. A pritom mali akože jasno
a tvárili sa ako farizeji, že zachovávajú ortodoxnú náuku. Pritom
vyznávajú iba zúfalý a prispatý polokatolicizmus. Predbehnú ich tí,
čo v mnohom z viery možno aj úprimne pochybovali, ale sa chovali
v podstatnom charakterne. Antikrist je tieňom Krista. Pôsobí tu už 20
st. Až sadisticky sa teší, keď môže trápiť svätých. Hrá sa v kostole na
dokonalého kresťana a robí z niekoho iného obetného baránka. Zhadzuje
na neho svoje viny a považuje to za niečo úplne normálne. Táto
škodoradosť je jeho jedinou ozajstnou „potechou“ a špecializuje sa
predovšetkým na ňu. A ráta s tým, že to nikto z hora nevidí a že za to
nebude niesť zodpovednosť. Toto je naozajstná nevera, nie ateizmus.

15. “boha mám v sebe a cirkev nepotrebujem.“
Ak máš v úcte Boha, a ctíš si ho, to je výborné. Dovoľ mi však
pripomenúť Ti a opýtať sa Ťa, že či je to ten Boh kresťanov? Lebo je
mnoho rôznych bohov, a iba Jeden je Najvyšší. Ten Boh kresťanský je
Otec Ježiša a tiež Duch Svätý. Boh tri krát Svätý. Ten, ktorý sa stal
pred 2O. storočiami človekom, a má aj neodvolateľne ľudskú tvár. Ak
by sme mali tohto Boha, neboli by sme proti Jeho Cirkvi, ktorú tu cez
apoštolov založil. Ak je totiž niekto proti katolíckej Cirkvi, boh v jeho
vnútri pravdepodobne nie je v jednote s kresťanským Bohom, ale
podlieha vplyvu iných božstiev. Niekto si za boha považuje svoj
vlastný názor a za učiteľský úrad iba vlastné skúsenosti. Takýchto
individualistických antipápežov máme až až. Sú vo svojej súkromnej
sekte a radikálne poslúchajú asi iba svoje rozmary. Sami sa delegovali
za „pápeža“ ak toho v Ríme nepotrebujú. V ich liberalizme je ukrytý
libertinizmus /smer ku zvrhlosti/ a ich veľká tolerancia bludov končí
inkvizítorským odsúdením nejakej dôležitej pravdy. Ich zábavný santa
klaus sa postupne sa zmení na kruťasa. To je súčasť ich vývoja.
Z jedného extrému sa nechtiac ocitnú v druhom. Ak niekto tvrdí, že je
katolík, a ignoruje eucharistické zhromaždenia, je to nie katolík, ale
lajdák. Je poznačený silným individualizmom aj pohodlnizmom.
Pravý kresťan totiž hľadá Boží hlas aj v samote, ale vie, že aj
spoločenstvo Cirkvi nie hocijakej, ale Svätej , je dôležité a potrebné.
Aj spoločenstvo dobrých ľudí je dôležité ako neskrivené zrkadlo.
V jednom i druhom sa budujú špecifické cnosti. Kto sa hrá, že už má
                                         celého boha v sebe, môže skončiť ako vykradnutý ťuťkosektár,                                                v literatúre priliehavo nazvaný chrobák Truhlík, ktorý „všade bol
a všetko vie“ a na konci života už nemá rád naozaj skoro nikoho, ani
   sám seba. Cez bohovskú autošaškáreň zdedí trpkú samotu. Ak má moc,
tak sa jej zaťato drží a strpčuje život podriadeným. Podobne si
ubližuje ten, kto uteká pred samotou iba do povrchových spolkov.
Boh kresťanov je Láska. Teda patria ku nemu aj normálne a pekné
vzťahy. Zlé vzťahy sú semiačka od zlého a záprdky necností. Je
normálnym vzťahom ignorovať účasť na eucharistii, ktorú nám dal
Ježiš aj na to, aby sme na podstatu nezabúdali? Duch Boží je aj v lese
ak ho tam vzývame, ale adorácia čiže poklona Bohu cez tajomstvo
eucharistie je nenahraditeľná. Prečo? Lebo v lese nám pri modlitbe
bude napr. vnuknuté, že ako sa mám postarať o svoje deti, ale pred
eucharistiou mi to bude spresnené, že sú aj iné deti než tie moje,
o ktoré sa treba postarať. V prírode mi duch vnukne, ako si mám robiť
doktorát, ale až pred eucharistiou mi bude objasnené, že mám začať
intenzívnejšou modlitbou liečiť choré vzťahy v rodine. Pri televízore
ma boh vnútri rozcíti nad zemetrasením na Haiti, ale v kostole sa deje
konkrétna zbierka na pomoc pre Haiťanov. Pri počíťači sa môžem
dozvedieť skoro všetky informácie, ale tie podstatné pre život farnosti
sa dozviem až z kázne svojho kňaza, ktorý nedlabe na Božie Veci, ale
sa modlí predtým, ako ide kázať. Preto katolícky svätci a svätice
čerpali par excellence /predovšetkým/z čistého prameňa sv. eucharistie
a nie iba z kníh, z iných ľudí či z detoxikačno – relaxačných meditácií
v prírode. Tam si svoje božstvo nájde aj zvieratko a netreba mu na to prečítať
ani jednu knihu. My sme stvorení nie iba na to, aby sme boli vo svojom
individuálnom raji, ale sme tu aj pre spoločenstvo s ostatnými. Na lásku musíme
byť aspoň dvaja, však? Je veru rozdiel medzi božským Kristom v eucharistii
a malom Jezuliatku v nás. Iné je veru kópia a iné je originál.
Aj keď sa trochu na seba podobajú.

16. Odporcom „apostatického gesta“ tzv. ducha Assisi.
Možno to Janko Paľko II. s tým milosrdenstvom niekedy aj prehnal,
ale hádzať ho do pekla spolu s dnešným pápežom je asi najväčšia
drzosť medzi súčasnými nehoráznosťami. Druhé miesto na olympiáde
náboženských zvrhlostí. Prvé majú zaručene tí, čo v mene svojho „šéfa“
vyhadzujú atentátmi do luftu iných“neveriacich“, neraz nevinných.
Takto na seba privolávajú odpor a nenávisť ľudstva, ktorú svojimi
„odvážnymi“ činmi zasiali. Osobne si myslím, a dúfam, že na to mám
právo, že pápeži majú ako jednu zo svojich vážnych povinností ako
hovorcovia kresťanstva a lídri katolíkov oslovovať všetkých veriacich
ľudí tejto planéty. A snažiť sa s nimi nadviazať priateľský dialóg.
To je ten duch Assisi, toto je aj súčasť viery katolíkov celého sveta,
o ktorom vyhlasujú niektorí superortodoxní, že je duchom antikrista.
Nie je, treba im pokojne odpovedať, aj keď ich to ešte asi viac rozzúri.
Ide o pokus nerozoštvávať náboženské vášne, ktorých bolo v histórii
ľudstva viac ako dosť v mnohých vojnách, ktoré nám neveriaci možno
právom vytýkajú. Ježiš nám to v evanjeliu trvalo pripomína, že príde
doba, kedy pravých učeníkov zavraždia, a budú si myslieť, že tým
slúžia „bohu“. Nikdy však Otca nepoznali, ak takto konali, odkazuje
im sám Boží Syn. Veď on sám bol obeťou ťažkoslepých náboženských
fanatikov! Kto upaluje iného pre jeho názor, ten evanjelium vôbec
nepochopil. Možno evanjelium pochopil, ale to apokryfné, podľa Judáša.
Ani sa nad Kristovým posolstvom lásky hlbšie nezamyslel.
A bibliu porozumel asi len do polovice Starého zákona, a to aj určite
vynechal serióznejšie poznámky ku tisícročným textom.
Tí samozvanci na Ukrajine sa správajú stále arogantnejšie,
exkomunikujú postupne celý svet, a na koniec asi aj samých seba.
Vidia smietku v oku brata, a vo svojom nevidia brvno. Nevyhnutnú
snahu dobrého pápeža vysvetľujú ako najväčšiu zradu. Infantilne ho
upaľujú vo svojich poplachoch na internete. Ide z nich smrtonosná
pravovernosť a absentuje, u kresťanov vari aj povinná, štipka detskej
radosti. Stratili nadhľad i cit. Podobné typy sa vyžívali v upaľovaní
kacírov a čarodejníc v stredoveku, keď boli pri akej – takej moci.
Narobili tak sebe i svojej cirkvi veľkú hanbu aj po svojej smrti, pretože
v nich nebolo zmilovania a zakvitla v nich asi iba plnosť satanskej
škodoradosti. Osočujú iných ako antikristov, ale sami sa tak správajú.
Bez lásky idú tvrdo brániť svoj poloortodoxný polofanatický názor.
Dejiny boli plné revolučných bujakov , ktorí asi mali v sebe
poriadnu duchovnú zápchu a tej sa potrebovali nejako urgentne
a asi čo narýchlejšie cez iných zbaviť. Preháňadlo na svoje vnútorné
stavy úzkosti si väčšinou našli v žabomyších verbálnych vojnách,
v rozoštvávaní a duchovno – krčmových bitkách za svoju malú veľkú
pravdičku. A nafúkli to na veľký problém, ktorým sa majú všetci okolo
ako zdravotníci zaoberať, lebo si ho nedokázali vyriešiť ticho,
v pokore a v sebe sami… Ich militantnosť je možno aj alergickou
reakciou slepého čreva v mystickom tele Cirkvi na prehnané
mierumilovné bratríčkovanie, ktorým sme už skoro všetci pripití.
Ak nevedieme duchovný boj, a fajčíme premilosrdnú fajku mieru už
pomaly s každým, o pekle a diablovi nepovieme nič, to v tele vyvoláva
všelijaké nedôstojné napätia a podobné komunikačné hnačky.
„Pravoverní“ z Východu sa rozhodli chlapsky udrieť po stole a
vojensky udrieť a to rovno na generálny štáb vo Vatikáne. Ak vyrobia

novú sektu, myslia si, že svojimi škuľavými gumipuškami
a vybuchujúcou pyrotechnikou vo virtuálnom digitálnom svete nás
prebudia ? Ide o jedno z trápnych amatérskych divadiel na ktorom sa
pobavia akurát ateisti a budú živiť karikaturisti. Takto podobne rozdelili
Cirkev na východnú a západnú už v roku 1054, prekliali pápeža,
a kliatba sa im za 9 st. vrátila v podobe ukrutného tsunami komunizmu.
Čo totiž zasejeme, budeme aj raz žať. Ide nie zápas o pravovernú vieru,
ale dnes už neprimerané a zbytočné znovuštiepenie kresťanských síl.

17. Poučili sme sa z 1.Slovenského štátu?

Jeden zo zaujímavých unikátov sa udial u nás v r. 1939 – 45.
Naokolo zúrila 2.svetová vojna a u nás sa budovalo. Slovenský štát
nemožno hodnotiť čiernobielo. Bola vojnová doba. Prezident robil, jako
vedel. V prvom rade chránil svoj národ. Ako kresťanský politik bol
svojský, mal dobrú vôľu pozdvihnúť národ, chcel jeho vonkajšiu
prosperitu, ale ako katolíckemu kňazovi mu vyhlásenie za svätého
nehrozí. Od duchovného sa totiž očakáva predovšetkým prosperita
vnútorná. To vonkajšie má byť až druhoradé. Je to príklad, ako môže
dopadnúť jeden z nás, ktorý má ohlasovať Kristovo Božie Kráľovstvo,
ale pomýli si ho s pozemskými záležitosťami. Amatérčina ako hrom.
Nazývame to moderne strata kňazskej identity. Úspechy vonku nám
toťiž môžu otupiť duchovný zrak, stratíme bedlivosť a nebadane
sa zamoceme. Toľkokrát sa to už opakovalo. Poučíme sa niekedy?
Je nevyzretosťou viery a veľkou naivitou takto prilacno podľahnúť
pokušeniu nacionalizmu a trocha i mesiášskym komplexom.

Mučeníci boli za pravdu evanjelia umučení. S vlkmi sa nekamarátili.
Tiso bol poslancom, ministrom zdravotníctcva , predsedom vlády i
prezidentom. Závratná kariéra. Tou sa ten skromný chlapec aj pripil. Bol 
profesorom katolíckej morálky, čiže mal byť odborníkom špecialistom
                                      na rozlišovanie dobra a zla. Navonok skvelá značka. Ale vo vnútri nie.                                      Češi nás držali nakrátko. Maďari na nás striehli ako mačka na myš.
11.3. 1939 sa vzdal nekaríéristicky predsedníctva vlády a odišiel na faru
do Bánoviec kde bol ešte aj farárom. Veľa funkcií naraz, aj to my
tu roky trénujeme. Ak by sme žili bratstvo, tak by sme sa aj podelili.
V Európe diktoval politiku Hitler. Ten za ním poslal svojich agentov
s tým , že nám pomôže bleskovo sa osamostatniť od Čechov. Tí o
samostatnosti– autonómii, nechceli dlho počuť nič. 13.marca si Hitler
predvolal Tisu do Berlína a tam ho naplašil, že nášmu národu hrozí
„zánik“ a rozdelenie medzi Poľsko a Maďarsko. Vraj jediná možnosť:
samostatné Slovensko. 14.3. po vypočutí odkazu z Berlína sa poslanci
SNR rozhodli jednohlasne vyhlásiť náš prvý slovenský štát .
Sice pod tlakom, ale pre národ to bola historická chvíľa a veľká vec.
Tak nám vlastne fúrer pomohol, na čo sme si stáročia netrúfli.     

                                    Špinavá hra mocných mala paradoxne aj svetlú stránku. Kňaza Tisu                                          zvolili za prvého prezidenta. Vo štátiku bol pokoj, prosperita.
V školách sa učilo po kresťansky. Cirkevné ideály išli do praxe a boli
sme Slováci a kresťania zrazu na vrchole. Nebola to zásluha iba
politiky, ale isto aj zbožnosti ľudu, ktorý sa modlí už stáročia aj
k Sedembolestnej Panne. Pánmi skúšaný a bitý slovenský národ sa
konečne nadýchol, po tisícročí nadobudol samostatnosť. Paradoxne
cez vojnu, keď iné národy vzdychali. Nemecké okupačné vojská
ustupovali cez naše územie po prehratej bitke pri Stalingrade. Na
Slovensku v 1944 vypuklo proti nim povstanie. Jeho čelný predák a
neskorší československý prezident Gustáv Husák o SNP napísal:
“ V podstate to nebolo ani slovenské ani národné povstanie,
nestála za ním ani väčšina slovenského národa, ale iba menšina, a to
komunisti, Čechoslováci a ľudia orientovaní na Beneša. Masa
slovenského obyvateľstva šla za slovenskou vládou a jej prezidentom
Dr. Tisom.“ Je zaujímavé, že keď nemecké vojská vyhrávali, tak sme
boli ticho a v strachu. Keď začali prehrávať a ustupovať cez naše
územie, tak sme chytili zbrane a začali sme bojovať. Neboli sme my
až takí veľkí víťazi a vojnoví hrdinovia. Kde bola láska k nepriateľom
v hodine navštívenia? Ak by sme ostali neutrálni, front by prešiel a
mohli sme sa krviprelievaniu vyhnúť. Netrestali našu nenávisť aj
prehrávajúci nacisti aj takou tvrdou silou navonok, s akou sa stretli
v našom vnútri? A či sa národu komunisti po vojne nepomstili takou
železnou päsťou, akou bol náš tvrdý boj proti boľševizmu pod
vedením pána prezidenta? Ten ako kňaz nás mal poučiť niečo
o duchovnom boji, nie iba tom vonkajšom. „Zástupca stvoriteľa“ a
arci sociopat Hitler vyhlásil vojnu celému svetu. Preto sa ten svet
v sebaobrane spojil, aby ho spacifikoval. Tak sa stalo v máji 1945.
Tiso pravdepodobne naivne uveril, že nemecké vojská sú vojská božie,
lebo chránili slovenskú vládu a kresťanský štátik, bojovali voči
bezbožnému boľševizmu aj proti židovskému kapitálu, ktorý hýbe
rafinovane týmto svetom. Po 2. svet. vojne však zostali desiatky mil.
mŕtvych a obrovské škody po zbombardovaných mestách. Ovocie
šialených plánov. Určite nie vojsk božích.

                                          Pápež ich včas v r. 1937 encyklikou varovne a jasne napomenul.                                                                                Nemeckí biskupi ich veľmi unáhlene do tohoto boja požehnali a                                                    nemcov v pastierskom liste vyzvali poslúchať fanatického vodcu.       

                                       II. SV začala 1.9. 1939. V 1942 prišla bitka pri Stalingrade, kde nemci                                                                                  prehrali a začali ustupovať. Na Rusko im osud nedovolil siahnuť                                                                                    a vylámali si na ňom zuby ako Napoleon. Veľkí a bohatí  oligarchovia                                                                              z jednej strany zaplatili ich úspechy a tí druhí porážku. Nemali na                                    nich a tak sa začali kruto mstiť tým chudobnejším. Našich židov odišlo
sedemdesiattisíc. Nie však pracovať, ako nás nemci oklamali, ale do
plynovej pece. 8 židovských rabínov prosilo, aby Tiso prezidentom
ostal. Mnohým totiž udelil prezidentskú výnimku.Tak im zachránil
život. Takých bolo vraj až 33 000. Deportácie by Nemci spravili i bez
slovenskej vlády. Ale oveľa dôslednejšie.

Menšinu Židovských občanov sme chránili, väčšinu ale nie, a čo
kresťanov? Či sme tým dali správnu orientáciu ? Orientáciu
na Božiu ríšu ? Za vonkajšie dejinné úspechy však zaplatil náš
prezident trpkou osobnou prehrou. Že bol nielen trochu namočený
do politického hazardu, svedčí viac skutočností.

                                              Porážka SNP 3O.10.1944 ako náš historický „zlatý klinec“?                                                                                            V Banskej Bystrici Nemci oslavovali svoje posledné „víťazstvo“ nad                                             partizánmi SNP. Vraj v neplánovanom programe po tichej sv. omši
v tunajšej katedrále rečnil potom na námestí, blízko Bú, kde volal na
česť fúrerovi , jeho vojskám i pomocníkom SS. Vyznamenal osobne
                                             nemeckých vojakov, bojovníkov proti odbojným povstalcom. Keby                                                                              po Nemcoch nezačali strieľať, oni by odišli a nebolo by 111 strašne                                      vypálených obcí ani 13 tisíc obetí. 

Doboví svedkovia tvrdia, že tak zachránil Zvolen, Martin a Banskú
Bystricu pred nemeckou odvetou a nachystaným bombardovaním.
A vraj niekoľko zajatých slovenských vojakov pred zastrelením.
Keďže sa to nie vždy pripomína, tak preto to píšem. Nepriatelia
katolíkov ukážu v dokumente iba dobové zábery, a keď sa ku nim
nepridá hlbší komentár, tak to aj škodoradostne zneužijú. Svätý
                                     biskup Gojdič sa ozval už v máji 1942, dva mesiace po prvom transporte.                                                                      Jasne ako svätec vycítil, že sa nedeje všetko s vyvážaním židovských                                                                              1000 dievčat z Popradu kóšér, a že to môže raz poškodiť renomé Cirkvi.                                                                      Dvaja zachránení z Osvienčimu po roku priniesli zvesť o holokauste.                                       Biskup Vojtaššák okamžite reagoval a transporty sa zastavili po č. 57.

Láska k pozemskej vlasti by nemala byť väčšia než láska k tej nebeskej, však?

Chybu spravil Tiso i vtedy, keď v liste pápežovi tvrdil, že katolícke sociálne
encykliky sú rovnakého ducha ako idey národného socializmu. Ojojóóój.
Podstatný úlet mimo. Po veľkej pýche národného socializmu prišiel
aj na nadľudí hrozný pád. Po vojne tu zavládli komunisti a razantne
na tzv. klérofašistov ktorí boli až příliš zadobre s veľkonemeckou
ríšou, udreli. Keby sme si boli zachovali od bojov zdravý odstup ten
úder by asi taký tvrdý nebol. Po bitke je ľahké byť generálom a ľahko
vynášať súdy. Osobná zodpovednosť a náhle rozhodovanie vtedy veru
nebolo ľahké. V 1950 zatkli rehoľníkov a rehoľnice ako kriminálnikov.
Spomína sa veľakrát tento násilnícky akt, ale nespomíname už, čo mu
predchádzalo. Pomsta bolševických víťazov bola taká veľká, aká bola
naša predčasná hurá pseudokatolícka sláva spred pár rokov.
Azda aj aká bola aj nenávisť voči nim. Pripomínam, že kresťan má
povinnosť milovať aj nepriateľa. To je náš program, kterého sa máme
držať. V mieri či vo vojne. Boľševický program bol nenávisť voči
bohatým vykorisťovateľom, inteligentom  i voči všetkým cirkvám.
Ak ho oni dôsledne dodržovali, tak sme si mali my dodržiavať
ten svoj. Čudujeme sa keď si niektorí intelektuáli idú od nás
„oddýchnuť“ do ateizmu a majú antiklerikálne alergie? Lebo neraz
niečo iné deklarujeme a iné žijeme. Volá sa to jednoducho:
pokrytectvo. Predstierame profesionalitu a sme ako diletanti.
Národ sa zdesil, keď prezidenta po vojne obesili ako vlastizradcu.
A on vo svojej rozlúčkovej reči nám všetkým dal svoj odkaz:
“ Za Boha a za národ!“ Cítil sa byť mučeníkom v boji proti
boľševizmu. Išlo však skôr asi o polomučeníctvo. Čiže nie až tak
celkom čistú, duchovnú svätú prácu. Čo je najpozoruhodnejšie:
necítil ani štipku ľútosti nad tým, čo urobil. Máme my tu viacej
takých i podobných majstrov sveta, čo za roky svojho účinkovania
na scéne fakt slovko prepáč nepoužívajú. Toto je kresťanská zásada?
Skôr póza nadčlověka. Vtedajší biskupi sa ho až nekriticky zastávali.
Vraj mal tie najlepšie úmysly. Ozaj najlepšie? Nič podozrivé si
nevšimli? Ozaj im tam nič nepáchlo??

                                               Prezident má za povinnosť  ochraňovať občanov štátu.                                                   Aj tých brutálne oklamaných židovských.  My mladší všetci až takto
                                 sladko všetci nespíme! Ani nie sme až tak vlastným vyvoleným národíkom                                či postavením úplne sťatí. Toto je nebezpečnejšie ako pálenka. 
Z tej po čase človek vytriezvie. Ale pozor, s utajenou opitosťou mocou
sa aj umiera. Tí, ktorí si prajú Tisovo svätorečenie, spia tuho a sladko.

Treba sa nám z dejín poučiť. A zvýšiť si trocha aj IQ a znížiť EI.
Tak ako obrovsky on „miloval“ svoj národ, tak duchovne opitá časť
národa „miluje“ obrovsky dodnes jeho. Svetloplacho a nekriticky.
Preto to oživujem v pamäti, aby som pripomenul všetkým slovákom
to, čo nám ako zrkadlo vlastne nastavili naše dejiny. Sme riadne
dorichtovaní nielen pálenkou, ale i svojskou slovanskou nademocionálnou
duchovnou pubertou. Predstierame že máme vieru, ale tá je ešte
všeličím zakalená. Raz mamonou či pozemským štátikom, inokedy
pozemskou rodinou. Naša vlasť má byť v nebi a našou pravou rodinou
je spoločenstvo svätých. Tvárime sa totiž navonok neraz ako
superkatolíci. Ale je to iba trochu trápna póza polokatolíkov.

Nademocionálny polokatolicizmus tu vyčíňa, a storočia. Nielen u nás.
Nacisti boli poriadne zropušení nadľudia a súčasne podľudské
beštie. Ich svetlo bola tma. Nečudujme sa, keď na naše ohlasovanie
evangelia inteligentní ľudia niekedy reagujú najprv zívaním,
pokračujú nadávaním a končia ignoranciou. Asi stále si väčšina
vôbec neuvedomuje ako Božie mená berieme ľahkovážne
aj dlhé roky nadarmo, zatoxikujeme priestory chrámu dymom
nekresťanského modlárstva. To, čo je vyslovene niekedy
až do oči bijúco neľudské a trápne nekristovské,
my bez hanby a primitívne stotožňujeme s kresťanským a katolickým?
Čušíme o tom, a toho, kto na to upozorní, udrieme valaškou po hlave?
Toto nie je duchovný život, ale sakrálny podvod. Akurát tak vyklonuje
po čase poloovcu polovlka, čo onemie vtedy, keď príde hodina pravdy
a láme sa chlieb. Aby sme sa nezaradili medzi tých, čo Božie kráľovstvo
nenašli a mali ho plné ústa. A išlo im v podstate iba o vonkajší blahobyt…
To je ideál nie kresťana, ale jeho dlho chudobného a malého príbuzného.

Tiso chcel vraj podľa vlastnej obhajoby oslobodiť tento národ od
smrtonosných komplexov menejcennosti, ktoré mal on sám a jemu
podobní , ktorým je on asi ideálnym patrónom. Podobne je pre iných
politických dobrodruhov hrdinom dvojnásobný zradca Svätopluk či pre
ďalších samozvaných frajerov zbojník Jánošík. Spojenie imperiálne
panenského slovenského národa so zvlčilo vražedným nemeckým
manažmentom, či má všetko v hlave poriadku ten, čo tomu ešte i po
rokoch nadšene tlieska? My sme boli odjakživa národom služobníkov.
A na toto môžeme byť právom aj zdravo hrdí.

Od čias sv. Cyrila a sv. Metoda sme si za Otca zvolili toho najlepšieho
z otcov, a za Matku a Ochrankou tú najlepšiu z mám. Sme v lone
katolíckej svätej Cirkvi. Väčšina národa sa ku nej hrdo hlási.
Nebuďme však iba povrchnými kresťanmi. Lebo zažijeme hanbu už tu.
Najväčšia chyba bola, že zrazu z národa sluhov tu chcel ktosi urobiť
národ pánov. Také unáhlené ako dedičný hriech. Plné netrpezlivosti.
Fatálna strata duchovnej bedlivosti. Aj toto je memento na zamyslenie.
Z romanticky infantilného, úzkoprsého a príliš pozemského „katolicizmu“
sa tento národ vari trocha už pooslobodil. Praví svedkovia evanjelia,
tomu ako vedia pomáhajú. Polobačovia a súčasne polovlci volajú raz
na slávu nemeckému cisárovi, inokedy zas na slávu zvlčilej ruskej
strane, demokratickým čarodejníkom s peniazmi či svojej sebaoslave.
Tým iba prezentujú a na seba prezrádzajú, že jadro evanjelia nechápu.
Každá doba nás odskúša, či sme dobrí pastieri alebo nájomníci. Kým
Jozef Tiso si zvyšok svojej ľudskej a kňazskej dôstojnosti zachoval
až do konca, nezutekal do Ameriky, ale išiel aj na súd, a tam si za svoju
polovičnú pravdu, teda za boj proti boľševizmu, slušne a navonok celkom
dôstojne bojoval až do konca, extrémny vzor padlých anjelov Hitler skončil
ako veľký antihrdina, ktorý nevedel to ľudsky jednoduché: prehrávať.
Jeho obrovská bojová odvaha, ktorú si dokazoval v bleskových vojnách a
v diktátoch celému svetu, ukázala svoju pravú tvár. Pod maskou vodcu a
imperátora sa tam ukrýval iba klasicky amorálny zbabelý posero. Za jeho
veľkou bojovou nažhavenosťou boli iba sofistikované a nafúknuté nadfičúrske
bludy. Pod jeho obrovskou vojenskou disciplínou bol iba veľký „bordel.“
Za viachodinovým sebavedomým rečnením , fanatickým presviedčaním
vyvoleného nemeckého národa bola iba silná dôvera v osobné lži a falošné
istoty. Za úchvatným pracovným nasadením a menením planéty bolo
iba úbohé a asi aj totálne zanedbanie duchovnej práce na sebe. Za jeho
novým človekom boli iba prastaré bosoráctva. Vyhlásil 10. prikázaní
vraj už za prekonané a chcel ľudstvo oslobodiť výčitek svedomia, že vraj
ľudí ponižujúceho židovského vynálezu. Skutočne neslýchaná odvaha.
Za namysleným nadčlovečenstvom skrýval asi kompletný podľudský
a polozvierací suterén. Bedliaci vedeli presne, že tá prozreteľnosť, ktorú
často spomínal, a ktorej sa cítil pozemským veľvyslancom, bolo samo
kniežatstvo tmy a rafinovaného podvodu. Kto sa nevedel zorientovať
mal počúvať pápeža Pia XI. V roku 1937, čiže dva roky pred začatím
II. svetovej vojny. V encyklike ľudí upozorňoval na nebezpečenstvá
tzv. národného socializmu. Kto nepočúval pápeža ale po cudzích
územiach lačného vlka, to bola už nielen chyba, ale aj veľký hriech a
spolupáchateľstvo na jeho výčinoch. Zasa sa iba ukázalo, že väčšina sú
nie kresťania, ale neskautsky formované a po majetkoch hladné vĺčatá.
To, čo sa stalo, bola a bude pre ľudstvo ďalšia nová tzv. stará škola.
Príbehy našich kňazských predchodcov by nám mali byť na zamyslenie.
To, že v kňazskom seminári v Bratislave /85 – 90/ nám o tom nepovedali
nič, svedčí iba kvalitnom vydesení sa . Asi aj o strachu a úteku pred
našim historickým vybočením. Alebo ešte dodnes nemáme vo veci jasno?
Riešime my všeličo a všelikoho. Nezabudnime vyriešiť aj seba.
A nebojme sa ani svojho tieňa. Mal ho Peter i Pavol, máme ho i my.
Na pobožných nadľudí sa hrať prestaňme. Nie je to na dospelých už
ani dôstojné ani správne. Kňazi máme demaskovať lži a hľadať pravdu
o človeku. Naša jednoznačná identita je byť aj prorokmi svojej doby.
Tiso mohol byť ozajstným mučeníkom. Ale mal jasne povedať po
svetovláde hladnému vlkovi, že je vlk, a vhodne to načasovať.
Nie s ním sympatizovať až za hrob. Veľakrát sa zopakoval podobný
dejinný rituál. Bude sa asi opakovať dovtedy, pokiaľ sa ľudstvo
„neodfetuje“ od svojich výmyslov a modiel. Aj náš národ si z extrému
do extrému, čiže svojou pubertou musel prejsť.
Každý sa totiž aj vyvíjame, platí to aj o národoch.

Kardinál Ratzinger nám pri prednáške v Bratislave v r.1992 okrem
iného spomenul, že úlohou štátu je udržiavať poriadok
v ľudskom spolunažívaní. Ak by sa pokúšal pretvoriť svet
na raj a predstieral absolútnosť, prekročil
by svoje hranice. Ak by sa staval do role Boha, stal by sa šelmou
vystupujúcou zo zeme a mocnosťou Antikrista, ako je to v Zjavení.
„Cirkev nesmie dať seba samu na miesto štátu, alebo chcieť pôsobiť
v ňom alebo nad ním ako mocenský orgán. Tým by sa sama robila
štátom a vytvárala by absolútny štát, proti čomu má vlastne
brojiť. Splynutím zo štátom by rozvrátila vlastnú podstatu štátu
i svoju“ povedal nám už vtedy s nadhľadom dnešný pápež.
A dodal, že pre Cirkev je potrebné mať od štátu primeraný odstup,
aby mu mohla svojimi cnosťami lepšie poslúžiť. Týmto vystihol to
podstatné pokušenie moci, ktorej podliehajú roztieskavači našho
Prvého štátu aj iných predčasných farských republík v dejinách.

18. Vraj „ pápež je antikrist a katolícka cirkev neviestka“
Toto je ich hlavné heslo, ktoré ich spája. Sú to nekatolícki „kresťania“,
ktorí idú do hĺbky svojho „kresťanstva“. Keby ostali na povrchu, ostali
by kľudní. Ponor do hĺbky ich robí fanatikmi. Pápežovi by radi vybrali
malú smietku z oka, ale najprv by si mali vybrať zo svojho veľké brvno.
Vatikánu vytýkajú že je vraj babylonom, ale sami sú členmi veľkého
pseudokresťanského Babylonu. Ani si to neuvedomujú. Začína sa
krádežou softvéru, čiže textov Sv. Písma. Skopírovať si niečo pre
vlastnú potrebu ešte krádežou byť nemusí. Ale podnikať s tým bez
autorskej licencie je čo ? Drzosť?
Toto robia tí charizmatickí vodcovia a novovzniknuté cirkvičky.
Vykladajú si bibliu tak, ako im to vyhovuje. Neuznávajú nad sebou
žiadnu pozemskú autoritu a klaňajú sa svojim interpretáciám.
Takto vraj každý týždeň na planéte vznikne na svete nový spolok,
a spolu je ich možno aj 2O tisíc. Na Slovensku ich je okolo 30.
V USA je zjednotených asi 25O cirkví do kresťanskej únie.
V každom kresťanskom spoločenstve sú určite dobré veci a ľudia
dobrej vôle. V každej sa rozvíja aj nejaká cnosť, ktorú sme mi katolíci
možno zabudli rozvíjať. Ale v každom takomto spoločenstve hrozí
aj nejaká skrytá pýcha jeho zakladateľa, ktorá po čase vykvitne ako
problém, ktorý môže mať veľké rozmery. Záchrana bude, ak sa
navrátia kajúcne ku svojej matke, Katolíckej Cirkvi, od ktorej sa počas
histórie postupne pooddeľovali. Ona sa neoddelila dvetisíc rokov od
nikoho, ani od svojho Ženícha. Ak však budú v srdci mať ku nej trvalý
odpor, a budú iba mútiť vodu, ktorá už dnes nie je zamútená, a budú
si kodifikovať všelijaké svetské neprirodzenosti, potom im beda.
Budú totiž členmi skutočného pseudoreligiózneho Babylonu, kde si
bude každý robiť to, čo sa mu zachce. Bibliu si bude vysvetľovať tak,
ako to bude vyhovovať jeho deviáciám. Tento bordel a neporiadok je tá
apokalyptická neviestka, čiže prostitútka. A jej vernými členmi sú tí, čo
v každej cirkvi, vrátane katolíckej, verejne a roky „masturbovali“, čiže
dávali svoje ego a jeho plány a výmysly do centra ohlasovania evanjelia.
Mnohorako boli až spití sebaoslavou, a dali sa každému, kto dobre
zaplatí… Nad to zásadné z Božieho Slova povyšovali to nepodstatné
a meniteľné. Zutekali skoro vždy, keď mali niesť poctivo kríž.
Alebo sa nepokorili pred pravdou, ktorá im nezapadala do ich systému.
Učili každý iné svojské teórie a zabúdali na podstatu. Takto sa rozbíja
jednota kresťanov a evanjeliovému posolstvu to berie silu.
Pápež Pius XI. vyjadril dlhoročnú skúsenosť matky Cirkvi: „Ak by
neexistoval pápežský úrad, bolo by toľko druhov kresťanstva, koľko je
kňazov.“ Ak ste ešte na to vážení nekatolíci ešte neprišli, bude to tým,
že ste príliš mladučkí. Ak budete dozrievať, prídete na to aj sami.
Kto nerešpektuje Magistérium Cirkvi a jeho správcu právoplatného
pápeža, ten sa povyšuje, a bude raz ponížený.