I. Adorácia
II. Trpezlivé nesenie si kríža
III . Sv. ruženec
IV. Posväcovať umŕtvovaním
V. „Pranie“ úzkostí na svojom tele
VI. Ničenie vírusov v požehnanej samote
VII. My pomenujme, On liečbu dokončí
VIII. Dávať zmysel nezmyselnému
IX. Čím niekedy horšie, tým lepšie
X. Autoexorcizmus
XI. Spovedanie sa z hriechov.
XII. Práca s paradoxami
XIII. Modlitba tichom – meditácia
XIV. Znášanie osočení
XV. Spiritualizácia tela
XVI. Spirituálna diagnostika
XVII. Duchovný boj
XVIII. Modlitba s veľkým výkrikom
XIX. Tisíce tichých exorcizmov
XX. Umenie rozlišovať
XXI. Toto sú veľké veci.
XXII. Nezabúdať na svoju ľudskosť.
Každý z nás kresťanov, najmä my zasvätení, by sme mali byť aspoň trochu mystikmi. Ten, kto spoznal, že tú ide o veľmi cennú perlu, a prácu, ktorú prehlbuje a zdokonaľuje, ten a tá sú za vodou. Ostatným netreba hádzať perly pred svine. Raz budú strašne ľutovať, že nežili duchovne. Najmä v samote a modlitbe ma Duch Sv. všeličo naučil. Viac než cez knihy a cez ľudí.
Azda Vás niektorá tzv. duchovná práca povzbudí, a naznačí, ako rôznorodo sa dá pracovať pre Božie Kráľovstvo. Svet o tom nemusí vôbec ani tušiť, čo všeličo sa deje v jeho zákulisí. Stačí keď o tom vie nebo. Je to tzv. veda svätých, ktorá zachraňuje a ozdravuje, čiže posväcuje svet cez naše vnútro aj naše spiritualizujúce sa telá. Neraz nenápadne a potichu.
Majstrovské práce maliarov, také krásne, nech sú nám ako podnety pre inú, 1000krát dôležitejšiu duchovnú maľbu, čiže vyrábanie niečoho spirituálne krásneho pomocou
talentu živej viery. Premieňanie rôznych astrálnych gebuzín na duchovnú krásu, čiže tzv. milosť.
Konverzáciou sa aj obohacujeme aj kontaminujeme Len keď sa s niekým človek rozpráva, už sa napája na jeho svet, na jeho ducha, na jeho či jej neviditeľno. Ak je ten človek nesvätý, tak sa ním aj kontaminuje. Doslova sa priotrávi jeho hrubosťami, hlúposťami či nedokonalosťami. Dostať potom tieto jedy z vnútra cez telo – to chce spirituálnu prácu. Pred chvíľou som sa modlil za jedného z darebákov na duchu, ktorý sa mi cez mobil ozval a sprchoval som si vnútro od špiny ľahostajnosti, bezbožnosti a ducha spavého. Tak ako sa auto zašpiní idúc po blate, tak sa aj senzitívny človek zašpiní duchovným blatom, ak silno preciťuje vnútorné svety. Doslova to teba presvetliť modlitbou, aby sa tých pliag a abnormálností človek zbavil. A cítil sa normálne a bez napätí, vo sv. pokoji. Bohom milovaný a žartujúci. To je tá tzv. milosť posväcujúca. Strácame z nej vtedy, keď sa s ľuďmi v nej nežijúcimi stretávame a rozprávame . Ešte viac keď im otvárame svoje vnútro sympatiami. A najviac strácame zo stromu života, ktorým máme byť, keď sa venujeme stromu poznania dobra a zla. A vo falošne duchovných záležitostiach zachádzame priďaleko a telesných prejavoch ideme zbytočne prihlboko. Rozpúšťať jedy z iných a viesť ich cez špinu do čistoty je jeden aspektov milosrdenstva. Pýcha je aj byť navonok a pred ľuďmi čistý. Ale iba sám pre seba.
I. Adorácia
V prvom rade je to adorácia. S bázňou si ctiť Božiu prítomnosť medzi nami v eucharistii. Aj keď sme vo svojej izbe, a ideme do vnútra, chodíme tam my kresťania Adorovať Krista, ďakovať, prosiť, všeličo cez neho spracovávať, pýtať sa na Jeho Plán s nami. Odovzdať mu tú najväčšiu lásku ktorej sme schopní. To je podstata. Ku nej sa treba denne vrátiť. Uctievať si ho nielen navonok, ale aj vnútri. Adorovať ho nie iba v sebe, ale aj v pomoci núdznym. Sv.Ján Krstiteľ „Sila maliara je v jeho samote.“ Leonardo Da Vinci: Kto adoruje ako jogín božstvo v sebe, ale neprijíma eucharistiu, vystavuje sa nebezpečenstvu, že začne adorovať svoje falošné ja. Aj to sme dlžní pripomenúť rôznym nekatolíckym adeptom mystiky. Potom prídu bizarné medziľudské vzťahy a aj ďalšie patálie. Katolíkom zasa hrozí extrém, že adorujú Krista v eucharistii a nepomôžu mu, keď leží zrazený na zemi pred kostolom. Protestantský extrém je adorovať ho v biblii, nevšímať si ho trpiaceho v blížnom, ktorý napr. prežíva dlhší neúspech.
II. Trpezlivé nesenie si kríža
Preto mnohí utekajú zo samoty, lebo tam to viac bolí. Ale tí, čo dozrievajú, budú ju stále intenzívnejšie vyhľadávať a účasť na všelijakých spoločenských akciách umenšovať. Tam napr. doznejú pocity zo stretnutia z pred pár hodín. Niekoho zabolí už 14 rok v hrdle, iného zabolí nedôležitosť a nedocenenosť. Ďalšiu bolí to, že nemôže mať vlastné dieťa a iného mladíka bolí už dlhšie neopätovaná láska k dievčaťu. Chorého bolí zlomená noha. Iná sestra trpí tým, že ju vydedil vlastný brat. Kríž má veľmi rôzne podoby. Ktosi ho trpezlivo nesie s Kristom, modlí sa pritom o pomoc, poplače si ide sa trochu rozptýliť aby potom znova sa ponoril do tejto práce, robí dôležitú duchovnú prácu. Tá mu raz prinesie krásne ovocie v podobe nejakej kvalitnej cnosti. A okrem toho môže vyprosiť niekomu inému vzácne milosti. Tie totiž môžu človeka zmeniť, keď ho reči nemenia. A na nebeský účet sa mu zaráta nebeský kredit. Tým väčší, čím menej naň myslí.
III . Sv. ruženec
Mám skúsenosťami veľakrát overené, že keď sa modlím sv. ružence, tak sa mi mimoriadne darí v komunikácii s ľuďmi. Ako magnet to priťahuje tvz. náhody za ktorými určite sú anjelské bytosti, ktoré napomáhajú ľudom dobrej vôle si pomáhať navzájom lepšie žiť. Je doba, kde ľudia napriek toľkým vynálezom vzájomnej komunikácie sú akýsi osamelejší a smutnejší. Kto sa modlí ruženec, zažije sériu neuveriteľných zhôd okolností. Až sa bude človek čudovať, ako všetko zrazu ide. Čím viac sa ponáram do Krista, tak tým viac nenormálne trpím. Keď k Otcovi, je zaujímavé, že mi dal zažiť aj Jeho veľkú Lásku aj zvláštnu samotu. Keď ku Sv. Duchu, tak mi pošlú nejaký ťažký prípad vyžadujúci dlhotrvajúce uzdravovanie. Keď rosím spolu s Pannou Máriou, tak výsledky sú okamžité, aj v malých detailoch. Aká je to fantastická pomoc Predobrej Matky z Nebies, ktorá sa naozaj stará. Dúfam že ju mám Rád. Jej patrí moja kňazská služba. Nech si ju použije na svoje zámery v Cirkvi i vo svete.
IV. Posväcovať umŕtvovaním
Dnes ma v kňazskom breviári oslovilo slovko umŕtvovanie. Často je používané v asketickej literatúre. Tu je chápané ako sebazapieranie. Ak má adept sklony piť, tak je to zrieknutie sa alkoholu,. Ak je tučný ako bugriš, tak je to nezjedenie už druhého zákusku. Ak má skony gemblera a nahádže niekoľko tisíc do automatu, aby niečo vyhral, lebo skoro všade inde prehráva, tak je nutné sa umŕtviť a skoncovať s tým. Podobne s drogami. Či masturbáciou nad pornografiou. To je to najhrubšie umŕtvovanie, či moderne povedané „seknutie“ s niečím, čo nám robí zo života umelý raj, čiže peklo.
U mystika , ktorý je už na jemnejšej a vyššej – skôr hlbšej úrovni je umŕtvovanie iné. Mystik je zušľachtený duch, ktorý sa nepotrebuje trýzniť a prudko brzdiť ako živočíšny capko. Veď jemu je priam odporné sa prejesť, opiť či snoriť inej bytosti do intimity. Muky mu spôsobuje i hlučná či bezbožná spoločnosť. Pre toho je umŕtvovanie zriekanie sa nesprávnych túžob a sklonov, čo sa mu ešte zvnútra ako nečistoty ozývajú , že tam sú. Mystici nechali v sebe pracovať Sv. Ducha. Neraz nasali ako špongia vírusy nesvätostí od iných a zabíjali ich, čiže duchovne umŕtvovali. Aj na ďiaľku sa ten duchovný prenos deje. Rozpúšťali v tichu ten prázdny rozruch. Takto čistili spoločenský vzduch. Robili niečo, čo zanedbali urobiť iní. Aj toto je súčasť pokánia. To treba konať, lebo inak nám podľa evanjelia beda.
V. „Pranie“ úzkostí na svojom tele
I svojou prítomnosťou požehnávame miesto, kde sme ak tam ľúbime Boha a ľudí, modlíme sa , rozmýšľame a trpíme, tak tam vnášame neviditeľné svetlo, ktoré nám pomáha žiť a uľahčuje náš pozemský pobyt. A tam kde takého anjela niet, tam sa zhromažďujú ťažké kovy v atmosfére a tam sa ozaj ťažko dýcha. A ak sa tam trpí, je to malé peklo. Žijeme v sekularizovanom svete, znesvätenom svete. A naša úloha je ho posväcovať všade, kde prídeme . Aj cez pohľad vysielajme požehnanie. Prítomnosť jedného anjela v ľudskom tele na oddelení pôsobí ako svetlo presvetľujúce rôzne temnoty. Neutralizuje tam zlú atmosféru. Perie nesväté sebecké nízke pyšné či hrubé myšlienky, ktorých je okolo nás ako neviditeľných hmlistých chuchvalcov až až. Citliví ľudia to prežívajú ako silné úzkosti. Je potrebné upratovať a prečisťovať atmosférické bacily tak, ako to robí čistička odpadových vôd, alebo ako absorbér špinavého vzduchu. Filter, okysličovač a teplomer v akváriu je veľmi dôležitý.Ľudia ducha sú pre spoločnosť ešte dôležitejší.
VI. Ničenie vírusov v požehnanej samote
Keď sa počítač pripojí na internet, iba normálne jeho používanie a prezeranie si stránok spôsobia, že sa dostanú do neho z internetu vírusy. Tie spôsobia tzv. zamrznutie, znefunkčnenie počítača. Preto ho treba očisťovať tzv. antivírusovým programom, ktorý ako muchy vírusy pochytá a ponechá v počítači normálny stav. Očistí ho od kazisvetov o ktorých vieme že šarapatia a nikto z nás ich nevidel. Niečo podobné sa deje v nás. Veď svet techniky iba napodobňuje to, čo je v človeku, v jeho mozgu, v jeho vnútri. Doslova prečistiť mi treba chrám tela, duše i ducha, osprchovať ho od všetkého nízkeho, nečistého . A to sa mi darí v luxuse samoty, ktorá je pre neduchovného jedinca vraj strašná. Čím hlasnejšie si niečo pustí, tým má väčšie úzkosti. Pre vyvolených je požehnaná. To sú tí, čo si v nej svoje pretrpeli a nedali sa pred ňou na útek. Tým sa toto kruté a púštne údolie zmení na prameň z občerstvujúcou vodou. Kto si netrpezlivo boľavú samotu umelo vyrieši, vráti sa mu to dlhotrvajúcejšou bolesťou neskôr. Veľa krát v starobe.
VII. My pomenujme, On liečbu dokončí
Ako jedno auto ošpliecha druhé a ani si to neuvedomuje, tak iný, úfúľaný človek, Vám ošpliecha svojimi nesvätosťami a nešľachetnosťami duchovné šaty. Ak by ste nepoužili stierač, tak by ste mohli zhavarovať. Treba ísť často do vnútra a zriekať sa všetkého nebožského, čím sme ošpliechaní. Pomenovať to presne, akoby sme nad tou biedou začali mať tak vplyv, a odovzdať to sv. Duchu Kristovmu, aby sa toho definitívne ujal a pretavil. Ak sa spirituálna práca podarí, potom sa nám vráti aj úsmev a radosť zo života. Blažený, kto vie takto pracovať. Tí ostatní budú neočistení a naštvatí. Budú stále utekať niekde za zábavou a na dovolenky, lebo na prameň sviežej radosti ktorý je hlboko v nich ešte nemali milosť sa napojiť. Sú ako domorodci v Afrike, ktorí chudáci kilometre putujú po vodu, lebo v ich dedine im ešte nikto nespravil vrt do hĺbok pod nimi, kde sa voda nachádza.
Kôli vlastnému darebáctvu, čiže povrchne žitej viere, si svoj prameň ducha mnohí neočistia, a tak im tam žaba sebalásky špiní vodu, ktorá je preto taká horká.
VIII. Dávať zmysel nezmyselnému
Jedna z vážnych duchovných chorôb moderného človeka je strata zmyslu. Je to pravdepodobne signál nášho vnútorného sveta, ktorý nám jemne naznačuje, že sme odbočili z hlavnej línie nášho príbehu do bočnej uličky a tam sa túlame. Presná a jednoduchá diagnóza na neraz veľmi komplikované vnútra. Strata zmyslu života nás upozorňuje, aby sme sa netúlali iba a len v labyrinte sveta ale hľadali raj srdca. A vrátili sa spať. To je to podstatné obrátenie sa k trvalým hodnotám. Je to asi dôležitá rada Ducha Svätého, čo nás vedie od hanby k sláve. Aj ozajstný veriaci kresťan môže zakúsiť stratu zmyslu života bez toho, že sa niekde zatúla, kde nepatrí. Je to ľudské a tento pocit by nám nemal byť cudzí. Čo vtedy robiť? Viera nám káže modliť sa. A premodliť to. Duch sa nám určite vnukne, ako ďalej. Dať zmysel nezmyselným okamihom. je jedna z duchovných prác, pre mystika. A získať znovu nadšenie, ktoré ochladlo. Treba sa to naučiť, ako to v mysli spracovať a obetovať to cez Krista Otcovi. Chce to istú dávku pokory, prirodzenej inteligencie a vytrvalosti.
IX. Čím niekedy horšie, tým lepšie
Ľudí treba naučiť, ako sa duchovne zamestnať. Kto to nevie, bude sa nudiť, a čím viac, tým bude jeho peklo v mysli väčšie. A paradoxne má okolo seba neraz blahobyt. Inteligentný človek sa nenudí. A mystik si váži dar času. Vie aký je vzácny. Aj keď si ľahne do postele, aj tam dokáže v duchu cez svoje telo spirituálne meniť smrad vo vôňu. Vo svojom tele urobí mnoho duchovnej práce, takej, o ktorej sa neduchovným ľuďom ani nesníva. Tí o nej vedia málo, a preto ako otroci robia iba vonku ako Marta. Niekedy veľa a tvrdo. A z toho im tvrdnú srdcia. Robia prácu, ktorú nemajú radi, stretávajú sa s ľuďmi, ktorých si nevážia. A to len preto, aby zarobili veľa peňazí na veci, ktoré ani nepotrebujú. Potom im prestane chutiť jesť a ochorejú. Takto to geniálne prežil a vystihol Boris Filan. Pobehovaním po svete a rozširovaním si obzorov môže človek stratiť vnútorné prežívanie. Aj toto je obezita inéh druhu. Čím niekto je opovrhovanejší a nenápadnejší, tým môžu mať jeho modlitby, trápenia a obety väčšiu hodnotu v Božích očiach. Čím väčší kríž, tým viac milostí. Čím dlhšie to trvá, tým sú to väčšie poklady.
X. Autoexorcizmus
Veľa krát sa mi v duchovnom boji stalo, že som napáchol negatívnou atmosférou, asi tak, ako keď napáchnete dlhším pobytom v zafajčenej krčme. Citliví to nechtiac nasajú ako špongia. Dostal som na niektoré veci ultra jemnú citlivosť. V tichu sa to zlé z človeka dostáva. Ponorením do hĺbky v tichej meditácii duchovné telo to akoby „zomelie“. Spracuje tú nelásku a vypustí ako smradľavý dym s komína. Aj toto je auto exorcizmus.
Niekedy veľmi jemná duchovná štruktúra je napadnutá duchovnými špinavosťami jedincov na duchu hrubších. Kto dáva v sebe priestor Kristovi, ten bude jemný ako On. A jeho empatia sa stane extracitlivou. Hrubokožci sú pred tým chránení naivitou, infantilitou či povrchnejšou zbožnosťou.
Tie sa po stretnutí s nimi začnú prejavovať vo svojej nahote. Napr. ako silne spavý vírus, ktorý mystika ochromí tak, že mu ide sánku vyskočiť od zívania. Alebo iná infekcia je, že napáchnete strašidelnou ľahostajnosťou toho, kto Vám zatelefonoval. Alebo po rozhovore s nejakým frajerom vám nafúkne črevá a musíte vypustiť zo seba tie frajerské plyny cez konečník.
Aj takto sa duchovne pracuje. Cez biochemickú továreň nášho tela sa detoxikujú duchovné jedy, ktoré sú skrytými ľudskými biedami. Vonkajšia evanjelizácia ani katechéza na najvyššej úrovni ich nevie vyriešiť. Dajú sa mnohorako detoxikovať.
XI. Spovedanie od hriechov.
My kňazi máme od Krista moc odpúšťať hriechy. Je radosťou, keď človeku trpiacemu výčitkami dáme rozhrešenie. Poradíme ako ďalej. Vlastne Duch Sv. cez nás. Keď sa penitent modlí k Duchu Sv. tak kňaza napadne práve to, čo treba. Po dobrej spovedi sa má človek čítiť ako po odchode z kúpeľne, kde sa zbavil špiny, ktorá ho zbytočne ťažila. Mali by sme ľudí učiť tomu, aby sa čistili aj sami, a nehádzali všetko na spovedníka. A aby ťažké hriechy nerobili, lebo je to primitívne.
XII. Práca s paradoxami
Ak si odopriem obed, ktorý mi spôsobí krátkodobú radosť, trošku to zabolí, ale prinesie mi to radosť dlhodobú, že sa zbavím nadbytočného kilogramu, ktorý nie a nie niekedy zhodiť. Aj v chudnutí, čiže zbavovaní sa nadbytočného rozvoja života sa rodí nový život. Aj v stíšení, čiže v pokornom umŕtvovaní schopnosti myslieť sa rodia tie správne slová. Aj v chorobe, ktorá nám pripomína našu slabosť, aj to, že raz umrieme, sa rodí nové vnímanie reality. Aj hodnoty sa nám úplne poprehadzujú. Aj vtedy, keď dievča odmietne chlapca sa môže rodiť láska. Aj vtedy, ak zažijeme prehru môžeme sa naučiť vyhrávať nad iným súperom než sme boli zvyknutí doteraz.
XIII. Modlitba tichom
Modlitba ktorú sa rád modlím je ísť do srdca, zostať tam ticho, malý ako zrnko makové, a čakať čo dá Duch Svätý. Neraz je problémom naše veľké ja, a jeho veľké „záchranné“ plány. Zdá sa mi, že máme veľa slov, ktoré svedčia o našom nepokoji. Najhlbšie veci sa dajú povedať bez slov. A z prílišnej veľkosti sa treba dostať. Každé stíšenie sa je vlastne zmenšenie sa na minimum.
XIV. Znášanie osočení
Každý chlap chce niečo znamenať. Pri ohlasovaní evanjelia tiež potrebujeme cítiť, že sme niekým, ale mali by sme byť umelcami v tom, že ku tomu dôjdeme cez službu a cvičenie sa v tom, ako by sme boli skoro nikým. A ku veľkým výhram v živote by sme mali dokázať cez Krista prísť aj cez veľké prehry. Kto tomu nerozumie, tak kto vie či pochopil Kristovo kňazstvo. Potom sa trápne pachtí po tituloch, ktoré uznáva svet. Každý rok dostávam nejaké nové hanebné meno a už som si zvykol, že to ku našej práci patrí. Napr. : vodca sekty, sviňa, aj pohlavný orgán, hajzel, satan, klamár, narcis, nie človek, fekália, otec dvoch nemanželských detí, pedofil, homosexuál, ten s poruchou osobnosti, frajerkár, mamonár, ten čo nedodrží slovo… No kvalitné nehoráznosti. Istý kolega ma osočil, že napr. hlásam reinkarnáciu. Ohlasoval ju chudák sám. Pyšnou askézou, ktorá smerovala k psychiatrii. Až som sa čudoval, koľkí tomu uverili. Asi život v pravde chudáci odkladajú na iný život a nie tento. Ťažký primitivizmus.
Vyoperovať ho, rátajte aj s dvoma desaťročiami. Málokoho zaujíma, čo je na tom pravdy a priamo sa opýta. Sme spokojný iba s tým, čo kto na iného kydol? Až taký debil nie som, aby som do nemocnice prišiel ohlasovať syfilis alebo do školy žiakom aby prepadli. Ako môžu mať v sebe pokoj takýto zbabelí a nízki autori? Ako „krstitelia“ šplechnú na Vás presne to, čím sa zožierajú vo vnútri. Je to neraz tá špina ktorú majú v sebe nespracovanú. A asi nás pri stále nových promóciách za stále kvalitnejšie špiny prosia o modlitby, aby sme im pomohli vyhnať z nich toho démona. Ten sa v nich ubytoval, lebo ho asi pozvali a uhostili. Jeho meno si prezradia sami. Vtedy, keď ho kydnú na kňaza alebo na nevinného veriaceho. Ako na obetného baránka. Zbadal som, že na nejakej veci som ako kňaz dlhšie spirituálne pracoval, a tým titulom sa akoby práca na nejakej riadnej pakárni ukončievala. Dostala ešte záverečné razítko z pekla. A spoznal som, že ak ma niečo z toho urazilo, tak v tom bolo niečo aj pravdy. Ak som čistý, odbavím to s úsmevom. Aj keď sa pohnoja vyorané brázdy, aj tak to prispieva ku kvalitnejšej úrode. Čím má niekto väčšiu úctu k Pravde, tým bude osočenejší väčším kusom hnoja. Sv. Vincent povedal, že aj prenasledovania sú milosťou. Vidieť veci takto je umenie. Beháme hore dole, robíme kdejaké pastoračné ipsácie, a zabúdame na svoju identitu zmývať z iných špinu hriechu. A miesto umývania si nôh navzájom vykydneme lavór špinavej vody na iného brata. A na Krista v ňom tiež. Keď som svojho spolužiaka ohovoril, tak som si to hlbšie uvedomil, že presne tú špinu ktorú mám v sebe neočistenú kydám na iného. Je dobré na toto dôležité nezabúdať.
XV. Spiritualizácia tela
Mnoho sme sa naučili a napočúvali. Čo je dôležité si to do hĺbky počas života poprežívať. Budeme slabí ak tie múdrosti budeme mať iba vo svojej mentálnej a emocionálnej sfére. Treba nám to pretaviť aj do hĺbok ducha tak, že svoje fyzické telo nebudeme mľandravieť, ale mu dáme zabrať. Nech sa dá do konkrétnej služby iným. Ako a kde, to si musí každý sám vymodliť. A vedieť ako, to treba pokusom a naprávaním omylov. Kňazstvo je o inkarnácii Krista najprv v našom duchu a potom postupne aj v našom tele. Bez fyzického tela by to nebolo o pravom Kristovi, Bohu i človeku. Teológia tela, čiže jeho spiritualizácia, od hrubších vecí ku tým jemnejším, je v katolíckom programe dňa. Kto telo odignoruje, a preháňa to iba s duchovnými cvičeniami, ten je nie poriadny katolík. Obišiel a nepostaral sa o ten najdôležitejší chrám svojho života. Viac než hrozné.
XVI. Spirituálna diagnostika
Je veľkým umením pomenovať neviditeľné veci pravým menom. Aj to patrí k našej kňazskej práci. Nastaviť zrkadlo. Bodaj by bolo čisté, nezhrdzavené a nie krivé.
Kto má také duchovné a intelektuálne kvality, ten má účasť na veľkých veciach. Neraz sa nás ľudia všeličo pýtajú. Ešteže sa pýtajú. Povedať im niečo múdre a zadarmo, aj to sú dôležité veci. Mali by si to ľudia vážiť. Aj to, že im poskytuje Cirkev sviatosti a poradenstvo veľakrát bezplatne.
XVII. Duchovný boj.
Včera som mal deň, kedy ma celý deň i pol noci držala depresia. Asi na mňa naskočila ako blcha , či skôr stádo nízkofrekvenčných bĺch z istého M., s ktorým sme sa rozprávali. Asi som sa mu príliš pre tieto vplyvy otvoril. Celú sobotu som pociťoval škrtenie clivoty. Písmo ich nazýva povrazy smrti, úzkosti, záhrobia, či jama hrôzy. Vtedy zásadne nikam nejdem a nehádžem ich na niekoho iného ako nejaký zbabelec. Nechal som to v sebe pracovať. Keby som sa nemodlil, tak by ma to zadusilo. Naučil som sa i trpieť v samote. Obetoval som to Bohu . Pre kňaza sú to vzácne chvíle a škodí sebe i iným ten, kto ich nevie spracovať a premeniť . Kto nevie trpieť tak o akom Kristovi to hovorí? V liturgii bola krásna veta, že nám treba pochopiť, že cez utrpenie sa ide k slávnemu vzkrieseniu. Netreba príliš milovať bolesť ako masochista, lebo to môže splodiť aj pýchu. Treba ľúbiť Boha, potom príde i kríž akosi prirodzene a ten sa dá cez obetu premeniť. To je niečo podstatné v duchovnom živote a prináša vzácny kapitál ducha.
XVIII. Modlitba s veľkým výkrikom
Niektoré primitívne nízkosti, ktoré nám iní pošlú, treba poslať zo seba von z veľkým krikom, v mene Ježiša Krista. Ak by to mystik neurobil, hrozila by mu psychiatria. Rokmi nahromadená, nečistená a ultra zažratá duchovná špina sa takto začne riešiť. Na hrubé vrece hrubú záplatu. Iba tí najbedlivejší kristovci a kristíny si všimnú, že treba nám prejsť aj osobnou krížovou cestou. Ježiš tento krst ohňom spomína Lk 12, 50.
XIX. Tisíce tichých exorcizmov
Koľkokrát som len zažil úzkosť plnú jedov z iných ľudí. Citlivé antény môjho ducha všeličo zachytia napr. v rozhovore, ale až v samote sa mi dostávajú mnohé skryté veci z povrchu do vedomia. Zduchovnelé telo sa mi stalo laboratóriom, kde tieto ich jedy strácali svoju jedovatosť a ako dym z komína sa dostávali z tela von. Bolo akoby vysokou pecou, kde sa tavili ťažké kovy necností iných. Popritom aj mojich.
Treba po tom zhmotnenom zápachu vyvetrať. Doslova.
Radšej pomlčím o spôsobe, ktorým sa dá na diaľku
dostať špina z duše inej osoby do môjho tela.
A máte čo robiť pol dňa aby ste tie jedy zneutralizovali a prečistili.
Beda by mi bolo, keby som si nevzal na pomoc Sv. Pannu.
S ňou sa táto veľmi špinavá robota zmení na ľahkú a čistú.
Tomuto spovedaniu na hlbšej úrovni už veru 35 rokov. Aj takto sa dá potichu robiť jeden z mnohých druhov tzv. tichých exorcizmov. Aj sv. spoveď je inteligentným druhom exorcizovania človeka. Čím je niekto ako duchovná osoba hlbší a kvalitnejší, tým môže zájsť do väčších ľudských hĺbok. Bez kriku, ticho a nenápadne. Vie o tom Pán, a to nám má stačiť.
Sv. Katarína Sienská tichou modlitbou vyhnala démona, ktorý kohosi trápil, a exorcista ho nemohol hlasnými oficiálnymi modlitbami vyhnať. Aj žena môže byť exorcistka. Len musí byť podobne svätá.
XX. Umenie rozlišovať
Dosť kresťanov nevie, čo je to krst Duchom Sv.
Je to napr. rozlišovanie, či je nejaký nápad z Ducha sv. či je to výmysel a pokušenie. Napr. vám ponúknu prácu v Austrálii. Je ponuka ísť do sobáša či do rehole. Má to svoje úskalia, má to rôzne výhody, ale… Je to vôľa Božia? Je to podľa jeho plánu v mojom živote? To treba predložiť v tichu v modlitbe Bohu. Keď je túžba odísť treba sa jej v duchu zriecť. Nechať tomu a čas prirodzený priebeh.
Opätovne sa modliť. Po čase príde istota choď tam, alebo nechoď. Niekedy veľmi zložité veci majú veľmi jednoduché riešenie. Kto má večnú neistotu, ten má stále tlsté ego. O plnenie Božej vôle mu až tak vážne nejde. Hľadá výhody či kariéru alebo miluje svoje hriechy a hľadá, kde sa mu bude lepšie ich páchať. Takto si babre život. A nikdy pravdu o svojom osude nenájde.
Jeden z darov Ducha Sv. je dar rozlišovania. Veľmi potrebný dar. Každý učeník by ho mal mať. Má tisícorakú podobu a používame ho každý deň. Na malé rozhodnutia sa modliť netreba, tie zvládne zdravý rozum.
Ale na väčšie veci ignorovať Božiu pomoc, nedať si Duchu Sv. zamýšľané podujatia si overiť je amatérske hochštaplerstvo, ktoré prinesie tak trpké sklamanie ako veľké boli naše plány a vynaložené úsilia.
XXI. Teológia je kráľovná duchovných vied.
Ale tá kristovská, nie hinduistická či mohamedánska. Filozofia je prípravou na ňu, a jej miesto je jej slúžiť. Pretože všetky vedy hovoria o pozemských a dočasných záležitostiach. Náuka o pravom a tri krát Svätom Bohu je ponor už do absolútna, do večných právd a hodnôt. Všetci svätci mali v úcte Božie slovo. Aj Starý ale najmä Nový zákon. Duch Svätý práve im, vážnym bádateľom biblie a ozajstným milovníkom Boha, pozjavoval ten pravý význam podobnenstviev a mnohých tajomstiev tam ukrytých. A ak študovali iné knihy alebo vedy, ibas tým úmyslom, aby mohli kvalitnejšie vysvetliť Božie slovo.
Toto sú veľké veci.
Modliť sa za tých, čo sa nemodlia, čiže darebáčia, lebo mnohí znich sú veriaci. Klaňať sa za tých, čo sa Bohu neklaňajú. Ďakovať zatých, čo neďakujú. Odprosovať za rôzne hriechy, ktoré iní s rozkošou páchajú. Vyprosovať milosti aj pre seba aj pre iných. Posväcovať okolie
Nezabúdať na svoju ľudskosť.
Čiže aj na svoju malosť. Aj biedu. Na pýchu sme my vôbec nie stavaní. Blažený tí, čo na to nezabudnú. Ponáhľať sa s svätosťou, čiže pochabiť sa pod maskou kresťanstva, pochádza z našej pýchy,
Práca pre fyzický a duchovný svet
Tak ako žena túži po kočíku a po dieťatku, tak muž ku šťastiu potrebuje ešte aj robotu, ktorá ho baví. Občas sa nám stane, že ochorieme alebo zostaneme sami. Možno je to preto, aby sme sa naučili pracovať spirituálne. Ak to človek nevie nebude šťastným. Denne vidieť 16 hodín chlapa napr. v garáži či úrade, to sú pracovné orgie toho, kto zabudol, že tá najdôležitejšia práca nie je na veciach materiálnych. Napr. v nedeľu je vhodné si pripomenúť, že to na čom sa cez týždeň toľko fyzicky nadrieme raz skončí vo vesmírnom prachu ako nič. Duchovná práca však ostáva. Kto seje pre telo, bude žať porušenie. Kto pre ducha, zožne požehnanie a život.
