Bludy pomáhajú  pravde

 

Ak pomenuje lekár chorobu a trafí sa do správnej diagnózy, tak má polovicu liečby za sebou.
Aj duchovných veciach sa dá ochorieť či uletieť.
V histórii Katolíckej Cirkvi sa za 2O st. udialo toho veľa.
Dá sa z toho mnohému priučiť. Aj tu bol vývoj v myslení.
Viera tu bola, Písmo Sv. tiež, ale nebolo vždy jasné
a postupne sa prichádzalo na to, kde je pravda, a čo je už blud, čo je kresťanstvo a čo už nie je. Bludy paradoxne prispeli ku tomu, že intelektuálne vyprovokovali biskupov ku tomu, aby sa na konciloch kodifikovali katolícke dogmy, ktoré dávajú kresťanstvu orthodoxiu /pravovernosť/ teda aj našej viere akoby „pravidlá spisovného jazyka“. Aby sa dala jasne rozlíšiť pravda od bludu, duchovné zdravie od duchovnej choroby,   sv.cirkev od nesvätých cirkví, kresťanstvo od sekty. Kto spisovný jazyk kresťanstva nezachováva, ten hovorí iba svojským nárečím,
ktoré je tým viac poznačené stratou vážnosti, teda srandou,
čím viac je pravým kresťanským článkom viery vzdialené.
Tým viac robí okolo seba viac kriku,čím sa viac mýli 
a je vzdialené kresťanským a ľudským cnostiam.
A samozrejme aj pravému Bohu.
Existencia duchovných deviácií má ale ten dôležitý zmysel v dejinách spirituality, intelektuálneho dozrievania a vyjasňovania ,
že ich odhalením a pomenovaním sa napomáha kresťanovi katolíkovi presne zorientovať, kde je tzv.
víťazné poznanie, aby sa neocitol v neortodoxnej oblasti,
ktorá už ku zdravému rozumu a identite viery nepatrí.
Skale, Učiteľskému úradu Cirkvi a pápežom sme všetci
kresťania dlžní vďaku, lebo definovali správne dogmy,
dali tak pevnú konštrukciu kresťanskému chrámu ,
Kresťanská teológia dostala potrebné zdravé hranice.
Omylom a bludom by sme mali byť vďačný za to,
že definovali to, čo sa v Cirkvi vyskytlo, ale kresťanstvom nebolo,
a pomohlo sa tak definovať, čo je už choroba ducha

 

judaizmus

z 1 st., fanaticky sa pridržiaval názoru, že treba vraj zachovávať aj židovské predpisy Starého zákona pre spásu, čiže príchod do nebies

gnosticizmus

z 2.st, hlásal, že vyššie poznanie je iba pre elity, gnostikov.

Nižšie poznanie aj blaženosť mali pistici, čiže katolíci, a hmotou boli celkom pohltení hylici. Svet stvoril anjel – demiurg, hnevajúci sa Jahve Starého zákona. Mal absolútne pozitívny postoj voči svetu

doketizmus

z 2.st., tvrdil to, že Ježiš nemal naše ľudské telo, ale iba telo zdanlivé, éterické, a teda že na krížovej ceste
nemohol trpieť vraj žiadnu bolesť

montanizmus

z 2 st., absolútne negatívny voči svetu, žiadal prehnanú prísnosť, pohsdal umením, hlásal útek zo sveta.
Eschatologická netrpezlivosť. „Zjavenia“, že súdny deň nastáva.
Pneumatici majú vysoko stáť nad psychikmi a doviesť ľudstvo k vyspelosti. SZ patril Otcovi, NZ Synovi a prichádza tretia doba  Ducha Sv.
Entuziazmus, rojčenie a rigorózna životospráva

marcionizmus

 z 2.st, tvrdil, že Jahve, Boh starého zákona je zlý a krutý , a Boh Nového zákona je Dobrý. SZ a židovstvo dával do protikladu s NZ a kresťanstvom. Až dualisticko fanaticky treba vraj ísť proti telu

enkratiti

 z 2 st. radikálno prísne vraj treba bojovať proti svojmu telu a jeho potrebám, zlé sú vraj aj víno, mäso aj manželstvo

patripasionizmus

z 2 st., vraj Otec a Syn sú jedna osoba, v Synovi trpel aj Otec

dynamický monarchianizmus

z 2.st, Kristus je vraj
iba človekom, ktorého však až pri krste, keď mal asi 30 rokov,
naplnila Božia sila a bol spojený s božstvom

mitraizmus

z 2 st., kult nepremožiteľného slnka,
úplne vylúčil ženy, krst vodou a medom

karpokrati

z 2 st., vraj iba cez skúsenosť všetkého dôjde človek ku tomu pravému poznaniu, obhajovali páchanie aj deliktov, čiže vyskočme
napr. z okna, aby sme poznali aké to potom bude?

Treba nám poznať všetko??

novacianizmus

z 3.st., fanúšikovia protipápeža Novaciána, tvrdili, že tí, čo odpadli od viery pri prenasledovaní, už nesmú byť členmi Cirkvi, len oni, bez ťažkých hriechov sú vraj cirkev, prehnaní rigoristi

teória o apokatastáze

z 3 st., veľký návrat všetkého do božstva,
vraj raz všetci, i padlí anjeli prídu raz do nebies
a trpieť natrvalo nebude vlastne nikto,
ignoruje ako slepá spravodlivosť i Posledný súd.

Príliš uletená dobrota

manichejizmus

z 3.st, má pôvod v perzkom synkretizme
/ pokus o zmiešavanie rôznych náboženstiev spolu do jednej plnogatnej žbrndy/,
zdôrazňuje silný dualizmus svetla a tmy. Vyslobodenie sa deje cez tri pečate :
1.zapečatenie úst: treba sa zdržiavať alkoholu, mäsitých jedál a neprotirečiť
vyvoleným učiteľom, 2. zapečatenie rúk: zdržiavať sa telesnej práce, chrániť zvieratá a rastliny, 3. Zapečatenie lona: teda zdržiavať sa manželstva a potomstva, ale nie sexuality. Nový zákon nahradil apokryfmi, nespoľahlivými knihami. Počas histórie sa stal symbolom podobných úletov nenávisti k našej
telesnej prirodzenosti, ktorá je vraj úplne pokazená a hmota je vraj celá zlá

arianizmus

zo 4 st., popieranie , že Ježiš má božskú prirodzenosť a je 2.božskou Osobou, hlásal, že je iba človek a nie aj Boh. Syn je vraj iba najdokonalejší tvor.  Neuznával teda ani NajSv. Trojicu

pelagianizmus

z 5 st., neveril v dedičný hriech, krst je zbytočný, milosť Božiu silno podceňoval, vraj
to naše prirodzené je už nadprirodzené, Adamov hriech nám dal vraj iba zlý príklad, odporúčal spoliehať sa iba na vlastné sily, opieral sa v prvom rade o silnú asketiku ľudskej vôle, akoby úplne podceňoval potrebu Božej milosti a spoluprácu s ňou v modlitbe, spásu prinesú iba moje výkony. Práca nevedomého ega, a to stále dosť trápna 

macedoniazmus

zo 4 st., hlásaný pneumatomachmi
popieral Božstvo Ducha Svätého

apolinarizmus

zo 4 st., v Kristovi boli
vraj dve osoby, osoba prirodzená a osoba adoptovaná

donatizmus

zo 4 st., pravá cirkev nesmie strpieť vo
svojom lone hriešnikov, platnosť sviatostí  je podmienená mravnou čistotou a svätosťou vysluhovateľa, vraj pravú cirkev
tvoria iba synovia mučeníkov, priemerní a zbabelci nie, akoby Cirkev tvorili iba mravní jednotkári, teda mučeníci

nestorianizmus

z 5 st., Mária vraj podľa neho nie je
Bohorodička, porodila iba človeka

monofyzitizmus

5 st., Kristus je iba Boh, nie človek,
vraj nemohol mať také telo ako my

monoteletizmus

zo 6 st., vraj Ježiš mal iba jednu božskoľudskú vôľu a len jednu božsko – ľudskú činnosť

ikonoklasmus

z 8.st., presadzoval odstránenie všetkých náboženských obrazov z chrámov,vraj je to diabolský vynález, ktorý odvracia ľudí od
kresťanstva k pohanstvu, tzv. obrazoborectvo

trojjazyčný blud

z 9.st, tvrdili, že Boha možno ctiť v chrámovej liturgii iba troma jazykmi, latinsky, hebrejsky a grécky. Namyslená úzkoprsosť
západného kresťanstva                      na východe bola prax iná

veľký spor o filioque

z 11.st., vraj Duch Sv. vychádza iba z Otca / filioque znamená „Syna aj“ alebo „i Syna“/

 katarizmus

z 12 st. tzv.“čistí“ boli proti majetku, mäsu, manželstvu, ostro proti moci a bohatstvu Rímskej cirkvi, nazývali ju satanova synagóga, snívali o chudobnej cirkvi, pohŕdali svetom, popierali zmŕstvychvstanie. Považovali sa za dokonalých, lebo viedli v niečom aj prísnu askézu, niektorí končili život samovražednou hladovkou, endúrou. Zavrhli úplne cirkevnú inštitúciu ale aj štátnu. Cisár je vraj satanov námestník. Odmietali napr. spoveď, lebo sviatosti sú vraj diablovo dielo

panteizmus

z 13 st., vraj všetko čo existuje, je boh

inkvizítorstvo – zo 14 st., zneužitie súdnej moci, mučenie nanucovanie priznania, podporovanie udavačstva, zastrašovanie, pôvodne bola myslená pozitívne ako cenzúra a ochrana viery, ale prešla aj do hanebných extrémov, napr. upalovania za iný názor, či väznenia a prenasledovania svätcov

spiritualizmus

zo 14 st., uleteli v tom, že prehlasovali, že Ježiš a apoštoli boli vraj celkom nemajetní,  čiže aj cirkev má žiť asi skoro v absolútnej chudobe / a umrieť od hladu??/ Tento smer posiela pápeža do jaskyne a do deravého trabantu, a tak si z neho chce robiť vlastne posmech…                                   Ježiš nebol asociál, žobrák či bezdomovec!

husitizmus

z 15 st., mýlil sa napr. v tom, že hlásal o kňazovi žijúcom v ťažkom hriechu,  že vraj neplatne/ asi nehodne a pohoršlivo, čo je pravda/  vysluhuje sviatosti, kráľ žijúci v hriechu vraj už nie je kráľom, a netreba ho teda aj poslúchať, čo by bol počiatok anarchie. Alebo že svetské tancovanie je len na hriech, a ďalšie extrémne názory, hlavu cirkvi uznával iba v Kristovi a popieral úlohu Petrovu, neuznával cirkevnú poslušnosť, ovocie : revolučná nepokora a netrpezlivosť

protestantizmus

zo 16.st, akčná neposlušnosť zákonitej autorite, pubertálne nahnevané netrpezlivé reformovanie liberalizácia kresťanstva, svojvoľné určovanie čo sa má veriť a čo nie, krátkozraká jednostrannosť / iba sv.Písmo bez tradície, iba milosť bez našej snahy, iba viera bez skutkov. Božiu milosť akoby preceňoval
Reformačný zápal bez pokory. Dôsledný subjektivizmus.  „Pápežom“ si je potom každý sám. Položil na piesku pevné základy kresťanskej nejednoty

anglikanizmus

zo 16 st. utvoril tzv. high church tak, že miesto pápeža si za hlavu zvolil kráľa, ktorý za reformu považoval ultradrzosť, mnohé vraždy, opakované hriešne sobáše, zastrašovanie poddaných, aj tvrdé prenasledovanie katolíkov

puritanizmus

zo 17 st. elitárstvo anglikánskych presbyteriánov, ktorí
vonkajšou prehnanou „čistotou“ zakrývali asi prehnanú vnútornú špinu. Považovali sa za vyvolený národ

janzenizmus

zo 17 st. malichernostiam prikladal veľkú vážnosť, bol prehnane prísny a bojazlivý ohľadom prijímania sviatostí.
My vraj celkom nič nezmôžeme, však sa Boh o všetko postará…
Strašenie hriechom a peklom. Pokrivená realita. Ako patrón bulváru
rozdúchaval nafúknuté negatívne emócie, ktoré udúšali zdravý rozum. Zastrašovaním sa zbavovať svojich strachov. Strašilo im vo „veži“ tým viac, čím viac hovorili o svätosti a čím viac sa tisli do neba bez poctivo prežiteja dozretej človečiny. Adorovanie svojskej patologickej spirituality a nepodstatného puntičkárstva

kvietizmus

zo 17 st. antihorlivosť, odporúčal pasivitu a anihiláciu
ega. Subjektívny pokoj a absenciu každej túžby akoby povýšil na božstvo. Nedať sa ničím rozrušiť. Uletená mystika.
Dobrovoľný kríž umstvovania je vraj zbytočná záťaž, ktorej sa treba iba zbaviť alebo ho úctivo obísť

deizmus

zo 17 st., domnieva sa, že Boh do diania sveta nijako nezasahuje,
odmieta Zjavenie sa Boha

galikanizmus

zo 17 st., snaha utvoriť národnú cirkev,
požadoval mať rôzne osobitné práva, chcel zobrať moc pápežovi,
a dať ju kráľovi

febronianizmus

z 18 st., navrhoval zobrať právomoci pápežovi,a dať ich naspäť kolégiu biskupov, čo sa výnimočne stalo na Kostnickom sneme

jozefinizmus

 z 18 st. zrušil napr. kontemplatívne rehole
na svojom území, lebo „nič pre iných nerobili“.
Povrchným osvietenstvom pripitý kostolník začal veliť v kostole

racionalizmus

z 18 st., jediný zdroj poznania je ľudský rozum, preto žiadne
zjavenie či viera podľa neho neobstoja. Prehnaný humanizmus. Jednostranné absolutizovanie intelektu, rozumkárstvo odpisujúce druhú podstatu : vieru

liberalizmus

z 18 st., prílišná láska k slobode ho uvádza do pokušenia
svojvolnosti, tzv. slobodu jednotlivca je uctievaná ako modla, nevedome tak plodí novootroctvo a duchovný chudákizmus. Navonok ľudí akože oslobodzuje, a vnútri im dáva okovy. Za maskou veľkých liberálov sú duchovne zmäkčilí chlapci a do poriadku ich dá až nejaký diktátor / doma napr.aj žena – sekera/ Presnejší názov je libertinizmus, ten adoruje svojvôľu,

liberalizmus ten oficiálne vraj bojuje za slobodu v rozhodovaní

tradicionalizmus

z 19 st., iný extrém racionalizmu,
vraj náš rozum nie je schopný rozoznať, čo je pravda.
Tá je vraj iba v Zjavení a tradíciách

ontologizmus

z 19 st. prehnane uctieva iba našu intuíciu
ako hlavný prameň nášho poznávania

pozitivizmus

z 19 st., preceňoval prírodovedu, popieral
Zjavenie, nepotreboval metafyziku, uznával iba empirické poznanie
/ iba pomocou vlastných osobných skúseností/

modernizmus

 z 20 st., keď sa demokracia zvrhne
na démonkraciu a keď prílišné pachtenie sa po novotách
naruší úctu k tradičným a trvalým hodnotám,
unáhlené a nerozvážne podliehanie iba novým trendom,
napr. výklad Sv.písma bez autority Cirkvi,
lebo oni sú vraj iba a len ľudským dielom

integralizmus

z 20 st., vyčítal katolíkom akékoľvek
prispôsobenie sa modernej kultúre, adoruje staromódnosť

starokatolicizmus

z 20 st., podľa neho pápež vraj nebol
nie je a ani nikdy nemôže byť neomylným vo veciach viery a etiky
/ani keď povie že 2+2 = 4?/

socializmus

 z 20 st., vycházdza z historického
materializmu, snaha o sociálne zrovnoprávnenie,
adoruje sociálne problémy ako vraj tie najdôležitejšie,
má viac smerov, extrém zažil napr. u Hitlera / chcel oslobodiť ľudí od Desatora, od výčitiek svedomia, od bremena osobného rozhodovania/

komunizmus

z 20 st., omamujúce sľuby o raji už tu na zemi,
rozoštvávanie závisti u chudobnejších voči bohatším, systematická likvidácia inteligentnejších, hrubý materialistický primitivizmus, prepracovaný antiteizmus, záchvaty kolektivizmu, chvála z rozpadu osobnosti, pokus o nadnárodný, internacionálne rozdrapený mesianizmus, čo sa plazil a labu lízal červenej krutej šelme, strane v moskovskom centre

synkretizmus

patologické zmiešavanie všetkých spiritualít do falošnej jednoty. Čalamáda zo všetkých náboženstiev, blud dávajúci všetky
spirituality na jednu úroveň, povyšuje choré na zdravé a pravdu mieša s klamstvami, premúdro ich berie všetky na začiatku akože trochu vážne, až nakoniec táto pálenka spôsobí, že nebudeme brať vážne nikoho a nič, a po skonzumovaní tohto zázračného elixíru budete mať miesto plnosti pravdy a istoty skôr „plné gate“…a v rozume chaos

prozelytizmus

veriaci z inej denominácie sa stávajú objektom presviedčania,
namiesto toho, aby boli partnermi v dialógu spájajúcom nás na základe rovnakej ľudskej prirodzenosti a spoločného
hľadania pravdy o našej existencii.
Manipulačná „evanjelizácia“, preťahovanie iných do toho môjho košiara

sentimentalizmus

 milosť Božia je v nás vraj iba vtedy,
keď ju cítime, ak ju necítime, tak nie

voluntarizmus

pripisoval našej ľudskej vôli božskú silu

irenizmus

trápne unáhlené zmierovanie sa, zbabelé padanie si do náručia s protivníkom, za každú cenu dosiahnutie dohody, aj za cenu lacného výpredaja svojej identity,
naivné, až arogantné prehliadanie vzájomných rozdielov tzv. „opičia láska“ v preudoekumenických kostolných šatách

monizmus

príroda je v ňom bohom, uznáva iba jediný
princíp, u tzv. monistov existuje paradoxný dualizmus, lebo
spirituálny m. zvelebuje ducha a materialistický m. hmotu

konformizmus

 zbabelá a mentálne lenivá falošná
spokojnosť , nemať svoj vlastný názor a tváriť sa, že máme názor ako ostatní a ťažiť z toho výhody či kariérny postup,
duševná prostitúcia alebo „umenie“ nemať svoju tvár

nacionalizmus

naductievanie, až zbožňovanie svojho štátu, svojej rasy,
a fatálne pomýlenie si pozemskej vlasti z nebeskou, politického vodcu povyšoval na boha a spasiteľa

naturalizmus

uznáva jednostranne iba materiálnu
prírodu, žiadnu metafyziku či duchovné dimenzie bytia

sociologizmus

jednostrané chápanie evanjelia
iba vraj ako sociálneho programu

moderný spiritualizmus

skutočné jestvovanie vraj môžu mať iba
duchovné bytosti, hmota a ľudia sú iba iluzórnym prejavom ducha

individualizmus

 povyšovanie nedôležitého osobného názoru na neomylnú dogmu,
svojho štýlu vnímania a prežívania na to správne náboženstvo,
silná viera v neomylnosť falošného ega,
tvrdohlavá a dôsledná vernosť sebe samému,
ktorá nepozná žiadnu neveru

pacifizmus

z mieru robí modlu, odmieta akúkoľvek vojnu,
aj obrannú, sociálna naivita, slepota ducha, podpora mafií,
nemužné a nie veru spravodlivé preháňanie to s „dobrotou“

autosotérizmus

zachránim sa ja sám, lebo „ja“ som vykupiteľ,
ráta aj s vierou, ale pred Boha dáva ego, semi/polo/pelagianizmus,
vraj nepotrebuje k láske a spáse spoločenstvo ani žiadnu cirkev

agnosticizmus

tvrdí, že my ľudia nie sme schopní
s určitosťou niečo ako pravda či absolútno poznať.
V extrémnom vydaní prechádza do diktatúry relativizmu.
V miernej podobe je to asi túžba po nadhľade nad tým babylonom
rôznych názorových prúdov, filozofií a náboženstiev

skepticizmus

jedno má za isté, že nič nie je isté,
až patologicky pochybuje o všetkom, a o tom svojom asi nepochybuje…

relativizmus

 ozaj v ničom nenachádza pevnú pôdu,
iba pláva na vode, a tam sa neraz topí v protichodnostiach,
vedie až k extrémnej zneistenosti a nedisciplinovanej skepse,
aby sa zbavil prudkých samoúzkostí, nanucuje
potom iným až diktátorsky falošné a primitívne istoty

okultizmus

autodidakticky študuje a popisuje tajné duchovné fenomény,
duchovná veda ale bez podstaty, bez Ducha Svätého, ďalšie stupne mágie sú čarodejníctvo a bosoráctvo

fundamenalizmus

chápe a vysvetľuje bibliu doslova,
dáva zjednodušené odpovede na zložité otázky, straší iných presne takým stupňom strachu, aký má v sebe a navonok to zakrýva hriešnou sebaistotou,
nanucuje fanaticky iným svoje komplexy a neistoty, vôbec nerozlišuje podstatu od vecí druho a treťoradých /napr. ľahký a ťažký hriech, pevnú dogmu od slobodného názoru/

alibizmus

zhodiť zodpovednosť a iba na iného,
majstrovstvo vo výhovorkách,

útek pred zodpovednosťou

 

fideizmus

 vierou a modlitbou chce vyriešiť všetko,
aj napr. operáciu slepého čreva, a úplne hlúpo im dieťa umrie, podceňuje rozumové poznanie a praktické správanie

laicizmus

 zvetralá mentalita na Západe, kde je všetko
sprofanizované, a postupne už nič nie je sväté, aj hnutie , ktoré hlása úplnú zbytočnosť kléru

klerikalizmus

príliš namyslení kňazi, ktorí úplne
ignorovali činnosť laikov, autoritárstvo, alebo tiež miešanie sa klerikov do prírodovedy, politiky a občianskeho života

sekularizmus

štát a ľudia majú byť vraj bez vplyvu Cirkvi a viery, je za ich prísne oddelenie, ignoruje náboženstvá, adoruje ducha sveta a nezávislosť, praktický ateizmus

nihilizmus

zbožňovanie ničoty. Antizmysel našiel
v v kreténskej axióme, vraj „život nemá žiaden zmysel“    

Radikálne prežívanie tejto zvrhlosti pokračuje potom nanucovaním tohoto bordelu iným, a v tomto prežíva aké také sadisticko masochistické „potešenie“ Satanizmus na vyššej úrovni než je tá primitívna, kriminálna.
Nemá výčitky svedomia ani pri terorizme. Ale má otupenú cynickú pseudorozkoš  z demolovania hodnôt, inštitúcií, cirkví a cností. Popieranie akejkoľvek autority. Antifilozofické mafiánstvo v praxi. Bosorácka metla v akčnom závere. Anarchia, rozklad a chaos ako originálne „ciele“ a “ideály“
Degeneráti ducha ,čo sa premenili na antikultúrne beštie,
na konci svojho zvráteného vývoja

Luciferizmus

sofistikovaná služba peklu, mafiáni v bielych golieroch, padlí anjeli v maskách filantropov, štátnikov, bankárov alebo chladne sa usmievajúcich ukrutných klerikov, tajná pekelná služba